ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozsírená komora) z 22. januára 2013 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Oceliarstvo -- Danové stimuly na prispenie k rozvoju zóny pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a s bývalou Ceskoslovenskou republikou -- Neoznámená pomoc -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Vymáhanie -- Omeskanie -- Právna istota -- Výpocet pomoci, ktorá sa má vrátit -- Pomoc, ktorá patrí pod Zmluvu ESUO -- Investície na ochranu zivotného prostredia -- Aktualizacná sadzba" Vo veci T-308/00 RENV, Salzgitter AG, so sídlom v Salzgitteri (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, advokáti, zalobca, ktorého v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a A. Wiedmann, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Karpenstein, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Kreuschitz a M. Niejahr, neskôr V. Kreuschitz a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/797/ESUO z 28. júna 2000 o státnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a zeleziarskych a oceliarskych dcérskych spolocností podnikatelskej skupiny, v súcasnosti zoskupených pod názvom Salzgitter AG - Stahl und Technologie (SAG) [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 323, s. 5), VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska-Bial/ecka, J. Schwarcz a A. Popescu, tajomník: T. Weiler, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobca Salzgitter AG je clenom skupiny pôsobiacej v odvetví oceliarstva, do ktorej patrí Preussag Stahl AG a dalsie podniky cinné v rovnakom odvetví. 2 "Zonenrandförderungsgesetz" [(nemecký zákon, ktorého cielom je prispiet k rozvoju zóny pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a s bývalou Ceskoslovenskou republikou, dalej len "ZRFG")] bol v Nemecku prijatý 5. augusta 1971 a Komisia ho schválila, rovnako ako aj jeho dalsie zmeny, s prihliadnutím na clánok 92 Zmluvy o ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánok 93 Zmluvy o ES (zmenený, teraz clánok 88 ES). Posledné zmeny ZRFG Komisia schválila ako státnu pomoc zlucitelnú so Zmluvou o ES ([3]Ú. v. ES C 3, 1993, s. 3). Platnost a úcinnost ZRFG sa definitívne skoncila v roku 1995. 3 § 3 ZRFG od zaciatku upravoval danové stimuly vo forme mimoriadnych odpisov (Sonderabschreibungen) a rezerv oslobodených od dane (steuerfreie Rücklagen) pre investície uskutocnené v akomkolvek mieste podnikatelskej cinnosti podniku umiestnenom pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou alebo s bývalou Ceskoslovenskou republikou (dalej len "Zonenrandgebiet"). 4 Komisia po tom, co v rocných úctovných závierkach Preussag Stahl, jednej zo spolocností, ktorá je v súcasnosti clenom rovnakej skupiny ako zalobca, za roky 1994/1995 a 1995/1996 zistila, ze v rokoch 1986 az 1995 boli tejto spolocnosti na základe § 3 ZRFG pridelené viaceré formy pomoci, informovala listom z 3. marca 1999 Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 6 ods. 5 rozhodnutia c. 2496/96/ESUO o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu ([4]Ú. v. ES L 338, s. 42, dalej len "siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu"). Týmto rozhodnutím o zacatí konania, ktoré bolo uverejnené 24. apríla 1999 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([5]Ú. v. ES C 113, s. 9), Komisia vyzvala oprávnené subjekty, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnej pomoci. V rámci správneho konania bolo Komisii listom z 10. mája 1999 dorucené stanovisko nemeckých orgánov, ako aj pripomienky jediného z oprávnených subjektov, ktorý vstúpil do konania - UK Steel Association, a Komisia ich zaslala Spolkovej republike Nemecko. 5 Dna 28. júna 2000 Komisia prijala rozhodnutie o státnej pomoci, ktorú Spolková republika Nemecko poskytla v prospech zalobcu, Preussag Stahl a zeleziarskych a oceliarskych dcérskych spolocností podnikatelskej skupiny, v súcasnosti zoskupených pod názvom Salzgitter AG - Stahl und Technologie (SAG) ([6]Ú. v. ES L 323, s. 5, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Podla tohto rozhodnutia boli mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane, upravené v § 3 ZRFG a poskytnuté SAG na základe 484 miliónov a 367 miliónov nemeckých mariek (DEM), na ktorý sa mohla vztahovat pomoc, kvalifikované ako státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. Clánkami 2 a 3 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila Spolkovej republike Nemecko, aby uvedenú pomoc vymohla spät od jej príjemcu a vyzvala ju, aby Komisii oznámila presné podmienky tohto vymáhania. 6 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. septembra 2000 podal túto zalobu o neplatnost. Návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcu bolo vyhovené. 7 Rozsudkom z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia ([7]T-308/00, Zb. s. II-1933), Súd prvého stupna ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie. 8 Po zamietnutí prvého, druhého, tretieho a ôsmeho zalobného dôvodu sa Súd prvého stupna v reakcii na siedmy zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty domnieval, ze Komisia nemôze pozadovat v roku 2000 vrátenie pomoci, ktorá bola zalobcovi poskytnutá v rokoch 1986 az 1995, bez toho, aby tým porusila zásadu právnej istoty. Súd prvého stupna preto zrusil clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia týkajúce sa povinnosti Spolkovej republiky Nemecko vymáhat státnu pomoc uvedenú v tomto rozhodnutí. 9 Za týchto okolností Súd prvého stupna nepovazoval za potrebné vyslovit sa k stvrtému, piatemu a siestemu zalobnému dôvodu, ktoré sa týkajú výpoctu sumy pomoci, ktorá sa má vrátit. 10 Odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 16. septembra 2004 Komisia podala odvolanie voci tomuto rozsudku. Vzájomným odvolaním zalobca ziadal ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku najmä v rozsahu, v akom tento rozsudok nezrusil clánok 1 sporného rozhodnutia, v ktorom boli mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane, ktoré zalobca vyuzil na základe ZRFG, posúdené ako "státna pomoc". 11 Rozsudkom z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter ([8]C-408/04 P, Zb. s. I-2767, dalej len "odvolací rozsudok"), Súdny dvor zamietol vzájomné odvolanie. Rozsudok Salzgitter/Komisia, uz citovaný v bode 7 vyssie, vsak naopak zrusil v rozsahu, v akom tento rozsudok zrusil clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. Súdny dvor sa v podstate domnieval, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked za okolností prejednávanej veci neskúmal, ci Komisia zjavne nekonala a ci preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti pri výkone svojich kontrolných právomocí, ked kvalifikovala spornú pomoc a nariadila jej vrátenie v júni 2000. Súdny dvor následne vrátil vec na konanie pred Súdom prvého stupna s tým, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Konanie a návrhy úcastníkov konania po vrátení veci 12 Vec bola pridelená siedmej rozsírenej komore Súdu prvého stupna. Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu a sudca spravodajca bol pridelený do druhej rozsírenej komory, z tohto dôvodu jej bola pridelená táto vec. 13 Podla clánku 119 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu zalobca, Komisia a Spolková republika Nemecko v jej postavení vedlajsieho úcastníka predlozili písomné pripomienky. 14 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto ziadosti v urcenej lehote. 15 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 10. júna 2011. Pri tej prílezitosti Vseobecný súd vypocul svedeckú výpoved, ktorú podal pán Becker, vedúci právneho oddelenia zalobcu od roku 1972 do roku 2002, a svedeckú výpoved, ktorú podal pán Boeshertz, vedúci oddelenia Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, a osoba poverená vybavovaním spisu, ktorého sa týkalo prijatie napadnutého rozhodnutia Komisiou. 16 Zalobca a Spolková republika Nemecko navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a subsidiárne -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka investícií do výsky 17549000 DEM, ako aj investícií do výsky 332 miliónov DEM týkajúcich sa ochrany zivotného prostredia, ktoré nepatria do pôsobnosti ESUO, -- zrusil clánok 2 ods. 2 tretiu vetu napadnutého rozhodnutia a zaviazal Komisiu na urcenie skutocnej specifickej výhody podniku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 17 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prípustnosti návrhov smerujúcich k tomu, aby bolo Komisii ulozené urcit skutocnú výhodu, ktorú mal zalobca z pomoci 18 V rámci svojich subsidiárnych návrhov zalobca ziada Vseobecný súd, aby Komisiu zaviazal, aby urcila skutocnú výhodu, ktorú mal zalobca zo spornej pomoci prostredníctvom odkladu daní. 19 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci právomoci zrusit akt, ktorú mu priznáva clánok 263 ZFEÚ, nie je súd Európskej únie oprávnený ukladat institúciám Únie súdne príkazy. Prislúcha dotknutej institúcii, aby podla clánku 266 ZFEÚ prijala opatrenia na vykonanie prípadného zrusujúceho rozsudku, pricom pod kontrolou súdu Únie vyuzíva volnú úvahu, ktorá jej je na tento úcel priznaná, a tak dodrziava výrok a odôvodnenie rozsudku, ktorý má vykonat, ako aj ustanovenia práva Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, [9]T-56/92, Zb. s. II-1267, bod 18, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [10]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 42 a tam citovanú judikatúru). 20 Z toho vyplýva, ze návrhy uvedené v bode 18 vyssie sú neprípustné. 2. O veci samej 21 Kedze odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, ciastocne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec na konanie pred Vseobecným súdom, Vseobecný súd skúma najmä siedmy zalobný dôvod, ktorý sa týka zrusenia clánkov 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. V rámci toho má byt urcené, ci Komisia za okolností prejednávanej veci zjavne nekonala a ci preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti pri výkone svojich kontrolných právomocí, ked kvalifikovala spornú pomoc a nariadila jej vrátenie v júni 2000. 22 Subsidiárne, ak tento zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty bude zamietnutý, Vseobecnému súdu prislúcha preskúmat ostatné zalobné dôvody, ku ktorým sa nevyslovil, uvádzané na podporu menej rozsiahleho návrhu na zrusenie. Tieto zalobné dôvody vychádzajú v uvedenom poradí zo skutocnosti, ze Komisia mylne povazovala urcité investície za podliehajúce pod Zmluvu ESUO, zo skutocnosti, ze cast predmetnej pomoci mala za ciel ochranu zivotného prostredia, a nakoniec z nesprávneho posúdenia týkajúceho sa definovania rozhodujúcej aktualizovanej sadzby. O siedmom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady právnej istoty 23 V odvolacom rozsudku, uz citovanom v bode 11 vyssie, Súdny dvor pripomenul, ze napriek tomu, ze normotvorca Spolocenstva nestanovil ziadnu premlcaciu lehotu, základná poziadavka právnej istoty bráni tomu, aby Komisia mohla donekonecna oddalovat výkon svojich právomocí (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, body 100 az 103). 24 Súdny dvor vsak zdôraznil, ze oznámenie státnej pomoci clenskými státmi je základnou zlozkou pravidiel Spolocenstva o kontrole státnej pomoci a ze podniky, ktoré sú príjemcami tejto pomoci, sa nemôzu odvolávat na legitímnu dôveru, ak nedoslo k oznámeniu (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 104). 25 Súdny dvor v tejto súvislosti rovnako pripomenul, ze rezim státnej pomoci stanovený v Zmluve ESUO sa od rezimu, na ktorý sa vztahuje Zmluva o ES, odlisuje svojím mimoriadne striktným charakterom (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 105). 26 Súdny dvor z toho vyvodil, ze ak bola pomoc v rámci Zmluvy ESUO schválená bez toho, aby bola oznámená, omeskanie Komisie v súvislosti s výkonom jej kontrolných právomocí a s nariadením vymáhania tejto pomoci má za následok protiprávnost tohto rozhodnutia o vymáhaní iba vo výnimocných prípadoch, ked Komisia zjavne nekonala a preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 106). 27 V tejto súvislosti treba hned na úvod poznamenat, ze je nesporné, ze predmetná pomoc nebola Komisii zo strany Spolkovej republiky Nemecko oznámená. Spolková republika Nemecko tým porusila povinnost, ktorú jej ukladá clánok 6 rozhodnutia Komisie c. 3484/85/ESUO z 27. novembra 1985 o vytvorení pravidiel Spolocenstva pre specifickú pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu ([11]Ú. v. ES L 340, s. 1, dalej len "tretí kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu") od nadobudnutia úcinnosti tohto rozhodnutia 1. januára 1986 (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 93). 28 V rozpore s tým, co uvádza Spolková republika Nemecko, porusenie jej povinnosti oznámenia nemôze byt spochybnené okolnostou, ze zalobca pred nadobudnutím úcinnosti tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu prijal rozhodnutia týkajúce sa niektorých investícií, ktorých financovanie umoznené rezimom pomoci uvedeným v § 3 ZRFG malo pokracovat aj po tomto dátume. 29 Ako pripomenul Súdny dvor v bode 91 odvolacieho rozsudku, uz citovaného v bode 11 vyssie, na rozdiel od Zmluvy o ES sa v Zmluve ESUO nerozlisuje medzi novou pomocou a existujúcou pomocou, pricom v clánku 4 písm. c) ESUO sa zakazuje výlucne a jednoducho pomoc poskytovaná clenskými státmi v akejkolvek forme. 30 Z toho vyplýva, ze povinnost odôvodnenia, ktorú znásala Spolková republika Nemecko od nadobudnutia úcinnosti tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, sa týkala danových výhod, ktoré zalobca získal od dátumu nadobudnutia úcinnosti uvedeného kódexu na základe § 3 ZRFG vrátane tých, ktoré sa týkali investícií vykonaných pred týmto dátumom. 31 Súdny dvor takisto rozhodol, ze zlucitelnost pomoci so spolocným trhom sa v kontexte kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu môze posudzovat iba vo vztahu k pravidlám úcinným v den, ked je pomoc skutocne vyplatená (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 92 a tam citovaná judikatúra). 32 Z vysvetlení uvádzaných Spolkovou republikou Nemecko na pojednávaní vyplýva, ze na to, aby podnik získal pomoc podla § 3 ZRFG, musel kazdý rok vo svojom danovom priznaní ziadat o dotácie na mimoriadne odpisy alebo na vytvorenie rezerv oslobodených od dane podla tohto ustanovenia. Treba teda konstatovat, ze Spolková republika Nemecko vyplatila zalobcovi pomoc v case, ked nadobudol úcinnost tretí kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, a preto uvedený kódex ukladal tomuto clenskému státu predchádzajúce oznámenie predmetnej pomoci. 33 Za týchto okolností treba preskúmat, ci prístup Komisie zodpovedá kritériám uvedeným v bode 26 vyssie. 34 Zalobca uvádza, ze Komisia najneskôr od roku 1982 disponovala informáciami týkajúcimi sa pomoci, ktorá mu bola poskytnutá. Komisia od uvedeného momentu dostala viacero správ o cinnosti a rocných úctovných závierok zalobcu, z ktorých jasne vyplývalo, ze zalobcovi bola poskytnutá pomoc. 35 Zalobca dodáva, ze Komisia vedela o skutocnosti, ze Spolková republika Nemecko neoznámila túto pomoc, kedze v case nadobudnutia úcinnosti tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu uz bola poskytnutá a kedze podla tohto clenského státu nezodpovedala kvalifikácii "projektu" uvedenej v clánku 6 tohto kódexu. 36 Podla zalobcu bola Komisia v prejednávanej veci viazaná povinnostou osobitnej starostlivosti, kedze prijatím tretieho kódexu doslo k zásadnej zmene jej právneho názoru, pokial ide o uplatnenie clánku 4 písm. c) UO, najmä co sa týka regionálnych podpôr. 37 Zalobca tiez odkazuje na neoddelitelnú súvislost, ktorá podla jeho názoru existuje medzi rezimom kvót a kontrolou pomoci. Z toho vyplýva povinnost koordinácie a vzájomných výmen informácií medzi rôznymi príslusnými sluzbami Komisie s cielom zohladnit protiprávnu pomoc pri stanovení kvót. 38 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Uvádza, ze nemala povinnost cítat správy o cinnosti a ze z týchto správ a úctovných závierok, aj ked odkazujú na § 3 ZRFG, sporná pomoc nevyplýva. 39 V tejto súvislosti treba najprv pripomenút súvislost, ktorú Komisia stanovila medzi poskytovaním nepovolenej pomoci a výrobnými kvótami v oceliarskom odvetví v rámci prispôsobenia rezimu zavedeného rozhodnutím c. 2794/80/ESUO z 31. októbra 1980 o vytvorení systému výrobných kvót ocele pre podniky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu ([12]Ú. v. EÚ L 291, s. 1). 40 Od rozhodnutia Komisie c. 2177/83/ESUO z 28. júla 1983 o predlzení systému kontroly a výrobných kvót pre urcité výrobky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu ([13]Ú. v. ES L 208, s. 1) mohla totiz Komisia podla clánku 15a uvedeného rozhodnutia "znízit kvóty podniku, akonáhle zist[ila], ze [bola] dotknutému podniku poskytnutá pomoc, ktorú Komisia v rámci rozhodnutia c. 2320/81/ESUO nepovolila[,] alebo ze [neboli] dodrzané podmienky spojené s povolením pomoci". Podla tohto ustanovenia "takéto zistenie vylucuje podnik aj z adaptácie [kvót] podla clánku 14, 14a, 14b, 14c a 16 rozhodnutia [c. 2177/83]" [neoficiálny preklad]. Opatrenia stanovujúce predlzenie tohto systému kontroly a výrobných kvót obsahovali v podstate rovnaké pravidlá. 41 V tomto kontexte Súdny dvor pripomenul, ze systém kvót a kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu vytvárajú koherentný celok a slúzia spolocnému zámeru podporovat restrukturalizáciu potrebnú na adaptáciu výroby a kapacít na predpokladaný dopyt a na obnovenie konkurencieschopnosti európskeho zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu, a ze nebolo ani svojvolné, ani diskriminacné, ze údaje vyplývajúce z uplatnenia jedného z týchto systémov mohli byt prebraté ako odkaz do druhého systému (pozri rozsudok Salzgitter/Komisia, uz citovaný v bode 7 vyssie, bod 177 a tam citovanú judikatúru). 42 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla na základe rezimu kontroly a výrobných kvót opísaného v bode 40 vyssie overit informácie týkajúce sa výroby oceliarskych podnikov, aby urcila, ci zachovanie alebo zvýsenie výrobných kapacít nevyplývalo z nepovolenej státnej pomoci a prípadne, ci bolo v dôsledku toho odôvodnené znízit kvóty priznané podnikom, ktoré z nich mali prospech. 43 V prejednávanom prípade je nesporné, ze Komisia dostávala od konca roka 1988 rôzne správy o cinnosti a úctovné závierky zalobcu, pricom správy sa týkali úctovného roka 1987/1988. K týmto oznámeniam doslo najmä v rámci konaní týkajúcich sa pridelovania výrobných kvót zalobcovi. 44 Nespochybnuje sa tiez, ze tieto správy a úctovné závierky v podstate obsahovali obdobné indície ako údaje uvedené v správach o cinnosti a úctovných závierkach zalobcu za roky 1994/1995 a 1995/1996, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby zacala vysetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Tieto dôkazy tvorí rubrika, z ktorej v rôznych dokumentoch vyplývajú mimoriadne rezervy, ktoré zalobca vytvoril na základe § 3 ZRFG. 45 Uplynutie niekolkých rokov medzi momentom oznámenia správy o cinnosti a úctovných závierok za úctovný rok 1987/1988 a momentom, ked Komisia vykonala svoju kontrolnú právomoc, vsak za okolností prejednávanej veci nepredstavuje zjavné nekonanie Komisie ani zrejmé porusenie jej povinnosti nálezitej starostlivosti. 46 Zo samotných údajov uvedených v týchto dokumentoch totiz zjavne nevyplýva, ze vsetky alebo cast mimoriadnych rezerv, ktoré uvádzajú, zodpovedajú kvalifikácii státnej pomoci, ktorá je "nezluciteln[á] so spolocným trhom uhlia a ocele" v zmysle clánku 4 písm. c) UO. 47 Z odkazu na § 3 ZRFG, ako aj z krátkeho vysvetlenia týkajúceho sa mimoriadnych odpisov uskutocnených na jeho základe tak nemohlo zjavne vyplývat, ze Spolková republika Nemecko poskytla zalobcovi pomoc prostredníctvom zlozitého mechanizmu znízenia základu dane, ktorý okrem iného spocíval vo vytvorení rezerv oslobodených od dane alebo mimoriadnych dotácií na odpisy pocas prvých rokov po urcitých investíciách. 48 Tento záver podporuje tiez okolnost, ze cast rocnej správy za rok 1987/1988, ktorá obsahuje vysvetlenie týkajúce sa právneho základu rezerv a mimoriadnych odpisov, odkazuje na viacero nemeckých právnych predpisov platných v tom case a ze, ako nebolo spochybnené, predmetná správa nestanovuje ziadne rozdelenie medzi sumami týchto rezerv a týchto odpisov, ktoré sa vztahujú na kazdý z týchto právnych základov. 49 Platí to aj pre dalsie správy o cinnosti a úctovné závierky predlozené zalobcom Komisii a týkajúce sa neskorsích úctovných rokov, kedze tie neobsahujú nijaký dodatocný údaj vo vztahu k pôvodu a povahe rezerv oslobodených od dane a mimoriadnych odpisov, z ktorých mal zalobca prospech na základe § 3 ZRFG. 50 Ziadne z tvrdení uvedených zalobcom a Spolkovou republikou Nemecko navyse nemôze spochybnit tento záver. 51 Tak najprv list Komisie zo 14. decembra 1988, ako aj jej rozhodnutie z 18. decembra 1991, obe urcené Spolkovej republike Nemecko, v ktorých sa domnievala, ze rezervy oslobodené od dane a mimoriadne odpisy uskutocnené na základe § 3 ZRFG predstavujú státnu pomoc podliehajúcu jej schváleniu v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy o ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES) sú v prejednávanom prípade irelevantné. 52 Treba pripomenút, ze Zmluva o ES a Zmluva ESUO sú samostatné. V dôsledku toho Zmluva o ES ani odvodená právna úprava prijatá na jej základe nemôzu spôsobovat úcinky v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO, kedze ustanovenia Zmluvy o ES sa uplatnujú iba subsidiárne, ak sa v Zmluve ESUO nenachádza osobitná právna úprava (pozri odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 53 Dokumenty uvedené v bode 51 vyssie boli vypracované v rámci konaní o kontrole zlucitelnosti státnej pomoci patriacej do pôsobnosti Zmluvy o ES po tom, co Spolková republika Nemecko oznámila na základe tejto zmluvy rezim pomoci zavedený § 3 ZRFG. Tieto dokumenty tak patria do inej oblasti, nez je oblast, ktorá je predmetom tohto sporu. Preto treba konstatovat, ze nemohli odstránit tazkosti Komisie s identifikovaním prípadnej pomoci, ktorá bola zalobcovi poskytnutá vo forme mimoriadnych rezerv a odpisov, ktoré porusovali pravidlo uvedené v clánku 4 písm. c) UO, len na základe správ o cinnosti a úctovných závierok zalobcu, ktorými Komisia disponovala. 54 Tomuto záveru nasvedcuje okolnost, ze uvedené správy a úctovné závierky boli Komisii oznámené v rámci konaní, ktoré na rozdiel od konaní, ktoré viedli k listu a rozhodnutiu uvedeným v bode 51 vyssie, nemali specificky za ciel kontrolu státnej pomoci. 55 Podobné konstatovania treba vyvodit, pokial ide o list adresovaný Komisiou Spolkovej republike Nemecko 9. marca 1987. Komisia v nom totiz odkazuje na ZRFG len preto, aby vyzvala Spolkovú republiku Nemecko na oznámenie zmeny rezimu pomoci udelenej na jeho základe, a to v súlade s clánkami 92 a 93 Zmluvy o ES. Odpoved poskytnutá na túto ziadost Spolkovou republikou Nemecko 16. apríla 1987 okrem toho neobsahuje nijakú skutocnost, ktorá by naznacovala, ze táto korespondencia sa týkala pomoci, ktorá nepatrila do pôsobnosti Zmluvy o ES. V tejto súvislosti je dalej významné, ze jediné ustanovenie primárneho práva, ktoré sa v tejto odpovedi uvádza, je clánok 92 ods. 2 písm. c) Zmluvy o ES. 56 V dôsledku toho, v rozpore s tvrdením zalobcu na pojednávaní, Komisii nemozno vytýkat, ze pri prílezitosti rôznych výmen názorov so Spolkovou republikou Nemecko týkajúcich sa rezimu pomoci zavedeného ZRFG nespresnila, ze tieto výmeny názorov sa týkajú prípadnej pomoci patriacej do pôsobnosti Zmluvy ESUO. Ako uz bolo pripomenuté vyssie, clánok 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, uplatnitelného od 1. januára 1986, jasne a jednoznacne stanovil povinnost oznámit Komisii pomoc, ktorá môze byt zalobcovi poskytnutá podla ZRFG (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 93). 57 Dalej treba odmietnut tvrdenie, ktoré chcú zalobca a Spolková republika Nemecko vyvodit zo svedeckej výpovede, ktorú podal pán Becker, týkajúcej sa stretnutí, na ktorých sa zúcastnil v roku 1982 s clenmi pracovnej skupiny "Cadieux". 58 Po prvé, hoci toto svedectvo preukazuje, ze Komisia v danom case vedela o skutocnosti, ze zalobca uz vyuzíva opatrenia prijaté na základe ZRFG, vseobecný odkaz na regionálnu pomoc, ktorý sa v nom uvádza, naopak neumoznuje preukázat, ze táto pomoc spocívala v mimoriadnych odpisoch alebo v rezervách oslobodených od dane vychádzajúcich z § 3 ZRFG takého druhu, aké viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Podla ZRFG okrem toho mohli byt podnikom poskytnuté viaceré formy pomoci. 59 Po druhé sám zalobca uznal, ze pocas úctovných rokov 1981/1982, 1982/1983 a 1983/1984 neuskutocnil mimoriadne odpisy ani nevytvoril rezervy oslobodené od dane na základe ZRFG. Preto sa pomoc poskytnutá Spolkovou republikou Nemecko zalobcovi medzi obdobím, ktoré predchádzalo stretnutiam uvedeným v bode 57 vyssie a momentom, ked sa Komisia oboznámila so správou o cinnosti a úctovnými závierkami zalobcu za úctovný rok 1987/1988, v kazdom prípade vyznacovala urcitou diskontinuitou. 60 Po tretie z tejto svedeckej výpovede vyplýva, ze Komisia nevzniesla námietky voci pomoci poskytnutej zalobcovi na základe ZRFG pred rokom 1982. Pritom nemozno úcelne popriet, ze Komisia v tom case nemohla predvídat sprísnenie disciplíny v oblasti státnej pomoci podla Zmluvy ESUO, ku ktorému doslo o tri roky neskôr prijatím tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. Navyse, aj ked podla tejto svedeckej výpovede sa Komisia mohla dovolávat moznosti zmeny jej hodnotenia pomoci, ktorá bola zalobcovi následne poskytnutá na základe ZRFG, bolo tak iba vo vztahu k novým rozhodnutiam, ktoré mali byt prijaté na základe ziadostí o poskytnutie pomoci podla kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, a preto az po ukoncení konaní, ktoré sa specificky týkali kontroly státnej pomoci, ktorú Komisii oznámila Spolková republika Nemecko. 61 Pritom pokial ide o tento posledný bod, treba zdôraznit nielen to, ze Spolková republika Nemecko nedodrzala povinnost oznámit spornú pomoc, ktorú mala na základe tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, ale tiez, ze uplynuli takmer tri roky medzi momentom, ked tento kódex nadobudol úcinnost, a to 1. januárom 1986, a momentom, ked Komisia dostala správu o cinnosti a úctovné závierky zalobcu za úctovný rok 1987/1988. 62 Z toho vyplýva, ze aj keby sa preukázalo, ze Komisia v roku 1982 vedela o pomoci poskytnutej v minulosti zalobcovi na základe ZRFG, táto okolnost nemôze prispiet k preukázaniu, ze zjavne nekonala a jasne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti tým, ze nezacala konanie o prieskume zlucitelnosti pomoci poskytnutej zalobcovi po tom, co na konci roka 1988 dostala správu o cinnosti a úctovné závierky zalobcu za úctovný rok 1987/1988. 63 Zalobca a Spolková republika Nemecko dalej uvádzajú, ze zjavná necinnost a zrejmé porusenie jej povinnosti nálezitej starostlivosti zo strany Komisie vyplývali z okolnosti, ze Komisia dostávala od zaciatku osemdesiatych rokov rôzne správy o cinnosti a úctovné závierky zalobcu. 64 Bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa k otázke, ci k týmto oznámeniam doslo, prípadne ktorým sluzbám Komisie bolo urcené, postacuje uviest, ze nebolo vôbec preukázané, ze uvedené správy a úctovné závierky obsahovali viac informácií nez správa o cinnosti a úctovná závierka za úctovný rok 1987/1988, z ktorých by zjavne vyplývalo, ze Spolková republika Nemecko poskytla zalobcovi pomoc vo forme zlozitého mechanizmu znízenia základu dane prostredníctvom mimoriadnych odpisov alebo rezerv oslobodených od dane. 65 Tomuto záveru nasvedcuje okolnost, ze zalobca, ako bolo uvedené v bode 59 vyssie, nevykonal mimoriadne odpisy a nevytvoril mimoriadne rezervy na základe § 3 ZRFG v úctovných rokoch 1981/1982, 1982/1983 a 1983/1984 a ze teda nemal dôvod odkázat na toto ustanovenie vo svojich správach o cinnosti a úctovných závierkach týkajúcich sa tohto obdobia. 66 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Komisia zacala sankcionovat státnu pomoc poskytovanú prostredníctvom danových výhod az od roku 1998, aj keby bolo povazované za preukázané, je v prejednávanej veci irelevantné. Povaha urcitého opatrenia ako státnej pomoci sa totiz má posudzovat len v rámci relevantných ustanovení Zmluvy ESUO, ako aj opatrení prijatých na jej vykonanie, a nie s ohladom na prípadnú skorsiu rozhodovaciu prax Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [14]C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, body 52 a 53, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [15]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 177). 67 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci neodkladala neobmedzene výkon svojich právomocí, cím by porusila poziadavku právnej istoty, ktorej podlieha, a ze teda siedmy zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 68 Treba preto skúmat tri zalobné dôvody, ktoré sa v podstate týkajú výpoctu výsky pomoci, ktorá má byt vrátená, a znízenia tejto pomoci. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z kvalifikovania urcitých investícií ako investícií, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO 69 Zalobca vytýka Komisii, ze zastávala názor, ze niektoré danové výhody, ktoré mohol zalobca vyuzit podla § 3 ZRFG, patrili do pôsobnosti Zmluvy ESUO, hoci patrili pod Zmluvu o ES. 70 Tieto výhody sa týkali investícií zodpovedajúcich 1,3 % celkových investícií dotovaných na základe § 3 ZRFG a boli v prospech "samostatných ziskových centier" zalobcu, a to pre spolocenské zariadenie (Sozialwirtschaft), cistiaren vody (Wasserwerke), zlievaren (Gießerei), ako aj pre výrobnu potrubí (Rohrwerk). Pokial ide o zariadenie pre profesijné vzdelávanie (berufliche Bildung) uvedené v bode 88 napadnutého rozhodnutia, zalobca spresnuje, ze investície týkajúce sa tohto zariadenia uz nepovazuje za investície netýkajúce sa jeho oceliarskych cinností. Kvalifikácia pomoci týkajúcej sa tohto zariadenia uz teda nie je predmetom zaloby zalobcu. 71 Zalobca po prvé vytýka Komisii, ze vychádzala najmä z tvrdení spolocnosti UK Steel Association, podla ktorých boli cinnosti zalobcu, na ktoré sa nevztahuje Zmluva ESUO, zahrnuté do oblasti ESUO jeho výroby, aby sa tieto výhody zahrnuli do základu výpoctu pomoci bez toho, aby sa overila opodstatnenost týchto tvrdení. Pritom zalobca uvádza, ze tieto cinnosti, na ktoré sa nevztahuje Zmluva ESUO, sa odlisujú od cinností ESUO tak fyzicky, ako aj z úctovného hladiska. Uplatnenie § 3 ZRFG na jeho cinnosti nepatriace pod Zmluvu ESUO tak malo byt posúdené iba vzhladom na samotnú Zmluvu o ES. 72 Zalobca po druhé uvádza, ze Komisia nepreukázala skutocný prevod príjmov vyplývajúcich z pouzitia predmetných danových opatrení z oblastí cinností nepatriacich pod Zmluvu ESUO do oblastí cinností pokrytých Zmluvou ESUO. Takéto neoprávnené pouzitie je v prejednávanej veci v kazdom prípade nemozné, pretoze na to, aby mohli investície, na ktoré sa vztahovali, vyuzívat mimoriadne odpisy stanovené v § 3 ZRFG, museli byt najprv uskutocnené a preukázané. 73 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 74 Na úvod treba zamietnut výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia vychádzala najmä z neoverených tvrdení spolocnosti UK Steel Association, týkajúcich sa integrácie rôznych cinností zalobcu. Ako vyplýva zo znenia bodu 89 napadnutého rozhodnutia, Komisia totiz odkázala na tieto tvrdenia len kvôli úplnosti, pricom jej rozhodnutie vychádzalo aj z iných dôvodov. 75 V nadväznosti na to je vhodné pripomenút, ze podla clánkov 80 UO a 81 UO sa Zmluva ESUO vztahuje iba na podniky vyvíjajúce výrobnú cinnost v odvetví uhlia a ocele a ze v tejto súvislosti sa výrazy "uhlie" a "ocel" vztahujú iba na výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy ESUO. Z toho vyplýva, ze na podnik sa vztahuje zákaz stanovený v clánku 4 písm. c) UO iba vtedy, ak vykonáva takúto výrobnú cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1959, Société des fonderies de Pont-ŕ-Mousson/Vysoký úrad, [16]14/59, Zb. s. 445, 467 a 468, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [17]C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 78). 76 Je nesporné, ze zalobca je oceliarskym podnikom, ktorý zodpovedá definícii uvedenej v clánku 80 UO, kedze vykonáva výrobnú cinnost v oblasti ocele. 77 Okolnost, ze podnik vykonáva, tak ako v prejednávanej veci, výrobné cinnosti v oblasti ocele, vsak neznamená, ze vsetky jeho cinnosti musia byt povazované za cinnosti podliehajúce Zmluve ESUO (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, [18]T-6/99, Zb. s. II-1523, bod 60). 78 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v podnikoch vyrábajúcich výrobky patriace pod Zmluvu ESUO, ako aj výrobky patriace pod Zmluvu o ES môze byt pouzitie Zmluvy ESUO na pomoc urcenú na podporu výrobného odvetvia nepatriaceho do pôsobnosti tejto zmluvy odôvodnené, pokial existuje skutocné nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia uvedenej pomoci v prospech výrobných cinností zahrnutých do jej pôsobnosti. S prihliadnutím jednak na osobitosti oceliarskeho odvetvia a jednak na prísny a absolútny zákaz státnej pomoci uvedený v clánku 4 písm. c) UO by bolo v rozpore s úcelom systému zavedeného Zmluvou ESUO podriadit prieskum pomoci, ktorá by prípadne mohla byt v prospech výrobných odvetví podniku, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, menej prísnym pravidlám Zmluvy o ES (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 84). 79 Z toho vyplýva, ze výhrade zalobcu, podla ktorej mala Komisia preukázat skutocné neoprávnené pouzitie danových výhod týkajúcich sa investícií, ktoré nepatria pod Zmluvu ESUO, v prospech jeho cinností ESUO, nemozno vyhoviet, lebo nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia výhod bolo v tejto súvislosti dostatocne preukázané. 80 Podla judikatúry citovanej v bode 78 vyssie este treba, aby toto nebezpecenstvo bolo skutocné. Táto podmienka je splnená, najmä ak "organizácia cinností zalobcu neposkytuje dostatocné záruky, ktoré by umoznili vylúcit neoprávnené pouzitie pomoci na sporné investície v prospech jeho výrobných cinností, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, a teda ovplyvnenie hospodárskej sútaze na trhu, ktorý patrí pod túto zmluvu" (rozsudok ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 74). Nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia tak musí byt preukázané na základe závazných nepriamych dôkazov, ktoré umoznujú rozumne predpokladat, ze pomoc môze byt vzhladom na okolnosti danej veci predmetom neoprávneného pouzitia v prospech cinností ESUO dotknutého oceliarskeho podniku. 81 V napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala dve skutocnosti, ktoré podla nej umoznujú preukázat nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia. Po prvé konstatovala, ze mimoriadne odpisy, a teda pomoc z nich vyplývajúca, boli zohladnené iba na "celkovej úrovni" zalobcu, a nie na úrovni ziskových centier. Po druhé Komisia poznamenala, ze nebolo preukázané, ze zariadenie so spolocenským úcelom slúzilo výlucne cinnostiam, ktoré nepatrili pod Zmluvu ESUO. 82 Pokial ide o prvú skutocnost, Komisia tvrdí, ze aj ked urcité investície, ktoré majú prospech z § 3 ZRFG, mohli byt uskutocnené v rámci cinností zalobcu, na ktoré sa nevztahuje Zmluva ESUO, v rámci zalobcu vsak neexistuje oddelené úctovníctvo pre také cinnosti a cinnosti, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO. Na úrovni skupiny SAG mohli byt teda tieto podpory neoprávnene pouzité v prospech výrobných cinností ESUO. 83 Toto posledné konstatovanie je potvrdené informáciami poskytnutými Komisii Spolkovou republikou Nemecko v oznámení z 28. marca 2000, ktoré sa týkalo "zásad systému vnútorného analytického úctovníctva spolocnosti Salzgitter". Z tohto dokumentu totiz vyplýva, ze mimoriadne odpisy nie sú úctované v "samostatných ziskových centrách" uvedených v bode 70 vyssie. Zalobca neuviedol nijakú skutocnost, ktorá by umoznila preukázat, ze mimoriadne odpisy sa napriek týmto informáciám zúctovali v rámci nich podla toho, ci sa týkali cinností patriacich pod Zmluvu o ES, alebo pod Zmluvu ESUO. 84 Navyse treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého je nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia vylúcené, pokial ide o také opatrenia na podporu investovania, o aké ide v prejednávanej veci. Aj ked je totiz pravda, ze výhody, ktoré z nich vyplývajú, sú spojené s urcitou investíciou, prospech z mechanizmu stanoveného v § 3 ZRFG nezávisí od oblasti cinnosti podniku, ktorý je jeho príjemcom. Zalobca má na základe tohto ustanovenia prospech z danových výhod len z toho dôvodu, ze má prevádzky v Zonenrandgebiet, nezávisle od odvetví cinnosti, v ktorom boli dotované investície uskutocnené. 85 Z toho vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, najmä ked zalobca nemal oddelené úctovníctvo, existenciu skutocného nebezpecenstva, ze pomoc poskytnutá na cinnosti zalobcu nepatriace pod Zmluvu ESUO mohli byt neoprávnene pouzité v prospech jeho cinností patriacich pod Zmluvu ESUO, a teda v tejto súvislosti nerozlisovala, ked stanovila základ výpoctu spornej pomoci. 86 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho posúdenia, ktoré spocíva v kvalifikácii urcitých investícií ako investícií, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, musí byt zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na nezohladnení skutocnosti, ze niektoré investície sa týkali ochrany zivotného prostredia, ako aj na absencii odôvodnenia 87 Zalobca tvrdí, ze v období rokov 1985/1986 az 1994/1995 uskutocnil investície týkajúce sa ochrany zivotného prostredia v celkovej výske 332 miliónov DEM, rozdelené na 44 projektov. Cielom týchto rôznych investícií bola bud modernizácia starých zariadení s cielom ich prispôsobenia novým záväzným normám, alebo modernizácia starých zariadení ci nové investície umoznujúce dosiahnut vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia bez toho, aby na to existovali záväzné normy. 88 Zalobca v prvej casti zalobného dôvodu uvádza, ze Komisia pochybila, ked nepovolila danové výhody, ktoré mu na tieto investície udelila Spolková republika Nemecko. Podla zalobcu mala Komisia zohladnit ciel ochrany zivotného prostredia sledovaný týmito výhodami a v dôsledku toho posúdit moznost, ze by tieto výhody boli povolené na základe kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu. Komisia nedostatocne zohladnila dokumenty, ktoré jej zalobca, ako aj Spolková republika Nemecko predlozili a z ktorých vyplýva, ze dotknuté investície mali osobitne za ciel obmedzit dopad jeho cinností na zivotné prostredie. 89 Zalobca dalej v druhej casti zalobného dôvodu zdôraznuje, ze niektoré investície, ktoré uskutocnil v priebehu predmetného obdobia, zodpovedali kvalifikácii investícií na ochranu zivotného prostredia v zmysle § 7 písm. d) "Einkommensteuergesetz" (zákon o dani z príjmu, dalej len "EStG"), a ze z tohto dôvodu zakladali prinajmensom do 31. decembra 1990 nárok na mimoriadne odpisy obdobné odpisom, ktoré vyplývajú z § 3 ZRFG. Pritom je nesporné, ze § 7 písm. d) EStG zavádza danový rezim so vseobecným uplatnením v Nemecku, a nielen v Zonenrandgebiet. 90 Zalobca v tejto súvislosti uvádza prvú výhradu vychádzajúcu z absencie odôvodnenia. Komisia totiz neuviedla, v com výhody spojené s mimoriadnymi odpismi uvedenými v predchádzajúcom bode, ktoré vsetky patrili tak do pôsobnosti § 3 ZRFG, ako aj do pôsobnosti § 7 písm. d) EStG, splnali podmienku selektívnosti. Z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôvody, pre ktoré mohli byt výhody, ktoré získal zalobca az do 31. decembra 1990 na základe § 3 ZRFG na investície s cielom obmedzit dopad svojich cinností na zivotné prostredie, kvalifikované ako pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) ES. 91 V druhej výhrade zalobca tvrdí, ze danové výhody, ktoré získal na základe mimoriadnych odpisov, ktoré uskutocnil a ktoré az do 31. decembra 1990 zodpovedali podmienkam uplatnenia tak § 3 ZRFG, ako aj § 7 písm. d) EStG, nemôzu byt kvalifikované ako státna pomoc, pokial nie sú selektívne. 92 Nakoniec v tretej casti zalobného dôvodu zalobca vytýka Komisii, ze nepreskúmala zodpovedajúcim spôsobom v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa investícií na ochranu zivotného prostredia, mnohé dokumenty a vysvetlenia poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko pri správnom konaní s cielom preukázat zlucitelnost pomoci získanej na tomto základe. Tento aspekt napadnutého rozhodnutia je preto rovnako nedostatocne odôvodnený. 93 Komisia sa bráni tejto kritike. Uvádza najmä, ze ako to podrobne uviedla v napadnutom rozhodnutí, v nijakom prípade nemohla povolit pomoc, ktorú zalobca údajne získal na investície týkajúce sa ochrany zivotného prostredia. Spolková republika Nemecko totiz poskytla predmetnú pomoc bez toho, aby overila, ci bola nevyhnutná na uskutocnenie investícií na ochranu zivotného prostredia. Preto ani zalobca, ani nemecká vláda nemohli poskytnút dôkaz, ze tieto investície boli nevyhnutné na ochranu zivotného prostredia. 94 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Súd prvého stupna v castiach rozsudku Salzgitter/Komisia, uz citovaného v bode 7 vyssie, ktoré neboli zrusené Súdnym dvorom, zastával vo vseobecnosti názor, ze Komisia právom urcila, ze danové opatrenia § 3 ZRFG v prospech zalobcu predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú s trhom Spolocenstva. 95 Súd prvého stupna dosiel k tomuto záveru v rámci analýzy prvého, druhého a tretieho zalobného dôvodu, týkajúcich sa najmä samotnej kvalifikácie výhod získaných na základe § 3 ZRFG ako státnej pomoci, ako aj pochybenia, ktorého sa v kazdom prípade Komisia dopustila tým, ze nevyhlásila na základe clánku 95 UO vsetku spornú pomoc za zlucitelnú so Zmluvou ESUO. 96 Kedze vsak Súd prvého stupna doposial nemal moznost rozhodnút o výhrade vychádzajúcej z nedostatocného zohladnenia okolnosti, ze niektoré investície zalobcu sa týkali ochrany zivotného prostredia, treba zastávat názor, ze cast jeho úvah uvedených v predchádzajúcom bode nie je na ujmu dôsledkom, ktoré treba vyvodit z prvých dvoch castí tohto zalobného dôvodu. To platí, vzhladom na ich zvlástnosti, najmä pre prvú výhradu druhej casti zalobného dôvodu, vychádzajúcu z chýbajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o selektívnost výhod pokrytých tak rezimom stanoveným v clánku 3 ZRFG, ako aj rezimom stanoveným v clánku 7 písm. d) EStG. 97 Naopak, tretia cast zalobného dôvodu, vychádzajúca vseobecnejsie z nedostatocného odôvodnenia casti napadnutého rozhodnutia venovanej investíciám na ochranu zivotného prostredia, sa v zásade prekrýva s jednou z výhrad uplatnených na podporu ôsmeho zalobného dôvodu. Kedze Súd prvého stupna zamietol túto výhradu v plnom rozsahu v bode 184 napadnutého rozsudku a Súdny dvor potvrdil tento aspekt odôvodnenia Súdu prvého stupna vo svojom odvolacom rozsudku, uz citovanom v bode 11 vyssie, musí byt tretia cast piateho zalobného dôvodu zamietnutá. O prvej casti zalobného dôvodu, vychádzajúcej z nepovolenia pomoci na ochranu zivotného prostredia 98 Pokial ide o prvú cast zalobného dôvodu, treba na úvod spresnit, ze aj ked ochrana zivotného prostredia predstavuje jeden z podstatných cielov Únie, potreba zohladnit tento ciel neodôvodnuje vylúcenie selektívnych opatrení z pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [19]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 54). 99 Na urcenie, ci státne opatrenie patrí pod kvalifikáciu státnej pomoci, nie je rozhodujúci jeho ciel, ale jeho úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [20]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 20, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [21]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani a i./Komisia, [22]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb. s. II-3269, bod 195). Ciel ochrany zivotného prostredia sledovaný státnymi zásahmi sám osebe nestací na to, aby tieto zásahy neboli kvalifikované ako "pomoc" (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [23]C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 84 a tam citovaná judikatúra). 100 Táto analýza vsak nie je na ujmu analýze podmienok, za akých mozno pokladat v oblasti pôsobnosti Zmluvy ESUO pomoc poskytnutú v oceliarskom priemysle, ktorú financuje stát, územné samosprávne celky alebo je financovaná prostredníctvom státnych zdrojov, za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu za uplatnenia kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. septembra 2006, Lucchini/Komisia, [24]T-166/01, Zb. s. II-2875, a z 25. septembra 1997, UK Steel Association/Komisia, [25]T-150/95, Zb. s. II-1433). 101 Dalej treba pripomenút, ze Súd prvého stupna v casti rozsudku Salzgitter/Komisia, uz citovaného v bode 7 vyssie, ktorú Súdny dvor nezrusil, zamietol zalobný dôvod vychádzajúci z nepovolenia spornej pomoci na základe clánku 95 UO. 102 Preskúmanie tejto výhrady sa teda týka iba otázky, ci pomoc týkajúca sa investícií uvedených v bode 87 vyssie mohla byt povolená na základe jedného z kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu. 103 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na rozdiel od ustanovení Zmluvy o ES týkajúcich sa státnej pomoci, ktoré trvalo oprávnujú Komisiu rozhodovat o jej zlucitelnosti, kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu priznávajú Komisii túto právomoc iba na obmedzený cas (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [26]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 115, a rozsudok Súdu prvého stupna z 31. marca 1998, Preussag Stahl/Komisia, [27]T-129/96, Zb. s. II-609, bod 43). 104 Pokial teda pomoc Komisii nie je oznámená pocas obdobia stanoveného na tento úcel kódexom, Komisia sa uz nemôze vyjadrit k zlucitelnosti tejto pomoci vzhladom na uvedený kódex (pozri rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 116 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, [28]T-158/96, Zb. s. II-3927, body 61 a 62). Preto po uplynutí doby uplatnovania kódexu Komisia uz nemôze povolit na základe stanovených výnimiek pomoc oceliarskemu priemyslu, ktorá nebola oznámená v rámci tohto kódexu (pozri rozsudok Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 105 Zo zásady právnej istoty vyplýva, ze zlucitelnost pomoci so spolocným trhom sa v kontexte kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu môze posudzovat iba vo vztahu k pravidlám úcinným v den, ked je pomoc skutocne vyplatená. V tejto súvislosti musia byt hmotnoprávne pravidlá Spolocenstva vykladané ako pravidlá vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich úcinnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (pozri najmä rozsudky Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, body 117 az 119 a tam citovanú judikatúru). 106 V prejednávanej veci je nesporné, ze Spolková republika Nemecko neoznámila pomoc Komisii v rozpore s povinnostou, ktorú mala od nadobudnutia úcinnosti tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. Navyse kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu uplatnitelné v case, ked bola táto pomoc vyplatená, uz neboli v case prijatia napadnutého rozhodnutia platné. Z toho vyplýva, ze Komisia v bode 137 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze k tomuto dátumu uz nemohla povolit spornú pomoc na základe kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu, ktorých platnost uplynula. 107 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 105 vyssie vsak treba posúdit, ci takéto povolenie mohlo vychádzat zo siesteho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, platného v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Tento kódex totiz vo svojom clánku 3 stanovuje moznost, aby pomoc na ochranu zivotného prostredia mohla byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom za podmienky, ze dodrzuje pravidlá stanovené v usmerneniach Spolocenstva k státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia, uvedených v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 10. marca 1994 ([29]Ú. v. ES C 72, s. 3), v súlade s kritériami uplatnenia na oblast oceliarstva ESUO definovanú v prílohe uvedeného kódexu. 108 Retroaktívne uplatnenie siesteho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu je vsak na základe tej istej judikatúry mozné len vtedy, pokial taký úcinok jasne vyplýva z jeho znenia, úcelu alebo struktúry. 109 Ziadne ustanovenie uvedeného kódexu nestanovuje, ze by mohol byt retroaktívne pouzitý. Navyse zo struktúry a z cielov neskorsích kódexov pomoci vyplýva, ze kazdý z nich stanovuje pravidlá na prispôsobenie oceliarskeho priemyslu cielom uvedeným v clánkoch 2 UO, 3 UO a 4 UO v závislosti od potrieb existujúcich v danom období. Preto pouzitie pravidiel prijatých v urcitom období a v závislosti od situácie v tomto období na pomoc vyplatenú v priebehu predchádzajúceho obdobia nezodpovedá ani struktúre, ani cielom tohto druhu právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 120). 110 Z toho vyplýva, ze Komisia v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie, nemohla povolit pomoc vyplatenú Spolkovou republikou Nemecko zalobcovi za obdobie úctovných rokov v období medzi rokmi 1985/1986 a 1994/1995 ani na základe neskôr platných kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu platných postupne v priebehu týchto úctovných rokov, ani na základe siesteho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. 111 Prvá cast zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti zalobného dôvodu, zalozenej tak na absencii selektívnosti danových výhod získaných zalobcom na investície na ochranu zivotného prostredia, ktoré do 31. decembra 1990 patrili do pôsobnosti § 3 ZRFG i § 7 písm. d) EStG, ako aj na absencii odôvodnenia - O prvej výhrade, zalozenej na absencii odôvodnenia 112 Pokial ide o prvú výhradu, na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa clánku 253 ES, ktorú mozno prebrat na clánok 15 UO, musí byt odôvodnenie vyzadované týmto ustanovením prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [30]C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 73). 113 Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 73; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [31]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z 15. mája 1997, Siemens/Komisia, [32]C-278/95 P, Zb. s. I-2507, bod 17). 114 Okrem toho, hoci Komisia v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijat na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, nie je povinná vyjadrit sa k vsetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ani k úvahám, ktoré ju viedli k prijatiu takéhoto rozhodnutia, skutocnostou zostáva, ze v zmysle clánku 15 UO je povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôlezitost v struktúre jej rozhodnutia, umoznujúce súdu Únie a dotknutým osobám oboznámit sa s podmienkami, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [33]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 115 Ked sa povinnost odôvodnenia uplatní na posúdenie opatrenia pomoci, vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [34]C-494/06 P, Zb. s. I-3639, bod 49; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, [35]T-214/95, Zb. s. II-717, bod 64, a Cityflyer Express/Komisia, [36]T-16/96, Zb. s. II-757, bod 66). 116 Podla ustálenej judikatúry pojem pomoc treba definovat výlucne vzhladom na úcinky státneho zásahu (rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 79, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 85; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, [37]T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 53). Státna pomoc v zmysle práva Únie tak predpokladá, ze v danom právnom rezime je státne opatrenie spôsobilé zvýhodnit urcité podniky alebo urcitú výrobu oproti iným, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [38]C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 41; z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., [39]C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 68, a z 3. marca 2005, Heiser, [40]C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 40). 117 Okrem toho treba pripomenút, ze zvlástnost alebo selektívnost státneho opatrenia predstavuje jednu z vlastností pojmu státna pomoc rovnako v oblasti uplatnenia Zmluvy ESUO (rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, [41]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 34), a to napriek skutocnosti, ze toto kritérium nie je výslovne uvedené v clánku 4 písm. c) UO. Z tejto zásady najmä vyplýva, ze Komisia nemôze ulozit podniku, ktorý je príjemcom pomoci, sankciu nestanovenú právom Únie tým, ze bude vyzadovat vrátenie vyssej sumy, nez je suma pomoci, ktorú podnik skutocne získal, a to aj ked je vrátenie pozadované az dlho po udelení spornej pomoci (rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 65, a rozsudok CETM/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 164). 118 V prejednávanej veci je nesporné, ze § 7 písm. d) EStG zaviedol prinajmensom do 31. decembra 1990 rezim umoznujúci nemeckým podnikom vykonávat mimoriadne odpisy z investícií uskutocnených na ochranu zivotného prostredia, ktorý bol uplatnitelný na celom území Nemecka, a teda aj v Zonenrandgebiet. Tieto danové výhody, podobné, pokial ide o ich formu a financné dôsledky, mimoriadnym odpisom uskutocneným na základe § 3 ZRFG, vsak nemohli byt kumulované s touto pomocou na danú investíciu. 119 V tejto súvislosti treba, samozrejme, konstatovat, ze Spolková republika Nemecko v liste zaslanom Komisii 10. mája 1999 v rámci konania zacatého Komisiou týkajúceho sa pomoci vyplatenej zalobcovi na základe § 3 ZRFG uviedla hlavné charakteristiky rezimu danových výhod pre investície na ochranu zivotného prostredia patriace pod § 7 písm. d) EStG. Spresnila, ze tento rezim umoznoval mimoriadne odpisy porovnatelné s odpismi stanovenými § 3 ZRFG, a uviedla, ze tento rezim patril pod vseobecné danové právo, a teda ho mohol vyuzit kazdý podnik v Nemecku, ktorý vykonával investície zodpovedajúce podmienkam stanoveným v § 7 písm. d) EStG. Spolková republika Nemecko rovnako spresnila, ze takéto danové výhody predstavovali alternatívu k danovým výhodám vyplývajúcim z § 3 ZRFG a ze hranica pre mimoriadne odpisy bola v oboch prípadoch stanovená na 50 %. V tom istom liste Spolková republika Nemecko nakoniec uviedla, ze celý rad investícií uskutocnených zalobcom pocas sporného obdobia, ktorých povaha a výska boli spresnené v prílohe 2 tohto listu, zodpovedala podmienkam pouzitia rezimu zavedeného § 7 písm. d) EStG. Obsah tejto casti listu z 10. mája 1999 bol znovu uvedený v prílohe listu zaslaného Spolkovou republikou Nemecko Komisii 17. januára 2000. 120 V liste zaslanom Komisii 14. októbra 1999 Spolková republika Nemecko navyse uviedla urcité dodatocné spresnenia týkajúce sa investícií uskutocnených zalobcom, ktoré smerovali k znízeniu dopadu jeho cinností na zivotné prostredie, pricom islo najmä o ich technické vlastnosti, príspevok na ochranu zivotného prostredia, ako aj zvlástny podiel, ktorý ochrana zivotného prostredia predstavovala na celkovej sume kazdej z týchto investícií. 121 Ako vsak správne poznamenáva Komisia, Spolková republika Nemecko v priebehu správneho konania neuviedla, ze koexistencia rezimu zavedeného § 3 ZRFG a rezimu zavedeného § 7 písm. d) EStG mohla odstránit selektívnost casti sporných výhod získaných zalobcom. Okrem toho zo spisu nevyplýva a ani sa neuvádzalo, ze zalobca uviedol takéto tvrdenie pri prílezitosti kontaktov, ktoré mal s Komisiou v priebehu správneho konania. Vzhladom na tento kontext a v súlade so zásadami pripomenutými v bode 113 vyssie treba teda konstatovat, ze Komisia nebola povinná osobitne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, pokial ide o otázku selektívnosti vznesenú zalobcom v rámci tejto zaloby. 122 Preto musí byt táto výhrada zamietnutá, a to bez toho, aby bolo potrebné posúdit, ci takéto odôvodnenie vyplýva z vysvetlení poskytnutých Komisiou v bode 134 a nasl. napadnutého rozhodnutia. - O druhej výhrade, zalozenej na absencii selektívnosti casti sporných výhod 123 Pokial ide v nadväznosti na to o druhú výhradu, vychádzajúcu z omylu, ktorého sa dopustila Komisia tým, ze zahrnula do základu výpoctu spornej pomoci danové výhody, ktoré zalobca pozíval na investície smerujúce k znízeniu dopadu jeho cinností na zivotné prostredie a ktoré az do 31. decembra 1990 patrili do pôsobnosti tak § 3 ZRFG, ako aj § 7 písm. d) EStG, kedze tieto výhody nie sú selektívne, táto výhrada nemôze obstát. 124 Po prvé treba zdôraznit, ze v prejednávanej veci nebolo konkrétne preukázané, ze urcité investície vykonané zalobcom na základe § 3 ZRFG az do 31. decembra 1990 mohli vyuzívat rezim mimoriadnych odpisov zavedený § 7 písm. d) EStG. 125 Po druhé prospech z danových výhod stanovených § 3 ZRFG podliehal iba zemepisnej podmienke, a to umiestneniu priemyselnej prevádzky v Zonenrandgebiet. Zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, ze mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane boli podmienené uskutocnením investícií na ochranu zivotného prostredia. 126 Po tretie, pretoze rozsudkami Súdu prvého stupna a Súdneho dvora vyhlásenými v prejednávanej veci bolo potvrdené, ze tento rezim viedol k získaniu státnej pomoci v prospech zalobcu, nemôze byt táto pomoc zároven povazovaná za vseobecné opatrenia, ktoré nepatria pod zákaz formulovaný v clánku 4 písm. c) UO, kedze mali za ciel ochranu zivotného prostredia. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bode 99 vyssie, na úcely urcenia, ci vnútrostátne opatrenie patrí pod kvalifikáciu státnej pomoci, nemá význam jeho ciel, ale jeho úcinky. Pritom v prejednávanej veci treba konstatovat, ze § 3 ZRFG umoznil zalobcovi získat danové výhody nezávisle od ciela ochrany zivotného prostredia, ktorý prípadne sledujú investície vyuzívajúce mimoriadne odpisy. 127 Odkazy na § 7 písm. d) EStG uvedené v urcitých rocných úctovných závierkach zalobcu, ktoré naznacujú, ze zalobca mohol na tomto základe vytvorit mimoriadne rezervy, nemôzu tento záver spochybnit, a to najmä vzhladom na skutocnost, ze výhody získané na tomto základe nemohli byt kumulované s výhodami získanými zalobcom na základe § 3 ZRFG, a teda nevyhnutne sa od nich odlisovali. Prieskum rocných úctovných závierok skôr naznacuje, ze zalobca uplatnil na rôzne investície rôzne sumy podla rôznych podmienok a v rôznych súvahách, a to tak § 3 ZRFG, ako aj § 7 písm. d) EStG. 128 Nakoniec po stvrté v rozpore s tým, co uvádza zalobca, § 3 ZRFG nemôze byt prirovnávaný ani k § 7 písm. d) EStG. Ako totiz pripústa sám zalobca, mimoriadne odpisy stanovené v § 7 písm. d) EStG boli az do 31. decembra 1990 uplatnitelné na kazdý podnik, ktorý v Nemecku vykonal investície na ochranu zivotného prostredia za podmienok stanovených týmto clánkom. Pritom, ako to zalobca tiez pripústa, toto ustanovenie na rozdiel od § 3 ZRFG nepodliehalo podmienke, aby sa investícia uskutocnila na zemepisne urcenom území Nemecka. Naopak, podmienky na zvolenie opatrení § 3 ZRFG neboli nijako spojené s cielom ochrany zivotného prostredia alebo s ekologickým cielom dotovaných investícií, ale iba s ich umiestnením do jednej alebo viacerých prevádzok nachádzajúcich sa v Zonenrandgebiet. Pritom skutocnost, ze zalobca mohol mat prípadne prospech z výhod stanovených v § 7 písm. d) EStG, pokial by nevyuzíval rezim zavedený § 3 ZRFG, ako tvrdila Spolková republika Nemecko v priebehu správneho konania, neznamená, ze výhody získané zalobcom na základe clánku 3 ZRFG nepredstavovali státnu pomoc a ze podmienky na poskytnutie pomoci na tomto základe sa nelísili od podmienok clánku 7 písm. d) EStG. 129 Preto, ako aj vzhladom na závery uvedené v bodoch 111 a 122 vyssie, tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na údajnom nesprávnom posúdení týkajúcom sa definovania rozhodujúcej aktualizacnej sadzby, nedostatku jasnosti, pokial ide o zohladnenie sadzby zdanenia príjmov a absencii odôvodnenia 130 Na úvod treba poznamenat, ze Komisia v prejednávanej veci pripústa, ze nemohla stanovit hrubú sumu udelenej pomoci. Na stanovenie intenzity predmetnej pomoci vsak stanovila tri zlozky výpoctu umoznujúce urcit cistú sumu pomoci na investície, ktorá musí byt vrátená (dalej len "cistý subvencný ekvivalent"). Podla bodov 93 az 104 napadnutého rozhodnutia sú týmito tromi zlozkami sadzba zdanenia, aktualizacná sadzba (alebo referencná sadzba) a povaha uskutocnených investícií. 131 Týmto zalobným dôvodom zalobca po prvé spochybnuje aktualizacnú sadzbu pouzitú Komisiou. Po druhé zastáva názor, ze rozhodnutie je nejasné, pokial ide o opatrenie, podla ktorého musí byt na výpocet cistého subvencného ekvivalentu zohladnená sadzba dane zo zisku. O prvej casti zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie rozhodujúcej aktualizacnej sadzby, Komisiou 132 Z bodu 97 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aktualizacná sadzba na výpocet cistého subvencného ekvivalentu je "regionálna referencná sadzba platná v case udelenia pomoci". V rozsahu, v akom bola platba pomoci casovo rozvrhnutá, Komisia pouzila na kazdý rok v období rokov 1986 az 1995 rôznu sadzbu, uplatnitelnú v Nemecku, a to s odkazom na systém výpoctu cistého subvencného ekvivalentu stanoveného pre pomoc na investície v rámci Usmernenia o národnej regionálnej pomoci z 10. marca 1998 ([42]Ú. v. ES C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226). 133 Zalobca uvádza, ze táto metóda výpoctu nezohladnuje jeho individuálnu situáciu a vedie k tomu, ze sa od neho pozaduje vyssia suma nez pomoc, ktorú skutocne vyuzil podla § 3 ZRFG. Zalobca zastáva názor, ze referencná sadzba mala byt stanovená odkazom na úrokovú sadzbu, ktorú pocas úctovných rokov 1985/86 az 1997/98 získal z investovania prebytkov hotovosti, ktoré vyplývali z mimoriadnych odpisov, teda priemerne 5,99 % pocas vsetkých uvedených úctovných rokov. 134 Zalobca vytýka Komisii aj to, ze nezohladnila sadzby uplatnitelné po úctovnom roku 1994/1995, zatial co na výpocet sadzieb bolo potrebné zohladnit obdobie od momentu, ku ktorému bolo vykonané právo na vyuzívanie mimoriadnych odpisov az do momentu stanovenia sumy, ktorú treba vrátit. 135 Hoci nepopiera, ze referencné sadzby uplatnitelné na kazdý rok v období od roku 1986 az do roku 1995 boli stanovené nezávisle od individuálnej situácie zalobcu, Komisia zároven zastáva názor, ze "referencné sadzby sa v tomto prípade priblizujú najlepsiemu moznému odhadu financných výhod, ktoré vyplývajú z vyplatenia predmetnej pomoci príjemcovi" (bod 158 napadnutého rozhodnutia). 136 Ide preto o urcenie, ci Komisia po prvé správne pouzila ako aktualizacnú sadzbu referencné sadzby pouzité na výpocet cistého subvencného ekvivalentu v rámci regionálnej pomoci v Nemecku, a po druhé, ze v rámci toho nezohladnila referencné sadzby uplatnitelné v rokoch 1996 az 1998. - O prvej výhrade, zalozenej na stanovení aktualizacnej sadzby odkazom na sadzby uplatnené na výpocet cistého subvencného ekvivalentu v rámci regionálnej pomoci 137 Na úvod treba pripomenút, ze vymáhanie protiprávne poskytnutej státnej pomoci má za ciel obnovit pôvodný stav pred jej poskytnutím a v zásade nemôze byt povazované za neprimerané opatrenie vzhladom na ciele clánku 4 písm. c) UO (pozri rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 157 a tam citovanú judikatúru). 138 Toto vymáhanie sa vsak musí obmedzit iba na vyrovnanie financných výhod vyplývajúcich zo sprístupnenia pomoci príjemcovi a musí im byt primerané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, [43]T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 99). 139 Za predpokladu, ze poskytnutá pomoc má formu odkladu dane o niekolko rokov, a teda bezplatného financného preddavku alebo pôzicky s nulovou úrokovou sadzbou, treba na úcely priblízenia obnovy pôvodného stavu nariadit vrátenie vsetkých úrokov, ktoré by príjemca musel zaplatit v sadzbe pouzívanej na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cityflyer Express/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 56). 140 Komisia disponuje na úcel nariadenia obnovy pôvodného stavu právomocou urcit úrokovú sadzbu umoznujúcu dosiahnut takúto obnovu (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 161). Súdu Únie teda v rámci kontroly legality výkonu takej právomoci neprislúcha, aby nahradil posúdenie Komisie v tejto oblasti svojím posúdením, ale aby preskúmal, ci posúdenie Komisie neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie alebo zneuzitie právomoci (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 161; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, [44]C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41 a tam citovanú judikatúru, a rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, [45]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 56, a z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, [46]T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 81). 141 Pokial ide o urcenie uplatnitelných sadzieb, treba pripomenút, ze referencné sadzby majú predstavovat priemernú úroven úrokových sadzieb platných v kazdom z clenských státov. Referencné sadzby teda predstavujú platný údaj o trhových sadzbách pôziciek urcených na priemyselné investície (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1988, Francúzsko/Komisia, [47]102/87, Zb. s. 4067, bod 25). 142 V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze z dôvodov právnej istoty a rovnosti zaobchádzania Komisia vo vseobecnosti môze zastávat názor, ze je legitímne pouzit referencnú sadzbu platnú pocas urcitého obdobia na vsetky pôzicky poskytnuté pocas tohto obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [48]C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 62). 143 Navyse pre Komisiu je legitímne, aby si ako referencnú úrokovú sadzbu zvolila sadzbu stanovenú na úcely hodnotenia schém regionálnej pomoci, ktorá sa pravidelne uverejnuje v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, pretoze táto sadzba, ktorá je výhodná, uplatnovaná na podniky s dobrou financnou kondíciou, by sa v prípade, ze by doslo k oznámeniu spornej schémy, pouzila na urcenie existencie prvkov pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júna 2009, Taliansko/Komisia, [49]T-222/04, Zb. s. II-1877, bod 70). 144 Rozhodnút o prvej výhrade treba s prihliadnutím na tieto zásady. 145 Vychádzajúc najmä z konstatovania, ze urcenie skutocných výhod, ktoré získal zalobca prostredníctvom investovania prípadných prebytkov hotovosti, by v prejednávanej veci bolo velmi zlozité a v kazdom prípade by viedlo k naruseniu rovnováhy medzi podnikmi v závislosti od ich financnej politiky, sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze je vhodné pouzit ako aktualizacnú sadzbu referencné sadzby pouzité v rámci regionálnej pomoci, ktoré boli platné v case poskytnutia spornej pomoci, teda v rokoch 1986 az 1995. 146 Zalobca podporovaný v tomto bode Spolkovou republikou Nemecko, naproti tomu zastáva názor, ze tieto jednotné sadzby, spresnené v bode 97 napadnutého rozhodnutia, sú vyssie nez sadzby, ktoré mohla vyuzívat vdaka investovaniu financných výhod vyplývajúcich z mimoriadnych odpisov a rezerv oslobodených od dane uskutocnených na základe clánku 3 ZRFG. Aktualizacná sadzba teda mala byt stanovená iba odkazom na úrokovú sadzbu poskytovatelov pôziciek pocas tohto obdobia. 147 V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobca vyuzíval vdaka mimoriadnym odpisom a rezervám oslobodeným od dane stanoveným v § 3 ZRFG odklad dane, ktorý, ako správne uviedla Komisia v bode 61 napadnutého rozhodnutia, treba posúdit ako úver s nulovým úrokom vo výske odlozenej dane a na dobu trvania odkladu. Aj ked teda podnik musel na konci obdobia odpisovania investícií zaplatit sumu odlozenej dane, nemusel platit úrok zo súm, ktoré mal pocas tohto obdobia odkladu k dispozícii. 148 Preto vzhladom na zásadu pripomenutú v bode 139 vyssie treba konstatovat, ze skutocná výhoda, z ktorej mal zalobca prospech, zodpovedá sume úrokov, ktorú by musel zaplatit v trhovej sadzbe, pokial by si musel pozicat kapitál zodpovedajúci výske odlozenej dane. 149 Okrem toho z judikatúry pripomenutej v bodoch 141 az 143 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla za týchto okolností pouzit ako aktualizacnú sadzbu referencné sadzby stanovené na hodnotenie rezimov regionálnej pomoci. 150 Ako zdôraznuje Komisia, osobitne pouzitie na sumy odlozenej dane úrokových sadzieb poskytovatelov pôziciek, v zásade nizsích nez úrokové sadzby dlzníkov, by v prejednávanej veci viedlo k paradoxnej situácii, v ktorej by zalobcom bola získaná výhoda na úrovni výpoctu intenzity pomoci práve vdaka financným výhodám, ktoré mu boli protiprávne poskytnuté nemeckými orgánmi. Takáto volba by viedla k pouzitiu metódy na výpocet intenzity pomoci, ktorá by sa potenciálne odlisovala nielen podla toho, ci bude mat predmetná pomoc formu odkladu dane alebo zvýhodneného úveru, alebo dokonca úveru s nulovou sadzbou na úcely uskutocnenia investície, ale rovnako pokial ide o odklad dane, podla toho, ci podnik, ktorý z neho má prospech, by bez tejto pomoci musel, resp. nemusel dojednat úver s cielom uskutocnit predmetnú investíciu. 151 Z toho vyplýva, ze zalobca a Spolková republika Nemecko neboli schopní preukázat ani nesprávne právne posúdenie, ani zjavne nesprávne posúdenie Komisie pri stanovení aktualizacnej sadzby uplatnitelnej na odklad dane, z ktorého mal zalobca prospech. 152 Prvú výhradu treba teda zamietnut ako nedôvodnú. - O druhej výhrade, zalozenej na potrebe zohladnit aktualizacnú sadzbu uplatnitelnú v období medzi úctovnými rokmi 1995/1996 a 1997/1998 153 Zalobca zastáva názor, ze Komisia mala vo svojich výpoctoch pomoci získanej na základe § 3 ZRFG zohladnit nielen referencné sadzby pouzitelné na úctovné roky 1985/1986 az 1994/1995, ale aj referencné sadzby na úctovné roky 1995/1996 az 1997/1998. Zalobca uvádza, ze kvantifikácia pomoci musí zahrnat obdobie od momentu výkonu práva na mimoriadne odpisy az do momentu stanovenia sumy, ktorá sa má vrátit. 154 Komisia odmietla zohladnit referencné sadzby, ktoré platili v Nemecku v priebehu týchto rokov, z dôvodu, ze predmetné opatrenia sa týkali rokov 1986 1995, a ze teda treba obmedzit analýzu na toto obdobie. 155 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenat, ze z formulácie zaloby vyplýva, ze táto výhrada sa musí chápat v tom zmysle, ze sa týka iba referencných sadzieb pouzitelných na výpocet pomoci vo forme dotácií na mimoriadne odpisy zalobcu uskutocnených na základe § 3 ZRFG, a nie mimoriadnych rezerv vytvorených na tomto základe. 156 Navyse z analýzy prvej výhrady v bodoch 137 az 152 vyssie vyplýva, ze Komisia sa nedopustila v bode 97 napadnutého rozhodnutia pochybenia tým, ze stanovila aktualizacnú sadzbu odkazom na sadzby pouzité na výpocet cistého subvencného ekvivalentu v rámci regionálnej pomoci v Nemecku. 157 V nadväznosti na to treba poznamenat, ze Komisia v bode 92 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze toto rozhodnutie sa týka súm mimoriadnych odpisov a rezerv oslobodených od dane vykonaných a vytvorených zalobcom v rokoch 1986 az 1995, v rozpore so zákazom stanoveným v clánku 4 písm. c) UO. Tabulka uvedená v tom istom bode rozhodnutia uvádza, ze suma 484 miliónov DEM bola stanovená, pokial ide o mimoriadne odpisy, a suma 367 miliónov DEM bola stanovená, pokial ide o rezervy oslobodené od dane, pricom tieto sumy majú slúzit za základ výpoctu celkovej pomoci, ktorú skutocne vyuzíval zalobca. Tieto sumy okrem toho zodpovedajú sumám uvedeným v clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia. 158 Tvrdenia zalobcu smerujú v zásade ku kritike skutocnosti, ze Komisia pri výpocte pomoci, ktorá sa má vrátit, nepouzila aktualizacné sadzby, ktoré boli pouzitelné pocas obdobia úctovných rokov 1995/1996 az 1997/1998. V tejto súvislosti bolo potrebné zohladnit výhody, ktoré zalobca nadalej pozíval v priebehu predmetného obdobia z dôvodu mimoriadnych odpisov uskutocnených na základe § 3 ZRFG. 159 Postacuje vsak konstatovat, ze uvedené výhody, ako vyplýva z analýzy v bode 157 vyssie, aj keby boli preukázané, nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia. a preto je táto výhrada irelevantná. 160 Z toho vyplýva, ze prvú cast siesteho zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti zalobného dôvodu, zalozenej na nejasnosti, pokial ide o zohladnenie sadzby dane zo zisku pri výpocte cistého subvencného ekvivalentu, a na absencii odôvodnenia 161 Zalobca zastáva názor, ze dosah napadnutého rozhodnutia nie je jasný, pokial ide o zohladnenie sadzby zdanenia na výpocet pomoci, ktorá sa má vrátit. Podla zalobcu Komisia nespresnila, ci sa sadzba zdanenia zisku má uplatnit iba na sumy odlozenej dane, alebo aj na úroky. 162 Komisia sa k tejto skutocnosti nevyjadrila. 163 Body 94 a 95 napadnutého rozhodnutia spresnujú: "Sadzba zdanenia (94) Nemecko odkazuje najmä na usmernenia k regionálnej pomoci, prílohu I, bod 1.1, ktoré spresnujú, ze intenzita pomoci musí byt stanovená po zdanení, teda po odpocte dane spojenej s jej získaním, najmä dane zo zisku. Ide tak o cistý subvencný ekvivalent predstavujúci pomoc, ktorá príjemcovi zostane po zaplatení predmetnej dane... (95) Na výpocet cistého subvencného ekvivalentu treba teda zohladnit sadzbu dane z (nerozdeleného) zisku. Táto sadzba sa uplatní najmä pri odhade odkladu dane, cize výhody, z ktorej mal podnik prospech. Komisia poznamenáva, ze okrem toho sadzba zdanenia sa v období rokov 1986 az 1995 menila." [neoficiálny preklad] 164 Po prvé z tejto casti vyplýva, ze Komisia zohladnila ziadost Spolkovej republiky Nemecko odpocítat dan zo zisku z hrubej sumy pomoci s cielom vypocítat cistý subvencný ekvivalent. 165 Po druhé treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt vzhladom na chýbajúce ustanovenia Spolocenstva o postupe vymáhania bezdôvodne vyplatených súm vrátenie neoprávnene poskytnutej pomoci uskutocnené podla postupov stanovených vnútrostátnym právom (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., [50]205/82 az 215/82, Zb. s. 2633, body 18 az 25, a z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, [51]94/87, Zb. s. 175, bod 12; rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 82). 166 Ako pripomína Komisia v bode 153 napadnutého rozhodnutia, Komisia nesmie vo svojich rozhodnutiach nariadujúcich vymáhanie státnej pomoci vypocítat vplyv dane na sumu pomoci, ktorá má byt vrátená, pretoze tento výpocet patrí do pôsobnosti vnútrostátneho práva, ale musí sa obmedzit na uvedenie hrubej sumy, ktorá sa má vymáhat (rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 83). 167 To nebráni vnútrostátnym orgánom, aby pri vymáhaní pomoci prípadne odpocítali zo sumy, ktorá sa má vrátit, urcité sumy pri uplatnení ich vnútrostátnych pravidiel, za podmienky, ze pouzitie týchto vnútrostátnych pravidiel nespraví uvedené vymáhanie prakticky nemozným alebo nebude diskriminacné oproti porovnatelným prípadom upraveným vnútrostátnym právom (rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 83). 168 V prejednávanej veci clánok 1 napadnutého rozhodnutia uvádza základ, z ktorého musí byt vypocítaná hrubá suma pomoci, zatial co clánok 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze "vrátenie sa vykoná v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva". Spôsoby vykonania napadnutého rozhodnutia sú teda nadalej upravené vnútrostátnym právom. 169 V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí spresnit, podla akých postupov mala Spolková republika Nemecko vykonat výpocet sadzby dane zo zisku, kedze tento výpocet prislúcha orgánom tohto clenského státu v súlade s jeho vnútrostátnymi predpismi. 170 Nakoniec vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze táto cast napadnutého rozhodnutia nie je postihnutá ziadnym nedostatocným odôvodnením. 171 Druhá cast siesteho zalobného dôvodu, ako aj siesty zalobný dôvod v celom jeho rozsahu sa teda musia zamietnut. 172 Vzhladom na uvedené skutocnosti preto treba zamietnut zalobu v celom rozsahu. O trovách 173 Súdny dvor vo svojom odvolacom rozsudku, uz citovanom v bode 11 vyssie, vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania na neskôr. V súlade s clánkom 121 rokovacieho poriadku prinálezí teda Vseobecnému súdu rozhodnút v tomto rozsudku o vsetkých trovách konania spojených s jeho rozlicnými stádiami. 174 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, v súlade s návrhmi Komisie je potrebné zaviazat ho na náhradu trov konania. 175 Spolková republika Nemecko, ktorá sa zúcastnila na konaní ako vedlajsí úcastník, znása svoje vlastné trovy v konaniach pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom v súlade s prvým pododsekom clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Salzgitter AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v konaniach tak pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom. 3. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konaní tak pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom. Forwood Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Schwarcz Popescu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. januára 2013. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania po vrátení veci Právny stav 1. O prípustnosti návrhov smerujúcich k tomu, aby bolo Komisii ulozené urcit skutocnú výhodu, ktorú mal zalobca z pomoci 2. O veci samej O siedmom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady právnej istoty O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z kvalifikovania urcitých investícií ako investícií, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na nezohladnení skutocnosti, ze niektoré investície sa týkali ochrany zivotného prostredia, ako aj na absencii odôvodnenia O prvej casti zalobného dôvodu, vychádzajúcej z nepovolenia pomoci na ochranu zivotného prostredia O druhej casti zalobného dôvodu, zalozenej tak na absencii selektívnosti danových výhod získaných zalobcom na investície na ochranu zivotného prostredia, ktoré do 31. decembra 1990 patrili do pôsobnosti § 3 ZRFG i § 7 písm. d) EStG, ako aj na absencii odôvodnenia - O prvej výhrade, zalozenej na absencii odôvodnenia - O druhej výhrade, zalozenej na absencii selektívnosti casti sporných výhod O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na údajnom nesprávnom posúdení týkajúcom sa definovania rozhodujúcej aktualizacnej sadzby, nedostatku jasnosti, pokial ide o zohladnenie sadzby zdanenia príjmov a absencii odôvodnenia O prvej casti zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie rozhodujúcej aktualizacnej sadzby, Komisiou - O prvej výhrade, zalozenej na stanovení aktualizacnej sadzby odkazom na sadzby uplatnené na výpocet cistého subvencného ekvivalentu v rámci regionálnej pomoci - O druhej výhrade, zalozenej na potrebe zohladnit aktualizacnú sadzbu uplatnitelnú v období medzi úctovnými rokmi 1995/1996 a 1997/1998 O druhej casti zalobného dôvodu, zalozenej na nejasnosti, pokial ide o zohladnenie sadzby dane zo zisku pri výpocte cistého subvencného ekvivalentu, a na absencii odôvodnenia O trovách __________________________________________________________________ ( [52]*1 ) Jazyk konania: nemcina. [53]Úcastníci konania [54]Odôvodnenie [55]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-308/00 RENV, Salzgitter AG, so sídlom v Salzgitteri (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, advokáti, zalobca, ktorého v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a A. Wiedmann, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Karpenstein, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Kreuschitz a M. Niejahr, neskôr V. Kreuschitz a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/797/ESUO z 28. júna 2000 o státnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a zeleziarskych a oceliarskych dcérskych spolocností podnikatelskej skupiny, v súcasnosti zoskupených pod názvom Salzgitter AG - Stahl und Technologie (SAG) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 323, s. 5), VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska-Bial/ecka, J. Schwarcz a A. Popescu, tajomník: T. Weiler, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobca Salzgitter AG je clenom skupiny pôsobiacej v odvetví oceliarstva, do ktorej patrí Preussag Stahl AG a dalsie podniky cinné v rovnakom odvetví. 2. "Zonenrandförderungsgesetz" [(nemecký zákon, ktorého cielom je prispiet k rozvoju zóny pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a s bývalou Ceskoslovenskou republikou, dalej len "ZRFG")] bol v Nemecku prijatý 5. augusta 1971 a Komisia ho schválila, rovnako ako aj jeho dalsie zmeny, s prihliadnutím na clánok 92 Zmluvy o ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánok 93 Zmluvy o ES (zmenený, teraz clánok 88 ES). Posledné zmeny ZRFG Komisia schválila ako státnu pomoc zlucitelnú so Zmluvou o ES (Ú. v. ES C 3, 1993, s. 3). Platnost a úcinnost ZRFG sa definitívne skoncila v roku 1995. 3. § 3 ZRFG od zaciatku upravoval danové stimuly vo forme mimoriadnych odpisov (Sonderabschreibungen) a rezerv oslobodených od dane (steuerfreie Rücklagen) pre investície uskutocnené v akomkolvek mieste podnikatelskej cinnosti podniku umiestnenom pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou alebo s bývalou Ceskoslovenskou republikou (dalej len "Zonenrandgebiet"). 4. Komisia po tom, co v rocných úctovných závierkach Preussag Stahl, jednej zo spolocností, ktorá je v súcasnosti clenom rovnakej skupiny ako zalobca, za roky 1994/1995 a 1995/1996 zistila, ze v rokoch 1986 az 1995 boli tejto spolocnosti na základe § 3 ZRFG pridelené viaceré formy pomoci, informovala listom z 3. marca 1999 Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 6 ods. 5 rozhodnutia c. 2496/96/ESUO o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu (Ú. v. ES L 338, s. 42, dalej len "siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu"). Týmto rozhodnutím o zacatí konania, ktoré bolo uverejnené 24. apríla 1999 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 113, s. 9), Komisia vyzvala oprávnené subjekty, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnej pomoci. V rámci správneho konania bolo Komisii listom z 10. mája 1999 dorucené stanovisko nemeckých orgánov, ako aj pripomienky jediného z oprávnených subjektov, ktorý vstúpil do konania - UK Steel Association, a Komisia ich zaslala Spolkovej republike Nemecko. 5. Dna 28. júna 2000 Komisia prijala rozhodnutie o státnej pomoci, ktorú Spolková republika Nemecko poskytla v prospech zalobcu, Preussag Stahl a zeleziarskych a oceliarskych dcérskych spolocností podnikatelskej skupiny, v súcasnosti zoskupených pod názvom Salzgitter AG - Stahl und Technologie (SAG) (Ú. v. ES L 323, s. 5, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Podla tohto rozhodnutia boli mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane, upravené v § 3 ZRFG a poskytnuté SAG na základe 484 miliónov a 367 miliónov nemeckých mariek (DEM), na ktorý sa mohla vztahovat pomoc, kvalifikované ako státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. Clánkami 2 a 3 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila Spolkovej republike Nemecko, aby uvedenú pomoc vymohla spät od jej príjemcu a vyzvala ju, aby Komisii oznámila presné podmienky tohto vymáhania. 6. Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. septembra 2000 podal túto zalobu o neplatnost. Návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcu bolo vyhovené. 7. Rozsudkom z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia (T-308/00, Zb. s. II-1933), Súd prvého stupna ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie. 8. Po zamietnutí prvého, druhého, tretieho a ôsmeho zalobného dôvodu sa Súd prvého stupna v reakcii na siedmy zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty domnieval, ze Komisia nemôze pozadovat v roku 2000 vrátenie pomoci, ktorá bola zalobcovi poskytnutá v rokoch 1986 az 1995, bez toho, aby tým porusila zásadu právnej istoty. Súd prvého stupna preto zrusil clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia týkajúce sa povinnosti Spolkovej republiky Nemecko vymáhat státnu pomoc uvedenú v tomto rozhodnutí. 9. Za týchto okolností Súd prvého stupna nepovazoval za potrebné vyslovit sa k stvrtému, piatemu a siestemu zalobnému dôvodu, ktoré sa týkajú výpoctu sumy pomoci, ktorá sa má vrátit. 10. Odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 16. septembra 2004 Komisia podala odvolanie voci tomuto rozsudku. Vzájomným odvolaním zalobca ziadal ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku najmä v rozsahu, v akom tento rozsudok nezrusil clánok 1 sporného rozhodnutia, v ktorom boli mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane, ktoré zalobca vyuzil na základe ZRFG, posúdené ako "státna pomoc". 11. Rozsudkom z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter (C-408/04 P, Zb. s. I-2767, dalej len "odvolací rozsudok"), Súdny dvor zamietol vzájomné odvolanie. Rozsudok Salzgitter/Komisia, uz citovaný v bode 7 vyssie, vsak naopak zrusil v rozsahu, v akom tento rozsudok zrusil clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. Súdny dvor sa v podstate domnieval, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked za okolností prejednávanej veci neskúmal, ci Komisia zjavne nekonala a ci preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti pri výkone svojich kontrolných právomocí, ked kvalifikovala spornú pomoc a nariadila jej vrátenie v júni 2000. Súdny dvor následne vrátil vec na konanie pred Súdom prvého stupna s tým, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Konanie a návrhy úcastníkov konania po vrátení veci 12. Vec bola pridelená siedmej rozsírenej komore Súdu prvého stupna. Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu a sudca spravodajca bol pridelený do druhej rozsírenej komory, z tohto dôvodu jej bola pridelená táto vec. 13. Podla clánku 119 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu zalobca, Komisia a Spolková republika Nemecko v jej postavení vedlajsieho úcastníka predlozili písomné pripomienky. 14. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto ziadosti v urcenej lehote. 15. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 10. júna 2011. Pri tej prílezitosti Vseobecný súd vypocul svedeckú výpoved, ktorú podal pán Becker, vedúci právneho oddelenia zalobcu od roku 1972 do roku 2002, a svedeckú výpoved, ktorú podal pán Boeshertz, vedúci oddelenia Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, a osoba poverená vybavovaním spisu, ktorého sa týkalo prijatie napadnutého rozhodnutia Komisiou. 16. Zalobca a Spolková republika Nemecko navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a subsidiárne - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka investícií do výsky 17 549 000 DEM, ako aj investícií do výsky 332 miliónov DEM týkajúcich sa ochrany zivotného prostredia, ktoré nepatria do pôsobnosti ESUO, - zrusil clánok 2 ods. 2 tretiu vetu napadnutého rozhodnutia a zaviazal Komisiu na urcenie skutocnej specifickej výhody podniku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 17. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prípustnosti návrhov smerujúcich k tomu, aby bolo Komisii ulozené urcit skutocnú výhodu, ktorú mal zalobca z pomoci 18. V rámci svojich subsidiárnych návrhov zalobca ziada Vseobecný súd, aby Komisiu zaviazal, aby urcila skutocnú výhodu, ktorú mal zalobca zo spornej pomoci prostredníctvom odkladu daní. 19. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci právomoci zrusit akt, ktorú mu priznáva clánok 263 ZFEÚ, nie je súd Európskej únie oprávnený ukladat institúciám Únie súdne príkazy. Prislúcha dotknutej institúcii, aby podla clánku 266 ZFEÚ prijala opatrenia na vykonanie prípadného zrusujúceho rozsudku, pricom pod kontrolou súdu Únie vyuzíva volnú úvahu, ktorá jej je na tento úcel priznaná, a tak dodrziava výrok a odôvodnenie rozsudku, ktorý má vykonat, ako aj ustanovenia práva Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, T-56/92, Zb. s. II-1267, bod 18, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 42 a tam citovanú judikatúru). 20. Z toho vyplýva, ze návrhy uvedené v bode 18 vyssie sú neprípustné. 2. O veci samej 21. Kedze odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, ciastocne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec na konanie pred Vseobecným súdom, Vseobecný súd skúma najmä siedmy zalobný dôvod, ktorý sa týka zrusenia clánkov 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. V rámci toho má byt urcené, ci Komisia za okolností prejednávanej veci zjavne nekonala a ci preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti pri výkone svojich kontrolných právomocí, ked kvalifikovala spornú pomoc a nariadila jej vrátenie v júni 2000. 22. Subsidiárne, ak tento zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty bude zamietnutý, Vseobecnému súdu prislúcha preskúmat ostatné zalobné dôvody, ku ktorým sa nevyslovil, uvádzané na podporu menej rozsiahleho návrhu na zrusenie. Tieto zalobné dôvody vychádzajú v uvedenom poradí zo skutocnosti, ze Komisia mylne povazovala urcité investície za podliehajúce pod Zmluvu ESUO, zo skutocnosti, ze cast predmetnej pomoci mala za ciel ochranu zivotného prostredia, a nakoniec z nesprávneho posúdenia týkajúceho sa definovania rozhodujúcej aktualizovanej sadzby. O siedmom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady právnej istoty 23. V odvolacom rozsudku, uz citovanom v bode 11 vyssie, Súdny dvor pripomenul, ze napriek tomu, ze normotvorca Spolocenstva nestanovil ziadnu premlcaciu lehotu, základná poziadavka právnej istoty bráni tomu, aby Komisia mohla donekonecna oddalovat výkon svojich právomocí (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, body 100 az 103). 24. Súdny dvor vsak zdôraznil, ze oznámenie státnej pomoci clenskými státmi je základnou zlozkou pravidiel Spolocenstva o kontrole státnej pomoci a ze podniky, ktoré sú príjemcami tejto pomoci, sa nemôzu odvolávat na legitímnu dôveru, ak nedoslo k oznámeniu (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 104). 25. Súdny dvor v tejto súvislosti rovnako pripomenul, ze rezim státnej pomoci stanovený v Zmluve ESUO sa od rezimu, na ktorý sa vztahuje Zmluva o ES, odlisuje svojím mimoriadne striktným charakterom (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 105). 26. Súdny dvor z toho vyvodil, ze ak bola pomoc v rámci Zmluvy ESUO schválená bez toho, aby bola oznámená, omeskanie Komisie v súvislosti s výkonom jej kontrolných právomocí a s nariadením vymáhania tejto pomoci má za následok protiprávnost tohto rozhodnutia o vymáhaní iba vo výnimocných prípadoch, ked Komisia zjavne nekonala a preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 106). 27. V tejto súvislosti treba hned na úvod poznamenat, ze je nesporné, ze predmetná pomoc nebola Komisii zo strany Spolkovej republiky Nemecko oznámená. Spolková republika Nemecko tým porusila povinnost, ktorú jej ukladá clánok 6 rozhodnutia Komisie c. 3484/85/ESUO z 27. novembra 1985 o vytvorení pravidiel Spolocenstva pre specifickú pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu (Ú. v. ES L 340, s. 1, dalej len "tretí kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu") od nadobudnutia úcinnosti tohto rozhodnutia 1. januára 1986 (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 93). 28. V rozpore s tým, co uvádza Spolková republika Nemecko, porusenie jej povinnosti oznámenia nemôze byt spochybnené okolnostou, ze zalobca pred nadobudnutím úcinnosti tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu prijal rozhodnutia týkajúce sa niektorých investícií, ktorých financovanie umoznené rezimom pomoci uvedeným v § 3 ZRFG malo pokracovat aj po tomto dátume. 29. Ako pripomenul Súdny dvor v bode 91 odvolacieho rozsudku, uz citovaného v bode 11 vyssie, na rozdiel od Zmluvy o ES sa v Zmluve ESUO nerozlisuje medzi novou pomocou a existujúcou pomocou, pricom v clánku 4 písm. c) ESUO sa zakazuje výlucne a jednoducho pomoc poskytovaná clenskými státmi v akejkolvek forme. 30. Z toho vyplýva, ze povinnost odôvodnenia, ktorú znásala Spolková republika Nemecko od nadobudnutia úcinnosti tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, sa týkala danových výhod, ktoré zalobca získal od dátumu nadobudnutia úcinnosti uvedeného kódexu na základe § 3 ZRFG vrátane tých, ktoré sa týkali investícií vykonaných pred týmto dátumom. 31. Súdny dvor takisto rozhodol, ze zlucitelnost pomoci so spolocným trhom sa v kontexte kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu môze posudzovat iba vo vztahu k pravidlám úcinným v den, ked je pomoc skutocne vyplatená (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 92 a tam citovaná judikatúra). 32. Z vysvetlení uvádzaných Spolkovou republikou Nemecko na pojednávaní vyplýva, ze na to, aby podnik získal pomoc podla § 3 ZRFG, musel kazdý rok vo svojom danovom priznaní ziadat o dotácie na mimoriadne odpisy alebo na vytvorenie rezerv oslobodených od dane podla tohto ustanovenia. Treba teda konstatovat, ze Spolková republika Nemecko vyplatila zalobcovi pomoc v case, ked nadobudol úcinnost tretí kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, a preto uvedený kódex ukladal tomuto clenskému státu predchádzajúce oznámenie predmetnej pomoci. 33. Za týchto okolností treba preskúmat, ci prístup Komisie zodpovedá kritériám uvedeným v bode 26 vyssie. 34. Zalobca uvádza, ze Komisia najneskôr od roku 1982 disponovala informáciami týkajúcimi sa pomoci, ktorá mu bola poskytnutá. Komisia od uvedeného momentu dostala viacero správ o cinnosti a rocných úctovných závierok zalobcu, z ktorých jasne vyplývalo, ze zalobcovi bola poskytnutá pomoc. 35. Zalobca dodáva, ze Komisia vedela o skutocnosti, ze Spolková republika Nemecko neoznámila túto pomoc, kedze v case nadobudnutia úcinnosti tretieho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu uz bola poskytnutá a kedze podla tohto clenského státu nezodpovedala kvalifikácii "projektu" uvedenej v clánku 6 tohto kódexu. 36. Podla zalobcu bola Komisia v prejednávanej veci viazaná povinnostou osobitnej starostlivosti, kedze prijatím tretieho kódexu doslo k zásadnej zmene jej právneho názoru, pokial ide o uplatnenie clánku 4 písm. c) UO, najmä co sa týka regionálnych podpôr. 37. Zalobca tiez odkazuje na neoddelitelnú súvislost, ktorá podla jeho názoru existuje medzi rezimom kvót a kontrolou pomoci. Z toho vyplýva povinnost koordinácie a vzájomných výmen informácií medzi rôznymi príslusnými sluzbami Komisie s cielom zohladnit protiprávnu pomoc pri stanovení kvót. 38. Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Uvádza, ze nemala povinnost cítat správy o cinnosti a ze z týchto správ a úctovných závierok, aj ked odkazujú na § 3 ZRFG, sporná pomoc nevyplýva. 39. V tejto súvislosti treba najprv pripomenút súvislost, ktorú Komisia stanovila medzi poskytovaním nepovolenej pomoci a výrobnými kvótami v oceliarskom odvetví v rámci prispôsobenia rezimu zavedeného rozhodnutím c. 2794/80/ESUO z 31. októbra 1980 o vytvorení systému výrobných kvót ocele pre podniky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu (Ú. v. EÚ L 291, s. 1). 40. Od rozhodnutia Komisie c. 2177/83/ESUO z 28. júla 1983 o predlzení systému kontroly a výrobných kvót pre urcité výrobky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu (Ú. v. ES L 208, s. 1) mohla totiz Komisia podla clánku 15a uvedeného rozhodnutia "znízit kvóty podniku, akonáhle zist[ila], ze [bola] dotknutému podniku poskytnutá pomoc, ktorú Komisia v rámci rozhodnutia c. 2320/81/ESUO nepovolila[,] alebo ze [neboli] dodrzané podmienky spojené s povolením pomoci". Podla tohto ustanovenia "takéto zistenie vylucuje podnik aj z adaptácie [kvót] podla clánku 14, 14a, 14b, 14c a 16 rozhodnutia [c. 2177/83]" [ neoficiálny preklad ]. Opatrenia stanovujúce predlzenie tohto systému kontroly a výrobných kvót obsahovali v podstate rovnaké pravidlá. 41. V tomto kontexte Súdny dvor pripomenul, ze systém kvót a kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu vytvárajú koherentný celok a slúzia spolocnému zámeru podporovat restrukturalizáciu potrebnú na adaptáciu výroby a kapacít na predpokladaný dopyt a na obnovenie konkurencieschopnosti európskeho zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu, a ze nebolo ani svojvolné, ani diskriminacné, ze údaje vyplývajúce z uplatnenia jedného z týchto systémov mohli byt prebraté ako odkaz do druhého systému (pozri rozsudok Salzgitter/Komisia, uz citovaný v bode 7 vyssie, bod 177 a tam citovanú judikatúru). 42. Z toho vyplýva, ze Komisia mohla na základe rezimu kontroly a výrobných kvót opísaného v bode 40 vyssie overit informácie týkajúce sa výroby oceliarskych podnikov, aby urcila, ci zachovanie alebo zvýsenie výrobných kapacít nevyplývalo z nepovolenej státnej pomoci a prípadne, ci bolo v dôsledku toho odôvodnené znízit kvóty priznané podnikom, ktoré z nich mali prospech. 43. V prejednávanom prípade je nesporné, ze Komisia dostávala od konca roka 1988 rôzne správy o cinnosti a úctovné závierky zalobcu, pricom správy sa týkali úctovného roka 1987/1988. K týmto oznámeniam doslo najmä v rámci konaní týkajúcich sa pridelovania výrobných kvót zalobcovi. 44. Nespochybnuje sa tiez, ze tieto správy a úctovné závierky v podstate obsahovali obdobné indície ako údaje uvedené v správach o cinnosti a úctovných závierkach zalobcu za roky 1994/1995 a 1995/1996, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby zacala vysetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Tieto dôkazy tvorí rubrika, z ktorej v rôznych dokumentoch vyplývajú mimoriadne rezervy, ktoré zalobca vytvoril na základe § 3 ZRFG. 45. Uplynutie niekolkých rokov medzi momentom oznámenia správy o cinnosti a úctovných závierok za úctovný rok 1987/1988 a momentom, ked Komisia vykonala svoju kontrolnú právomoc, vsak za okolností prejednávanej veci nepredstavuje zjavné nekonanie Komisie ani zrejmé porusenie jej povinnosti nálezitej starostlivosti. 46. Zo samotných údajov uvedených v týchto dokumentoch totiz zjavne nevyplýva, ze vsetky alebo cast mimoriadnych rezerv, ktoré uvádzajú, zodpovedajú kvalifikácii státnej pomoci, ktorá je "nezluciteln[á] so spolocným trhom uhlia a ocele" v zmysle clánku 4 písm. c) UO. 47. Z odkazu na § 3 ZRFG, ako aj z krátkeho vysvetlenia týkajúceho sa mimoriadnych odpisov uskutocnených na jeho základe tak nemohlo zjavne vyplývat, ze Spolková republika Nemecko poskytla zalobcovi pomoc prostredníctvom zlozitého mechanizmu znízenia základu dane, ktorý okrem iného spocíval vo vytvorení rezerv oslobodených od dane alebo mimoriadnych dotácií na odpisy pocas prvých rokov po urcitých investíciách. 48. Tento záver podporuje tiez okolnost, ze cast rocnej správy za rok 1987/1988, ktorá obsahuje vysvetlenie týkajúce sa právneho základu rezerv a mimoriadnych odpisov, odkazuje na viacero nemeckých právnych predpisov platných v tom case a ze, ako nebolo spochybnené, predmetná správa nestanovuje ziadne rozdelenie medzi sumami týchto rezerv a týchto odpisov, ktoré sa vztahujú na kazdý z týchto právnych základov. 49. Platí to aj pre dalsie správy o cinnosti a úctovné závierky predlozené zalobcom Komisii a týkajúce sa neskorsích úctovných rokov, kedze tie neobsahujú nijaký dodatocný údaj vo vztahu k pôvodu a povahe rezerv oslobodených od dane a mimoriadnych odpisov, z ktorých mal zalobca prospech na základe § 3 ZRFG. 50. Ziadne z tvrdení uvedených zalobcom a Spolkovou republikou Nemecko navyse nemôze spochybnit tento záver. 51. Tak najprv list Komisie zo 14. decembra 1988, ako aj jej rozhodnutie z 18. decembra 1991, obe urcené Spolkovej republike Nemecko, v ktorých sa domnievala, ze rezervy oslobodené od dane a mimoriadne odpisy uskutocnené na základe § 3 ZRFG predstavujú státnu pomoc podliehajúcu jej schváleniu v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy o ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES) sú v prejednávanom prípade irelevantné. 52. Treba pripomenút, ze Zmluva o ES a Zmluva ESUO sú samostatné. V dôsledku toho Zmluva o ES ani odvodená právna úprava prijatá na jej základe nemôzu spôsobovat úcinky v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO, kedze ustanovenia Zmluvy o ES sa uplatnujú iba subsidiárne, ak sa v Zmluve ESUO nenachádza osobitná právna úprava (pozri odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 53. Dokumenty uvedené v bode 51 vyssie boli vypracované v rámci konaní o kontrole zlucitelnosti státnej pomoci patriacej do pôsobnosti Zmluvy o ES po tom, co Spolková republika Nemecko oznámila na základe tejto zmluvy rezim pomoci zavedený § 3 ZRFG. Tieto dokumenty tak patria do inej oblasti, nez je oblast, ktorá je predmetom tohto sporu. Preto treba konstatovat, ze nemohli odstránit tazkosti Komisie s identifikovaním prípadnej pomoci, ktorá bola zalobcovi poskytnutá vo forme mimoriadnych rezerv a odpisov, ktoré porusovali pravidlo uvedené v clánku 4 písm. c) UO, len na základe správ o cinnosti a úctovných závierok zalobcu, ktorými Komisia disponovala. 54. Tomuto záveru nasvedcuje okolnost, ze uvedené správy a úctovné závierky boli Komisii oznámené v rámci konaní, ktoré na rozdiel od konaní, ktoré viedli k listu a rozhodnutiu uvedeným v bode 51 vyssie, nemali specificky za ciel kontrolu státnej pomoci. 55. Podobné konstatovania treba vyvodit, pokial ide o list adresovaný Komisiou Spolkovej republike Nemecko 9. marca 1987. Komisia v nom totiz odkazuje na ZRFG len preto, aby vyzvala Spolkovú republiku Nemecko na oznámenie zmeny rezimu pomoci udelenej na jeho základe, a to v súlade s clánkami 92 a 93 Zmluvy o ES. Odpoved poskytnutá na túto ziadost Spolkovou republikou Nemecko 16. apríla 1987 okrem toho neobsahuje nijakú skutocnost, ktorá by naznacovala, ze táto korespondencia sa týkala pomoci, ktorá nepatrila do pôsobnosti Zmluvy o ES. V tejto súvislosti je dalej významné, ze jediné ustanovenie primárneho práva, ktoré sa v tejto odpovedi uvádza, je clánok 92 ods. 2 písm. c) Zmluvy o ES. 56. V dôsledku toho, v rozpore s tvrdením zalobcu na pojednávaní, Komisii nemozno vytýkat, ze pri prílezitosti rôznych výmen názorov so Spolkovou republikou Nemecko týkajúcich sa rezimu pomoci zavedeného ZRFG nespresnila, ze tieto výmeny názorov sa týkajú prípadnej pomoci patriacej do pôsobnosti Zmluvy ESUO. Ako uz bolo pripomenuté vyssie, clánok 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, uplatnitelného od 1. januára 1986, jasne a jednoznacne stanovil povinnost oznámit Komisii pomoc, ktorá môze byt zalobcovi poskytnutá podla ZRFG (odvolací rozsudok, uz citovaný v bode 11 vyssie, bod 93). 57. Dalej treba odmietnut tvrdenie, ktoré chcú zalobca a Spolková republika Nemecko vyvodit zo svedeckej výpovede, ktorú podal pán Becker, týkajúcej sa stretnutí, na ktorých sa zúcastnil v roku 1982 s clenmi pracovnej skupiny "Cadieux". 58. Po prvé, hoci toto svedectvo preukazuje, ze Komisia v danom case vedela o skutocnosti, ze zalobca uz vyuzíva opatrenia prijaté na základe ZRFG, vseobecný odkaz na regionálnu pomoc, ktorý sa v nom uvádza, naopak neumoznuje preukázat, ze táto pomoc spocívala v mimoriadnych odpisoch alebo v rezervách oslobodených od dane vychádzajúcich z § 3 ZRFG takého druhu, aké viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Podla ZRFG okrem toho mohli byt podnikom poskytnuté viaceré formy pomoci. 59. Po druhé sám zalobca uznal, ze pocas úctovných rokov 1981/1982, 1982/1983 a 1983/1984 neuskutocnil mimoriadne odpisy ani nevytvoril rezervy oslobodené od dane na základe ZRFG. Preto sa pomoc poskytnutá Spolkovou republikou Nemecko zalobcovi medzi obdobím, ktoré predchádzalo stretnutiam uvedeným v bode 57 vyssie a momentom, ked sa Komisia oboznámila so správou o cinnosti a úctovnými závierkami zalobcu za úctovný rok 1987/1988, v kazdom prípade vyznacovala urcitou diskontinuitou. 60. Po tretie z tejto svedeckej výpovede vyplýva, ze Komisia nevzniesla námietky voci pomoci poskytnutej zalobcovi na základe ZRFG pred rokom 1982. Pritom nemozno úcelne popriet, ze Komisia v tom case nemohla predvídat sprísnenie disciplíny v oblasti státnej pomoci podla Zmluvy ESUO, ku ktorému doslo o tri roky neskôr prijatím tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. Navyse, aj ked podla tejto svedeckej výpovede sa Komisia mohla dovolávat moznosti zmeny jej hodnotenia pomoci, ktorá bola zalobcovi následne poskytnutá na základe ZRFG, bolo tak iba vo vztahu k novým rozhodnutiam, ktoré mali byt prijaté na základe ziadostí o poskytnutie pomoci podla kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, a preto az po ukoncení konaní, ktoré sa specificky týkali kontroly státnej pomoci, ktorú Komisii oznámila Spolková republika Nemecko. 61. Pritom pokial ide o tento posledný bod, treba zdôraznit nielen to, ze Spolková republika Nemecko nedodrzala povinnost oznámit spornú pomoc, ktorú mala na základe tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, ale tiez, ze uplynuli takmer tri roky medzi momentom, ked tento kódex nadobudol úcinnost, a to 1. januárom 1986, a momentom, ked Komisia dostala správu o cinnosti a úctovné závierky zalobcu za úctovný rok 1987/1988. 62. Z toho vyplýva, ze aj keby sa preukázalo, ze Komisia v roku 1982 vedela o pomoci poskytnutej v minulosti zalobcovi na základe ZRFG, táto okolnost nemôze prispiet k preukázaniu, ze zjavne nekonala a jasne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti tým, ze nezacala konanie o prieskume zlucitelnosti pomoci poskytnutej zalobcovi po tom, co na konci roka 1988 dostala správu o cinnosti a úctovné závierky zalobcu za úctovný rok 1987/1988. 63. Zalobca a Spolková republika Nemecko dalej uvádzajú, ze zjavná necinnost a zrejmé porusenie jej povinnosti nálezitej starostlivosti zo strany Komisie vyplývali z okolnosti, ze Komisia dostávala od zaciatku osemdesiatych rokov rôzne správy o cinnosti a úctovné závierky zalobcu. 64. Bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa k otázke, ci k týmto oznámeniam doslo, prípadne ktorým sluzbám Komisie bolo urcené, postacuje uviest, ze nebolo vôbec preukázané, ze uvedené správy a úctovné závierky obsahovali viac informácií nez správa o cinnosti a úctovná závierka za úctovný rok 1987/1988, z ktorých by zjavne vyplývalo, ze Spolková republika Nemecko poskytla zalobcovi pomoc vo forme zlozitého mechanizmu znízenia základu dane prostredníctvom mimoriadnych odpisov alebo rezerv oslobodených od dane. 65. Tomuto záveru nasvedcuje okolnost, ze zalobca, ako bolo uvedené v bode 59 vyssie, nevykonal mimoriadne odpisy a nevytvoril mimoriadne rezervy na základe § 3 ZRFG v úctovných rokoch 1981/1982, 1982/1983 a 1983/1984 a ze teda nemal dôvod odkázat na toto ustanovenie vo svojich správach o cinnosti a úctovných závierkach týkajúcich sa tohto obdobia. 66. Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Komisia zacala sankcionovat státnu pomoc poskytovanú prostredníctvom danových výhod az od roku 1998, aj keby bolo povazované za preukázané, je v prejednávanej veci irelevantné. Povaha urcitého opatrenia ako státnej pomoci sa totiz má posudzovat len v rámci relevantných ustanovení Zmluvy ESUO, ako aj opatrení prijatých na jej vykonanie, a nie s ohladom na prípadnú skorsiu rozhodovaciu prax Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, body 52 a 53, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 177). 67. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci neodkladala neobmedzene výkon svojich právomocí, cím by porusila poziadavku právnej istoty, ktorej podlieha, a ze teda siedmy zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 68. Treba preto skúmat tri zalobné dôvody, ktoré sa v podstate týkajú výpoctu výsky pomoci, ktorá má byt vrátená, a znízenia tejto pomoci. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z kvalifikovania urcitých investícií ako investícií, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO 69. Zalobca vytýka Komisii, ze zastávala názor, ze niektoré danové výhody, ktoré mohol zalobca vyuzit podla § 3 ZRFG, patrili do pôsobnosti Zmluvy ESUO, hoci patrili pod Zmluvu o ES. 70. Tieto výhody sa týkali investícií zodpovedajúcich 1,3 % celkových investícií dotovaných na základe § 3 ZRFG a boli v prospech "samostatných ziskových centier" zalobcu, a to pre spolocenské zariadenie (Sozialwirtschaft), cistiaren vody (Wasserwerke), zlievaren (Gießerei), ako aj pre výrobnu potrubí (Rohrwerk). Pokial ide o zariadenie pre profesijné vzdelávanie (berufliche Bildung) uvedené v bode 88 napadnutého rozhodnutia, zalobca spresnuje, ze investície týkajúce sa tohto zariadenia uz nepovazuje za investície netýkajúce sa jeho oceliarskych cinností. Kvalifikácia pomoci týkajúcej sa tohto zariadenia uz teda nie je predmetom zaloby zalobcu. 71. Zalobca po prvé vytýka Komisii, ze vychádzala najmä z tvrdení spolocnosti UK Steel Association, podla ktorých boli cinnosti zalobcu, na ktoré sa nevztahuje Zmluva ESUO, zahrnuté do oblasti ESUO jeho výroby, aby sa tieto výhody zahrnuli do základu výpoctu pomoci bez toho, aby sa overila opodstatnenost týchto tvrdení. Pritom zalobca uvádza, ze tieto cinnosti, na ktoré sa nevztahuje Zmluva ESUO, sa odlisujú od cinností ESUO tak fyzicky, ako aj z úctovného hladiska. Uplatnenie § 3 ZRFG na jeho cinnosti nepatriace pod Zmluvu ESUO tak malo byt posúdené iba vzhladom na samotnú Zmluvu o ES. 72. Zalobca po druhé uvádza, ze Komisia nepreukázala skutocný prevod príjmov vyplývajúcich z pouzitia predmetných danových opatrení z oblastí cinností nepatriacich pod Zmluvu ESUO do oblastí cinností pokrytých Zmluvou ESUO. Takéto neoprávnené pouzitie je v prejednávanej veci v kazdom prípade nemozné, pretoze na to, aby mohli investície, na ktoré sa vztahovali, vyuzívat mimoriadne odpisy stanovené v § 3 ZRFG, museli byt najprv uskutocnené a preukázané. 73. Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 74. Na úvod treba zamietnut výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia vychádzala najmä z neoverených tvrdení spolocnosti UK Steel Association, týkajúcich sa integrácie rôznych cinností zalobcu. Ako vyplýva zo znenia bodu 89 napadnutého rozhodnutia, Komisia totiz odkázala na tieto tvrdenia len kvôli úplnosti, pricom jej rozhodnutie vychádzalo aj z iných dôvodov. 75. V nadväznosti na to je vhodné pripomenút, ze podla clánkov 80 UO a 81 UO sa Zmluva ESUO vztahuje iba na podniky vyvíjajúce výrobnú cinnost v odvetví uhlia a ocele a ze v tejto súvislosti sa výrazy "uhlie" a "ocel" vztahujú iba na výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy ESUO. Z toho vyplýva, ze na podnik sa vztahuje zákaz stanovený v clánku 4 písm. c) UO iba vtedy, ak vykonáva takúto výrobnú cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1959, Société des fonderies de Pont-ŕ-Mousson/Vysoký úrad, 14/59, Zb. s. 445, 467 a 468, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 78). 76. Je nesporné, ze zalobca je oceliarskym podnikom, ktorý zodpovedá definícii uvedenej v clánku 80 UO, kedze vykonáva výrobnú cinnost v oblasti ocele. 77. Okolnost, ze podnik vykonáva, tak ako v prejednávanej veci, výrobné cinnosti v oblasti ocele, vsak neznamená, ze vsetky jeho cinnosti musia byt povazované za cinnosti podliehajúce Zmluve ESUO (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, T-6/99, Zb. s. II-1523, bod 60). 78. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v podnikoch vyrábajúcich výrobky patriace pod Zmluvu ESUO, ako aj výrobky patriace pod Zmluvu o ES môze byt pouzitie Zmluvy ESUO na pomoc urcenú na podporu výrobného odvetvia nepatriaceho do pôsobnosti tejto zmluvy odôvodnené, pokial existuje skutocné nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia uvedenej pomoci v prospech výrobných cinností zahrnutých do jej pôsobnosti. S prihliadnutím jednak na osobitosti oceliarskeho odvetvia a jednak na prísny a absolútny zákaz státnej pomoci uvedený v clánku 4 písm. c) UO by bolo v rozpore s úcelom systému zavedeného Zmluvou ESUO podriadit prieskum pomoci, ktorá by prípadne mohla byt v prospech výrobných odvetví podniku, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, menej prísnym pravidlám Zmluvy o ES (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 84). 79. Z toho vyplýva, ze výhrade zalobcu, podla ktorej mala Komisia preukázat skutocné neoprávnené pouzitie danových výhod týkajúcich sa investícií, ktoré nepatria pod Zmluvu ESUO, v prospech jeho cinností ESUO, nemozno vyhoviet, lebo nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia výhod bolo v tejto súvislosti dostatocne preukázané. 80. Podla judikatúry citovanej v bode 78 vyssie este treba, aby toto nebezpecenstvo bolo skutocné. Táto podmienka je splnená, najmä ak "organizácia cinností zalobcu neposkytuje dostatocné záruky, ktoré by umoznili vylúcit neoprávnené pouzitie pomoci na sporné investície v prospech jeho výrobných cinností, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, a teda ovplyvnenie hospodárskej sútaze na trhu, ktorý patrí pod túto zmluvu" (rozsudok ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 74). Nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia tak musí byt preukázané na základe závazných nepriamych dôkazov, ktoré umoznujú rozumne predpokladat, ze pomoc môze byt vzhladom na okolnosti danej veci predmetom neoprávneného pouzitia v prospech cinností ESUO dotknutého oceliarskeho podniku. 81. V napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala dve skutocnosti, ktoré podla nej umoznujú preukázat nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia. Po prvé konstatovala, ze mimoriadne odpisy, a teda pomoc z nich vyplývajúca, boli zohladnené iba na "celkovej úrovni" zalobcu, a nie na úrovni ziskových centier. Po druhé Komisia poznamenala, ze nebolo preukázané, ze zariadenie so spolocenským úcelom slúzilo výlucne cinnostiam, ktoré nepatrili pod Zmluvu ESUO. 82. Pokial ide o prvú skutocnost, Komisia tvrdí, ze aj ked urcité investície, ktoré majú prospech z § 3 ZRFG, mohli byt uskutocnené v rámci cinností zalobcu, na ktoré sa nevztahuje Zmluva ESUO, v rámci zalobcu vsak neexistuje oddelené úctovníctvo pre také cinnosti a cinnosti, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO. Na úrovni skupiny SAG mohli byt teda tieto podpory neoprávnene pouzité v prospech výrobných cinností ESUO. 83. Toto posledné konstatovanie je potvrdené informáciami poskytnutými Komisii Spolkovou republikou Nemecko v oznámení z 28. marca 2000, ktoré sa týkalo "zásad systému vnútorného analytického úctovníctva spolocnosti Salzgitter". Z tohto dokumentu totiz vyplýva, ze mimoriadne odpisy nie sú úctované v "samostatných ziskových centrách" uvedených v bode 70 vyssie. Zalobca neuviedol nijakú skutocnost, ktorá by umoznila preukázat, ze mimoriadne odpisy sa napriek týmto informáciám zúctovali v rámci nich podla toho, ci sa týkali cinností patriacich pod Zmluvu o ES, alebo pod Zmluvu ESUO. 84. Navyse treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého je nebezpecenstvo neoprávneného pouzitia vylúcené, pokial ide o také opatrenia na podporu investovania, o aké ide v prejednávanej veci. Aj ked je totiz pravda, ze výhody, ktoré z nich vyplývajú, sú spojené s urcitou investíciou, prospech z mechanizmu stanoveného v § 3 ZRFG nezávisí od oblasti cinnosti podniku, ktorý je jeho príjemcom. Zalobca má na základe tohto ustanovenia prospech z danových výhod len z toho dôvodu, ze má prevádzky v Zonenrandgebiet, nezávisle od odvetví cinnosti, v ktorom boli dotované investície uskutocnené. 85. Z toho vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, najmä ked zalobca nemal oddelené úctovníctvo, existenciu skutocného nebezpecenstva, ze pomoc poskytnutá na cinnosti zalobcu nepatriace pod Zmluvu ESUO mohli byt neoprávnene pouzité v prospech jeho cinností patriacich pod Zmluvu ESUO, a teda v tejto súvislosti nerozlisovala, ked stanovila základ výpoctu spornej pomoci. 86. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho posúdenia, ktoré spocíva v kvalifikácii urcitých investícií ako investícií, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, musí byt zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na nezohladnení skutocnosti, ze niektoré investície sa týkali ochrany zivotného prostredia, ako aj na absencii odôvodnenia 87. Zalobca tvrdí, ze v období rokov 1985/1986 az 1994/1995 uskutocnil investície týkajúce sa ochrany zivotného prostredia v celkovej výske 332 miliónov DEM, rozdelené na 44 projektov. Cielom týchto rôznych investícií bola bud modernizácia starých zariadení s cielom ich prispôsobenia novým záväzným normám, alebo modernizácia starých zariadení ci nové investície umoznujúce dosiahnut vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia bez toho, aby na to existovali záväzné normy. 88. Zalobca v prvej casti zalobného dôvodu uvádza, ze Komisia pochybila, ked nepovolila danové výhody, ktoré mu na tieto investície udelila Spolková republika Nemecko. Podla zalobcu mala Komisia zohladnit ciel ochrany zivotného prostredia sledovaný týmito výhodami a v dôsledku toho posúdit moznost, ze by tieto výhody boli povolené na základe kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu. Komisia nedostatocne zohladnila dokumenty, ktoré jej zalobca, ako aj Spolková republika Nemecko predlozili a z ktorých vyplýva, ze dotknuté investície mali osobitne za ciel obmedzit dopad jeho cinností na zivotné prostredie. 89. Zalobca dalej v druhej casti zalobného dôvodu zdôraznuje, ze niektoré investície, ktoré uskutocnil v priebehu predmetného obdobia, zodpovedali kvalifikácii investícií na ochranu zivotného prostredia v zmysle § 7 písm. d) "Einkommensteuergesetz" (zákon o dani z príjmu, dalej len "EStG"), a ze z tohto dôvodu zakladali prinajmensom do 31. decembra 1990 nárok na mimoriadne odpisy obdobné odpisom, ktoré vyplývajú z § 3 ZRFG. Pritom je nesporné, ze § 7 písm. d) EStG zavádza danový rezim so vseobecným uplatnením v Nemecku, a nielen v Zonenrandgebiet. 90. Zalobca v tejto súvislosti uvádza prvú výhradu vychádzajúcu z absencie odôvodnenia. Komisia totiz neuviedla, v com výhody spojené s mimoriadnymi odpismi uvedenými v predchádzajúcom bode, ktoré vsetky patrili tak do pôsobnosti § 3 ZRFG, ako aj do pôsobnosti § 7 písm. d) EStG, splnali podmienku selektívnosti. Z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôvody, pre ktoré mohli byt výhody, ktoré získal zalobca az do 31. decembra 1990 na základe § 3 ZRFG na investície s cielom obmedzit dopad svojich cinností na zivotné prostredie, kvalifikované ako pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) ES. 91. V druhej výhrade zalobca tvrdí, ze danové výhody, ktoré získal na základe mimoriadnych odpisov, ktoré uskutocnil a ktoré az do 31. decembra 1990 zodpovedali podmienkam uplatnenia tak § 3 ZRFG, ako aj § 7 písm. d) EStG, nemôzu byt kvalifikované ako státna pomoc, pokial nie sú selektívne. 92. Nakoniec v tretej casti zalobného dôvodu zalobca vytýka Komisii, ze nepreskúmala zodpovedajúcim spôsobom v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa investícií na ochranu zivotného prostredia, mnohé dokumenty a vysvetlenia poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko pri správnom konaní s cielom preukázat zlucitelnost pomoci získanej na tomto základe. Tento aspekt napadnutého rozhodnutia je preto rovnako nedostatocne odôvodnený. 93. Komisia sa bráni tejto kritike. Uvádza najmä, ze ako to podrobne uviedla v napadnutom rozhodnutí, v nijakom prípade nemohla povolit pomoc, ktorú zalobca údajne získal na investície týkajúce sa ochrany zivotného prostredia. Spolková republika Nemecko totiz poskytla predmetnú pomoc bez toho, aby overila, ci bola nevyhnutná na uskutocnenie investícií na ochranu zivotného prostredia. Preto ani zalobca, ani nemecká vláda nemohli poskytnút dôkaz, ze tieto investície boli nevyhnutné na ochranu zivotného prostredia. 94. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Súd prvého stupna v castiach rozsudku Salzgitter/Komisia, uz citovaného v bode 7 vyssie, ktoré neboli zrusené Súdnym dvorom, zastával vo vseobecnosti názor, ze Komisia právom urcila, ze danové opatrenia § 3 ZRFG v prospech zalobcu predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú s trhom Spolocenstva. 95. Súd prvého stupna dosiel k tomuto záveru v rámci analýzy prvého, druhého a tretieho zalobného dôvodu, týkajúcich sa najmä samotnej kvalifikácie výhod získaných na základe § 3 ZRFG ako státnej pomoci, ako aj pochybenia, ktorého sa v kazdom prípade Komisia dopustila tým, ze nevyhlásila na základe clánku 95 UO vsetku spornú pomoc za zlucitelnú so Zmluvou ESUO. 96. Kedze vsak Súd prvého stupna doposial nemal moznost rozhodnút o výhrade vychádzajúcej z nedostatocného zohladnenia okolnosti, ze niektoré investície zalobcu sa týkali ochrany zivotného prostredia, treba zastávat názor, ze cast jeho úvah uvedených v predchádzajúcom bode nie je na ujmu dôsledkom, ktoré treba vyvodit z prvých dvoch castí tohto zalobného dôvodu. To platí, vzhladom na ich zvlástnosti, najmä pre prvú výhradu druhej casti zalobného dôvodu, vychádzajúcu z chýbajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o selektívnost výhod pokrytých tak rezimom stanoveným v clánku 3 ZRFG, ako aj rezimom stanoveným v clánku 7 písm. d) EStG. 97. Naopak, tretia cast zalobného dôvodu, vychádzajúca vseobecnejsie z nedostatocného odôvodnenia casti napadnutého rozhodnutia venovanej investíciám na ochranu zivotného prostredia, sa v zásade prekrýva s jednou z výhrad uplatnených na podporu ôsmeho zalobného dôvodu. Kedze Súd prvého stupna zamietol túto výhradu v plnom rozsahu v bode 184 napadnutého rozsudku a Súdny dvor potvrdil tento aspekt odôvodnenia Súdu prvého stupna vo svojom odvolacom rozsudku, uz citovanom v bode 11 vyssie, musí byt tretia cast piateho zalobného dôvodu zamietnutá. O prvej casti zalobného dôvodu, vychádzajúcej z nepovolenia pomoci na ochranu zivotného prostredia 98. Pokial ide o prvú cast zalobného dôvodu, treba na úvod spresnit, ze aj ked ochrana zivotného prostredia predstavuje jeden z podstatných cielov Únie, potreba zohladnit tento ciel neodôvodnuje vylúcenie selektívnych opatrení z pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 54). 99. Na urcenie, ci státne opatrenie patrí pod kvalifikáciu státnej pomoci, nie je rozhodujúci jeho ciel, ale jeho úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 20, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani a i./Komisia, T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb. s. II-3269, bod 195). Ciel ochrany zivotného prostredia sledovaný státnymi zásahmi sám osebe nestací na to, aby tieto zásahy neboli kvalifikované ako "pomoc" (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 84 a tam citovaná judikatúra). 100. Táto analýza vsak nie je na ujmu analýze podmienok, za akých mozno pokladat v oblasti pôsobnosti Zmluvy ESUO pomoc poskytnutú v oceliarskom priemysle, ktorú financuje stát, územné samosprávne celky alebo je financovaná prostredníctvom státnych zdrojov, za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu za uplatnenia kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. septembra 2006, Lucchini/Komisia, T-166/01, Zb. s. II-2875, a z 25. septembra 1997, UK Steel Association/Komisia, T-150/95, Zb. s. II-1433). 101. Dalej treba pripomenút, ze Súd prvého stupna v casti rozsudku Salzgitter/Komisia, uz citovaného v bode 7 vyssie, ktorú Súdny dvor nezrusil, zamietol zalobný dôvod vychádzajúci z nepovolenia spornej pomoci na základe clánku 95 UO. 102. Preskúmanie tejto výhrady sa teda týka iba otázky, ci pomoc týkajúca sa investícií uvedených v bode 87 vyssie mohla byt povolená na základe jedného z kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu. 103. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na rozdiel od ustanovení Zmluvy o ES týkajúcich sa státnej pomoci, ktoré trvalo oprávnujú Komisiu rozhodovat o jej zlucitelnosti, kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu priznávajú Komisii túto právomoc iba na obmedzený cas (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 115, a rozsudok Súdu prvého stupna z 31. marca 1998, Preussag Stahl/Komisia, T-129/96, Zb. s. II-609, bod 43). 104. Pokial teda pomoc Komisii nie je oznámená pocas obdobia stanoveného na tento úcel kódexom, Komisia sa uz nemôze vyjadrit k zlucitelnosti tejto pomoci vzhladom na uvedený kódex (pozri rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 116 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, T-158/96, Zb. s. II-3927, body 61 a 62). Preto po uplynutí doby uplatnovania kódexu Komisia uz nemôze povolit na základe stanovených výnimiek pomoc oceliarskemu priemyslu, ktorá nebola oznámená v rámci tohto kódexu (pozri rozsudok Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 105. Zo zásady právnej istoty vyplýva, ze zlucitelnost pomoci so spolocným trhom sa v kontexte kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu môze posudzovat iba vo vztahu k pravidlám úcinným v den, ked je pomoc skutocne vyplatená. V tejto súvislosti musia byt hmotnoprávne pravidlá Spolocenstva vykladané ako pravidlá vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich úcinnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (pozri najmä rozsudky Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, body 117 az 119 a tam citovanú judikatúru). 106. V prejednávanej veci je nesporné, ze Spolková republika Nemecko neoznámila pomoc Komisii v rozpore s povinnostou, ktorú mala od nadobudnutia úcinnosti tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. Navyse kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu uplatnitelné v case, ked bola táto pomoc vyplatená, uz neboli v case prijatia napadnutého rozhodnutia platné. Z toho vyplýva, ze Komisia v bode 137 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze k tomuto dátumu uz nemohla povolit spornú pomoc na základe kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu, ktorých platnost uplynula. 107. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 105 vyssie vsak treba posúdit, ci takéto povolenie mohlo vychádzat zo siesteho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, platného v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Tento kódex totiz vo svojom clánku 3 stanovuje moznost, aby pomoc na ochranu zivotného prostredia mohla byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom za podmienky, ze dodrzuje pravidlá stanovené v usmerneniach Spolocenstva k státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia, uvedených v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 10. marca 1994 (Ú. v. ES C 72, s. 3), v súlade s kritériami uplatnenia na oblast oceliarstva ESUO definovanú v prílohe uvedeného kódexu. 108. Retroaktívne uplatnenie siesteho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu je vsak na základe tej istej judikatúry mozné len vtedy, pokial taký úcinok jasne vyplýva z jeho znenia, úcelu alebo struktúry. 109. Ziadne ustanovenie uvedeného kódexu nestanovuje, ze by mohol byt retroaktívne pouzitý. Navyse zo struktúry a z cielov neskorsích kódexov pomoci vyplýva, ze kazdý z nich stanovuje pravidlá na prispôsobenie oceliarskeho priemyslu cielom uvedeným v clánkoch 2 UO, 3 UO a 4 UO v závislosti od potrieb existujúcich v danom období. Preto pouzitie pravidiel prijatých v urcitom období a v závislosti od situácie v tomto období na pomoc vyplatenú v priebehu predchádzajúceho obdobia nezodpovedá ani struktúre, ani cielom tohto druhu právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 120). 110. Z toho vyplýva, ze Komisia v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie, nemohla povolit pomoc vyplatenú Spolkovou republikou Nemecko zalobcovi za obdobie úctovných rokov v období medzi rokmi 1985/1986 a 1994/1995 ani na základe neskôr platných kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu platných postupne v priebehu týchto úctovných rokov, ani na základe siesteho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. 111. Prvá cast zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti zalobného dôvodu, zalozenej tak na absencii selektívnosti danových výhod získaných zalobcom na investície na ochranu zivotného prostredia, ktoré do 31. decembra 1990 patrili do pôsobnosti § 3 ZRFG i § 7 písm. d) EStG, ako aj na absencii odôvodnenia - O prvej výhrade, zalozenej na absencii odôvodnenia 112. Pokial ide o prvú výhradu, na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa clánku 253 ES, ktorú mozno prebrat na clánok 15 UO, musí byt odôvodnenie vyzadované týmto ustanovením prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 73). 113. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 73; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z 15. mája 1997, Siemens/Komisia, C-278/95 P, Zb. s. I-2507, bod 17). 114. Okrem toho, hoci Komisia v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijat na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, nie je povinná vyjadrit sa k vsetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ani k úvahám, ktoré ju viedli k prijatiu takéhoto rozhodnutia, skutocnostou zostáva, ze v zmysle clánku 15 UO je povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôlezitost v struktúre jej rozhodnutia, umoznujúce súdu Únie a dotknutým osobám oboznámit sa s podmienkami, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 115. Ked sa povinnost odôvodnenia uplatní na posúdenie opatrenia pomoci, vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C-494/06 P, Zb. s. I-3639, bod 49; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 64, a Cityflyer Express/Komisia, T-16/96, Zb. s. II-757, bod 66). 116. Podla ustálenej judikatúry pojem pomoc treba definovat výlucne vzhladom na úcinky státneho zásahu (rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 79, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 85; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 53). Státna pomoc v zmysle práva Únie tak predpokladá, ze v danom právnom rezime je státne opatrenie spôsobilé zvýhodnit urcité podniky alebo urcitú výrobu oproti iným, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 41; z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 68, a z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 40). 117. Okrem toho treba pripomenút, ze zvlástnost alebo selektívnost státneho opatrenia predstavuje jednu z vlastností pojmu státna pomoc rovnako v oblasti uplatnenia Zmluvy ESUO (rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 34), a to napriek skutocnosti, ze toto kritérium nie je výslovne uvedené v clánku 4 písm. c) UO. Z tejto zásady najmä vyplýva, ze Komisia nemôze ulozit podniku, ktorý je príjemcom pomoci, sankciu nestanovenú právom Únie tým, ze bude vyzadovat vrátenie vyssej sumy, nez je suma pomoci, ktorú podnik skutocne získal, a to aj ked je vrátenie pozadované az dlho po udelení spornej pomoci (rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 65, a rozsudok CETM/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 164). 118. V prejednávanej veci je nesporné, ze § 7 písm. d) EStG zaviedol prinajmensom do 31. decembra 1990 rezim umoznujúci nemeckým podnikom vykonávat mimoriadne odpisy z investícií uskutocnených na ochranu zivotného prostredia, ktorý bol uplatnitelný na celom území Nemecka, a teda aj v Zonenrandgebiet. Tieto danové výhody, podobné, pokial ide o ich formu a financné dôsledky, mimoriadnym odpisom uskutocneným na základe § 3 ZRFG, vsak nemohli byt kumulované s touto pomocou na danú investíciu. 119. V tejto súvislosti treba, samozrejme, konstatovat, ze Spolková republika Nemecko v liste zaslanom Komisii 10. mája 1999 v rámci konania zacatého Komisiou týkajúceho sa pomoci vyplatenej zalobcovi na základe § 3 ZRFG uviedla hlavné charakteristiky rezimu danových výhod pre investície na ochranu zivotného prostredia patriace pod § 7 písm. d) EStG. Spresnila, ze tento rezim umoznoval mimoriadne odpisy porovnatelné s odpismi stanovenými § 3 ZRFG, a uviedla, ze tento rezim patril pod vseobecné danové právo, a teda ho mohol vyuzit kazdý podnik v Nemecku, ktorý vykonával investície zodpovedajúce podmienkam stanoveným v § 7 písm. d) EStG. Spolková republika Nemecko rovnako spresnila, ze takéto danové výhody predstavovali alternatívu k danovým výhodám vyplývajúcim z § 3 ZRFG a ze hranica pre mimoriadne odpisy bola v oboch prípadoch stanovená na 50 %. V tom istom liste Spolková republika Nemecko nakoniec uviedla, ze celý rad investícií uskutocnených zalobcom pocas sporného obdobia, ktorých povaha a výska boli spresnené v prílohe 2 tohto listu, zodpovedala podmienkam pouzitia rezimu zavedeného § 7 písm. d) EStG. Obsah tejto casti listu z 10. mája 1999 bol znovu uvedený v prílohe listu zaslaného Spolkovou republikou Nemecko Komisii 17. januára 2000. 120. V liste zaslanom Komisii 14. októbra 1999 Spolková republika Nemecko navyse uviedla urcité dodatocné spresnenia týkajúce sa investícií uskutocnených zalobcom, ktoré smerovali k znízeniu dopadu jeho cinností na zivotné prostredie, pricom islo najmä o ich technické vlastnosti, príspevok na ochranu zivotného prostredia, ako aj zvlástny podiel, ktorý ochrana zivotného prostredia predstavovala na celkovej sume kazdej z týchto investícií. 121. Ako vsak správne poznamenáva Komisia, Spolková republika Nemecko v priebehu správneho konania neuviedla, ze koexistencia rezimu zavedeného § 3 ZRFG a rezimu zavedeného § 7 písm. d) EStG mohla odstránit selektívnost casti sporných výhod získaných zalobcom. Okrem toho zo spisu nevyplýva a ani sa neuvádzalo, ze zalobca uviedol takéto tvrdenie pri prílezitosti kontaktov, ktoré mal s Komisiou v priebehu správneho konania. Vzhladom na tento kontext a v súlade so zásadami pripomenutými v bode 113 vyssie treba teda konstatovat, ze Komisia nebola povinná osobitne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, pokial ide o otázku selektívnosti vznesenú zalobcom v rámci tejto zaloby. 122. Preto musí byt táto výhrada zamietnutá, a to bez toho, aby bolo potrebné posúdit, ci takéto odôvodnenie vyplýva z vysvetlení poskytnutých Komisiou v bode 134 a nasl. napadnutého rozhodnutia. - O druhej výhrade, zalozenej na absencii selektívnosti casti sporných výhod 123. Pokial ide v nadväznosti na to o druhú výhradu, vychádzajúcu z omylu, ktorého sa dopustila Komisia tým, ze zahrnula do základu výpoctu spornej pomoci danové výhody, ktoré zalobca pozíval na investície smerujúce k znízeniu dopadu jeho cinností na zivotné prostredie a ktoré az do 31. decembra 1990 patrili do pôsobnosti tak § 3 ZRFG, ako aj § 7 písm. d) EStG, kedze tieto výhody nie sú selektívne, táto výhrada nemôze obstát. 124. Po prvé treba zdôraznit, ze v prejednávanej veci nebolo konkrétne preukázané, ze urcité investície vykonané zalobcom na základe § 3 ZRFG az do 31. decembra 1990 mohli vyuzívat rezim mimoriadnych odpisov zavedený § 7 písm. d) EStG. 125. Po druhé prospech z danových výhod stanovených § 3 ZRFG podliehal iba zemepisnej podmienke, a to umiestneniu priemyselnej prevádzky v Zonenrandgebiet. Zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, ze mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane boli podmienené uskutocnením investícií na ochranu zivotného prostredia. 126. Po tretie, pretoze rozsudkami Súdu prvého stupna a Súdneho dvora vyhlásenými v prejednávanej veci bolo potvrdené, ze tento rezim viedol k získaniu státnej pomoci v prospech zalobcu, nemôze byt táto pomoc zároven povazovaná za vseobecné opatrenia, ktoré nepatria pod zákaz formulovaný v clánku 4 písm. c) UO, kedze mali za ciel ochranu zivotného prostredia. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bode 99 vyssie, na úcely urcenia, ci vnútrostátne opatrenie patrí pod kvalifikáciu státnej pomoci, nemá význam jeho ciel, ale jeho úcinky. Pritom v prejednávanej veci treba konstatovat, ze § 3 ZRFG umoznil zalobcovi získat danové výhody nezávisle od ciela ochrany zivotného prostredia, ktorý prípadne sledujú investície vyuzívajúce mimoriadne odpisy. 127. Odkazy na § 7 písm. d) EStG uvedené v urcitých rocných úctovných závierkach zalobcu, ktoré naznacujú, ze zalobca mohol na tomto základe vytvorit mimoriadne rezervy, nemôzu tento záver spochybnit, a to najmä vzhladom na skutocnost, ze výhody získané na tomto základe nemohli byt kumulované s výhodami získanými zalobcom na základe § 3 ZRFG, a teda nevyhnutne sa od nich odlisovali. Prieskum rocných úctovných závierok skôr naznacuje, ze zalobca uplatnil na rôzne investície rôzne sumy podla rôznych podmienok a v rôznych súvahách, a to tak § 3 ZRFG, ako aj § 7 písm. d) EStG. 128. Nakoniec po stvrté v rozpore s tým, co uvádza zalobca, § 3 ZRFG nemôze byt prirovnávaný ani k § 7 písm. d) EStG. Ako totiz pripústa sám zalobca, mimoriadne odpisy stanovené v § 7 písm. d) EStG boli az do 31. decembra 1990 uplatnitelné na kazdý podnik, ktorý v Nemecku vykonal investície na ochranu zivotného prostredia za podmienok stanovených týmto clánkom. Pritom, ako to zalobca tiez pripústa, toto ustanovenie na rozdiel od § 3 ZRFG nepodliehalo podmienke, aby sa investícia uskutocnila na zemepisne urcenom území Nemecka. Naopak, podmienky na zvolenie opatrení § 3 ZRFG neboli nijako spojené s cielom ochrany zivotného prostredia alebo s ekologickým cielom dotovaných investícií, ale iba s ich umiestnením do jednej alebo viacerých prevádzok nachádzajúcich sa v Zonenrandgebiet. Pritom skutocnost, ze zalobca mohol mat prípadne prospech z výhod stanovených v § 7 písm. d) EStG, pokial by nevyuzíval rezim zavedený § 3 ZRFG, ako tvrdila Spolková republika Nemecko v priebehu správneho konania, neznamená, ze výhody získané zalobcom na základe clánku 3 ZRFG nepredstavovali státnu pomoc a ze podmienky na poskytnutie pomoci na tomto základe sa nelísili od podmienok clánku 7 písm. d) EStG. 129. Preto, ako aj vzhladom na závery uvedené v bodoch 111 a 122 vyssie, tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na údajnom nesprávnom posúdení týkajúcom sa definovania rozhodujúcej aktualizacnej sadzby, nedostatku jasnosti, pokial ide o zohladnenie sadzby zdanenia príjmov a absencii odôvodnenia 130. Na úvod treba poznamenat, ze Komisia v prejednávanej veci pripústa, ze nemohla stanovit hrubú sumu udelenej pomoci. Na stanovenie intenzity predmetnej pomoci vsak stanovila tri zlozky výpoctu umoznujúce urcit cistú sumu pomoci na investície, ktorá musí byt vrátená (dalej len "cistý subvencný ekvivalent"). Podla bodov 93 az 104 napadnutého rozhodnutia sú týmito tromi zlozkami sadzba zdanenia, aktualizacná sadzba (alebo referencná sadzba) a povaha uskutocnených investícií. 131. Týmto zalobným dôvodom zalobca po prvé spochybnuje aktualizacnú sadzbu pouzitú Komisiou. Po druhé zastáva názor, ze rozhodnutie je nejasné, pokial ide o opatrenie, podla ktorého musí byt na výpocet cistého subvencného ekvivalentu zohladnená sadzba dane zo zisku. O prvej casti zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie rozhodujúcej aktualizacnej sadzby, Komisiou 132. Z bodu 97 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aktualizacná sadzba na výpocet cistého subvencného ekvivalentu je "regionálna referencná sadzba platná v case udelenia pomoci". V rozsahu, v akom bola platba pomoci casovo rozvrhnutá, Komisia pouzila na kazdý rok v období rokov 1986 az 1995 rôznu sadzbu, uplatnitelnú v Nemecku, a to s odkazom na systém výpoctu cistého subvencného ekvivalentu stanoveného pre pomoc na investície v rámci Usmernenia o národnej regionálnej pomoci z 10. marca 1998 (Ú. v. ES C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226). 133. Zalobca uvádza, ze táto metóda výpoctu nezohladnuje jeho individuálnu situáciu a vedie k tomu, ze sa od neho pozaduje vyssia suma nez pomoc, ktorú skutocne vyuzil podla § 3 ZRFG. Zalobca zastáva názor, ze referencná sadzba mala byt stanovená odkazom na úrokovú sadzbu, ktorú pocas úctovných rokov 1985/86 az 1997/98 získal z investovania prebytkov hotovosti, ktoré vyplývali z mimoriadnych odpisov, teda priemerne 5,99 % pocas vsetkých uvedených úctovných rokov. 134. Zalobca vytýka Komisii aj to, ze nezohladnila sadzby uplatnitelné po úctovnom roku 1994/1995, zatial co na výpocet sadzieb bolo potrebné zohladnit obdobie od momentu, ku ktorému bolo vykonané právo na vyuzívanie mimoriadnych odpisov az do momentu stanovenia sumy, ktorú treba vrátit. 135. Hoci nepopiera, ze referencné sadzby uplatnitelné na kazdý rok v období od roku 1986 az do roku 1995 boli stanovené nezávisle od individuálnej situácie zalobcu, Komisia zároven zastáva názor, ze "referencné sadzby sa v tomto prípade priblizujú najlepsiemu moznému odhadu financných výhod, ktoré vyplývajú z vyplatenia predmetnej pomoci príjemcovi" (bod 158 napadnutého rozhodnutia). 136. Ide preto o urcenie, ci Komisia po prvé správne pouzila ako aktualizacnú sadzbu referencné sadzby pouzité na výpocet cistého subvencného ekvivalentu v rámci regionálnej pomoci v Nemecku, a po druhé, ze v rámci toho nezohladnila referencné sadzby uplatnitelné v rokoch 1996 az 1998. - O prvej výhrade, zalozenej na stanovení aktualizacnej sadzby odkazom na sadzby uplatnené na výpocet cistého subvencného ekvivalentu v rámci regionálnej pomoci 137. Na úvod treba pripomenút, ze vymáhanie protiprávne poskytnutej státnej pomoci má za ciel obnovit pôvodný stav pred jej poskytnutím a v zásade nemôze byt povazované za neprimerané opatrenie vzhladom na ciele clánku 4 písm. c) UO (pozri rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 157 a tam citovanú judikatúru). 138. Toto vymáhanie sa vsak musí obmedzit iba na vyrovnanie financných výhod vyplývajúcich zo sprístupnenia pomoci príjemcovi a musí im byt primerané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 99). 139. Za predpokladu, ze poskytnutá pomoc má formu odkladu dane o niekolko rokov, a teda bezplatného financného preddavku alebo pôzicky s nulovou úrokovou sadzbou, treba na úcely priblízenia obnovy pôvodného stavu nariadit vrátenie vsetkých úrokov, ktoré by príjemca musel zaplatit v sadzbe pouzívanej na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cityflyer Express/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 56). 140. Komisia disponuje na úcel nariadenia obnovy pôvodného stavu právomocou urcit úrokovú sadzbu umoznujúcu dosiahnut takúto obnovu (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 161). Súdu Únie teda v rámci kontroly legality výkonu takej právomoci neprislúcha, aby nahradil posúdenie Komisie v tejto oblasti svojím posúdením, ale aby preskúmal, ci posúdenie Komisie neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie alebo zneuzitie právomoci (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 161; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41 a tam citovanú judikatúru, a rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 56, a z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 81). 141. Pokial ide o urcenie uplatnitelných sadzieb, treba pripomenút, ze referencné sadzby majú predstavovat priemernú úroven úrokových sadzieb platných v kazdom z clenských státov. Referencné sadzby teda predstavujú platný údaj o trhových sadzbách pôziciek urcených na priemyselné investície (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1988, Francúzsko/Komisia, 102/87, Zb. s. 4067, bod 25). 142. V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze z dôvodov právnej istoty a rovnosti zaobchádzania Komisia vo vseobecnosti môze zastávat názor, ze je legitímne pouzit referencnú sadzbu platnú pocas urcitého obdobia na vsetky pôzicky poskytnuté pocas tohto obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 62). 143. Navyse pre Komisiu je legitímne, aby si ako referencnú úrokovú sadzbu zvolila sad zbu stanovenú na úcely hodnotenia schém regionálnej pomoci, ktorá sa pravidelne uverejnuje v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev , pretoze táto sadzba, ktorá je výhodná, uplatnovaná na podniky s dobrou financnou kondíciou, by sa v prípade, ze by doslo k oznámeniu spornej schémy, pouzila na urcenie existencie prvkov pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júna 2009, Taliansko/Komisia, T-222/04, Zb. s. II-1877, bod 70). 144. Rozhodnút o prvej výhrade treba s prihliadnutím na tieto zásady. 145. Vychádzajúc najmä z konstatovania, ze urcenie skutocných výhod, ktoré získal zalobca prostredníctvom investovania prípadných prebytkov hotovosti, by v prejednávanej veci bolo velmi zlozité a v kazdom prípade by viedlo k naruseniu rovnováhy medzi podnikmi v závislosti od ich financnej politiky, sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze je vhodné pouzit ako aktualizacnú sadzbu referencné sadzby pouzité v rámci regionálnej pomoci, ktoré boli platné v case poskytnutia spornej pomoci, teda v rokoch 1986 az 1995. 146. Zalobca podporovaný v tomto bode Spolkovou republikou Nemecko, naproti tomu zastáva názor, ze tieto jednotné sadzby, spresnené v bode 97 napadnutého rozhodnutia, sú vyssie nez sadzby, ktoré mohla vyuzívat vdaka investovaniu financných výhod vyplývajúcich z mimoriadnych odpisov a rezerv oslobodených od dane uskutocnených na základe clánku 3 ZRFG. Aktualizacná sadzba teda mala byt stanovená iba odkazom na úrokovú sadzbu poskytovatelov pôziciek pocas tohto obdobia. 147. V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobca vyuzíval vdaka mimoriadnym odpisom a rezervám oslobodeným od dane stanoveným v § 3 ZRFG odklad dane, ktorý, ako správne uviedla Komisia v bode 61 napadnutého rozhodnutia, treba posúdit ako úver s nulovým úrokom vo výske odlozenej dane a na dobu trvania odkladu. Aj ked teda podnik musel na konci obdobia odpisovania investícií zaplatit sumu odlozenej dane, nemusel platit úrok zo súm, ktoré mal pocas tohto obdobia odkladu k dispozícii. 148. Preto vzhladom na zásadu pripomenutú v bode 139 vyssie treba konstatovat, ze skutocná výhoda, z ktorej mal zalobca prospech, zodpovedá sume úrokov, ktorú by musel zaplatit v trhovej sadzbe, pokial by si musel pozicat kapitál zodpovedajúci výske odlozenej dane. 149. Okrem toho z judikatúry pripomenutej v bodoch 141 az 143 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla za týchto okolností pouzit ako aktualizacnú sadzbu referencné sadzby stanovené na hodnotenie rezimov regionálnej pomoci. 150. Ako zdôraznuje Komisia, osobitne pouzitie na sumy odlozenej dane úrokových sadzieb poskytovatelov pôziciek, v zásade nizsích nez úrokové sadzby dlzníkov, by v prejednávanej veci viedlo k paradoxnej situácii, v ktorej by zalobcom bola získaná výhoda na úrovni výpoctu intenzity pomoci práve vdaka financným výhodám, ktoré mu boli protiprávne poskytnuté nemeckými orgánmi. Takáto volba by viedla k pouzitiu metódy na výpocet intenzity pomoci, ktorá by sa potenciálne odlisovala nielen podla toho, ci bude mat predmetná pomoc formu odkladu dane alebo zvýhodneného úveru, alebo dokonca úveru s nulovou sadzbou na úcely uskutocnenia investície, ale rovnako pokial ide o odklad dane, podla toho, ci podnik, ktorý z neho má prospech, by bez tejto pomoci musel, resp. nemusel dojednat úver s cielom uskutocnit predmetnú investíciu. 151. Z toho vyplýva, ze zalobca a Spolková republika Nemecko neboli schopní preukázat ani nesprávne právne posúdenie, ani zjavne nesprávne posúdenie Komisie pri stanovení aktualizacnej sadzby uplatnitelnej na odklad dane, z ktorého mal zalobca prospech. 152. Prvú výhradu treba teda zamietnut ako nedôvodnú. - O druhej výhrade, zalozenej na potrebe zohladnit aktualizacnú sadzbu uplatnitelnú v období medzi úctovnými rokmi 1995/1996 a 1997/1998 153. Zalobca zastáva názor, ze Komisia mala vo svojich výpoctoch pomoci získanej na základe § 3 ZRFG zohladnit nielen referencné sadzby pouzitelné na úctovné roky 1985/1986 az 1994/1995, ale aj referencné sadzby na úctovné roky 1995/1996 az 1997/1998. Zalobca uvádza, ze kvantifikácia pomoci musí zahrnat obdobie od momentu výkonu práva na mimoriadne odpisy az do momentu stanovenia sumy, ktorá sa má vrátit. 154. Komisia odmietla zohladnit referencné sadzby, ktoré platili v Nemecku v priebehu týchto rokov, z dôvodu, ze predmetné opatrenia sa týkali rokov 1986 1995, a ze teda treba obmedzit analýzu na toto obdobie. 155. V tejto súvislosti treba na úvod poznamenat, ze z formulácie zaloby vyplýva, ze táto výhrada sa musí chápat v tom zmysle, ze sa týka iba referencných sadzieb pouzitelných na výpocet pomoci vo forme dotácií na mimoriadne odpisy zalobcu uskutocnených na základe § 3 ZRFG, a nie mimoriadnych rezerv vytvorených na tomto základe. 156. Navyse z analýzy prvej výhrady v bodoch 137 az 152 vyssie vyplýva, ze Komisia sa nedopustila v bode 97 napadnutého rozhodnutia pochybenia tým, ze stanovila aktualizacnú sadzbu odkazom na sadzby pouzité na výpocet cistého subvencného ekvivalentu v rámci regionálnej pomoci v Nemecku. 157. V nadväznosti na to treba poznamenat, ze Komisia v bode 92 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze toto rozhodnutie sa týka súm mimoriadnych odpisov a rezerv oslobodených od dane vykonaných a vytvorených zalobcom v rokoch 1986 az 1995, v rozpore so zákazom stanoveným v clánku 4 písm. c) UO. Tabulka uvedená v tom istom bode rozhodnutia uvádza, ze suma 484 miliónov DEM bola stanovená, pokial ide o mimoriadne odpisy, a suma 367 miliónov DEM bola stanovená, pokial ide o rezervy oslobodené od dane, pricom tieto sumy majú slúzit za základ výpoctu celkovej pomoci, ktorú skutocne vyuzíval zalobca. Tieto sumy okrem toho zodpovedajú sumám uvedeným v clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia. 158. Tvrdenia zalobcu smerujú v zásade ku kritike skutocnosti, ze Komisia pri výpocte pomoci, ktorá sa má vrátit, nepouzila aktualizacné sadzby, ktoré boli pouzitelné pocas obdobia úctovných rokov 1995/1996 az 1997/1998. V tejto súvislosti bolo potrebné zohladnit výhody, ktoré zalobca nadalej pozíval v priebehu predmetného obdobia z dôvodu mimoriadnych odpisov uskutocnených na základe § 3 ZRFG. 159. Postacuje vsak konstatovat, ze uvedené výhody, ako vyplýva z analýzy v bode 157 vyssie, aj keby boli preukázané, nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia. a preto je táto výhrada irelevantná. 160. Z toho vyplýva, ze prvú cast siesteho zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti zalobného dôvodu, zalozenej na nejasnosti, pokial ide o zohladnenie sadzby dane zo zisku pri výpocte cistého subvencného ekvivalentu, a na absencii odôvodnenia 161. Zalobca zastáva názor, ze dosah napadnutého rozhodnutia nie je jasný, pokial ide o zohladnenie sadzby zdanenia na výpocet pomoci, ktorá sa má vrátit. Podla zalobcu Komisia nespresnila, ci sa sadzba zdanenia zisku má uplatnit iba na sumy odlozenej dane, alebo aj na úroky. 162. Komisia sa k tejto skutocnosti nevyjadrila. 163. Body 94 a 95 napadnutého rozhodnutia spresnujú: " Sadzba zdanenia (94) Nemecko odkazuje najmä na usmernenia k regionálnej pomoci, prílohu I, bod 1.1, ktoré spresnujú, ze intenzita pomoci musí byt stanovená po zdanení, teda po odpocte dane spojenej s jej získaním, najmä dane zo zisku. Ide tak o cistý subvencný ekvivalent predstavujúci pomoc, ktorá príjemcovi zostane po zaplatení predmetnej dane... (95) Na výpocet cistého subvencného ekvivalentu treba teda zohladnit sadzbu dane z (nerozdeleného) zisku. Táto sadzba sa uplatní najmä pri odhade odkladu dane, cize výhody, z ktorej mal podnik prospech. Komisia poznamenáva, ze okrem toho sadzba zdanenia sa v období rokov 1986 az 1995 menila." [ neoficiálny preklad ] 164. Po prvé z tejto casti vyplýva, ze Komisia zohladnila ziadost Spolkovej republiky Nemecko odpocítat dan zo zisku z hrubej sumy pomoci s cielom vypocítat cistý subvencný ekvivalent. 165. Po druhé treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt vzhladom na chýbajúce ustanovenia Spolocenstva o postupe vymáhania bezdôvodne vyplatených súm vrátenie neoprávnene poskytnutej pomoci uskutocnené podla postupov stanovených vnútrostátnym právom (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., 205/82 az 215/82, Zb. s. 2633, body 18 az 25, a z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, 94/87, Zb. s. 175, bod 12; rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 82). 166. Ako pripomína Komisia v bode 153 napadnutého rozhodnutia, Komisia nesmie vo svojich rozhodnutiach nariadujúcich vymáhanie státnej pomoci vypocítat vplyv dane na sumu pomoci, ktorá má byt vrátená, pretoze tento výpocet patrí do pôsobnosti vnútrostátneho práva, ale musí sa obmedzit na uvedenie hrubej sumy, ktorá sa má vymáhat (rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 83). 167. To nebráni vnútrostátnym orgánom, aby pri vymáhaní pomoci prípadne odpocítali zo sumy, ktorá sa má vrátit, urcité sumy pri uplatnení ich vnútrostátnych pravidiel, za podmienky, ze pouzitie týchto vnútrostátnych pravidiel nespraví uvedené vymáhanie prakticky nemozným alebo nebude diskriminacné oproti porovnatelným prípadom upraveným vnútrostátnym právom (rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 83). 168. V prejednávanej veci clánok 1 napadnutého rozhodnutia uvádza základ, z ktorého musí byt vypocítaná hrubá suma pomoci, zatial co clánok 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze "vrátenie sa vykoná v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva". Spôsoby vykonania napadnutého rozhodnutia sú teda nadalej upravené vnútrostátnym právom. 169. V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí spresnit, podla akých postupov mala Spolková republika Nemecko vykonat výpocet sadzby dane zo zisku, kedze tento výpocet prislúcha orgánom tohto clenského státu v súlade s jeho vnútrostátnymi predpismi. 170. Nakoniec vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze táto cast napadnutého rozhodnutia nie je postihnutá ziadnym nedostatocným odôvodnením. 171. Druhá cast siesteho zalobného dôvodu, ako aj siesty zalobný dôvod v celom jeho rozsahu sa teda musia zamietnut. 172. Vzhladom na uvedené skutocnosti preto treba zamietnut zalobu v celom rozsahu. O trovách 173. Súdny dvor vo svojom odvolacom rozsudku, uz citovanom v bode 11 vyssie, vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania na neskôr. V súlade s clánkom 121 rokovacieho poriadku prinálezí teda Vseobecnému súdu rozhodnút v tomto rozsudku o vsetkých trovách konania spojených s jeho rozlicnými stádiami. 174. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, v súlade s návrhmi Komisie je potrebné zaviazat ho na náhradu trov konania. 175. Spolková republika Nemecko, ktorá sa zúcastnila na konaní ako vedlajsí úcastník, znása svoje vlastné trovy v konaniach pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom v súlade s prvým pododsekom clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Salzgitter AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v konaniach tak pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom. 3. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konaní tak pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7PoZfK/L93842-6351TMP.html#t-ECR_62000TJ0308_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:323:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:003:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:338:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:113:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:323:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0308&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0408&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0056&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0298&locale=SK 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:340:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:291:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1983:208:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0057&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0014&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0006&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0254&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0166&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0150&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0129&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0158&locale=SK 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:072:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0501&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0278&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0494&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0214&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0016&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0055&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0308&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0459&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0456&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0126&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0102&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0222&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0205&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0094&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXX7PoZfK/L93842-6351TMP.html#c-ECR_62000TJ0308_01_SK_01-E0001 53. file:///tmp/lynxXXXX7PoZfK/L93842-6351TMP.html#I1 54. file:///tmp/lynxXXXX7PoZfK/L93842-6351TMP.html#MO 55. file:///tmp/lynxXXXX7PoZfK/L93842-6351TMP.html#DI