Vec T-318/00 Freistaat Thüringen proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Zneuzitie pomoci - Riziko obchádzania príkazu na vymáhanie pomoci - Vymáhanie pomoci od spolocností, ktoré nadobudli prevádzkové aktíva pôvodného príjemcu" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia rozsírená komora) z 19. októbra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Moznost Komisie prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií - Podmienka - Predchádzajúce pouzitie právomoci ulozit príkaz dotknutému clenskému státu - Súdne preskúmanie zistenie skutkového stavu - Rozsah (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 5 ods. 2, clánok 6 ods. 1, clánok 10 ods. 3 a clánok 13 ods. 1) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pomoc schválená Komisiou - Zneuzitie príjemcom - Kritériá posúdenia [Clánky 87 ES a 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. g)] 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Poskytnutie verejnej záruky - Kvalifikácia ako pomoc odlisná od poskytnutia záruky - Podmienka - Vzdanie sa práv rucitela vedúce k znízeniu dlhu príjemcu (Clánok 87 ES) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánky 87 ES a 253 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Rozsah výnimky - Doslovný výklad - Cinnosti Treuhandanstalt - Pojem privatizácia [Clánok 87 ods. 1 a 2 písm. c) ES] 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost individuálnej pomoci poskytnutej podla vopred schválenej vseobecnej schémy pomoci so spolocným trhom - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 88 ods. 3 ES) 7. Akty institúcií - Odôvodnenie - Skutkový omyl vyskytujúci sa v inak dostatocnom odôvodnení rozhodnutia - Neexistencia vplyvu na zákonnost rozhodnutia (Clánok 253 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc a nová pomoc - Financná podpora pouzitá na splatenie úveru zabezpeceného verejným orgánom - Kvalifikovanie novej pomoci (Clánok 88 ES) 9. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Spreneverená pomoc - Sprenevera známa Komisii - Vymáhanie od príjemcu pomoci - Vylúcenie (Clánok 88 ods. 2 ES) 10. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Pôsobnost - Pomoc poskytnutá zoskupeniu podnikov uskutocnujúcich vnútorné prevody aktív - Vymáhanie od podniku zo skupiny, ktorý nebol príjemcom pomoci a nezískal z prevodov ziadny prospech - Vylúcenie (Clánok 88 ods. 2 ES) 11. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Vymáhanie od podniku, ktorý nebol príjemcom pomoci, ale ktorý odkúpil aktíva príjemcu a pokracoval v jeho cinnosti - Podmienka - Obchádzanie vymáhajúceho rozhodnutia - Posúdenie in casu (Clánok 88 ods. 2 ES) 1. V rámci správneho konania v oblasti pomoci poskytovanej státom je Komisia oprávnená prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak je konfrontovaná s clenským státom, ktorý si neplní povinnost spolupráce a neposkytne jej informácie, o ktoré ho Komisia poziadala na úcely preskúmania zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia vsak Komisia musí dodrzat urcité procesné poziadavky. V prvom rade je povinná clenskému státu ulozit povinnost poskytnút jej v stanovenej lehote vsetky dokumenty, informácie a údaje nevyhnutné na preskúmanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Iba ak clenský stát opomenie, napriek príkazu Komisie, poskytnút pozadované informácie, je táto oprávnená ukoncit konanie a prijat rozhodnutie konstatujúce zlucitelnost alebo nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom na základe údajov, ktorými disponuje. Tieto poziadavky boli prevzaté a spresnené v clánku 5 ods. 2, clánku 10 ods. 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 o uplatnovaní clánku 88 ES. V tejto súvislosti vzhladom na to, ze podla clánku 6 ods. 1 nariadenia rozhodnutím zacat konat vo veci formálneho zistovania a jeho zverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie sú clenský stát a iné dotknuté osoby informované o skutocnostiach, na ktorých Komisia zamýsla zalozit svoje konecné rozhodnutie, ak tieto strany majú dojem, ze urcité skutocnosti obsiahnuté v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sú nesprávne, musia to Komisii oznámit pocas správneho konania, inak uz nebudú mat moznost spochybnit tieto skutocnosti pocas súdneho konania. No v prípade absencie odlisných informácií od dotknutých osôb je Komisia oprávnená vychádzat zo skutocností, hoci nesprávnych, ktorými disponuje v case prijatia konecného rozhodnutia za predpokladu, ze dané skutocnosti boli predmetom príkazu na poskytnutie nevyhnutných informácií adresovaného Komisiou clenskému státu. Naopak, ak Komisia nevyzve clenský stát poskytnút jej informácie o skutocnostiach, ktoré zamýsla zobrat do úvahy, nemôze odôvodnit prípadné skutkové pochybenia tvrdením, ze v case prijatia rozhodnutia o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania vychádzala iba z informácií, ktorými disponovala. Komisia nepodlieha ziadnemu súdnemu preskúmaniu, pokial ide o zistenie skutkového stavu. Ak totiz clenský stát plne vyhovie povinnosti poskytnút vsetky informácie vyziadané Komisiou, za pomoci informácií, ktoré poskytol pocas konania, jednoducho preukáze, ze nie je zodpovedný za prípadné skutkové pochybenia prítomné v napadnutom rozhodnutí. Navyse, ak Komisia zalozí rozhodnutie na dostupných informáciách o urcitých skutkových okolnostiach bez toho, aby v tejto konkrétnej situácii dodrzala procesné poziadavky stanovené judikatúrou a prevzaté v nariadení c. 659/1999, Súd prvého stupna môze vykonat svoje preskúmanie v otázke, ci je prihliadnutie na tieto skutkové okolnosti spôsobilé zaprícinit pochybenie v posúdení majúce za následok nezákonnost napadnutého rozhodnutia. (pozri body 73, 88, 89) 2. Z clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES a z clánku 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 o uplatnovaní clánku 88 ES vyplýva, ze Komisia musí na úcely dokázania, ze pomoc udelená v súlade so schválenou schémou pomoci bola zneuzitá, preukázat, ze táto pomoc bola pouzitá spôsobom porusujúcim schému schválenú Komisiou, teda spôsobom porusujúcim vnútrostátne pravidlá spravujúce takúto schému alebo dodatocné podmienky prijaté clenským státom v rámci schválenia schémy Komisiou. V tejto súvislosti, porusenie podmienky ustanovenej jednostranne poskytovatelom pomoci bez toho, aby táto podmienka bola výslovne stanovená vnútrostátnymi pravidlami spravujúcimi túto schému schválenými Komisiou, vsak nemôze byt povazované za nálezitost dostatocne charakterizujúcu zneuzitie pomoci v zmysle clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES. (pozri body 113, 114, 144, 145, 149) 3. Tak existencia, ako aj rozsah státnej pomoci musia byt posúdené so zretelom na situáciu v okamihu jej udelenia. A teda skutocnost, ze verejná záruka bola poskytnutá v case úpadku podniku príjemcu, nemení povahu tejto záruky v zmysle clánku 87 ES a nezakladá vznik novej pomoci. V urcitých prípadoch vsak skutocnost, ze sa verejný rucitel po výzve na plnenie zo záruky jednostranne vzdá svojich práv voci príjemcovi, môze zakladat pomoc. To je osobitne prípad, ak verejný rucitel nekoná ako racionálny hospodársky subjekt a neuplatní vsetky mozné spôsoby pre obdrzanie úhrady ciastky, ktorú musel zaplatit na základe záruky. Navyse, ak sa zdá, ze po plnení na základe záruky je odpustenie pohladávky pôvodne pokrytej zárukou na pôzicku konecné a má takto za následok priame znízenie zadlzenia príjemcu, takéto vzdanie sa pohladávky je v princípe spôsobilé zalozit pomoc odlisnú tým, ze prinása dodatocnú ekonomickú výhodu vo vztahu k záruke na pôzicku, ako aj k jej plneniu. (pozri body 125, 126) 4. Odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí samo osebe odzrkadlit jasným a jednoznacným spôsobom úvahu orgánu Spolocenstva tak, aby dotknuté osoby mali moznost spoznat odôvodnenie prijatého opatrenia na úcely obhajoby svojich práv a súd Spolocenstva mohol vykonávat svoje preskúmanie. Pokial ide o rozhodnutie Komisie prijaté v oblasti státnej pomoci, poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená predovsetkým vzhladom na záujem osôb, ktorým je rozhodnutie urcené, a dalsích osôb, ktoré sú napadnutým aktom priamo a osobne dotknuté v zmysle clánku 230 ES, na obdrzaní vysvetlení. Zdá sa teda, ze poziadavka odôvodnenia takéhoto rozhodnutia nemôze byt determinovaná iba záujmom clenského státu, ktorému je rozhodnutie urcené, byt informovaný, tento záujem môze byt znízený z osobitných dôvodov smerujúcich k spochybneniu alebo nespochybneniu urcitých právnych a skutkových okolností pocas správneho konania, ale rozsírený na vsetky skutkové a právne okolnosti, na ktorých je rozhodnutie zalozené. (pozri body 127, 156) 5. Rámec upravujúci cinnosti Treuhandanstalt, ktorý prijala Komisia, predstavuje skupinu výnimiek zo vseobecnej zásady týkajúcej sa nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES. Komisia smerovala prijatím týchto výnimiek k ulahceniu úlohy Treuhandanstalt, jedinej institúcii svojho druhu, ktorá spocíva v restrukturalizácii podnikov bývalej Nemeckej demokratickej republiky a v zabezpecení ich prechodu z plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku. Z uvedeného vyplýva, ze podmienkou uplatnenia schémy odchylujúcej sa od vseobecnej zásady nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES, je restriktívny výklad pojmu "privatizácia" v rámci schém pomoci Treuhandanstalt. V rámci takéhoto výkladu môze byt existencia privatizácie v zmysle uvedených schém v zásade uznaná iba vtedy, ak súkromný investor nadobudne cast základného imania uz existujúceho verejného podniku, spôsobilého zverit mu kontrolu nad týmto podnikom. Vznik nového podniku, ktorého predmetom cinnosti bola nová obchodná aktivita, vo forme spolocného podniku medzi podnikom z bývalej Nemeckej demokratickej republiky a podniku zo Spolkovej republiky Nemecko, nemôze byt teda kvalifikovaný ako privatizácia v zmysle vyssie uvedených schém Treuhandanstalt. V rozpore s privatizáciou predpokladanou týmito schémami, ktorej cielom je prechod podniku z plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku, vytvorenie nového podniku umoznilo ex novo rozvinút podnikový projekt s novými prostriedkami a novou obchodnou cinnostou. (pozri body 176, 177) 6. V odôvodnení rozhodnutia konstatujúceho nezlucitelnost státnej pomoci poskytnutej podla vseobecnej schémy pomoci schválenej Komisiou so spolocným trhom sa Komisia môze obmedzit na skutocnost, ze pomoc nie je v súlade s podmienkami ulozenými pocas schvalovania schémy pomoci, v prípade absencie spresnení pocas správneho konania, ktorých preukázanie prinálezí dotknutému clenskému státu a ktoré by preukazovali, ze na jednej strane neslo o pomoc a ze na strane druhej v kazdom prípade je táto pomoc zlucitelná so spolocným trhom a nebola zneuzitá. (pozri bod 180) 7. Aj ked niektoré odôvodnenie sporného aktu obsahuje chybný skutkový údaj, táto vada este nemusí viest k zruseniu predmetného aktu, ak ostatné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obsahujú dôvody spôsobilé preukázat jeho opodstatnenost. (pozri bod 191) 8. Samotná skutocnost, ze financná podpora poskytnutá podniku verejným orgánom slúzila na splatenie úveru zabezpeceného týmto orgánom, neumoznuje vyvodit záver, ze ide o plnenie na základe uvedenej záruky a nie o novú pomoc. (pozri body 247, 281) 9. Komisia nie je oprávnená pozadovat vymáhanie protiprávnej státnej pomoci od podniku, ktorý bol jej príjemcom, ak v case prijatia dotknutého rozhodnutia vie alebo nemôze nevediet, ze tento podnik nezískal z pomoci ziadny prospech. V tejto súvislosti nie je rozhodnutie o vymáhaní pomoci od podniku, ktorý je jej príjemcom, v súlade so zásadami upravujúcimi vymáhanie protiprávnej státnej pomoci, ak Komisia, prinajmensom v case vydania napadnutého rozhodnutia, disponovala súhrnom hodnoverných a zhodných indícií, z ktorých vyplývalo, ze tento podnik nepouzil znacnú cast pomoci z dôvodu jej sprenevery a ze tieto indície umoznovali vymedzit, aspon priblizne, rozsah sprenevery. Komisia sa nemôze na odôvodnenie svojho rozhodnutia ohradit skutocnostou, ze orgány dotknutého clenského státu jej nepredlozili presné údaje týkajúce sa casti pomoci, ktorá bola spreneverená, pokial nevyuzila svoju právomoc, aby jej tieto údaje boli oznámené. (pozri body 321 - 323) 10. Podniku, ktorý je súcastou zoskupenia prepojených podnikov, v rámci ktorého existoval vnútorný mechanizmus prevodu aktív, nemôze byt ulozená povinnost vrátit protiprávnu státnu pomoc, hoci nebol jej príjemcom, z dôvodu, ze pre svoju príslusnost k tejto skupine z nej mal skutocne prospech, pokial je nesporné, ze uvedené mechanizmy prevodu boli pouzité výlucne v neprospech tejto spolocnosti a nie v jej prospech. (pozri bod 324) 11. Skutocnost, ze podnik odkúpil cast aktív príjemcu protiprávnej pomoci a pokracoval v jeho cinnosti, nie je nevyhnutne dostatocná na vytvorenie záveru, ze ide o obchádzanie úcinkov rozhodnutia Komisie nariadujúceho vymáhanie tejto pomoci. Je totiz potrebné urcit, ci skutocne prislo k obchádzaniu, zohladnit skutocnosti ako podmienky uvedeného odkúpenia a najmä skutocne zaplatenú cenu, vlastníctvo urcitých aktív príjemcom a ekonomickú logiku transakcie. (pozri body 326 - 343) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) z 19. októbra 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Zneuzitie pomoci - Riziko obchádzania príkazu na vymáhanie pomoci - Vymáhanie pomoci od spolocností, ktoré nadobudli prevádzkové aktíva pôvodného príjemcu" Vo veci T-318/00, Freistaat Thüringen (Nemecko), v zastúpení: M. Schütte, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, ktorého v konaní podporuje Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a T. Jürgensen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Bierwagen, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: K.-D. Borchardt a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Koenig, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: ODS Optical Disc Service GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: I. Brinker a U. Soltész, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/796/ES z 21. júna 2000, týkajúceho sa státnej pomoci Nemecka v prospech CDA Compact Disc Albrechts GmbH (Durínsko) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 318, s. 62), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia R. García-Valdecasas, J. D. Cooke, M. Jaeger a F. Dehousse, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. mája 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ES stanovuje: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ..." 2 Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví..." 3 Podla clánku 5 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339): "1. Ak Komisia povazuje informácie poskytnuté daným clenským státom... za neúplné, poziada o vsetky potrebné dodatocné informácie. Ked clenský stát odpovedá na takú ziadost, Komisia bude informovat clenský stát o obdrzaní odpovede. 2. Ak daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo poskytne neúplné informácie, Komisia zasle upomienku, ktorá poskytuje príslusné dalsie obdobie, v ktorom sa majú informácie poskytnút. ..." 4 Clánok 6 nariadenia c. 659/1999 okrem iného stanovuje: "1. Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad], aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie. ..." 5 Podla clánku 10 nariadenia c. 659/1999: "1. Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. 2. Podla potreby poziada o informácie od daného clenského státu. ... clánok 5(1) a (2) sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach. 3. Ak napriek upomienke, podla clánku 5(2), daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím bude pozadovat poskytnutie informácií (dalej sa oznacuje len ako 'príkaz na poskytnutie informácie`). Rozhodnutie bude specifikovat, aké informácie sa pozadujú a predpíse príslusné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú." 6 Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4(2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií." 7 Clánok 14 toho istého nariadenia je formulovaný takto: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku [242] Zmluvy, vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." 8 Clánok 16 nariadenia c. 659/1999 s názvom "Zneuzitie pomoci" navyse uvádza: "Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 23, Komisia môze v prípade zneuzitia pomoci zacat konat vo veci formálneho zistovania podla clánku 4(4). Clánky 6, 7, 9 a 10, clánok 11(1), clánky 12, 13, 14 a 15 sa uplatnia mutatis mutandis." 9 Nakoniec, Komisia prijala roku 1994 usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 368, s. 12), zmenené a doplnené roku 1997 (Ú. v. ES C 283, s. 2) (dalej len "usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu"). Skutkové okolnosti 10 Rozhodnutím 2000/796/ES z 21. júna 2000, týkajúcim sa státnej pomoci Nemecka v prospech CDA Compact Disc Albrechts GmbH (Durínsko) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia rozhodovala o zákonnosti financnej podpory udelenej rôznymi nemeckými orgánmi verejnej moci pocas rokov 1991 az 1995 v prospech továrne na výrobu kompaktných diskov (dalej len "CD") a príslusenstva k CD, so sídlom v Albrechts, v spolkovej krajine Durínsko (dalej len "továren na CD v Albrechts"). A - Vseobecný kontext 11 V napadnutom rozhodnutí Komisia rozlísila tri fázy, konkrétne, po prvé, fázu etablovania podniku, po druhé, fázu restrukturalizácie podniku a nakoniec odkúpenie urcitých aktív podniku spolocnostou MediaTec Datenträger GmbH (dalej len "MTDA"). 1. Fáza etablovania podniku (od roku 1990 do roku 1992) 12 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze továren na CD v Albrechts bola vytvorená na základe zmluvy o spolocnom podniku uzavretej 20. februára 1990 medzi kombinátom VEB (v státnom vlastníctve) Robotron so sídlom v Drázdanoch v spolkovej krajine Sasko (dalej len "Robotron") a spolocnostou R. E. Pilz GmbH & Co. Beteiligungs KG (dalej len "PBK"), ktorá je súcastou skupiny Pilz so sídlom v Kranzbergu v spolkovej krajine Bavorsko (dalej len "skupina Pilz"). Dve tretiny základného imania spolocného podniku s obchodným menom "Pilz & Robotron GmbH & Co. Beteiligungs KG" (dalej len "spolocný podnik") vlastnil Robotron a jednu tretinu PBK. Predmetom cinnosti spolocného podniku bola výroba CD, obalov na CD a príslusenstva. Pán Reiner Pilz, konatel skupiny Pilz, zabezpecoval tiez riadenie (odôvodnenie c. 11 napadnutého rozhodnutia). 13 Na úcely realizácie svojho predmetu cinnosti uzavrel spolocný podnik 29. augusta 1990 zmluvu o dielo so spolocnostou Pilz GmbH & Co. Construction KG, patriacou do skupiny Pilz (dalej len "Pilz Construction") týkajúcu sa výstavby na klúc továrne na výrobu CD za pausálnu cenu 235,525 miliónov nemeckých mariek (DEM). K týmto výdavkom sa pridali aj náklady na vybavenie pozemku odhadnuté na 7,5 milióna DEM (odôvodnenia c. 12 a c. 20 napadnutého rozhodnutia). 14 Okrem iného dodatkom z 26. mája 1992 uzavreli dvaja spolocníci spolocného podniku zmluvu ustanovujúcu zvýsenie kapacity výroby CD a obalov na CD. Celková výska plnení a dodávok poziadaných na tento úcel dosiahla 39 miliónov DEM (odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia). 15 Na úcely financovania uvedených investícií si spolocný podnik, Robotron a PBK pozicali potrebné sumy od konzorcia bánk. Bankové úvery boli ciastocne alebo úplne kryté zárukami Treuhandanstalt, verejnej agentúry poverenej financovaním privatizácie podnikov v bývalej Nemeckej demokratickej republike (dalej len "THA") a spolkovej krajiny Bavorsko. Okrem toho spolková krajina Durínsko a spolková krajina Bavorsko, posledne menovaná prostredníctvom Bayerische Landesanstalt für Aufbaufinanzierung, agentúry spolkovej krajiny Bavorsko pre financovanie infrastruktúr (dalej len "LfA"), udelili spolocnému podniku dotácie a investicné úlavy. 16 Pocas fázy etablovania továrne na CD v Albrechts bolo vlastníctvo obchodných podielov predstavujúcich základné imanie spolocného podniku viackrát prevedené. Najskôr, v dôsledku likvidácie spolocnosti Robotron prostredníctvom THA, boli roku 1992 obchodné podiely v spolocnom podniku patriace tejto spolocnosti predané PBK. PBK následne previedla takmer vsetky svoje obchodné podiely v spolocnom podniku na spolocnost Pilz GmbH & Co. Compact Disc KG, inú spolocnost patriacu do skupiny Pilz (dalej len "Pilz Compact Disc"), pricom spolocný podnik sa tak stal jej dcérskou spolocnostou. Nakoniec, 24. novembra 1992, v nadväznosti na uvedený prevod a premiestnenie svojho sídla do Albrechts, zmenil spolocný podnik svoje obchodné meno na Pilz Albrechts GmbH (dalej len "PA"). Okamzite po tomto prevode bol integrovaný do systému centralizovaného riadenia financií skupiny Pilz (odôvodnenia c. 13 a c. 14 napadnutého rozhodnutia). 2. Fáza restrukturalizácie (od roku 1993 do roku 1998) 17 Továren na výrobu CD zacala svoju cinnost roku 1993. Od zaciatku prevádzkovania mala vázne tazkosti a vysoko sa zadlzila (odôvodnenie c. 15 napadnutého rozhodnutia). 18 S cielom napravit túto situáciu bola 7. marca 1994 uzavretá dohoda o ozdravení medzi skupinou Pilz (vrátane PA), bankami a verejnými subjektmi [THA, LfA, Thüringer Industriebeteiligungsgesellschaft (dalej len "TIB") a Thüringer Aufbaubank (dalej len "TAB")], ktoré participovali na financovaní výstavby továrne na CD v Albrechts. V rámci uvedenej dohody bola scasti alebo celkom splatená velká cast bankových úverov poskytnutých na úcely výstavby továrne na výrobu CD. Okrem iného, na základe dohody o ozdravení nadobudol TIB základné imanie PA - vo výske 98 % obchodného podielu - a TAB - vo výske 2 % obchodného podielu - s retroaktívnym úcinkom k 1. januáru 1994, v dôsledku coho PA prestala byt súcastou skupiny Pilz. Od októbra 1994 uvedená spolocnost zmenila svoje obchodné meno na CDA Compact Disc Albrechts GmbH (dalej len "CD Albrechts") (odôvodnenia c. 15 a c. 17 napadnutého rozhodnutia). TAB a LfA poskytli v rokoch 1994 a 1995 CD Albrechts viacero úverov. 19 V tom istom roku 1994 si nemecké orgány uvedomili, ze velká cast financnej podpory poskytnutej na financovanie výstavby továrne na CD v Albrechts bola spreneverená, predovsetkým v rámci systému centralizovaného riadenia financií existujúcom v skupine Pilz v prospech iných spolocností skupiny. Okrem iného 25. júla 1995 zacalo konkurzné konanie na majetok vsetkých spolocností skupiny Pilz. Následne bol pán Reiner Pilz odsúdený za podvodný úpadok a dalsie trestné ciny a bol mu ulozený trest odnatia slobody (odôvodnenie c. 16 napadnutého rozhodnutia). 3. Odkúpenie niektorých aktív spolocnostou MTDA 20 MTDA, 100 % dcérska spolocnost TIB, ktorá vykonáva svoju cinnost hlavne v oblasti výroby vysokovýkonných nosicov dát, predovsetkým napalovacích CD (CD-ROM) a DVD, odkúpila s úcinkom od 1. januára 1998 cast aktív patriacich CD Albrechts, konkrétne viazaný kapitál, prevádzkové aktíva, likvidné aktíva, ako aj technické know-how a distribúciu (odôvodnenie c. 18 napadnutého rozhodnutia). 21 Paralelne s predmetným odkúpením bolo zmenené obchodné meno CD Albrechts na LCA Logistik Center Albrechts GmbH (dalej len "LCA") a obchodné meno MTDA na CDA Datenträger Albrechts GmbH (dalej len "CDA"). LCA vsak zostal vlastníkom pozemku potrebného na prevádzku budov, ktoré sa na nom nachádzajú, technickej infrastruktúry a logistiky. LCA a CDA navyse uzavreli zmluvu o vzájomných plneniach, ktorej súcastou je na jednej strane zmluva o nájme a správe s rocným nájomným vo výske 800 000 DEM a na druhej strane zmluva o poskytovaní sluzieb v objeme za priblizne 3 milióny DEM rocne, ktorý závisí od objemu predajov (odôvodnenie c. 19 napadnutého rozhodnutia). 22 Nakoniec 22. septembra 2000 poziadala LCA o likvidáciu v rámci konkurzného konania. B - Priebeh správneho konania 23 Kedze sa Komisia prostredníctvom tlace dozvedela, ze nemecké orgány pridelili pomoc na výstavbu továrne na CD v Albrechts, poziadala v októbri 1994 Spolkovú republiku Nemecko, aby jej poskytla informácie o tejto pomoci. Následne sa medzi nemeckými orgánmi a Komisiou uskutocnili rôzne stretnutia a nastala intenzívna výmena korespondencie (odôvodnenia c. 1 az c. 3 napadnutého rozhodnutia). 24 Listom zo 17. júla 1998 (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") informovala Komisia Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat v súvislosti s uvedenou pomocou konanie vo veci formálneho zistovania ustanovené v clánku 88 ods. 2 ES. K listu bol prilozený zoznam otázok adresovaných nemeckým orgánom. Rozhodnutie o zacatí konania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 15. decembra 1998 [Oznámenie Komisie adresované na základe clánku [88 ods. 2] ES ostatným clenským státom a ostatným dotknutým osobám o pomoci poskytnutej nemeckou vládou na úcely vytvorenia CD Albrechts GmbH v Durínsku (predtým skupina Pilz, Bavorsko), [neoficiálny preklad], Ú. v. ES C 390, s. 7]. 25 Nemecké orgány reagovali na rozhodnutie o zacatí konania zaslaním rôznej korespondencie obsahujúcej dodatocné informácie. Medzi uvedenými orgánmi a zástupcami Komisie sa este uskutocnili rôzne stretnutia. 26 Kedze Komisia nepovazovala informácie obdrzané od nemeckých orgánov za dostacujúcu odpoved na svoje otázky, listom z 22. júla 1999 ich vyzvala, aby odpovedali najneskôr do 31. augusta 1999. Po vyziadaní si predlzenia uvedenej lehoty listom z 28. júla 1999 a po novom pohovore so zástupcami Komisie 23. septembra 1999 v Bruseli poskytli nemecké orgány dodatocné informácie. 27 Po uplynutí lehoty stanovenej v rozhodnutí o zacatí konania sa spolocnost CDA a spolocnost Point Group Ltd, konkurent CDA, oznacili za dotknuté osoby a predlozili Komisii svoje pripomienky. 28 Nakoniec 21. júna 2000 Komisia ukoncila konanie prijatím napadnutého rozhodnutia. C - Zistenie skutkového stavu a právne posúdenie 29 Komisia posudzovala financnú podporu poskytnutú Spolkovou republikou Nemecko osobitne pocas fázy etablovania, restrukturalizácie a nakoniec v rámci odkúpenia urcitých aktív CD Albrechts spolocnostou MTDA. 1. Financná podpora udelená Spolkovou republikou Nemecko pocas fázy etablovania 30 Komisia identifikovala v napadnutom rozhodnutí pät druhov financnej podpory udelenej pocas fázy etablovania. V synoptickej tabulke uvedenej v odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia sú opísané takto: Povaha podpory Suma v miliónoch DEM Príjemca Subjekt poskytujúci podporu Dátum Právny základ 1 Záruka za riadne splnenie vo výske 100 % (pôvodne 80 %) zabezpecujúca 52,7 miliónov DEM 54,7 PBK LfA 1991 Zákon o vzniku záruk a verejných zabezpecení Slobodného státu Bavorsko 2 Dotácie a investicné danové úlavy 19,42 Spolocný podnik LfA 1991/1992 Úloha spolocného záujmu "Zlepsenie regionálnej ekonomickej struktúry", zákon o investicných danových úlavách 3 Odpustenie pohladávky 3,0 PBK LfA 1994 - 4 Zabezpecenie vo výske 100 % 190,0 Robotron, spolocný podnik THA 1992 Schéma THA 5 Dotácie a investicné danové úlavy 63,45 Spolocný podnik; od 24.11.1992, PA Durínsko 1991 az 1993 Úloha spolocného záujmu "Zlepsenie regionálnej ekonomickej struktúry", zákon o investicných danových úlavách Celkovo 330,57 31 Z tabulky po prvé vyplýva, ze roku 1992 poskytla THA na sumu 190 miliónov DEM záruku vo výske 100 %, ktorá pokrývala väcsiu cast bankových úverov udelených Robotronu a spolocnému podniku. Podla Komisie musí byt uvedená záruka povazovaná za státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, pretoze nebola udelená v súlade s podmienkami uvedenými v schémach pomoci schválených Komisiou listom SG(91) D/17825 z 26. septembra 1991 (dalej len "prvá schéma THA") a listom SG(92) D/17613 z 8. decembra 1992 (dalej len "druhá schéma THA"). Domnieva sa vsak, ze vzhladom na to, ze z pôvodne garantovaných 190 miliónov DEM bola v skutocnosti na základe záruky uhradená THA len suma 120 miliónov DEM, jedine táto suma by mala byt vrátená. 32 Po druhé Komisia skonstatovala, ze do 31. decembra 1993 spolková krajina Durínsko poskytla spolocnému podniku a následne PA na základe "Investitionszulagengesetz" (zákon o investicných danových úlavách) a dvadsiateho a dvadsiateho prvého "Rahmenpläne der Gemeinschaftsaufgabe 'Verbesserung der regionalen Wirtschaftstruktur`" (rámcové programy prijaté pre roky 1992 a 1993 na základe zákona zo 6. októbra 1969 o úlohách spolocného záujmu "Zlepsenie regionálnych ekonomických struktúr", dalej len "rezim ÚSZ") dotácie a investicné úlavy v celkovej výske 63,45 miliónov DEM. Podla Komisie bola táto regionálna pomoc nesprávne poskytnutá na základe úlohy spolocného záujmu a zákona o investicných danových úlavách a teda musí byt vrátená pre nezlucitelnost so spolocným trhom. S prihliadnutím na rozhodnutie prijaté spolkovou krajinou Durínsko o nariadení vrátenia sumy 32,5 miliónov DEM sa Komisia domnieva, ze este by sa mala vymôct suma 30,95 miliónov DEM. 33 Po tretie Komisia skonstatovala, ze v rokoch 1991 a 1992 udelila spolková krajina Bavorsko prostredníctvom LfA spolocnému podniku dotácie a investicné úlavy na sumu v celkovej výske 19,42 miliónov DEM. Vzhladom na to, ze tieto dotácie a úlavy boli spreneverené v prospech spolocností zo skupiny Pilz, Komisia zastáva názor, ze boli nesprávne poskytnuté na základe rezimu ÚSZ a zákona o investicných danových úlavách. Podla Komisie ide preto o pomoc nezlucitelnú so Zmluvou ES. 34 Po stvrté Komisia skonstatovala, ze spolková krajina Bavorsko poskytla na základe "Richtlinien für die Übernahme von Staatsbürgschaften im Bereich der gewerblichen Wirtschaft" (smernice upravujúce prevzatie státnych záruk v oblasti priemyslu, zverejnené oznámením L 6811-1/7 - 43358 bavorského Ministerstva financií zo 7. augusta 1973, dalej len "právna úprava o poskytnutí záruk spolkovou krajinou Bavorsko") záruku v rozsahu 80 az 100 % na bankové úvery v celkovej výske 54,7 miliónov, ktoré nakoniec obdrzal PBK. Podla Komisie nemecké orgány napriek ziadosti o informácie uvedenej v rozhodnutí o zacatí konania neposkytli v dostatocnej miere podrobné údaje, ktoré by umoznili odstránit pochybnosti Komisie o zákonnosti úkonov súvisiacich so zárukou poskytnutou spolkovou krajinou Bavorsko (LfA). Okrem iného, vzhladom na skutocnost, ze predmetná pomoc neslúzila na financovanie investovania, ale bola spreneverená, zastáva názor, ze uvedená záruka musí byt povazovaná za nezlucitelnú pomoc. 35 Po piate sa Komisia domnieva, ze odpustenie pohladávky LfA vo výske 3 milióny DEM, ktorá vznikla voci PBK v dôsledku zaplatenia uvedenej sumy bankám na základe záruky spomenutej v bode 34, predstavuje státnu pomoc. Podla Komisie je táto pomoc nezlucitelná so spolocným trhom z dôvodu, ze bola udelená bez právneho základu. 36 Vzhladom na uvedené úvahy dospela Komisia k záveru, ze vo fáze etablovania továrne na CD v Albrechts poskytla Spolková republika Nemecko státnu pomoc v celkovej výske 260,57 miliónov DEM, pricom porusila clánok 88 ods. 3 ES. Uvedená pomoc pozostáva z podpory spolkovej krajiny Durínsko vo výske 63,45 miliónov DEM, LfA vo výske 77,12 miliónov DEM (54,7 miliónov DEM vo forme záruky, 19,42 miliónov DEM vo forme investicných úlav a 3 milióny DEM vo forme odpustenia pohladávky) a THA vo výske 120 miliónov DEM. 37 Podla Komisie je uvedená pomoc nezlucitelná hlavne v dôsledku skutocnosti, ze zvýhodnovala spolocnosti patriace do skupiny Pilz a z tohto dôvodu bola zneuzitá v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 2. Financná podpora udelená pocas fázy restrukturalizácie 38 V napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala a kvalifikovala ako pomoc dvanást druhov financnej podpory pridelenej pocas fázy restrukturalizácie podniku. V synoptickej tabulke uvedenej v odôvodnení c. 39 napadnutého rozhodnutia je týchto dvanást podpôr opísaných takto: Povaha podpory Suma v miliónoch DEM Príjemca Subjekt poskytujúci podporu Dátum Právny základ 1 Úver 25,0 PA TAB Október 1993 - 2 Úver 20,0 PA TAB Marec 1994 - 3 Kúpna cena 3,0 PBK TIB Marec 1994 - 4 Dotácia 12,0 PA TIB Marec 1994 - 5 Základné imanie 33,0 PA TIB (98 %) TAB (2 %) Marec 1994 - 6 Úver 2,0 PA LfA Marec 1994 - 7 Pôzicka od spolocníka 3,5 PA TIB Apríl 1994 - 8 Úver 15,0 Skupina Pilz LfA Jún 1994 - 9 Úver 15,0 CD Albrechts TAB Október 1994 - 10 Úver 7,0 CD Albrechts LfA December 1994 - 11 Úver 9,5 CD Albrechts TAB Január 1995 - 12 Úroky 21,3 Od konca roku 1993 Celkovo 166,3 39 Po prvé Komisia skonstatovala, ze v októbri 1993 TAB poskytol PA úver vo výske 25 miliónov DEM s cielom pokryt nedostatky zdrojov tejto spolocnosti, tieto fondy vsak prostredníctvom systému centralizovaného riadenia financií skupiny Pilz priamo získali ostatné spolocnosti skupiny. 40 Po druhé Komisia skonstatovala, ze v marci 1994 TAB poskytol PA úver vo výske 20 miliónov DEM na úcely splatenia bankových úverov zabezpecených THA, ale uvedené fondy boli tiez priamo získané spolocnostami patriacimi do skupiny Pilz prostredníctvom systému centralizovaného riadenia financií. 41 Po tretie Komisia skonstatovala, ze v marci 1994 TIB uhradil PBK sumu 3 milióny DEM na úcely nadobudnutia obchodných podielov PA patriacich tejto spolocnosti. 42 Po stvrté Komisia skonstatovala, ze v marci 1994 TIB udelil dotáciu vo forme zvýsenia základného imania PA v celkovej výske 12 miliónov DEM. 43 Po piate Komisia skonstatovala, ze v marci 1994 TIB a TAB nadobudli 98 % a 2 % základného imania PA, zodpovedajúceho sume 33 miliónov DEM. 44 Po sieste Komisia skonstatovala, ze v marci 1994 spolková krajina Bavorsko poskytla prostredníctvom LfA spolocnosti PA úver vo výske 2 milióny DEM. 45 Po siedme Komisia skonstatovala, ze v apríli 1994 TIB poskytol spolocnosti PA pôzicku od spolocníka vo výske 3,5 miliónov DEM. 46 Po ôsme Komisia skonstatovala, ze v júni 1994 LfA poskytla skupine Pilz prevádzkový úver vo výske 15 miliónov DEM, ktorý mal slúzit na prekonanie obdobia hladania nového nadobúdatela továrne na CD v Albrechts. 47 Po deviate Komisia skonstatovala, ze v októbri 1994 TAB poskytol CD Albrechts úver vo výske 15 miliónov DEM. Zistila, ze aj ked uvedené prostriedky boli vyplatené CD Albrechts, boli pouzité na poskytovanie sluzieb spolocnostiam skupiny Pilz, pricom islo o plnenia, ktoré tieto nikdy neuhradili, a teda jedine tieto spolocnosti boli zvýhodnené. 48 Po desiate Komisia skonstatovala, ze v decembri 1994 spolková krajina Bavorsko poskytla CD Albrechts prostredníctvom LfA nový úver vo výske 7 miliónov DEM. 49 Po jedenáste Komisia skonstatovala, ze v januári 1995 TAB poskytol CD Albrechts úver vo výske 9,5 miliónov DEM. 50 Po dvanáste Komisia skonstatovala, ze podla informácií od nemeckých orgánov, PA a CD Albrechts získali výhodu vo forme úrokov v celkovej sume 21,3 milióny DEM pocas obdobia od konca roka 1993 az do 1998. 51 Podla Komisie dvanást vyssie opísaných financných podpôr v celkovej výske 166,3 milióny DEM musí byt povazovaných za protiprávnu státnu pomoc, nezlucitelnú so spolocným trhom. Kedze tieto podpory zvýhodnili TIB a TAB po tom, ako uvedené spolocnosti prevzali ekonomickú zodpovednost za továren na CD v Albrechts, mohli byt schválené výlucne Komisiou na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a v súlade s usmerneniami o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Podla Komisie je vsak zjavné, ze uvedené podpory nie sú v súlade s týmito usmerneniami, kedze informácie, ktorými disponuje neumoznujú preukázat, ze boli poskytnuté v rámci zivotaschopného restrukturalizacného plánu vybaveného konkrétnymi vnútornými opatreniami umoznujúcimi Komisii skonstatovat obnovenie rentability a dlhodobej zivotaschopnosti podniku v primeranej dobe. Okrem iného sa nenasiel ziaden súkromný investor so záujmom kúpit terajsie spolocnosti LCA a CDA, a teda vzhladom na absenciu úcasti súkromného sektora nie je mozné urcit, ci je pomoc primeraná k nákladom restrukturalizácie. 3. O vymáhaní pomoci 52 Na základe clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisia rozhodla, ze Spolková republika Nemecko je povinná pozadovat vrátenie protiprávnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, ktorá bola vyplatená tak pocas fázy etablovania, ako aj pocas fázy restrukturalizácie továrne na CD v Albrechts. 53 Okrem toho Komisia zdôraznila, ze na zaistenie dodrzania svojho rozhodnutia a vylúcenia akéhokolvek narusenia hospodárskej sútaze bola v prípade potreby povinná vyzadovat, aby proces vymáhania pomoci nebol obmedzený len na pôvodného príjemcu pomoci, ale bol rozsírený aj na podnik, ktorý dalej vykonával jeho cinnosti za pomoci prevedených výrobných prostriedkov. Uviedla, ze pre posúdenie, ci podnik skutocne nadalej vykonáva cinnosti pôvodného príjemcu pomoci, zobrala do úvahy viaceré faktory, akými sú predmet prevodu, nadobúdacia cena, totoznost spolocníkov a vlastníkov predchádzajúceho podniku a totoznost nového nadobúdatela, dátum realizácie prevodu a jeho obchodný charakter. Domnievala sa, ze LCA a CDA v tomto prípade urcite získali prospech z pomoci, ktorá bola predtým poskytnutá PBK, spolocnému podniku a PA, pretoze pouzívali na pokracovanie vo výkone cinnosti aktíva a infrastruktúru týchto podnikov. V dôsledku toho rozhodla, ze uvedená pomoc musí byt vrátená spolocnostami LCA, CDA a vsetkými ostatnými podnikmi, na ktoré boli alebo budú prevedené aktíva spolocného podniku, PA alebo PBK, pricom tieto musia byt povazované za "príjemcov" uvedenej pomoci. 4. Výrok napadnutého rozhodnutia 54 Vzhladom na tieto úvahy vyhlásila Komisia výrok, ktorý znie: "Clánok 1 1. Státna pomoc poskytnutá [Spolkovou republikou] Nemecko [PBK, spolocnému podniku a PA] na úcely výstavby, prevádzkovania a konsolidácie továrne na CD v Albrechts (Durínsko) bola pouzitá v ostatných odvetviach skupiny Pilz vo výske 260,57 miliónov DEM. Pomoc pozostáva z podpory [spolkovej krajiny] Durínsko vo výske 63,45 miliónov DEM, [LfA] vo výske 77,12 miliónov DEM a [THA] vo výske 120 miliónov DEM. Nesprávnost poskytnutia spocíva v zneuzití pomoci v zmysle clánku 88 ods. 2... ES. V dôsledku toho je pomoc nezlucitelná so Zmluvou ES. 2. V súlade s clánkom 87 ods. 1... ES pomoc v celkovej výske 166,3 milióny DEM urcená na restrukturalizáciu [CD Albrechts] nie je zlucitelná s ustanoveniami Zmluvy ES. Clánok 2 1. [Spolková republika] Nemecko prijme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby od príjemcu vymohla vrátenie pomoci opísanej v clánku 1, ktorá mu bola poskytnutá protiprávne. 2. Vymáhanie sa uskutocní v súlade s vnútrostátnym konaním. Sumy, ktoré sa majú vymôct, budú zvýsené o úroky od dátumu poskytnutia pomoci príjemcovi az do jej úplného zaplatenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby uplatnitelnej na výpocet dotacného ekvivalentu regionálnej pomoci. 3. Na úcely tohto clánku pojem 'príjemca` oznacuje [CDA] a [LCA], ako aj vsetky ostatné podniky, na ktoré boli alebo budú prevedené aktíva a/alebo infrastruktúra [PBK], [spolocného podniku] alebo [PA] takým spôsobom, ktorým sa vylúcia úcinky tohto rozhodnutia..." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 55 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 10. októbra 2000 podala spolková krajina Durínsko zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Táto zaloba bola zapísaná do registra pod císlom T-318/00. 56 Uznesením predsedu tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 28. mája 2001 sa povolilo, aby Spolková republika Nemecko vstúpila do konania na podporu návrhov spolkovej krajiny Durínsko a aby ODS Optical Disc Service GmbH (dalej len "ODS"), spolocnost konkurujúca CDA, vstúpila do konania na podporu návrhov Komisie. 57 ODS a Spolková republika Nemecko predlozili svoje vyjadrenia postupne 29. augusta a 3. septembra 2001. Dna 24. októbra 2001 spolková krajina Durínsko a Komisia predlozili svoje pripomienky k vyjadreniam ODS a Spolkovej republiky Nemecko. 58 Uznesením z 30. septembra 2002 Súd prvého stupna (tretia rozsírená komora) rozhodol o prerusení konania az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veciach C-328/99, Taliansko/Komisia, a C-399/00, SIM 2 Multimedia/Komisia. Vzhladom na rozsudok vyhlásený 8. mája 2003 v týchto spojených veciach poziadal Súd prvého stupna úcastníkov konania o vyjadrenie sa k následkom vyplývajúcim pre túto zalobu. Uvedené vyjadrenia boli predlozené 23. a 24. júna 2003. 59 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby sa vyjadrili k moznosti prípadného spojenia tejto zaloby so zalobou podanou CDA zapísanou do registra kancelárie Súdu prvého stupna pod císlom T-324/00, ktorá má ten istý predmet. Po obdrzaní vyjadrení úcastníkov konania uznesením z 8. marca 2004 boli veci spojené na úcely konania a vyhlásenie rozsudku. 60 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby mu predlozili urcité dokumenty a písomne im polozil otázky. 61 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní uskutocnenom 5. mája 2004. 62 Uznesením z 23. júla 2004 boli veci T-318/00 a T-324/00 vylúcené na samostatné konanie na úcely vyhlásenia rozsudku. 63 Spolková krajina Durínsko navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje pomoc poskytnutú spolocnému podniku a PA za nezlucitelnú so spolocným trhom a zrusil clánok 1 ods. 2 a clánok 2 ods. 3 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 64 Spolková republika Nemecko, vedlajsí úcastník konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie. 65 Komisia, ktorú v konaní podporuje ODS, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal spolkovú krajinu Durínsko nahradit trovy konania. Právny stav I - Úvodné pripomienky 66 Na podporu svojej zaloby spolková krajina Durínsko uvádza viaceré zalobné dôvody zalozené na porusení zásady dodrziavania práva na obhajobu, nesprávnom zistení urcitých skutkových okolností, porusení povinnosti odôvodnenia, porusení clánkov 87 ES a 88 ES, ako aj ich vykonávacích ustanovení, porusení zásady proporcionality a nakoniec porusení zásady právnej istoty a "zásady urcitosti". 67 Súd prvého stupna rozhodol najskôr preskúmat zalobné dôvody uvedené na podporu návrhov smerujúcich k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Preskúmanie Súdom prvého dvora sa dalej bude týkat zalobných dôvodov súvisiacich s príkazom na vymáhanie pomoci uvedenom v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. II - O zákonnosti clánku 1 napadnutého rozhodnutia 68 Spolková krajina Durínsko v podstate tvrdí, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia je protiprávny z dôvodu, ze posúdenie jednotlivých financných podpôr udelených v rámci projektu továrne na CD v Albrechts Komisiou spocíva na nesprávnych skutkových okolnostiach, je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES a clánkom 88 ods. 2 ES a nenaplna povinnost odôvodnenia. 69 Treba preto postupne preskúmat zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko pre kazdú financnú podporu identifikovanú v tabulkách vo vyssie uvedených bodoch 30 a 38. 70 Súd prvého stupna vsak povazuje za potrebné najskôr preskúmat tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého Komisia nebola oprávnená vychádzat z informácií, ktorými disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia. A - O oprávnení zalozit napadnuté rozhodnutie na dostupných informáciách 1. Tvrdenia úcastníkov konania 71 Spolková krajina Durínsko sa domnieva, ze Komisia v prejednávanej veci nebola oprávnená zalozit napadnuté rozhodnutie na informáciách, ktorými disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Predovsetkým zdôraznuje, ze ako vyplýva z clánku 13 ods. 1 druhej vety nariadenia c. 659/1999 a z ustálenej judikatúry, Komisia môze zalozit rozhodnutie na dostupných informáciách iba v prípade, ak clenský stát neodpovie alebo odpovie neúplne na príkaz na poskytnutie informácií, ktorý mu Komisia na tento úcel adresovala (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac", C-301/87, Zb. s. I-307, body 19 a 22, a z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 26). Tiez pripomína, ze ak aj vnútrostátne orgány majú povinnost poskytnút Komisii vsetky podstatné informácie, aby sa zaistila jej úloha kontroly státnej pomoci, Komisia má povinnost v co najväcsej moznej miere prispievat k objasneniu skutkových okolností. Podla zalobcu to znamená, ze Komisia je povinná jasným a presným spôsobom informovat vnútrostátne orgány o vsetkých údajoch, ktoré potrebuje v rámci plnenia svojho poslania a ze pristúpi k prijatiu rozhodnutia na základe dostupných informácií iba v extrémnych prípadoch, alebo ak aj napriek výzvam neobdrzí potrebné objasnujúce informácie. Podla spolkovej krajiny Durínsko v prejednávanej veci nemecké orgány odpovedali na rôzne ziadosti o informácie Komisie a osobitne na otázky uvedené v prílohe rozhodnutia o zacatí konania. Poznamenáva, ze okrem niektorých výnimiek otázky uvedené vo výzve z 22. júla 1999 nezodpovedajú otázkam uvedeným v prílohe k rozhodnutiu o zacatí konania, co podla jej názoru poukazuje na vývoj konania v danom casovom úseku. Podla nej, ak sa Komisia domnievala, ze odpovede na otázky uvedené v rozhodnutí o zacatí konania boli nedostatocné, mala na to upozornit v liste z 22. júla 1999. V dôsledku toho spolková krajina Durínsko zastáva názor, ze vzhladom na skutocnost, ze Komisia si nevyziadala od nemeckých orgánov takéto spresnenia, nebola oprávnená zalozit napadnuté rozhodnutie na dostupných informáciách. 72 Komisia, ktorú podporuje ODS, spochybnuje tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 73 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia je oprávnená prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak je konfrontovaná s clenským státom, ktorý si neplní povinnost spolupráce a neposkytne jej informácie, o ktoré ho Komisia poziadala na úcely preskúmania zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudky Boussac, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 22, a Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 26). Pred prijatím takéhoto rozhodnutia vsak Komisia musí dodrzat urcité procesné poziadavky. V prvom rade je povinná clenskému státu ulozit povinnost poskytnút jej v stanovenej lehote vsetky dokumenty, informácie a údaje nevyhnutné na preskúmanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Iba ak clenský stát opomenie, napriek príkazu Komisie, poskytnút pozadované informácie, je táto oprávnená ukoncit konanie a prijat rozhodnutie konstatujúce zlucitelnost alebo nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom na základe údajov, ktorými disponuje (rozsudok Boussac, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 19 a 22). Tieto poziadavky boli prevzaté a spresnené v clánku 5 ods. 2, clánku 10 ods. 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 74 Práve vo svetle uvedených zásad treba zistovat, ci bola Komisia v prejednávanej veci oprávnená prijat napadnuté rozhodnutie a prihliadnut pritom len na informácie, ktorými disponovala v júni 2000. 75 Predovsetkým je opodstatnené pripomenút priebeh správneho konania v tejto veci. 76 Toto konanie je dôsledkom zaslania listu nemeckým orgánom v októbri 1994. V uvedenom liste Komisia poziadala nemecké orgány, aby jej poskytli informácie o státnej pomoci poskytnutej na výstavbu továrne na CD v Albrechts. Nemecké orgány odpovedou listom z 9. novembra 1994 oznámili pomoc spolkovej krajiny Durínsko a spolkovej krajiny Bavorsko v prospech spolocného podniku a skupiny Pilz. Listom z 15. novembra 1994 poziadala Komisia o presnejsie informácie o tejto pomoci. Nemecké orgány odpovedali listom z 3. marca 1995, pricom doplnili oznámenie o informácie o novej pomoci poskytnutej od THA, ako aj spolkovej krajiny Durínsko a spolkovej krajiny Bavorsko. Kedze uvedená pomoc uz bola udelená, Komisia ju zaregistrovala pod císlom NN 54/95 (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). Listami z 1. augusta, zo 16. októbra 1995 a z 25. novembra 1996 polozila Komisia doplnujúce otázky, na ktoré nemecké orgány odpovedali listami z 22. augusta 1995, 25. augusta 1995, 18. januára 1996 a zo 17. apríla 1997. V dnoch 3. februára a 22. a 23. septembra 1997 sa konali v Bruseli a v Erfurte stretnutia zástupcov Komisie a nemeckých orgánov. Listom z 20. januára 1998 nemecké orgány na základe stretnutia so zástupcami Komisie zaslali svoje zhrnujúce pripomienky (odôvodnenie c. 3 napadnutého rozhodnutia). 77 Kedze po predbeznom preskúmaní informácií poskytnutých nemeckými orgánmi sa Komisia domnievala, ze sporné opatrenia vzbudzujú pochybnosti, pokial ide o ich zlucitelnost so spolocným trhom, 17. júla 1998 prijala rozhodnutie o zacatí konania. 78 Týmto rozhodnutím okrem iného ulozila Spolkovej republike Nemecko "poskytnút jej v lehote jedného mesiaca od dorucenia [tohto rozhodnutia] vsetky dokumenty, informácie a údaje nevyhnutné pre posúdenie súladu pomoci s clánkom [87 ES]". K rozhodnutiu o zacatí konania bola pripojená príloha obsahujúca sedem otázok. 79 Listom z 26. augusta 1998 Spolková republika Nemecko odpovedala na rozhodnutie o zacatí konania. Dna 15. októbra 1998 sa v Bruseli konalo dalsie stretnutie zástupcov Komisie a nemeckých orgánov. Listom z 11. novembra 1998 poskytli nemecké orgány doplnujúce informácie. 80 Kedze Komisia povazovala zaslané informácie za nedostatocné, opätovne listom zo 4. marca 1999 poziadala nemecké orgány, aby jej poskytli potrebné informácie a osobitne odpovedali na otázky prilozené k rozhodnutiu o zacatí konania. 81 Odpovedajúc na tento dalsí príkaz, nemecké orgány listami z 30. marca, 1. apríla a 16. apríla 1999 poskytli dodatocné informácie. 82 Komisia sa vsak domnievala, ze tieto informácie stále nepredstavujú dostatocnú odpoved na otázky uvedené v prílohe k rozhodnutiu o zacatí konania (najmä otázky c. 3 az c. 7 prílohy). Listom z 22. júla 1999 preto poziadala o odpoved najneskôr do 31. augusta 1999. Okrem iného vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby jej poskytla doplnujúce informácie a dokumenty. 83 Po tom, ako si nemecké orgány vyziadali listom z 28. júla 1999 predlzenie lehoty stanovenej Komisiou a po uskutocnení dalsieho stretnutia s jej zástupcami 23. septembra 1999 v Bruseli, odovzdali nemecké orgány 28. septembra a 19. októbra 1999 doplnujúce informácie. 84 Komisia nakoniec prijala 21. júna 2000 napadnuté rozhodnutie. 85 Pokial ide o tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého nemecké orgány poskytli vsetky pozadované informácie, a Komisia teda nebola oprávnená vychádzat z dostupných informácií, treba skonstatovat, ze z priebehu správneho konania jasne vyplýva, ze Komisia dodrzala procesné poziadavky zavedené judikatúrou a ustanovené nariadením c. 659/1999. Trikrát totiz formálne vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby jej poskytla informácie nevyhnutné pre posúdenie zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom. 86 Okrem iného, v rozpore s tvrdením spolkovej krajiny Durínsko, z listu Komisie z 22. júla 1999 nevyplýva, ze nemecké orgány by odpovedali s výnimkou jednej na vsetky otázky. V tomto liste Komisia práve naopak dôrazne ziadala nemecké orgány, aby odpovedali na otázky c. 3 az c. 7 uvedené v prílohe k rozhodnutiu o zacatí konania. 87 Spolková krajina Durínsko tiez nepreukázala, ze by nemecké orgány vycerpávajúco odpovedali na vsetky otázky formulované Komisiou v prílohe k rozhodnutiu o zacatí konania. Predovsetkým nepreukázala, ze by tieto orgány vypracovali podrobný zoznam jednotlivých pomocí udelených od roku 1991, ktorý bol opakovane pozadovaný Komisiou. Tiez nepredlozila dôkaz, ze by tieto orgány odpovedali na otázku týkajúcu sa prípadných restrukturalizacných plánov. Zo spisu okrem iného vyplýva, ze uvedené orgány iba vágne odpovedali na otázku týkajúcu sa opisu transakcií, ktoré sa uzavreli v rámci prevzatia spolocného podniku TAB a TIB, ako aj na otázku týkajúcu sa opisu okolností a podmienok odpustenia úverov súkromnými bankami roku 1994. 88 V tejto súvislosti tiez treba pripomenút, ze podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom." Týmto rozhodnutím a jeho zverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie sú clenský stát a iné dotknuté osoby informované o skutocnostiach, na ktorých Komisia zamýsla zalozit svoje rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, ze ak tieto strany majú dojem, ze urcité skutocnosti obsiahnuté v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sú nesprávne, musia to Komisii oznámit pocas správneho konania, inak uz nebudú mat moznost spochybnit tieto skutocnosti pocas súdneho konania (pozri v tomto zmysle, pokial ide o clenský stát, rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 31). No v súlade so zásadami uvedenými v bode 73 vyssie, vyplývajúcimi z judikatúry a z nariadenia, v prípade absencie odlisných informácií od dotknutých osôb je Komisia oprávnená vychádzat zo skutocností, hoci nesprávnych, ktorými disponuje v case prijatia konecného rozhodnutia za predpokladu, ze dané skutocnosti boli predmetom príkazu na poskytnutie nevyhnutných informácií adresovaného Komisiou clenskému státu. Naopak, ak nevyzve clenský stát poskytnút jej informácie o skutocnostiach, ktoré zamýsla zobrat do úvahy, nemôze odôvodnit prípadné skutkové pochybenia tvrdením, ze v case prijatia rozhodnutia o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania vychádzala iba z informácií, ktorými disponovala. 89 V rozpore s tvrdením spolkovej krajiny Durínsko nie je pravda, ze Komisia nepodlieha ziadnemu súdnemu preskúmaniu, pokial ide o zistenie skutkového stavu. Ak totiz clenský stát plne vyhovie povinnosti poskytnút vsetky informácie vyziadané Komisiou, za pomoci informácií, ktoré poskytol pocas konania, jednoducho preukáze, ze nie je zodpovedný za prípadné skutkové pochybenia prítomné v napadnutom rozhodnutí. Navyse, ak Komisia zalozí rozhodnutie na dostupných informáciách o urcitých skutkových okolnostiach bez toho, aby v tejto konkrétnej situácii dodrzala procesné poziadavky stanovené judikatúrou a prevzaté v nariadení c. 659/1999, Súd prvého stupna môze vykonat svoje preskúmanie v otázke, ci je prihliadnutie na tieto skutkové okolnosti spôsobilé zaprícinit pochybenie v posúdení majúce za následok nezákonnost napadnutého rozhodnutia. 90 Za podmienok uvedených v bodoch 85 az 88 vyssie a najmä vzhladom na tri príkazy, ktoré Komisia adresovala spolkovej krajine Durínsko pocas správneho konania, vsak spolková krajina Durínsko nepreukázala, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zobrala do úvahy skutkové okolnosti bez toho, aby dodrzala procesné poziadavky vyzadované v tejto súvislosti. V dôsledku toho bola Komisia oprávnená vychádzat pri prijímaní napadnutého rozhodnutia z informácií, ktorými disponovala. 91 Vzhladom na vyssie uvedené sa táto námietka musí zamietnut. B - O záruke poskytnutej spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) spolocnosti PBK 1. Tvrdenia úcastníkov konania 92 Spolková krajina Durínsko v prvom rade tvrdí, ze pokial ide o túto podporu, Komisia vykonala nesprávne zistenie skutkového stavu. Zdôraznuje, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia záruka spolkovej krajiny Bavorsko, ktorá pôvodne pokrývala 80 % bankového úveru poskytnutého PBK, nebola zmenená na záruku pokrývajúcu 100 % úverov v celkovej výske 54,7 miliónov DEM. Osobitne zdôraznuje, ze suma 54,7 miliónov DEM, na ktorú sa Komisia odvoláva, zodpovedá úctovnej hodnote úverov (bez úrokov), ktoré boli v okamihu uzavretia dohody o ozdravení v marci 1994 zabezpecené spolkovou krajinou Bavorsko vo výske 80 %. Podla nej v rozpore s konstatovaním Komisie v napadnutom rozhodnutí spolková krajina Bavorsko nesúhlasila so zabezpecením tejto sumy vo výske 100 %. Naopak v rámci dohody o ozdravení bola celková výska úverov zabezpecených spolkovou krajinou Bavorsko znízená na jednej strane v nadväznosti na skutocnost, ze banky sa vzdali splatenia zabezpecených úverov do výsky 12 miliónov DEM a na strane druhej v nadväznosti na rôzne intervencie spolkovej krajiny Bavorsko. Podciarkuje, ze spolková krajina Bavorsko (LfA) v rámci dohody o ozdravení súhlasila so zabezpecením vo výske 100 % jedine zostatkovej sumy, konkrétne 41,4 milióna DEM, a ze roku 1995 LfA musela plnit záruku v celom rozsahu zaplatením zodpovedajúcej sumy bankám. Okrem iného spresnuje, ze pohladávka spolkovej krajiny Bavorsko voci spolocnému podniku vo výske 41,4 milióna DEM vyplývajúca z uvedenej platby, ako aj dalsie pohladávky spolkovej krajiny Bavorsko voci tejto spolocnosti vo výske 9 miliónov DEM boli nakoniec odkúpené TAB 7. novembra 1995 za sumu 15 miliónov DEM. Podla nej bola uvedená pohladávka TAB voci spolocnému podniku splatená v celom rozsahu spolocnostou CDA po tom, ako nadobudla aktíva LCA. 93 Spolková krajina Durínsko podciarkuje, ze uvedené informácie poskytli Komisii nemecké orgány v rámci správneho konania. Zdôraznuje, ze z listov z 18. januára 1996 a 30. marca 1999 jasne vyplýva, ze záruka spolkovej krajiny Bavorsko pokrývajúca pôvodne 80 % bankových úverov poskytnutých PBK nebola zmenená na záruku pokrývajúcu 100 % úverov v celkovej výske 54,7 miliónov DEM. Podla nej poskytnutie tejto údajnej záruky vo výske 100 % bolo v skutocnosti plnenie vykonané na základe pôvodnej záruky a pokrývalo okrem iného iba zostatkovú cenu 41,4 milióna DEM. Podla nej sa Komisia v tejto súvislosti nesprávne zdrzala vyjadrenia, hoci táto okolnost bola urcujúca, pretoze umoznovala preukázat, ze poskytnutie 100 % záruky spolkovou krajinou Bavorsko v rámci dohody o ozdravení nepredstavuje novú pomoc, ale plnenie vykonané na základe existujúcej pomoci, poskytnutej v rámci povolenej schémy pomoci. 94 Spolková krajina Durínsko okrem iného podciarkuje, ze z týchto informácií vyplýva, ze v rozpore s konstatovaním Komisie v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia LfA nevyplatila sumu 54,7 miliónov DEM zvýsenú o 7 miliónov DEM v rámci plnenia uskutocneného na základe záruky. Podla spolkovej krajiny Durínsko LfA okrem toho vyplatila sumu 48,4 milióna DEM, pretoze v marci 1994 zaplatila 3 milióny DEM bankám a poskytla PA dve pôzicky, kazdú vo výske 2 milióny DEM - jednu na splatenie zabezpecených úverov a druhú na zabezpecenie platby budúcich úrokov z týchto úverov - a ze roku 1995 zaplatila 41,4 milióna DEM bankám. Domnieva sa, ze rozdiel medzi sumou 48,4 milióna DEM a sumou 54,7 miliónov DEM uvedenou v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia vysvetluje predovsetkým skutocnost, ze Komisia zobrala niektoré sumy do úvahy dvakrát, konkrétne raz ako sumu zabezpecenú spolkovou krajinou Bavorsko a druhýkrát ako sumu vyplatenú prostredníctvom LfA na základe tejto záruky. 95 Spolková krajina Durínsko po druhé tvrdí, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES tým, ze nesprávne v odôvodneniach c. 89 az c. 93 napadnutého rozhodnutia urcila, ze sporná záruka v dôsledku zmeny na záruku vo výske 100 % viac nenaplna podmienky stanovené právnou úpravou o poskytnutí záruk spolkovou krajinou Bavorsko. 96 Nakoniec sa spolková krajina Durínsko domnieva, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia tým, ze neuviedla odôvodnenie na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého záruka spolkovej krajiny Bavorsko nebola v súlade s platnou úpravou. 97 Komisia, ktorú podporuje ODS, sa domnieva, ze vsetky tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko, pokial ide o záruku spolkovej krajiny Bavorsko, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 98 Na jednej strane spochybnuje, ze sa dopustila nesprávneho zistenia skutkového stavu, pokial ide o túto záruku. Predovsetkým zdôraznuje, ze napriek príkazu adresovanému nemeckým orgánom tieto neobjasnili skutocnosti týkajúce sa uvedenej podpory. Pripomína, ze v liste z 30. marca 1999 sa nemecké orgány uspokojili s tým, ze oznacili zvýsenie záruky z 80 na 100 % za "logické", ale neposkytli v tejto súvislosti ziadne vysvetlenie. Domnieva sa preto, ze v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 30. júna 1992, Taliansko/Komisia, nazývaného "Italgrani" (C-47/91, Zb. s. I-4145) prijala oprávnene svoje rozhodnutie so zretelom na dostupné informácie. Podla Komisie z uvedených informácií vyplývalo, ze poskytnutie záruky v dôsledku jej zmeny v skutocnosti nezodpovedalo podmienkam stanoveným v právnej úprave o poskytnutí záruk spolkovou krajinou Bavorsko. Poznamenáva, ze kedze schéma pomoci predbezne schválená Komisiou ustanovovala, ze záruka môze pokryt najviac 80 % úverov, záruka spolkovej krajiny Bavorsko mala byt znízená v dôsledku vzdania sa bánk splatenia úverov vo výske 12 miliónov DEM. Okrem iného tvrdí, ze ani nemecké orgány, ani spolková krajina Durínsko neboli spôsobilé vysvetlit zvýsenie zabezpecenej sumy z 52,72 na 54,72 miliónov DEM. Nakoniec Komisia uvádza, ze aj za predpokladu, ze by spolková krajina Durínsko mala pravdu v tvrdení, ze zabezpecené riziko sa realizovalo v okamihu, kedy sa spolková krajina Bavorsko zaviazala zabezpecit zostatkovú sumu vo výske 100 %, vôbec z uvedeného nevyplýva, ze spolková krajina Bavorsko by nemala zabezpecit novú splatnú sumu iba do výsky 80 %. 99 Na druhej strane sa domnieva, ze je nesprávne tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého porusila clánok 87 ods. 1 ES a povinnost odôvodnenia, pokial ide o právne posúdenie záruky spolkovej krajiny Bavorsko. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 100 Spolková krajina Durínsko spochybnuje zákonnost clánku 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze financnú podporu udelenú LfA vo forme zabezpecenia pôzicky do výsky 54,7 miliónov DEM kvalifikuje ako státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, dalej pre odôvodnenia zalozené na nesprávnom zistení skutkového stavu, porusení clánku 87 ods. 1 ES a porusení povinnosti odôvodnenia. 101 V tejto súvislosti treba najskôr preskúmat, ci Komisia vykonala nesprávne zistenie skutkového stavu tým, ze v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze "v dôsledku udelenia tak významnej regionálnej pomoci bola úctovná hodnota úveru skupiny bánk, teda 65,85 miliónov DEM, nakoniec stanovená iba na 54,7 miliónov DEM" a ze "LfA poskytla záruku za riadne splnenie zabezpecujúcu 100 % tejto sumy namiesto pôvodne stanovených 80 %". 102 Ako bolo zdôraznené v bode 88 vyssie, tento prípad by mohol nastat iba vtedy, ak by spolková krajina Durínsko bola spôsobilá preukázat, ze Komisia v rámci správneho konania obdrzala vsetky potrebné informácie, ktoré by jej umoznili opravit prípadné nepresnosti skutocností zrekapitulovaných v rozhodnutí o zacatí konania. 103 V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenút, ze v bode 2.2.1 tretom odseku rozhodnutia o zacatí konania Komisia uviedla, ze "spolková krajina Bavorsko zriadila pre tento úver záruku za riadne splnenie na základe povolenej schémy pomoci" a ze "táto záruka pokrývala 80 % jej výsky, teda 52,72 miliónov [DEM]". V piatom odseku toho istého bodu rozhodnutia o zacatí konania je uvedené toto: "Vzhladom na to, ze PBK malo v skutocnosti prospech z dotácií a investicných úlav vyssích ako sa predpokladalo, úver vo výske 65,85 miliónov [DEM] poskytnutých konzorciom bánk bol uhradený len do výsky 54,7 miliónov [DEM]. Preto roku 1994 spolková krajina Bavorsko zmenila svoju záruku týkajúcu sa pôvodne 80 % sumy úverov (52,72 miliónov [DEM]) na 100 % záruku (54,7 miliónov [DEM])..." 104 Nakoniec, v rámci predbezného posúdenia pomoci, rozhodnutie o zacatí konania uvádza, ze "Komisia má tiez vázne pochybnosti v otázke, ci opatrenia prijaté v rámci tejto záruky, teda jej zmena na 100 % záruku za riadne splnenie a zvýsenie zabezpecenej sumy z 52,72 miliónov [DEM] na 54,7 miliónov [DEM] spadá [pod povolenú schému pomoci]" (bod 3.1.1 prvý odsek rozhodnutia o zacatí konania). 105 Z týchto úvah jasne vyplýva, ze v case zacatia konania Komisia odvodila z informácií, ktorými disponovala, na strane jednej, ze roku 1994 bola záruka spolkovej krajiny Bavorsko pokrývajúca pôvodne 80 % úverov zmenená na záruku vo výske 100 % a na strane druhej, ze zabezpecená suma bola zvýsená z 52,72 na 54,7 miliónov DEM. 106 Je potrebné zdôraznit, ze v liste z 30. marca 1999 zaujali nemecké orgány stanovisko vo vztahu k takejto prezentácii skutocností týkajúcich sa záruky spolkovej krajiny Bavorsko. Podciarkli, ze v rámci dohody o ozdravení banky akceptovali vzdanie sa sumy 12 miliónov DEM z úverov pokrytých touto zárukou a ze v dôsledku takéhoto vzdania sa bolo ich cisté riziko v súvislosti s týmito úvermi úplne pokryté tak, ze "zostatková suma úverov v dôsledku toho zostala pokrytá vo výske 100 % zárukou spolkovej krajiny Bavorsko". Okrem iného pripomenuli vývoj vo veci úverov pokrytých touto zárukou. Z tohto opisu vyplýva, ze pred vzdaním sa príslusnej sumy bankami v rámci dohody o ozdravení bola celková výska úverov krytých zárukou spolkovej krajiny Bavorsko 58,4 milióna DEM. V nadväznosti na vzdanie sa bánk sumy 12 miliónov DEM plnenie spolkovej krajiny Bavorsko na základe jej záruky vo výske 3 milióny DEM a poskytnutie pôzicky vo výske 2 milióny DEM udelených LfA spolocnosti PA na splatenie jej pôziciek, výska záruky bola znízená na 41,4 milióny DEM. 107 Vzhladom na tieto informácie, ktoré nie sú Komisiou detailne spochybnené a ziaden dokument zo spisu ich nepopiera, je potrebné vyvodit záver, ze Komisia nesprávne skonstatovala, v podstate veci, v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia, ze zabezpecená suma bola zvýsená z 52,72 na 54,7 miliónov DEM. 108 Pokial ide o dôsledky tohto pochybenia, v zistení skutkového stavu treba zdôraznit, ze práve na základe tvrdenia uvedeného v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze výska pomoci, ktorá sa má vymôct z dôvodu záruky spolkovej krajiny Bavorsko sa zvýsila na 54,7 miliónov DEM (odôvodnenia c. 89 az c. 93 a c. 123 napadnutého rozhodnutia). Z uvedeného vyplýva, ze v dôsledku vyssie uvedeného nesprávneho zistenia skutkového stavu Komisia chybne stanovila výsku pomoci, ktorá sa má vymôct. 109 V tejto súvislosti sa tiez Súd prvého stupna domnieva, ze nedisponuje vsetkými údajmi, ktoré by mu umoznili vykonat kontrolu nad dôvodnostou napadnutého rozhodnutia, a musí preto z úradnej moci prihliadnut na zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto otázke (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. februára 1997 Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 24; rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 129, a z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 210). Odôvodnenie prítomné v odôvodneniach c. 30, c. 32 a c. 89 napadnutého rozhodnutia prekáza výkonu preskúmania Súdom prvého stupna tým, ze presne a koherentne nevysvetluje spôsob, akým Komisia dospela k prepojeniu medzi, po prvé, výskou bankových úverov znízenou zo 65,58 na 54,7 miliónov DEM (odôvodnenie c. 30 napadnutého rozhodnutia), po druhé, výskou záruky poskytnutou LfA najskôr vo výske 80 % úverov, potom 100 % úverov (odôvodnenia c. 30 a c. 32 napadnutého rozhodnutia) a po tretie, výskou poskytnutej záruky rozsírenej z 52,72 na 54,7 miliónov DEM (odôvodnenia c. 30 a c. 89 napadnutého rozhodnutia), aby odôvodnila výpocet hodnoty jednotlivých pomocí a dospela k svojmu chybnému záveru uvedenému v bode 108 vyssie. Okrem iného v napadnutom rozhodnutí Komisia ani neodpovedala na tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko uvedené v listoch z 18. januára 1996 a 30. marca 1999, podla ktorého pohladávky spolkovej krajiny Bavorsko boli nakoniec odkúpené TAB vo výske 15 miliónov DEM, ani neodôvodnila svoje posúdenie v súvislosti s prípadným dosahom tejto transakcie na hodnotu a splatenie predmetnej pomoci. Za týchto okolností treba skonstatovat, ze z týchto viacerých dôvodov Komisia tiez porusila povinnost odôvodnenia ustanovenú v clánku 253 ES. 110 Dalej treba skúmat, ci Komisia tiez porusila clánok 87 ods. 1 a 2 ES v rámci právneho posúdenia predmetnej financnej podpory. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia nesprávne urcila, ze podmienky uvedené v právnej úprave o poskytnutí záruk spolkovou krajinou Bavorsko neboli dodrzané, pretoze, na strane jednej, pôvodná záruka sa zmenila na záruku vo výske 100 % a na strane druhej úvery kryté touto zárukou boli spreneverené v prospech skupiny Pilz. Podla spolkovej krajiny Durínsko teda Komisia bez opodstatnenia vyvodila, ze záruka spolkovej krajiny Bavorsko bola od pociatku nezlucitelná so spolocným trhom. 111 V prvom rade treba pripomenút, ze v odôvodneniach c. 89 az c. 93 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, ktoré ju viedli k vyzadovaniu vymáhania pomoci vo výske predstavujúcej záruku spolkovej krajiny Bavorsko. Po tom, ako Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 89, ze neúplné informácie zo strany nemeckých orgánov jej neumoznili odstránit pochybnosti súvisiace so zmenou pôvodnej záruky, Komisia skonstatovala, ze v rozpore s poziadavkami právnej úpravy o poskytnutí záruk spolkovou krajinou Bavorsko "predmetná pomoc zjavne neslúzila na financovanie investície, ktorá bola predmetom ziadosti o podporu a investor neparticipoval primeraným podielom zo svojich vlastných zdrojov na financných nákladoch investície" (odôvodnenia c. 90 a c. 91). Okrem iného zdôraznila, ze vyhlásenia nemeckých orgánov, podla ktorých zabezpecené úvery zväcsa zvýhodnovali jedine spolocnosti skupiny Pilz, umoznujú vyvodit zneuzitie pomoci (odôvodnenie c. 92). Dospela preto k záveru, ze "pomoc neprispela na investicný projekt na výstavbu továrne na CD, ale slúzila na podporu celej skupiny Pilz, a teda bola zneuzitá v zmysle clánku 88 ods. 2 Zmluvy ES" a ze "v dôsledku toho nie je pomoc v súlade s ustanoveniami Zmluvy ES a musí byt zrusená a nemecké orgány musia pozadovat jej vrátenie" (odôvodnenie c. 93). 112 Po prvé z týchto dôvodov jasne vyplýva, ze Komisia práve v dôsledku zneuzitia pomoci udelenej v rámci záruky spolkovej krajiny Bavorsko zastávala názor, ze táto pomoc má byt vymáhaná. Ako správne zdôraznuje Komisia, otázka zmeny záruky na záruku vo výske 100 % bola uvedená iba subsidiárne a v ziadnom prípade nepredstavuje v tomto kontexte základ pre posúdenie Komisie. 113 Po druhé je potrebné podciarknut, ze pojem zneuzitie vyplýva priamo z clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, ktorý uvádza, ze "ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov... sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví". Okrem iného clánok 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 definuje pojem "nesprávne uplatnená pomoc" [zneuzitie pomoci - neoficiálny preklad] ako "pomoc uplatnenú príjemcom v rozpore s rozhodnutím vykonaným podla clánku 4(3) alebo clánku 7(3) alebo (4) tohto nariadenia". 114 Z týchto ustanovení vyplýva, ze Komisia musí na úcely dokázania, ze pomoc udelená v súlade so schválenou schémou pomoci bola zneuzitá, preukázat, ze táto pomoc bola pouzitá spôsobom porusujúcim schému schválenú Komisiou, teda spôsobom porusujúcim vnútrostátne pravidlá spravujúce takúto schému alebo dodatocné podmienky prijaté clenským státom v rámci schválenia schémy Komisiou. 115 Treba skonstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia jasne preukázala, ze záruka spolkovej krajiny Bavorsko bola pouzitá spôsobom porusujúcim právnu úpravu o poskytnutí záruk spolkovou krajinou Bavorsko. Najskôr pripomenula v odôvodnení c. 90 napadnutého rozhodnutia, ze na základe tejto schémy poskytuje spolková krajina Bavorsko záruky na úcely pokrytia úverov urcených na financovanie investícií (výstavba, rozsirovanie, atd.) a ze získat takúto záruku je mozné iba vtedy, ak oprávnený podnik participuje primeraným podielom zo svojich vlastných zdrojov na financovaní projektu a zarucením financovania projektu v celom rozsahu dbá na platbu úrokov a splatenie úverov v primeraných lehotách. Dalej skonstatovala, ze na jednej strane "podstatná cast predmetnej pomoci zjavne neslúzila na financovanie investície, ktorá bola predmetom ziadosti o podporu a investor neparticipoval primeraným podielom zo svojich vlastných zdrojov na financných nákladoch investície" (odôvodnenie c. 91) a na druhej strane "tieto úvery zabezpecené verejnou zárukou... zväcsa zvýhodnovali jedine spolocnosti skupiny Pilz" (odôvodnenie c. 92). 116 Vzhladom na vyssie uvedené nie je podstatná skutocnost, ze záruka bola pôvodne udelená v súlade so schémou pomoci. Ako správne zdôraznuje Komisia, nie pôvodné udelenie pomoci, ale práve jej následné pouzitie spôsobom porusujúcim ustanovenia povolenej schémy pomoci predstavuje zneuzitie. Z clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES jasne vyplýva, ze zistenie zneuzitia predstavuje odlisné a nezávislé kritérium od kritéria zlucitelnosti so spolocným trhom a teda uz samotné odôvodnuje rozhodnutie Komisie nariadujúce zrusenie alebo zmenu pomoci. V rozpore s tvrdením spolkovej krajiny Durínsko preto Komisia v súlade s právom nezahrnula do napadnutého rozhodnutia dôvody smerujúce k preukázaniu nezlucitelnosti záruky spolkovej krajiny Bavorsko so spolocným trhom. Z uvedeného vyplýva, ze Komisia v tejto súvislosti dodrzala povinnost odôvodnenia na základe clánku 253 ES. 117 Tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko týkajúce sa údajného porusenia clánku 87 ES musia byt preto zamietnuté ako nedôvodné. 118 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené musí byt clánok 1 napadnutého rozhodnutia zrusený, pretoze Komisia sa v nom domnievala, ze státna pomoc udelená v rámci výstavby továrne na CD v Albrechts zahrna sumu 54,7 miliónov DEM ako záruku spolkovej krajiny Bavorsko. C - O odpustení pohladávky vo výske 3 milióny DEM odsúhlasenom spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) spolocnosti PBK 1. Tvrdenia úcastníkov konania 119 Spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia chybne v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia urcila, ze PBK mala z pomoci prospech, pretoze LfA odpustila tomuto podniku svoju pohladávku vo výske 3 milióny DEM. Zdôraznuje, ze uvedeným konstatovaním Komisia neprihliadla na to, ze túto sumu uz zobrala do úvahy ako pomoc v rámci posúdenia záruky poskytnutej spolkovou krajinou Bavorsko - konkrétne sumu 54,72 miliónov DEM. Ako nemecké orgány informovali Komisiu pocas konania listami z 3. marca 1999 a z 30. marca 1999, táto pohladávka vznikla voci PBK z dôvodu zaplatenia príslusnej sumy bankám preto, aby sa znízila výska úverov pokrytých pôvodnou zárukou. 120 Dalej tvrdí, ze Komisia vykonala nesprávne posúdenie tým, ze sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze odpustenie pohladávky vo výske 3 milióny DEM LfA predstavuje novú pomoc. Zdôraznuje, ako je podciarknuté v predchádzajúcom bode, ze táto podpora slúzila na splatenie bankových úverov, ktoré boli poskytnuté na úcely výstavby továrne na CD v Albrechts a ktorá bola krytá zárukou spolkovej krajiny Bavorsko. V kazdom prípade zastáva názor, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze odpustenie pohladávky LfA vo výske 3 milióny DEM v prospech PBK predstavuje pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 121 Komisia, ktorú podporuje ODS, spochybnuje vsetky tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko týkajúce sa odpustenia pohladávky vo výske 3 milióny DEM. Najskôr zdôraznuje, ze nevykonala nesprávne zistenie skutkových alebo právnych okolností týkajúcich sa tejto podpory, pretoze nekvalifikovala ako dodatocnú pomoc plnenie na základe záruky, ale práve odpustenie pohladávky, ktorá vznikla z tohto plnenia. Okrem iného podciarkuje, ze hoci bolo toto odpustenie pohladávky kvalifikované ako pomoc uz pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania, najmä v tabulke uvedenej na strane 9 rozhodnutia o zacatí konania, nemecké orgány proti tomu neprotestovali. Okrem iného sa Komisia domnieva, ze pokial ide o túto pomoc, dodrzala povinnost odôvodnenia. Zdôraznuje, ze v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, opierajúc sa o neúplné informácie poskytnuté nemeckými orgánmi, ze islo o pomoc udelenú bez právneho základu, ktorá je preto nezlucitelná so spolocným trhom. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 122 Spolková krajina Durínsko namieta v súvislosti s odpustením pohladávky LfA vo výske 3 milióny DEM voci spolocnosti PBK nesprávne zistenie skutkového stavu, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 123 Najskôr je opodstatnené pripomenút, ze v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze "vzdanie sa uhradenia úveru vo výske 3 milióny DEM... musí byt tiez povazované za nezlucitelnú pomoc, ktorá musí byt vrátená, pretoze bola udelená bez právneho základu" [neoficiálny preklad]. 124 Podla spolkovej krajiny Durínsko toto konstatovanie spocíva na nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení, pretoze tým, ze Komisia prihliadla na celkovú výsku záruky spolkovej krajiny Bavorsko (54,7 miliónov DEM), ako aj na pohladávku, ktorú sa táto rozhodla od PBK nevymáhat (3 milióny DEM) Komisia zobrala tú istú pomoc do úvahy dvakrát. V kazdom prípade Komisia porusila povinnost odôvodnenia tým, ze neuviedla dôvody, pre ktoré povazovala odpustenie pohladávky za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 125 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze tak existencia, ako aj rozsah pomoci musia byt posúdené so zretelom na situáciu v okamihu jej udelenia. A teda skutocnost, ze verejná záruka bola poskytnutá v case úpadku podniku príjemcu, nemení povahu tejto záruky v zmysle clánku 87 ES a nezakladá vznik novej pomoci. 126 Je pravda, ze v urcitých prípadoch skutocnost, ze sa verejný rucitel po výzve na plnenie zo záruky jednostranne vzdá svojich práv voci príjemcovi, môze zakladat pomoc. To je osobitne prípad, ak verejný rucitel nekoná ako racionálny hospodársky subjekt a neuplatní vsetky mozné spôsoby pre obdrzanie úhrady sumy, ktorú musel zaplatit na základe záruky. Navyse, ak sa zdá, ze po plnení na základe záruky je odpustenie pohladávky pôvodne pokrytej zárukou na pôzicku konecné a má takto za následok priame znízenie zadlzenia príjemcu, takéto vzdanie sa pohladávky je v princípe spôsobilé zalozit pomoc odlisnú tým, ze prinása dodatocnú ekonomickú výhodu vo vztahu k záruke na pôzicku, ako aj k jej plneniu. 127 Je ale potrebné zdôraznit, ze Komisia az v priebehu tohto konania uviedla, ze ako dodatocnú pomoc nekvalifikovala plnenie na základe záruky, ale práve odpustenie pohladávky vzniknutej z tohto plnenia. Treba skonstatovat, ze odôvodnenia c. 31 a c. 96 napadnutého rozhodnutia neumoznujú ani úcastníkom konania, ani Súdu prvého stupna z právneho hladiska dostatocne porozumiet úvahám vysloveným v tejto súvislosti a následne preskúmanie dôvodov, prostredníctvom Súdom prvého stupna, na základe ktorých sa Komisia domnievala, pri prijímaní tohto rozhodnutia, ze odpustenie pohladávky predstavuje novú pomoc odlisnú od pomoci zohladnenej na základe záruky spolkovej krajiny Bavorsko alebo jej plnenia. Okrem toho, podla ustálenej judikatúry vysvetlenia uvedené Komisiou pocas sporového konania pred Súdom prvého stupna v zásade nemôzu napravit nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, body 47 a 48; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, body 116 az 119, a z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, T-93/02, Zb. s. II-143, body 123 az 126). 128 A preto bez potreby skúmat otázku, ci Komisia skutocne zobrala do úvahy dvakrát tú istú pomoc sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia sa v kazdom prípade nemohla uspokojit v odôvodnení c. 96 s konstatovaním, ze vzdanie sa uhradenia úveru predstavuje pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, pretoze bola "udelená bez právneho základu". 129 Bez potreby skúmat dalsie námietky uvedené v tejto súvislosti spolkovou krajinou Durínsko je preto správne jej tvrdenie, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia na základe clánku 253 ES v súvislosti s kvalifikáciou odpustenia pohladávky LfA vo výske 3 milióny DEM spolocnosti PBK ako pomoc. 130 Vzhladom na vyssie uvedené musí byt clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia zrusený z dôvodu, ze Komisia sa domnievala, ze státna pomoc udelená na úcely výstavby, prevádzky a konsolidácie továrne na CD v Albrechts zahrna sumu 3 milióny DEM z dôvodu odpustenia pohladávky v prospech PBK. D - O dotáciách a investicných úlavách vo výske 63,45 miliónov DEM a 19,42 miliónov DEM udelených spolkovou krajinou Durínsko a spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) spolocnému podniku a PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 131 Spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia sa dopustila viacerých nesprávnych zistení skutkového stavu, nesprávneho posúdenia a porusila povinnost odôvodnenia v súvislosti s dotáciami a investicnými úlavami poskytnutými spolkovou krajinou Durínsko a spolkovou krajinou Bavorsko (LfA). 132 Predovsetkým tvrdí, ze ak Komisia v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze voci CD Albrechts bolo prijaté rozhodnutie pozadujúce vrátenie sumy 32,45 miliónov DEM z dôvodu investicných dotácií, ktoré mu boli udelené, Komisia potom nesprávne v clánku 2 napadnutého rozhodnutia pozaduje uhradenie celkovej výsky týchto dotácií, teda 63,45 miliónov DEM. 133 Dalej tvrdí, ze v rozpore s konstatovaním Komisie v odôvodneniach c. 87 a c. 88 napadnutého rozhodnutia, dotácie a investicné úlavy, ktoré boli udelené v rámci etablovania sa továrne na CD v Albrechts, predstavujú existujúcu pomoc, ktorá je v súlade s predbezne schválenými schémami pomoci Komisiou a nie novú pomoc, ktorá by bola nezlucitelná s vnútorným trhom v dôsledku skutocnosti, ze bola udelená spôsobom porusujúcim údajný zákaz podporovat zariadenia v rámci prepojených podnikov. Zdôraznuje, ze vo vseobecnosti ani zákon o investicných danových úlavách, ani schéma TIC, ani právo Spolocenstva neobsahujú zákaz takéhoto rozsahu. Dalej pripomína, ze aj za predpokladu, ze schéma TIC stanovuje zákaz podpory zariadení v rámci prepojených podnikov, tento zákaz bol v predmetnej veci dodrzaný, pretoze pred uhradením dotácie sa od spolocného podniku vzdy pozadovalo potvrdenie, ze dotácie nebudú pouzité na podporu zariadení v rámci prepojených podnikov. Podla nej tieto okolnosti jasne vyplývajú z obzalovacieho spisu státneho zástupcu pri Landgericht Mühlhausen z 9. apríla 1998, ktorý bol Komisii poskytnutý v prílohe k listu z 28. septembra 1999. Okrem iného podla jej názoru v case uzavretia zmluvy na výstavbu továrne na CD v Albrechts sa nebolo mozné domnievat, ze vztahy medzi spolocným podnikom a Pilz Construction boli vztahmi medzi "prepojenými podnikmi", pretoze v tom case skupina Pilz bola iba minoritným akcionárom spolocného podniku. Domnieva sa preto, ze udelenie dotácie bolo v súlade s podmienkami stanovenými schémou TIC, spadajúc takto pod povolenú schému pomoci a následne bolo zlucitelné so spolocným trhom. Podla nej sa cast dotácií dostala do nesúladu so schémou TIC a následne sa stala nezlucitelná so spolocným trhom jedine v dôsledku jej spreneverenia v prospech skupiny Pilz. V tejto súvislosti okrem iného spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého pocas konania vo veci formálneho zistovania nepredlozili nemecké orgány dôkaz, ze cast dotácií by bola pouzitá riadnym spôsobom. Zdôraznuje, ze predmetná informácia bola uvedená v obzalovacom spise státneho zástupcu pri Landgericht Mühlhausen z 9. apríla 1998 (s. 10 az 12). 134 Okrem iného v súvislosti s udelením investicných úlav spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia zanedbala stanovenie podmienok pre ich udelenie a následne dospela k nesprávnemu názoru, podla ktorého mal údajný zákaz podpory v rámci prepojených podnikov zabránit udeleniu takýchto úlav. Zdôraznuje, ze zákon o investicných danových úlavách nestanovuje takýto zákaz a ze naopak priznáva investorovi právo na poskytnutie uvedených úlav bez ohladu na to, kto bude dodávatel zariadenia. Navyse podla nej Komisia nezohladnila skutocnost, ze cast investicných úlav, konkrétne suma vo výske 6,137 miliónov DEM, bola predmetom ziadosti o vrátenie a ze pre zvysnú sumu boli podmienky stanovené zákonom nepochybne naplnené. 135 Nakoniec spolková krajina Durínsko spochybnuje tvrdenie ODS, podla ktorého dotácie a investicné úlavy nemali byt poskytnuté, pretoze investicný projekt zacal 29. augusta 1989, teda pred zjednotením Nemecka. Podla nej je potrebné zdôraznit, okrem toho, ze uvedené konstatovanie je chybné, ze nariadenie o plánovaní z 25. januára 1991 stanovujúce podrobnosti o spôsoboch udelenia pomoci podla schémy TIC umoznilo podporit tiez projekty, ktoré zacali po 1. júli 1990, a teda pred 3. októbrom 1990 (Bundestag, oznámenie c. 12/895, príloha 4). Okrem iného zdôraznuje, ze pokial ide o investicné úlavy, príslusná právna úprava bola úcinná na území Nemeckej demokratickej republiky uz pred zjednotením a v pociatocnom období bola po zjednotení zachovaná na základe zmluvy uzavretej 31. augusta 1990 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Nemeckou demokratickou republikou o zjednotení Nemecka (BGBl. II, 1990, s. 889). 136 Komisia popiera, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkových okolností a nesprávneho posúdenia v súvislosti s dotáciami a investicnými úlavami. 137 Zdôraznuje, ze tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého nezobrala do úvahy nou výslovne stanovenú podmienku na udelovanie investicných dotácií na základe schémy TIC je nepochopitelné, pretoze práve so zretelom na túto podmienku Komisia zalozila svoje právne posúdenie uvedenej pomoci (odôvodnenia c. 87 a c. 88 napadnutého rozhodnutia). Domnieva sa, ze doplnenie takejto podmienky bolo logické, pretoze aj ked neexistuje vseobecný zákaz, pokial ide o dotácie prepojeným podnikom, je vhodné aspon zakázat poskytovanie verejných zdrojov, ak sú tieto fondy v rámci systému centralizovaného riadenia financií automaticky pozbavené svojho úcelu a v dôsledku toho ich získajú ostatné podniky skupiny, ktoré nenaplnajú podmienky pre udelenie predmetných dotácií (v tomto prípade spolocnosti skupiny Pilz). Podotýka, ze ak sú dotácie povolené na základe clánku 87 ods. 3 ES vyplatené podniku, ktorý sa zúcastnuje systému centralizovaného riadenia financií, takéto dotácie musia byt výnimocne hned povazované za protiprávne a následne vymáhané. Podla Komisie takýto systém od pociatku bráni tomu, aby boli dotácie pouzité v súlade s ich úcelom. Okrem iného podla nej ziadost o vrátenie investicných dotácií spolkovej krajiny Durínsko predstavuje uznanie, ze predmetná pomoc bola spolocným podnikom nesprávne pouzitá. Navyse sa domnieva, ze ak spolková krajina Durínsko tvrdí, ze zvysok dotácií bol pouzitý riadne, musí o tom predlozit dôkaz. Pripomína vsak, ze pocas správneho konania ani nemecké spolkové orgány ani spolková krajina Durínsko ani ziaden úcastník konania nebol spôsobilý dokázat, ze aspon cast dotácií slúzila na výstavbu, rozsírenie alebo racionalizáciu podniku. 138 Dalej zdôraznuje, ze kedze jej nemecké orgány neposkytli rozhodnutie spolkovej krajiny Durínsko pozadujúce vrátenie pomoci, nemala inú volbu ako zalozit svoje rozhodnutie jedine na informáciách, ktorými disponovala v case prijatia rozhodnutia, konkrétne obzalovacím spisom státneho zástupcu pri Landgericht Mühlhausen z 9. apríla 1998. Podla nej z tohto dokumentu vyplýva, ze orgány Durínska pri výpocte výsky pomoci, ktorú pozadovali vrátit, nesprávne vychádzali z hypotézy, ze zneuzitá suma bola nizsia, pretoze v case vymedzenia súm, ktoré mali byt vrátené, este nevedeli, ze zákaz poskytovat dotácie prepojeným podnikom bol porusený pre celý projekt, a preto ziadna dotácia nemala byt poskytnutá. Zastáva preto názor, ze v napadnutom rozhodnutí sa v súlade s právom domnievala, ze vsetky udelené dotácie musia byt kvalifikované ako protiprávne a v dôsledku toho musia byt vrátené. Podla nej je uvedený záver o to presvedcivejsí, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia nedisponovala informáciami, z ktorých by vyplývalo, ze suma vo výske 32,45 miliónov DEM pozadovaná spolkovou krajinou Durínsko bola skutocne vrátená. 139 Okrem iného Komisia ako odpoved na tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého nezobrala do úvahy moznost, ze továren na CD v Albrechts bola dotovaná v rámci regionálnych schém pomoci, pripomína, ze pri posúdení dotácií a investicných úlav vychádzala z usmernení o regionálnej státnej pomoci [Oznámenie Komisie o usmernení o národnej regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), naposledy zmenené oznámením o zmenách a doplnkoch k usmerneniam o státnej pomoci s regionálnym zameraním (Ú. v. ES C 258, 2000, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 377), dalej len "usmernenia o regionálnej pomoci"], takze nie je opodstatnené rozoberat túto otázku. 140 Nakoniec sa domnieva, ze ak je na jednej strane nepochybné, ze investicné úlavy boli spreneverené v rámci systému centrálneho riadenia financií a na druhej strane nebol predlozený dôkaz o riadnom pouzití casti úlav, je opodstatnené vyzadovat vrátenie vsetkých úlav, pretoze tieto úlavy sa od ich udelenia musia povazovat za nezlucitelné so spolocným trhom. Pripomína, ze hoci uz bolo pozadované vrátenie sumy vo výske 6,4 milióna DEM zvýsenej o 2,2 milióna DEM (odôvodnenie c. 79 napadnutého rozhodnutia), nedisponuje informáciami o skutocnom zaplatení tejto sumy, a teda pozadovala zaplatenie celkovej sumy, konkrétne 19,42 miliónov DEM. Tiez zastáva názor, ze tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého sa Komisia k investicným úlavám nevyjadrila, nezodpovedá skutocnosti. Poznamenáva, ze sa k tejto otázke vyjadrila, pretoze odvolajúc sa na predchádzajúce odôvodnenia preukázala v odôvodnení c. 94 napadnutého rozhodnutia nezlucitelnost týchto úlav, pricom vychádzala z vyhlásení nemeckých orgánov, na základe ktorých je mozné sa domnievat, ze zdroje neboli pouzité na investicný projekt, ale slúzili na podporovanie cinnosti celej skupiny Pilz, a teda boli zneuzité. 141 Pokial ide o dotácie a investicné úlavy, ODS sa pripája k prednesu Komisie. Zdôraznuje okrem iného, ze este existuje dalsí argument v prospech stanoviska Komisie, na základe ktorého dotácie a investicné úlavy poskytnuté spolocnému podniku a neskôr PA neboli v súlade so schémou pomoci stanovenou zákonom o danových investicných úlavách a schémou TIC schválenou Komisiou. Podotýka, ze podla tvrdení samotnej spolkovej krajiny Durínsko bola uvedená pomoc poskytnutá pred zjednotením, teda v case, kedy schémy pomoci este neboli pre spolkovú krajiny Durínsko úcinné (body 1.2, 3.2 a 2.9.2 schémy pomoci TIC a usmernenia o regionálnej pomoci, bod 4.2). 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 142 V rámci tohto zalobného dôvodu je opodstatnené preskúmat oddelene tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko týkajúce sa dotácií a investicných úlav udelených spolkovou krajinou Durínsko a tvrdenie týkajúce sa dotácií a investicných úlav udelených spolkovou krajinou Bavorsko (LfA). Aj v napadnutom rozhodnutí Komisia tieto dve podpory odôvodnila odlisne. a) Dotácie a investicné úlavy udelené spolkovou krajinou Durínsko 143 Podla clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia dotácie a investicné úlavy udelené spolkovou krajinou Durínsko sú nezlucitelné so Zmluvou o ES v tom, ze boli predmetom zneuzitia v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 144 Pojem zneuzitie vyplýva priamo z clánku 88 ods. 2 ES ktorý uvádza, ze "ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov... sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví". Podla clánku 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 pomoc je zneuzitá, ak je "uplatnen[á] príjemcom v rozpore s rozhodnutím vykonaným podla clánku 4(3) alebo clánku 7(3) alebo (4) tohto nariadenia". 145 Z ustanovení vyplýva, ze na úcely preukázania, ze pomoc udelená v rámci povolenej schémy pomoci bola zneuzitá, musí Komisia dokázat, ze pomoc bola pouzitá spôsobom porusujúcim vnútrostátne pravidlá spravujúce túto schému alebo dodatocné podmienky odsúhlasené clenským státom v case schvalovania schémy Komisiou. 146 V prejednávanej veci v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia odôvodnila Komisia svoje posúdenie, ze dotácie a úlavy udelené spolkovou krajinou Durínsko boli zneuzité takto: "Podla setrenia nemeckých súdnych orgánov prebiehala v rámci skupiny medzi príslusnými podnikmi skupiny Pilz výmena výrobkov a sluzieb vo výske 109 miliónov DEM. Investicný projekt v celom rozsahu nemohol mat teda z podpory prospech, kedze bol porusený zákaz podpory zariadení v rámci prepojených podnikov. V dôsledku toho predmetná investicná dotácia, ktorá bola nesprávne poskytnutá na základe [schémy TIC a] zákona o investicných danových úlavách pre roky 1991 a 1992 nie je v súlade s programom v sume 63,45 miliónov DEM a nesmie sa preto povazovat za krytú [povolenými schémami]." [neoficiálny preklad] Komisia preto dospela k záveru, ze uvedená pomoc, obdrzaná prostredníctvom systému centralizovaného riadenia financií skupiny Pilz musí byt povazovaná za nezlucitelnú so spolocným trhom a musí byt vrátená. Okrem iného zdôraznila, ze spolková krajina Durínsko rozhodnutím z 27. júla 1995 pozadovala iba vrátenie sumy 32,5 miliónov DEM, a teda este zostáva vymôct sumu vo výske 30,95 miliónov DEM (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia). 147 Z uvedených dôvodov vyplýva, ze Komisia sa na základe existencie výmeny výrobkov a sluzieb v rámci skupiny Pilz a spreneverenia zdrojov prostredníctvom systému centralizovaného riadenia financií v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze doslo k poruseniu zákazu podpory na zariadenia v rámci prepojených podnikov a následne zneuzitiu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 148 Je opodstatnené zdôraznit, ze vo svojich písomných vyjadreniach spolková krajina Durínsko tvrdila, bez toho, aby to Komisia osobitne spochybnila, ze tento zákaz nebol uvedený ani v schéme TIC, ani v zákone o investicných danových úlavách, ktoré Komisia schválila ako schémy pomoci, ale ze ide o dodatocnú podmienku, ktorou spolková krajina Durínsko v prejednávanom prípade podriadila uhradenie kazdej casti dotácií a úlav, aby vylúcila, ze budú pouzité na podporu ostatných podnikov skupiny Pilz. Obzalovací spis státneho zástupcu pri Landgericht Mühlhausen, ktorý bol Komisii poskytnutý v rámci správneho konania, tiez predstavuje v tomto zmysle indíciu. 149 Kedze zákaz podpory nie je uvedený ani v príslusných schémach pomoci, ani v rozhodnutiach o schválení týchto schém, Komisia sa pre vyvodenie záveru, ze doslo k zneuzitiu, nemohla v prejednávanej veci opriet jedine o porusenie uvedeného zákazu. Ako je zdôraznené v bode 145 vyssie, aby Komisia preukázala, ze pomoc udelená v rámci povolenej schémy pomoci bola zneuzitá, musí dokázat, ze uvedená pomoc bola pouzitá spôsobom porusujúcim vnútrostátne pravidlá spravujúce túto schému alebo dodatocné podmienky prijaté clenským státom v case schvalovania schémy. Porusenie podmienky ustanovenej jednostranne poskytovatelom pomoci bez toho, aby táto podmienka bola výslovne stanovená vnútrostátnymi pravidlami schválenými Komisiou, vsak nemôze byt povazované za nálezitost dostatocne charakterizujúcu zneuzitie pomoci v zmysle clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES. 150 Je pravda, ze vo vseobecnosti sa môze zdat uzitocné v prípade, akým je tento, kde je príjemca pomoci integrovaný do skupiny spolocností, v ktorej sa uplatnuje systém centralizovaného riadenia financií, podriadit udelenie dotácií a inej pomoci prísnemu zákazu pouzitia pomoci na podporu ostatných podnikov skupiny, ku ktorej príjemca patrí. Z obzalovacieho spisu státneho zástupcu pri Landgericht Mühlhausen okrem iného vyplýva, ze práve z tohto dôvodu podmienila spolková krajina Durínsko v prejednávanom prípade udelenie dotácií takémuto zákazu. Samotná skutocnost, ze by bolo vhodné stanovit nejakú klauzulu v schéme pomoci, nemôze prekryt fakt, ze v tomto prípade takéto ustanovenie nebolo uvedené ani v príslusných schémach, ani v rozhodnutí Komisie, a teda jeho nedodrzanie nemôze zalozit zneuzitie pomoci v zmysle clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES bez toho, aby nebola porusená predvídatelnost kontroly vykonávanej Komisiou na základe uvedeného ustanovenia. 151 Spolková krajina Durínsko teda v súlade s právom tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, zastávajúc názor, ze dotácie a investicné úlavy poskytnuté spolkovou krajinou Durínsko boli predmetom zneuzitia v zmysle clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES jedine z dôvodu porusenia zákazu stanoveného pri ich udelení. 152 So zretelom na vyssie uvedené, bez potreby skúmat ostatné námietky uvedené v tejto súvislosti spolkovou krajinou Durínsko, clánok 1 napadnutého rozhodnutia musí byt zrusený z dôvodu, ze Komisia sa domnievala, ze státna pomoc urcená ako nezlucitelná so spolocným trhom zahrna sumu vo výske 63,45 miliónov DEM ako dotácie a investicné úlavy udelené spolkovou krajinou Durínsko. b) O dotáciách a investicných úlavách udelených spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) 153 Z odôvodnení c. 93 az c. 95 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v súvislosti s dotáciami a investicnými úlavami udelenými spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) Komisia dospela k týmto zisteniam: "Pomoc nebola pouzitá na investicný projekt výstavby továrne na CD, ale slúzila na podporu celej skupiny Pilz, a teda bola zneuzitá v zmysle clánku 88 ods. 2... ES... Uvedené sa vztahuje aj na celkovú sumu vo výske 19,42 miliónov DEM, ktorá bola poskytnutá na základe zákona o investicných úlavách alebo ustanovení týkajúcich sa podpôr TIC. Nemecké orgány informovali Komisiu, ze prijali opatrenia stanovené nemeckým právom na vrátenie pomoci v rámci konkurzného konania skupiny Pilz." 154 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze spolková krajina Durínsko správne tvrdí, ze takéto vágne a málo podrobné odôvodnenie porusuje clánok 253 ES, pretoze neprinása ziadnu zmienku o dôvodoch, na základe ktorých sa Komisia domnievala, ze dotácie a investicné úlavy udelené spolkovou krajinou Bavorsko boli pouzité spôsobom porusujúcim schému TIC a zákon o investicných úlavách. 155 Nestací totiz skonstatovat, ako vyplýva z odôvodnenia c. 95 napadnutého rozhodnutia, ze nemecké orgány informovali Komisiu, ze prijali opatrenia stanovené nemeckým právom a pozadujú vrátenie tejto pomoci. Nezávisle od otázky, ci takáto ziadost mohla byt Komisiou platne interpretovaná ako uznanie neregulárneho pouzitia príslusnej pomoci týmito orgánmi, táto skutocnost nemôze zbavit Komisiu jej povinnosti odôvodnenia na základe clánku 253 ES, pokial ide o nezlucitelnost príslusnej pomoci so spolocným trhom. 156 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí odzrkadlit jasným a jednoznacným spôsobom úvahu orgánu Spolocenstva tak, aby dotknuté osoby mali moznost spoznat odôvodnenie prijatého opatrenia na úcely obhajoby svojich práv a súd Spolocenstva mohol vykonávat preskúmanie (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, bod 15 a tam citovanú judikatúru). Pokial ide o pojem dotknuté osoby v zmysle uz citovanej judikatúry, Súdny dvor rozhodol, ze poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená predovsetkým vzhladom na záujem osôb, ktorým je rozhodnutie urcené, a dalsích osôb, ktoré sú napadnutým aktom priamo a osobne dotknuté v zmysle clánku 230 ES, na obdrzaní vysvetlenia (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; rozsudok Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 68). Zdá sa teda, ze poziadavka odôvodnenia rozhodnutia prijatého v oblasti státnej pomoci nemôze byt determinovaná iba záujmom clenského státu, ktorému je rozhodnutie urcené, byt informovaný, tento záujem môze byt znízený z osobitných dôvodov smerujúcich k spochybneniu alebo nespochybneniu urcitých právnych a skutkových okolností pocas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 92). Hned ako sa preto napadnuté rozhodnutie v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES priamo a osobne dotýka zalobcu, ktorým je v tomto prípade spolková krajina Durínsko, tento zalobca má právo pozadovat, aby odôvodnenie predmetného rozhodnutia, na úcely naplnenia poziadaviek clánku 253 CE, odzrkadlilo vsetky skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozené. 157 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia porusila svoju povinnost vyplývajúcu z clánku 253 ES tým, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých sa domnievala, ze dotácie a investicné úlavy udelené spolkovou krajinou Bavorsko boli pouzité spôsobom porusujúcim schému TIC a zákon o investicných úlavách. 158 So zretelom na vyssie uvedené, bez potreby skúmat ostatné námietky uvedené v tomto kontexte spolkovou krajinou Durínsko, clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia musí byt zrusený v rozsahu, v akom sa týka dotácií a investicných úlav udelených spolkovou krajinou Bavorsko. E - O záruke poskytnutej THA spolocnosti Robotron a spolocnému podniku 1. Tvrdenia úcastníkov konania 159 Spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia sa nesprávne v odôvodneniach c. 97 az c. 99 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze poskytnutie záruky THA a následné plnenie na základe tejto záruky nepredstavuje existujúcu pomoc, ktorá je v súlade so schémou pomoci predbezne schválenou Komisiou, ale novú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Po prvé zdôraznuje, ze THA zriadila záruku v prospech spolocného podniku na úcely ulahcenia privatizácie tohto podniku, pricom uvedená záruka bola samozrejme poskytnutá v súlade s prvou a druhou schémou THA (schválenými listami Komisie z 26. septembra 1991 a 8. decembra 1992), a teda predstavuje existujúcu pomoc a nie novú pomoc. Pripomína, ze znenie prvej schémy THA jasne stanovovalo, ze THA mala právo zriadit záruky pokrývajúce záväzky podnikov, v ktorých vlastnila podiely, pricom pod pojmom "podniky" treba tiez rozumiet úcast v dcérskych spolocnostiach a spolocných podnikoch. Podla nej to bol práve tento prípad, pretoze zriadenie záruky v prospech spolocného podniku umoznilo prevod podielov patriacich z väcsej casti Robotronu - verejnej spolocnosti - na PBK - súkromnú spolocnost -, vylúciac takto prípadné ziadosti o odskodnenie voci prvej spolocnosti. Z uvedeného okrem iného vyplýva, ze vyhlásenia predsedu predstavenstva Robotron, na ktoré sa Komisia odvoláva v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia, aby preukázala, ze cielom THA bola od zaciatku likvidácia a nie privatizácia Robotronu, nie sú relevantné z dôvodu, ze neboli urobené v case, v ktorom sa plánovala likvidácia Robotronu. Podla spolkovej krajiny Durínsko vsetky zmluvy o vzniku spolocného podniku boli uzavreté a záruka bola poskytnutá este pred zjednotením Nemecka, teda v case, kedy Robotron este reálne dúfal, ze sa zúcastní trhovej ekonomiky - prostredníctvom spolocného podniku - a stane sa lídrom vo výrobe CD v bývalej Nemeckej demokratickej republike a zároven prípadná likvidácia nebola aktuálna. 160 Po druhé spolková krajina Durínsko spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého schémy THA, vrátane podmienok udelenia rôznych pomocí uvedených v týchto schémach, musia byt vykladané restriktívne. Domnieva sa, ze okrem preukázaného faktu, ze poskytnutie záruky Robotronu a spolocnému podniku bezpochyby splnalo podmienky pre poskytnutie pomoci uvedené v schémach THA, aj keby boli vykladané najrestriktívnejsím spôsobom, uvedené stanovisko Komisie nezohladnuje skutocnost, ze v case schválenia týchto schém Komisiou sa vsetky strany - vrátane Komisie -dohodli na tom, ze nezvycajná úloha THA si vyzaduje velkorysé uplatnovanie rezimu kontroly pomoci Spolocenstva (pozri VAN MIERT, K.: Markt, Macht, Wettbewerb. Meine Erfahrungen als Kommissar in Brüssel. Deutsche Verlaganstalt Stuttgart/München, 2000, s. 243 a nasl.). Podla nej sa Komisia nemôze jednostranne znovu touto dohodou zaoberat. 161 Po tretie spolková krajina Durínsko zdôraznuje, ze záruka bola zriadená pred zjednotením Nemecka, a preto ju treba bud nepovazovat za státnu pomoc, alebo povazovat za státnu pomoc existujúcu uz pred zjednotením, ktoré rozsírilo uplatnovanie ustanovení Zmluvy na územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky. 162 Po stvrté, pokial ide o plnenie na základe záruky, spolková krajina Durínsko sa domnieva, ze zaplatenie sumy 120 miliónov DEM prostredníctvom THA v rámci dohody o ozdravení nepredstavuje státnu pomoc, pretoze THA sa takto konajúc správala tak, akoby sa správal v porovnatelnej situácii súkromný investor v trhovej ekonomike. Spolková krajina Durínsko pripomína, ze táto platba jej umoznila zbavit sa s konecnou platnostou svojej povinnosti za záruky, ktorá sa týkala sumy viac ako 160 miliónov DEM, a teda usetrit 40 miliónov DEM. 163 Po piate spolková krajina Durínsko sa domnieva, ze spreneverenie úverov, ktoré boli kryté zárukou THA v prospech skupiny Pilz nespochybnilo zlucitelnost tejto záruky so spolocným trhom. Podla spolkovej krajiny Durínsko jedine tým, ze tieto zdroje neboli skupinou Pilz pouzité na úcely výstavby továrne na CD v Albrechts, boli zneuzité a stali sa v dôsledku tejto skutocnosti nezlucitelné so spolocným trhom. Navyse poznamenáva, ze z tejto casti zdrojov nemal prospech spolocný podnik, ale skupina Pilz, a preto musí byt vrátená výhradne touto skupinou. 164 Po sieste spolková krajina Durínsko pripomína, ze v rozpore s tvrdením ODS Komisia nevyhlásila vo svojom tlacovom vyhlásení z 18. septembra 1991, ze spolocné podniky sú vylúcené z pôsobnosti schémy THA a ze bude pravidlá uplatnované v schéme THA vykladat restriktívnym spôsobom. Spolková krajina Durínsko sa tiez domnieva, ze clánok napísaný pánom Schütte, na ktorý sa ODS odvoláva, nepreukazuje, ze sa treba pridrzat restriktívneho výkladu tejto schémy, pretoze autor iba tvrdí, ze THA môze byt rucitelom pre podniky, ktoré vlastní - co bol prípad spolocného podniku. Podla spolkovej krajiny Durínsko uvedené znemená, ze THA tiez môze byt rucitelom na základe cinností, na ktorých má úcast. 165 Nakoniec spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody, pre ktoré plnenie THA na základe záruky predstavuje státnu pomoc. Podla nej takéto odôvodnenie je o to potrebnejsie, ze THA konala v súlade s trhovými podmienkami. Tiez sa domnieva, ze rozhodnutie porusuje povinnost odôvodnenia v tom, ze neuvádza, preco Komisia zastáva názor, ze záruka nebola v súlade so schémou THA a preco sa na nu vztahuje rezim kontroly státnej pomoci Spolocenstva, ked uvedený záväzok vznikol pred uplatnovaním uvedeného rezimu na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky. 166 Komisia, ktorú podporuje ODS, spochybnuje, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia a porusila povinnost odôvodnenia, domnievajúc sa, v odôvodneniach c. 97 az c. 99 napadnutého rozhodnutia, ze záruka THA je nezlucitelná so spolocným trhom. 167 Po prvé tvrdí, ze spolková krajina Durínsko sa nesprávne domnieva, ze záruka v prospech spolocného podniku bola v súlade so schémami THA. Zdôraznuje, ze schémy THA predstavujú výnimky so vseobecného princípu, podla ktorého státne dotácie umoznujúce privatizáciu podniku predstavujú státnu pomoc, ktorá je v zásade nezlucitelná so spolocným trhom. 168 Podla Komisie sa spolková krajina Durínsko neprispôsobila takémuto restriktívnemu výkladu pojmu "privatizácia", ked tvrdí, ze aj opatrenia v prospech spolocného podniku smerujúce k privatizácii verejného podniku, ktorý je jeho súcastou spadajú pod rezim THA. Zdôraznuje, ze rezimy THA nestanovujú ziadnu výnimku pre privatizáciu v rámci spolocného podniku (bod 3.1.1 rozhodnutia o zacatí konania). Podla Komisie je táto skutocnost vysvetlená tým, ze situácia spolocného podniku je citelne odlisná od situácie verejného podniku, ktorý nemá prístup na trh súkromného kapitálu bez verejnej záruky, pretoze solventnost spolocného podniku nezávisí výlucne od verejného podniku, ktorý sa na nom zúcastnuje, ale tiez od jeho súkromných akcionárov. V dôsledku toho Komisia zastáva názor, ze determinujúca podmienka pre uplatnenie schém pomoci THA nie je naplnená v prípade privatizácie prostredníctvom spolocného podniku, pretoze udelenie dotácie takémuto podniku zvýhodnuje aj zúcastnených súkromných akcionárov, hoci sa títo akcionári nenachádzajú v specifickej situácii podnikov, ktoré patria THA. Podla Komisie je uvedený záver o to presvedcivejsí v prípade, ako je tento, ked existencia systému centralizovaného riadenia financií zvysuje riziko, ze státne dotácie budú spreneverené v prospech súkromných akcionárov. 169 Po druhé sa Komisia domnieva, ze úvahy spolkovej krajiny Durínsko týkajúce sa ekonomickej potreby vytvorit spolocný podnik nie sú relevantné. Zdôraznuje, ze aj za predpokladu, ze fúzia dvoch podnikov by mohla byt povazovaná za zalozenú na ekonomickej logike, toto konstatovanie je pozbavené relevantnosti pri otázke, ci opatrenia v prospech spolocného podniku spadajú pod schému THA. Podla nej sa to isté týka aj tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého sa Robotron zaviazal vytvorit spolocný podnik pred zjednotením. Domnieva sa, ze urcujúca je jedine situácia podniku zvýhodneného v okamihu udelenia príslusnej pomoci. 170 Po tretie Komisia spochybnuje tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého záruka THA bola poskytnutá pred zjednotením Nemecka, a teda bud nemá charakter pomoci, alebo ju treba klasifikovat ako existujúcu pomoc. Zdôraznuje, ze táto záruku bola udelená roku 1992, teda po zjednotení. 171 Po stvrté sa Komisia domnieva, ze spolková krajina Durínsko nesprávne tvrdí, ze uhradenie 120 miliónov DEM bankám nepredstavuje pomoc, pretoze údajne ide o konanie v súlade so zásadami konania súkromného investora v trhovej ekonomike. Zdôraznuje, ze ak poskytnutie záruky predstavuje státnu pomoc, málo zálezí na tom, ci sa poskytovatel pomoci následne spáva v súlade s trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 162). Pripomína okrem iného, ze v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia výslovne zohladnila skutocnost, ze THA uhradila iba 120 miliónov DEM, kedze nariadila vymáhanie iba tejto sumy. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 172 Pokial ide o záruku THA, spolková krajina Durínsko namieta zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 173 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v odôvodneniach c. 97 az c. 99 napadnutého rozhodnutia Komisia predostrela dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze záruka THA vo výske 190 miliónov DEM musí byt povazovaná za pomoc nezlucitelnú so Zmluvou ES. 174 Najskôr pripomína, ze v rozhodnutí o zacatí konania vyjadrila pochybnosti v súvislosti so skutocnostou, ci by záruka THA zabezpecujúca sumu 190 miliónov DEM, z ktorej muselo byt uhradených 120 miliónov DEM, prípadne mohla spadat pod prvú a druhú schému THA (odôvodnenie c. 97 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia uvádza toto: "Tieto pochybnosti sa posilnili v priebehu konania a najmä stanoviskom, ktoré zaujal pán Henzler, prezident predstavenstva Robotronu... v danom case dosadený prostredníctvom THA, voci nemeckým súdnym orgánom. Pán Henzler vyhlásil, ze od zaciatku mal za ciel likvidáciu... Robotronu, rozdeliac ho na malé podniky, ktoré mali byt následne sprivatizované. Investícia v takomto rozsahu nebola primeraná tejto úlohe. Na úcely platenia z vlastných zdrojov bol [Robotron] povinný zobrat si úvery vo výske 20 miliónov DEM, co bolo v rozpore so zásadami riadnej správy. Domnieva sa, ze Robotron ako hlavný spolocník nedisponoval potrebnými zrucnostami v oblasti CD, co vysvetluje, preco Robotron podpísal zmluvy len s výhradou, ze Pilz odkúpi k dátumu dokoncenia továrne podiely Robotronu za ich nominálnu hodnotu, vrátane splatných bankových úrokov." [neoficiálny preklad] 175 Najskôr je opodstatnené zamietnut ako nedôvodné tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia domnievajúc sa, ze sporná záruka nebola poskytnutá v súlade s prvou a druhou schémou THA. 176 Ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004 Nemecko/Komisia (C-277/00, Zb. s. I-3925, body 22 az 24), rámec upravujúci cinnosti THA, ktorý prijala Komisia, predstavuje skupinu výnimiek zo vseobecnej zásady týkajúcej sa nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES. Komisia smerovala prijatím týchto výnimiek k ulahceniu úlohy THA, jedinej institúcii svojho druhu, ktorá spocíva v restrukturalizácii podnikov bývalej Nemeckej demokratickej republiky a v zabezpecení ich prechodu z plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku. Z uvedeného vyplýva, ze podmienkou uplatnenia schémy odchylujúcej sa od vseobecnej zásady nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES, je restriktívny výklad pojmu "privatizácia" v rámci schém pomoci THA. V rámci takéhoto výkladu môze byt existencia privatizácie v zmysle uvedených schém v zásade uznaná iba vtedy, ak súkromný investor nadobudne cast základného imania uz existujúceho verejného podniku, spôsobilého zverit mu kontrolu nad týmto podnikom. V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze list Komisie z 26. septembra 1991 schvalujúci prvú schému THA jasne uvádza ako predbeznú podmienku schválenia pomoci udelenej v kontexte privatizácie, ze táto pomoc umozní danému podniku pokracovat vo svojej predchádzajúcej cinnosti. 177 Je potrebné zdôraznit, ze záruka THA bola v prejednávanej veci poskytnutá na úcely vzniku nového podniku v spolkovej krajine Durínsko, ktorej predmetom cinnosti bola nová obchodná aktivita, konkrétne výroba CD a to vo forme spolocného podniku medzi podnikom z bývalej Nemeckej demokratickej republiky a podniku zo Spolkovej republiky Nemecko. Je zjavné, ze takáto transakcia nemôze byt kvalifikovaná ako privatizácia v zmysle vyssie uvedených schém THA. V rozpore s privatizáciou predpokladanou týmito schémami, ktorej cielom je prechod podniku z plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku, vytvorenie nového podniku umoznilo ex novo rozvinút podnikový projekt s novými prostriedkami a novou obchodnou cinnostou. 178 Dalej je opodstatnené odmietnut tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého bola záruka poskytnutá pred tým, ako v nových spolkových krajinách vstúpila do platnosti Zmluva, konkrétne pred 3. októbrom 1990. Okrem toho, ze uvedené tvrdenie nie je zdokumentované, z listu nemeckých orgánov z 3. marca 1995 vyplýva, ze táto záruka bola poskytnutá roku 1992. 179 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia v súlade s právom zastávala názor, ze záruka THA nebola udelená v súlade s prvou a druhou schémou THA, a teda nemôze byt povazovaná za existujúcu pomoc. Zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení musí byt preto zamietnutý ako nedôvodný. 180 Z vyssie uvedeného tiez vyplýva, ze v rozpore s tvrdením spolkovej krajiny Durínsko Komisia v tejto súvislosti dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. Ako vyplýva z dokumentov v spise, treba skonstatovat, ze pocas správneho konania a najmä v nadväznosti na predbezné schválenie Komisiou uvedené v bode 3.1.1 rozhodnutia o zacatí konania ani Spolková republika Nemecko, ani spolková krajina Durínsko okrem tvrdenia, ze na poskytnutú záruku sa vztahovala prvá a druhá schéma THA schválená Komisiou, neuviedli skutocnosti spôsobilé preukázat, ze na strane jednej nejde o pomoc a ze na strane druhej v kazdom prípade je táto pomoc zlucitelná so spolocným trhom a nebola zneuzitá. V podstate iba v rámci tohto konania spolková krajina Durínsko uviedla dalsie skutocnosti smerujúce k preukázaniu, ze udelenie predmetnej podpory bolo v súlade so správaním súkromného investora v trhovej ekonomike. No v prípade absencie takýchto spresnení, ktorých preukázanie prinálezí Spolkovej republike Nemecko, pocas správneho konania sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia mohla legitímne obmedzit v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie na skutocnost, ze pomoc nebola v súlade s podmienkami ulozenými v jej listoch schvalujúcich schémy THA (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 20 a nasl.). 181 V dôsledku toho tiez nemôze byt prijatý zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. 182 Vzhladom na vyssie uvedené zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou musia byt zamietnuté ako nedôvodné. F - O úvere vo výske 25 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 183 Spolková krajina Durínsko sa domnieva, ze Komisia v odôvodnení c. 33 napadnutého rozhodnutia chybne skonstatovala ze TAB schválila PA úver vo výske 25 miliónov DEM, aby pokryla nedostatok jej zdrojov. Z uvedeného, ako aj z listov nemeckých orgánov z 3. marca 1995 a 18. januára 1996 vyplýva, ze tento úver slúzil v rámci dohody o ozdravení výlucne na splatenie casti bankových úverov, ktoré boli pokryté zárukou THA. Dalej popiera, ze úver predstavuje státnu pomoc a o to viac novú pomoc, ktorá by bola nezlucitelná so spolocným trhom. Zdôraznuje, ze kedze bol tento úver poskytnutý na úcely úhrady casti úverov pokrytých zárukou THA a ze podla Komisie poskytnutie uvedenej záruky predstavuje státnu pomoc, Komisia sa nesprávne domnieva, ze sumy uhradené v rámci plnenia na základe záruky tiez predstavujú státnu pomoc, pretoze týmto povazuje dvakrát tie isté sumy za státnu pomoc. Okrem iného zastáva názor, ze, ako to uz preukázala, kedze poskytnutie záruky treba povazovat za uz existujúcu pomoc zlucitelnú so Zmluvou, to isté nevyhnutne platí aj pre predmetnú financnú podporu, ktorá bola poskytnutá výkonom povinnosti vyplývajúcej zo záruky. Uznáva vsak, ze tento záver samozrejme platí iba vtedy, ak úvery kryté zárukou THA skutocne slúzili na výstavbu továrne na CD v Albrechts. Okrem iného spolková krajina Durínsko pripomína, ze úver vo výske 25 miliónov DEM nemôze byt kvalifikovaný ako pomoc na restrukturalizáciu, kedze v case udelenia predmetnej pomoci PA nemala tazkosti. Nakoniec tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze úver vo výske 25 miliónov DEM predstavuje státnu pomoc v prospech PA a CD Albrechts, hoci tento úver slúzil iba na splatenie bankových úverov urcených na výstavbu továrne na CD v Albrechts a poskytnutých výlucne Pilz Construction. 184 Komisia, ktorú podporuje ODS, sa domnieva, ze tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko v súvislosti s touto podporou musia byt zamietnuté ako nedôvodné. V prvom rade pripomína, ze hoci nemecké orgány v liste z 3. marca 1995 kvalifikujú predmetný úver ako pôzicku urcenú na splatenie dlhov, zodpovedajúca suma vsak bola v tabulke uvedenej v liste zo 17. apríla 1997 zaradená do kolónky "prevádzkové prostriedky" (Betriebsmittel). Komisia dalej pripomína, ze podla ustálenej judikatúry úcel státnej financnej podpory nie je pre jej kvalifikáciu ako pomoc dôlezitý, pretoze smerodajný je jedine zvýhodnujúci úcinok opatrenia. Zdôraznuje tiez, ze okolnost, ze ostatní verejní poskytovatelia (TIB a LfA) zasiahli na podporu THA na úcely splnenia jej záväzkov vyplývajúcich zo záruky, nemôze mat vplyv na otázku kvalifikácie záruky THA ako státnej pomoci a na jej zlucitelnost so spolocným trhom. Podla Komisie jediným dôsledkom týchto zásahov je, ze THA musela uhradit sumu 120 miliónov DEM namiesto 156 miliónov DEM. 185 Nakoniec popiera, ze v súvislosti s financnou pomocou porusila povinnost odôvodnenia. Komisia zdôraznuje, ze kedze bola táto podpora kvalifikovaná ako protiprávna pomoc na restrukturalizáciu uz v rozhodnutí o zacatí konania a Komisia neobdrzala informácie preukazujúce opak, nemala ziaden dôvod dospiet v napadnutom rozhodnutí k inému posúdeniu. Osobitne pripomína, ze hned ako z informácií nemeckých orgánov vyplynulo, ze PA je podnik nachádzajúci sa v tazkostiach (pozri listy z 18. januára 1996 a zo 17. apríla 1997), posúdila túto podporu vo svetle usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu a skonstatovala, ze vzhladom na absenciu plánu predpokladajúceho obnovu zivotaschopnosti a rentability podniku v primeranom case ide o protiprávnu pomoc na restrukturalizáciu (odôvodnenia c. 104 az c. 111 napadnutého rozhodnutia). 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 186 Spolková krajina Durínsko namieta v súvislosti s predmetnou podporou nesprávne zistený skutkový stav, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 187 Treba pripomenút, ze v odôvodnení c. 33 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze "od októbra 1993 schválila TAB spolocnosti PA na úcely pokrytia nedostatkov zdrojov úrocnú pôzicku vo výske 25 miliónov DEM, po ktorej nasledovala v marci 1994 pôzicka vo výske 20 miliónov DEM urcená na splatenie pôzicky zabezpecenej THA". Dalej v odôvodneniach c. 104 az c. 111 predostrela dôvody, na základe ktorých sa domnievala, ze táto podpora musí byt povazovaná za pomoc na restrukturalizáciu udelenú spôsobom porusujúcim usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, a teda ako pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. 188 Podla spolkovej krajiny Durínsko toto posúdenie spocíva na nesprávnom zistení skutkového stavu v tom, ze úver vo výske 25 miliónov DEM udelený TAB neslúzil na pokrytie nedostatkov zdrojov, ale slúzil výlucne na splatenie casti bankových úverov pokrytých zárukou THA v rámci dohody o ozdravení. 189 V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenút, ze v bode 2.2.2 ods. 1 rozhodnutia o zacatí konania Komisia uvidela, ze "od 29. septembra 1993 poskytla TAB spolocnému podniku pôzicku vo výske 20 miliónov [DEM] so 7 % úrokom splatnú najneskôr 21. marca 1996 na úcely pokrytia nedostatku zdrojov a pôzicku vo výske 25 miliónov [DEM] so 7 % úrokom splatnú najneskôr 31. marca 1996 urcenú na splatenie pôzicky zabezpecenej THA". Takéto zistenie skutkového stavu, odlisné od zistenia uvedeného v odôvodnení c. 33 napadnutého rozhodnutia, potvrdzuje spisom. Z listov nemeckých orgánov z 3. marca 1995 a 18. januára 1996 vyplýva, ze úver vo výske 25 miliónov DEM bol poskytnutý v marci 1994 na úcely splatenia casti úverov THA. Okrem iného z pripomienok dotknutých strán predlozených po zacatí konania vo veci formálneho zistovania nevyplýva, ze by tieto orgány poziadali o opravenie skutkových zistení uvedených v tejto súvislosti v rozhodnutí o zacatí konania. 190 Za týchto okolností je opodstatnené skonstatovat, ze so zretelom na informácie, ktorými Komisia disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, Komisia musela vediet, ze úver vo výske 25 miliónov DEM neslúzil na pokrytie nedostatku zdrojov v októbri 1993, ale ze bol poskytnutý v marci 1994 na splatenie casti úverov zabezpecených THA. Komisia sa teda dopustila nesprávneho zistenia skutkového stavu pokial ide o túto podporu. 191 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze aj ked niektoré odôvodnenie sporného aktu obsahuje chybný skutkový údaj, táto vada este nemusí viest k zruseniu predmetného aktu, ak ostatné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obsahujú dôvody spôsobilé preukázat jeho opodstatnenost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. s. II-17, bod 160, a z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T-35/01, Zb. s. II-3663, bod 167 a nasl.). Zámena výsky úverov, ktoré boli poskytnuté TAB v septembri 1993 a v marci 1994 v prejednávanej veci, nemala dôsledky na posúdenie podpôr Komisiou. Dôvody uvedené Komisiou na posúdenie ich zlucitelnosti so spolocným trhom sú rovnaké, konkrétne podla informácií Komisie bola táto pomoc udelená spôsobom porusujúcim usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Vyssie uvedené nesprávne zistenie skutkového stavu v súvislosti s úverom vo výske 20 miliónov DEM a úverom vo výske 25 miliónov DEM neodôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia v tejto otázke. 192 Po druhé spolková krajina Durínsko spochybnuje, ze 25 miliónov DEM predstavuje státnu pomoc a o to viac novú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Zdôraznuje, ze kedze tento úver bol uhradený na úcely splatenia casti úverov pokrytých zárukou THA a podla Komisie poskytnutie uvedenej záruky predstavuje státnu pomoc, Komisia sa nesprávne domnieva, ze sumy uhradené v rámci plnenia na základe záruky tiez predstavujú státnu pomoc, pretoze takto povazuje dvakrát tie isté sumy za státnu pomoc. 193 Takéto tvrdenie nemôze byt úspesné. 194 Na strane jednej treba zdôraznit, ako vyplýva z odôvodnenia c. 99 napadnutého rozhodnutia, ze z celkovej výsky záruky poskytnutej THA, teda 190 miliónov DEM, iba "suma 120 miliónov DEM, pre ktorú sa záruka uplatnila, musí byt vrátená, pretoze len tá bola zaplatená". Za týchto podmienok kvalifikácia úveru vo výske 25 miliónov DEM za státnu pomoc neznamená, ze sa prekrýva so zohladnením pomoci poskytnutej na základe uvedenej záruky. 195 Na strane druhej je opodstatnené zdôraznit, ako vyplýva z bodov 175 az 179 vyssie, ze záruka THA nebola poskytnutá v súlade s prvou a druhou schémou THA, a preto nemôze byt povazovaná za existujúcu pomoc. Okrem iného aj za predpokladu, ze záruka THA by za nu povazovaná bola, takáto kvalifikácia by ako taká neumoznila vyvodit záver, ze úver poskytnutý spolocnosti PA iným verejným podnikom na úcely splatenia casti úverov pokrytých zárukou musí byt povazovaný za existujúcu státnu pomoc. 196 Okrem iného treba zamietnut tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého úver vo výske 25 miliónov DEM nemôze byt kvalifikovaný ako státna pomoc na restrukturalizáciu, pretoze v case udelenia predmetnej pomoci PA nebol v tazkostiach. 197 V prvom rade ziaden úcastník konania nespochybnil, ze pred uzavretím dohody o ozdravení v marci 1994 bola ekonomická a financná situácia PA katastrofálna. Ako vyplýva z listu nemeckých orgánov z 3. marca 1995, znízenie predajov podniku a slabé vyuzívanie jeho výrobných kapacít spôsobili znacné straty a viedli k dramatickému poklesu zdrojov. Túto situáciu tiez potvrdzuje to, ze TAB poskytol v októbri 1993 podporu smerujúcu k pokrytiu nedostatkov zdrojov. 198 Dalej treba pripomenút, ze ako vyplýva z písomných vyjadrení spolkovej krajiny Durínsko, súkromné, ako aj verejné subjekty práve s cielom napravit uvedenú situáciu podpísali 7. marca 1994 dohodu o ozdravení. Úcelom tejto dohody bolo dosiahnut významné oddlzenie PA, aby sa zabezpecilo jeho prezitie. Najvýznamnejsím opatrením prijatým v tomto ohlade bolo plnenie THA na základe záruky vo výske 120 miliónov DEM. Táto suma spolu s dalsími úvermi poskytnutými PA TIB a TAB umoznili splatit velkú cast bankových úverov poskytnutých spolocnému podniku. TAB, TIB a LfA tiez prijali rozlicné opatrenia s cielom, na strane jednej, splatit zvysnú cast bankových úverov poskytnutých PBK a na strane druhej konsolidovat zdroje PA. 199 Na základe vsetkých týchto okolností teda Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí legitimne dospiet k názoru, podla ktorého zdroje PA pri poskytnutí úveru vo výske 25 miliónov DEM neboli dostatocné. Táto skutocnost nie je vyvrátená ani tvrdením spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého sa stav financií podniku zdal po rôznych plneniach v rámci dohody o ozdravení ako dost pozitívny. Vzhladom na okolnosti, ktoré viedli k ozdraveniu PA, sa Komisia mohla odôvodnene domnievat, ze táto okolnost sama osebe nestací na vyvodenie záveru, ze PA sa uz nenachádzal v tazkostiach. Tento záver je o to presvedcivejsí, ze následne sa ukázalo, ze hodnota aktív uvedená v úctovnej závierke spolocnosti bola znacne nadhodnotená. Okrem iného, ako vyplýva z odôvodnení c. 36 a c. 37 napadnutého rozhodnutia, menej ako po siestich mesiacoch od uzavretia dohody o ozdravení mal PA znovu problémy so zdrojmi, v dôsledku ktorých mu museli TAB a LfA poskytnút nové úvery. Okrem iného, ako zdôraznuje aj sama spolková krajina Durínsko v bodoch 356 a 360 zaloby, PA sa vystavoval tiez riziku z dôvodu bezprostredne hroziaceho bankrotu skupiny Pilz a z dôvodu skutocnosti, ze pohladávky, ktoré mal tento podnik voci spolocnostiam tejto skupiny, museli byt povazované za nevymozitelné. 200 Okrem toho Súd prvého stupna pripomína, ze v okamihu uzavretia dohody o ozdravení verejné subjekty este nevedeli o rôznych úctovných manipuláciách a spreneverení pomoci skupinou Pilz. Táto nevedomost vsak nemôze viest k záveru, ze v case udelenia rôznych podpôr sa uvedené subjekty mohli domnievat, ze po týchto intervenciách sa PA uz nenachádza v tazkostiach. Je potrebné zdôraznit, ze vzhladom na zlú situáciu, v ktorej sa PA ocitol v case uzavretia dohody o ozdravení, by si kazdý primerane starostlivý investor v trhovej ekonomike najskôr zhotovil hlbsiu stúdiu ekonomickej situácie podniku a pozadoval by vytvorenie plánu zivotaschopnej restrukturalizácie pred tým, ako by mu poskytol tak vysoké úvery a a fortiori pred jeho kúpou. Treba vsak skonstatovat, ze napriek viacerým ziadostiam Komisie neposkytli nemecké orgány informácie týkajúce sa vypracovania plánu restrukturalizácie (odôvodnenie c. 108 napadnutého rozhodnutia). Za týchto podmienok sa spolková krajina Durínsko nemôze dovolávat nevedomosti spomínaných verejných subjektov na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého sa na základe informácií dostupných v marci 1994 mohli tieto subjekty domnievat, ze PA nie je podnik v tazkostiach. 201 Za daných okolností sa Komisia správne domnievala, ze v case udelenia pomoci na restrukturalizáciu musel byt PA povazovaný za podnik v tazkostiach a v dôsledku toho musela posúdit úver vo výske 25 miliónov DEM vo svetle usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. 202 Nakoniec spolková krajina Durínsko sa nesprávne dovoláva porusenia povinnosti odôvodnenia. Je pravda, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje len málo údajov týkajúcich sa dôvodov, na základe ktorých malo byt PA kvalifikované ako podnik v tazkostiach. V rozhodnutí o zacatí konania vsak Komisia jasne uviedla, ze "sporná pomoc zjavne nemala za ciel podporit regionálny rozvoj, ale skôr ozdravit a restrukturalizovat podniky v tazkostiach", a teda aby mohla byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom, musela by naplnat podmienky stanovené v usmerneniach o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Dotknuté osoby vsak nereagovali na uvedenú kvalifikáciu. Z uvedeného vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nebola povinná poskytnút obsírnejsie vysvetlenia k tejto otázke. Tento záver je o to presvedcivejsí, ze podla ustálenej judikatúry sa nevyzaduje, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky dôlezité skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu naplna podmienky clánku 253 ES musí byt posúdená najmä so zretelom na kontext a vsetky právne pravidlá spravujúce danú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). Z rovnakých dôvodov a v rozpore s tvrdením spolkovej krajiny Durínsko nebola Komisia povinná v napadnutom rozhodnutí uviest presné dôvody, na základe ktorých sa domnievala, ze úver vo výske 25 miliónov DEM predstavuje pomoc v prospech CD Albrechts. 203 Vzhladom na vyssie uvedené musia byt zalobné dôvody spolkovej krajiny Durínsko týkajúce sa tejto podpory zamietnuté ako nedôvodné. G - O úvere vo výske 20 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 204 Spolková krajina Durínsko v prvom rade tvrdí, v rozpore s konstatovaním Komisie v odôvodnení c. 33 napadnutého rozhodnutia, ze úver vo výske 20 miliónov DEM udelil TAB spolocnosti PA v októbri 1993 a nie v marci 1994. Tiez zdôraznuje, ze úver slúzil na konsolidovanie zdrojov tohto podniku a nie na splatenie casti bankových úverov pokrytých zárukou THA. Dalej uvádza, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 87 ods. 1 ES v tom, ze stanovuje, ze úver predstavuje státnu pomoc v prospech PA, ktorú tento podnik musí vrátit. Domnieva sa, ze v rozpore s konstatovaním Komisie v napadnutom rozhodnutí predmetný úver nemôze byt posudzovaný podla usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, pretoze PA sa nenachádzala v takej situácii. Okrem iného tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody na podporu tvrdenia, podla ktorého CD Albrechts mal prospech z uvedenej financnej podpory a ze táto podpora predstavuje výhodu pouzitím verejných zdrojov, ktorá musí byt preskúmaná so zretelom na usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. 205 Komisia, ktorú podporuje ODS, sa domnieva, ze tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko vo veci predmetnej podpory musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 206 Treba zdôraznit, ze tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s úverom vo výske 20 miliónov DEM udelených TIB sú vo velkej miere analogické s tvrdeniami uvedenými v súvislosti s úverom vo výske 25 miliónov DEM. 207 Preto je, vzhladom na vsetky dôvody uvedené v bodoch 186 az 205 vyssie, ktoré treba uplatnit na túto podporu, opodstatnené zamietnut zalobné dôvody uvedené v tejto súvislosti spolkovou krajinou Durínsko ako nedôvodné. H - O kúpnej cene vo výske 3 milióny DEM zaplatenej TIB spolocnosti PBK 1. Tvrdenia úcastníkov konania 208 Spolková krajina Durínsko zdôraznuje, ze v rámci posúdenia Komisia neprihliadla na skutocnost, ze uvedená podpora bola poskytnutá po uhradení velkej casti dlhov podniku PA, co sa prejavilo v aktívach vo výske 250 miliónov DEM a zadlzením vo výske 100 miliónov DEM. Podla spolkovej krajiny Durínsko Komisia mala z tejto skutocnosti, na ktorú ju výslovne upozornili nemecké orgány listom z 30. marca 1999, vyvodit záver, ze udelenie predmetnej podpory bolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovej ekonomike, a preto nepredstavuje pomoc. Okrem iného sa domnieva, ze kedze kúpna cena bola zaplatená jednej spolocnosti skupiny Pilz a PA z nej teda vôbec nemal prospech, jej vrátenie treba vyzadovat jedine od podnikov tejto skupiny. Nakoniec zastáva názor, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pretoze nevysvetlila dôvody, na základe ktorých sa domnievala, ze kúpna cena vo výske 3 milióny DEM uhradená prostredníctvom TIB a TAB predstavuje státnu pomoc v prospech PA a CD Albrechts. 209 Komisia, ktorú podporuje ODS, spochybnuje tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého nesprávne dospela k záveru o existencii státnej pomoci. Zdôraznuje, ze hoci sa otázkami, ktoré adresovala nemeckým orgánom listom z 25. novembra 1996 chcela uistit, ze sa prevzatie uskutocnilo v súlade s podmienkami trhu, uvedené orgány ani nepredlozili pripomienky v tejto súvislosti, ani neposkytli kópiu dohody o ozdravení, ale uspokojili sa s tvrdením, ze o kúpnej cene sa rokovalo. V tomto kontexte sa domnieva, ze nemohla overit správnost pozitívnych odhadov týkajúcich sa budúcej rentability podniku. Okrem iného tvrdí, ze práve skutocnost, ze PA v tom case bolo treba povazovat za podnik v tazkostiach, vymedzila jej úsudok, podla ktorého by súkromný investor PA nekúpil a kúpna cena musí byt povazovaná za státnu pomoc. Zdôraznuje, ze z informácií, ktorými disponovala, nevyplývalo, ze pomoc bola udelená v rámci plánu restrukturalizácie umoznujúcim v primeranom case zabezpecit dlhodobú rentabilitu a zivotaschopnost podniku. Práve naopak, tieto informácie naznacovali, ze pohladávky bánk boli vo velkej miere uspokojené predovsetkým v nadväznosti na uhradenie sumy 120 miliónov DEM prostredníctvom THA a ze tieto opatrenia slúziace na podporu alebo záchranu PA boli skoro výlucne financované z verejných zdrojov. Pripomína okrem iného, ze uz v rozhodnutí o zacatí konania zaradila kúpnu cenu medzi protiprávnu pomoc na restrukturalizáciu na základe usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Podciarkuje, ze táto kvalifikácia bola potvrdená nemeckými orgánmi, ktoré tvrdili, ze pomoc na pokrytie nedostatku zdrojov bola absolútne nevyhnutná (list z 18. januára 1996) a ze PA by bez poskytnutia predmetných ozdravných opatrení zanikol (list zo 14. júla 1997). 210 Komisia, ktorú podporuje ODS, tiez spochybnuje tvrdenie, podla ktorého porusila v tejto súvislosti povinnost odôvodnenia. Zdôraznuje, ze kedze táto financná podpora bola kvalifikovaná ako protiprávna pomoc na restrukturalizáciu v prospech podniku v tazkostiach uz v rozhodnutí o zacatí konania a Komisia neobdrzala od nemeckých orgánov informácie preukazujúce opak (listy z 18. januára 1996 a zo 17. apríla 1997), nemala ziaden dôvod dospiet v napadnutom rozhodnutí k odlisnému posúdeniu (odôvodnenia c. 104 az c. 111). 211 ODS okrem iného pripomína, ze spolková krajina Durínsko si akoby zamenila poziadavky spojené s povinnostou odôvodnenia s otázkou, ci Komisia správne vysetrila skutkové okolnosti. Zdôraznuje, ze prípadná nepresnost Komisie v skutkových okolnostiach nespadá pod povinnost odôvodnenia, pretoze Komisia oprávnene predpokladala ich správnost, kedze vyplývali z informácií, ktoré jej poskytla Spolková republika Nemecko. Zdôraznuje, ze kedze bolo na základe týchto informácií zrejmé, ze predmetné opatrenia predstavujú státnu pomoc, Komisia nemusela detailne a osobitne preskúmavat kazdú vecnú nálezitost clánku 87 ods. 1 ES, ale mohla sa obmedzit na zhrnujúce odôvodnenie. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 212 Spolková krajina Durínsko v súvislosti s touto podporou namieta nesprávne zistenie skutkového stavu, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 213 Pokial ide o námietku zalozenú na nesprávnom zistení skutkového stavu a zjavne nesprávnom posúdení, spolková republika Durínsko v podstate tvrdí, ze vzhladom na informácie, ktorými Komisia disponovala v case prijatia rozhodnutia, mala skonstatovat, ze kúpna cena vo výske 3 milióny DEM zaplatená TIB na úcely odkúpenia obchodných podielov PA bola trhovo zlucitelná. 214 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rozhodnutí o zacatí konania Komisia uviedla, ze "TAB a TIB uhradili celkovú sumu 15 miliónov [DEM] v rámci prevzatia [PA] v marci 1994" a ze "z tejto sumy 3 milióny mariek tvorili kúpnu cenu zaplatenú TIB za kúpu jej podielov v [PBK]" (bod 2.2.2 druhý odsek rozhodnutia o zacatí konania). Dalej vo svojom predbeznom posúdení financných podpôr zdôraznila, ze kúpna cena vo výske 3 milióny DEM rovnako ako ostatné podpory, urcite predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (bod 3 prvý odsek rozhodnutia o zacatí konania). Okrem iného výslovne Spolkovú republiku Nemecko poziadala o detailné opísanie spôsobu, akým bola táto cena vypocítaná (otázka c. 4 v prílohe k rozhodnutiu o zacatí konania). 215 Listom z 30. marca 1999 vyjadrili nemecké orgány svoje stanovisko k tejto otázke. Zdôraznili, na strane jednej, ze kúpna cena nebola stanovená formou výpoctu, ale skôr ako výsledok rokovaní a na strane druhej, ze túto podporu nezískal PA, ale skupina Pilz. Okrem iného zdôraznili, ze vzhladom na pozitívny stav úctovnej závierky a významné oddlzenie po dohode o ozdravení sa TIB a TAB mohli v tom case domnievat, ze záväzok takého významu bol obhájitelný, kedze hodnota aktív podniku daleko presiahla jej dlhy. Podla nemeckých orgánov uvedený záver je o to presvedcivejsí, ze tieto subjekty este nevedeli o úctovných manipuláciách vykonaných pánom Pilzom. 216 Komisia sa teda oprávnene domnievala, ze tieto informácie nestacili na zmenu záveru, podla ktorého treba kúpnu cenu kvalifikovat ako státnu pomoc. 217 Nemecké orgány jednak nepredlozili informácie, ktoré by umoznili overit spôsob, akým bola kúpna cena vo výske 3 milióny DEM vypocítaná. Skutocnost, ze táto cena bola stanovená dohodou strán, nie je v danom prípade relevantná. Z dôvodov uvedených v bode 199 vyssie sa nemecké orgány s cielom odôvodnit kúpnu cenu nesprávne odvolávali na hodnotu aktív spolocného podniku po uzavretí dohody o ozdravení a skutocnost, ze TIB a TAB nevedeli o manipuláciách s týmito aktívami. Takýto záver je o to presvedcivejsí, ze vo svetle informácií, ktorými Komisia disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, mohla legitímne dospiet k záveru, ze v case odkúpenia v marci 1994 by primerane starostlivý investor musel vediet, ze PA sa nachádzal v tazkostiach (pozri body 196 az 202 vyssie). 218 Na strane druhej vsak spolková krajina Durínsko správne tvrdí, ze Komisia opomenula zohladnit skutocnost, ze táto podpora bola uhradená priamo PBK. Komisia neuviedla ziadnu skutocnost, z ktorej by vyplývalo, ze táto podpora je urcená na restrukturalizáciu PA alebo CD Albrechts. V dôsledku toho Komisia nesprávne v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia kvalifikovala túto pomoc ako pomoc "urcenú na restrukturalizáciu [CD Albrechts]". Nakoniec Komisia neuviedla v napadnutom rozhodnutí ziadne odôvodnenie s cielom preukázat existenciu výhody v prospech PA vyplývajúcu z uvedenej financnej podpory, ktorá by odôvodnovala vymáhanie predmetnej pomoci od tejto spolocnosti. 219 Vzhladom na nesprávne zistenie skutkového stavu, pokial ide o identifikáciu príjemcu podpory a nedostatok odôvodnenia v tejto súvislosti, cím bol porusený clánok 253 ES, treba zrusit clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia stanovila, ze kúpna cena vo výske 3 milióny DEM predstavuje pomoc "urcenú na restrukturalizáciu [CD Albrechts]". I - O kapitálovej dotácii vo výske 12 miliónov DEM udelenej TIB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 220 Spolková krajina Durínsko predovsetkým tvrdí, ze v súvislosti s touto podporu Komisia vykonala rôzne nesprávne zistenia skutkových okolností. Zdôraznuje, ze Komisia opomenula skonstatovat, ako vyplýva z listov nemeckých orgánov z 18. januára 1996 a 30. marca 1999, ze kapitálová dotácia vo výske 12 miliónov DEM slúzila do výsky 7,6 miliónov DEM na splatenie casti bankových úverov THA, ktoré boli uhradené priamo Pilz Construction. Pokial ide o zvysok dotácie, teda 4,4 milióna DEM, spolková krajina Durínsko zdôraznuje, ze táto suma bola spreneverená v prospech skupiny Pilz vo forme neuhradených výdavkov a nedoplatkov v rámci zmluvy o správe a dodávkach, ktorú PA uzavrelo s touto skupinou. 221 Dalej tvrdí, ze v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového stavu sa Komisia v súvislosti s touto podporou dopustila nesprávneho posúdenia a porusila povinnost odôvodnenia. Podciarkuje, ze v rozsahu, v akom táto dotácia slúzila vo výske 7,6 miliónov DEM na splatenie casti bankových úverov pokrytých zárukou THA, nejde o státnu pomoc a uz vôbec nie o novú pomoc, ktorá by bola nezlucitelná so spolocným trhom. Zdôraznuje, ze kedze táto cast dotácie bola poskytnutá na úcely splatenia casti úverov pokrytých zárukou THA a kedze podla Komisie udelenie tejto záruky predstavuje státnu pomoc, Komisia sa nesprávne domnieva, ze sumy uhradené v rámci plnenia na základe predmetnej záruky predstavujú tiez státnu pomoc, pretoze to by znamenalo opakované povazovanie tých istých ciastok za státnu pomoc. Okrem iného zastáva názor, ako to uz preukázala, ze ak sa poskytnutie záruky povazuje za státnu pomoc zlucitelnú so Zmluvou, to isté musí platit aj pre túto financnú podporu, ktorá bola poskytnutá výkonom povinností vyplývajúcich zo záruky. Spolková krajina Durínsko sa vsak domnieva, ze uvedené platí iba v prípade, ak úvery kryté zárukou THA skutocne slúzili na výstavbu továrne na CD v Albrechts. 222 Pokial ide o zvysné 4,4 milióny DEM, spolková krajina Durínsko sa tiez domnieva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia a porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze v napadnutom rozhodnutí sa konstatuje, ze uvedená suma predstavuje státnu pomoc v prospech PA. Zdôraznuje, ze v rozpore s konstatovaním Komisie v napadnutom rozhodnutí, táto financná podpora nemôze byt posudzovaná podla usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, pretoze PA sa v takej situácii nenachádzal. Okrem iného tvrdí, ze PA nikdy nemal z uvedenej podpory prospech, pretoze slúzila na financovanie výroby tovarov dodávaných skupine Pilz v rámci zmluvy o správe a dodávkach výrobkov, ktoré ale nikdy neboli zaplatené. Domnieva sa preto, ze ak sa táto podpora povazuje za státnu pomoc, jej náhradu treba vyzadovat výlucne od podnikov skupiny Pilz. 223 Komisia, ktorú podporuje ODS, sa domnieva, ze vsetky tvrdenia týkajúce sa kapitálovej dotácie vo výske 12 miliónov DEM musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 224 Spolková krajina Durínsko namieta v súvislosti s týmto zalobným dôvodom rôzne nesprávne zistenia skutkových okolností, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 225 Predovsetkým je potrebné zamietnut tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko, ktorými sa snazí preukázat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho zistenia skutkového stavu v súvislosti s kapitálovou dotáciou vo výske 12 miliónov DEM udelenou TIB spolocnosti PA tým, ze opomenula skonstatovat na strane jednej, ze táto podpora slúzila vo výske 7,6 miliónov DEM na splatenie úverov zabezpecených THA a na strane druhej, ze táto podpora bola vo výske 4,4 milióna DEM spreneverená v prospech skupiny Pilz. 226 Treba zdôraznit, ze v rozhodnutí o zacatí konania Komisia uviedla, ze zo sumy 15 miliónov DEM uhradených v rámci prevzatia spolocného podniku TIB a TAB, zodpovedala suma 3 milióny DEM kúpnej cene obchodných podielov, "zatial co zvysných 12 miliónov [DEM] predstavovalo vklad do základného imania spolocného podniku" a ze "z týchto 12 miliónov [DEM], 7,6 miliónov [DEM] slúzilo na splatenie pôzicky zabezpecenej THA a zvysné 4,4 milióny sa pouzili ako prevádzkové zdroje" (bod 2.2.2, druhý odsek rozhodnutia o zacatí konania). 227 V liste z 30. marca 1999 potvrdili nemecké orgány tieto skutkové okolnosti. Okrem iného zo spisu nevyplýva, ze by boli spochybnené ostatnými zúcastnenými stranami. 228 Za týchto podmienok Komisia správne skonstatovala v odôvodnení c. 34 napadnutého rozhodnutia, so zretelom na informácie, ktorými disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ze pri odkúpení spolocného podniku prostredníctvom TIB a TAB, uhradili tieto celkovú sumu 15 miliónov DEM, z toho 3 milióny DEM uhradil TIB spolocnosti PBK za nadobudnutie obchodných podielov a 12 miliónov DEM uhradil TIB ako vklad do základného imania PA. 229 Spolková krajina Durínsko dalej nesprávne tvrdí, ze Komisia opomenula zobrat do úvahy skutocnost, ze predmetná podpora slúzila do výsky 7,6 miliónov DEM na splatenie úverov pokrytých THA. Bez potreby vyjadrit sa k otázke, ci Komisia uvedenú skutocnost naozaj zabudla zobrat do úvahy, stací skonstatovat, ze toto opomenutie, za predpokladu, ze nastalo, by nemalo vplyv na platnost posúdenia predmetnej otázky. Ako bolo zdôraznené v bode 194 vyssie, je vylúcené, ze by sa na financnú podporu udelenú na splatenie úverov zabezpecených THA prihliadlo dvakrát, pretoze jedine sumy skutocne vyplatené THA pri výkone záruky boli kvalifikované v napadnutom rozhodnutí ako státna pomoc. 230 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, na základe ktorého Komisia opomenula prihliadnut na skutocnost, ze táto podpora bola do výsky 4,4 milióna DEM spreneverená v prospech skupiny Pilz, je namieste odkázat na posúdenie tejto námietky v rámci tvrdení spolkovej krajiny Durínsko týkajúcich sa zákonnosti príkazu na vymáhanie uvedeného v bode 2 napadnutého rozhodnutia (pozri body 307 az 348 nizsie). 231 Po druhé, kedze je preukázané, ze Komisia sa nedopustila v súvislosti s touto podporou nesprávneho zistenia skutkového stavu, treba preskúmat jednotlivé tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko, ktorými sa snazí preukázat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia a porusenia povinnosti odôvodnenia v súvislosti s uvedenou podporou. 232 V tejto súvislosti spolková krajina Durínsko nesprávne tvrdí, ze vzhladom na to, ze vklad vo výske 7,6 miliónov DEM slúzil na splatenie úverov zabezpecených THA, sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia a porusila povinnost odôvodnenia tým, ze kvalifikovala túto podporu ako novú pomoc. Samotná skutocnost, ze táto podpora slúziaca na splatenie úverov zabezpecených THA bola vyplatená prostredníctvom TIB, umoznuje vyvodit záver, ze nejde o plnenie na základe tejto záruky. Z uvedeného vyplýva, ze ide o novú pomoc. 233 V kazdom prípade Komisia správne kvalifikovala predmetnú podporu ako pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach. Ako bolo zdôraznené v bodoch 196 az 202 vyssie, PA mohol byt kvalifikovaný ako podnik v tazkostiach v case poskytnutia tejto podpory. Je totiz mozné oprávnene predpokladat, ze súkromná spolocnost nachádzajúca sa v situácii TIB by neposkytla kapitálovú dotáciu podniku v tazkostiach, akým je PA bez toho, aby si prinajmensom nevykonala podrobnú analýzu ekonomickej situácie podniku a bez vypracovania restrukturalizacného plánu. Okrem iného, hoci bola táto podpora kvalifikovaná v rozhodnutí o zacatí konania ako státna pomoc, nemecké orgány nenamietali túto kvalifikáciu pocas správneho konania. Nakoniec, ako bolo zdôraznené v bode 202 vyssie, Komisia na úcely preukázania nezlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom uviedla dostatocné odôvodnenie v súlade s poziadavkami clánku 253 ES. 234 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou ako nedôvodné. J - O nadobudnutí základného imania PA verejnými subjektmi TIB a TAB 1. Tvrdenia úcastníkov konania 235 Spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne skonstatovala, ze suma vo výske 33 miliónov DEM uvedená v odôvodnení c. 35 napadnutého rozhodnutia predstavuje financnú podporu. Zdôraznuje, ze táto suma v skutocnosti zodpovedá nominálnemu kapitálu PA. Okrem iného sa domnieva, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila povinnost odôvodnenia. 236 Pocas pojednávania 5. mája 2004 Komisia priznala, ze v napadnutom rozhodnutí nesprávne skonstatovala, ze nadobudnutie základného imania spolocnosti PA vo výske 33 miliónov DEM subjektmi TIB a TAB predstavuje státnu pomoc. V dôsledku toho akceptovala, ze napadnuté rozhodnutie bude v tomto bode zrusené. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 237 Vzhladom na vyhlásenia Komisie na pojednávaní 5. mája 2004, ktoré boli zaznamenané v zápisnici z pojednávania, treba skonstatovat, bez potreby preskúmat ostatné námietky vznesené v tejto súvislosti, ze Komisia kvalifikovaním nadobudnutia základného imania PA vo výske 33 miliónov DEM subjektmi TIB a TAB ako státnej pomoci vykonala nesprávne zistenie skutkového stavu. 238 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zrusit clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze nezlucitelná státna pomoc urcená na restrukturalizáciu spolocnosti CD Albrechts zahrna sumu 33 miliónov DEM za nadobudnutie základného imania PA. K - O úvere vo výske 2 milióny DEM poskytnutom LfA spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 239 Spolková krajina Durínsko tvrdí, ze Komisia nesprávne v napadnutom rozhodnutí ani nezobrala do úvahy, ani dostatocne neodôvodnila skutocnost, ze úver vo výske 2 milióny DEM poskytnutý LfA spolocnosti PA nebol uhradený tejto spolocnosti, ale slúzil výlucne na splatenie bankových úverov poskytnutých PBK, ktoré boli pokryté zárukou spolkovej krajiny Bavorsko. Domnieva sa, ze kedze celková výska záruky (54,7 miliónov DEM) uz je Komisiou zarátaná ako státna pomoc, povazovanie aj tohto úveru za státnu pomoc znamená zohladnit tú istú sumu ako pomoc dvakrát. Tiez zastáva názor, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze sa v napadnutom rozhodnutí bez akéhokolvek odôvodnenia domnievala, ze úver vo výske 2 milióny DEM poskytnutý LfA predstavuje novú pomoc. Nakoniec sa domnieva, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých sa domnievala, ze úver vo výske 2 milióny DEM poskytnutý LfA spolocnosti PA predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 240 Komisia, ktorú podporuje ODS, zastáva názor, ze tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 241 Spolková krajina Durínsko namieta v súvislosti s touto financnou podporou nesprávne zistenie skutkového stavu, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 242 V tejto súvislosti je opodstatnené v prvom rade preskúmat, ci Komisia, ako tvrdí spolková krajina Durínsko, vykonala nesprávne zistenie skutkového stavu tým, ze neprihliadla na to, ze úver vo výske 2 milióny DEM poskytnutý LfA spolocnosti PA slúzil na splatenie casti úverov pokrytých zárukou spolkovej krajiny Bavorsko. 243 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 2.2.2 tretom odseku rozhodnutia o zacatí konania skonstatovala Komisia toto: "Dna 8. marca 1994 uzavrela [spolková krajina] Bavorsko prostredníctvom LfA... dve zmluvy o pôzicke v prospech spolocného podniku, jednu vo výske 2 milióny [DEM] a druhú vo výske 7 miliónov [DEM]; úrok bol v obidvoch prípadoch stanovený na 7 % a splatené mali byt najneskôr do 31. marca 1996 prvá, a do 30. marca 1996 druhá. Prvá pôzicka sa pouzila na splatenie... úveru zabezpeceného [spolkovou krajinou] Bavorsko." 244 Z textu jasne vyplýva, ze Komisia bola informovaná o skutocnosti, ze pôzicka vo výske 2 milióny DEM udelená LfA slúzila na splatenie zabezpecených úverov. 245 Dalej je potrebné pripomenút, ze v rámci správneho konania ani nemecké orgány, ani iné dotknuté osoby nepredlozili pripomienky na úcely opravy tejto informácie. Naopak, v liste z 30. marca 1999 potvrdili nemecké orgány presnost zistení v tejto súvislosti v rozhodnutí o zacatí konania. 246 Za týchto okolností je opodstatnené sa domnievat, na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ze musela vediet, ze úver vo výske 2 milióny DEM slúzil na splatenie casti úverov zabezpecených spolkovou krajinou Bavorsko. 247 Na rozdiel od konstatovania v súvislosti s odpustením pohladávky vo výske 3 milióny DEM (pozri body 123 az 130 vyssie), vsak toto pochybenie nemá dôsledky na zákonnost rozhodnutia, a preto je v tomto prípade vylúcené, ze ide o dvojnásobné prihliadnutie na tú istú výhodu. Samotná skutocnost, ze táto podpora slúzila na splatenie úverov zabezpecených spolkovou krajinou Bavorsko, totiz neumoznuje vyvodit záver, ze ide o plnenie na základe tejto záruky. Tento úver bol poskytnutý PA osobitne na to, aby jej umoznil splatit cast úverov pokrytých zárukou. A teda hoci má poskytnutie úveru za ciel umoznit splatenie zabezpecených úverov, nevyplýva z toho, ze ide o plnenie na základe záruky, ale naopak, ze ide o novú pomoc. 248 Po druhé, spolková krajina Durínsko nesprávne tvrdí, ze Komisia vykonala nesprávne zistenie skutkového stavu a porusila povinnost odôvodnenia tým, ze sa domnievala, ze tento úver bol poskytnutý podniku v tazkostiach a kvalifikovala ho ako státnu pomoc. Treba pripomenút, ze v case poskytnutia úveru PA mohol byt kvalifikovaný ako podnik v tazkostiach (pozri v tejto súvislosti body 196 az 202 vyssie). Mozno sa oprávnene domnievat, ze súkromná spolocnost nachádzajúca sa v situácii LfA by neposkytla dalsí úver podniku v tazkostiach, akým bol PA bez toho, aby si overila ekonomickú situáciu podniku a bez restrukturalizacného plánu. Okrem iného, hoci bol tento úver kvalifikovaný ako státna pomoc v rozhodnutí o zacatí konania, nemecké orgány túto kvalifikáciu následne nenamietali. Nakoniec, ako bolo zdôraznené v bode 202 vyssie, Komisia dostatocne odôvodnila kvalifikáciu PA za podnik v tazkostiach, a teda nezlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom. 249 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou ako nedôvodné. L - O pôzicke od spolocníka vo výske 3,5 miliónov DEM poskytnutej TIB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 250 Spolková krajina Durínsko tvrdí, ze napadnutým rozhodnutím bol porusený clánok 87 ods. 1 ES a povinnost odôvodnenia v rozsahu, v akom kvalifikuje pôzicku od spolocníka vo výske 3,5 miliónov DEM ako státnu pomoc v prospech PA nezlucitelnú so spolocným trhom. Zdôraznuje, ze v rozpore s tvrdením Komisie v napadnutom rozhodnutí táto pôzicka nesmie byt posudzovaná podla usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, pretoze PA sa nenachádzal v takej situácii. Okrem iného pripomína, ako vyplýva z listu nemeckých orgánov z 30. marca 1999, ze pôzicka od spolocníka vo výske 3,5 miliónov DEM poskytnutá TIB spolocnosti PA bola spreneverená v prospech skupiny Pilz prostredníctvom systému centrálneho riadenia financií. 251 Komisia, ktorú podporuje ODS, sa domnieva, ze tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 252 Spolková krajina Durínsko v súvislosti s touto podporou namieta nesprávne zistenie skutkového stavu, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 253 Najskôr treba pripomenút, ze spolková krajina Durínsko nespochybnuje zistenie uvedené v odôvodnení c. 35 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého TIB poskytol v apríli 1994 spolocnosti PA pôzicku od spolocníka vo výske 3,5 miliónov DEM. 254 Dalej je opodstatnené zdôraznit, ze spolková krajina Durínsko nesprávne tvrdí, ze Komisia sa dopustila právneho pochybenia a porusila povinnost odôvodnenia tým, ze uplatnila usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu a kvalifikáciou tohto úveru ako státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Ako bolo zdôraznené v bodoch 196 az 202 vyssie, PA mohol byt v case poskytnutia tohto úveru kvalifikovaný ako podnik v tazkostiach. Mozno sa totiz oprávnene domnievat, ze súkromná spolocnost v situácii TIB by neposkytla úver podniku v tazkostiach, akým bol PA bez toho, aby si prinajmensom nevykonala podrobnú analýzu ekonomickej situácie spolocného podniku a nevypracovala restrukturalizacný plán. Okrem iného, hoci táto podporu bola kvalifikovaná ako státna pomoc v rozhodnutí o zacatí konania, nemecké orgány následne túto kvalifikáciu nenamietali. Nakoniec, ako bolo zdôraznené v bode 202 vyssie, Komisia dostatocne odôvodnila kvalifikáciu PA za podnik v tazkostiach, a teda nezlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom. 255 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého Komisia opomenula prihliadnut na skutocnost, ze táto podpora bola spreneverená v prospech skupiny Pilz, je opodstatnené odvolat sa na posúdenie tejto námietky v rámci tvrdení spolkovej krajiny Durínsko týkajúcej sa zákonnosti príkazu na vymáhanie uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia (body 307 az 347 nizsie). 256 Vzhladom na vyssie uvedené je opodstatnené zamietnut zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko týkajúce sa tejto podpory ako nedôvodné. M - O úvere vo výske 15 miliónov DEM poskytnutom LfA skupine Pilz 1. Tvrdenia úcastníkov konania 257 Spolková krajina Durínsko sa domnieva, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o úver vo výske 15 miliónov DEM poskytnutý LfA v tom, ze úver bol poskytnutý priamo skupine Pilz, a teda nie je vhodné ziadat jeho vrátenie od spolocného podniku a jeho právnych nástupcov. Dalej tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých tento úver predstavuje pomoc v prospech PA alebo CD Albrechts. 258 Komisia podporovaná ODS sa domnieva, ze tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko týkajúce sa tejto podpory musia byt zamietnuté ako nedôvodné. Podciarkuje, ze málo zálezí na tom, ze úver 15 miliónov DEM bol urcený skupine Pilz, pretoze vzhladom na to, ze ide o prevádzkový úver, ktorý má slúzit na prekonanie obdobia hladania nového nadobúdatela spolocného podniku, mali z neho prospech tiez spolocný podnik a PA. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 259 Spolková krajina Durínsko v súvislosti s touto podporou namieta zjavne nesprávne posúdenia a porusenie povinnosti odôvodnenia. 260 Spolková krajina Durínsko v súlade s právom tvrdí, ze Komisia opomenula prihliadnut na skutocnost, ze táto podpora bola uhradená priamo skupine Pilz. Komisia neuviedla ziadnu skutocnost, z ktorej by vyplývalo, ze táto podpora bola urcená na restrukturalizáciu PA alebo CD Albrechts. 261 Uvedený záver nezmení ani skutocnost, ako skonstatovala Komisia v odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia, ze úver vo výske 15 miliónov DEM má podporovat skupinu Pilz pri hladaní nového nadobúdatela PA. Okrem toho, ze Komisia nepredlozila ziaden dôkaz na podporu tohto tvrdenia, tiez nie je preukázané, ze PA bol touto pomocou skutocne zvýhodnený. Komisia sa teda dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievajúc sa, ze z tohto úveru mal PA prospech. 262 Vzhladom na vyssie uvedené, bez potreby preskúmat námietku týkajúcu sa porusenia povinnosti odôvodnenia, treba zrusit clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia stanovila, ze úver vo výske 15 miliónov DEM predstavuje pomoc "urcenú na restrukturalizáciu [CD Albrechts]". N - O úvere vo výske 15 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti CD Albrechts 1. Tvrdenia úcastníkov konania 263 Spolková krajina Durínsko zdôraznuje, ze z listu nemeckých orgánov z 30. marca 1999 vyplýva, ze úver vo výske 15 miliónov DEM, ktorý poskytol TAB CD Albrechts bol spreneverený v prospech skupiny Pilz. Tiez pripomína, ze tento úver bol uz splatený. Dalej tvrdí, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES v tom, ze sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze úver vo výske 15 miliónov DEM predstavuje státnu pomoc v prospech PA. Zdôraznuje, ze v rozpore s tým, co skonstatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, tento úver nesmie byt analyzovaný vo svetle usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, pretoze PA, následne CD Albrechts, sa v case úhrady nenachádzala v takej situácii. Okrem iného uvádza, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých tento úver predstavuje státnu pomoc v prospech PA alebo CD Albrechts. 264 Komisia podporovaná ODS sa domnieva, ze tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 265 Spolková krajina Durínsko v súvislosti s touto podporou namieta nesprávne zistenie skutkového stavu, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 266 V tejto súvislosti je opodstatnené predovsetkým zdôraznit, ze spolková krajina Durínsko nepredlozila ziaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého tento úver bol uz scasti alebo v celom rozsahu splatený. Okrem iného tiez pocas správneho konania nepreukázala, ze Komisia bola o uvedenom splatení informovaná. 267 Dalej spolková krajina Durínsko nesprávne tvrdí, ze Komisia sa dopustila právneho pochybenia a porusenia povinnosti odôvodnenia tým, ze kvalifikovala tento úver ako státnu pomoc na restrukturalizáciu nezlucitelnú so spolocným trhom. Z dôvodov uvedených v bodoch 196 az 202 vyssie CD Albrechts, pôvodne PA, mohol byt v case poskytnutia tohto úveru kvalifikovaný ako podnik v tazkostiach. Je totiz mozné oprávnene predpokladat, ze súkromná spolocnost nachádzajúca sa v situácii TAB by neposkytla úver podniku v tazkostiach, akým je PA bez toho, aby si prinajmensom nevykonala podrobnú analýzu ekonomickej situácie podniku a bez vypracovania restrukturalizacného plánu. Okrem iného, hoci bola táto podpora kvalifikovaná v rozhodnutí o zacatí konania ako státna pomoc, nemecké orgány nenamietali túto kvalifikáciu pocas správneho konania. Navyse, ako bolo zdôraznené v bode 202 vyssie, Komisia dostatocne odôvodnila kvalifikáciu PA za podnik v tazkostiach, a teda nezlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom. 268 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého Komisia opomenula prihliadnut na skutocnost, ze táto podpora bola spreneverená v prospech skupiny Pilz, je opodstatnené poukázat na posúdenie tejto námietky v rámci tvrdení spolkovej krajiny Durínsko týkajúcej sa zákonnosti príkazu na vymáhanie uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia (body 318 az 344 nizsie). 269 S výnimkou neskorsieho preskúmania poslednej námietky treba vzhladom na vyssie uvedené zamietnut zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko týkajúce sa tejto podpory ako nedôvodné. O - O úvere vo výske 7 miliónov DEM poskytnutom LfA spolocnosti CD Albrechts 1. Tvrdenia úcastníkov konania 270 Spolková krajina Durínsko v prvom rade tvrdí, ze Komisia vykonala v súvislosti s úverom vo výske 7 miliónov DEM nesprávne zistenia skutkového stavu. V rozpore so zistením Komisie v odôvodneniach c. 36 a c. 73 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze úver vo výske 7 miliónov DEM poskytnutý LfA spolocnosti PA neslúzil na podporu tejto spolocnosti. Pripomína, ze po uzavretí dohody o ozdravení bol tento úver pouzitý do výsky 2 miliónov DEM na splatenie splatných úrokov z bankových úverov poskytnutých PBK, ktoré boli pokryté zárukou spolkovej krajiny Bavorsko. Domnieva sa preto, ze kedze celková výska záruky (54,7 miliónov DEM) uz je Komisiou zarátaná ako státna pomoc, povazovanie aj tejto casti úveru za státnu pomoc znamená zohladnit ako pomoc tú istú sumu dvakrát. 271 Spolková krajina Durínsko sa domnieva, ze Komisia sa dopustila rôznych právnych pochybení a porusila v súvislosti s touto podporou povinnost odôvodnenia. Spochybnuje najmä, ze tento úver predstavuje státnu pomoc a o to viac, ze ide o novú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Zdôraznuje, ze ak tento úver vo výske 5 miliónov DEM slúzil na splatenie casti úverov krytých zárukou THA a ak podla Komisie poskytnutej záruky predstavuje státnu pomoc, Komisia nesprávne zastáva názor, ze sumy uhradené pri plnení zo záruky tiez predstavujú státnu pomoc, pretoze to by znamenalo prihliadat dvakrát na tie isté sumy ako na státnu pomoc. Okrem iného sa domnieva, ze kedze poskytnutie záruky treba povazovat za existujúcu pomoc zlucitelnú so Zmluvou, ako to uz preukázala, to isté nevyhnutne platí aj pre túto financnú podporu uhradenú pri výkone povinností vyplývajúcich zo záruky. Nakoniec spolková krajina Durínsko uvádza, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v tom, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze úver vo výske 7 miliónov DEM predstavuje pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom v prospech CD Albrechts, hoci tento úver do výsky 5 miliónov DEM slúzil na splatenie bankových úverov urcených na výstavbu továrne na CD v Albrechts, ktoré boli uhradené iba Pilz Construction, a ze do výsky 2 miliónov DEM umoznil splatit úroky z úverov krytých touto zárukou. 272 Komisia, ktorú podporuje ODS, sa domnieva, ze tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 273 Spolková krajina Durínsko v súvislosti s touto podporou namieta rôzne nesprávne zistenia skutkového stavu, zjavne nesprávne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia. 274 V tejto súvislosti treba v prvom rade preskúmat, ci Komisia, ako tvrdí spolková krajina Durínsko, vykonala nesprávne zistenie skutkového stavu tým, ze nezohladnila, ze úver vo výske 7 miliónov DEM poskytnutý LfA spolocnosti PA slúzil vo výske 2 milióny DEM na zabezpecenie budúcich úrokov z úverov krytých zárukou spolkovej krajiny Bavorsko a vo výske 5 miliónov DEM na splatenie casti úverov krytých zárukou THA. 275 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rozhodnutí o zacatí konania Komisia uviedla tieto zistenia: "Dna 8. marca 1994 uzavrela [spolková krajina] Bavorsko prostredníctvom LfA... dve zmluvy o pôzicke v prospech spolocného podniku, jednu vo výske 2 milióny [DEM] a druhú vo výske 7 miliónov [DEM]; úrok bol v obidvoch prípadoch stanovený na 7 % a splatené mali byt najneskôr do 31. marca 1996 prvá, a do 30. marca 1996 druhá. Prvá pôzicka sa pouzila na splatenie... úveru zabezpeceného [spolkovou krajinou] Bavorsko. Pokial ide o druhú pôzicku, 5 miliónov [DEM] sa pouzilo na znízenie sumy zabezpecenej THA a zvysné 2 milióny [DEM] mali byt pouzité ako prevádzkové zdroje." 276 Z tejto casti textu jasne vyplýva, ze Komisia bola pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania informovaná o skutocnosti, ze pôzicka 7 miliónov DEM poskytnutá LfA slúzila vo výske 5 miliónov DEM na splatenie úverov zabezpecených THA. Zdá sa vsak, ze v tomto stádiu konania nebola informovaná o skutocnosti, ze zvysné 2 milióny DEM druhej pôzicky vo výske 7 miliónov DEM poskytnutej LfA slúzili na zabezpecenie úhrady budúcich úrokov z úverov zabezpecených spolkovou krajinou Bavorsko. 277 Treba pripomenút, ze v rámci správneho konania nemecké orgány uviedli pripomienky týkajúce sa pouzitia tejto pôzicky. V liste z 30. marca 1999 v prvom rade zdôraznili, ze uvedená pôzicka vo výske 5 miliónov neslúzila na splatenie úverov zabezpecených spolkovou krajinou Bavorsko, ale práve úverov zabezpecených THA. Dalej tieto orgány uviedli, ze zvysné 2 milióny DEM boli prevedené súkromným bankám, aby sa zabezpecila úhrada úrokov splatných v budúcnosti. 278 Za týchto podmienok sa mozno domnievat, ze vzhladom na informácie, ktorými Komisia disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, musela vediet, ze úver vo výske 7 miliónov DEM poskytnutý LfA slúzil vo výske 5 miliónov DEM na splatenie casti úverov zabezpecených zárukou THA a vo výske 2 milióny DEM na zabezpecenie budúcich úrokov z úverov krytých spolkovou krajinou Bavorsko. 279 Treba vsak zdôraznit, ze absencia zistení v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti nemá dosah na jeho zákonnost, pokial ide o predmetnú podporu. 280 Aj za predpokladu, ze Komisia by zobrala do úvahy skutocnost, ze úver 7 miliónov DEM bol do výsky 5 miliónov DEM pouzitý na splatenie úverov zabezpecených THA, táto skutocnost by nezmenila posúdenie pomoci, pretoze financné podpory udelené na splatenie úverov zabezpecených THA, z dôvodov uvedených v bode 194 vyssie, sú odlisné od súm zaplatených THA na základe tej istej záruky. 281 Okrem iného spolková krajina Durínsko nesprávne tvrdí, ze v rozsahu, v akom úver slúzil do výsky 5 miliónov DEM na splatenie casti úverov zabezpecených THA, Komisia vykonala nesprávne posúdenie a porusila povinnost odôvodnenia kvalifikujúc túto podporu ako novú pomoc. Samotná skutocnost, ze uvedená podpora slúzila na splatenie úverov zabezpecených THA totiz neumoznuje vyvodit záver, ze ide o plnenie na základe uvedenej záruky. Tento úver bol predovsetkým uhradený spolocnému podniku pre to, aby mu umoznil splatit cast úverov krytých zárukou. Z uvedeného vyplýva, ze - hoci poskytnutie úveru má za ciel umoznit splatenie zabezpecených úverov - je zrejmé, ze ide práve o novú pomoc a nie plnenie na základe existujúcej záruky. 282 Nakoniec, co sa týka skutocnosti, ze predmetný úver bol do výsky 2 milióny DEM pouzitý na úhradu budúcich úrokov z úverov zabezpecených spolkovou krajinou Bavorsko, spolková krajina Durínsko nepreukázala, akým spôsobom by táto skutková okolnost mohla zmenit posúdenie, ktoré v súvislosti s touto podporou vykonala Komisia, konkrétne, ze ide o pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, pretoze bola udelená spôsobom porusujúcim usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. 283 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut vsetky tvrdenia uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s touto podporou ako nedôvodné. P - O úvere vo výske 9,5 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti CD Albrechts 1. Tvrdenia úcastníkov konania 284 Spolková krajina Durínsko zdôraznuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nezobrala do úvahy skutocnost, ze uvedený úver bol v celom rozsahu splatený. Podciarkuje tiez, ze tento úver je jediný, z ktorého mal skutocný prospech CD Albrechts, pretoze v decembri 1994 boli vztahy so skupinou Pilz definitívne prerusené. Okrem iného tvrdí, ze Komisia mala túto pôzicku posúdit podla kritéria investora v trhovej ekonomike, to znamená s prihliadnutím na financné tazkosti, ktorým musel celit CD Albrechts v dôsledku protiprávnych úkonov skupiny Pilz. 285 Komisia zdôraznuje, ze neobdrzala informácie týkajúce sa prípadného splatenia, a teda oprávnene sa domnievala, ze uvedený úver este nebol splatený. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 286 Pokial ide o tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko týkajúce sa predmetnej podpory, stací skonstatovat, ze spolková krajina Durínsko nepredlozila ziaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého táto podpora bola splatená v celom rozsahu. Aj za predpokladu, ze bola spôsobilá predlozit dôkaz o tomto splatení, je pravda, ze opomenula predlozit dôkaz v rámci správneho konania, a teda nemôze Komisii vytýkat, ze na to neprihliadla v rámci napadnutého rozhodnutia. Nakoniec, tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko zalozené na tom, ze udelenie pomoci zodpovedá racionálnemu správaniu súkromného investora, nemôze uspiet, pretoze s prihliadnutím na úvahy v bode 218 vyssie nemá v prejednávanej veci otázka, ci TAB konal ako súkromný investor, dôsledky na posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom a teda je pozbavená relevantnosti. 287 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko v súvislosti s predmetnou podporou ako nedôvodné. Q - O úrokoch v celkovej výske 21,3 milióna DEM 1. Tvrdenia úcastníkov konania 288 Spolková krajina Durínsko v prvom rade tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o úroky. Zdôraznuje, ze na ziadnom mieste v napadnutom rozhodnutí Komisia neskonstatovala alebo nepredlozila odôvodnenia týkajúce sa výpoctu sumy 21,3 milióna DEM predstavujúcej nezaplatené úroky z rôznych úverov. Podla nej je táto skutocnost o to povázlivejsia, ze sumy uhradené v rámci dohody o ozdravení na úcely uvolnenia záruk uz obsahovali velkú cast úrokov. Spolková krajina Durínsko sa tiez domnieva, ze kedze napadnuté rozhodnutie ustanovuje, ze pomoc, ktorá má byt vrátená, musí byt zvýsená o úroky s referencnou sadzbou, mala Komisia jasne vysvetlit o aké úroky islo a preco z nich mal spolocný podnik a jeho právni nástupcovia prospech. Podla nej Komisia sa v tejto súvislosti nemohla obmedzit iba na odkaz na informácie predlozené clenským státom. 289 Spolková krajina Durínsko dalej spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého bola Komisia povinná, vzhladom na informácie nemeckých orgánov, poziadat o vymáhanie zvýhodnenia spocívajúceho v úrokoch vo výske 21,3 milióna DEM. Pripomína, ze na jednej strane Komisia nepredlozila ziaden dôkaz o tom, ze nemecké orgány takúto skutocnost potvrdili, a na druhej strane treba zdôraznit, ze aj za predpokladu, ze nemecké orgány urobili takéto vyhlásenie - co spolková krajina Durínsko spochybnuje -, neodôvodnuje to neexistenciu vecných zistení v súvislosti s výpoctom sumy úrokov. 290 Spolková krajina Durínsko okrem iného tvrdí, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, pretoze v napadnutom rozhodnutí pausálne urcila sumu 21,3 milióna DEM ako údajné zvýhodnenie z úrokov, z ktorých mal spolocný podnik a jeho právni nástupcovia prospech. 291 Komisia, ktorú podporuje ODS, spochybnuje vsetky tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko v súvislosti so zvýhodnením spocívajúcom v úrokoch vo výske 21,3 milióna DEM. 292 Predovsetkým zdôraznuje, ze bola povinná prijat rozhodnutia s prihliadnutím na informácie, ktoré jej poskytli nemecké orgány, konkrétne, ze rôzne úhrady boli sprevádzané zvýhodnením spocívajúcim v úrokoch predstavujúcich najmenej 21,3 milióna DEM za obdobie od konca roku 1993 az do roku 1998 (odôvodnenie c. 40 napadnutého rozhodnutia). Domnieva sa okrem iného, ze tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko týkajúce sa úrokov, ktoré majú byt vrátené na základe príkazu na vymáhanie, je chybné, pretoze suma vo výske 21,3 milióna DEM predstavuje len zvýhodnenie z úrokov, ktoré boli schválené spolocnému podniku a ktoré preto samy osebe predstavujú pomoc. Podla nej je potrebné ich odlísit od úrokov, ktoré musia byt splatené od dátumu uhradenia pomoci, ktoré sú podla clánku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia vypocítané na základe referencnej sadzby uplatnitelnej na výpocet dotacného ekvivalentu regionálnej pomoci. 293 Okrem iného odmieta tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého stanovila pausálne výsku zvýhodnenia spocívajúceho v úrokoch najmenej na 21,3 milióna DEM bez toho, aby prihliadla na skutocnost, ze prospech z úhrad mali rôzne podniky, ako aj na skutocnost, ze táto výhoda sa uz ciastocne zohladnila pri výpocte urcitých ciastok. Pripomína, ze pre výpocet výsky poskytnutej pomoci nie je urcujúci konecný príjemca financnej pomoci vnútri skupiny podnikov, ale práve objektívny príjemca, v prejednávanej veci konkrétne spolocný podnik a jeho právni nástupcovia. Okrem iného Komisia zdôraznuje, ze celková výska výhod vo forme úrokov uvedených v napadnutom rozhodnutí nespocíva na chybnom výpocte, ale - ako vyplýva z odôvodnenia c. 40 napadnutého rozhodnutia - na informáciách poskytnutých nemeckými orgánmi. 294 Nakoniec popiera, ze by porusila povinnost odôvodnenia v súvislosti so zvýhodneniami poskytnutými vo forme úrokov. Zdôraznuje, ze v dôsledku nedostatku jasných informácií zo strany nemeckých orgánov bola povinná vychádzat zo sumy 21,3 milióna DEM, ktorú - ako vyplýva z odôvodnenia c. 40 napadnutého rozhodnutia - nemecké orgány uviedli ako celkovú výhodu spocívajúcu v úrokoch, z ktorej mali prospech spolocný podnik a jeho právni nástupcovia. Okrem iného zdôraznuje, ze táto výhoda bola odhadnutá podla usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu a ze z tohto dôvodu bola povazovaná za protiprávnu pomoc na restrukturalizáciu. Nakoniec, pokial ide o tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého neuviedla, v akom rozsahu prihliadla pri urcení celkovej výsky výhody spocívajúcej v úrokoch na skutocnost, ze dva úvery slúzili na splatenie splatných úrokov z úverov, Komisia tvrdí, ze vzhladom na informácie, ktorými disponovala, nemala inú volbu ako vyvodit záver, ze islo o pôzicky, ktoré museli byt povazované za protiprávnu pomoc na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 295 Je potrebné skonstatovat, ze v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna Spolková republika Nemecko zdôraznila, ze jej zamestnanci nepredlozili Komisii informácie, z ktorých by vyplývalo, ze výhody z úrokov poskytnuté v rámci projektu továrne na CD v Albrechts dosahovali výsku najmenej 21,3 milióna DEM pre obdobie od roku 1993 az do roku 1998. Okrem iného zdôraznila, ze tento císelný údaj je v rozpore z výskou úrokov uvedenou v liste nemeckej vlády zo 17. apríla 1997, konkrétne sumou 14,9 miliónov DEM. 296 Pokial ide o Komisiu, táto potvrdila vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, ze nie je spôsobilá dokázat, ze obdrzala od nemeckých orgánov informáciu, podla ktorej predmetná pomoc dosahuje výsku 21,3 milióna DEM. 297 Za týchto okolností treba skonstatovat, ze Komisia vykonala nesprávne zistenia skutkového stavu stanovením, v odôvodnení c. 40 napadnutého rozhodnutia, ze "podla informácií nemeckých orgánov boli tieto úhrady sprevádzané výhodami spocívajúcimi v úrokoch, predstavujúcimi najmenej 21,3 milióna DEM od konca roku 1993 do roku 1998". 298 Vzhladom na vyssie uvedené, bez potreby skúmat ostatné námietky uvedené v tejto súvislosti, treba zrusit clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zahrna sumu 21,3 milióna DEM na základe výhod z úrokov poskytnutých v rámci restrukturalizácie továrne na CD v Albrechts. III - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti clánku 2 napadnutého rozhodnutia A - Úvodné pripomienky 299 Spolková krajina Durínsko podporovaná Spolkovou republikou Nemecko tvrdí, ze v rozsahu, v akom v clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia nariaduje vymáhanie pomoci od LCA, CDA, a "vsetkých ostatných podnikov, na ktoré boli alebo budú prevedené aktíva a/alebo infrastruktúra [PBK], [spolocného podniku] alebo [PA]" je toto ustanovenie nezákonné, pretoze v nom uvedený príkaz na vymáhanie sa zakladá na mnozstve pochybení v zistení skutkového stavu, je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES a clánkom 88 ods. 2 ES, porusuje povinnost odôvodnenia a zásadu dodrziavania práva na obhajobu a nakoniec porusuje zásady právnej istoty a proporcionality. 300 Súd prvého stupna sa rozhodol v prvom rade preskúmat tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého príkaz na vymáhanie stanovený v clánku 2 napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 2 ES. B - O porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 2 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 301 Na podporu svojho tvrdenia zalozeného na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 2 ES spolková krajina Durínsko v podstate tvrdí, ze Komisia nie je oprávnená vyzadovat od Spolkovej republiky Nemecko, aby vymáhala pomoc od podnikov, ktoré touto pomocou neboli zvýhodnené. Zdôraznuje po prvé, ze pomoc bola vo velkom rozsahu spreneverená v prospech podnikov spolocnosti Pilz, po druhé, ako skonstatovala aj Komisia v odôvodnení c. 103 napadnutého rozhodnutia, ze MTDA (následne CDA) nemala v rámci odkúpenia aktív CD Albrechts (následne LCA) z pomoci prospech, pretoze zaplatila trhovú cenu, a po tretie, ze cast pomoci bola uhradená priamo skupine Pilz. 302 Okrem toho tvrdí, ze Komisia nie je oprávnená vyzadovat vymáhanie pomoci od tretích osôb, odvolávajúc sa len na existenciu obchádzania povinnosti. Predovsetkým zdôraznuje, ze Komisia nemôze príkaz na vymáhanie pomoci vztahovat na tretiu osobu bez preukázania, ze táto osoba bola pomocou zvýhodnená. Okrem iného sa domnieva, ze objektívne kritériá, ktoré Komisia pouzila na preukázanie existencie obchádzania povinnosti - predmet prevodu, nadobúdacia cena, totoznost spolocníkov alebo vlastníkov základného imania predchádzajúceho podniku a totoznost nového nadobúdatela, dátum realizácie prevodu a jeho obchodný charakter - ktoré sú uvedené v odôvodnení c. 118 napadnutého rozhodnutia nie sú v tomto prípade dostacujúce. 303 Komisia, ktorú v konaní podporuje ODS, spochybnuje vsetky tvrdenia spolkovej krajiny Durínsko smerujúce k preukázaniu, ze porusila clánok 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 2 ES, pozadujúc od Spolkovej republiky Nemecko, aby vyzadovala vrátenie pomoci od LCA, CDA a vsetkých podnikov, na ktoré boli alebo budú prevedené aktíva alebo infrastruktúra spolocného podniku takým spôsobom, ktorým sa vylúcia úcinky napadnutého rozhodnutia. 304 Predovsetkým vseobecným spôsobom spresnuje svoj pohlad na vymedzenie subjektov povinných vrátit pomoc v prípade prevodu obchodných podielov spolocnosti príjemcu alebo jej aktív. V tejto súvislosti v prvom rade pripomína, ze otázka prevodu obchodných podielov nespôsobuje osobitné problémy, pretoze spolocnost príjemcu nadalej existuje, mení sa iba jej vlastník. Podla Komisie z judikatúry vyplýva, ze v takomto prípade povinnost vrátit pomoc nadalej prinálezí spolocnosti, ktorá pomoc obdrzala, alebo jej právnym nástupcom, nezávisle od zmien v struktúre vlastníctva a prípadného zohladnenia povinnosti vrátit pomoc pri vymedzení podmienok predaja. Zdôraznuje, ze ak spolocnost pokracuje vo výkone dotovaných cinností, nadalej pozíva z pomoci výhodu a pokracuje tak v narúsaní hospodárskej sútaze. Dalej sa domnieva, ze takisto nespôsobuje tazkosti prípad, ked sú aktíva spolocnosti príjemcu prevedené na podniky patriace do tej istej skupiny. Zdôraznuje, ze v takomto prípade budú povinné vrátit pomoc spolu so spolocnostou príjemcom aj podniky skupiny, ktoré v dôsledku prevodu aktív mohli mat prospech z priaznivých úcinkov pomoci, získajúc z nej takto ekonomickú výhodu. Okrem iného, pokial ide o predaj aktív spolocnosti príjemcu tretím podnikom, Komisia rozlisuje, ci boli veci predané jednotlivo alebo "v celku". Podla Komisie, ak boli veci predané jednotlivo za trhovú cenu, nadobúdatelia nie sú povinní vrátit pomoc, pretoze v dôsledku separátneho predaja aktív zanikla dotovaná cinnost, a teda pomoc poskytnutá pred prevodom aktív nie je spôsobilá znevýhodnit konkurentov spolocnosti príjemcu. Komisia vsak zastáva názor, ze situácia je odlisná v prípade, ak sú aktíva predané v celku tak, ze nadobúdatelovi umoznujú nadalej vykonávat cinnost spolocnosti príjemcu. Podla Komisie v takomto prípade môze pokracovanie v dotovanej cinnosti trvalo narúsat hospodársku sútaz, a teda sa zdá byt potrebná osobitná obozretnost aby sa zabránilo tomu, ze prevod vecí spolocnosti príjemcu povedie k podstatnému obchádzaniu povinnosti vrátit pomoc prostredníctvom "ukrytia" predaných vecí. Tvrdí, ze takémuto obchádzaniu sa dá zabránit iba v prípade, ak sa prevod vecí "v celku" vykoná za trhovú cenu a v rámci nepodmieneného postupu otvoreného vsetkým konkurentom tejto spolocnosti. 305 Vo svetle týchto zásad zastáva Komisia názor, ze vyzadovala vymáhanie pomoci od LCA a CDA v súlade s právom, pretoze: - CDA nadalej vykonáva ekonomické cinnosti pôvodného príjemcu pouzívajúc "kontaminované" výrobné prostriedky, ktoré prevzala od skupiny prepojených podnikov kontrolovaných TIB, - CDA a LCA pokracujú v získavaní prospechu z protiprávne udelenej pomoci spolocnému podniku - ako aj jeho právnym nástupcom - tým, ze narusenie hospodárskej sútaze spôsobenej poskytnutím pomoci má nadalej pre CDA a LCA pozitívne dôsledky, - kúpna cena v celkovej výske 35,3 milióny DEM, splatená vo forme odkúpenia pasív (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia) v konecnom dôsledku zostala v jednom a tom istom zoskupení podnikov z dôvodu kontroly, ktorú TIB vykonáva nad CDA a zároven LCA, - zohladnit kúpnu cenu v prípade zoskupenia ekonomiky prepojených podnikov by odporovalo povinnosti, ktorá pre nu vyplýva, a to zabránit obchádzaniu jej rozhodnutí a povinnosti clenských státov dbat na dodrziavanie ustanovení jej rozhodnutí (odôvodnenia c. 118 a c. 119 napadnutého rozhodnutia). 306 Nakoniec Komisia zdôraznuje, ze spolková krajina Durínsko nesprávne uvádza, ze nemôze od CDA a LCA vyzadovat vrátenie pomoci, ktorá im bola priamo uhradená alebo spreneverená v prospech skupiny Pilz. Pripomína, ze predmetná pomoc bola poskytnutá na výkon aktivít spolocného podniku alebo jeho právnych nástupcov aj napriek tomu, ze bola následne okamzite vyclenená, aby z nej mali prospech dalsie spolocnosti skupiny Pilz. Podla Komisie je v tejto súvislosti len málo dôlezité, ze spolocný podnik mal z pomoci v skutocnosti malý prospech. Zdôraznuje, ze v rozsudku z 20. marca 1997, Alcan Deutschland (C-24/95, Zb. s. I-1591), Súdny dvor zastával názor, ze námietka zalozená na zániku obohatenia nepredstavuje platný dôvod pre odmietanie vymáhania pomoci. Domnieva sa, ze takáto úvaha Súdneho dvora sa môze uplatnit aj na prípad, akým je prejednávaná vec, v ktorej mechanizmy prevodu aktív vnútri zoskupenia podnikov mali v podstate za ciel zahladit obohatenie získané pôvodným príjemcom pomoci. Podla Komisie je v takomto prípade vylúcené prihliadnut na námietku zániku obohatenia a naopak, treba podnikom skupiny pripísat protiprávnu výhodu, ktorú získali v dôsledku nadobudnutia pomoci. Dalej sa domnieva, ze TIB a ekonomicky prepojené podniky sa takisto nemôzu dovolávat tejto námietky, pretoze spreneverenie pomoci skupinou Pilz je mozné pripísat aj spolocnému podniku a jeho právnym nástupcom. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 307 Na úvod je opodstatnené v súlade s právom Spolocenstva pripomenút, ze ak Komisia skonstatuje, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, je oprávnená ulozit clenskému státu povinnost vymôct túto pomoc od jej príjemcov (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb. s. 813, body 13 a 20, a rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 73). 308 Zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom vymáhania je logickým dôsledkom stanovenia jej protiprávnosti a smeruje k obnoveniu predchádzajúcej situácie (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 74). 309 Tento ciel sa dosiahne vtedy, ked predmetnú pomoc, v danom prípade zvýsenú o úroky z omeskania, vrátia jej príjemcovia, alebo inými slovami podniky, ktoré ju skutocne pouzili (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, body 57 a 60). Týmto vrátením totiz príjemca stráca výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi, a obnoví sa situácia pred vyplatením pomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, bod 22). 310 Z uvedeného vyplýva, ze hlavným cielom vrátenia protiprávne poskytnutej státnej pomoci je odstránit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré bolo spôsobené konkurencnou výhodou v dôsledku protiprávnej pomoci (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 76). 311 Práve vo svetle týchto vseobecných úvah treba preskúmat zákonnost príkazu na vymáhanie pomoci uvedenom v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 312 V tejto súvislosti je potrebné skúmat zvlást zákonnost predmetného príkazu, pokial ide o vymáhanie pomoci od LCA a od CDA. Je nepochybné, ze na rozdiel od LCA, ktorého treba povazovat za priameho právneho nástupcu spolocného podniku, a PA, toto nie je prípad CDA. V napadnutom rozhodnutí je rozsírenie príkazu na vymáhanie pomoci aj na túto spolocnost zalozené na existencii obchádzania povinnosti. 313 Pokial ide o vymáhanie pomoci od LCA, spolková krajina Durínsko tvrdí, ze uvedený príkaz je protiprávny v rozsahu, v akom zahrna pomoc priamo uhradenú skupine Pilz a zároven pomoc, ktorá napriek tomu, ze bola uhradená spolocnému podniku a PA, bola spreneverená v prospech tejto skupiny. 314 V tejto súvislosti treba skonstatovat, ze ako vyplýva z tabuliek uvedených v odôvodneniach c. 32 a c. 39 napadnutého rozhodnutia, pomoc opísaná v clánku 1 tohto rozhodnutia v skutocnosti zahrna aj pomoc, ktorá bola priamo uhradená skupine Pilz a PBK, podniku patriacemu k tejto skupine. To je osobitne prípad podpory poskytnutej PBK na základe záruky spolkovej krajiny Bavorsko (LfA) vo výske 54,7 miliónov DEM, podpory poskytnutej PBK z dôvodu odpustenia pohladávky vo výske 3 milióny DEM, podpory poskytnutej PBK ako kúpna cena podielov PA vo výske 3 milióny DEM a podpory poskytnutej skupine Pilz ako úver vo výske 15 miliónov DEM. 315 Pokial ide o prvé dve podpory, je nepochybné, ze aj ked boli uhradené priamo PBK, boli urcené na financovanie výstavby továrne na CD v Albrechts, takze bez ohladu na spreneverenie týchto prostriedkov v prospech ostatných podnikov skupiny Pilz a porusenie povinnosti odôvodnia v súvislosti s odpustením pohladávky vo výske 3 milióny DEM Komisia oprávnene nariadila vymáhanie pomoci od LCA (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C-457/00, Zb. s. I-6931, body 55 az 62). 316 Pokial ide o kúpnu cenu vo výske 3 milióny DEM a úver vo výske 15 miliónov DEM, je potrebné skonstatovat, ako uz bolo rozhodnuté v bodoch 218 a 260 vyssie, ze táto pomoc bola uhradená priamo skupine Pilz a nebola urcená na restrukturalizáciu spolocného podniku a PA. Je preto vylúcené pozerat sa na ne tak, ze by mohli skutocne uzívat predmetnú pomoc. Ako uz bolo rozhodnuté v bode 261 vyssie, uvedený záver nie je ovplyvnený skutocnostou, ako skonstatovala Komisia v odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia, ze úver vo výske 15 miliónov DEM mal slúzit na podporu skupiny Pilz v období hladania nového nadobúdatela PA. Okrem toho, kedze Komisia nepredlozila ziaden dôkaz na podporu tohto tvrdenia, nie je preukázané, ze PA bol touto pomocou skutocne zvýhodnený. 317 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia teda nie je v súlade so zásadami spravujúcimi vymáhanie protiprávnej státnej pomoci v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie pomoci opísanej v clánku 1 od LCA, zahrnajúcej pomoc udelenú PBK ako kúpnu cenu vo výske 3 milióny DEM a pomoc udelenú skupine Pilz ako úver vo výske 15 miliónov DEM. 318 Dalej je potrebné skúmat tvrdenie spolkovej krajiny Durínsko, podla ktorého je príkaz na vymáhanie pomoci protiprávny v rozsahu, v akom sa týka pomoci, ktorá napriek tomu, ze bola urcená spolocnému podniku a PA, bola spreneverená v prospech spolocností skupiny Pilz. 319 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje znacný pocet zistení o spreneverení pomoci opísanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v prospech skupiny Pilz. Predovsetkým z odôvodnení c. 27, c. 33, c. 38 a c. 63 az c. 75 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze velká cast pomoci udelenej na úcely výstavby, konsolidácie a restrukturalizácie továrne na CD v Albrechts bola spreneverená v prospech podnikov tejto skupiny. Z uvedených zistení tiez vyplýva, ze spreneverenie pomoci sa uskutocnilo prostredníctvom fakturácie zvýsenej ceny za poskytovanie sluzieb uskutocnených v rámci výstavby továrne, systému centralizovaného riadenia financií existujúceho v skupine Pilz a nezaplatením dodaných výrobkov a sluzieb poskytnutých spolocným podnikom a PA v prospech skupiny Pilz. 320 Tiez treba skonstatovat, ze obzalovací spis státneho zástupcu pri Landgericht Mühlhausen predlozený nemeckými orgánmi v rámci správneho konania obsahuje niekolko údajov umoznujúcich vymedzit, hoci len priblizne, rozsah sprenevery pomoci v prospech skupiny Pilz. V rozpore s tvrdením Komisie samotná skutocnost, ze spis sa týka protiprávnych konaní spáchaných v rámci udelenia dotácií a investicných úlav spolkovej krajiny Durínsko neumoznuje ako taká vyvodit záver, ze údaje obsiahnuté v spise nie sú relevantné pre odhad, ktorý je Komisia povinná vykonat. Tento spis obsahuje, predovsetkým pri opise rôznych mechanizmov pouzitých v rámci podvodu a odhadu výsky realizovaných investícií, presné a uzitocné indikácie pre posúdenie rozsahu sprenevery. 321 Za daných podmienok treba vychádzat z toho, ze prinajmensom v case vydania napadnutého rozhodnutia disponovala Komisia súhrnom hodnoverných a zhodných indícií, z ktorých vyplývalo, ze spolocný podnik a PA skutocne nepouzili znacnú cast pomoci urcenej na výstavbu, konsolidáciu a restrukturalizáciu továrne na CD v Albrechts. Okrem iného tieto indície umoznovali vymedzit, aspon priblizne, rozsah sprenevery. 322 Je pravdivé tvrdenie Komisie, ze zo spisu nevyplýva, ze nemecké orgány predlozili presné údaje týkajúce sa casti pomoci, ktorá bola spreneverená v prospech skupiny Pilz. 323 Je vsak potrebné skonstatovat, ze hoci Komisia disponovala potrebnými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 29), zo ziadneho dokumentu v spise nevyplýva, ze by v tejto otázke poziadala nemecké orgány o predlozenie presných údajov. Okrem toho z rozhodnutia o zacatí konania vyplýva, ze prinajmensom od roku 1997 vedela o spreneverení velkej casti pomoci. V dôsledku toho nemôze tvrdit, ze vzhladom na informácie, ktorými disponovala v case vydania napadnutého rozhodnutia, bola oprávnená vyzadovat od LCA aj vrátenie pomoci opísanej v clánku 1, o ktorej vedela alebo nemohla nevediet, ze z nej spolocný podnik a PA nemali prospech. 324 Je tiez potrebné zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého je rozsah príkazu na vymáhanie pomoci uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia odôvodnený príslusnostou spolocného podniku a jeho právnych nástupcov k zoskupeniu prepojených podnikov, v rámci ktorého existoval vnútorný mechanizmus prevodu aktív. Okrem toho, ze spolocný podnik bol súcastou skupiny Pilz iba v období od októbra 1992 do konca decembra 1993, zo zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí jasne vyplýva, ze v prejednávanej veci boli mechanizmy prevodu v rámci tejto skupiny pouzité výlucne v neprospech tejto spolocnosti a nie v jej prospech. Nie je preto mozné tvrdit, ze v dôsledku príslusnosti k tomuto zoskupeniu spolocný podnik skutocne pouzil pomoci, ktorej bol príjemcom. 325 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia preto nie je v súlade so zásadami spravujúcimi vymáhanie protiprávnej státnej pomoci v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie pomoci opísanej v clánku 1 od LCA zahrnajúcej aj pomoc, ktorú tento podnik skutocne nepouzil. 326 Dalej, pokial ide o clánok 2 napadnutého rozhodnutia nariadujúceho vymáhanie pomoci opísanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia od CDA, z predmetného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zalozila svoje posúdenie hlavne na existencii úmyslu obíst dôsledky uvedeného rozhodnutia, ktorý podla Komisie objektívne vyplýva zo skutocnosti, ze CDA mala prospech z pomoci pôvodne poskytnutej PBK, spolocnému podniku, PA a CD Albrechts v rozsahu, v akom pouzila aktíva týchto podnikov a nadalej vykonávala ich cinnosti (odôvodnenia c. 118 a c. 120 napadnutého rozhodnutia). 327 Uvedené tvrdenie nemôze byt prijaté. 328 Je pravda, ako tiez vyplýva z výmeny korespondencie medzi nemeckými orgánmi a Komisiou v rámci správneho konania, ze cielom prevodu casti aktív z LCA na CDA bolo zachránit cast prevádzky LCA, zabezpeciac jej moznost rozvíjat sa mimo právnych a ekonomických neistôt ohrozujúcich prezitie LCA. Komisia a ODS tiez v rámci tohto konania uviedli rôzne údaje umoznujúce vyvodit záver, ze CDA po prevode aktív skutocne pokracovala vo vykonávaní cinnosti spolocného podniku, PA a CD Albrechts. 329 Tento fakt vsak ako taký neumoznuje v prejednávanej veci preukázat existenciu úmyslu obíst úcinky príkazu na vymáhanie pomoci. 330 Uvedený záver je o to hodnovernejsí, ze v odôvodnení c. 103 napadnutého rozhodnutia sa konstatuje, ze CDA zaplatilo za prevod aktív LCA trhovú kúpnu cenu, pricom uvedená transakcia neimplikuje, ze by CDA nadalej úcinne pozívalo konkurencnú výhodu spojenú s prospechom z pomoci poskytnutej LCA (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 92). 331 V takomto prípade sa nemozno domnievat, ako tvrdí Komisia vo svojich písomných vyjadreniach, ze po odkúpení aktív spolocnostou CDA sa LCA stalo "prázdnou schránkou, od ktorej nie je mozné získat vrátenie protiprávnej pomoci". 332 Vzhladom na skutocnost, ze v tomto prípade je LCA od zacatia konkurzného konania v októbri 2000 v likvidácii je opodstatnené pripomenút, ze z judikatúry týkajúcej sa podnikov príjemcov pomoci, ktoré sa dostali do konkurzu vyplýva, ze obnovenie predchádzajúcej situácie a odstránenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z protiprávne poskytnutej pomoci sa v zásade môze dosiahnut tak, ze k pasívam podniku v likvidácii sa pripíse povinnost vrátit predmetnú pomoc. Podla uvedenej judikatúry je takéto pripísanie dostatocné na zabezpecenie výkonu rozhodnutia nariadujúceho vymáhanie státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, bod 14, a z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, Zb. s. I-959, body 60 a 62). 333 Spolková republika Nemecko dalej potvrdila, bez toho, aby jej Komisia protirecila, ze na strane jednej spolocnosti CDA bola predaná iba cast aktív, konkrétne viazaný kapitál, prevádzkové aktíva, likvidné aktíva, technické know-how a distribúcia a na strane druhej, ze takýto postup umoznil získat vyssiu sumu, ako by bola suma získaná separátnym predajom týchto aktív. 334 Tento záver nie je ovplyvnený skutocnostou, ze kúpna cena bola zaplatená formou odkúpenia pasív. Treba zdôraznit, ze uvedená forma úhrady nemala negatívne dôsledky na situáciu veritelov, pretoze znízenie aktív spolocnosti bolo kompenzované ekvivalentným znízením jej pasív. 335 Skutocnost, ze Komisia poukazuje na odôvodnenie c. 118 napadnutého rozhodnutia, neumoznuje vyvrátit uvedenú analýzu. Treba skonstatovat, ze v tomto odôvodnení Komisia uvádza vseobecným a názorným spôsobom kritériá, ktoré uplatnuje pri urcení, ci konkrétna transakcia skrýva obchádzanie povinnosti. Táto cast vsak vôbec neobsahuje uplatnenie uvedených kritérií na tento prípad. 336 Je preto potrebné uzavriet, ze vzhladom na výlucne faktické zistenia obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí Komisia nemohla vyvodit v tomto prípade existenciu úmyslu obíst úcinky príkazu na vymáhanie pomoci. 337 Pokial ide o dalsie skutkové okolnosti uvedené Komisiou v rámci písomných vyjadrení a pocas pojednávania stací skonstatovat, ze nie sú prítomné nikde v napadnutom rozhodnutí, a teda nemôzu byt pouzité na úcely odôvodnenia rozsírenia príkazu na vymáhanie pomoci na spolocnost CDA. 338 Navyse sa Súd prvého stupna domnieva, ze ani tieto okolnosti neumoznujú preukázat v prejednávanej veci existenciu obchádzania povinnosti. 339 Komisia teda nesprávne tvrdí, ze v tomto prípade sa odkúpenie aktív uskutocnilo v rámci skupiny TIB, teda zoskupenia prepojených podnikov. Treba pripomenút, ze okrem toho, ze v napadnutom rozhodnutí nie je skonstatovaná údajná existencia skupiny TIB, nepredlozila Komisia ziaden dôkaz s cielom preukázat, ze LCA a CDA patria do takejto skupiny podnikov a a fortiori ze tieto podniky by boli viazané vnútornými mechanizmami prevodu aktív. Naopak, zo spresnení poskytnutých v tejto súvislosti spolkovou krajinou Durínsko a CDA vyplýva, ze TIB konal v súlade so svojimi stanovami ako zdruzenie (société de participation). 340 Dalej je opodstatnené zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého je odkúpenie aktív spolocnostou CDA v rozpore s ekonomickou logikou. Treba poznamenat, ze v rámci správneho konania nemecké orgány viackrát zdôraznili, ze odkúpenie casti aktív LCA spolocnostou CDA takej logike zodpovedá. A hoci "ekonomický charakter prevodu [aktív]" predstavuje jeden z aspektov, na ktorý Komisia prihliada pri vymedzení existencie obchádzania povinnosti (odôvodnenie c. 118 napadnutého rozhodnutia), v napadnutom rozhodnutí nie je prítomné ziadne odôvodnenie spôsobilé vyvrátit pozíciu nemeckých orgánov. 341 Tiez je potrebné zdôraznit, ze samotná skutocnost, ze LCA a CDA boli riadené v case odkúpenia aktív v januári 1998 tou istou osobou a ze od tejto transakcie sa CDA na trhu prezentuje ako právny nástupca spolocného podniku a PA neumoznuje vyvodit záver, ze odkúpenie aktív spolocnosti LCA malo za ciel obíst príkaz na vymáhanie pomoci uvedený v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Tieto skutocnosti nie sú dostacujúce na preukázanie, ze CDA konal v úmysle vyhnút sa výkonu napadnutého rozhodnutia. 342 Nakoniec je potrebné odmietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého sa odkúpenie aktív LCA "v celku" neuskutocnilo v rámci otvoreného a transparentného procesu a niektorí konkurenti LCA boli takto vylúcení z nadobudnutia aktív, s ktorými táto spolocnost vykonávala dotované cinnosti. Tak z napadnutého rozhodnutia ako aj z niektorých castí spisu a vyhlásení urobených spolkovou krajinou Durínsko a CDA pocas pojednávania 5. mája 2004 sa vsak naopak zdá, ze odkúpenie aktív LCA spolocnostou CDA sa neuskutocnilo ihned, ale predchádzali mu neúspesné pokusy predat celú LCA tretím osobám, medzi ktorými figurovala aj materská spolocnost vedlajsieho úcastníka konania ODS (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 95). 343 Vzhladom na vyssie uvedené treba uzavriet, ze Komisia nepreukázala obchádzanie úcinkov napadnutého rozhodnutia spôsobilého zalozit povinnost CDA vrátit protiprávnu pomoc poskytnutú spolocnému podniku a jeho právnym nástupcom. 344 V dôsledku toho nie je napadnuté rozhodnutie v súlade so zásadami spravujúcimi vymáhanie protiprávnej státnej pomoci v rozsahu, v akom nariaduje CDA a LCA vrátit pomoc poskytnutú PBK, spolocnému podniku, PA a CD Albrechts. 345 Rovnaký záver vyplýva aj pokial ide o clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie pomoci opísanej v clánku 1 od "vsetkých ostatných podnikov, na ktoré boli alebo budú prevedené aktíva a/alebo infrastruktúra [PBK], [spolocného podniku] alebo [PA] takým spôsobom, ktorým sa vylúcia úcinky [tohto] rozhodnutia" [neoficiálny preklad]. Stací skonstatovat, ze rozsírenie príkazu na vymáhanie pomoci na tieto podniky spocíva na rovnakých dôvodoch ako rozsírenie uvedeného príkazu na CDA. 346 Vzhladom na vyssie uvedené treba tento zalobný dôvod prijat. 347 Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna v ziadnom prípade nemôze zastúpit ci uz Komisiu alebo daný clenský stát pri presnom stanovení pomoci, ktorú má tento vymáhat, clánok 2 musí byt zrusený, pokial ide o celý príkaz na vymáhanie v tom, ze sa dotýka podnikov urcených v odseku 3. Následne je potrebné zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie pomoci opísanej v clánku 1 tohto rozhodnutia od spolocností CDA a LCA, ako aj od vsetkých ostatných podnikov, na ktoré boli alebo budú prevedené aktíva alebo infrastruktúra spolocností PBK, spolocného podniku alebo PA takým spôsobom, ktorým sa vylúcia úcinky tohto rozhodnutia. 348 Za týchto podmienok nie je potrebné skúmat ostatné zalobné dôvody uvedené spolkovou krajinou Durínsko. O trovách 349 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom, ktorý podala spolková krajina Durínsko. 350 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. V dôsledku toho znása Spolková republika Nemecko svoje trovy konania. 351 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku môze Súd prvého stupna nariadit, ze vedlajsí úcastník konania, iný ako úcastníci konania uvedení v clánku 87 ods. 4 prvého a druhého pododseku, znása svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci znása ODS svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2000/796/ES z 21. júna 2000, týkajúce sa státnej pomoci Nemecka v prospech CDA Compact Disc Albrechts GmbH (Durínsko) [neoficiálny preklad] sa zrusuje v rozsahu, v akom: - v clánku 1 ods. 1 zahrna ako pomoc poskytnutú spolocnostiam R. E. Pilz GmbH & Co Beteiligungs KG, Pilz & Robotron GmbH & Co. Beteiligungs KG a Pilz Albrechts GmbH na úcely výstavby, prevádzkovania a konsolidácie továrne na CD v Albrechts (Durínsko) sumu 54,7 miliónov DEM z titulu záruky spolkovej krajiny Bavorsko, sumu 3 milióny DEM z titulu odpustenia pohladávky, ako aj sumu 63,45 miliónov DEM a sumu 19,42 miliónov DEM z titulu dotácií a investicných úlav udelených spolkovou krajinou Durínsko a spolkovou krajinou Bavorsko, - v clánku 1 ods. 2 zahrna ako pomoc poskytnutú na restrukturalizáciu spolocnosti CDA Compact Disc Albrechts GmbH sumu 33 miliónov DEM z titulu nadobudnutia základného imania PA/CD Albrechts a sumu 21,3 milióna DEM z titulu zvýhodnenia vo forme úrokov, - v clánku 1 ods. 2 uvádza, ze kúpna cena vo výske 3 milióny DEM a úver vo výske 15 miliónov DEM poskytnutý LfA predstavuje pomoc "urcenú na restrukturalizáciu spolocnosti CDA Compact Disc Albrechts GmbH", - v clánku 2 nariaduje vymáhanie pomoci opísanej v clánku 1 od spolocností CDA Datenträger Albrechts GmbH a LCA Logistik Center Albrechts GmbH, ako aj vsetkých ostatných podnikov, na ktoré boli alebo budú prevedené aktíva a/alebo infrastruktúra spolocností R. E. Pilz GmbH & Co. Beteiligungs KG, Pilz & Robotron GmbH & Co. Beteiligungs KG alebo Pilz Albrechts GmbH takým spôsobom, ktorým sa vylúcia úcinky tohto rozhodnutia. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Komisia znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania spolkovej krajiny Durínsko. Spolková republika Nemecko a ODS Optical Disc Service GmbH znásajú svoje vlastné trovy konania. Azizi García-Valdecasas Cooke Jaeger Dehousse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. októbra 2005. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Azizi Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti A - Vseobecný kontext 1. Fáza etablovania podniku (od roku 1990 do roku 1992) 2. Fáza restrukturalizácie (od roku 1993 do roku 1998) 3. Odkúpenie niektorých aktív spolocnostou MTDA B - Priebeh správneho konania C - Zistenie skutkového stavu a právne posúdenie 1. Financná podpora udelená Spolkovou republikou Nemecko pocas fázy etablovania 2. Financná podpora udelená pocas fázy restrukturalizácie 3. O vymáhaní pomoci 4. Výrok napadnutého rozhodnutia Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - Úvodné pripomienky II - O zákonnosti clánku 1 napadnutého rozhodnutia A - O oprávnení zalozit napadnuté rozhodnutie na dostupných informáciách 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O záruke poskytnutej spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) spolocnosti PBK 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O odpustení pohladávky vo výske 3 milióny DEM odsúhlasenom spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) spolocnosti PBK 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - O dotáciách a investicných úlavách vo výske 63,45 miliónov DEM a 19,42 miliónov DEM udelených spolkovou krajinou Durínsko a spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) spolocnému podniku a PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Dotácie a investicné úlavy udelené spolkovou krajinou Durínsko b) O dotáciách a investicných úlavách udelených spolkovou krajinou Bavorsko (LfA) E - O záruke poskytnutej THA spolocnosti Robotron a spolocnému podniku 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna F - O úvere vo výske 25 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna G - O úvere vo výske 20 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna H - O kúpnej cene vo výske 3 milióny DEM zaplatenej TIB spolocnosti PBK 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna I - O kapitálovej dotácii vo výske 12 miliónov DEM udelenej TIB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna J - O nadobudnutí základného imania PA verejnými subjektmi TIB a TAB 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna K - O úvere vo výske 2 milióny DEM poskytnutom LfA spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna L - O pôzicke od spolocníka vo výske 3,5 miliónov DEM poskytnutej TIB spolocnosti PA 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna M - O úvere vo výske 15 miliónov DEM poskytnutom LfA skupine Pilz 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna N - O úvere vo výske 15 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti CD Albrechts 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O - O úvere vo výske 7 miliónov DEM poskytnutom LfA spolocnosti CD Albrechts 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna P - O úvere vo výske 9,5 miliónov DEM poskytnutom TAB spolocnosti CD Albrechts 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna Q - O úrokoch v celkovej výske 21,3 milióna DEM 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna III - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti clánku 2 napadnutého rozhodnutia A - Úvodné pripomienky B - O porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 2 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRYOuc2/L98239-5992TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXRYOuc2/L98239-5992TMP.html#Footref*