NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 22. januára 2004 ^1([1]1) Vec C-42/01 Portugalská republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Kontrola koncentrácií - Clánok 21 ods. 3 nariadenia (EHS) c. 4064/89 - Ochrana oprávnených záujmov clenskými státmi" 1. Predmetom tejto právnej veci je zaloba, ktorú podala Portugalská republika podla clánku 230 ES na zrusenie rozhodnutia C(2000) 3543 final-PT, z 22. novembra 2000, ktoré prijala Komisia podla clánku 21 nariadenia c. 4064/89 [nariadenie Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi([2]2), dalej len "nariadenie o koncentráciách"]. Napadnutým rozhodnutím Komisia predovsetkým vyhlásila, ze záujmy chránené dvoma opatreniami portugalského ministra financií, ktorými bolo odmietnuté nevyhnutné povolenie na nadobudnutie akcií spolocnosti v stádiu privatizácie, sú v rozpore s právom Spolocenstva a zaviazala portugalské úrady na spätvzatie týchto opatrení. I - Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 2. Ako je známe, na úcely prispenia k vytvoreniu "systém[u], ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarúsala hospodárska sútaz" (clánok 3 písm. g) ES), nariadenie c. 4064/89 zaviedlo kontrolu na predchádzanie vzniku koncentrácie s rozsahom pre celé Spolocenstvo([3]3). Na tento úcel najmä ustanovuje, ze takéto koncentrácie sa majú bez zbytocného odkladu oznámit Komisii a nemôzu sa vykonat bez jej výslovného povolenia alebo povolenia mlcky([4]4). K takémuto zavedeniu boli následne pridelené krátke a trvalé termíny, aby sa dalo urcit, ci je dotknutá koncentrácia "zlucitelná so spolocným trhom", a teda, ci "nevytvára alebo neposilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti"([5]5). 3. V tejto súvislosti, pokial sa to týka tohto konania, v clánku 21 nariadenia sa uvádza: "1. Komisia má výlucnú právomoc prijímat rozhodnutia uvedené v tomto nariadení, tieto sú preskúmatelné Súdnym dvorom. 2. Ziaden clenský stát nesmie uplatnit svoju národnú právnu úpravu hospodárskej sútaze na prípad koncentrácie v rozsahu spolocenstva. [...] 3. Bez ohladu na odseky 1 a 2 môzu clenské státy prijat primerané opatrenia na ochranu iných oprávnených záujmov nez tých, ktoré sú upravené týmto nariadením, a sú zlucitelné so vseobecnými zásadami a ostatnými ustanoveniami práva spolocenstva. Za oprávnený záujem v zmysle prvého pododseku sa povazujú verejná bezpecnost, pluralita médií a pravidlá obozretnosti. Príslusný clenský stát musí informovat Komisiu o kazdom dalsom verejnom záujme a Komisia ho uzná po vyhodnotení jeho zlucitelnosti so vseobecnými zásadami a dalsími ustanoveniami práva spolocenstva pred prijatím uvedených opatrení. Komisia informuje dotknuté clenské státy o svojom rozhodnutí do jedného mesiaca po takomto oznámení." Vnútrostátna právna úprava 4. Pokial ide o príslusnú vnútrostátnu právnu úpravu, je potrebné oznacit nariadenie-zákon c. 380 z 15. novembra 1993 (dalej len "zákonné nariadenie c. 380/93")([6]6), ktoré bolo prijaté na úcely vykonania rámcového zákona o privatizáciách c. 11 z 5. apríla 1990 (dalej len "rámcový zákon o privatizáciách" alebo "zákon c. 11/90")([7]7). Na tieto úcely treba upozornit najmä na clánok 1 zákonného nariadenia, v ktorom sa uvádza: "1. Cestné alebo bezodplatné nadobudnutie, medzi zivými, akcií spolocnosti, ktoré predstavujú viac nez 10 % základného imania s hlasovacím právom, ako aj nadobudnutie akcií, ktoré v spojení s tými, ktoré uz sú vo vlastníctve, prekrocí túto hranicu, v prípade spolocností, ktoré sú urcené na reprivatizáciu, jedinou osobou, fyzickou alebo právnickou, podlieha predchádzajúcemu povoleniu ministra financií. 2. Ak nie je pri jednotlivej privatizácii ustanovené inak, ustanovenie uvedené v predchádzajúcom odseku sa vztahuje len na úkony nadobudnutia, ktoré nastanú po privatizácii". II - Skutkový stav a konanie Úkony vo vztahu k nadobudnutiu spolocnosti Cimpor 5. Tento spor zacal od plánovaného nadobudnutia portugalskej spolocnosti Cimpor-Cimentos de Portugal SGPS (dalej len "Cimpor") portugalskou spolocnostou Secil-Companhia Geral de Cal e Cimento SA (dalej len "Secil") a svajciarskou spolocnostou Holderbank Financičre Glaris SA (dalej len "Holderbank"). Toto nadobudnutie sa malo uskutocnit prostredníctvom spanielskej spolocnosti Secilpar SL (dalej len "Secilpar"), v 100 % vlastníctve spolocnosti Secil, a malo docielit rozdelenie cinností spolocnosti Cimpor medzi Secil a Holderbank: prvá spolocnost mala prevziat výkon cinností v Spanielsku a v Egypte a naviac cast cinností v Brazílii; druhá spolocnost mala prevziat výkon cinností v Portugalsku, Maroku, Tunisku a Mozambiku a zvysnú cast cinností v Brazílii. 6. V okamihu plánovaného nadobudnutia bol Cimpor - dlhú dobu úplne vo vlastníctve státu - v stádiu privatizácie, ktorá od roku 1994 viedla portugalské úrady k postupnému znizovaniu ich úcasti (klesla na 12,7 % základného imania v case skutkového stavu sporu) a k verejnej obchodovatelnosti spolocnosti na burze v Lisabone. Napriek takémuto procesu privatizácie ustanovenie clánku 22 stanov spolocnosti spájalo s akciami v drzbe státu osobitné práva (tzv. "golden share"), priznávajúc portugalskej vláde právo veta na strategické rozhodnutia a na zmeny stanov. Okrem toho, podla clánku 7 stanov nemohol ziadny akcionár okrem státu alebo iných verejnoprávnych organizácií hlasovat tak, aby prekrocil 10 % vsetkých hlasov. 7. Secilpar uverejnila 15. júna 2000 ponuku na prevzatie spolocnosti Cimpor (dalej len "PP"), podmienenú, medzi iným, týmito podmienkami: i) prijatie ponuky akcionármi, ktorí sú majitelmi aspon 67 % základného imania; ii) postúpenie osobitných práv, ktorých nositelom je portugalská vláda, prípadne aj prostredníctvom pripojenia sa k PP; iii) zrusenie obmedzení výkonu hlasovacieho práva tak, ako sú stanovené v clánku 7 stanov valným zhromazdením akcionárov. Opatrenia prijaté portugalskými úradmi 8. Este pred tým, nez bola koncentrácia oznámená Komisii podla nariadenia o koncentráciách (ako onedlho uvidíme), bola 16. júna 2000 táto koncentrácia ohlásená portugalskému ministrovi financií s cielom získat povolenia podla clánku 1 zákonného nariadenia c. 380/93([8]8). 9. Rozhodnutím z 5. júla 2000 vsak minister odmietol udelit povolenie, pricom uviedol, ze portugalská vláda nemá v úmysle vzdat sa osobitných práv uznaných stanovami spolocnosti a namietal proti zruseniu obmedzení hlasovacieho práva ustanovených stanovami. 10. Secilpar a Holderbank predlozili 7. júla 2000 ministrovi financií novú ziadost o povolenie, v ktorej vyhlásili, ze uz nepodmienujú PP: i) postúpením osobitných práv, ktorých nositelom je portugalská vláda v spolocnosti Cimpor; ii) predajom státnej úcasti iným postupom, nez je postup upravený rámcovým zákonom o privatizáciách. 11. O tejto novej ziadosti rozhodol minister 11. augusta 2000. 12. V rozhodnutí predovsetkým podciarkol, ze valné zhromazdenie spolocnosti Cimpor odmietlo návrh na zrusenie obmedzení výkonu hlasovacieho práva, a teda sa zdalo, ze sa PP stala neúcinnou. V predmetnej veci minister aj tak odmietol udelit pozadované povolenie na základe skutocnosti, ze úcel, ktorý sledovali ziadatelia, je v rozpore s cielmi privatizácie. Za dôvody tohto rozporu boli oznacené najmä: i) skutocnost, ze nadobudnutie by spôsobilo, ze by spolocnost Cimpor opustila portugalský kapitálový trh; ii) nezlucitelnost priemyselného plánu ziadatelov so stratégiami portugalskej vlády, týkajúcimi sa restrukturalizácie sektora; ako aj skutocnost, iii) ze nadobudnutie by znemoznilo postúpenie kapitálovej úcasti státu v spolocnosti Cimpor za primeraných ekonomicko-financných podmienok; a iv) ze nadobudnutie by zaprícinilo porusenie vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v rámci posledného stupna privatizacného postupu. 13. Následne po zápornom rozhodnutí ministra, este v ten istý den, 11. augusta 2000, informovala Comissăo do Mercado de Valores Mobiliários (Komisia pre trhy s cennými papiermi) spolocnost Secilpar o svojom rozhodnutí nariadit spätvzatie PP. Oznámenie o koncentrácii Komisii a pripomienky Komisie v tejto veci k portugalským opatreniam 14. Ako uz bolo uvedené, potom, co bolo ministrovi financií oznámené plánované nadobudnutie spolocnosti Cimpor, bolo Komisii dorucené oznámenie v zmysle nariadenia o koncentráciách. Oznámenie o koncentrácii zo 4. júla 2000 Komisia povazovala za neúplné, v dôsledku coho vyzvala úcastníkov na jeho doplnenie do 28. augusta 2000, pricom tento termín bol následne predlzený do 15. septembra. Kedze napriek tomu ani do tohto dna neboli dorucené pozadované informácie, Komisia rozhodla, ze zastaví skúmanie koncentrácie. Nakoniec bolo 11. januára 2001 oznámenie o koncentrácii vzaté spät. 15. Medzitým 16. augusta 2000 oznámil vedúci úradu portugalského ministra financií "súkromne" vedúcemu úradu komisára zodpovedného za politiku hospodárskej sútaze spomínané rozhodnutie z 11. augusta, ktorým bola druhýkrát odmietnutá ziadost spolocností Secilpar a Holderbank o povolenie nadobudnút úcast v spolocnosti Cimpor prevysujúcu 10 % základného imania. 16. Následne potom, listom z 21. septembra 2000, informoval komisár zodpovedný za politiku hospodárskej sútaze portugalského ministra o dorucenom oznámení o koncentrácii a vyjadril pochybnosti Komisie o zlucitelnosti jeho rozhodnutí z 5. júla a 11. augusta 2000 s clánkom 21 nariadenia o koncentráciách. 17. V liste sa najmä vyjadril, ze uvedené rozhodnutia sa nejavia byt namierené na ochranu niektorého zo záujmov povazovaných za "oprávnené" podla druhého pododseku clánku 21 ods. 3 nariadenia (verejná bezpecnost, pluralita médií a pravidlá obozretnosti; dalej len "oprávnené záujmy per se"). Komisia mala v dôsledku toho dojem, ze portugalská vláda si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej z tretieho pododseku clánku 21 ods. 3, podla ktorého mala oznámit tomuto orgánu jednotlivé chránené verejné záujmy, aby mu umoznila posúdit ich zlucitelnost s právom Spolocenstva a cakat jeho schválenie. 18. Komisia okrem toho upresnila, ze keby dospela k záveru, ze záujmy chránené rozhodnutiami z 5. júla a 11. augusta 2000 boli skutocne iné nez oprávnené záujmy per se, prijala by vhodné opatrenia. Potom dodala, ze by prijala vhodné opatrenia aj v prípade, ze skutocne chránené záujmy (iné nez oprávnené záujmy per se) by sa ukázali byt v rozpore s právom Spolocenstva. Nakoniec Komisia vyzvala portugalskú vládu, aby predlozila svoje pripomienky k týmto otázkam do 5. októbra 2000. 19. Na námietky Komisie portugalský minister odpovedal listom z 3. októbra 2000. V tomto liste podciarkol najmä to, ze v tomto prípade neuplatnil vnútrostátny právny predpis o hospodárskej sútazi, ale len ustanovenia zákonného nariadenia c. 380/93 v oblasti privatizácie. Minister tiez dodal, ze za krátko sa mal uskutocnit posledný stupen privatizácie spolocnosti Cimpor a ze, keby bol skoncený, boli by osobitné práva priznané portugalskému státu odnaté a neuplatnilo by sa zákonné nariadenie c. 380/93. Napadnuté rozhodnutie 20. Komisia, ktorú táto odpoved nepresvedcila, prijala 22. novembra 2000 napadnuté rozhodnutie, v ktorom vyhlásila "v rozpore s právom Spolocenstva záujmy, ktoré viedli k rozhodnutiu portugalského ministra financií zo 6. júla 2000 [rectius z 5. júla 2000], zmeneného rozhodnutím z 11. augusta 2000, obe neoznámené Komisii v rozpore s ustanovením clánku 21 ods. 3 nariadenia c. 4064/89" (clánok 1)([9]9). 21. Aby dospela k takémuto záveru, Komisia sa predovsetkým vyjadrila, ze oznámený prípad koncentrácie by umoznil dve koncentrácie, prostredníctvom ktorých by nadobudli spolocnosti Secil a Holderbank v spolocnosti Cimpor úcasti spojené s výkonom cinností urcených kazdej z nich (pozri vyssie, bod 5)([10]10). Komisia potom uznala, ze táto koncentrácia má rozsah pre celé Spolocenstvo, kedze nadobudnutie úcastí spojených s výkonom cinností spolocnosti Cimpor spolocnostou Holderbank, ktoré sú jej urcené, by splnilo kritériá uvedené na tento úcel v clánku 1 ods. 2 nariadenia c. 4064/89([11]11). 22. Po zistení, ze sa na oznámený prípad vztahuje nariadenie c. 4064/89, Komisia dalej pokracovala v posudzovaní, ci boli portugalské rozhodnutia z 5. júla a 11. augusta, ktoré zablokovali oznámený prípad koncentrácie, zlucitelné s ustanoveniami clánku 21 nariadenia. 23. V tejto súvislosti Komisia najprv vyslovila, ze podla toho, co vyplývalo zo znenia týchto rozhodnutí, mali v úmysle ochranovat záujem vo vztahu k "vývoj[u] akcionárskych struktúr spolocností v procese privatizácie so zámerom posilnit schopnost v oblasti podnikania a úcinnost národného výrobného kapitálu tak, aby to bolo zlucitelné so zameraním hospodárskej politiky Portugalska"([12]12). 24. Po takomto urcení verejného záujmu, chráneného týmito dvoma rozhodnutiami, Komisia upresnila, ze toto nemohlo viest k ziadnemu z oprávnených záujmov per se (verejná bezpecnost, pluralita médií a pravidlá obozretnosti)([13]13). Z toho teda podla tohto orgánu vyplývalo, ze portugalské úrady nemohli zablokovat prípad koncentrácie bez toho, aby mu oznámili, ktorý dalsí verejný záujem mali v úmysle chránit a mali cakat na jeho rozhodnutie vo veci. Na tomto základe sa teda domnievala, ze tým, ze "nedoslo k takémuto oznámeniu", "portugalská vláda si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali z clánku 21 nariadenia c. 4064/89"([14]14). 25. Aj v prípade chýbajúceho oznámenia a napriek skutocnosti, ze ani vo svojej odpovedi v liste z 21. septembra portugalské úrady nevysvetlili, aký verejný záujem mali v úmysle chránit, sa Komisia domnievala, ze môze taký záujem vyvodit zo znenia rozhodnutí (ako na strane druhej uz urobila, aby urcila, ci to bude viest k niektorému z oprávnených záujmov per se) a zvázit jeho zlucitelnost s právom Spolocenstva([15]15). 26. Potom, co pripomenula, ze záujmom, ktorý bol základom oboch rozhodnutí, bol záujem chránit "vývoj akcionárskych struktúr spolocností v procese privatizácie so zámerom posilnit schopnost v oblasti podnikania a úcinnost národného výrobného kapitálu tak, aby to bolo zlucitelné so zameraním hospodárskej politiky Portugalska", Komisia posúdila zlucitelnost takéhoto záujmu (alebo skôr rozhodnutí, ktoré mali v úmysle ho chránit) s právom Spolocenstva, a vyjadrila sa takto: "Obidve rozhodnutia predstavujú obmedzenia slobody usadit sa a slobody pohybu kapitálu zakotvené v Zmluve a tieto obmedzenia môzu byt povazované za opodstatnené len dôvodmi verejného poriadku uznanými ustálenou judikatúrou Súdneho dvora; v kazdom prípade Portugalská vláda neuviedla dôvody tohto druhu. Okrem toho, zo vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, na základe ktorej Portugalská republika prijala prvé rozhodnutie, neplynie nic podstatné popri vyssie spomenutých tvrdeniach. Následne tiez, nezávisle od skutocnosti, ze Portugalská vláda neoznámila v potrebnom case Komisii dôvody svojich rozhodnutí v súlade s clánkom 21 ods. 3 nariadenia, Komisia ich nemôze uznat za oprávnené"([16]16). 27. V záverecných odsekoch rozhodnutia venovaných svojim záverom Komisia potom vyslovila: "Je potrebné uzavriet, ze opatrenia prijaté portugalskými úradmi vo vztahu k rozhodnutiu zo 6. júla 2000 [rectius z 5. júla 2000], zmeneného rozhodnutím z 11. augusta 2000, nemôzu byt povazované za opatrenia urcené na ochranu oprávnených záujmov zlucitelných so vseobecnými zásadami a s dalsími ustanoveniami práva Spolocenstva. V dôsledku toho tieto opatrenia sú v rozpore s právom Spolocenstva, najmä s clánkom 21 nariadenia c. 4064/89. Portugalská republika je povinná prijat opatrenia nevyhnutné na úcely dodrziavania práva Spolocenstva a vziat spät spomínané rozhodnutia"([17]17). Konanie pred Súdnym dvorom 28. Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 1. februára 2001 portugalská vláda namietala rozhodnutie Komisie a ziadala o jeho zrusenie podla clánku 230 ES. Proti tejto zalobe prirodzene namietala Komisia, ktorá predlozila vyjadrenie k zalobe nasledované replikou a duplikou. Po skoncení písomnej casti konania boli úcastníci vypocutí na pojednávaní 9. septembra 2003. III - Právna analýza Úvod 29. Vo svojej zalobe portugalská vláda po tom, co predlozila ako predbeznú otázku, ze platnost napadnutého rozhodnutia "uplynula" ako následok spätvzatia oznámenia spolocnostami Secil a Holderbank, uvádza sest zalobných dôvodov voci uvedenému rozhodnutiu. Namieta predovsetkým: i) porusenie clánku 253 ES vzhladom na neexistujúce alebo nedostatocné oznacenia právneho základu napadnutého rozhodnutia; ii) porusenie clánku 253 ES vzhladom na neexistenciu odôvodnenia údajnej nezlucitelnosti vnútrostátnych opatrení s právom Spolocenstva; iii) porusenie clánku 7 ES a clánku 21 ods. 1 a 3 nariadenia o koncentráciách, z dôvodu, ze Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie, ak Portugalsko neoznámilo záujmy chránené svojimi opatreniami; iv) porusenie clánku 220 ES a clánku 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách, z dôvodu, ze tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie bez vyssie spomínaného oznámenia, Komisia sama nahradila Súdny dvor pri kontrole zákonnosti portugalských opatrení; v) porusenie zásady primeranosti z dôvodu, ze Komisia na strane jednej neobmedzila svoje hodnotenie na samotnú koncentráciu na úrovni Spolocenstva, (Holderbank/Cimpor), a na strane druhej neprerusila konanie, napriek nezáujmu úcastníkov; vi) zneuzitie konania a porusenie clánku 226 ES z dôvodu, ze napriek tomu, ze Portugalská republika nezaslala vyssie spomínané oznámenie, Komisia prijala napadnuté rozhodnutie namiesto toho, aby podala zalobu o nesplnenie povinnosti. 30. Ako je mozné vyslovit, tri zalobné dôvody (tretí, stvrtý a siesty) sa v podstate týkajú právomoci Komisie prijat napadnuté rozhodnutie, bez toho, aby Portugalsko oznámilo chránené záujmy, zatial co ostatné dôvody odkazujú na nedostatky vo forme alebo obsahu rozhodnutia. Z dôvodu zrozumitelnosti a poriadku výkladu, po krátkej zmienke k údajnému "uplynutiu" platnosti napadnutého rozhodnutia, bude vhodné zacat skúmanie zalobných dôvodov týkajúcich sa nedostatku právomoci Komisie a potom prejst na tie, ktoré sa týkajú nedostatkov vo forme a obsahu rozhodnutia. O predbeznej pripomienke týkajúcej sa "uplynutia" platnosti napadnutého rozhodnutia 31. Portugalská vláda predbezne podciarkuje, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rámci konania, ktoré sa zacalo oznámením Komisii o projekte koncentrácie spolocností Secil/Holderbank/Cimpor. S ohladom na skutocnost, ze následne po prijatí napadnutého rozhodnutia bolo toto oznámenie vzaté spät (pozri vyssie, bod 14), zalujúca vláda sa domnieva, ze platnost rozhodnutia tiez istým spôsobom "uplynula". Nie je vsak jasné, na aký úcel bolo urobené takéto predbezné vyjadrenie, kedze v návrhoch zaloby nie je o tom zmienka, ale sa iba ziada, aby Súdny dvor zrusil rozhodnutie a zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 32. Nemyslím si, ze je potrebné zdrziavat sa pri tomto bode. Obmedzím sa len na vyjadrenie, ze keby bolo dôvodom na podporu ziadosti o zrusenie rozhodnutia vyjadrenie portugalskej vlády, bolo by jasne neopodstatnené. Ako totiz správne pripomenula Komisia, podla ustálenej judikatúry "v rámci zaloby o neplatnost v zmysle clánku 173 Zmluvy [teraz clánok 230 ES], zákonnost aktov Spolocenstva treba posúdit na základe skutkového a právneho stavu v okamihu, ked bol akt prijatý"([18]18). Spätvzatie oznámenia po prijatí napadnutého rozhodnutia teda nemôze mat ziadny dopad na jeho zákonnost. 33. Nakoniec doplním, ze sporné vyjadrenie by nebolo brané inak ani keby ním portugalská vláda chcela navrhnút Súdnemu dvoru, aby vyhlásil, ze táto zaloba je bezpredmetná, kedze este pred jej dorucením platnost napadnutého rozhodnutia "uplynula". Je totiz zrejmé, ze spätvzatie oznámenia spolocnostami Secil a Holderbank nemohlo spôsobit ani neplatnost, ani zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktoré teda dalej existuje a je predmetom zaloby podanej portugalskou vládou. O dôvodoch týkajúcich sa právomoci Komisie prijat napadnuté rozhodnutie bez predchádzajúceho oznámenia Portugalskom Tvrdenia úcastníkov konania 34. Ako som sa uz zmienil v súvislosti s tretím, stvrtým a siestym zalobným dôvodom, ze tu budú následne skúmané vo vzájomnej súvislosti, portugalská vláda sa v podstate domnieva, ze bez toho, aby portugalské úrady oznámili záujmy chránené opatreniami z 5. júla a 11. augusta 2000, Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie. 35. V tejto súvislosti zalujúca vláda uznáva, ze uvedené opatrenia nemali v úmysle chránit ziaden z oprávnených záujmov per se, a teda ze - podla clánku 21 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia o koncentráciách - mala oznámit Komisii jednotlivé chránené verejné záujmy a cakat na schválenie orgánom Spolocenstva. Domnieva sa vsak, ze bez takéhoto oznámenia neumoznuje spomínané ustanovenie nariadenia Komisii vyhlásit rozhodnutie o zlucitelnosti chránených záujmov s právom Spolocenstva. 36. V tomto zmysle, pokracuje táto vláda, by predovsetkým poukázala na gramatický výklad predpisu. Ale v tomto zmysle by tiez poukázala na skutocnost, ze v takej situácii Komisia nemohla mat istotu vo veci záujmov skutocne chránených dotknutým clenským státom, a teda by mohla rozhodnút o záujmoch, ktoré v skutocnosti nie sú základom vnútrostátnych opatrení vo veci. 37. Voci tomuto, ako tvrdí Komisia, nie je mozné namietat ani potrebu zabezpecit potrebný úcinok clánku 21 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia. Podla portugalskej vlády by totiz na zabezpecenie kontroly Spolocenstva nad zákonnostou vnútrostátnych opatrení nebolo nevyhnutné rozsirovat zmysel dotknutého ustanovenia, pretoze rovnaký výsledok by sa mohol dosiahnut prostredníctvom riadneho konania o nesplnenie povinnosti upravenom v clánku 226 ES. 38. A je to práve toto konanie, ktoré podla názoru portugalskej vlády mala zacat Komisia, pricom mala predlozit vec pred Súdny dvor, namiesto toho, aby prijala rozhodnutie bez toho, aby mala predpoklady na výkon svojej právomoci. Teda tým, ze si zalovaný orgán nevybral tento správnejsí smer konania, na jednej strane narusil oblast právomoci priznanej clánkom 220 ES a clánkom 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách Súdnemu dvoru([19]19); na druhej strane porusil ustanovenie clánku 226 ES a zneuzil konanie. 39. V súvislosti s prvým zalobným dôvodom zalujúca vláda este dodáva, ze rozhodnutím o zlucitelnosti cielov zákonného nariadenia c. 380/93 s právom Spolocenstva, napadnuté rozhodnutie v podstate predpovedalo rozsudok, pre ktorý uz bol Súdny dvor zvolaný, v zmysle clánku 226 ES vzhladom na zákonnost portugalského právneho predpisu v oblasti privatizácie (právna vec C-367/98)([20]20). Pokial ide o zneuzitie konania, zalujúca vláda sa pýta, ci Komisia neprijala v skutocnosti napadnuté rozhodnutie len na úcel nanútit vlastné zmýslanie o rozsahu právomocí, ktoré jej vyplývajú z clánku 21 nariadenia c. 4064/89. 40. Za seba Komisia predbezne uvádza predovsetkým: i) ze, ako to výslovne uznala zalujúca vláda, opatrenia z 5. júla a 11. augusta 2000 nemali v úmysle chránit ziadny z oprávnených záujmov per se; ii) ze táto vláda neoznámila Komisii iné verejné záujmy, ktoré mala v úmysle chránit, a to ani po výzve od tohto orgánu, aby predlozila pripomienky vo veci. 41. Komisia tiez trvá na tom, ze v prípade, ked vnútrostátne opatrenia chránia iné záujmy, nez oprávnené záujmy per se, clánok 21 ods. 3 tretí pododsek nariadenia jej dáva právomoc vyjadrit sa v rozhodnutí o zlucitelnosti týchto záujmov s právom Spolocenstva, nezávisle na skutocnosti, ci jej ich dotknutý clenský stát oznámil alebo nie. 42. Tento právny predpis, dodáva Komisia, by ostal bez akéhokolvek uzitocného úcinku a zvýhodnoval by neoprávnene clenské státy, ktoré si neplnia povinnosti, keby nemala právomoc iba z dôvodu chýbajúceho oznámenia zo strany dotknutých clenských státov. Takéto riesenie by bolo okrem iného jasne v rozpore s cielom nariadenia c. 4064/89 zaviest, na úrovni Spolocenstva, systém kontroly koncentrácií zalozený na zásade "jediného okienka". 43. Pokial ide o obvinenie, ze Komisia predpovedala rozsudok Súdneho dvora v právnej veci C-367/98, Komisia upresnuje, ze napadnuté rozhodnutie namieta zlucitelnost s právom Spolocenstva, nie portugalského právneho predpisu v oblasti privatizácie, a najmä zákona c. 11/90 a zákonného nariadenia c. 380/93, ale záujmov, ktoré boli dôvodom opatrení, ktorými portugalský minister financií odmietol vydat povolenie nadobudnutia úcasti v spolocnosti Cimpor. Posúdenie 44. Prichádzajúc k posúdeniu skúmaného zalobného dôvodu je vhodné najprv pripomenút, ako nedávno mohol Súdny dvor podciarknut, ze "nariadenie o koncentráciách je zalozené na zásade presného delenia právomocí medzi vnútrostátnymi orgánmi kontroly a orgánmi kontroly Spolocenstva". V zmysle tejto zásady, "prípady koncentrácie, ktoré nie sú upravené [...] nariadením, patria v zásade do právomoci clenských státov", zatial co "Komisia má právomoc iba prijímat vsetky rozhodnutia týkajúce sa prípadov koncentrácií s rozsahom pre celé Spolocenstvo"([21]21). 45. Táto zásada delenia právomocí sa nachádza v clánku 21 ods. 1 a 2 nariadenia c. 4064/89, v ktorom sa ustanovuje, ze Komisia má výlucnú právomoc prijímat rozhodnutia upravené v tomto nariadení (ods. 1) a upresnuje, ze clenské státy nesmú uplatnovat svoju národnú právnu úpravu hospodárskej sútaze na prípad koncentrácie v rozsahu Spolocenstva (ods. 2). 46. Napriek takýmto ustanoveniam, ako sme videli, odsek 3 clánku 21 ustanovuje, ze clenské státy môzu prijímat primerané opatrenia na ochranu iných oprávnených záujmov, nez ktoré sú upravené nariadením a sú zlucitelné s právom Spolocenstva (prvý pododsek), pricom upresnuje, ktoré záujmy sú oprávnené záujmy per se (druhý pododsek) a ukladá clenským státom povinnost predlozit kazdý iný verejný záujem na posúdenie Komisii a Komisii ukladá povinnost informovat o svojom rozhodnutí dotknutý clenský stát do jedného mesiaca po takomto oznámení (tretí pododsek). 47. Na tento posledný pododsek, ako som povedal, sa sústredí skúmaný zalobný dôvod. Podla zalujúcej vlády totiz z takéhoto ustanovenia vyplýva, ze bez oznámenia záujmov chránených opatreniami z 5. júla a 11. augusta 2000 sa Komisia nemohla vyslovit formou rozhodnutia o zlucitelnosti týchto záujmov s právom Spolocenstva. 48. Zdá sa mi vsak, ze tento zalobný dôvod sa menej opiera o podstatu, úcel a o systematický kontext skúmaného ustanovenia, nez o jeho formálny výklad. 49. Musím totiz pripomenút, ze toto ustanovenie má za ciel zabezpecit, "z dôvodu právnej istoty a v záujme dotknutých podnikov" ([22]22), rýchlu a úcinnú kontrolu zlucitelnosti práva Spolocenstva a záujmov (iných nez oprávnených záujmov per se([23]23)) chránených vnútrostátnymi opatreniami týkajúcimi sa koncentrácií s rozsahom pre celé Spolocenstvo, ktorú vykonáva Komisia. 50. Z tohto pohladu sa na strane jednej ukladá clenským státom, aby vopred oznámili Komisii záujmy (iné nez oprávnené záujmy per se), ktoré majú v úmysle chránit, a na strane druhej poskytuje tomuto orgánu krátku lehotu (jedného mesiaca) na prijatie rozhodnutia o ich zlucitelnosti s právom Spolocenstva. A to v súlade s cielom nariadenia c. 4064/89 zabezpecit "kontrolu prípadov koncentrácií v lehotách v súlade s nárokmi na správny úradný postup, ako aj s nárokmi na obchod"([24]24). 51. Teda, jasná vôla zákonodarcu zabezpecit takú rýchlu a úcinnú kontrolu Komisiou sa nezhoduje s názorom zalujúcej vlády, podla ktorého, ked dotknutý clenský stát neposle oznámenie tomuto orgánu, tento orgán nemá právomoc rozhodnút o zlucitelnosti práva Spolocenstva a záujmov, chránených týmto clenským státom, ale mohol by len zacat konanie o nesplnenie povinnosti podla clánku 226 ES. V takom prípade, po zvázení lehôt takéhoto konania, by totiz bolo nemozné dosiahnut rozhodnutie Spolocenstva v ustanovenej krátkej lehote "v záujme právnej istoty a v záujme dotknutých podnikov", podla nariadenia c. 4064/89, a to s rizikom, ze rozhodnutie Súdneho dvora bude prijaté az ked uz vnútrostátne opatrenia s konecnou platnostou prejudikovali prípad koncentrácie s rozsahom pre celé Spolocenstvo. 52. Na strane druhej, ako správne podciarkla Komisia, tvrdenie portugalskej vlády by mohlo prakticky odnat akúkolvek úcinnost skúmanému ustanoveniu, pretoze clenské státy by mohli lahko uniknút kontrole, ktorá je tu upravená, a to jednoducho opomenutím oznámit záujmy chránené ich opatreniami. To by malo dalsí a paradoxný následok, ze Komisia by mohla vykonat rýchly a úcinný zákrok voci clenským státom, ktoré dodrziavajú oznamovaciu povinnost, az po zablokovanie prijatia opatrení vo veci, zatial co by bola odobratá moznost vykonat obdobnú, výraznú právomoc voci clenským státom, ktoré si neplnia povinnosti. Inými slovami, tieto druhé státy by skoncili s výhodou z vlastného neoprávneného správania, v zrejmom kontraste so zásadou, podla ktorej nemo auditur propriam turpitudinem allegans ([25]25). 53. Zdá sa mi teda viac v súlade s osobitným systémom kontroly o koncentráciách zavedeným nariadením c. 4064/89 a s odôvodnením skúmaného ustanovenia výklad navrhnutý Komisiou, na základe ktorého Komisia môze vyhlásit rozhodnutie o zlucitelnosti práva Spolocenstva a záujmov (iných nez oprávnených záujmov per se), chránených clenskými státmi, aj ked tieto záujmy neboli oznámené. 54. Z tohto pohladu sa mi zdá skutocne prijatelnejsie domnievat sa, ze skúmané ustanovenie odkazuje na rozhodnutia prijaté následne po "oznámení" clenským státom, jednoducho preto, ze sa predpokladá, ze státy dodrziavajú svoju povinnost, ktorú im ukladá toto ustanovenie, vykonat takéto oznámenie. Ovela menej prijatelné by naopak bolo domnievat sa, ze nariadenie chce, aby právomoc Komisie závisela od ... dobrej vôle clenských státov a este menej, ze chce ocenit tých, ktorí nedodrziavajú oznamovaciu povinnost. 55. Je pravda, ze, ako sa vyjadrila portugalská vláda, chýbajúce oznámenie zo strany clenských státov môze spôsobit, ze úloha Komisie bude neistejsia a zlozitejsia, pricom by Komisia mohla mat tazkosti pri urcení záujmov chránených vnútrostátnymi opatreniami. Pozorujem vsak, ze na to, aby sa prekonali takéto prípadné tazkosti, Komisia má stále moznost ziadat dotknuté clenské státy o informácie, ako to aj urobila práve v tomto prípade. Keby potom clenské státy pokracovali v odmietaní poskytovat pozadované informácie, Komisia by sa okamzite povazovala za oprávnenú - obdobne ako sa to deje napríklad v oblasti státnej pomoci([26]26) - prijat rozhodnutie výlucne na základe podkladov, ktoré má k dispozícii. 56. Po objasnení, ze sa teda Komisia môze vyslovit formou rozhodnutia o zlucitelnosti práva Spolocenstva a záujmov (iných nez oprávnených záujmov per se), chránených clenskými státmi, hoci jej neboli oznámené, z coho tiez vyplýva, ze prijatie takéhoto rozhodnutia nepredstavuje ani porusenie právomoci priznanej Súdnemu dvoru clánkom 226 ES, ani zneuzitie konania. 57. S ohladom na predchádzajúce úvahy sa teda domnievam, ze skúmané zalobné dôvody musia byt zamietnuté. O porusení clánku 253 ES vzhladom na chýbajúce alebo nedostatocné odôvodnenie právneho základu aktu 58. Prvým zalobným dôvodom portugalská vláda namieta vadu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vzhladom na neexistujúce alebo nedostatocné oznacenie jeho právneho základu. Osobitne sa táto vláda vyjadruje, ze v názve a v odôvodneniach rozhodnutia sa Komisia obmedzila vseobecne na odkaz na clánok 21 nariadenia o koncentráciách bez upresnenia, ako to naopak mala urobit, ze zakladá vlastnú právomoc na ustanovení odseku 3 uvedeného clánku. 59. Zhodujem sa vsak s Komisiou, ze zo znenia rozhodnutia jasne vyplýva, ze toto je prijaté na základe clánku 21 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia o koncentráciách. Zdá sa mi teda, ze z tohto hladiska odôvodnenie rozhodnutia dosahuje, ako to vyzaduje judikatúra "úcel umoznit Súdnemu dvoru vykonávat svoju kontrolu zákonnosti samotného rozhodnutia a poskytnút dotknutému subjektu odôvodnenia, dostatocné na posúdenie, ci je rozhodnutie podlozené alebo ci má prípadne vadu, ktorá umoznuje napadnút jeho platnost"([27]27). 60. Doplním este, ze v tomto prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepochybne umoznilo portugalskej vláde pochopit, podla akého právneho predpisu Komisia zakladá svoju právomoc a namietat, ako sme videli, túto právomoc pred Súdnym dvorom. 61. Preto sa domnievam, ze aj tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O porusení clánku 253 ES pre nedostatocné odôvodnenie vo veci nezlucitelnosti vnútrostátnych opatrení s právom Spolocenstva 62. Druhým zalobným dôvodom portugalská vláda namieta vadu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhladom na nedostatocné odôvodnenie vo veci nezlucitelnosti vnútrostátnych opatrení s právom Spolocenstva. 63. Osobitne táto vláda podciarkuje, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia obmedzila na urcenie záujmu chráneného opatreniami z 5. júla a 11. augusta 2000 a vylúcila, ze tento by mohol viest k niektorému z oprávnených záujmov per se a strucne potvrdila, ze tieto dve opatrenia vytvárajú nedôvodné obmedzenia slobody usadit sa a volného pohybu kapitálu. Takéto odôvodnenie, podla jej posúdenia, je úplne nedostatocné, kedze neobsahuje ziadne osobitné a vecné posúdenie záujmu chráneného vnútrostátnymi opatreniami vo svetle nálezitého rámca Spolocenstva zalozené na skutkových a právnych okolnostiach. 64. Na poukázanie nedostatku tohto odôvodnenia sa potom zalujúca vláda zdrziava rozborom vnútrostátnych pravidiel v oblasti privatizácie, a najmä systému udelovania predbezných povolení upravenom v clánku 1 zákonného nariadenia c. 380/93, poukazujúc tak na dôvody, pre ktoré tento systém nie je v rozpore s ustanoveniami Spolocenstva v oblasti práva usadit sa a volného pohybu kapitálu. 65. V odpovedi na tieto námietky sa Komisia strucne vyjadruje, ze v rozhodnutí sú rozobraté záujmy, ktoré boli podkladom sporných vnútrostátnych opatrení, a sú tam uvedené dôvody, pre ktoré tieto záujmy nepatria medzi oprávnené záujmy per se a nemôzu sa povazovat za zlucitelné s právom Spolocenstva. 66. Musím povedat, ze podla môjho názoru, potom, co Komisia urcila záujem chránený vnútrostátnymi opatreniami a vylúcila, ze tieto by viedli k niektorému z oprávnených záujmov per se, poskytla krajne strucné odôvodnenie vo veci nezlucitelnosti takéhoto záujmu s právom Spolocenstva. Zváziac chúlostivost otázky, sirsie a presnejsie odôvodnenie v tomto bode by bolo naopak nepochybne vhodné. 67. Hoci krajne strucné, toto odôvodnenie umoznuje pochopit tvrdenia, na ktorých sa zakladá právna úvaha Komisie. Z bodu 58 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze tento orgán sa domnieval, ze "dve rozhodnutia [portugalského ministra financií] predstavujú obmedzenia slobody usadit sa a slobody pohybu kapitálu", ze neboli odôvodnené ziadnym kogentným dôvodom verejného záujmu uznaného v judikatúre Súdneho dvora", ze "v kazdom prípade Portugalská republika neuviedla ziadne dôvody tohto druhu" a ze "zo zásady rovnosti zaobchádzania, na základe ktorej Portugalská republika prijala prvé rozhodnutie, neplynie nic podstatné popri vyssie spomenutých tvrdeniach"([28]28). 68. Domnievam sa teda, ze toto odôvodnenie dosahuje minimálnu úroven pozadovanú judikatúrou (pozri vyssie, bod 59), najmä ak máme na pamäti: na strane jednej, ze portugalské úrady neposkytli Komisii ziadne informácie vo veci zlucitelnosti práva Spolocenstva a záujmu chráneného ich opatreniami ani v odpovedi na list z 21. septembra 2000; na strane druhej, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v dobre známej situácii pre portugalskú vládu, kedze v oblasti konania o nesplnenie povinnosti v spomínanej právnej veci C-367/98 Komisia uz namietala voci tejto vláde, s obsiahlym odôvodnením, nezlucitelnost systému udelovania predbezných povolení upravenom v clánku 1 zákonného nariadenia c. 380/93 s právnou úpravou Spolocenstva v oblasti práva usadit sa a volného pohybu kapitálu([29]29). 69. Nazdávam sa preto, ze aj tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O porusení zásady primeranosti 70. Piatym zalobným dôvodom portugalská vláda uvádza nakoniec dva dôvody týkajúce sa nedodrzania zásady primeranosti, pricom namieta, ze Komisia: i) neobmedzila svoje skúmanie na koncentráciu s rozsahom pre celé Spolocenstvo; ii) neprerusila konanie, napriek nezáujmu úcastníkov. 71. V súvislosti s prvým bodom zalujúca strana podciarkuje, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze výsledkom oznámeného prípadu bol vznik dvoch koncentrácií (Secil/Cimpor a Holderbank/Cimpor) a ze len druhá by mala rozsah pre celé Spolocenstvo, a teda by patrila do oblasti uplatnovania nariadenia c. 4064/89 (pozri vyssie, bod 21). Z tohto dôvodu Komisia tým, ze nariadila spätvzatie oboch namietaných portugalských opatrení v plnom rozsahu, namiesto toho, aby to urobila len v casti týkajúcej sa koncentrácie Holderbank/Cimpor, prekrocila rámec nevyhnutný pre to, aby zabezpecila dodrziavanie práva Spolocenstva, a následkom toho porusila zásadu primeranosti. 72. Zhodujem sa vsak s Komisiou, ze nemohla obmedzit svoj zásah len na samotné nadobudnutie úcastí spojených s výkonom niektorých cinností spolocnosti Cimpor spolocnostou Holderbank (koncentrácia s rozsahom pre celé Spolocenstvo), kedze namietané vnútrostátne opatrenia sa týkali spolocne a nerozdielne oboch koncentrácií. Ako sa ukázalo, tieto opatrenia totiz nezasiahli oddelene tie dve koncentrácie, ale zablokovali PP, ktorú urobila spolocnost Secilpar na akcie spolocnosti Cimpor, cím sa zabránilo nadobudnutiu tejto spolocnosti a následnému rozdeleniu jej úcastí spojených s výkonom cinností medzi spolocnosti Secil a Holderbank. Len nariadenie na spätvzatie opatrení v plnom rozsahu bolo preto vhodné, aby sa odstránilo neoprávnené zamietnutie koncentrácie s rozsahom pre celé Spolocenstvo portugalskou vládou. 73. V súvislosti s druhým bodom sa zalujúca vláda naopak vyjadrila, ze krátko pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia prerusila konanie týkajúce sa oznámeného prípadu, kedze dotknuté podniky jej neposkytli pozadované informácie, aby mohla doplnit oznámenie, ktoré povazovala za neúplné (pozri vyssie, bod 14). Na základe predpokladu, ze nezáujem oznamujúcich úcastníkov by mohol znamenat, ze konanie uplynulo, táto vláda sa domnieva, ze Komisia mala preukázat viac opatrnosti, pricom sa mala zdrzat nariadenia konecného a nezvratného opatrenia, akým je spätvzatie namietaných vnútrostátnych opatrení. 74. Aj v tomto bode sa mi vsak zdá presvedcivejsia obhajoba Komisie, ktorá odpovedá, ze portugalská vláda vôbec nevysvetlila, preco za osobitých okolností v tomto prípade by mal nezáujem úcastníkov znamenat, ze konanie stratilo platnost. Zdá sa mi, naopak, ze Komisia sa mohla podobne domnievat, ze nezáujem úcastníkov je nejakým spôsobom spojený s prijatím namietaných opatrení, a teda povazovat svoj zákrok za osobitne dôlezitý a naliehavý. 75. Preto si myslím, ze aj tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O trovách 76. V súlade s ustanovením clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Pretoze Komisia navrhla zaviazanie druhého úcastníka konania na náhradu trov konania a po uvázení, pokial ide o úspech zaloby, domnievam sa, ze tento návrh by mal byt prijatý. IV - Návrhy 77. S ohladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, ze: "1) zaloba sa zamieta. 2) Portugalská republika je povinná nahradit trovy konania." __________________________________________________________________ [30]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [31]2 - Ú. v. ES L 395, s. 1 (opravené znenie bolo uverejnené v Ú. v. ES L 257, s. 13). Nariadenie c. 4064/89 bolo následne zmenené nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1)." __________________________________________________________________ [32]3 - Co sa rozumie pod pojmom "vznik koncentrácie", je upresnené v clánku 3 nariadenia, zatial co v clánku 1 ods. 2 a 3 je upresnené, kedy má koncentrácia "rozsah pre celé spolocenstvo". __________________________________________________________________ [33]4 - Clánok 7. __________________________________________________________________ [34]5 - Clánok 2 ods. 2. Naopak, v odseku 3 tohto clánku sa ustanovuje, kedy musí byt koncentrácia vyhlásená za "nezlucitelnú so spolocným trhom". __________________________________________________________________ [35]6 - Diário da República, I, séria A, c. 267, z 15. novembra 1993, s. 6362. __________________________________________________________________ [36]7 - Diário da República I, séria A, c. 80, z 5. apríla 1990, s. 1664. __________________________________________________________________ [37]8 - Ako sa uvádza v bode 4, toto ustanovenie podmienuje nadobudnutie úcasti, prevysujúcej 10 % základného imania s hlasovacím právom v spolocnosti v stádiu privatizácie, osobitným povolením ministra financií. __________________________________________________________________ [38]9 - Preklady napadnutého rozhodnutia nie sú oficiálne, kedze záväzné znenie je len v portugalskom jazyku. __________________________________________________________________ [39]10 - Odsek 11. __________________________________________________________________ [40]11 - Odsek 12. __________________________________________________________________ [41]12 - Odsek 50. __________________________________________________________________ [42]13 - Odseky 52 - 54. __________________________________________________________________ [43]14 - Odsek 56. __________________________________________________________________ [44]15 - Odseky 57 a 62. __________________________________________________________________ [45]16 - Odseky 58 a 59. __________________________________________________________________ [46]17 - Odseky 64 a 65. __________________________________________________________________ [47]18 - Rozsudok zo 17. mája 2001, C-449/98 P, IECC/Komisia (Zb. s. I-3875, bod 87). __________________________________________________________________ [48]19 - V tejto súvislosti portugalská vláda podciarkuje, ze v zmysle citovaného ustanovenia nariadenia, "Komisia má výlucnú právomoc prijímat rozhodnutia uvedené v tomto nariadení, tieto sú preskúmatelné Súdnym dvorom". __________________________________________________________________ [49]20 - Právna vec C-367/98 prebiehajúca v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia mala za "predmet zalobu, ktorou sa domáhalo, ze Portugalská republika tým, ze prijala a ponechala v platnosti zákon c. 11 z 5. apríla 1990, rámcový zákon o privatizáciách [...], zákonné nariadenia o privatizácii podnikov následne prijaté na jeho vykonanie, ako aj zákonné nariadenia c. 380 z 15. novembra 1993 [...] a c. 65 z 28. februára 1994, [...], si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú v zmysle Zmluvy ES, najmä z clánkov 52 (teraz, po zmene, clánok 43 ES), 56 (teraz, po zmene, clánok 46 ES), 58 (teraz clánok 48 ES), 73 B (teraz clánok 56 ES) a nasledujúcich, ako aj clánok 221 (teraz, po zmene, clánok 294 ES) a clánkov 221 - 231 Dohody o podmienkach pristúpenia Spanielskeho královstva a Portugalskej republiky a úpravách Zmlúv [neoficiálny preklad]". V danom prípade Súdny dvor potom rozhodol 4. júna 2002 (Zb. s. I-4731) tak, ze prijal zalobu Komisie s ohladom na oznámené porusenie clánku 73 B Zmluvy (teraz clánok 56 ES). __________________________________________________________________ [50]21 - Rozsudok Súdneho dvora z 25. septembra 2003, vo veci C-170/02 P, Schlüsselverlag (zatial neuverejnený v Zbierke, bod 32), kde je tiez upresnené, ze Komisia má výlucnú právomoc rozhodovat, na základe clánku 9 nariadenia, "poslat príslusným úradom v clenskom státe spis týkajúci sa urcitých prípadov, ktoré sa vztahujú predovsetkým na 'trh v tomto clenskom státe, ktorý má vsetky vlastnosti relevantného trhu`". __________________________________________________________________ [51]22 - Citácia rozsudku Schlüsselverlag, uz citovaný, kde sa podciarkuje, ze "nariadenie o koncentráciách obsahuje [...] ustanovenia, ktorých cielom je obmedzit z dôvodu právnej istoty a v záujme dotknutých podnikov dlzku konania overenia prípadov, ktoré má v právomoci Komisia" (bod 33). __________________________________________________________________ [52]23 - Kontrola, ktorú vykonáva Komisia v súvislosti s takýmito záujmami, je vylúcená, pretoze sa o nich uz pozitívne vyslovil zákonodarca Spolocenstva. __________________________________________________________________ [53]24 - Rozsudok Schlüsselverlag, uz citovaný, bod 34. __________________________________________________________________ [54]25 - Pozri v tejto veci návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci C-453/99, Courage (Zb. 2001, s. I-6297, body 39 a 68). __________________________________________________________________ [55]26 - V tejto veci sa mozno analogicky dovolávat judikatúry Súdneho dvora v oblasti státnej pomoci, podla ktorej "v prípade, ked clenský stát opomenie poskytnút pozadované informácie, napriek výzve Komisie, táto má právomoc skoncit konanie a vyhlásit rozhodnutie, ktorým vyhlási súlad alebo nesúlad pomoci so spolocným trhom na základe podkladov, ktoré má k dispozícii" (rozsudok zo 14. februára 1990, vo veci C-301/87, Francúzsko/Komisia, Zb. s. I-307, bod 22). __________________________________________________________________ [56]27 - Rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, vo veci C-182/99 P, Salzgitte, (zatial neuverejnený v Zbierke), bod 71. __________________________________________________________________ [57]28 - Bod 58 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [58]29 - V nadväznosti na toto posledné hladisko pozorujem, ze Súdny dvor uz mal moznost objasnit, ze "odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 190 Zmluvy treba hladat nielen vzhladom k zneniu aktu, ale tiez k jeho kontextu" (rozsudok z 30. septembra 2003, vo veci C-301/96, Nemecko/Komisia, zatial neuverejnené v Zbierke, bod 87). V tom prípade sa Súdny dvor predovsetkým domnieval, ze pretoze "napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v kontexte dobre známom" dotknutej "vláde, napadnuté rozhodnutie mohlo byt pokojne odôvodnené strucne" (body 89 a 92). References 1. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref1 31. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref2 32. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref3 33. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref4 34. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref5 35. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref6 36. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref7 37. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref8 38. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref9 39. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref10 40. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref11 41. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref12 42. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref13 43. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref14 44. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref15 45. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref16 46. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref17 47. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref18 48. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref19 49. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref20 50. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref21 51. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref22 52. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref23 53. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref24 54. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref25 55. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref26 56. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref27 57. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref28 58. file:///tmp/lynxXXXXtIHr6y/L98684-4394TMP.html#Footref29