Vec T-308/00 Salzgitter AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Clánok 4 písm. c) UO, clánky 67 UO a 95 UO - Financné zásahy v prospech podniku Salzgitter - Hranica s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a bývalou Ceskoslovenskou republikou - Neoznámená pomoc - Siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Právna istota" Rozsudok Súdu prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) z 1. júla 2004 Abstrakt rozsudku 1. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Posúdenie zákonnosti - Zohladnenie judikatúry sudcu Spolocenstva týkajúcej sa státnej pomoci, na ktorú sa vztahuje Zmluva ES - Obmedzenia [Clánok 4 písm. c) UO] 2. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Pojem - Osobitost alebo selektivita [Clánok 4 písm. c) UO] 3. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Pojem - Právna povaha - Výklad na základe objektívnych kritérií - Súdna kontrola - Rozsah [Clánok 4 písm. c) UO; clánok 87 ods. 1 ES] 4. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Pojem - Danové opatrenia - Selektívna povaha opatrenia [Clánok 4 písm. c) UO] 5. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Pomoc oblastiam postihnutým rozdelením Nemecka - Uplatnenie ustanovení Zmluvy ES - Vylúcenie [Clánok 4 písm. c) UO; clánok 87 ods. 2 písm. c) ES] 6. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Pojem - Opatrenia posudzované tak, ze sú pomocou oblastiam postihnutým rozdelením Nemecka - Vylúcenie z dôvodu ich kompenzacného charakteru - Volná úvaha Komisie [Clánok 4 písm. c) UO; clánok 87 ods. 2 písm. c) ES] 7. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Pojem - Kvalifikácia danového opatrenia ako výhody - Obvyklé danové zatazenie, ktorá má slúzit ako východiskový bod pre porovnanie [Clánok 4 písm. c) UO] 8. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Pojem - Zahrnutie subvencií, ako aj znízení zatazenia - Povinnost Komisie dokázat rovnocennost úcinkov znízenia zatazenia a úcinkov subvencie - Neexistencia [Clánok 4 písm. c) UO] 9. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Zákaz - Ovplyvnenie hospodárskej sútaze a obchodu medzi clenskými státmi - Nedostatok relevantnosti [Clánok 4 písm. c) UO] 10. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Neuplatnitelnost clánku 67 UO - Prax Komisie - Nedostatok relevantnosti [Clánok 4 písm. c) UO a clánok 67 UO; vseobecné rozhodnutie c. 2320/81] 11. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Povolenie Komisie podla clánku 95 UO - Prípustnost - Diskrecná právomoc Komisie - Súdna kontrola - Obmedzenia [Clánok 4 písm. c) UO a clánok 95 UO] 12. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Zákaz - Nezákonne poskytnutá pomoc - Neexistencia normy upravujúcej premlcanie vztahujúce sa na výkon právomocí Komisie - Dodrzanie poziadaviek právnej istoty [Clánok 4 písm. c) UO] 13. Právo Spolocenstva - Zásady - Ochrana legitímnej dôvery - Právna istota - Odlisné podmienky odvolávania sa - Dôsledky - Moznost príjemcu nezákonnej pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, poskytnutej v rozpore s oznamovacou povinnostou, odvolat sa na právnu istotu s cielom napadnút rozhodnutie, ktoré ukladá vrátenie pomoci, bez ohladu na to, ze nevznikla legitímna dôvera 14. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Správne konanie - Nejasná situácia spôsobená necinnostou Komisie a mlcaním druhého a tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Povinnost vyjasnit túto situáciu predtým, ako mozno nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci (Vseobecné rozhodnutia c. 1018/85 a c. 3484/85) 1. Upresnenia pojmov uvedených v ustanoveniach Zmluvy ES v oblasti státnej pomoci, ktoré poskytol sudca Spolocenstva, sú relevantné aj pri uplatnovaní príslusných ustanovení Zmluvy ESUO, pokial s nou nie sú tieto upresnenia nezlucitelné. V tomto rozsahu je preto pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí týkajúcich sa pomoci, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO, opodstatnené opriet sa o judikatúru týkajúcu sa státnej pomoci, na ktorú sa vztahuje Zmluva ES. (pozri bod 28) 2. Osobitost alebo selektivita státneho opatrenia zakladajú jeden zo znakov pojmu státna pomoc, ci uz je to v rámci Zmluvy ES alebo v rámci Zmluvy ESUO, napriek tomu, ze toto kritérium nie je výslovne uvedené v clánku 4 písm. c) UO. Je preto dôlezité preverit, ci dané opatrenie má alebo nemá za následok výhody výlucne v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti. (pozri bod 29) 3. Pojem státna pomoc tak, ako je definovaný v Zmluve ES, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí sudca Spolocenstva v zásade a pri zohladnení jednak konkrétnych aspektov predlozeného sporu, jednak technického alebo komplexného charakteru posúdení vykonaných Komisiou vykonávat úplnú kontrolu týkajúcu sa otázky, ci opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Nemôze tomu byt inak, pokial ide o otázku, ci urcité opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO, pretoze výkon takejto súdnej kontroly nie je nezlucitelný so Zmluvou ESUO. (pozri body 30 - 31) 4. V zásade sa danové opatrenie, ktoré mozno kvalifikovat ako státnu pomoc, odlisuje od vseobecného danového opatrenia fakticky alebo právne obmedzeným poctom subjektov, na ktoré sa vztahuje. Z tohto hladiska nie je dôlezité, ze selektivita opatrenia vyplýva napríklad z odvetvového kritéria alebo z kritéria geografického umiestnenia urcitej casti územia clenského státu. Z hladiska toho, aby bolo mozné urcité opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc, je naopak dôlezité, ze podniky, na ktoré sa vztahuje, patria vzhladom na faktické alebo právne uplatnenie kritéria zavedeného daným opatrením do riadne vymedzenej kategórie. (pozri bod 38) 5. Z toho, ze otázka poskytnutia státnej pomoci je predmetom ustanovení clánku 4 písm. c) UO, vyplýva, ze pokial ide o túto otázku, ustanovenia Zmluvy ES sa nemôzu uplatnit na oblast, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO. Preto pokial Zmluva ESUO neobsahuje rovnaké alebo obdobné ustanovenia ako ustanovenia clánku 87 ods. 2 písm. c) ES, skutocnost, ze v rámci Zmluvy ES sa uznáva zlucitelnost pomoci poskytnutej hospodárstvu urcitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením Nemecka, nezasahuje ani do oblasti pôsobnosti clánku 4 písm. a) UO, ani v nadväznosti na to do pojmu státna pomoc tak, ako ho uvádza toto ustanovenie. (pozri body 63 - 64) 6. Kedze zrusenie a zákaz státnej pomoci zakotvené v clánku 4 písm. c) UO majú vseobecný a absolútny charakter, nemozno ich zrusit zavedením priblizného a neurcitého postupu kompenzácie. Skúmanie kompenzacného charakteru státnych opatrení patrí do volnej úvahy Komisie, ktorá pozostáva v preverení, ci sú splnené podmienky na pozadovanú výnimku. Preto samotné odvolanie na výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 2 písm. c) ES (cize na uznanie zlucitelnosti pomoci poskytnutej hospodárstvu urcitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením Nemecka), ktorá sa neuplatnuje a nemá obdobu v rámci Zmluvy ESUO, nemozno povazovat za preukázanie urcitej prícinnej súvislosti - v zmysle tejto Zmluvy - medzi výhodou priznanou podniku a údajnou hospodárskou nevýhodou, ktorú mali utrpiet podniky nachádzajúce sa v oblasti postihnutej rozdelením Nemecka. (pozri body 72, 74 - 75) 7. Na identifikáciu státnej pomoci v rámci Zmluvy ES je len vhodné urcit, ci je státne opatrenie v rámci daného právneho rezimu spôsobilé zvýhodnit urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru vo vztahu k iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný uvedeným rezimom nachádzali v porovnatelnej faktickej a právnej situácii. Preto je na stanovenie toho, ci opatrenie priznáva výhodu, nevyhnutné urcit východiskový bod v rámci danej právnej úpravy, s ktorým sa bude porovnávat situácia vytvorená uvedeným opatrením. S cielom urcit, co je "obvyklým" danovým zatazením, preto nemozno vykonat porovnanie danových predpisov platných vo vsetkých alebo len v niektorých clenských státoch bez toho, aby sa neskreslilo poslanie predpisov o kontrole státnej pomoci. Kedze totiz neexistuje harmonizácia danových ustanovení clenských státov na úrovni Spolocenstva, toto skúmanie by porovnávalo rozdielne faktické a právne situácie vyplývajúce z rozdielov medzi zákonmi a inými právnymi predpismi clenských státov. (pozri body 79 - 81) 8. Hoci totiz pojem státna pomoc zahrna nielen pozitívne plnenia, ako napríklad samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách ulahcujú obvyklé zatazenie rozpoctu podniku a ktoré práve preto bez toho, aby boli subvenciami v pravom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky, nie je mozné vytvorit hierarchiu medzi tým, co tvorí subvenciu v pravom zmysle slova na jednej strane a medzi inými obdobnými opatreniami na druhej strane, ale len definovat pojem státna pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) UO. Z tejto definície vyplýva, ze pokial sa preukáze, ze státny zásah spôsobuje znízenie zatazenia, ktoré by inak spocívalo na rozpocte podniku, toto opatrenie treba posúdit ako pomoc, pricom len na základe tejto kvalifikácie má rovnaký úcinok ako subvencia v pravom zmysle slova. Komisia teda nie je povinná predlozit dodatocný dôkaz, ze znízenie zatazenia, ktoré by podnik obvykle musel niest, má rovnaký úcinok ako subvencia v pravom zmysle slova. (pozri body 83 - 84, 89) 9. V rámci clánku 4 písm. c) UO je státna pomoc kvalifikovaná ako nezlucitelná so spolocným trhom v rámci ES bez toho, ze by bolo nutné preukázat alebo zistovat, ci v skutocnosti zásah do sútazných podmienok existuje alebo k nemu môze dôjst. Opatrenie státnej pomoci nemusí teda nevyhnutne mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi alebo na hospodársku sútaz preto, aby sa nan vztahovali ustanovenia tohto clánku. (pozri body 90 - 91) 10. Clánok 4 písm. c) UO tým, ze zakazuje subvencie alebo státnu pomoc poskytovanú státmi v akejkolvek forme, smeruje k zruseniu a k zákazu niektorých zásahov clenských státov v oblasti, ktorú Zmluva ESUO podriaduje právomoci Spolocenstva. Nezavádza ziadne rozlisovanie medzi individuálnou pomocou a schémami pomoci, ani medzi specifickými schémami pomoci a nespecifickými schémami pomoci uholnému a oceliarskemu odvetviu, a zákaz, ktorý uvádza, je formulovaný striktným spôsobom. Clánok 67 UO zas smeruje k zamedzeniu zásahov do hospodárskej sútaze, ktoré spôsobuje výkon právomocí ponechaných clenským státom a obmedzuje sa tak na stanovenie ochranných opatrení, ktoré môze Spolocenstvo prijat proti opatreniu clenského státu, ktoré zretelne ovplyvnuje podmienky hospodárskej sútaze v uholnom a oceliarskom odvetví bez toho, aby sa týchto odvetví bezprostredne a priamo týkalo. Clánok 4 písm. c) UO a clánok 67 UO sa teda týkajú dvoch odlisných oblastí, pricom clánok 67 UO sa nevztahuje na státnu pomoc. Skutocnost, ze Komisia az do prijatia druhého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu rozhodnutím c. 2320/81 predpokladala, ze clánok 4 písm. c) UO sa uplatnoval iba na specifickú státnu pomoc v prospech podnikov v zeleziarskom a oceliarskom priemysle, teda na státnu pomoc poskytovanú speciálne alebo hlavne týmto podnikom, zatial co pouzitie schémy vseobecnej a regionálnej státnej pomoci na zeleziarsky a oceliarsky priemysel podliehalo kontrole Komisie aj na základe ustanovení clánku 67 UO, aj na základe ustanovení clánkov 87 ES a 88 ES, nemôze tento výklad spochybnit. (pozri body 107 - 112, 115) 11. Clánok 4 písm. c) UO nezakazuje Komisii povolovat státne pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, ci uz pre kategórie osobitne upravené kódexom pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu v niektorom z jeho následných znení, alebo pre státnu pomoc, ktorá nepatrí do týchto kategórií, bezprostredne na základe prvého a druhého odseku clánku 95 UO. Pokial Komisia vyuzíva túto moznost, pri skúmaní, ci je státna pomoc potrebná na dosiahnutie cielov Zmluvy, disponuje diskrecnou právomocou. V tejto oblasti sa preto kontrola zákonnosti musí obmedzit na skúmanie, ci Komisia neprekrocila hranice svojej úvahy skreslením alebo zjavne nesprávnym posúdením skutocností, alebo zneuzitím právomoci, ci zneuzitím konania. Ak je úmyslom preukázat zjavné pochybenie Komisie pri posúdení skutkového stavu, ktorý by odôvodnil zrusenie jej rozhodnutia, je potrebné predlozit dôkazy dostacujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v spornom rozhodnutí stalo neprijatelným. (pozri body 131, 136 - 138) 12. Ak má premlcacia doba splnit svoju funkciu, musí byt stanovená vopred. Stanovenie takejto lehoty a podrobností jej uplatnenia patrí do právomoci zákonodarcu Spolocenstva. Zákonodarca Spolocenstva ale v oblasti kontroly pomoci poskytnutej na základe Zmluvy ESUO nestanovil nijakú premlcaciu dobu. Základná poziadavka právnej istoty v jej rozlicných formách má vsak zarucit predvídatelnost situácií a právnych vztahov patriacich do práva Spolocenstva a musí sa zohladnit pri skúmaní platnosti rozhodnutia Komisie ukladajúceho zeleziarskemu a oceliarskemu podniku vrátenie protiprávne poskytnutej státnej pomoci. (pozri body 159 - 161) 13. Moznost odvolat sa na princíp právnej istoty nepodlieha podmienkam umoznujúcim odvolat sa na legitímnu dôveru v oprávnenost státnej pomoci. Preto sa zeleziarsky a oceliarsky podnik, ktorý získal státnu pomoc neoznámenú Komisii, môze na úcely napadnutia rozhodnutia Komisie, ktoré ukladá jej vrátenie, odvolávat na právnu istotu, hoci je s výnimkou prípadu mimoriadnych okolností vylúcené, aby mal príjemca pomoci legitímnu dôveru v jej oprávnenost, pokial boli jej poskytnutím porusené procesné predpisy týkajúce sa predchádzajúcej kontroly státnej pomoci. (pozri body 165 - 166) 14. Je dôvodné, ze zeleziarsky a oceliarsky podnik, ktorý získal nezákonnú pomoc, sa dovoláva princípu právnej istoty, aby tak napadol zákonnost rozhodnutia Komisie, ktoré ukladá jej vrátenie, v prípade, ze v case, ked prijal uvedenú pomoc, existovala kvôli konaniu Komisie neistá a nejasná situácia týkajúca sa právneho rezimu typu predmetnej pomoci, ku ktorej sa pridala okolnost, ze Komisia napriek svojej vedomosti o poskytnutí pomoci dlho nereagovala, cím porusila svoju povinnost starostlivosti a spôsobila nejasnú situáciu, ktorú mala vyjasnit skôr, nez podnikla akékolvek opatrenia s cielom nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci. (pozri body 174, 180, 182) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) z 1. júla 2004 ([1]*) "Státna pomoc - Clánok 4 písm. c) UO, clánky 67 UO a 95 UO - Financné zásahy v prospech podniku Salzgitter - Hranica s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a bývalou Ceskoslovenskou republikou - Neoznámená pomoc - Siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Právna istota" Vo veci T-308/00, Salzgitter AG, so sídlom v Salzgitteri (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, ktorého v konaní podporuje Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci K. Schroeter, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: K.-D. Borchardt a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/797/ESUO z 28. júna 2000 o státnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a zeleziarskych a oceliarskych dcérskych spolocností podnikatelskej skupiny, v súcasnosti zoskupených pod názvom Salzgitter AG - Stahl und Technologie (SAG) (Ú. v. ES L 323, s. 5), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory V. Tiili, sudcovia J. Pirrung, P. Mengozzi, A. W. H. Meij a M. Vilaras, tajomník: I. Natsinas, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2003, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 4 UO stanovuje: "Kedze sa povazujú za nezlucitelné so spolocným trhom uhlia a ocele, sú za podmienok uvedených v tejto zmluve v rámci Spolocenstva zrusené a zakázané: ... c) subvencie alebo pomoci poskytované státmi alebo osobitné poplatky ukladané státmi v akejkolvek forme." [neoficiálny preklad] 2 Clánok 67 UO stanovuje: "1. Kazdé opatrenie clenského státu spôsobilé citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze v uholnom a oceliarskom priemysle musí dotknutá vláda oznámit Komisii. 2. Ak by takéto opatrenie mohlo vyvolat váznu nerovnováhu tým, ze inak ako zmenou výnosnosti podstatne zväcsí rozdiely medzi výrobnými nákladmi, Komisia môze po porade s Poradným výborom a s Radou prijat nasledujúce opatrenia: - ak má opatrenie tohto státu skodlivé úcinky na uhliarske alebo oceliarske podniky podliehajúce právomoci tohto státu, Komisia mu môze povolit udelit im pomoc, ktorej výska, podmienky a trvanie sa stanovia dohodou s Komisiou. ... - ak má opatrenie tohto státu skodlivé úcinky na uhliarske alebo oceliarske podniky podliehajúce právomoci iných clenských státov, Komisia mu podá odporúcanie, aby vykonal nápravu prostredníctvom opatrení, ktoré sám uzná za najviac zlucitelné so svojou hospodárskou rovnováhou. ..." [neoficiálny preklad] 3 Clánok 95 prvý a druhý odsek UO stanovuje: "Vo vsetkých prípadoch nepredvídaných touto Zmluvou, ked sa rozhodnutie alebo odporúcanie Komisie ukáze byt nevyhnutným na to, aby sa vo fungovaní spolocného trhu uhlia a ocele dosiahol v súlade s clánkom 5 niektorý z cielov Spolocenstva stanovených v clánkoch 2, 3 a 4, môze byt takéto rozhodnutie alebo odporúcanie prijaté na základe súhlasného stanoviska Rady prijatého jednomyselne a po porade s Poradným výborom. Rovnaké rozhodnutie alebo odporúcanie prijaté rovnakým postupom prípadne stanoví uplatnitelné sankcie." [neoficiálny preklad] 4 Komisia s cielom vyhoviet poziadavkám restrukturalizácie zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu zaviedla na základe ustanovení clánku 95 UO na zaciatku osemdesiatych rokov rezim Spolocenstva, ktorý povoluje udelenie státnej pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu v urcitých taxatívne vymedzených prípadoch. Tento rezim sa postupne prispôsoboval tak, aby zodpovedal konjunkturálnym tazkostiam zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu. Rozhodnutia, ktoré boli v tejto súvislosti postupne prijaté, sa spolu nazývajú "kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu". 5 Dna 18. decembra 1996 prijala Komisia rozhodnutie c. 2496/96/ESUO o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu (Ú. v. ES L 338, s. 42), ktoré vytvára siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu. Toto rozhodnutie bolo úcinné od 1. januára 1997 do 22. júla 2002. Okolnosti predchádzajúce sporu 6 Salzgitter AG - Stahl und Technologie (dalej len "zalobca") je skupina pôsobiaca v odvetví oceliarstva, do ktorej patrí Preussag Stahl AG a dalsie podniky cinné v rovnakom odvetví. 7 Zonenrandförderungsgesetz (nemecký zákon, ktorého cielom je prispiet k rozvoju zóny pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a s bývalou Ceskoslovenskou republikou, dalej len "ZRFG") bol v Nemecku prijatý 5. augusta 1971 a Komisia ho schválila, rovnako ako aj jeho dalsie zmeny po tom, co preskúmala opatrenia predvídané týmto zákonom vo svetle clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánku 93 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 88 ES). Posledné zmeny ZRFG Komisia schválila ako státnu pomoc zlucitelnú so Zmluvou ES (Ú. v. ES 1993 C 3, s. 3). Platnost a úcinnost ZRFG sa definitívne skoncila v roku 1995. 8 § 3 ZRFG od pociatku upravoval danové stimuly vo forme mimoriadnych odpisov (Sonderabschreibungen) a rezerv oslobodených od dane (steuerfreie Rücklagen) pre investície uskutocnené v akomkolvek mieste podnikatelskej cinnosti podniku umiestnenom pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou alebo s bývalou Ceskoslovenskou republikou (dalej len "Zonenrandgebiet"). Mimoriadne odpisy pozostávali z moznosti uviest v súvahe spolocnosti za prvý rok alebo prvé roky nasledujúce po investíciách daného podniku, na ktoré sa mohla vztahovat pomoc, vyssie odpisy uvedených investícií, ako by to bolo mozné podla vseobecnej úpravy. Vdaka tomu mal podnik nizsí danový základ a teda vyssiu likviditu za prvý rok alebo prvé roky nasledujúce po investíciách tým, ze získal výhodu likvidity. Obdobnú výhodu podnik získal tiez prostredníctvom rezerv oslobodených od dane. Mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane vsak nebolo mozné vyuzit súcasne. 9 Komisia po tom, co v rocných úctovných závierkach Preussag Stahl AG, jednej zo spolocností súcasnej skupiny Salzgitter AG, zistila, ze v rokoch 1986 az 1995 jej boli na základe § 3 ZRFG pridelené viaceré formy pomoci, informovala listom z 3. marca 1999 Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 6 ods. 5 siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu v súvislosti s pomocou, ktorú Nemecko poskytlo Preussag Stahl AG a iným oceliarskym spolocnostiam skupiny Salzgitter AG. Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené 24. apríla 1999 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 113, s. 9) a Komisia ním vyzvala oprávnené subjekty, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnej pomoci. 10 V rámci správneho konania bolo Komisii listom z 10. mája 1999 dorucené stanovisko nemeckých orgánov, ako i pripomienky jediného z oprávnených subjektov, ktorý vstúpil do konania - UK Steel Association, a Komisia ich zaslala Spolkovej republike Nemecko. 11 Dna 28. júna 2000 Komisia prijala rozhodnutie 2000/797/ESUO o státnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a zeleziarskych a oceliarskych dcérskych spolocností podnikatelskej skupiny, v súcasnosti zoskupených po názvom Salzgitter AG - Stahl und Technologie (SAG) (Ú. v. ES L 323, s. 5, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v ktorom boli mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane upravené v § 3 ZRFG a poskytnuté zalobcovi na základe 484 miliónov a 367 miliónov nemeckých mariek, na ktorý sa mohla vztahovat pomoc, kvalifikované ako státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. Clánkami 2 a 3 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila Spolkovej republike Nemecko, aby ich vymohla spät od ich príjemcu a vyzvala ju, aby Komisii oznámila presné podmienky tohto vymáhania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 21. septembra 2000 podal zalobca návrh na zacatie tohto konania. 13 V nadväznosti na návrh zalobcu v zalobe vyzval Súd prvého stupna listom tajomníka z 13. novembra 2000 zalovanú, aby si splnila povinnost, ktorá jej vyplýva z clánku 23 Protokolu o statúte Súdneho dvora ESUO. Dna 3. januára 2001 zalovaná podala do kancelárie Súdu prvého stupna administratívny spis obsahujúci 27 zloziek, pricom ziadna z nich nemala dôverný charakter. Listom z 11. januára 2001 tajomník informoval zalobcu, ze mu je umoznené oboznámit sa s administratívnym spisom ulozeným v kancelárii. 14 Dna 30. januára 2001 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov zalobcu. 15 Kedze úcastníci konania nevzniesli ziadnu námietku voci návrhu na vstup Spolkovej republiky Nemecko do konania, 29. marca 2001 predseda stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. 16 Po predlození pripomienok zalobcu a zalovanej k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania - Spolkovej republiky Nemecko - bola 3. septembra 2001 ukoncená písomná cast konania. 17 Na základe správy sudcu-spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) na jednej strane rozhodol o otvorení ústnej casti konania a na druhej strane v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov, aby predlozili urcité dokumenty a aby pred pojednávaním odpovedali na urcité otázky, co sa aj v stanovenej lehote vykonalo. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 16. októbra 2003. 19 Zalobca a Spolková republika Nemecko, ktorá do konania vstúpila na jeho podporu, navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal zalovanú na náhradu trov konania. 20 Zalovaná navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 21 Zalobca na podporu svojho návrhu na zrusenie uvádza osem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze rôzne konstatovania Komisie týkajúce sa pojmu státnej pomoci boli nesprávne, druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom výklade clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO, tretí zalobný dôvod je zalozený na tom, ze sa neuplatnil clánok 95 UO; stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z kvalifikovania urcitých investícií ako opatrení patriacich do oblasti pôsobnosti Zmluvy ESUO, piaty zalobný dôvod spocívajúci na nesprávnom právnom posúdení je zalozený na tom, ze Komisia nekvalifikovala urcité investicné projekty ako opatrenia na ochranu zivotného prostredia, siesty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri urcení rozhodujúcej miery diskontácie, siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení princípu právnej istoty a nakoniec ôsmy zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze rôzne konstatovania Komisie týkajúce sa pojmu státna pomoc boli nesprávne 22 Prvým zalobným dôvodom zalobca tvrdí, ze je nesprávne, ze Komisia posúdila mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane upravené v § 3 ZRFG ako státnu pomoc v zmysle Zmluvy ESUO. Tento zalobný dôvod je rozdelený na styri casti zalozené na vseobecnom charaktere opatrení stanovených v § 3 ZRFG, údajnom kompenzacnom charaktere týchto opatrení, údajnej potrebe skúmat danové predpisy clenských státov Spolocenstva na urcenie toho, co je "obvyklým" danovým zatazením a nakoniec na údajnej povinnosti Komisie preukázat úcinky opatrení stanovených v § 3 ZRFG na hospodársku sútaz. O prvej casti zalozenej na nesprávnej kvalifikácii danových ustanovení § 3 ZRFG, kedze sú vseobecnými danovými ustanoveniami. - Tvrdenia úcastníkov konania 23 Zalobca tvrdí, ze danové ustanovenia ZRFG sú vseobecnými ustanoveniami vztahujúcimi sa na vsetky podniky Spolocenstva, ktoré majú miesta podnikatelskej cinnosti v regiónoch Spolkovej republiky Nemecko v pohranicí s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a bývalou Ceskoslovenskou republikou. Za týchto podmienok zalobca zdôraznuje, ze danové opatrenia stanovené v § 3 ZRFG sa nemôzu kvalifikovat ako státna pomoc. 24 Vedlajsí úcastník konania sa v podstate pripája k tomuto stanovisku. 25 Zalovaná na úvod poukazuje na to, ze definitívny charakter predchádzajúcich rozhodnutí Komisie týkajúcich sa ZRFG uz bol prekázkou prijatia rozhodnutia, ktoré opatrenia upravené v § 3 ZRFG nekvalifikovalo ako státnu pomoc, kedze pojem státnej pomoci v clánku 4 písm. c) UO je nepopieratelne identický s pojmom uvedeným v clánku 87 ES, hoci normy, ktoré na ne nadväzujú, sú podstatne odlisné. 26 Zalovaná dalej upresnuje, ze danové úlavy stanovené v § 3 ZRFG majú regionálne specifikum. Platí totiz, ze hoci vsetky podniky majú moznost vyuzit opatrenia upravené týmto ustanovením, tieto opatrenia priznávajú konkurencnú výhodu len investíciám vykonaným v podporovanom regióne a nie investíciám vykonaným v miestach podnikatelskej cinnosti mimo tohto regiónu. Tieto opatrenia boli údajne prijaté na zvýhodnenie konkrétneho regiónu, a preto sa musia povazovat za státnu pomoc. - Posúdenie Súdom prvého stupna 27 Na úvod je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je pojem státna pomoc vseobecnejsí ako pojem subvencia, pretoze zahrna nielen pozitívne plnenia, teda samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách ulahcujú obvyklé zatazenie rozpoctu podniku a ktoré tým majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky ako subvencie bez toho, aby boli subvenciami v pravom zmysle slova (rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1, 39; z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13, a z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 34). 28 Sudca Spolocenstva navyse upresnil pojmy uvedené v ustanoveniach Zmluvy ES týkajúce sa státnej pomoci. Tieto upresnenia sú relevantné aj pri uplatnovaní príslusných ustanovení Zmluvy ESUO, pokial s nou nie sú nezlucitelné. V tomto rozsahu je preto pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí týkajúcich sa pomoci upravenej clánkom 4 písm. c) UO opodstatnené opriet sa o judikatúru týkajúcu sa státnej pomoci, na ktorú sa vztahuje Zmluva ES. To platí najmä v prípade judikatúry upresnujúcej pojem státnej pomoci (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, T-129/95, T-2/96 a T-97/96; Zb. s. II-17, bod 100, a z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 115). 29 V tejto súvislosti osobitost alebo selektivita státneho opatrenia zakladajú podla ustálenej judikatúry jeden zo znakov pojmu státna pomoc, ci uz je to v rámci Zmluvy ES (v tomto zmysle pozri rozsudky Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 24, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 17) alebo v rámci Zmluvy ESUO (rozsudok Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 40), napriek tom, ze toto kritérium nie je výslovne uvedené v clánku 4 písm. c) UO. Je preto dôlezité preverit, ci dané opatrenie má alebo nemá za následok výhody výlucne v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti (v tomto zmysle pozri rozsudok Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 40 a 41). 30 Nakoniec treba uviest, ze pojem státna pomoc tak, ako je definovaný v Zmluve ES, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí sudca Spolocenstva v zásade a pri zohladnení jednak konkrétnych aspektov predlozeného sporu, jednak technického alebo komplexného charakteru posúdení vykonaných Komisiou, vykonávat úplnú kontrolu týkajúcu sa otázky, ci opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 1 (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25; rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 95, a zo 17. októbra 2002, Linde/Komisia, T-98/00, Zb. s. II-3961, bod 40). 31 Nemôze tomu byt inak, pokial ide o otázku, ci urcité opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO, pretoze výkon takejto súdnej kontroly nie je nezlucitelný so Zmluvou ESUO. 32 V danom prípade zalobca v podstate vytýka Komisii, ze usúdila, ze danové ustanovenia § 3 ZRFG majú selektívny charakter. 33 Vo svetle judikatúry uvedenej vyssie v bode 29 je preto dôlezité preverit, ci dané opatrenia majú alebo nemajú za následok výhody v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti. 34 Je namieste uviest, ze § 3 ZRFG stanovuje, ze danovníkom, ktorí vykonajú investície v mieste podnikatelskej cinnosti umiestnenom v Zonenrandgebiet, mozno vzhladom na hospodárske nevýhody vyplývajúce z osobitnej situácie tohto regiónu a na ziadost vopred v rámci zdanovania príjmov zohladnit urcité faktory, ktoré môzu znízit danový základ. Dotácie na mimoriadne odpisy a na osobitné rezervy povolené na základe § 3 ZRFG sa týkajú tak hnutelných, ako aj nehnutelných statkov patriacich k investicnému majetku podniku. Mimoriadne odpisy vo výske 50 % obstarávacích alebo výrobných nákladov mozno zohladnit pocas zdanovacieho obdobia, v ktorom boli tieto statky nadobudnuté alebo vyrobené, alebo pocas styroch nasledujúcich zdanovacích období dodatocne k odpisom za opotrebenie upraveným zákonom o dani z príjmov. Rezervy oslobodené od dane (vo výske 50 % obstarávacích alebo výrobných nákladov na statky investicného majetku) mozno vytvorit najviac dva roky pred ukoncením investície. 35 Nemozno popriet, ze § 3 ZRFG sa vztahuje rovnako na vsetky odvetvia cinnosti, na vsetky druhy investícií, bez ohladu na to, ci ide o investície do hnutelného alebo nehnutelného majetku, a na vsetky podniky bez rozdielu velkosti, cinnosti alebo sídla. 36 Je vsak nesporné i to, ze nevyhnutnou podmienkou vyuzitia opatrení stanovených v § 3 ZRFG je, aby boli miesta podnikatelskej cinnosti, v ktorých sa vykonajú investície, umiestnené v Zonenrandgebiet. Dalej je nesporné, ze zalobca vyuzil moznost uplatnenia danových opatrení stanovených v § 3 ZRFG na dve miesta jeho podnikatelskej cinnosti umiestnené v Peine a v Salzgitteri v Zonenrandgebiet. 37 Skutocnost, ze vyuzitie danového opatrenia upraveného spolkovým zákonom je podmienené umiestnením investícií v územne obmedzenej oblasti clenského státu, ako je to v tomto prípade, je vsak v zásade dostatocná na to, aby sa usúdilo, ze dané opatrenie sa dotýka presne urcenej kategórie podnikov. 38 V zásade sa danové opatrenie, ktoré mozno kvalifikovat ako státnu pomoc, odlisuje od vseobecného danového opatrenia fakticky alebo právne obmedzeným poctom subjektov, na ktoré sa vztahuje. Z tohto hladiska Súd prvého stupna usudzuje, ze nie je dôlezité, ze selektivita opatrenia vyplýva napríklad z odvetvového kritéria alebo, tak ako v tomto prípade, z kritéria geografického umiestnenia urcitej casti územia clenského státu. Z hladiska toho, aby bolo mozné urcité opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc, je naopak dôlezité, ze podniky, na ktoré sa vztahuje, patria vzhladom na faktické alebo právne uplatnenie kritéria zavedeného daným opatrením do riadne vymedzenej kategórie (v tejto súvislosti pozri rozsudok Súdneho dvora EZVO z 20. mája 1999, Norway/EFTA Surveillance Authority, E-6/98, Report of EFTA Court, s. 74, bod 37). 39 V tejto veci je vhodné pripomenút, ze samotným cielom daných danových opatrení je uprednostnovat investície v miestach podnikatelskej cinnosti umiestnených v geograficky presne vymedzenej oblasti nemeckého územia, a to v regiónoch v pohranicí s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a bývalou Ceskoslovenskou republikou. Z tohto hladiska ani zalobca, ani vedlajsí úcastník konania nepopierajú skutocnost, ze na to, aby bolo mozné vyuzit uvedené danové výhody, sa musia investície vykonat v miestach podnikatelskej cinnosti umiestnených v geograficky vymedzenej oblasti nemeckého územia. 40 Je nesporné, ze podniky usadené v Nemecku nemôzu vyuzit dotácie na mimoriadne odpisy a tvorby danových rezerv oslobodených od dane upravené v § 3 ZRFG pre investície vykonané v miestach podnikatelskej cinnosti nachádzajúcich sa mimo Zonenrandgebiet. Tieto opatrenia sa teda neuplatnovali rovnako na vsetky podniky umiestnené na vnútrostátnom území. 41 Toto konstatovanie nemozno vyvrátit skutocnostou, ze danové opatrenia uvedené v § 3 ZRFG sa netýkali podnikov, ale len "miest podnikatelskej cinnosti" nachádzajúcich sa v Zonenrandgebiet. Pokial by bol vylúcený selektívny charakter takýchto opatrení z dôvodu, ze z nich nemajú výhody priamo podniky, ale len ich miesta podnikatelskej cinnosti, podporovalo by sa tým obchádzanie rezimu státnej pomoci v rámci Spolocenstva. V danom prípade vsak aj tak zalobca uviedol, ze je jediným oceliarskym podnikom aktívnym v Zonenrandgebiet. 42 Nakoniec je vhodné uviest, ze zalobca netvrdil, ze rozlisovanie zalozené na sporných danových opatreniach bolo v súlade s povahou a hospodárnostou systému, s ktorým súvisí (analogicky pozri rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s 709, bod 33; z 9. decembra 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia, C-353/95 P, Zb. s. I-7007, body 32 az 37, a z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 52, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, Tiercé Ladbroke/Komisia, T-471/93, Zb. s. II-2537, bod 62). 43 Za týchto podmienok treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti zalozenej na údajnom kompenzacnom charaktere danových opatrení uvedených v § 3 ZRFG - Tvrdenia úcastníkov konania 44 Zalobca tvrdí, ze danové opatrenia upravené v § 3 ZRFG neprinásajú osobitnú financnú výhodu v prospech podnikov splnajúcich podmienky na vyuzitie mimoriadnych odpisov alebo rezerv oslobodených od dane, ale len (aspon ciastocnú) kompenzáciu osobitných nevýhod, ktoré vyplývajú z výkonu hospodárskej cinnosti v oblasti, ktorá bola z dôvodu rozdelenia Európy umelo izolovaná od hospodárskeho pozadia krajiny, ktorého bola prirodzenou súcastou. Podla zalobcu preto na základe danových ustanovení § 3 ZRFG nedoslo k ziadnemu opatreniu regionálnej pomoci urcenej na kompenzáciu prirodzených znevýhodnení urcitých regiónov. Úcelom týchto ustanovení bolo len kompenzovat hospodársku nevýhodu spôsobenú umelou izoláciou urcitých nemeckých pohranicných oblastí, ktorá mala výhradne politický pôvod. 45 Zalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, ze z ustanovení clánku 87 ods. 2 písm. c) ES, podla ktorého je pomoc poskytovaná hospodárstvu urcitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením Nemecka zlucitelná so spolocným trhom, vyplýva, ze pomery v pohranicných oblastiach bývalej Nemeckej demokratickej republiky neboli "normálne". To podla neho dokazuje, ze opatrenia, ktoré boli prijaté v prospech pohranicných oblastí, neboli súcastou obvyklých programov regionálnych pomocí, ale pravidlami "sui generis". Nakoniec zalobca uvádza, ze to, co platí v oblasti Zmluvy ES, musí platit aj v oblasti Zmluvy ESUO. 46 Vedlajsí úcastník konania uvádza, ze clánok 87 ES zavádza rozdiel medzi opatreniami na kompenzáciu skôd uvedenými v odseku 2 písm. c) a obvyklými regionálnymi pomocami uvedenými v ods. 3 písm. a) a c), a preto kompenzacné opatrenia a dané pomoci nemozno posudzovat rovnakým spôsobom. Osobitost regionálnych pomocí spocíva podla neho v tom, ze podnik, ktorý sa nachádza v znevýhodnenom prostredí, pozíva z dôvodu státnej pomoci výhodu v porovnaní s jeho prirodzenými hospodárskymi podmienkami a s obvyklými podmienkami hospodárskej sútaze. Naopak, pomoci uvedené v clánku 87 ods. 2 písm. c) ES slúzia na kompenzáciu skôd, ktoré nie sú dôsledkom prirodzených hospodárskych podmienok daného podniku, ale dôsledkom vyssej moci, a to rozdelenia Európy. Pomoc slúziaca na kompenzáciu skôd tak len priblizuje svojho príjemcu k podmienkam, v ktorých by sa ocitol, ak by nenastala táto udalost spôsobujúca skodu. 47 Podla vedlajsieho úcastníka konania skutocnost, ze Zmluva ESUO nezohladnila situáciu daných nemeckých pohranicných oblastí, má historický pôvod: Zmluva ESUO bola uzavretá 18. apríla 1951, teda v case, ked sa este usudzovalo, ze rozdelenie Nemecka bolo len docasné a ze bude môct byt prekonané zmluvou o vseobecnom mieri. 48 Vedlajsí úcastník konania este tvrdí, ze kedze ZRFG, najmä jeho clánok 3, nepredvídal opatrenia specificky pre zeleziarsky a oceliarsky priemysel, subsidiárne uplatnenie clánku 87 ods. 2 písm. c) ES v oceliarskom odvetví a moznost oceliarskych podnikov mat prospech z takýchto vseobecných opatrení nie je v rozpore so Zmluvou ESUO. Kedze Komisia skúmala ZRFG, ako i jeho neskorsie zmeny z pohladu clánku 87 ods. 2 písm. c) ES a dospela k záveru, ze ustanovenia ZRFG boli potrebné na kompenzáciu hospodárskych nevýhod spôsobených rozdelením Nemecka, uznala prícinnú súvislost medzi rozdelením Nemecka a potrebou kompenzacných opatrení upravených v ZRFG. Vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze na základe preskúmania, ktoré vykonala Komisia, bolo teda Nemecku uz aj na základe samotnej Zmluvy ES povolené zaviest také opatrenia, aké stanovuje § 3 ZRFG v oceliarskom priemysle bez toho, aby bolo na to potrebné povolenie Komisie. Z tohto hladiska vedlajsí úcastník konania okrem iného poukazuje na to, ze Komisia nemá ziadnu "schvalovaciu právomoc" v oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 2 písm. c) ES, ktorý zavádza systém legálnej výnimky. Na záver vedlajsí úcastník konania uvádza, ze Komisia nebola oprávnená vyhlásit, ze vyuzitie mimoriadnych odpisov v zmysle § 3 ZRFG zeleziarskymi a oceliarskymi podnikmi nebolo v súlade s normami upravujúcimi spolocný trh uhlia a ocele. 49 Zalovaná odpovedá, ze selektívne priznanie zvýhodnujúcich opatrení takého typu, ktoré sú upravené v § 3 ZRFG, tiez zakladá státnu pomoc, pokial je jeho cielom kompenzácia hospodárskej nevýhody. Podla zalovanej sa totiz musí pomoc posudzovat v závislosti od jej úcinkov a nie od cielov, ktoré sleduje. § 3 ZRFG sa preto nemôze povazovat za vseobecné danové opatrenie bez prvku státnej pomoci len preto, ze jeho deklarovaný ciel spocíva v kompenzácii hospodárskych nevýhod regiónu. 50 Navyse, zalovaná vylucuje akúkolvek moznost analogického uplatnenia clánku 87 ods. 2 písm. c) ES. Clánok 4 písm. c) UO podla nej zakazuje subvencie alebo pomoci schválené státmi v akejkolvek forme. Akékolvek zmiernenie prísnosti tohto zákazu nie je myslitelné. Zalovaná okrem iného tvrdí, ze takéto uplatnovanie by mohlo byt odôvodnené len medzerou v Zmluve ESUO, ktorá vsak podla neho neexistuje. Podla názoru zalovanej sa totiz skutocnost, ze v oblasti pôsobnosti Zmluvy ESUO neexistuje osobitné ustanovenie týkajúce sa nemeckých pohranicných oblastí, vysvetluje tým, ze v tomto odvetví existuje prísnejsia disciplína, a preukazuje, ze autori Zmluvy nechceli umoznit zvýhodnujúce zaobchádzanie. V kazdom prípade zalovaná usudzuje, ze clánok 87 ods. 2 písm. c) ES nevylucuje právomoc volného uvázenia Komisie, kedze Komisia musí preverit, ci je pomoc skutocne potrebná na kompenzáciu hospodárskych nevýhod spôsobených rozdelením Nemecka. - Posúdenie Súdom prvého stupna 51 Druhou castou svojho prvého zalobného dôvodu zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia nepreukázala existenciu druhej nálezitosti státnej pomoci, a to výhody, ktoré dané opatrenia poskytujú. 52 Preto je vhodné skúmat, ci tak, ako to uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, danové opatrenia vyplývajúce z § 3 ZRFG priniesli zalobcovi výhodu. 53 V súlade s judikatúrou spomenutou v bode 27 vyssie pojem státna pomoc zahrna zásahy státu, ktoré v rôznych formách ulahcujú obvyklé zatazenie rozpoctu podniku. 54 Z § 3 ZRFG vyplýva, ze Spolková republika Nemecko sa rozhodla neuplatnovat na investície do investicného majetku uskutocnené v miestach podnikatelskej cinnosti nachádzajúcich sa v Zonenrandgebiet vseobecnú nemeckú danovú úpravu odpisov a tvorby rezerv. 55 Ako uz bolo uvedené v bode 36 vyssie, zalobca vyuzil uplatnenie danových opatrení stanovených v § 3 ZRFG na dve miesta jeho podnikatelskej cinnosti nachádzajúce sa v Peine a v Salzgitteri v Zonenrandgebiet. 56 Zo znenia § 3 ZRFG je vsak zrejmé, ze tieto opatrenia mohli zalobcovi priniest ulahcenie jeho zatazenia, ktoré by nemohol vyuzit pri uplatnení vseobecnej nemeckej danovej úpravy, minimálne z dvoch hladísk. 57 V prvom rade mu tieto opatrenia umoznili vykonat dodatocné odpisy nad rámec odpisov za opotrebenie v prvých rokoch po zdanovacom období, v ktorom bola vykonaná investícia; kedze táto dotácia bola odpocítaná z hrubého príjmu, zdanitelný príjem podniku za tieto roky sa mohol podstatne znízit. Ako uviedla Komisia v bode 60 napadnutého rozhodnutia, zalobca tak mohol vyuzit výhodu likvidity, co by nebolo mozné, ak by sa tieto miesta podnikatelskej cinnosti nenachádzali v Zonenrandgebiet. V tejto súvislosti je vhodné si vsimnút, ze zalobca vo svojich písomnostiach pripústa, ze na základe opatrení stanovených v § 3 ZRFG doslo u neho k prebytocnej likvidite, ako to uviedla aj Komisia v bode 100 napadnutého rozhodnutia. 58 V druhom rade z § 3 ZRFG vyplýva, ze mimoriadne odpisy sa mohli uplatnit nielen pocas zdanovacieho obdobia, v ktorom sa vykonala investícia, ale aj pocas styroch nasledujúcich zdanovacích období. Toto umoznilo podniku, ktorý ich vyuzíval, rozvrhnút v case svoj danový základ, alebo ho i znízit. Ako upresnuje bod 61 napadnutého rozhodnutia, "tento odklad dane... mozno posúdit ako úver s nulovým úrokom vo výske odlozenej dane a na obdobie trvania odkladu" [neoficiálny preklad]. I napriek skutocnosti, ze dan bola na konci obdobia odkladu i tak splatná, totiz podnik po celé obdobie trvania odkladu pozíval výhodu zodpovedajúcu rozdielu medzi v súlade s úrokovými sadzbami diskontovanou výskou dane na konci obdobia odkladu a výskou dane, ktorá by bola splatná, ak by nedoslo k odkladu. 59 Preto danové opatrenia stanovené v § 3 ZRFG znamenali odklad dane, ktorý znízil náklady zalobcu, ktoré by za obvyklých podmienok zatazovali jeho rozpocet. 60 Tento záver nemôzu vyvrátit tvrdenia zalobcu a vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorých na jednej strane bola cielom danových opatrení podla § 3 ZRFG len kompenzácia hospodárskej nevýhody, ktorá bola dôsledkom umelej izolácie - politického pôvodu - oblastí v Zonenrandgebiet a na druhej strane clánok 87 ods. 2 písm. c) ES svedcí o tom, ze v daných pohranicných oblastiach medzi dvoma nemeckými státmi nevládli normálne pomery. 61 Po prvé, skutocnost, ze ako uvádza zalobca a vedlajsí úcastník konania, clánok 87 ods. 2 písm. c) ES uznáva zlucitelnost "pomoci poskytovanej hospodárstvu urcitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením", nemôze ovplyvnit posúdenie opatrenia státnej pomoci v zmysle Zmluvy ESUO. 62 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze na základe clánku 305 ods. 1 ES sa ustanovenia Zmluvy ES nedotýkajú ustanovení Zmluvy o zalození Európskeho Spolocenstva uhlia a ocele najmä v oblasti práv a povinností clenských státov, právomoci orgánov Spolocenstva a pravidiel stanovených uvedenou Zmluvou pre fungovanie spolocného trhu uhlia a ocele. Ustanovenia Zmluvy ESUO si v dôsledku toho zachovávajú svoju vlastnú oblast pôsobnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Forges de Clabecq/Komisia, T-37/97, Zb. s. II-859, bod 132). Zmluva ES a ustanovenia prijaté na jej vykonanie sa môzu uplatnit na výrobky patriace do Zmluvy ESUO len vtedy, ak dané otázky nie sú predmetom ustanovení Zmluvy ESUO alebo úpravy prijatej na jej základe (rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 1987, Deutsche Babcock, 328/85, Zb. s. 5119, bod 10, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 100). 63 Ako vsak uz Súdny dvor rozhodol, otázka poskytnutia státnej pomoci je predmetom ustanovení clánku 4 písm. c) UO a v dôsledku toho, pokial ide o túto otázku, clenské státy nemali v úmysle zachovat rovnaké pravidlá ani rovnakú oblast zasahovania Spolocenstiev (pozri rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 101 a 102). 64 Preto pokial Zmluva ESUO neobsahuje rovnaké alebo obdobné ustanovenia ako ustanovenia clánku 87 ods. 2 písm. c) ES, uznávanie zlucitelnosti pomoci poskytnutej hospodárstvu urcitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením Nemecka v rámci Zmluvy ES nezasahuje ani do oblasti pôsobnosti clánku 4 písm. a) UO ani v nadväznosti na to do pojmu státna pomoc tak, ako ho uvádza toto ustanovenie. 65 Nemozno prijat ani tvrdenie vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého skutocnost, ze Zmluva ESUO neobsahuje rovnaké alebo obdobné ustanovenia ako clánok 87 ods. 2 písm. c) ES, má historický dôvod. 66 Zo znenia clánku 4 písm. c) UO, ako aj z kontextu a cielov tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze Zmluva ESUO mienila zákaz státnych pomocí upravit zvlást prísne. Hoci - ako to tvrdí nemecká vláda - bolo v roku 1951 mozné verit, ze rozdelenie Nemecka je iba docasné, nie je o nic menej pravdou, ze táto situácia nastolená v roku 1948 vytvorením deliacej línie medzi oboma okupovanými oblastami sa mohla v case tvorby Zmluvy ESUO zohladnit a mohla sa v jej texte odzrkadlit. 67 Je pravdou, ze do ukoncenia platnosti prvého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu [rozhodnutie Komisie c. 257/80/ESUO z 1. februára 1980 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre osobitnú státnu pomoc oceliarskemu priemyslu (Ú. v. ES L 29, s. 5)], teda do 31. decembra 1981, si Komisia osvojila iný výklad ako ten, ktorý zastáva v tejto veci, podla tohto predchádzajúceho výkladu sa clánok 4 písm. c) UO vztahoval výhradne na osobitnú pomoc v prospech podnikov uholného a oceliarskeho priemyslu, teda na pomoci, ktoré sa vyuzívali osobitne alebo hlavne týmito podnikmi, zatial co uplatnovanie vseobecných a regionálnych rezimov státnej pomoci na odvetvie zeleziarstva a oceliarstva podliehalo kontrole Komisie na základe ustanovení clánku 67 UO a zároven clánkov 87 a 88 ES. 68 S výhradou skúmania druhého zalobného dôvodu týkajúceho sa výkladu clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO vsak skutocnost, ze Komisia mohla pocas urcitého obdobia v rámci svojej rozhodovacej cinnosti usudzovat, ze vseobecné alebo regionálne rezimy pomoci, aj pokial boli uplatnitelné na odvetvie zeleziarstva a oceliarstva, nepatrili do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO, nemôze ovplyvnit oblast pôsobnosti Zmluvy ESUO. 69 Zo Zmluvy ESUO totiz nevyplýva, ze by jej autori jednoznacne chceli obmedzit oblast pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO a ze by sa im teda zdalo potrebným odchýlit sa od tohto ustanovenia s cielom zohladnit rozdelenie Nemecka. 70 Navyse by bolo nesprávne vyvodzovat z existencie výnimky zo zákazu zakotvenej v Zmluve ES automatické a retroaktívne rozsírenie takejto výnimky na obdobný zákaz obsiahnutý v Zmluve ESUO uzatvorenej predtým. Takýto postup by znamenal zmenu Zmluvy ESUO obchádzaním procesu, ktorý je na tento úcel stanovený. 71 Po druhé, dokonca aj za predpokladu, ze tak, ako to uvádza zalobca, samotná existencia ustanovení clánku 87 ods. 2 písm. c) umoznuje preukázat "abnormálnu" povahu podmienok na území Zonenrandgebiet, nie je o nic menej pravdou, ze v danom prípade toto konstatovanie nepostacuje na to, aby sa vylúcilo uplatnenie clánku 4 písm. c) UO z dôvodu, ze danové opatrenia stanovené § 3 ZRFG mali údajne kompenzacný charakter v súvislosti s hospodárskym znevýhodnením postihujúcim toto územie. 72 Ako uz Súdny dvor uviedol v rámci Zmluvy ESUO, kedze zrusenie a zákaz zakotvené v clánku 4 písm. c) UO majú vseobecný a absolútny charakter, nemozno ich zrusit zavedením priblizného a neurcitého postupu kompenzácie (rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný v bode 27 vyssie, s. 55). Zalobca nepreukázal prícinnú súvislost medzi údajným znevýhodnením a opatreniami urcenými na jeho kompenzáciu. 73 Dalej, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci sa musí posudzovat v závislosti od informacných podkladov, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v case, ked ho prijala (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16, a Francúzsko/Komisia, C-241/94, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 33). 74 V tejto veci z obsahu spisu vyplýva, ze vedlajsí úcastník konania sa pocas správneho konania pred Komisiou obmedzil len na poukázanie na výnimku zo zásady zákazu státnej pomoci upravenú v clánku 87 ods. 2 písm. c) ES, aby tak usúdil, ze opatrenia podla § 3 ZRFG kompenzujú nevýhodu spôsobenú rozdelením Nemecka. Rovnako tomu bolo aj v písomnej casti konania pred Súdom prvého stupna. Ako vsak bolo upresnené v bodoch 64 az 66 vyssie, clánok 87 ods. 2 písm. c) ES sa neuplatnuje a v rámci Zmluvy ESUO nemá obdobu. Navyse skúmanie kompenzacného charakteru takýchto opatrení patrí do právomoci posúdenia Komisie, ktorá pozostáva v preverení, ci sú splnené podmienky na pozadovanú výnimku (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. decembra 1999, Freistaat Sachsen a i./Komisia, T-132/96 a T-143/96, Zb. s. II-3663, bod 140). 75 Preto len samotné odvolanie sa na výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 2 písm. c) ES nemozno povazovat za preukázanie urcitej prícinnej súvislosti v zmysle Zmluvy ESUO medzi výhodou priznanou zalobcovi a údajnou hospodárskou nevýhodou, ktorú mali utrpiet podniky nachádzajúce sa v Zonenrandgebiet. 76 Vzhladom na vsetko predchádzajúce treba druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. O tretej casti zalozenej na údajnej potrebe skúmat danové predpisy clenských státov Spolocenstva na urcenie toho, co je "obvyklým" danovým zatazením - Tvrdenia úcastníkov konania 77 Zalobca usudzuje, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadne prijatelné, sudcom Spolocenstva preskúmatelné kritérium na urcenie toho, co je "obvyklým" danovým zatazením podnikov, na základe ktorého by sa mohla posúdit existencia státnej pomoci v zmysle clánku 4 písm. c) UO. Podla zalobcu sa Komisia pri porovnávaní "obvyklosti" nemala odvolat len na danové ustanovenia Spolkovej republiky Nemecko, ako to urobila v bode 60 napadnutého rozhodnutia, kde uviedla do protikladu normy o mimoriadnych odpisoch podla ZRFG a vseobecnú úpravu mimoriadnych odpisov platnú v Nemecku. Komisia sa podla zalobcu mala opriet o danové sadzby a o doby odpisovania investicného majetku platné v odvetví zeleziarstva a oceliarstva na celom spolocnom trhu alebo aspon v clenských státoch, v ktorých majú sídlo konkurenti zalobcu. Len takéto porovnanie danových predpisov platných v rôznych clenských státoch by umoznilo preverit, ci uplatnenie § 3 ZRFG poskytlo zalobcovi výhodu rovnakej povahy a s rovnakými úcinkami ako subvencia v prísne vzatom zmysle slova. 78 Zalovaná odpovedá, ze základné podmienky, najmä infrastruktúra, sa lísia od jedného clenského státu k druhému a vo vseobecnosti je vyssie danové zatazenie spojené s lepsími rámcovými podmienkami. To je dôvod, preco je podla zalovanej dotknutý clenský stát vhodným východiskovým bodom na skúmanie selektívneho charakteru sporného opatrenia. Bolo by preto bezpredmetné vykonat porovnanie predpisov platných v tejto oblasti v rôznych clenských státoch. - Posúdenie Súdom prvého stupna 79 Ako uz Súdny dvor rozhodol v rámci Zmluvy ES, uplatnovanie clánku 87 ods. 1 ES prikazuje len urcit, ci je státne opatrenie v rámci daného právneho rezimu spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" vo vztahu k iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný uvedeným rezimom nachádzali v porovnatelnej faktickej a právnej situácii (rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 41, a Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 47). 80 Takéto posúdenie sa musí uplatnit, aj pokial ide o Zmluvu ESUO (v tejto súvislosti pozri rozsudok Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 41). 81 Preto je na urcenie toho, co je výhodou v zmysle judikatúry týkajúcej sa státnej pomoci, nevyhnutné urcit východiskový bod v rámci danej právnej úpravy, s ktorým sa bude táto výhoda porovnávat. V danom prípade s cielom urcit, co je "obvyklým danovým zatazením" v zmysle uvedenej judikatúry, nemozno vykonat porovnanie danových predpisov platných vo vsetkých alebo len v niektorých clenských státoch bez toho, aby sa neskreslilo poslanie predpisov o kontrole státnej pomoci. Kedze totiz neexistuje harmonizácia danových ustanovení clenských státov na úrovni Spolocenstva, toto skúmanie by porovnávalo rozdielne faktické a právne situácie vyplývajúce z rozdielov medzi zákonmi a inými právnymi predpismi clenských státov. Údaje, ktoré zalobca poskytol v rámci tejto zaloby, ilustrujú práve rozdiely existujúce medzi clenskými státmi, najmä pokial ide o danový základ a danové sadzby vztahujúce sa na investicný majetok. 82 Preto Komisia konala oprávnene, ked skúmala výhodu vyplývajúcu z opatrení podla § 3 ZRFG len vo vztahu k vseobecnému nemeckému danovému rezimu. 83 Okrem iného a v protiklade s tým, co tvrdí zalobca, judikatúra Spolocenstva neukladá Komisii povinnost dokázat, ze znízenie zatazenia, ktoré by podnik obvykle musel niest, malo rovnaký úcinok ako subvencia v pravom zmysle slova. 84 Hoci totiz pojem státna pomoc zahrna nielen pozitívne plnenia, ako napríklad samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách ulahcujú obvyklé zatazenie rozpoctu podniku a ktoré preto bez toho, aby boli subvenciami v pravom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri najmä rozsudky De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 39; Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 13, a Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 34), cielom judikatúry nie je vytvorit hierarchiu medzi tým, co tvorí subvenciu v pravom zmysle slova na jednej strane a medzi inými obdobnými opatreniami na druhej strane, ale definovat pojem státna pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) UO. Z tejto definície vyplýva, ze pokial sa preukáze, ze státny zásah spôsobuje znízenie zatazenia, ktoré by inak spocívalo na rozpocte podniku, toto opatrenie treba posúdit ako pomoc, pricom len na základe tejto kvalifikácie má rovnaký úcinok ako subvencia v pravom zmysle slova. V protiklade s tým, co tvrdí zalobca, preto nie je potrebné predlozit ziaden doplnujúci dôkaz. 85 Tretia cast prvého zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá. O stvrtej casti zalozenej na údajnej povinnosti Komisie preukázat, ze danové opatrenia § 3 ZRFG majú na hospodársku sútaz ten istý úcinok, aký majú klasické subvencie - Tvrdenia úcastníkov konania 86 Zalobca namieta, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadne posúdenie úcinkov, ktoré mali mat danové opatrenia kritizované Komisiou na hospodársku sútaz, zatial co z bodu 34 rozsudku Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, vyplýva, ze Komisia môze kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) UO tie státne opatrenia, ktoré znizujú náklady podnikov, iba vtedy, ak vopred preukáze, ze tieto opatrenia majú rovnaké úcinky na hospodársku sútaz, aké má klasická subvencia. 87 Zalovaná je toho názoru, ze kontrola státnej pomoci je iba obmedzenou úlohou, lebo jej úcelom nie je zrusit vsetky narusenia hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu, ale iba zakázat niektoré aspekty verejného zásahu, akým je poskytovanie státnej pomoci. Zalovaný rovnako uvádza, ze pojem státna pomoc je vseobecnejsí nez pojem subvencia, pretoze zahrna rovnako opatrenia, ktoré sú svojou povahou a svojimi úcinkami rovnocenné priamym subvenciám. Z toho podla neho vyplýva, ze pre kvalifikáciu opatrení, ako sú státnej pomoci v zmysle clánku 4 písm. c) UO nie je vopred potrebné preukázat, ze dané opatrenia majú rovnaké úcinky na hospodársku sútaz ako klasické subvencie. Navyse relevantné ustanovenie v oblasti státnej pomoci, to znamená clánok 87 ods. 1 ES a clánok 4 písm. c) UO, neustanovuje ziadne rozlísenie medzi státnou pomocou, ktorá je subvenciou v beznom zmysle slova, a státnou pomocou, ktoré nou nie je. Pokial ide o rozsudok Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, týkajúci sa rozlísenia medzi subvenciami v prísne vzatom zmysle slova, to znamená priamymi financnými príspevkami, a ostatnými formami státnej pomoci, ako je vzdanie sa státnych príjmov z daní, ktoré by boli bezne vybrané, zalovaná uvádza, ze toto rozlísenie je celkom nevhodné pre kvalifikáciu daných opatrení a nemá ziadny vplyv na preskúmanie selektívnosti týchto opatrení. - Posúdenie Súdom prvého stupna 88 Vo stvrtej casti zalobca vytýka Komisii jednak to, ze nepreskúmala, ci úlava na nákladoch, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku, má úcinky zhodné s úcinkami klasickej subvencie. Dalej zalobca tvrdí, ze z rozsudku Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, vyplýva, ze Komisia mala dolozit úcinky opatrení plynúcich z § 3 ZRFG na hospodársku sútaz. 89 Pokial ide o prvú výhradu, Súd prvého stupna sa z dôvodov zhodných s tými, ktoré sú uvedené v bode 84 vyssie, domnieva, ze Komisia nemá povinnost preskúmat, ci úlava na nákladoch, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku, má úcinky zhodné s úcinkami subvencie v uzsom zmysle slova. Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. 90 Pokial ide o druhú výhradu týkajúcu sa nutnosti preukázat úcinky opatrení plynúcich z § 3 ZRFG na hospodársku sútaz, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci clánku 4 písm. c) UO je státna pomoc kvalifikovaná ako nezlucitelná so spolocným trhom v rámci ES bez toho, ze by bolo nutné preukázat alebo zistovat, ci v skutocnosti zásah do sútazných podmienok existuje, alebo k nemu môze dôjst (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. mája 1999, Moccia Irme a i./Komisia, T-164/96 az T-167/96, T-122/97 a T-130/97, Zb. s. II-1477, bod 82, a zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, T-158/96, Zb. s. II-3927, bod 113). 91 V dôsledku toho nemusí mat opatrenie státnej pomoci nevyhnutne vplyv na obchod medzi clenskými státmi alebo na hospodársku sútaz preto, aby sa nan vztahovali ustanovenia clánku 4 písm. c) UO (rozsudky Súdneho dvora z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, body 32 a 33, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 102). 92 Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, bod 34 rozsudku Ecotrade, uz citovaný v bode 27 vyssie, sa netýka otázky úcinkov na hospodársku sútaz, ktoré môze mat opatrenie kvalifikované ako státna pomoc, ale obmedzuje sa na pripomenutie ustálenej judikatúry uvádzanej v bode 84 vyssie týkajúcej sa vymedzenia pojmu státnej pomoci. 93 Za týchto podmienok v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, Komisia nebola povinná preskúmat, ci danové opatrenia stanovené v § 3 ZRFG mali vplyv na hospodársku sútaz, aby ich mohla kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) UO. 94 Z toho vyplýva, ze stvrtá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá v celom rozsahu, tak ako prvý zalobný dôvod. O druhom zalobnom dôvode vychádzajúcom z chybného výkladu clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO Tvrdenia úcastníkov konania 95 Zalobca tvrdí, ze clánok 4 písm. c) UO sa z dôvodov "ciastocnej integrácie" zavedenej Zmluvou ESUO týka výlucne specifickej státnej pomoci v prospech podnikov v uholnom a oceliarskom odvetví. V dôsledku toho sa na státnu pomoc oznacovanú ako "nespecifickú", to znamená v danom prípade schémy státnej pomoci, ktoré sa vztahujú nielen na podniky z uholného a oceliarskeho odvetvia, ale rovnako tie zo vsetkých ostatných odvetví hospodárstva, nevztahuje zákaz uvedený v clánku 4 písm. c) UO. Podla zalobcu schémy clenských státov, ktoré zavádzajú nespecifickú státnu pomoci, na základe judikatúry Súdneho dvora a správnej praxe Komisie podliehajú iba koordinovanej kontrole upravenej ustanoveniami Zmluvy ES týkajúcimi sa státnej pomoci a ustanoveniami clánku 67 UO. 96 Zalobca je preto presvedcený, ze napadnuté rozhodnutie spocíva na rozsírení pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO v rozpore so Zmluvou. Toto rozsírenie nemohlo platne zmenit pôsobnost clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO. Podla zalobcu k tomuto rozsíreniu doslo pri prijatí kódexov pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, ktorými sa Komisia od roku 1986 odchýlila od rozlísení medzi specifickou státnou pomocou a nespecifickou státnou pomocou. 97 Zalobca tvrdí, ze pouzitie clánku 67 UO sa neobmedzuje na opatrenia clenských státov nemajúce charakter státnej pomoci. Toto ustanovenie sa pouzije na vsetky nespecifické podporné opatrenia, ktoré clenské státy prijali v rámci svojej vseobecnej právomoci v oblasti hospodárskej a danovej politiky. Okrem toho v súlade najmä s clánkom 305 ES Komisia nemohla zmenit prijatím rôznych dalsích kódexov pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu ciastocný charakter integrácie uskutocnenej Zmluvou ESUO. 98 Podla zalobcu, kedze danové pravidlá predvídané v § 3 ZRFG nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) UO, povinnost oznámenia, ktorej sa dovoláva Komisia v odôvodneniach c. 67 az 76 napadnutého rozhodnutia, neexistovala. Naopak, podla zalobcu danové opatrenia § 3 ZRFG tvoria "opatrenia clenského státu" [neoficiálny preklad] v zmysle clánku 67 ods. 1 UO, ktoré Spolková republika Nemecko mala oznámit Komisii, pokial by ich pouzitie bolo "spôsobilé citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze v oceliarskom priemysle" [neoficiálny preklad]. Podla zalobcu otázka, ci tieto podmienky boli splnené v danom prípade, nie je dôlezitá, pretoze nemecká vláda Komisiu niekolkokrát o ZRFG upovedomila v rámci oznámení na základe clánku 88 ods. 2 ES. Okrem toho nie je dôlezité, ze sa Spolková republika Nemecko, ako to poznamenáva Komisia v odôvodnení c. 66 napadnutého rozhodnutia, nedovolávala clánku 67 UO v správnom konaní, vzhladom na to, ze podla zalobcu je tento clánok kogentným ustanovením spocívajúcim z hladiska ciastocnej integrácie na rozdelení právomocí medzi Spolocenstvom a clenskými státmi vymedzeným Zmluvou ESUO. 99 Vedlajsí úcastník konania sa pripája k tvrdeniam zalobcu. 100 Zalovaná namieta, ze rozlísenie medzi vseobecnou státnou pomocou a specifickou státnou pomocou nie je relevantné, pretoze Zmluva ESUO takéto rozlísenie neupravuje. Dalej namieta, ze clánok 67 UO sa síce môze pouzit na rozsiahle casti danovej politiky clenských státov, ale nepouzije sa na danové opatrenia, na ktoré sa vztahuje iba clánok 4 písm. c) UO. Toto vymedzenie jasne ukazuje, ze pre vyhladanie pouzitelného ustanovenia v rámci Zmluvy UO je urcujúci iba charakter pomoci. 101 Zalovaná vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania tiez tvrdí, ze prísnost zákazu stanoveného v clánku 4 písm. c) UO by stratila zmysel, pokial by sa toto ustanovenie nepouzilo na schému pomoci vyhradenú uholnému a oceliarskemu odvetviu. Podla zalovanej by bolo pre clenské státy jednoduché vyhnút sa pouzitiu tohto ustanovenia tým, ze by pouzili úpravu nespecifickej státnej pomoci, ktorá by bola svojím spôsobom na prospech nie výlucne, ale predovsetkým uholnému a oceliarskemu odvetviu. 102 Nakoniec zalovaná tvrdí, ze podla judikatúry Súdneho dvora zásahy uvedené v ustanoveniach clánku 67 UO nie sú totozné s tými, ktoré clánok 4 písm. c) UO vyhlasuje bez ohladu na ich formu za nezlucitelné so spolocným trhom uhlia a ocele, za zrusené a zakázané. Podla zalovaného je clánok 67 ods. 2 UO osobitným ustanovením, ktoré musí byt pouzité pri dodrzaní podmienok, ktoré stanovuje. V tomto ohlade je iba Komisia výnimocne oprávnená povolit financnú pomoc za predpokladu uvedeného v prvej zarázke clánku 67 ods. 2 UO alebo ich odsúhlasit v prísnom rámci ustanovení clánkov 54 az 56 UO. Podla zalovanej v kazdom prípade clánok 4 písm. c) UO, ktorý stanovuje zákaz státnej pomoci, tvorí vseobecné pravidlo, zatial co prvá zarázka clánku 67 ods. 2 UO umoznujúca v urcitých prípadoch státnu pomoc povolit, je výnimkou. Posúdenie Súdom prvého stupna 103 Úvodom je vhodné pripomenút, ze Zmluva UO sa na základe clánku 80 UO vztahuje iba na podniky vyvíjajúce výrobnú cinnost v odvetví uhlia a ocele. 104 Z toho vyplýva, ze na podnik sa vztahuje zákaz stanovený v clánku 4 písm. c) UO iba vtedy, ak vykonáva takúto výrobnú cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1959, Société des fonderies de Pont-ŕ-Mousson/Vysoký úrad, 14/59, Zb. s. 445, 467 a 468, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 78). 105 V danom prípade je nesporné, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 13 napadnutého rozhodnutia, ze zalobca je podnikom v zmysle clánku 80 UO. 106 S prihliadnutím na odpoved na prvý zalobný dôvod Súd prvého stupna usudzuje, ze skúmanie tohto zalobného dôvodu sa obmedzuje na urcenie, ci Komisia správne v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze clánok 4 písm. c) UO sa pouzije na nespecifickú schému pomoci v uholnom a oceliarskom odvetví. 107 Na základe clánku 4 písm. c) UO sú za podmienok stanovených v Zmluve ESUO zakázané subvencie alebo státna pomoc poskytované státmi v akejkolvek forme. 108 Toto ustanovenie smeruje k zruseniu a k zákazu niektorých zásahov clenských státov v oblasti, ktorú Zmluva ESUO podriaduje právomoci Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný v bode 27 vyssie, s. 47). 109 Treba uviest, ze clánok 4 písm. c) UO nezavádza ziadne rozlisovanie medzi individuálnou pomocou a schémami pomoci, ani medzi specifickými schémami pomoci a nespecifickými schémami pomoci uholnému a oceliarskemu odvetviu. Navyse zákaz státnej pomoci stanovený týmto ustanovením je formulovaný striktným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 1999, RJB Mining/Komisia, T-110/98, Zb. s. II-2585, bod 76). 110 Pokial ide o clánok 67 UO, tento clánok smeruje k zamedzeniu zásahov do hospodárskej sútaze, ktoré spôsobuje výkon právomocí ponechaných clenským státom (rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, T-6/99, Zb. s. II-1523, bod 83). Clánok 67 UO sa tak obmedzuje na stanovenie ochranných opatrení, ktoré môze Spolocenstvo prijat proti opatreniu clenského státu, ktoré zretelne ovplyvnuje podmienky hospodárskej sútaze v uholnom a oceliarskom odvetví bez toho, aby sa týchto odvetví bezprostredne a priamo týkalo (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 1960, Hauts fourneaux et fonderies de Givors a i./Vysoký úrad, 27/58 az 29/58, Zb. s. 503, 526). 111 Na základe toho sudca Spolocenstva rozhodol, ze clánok 4 písm. c) UO a clánok 67 UO sa týkajú dvoch odlisných oblastí (rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný v bode 27 vyssie, s. 47, a rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 88) s tým, ze clánok 67 UO sa nevztahuje na státnu pomoc (rozsudok Forges de Clabecq/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 141). Na základe toho nie je clánok 67 UO osobitným uplatnením clánku 4 písm. c) UO. 112 Je pravdou, ze od zaciatku 70-tych rokov az do prijatia rozhodnutia Komisie 2320/81/ESUO zo 7. augusta 1981 zavádzajúceho pravidlá Spolocenstva pre podporu zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu (Ú. v. ES L 228, s. 14), ktoré tvoria druhý kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, Komisia predpokladala, ze clánok 4 písm. c) UO sa uplatnoval iba na specifickú státnu pomoc v prospech podnikov v zeleziarskom a oceliarskom priemysle, teda na státnu pomoc poskytovanú speciálne alebo hlavne týmto podnikom, zatial co pouzitie schémy vseobecnej a regionálnej státnej pomoci na zeleziarsky a oceliarsky priemysel podliehalo kontrole Komisie aj na základe ustanovení clánku 67 UO, aj na základe ustanovení clánkov 87 ES a 88 ES. 113 Tento postoj mozno vysvetlit jednak nutnostou zabránit tomu, aby kvôli prísnemu zákazu clánku 4 písm. c) UO dochádzalo k naruseniu hospodárskej sútaze v neprospech podnikov cinných v odvetviach uhlia a ocele, zatial co by sa státna pomoc poskytovala iným priemyselným odvetviam danej krajiny, a jednak nutnostou nájst riesenie na rozsiahle hospodárske a financné tazkosti, ktoré sa hlboko dotýkali zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu. V rámci úsilia o nutnú restrukturalizáciu odvetví, ktorá presahovala tak "financné prostriedky takmer vsetkých zeleziarskych a oceliarskych podnikov", ako aj fondy, ktoré malo k dispozícii Spolocenstvo, aby celilo tejto situácii, Komisia po získaní jednomyselného súhlasu Rady zaviedla systém kontroly státnej pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu clenských státov, "ktorej charakter acquis communautaire bol zachovaný vdaka jej súladu s cielmi, ktoré Spolocenstvo v danej oblasti sleduje" (prvý bod prvého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu), a systém prenesenia právomoci v oblasti takejto státnej pomoci na Spolocenstvo. Bolo vsak stanovené, ze prvý kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu mohol byt obmedzený iba na specifickú pomoc, pretoze pouzitie schém vseobecnej a regionálnej pomoci na zeleziarsky a oceliarsky priemysel podliehalo kontrole Komisie na základe ustanovení clánku 67 UO a clánkov 87 a 88 ES. 114 Prijatie tohto prístupu priaznivého pre zeleziarske a oceliarske podniky neznamená, ze sa Komisia v rámci svojej kontroly státnej pomoci vzdala moznosti konstatovat, ze z dôvodu nutnej restrukturalizácie zeleziarskych a oceliarskych podnikov a nutnosti postupne zrusit státnu pomoc sa zákaz stanovený v clánku 4 písm. c) UO musí v zásade opätovne uplatnit, ibaze by sa táto pomoc bez ohladu na to, ci je pre zeleziarsky a oceliarsky priemysel specifická alebo nie, mohla kvalifikovat Komisiou ako pomoc predstavujúca "pomoc Spolocenstva" a na základe toho ako zlucitelná s riadnym fungovaním spolocného trhu. To totiz zodpovedá zmyslu, v akom je vhodné vykladat druhý kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, ako aj dalsie kódexy vrátane siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, na ktorom je zalozené napadnuté rozhodnutie. 115 Pokial sa v dôsledku toho od druhého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu kódexy týkajú "kazdej pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu ..., bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú specifické" [neoficiálny preklad], úcelom tohto upresnenia je navrátit clánku 4 písm. c) UO jeho pôvodný rozsah pôsobnosti, pretoze tento clánok neupravuje ziadne rozlísenie medzi druhmi pomoci, ktoré podriaduje svojmu zákazu. 116 V prejednávanej veci tak, ako to konstatoval Súd prvého stupna v rámci skúmania prvého zalobného dôvodu, vzhladom k tomu, ze danové opatrenia stanovené v § 3 ZRFG v prospech zalobcu sú státnou pomocou, tieto opatrenia patria do oblasti pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. 117 Z toho bez ohladu na nejasnost, ktorú mohla v danom prípade vyvolat zmena výkladu Komisie, co bude preskúmané v rámci posúdenia siedmeho zalobného dôvodu nizsie, vyplýva, ze Komisia v odôvodnení c. 66 napadnutého rozhodnutia správne posúdila, ze v danom prípade sa má uplatnit clánok 4 písm. c) UO a nie clánok 67 UO. 118 Druhý zalobný dôvod vychádzajúci z údajného chybného výkladu clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO preto musí byt zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnení clánku 95 UO Tvrdenia úcastníkov konania 119 Zalobca usudzuje, ze za predpokladu, ak by Súd prvého stupna nevyhovel zalobnému dôvodu vychádzajúcemu z chybného výkladu clánku 67 UO, malo by byt uznané, ze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze z úradnej povinnosti neskúmala, ci danové opatrenia vyplývajúce z § 3 ZRFG mohli byt vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom vzhladom na vsetky ciele Zmluvy ESUO (clánky 2 UO az 4 UO). Vo svojej replike zalobca upresnuje, ze Komisia nemá ziadnu právomoc volnej úvahy pri rozhodnutí otázky, ci musí uskutocnit kontrolu na základe clánku 95 UO. Jej právomoc sa obmedzuje iba na výklad a pouzitie clánkov 2, 3 a 4 UO uvedených v clánku 95 UO. 120 Zalobca oponuje právnemu postoju Komisie uvedenému v odôvodnení c. 123 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého mu rozsudok Súdu prvého stupna "Irish Steel" (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1999, Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, T-106/96, Zb. s. II-2155) zakazuje povolit na základe clánku 95 UO státnu pomoc, ktorá nezodpovedá povolovacím predpokladom stanoveným kódexmi pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu. Podla zalobcu Súd prvého stupna v tomto rozsudku rozhodol v tom zmysle, ze zákaz státnej pomoci uvedený v kazdom z týchto kódexov platí iba pre tú státnu pomoc, ktorá je v nom vymenovaná, a ktorú povazuje za zlucitelnú so Zmluvou ESUO, a ze Komisia je viazaná daným kódexom iba vtedy, ked posudzuje zlucitelnost státnej pomoci upravenej v tomto kódexe so Zmluvou. Navyse kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu nemozno uplatnit a preto tento kódex ani nemôze prejudikovat rozhodnutie Komisie podla clánku 95 UO. Kedze osobitná úprava odpisovania podla § 3 ZRFG nezodpovedá definícii státnej pomoci, na ktorú sa vztahujú kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, podla zalobcu nie je vylúcené rozhodnutie podla clánku 95 UO. 121 Zalobca dodáva, ze vzhladom na ciele Zmluvy ESUO, ako sú uvedené v clánkoch 2 UO, 3 UO a 4 UO, bolo uznanie zlucitelnosti § 3 ZRFG skutocne potrebné na to, aby sa zabezpecili dostatocné stimuly pre podniky na rozsírenie a zlepsenie [clánok 3 písm. d) UO] výrobného potenciálu ich prevádzkarní v zónach pozdlz hraníc a na zabránenie odchodu pracovných síl a trvalého hospodárskeho spustnutia týchto oblastí [clánok 2 druhý odsek UO]. Toto sú totiz presne tie politické uhly pohladu, ktoré viedli tvorcov Rímskej zmluvy, aby v clánku 87 ods. 2 písm. c) ES z dôvodu umelého rozdelenia Európy vyhlásili státnu pomoc poskytnutú v zónach pozdlz hraníc za zlucitelnú so spolocným trhom. Tieto úvahy by mali byt rovnako uplatnené aj v oblasti cielov Zmluvy ESUO. Takéto skúmanie v rámci clánku 95 UO vsak Komisia nevykonala. 122 Vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze neoznámenie clenského státu potrebné podla clánku 95 UO nie je dostacujúce na to, aby bola Komisia oslobodená od povinnosti konat na základe tohto ustanovenia alebo aby sa jej v tom dokonca zabránilo, a aby mohla prípadne vyhlásit pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 123 Vedlajsí úcastník konania este uvádza, ze kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu neuvádzajú osobitný prípad náhrady skody spôsobenej rozdelením Spolkovej republiky Nemecko. Nepouzitelnost kódexov pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu vyplýva aj z rozsudku "Irish Steel", uz citovaného v bode 120 vyssie, podla ktorého pri státnej pomoci, ktorá nepatrí medzi kategórie uvedené v kódexe, môze byt udelená individuálna výnimka podla clánku 95 UO. Kedze opatrenia na kompenzáciu skody nemôzu byt v ziadnom prípade postavené na roven regionálnej státnej pomoci v zmysle kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, neboli tieto kódexy v tejto veci uplatnitelné, a nebránia preto rozhodnutiu Komisie podla clánku 95 UO. 124 Nakoniec vedlajsí úcastník konania voci Komisii namieta, ze sa pri výkone svojej právomoci volného uvázenia podla clánku 95 UO dopustila zjavnej chyby v posúdení. Toto pochybenie spocíva v tom, ze Komisia neposudzovala státnu pomoc pri kompenzácii skody v urcitých zónach pozdlz hraníc z dôvodu specifickej skody spôsobenej vis maior, ktorú predstavuje rozdelenie Nemecka, ale na základe pravidiel vytvorených kódexmi pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, ktoré v tejto veci neboli uplatnitelné. V kazdom prípade, kedze nevýhody podmienené rozdelením Nemecka sú situáciou, ktorú Zmluva ESUO nepredvída, mala Komisia pri svojej volnej úvahe pouzit kritériá vymenované v clánku 87 ods. 2 písm. c) ES. 125 Zalovaná najprv odpovedá, ze moznost vydat individuálne rozhodnutie podla clánku 95 UO nad rámec príslusného kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, týkajúce sa kategórií pomoci, na ktoré sa kódex nevztahuje, bola síce judikatúrou Spolocenstva uznaná, ale vydanie tohto rozhodnutia podlieha volnej úvahe Komisie. Nemozno vsak pritom hovorit o povinnosti Komisie, a uz vôbec nie o povinnosti preskúmania ex offo. Komisia preto bola len oprávnená posúdit, ci existujú okolnosti, ktoré by odôvodnovali pouzitie clánku 95 UO. K tomuto Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 124 napadnutého rozhodnutia, kde uvádza, ze vykonala skúmanie na základe clánku 95 UO, a rozhodla, ze neprijme ziadne rozhodnutie podla tohto clánku. 126 Po druhé, napadnuté rozhodnutie sa netýka ZRFG ako takého, ale skutocnosti, ze zalobca uplatnil osobitné odpisy a vytvoril rezervy oslobodené od dane, teda týka sa individuálnej pomoci. Pokial ide o otázku nutnosti rozhodnutia podla clánku 95 UO, nie je rozhodujúce, ci bol ZRFG potrebný na to, aby bola pre podniky zarucená existencia dostatocných stimulov na vybudovanie alebo zlepsenie výrobného potenciálu ich prevádzkarní v zónach pozdlz hraníc, a aby v týchto oblastiach nedoslo k trvalým stratám zamestnania. Podla názoru zalovanej bolo treba preukázat, ze osobitné odpisy a rezervy oslobodené od dane boli nevyhnuté na realizáciu urcitých investícií, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, co vsak zalobca nespravil. 127 Vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania poukazuje zalovaná dalej na to, ze clánok 95 prvý odsek UO má podla judikatúry Súdneho dvora za úlohu iba vytvorit systém osobitného odchýlenia sa od Zmluvy ESUO, aby Komisia mala moznost vysporiadat sa s nepredvídanými situáciami. Nemôze povolit poskytnutie státnej pomoci, ktorá nie je nevyhnutná na dosiahnutie cielov Zmluvy ESUO a mohla by viest k naruseniu hospodárskej sútaze. Posúdenie Súdom prvého stupna - Predbezné úvahy 128 Je vhodné pripomenút, ze podla clánku 95 UO môze Komisia vo vsetkých v Zmluve nepredvídaných prípadoch, v ktorých sa zdá rozhodnutie alebo odporúcanie Komisie potrebné, aby sa dosiahol niektorý z cielov Spolocenstva definovaný v clánkoch 2, 3 a 4 UO v oblasti spolocného trhu uhlia a ocele podla clánku 5 UO, prijat toto rozhodnutie alebo odporúcanie s jednohlasným súhlasom Rady a po vypocutí Poradného výboru ESUO. 129 Podla systematiky Zmluvy nie je v rozpore s clánkom 4 písm. c) UO, ked Komisia na základe prvého a druhého odseku clánku 95 UO výnimocne povolí pomoc, ktorú clenské státy plánujú poskytnút a ktorá je zlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1997, EISA/Komisia, T-239/94, Zb. s. II-1839, bod 63), aby riesila nepredvídané situácie. 130 V oblasti státnej pomoci Komisia pouzila prvý a druhý odsek clánku 95 UO v dvojakom smere. Na jednej strane vydala vseobecné rozhodnutia, a to kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, ktoré predvídajú výnimku zo vseobecného zákazu státnej pomoci pre urcité kategórie pomoci. Na druhej strane prijala individuálne rozhodnutia, ktorými boli osobitné pomoci výnimocne povolené. 131 Clánok 4 písm. c) UO nezakazuje Komisii povolovat státne pomoci, ci uz pre kategórie osobitne upravené kódexom pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu alebo pre státnu pomoc, ktorá nepatrí do týchto kategórií, bezprostredne na základe prvého a druhého odseku clánku 95 UO (v tomto zmysle pozri rozsudky EISA/Komisia, uz citovaný v bode 129 vyssie, body 70 az 72; Forges de Clabecq/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 79, a DSG/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 204). 132 V napadnutom rozhodnutí Komisia vylúcila pouzitie clánku 95 UO s týmto odôvodnením: "(121) Komisia najprv poznamenáva, ze v tomto spise nebol zo strany Spolkovej republiky Nemecko podaný ziadny úradný návrh na zacatie konania podla clánku 95 [UO]. (122) Systém státnej pomoci vytvorený Zmluvou ESUO umoznuje Komisii za urcitých predpokladov a pri dodrzaní konania podla clánku 95 [UO] povolit poskytnutie státnej pomoci vo vsetkých v Zmluve nepredvídaných prípadoch, v ktorých sa zdá byt takéto rozhodnutie potrebné, aby sa dosiahol niektorý z cielov Spolocenstva definovaný v clánkoch 2, 3, a 4 v oblasti spolocného trhu uhlia a ocele podla clánku 5. (123) Podla rozsudku Súdu prvého stupna zo 7. júla 1999 [Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, T-106/96, Zb. s. II-2155] neoznámenie nepostacuje na to, aby Komisiu oslobodilo od povinnosti chopit sa iniciatívy na základe clánku 95 UO a prípadne vyhlásit státnu pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, alebo aby jej v tom dokonca zamedzilo. Avsak v bode 42 tohto rozsudku Súd prvého stupna konstatuje, ze Komisia je viazaná globálnym systémom zavedeným kódexom pomoci [zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu] pri posudzovaní zlucitelnosti státnej pomoci, pre ktorú kódex platí, so Zmluvou. Preto nesmie povolit takúto pomoc individuálnym rozhodnutím, ktoré je v rozpore so vseobecnými pravidlami kódexu. Regionálna investicná pomoc je povolená [podla kódexov pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu] platných od roku 1986 iba v presne urcených oblastiach, ku ktorým nepatria miesta, v ktorých sa uskutocnili investície subvencované prostredníctvom osobitných odpisov a rezerv oslobodených od dane. Tým prisla Komisia k záveru, ze clánok 95 [UO] sa na uvedenú vec nedá pouzit. (124) Dalej dospela Komisia pri výkone svojej právomoci volného uvázenia k názoru, ze v tomto konaní nemá do cinenia s prípadom nepredvídaným v Zmluve, v ktorom by bolo potrebné konkrétne rozhodnutie, aby sa dosiahol niektorý z cielov Spolocenstva definovaný v clánkoch 2 [UO], 3 [UO], 4 [UO]. Napríklad poskytnutá státna pomoc nesmerovala k tomu, aby dala nemeckému zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu ozdravenú a hospodársky schopnú struktúru. Nemecko nikdy nepoukazovalo na mozný plán smerujúci k znízeniu kapacity v rámci dotknutej skupiny v priamej súvislosti s poskytnutím osobitného odpisovania a rezerv oslobodených od dane. Poskytnutie pomoci podla clánku 95 [UO] by tak nebolo oprávnené. (125) Navyse v súvislosti s vývojom hospodárskej a financnej situácie v zeleziarskom a oceliarskom priemysle na zaciatku 90-tych rokov a s individuálnymi rozhodnutiami prijatými na základe clánku 95 [UO], ktorými bola pre viaceré podniky povolená pomoc na restrukturalizáciu, Rada a Komisia v ich spolocnom vyhlásení v zápisnici Rady zo 17. decembra 1993 uviedli, ze 'bez toho, aby bolo dotknuté právo kazdého clenského státu poziadat o vydanie rozhodnutia na základe clánku 95 [UO] a v súlade so záverom Rady z 25. februára 1993 sa Rada rozhodla, ze sa vyhne kazdej novej výnimke podla clánku 95 pre státnu pomoc v prospech urcitého podniku`." [neoficiálny preklad] 133 Z uvedených úvah vyplýva, ze Komisia pouzitie clánku 95 UO odmietla v prvom rade s odvolaním sa na bod 42 rozsudku Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, uz citovaného v bode 120 vyssie, podla ktorého by mohla státnu pomoc, na ktorú sa vztahuje kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, podla clánku 95 UO povolit iba vtedy, keby takéto individuálne rozhodnutie neodporovalo vseobecným pravidlám zavedeným týmto kódexom (odôvodnenie c. 123 napadnutého rozhodnutia). Z bodu 124 napadnutého rozhodnutia subsidiárne vyplýva, ze Komisia v tejto veci vychádzala z toho, ze neboli dané predpoklady na uplatnenie clánku 95 UO. 134 Preto v protiklade s tvrdením zalobcu Komisia neodmietla preskúmat, ci môze byt clánok 95 UO v danej veci pouzitelný. Je totiz nesporné, ze hoci Spolková republika Nemecko nepoziadala o pouzitie clánku 95 UO, Komisia v odôvodnení c. 124 napadnutého rozhodnutia preskúmala, ci by sa toto ustanovenie mohlo pouzit. Podla nej vsak predpoklady na jeho pouzitie v predlozenom prípade neboli dané. K výhrade zalobcu, ze Komisia nesprávne vylozila rozsudok Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, nepotrebuje Komisia za týchto okolností zaujat stanovisko, kedze Komisia napriek tomuto výkladu povazovala za potrebné v odôvodnení c. 124 napadnutého rozhodnutia skúmat, ci v predlozenom prípade boli dané predpoklady pouzitia clánku 95 UO. 135 Vo svetle týchto úvah je potrebné preskúmat, ci sa Komisia, ako tvrdí zalobca, dopustila nesprávneho posúdenia, ked odmietla pouzit clánok 95 UO ako výnimku zo zákazu poskytnutia státnej pomoci podla clánku 4 písm. c) UO. - O údajnom nesprávnom posúdení spocívajúcom v odmietnutí uplatnenia clánku 95 UO 136 Predovsetkým treba pripomenút, ze Komisia pri skúmaní, ci je státna pomoc potrebná na dosiahnutie cielov Zmluvy, disponuje podla clánku 95 UO diskrecnou právomocou (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdu prvého stupna EISA/Komisia, uz citovaný v bode 129 vyssie, bod 72; zo 7.júla 1999, British Steel/Komisia, T-89/96, Zb. s. II-2089, bod 47, a Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 43). 137 V tejto oblasti sa preto kontrola zákonnosti musí obmedzit na skúmanie, ci Komisia neprekrocila hranice svojej úvahy skreslením alebo zjavne nesprávnym posúdením skutocností alebo zneuzitím právomoci ci zneuzitím konania (pozri okrem iného rozsudok Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 63). 138 Na to, aby sa preukázalo zjavné pochybenie Komisie pri posúdení skutkového stavu, ktorý by odôvodnil zrusenie napadnutého rozhodnutia, musia byt dôkazy, ktoré podal zalobca, dostacujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v spornom rozhodnutí stalo neprijatelným (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 59). 139 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze zalobca iba uviedol, ze vzhladom na ciele Zmluvy ESUO, ako sú uvedené v clánkoch 2, 3 a 4 UO, bolo uznanie zlucitelnosti § 3 ZRFG so Zmluvou vskutku potrebné na to, aby sa zabezpecili dostatocné stimuly pre podniky na rozsírenie a zlepsenie [clánok 3 písm. d) UO] výrobného potenciálu ich prevádzkarní v zónach pozdlz hraníc a na zabránenie odchodu pracovných síl a trvalého hospodárskeho spustnutia v týchto regiónoch. Toto vseobecné tvrdenie nemôze postacovat na to, aby sa Komisiou uskutocnené zhodnotenie stalo neprijatelným. 140 Okrem toho zalobca nepredkladá ziadny dôkaz, ktorý by preukázal, ze investicné príspevky, ktoré mu boli poskytnuté vo forme osobitných odpisov a rezerv oslobodených od dane, sú nevyhnutné na realizáciu cielov Zmluvy ESUO. 141 Iba samotným odkazom na oznámenie Spolkovej republiky Nemecko zo 14. januára 2000, podla ktorého je údajne zrejmé, ze státna pomoc povolená podla clánku 87 ods. 2 ES slúzi aj cielom Zmluvy ESUO v zmysle clánkov 2 a 3 UO, nemôze zalobca jej potrebnost v zmysle clánku 95 UO preukázat. Na jednej strane je clánok 87 ods. 2 ES v rámci Zmluvy ESUO nepouzitelný a na druhej strane treba vykonat posúdenie potrebnosti státnej pomoci podla clánku 95 UO podla cielov vlastných Zmluve ESUO, ku ktorým pomoc vyhlásená za zlucitelnú podla clánku 87 ods. 2 ES nepatrí. 142 V kazdom prípade sa Komisia nedopustila ziadneho zjavného pochybenia v posúdení, ked v odôvodnení c. 124 napadnutého rozhodnutia odmietla mozné pouzitie clánku 95 ES, pretoze Spolková republika Nemecko nenavrhla prípadný plán smerujúci k znízeniu kapacity skupiny Salzgitter v priamej súvislosti s poskytnutou pomocou. 143 V sektore, ktorý je známy nadbytocnými kapacitami, ako je to v oceliarskom sektore, totiz skutocne mohlo vyjst najavo, ze na uskutocnenie cielov Zmluvy je potrebné znízenie výrobnej kapacity v súvislosti so státnou pomocou, pri ktorej je mozné individuálne povolenie podla clánku 95 UO. Tak môze takéto znízenie prispiet k tomu, aby zostali zachované predpoklady, ktoré ponúkajú stimuly podnikom, aby si rozsírili a zlepsili svoj výrobný potenciál [clánok 3 písm. d) UO] alebo modernizovali výrobu [clánok 3 písm. g) UO]. S prihliadnutím na nadbytocné kapacity v zeleziarskom a oceliarskom odvetví sa takýmto kritériom okrem toho zabranuje zvýhodnovat uskutocnenie hospodársky neistých iniciatív, ktoré iba zosilnujú nerovnováhu, ktorá postihuje dotknuté trhy, a preto v konecnom dôsledku nie sú vhodné, aby úcinne a trvalo vyriesili problémy dotknutých oblastí a podnikov. 144 Vzhladom na rôznost cielov stanovených v Zmluve a priestor, ktorým Komisia disponuje v rámci svojich úloh spocívajúcich v neustálom zosúladovaní týchto rozdielnych cielov tým, ze uplatnuje svoju právomoc volnej úvahy, aby vyhovela spolocnému záujmu (v tomto zmysle pozri medziiným rozsudok Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 65 a tam citovanú judikatúru), nepredstavuje pouzitie kritéria znízenia výrobnej kapacity Komisiou v danom prípade nijaké zjavné pochybenie v uvázení v rámci skúmania uplatnitelnosti clánku 95 UO. 145 Kedze Komisia nemohla vychádzat z toho, ze sporné investicné príspevky znízili výrobnú kapacitu zalobcu, a to okrem iného preto, lebo ju Spolková republika Nemecko neinformovala o moznom pláne smerujúcom k znízeniu kapacity, nemohla dospiet k záveru, ze sporný príspevok slúzil na realizáciu cielov Zmluvy. 146 Tretí zalobný dôvod je preto treba v celom rozsahu zamietnut. 147 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia právom urcila, ze danové opatrenia § 3 ZRFG v prospech zalobcu predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú s trhom Spolocenstva. Súd prvého stupna usudzuje, ze teraz treba preskúmat siedmy zalobný dôvod, ktorým sa namieta porusenie princípu právnej istoty, kedze Komisia Spolkovú republiku Nemecko zaviazala, aby od zalobcu vymáhala státnu pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s trhom Spolocenstva. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania 148 Zalobca najprv uvádza, ze Komisia zaujíma v odôvodnení c. 81 napadnutého rozhodnutia stanovisko, ze casové obmedzenie oprávnenia vymáhat státnu pomoc je v oblasti Zmluvy ESUO na rozdiel od Zmluvy ES vseobecne vylúcené, pretoze "by to bolo v rozpore so základnou zásadou Zmluvy ESUO" [neoficiálny preklad], podla ktorej je státna pomoc absolútne zakázaná. Tým by sa vytvoril rozdiel medzi úpravou státnej pomoci podla Zmluvy ESUO a Zmluvy ES, ktorý vsak v skutocnosti neexistuje ani v duchu a koncepcii týchto zmlúv, ani v praxi Komisie. Údajný absolútny charakter zákazu nebráni respektovaniu zásady právnej istoty a uznaniu premlcacej doby. 149 Princíp právnej istoty platí podla toho aj v oblasti Zmluvy ESUO. V kazdom prípade ide o vseobecnú právnu zásadu, ktorá má svoju platnost aj v práve upravujúcom poskytovanie státnej pomoci a nepatrí do dispozície Komisie. 150 Zalobca dalej tvrdí, ze úcelom nariadenia vymáhania státnej pomoci podla práva Spolocenstva je odcerpat neoprávnene nadobudnuté výhody v hospodárskej sútazi, ktoré dovolili zvýhodnenému podniku ponúknut výhodnejsiu cenu nez jeho konkurenti. Komisia vsak neposkytla v predlozenej veci ziadne vyjadrenie k úcinkom osobitných odpisov podla § 3 ZRFG na hospodársku sútaz. 151 Na právomoc Komisie vymáhat státnu pomoc sa v kazdom prípade vztahuje premlcacia doba desiatich rokov. Komisia mala v tejto veci zohladnit dobu upravenú v clánku 15 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy ES (Ú. v. ES L 83, s. 1), kedze táto doba je výsledkom zabezpecenia rovnováhy medzi zásadou právnej istoty a potrebou obnovit nenarusenú hospodársku sútaz. 152 Vo svojej odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna, ktoré smerovali k tomu, aby zalobca niektoré svoje vysvetlenia podlozil a upresnil, zalobca uviedol, ze od rokov 1980/1981 pravidelne odovzdával svoje správy o cinnosti a rocné úctovné závierky Komisii, konkrétne jej pracoviskám, ktoré boli v tom case príslusné na skúmanie státnej pomoci a restrukturalizácie zeleziarskeho a oceliarskeho odvetvia v rámci systému výrobných kvót pre zeleziarsky a oceliarsky priemysel a s tým súvisiacich aktivít Komisie, smerujúceho k restrukturalizácii európskeho zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu. Zalobca tieto tvrdenia pred Súdom prvého stupna zopakoval. 153 Vedlajsí úcastník konania odkazuje vo svojich písomnostiach na rozsudok Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 69, v ktorom Súd prvého stupna uviedol, ze kedze v case prijatia rozhodnutia sporného vo veci, ktorá viedla k tomuto rozsudku, nebola stanovená ziadna premlcacia doba, Komisia pri vydaní uvedeného rozhodnutia nemusela brat do úvahy ziadnu premlcaciu dobu. Z tohto rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna by otázku premlcania rozhodol inak, keby nariadenie c. 659/1999 bolo úcinné uz v case vydania sporného rozhodnutia. Vzhladom na to, ze Zmluva ES a ustanovenia sekundárneho práva prijaté na jej základe sú subsidiárne uplatnitelné na oblasti pokryté Zmluvou ESUO, pouzitie clánku 15 nariadenia c. 659/1999 na státnu pomoc, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO, mozno vylúcit iba vtedy, keby bolo v rozpore so Zmluvou ESUO, co nie je tento prípad. 154 Zalovaná poukazuje na odôvodnenie c. 80 napadnutého rozhodnutia a na rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia (T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 67), podla ktorého "premlcacia doba musí byt stanovená zákonodarcom Spolocenstva zásadne vopred, aby sa splnila jej úloha, ktorou je zabezpecit právnu istotu" [neoficiálny preklad]. Zalovaná poukazuje na to, ze v v tejto veci tomu tak nie je. 155 K tvrdeniu týkajúcemu sa subsidiárneho pouzitia nariadenia c. 659/1999 zalovaná uvádza, ze toto nariadenie platí iba v oblasti Zmluvy ES a jeho platnost nemôze byt rozsírená pomocou právneho výkladu na oblast Zmluvy ESUO. Toto by mohol urobit iba zákonodarca. Rozsudok Acciaierie di Bolzano, uz citovaný v bode 90 vyssie, na tom nic nemení. V case vydania napadnutého rozhodnutia bolo síce uvedené nariadenie v platnosti, ale v oblasti Zmluvy ESUO sa s premlcacou dobou vôbec nepocíta, a preto sa takáto doba neuplatnuje. 156 Na písomné otázky Súdu prvého stupna nakoniec zalovaná odpovedala, ze je irelevantné, ci sa oboznámila s rocnými úctovnými uzávierkami zaslanými zalobcom, kedze ich zaslanie nemôze nahradit oznámenie v rámci konania vo veci týkajúcej sa státnej pomoci. Posúdenie Súdom prvého stupna 157 Najskôr treba uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 81 napadnutého rozhodnutia uvádza: "V rámci ESUO je zakázaná kazdá státna pomoc, s výnimkou osobitného povolenia podla [kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu] prijatého na základe clánku 95 [UO]. Táto situácia sa zásadne odlisuje od situácie podla clánku 87 ods. 1 a 3 [ES], podla ktorého Komisia disponuje právom sirokej úvahy a nezaoberá sa absolútnym zákazom státnej pomoci, ale prípadnou nezlucitelnostou. Premlcanie podla nariadenia... c. 659/1999 je síce z pohladu právnej istoty v situácii upravenej Zmluvou ES je síce potrebné, avsak v oblasti ESUO nemá premlcanie ziadny význam, kedze je táto oblast nadalej podriadená absolútnemu "zákazu" pomoci. Tento "zákaz" podla Zmluvy ESUO zarucuje právnu istotu, pretoze bez osobitného povolenia je státna pomoc protiprávna. Casové obmedzenie skúmania opatrení by bolo v rozpore so základnou zásadou Zmluvy ESUO." [neoficiálny preklad] 158 Uvedené vysvetlenia sa pri skúmaní nepotvrdili. 159 Je pravdou, ze ak má premlcacia doba splnit svoju funkciu, musí byt stanovená vopred. Stanovenie takejto lehoty a podrobností jej uplatnenia patrí do právomoci zákonodarcu Spolocenstva. Zákonodarca Spolocenstva ale v oblasti kontroly pomoci poskytnutej na základe Zmluvy ESUO nestanovil nijakú premlcaciu dobu (porovnaj najmä rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 139). 160 Treba vsak poukázat na to, ze základná poziadavka právnej istoty v jej rozlicných formách má zarucit predvídatelnost situácií a právnych vztahov patriacich do práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 1997, Oliveira/Komisia, T-73/95, Zb. s. II-381, bod 29). 161 Porusenie základnej poziadavky právnej istoty Komisiou nie je v tejto veci napriek jej tvrdeniam pred Súdom prvého stupna vylúcené ani z dôvodu, ze neexistuje ziadna premlcacia doba, ani z dôvodu, ze Spolková republika Nemecko sporné opatrenia pomoci predtým neoznámila v súlade s konaním upraveným v Zmluve ESUO. 162 V tomto smere je potrebné najskôr podotknút, ze vo veci, ktorá viedla k rozsudku Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovanom v bode 62 vyssie, Súdny dvor nevylúcil moznost konstatovat a prípadne sankcionovat porusenie princípu právnej istoty Komisiou v rámci prijatia rozhodnutia o vrátení pomoci, ak nebola stanovená premlcacia doba a ak pomoc nebola vopred oznámená (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 140). 163 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze porusenie princípu právnej istoty namieta zalobca, prijímatel spornej státnej pomoci. Mechanizmus kontroly a skúmania, ktorý vytvorili ustanovenia siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, vsak neukladá prijímatelovi ziadne specifické záväzky. Po prvé platí oznamovacia povinnost a predbezný zákaz vykonania zamýslaných podporných opatrení podla clánku 6 siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu len pre clenský stát. Po druhé tento clenský stát je aj adresátom rozhodnutia, ktorým Komisia zistila nezlucitelnost státnej pomoci, a vyzýva clenský stát v rámci nou urcenej lehoty pomoc zrusit (pozri analogicky v rámci Zmluvy ES rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, EFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 73). Kedze clenský stát je v rámci dohladu nad pomocou podla Zmluvy ESUO jediným institucionálnym komunikacným partnerom Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 31. marca 1998, Preussag Stahl/Komisia, T-129/96, Zb. s. II-609, bod 80), nemozno zalobcu brat na zodpovednost, ze sporná státna pomoc nebola vopred oznámená. 164 Postupovat podla stanoviska Komisie by znamenalo, ze jej právomoc nariadit vymáhanie státnej pomoci nemôze byt spochybnená len zo samotného dôvodu, ze clenský stát predtým túto pomoc neoznámil, hoci túto nesprávnost nemozno pripísat príjemcovi pomoci. 165 Je pravdou, ze sudca Spolocenstva vylúcil, aby mal príjemca pomoci s výnimkou prípadu mimoriadnych okolností legitímnu dôveru vztahujúcu sa na oprávnenost státnej pomoci, pokial boli jej poskytnutím porusené procesné predpisy týkajúce sa predchádzajúcej kontroly státnej pomoci. Starostlivý hospodársky subjekt má totiz za normálnych okolností moznost uistit sa, ze tento postup bol dodrzaný (rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51; rozsudky Súdu prvého stupna Preussag Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 77; z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 121, a ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 182). 166 Zalobca sa vsak neodvoláva na legitímnu dôveru týkajúcu sa správnosti pomoci, ale namieta porusenie princípu právnej istoty, ktorú nie je mozné obmedzit na podmienky pozadované na vznik legitímnej dôvery zo strany príjemcu pomoci. 167 Preto treba preverit, ci Komisia v tejto veci nekonala spôsobom, ktorý odporuje princípu právnej istoty. 168 Pritom treba vychádzat zo situácie, ktorá vznikla rozhodnutím Komisie zo 4. augusta 1971, na základe ktorého sa nebudú vznásat ziadne námietky v súvislosti s uplatnovaním schémy pomoci upravenej v § 3 ZRFG. 169 Ako vyplýva z bodu 67 vyssie, Komisia az do skoncenia platnosti prvého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu 31. decembra 1981 uvádzala odlisný výklad nez je ten, na ktorom sa zakladá napadnuté rozhodnutie, podla ktorého podlieha pouzitie vseobecných alebo regionálnych schém poskytovania státnej pomoci v oceliarskom odvetví dozoru Komisie na základe clánku 67 UO, ako aj clánkov 87 a 88 ES, a nie na základe clánku 4 písm. c) UO. 170 Vzhladom na tento výklad sa teda dalo vychádzat z toho, ze do 31. decembra 1981 vseobecné a regionálne schémy pomoci, voci ktorým Komisia nevzniesla ziadne námietky podla clánkov 87 a 88 ES - ako v tomto prípade rozhodnutím Komisie zo 4. augusta 1971 v súvislosti s § 3 ZRFG - mohli byt pouzité v prospech podnikov oceliarskeho odvetvia v súlade s právom. 171 Od nadobudnutia platnosti druhého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu 1. januára 1982 a dalsími neskôr prijatými kódexmi vytvorila Komisia naproti tomu jednotný systém, ktorým malo byt zabezpecené rovnaké zaobchádzanie so vsetkou státnou pomocou v oceliarskom priemysle v rámci jediného konania, ktoré sa vztahovalo tak na specifickú pomoc (to znamená pomoc, ktorá sa poskytuje na základe schém, ktorých cielom alebo hlavným úcinkom je pomoc zeleziarskym a oceliarskym podnikom), ako aj na nespecifickú pomoc zahrnajúcu najmä pomoc poskytovanú na základe vseobecných alebo regionálnych schém. Tento systém bol zavedený v rámci snahy zacat nevyhnutnú restrukturalizáciu zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu, ktorý sa nachádzal v kríze, pricom sa predpokladalo postupné zrusenie pomoci. Ustanovenia druhého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu vsak neobsahovali nic o následkoch, ktoré sa mali vyvodit z tohto nového systému pre uz schválené vseobecné a regionálne schémy pomoci. 172 V tretom kódexe pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu [rozhodnutie Komisie c. 3484/85/ESUO z 27. novembra 1985 o vytvorení pravidiel Spolocenstva pre specifickú pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu (Ú. v. ES L 340, s. 1)], ktorý bol uplatnitelný od 1. januára 1986 do 31. decembra 1988, upravila Komisia v clánku 6 kódexu, ze ju treba o "projekte" pouzitia uvedených schém pomoci v zeleziarskom a oceliarskom odvetví, ku ktorým uz na základe Zmluvy ES zaujala stanovisko, vcas informovat, aby k tomu mohla predlozit svoje pripomienky. Oznámenie schém pomoci podla clánku 6 kódexu bolo treba podat Komisii najneskôr 30. júna 1988. 173 Prinajmensom vydanie tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu mozno povazovat za konkludentné spätvzatie povolenia obsiahnutého v rozhodnutí Komisie z 1971 vzhladom na podniky, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy o ESUO, ku ktorým patrí aj zalobca, s úcinnostou od okamihu vydania tohto kódexu. Dalej nie je jasné, ci sa na neskorsie pouzitie § 3 ZRFG v prospech zalobcu vztahovala povinnost oznámenia "projektov" uvedená v clánku 6 tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu. Potom, co sa zalobcovi umoznilo pozívat výhody predvídané v § 3 ZRFG dávno pred vydaním kódexu, bol tento predpis, ktorého predpoklady zalobca splnil, v praxi aj nadalej pouzívaný v jeho prospech. 174 Situácia vyplývajúca z vydania druhého a tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu bola tak poznacená týmito neistotami a nejasnostami pripísatelnými Komisii: - implicitný charakter - a tým nedostatocná jasnost - povolenia obsiahnutého v rozhodnutí Komisie z 1971, - nejasnost o rozsahu ciastocného spätvzatia tohto povolenia vo vztahu k otázke, ci bolo treba oznámit neskorsie pouzitie § 3 ZRFG ako "projekt" v zmysle clánku 6 tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu. 175 K tejto situácii poznacenej neistotou a chýbajúcou jasnostou sa pridali neskôr okolnosti (uvedené v bodoch 179 a nasl. nizsie), ktoré súvisia s právnym rámcom (opísaných v bodoch 176 az 178 nizsie) po zistení zjavnej krízy zeleziarskeho a oceliarskeho odvetvia. 176 S prihliadnutím na túto zrejmú krízu zaviedla Komisia rozhodnutím c. 2794/80/ESUO z 31. októbra 1980 o vytvorení systému výrobných kvót ocele pre podniky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu (Ú. v. ES L 291, s. 1) systém kvót, aby sa vzhladom na nadbytocné kapacity výrobného aparátu znovu nastolila rovnováha ponuky a dopytu na trhu s ocelou. Pre výpocet týchto kvót bola pre kazdý oceliarsky podnik stanovená referencná produkcia prostredníctvom urcitých adaptácií najmä s ohladom na uskutocnené investície alebo snahy o restrukturalizáciu. Na pouzitie tohto systému kvót disponovala Komisia pravidelnými a rýchlymi informáciami o výrobe a dodávkach dotknutých podnikov a mala právomoc preverit informácie, ktoré jej boli poskytnuté, vrátane preverenia na mieste. Tento Komisiou vytvorený komplexný systém stanovenia kvót a kontroly trhu Komisia opakovane predlzila, podrobnejsie prepracovala a zdokonalila. 177 Pri adaptovaní takto vytvoreného systému ustanovila Komisia jasné spojenie medzi poskytnutím nepovolenej pomoci a výrobnými kvótami, aby zamedzila kumulácii týchto opatrení. Od rozhodnutia Komisie c. 2177/83/ESUO z 28. júla 1983 o predlzení systému kontroly a výrobných kvót pre urcité výrobky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu (Ú. v. ES L 208, s. 1) mohla totiz Komisia podla clánku 15a uvedeného rozhodnutia "znízit kvóty podniku, akonáhle [zistila], ze [bola] dotknutému podniku poskytnutá pomoc, ktorú Komisia v rámci rozhodnutia c. 2320/81/ESUO [druhého kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu] nepovolila alebo ze [neboli] dodrzané podmienky spojené s povolením pomoci" [neoficiálny preklad]. Dalej podla tohto ustanovenia: "takéto zistenie vylucuje podnik aj z adaptácie [kvót] podla clánku 14, 14a, 14b, 14c a 16 rozhodnutia [c. 2177/83]" [neoficiálny preklad]. Formuláciu, ktorá bola v podstate rovnaká, obsahovali aj neskorsie rozhodnutia o predlzení systému kontroly a kvót, najmä clánok 15a rozhodnutia Komisie c. 3485/85/ESUO z 27. novembra 1985 o predlzení systému kontroly a výrobných kvót pre podniky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu (Ú. v. ES L 340, s. 5) a clánok 15a rozhodnutia Komisie c. 194/88/ESUO zo 6. januára 1988 o predlzení systému kontroly a výrobných kvót pre urcité výrobky podnikov zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu (Ú. v. ES L 25, s. 1) do 30. júna 1988. Je vhodné aj uviest, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze systém kvót a kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu vytvárajú súvisiaci celok a slúzia spolocnému zámeru podporovat restrukturalizáciu potrebnú na adaptáciu výroby a kapacít na predpokladaný dopyt a na obnovenie konkurencieschopnosti v európskom zeleziarskom a oceliarskom priemysle, a ze nebolo ani svojvolné, ani diskriminacné, ze v jednom z týchto systémov mohlo byt poukázané na údaje, ktoré vyplývali z pouzitia iných systémov (rozsudky Súdneho dvora z 15. januára 1985, Finsider/Komisia, 250/83, Zb. s. 131, bod 9; z 15. októbra 1985, Krupp a Thysen/Komisia, 211/83, 212/83, 77/84 a 78/84, Zb. s. 3409, bod 34, a zo 7. apríla 1987, Dillinger Hüttenwerke/Komisia, 226/85, Zb. s. 1621, bod 2). 178 Komisia preto nutne preskúmala údaje o produkcii v zeleziarskych a oceliarskych podnikoch, ktoré od nich dostávala, najmä preto, aby mohla zistit, ci treba udrzanie alebo zvýsenie výrobných kapacít spájat s nepovolenou státnou pomocou, ktorá by mohla byt v rozpore s úcelom restrukturalizácie zeleziarskeho oceliarskeho priemyslu. Cielom tohto skúmania bolo najmä preverit, ci sa mali znízit výrobné kvóty, ktoré sa pravidelne a menovite poskytovali podnikom. Okrem toho Komisia nemohla nezohladnit siroko koncipované povinnosti zeleziarskych a oceliarskych podnikov predlozit svoje investicné programy vrátane ich financných zdrojov, ktoré im ulozila svojím rozhodnutím Komisie c. 3302/81/ESUO z 18. novembra 1981 o informáciách, ktoré sú podniky oceliarskeho priemyslu povinné poskytnút v súvislosti so svojimi investíciami (Ú. v. ES L 333, s. 35) zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie c. 2093/85/ESUO z 26. júla 1985 (Ú. v. ES L 197, s. 19) v platnosti do 16. októbra 1991, aby bolo mozné vcas rozpoznat vývoj, ktorý by hrozil zosilnením nerovnováhy vo výrobných kapacitách. 179 V súvislosti s týmito osobitnými povinnostami zeleziarskych a oceliarskych podnikov odovzdal zalobca, v tom case este pod oznacením Stahlwerke Peine - Salzgitter AG, Komisii koncom roku 1988 svoju správu o cinnosti a rocnú úctovnú závierku za roky 1987/1988, z ktorých vyplývalo, ze pre investície do prevádzok Peine a Salzgitter, ktoré sa nachádzajú v hranicných oblastiach, pozíval osobitné rezervy (Sonderposten mit Rücklageanteil) podla § 3 ZRFG. Informácie rovnakej povahy vyplývali aj zo správ o cinnosti a z rocných úctovných závierok predlozených zalobcom v nasledujúcich rokoch. Na základe týchto údajov, ktorých odovzdanie Komisia nepopiera, mala vsak Komisia objavit a konstatovat chýbajúce oznámenie tejto pomoci a zacat príslusné konanie. Okrem toho treba poukázat na to, ze Komisia opätovne skúmala schému pomoci podla § 3 ZRFG pocas roka 1988 a v nasledujúcom rozhodnutí zo 14. decembra 1988 [SG (88) D/1748] nevzniesla voci tejto schéme ziadne námietky. 180 Neistá a nejasná situácia opísaná v bode 174 vyssie, v spojení s okolnostou, ze Komisia napriek svojej vedomosti o pomoci poskytnutej zalobcovi dlho nereagovala, cím porusila svoju povinnost starostlivosti a spôsobila tým nejasnú právnu situáciu, ktorú mala povinnost vyjasnit skôr, nez podnikla akékolvek opatrenia s cielom nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 1970, Komisia/Francúzsko, 26/69, Zb. s. 565, body 28 az 32). 181 Takéto objasnenie vsak Komisia nevykonala. Iba jednoducho prevzala v neskorsích zneniach kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu doslovné znenie clánku 6 tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu. 182 Za osobitných okolností tejto veci Komisia preto nemôze ziadat o vrátenie pomoci poskytnutej zalobcovi medzi rokmi 1986 a 1995 bez porusenia princípu právnej istoty. 183 Zalobnému dôvodu zalozenému na porusení princípu právnej istoty na základe vyssie uvedeného treba vyhoviet a clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom Spolkovú republiku Nemecko zaväzujú, aby uvedenú státnu pomoc vymáhala od zalobcu spät, treba zrusit. 184 Kedze spätné vymáhanie státnej pomoci vyplatenej zalobcovi medzi rokmi 1986 a 1995 je týmto vylúcené, netreba sa zaoberat zalobnými dôvodmi, ktoré sa v podstate týkajú krátenia a výpoctu výsky státnej pomoci, ktorú treba spätne vymáhat. Pokial ide o zalobný dôvod nedostatocného odôvodnenia, ktorý sa týka urcenia nezlucitelnosti spornej pomoci s trhom Spolocenstva, skúmanie prvých troch zalobných dôvodov dostatocne preukázalo, ze povinnost odôvodnenia bola dodrzaná. O trovách 185 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. V tejto veci mal zalobca úspech v podstatnej casti svojich návrhov. 186 Na základe primeraného posúdenia okolností rozhodol Súd prvého stupna tak, ze zalobca znása jednu tretinu svojich trov konania a Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli zalobcovi. 187 Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánky 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2000/797/ESUO z 28. júna 2000 týkajúceho sa státnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a zeleziarskych a oceliarskych dcérskych spolocností podnikatelskej skupiny, v súcasnosti zoskupených pod názvom Salzgitter AG - Stahl und Technologie (SAG), sa zrusujú. 2. Zalobca znása tretinu svojich vlastných trov konania. 3. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli zalobcovi. 4. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. Tiili Pirrung Mengozzi Meij Vilaras Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2004. Tajomník Predsednícka komory H. Jung V. Tiili Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze rôzne konstatovania Komisie týkajúce sa pojmu státna pomoc boli nesprávne O prvej casti zalozenej na nesprávnej kvalifikácii danových ustanovení § 3 ZRFG, kedze sú vseobecnými danovými ustanoveniami. - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalozenej na údajnom kompenzacnom charaktere danových opatrení uvedených v § 3 ZRFG - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej casti zalozenej na údajnej potrebe skúmat danové predpisy clenských státov Spolocenstva na urcenie toho, co je "obvyklým" danovým zatazením - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtej casti zalozenej na údajnej povinnosti Komisie preukázat, ze danové opatrenia § 3 ZRFG majú na hospodársku sútaz ten istý úcinok, aký majú klasické subvencie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode vychádzajúcom z chybného výkladu clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnení clánku 95 UO Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Predbezné úvahy - O údajnom nesprávnom posúdení spocívajúcom v odmietnutí uplatnenia clánku 95 UO O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXL9uMM/L98672-6086TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXL9uMM/L98672-6086TMP.html#Footref*