Vec T-366/00 Scott SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Predajná cena pozemku - Rozhodnutie nariadujúce vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom - Chyby vo výpocte pomoci - Povinnosti Komisie týkajúce sa výpoctu pomoci - Práva príjemcu pomoci - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánok 13 ods. 1" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie - Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v case jeho prijatia 2. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Nálezité a nestranné preskúmanie (Clánok 88 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Urcenie výsky vymáhanej pomoci (Clánok 88 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánky 87 ES a 88 ods. 2 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Nálezité a nestranné preskúmanie (Clánok 88 ods. 2 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Moznost Komisie prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií - Podmienka (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999) 1. Zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa posudzuje v závislosti od skutkových informácií, ktorými mohla Komisia disponovat v momente prijatia rozhodnutia. Na spochybnenie tohto rozhodnutia sa následne nemozno pred Súdom prvého stupna dovolávat tvrdení týkajúcich sa skutkových okolností, ktoré sú Komisii neznáme a ani jej neboli oznacené v priebehu správneho konania. Z toho vsak nevyplýva, ze na úcely posúdenia zákonnosti rozhodnutia Komisie nie je mozné brat do úvahy dôkazy predlozené príjemcom pomoci v zalobe o neplatnost, ak boli tieto dôkazy platne predlozené Komisii pocas správneho konania pred prijatím rozhodnutia a ak ich Komisia vylúcila z neoprávnených dôvodov. (pozri body 45, 46) 2. Hoci ziadne ustanovenie o postupe kontroly státnej pomoci, upravenom v clánku 88 ES, nevyhradzuje medzi dotknutými osobami príjemcovi pomoci osobitné postavenie a hoci príjemca pomoci nemá postavenie úcastníka konania v tomto konaní, Komisia môze byt vzhladom na svoju povinnost nálezite a nestranne preskúmat spis za urcitých okolností povinná brat do úvahy pripomienky príjemcu predlozené po uplynutí lehoty poskytnutej dotknutým osobám v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Tak je to v prípade, ked príjemca oznámi informácie o pre neho dôlezitom aspekte, ktorý je sporný, tazko objasnitelný s ohladom na uplynutie dlhsieho casového obdobia od skutkových okolností, ktorým je samotná hodnota zvýhodnenia, ktorá mu bola poskytnutá, po schôdzke dotknutého clenského státu s Komisiou, na ktorej sa zúcastnili jeho zástupcovia a pocas ktorej Komisia v záujme konania povolila predlozenie dodatocných vysvetlení v novej lehote, ktorú stanovila. (pozri body 54 - 63) 3. Cielom vymáhania protiprávne poskytnutej pomoci nie je ulozit sankciu neuvádzanú právom Spolocenstva, ale zbavit príjemcu výhody, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a obnovit stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci. Preto Komisia vedená snahou o zhovievavost nemôze nariadit vrátenie sumy nizsej, nez je hodnota získanej pomoci, ani vyjadrit svoj nesúhlas, pokial ide o závaznost nezákonnosti, nariadovaním vrátenia sumy vyssej, nez je táto hodnota. Prislúcha jej teda nejakým spôsobom urcit tak presne, ako to okolnosti veci umoznujú, uvedenú hodnotu. Hoci pri prieskume zákonnosti rozhodnutia Komisie mozno zobrat do úvahy osobitné okolnosti umoznujúce iba priblizné ohodnotenie presnej hodnoty pomoci, skutocnostou zostáva, ze toto posúdenie je skutkovou otázkou, pri ktorej súd Spolocenstva musí vykonat úplné preskúmanie a ze prípustnost takéhoto priblizného posúdenia neudeluje Komisii právomoc volnej úvahy, pokial ide o urcenie sumy, ktorej vrátenie nariaduje. (pozri body 94 - 96) 4. V rámci posúdenia hodnoty pomoci vo forme predaja pozemku za údajne preferencnú cenu uplatnenie zásady súkromného investora, ktorý funguje v trhovej ekonomike, znamená ohodnotenie predajnej ceny, ktorá by mala byt získaná za obvyklých trhových podmienok. Pri vysetrovaní v rámci clánku 88 ods. 2 ES má Komisia povinnost urcit hodnotu majetku na základe najspolahlivejsej metódy. Túto povinnost nesplní pouzitie ohodnotenia zalozeného na historických nákladoch na nadobudnutie a úpravu sporného pozemku vynalozené predávajúcim, v prejednávanej veci dotknutými verejnými orgánmi, namiesto priameho a nezávislého ocenenia hodnoty pozemku na trhu v case uzatvorenia prevodu. Trhová cena pozemku nie je totiz nevyhnutne urcovaná nákladmi vynalozenými predávajúcim, pretoze môze byt ovplyvnená mnohými faktormi, medzi iným rovnováhou medzi ponukou a dopytom v case predaja. (pozri body 106 - 108) 5. Komisia si nesplní svoje povinnosti, ktoré má v rámci konania vo veci formálneho zistovania státnej pomoci upravenom v clánku 88 ods. 2 ES, a to uskutocnovat pri svojom vysetrovaní nálezité a nestranné skúmanie vsetkých údajov týkajúcich sa prejednávanej veci takým spôsobom, aby mala k dispozícii úplné informácie o vsetkých údajoch týkajúcich sa tohto konania, pokial, napriek tomu, ze je informovaná, ze ohodnotenie výsky pomoci na základe metódy výpoctu, ktorú prijala, je v rozpore so sériou ohodnotení zalozených na iných metódach, neprijme opatrenia potrebné na odstránenie neistôt spojených so svojím ohodnotením. (pozri body 135, 136) 6. V oblasti státnej pomoci je na základe zásad stanovených judikatúrou a nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] Komisia oprávnená, v prípade absencie odlisných informácií od dotknutých osôb, vychádzat zo skutocností, hoci nesprávnych, ktoré sú zhrnuté v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktorými disponuje v case prijatia konecného rozhodnutia za predpokladu, ze dané skutocnosti boli predmetom príkazu na poskytnutie nevyhnutných informácií adresovaného Komisiou clenskému státu. Naopak, ak nevyzve clenský stát poskytnút jej informácie o skutocnostiach, ktoré zamýsla zobrat do úvahy, nemôze odôvodnit prípadné skutkové pochybenia tvrdením, ze v case prijatia rozhodnutia o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania vychádzala iba z informácií, ktorými disponovala. Preto ak Komisia zalozí rozhodnutie na dostupných informáciách o urcitých skutkových okolnostiach bez toho, aby v tejto konkrétnej situácii dodrzala procesné poziadavky stanovené judikatúrou a prevzaté do nariadenia c. 659/1999, Súd prvého stupna môze vykonat preskúmanie v otázke, ci je prihliadnutie na tieto skutkové okolnosti spôsobilé zaprícinit pochybenie v posúdení majúce za následok nezákonnost napadnutého rozhodnutia. Navyse, právo Komisie prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií predvída, ze sú tieto informácie spolahlivé, co vsak nie je prípad, ak sú v rozpore s informáciami, o ktorých sa Komisia dozvedela napríklad od príjemcu pomoci. Nespolupráca clenského státu nemá totiz za dôsledok to, ze konanie Komisie sa vymyká akémukolvek preskúmaniu zo strany súdu Spolocenstva. Komisia musí v maximálnej moznej miere pouzívat vsetky svoje právomoci na získanie predmetných informácií a konat starostlivo. S prihliadnutím na skutocnost, ze príkaz na vrátenie pomoci kvalifikovanej ako nezákonná, má úcinky na tretiu osobu, Komisia musí pouzit vsetky právomoci, ktoré má k dispozícii, s cielom predíst tomu, aby nespolupráca predmetného clenského státu mala negatívne a nespravodlivé dôsledky pre takúto tretiu osobu. (pozri body 146 - 149) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá komora) z 29. marca 2007 ([1]*) "Státna pomoc - Predajná cena pozemku - Rozhodnutie nariadujúce vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom - Chyby vo výpocte pomoci - Povinnosti Komisie týkajúce sa výpoctu pomoci - Práva príjemcu pomoci - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánok 13 ods. 1" Vo veci T-366/00, Scott SA, so sídlom v Saint-Cloud (Francúzsko), v zastúpení: Sir Jeremy Lever, QC, G. Peretz, J. Gardner, barristers, R. Griffith a M. Papadakis, solicitors, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, S. Seam a F. Million, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Rozet a J. Flett, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 12, 2002, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá komora), v zlození: predseda komory J. D. Cooke, sudcovia R. García-Valdecasas a I. Labucka, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. októbra 2006, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Roku 1969 spolocnost Scott Paper Co. zriadená podla amerického práva nadobudla spolocnost Bouton Brochard zriadenú podla francúzskeho práva a vytvorila samostatnú spolocnost Bouton Brochard Scott SA, ktorá prevzala aktivity Bouton Brochard. Bouton Brochard Scott sa v novembri 1987 premenovala na Scott SA. Predmetnom cinnosti tejto spolocnosti bola výroba papiera na hygienické a domáce pouzitie v priebehu obdobia rozhodujúceho v predmetnej veci. 2 Dna 31. augusta 1987 mesto Orléans (Francúzsko), département du Loiret (Francúzsko) a zalobkyna uzavreli dohodu o predaji pozemku s rozlohou 48 hektárov v priemyselnej zóne La Saussaye spolocnosti Scott a súcasne o asanacnom poplatku, ktorý sa mal vypocítat podla preferencnej sadzby (dalej len "dohoda Scott"). Táto dohoda stanovila, ze département du Loiret a mesto Orléans poskytnú v prospech zalobkyne príspevok na úpravu pozemku v maximálnej výske 80 miliónov francúzskych frankov (FRF) (12,2 milióna eur). 3 Uskutocnenie stúdií a prác nevyhnutných na úpravu dotknutého pozemku bolo zverené spolocnosti so zmiesaným vlastníctvom pre investicný rozvoj Loiret (dalej len "Sempel"). Z dohody z 12. septembra 1987 uzavretej medzi département du Loiret, mestom Orléans a Sempel (dalej len "dohoda Sempel") vyplýva, ze mesto Orléans previedlo na spolocnost Sempel 68 hektárov za jeden symbolický frank. Okrem toho z clánku 4 dohody Scott, ako aj z clánku 12 dohody Sempel vyplýva, ze posledná uvedená predá spolocnosti Scott 48 hektárov a priemyselný sklad (dalej len "sporný pozemok") za 31 miliónov FRF (4,7 milióna eur), teda za cenu 65 FRF/m^2. 4 V novembri 1996 francúzsky najvyssí kontrolný úrad uverejnil verejnú správu pod názvom "Zásahy miestnych a regionálnych orgánov v prospech podnikov". Úcelom tejto správy bolo upozornit na niektoré pomoci prípadne poskytnuté francúzskymi miestnymi a regionálnymi orgánmi v prospech niektorých podnikov a osobitne na prevod sporného pozemku v priemyselnej zóne La Saussaye na spolocnost Scott. 5 Po uverejnení tejto správy bola Komisii listom z 23. decembra 1996 dorucená staznost týkajúca sa preferencných podmienok, za ktorých mesto Orléans a département du Loiret predali sporný pozemok zalobkyni a sadzby, ktorá jej bola priznaná, pokial ide o asanacný poplatok. 6 Listom zo 17. januára 1997 si Komisia vyziadala od francúzskych orgánov dodatocné informácie. Po tom nasledovala výmena korespondencie medzi francúzskymi orgánmi a Komisiou medzi januárom 1997 a aprílom 1998, v rámci ktorej francúzske orgány ciastocne poskytli informácie a upresnenia pozadované najmä listami zo 17. marca, zo 17. apríla a z 29. mája 1997. Dna 8. augusta 1997 Komisia ziadala od francúzskych orgánov nové upresnenia. Komisia obdrzala dodatocné informácie od týchto orgánov 3. novembra 1997 a od zalobkyne 8. decembra 1997, 29. januára 1998 a 1. apríla 1998. 7 Listom z 10. júla 1998 Komisia informovala francúzske orgány o svojom rozhodnutí z 20. mája 1998 zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES a vyzvala ich na predlozenie svojich pripomienok a zodpovedanie urcitých otázok (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). V tomto liste Komisia rovnako od francúzskych orgánov ziadala, aby informovali zalobkynu o zacatí konania, ako aj o skutocnosti, ze by jej mohlo byt ulozené vrátit vsetku nezákonne získanú pomoc. Dotknuté osoby boli informované o zacatí konania a boli vyzvané na predlozenie ich prípadných pripomienok k predmetným opatreniam uverejnením vyssie uvedeného listu v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 30. septembra 1998 (Ú. v. ES C 301, s. 4). 8 Zalobkyna bola o zacatí konania informovaná telefonátom francúzskych orgánov z 30. septembra 1998. Listom z 23. novembra 1998 zalobkyna predlozila pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. 9 Listom z 25. novembra 1998 francúzske orgány rovnako predlozili pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. 10 Po oboznámení sa s pripomienkami francúzskych orgánov a tretích osôb Komisia opät pristúpila k pozadovaniu dodatocných informácií od francúzskych orgánov. Kedze francúzske orgány odpovedali iba ciastocne, Komisia im 8. júla 1999, pri uplatnení clánku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) prikázala poskytnút pozadované informácie. Francúzske orgány ciastocne odpovedali na príkaz 15. októbra 1999. 11 Na stretnutí medzi francúzskou delegáciou zahrnajúcou predstavitelov spolocnosti Scott a Komisiou 7. decembra 1999, Komisia výnimocne a v záujme konania povolila uvedenej delegácii predlozit dodatocné pripomienky do konca decembra 1999. 12 Listom z 24. decembra 1999, v nadväznosti na stretnutie zo 7. decembra 1999, zalobkyna predlozila dodatocné pripomienky. Komisia 12. januára 2000 informovala zalobkynu o tom ze odmietla prijat tento list, lebo bol podaný po lehote stanovenej v rozhodnutí o zacatí konania, a to po 30. októbri 1998. 13 Francúzske orgány predlozili Komisii dodatocné pripomienky 10. januára a 21. februára 2000. 14 Spolocnost Kimberly-Clark Corp. (dalej len "KC") nadobudla v januári 1996 akcie zalobkyne. V januári 1998 KC oznámila zatvorenie továrne. Aktíva továrne a to pozemok a papieren nadobudol v júni 1998 Procter & Gamble (dalej len "P & G"). Napadnuté rozhodnutie 15 Dna 12. júla 2000 Komisia prijala rozhodnutie 2002/14/ES, o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 12, 2002, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V nadväznosti na podanie tejto zaloby (pozri bod 23 nizsie) Komisia 2. marca 2001 oznámila Francúzskej republike korigendum napadnutého rozhodnutia. Clánok 1 a odôvodnenia c. 172, c. 217 a odôvodnenie c. 239b písm. a) napadnutého rozhodnutia boli teda opravené. 16 Napadnuté rozhodnutie vo svojej zmenenej podobe stanovuje: "Clánok 1 Státna pomoc vo forme preferencnej ceny pozemku a preferencnej sadzby asanacného poplatku, ktorú Francúzsko poskytlo v prospech spolocnosti Scott vo výske 39,58 milióna FRF (6,03 milióna eur) alebo v aktualizovanej hodnote 80,77 milióna FRF (12,3 milióna eur), pokial ide o preferencnú cenu pozemku..., je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Francúzsko prijme vsetky potrebné opatrenia na to, aby príjemca pomoci uvedenej v clánku 1, ktorá uz bola protiprávne poskytnutá, túto pomoc vrátil. 2. Vrátenie sa uskutocní bez odkladu v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, pokial umoznujú okamzitý a úcinný výkon predmetného rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vrátit, zahrna úroky od casu, kedy bola pomoc daná k dispozícii príjemcovi az do jej vrátenia. Úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej pre výpocet ekvivalentu subvencie v rámci pomoci na regionálne úcely." [neoficiálny preklad] 17 Pri výpocte hodnoty pomoci Komisia konstatovala, ze francúzske orgány nadobudli 68 hektárový neupravený pozemok medzi rokmi 1975 a 1987 za cenu 10,9 milióna FRF (1,7 milióna eur) (odôvodnenia c. 15 a c. 170 napadnutého rozhodnutia). 18 K tejto sume Komisia pridala celkové náklady ktoré znásal Sempel podla likvidacnej úctovnej uzávierky "Z.1 La Saussaye & La Planche" s dátumom 26. júl 1993 (dalej len "likvidacná úctovná uzávierka Sempel"), pri operáciách úpravy pozemku, a to 140,4 milióna FRF (21,4 milióna eur), preto aby dospela k sume 151,3 milióna FRF (23,1 milióna eur) (odôvodnenia c. 168 az c. 170 napadnutého rozhodnutia). 19 Následne Komisia odpocítala 51,3 milióna FRF (7,9 milióna eur) zodpovedajúcich financným nákladom pôziciek uzavretých zo strany Sempel, vráteniu DPH z operácií úpravy pozemku, ako aj nákladom verejného zberaca odpadových vôd, kedze francúzske orgány preukázali, ze nebol urcený výlucne pre Scott, ale ze slúzil celej samosprávnej oblasti (odôvodnenie c. 171 napadnutého rozhodnutia). 20 Podla Komisie náklady operácie predaja sporného pozemku v dôsledku toho dosahovali 100 miliónov FRF (15,2 milióna eur). Komisia zastávala názor, ze náklady operácie, ktoré sa týkali priamo Scott, predstavujú zlomok 48/68 zo sumy 100 miliónov FRF (15,2 milióna eur), teda 70,588 milióna FRF (10,76 milióna eur), pretoze Scott nadobudol iba 48 zo 68 hektárov predmetného pozemku. 21 Nakoniec Komisia od tejto sumy odpocítala sumu 31 miliónov FRF (4,7 milióna eur), ktorú Sempel získal od Scott, preto aby dospela k cistej strate francúzskych orgánov priblizne 39,58 milióna FRF (6,03 milióna eur) alebo v aktualizovanej hodnote 80,77 milióna FRF (12,3 milióna eur). 22 Výpocet hodnoty pomoci môze byt zhrnutý takto: Oznacenie (v miliónoch FRF) Celkovo (v miliónoch FRF) Náklady na pozemok (pozemok pôvodne za 10,9 a úprava za 140,4) 151,3 Odpocty (financné náklady pôziciek pre Sempel za 29,4; vrátenie DPH za 8,3; verejný zberac odpadových vôd za 13,6) - 51,3 Náklady na operáciu (151,3 - 51,3) 100 Náklady predaja pre Scott (zlomok 48/68 nákladov operácie) 70,588 Cena zaplatená zo strany Scott - 31 Suma pomoci 39,588 Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. novembra 2000 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 24 Návrhom podaným do kancelárie 4. decembra 2000, zapísaným pod císlom konania T-369/00, bola zo strany département du Loiret podaná zaloba, ktorej predmetom je zrusenie napadnutého rozhodnutia. 25 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. apríla 2001 podala Francúzska republika návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobkyne. 26 Uznesením predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 10. mája 2001 bola Francúzska republika pribraná do konania ako vedlajsí úcastník podporujúci návrhy zalobkyne. 27 Na ziadost Scott sa Súd prvého stupna rozhodol vyjadrit najprv k otázke premlcania namietaného zo strany Scott podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999. 28 Svojimi rozsudkami z 10. apríla 2003 Súd prvého stupna zamietol zaloby, ktoré podala spolocnost Scott a département du Loiret, v rozsahu, v akom boli zalozené na porusení clánku 15 nariadenia c. 659/1999 s tým, ze o príslusných trovách konania sa rozhodne neskôr (rozsudky z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, T-366/00, Zb. s. II-1763, a Département du Loiret/Komisia, T-369/00, Zb. s. II-1789). Vo vztahu k zvysku sa rozhodlo o pokracovaní v konaniach. 29 Súd prvého stupna prerusil konanie v tejto veci, ako aj vo veci T-369/00 az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora o odvolaní podanom spolocnostou Scott proti rozsudku Scott/Komisia, uz citovanému v bode 28 vyssie. 30 Rozsudkom zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia (C-276/03 P, Zb. s. I-8437), Súdny dvor zamietol odvolanie podané spolocnostou Scott proti rozsudku z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, uz citovanému v bode 28 vyssie. 31 Listom z 10. novembra 2005 Súd prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k pokracovaniu v konaní vzhladom na rozsudok zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie. Zalobkyna vo svojej odpovedi z 24. novembra 2005 potvrdila, ze zalobnými dôvodmi a tvrdeniami, ktoré sa majú riesit, sú tie, ktoré majú vztah k státnej pomoci vo forme údajne preferencnej ceny sporného pozemku zakúpeného zalobkynou v priemyselnej zóne Saussaye, ako aj vo vztahu k uplatneniu zlozenej úrokovej sadzby Komisiou v príkaze na vrátenie. 32 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na sériu otázok. Úcastníci konania tejto výzve vyhoveli. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 25. októbra 2006. 34 V tomto kontexte zalobkyna navrhla, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedenej v jeho clánku 1, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 Francúzska republika, ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy zalobkyne, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 36 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania, - subsidiárne zaviazal úcastníkov konania na znásanie ich vlastných trov konania. Právny stav 37 Na podporu svojej zaloby sa zalobkyna dovoláva styroch zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení procesných práv, druhý na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, tretí na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a stvrtý na nesprávnom posúdení pomoci. 38 Na úvod je potrebné skúmat prípustnost príloh zaloby a následne skúmat priamo stvrtý zalobný dôvod. O prípustnosti príloh zaloby Tvrdenia úcastníkov konania 39 Komisia kritizuje skutocnost, ze zalobkyna vychádza z dokumentov, ktoré neboli súcastou správneho konania pred Komisiou. Podla Komisie sú neprípustné nasledujúce prílohy zaloby: príloha 6 (clánok uverejnený v casopise Les Échos z 31. marca - 1. apríla 2000), príloha 13 (list advokáta spolocnosti Scott z 24. decembra 1999 Komisii) a príloha 19 (list advokáta spolocnosti Scott z 24. marca 2000 clenovi kabinetu pána Montiho, clena Komisie). 40 Okrem toho Komisia poznamenáva, ze príloha 23 zaloby (pôvodná ponuka mesta Orléans zalobkyni) bola Komisii oznámená ciastocne ako príloha listu francúzskych orgánov zo 7. januára 2000. Napriek tomu boli viaceré strany vynechané. Príloha 23 zaloby obsahuje chýbajúce strany. S prihliadnutím na skutocnost, ze to je po prvýkrát, co tieto strany boli oznámené Komisii, sú neprípustné. Komisia dodáva, ze Súd prvého stupna za okolností prejednávanej veci by mohol brat z právneho hladiska do úvahy urcité údaje uvedené v tomto dokumente. 41 Zalobkyna uvádza, ze pokial ide o clánok uverejnený v casopise Les Échos (pozri bod 39 vyssie), je prípustný z dôvodu, ze nebol uverejnený pred koncom obdobia, pocas ktorého mohla predlozit skutkové dôkazy. 42 Pokial ide o listy z 24. decembra 1999 a 24. marca 2000 (pozri bod 39 vyssie), mali byt súcastou správneho konania pred Komisiou a boli Komisiou mylne odmietnuté. 43 Pokial ide o prílohu 23 zaloby (pozri bod 40 vyssie), zalobkyna uvádza, ze nevedela ze francúzska vláda predlozila Komisii iba neúplnú kópiu tohto dokumentu. Komisia nemá právo vylúcit dôkazy, ak sa jej zdalo, ze skutkové dôkazy predlozené Komisii clenským státom sú chybné alebo neúplné. Posúdenie Súdom prvého stupna 44 Na úvod je potrebné poznamenat, ze dôkazy, ktoré Komisia povazuje za neprípustné, boli platne pripojené k zalobe, a teda predstavujú súcast spisu pred Súdom prvého stupna. V dôsledku toho samotná ich prípustnost nie je relevantnou. Komisia v podstate najmä uplatnuje, ze predmetné dôkazy by Súd prvého stupna nemal vo svojom posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia brat do úvahy z dôvodu, ze neboli súcastou spisu Komisie v priebehu správneho konania. 45 Je potrebné pripomenút, ze zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa posudzuje v závislosti od skutkových informácií, ktorými mohla Komisia disponovat v momente, ked o nej rozhodovala (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 86). Ako Komisia dôvodne poznamenala, toto má za dôsledok, ze zalobkyna nemohla uplatnovat tvrdenia týkajúce sa skutkových okolností neznámych Komisii a neoznacených v priebehu tohto konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 102). 46 Z tejto judikatúry vsak nevyplýva, ze na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie je mozné brat do úvahy dôkazy predlozené príjemcom pomoci v zalobe o neplatnost, ak boli platne predlozené Komisii pri správnom konaní pred prijatím napadnutého rozhodnutia a ak ich Komisia vylúcila z neoprávnených dôvodov. 47 Je teda potrebné skúmat kazdú z predmetných príloh. 48 Pokial ide o clánok v casopise Les Échos (pozri bod 39 vyssie), je nesporné ze Komisii nebol oznámený v priebehu správneho konania. Preto nemôze byt braný do úvahy na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 49 Pokial ide o pôvodnú ponuku mesta Orléans zalobkyni (pozri bod 40 vyssie) nebolo napádané, ze Francúzska republika odovzdala urcité strany z tohto dokumentu Komisii pri správnom konaní ako prílohu jej listu zo 7. januára 2000, ale urobila to vypustiac urcité iné strany a to bez informovania Komisie. Toto vypustenie nebolo pri cítaní predlozených strán zjavné. V dôsledku toho nemôze byt Komisii vytýkané, ze neziadala Francúzsku republiku o predlozenie chýbajúcich strán a zákonnost napadnutého rozhodnutia nemôze byt posudzovaná vo svetle obsahu týchto strán. 50 Pokial ide o list advokáta spolocnosti Scott Komisii z 24. marca 2000 (pozri bod 39 vyssie), a rovnako ako Scott pripustila v odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna, tento list sa týka otázky premlcania. Pretoze Súd prvého stupna sa uz zaoberal touto otázkou (pozri body 27 a 28 vyssie), námietka uvedená voci tomuto listu je na úcely tohto rozsudku irelevantná. 51 V nadväznosti na to je potrebné skúmat list advokáta spolocnosti Scott Komisii z 24. decembra 1999 (pozri bod 39 vyssie). Komisia odmietla zobrat tento list do úvahy z dôvodu, ze pochádza od tretej strany a bol podaný po lehote stanovenej rozhodnutím o zacatí konania (pozri bod 12 vyssie). 52 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze postup kontroly státnej pomoci je, berúc do úvahy jeho celkový systém, konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti voci Spolocenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 81). 53 V rámci tohto konania sa preto iné dotknuté osoby ako clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci nemôzu zapojit do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môze urobit uvedený clenský stát. Preto plnia predovsetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 192 a tam citovanú judikatúru). 54 V tejto súvislosti ziadne ustanovenie o postupe kontroly státnej pomoci nevyhradzuje medzi dotknutými osobami príjemcovi pomoci osobitné postavenie. Navyse je potrebné pripomenút ze konanie kontroly státnej pomoci nie je konaním zacatým "voci" príjemcovi pomoci, co by predvídalo, ze by príjemca mohol uplatnovat tak siroké práva ako samotné právo na obhajobu (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 83). Napriek tomu, hoci príjemca pomoci nemá postavenie úcastníka konania, judikatúra mu priznala urcité procesné práva, ktoré majú za ciel umoznit mu poskytnút informácie Komisii a uplatnit svoje tvrdenia (rozsudok zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 34). 55 V prejednávanej veci je nesporné, ze spolocnost Scott bola vyzvaná na predlozenie svojich pripomienok pri konaní vo veci formálneho zistovania v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES a clánkom 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a ze vyuzila túto moznost tým, ze predlozila 23. novembra 1998 podrobné pripomienky Komisii (pozri bod 8 vyssie). 56 Z judikatúry pripomenutej v bode 52 az 54 vyssie vsak nevyplýva, ze Komisia je oprávnená odmietnut akúkolvek pripomienku príjemcov pomoci po uplynutí lehoty uvádzanej rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Naopak, z judikatúry vyplýva, ze Komisii prislúcha nálezite a nestranne preskúmat spis v rámci clánku 88 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, dalej len "rozsudok Sytraval", bod 62, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 167 a 168). Z toho vyplýva, ze Komisia mohla byt za urcitých okolností povinná brat do úvahy pripomienky príjemcu po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zacatí konania. 57 Ziadne ustanovenie nariadenia c. 659/1999, najmä jeho clánok 6, nebráni tomu, aby Komisia prijala takéto pripomienky. V skutocnosti tento clánok Komisii umoznuje predlzit lehotu na predlozenie pripomienok dotknutými osobami v riadne odôvodnených prípadoch. 58 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry si kvalifikácia pomoci vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25, a z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74). Komisia je teda povinná overit existenciu skutocnej výhody pre príjemcu z opatrenia, ktoré ho údajne malo zvýhodnit. V prejednávanej veci bola existencia takejto výhody v priebehu konania o zistovaní ostro napádaná. Urcenie hodnoty sporného pozemku bolo predmetom pocetnej korespondencie medzi francúzskymi orgánmi, spolocnostou Scott a Komisiou. Za týchto okolností sa Komisia nemôze ohradit formálnym znením jej povinností v oblasti státnej pomoci preto, aby príjemcovi pomoci uprela moznost uplatnit svoje pripomienky ku kontroverznému aspektu zistovania, odmietnuc informácie predlozené jej v lehote, ktorú sama stanovila (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, T-34/02, Zb. s. II-267, bod 96). 59 V podstate, hoci konanie o kontrole státnej pomoci je konaním zacatým voci zodpovednému clenskému státu, a napriek povinnosti tohto clenského státu plne spolupracovat s Komisiou a poskytnút jej vsetky pozadované informácie, Komisia nemôze popriet skutocnost, ze prípadný príkaz na vrátenie by mohol mat pre príjemcu pomoci závazné financné dôsledky. Navyse Komisia nemôze predpokladat, po predlození pozadovaných dôkazov a ich vyhodnotení, ze existuje spolocný záujem clenského státu a príjemcu, najmä pokial ide o výpocet hodnoty pomoci. Berúc do úvahy skutocnost, ze pomoc je vrátená predmetnému clenskému státu a nie Spolocenstvu, Komisia nemôze predpokladat, ze clenský stát mal za ciel minimalizovat vymáhanú sumu, aby bolo s príjemcom zaobchádzané spravodlivo. 60 V prejednávanej veci Komisia skúmala namietanú státnu pomoc takmer desat rokov po jej poskytnutí v roku 1987. Okrem toho Scott, príjemkynu pomoci, nadobudol KC v roku 1996 a následne v roku 1998 predal sporný pozemok P & G (pozri bod 14 vyssie). Ide teda o vec, v ktorej informácie týkajúce sa hodnoty pomoci nebolo lahké získat. 61 Komisia sa stále snazila objasnit okolnosti prejednávanej veci najmä na stretnutí zo 7. decembra 1999 s francúzskou delegáciou zahrnajúcou zástupcov Scott. Prijala teda rozhodnutie "v záujme konania" (odôvodnenie c. 11 napadnutého rozhodnutia) povolit predlozenie dodatocných vysvetlení do konca decembra 1999. Úcastníci konania mali rozlicné názory na to, ci Komisia povolila predlozit dodatocné informácie iba francúzskym orgánom, alebo ci táto ponuka bola adresovaná delegácii v celom jej rozsahu, vrátane zástupcov Scott. Komisia nepreukázala, ze na predmetnom stretnutí svoju ponuku výslovne obmedzila iba na francúzske orgány. V kazdom prípade práve v nadväznosti na túto ponuku spolocnost Scott zaslala Komisii svoj list z 24. decembra 1999. 62 Súd prvého stupna zastáva názor, ze rozhodnutie Komisie odmietnut tento list bolo neprimerané a rozporuplné. Po prvé, vzhladom na skutocnost, ze Komisia bola v nadväznosti na predmetné stretnutie a az do 31. decembra 1999 pripravená prijat dodatocné informácie, za týchto okolností nebol ziadny dôvod stanovit rozdiel podla zdroja predmetnej informácie, odmietajúc list z jediného dôvodu, ze pochádzal od príjemcu pomoci, a nie od francúzskych orgánov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze na pojednávaní Komisia potvrdila, ze ak by obsah listu z 24. decembra 1999 bol uvádzaný na papieri s hlavickou francúzskej vlády, prijala by predmetný dokument a zohladnila by ho pri príjmaní napadnutého rozhodnutia. Komisia nemôze na jednej strane umoznit príjemcovi pomoci zúcastnit sa na stretnutí, v priebehu ktorého povolí predlozit dodatocné informácie a, na druhej strane, zakázat mu následne predlozit takéto informácie. Po druhé, reakcia Komisie bola rozporuplná v tom, ze Komisia prijala dost podobné informácie pochádzajúce od francúzskych orgánov 7. januára a 21. februára 2000 (pozri bod 13 vyssie), a to po uplynutí lehoty 31. decembra 1999 stanovenej na stretnutí 7. decembra 1999. 63 Za týchto okolností dôvody odmietnutia listu zalobkyne z 24. decembra 1999 nie sú platné. Zalobkyna sa teda môze dovolávat tohto listu pri spochybnovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretoze jeho obsah bol predlozený Komisii v lehote, ktorú stanovila samotná Komisia pred ukoncením správneho konania a sest mesiacov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 64 Zalobkyna na prvom mieste uvádza, ze Komisia sa dopustila omylu vo svojom posúdení hodnoty sporného pozemku. Prístup zvolený Komisiou je mylný najmä v tom, ze sa zakladá na cene neupraveného pozemku a úpravách pre clenský stát, predpokladajúc, ze predmetné náklady, ktorých suma 31 miliónov FRF zaplatená zo strany Sempel bola odrátaná, predstavujú hodnotu namietanej subvencie. 65 Pokial ide o hodnotu neupraveného pozemku, zalobkyna sa domnieva, ze náklady vynalozené mestom Orléans az dvanást rokov pred dátumom, ku ktorému bol na zalobkynu pozemok prevedený, neposkytujú spolahlivý údaj o hodnote neupraveného pozemku v roku 1987. Zalobkyna, odkazujúc na svoj list z 24. decembra 1999 a list Francúzskej republiky z 21. februára 2000, uvádza, ze Komisia mala vychádzat z danovej kontroly, podla ktorej mal v skutocnosti neupravený pozemok v roku 1987 alebo v roku 1988 hodnotu iba 5,55 FRF/m^2. 66 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého mohla nebrat do úvahy danovú kontrolu, kedze bola vykonaná sest rokov po predmetnom prevode, zalobkyna zdôraznuje, ze predmetná kontrola sa týka hodnoty neupraveného pozemku k momentu, ktorý je relevantný na úcely konania vo veci státnej pomoci a ze sa zakladá na ocenení vykonanom v tom case. Zalobkyna dodáva, ze ocenenie pozemku pouzité na úcely danovej kontroly bolo v rámci skúmania namietanej státnej pomoci primerané, kedze bolo zjavne v záujme danových orgánov urcit hodnotu pozemku tak vysokú, ako len bolo mozné, s cielom znízenia nákladov amortizácie továrne, ktoré bolo mozné uplatnit pre výpocet jej budúcich daní z príjmu. 67 Zalobkyna upresnuje, ze uvádzaný zjavný omyl v posúdení nie je chybou, ktorej sa dopustila Komisia tým, ze nebrala do úvahy ocenenie z roku 1988 pouzité v priebehu danovej kontroly v roku 1993. Uvádzaný omyl sa skôr týka skutocnosti, ze Komisia vychádzala z údajov, ktoré boli zjavne málo presvedcivé, hoci zalobkyna predlozila alternatívne hodnotné vysvetlenia, ktoré Komisia neskúmala. 68 Podla zalobkyne, kedze mesto Orléans vlastnilo predmetný pozemok od roku 1975 (odôvodnenie c. 15 napadnutého rozhodnutia), neslo o prípad ked, v zmysle zmluvy uzavretej medzi státnym orgánom a podnikom, ktorý má dostat státnu pomoc, státny orgán súhlasil so získaním pozemku na jeho prevod na podnik za cenu nizsiu, nez je jeho nákupná cena. V takomto prípade by ocenenie akejkolvek pomoci bolo vykonané na základe nákladov na nadobudnutie pozemku pre státny orgán. Naopak, v prejednávanej veci Komisia mala urcit hodnotu pozemku k dátumu, ku ktorému bol prevedený na Scott. 69 Pokial ide o náklady na úpravu pozemku, Komisia mylne stotoznila náklady, ktoré vynalozil Sempel na úpravu pozemku s hodnotou pomoci. Z dohody Scott vyplýva, ze miestne a regionálne orgány boli uzrozumené s tým, ze Sempel vykoná v lokalite práce za sumu maximálne 80 miliónov FRF. Berúc do úvahy tento strop, predpoklad Komisie, podla ktorého zlomok 48/68 kazdého franku vynalozeného zo strany Sempel vytvára pre zalobkynu výhodu, je zjavne mylný a nesprávny. 70 Navyse náklady, ktoré vynalozil Sempel mohli byt minuté alebo vynalozené na vykonanie prác, ktoré neboli zo strany spolocnosti Scott ani pozadované, ani realizované v jej záujme. Mohli rovnako predstavovat práce na infrastruktúre zodpovedajúce prácam, ktoré sú obvykle dodávané na tarchu státneho rozpoctu, a teda nepredstavovat pomoc (pozri odôvodnenia c. 168 a c. 169 napadnutého rozhodnutia). 71 Zalobkyna dodáva, ze sporný pozemok bol na nu prevedený za 31 miliónov FRF (teda 64 FRF/m^2). Podla zalobkyne ide o trhovú cenu. V tejto súvislosti poznamenáva, ze v roku 1998 P & G kúpil predmetný 48 hektárový pozemok a továren za skutocnú trhovú cenu, a to 27,653 milióna FRF. Cena, ktorú zaplatil P & G, predstavuje lepsí údaj o hodnote sporného pozemku v roku 1987 nez údaje, ktoré sa Komisia rozhodla zobrat do úvahy. 72 Po druhé zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavnej chyby v posúdení vo výpocte pomoci. 73 Ide najmä o chybu vo výpocte v napadnutom rozhodnutí, ktoré opravila Komisia po podaní zaloby (pozri bod 15 vyssie). 74 Okrem iného sa Komisia dopustila zjavnej chyby v posúdení, ked na úcely výpoctu aktuálnej hodnoty pomoci týkajúcej sa sporného pozemku stanovila 5,7 % úrokovú sadzbu. Kedze Komisia vyhodnocovala náklady tejto pomoci pre stát, mala urcit úrokovú sadzbu, ktorá sa uplatnovala vo Francúzsku na orgány skutocne patriace do verejného sektoru, ako Sempel, a to nizsiu sadzbu, nez akú platí za svoje pôzicky súkromný sektor. 75 Komisia v prvom rade zdôraznuje, ze zalobkyna nepopiera respektovanie vseobecných pravidiel týkajúcich sa príkazov na poskytnutie informácií (pozri clánok 13 nariadenia c. 659/1999 a rozsudok Súdneho dvora z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 26). Komisia dodáva, ze nebola povinná oznámit príkaz priamo zalobkyni, kedze konanie o státnej pomoci prebieha výlucne medzi Komisiou a clenským státom. Zalobkyna mala moznost predlozit svoje pripomienky v nadväznosti na rozhodnutie o zacatí konania a, v kazdom prípade, mala moznost predlozit chýbajúce informácie v nadväznosti na tlacové komuniké týkajúce sa príkazu na poskytnutie informácií. Navyse, ako bude preukázané dalej, Komisia trvá na skutocnosti, ze absencia predmetných informácií nie je v prejednávanej veci dôlezitým problémom. 76 Komisia zdôraznuje, ze sa snazila urcit hodnotu neupraveného pozemku a úprav, ktoré boli prevedené na zalobkynu. V rozsahu, v akom sa Komisia opierala o náklady znásané clenským státom, urobila tak preto, ze konstatovala, ze tento prístup poskytoval v danom prípade spolahlivý údaj o pravdepodobnej hodnote sporného pozemku prevedeného na zalobkynu. 77 Pokial ide o neupravený pozemok, Komisia sa snazila stanovit jeho hodnotu k 31. augustu 1987, k dátumu uzavretia dohody. Hoci v napadnutom rozhodnutí neuplatnila oznámenie Komisie o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (97/C 209/03) (Ú. v. ES C 209, 1997, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 143) retroaktívne, uplatnila svoj "systematický a logický" prístup k clánku 87 ods. 1 ES tak, ako ho uviedla v predmetnom oznámení. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze sporný pozemok nebol predaný v rámci postupu nepodmieneného ponukového konania a ze pri predaji zalobkyni nebolo vykonané ziadne ocenenie sporného pozemku nezávislým znalcom. Za týchto okolností Komisia uvádza, ze prvotné náklady pozemku pre verejnoprávne orgány predstavujú "dôlezitý ukazovatel" hodnoty neupraveného pozemku. 78 Francúzske orgány v priebehu konania pri troch prílezitostiach Komisii uviedli, ze priemerná cena neupraveného pozemku nadobudnutého medzi rokmi 1975 a 1987 sa stanovovala na 15 FRF/m^2 (poznámka pod ciarou na strane 8 napadnutého rozhodnutia). Hoci tieto orgány mohli vo svojom liste z 3. novembra 1997 upresnit, ze 30 hektárov bolo nadobudnutých 1. júla 1975, 32,5 hektárov 13. decembra 1984 a 5,5 hektárov 18. septembra 1987, rozhodli sa neposkytnút cenu kazdej z týchto akvizícií. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, ze v priebehu správneho konania jej neboli predlozené ani doklady o kúpe, ani ziadny iný dokument preukazujúci postupné akvizície neupravených pozemkov mestom Orléans. Komisia nebola informovaná o metóde pouzitej pre výpocet priemernej ceny 15 FRF/m^2. Navyse nebolo presne známe, ktoré z celkovo 68 hektárov nadobudnutých mestom Orléans boli nakoniec prevedené na zalobkynu pre vytvorenie 48 hektárovej parcely. Za týchto okolností bola Komisia oprávnená prijat záver, ze uvádzaná cena 15 FRF/m^2 sa týka obdobia plynúceho do roku 1987 a v dôsledku toho môze byt povazovaná za dostatocne aktuálny, a teda spolahlivý údaj minimálnej hodnoty pozemku v momente dohody Scott. 79 Navyse podla bodu 2.2 zápisnice zo zasadania mestského zastupitelstva mesta Orléans z 27. mája 1994 sa prvotná hodnota neupraveného pozemku stanovila na 10,9 milióna FRF, a teda na "podstatne zmenenú" cenu 23 FRF/m^2. Kedze táto zápisnica bola predlozená pred týmto konaním orgánom, ktorý sám poskytol predmetnú pomoc, Komisia sa domnieva, ze poskytuje primeraný a spolahlivý základ na urcenie hodnoty neupraveného pozemku. Komisia dodáva, ze z ponukového dokumentu vyhotoveného mestom Orléans pre zalobkynu vyplýva, ze "hodnota [neupraveného] pozemku [bola] v marci 1987 20 miliónov frankov" (teda 50 hektárov za 40 FRF/m^2). 80 Na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, francúzske orgány vo svojom liste z 21. februára 2000 neuvádzali ocenenie neupraveného pozemku vo výske 5,55 FRF/m^2 na základe údajnej danovej kontroly. Podla Komisie ide iba o informáciu urcenú na ulahcenie pochopenia tabulky, ktorá nie je preukázaná ziadnym listinným dôkazom týkajúcim sa roku 1993, priblizne sest rokov po dohode Scott, a ktorá odporuje iným prehláseniam francúzskych orgánov v priebehu konania, ako aj vyhláseniu mestského zastupitelstva mesta Orléans pri jeho rozhodovaní v roku 1994. Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila ziadneho omylu, ked sa rozhodla nevychádzat z pasází, na ktoré odkazuje zalobkyna, kde bolo uvedené, ze hodnota neupraveného pozemku dosahovala 5,55 FRF/m^2. 81 Zalobkyna uviedla po prvýkrát vo svojej replike, ze list z 24. decembra 1999 obsahoval ocenenie neupraveného pozemku, ktoré bolo vykonané v roku 1988 (pozri bod 65 vyssie). Podla Komisie sú nové skutkové tvrdenia uvádzané v replike neprípustné z rovnakého dôvodu ako samotný list z 24. decembra 1999. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, ze dokonca ani tento list neumoznuje odhalit najmensí odkaz na ocenenie, ktoré malo byt údajne vykonané v roku 1988. 82 Okrem skutocnosti, ze predmetný list je neprípustný, Komisia uvádza ze musí byt po obsahovej stránke odmietnutý. Po prvé, zalobkyna nepredlozila ziadny dokument na podporu tvrdenia, podla ktorého takéto ocenenie bolo vykonané v roku 1988 na základe hodnoty neupraveného pozemku v roku 1987, a neuviedla ziadne upresnenie týkajúce sa zákona alebo právnej úpravy, v zmysle ktorej by takéto ocenenie malo byt povazované za vykonané. Po druhé, Komisia zastáva názor, ze miestne danové orgány môzu pozemkom pridelit symbolické a cisto fiktívne hodnoty s cielom posúdenia ich zdanenia miestnou danou, kedze tieto hodnoty majú iba nepatrný, alebo ziadny vztah ku skutocnej trhovej hodnote pozemkov. Po tretie a v rozpore s tým, co uvádza zalobkyna, nie je ziadny základ pre to, aby bol prijatý záver, ze danové orgány pridelili pozemku maximálnu moznú hodnotu pre maximálne obmedzenie hodnoty úprav, znízenie nákladov amortizácie zalobkyne, a tým zvýsenie dane, ktorú mala zalobkyna zaplatit. Po stvrté, Komisia zastáva názor, ze ocenenie vykonané danovými orgánmi nevylucuje nevyhnutne akýkolvek prvok státnej pomoci. 83 Okrem toho, Komisia napáda tvrdenie, podla ktorého mesto Orléans vlastnilo od roku 1975 neupravený pozemok. Ako to bolo uvedené v bode 78 vyssie, francúzske orgány uviedli, ze 30 hektárov bolo nadobudnutých 1. júla 1975, 32,5 hektárov 13. decembra 1984 (o nieco viac ako dva roky pred ponukou adresovanou Scott) a 5,5 hektárov 18. septembra 1987, teda po uzavretí dohody Scott a dohody Sempel. Podla odôvodnenia samotnej zalobkyne (pozri bod 68 vyssie) islo o situáciu, ked Komisia mala dôvod zohladnit cenu, ktorú musel zaplatit stát za nadobudnutie neupraveného pozemku. Komisia dodáva, ze Francúzska republika sa rozhodla neoznámit Komisii ani detaily o casti pozemku prevádzaného nakoniec na zalobkynu, ani metódu výpoctu priemernej ceny. 84 Pokial ide o úpravy, Komisia formou rozhodnutia prikázala francúzskym orgánom predlozit podrobné vysvetlenia, ako aj dokumenty uvádzajúce podrobne práce vykonané zo strany Sempel a ich skutocné náklady. Tieto vysvetlenia neboli Komisii v priebehu správneho konania nikdy predlozené. 85 Zalobkyna navyse neuviedla ziadne vysvetlenie k tomu, akú hodnotu úprav, ktoré na nu boli prevedené, povazuje za skutocnú. Ako to bolo vysvetlené v bode 77 vyssie, pri absencii vhodného ponukového konania alebo ocenenia nezávislým znalcom pred jednaniami predchádzajúcimi predaju, náklady clenského státu predstavujú dobrý ukazovatel hodnoty úprav prevádzaných na zalobkynu, a to 89,1 milióna FRF. V tejto súvislosti Komisia upresnuje, ze pouzila likvidacnú úctovnú uzávierku Sempel, teda najspolahlivejsí listinný dôkaz (v prejednávanej veci potvrdený), akým disponovala, odpocítajúc financné náklady Sempel, DPH a náklady verejnej infrastruktúry v súlade s francúzskymi orgánmi (odôvodnenia c. 89 a c. 171 napadnutého rozhodnutia). Na základe tejto bilancie Komisia urcila celkovú hodnotu úprav. Na rozdiel do toho, co uvádza zalobkyna, hodnota úprav prevádzaných na zalobkynu závisela od prác skutocne vykonaných zo strany Sempel a nie od ustanovení dohody Scott. 86 Komisia poznamenáva, ze podla zápisnice zo zasadania mestského zastupitelstva mesta Orléans z 27. mája 1994, celkové náklady na operáciu pre mesto Orléans a département Loiret, vrátane pozemku a úprav dosahovali 84,482 274 milióna FRF, alebo 92,531 048 milióna FRF (bod 2.2). 87 Komisia zastáva názor, ze kúpna cena zaplatená v roku 1998 zo strany P & G (pozri bod 71 vyssie) nedáva lepsí údaj o hodnote úprav vykonaných v roku 1987, nez iné dôkazy, ktorými disponovala a ktoré opisovala v napadnutom rozhodnutí. Komisia upriamuje pozornost na skutocnost, ze pocas celého konania sa zalobkyna stazovala na urcitú nespravodlivost z dôvodu, ze KC mal zaplatit vysokú cenu, ked nadobúdal Scott, ale ked Scott predával aktíva, nákupná cena nezahrnala ziadnu sumu odrázajúcu prvok predmetnej pomoci. Toto tvrdenie vedie k pripusteniu skutocnosti, ze predajná cena P & G odrázala vývoj aktív medzicasom hlboko ovplyvnený samotnou existenciou predmetnej pomoci. Komisia zastáva názor, ze zalobkyna nemôze mat "maslo aj peniaze na maslo": pretoze P & G bud Scott "zaplatil" za pomoc, a v takomto prípade nie je nespravodlivé pozadovat od Scott jej vrátenie, alebo cena zaplatená zo strany P & G - a cena za ktorú Scott mohol predat a bol pripravený predat - bola od zaciatku hlboko ovplyvnená udelením pomoci, a teda nemôze v ziadnom prípade slúzit ako základ pre výpocet skutocnej hodnoty pozemku a úprav v roku 1987. 88 Komisia okrem iného pripomína, ze prikázala francúzskym orgánom poskytnút jej podrobnejsie informácie (odôvodnenia c. 97 a c. 168 napadnutého rozhodnutia). 89 V druhom rade Komisia pripústa existenciu chyby vo výpocte v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 73 vyssie) a poznamenáva, ze v dôsledku toho prijala opatrenia potrebné na opravu tejto chyby (pozri bod 15 vyssie). 90 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia nebola vo svojom prístupe koherentná a mala pouzit úrokovú sadzbu uplatnenú na Sempel (pozri bod 74 vyssie), musí byt odmietnuté. Komisia správne pouzila sadzbu 5,6 % uvádzanú jej oznámením týkajúcim sa metódy urcenia referencných sadzieb a aktualizácie pre výpocet sumy, ktorá má byt vrátená, v zmysle príkazu na vrátenie týkajúceho sa nezákonnej státnej pomoci. Posúdenie Súdom prvého stupna 91 Kedze pojem státnej pomoci má právnu povahu a musí byt vykladaný na základe objektívnych údajov, súd Spolocenstva musí v zásade a berúc do úvahy tak konkrétne údaje sporu, ktorý je mu predlozený, ako aj technickú alebo zlozitú povahu posúdenia Komisie, vykonávat úplné preskúmanie v otázke, ci opatrenie spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a Súdu prvého stupna zo 17. októbra 2002, Linde/Komisia, T-98/00, Zb. s. II-3961, bod 40). 92 V zmysle clánku 87 ods. 1 ES predstavujú zvýhodnenia zásahy, ktoré v rôznych formách zlahcujú bremeno obvykle zatazujúce rozpocet podniku, a ktoré sa preto zdajú byt subvenciou (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, 39, a z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 35), ako je najmä poskytnutie tovarov alebo sluzieb za preferencných podmienok (rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 29; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, body 28 a 29). 93 V prípade predaja pozemku podniku zo strany verejného subjektu sa musí podla tejto zásady najmä urcit, ci nadobúdatel nemohol dosiahnut predajnú cenu za obvyklých trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, bod 73). Urcením trhovej ceny musí Komisia zohladnit náhodný charakter, ktorý môze mat retrospektívne urcenie takejto trhovej ceny (rozsudok zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 45). 94 Je tiez potrebné zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry cielom Komisie pri vymáhaní protiprávne poskytnutej pomoci je zbavit príjemcu výhody, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a obnovit stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Tubemeuse, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 66, a zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 27). Vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci teda nemôze predstavovat sankciu neuvádzanú právom Spolocenstva, hoci sa vykoná dlho po poskytnutí predmetnej pomoci (rozsudky Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 65, a Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 164). Inými slovami, rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci prikazujúce jej vrátenie sú opatreniami na obnovenie predoslého stavu a nemajú trestnú povahu. 95 Ak sa vsak Komisia predsa len rozhodne nariadit vrátenie urcitej sumy, musí, v súlade so svojou povinnostou nálezitého a nestranného skúmania spisu v rámci clánku 88 ES (rozsudky Sytraval, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 62, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 167) nejakým spôsobom urcit, tak presne, ako to okolnosti veci umoznujú, hodnotu pomoci, ktorú podnik dostal. Obnovujúc stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci, je Komisia na jednej strane povinná zabezpecit, aby skutocná výhoda pomoci bola eliminovaná, a teda nariadit vrátenie vsetkej pomoci. Komisia nemôze, vedená snahou o zhovievavost voci príjemcovi pomoci, nariadit vrátenie sumy nizsej nez hodnota pomoci získanej príjemcom. Na druhej strane Komisia nie je oprávnená vyjadrovat svoj nesúhlas, pokial ide o závaznost nezákonnosti nariadovaním vrátenia sumy vyssej nez hodnota pomoci získanej príjemcom. 96 V tejto súvislosti je potrebné dodat, ze Komisii nemôze byt vytýkané, ze vykonala priblizné ohodnotenie. Pokial ide o neoznámenú pomoc, môze sa stat, ze za okolností prejednávanej veci a najmä ak uplynula dlhá doba od predaja pozemku, Komisia môze mat tazkosti so stanovením presnej hodnoty pomoci. Takéto okolnosti mozno zobrat do úvahy s cielom posúdit zákonnost rozhodnutia Komisie a najmä otázky, ci Komisia vykonala fázu skúmania uvedenú v clánku 88 ods. 2 ES starostlivo. Skutocnostou vsak zostáva, ze základná otázka týkajúca sa posúdenia pomoci je skutkovou otázkou, pri ktorej súd Spolocenstva musí vykonat úplné preskúmanie. Samotná skutocnost, ze Komisiu môzu k vykonaniu priblizného posúdenia viest okolnosti konania, jej neudeluje právomoc volnej úvahy, pokial ide o urcenie sumy, ktorej vrátenie nariaduje. 97 V prejednávanej veci zalobkyna zotrváva na skutocnosti, ze cena, ktorú zaplatila za sporný pozemok, a to 31 miliónov FRF, predstavovala trhovú cenu tohto majetku v roku 1987, k dátumu uzavretia dohody Sempel. 98 V napadnutom rozhodnutí Komisia prijala záver, ze francúzske orgány predali sporný pozemok spolocnosti Scott za preferencnú cenu a urcila hodnotu pozemku na 70,588 milióna FRF. Komisia stanovila túto sumu nie vzhladom na odhad ceny prípadného predaja sporného pozemku na trhu v roku 1987, ale vychádzajúc z nákladov vynalozených predmetnými verejnými orgánmi (pozri body 17 az 20 vyssie). 99 Komisia uvádza, ze bola oprávnená, ba priamo povinná, vychádzat z nákladov vynalozených francúzskymi orgánmi. Na jednej strane tento prístup dáva spolahlivý údaj o pravdepodobnej hodnote pozemku a úprav prevedených na zalobkynu. Na druhej strane v napadnutom rozhodnutí Komisia zdôraznuje (pozri najmä odôvodnenia c. 97 az c. 99), ze Francúzska republika nespolupracovala pri správnom konaní, ze jej konaním vznikali prietahy a najmä, ze neposkytla vsetky informácie potrebné na úcely urcenia hodnoty státnej pomoci a to napriek príkazu na poskytnutie informácií prijatému podla clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 10 vyssie). 100 Za týchto okolností a vo svetle judikatúry uvedenej v bodoch 91 az 95 vyssie prislúcha Súdu prvého stupna overit, ci Komisia vykonala skúmanie spisu, vyhodnotiac so vsetkou pozadovanou pozornostou relevantné skutocnosti a, najmä posúdit, ci hodnota pridelená spornému pozemku Komisiou v napadnutom rozhodnutí pri ohodnotení sumy nezákonného zvýhodnenia zodpovedá s dostatocnou presnostou trhovej cene v roku 1987. 101 Na úvod je potrebné pripomenút, ze je nesporné, ze Komisia sa dopustila skutkového omylu, pokial ide o výpocet sumy pomoci v prvej verzii napadnutého rozhodnutia a ze ho opravila v nadväznosti na podanie tejto zaloby. V tejto prvej verzii rozhodnutia si Komisia zvolila ako východiskový bod náklady operácie predaja celej 68 hektárovej lokality, od ktorých odpocítala 31 miliónov FRF zaplatených zalobkynou. Následne získanú sumu vynásobila zlomkom 48/68, aby odzrkadlila skutocnost ze Scott kúpil iba 48 hektárov. Podla tohto výpoctu existovala pomoc v sume 48,7 milióna FRF (7,42 milióna eur), teda v aktualizovanej hodnote 100 miliónov FRF (15,2 milióna eur), pokial ide o preferencnú cenu sporného pozemku. 102 Komisia tak vykonala chybný výpocet, ked spolocnosti Scott zapocítala iba zlomok 48/68 z 31 miliónov FRF a nie celú sumu. Komisia uznala túto chybu a v opravenej verzii napadnutého rozhodnutia prijala záver, ze pomoc dosahovala 39,58 milióna FRF teda, v aktualizovanej hodnote, 80,77 milióna FRF. 103 Kedze Komisia túto chybu opravila po podaní tejto zaloby, sama osebe nemôze odôvodnovat zrusenie napadnutého rozhodnutia. Vyvoláva vsak dvojitú poznámku. Hned na úvod je mozné pýtat sa na dôvod, ktorý viedol Komisiu v priebehu jej vysetrovania k dopusteniu sa tak závaznej chyby. V nadväznosti na to a najmä preto, dopustenie sa takejto chyby posilnuje potrebu toho, aby Súd prvého stupna preskúmal podrobne vsetky ostatné aspekty výpoctu pomoci. 104 Je teda potrebné skúmat prístup, ktorý zaujala Komisia v napadnutom rozhodnutí pri stanovení hodnoty sporného pozemku. - O metodických a výpoctových chybách v napadnutom rozhodnutí 105 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v rámci posúdenia hodnoty pomoci vo forme predaja pozemku za údajne preferencnú cenu sa uplatnuje zásadu súkromného investora, ktorý funguje v trhovej ekonomike. Preto hodnota pomoci sa rovná rozdielu medzi tým, co príjemca skutocne zaplatil, a tým, co by v tom case bol zaplatil za obvyklých trhových podmienok za kúpu rovnakého pozemku od predávajúceho zo súkromného sektora. 106 Komisia v prejednávanej veci pripustila, ze pri vyhodnotení pomoci vychádzala z nákladov zaplatených francúzskymi orgánmi (pozri bod 76 vyssie). V skutocnosti Komisia v napadnutom rozhodnutí nevychádzala zo ziadneho priameho a nezávislého ocenenia hodnoty sporného pozemku v roku 1987. Naopak, vychádzala z nákladov na sporný pozemok, ktoré boli zaplatené predmetnými orgánmi. Hoci náklady na kúpu a úpravu mohli poskytovat druhotný alebo nepriamy údaj o hodnote sporného pozemku, takéto údaje nepredstavujú najlepsí dôkaz o tejto hodnote. Uplatnenie zásady súkromného investora predpokladá v skutocnosti ohodnotenie predajnej ceny, ktorá by mala byt získaná za sporný pozemok, ak by tento bol predávaný v mesiaci august 1987 za obvyklých trhových podmienok. Táto cena nie je nevyhnutne urcovaná nákladmi vynalozenými predávajúcim, pretoze môze byt ovplyvnená mnohými faktormi, medzi iným rovnováhou medzi ponukou a dopytom v case predaja. Inými slovami, náklady vzniknuté francúzskym orgánom pocas 12 rokov v rámci nákupu neupraveného pozemku (pozri bod 17 vyssie) a jeho úpravy nepredstavujú nevyhnutne trhovú hodnotu v mesiaci august 1987. 107 Komisia odôvodnuje svoje pouzitie ohodnotenia zalozeného na nákladoch vynalozených francúzskymi orgánmi, zdôraznujúc, ze na rozdiel od jej "systematického a logického" prístupu k clánku 87 ods. 1 ES, ktorý následne uviedla vo svojom oznámení o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (97/C 209/03), francúzske orgány nepredali predmetný pozemok v rámci postupu nepodmieneného ponukového konania a pri predaji zalobkyni nebolo vykonané ocenenie sporného pozemku nezávislým znalcom (pozri body 77 a 85 vyssie). Za týchto okolností Komisia zastáva názor, ze pri urcení hodnoty sporného pozemku mohla dôvodne vychádzat z nákladov vynalozených predmetnými orgánmi. 108 Skutocnost, ze francúzske orgány v roku 1987 neurcili hodnotu majetku cestou ponukového konania alebo na základe nezávislého ocenenia sporného pozemku pred jeho predajom spolocnosti Scott, nezbavuje Komisiu jej povinnosti pri vysetrovaní v rámci clánku 88 ods. 2 ES urcit hodnotu majetku na základe najspolahlivejsej metódy. V rozpore s tým, co uvádza, Komisia nenasledovala systematický a logický prístup uvádzaný v jej oznámení z roku 1997, ale vyuzila priamo historické náklady na nadobudnutie a úpravu sporného pozemku vynalozené francúzskymi orgánmi bez konstatovania vhodnosti objednania nezávislého ocenenia (pozri body 137 a 138 nizsie). 109 Okrem toho dokonca za predpokladu, ze Komisia bola pri stanovení hodnoty sporného pozemku oprávnená vychádzat výlucne z nákladov vynalozených predmetnými orgánmi, Súd prvého stupna konstatuje, ze jej prístup v ohodnotení neupraveného pozemku je mylný v tom, ze na jednej strane sa v tejto súvislosti dopustila druhej chyby vo výpocte a ze, na druhej strane, vychádzala z nepresných údajov, pokial ide o predmetné náklady. 110 Po prvé, v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatuje, ze predmetných 68 hektárov "svojho casu polnohospodárskych pozemkov bolo mestom [Orléans] nadobudnutých uz medzi rokmi 1975 a 1987 za cenu 16 FRF/m^2 (2,4 eur/m^2), teda celkovo 10,9 milióna FRF (1,7 milióna eur)" (odôvodnenie c. 15). V tejto súvislosti Komisia vychádza z bodu 2.2 zápisnice zo zasadania mestského zastupitelstva mesta Orléans z 27. mája 1994. Z predmetnej zápisnice vsak vyplýva, ze suma 10,9 milióna FRF zodpovedala nákladom na neupravený 48 hektárový pozemok prevedený na Scott, a nie 68 hekárový pozemok. Preto, na rozdiel od výpoctu Komisie, náklady na neupravený pozemok boli 23 FRF/m^2, teda takmer o 50 % viac nez 16 FRF/m^2. Komisia sa tak dopustila chyby vo výpocte. 111 Z toho vyplýva, ze Komisia nemala, vypocítavajúc sumu zvýhodnenia získaného spolocnostou Scott, rozdelit sumu 10,9 milióna FRF medzi 48 hektárový a 20 hektárový pozemok (odôvodnenie c. 170 napadnutého rozhodnutia), ale priradit ju v celom rozsahu 48 hektárovému pozemku. Skutocnost, ze táto chyba je v prospech Scott, ju neospravedlnuje. Komisia bola povinná stanovit v maximálnom moznom rozsahu skutocnú hodnotu predmetnej pomoci a nariadit jej vrátenie (pozri judikatúru pripomenutú v bode 95 vyssie). 112 V dôsledku toho sa Komisia rovnako zmýlila tiez v konstatovaní, ze jej ocenenie neupraveného pozemku po 16 FRF/m^2 bolo podoprené priemernou kúpnou cenou za 68 hektárov po 15 FRF/m^2 uvádzanou francúzskymi orgánmi v priebehu správneho konania (odôvodnenie c. 15 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou na strane 8). 113 Keby Komisia neprijala mylne záver, ze náklady na 48 hektárov boli po 16 FRF/m^2, je mozné predpokladat, ze by si vsimla podstatný rozdiel medzi údajmi 15 FRF/m^2 a 23 FRF/m^2 a v dôsledku toho by skúmala spolahlivost informácií obsahujúcich náklady na neupravený pozemok. 114 Po druhé, pokial ide o pouzitie nepresných údajov týkajúcich sa nákladov na neupravený pozemok, Komisia vychádzala aspon scasti z priemernej ceny 15 FRF/m^2 zaplatenej francúzskymi orgánmi za 68 hektárov neupraveného pozemku kúpených 1. júla 1975 (30 hektárov), 13. decembra 1984 (32,5 hektárov) a 18. septembra 1987 (5,5 hektárov). Komisia pri viacerých prílezitostiach na pojednávaní uviedla, ze priemernú cenu 15 FRF/m^2 uvádzala ako hodnotu neupraveného pozemku. 115 Komisia vsak neoverila nákupnú cenu kazdej z predmetných parciel. Naopak, pouzila priemernú cenu zlozenú z nákladov na nákup v rokoch 1975, 1984 a 1987, co nevyhnutne nevedie k trhovej hodnote neupraveného pozemku v roku 1987. Najmä, a v rozpore s tým co uvádza Komisia (pozri bod 78 vyssie), náklady na parcely o rozlohe 30 a 32,5 hektárov, zakúpené v rokoch 1975 a 1984 nepredstavujú nevyhnutne hodnotu neupraveného pozemku v roku 1987 podla zásady súkromného investora. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze z oznámenia Komisie o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (97/C 209/03) vyplýva ze "prvotné náklady verejnoprávnych orgánov pri nadobúdaní pozemkov a budov sú indikátorom pre trhovú hodnotu, pokial medzi nákupom a predajom pozemku neuplynulo znacné casové obdobie" [bod II 2 písm. d)]. Dokonca pouzívajúc prístup Komisie, tak ako ho vysvetlila v tomto oznámení, Komisia urcite nemala právo pouzit náklady na kúpu parcely kúpenej v roku 1975. 116 Naopak, kúpna cena za 5,5 hektárov, kúpených v case sporného predaja v roku 1987 mohla poskytovat údaj o cene za stvorcový meter predmetného neupraveného pozemku v tom case, samozrejme s výhradou overenia okolností, ako aj podmienok týkajúcich sa predmetnej kúpy. Teda namiesto pokusu získat túto informáciu (pozri v tejto súvislosti body 151 az 153 nizsie), Komisia vychádzala zo sekundárnych informácií. 117 Spis navyse neuvádza, ktorá cast zo 68 hektárov bola predaná spolocnosti Scott, a najmä, aký je vztah medzi tromi parcelami kúpenými v rokoch 1975, 1984 a 1987 a 48 hektármi kúpenými spolocnostou Scott v roku 1987. 118 Komisia vo svojich písomných podaniach (pozri bod 79 vyssie) a najmä vo svojich odpovediach na otázky Súdu prvého stupna pri viacerých prílezitostiach zdôraznila, ze suma 10,9 milióna FRF spomenutá v zápisnici zo zasadania mestského zastupitelstva mesta Orléans z 27. mája 1994 má skôr vztah k "podstatne zmenenej" hodnote neupraveného 48 hektárového pozemku, nez k jeho cene. Odhliadnuc od skutocnosti ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí mylne domnievala ze suma 10,9 milióna FRF sa týka 68 hektárov (pozri bod 110 vyssie), je potrebné poznamenat, ze bod 2.2 predmetnej zápisnice v skutocnosti predstavuje velmi krátke zhrnutie bez podrobného vysvetlenia "nákladov operácie", najmä sumy 10,9 milióna FRF za kúpu neupraveného pozemku, ktorá bola "pôvodným základným údajom". Samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze islo o "nákupnú cenu" alebo "náklady" francúzskych orgánov na neupravený pozemok (odôvodnenia c. 20, c. 157, c. 161 a c. 170). 119 Komisia nedisponovala ziadnym údajom týkajúcim sa okolností, za ktorých boli tri parcely tvoriace celkovo 68 hektárov predané mestu Orléans. Zmluvné podmienky týchto kúp zostávajú rovnako neznáme. Komisia najmä nevedela, ci kazdá z týchto parciel bola nadobudnutá jednaním alebo v nadväznosti na príkaz na vyvlastnenie z dôvodu verejného záujmu. Ak ide o tento posledný menovaný predpoklad, je mozné ze suma 10,9 milióna FRF zahrnala platby za vyvlastnenie pre niekdajsích vlastníkov týchto pozemkov, vrátane platieb za ukoncenie polnohospodárskych cinností na predmetných pozemkoch, alebo iné náklady pri kúpe státom, ktoré idú nad rámec skutocnej trhovej hodnoty neupraveného pozemku. 120 Navyse je potrebné poznamenat, ze zo spisu vyplýva, ze Komisia opomenula niekolko relevantných skutocností, pokial ide o ocenenie úprav na predmetnom pozemku. Konkrétne, podla dohody Scott (pozri body 2 a 3 vyssie) sa plánovalo, ze Scott zaplatí za sporný pozemok cenu 31 miliónov eur, vrátane výstavby továrne na 30 000 m^2. Podla zápisnice zo zasadania mestského zastupitelstva mesta Orléans z 27. mája 1994 "bola postavená továren s plochou priblizne 54 000 m^2 (namiesto pôvodne plánovaných 30 000 m^2)". Tento rozdiel nebol v napadnutom rozhodnutí spomenutý a zjavne ho Komisia pri skúmaní spisu nebrala do úvahy. Ak by Komisia brala do úvahy túto skutocnost, je mozné predpokladat, ze by spochybnila spolahlivost svojho ocenenia sporného pozemku za meter stvorcový. 121 Okrem toho, z clánku 4 dohody Scott vyplýva, ze zalobkyna sa zaviazala kúpit sporný pozemok za 31 miliónov FRF a Sempel vykonat na pozemku práce za "maximálnu sumu 80 [miliónov FRF]". Podla likvidacnej úctovnej uzávierky Sempel zaslanej francúzskymi orgánmi Komisii 6. októbra 1999 vsak celkové náklady znásané zo strany Sempel za operácie úpravy pozemku dosahovali 140,4 milióna FRF. Skutocnost ze práce na úpravách stáli 140,4 milióna FRF namiesto "maximáln[ej] sum[y] 80 [miliónov FRF]" uvádzanej dohodou Scott, teda prekrocenie o 75,5 %, mala Komisiu viest k pochopeniu toho, ze náklady znásané spolocnostou Sempel nepredstavujú nevyhnutne prvok odrázajúci trhovú cenu sporného pozemku. V tejto súvislosti a ako to Scott vytýka Komisii, likvidacná úctovná uzávierka Sempel sa neuvádza v rozhodnutí o zacatí konania. Komisia mala Scott aspon vypocut k rozdielu medzi sumou 140,4 milióna FRF a sumou 80 miliónov FRF uvedenou v dohode Scott. 122 Spis sa nezmienuje o tom, ci prekrocenie nákladov vynalozených zo strany Sempel vyplýva z výstavby továrne takmer dvakrát väcsej, ako sa pôvodne predpokladalo, alebo ci to vyplýva z prekrocenia nákladov vyplývajúceho z neefektívnosti Sempel, alebo z plytvania nepredstavujúceho nárast hodnoty pozemku. Úcastníci konania, ktorých sa toto Súd prvého stupna na pojednávaní pýtal, neboli schopní upresnit, ci zvýsenie rozlohy továrne vyplývalo z vôle poskytnút Scott este výraznejsiu pomoc alebo nejakej chyby pri výstavbe továrne. 123 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze urcenie trhovej hodnoty sporného pozemku v roku 1987 Komisiou bolo postihnuté vadami. - O informáciách, ktoré neboli Komisii známe 124 Je potrebné poznamenat, ze ku koncu konania vo veci formálneho zistovania uvádzaného v clánku 88 ods. 2 ES, teda na zaciatku roka 2000, Komisia bola alebo mala byt informovaná o viacerých iných údajoch trhovej hodnoty sporného pozemku, vrátane existencie jeho iných ocenení. Napriek tomu a napriek skutocnosti, ze disponovala iba nepresnými údajmi týkajúcimi sa nákladov kúpy neupraveného pozemku, Komisia nezistovala prípadnú relevantnost predmetných údajov. 125 V liste z 24. decembra 1999, ktorý Komisia mala brat do úvahy (pozri body 51 az 63 vyssie), sa spolocnost Scott dovolávala ohodnotenia neupraveného pozemku po 5,5 FRF/m^2 stanoveného francúzskymi danovými orgánmi pri prílezitosti predaja pozemku mestom Orléans v prospech spolocnosti Sempel v roku 1987. Samotné francúzske orgány odkazovali na toto ohodnotenie v liste z 21. februára 2000 (pozri bod 13 vyssie). V roku 1993 orgány uplatnili toto ohodnotenie, ked bola spolocnost Scott predmetom danovej kontroly. Iste a ako to bolo uvedené Komisiou (pozri bod 82 vyssie), neslo o to ze by hodnota uvádzaná v rámci danovej kontroly preukazovala trhovú hodnotu pozemku. Na prvý pohlad vsak islo o ohodnotenie neupraveného pozemku, vykonané v tom case nezávislým orgánom, na ktoré sa Komisia mala aspon opýtat. Napadnuté rozhodnutie nijako neodkazuje na sumu 5,5 FRF/m^2. 126 Scott sa v tom istom liste rovnako dovolával posudku sporného pozemku znaleckou organizáciou Galtier, ktorá v roku 1996, v case ked Komisia este nezacala vysetrovanie týkajúce sa údajnej státnej pomoci poskytnutej spolocnosti Scott, ohodnotila pozemok, ktorý spolocnost Scott kúpila v roku 1987 od Sempel za 31 miliónov FRF, na 40,6 milióna FRF. Je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze pozemok, tak ako bol upravený, mal hodnotu 70,588 milióna FRF (pozri bod 20 vyssie). Scott vo svojom liste z 24. decembra 1999 navrhol poskytnút Komisii kópiu posudku Galtier. 127 Scott navyse poukázala na ohodnotenie vkladov Scott a KC, vykonané zo strany znalca, ustanoveného predsedom Tribunal de commerce de Nanterre, ktorý mal v súlade so zákonom urcit trhovú hodnotu aktív predávaných P & G (pozri bod 14 vyssie). Ustanovený znalec stanovil este nizsiu hodnotu predmetných aktív, nez znalecká organizácia Galtier. Scott k jej listu z 24. decembra 1999 pripojila dve tabulky, ktoré zhrnajú ohodnotenie viacerých predmetných aktív. 128 Je potrebné dodat, ze v liste z 21. februára 2000 sa francúzske orgány rovnako dovolávali predmetných ocenení a pripojili rovnaké tabulky ako tabulky pripojené k listu Scott z 24. decembra 1999. Komisia ani neziadala francúzske orgány o poskytnutie predmetných ocenení, ani u týchto orgánov nezistovala okolnosti, na základe ktorých boli vypracované. 129 Komisia uvádza viacero dôvodov, pre ktoré sa nedomnievala, ze tieto ocenenia by v danom prípade boli relevantné. 130 Vo svojich písomných podaniach, ako aj vo svojej odpovedi na otázky polozené Súdom prvého stupna, Komisia uvádza, ze Scott v tejto zalobe nepredlozila tvrdenia týkajúce sa absencie predmetných posudkov a ze v dôsledku toho nemôze Súd prvého stupna zrusit napadnuté rozhodnutie. Rovnako uvádza, ze zalobkyna sa dovolávala ocenenia francúzskymi danovými orgánmi iba v jej replike a ze jej tvrdenie v tomto smere je teda neprípustné (pozri bod 81 vyssie). 131 Scott namietala chybu týkajúcu sa posúdenia hodnoty sporného pozemku Komisiou a zdôraznovala nedostatok pozornosti Komisie pri jej skúmaní spisu (pozri body 64 az 71 vyssie). Kedze bolo spochybnené urcenie hodnoty sporného pozemku, Súdu prvého stupna prislúcha vykonat úplné preskúmanie tejto otázky (pozri bod 91 vyssie). Okrem toho zalobkyna mala právo predlozit v tejto súvislosti upresnenia vo svojej replike, vrátane dovolávania sa ocenenia neupraveného pozemku francúzskymi danovými orgánmi. 132 Podla Komisie existencia takýchto ocenení bola v konaní uvedená velmi oneskorene. Komisia neobdrzala dokonca ani potrebné listinné dôkazy. Tejto argumentácii nie je mozné vyhoviet. Kedze Komisia umoznila francúzskej delegácii predlozit pripomienky po stretnutí 7. decembra 1999, bola povinná skúmat tieto pripomienky v plnom rozsahu. Komisia v súlade so svojou povinnostou nálezitého a nestranného skúmania spisu v rámci clánku 88 ES mala skúmat predmetné informácie a ziadat predlozenie tých ocenení, ktoré Scott ponúkala predlozit. 133 Komisia uvádza, ze predmetné ocenenia neboli vhodné. Na jednej strane úpravy boli "strihané na mieru" pre Scott a predmetné ocenenia nepredstavovali spolahlivý základ pre výpocet hodnoty pomoci poskytnutej Scott. Na druhej strane predmetné ocenenia boli vyhotovené viac rokov po spornom predaji, a teda nemohli spolahlivým spôsobom uvádzat hodnotu sporného pozemku. 134 Hoci predmetné ocenenia neboli vykonané v momente sporného predaja, mohli byt uzitocné v tom, ze predstavovali jediné zjavne nezávislé ocenenia, ktoré smerovali k urceniu trhovej hodnoty sporného pozemku, pouzívajúc vseobecne akceptované metódy ocenovania. Komisia nenamieta, ze tieto ocenenia boli vykonané nezávislými znalcami a nespochybnuje metódy, ktoré pouzili znalecká organizácia Galtier a ustanovený znalec. Za týchto okolností Komisia mala aspon skúmat obsah predmetných ocenení s cielom stanovit ich dôkaznú hodnotu. 135 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze fáza zistovania uvádzaná v clánku 88 ods. 2 ES má umoznit Komisii mat úplnú informáciu o súhrne údajov vo veci (pozri rozsudok Sytraval, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 38, a tam citovanú judikatúru). Komisia sa musí obklopit vsetkými potrebnými správami pre to, aby jej pred prijatím jej rozhodnutia boli úplne jasné vsetky údaje vo veci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13, a Sytraval, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 39). V prejednávanej veci Komisia opomenula skúmat správy, ktoré mohli preukazovat hodnotu sporného pozemku. 136 Je potrebné dodat, ze skutocnost, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia boli do pozornosti Komisie dávané iné ocenenia, nepreukazuje ani, ze suma 31 miliónov FRF zaplatená zo strany Scott bola trhovou hodnotou, ani ze ohodnotenie Komisie bolo nesprávne. Tieto iné ocenenia sú relevantné v tom, ze v momente prijatia napadnutého rozhodnutia bola Komisia informovaná o sérii ocenení sporného pozemku, ktoré odporovali oceneniu vykonanému Komisiou. Berúc do úvahy, ze Komisia neprijala opatrenia potrebné na odstránenie neistoty, pokial ide o toto ocenenie, Súd prvého stupna zastáva názor, ze Komisia neviedla svoje vysetrovanie podla clánku 88 ods. 2 ES, v súlade so svojou povinnostou nálezitého a nestranného skúmania. 137 Odhliadnuc od skutocnosti, ze Komisia mala pozadovat predlozenie predmetných ocenení, mohla v danom prípade pouzit na získanie potrebných informácií iné prostriedky. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze Komisia môze bez toho, aby to bola povinná vykonat, vyuzit pomoc nezávislých znalcov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 102, a z 25. júna 1998, British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 72). Preto Komisia mohla nariadit znalecké ocenenie týkajúce sa hodnôt pozemkov v predmetnej lokalite v mesiaci august 1987. Takéto ocenenie by bolo v prejednávanej veci osobitne vhodné, s prihliadnutím na neistú povahu, ktorú môze mat retrospektívne urcenie trhovej ceny pozemkov Komisiou (pozri bod 93 vyssie). 138 Hoci k oceneniu znalcom nevyhnutne doslo viac nez desat rokov po spornom predaji, miestny znalec z odboru cien nehnutelností, ktorý poznal trh v roku 1987 a najmä predaje porovnatelných pozemkov za obvyklých trhových podmienok, by mohol Komisii objasnit existenciu alebo neexistenciu súvisu medzi takýmito údajmi a hodnotou odhadovanou Komisiou. 139 Je rovnako dôlezité pripomenút, ze Scott a Francúzska republika listami z 24. decembra 1999 a 21. februára 2000 informovali Komisiu, ze sporný pozemok bol v roku 1998 zo strany Scott/KC predaný P & G za 27,6 milióna FRF (4,2 milióna eur) s cielom podporit ich stanovisko, podla ktorého mal sporný pozemok v roku 1987 hodnotu 31 miliónov FRF. Komisia nepopiera, ze k predaju v prospech P & G doslo v obvyklých trhových podmienkach. Takýto predaj, niekolko rokov po spornom predaji, mohol byt ukazovatelom hodnoty sporného pozemku. 140 Komisia sa dokonca nedomnievala, ze by bolo vhodné overit presnost tejto sumy (odôvodnenie c. 163 napadnutého rozhodnutia). Komisia uviedla, ze vzhladom na straty spojené s vyuzitím lokality a rozhodnutím KC v januári 1998 zavriet továren, bol tento pripravený akceptovat nizsiu predajnú cenu. KC uz do predmetnej lokality investoval, z coho podla Komisie vyplýva, ze tieto náklady by mali byt zahrnuté do fondu strát. KC sa teda v roku 1998 nachádzal v situácii velmi odlisnej, v porovnaní so situáciou miestnych a regionálnych orgánov v roku 1987, ktoré uz vedeli, ze investícia sa uskutocní za cenu straty okolo 60 miliónov FRF (9,2 milióna eur), a ceny teda nie sú porovnatelné (odôvodnenia c. 164 az c. 166 napadnutého rozhodnutia). 141 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla Komisie sporný pozemok mal v roku 1987 hodnotu 70,588 milióna FRF. Dokonca za predpokladu, ze KC bol pripravený akceptovat nízku cenu za tento pozemok, je potrebné poznamenat, ze KC podla analýzy Komisie predal pozemok so stratou 42,9 milióna FRF, teda stratou zodpovedajúcou 60 % hodnoty predmetného pozemku. Za týchto okolností Komisia mala podrobnejsie skúmat predajnú cenu v roku 1998, 27,6 milióna FRF, ktorá bola, v kazdom prípade podla Scott, pomerne blízka hodnote sporného pozemku. Skutocnost, ze KC získal za predaj sporného pozemku v roku 1998 menej, nez Scott zaplatil v roku 1987 napriek vseobecnému nárastu cien nehnutelností, nasvedcuje tomu, ze cena zaplatená v roku 1987 zo strany Scott bola cenou trhovou. 142 Z toho vyplýva, ze Komisia nezohladnila informácie, ktoré mohli byt uzitocné pri urcení trhovej hodnoty sporného pozemku v mesiaci august 1987. - O príkaze na poskytnutie informácií 143 Komisia uvádza, ze ak by aj hodnota, ktorú priraduje zvýhodneniu vyplývajúcemu z preferencnej ceny sporného pozemku, bola nepresná, bola oprávnená, ak nie povinná, ju urcit z dôvodu nespolupráce a absencie presnejsích informácií zo strany francúzskych orgánov. Za týchto okolností Komisia zastáva názor, ze bola oprávnená prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií (odôvodnenia c. 97 az c. 99 napadnutého rozhodnutia). 144 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia je oprávnená prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak je konfrontovaná s clenským státom, ktorý si neplní povinnost spolupráce a neposkytne jej informácie, o ktoré ho Komisia poziadala na úcely preskúmania zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, dalej len "rozsudok Boussac", bod 22, a Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 26). Pred prijatím takéhoto rozhodnutia vsak Komisia musí dodrzat urcité procesné poziadavky. V prvom rade je povinná clenskému státu ulozit povinnost poskytnút jej v stanovenej lehote vsetky dokumenty, informácie a údaje nevyhnutné na prijatie rozhodnutia vyhovujúceho poziadavkám clánku 88 ES. Iba ak clenský stát opomenie, napriek príkazu Komisie, poskytnút pozadované informácie, je táto oprávnená ukoncit konanie a prijat rozhodnutie konstatujúce zlucitelnost alebo nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom na základe údajov, ktorými disponuje (rozsudok Boussac, uz citovaný, body 19 a 22). Tieto poziadavky boli prevzaté do clánku 5 ods. 2, clánku 10 ods. 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Z clánku 10 ods. 3 tohto nariadenia vyplýva, ze rozhodnutie prikazujúce predmetnému clenskému státu poskytnút informácie musí upresnovat, "aké informácie sa pozadujú". 145 Je rovnako potrebné pripomenút, ze podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom". Týmto rozhodnutím a jeho zverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie sú clenský stát a dotknuté osoby informované o skutocnostiach, na ktorých Komisia zamýsla zalozit svoje rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, ze ak tieto strany majú dojem, ze urcité skutocnosti obsiahnuté v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sú nesprávne, musia to Komisii oznámit pocas správneho konania, inak uz nebudú mat moznost spochybnit tieto skutocnosti pocas súdneho konania (pozri v tomto zmysle, pokial ide o clenský stát, rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 31). 146 V súlade so zásadami uvedenými v bodoch 144 a 145 vyssie, vyplývajúcimi z judikatúry a z nariadenia, v prípade absencie odlisných informácií od dotknutých osôb je Komisia oprávnená vychádzat zo skutocností, hoci nesprávnych, ktorými disponuje v case prijatia konecného rozhodnutia za predpokladu, ze dané skutocnosti boli predmetom príkazu na poskytnutie nevyhnutných informácií adresovaného Komisiou clenskému státu. Naopak, ak nevyzve clenský stát poskytnút jej informácie o skutocnostiach, ktoré zamýsla zobrat do úvahy, nemôze odôvodnit prípadné skutkové pochybenia tvrdením, ze v case prijatia rozhodnutia o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania vychádzala iba z informácií, ktorými disponovala (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 88). 147 Preto ak Komisia zalozí rozhodnutie na dostupných informáciách o urcitých skutkových okolnostiach bez toho, aby v tejto konkrétnej situácii dodrzala procesné poziadavky stanovené judikatúrou a prevzaté do nariadenia c. 659/1999, Súd prvého stupna môze vykonat preskúmanie v otázke, ci je prihliadnutie na tieto skutkové okolnosti spôsobilé zaprícinit pochybenie v posúdení majúce za následok nezákonnost napadnutého rozhodnutia (rozsudok Freistaat Thüringen/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 89). 148 Navyse, právo Komisie prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií predvída, ze informácie, ktorými disponuje, sú spolahlivé. 149 V konecnom dôsledku nespolupráca clenského státu nemá za dôsledok to, ze konanie Komisie sa vymyká akémukolvek preskúmaniu zo strany súdu Spolocenstva. Komisia musí v maximálnej moznej miere pouzívat vsetky svoje právomoci na získanie predmetných informácií a konat starostlivo. S prihliadnutím na skutocnost ze príkaz na vrátenie, akým je príkaz v danom prípade, má úcinky na tretie osoby, Komisia musí pouzit vsetky právomoci, ktoré má k dispozícii, s cielom predíst tomu, aby nespolupráca predmetného clenského státu mala negatívne a nespravodlivé dôsledky pre takéto tretie osoby (pozri bod 59 vyssie). 150 V prejednávanej veci Komisia nemala právo prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií v súlade s judikatúrou a podla clánku 13 nariadenia c. 659/1999, kedze úcastníci konania jej oznámili opacné informácie, ktoré Komisia odmietla zobrat do úvahy (pozri body 125 az 128 vyssie). 151 Navyse je potrebné konstatovat, ze Komisia nepouzila svoju právomoc príkazu s cielom pozadovat urcité relevantné informácié týkajúce sa hodnoty predmetnej pomoci. Francúzskym orgánom najmä nebolo nikdy prostredníctvom príkazu na poskytnutie informácií podla clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ulozené poskytnút podrobné informácie týkajúce sa nadobudnutia neupraveného pozemku mestom Orléans (pozri body 114 az 119 vyssie). 152 Listom z 2. mája 1999 Komisia ziadala francúzske orgány presne "predlozit rozlicné zmluvy o uskutocnených predajoch (zahrnajúce najmä ceny prevodu) medzi mestom Orléans a siestimi podnikmi, ktoré kúpili pozemky na zostávajúcich 20 hektároch [Scott kúpila iba 48 zo 68 hektárov]". Vo svojom príkaze na poskytnutie informácií z 8. júla 1999 Komisia skutocne prevzala túto poslednú citovanú formuláciu do clánku 1 písm. d). Naopak, Komisia nikdy francúzskym orgánom neulozila poskytnút predajné zmluvy týkajúce sa nadobudnutí neupraveného pozemku mestom Orléans, alebo upresnit, aká cast 68 hektárov bola prevedená na Scott. Okrem toho, Komisia nepozadovala upresnenia týkajúce sa kúpnej ceny troch parciel vytvárajúcich celkovo 68 hektárov kúpených v rokoch 1975, 1984 a 1987, a teda podla vyjadrenia samotnej Komisie k zalobe, "základnú informáciu". 153 Komisia na pojednávaní upresnila pri viacerých prílezitostiach, ze kúpna cena tretej casti v roku 1987, v rovnakom case ako sporný predaj, mohla poskytovat velmi vhodný údaj o hodnote pozemku, zdôraznujúc, ze Francúzska republika a zalobkyna boli zodpovedné za skutocnost, ze Komisia v tejto súvislosti nemala viac informácií (pozri body 78 a 83 vyssie). Komisia vsak v tejto súvislosti mohla Francúzskej republike prikázat poskytnút podrobné informácie a nemala právo vychádzat z nákladov na neupravený pozemok bez toho, aby pred tým neprikázala clenskému státu poskytnút tieto informácie. 154 Komisia prikázala Francúzskej republike poskytnút vsetky "dokumenty, informácie a údaje potrebné na umoznenie... skúmania zlucitelnosti opatrení schválených v prospech Scott s clánkom 87 [ES]". Takto vseobecne formulovaná poziadavka vsak nie je v zmysle clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 dostatocne presná. 155 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola oprávnená prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. - Záver 156 Nakoniec je potrebné vseobecne zdôraznit, ze na konci konania uvádzaného v clánku 88 ods. 2 ES Komisia bola, alebo mala byt informovaná o viacerých odlisných údajoch, pokial ide o trhovú hodnotu sporného pozemku. Pokial ide o neupravený pozemok, bola francúzskymi orgánmi informovaná o priemernej kúpnej cene 15 FRF/m^2. Komisia zastávala názor, ze táto suma podporuje jej mylný výpocet kúpnej ceny v sume 16 FRF/m^2, na základe zápisnice z rokovania mestského zastupitelstva mesta Orléans z 27. mája 1994 (pozri bod 112 vyssie). Vychádzajúc z tejto zápisnice, mala vypocítat hodnotu 23 FRF/m^2 (pozri body 110 az 112 vyssie). Komisia bola rovnako informovaná o ocenení neupraveného pozemku na 5,5 FRF/m^2 stanoveného francúzskymi danovými orgánmi (pozri bod 125 vyssie). Navyse je potrebné poznamenat, ze v rámci tejto zaloby Komisia ziadala Súd prvého stupna, aby zohladnil skutocnost, ze z oficiálnej ponuky mesta Orléans zalobkyni vyplýva, ze neupravený pozemok mal v skutocnosti hodnotu 40 FRF/m^2 (pozri bod 79 vyssie). 157 Pokial ide o upravený pozemok, je nesporné, ze Sempel ho predal Scott za cenu 31 miliónov FRF. Znalecká organizácia Galtier ocenila sporný pozemok v roku 1996 na 40,6 milióna FRF a ustanovený znalec mu pridelil este nizsiu hodnotu (pozri body 126 a 127 vyssie). V nadväznosti na to bola lokalita v roku 1998 predaná zo strany KC v prospech P & G za 27,6 milióna FRF (pozri bod 139 vyssie). Ako vsak bolo uvedené vyssie, Komisia neskúmala tieto ocenenia a obmedzila sa na to, ze vychádzala z nákladov znásaných clenským státom, zastávajúc v napadnutom rozhodnutí názor, ze sporný pozemok mal hodnotu 70,588 milióna FRF. 158 Za týchto okolností Súd prvého stupna zastáva názor, ze existovala zjavná neistota, pokial ide o hodnotu sporného pozemku a ze Komisia neviedla fázu skúmania uvedenú v clánku 88 ods. 2 ES pozorne a najmä nepristúpila k dostatocne dôslednému skúmaniu hodnoty sporného pozemku. Navyse je potrebné poznamenat, ze vzhladom na cas, ktorý uplynul medzi dátumom sporného predaja a napadnutým rozhodnutím, a konkrétnejsie úrocenie sumy, ktorá má byt vrátená, dôsledky chýb Komisie sú pre príjemcu pomoci mimoriadne závazné. 159 Preto je potrebné vyhoviet stvrtému zalobnému dôvodu a zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny sporného pozemku bez toho, aby bolo potrebné skúmat iné zalobné dôvody a tvrdenia uvádzané zalobkynou, medzi iným prípustnost tvrdenia týkajúceho sa pouzitia zlozenej úrokovej sadzby na úcely výpoctu aktualizovanej hodnoty pomoci (pozri bod 31 vyssie). O trovách 160 Vo svojom rozsudku z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, uz citovanom v bode 28 vyssie, Súd prvého stupna stanovil, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. 161 V rozsudku zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, uz citovanom v bode 30 vyssie, Súdny dvor uviedol, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania. 162 Súdu prvého stupna teda v tomto rozsudku prislúcha rozhodnút o vsetkých trovách konaní vedených pred Súdom prvého stupna. 163 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalovaná nemala vo veci úspech v podstatnej casti svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu vsetkých trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala zalobkyna. 164 Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 rozhodnutia Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedenej v jeho clánku 1. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania zalobkyne vzniknuté jej v konaniach vedených pred Súdom prvého stupna. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania vzniknuté jej v konaniach vedených pred Súdom prvého stupna. Cooke García-Valdecasas Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. marca 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. D. Cooke __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtVdTl2/L97453-5274TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXtVdTl2/L97453-5274TMP.html#Footref*