ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (siesta rozsírená komora) z 28. novembra 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Úlavy na sociálnych odvodoch v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie -- Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom a prikazujúce vymáhanie poskytnutej pomoci -- Prípustnost -- Osobná dotknutost -- Podmienky týkajúce sa ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva a vplyvu na hospodársku sútaz -- Výnimky na základe clánku 87 ods. 3 písm. b) az e) ES a clánku 87 ods. 2 písm. b) ES -- Kvalifikovanie novej pomoci alebo existujúcej pomoci -- Zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a proporcionality -- Povinnost odôvodnenia" V spojených veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Hotel Cipriani SpA, so sídlom v Benátkach (Taliansko), v zastúpení: pôvodne M. Marinoni, G. M. Roberti a F. Sciaudone, neskôr G. M. Roberti, F. Sciaudone a A. Bianchini, advokáti, zalobca vo veci T-254/00, Societŕ italiana per il gas SpA (Italgas), so sídlom v Turíne (Taliansko), v zastúpení: M. Merola, C. Tesauro, M. Pappalardo a T. Ubaldi, advokáti, zalobca vo veci T-270/00, ktorého v konaní podporuje: Talianska republika, v zastúpení: pôvodne U. Leanza, neskôr I. Braguglia, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Gentili a S. Fiorentino, avvocati dello Stato, vedlajsí úcastník konania vo veci T-270/00, Coopservice -- Servizi di fiducia Soc. coop. rl, so sídlom v Cavriagu (Taliansko), Comitato "Venezia vuole vivere", so sídlom v Benátkach (Taliansko), v zastúpení: A. Bianchini a A. Vianello, advokáti, zalobcovia vo veci T-277/00, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o opatreniach pomoci v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie ustanovených zákonmi c. 30/1997 a c. 206/1995, ktorými sa zavádzajú úlavy na sociálnych odvodoch [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES 2000, L 150, s. 50), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (siesta rozsírená komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas, N. Wahl, M. Prek a V. Ciuca, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu A -- Posudzovaný rezim úlav na sociálnych odvodoch 1 Vo vyhláske talianskeho ministerstva z 5. augusta 1994 oznámenej Komisii sa vymedzujú kritériá priznávania úlav na sociálnych odvodoch upravené v ustanoveniach uvedených v clánku 59 dekrétu prezidenta Talianskej republiky zo 6. marca 1978 o zavedení osobitného rezimu úlav na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatit zamestnávatelia Istituto Nazionale de la Previdenza Sociale (INPS; Národný institút sociálneho zabezpecenia), v Mezzogiorne v období od roku 1994 do roku 1996. 2 Rozhodnutím 95/455/ES z 1. marca 1995 o ustanoveniach v oblasti úlav v Mezzogiorne na sociálnych odvodoch platených podnikmi a o zaplatení niektorých z týchto odvodov danovými orgánmi [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 265, s. 23) Komisia vyhlásila vyssie uvedený rezim úlav na sociálnych odvodoch za zlucitelný so spolocným trhom pod podmienkou dodrzania urcitého poctu podmienok. V tomto rozhodnutí sa najmä stanovilo, ze talianske orgány majú Komisii oznámit ustanovenia prijaté na uskutocnenie plánu postupného odstránenia posudzovanej schémy pomoci, ktorý bol ulozený tým istým rozhodnutím. 3 Rezim úlav na sociálnych odvodoch, o ktorý ide v prejednávanom prípade, bol zriadený talianskym zákonom c. 206/1995, ktorý rozsíril na roky 1995 a 1996 schému pomoci upravenú uz citovanou vyhláskou ministerstva z 5. augusta 1994 v prospech podnikov usadených na ostrovnom území Benátok a Chioggie. Taliansky zákon c. 30/1997 predlzil platnost tohto rezimu na rok 1997 tak v prospech podnikov usadených v oblastiach Mezzogiorna, ako aj na ostrovnom území Benátok a Chioggie. 4 Clánok 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 upravuje vseobecnú úlavu na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatit zamestnávatelia. Clánok 2 tejto vyhlásky upravuje oslobodenie od sociálnych odvodov týkajúce sa nových pracovných miest vytvorených v podnikoch pocas jedného roka odo dna zaradenia nezamestnaného pracovníka do zamestnania. 5 Z rozhodnutia Komisie 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o opatreniach pomoci v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie ustanovených zákonmi c. 30/1997 a c. 206/1995, ktorými sa zavádzajú úlavy na sociálnych odvodoch [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES 2000, L 150, s. 50; dalej len "napadnuté rozhodnutie"), vyplýva, ze podla údajov poskytnutých INPS za obdobie od roku 1995 do roku 1997 predstavovali sociálne úlavy poskytnuté na základe uplatnenia clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie priemerne 73 miliárd talianskych lír (ITL) (priblizne 37,7 milióna eur) rocne a týkali sa 1645 podnikov. Oslobodenia poskytnuté na základe uplatnenia clánku 2 tejto vyhlásky podnikom usadeným na ostrovnom území Benátok a Chioggie predstavovali 567 miliónov ITL (292831 eur) rocne a týkali sa 165 podnikov. B -- Správne konanie 6 Listom z 10. júna 1997 oznámili talianske orgány v súlade s ustanoveniami rozhodnutia 95/455 Komisii predmetný zákon c. 30/1997 (pozri bod 2 vyssie). Listom z 1. júla 1997 a upomienkou z 28. augusta 1997 poziadala Komisia o doplnujúce informácie týkajúce sa rozsírenia pôsobnosti predmetného rezimu úlavy na sociálnych odvodoch v prospech podnikov usadených v Benátkach a Chioggii. 7 Kedze Komisia nedostala odpoved, listom zo 17. decembra 1997 oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu k pomoci upravenej ustanoveniami zákonov c. 260/1995 a c. 30/1997, ktorými sa rozsírila pôsobnost úlav na sociálnych odvodoch upravených pre Mezzogiorno na ostrovné územie Benátok a Chioggie. 8 Talianske orgány odlozili výkon posudzovaného rezimu úlav na sociálnych odvodoch k 1. decembru 1997. 9 Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 18. februára 1998. Zalobca, Comitato "Venezia vuole vivere" (dalej len "výbor"), zdruzenie zoskupujúce najvýznamnejsie organizácie priemyselných a obchodných subjektov v Benátkach, ktoré vzniklo v nadväznosti na zacatie vyssie uvedeného konania vo veci formálneho zistovania na úcely koordinovania cinností smerujúcich k náprave nevýhodného postavenia subjektov usadených v Benátkach, predlozil svoje pripomienky listom zo 17. marca 1998 a odovzdal správu doplnenú o stúdiu, ktorú vypracovalo Consorzio per la ricerca e la formazione (COSES, konzorcium pre výskum a vzdelávanie), z marca 1998, týkajúcu sa tazkostí, s ktorými sa stretli podniky pôsobiace na území lagúny v porovnaní s podnikmi usadenými na pevnine. Dna 18. mája 1998 mesto Benátky takisto predlozilo pripomienky, doplnené o prvú stúdiu, ktorú vypracovalo COSES, týkajúcu sa toho istého predmetu, z februára 1998. V týchto pripomienkach zdôraznilo, ze medzi príjemcami sú aj mestské podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. Dovolávalo sa uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES v ich prospech. Tieto pripomienky boli ako celok dorucené Talianskej republike. 10 Talianske orgány predlozili svoje pripomienky listom z 23. januára 1999. Listom z 10. júna 1999 informovali Komisiu, ze sa pripájajú k pripomienkam predlozeným mestom Benátky. 11 Rozhodnutím z 23. júna 1999 ulozila Komisia Talianskej republike povinnost predlozit jej vsetky dokumenty a informácie potrebné na spresnenie úlohy mestských podnikov a posúdenie zlucitelnosti posudzovaných opatrení spocívajúcich v úlavách na sociálnych odvodoch so spolocným trhom. Talianske orgány odpovedali listom z 27. júla 1999. Dna 12. októbra 1999 sa tieto orgány stretli v Bruseli so zástupcami Komisie. C -- Napadnuté rozhodnutie 12 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze úlavy na sociálnych odvodoch upravené v uvedených zákonoch, ktoré odkazujú na clánok 2 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, predstavujú státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, ak boli tieto úlavy priznané podnikom usadeným na územiach Benátok a Chioggie, ktoré sú bud malými a strednými podnikmi (MSP) v zmysle rámca Spolocenstva o státnej pomoci MPS ([5]Ú. v. ES C 213, s. 4), alebo podnikmi usadenými v oblastiach, na ktoré sa môze vztahovat výnimka upravená v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, alebo podnikmi zamestnávajúcimi také kategórie zamestnancov, ktoré vykazujú osobitné tazkosti so zaradením sa alebo s opätovným zaradením sa na trh práce v súlade s usmerneniami o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES C 334, 1995, s. 4, clánok 1 prvý odsek a odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia). 13 Pokial ide o kvalifikovanie státnej pomoci, Komisia vo svojich vyjadreniach vyhlasuje, ze v súlade s oznámením Komisie o pravidle de minimis pre státnu pomoc [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES C 68, 1996, s. 9) vychádza zo svojho posúdenia predmetných opatrení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 110), ze opatrenia, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis, nepatria do pôsobnosti clánku 87 ES, okrem odvetví, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, ako aj odvetví lodného stavitelstva, dopravy, polnohospodárstva a rybného hospodárstva. 14 Podla clánku 1 druhého odseku napadnutého rozhodnutia je so spolocným trhom nezlucitelná pomoc upravená v clánku 2 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, ak bola poskytnutá podnikom, ktoré nie sú MSP a ktoré nie sú usadené v oblastiach, na ktoré sa môze uplatnit výnimka upravená v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 15 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia predstavujú úlavy na sociálnych odvodoch stanovené v clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 priznané podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie. státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 16 V zmysle clánku 3 napadnutého rozhodnutia je pomoc priznaná Talianskou republikou mestskému podniku ASPIV (Azienda servizi publici idraulici e vari Venezia) a Consorzio Venezia nuova zlucitelná so spolocným trhom na základe výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES a výnimky stanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. 17 V clánku 4 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze opatrenia, ktoré Talianska republika zaviedla v prospech mestských podnikov ACTV (Azienda del conzorzio trasporti veneziano) a AMAV (Azienda multiservizi ambientali Venezia) a podniku Panfido SpA, nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ES. 18 V clánku 5 napadnutého rozhodnutia Komisia ukladá Talianskej republike povinnost, aby od príjemcov vymáhala pomoc uvedenú v clánku 1 druhom odseku a clánku 2 tohto rozhodnutia, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom a bola im poskytnutá protiprávne. 19 Napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 23. júna 2000. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Zalobca návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. a 18. septembra 2000 podal zaloby, na základe ktorých sa zacalo toto konanie. 21 Okrem toho iní zalobcovia podali v stanovenej lehote dalsích 56 zalôb proti napadnutému rozhodnutiu. 22 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 9. januára 2001 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 23 Rozhodnutím z 25. januára 2001 postúpil Súd prvého stupna v súlade s clánkom 51 ods. 1 rokovacieho poriadku túto vec druhej rozsírenej komore. 24 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. marca 2001 podala Talianska republika návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vo veci T-270/00 na podporu návrhov zalobcu, spolocnosti Societŕ italiana per il gas SpA (Italgas). Uznesením z 19. júna 2001 predseda druhej rozsírenej komory tomuto návrhu vyhovel. 25 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku Súd prvého stupna s ohladom na zlozitost kritérií zlucitelnosti uvedených v napadnutom rozhodnutí vyzval Taliansku republiku, aby upresnila, pre kazdého zalobcu v týchto veciach, ako aj v 56 vyssie uvedených spojených veciach, ci sa povazuje za povinnú v zmysle clánku 5 napadnutého rozhodnutia vymáhat protiprávne vyplatenú pomoc. 26 V nadväznosti na odpovede Talianskej republiky z 25. septembra 2003 a z 24. marca 2004 Súd prvého stupna vyhlásil, ze 22 zalôb je v plnom rozsahu neprípustných a 6 zalôb je scasti neprípustných, s ohladom na skutocnost, ze zalujúce podniky neodôvodnili právny záujem na konaní v rozsahu, v akom sa príslusné vnútrostátne orgány pri výkone napadnutého rozhodnutia domnievali, ze tieto podniky na základe tohto rozhodnutia nevyuzívali pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorá podlieha povinnosti vymáhania (uznesenia Súdu prvého stupna z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, [8]T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 az T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 az T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 az T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. 2005 s. II-787; Confartigianato Venezia a i./Komisia, T-266/00; Baglioni Hotels a Sagar/Komisia, T-269/00; Unindustria a i./Komisia, T-273/00, a Principessa/Komisia, T-288/00). 27 Dna 12. mája 2005 sa uskutocnilo neformálne stretnutie pred sudcom spravodajcom za úcasti zástupcov strán v 37 veciach, v ktorých zaloby neboli vyhlásené za neprípustné v plnom rozsahu. Zastúpení úcastníci konania predlozili svoje pripomienky a vyjadrili svoj súhlas s výberom 4 hlavných vecí. V nadväznosti na uvedené neformálne stretnutie boli tieto veci (T-254/00, T-270/00 a T-277/00) a vec T-221/00 oznacené za hlavné. 28 V ostatných 29 spojených veciach nariadil Súd prvého stupna na základe spolocného návrhu úcastníkov konania prerusenie konania. 29 Uznesením z 12. septembra 2005 predseda druhej rozsírenej komory po vypocutí úcastníkov konania spojil veci T-254/00, T-270/00 a T-277/00 na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku, v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 30 Písomné konania týkajúce sa námietok neprípustnosti boli ukoncené v období od 5. do 23. decembra 2005 podaním písomných pripomienok zalobcov v troch spojených veciach, ako aj písomných pripomienok Talianskej republiky vo veci T-270/00. 31 Uznesením z 18. mája 2006 Súd prvého stupna (druhá rozsírená komora) rozhodol o spojení preskúmania námietok neprípustnosti vo veci samej. Písomné konanie bolo vo veciach T-254/00 a T-277/00 ukoncené 23. februára 2007 a vo veci T-270/00 26. novembra 2007. 32 V nadväznosti na zmenu zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený k siestej rozsírenej komore, ktorej boli v dôsledku toho pridelené prejednávané veci. 33 Vzhladom na prekázku na strane sudcu T. Tchipeva predseda Súdu prvého stupna urcil na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna na doplnenie komory sudcu N. Wahla. 34 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (siesta rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Komisia predlozila pozadované dokumenty v stanovenej lehote. 35 Uznesením zo 14. októbra 2008 bola vec T-221/00 vymazaná z registra v dôsledku spätvzatia návrhu zalobcu. 36 Zalobca vo veci T-254/00 navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil clánok 5 tohto rozhodnutia, -- dalej subsidiárne zrusil clánok 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom povinnost vymáhania, ktorá sa v nom uvádza, zahrna pomoc priznanú na základe pravidla de minimis; a/alebo zrusil tento clánok v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje zaplatenie úroku, ktorého sadzba je vyssia nez sadzba, ktorú zalobca skutocne zaplatil za svoje vlastné dlhy, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Zalobca vo veci T-270/00 navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich pomoc poskytnutá vo forme danových oslobodení stanovená vyhláskou ministerstva z 5. augusta 1994 vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom, -- zrusil clánok 5 tohto rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 38 Zalobcovia vo veci T-277/00 navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v medziach záujmu zalobcov, -- subsidiárne zrusil clánok 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje povinnost vymáhat sumu predmetných úlav na sociálnych odvodoch, a v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje zvýsenie tejto sumy o úroky za obdobie posudzované v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. O prípustnosti 40 Na podporu svojej námietky neprípustnosti Komisia poukazuje na nedostatok aktívnej legitimácie tak zalujúcich podnikov, ako aj výboru. Najskôr vznása námietku prekázky zacatého konania proti zalobe podanej výborom vo veci T-277/00. A -- O údajnej prekázke zacatého konania vo veci T-277/00 1. Tvrdenia úcastníkov konania 41 Na podporu svojej námietky neprípustnosti vznesenej proti zalobe podanej výborom vo veci T-277/00 Komisia uvádza, ze táto zaloba sa vo vsetkých ohladoch zhoduje so zalobou podanou vo veci T-274/00. Komisia okrem toho tvrdí, ze zaloba prejednávaná vo veci T-277/00 smeruje k zruseniu toho istého rozhodnutia a je zalozená na zalobných dôvodoch, ktoré sú z velkej casti analogické so zalobnými dôvodmi uplatnovanými vo veci T-231/00. Zaloba vo veci T-277/00 teda musí byt vyhlásená za neprípustnú v rozsahu, v akom bola podaná výborom, a to scasti z dôvodu prekázky zacatého konania, pokial ide o predlozenie rovnakých zalobných dôvodov, a scasti z dôvodu porusenia clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pokial ide o predlozenie nových zalobných dôvodov. 42 Výbor namieta, ze jeho zaloba je prípustná. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 43 Vzhladom na to, ze výbor vzal spät svoju zalobu vo veci T-274/00 (uznesenie o výmaze z 12. septembra 2005, Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia, T-274/00), námietka neprípustnosti zalozená na prekázke zacatého konania ostáva predmetnou iba s ohladom na spojenú zalobu, ktorú podali spolocnost Adriatica di navigazione SpA a výbor vo veci T-231/00. V kazdom prípade je potrebné uviest, ze výbor podal zalobu vo veci T-277/00 spolocne so spolocnostou Coopservice -- Servizi di fiducia Soc. coop. rl, takze hoci by sa údajná prekázka zacatého konania preukázala, nemala by ziadny vplyv na prípustnost tejto zaloby v rozsahu, v akom túto zalobu podala spolocnost Coopservice, a najmä na zalobné dôvody vo veci samej, ktoré v prejednávanej veci skúma Súd prvého stupna, pretoze tieto zalobné dôvody predlozili obaja zalobcovia spolocne. Vzhladom na tieto skutocnosti Súd prvého stupna v zásade nie je povinný preskúmat námietku prekázky zacatého konania, ktorú v danom prípade vzniesla Komisia. 44 V kazdom prípade treba uviest, ze zaloba podaná najmä výborom vo veci T-277/00 a smerujúca k zruseniu toho istého rozhodnutia sa nezakladá na tých istých zalobných dôvodoch, ktoré sa uvádzajú na podporu zaloby, ktorú výbor podal skôr, a to vo veci T-231/00. Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade nie sú splnené podmienky, ktorými judikatúra podmienuje existenciu prekázky zacatého konania (pozri v tomto zmysle uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, uz citované v bode 26 vyssie, bod 41 a tam citovanú judikatúru). Je totiz potrebné konstatovat, ze súbor zalobných dôvodov zalozených na porusení clánku 88 ods. 3 ES, ako aj clánku 15 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 stanovujúcom podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([9]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a na porusení clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, clánku 87 ods. 3 písm. b) ES a clánku 87 ods. 3 písm. e) ES sa uvádza iba vo veci T-277/00. 45 Pokial ide konkrétne o vyssie uvedený zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 88 ods. 3 ES a clánku 15 nariadenia c. 659/1999, treba poznamenat, ze tento zalobný dôvod, ktorý smeruje k preukázaniu toho, ze predmetná schéma pomoci predstavuje existujúcu pomoc, je zalozený na údajnej kontinuite zákonov c. 206/1995 a c. 30/1997, ktorými sa zavádza táto schéma pomoci, so skorsími právnymi predpismi, ktoré takisto za urcitých podmienok stanovujú oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech podnikov usadených v niektorých oblastiach Talianska. Naproti tomu zalobný dôvod zalozený na povahe existujúcej pomoci predmetnej schémy pomoci uplatnovaný vo veci T-231/00 sa zakladá na odlisnej myslienke, ze predmetná schéma pomoci pre cinnost vnútornej kabotáze vznikla az po liberalizácii tohto odvetvia právom Spolocenstva v roku 1999 (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [10]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, body 143 a 167). Z toho vyplýva, ze tvrdenia výboru uplatnované vo veciach T-231/00 a T-277/00 a smerujúce k preukázaniu toho, ze predmetná schéma predstavuje existujúcu pomoc, musia byt analyzované ako odlisné zalobné dôvody. 46 Okrem toho clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku na rozdiel od výkladu Komisie bráni iba predlozeniu nových zalobných dôvodov v priebehu konania, okrem prípadu, ak by tieto zalobné dôvody boli zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Tento výklad je úplne irelevantný na úcely posúdenia prípustnosti zaloby, ktorá má rovnaký predmet, týka sa rovnakých úcastníkov konania, ale je zalozená na zalobných dôvodoch odlisných od tých, ktoré sa uplatnujú v skorsej zalobe. Judikatúra (pozri bod 44 vyssie) nepodmienuje prípustnost takej zaloby tým, ze nastali nové právne a skutkové okolnosti. Prípustnost zaloby totiz v prípade, ak sa týka tých istých úcastníkov konania, smeruje k zruseniu toho istého rozhodnutia a zakladá sa na tých istých zalobných dôvodoch ako skorsia zaloba, naráza iba na prekázku zacatého konania. 47 Vzhladom na to musí byt námietka neprípustnosti zalozená na prekázke zacatého konania zamietnutá. B -- O údajnom nedostatku aktívnej legitimácie podnikov zalobcov vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 1. Tvrdenia úcastníkov konania 48 Komisia tvrdí, ze zalujúce podniky nie sú napadnutým rozhodnutím osobne dotknuté v zmysle clánku 230 stvrtom odseku ES. 49 Podla Komisie nie sú príjemcovia schémy pomoci osobne dotknutí rozhodnutím o nezlucitelnosti tejto schémy, ktorým sa nariaduje vymáhanie poskytnutej pomoci, kedze takéto rozhodnutie má vseobecný dosah. 50 Komisia pripomína, ze potenciálni príjemcovia schémy pomoci nie sú osobne dotknutí rozhodnutím, ktorým sa vyhlasuje, ze táto schéma je nezlucitelná so spolocným trhom. Okrem toho súd Spolocenstva rozhodol, ze zaloby podané príjemcami protiprávnej schémy pomoci proti rozhodnutiu, v ktorom Komisia túto schému vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom, ale v ktorom neulozila vymáhanie poskytnutej pomoci, sú neprípustné (rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, [11]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. 1988, s. 219, bod 15). 51 Podla Komisie vsak ulozenie povinnosti vymáhania nemení povahu jej rozhodnutia, a teda neumoznuje domnievat sa, ze príjemcovia schémy pomoci sú osobne dotknutí. 52 V tejto súvislosti musí byt rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia ([12]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855), vykladaný s ohladom na osobitnú situáciu zalobcu, teda spolocnosti Sardegna Lines -- Servizi Marittimi della Sardegna SpA. Táto spolocnost v skutocnosti vyuzívala individuálnu pomoc formálne poskytnutú v rámci schémy pomoci. Predmetná schéma pomoci sa totiz uplatnuje na velmi obmedzený pocet podnikov a Sardegna Lines bola príjemcom velkej casti poskytnutej pomoci (prinajmensom 9,6 miliardy ITL) z celkovej sumy vo výske 12697450000 ITL). Okrem toho pre predmetnú schému pomoci bola charakteristická siroká diskrecná právomoc, ktorú mali pri výkone tejto schémy vnútrostátne orgány na úcely poskytnutia individuálnej pomoci. 53 Súdny dvor vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia ([13]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 39), takisto pripustil, ze podniky, ktoré sú príjemcami predmetnej schémy pomoci, sú osobne dotknuté v rozsahu, v akom Komisia vedela o pocte prijatých ziadostí a o výske úverov stanovených pre predmetnú pomoc. Okrem toho bola táto schéma pomoci vykonaná prostredníctvom individuálnych rozhodnutí. 54 Pokial ide o riesenie prijaté v rozsudku Súdu EZVO z 21. júla 2005, Fesil and Finnfjord a i./Dozorný úrad EZVO (spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04), na ktorý poukazuje zalobca Hotel Cipriani SpA, toto riesenie nie je mozné uplatnit v prejednávanom prípade, kedze v pravidlách týkajúcich sa vztahov medzi clenskými státmi Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO), Dozorným úradom a Súdom EZVO sa nenachádza ustanovenie podobné clánku 234 ES, ktoré by stanovovalo moznost podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa posúdenia platnosti aktov institúcií. 55 Okrem toho Súd prvého stupna vo svojom uznesení Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, uz citovanom v bode 26 vyssie (body 29 a nasl.), vyhlásil niektoré zaloby za neprípustné, pricom pripustil moznost Komisie spochybnit skutocnost, ze predmetný clenský stát poskytnutú pomoc nevymáhal. Neprípustnost takýchto zalôb teda nezávisí od vymáhania, resp. neexistencie vymáhania pomoci od zalobcov. Napokon Súdny dvor sa vo svojom rozsudku z 23. februára 2006, Atzeni a i. ([14]C-346/03 a C-529/03, Zb. 2006 s. I-1875, body 33 a 34), domnieval, ze nebolo zjavné, ze zaloba o neplatnost, ktorú podali príjemcovia schém pomoci, ktoré boli urcené kategóriám osôb definovaným vseobecným spôsobom, proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ukladá vymáhanie poskytnutej pomoci, bola prípustná. 56 Komisia sa teda domnieva, ze rozsudky Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, nemenia ustálenú judikatúru, podla ktorej sa zaloby fyzických alebo právnických osôb proti rozhodnutiam týkajúcim sa schém pomoci povazujú za neprípustné. 57 V tejto súvislosti vsak Komisia pripústa, ze ak je na úcely vykonania predmetnej schémy pomoci potrebné prijatie individuálneho vykonávacieho opatrenia, z coho vyplýva volná úvaha príslusného správneho orgánu, skutocní príjemcovia takejto schémy môzu byt povazovaní za osobne dotknutých rozhodnutím Komisie, ktorým sa konstatuje jej nezlucitelnost so spolocným trhom a ktorým sa ulozilo vymáhanie poskytnutej pomoci. 58 V prejednávanom prípade zalobcovia neboli napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí z dvoch dôvodov. Na jednej strane boli predmetné úlavy na sociálnych odvodoch automaticky priznané vsetkým podnikom usadeným na území Benátok alebo Chioggie. 59 Na druhej strane sa napadnuté rozhodnutie týkalo neurcitého a neurcitelného poctu podnikov, v závislosti od ich objektívnych charakteristík, a síce ze zamestnávali zamestnancov a vykonávali svoju cinnost v geograficky vymedzenej oblasti. Aj keby Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia bola s pomocou vnútrostátnych orgánov teoreticky schopná urcit podniky, ktoré sú príjemcami, ako to tvrdia zalobcovia, prinálezalo by jej preskúmat schému pomoci, a nie kazdý prípad osobitného uplatnenia. Jediná výnimka by sa mohla týkat mestských podnikov, ktorých situácia bola osobitným spôsobom vyjadrená v pripomienkach mesta Benátky, ktoré talianska vláda podporila. Komisia teda mala analyzovat osobitnú situáciu týchto podnikov, ktoré boli z tohto dôvodu, na rozdiel od zalobcov, napadnutým rozhodnutím osobne dotknuté. 60 Naproti tomu, kedze Komisia nebola schopná -- na základe tabuliek, ktoré poskytol INPS -- preukázat úlavy, ktoré mal individuálne kazdý podnik, nemohla konstatovat poskytnutie pomoci kazdému z príjemcov. Predmetný clenský stát bude teda pri výkone napadnutého rozhodnutia musiet identifikovat podniky, ktoré sú príjemcami a sú povinné vrátit získanú pomoc. Táto identifikácia si vyzaduje komplexnú analýzu zalozenú na viacerých posudzovacích kritériách. Vnútrostátnym orgánom totiz prinálezí v kazdom individuálnom prípade uplatnit podmienky týkajúce sa existencie státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ako aj kritériá, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí uvedené vseobecným a abstraktným spôsobom. 61 Takúto kontrolu by mali vykonávat príslusné vnútrostátne orgány v rámci lojálnej spolupráce s Komisiou. V prípade rozporu sa môze Komisia obrátit na Súdny dvor v zmysle clánku 88 ods. 2 druhého odseku ES. Príjemcovia predmetného opatrenia majú moznost na vnútrostátnom súde spochybnit prípadné rozhodnutia o vymáhaní prijaté vo vztahu k nim, pricom môzu vznásat námietky protiprávnosti rozhodnutia Komisie. Ich právnu ochranu zarucuje clánok 234 ES. 62 Vzhladom na vsetky tieto dôvody a na rozdiel od rozhodnutia posudzovaného v rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie, malo napadnuté rozhodnutie ponechat otvorenú moznost, aby sa na urcité predmetné úlavy na sociálnych odvodoch nevztahovala kvalifikácia státnej pomoci, resp. aby predstavovali pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. V prejednávanom prípade totiz Komisia nemala konstatovat poskytnutie státnej pomoci kazdému z príjemcov, a teda nemala urcit, ze podniky sú povinné vrátit pomoc získanú v rámci predmetnej schémy. 63 Komisia z toho vyvodzuje, ze zalujúce podniky nemajú osobitné vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré by z napadnutého rozhodnutia jasne vyplývali, a ze sa nemôzu domáhat osobitnej ujmy. Zalujúce podniky teda nemôzu byt povazované za osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím. 64 Zalobcovia a Talianska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov spolocnosti Italgas a pridala sa k jej pripomienkam, pripomínajú, ze rozhodnutie o vymáhaní získanej pomoci bolo adresované zalujúcim podnikom v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia. Za podobných okolností by súd Spolocenstva pripustil existenciu osobnej dotknutosti. 65 Po prvé vsetci zalobcovia a Talianska republika tvrdia, ze na rozdiel od tvrdení Komisie napadnuté rozhodnutie nemá vseobecný a abstraktný dosah, kedze skutocní príjemcovia schémy pomoci predstavujú uzavretý pocet a pri prijatí tohto rozhodnutia ich mozno identifikovat. Z prijatia rozhodnutia, v ktorom sa nariaduje vymáhanie nezlucitelnej pomoci, aby doslo k zruseniu jej úcinkov, vsak vyplýva, ze Komisia najprv overuje úcinky tejto pomoci. Zalobcovia v tejto súvislosti upresnujú, ze podniky, ktoré sú príjemcami, môzu byt identifikované príslusnými vnútrostátnymi orgánmi v rámci konania o vymáhaní. Skutocní príjemcovia môzu byt povazovaní za osoby, ktorým je rozhodnutie Komisie priamo urcené. Okrem toho Hotel Cipriani a Italgas spochybnujú skutocnost, ze pri výkone tohto rozhodnutia sú vnútrostátne orgány oprávnené v kazdom individuálnom prípade overit splnenie podmienok na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES (pozri body 124 a 138 nizsie). 66 Po druhé Hotel Cipriani a Coopservices takisto tvrdia, ze rozhodnutie Komisie týkajúce sa schémy pomoci a nariadujúce vymáhanie poskytnutej pomoci priamo ovplyvnuje záujmy skutocných príjemcov pomoci a vo vztahu k nim predstavuje akt spôsobujúci ujmu. 67 Vsetci zalobcovia vyvracajú tvrdenie Komisie, podla ktorého jednotlivci vyuzívajú úcinnú súdnu ochranu na vnútrostátnom súde. Konanie o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore im ponúka obmedzenejsie moznosti na úcely toho, aby sa vyhovelo ich tvrdeniam. Okrem toho nie je vôbec zarucené, ze vnútrostátny súd podá návrh na zacatie prejudiciálneho konania. 68 Talianska republika zdôraznuje, ze predmetné úlavy na sociálnych odvodoch boli schválené podnikom pod jednou podmienkou, a to, ze sú usadené na ostrovnom území Benátok alebo Chioggie. V tomto kontexte pri prijímaní napadnutého rozhodnutia neexistovala nijaká neistota týkajúca sa totoznosti príjemcov, ktorí sú povinní vrátit získanú pomoc. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 69 Komisia správne uznáva, ze v prejednávanom prípade existuje priama súvislost v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Zdôraznuje, ze talianske orgány sú na základe napadnutého rozhodnutia povinné zrusit pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú, a vymáhat protiprávne poskytnutú nezlucitelnú pomoc. Pripústa, ze tieto orgány nemajú pri výkone napadnutého rozhodnutia ziadnu volnú úvahu. 70 Naproti tomu sa Komisia domnieva, ze skutocní príjemcovia protiprávnej schémy pomoci nie sú vo vseobecnosti osobne dotknutí rozhodnutím, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost tejto schémy a nariaduje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, kedze takéto rozhodnutie sa v zásade zakladá na vseobecnej a abstraktnej analýze uvedenej schémy. Údajnú neexistenciu osobnej dotknutosti vysvetluje tým, ze pocet príjemcov nie je mozné urcit. Pri výkone napadnutého rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie získanej pomoci, teda dotknutý clenský stát musí identifikovat podniky, ktoré sú príjemcami a sú povinné túto pomoc vrátit. 71 Komisia v prvom rade spochybnuje, ze by sa v judikatúre skutocným príjemcom schémy pomoci priznávala aktívna legitimácia vo vztahu k rozhodnutiu, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost tejto schémy a nariaduje sa vymáhanie pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú. Z judikatúry vyplýva, ze táto aktívna legitimácia je obmedzená v prípadoch, ked sa schéma pomoci vykonáva prostredníctvom individuálnych rozhodnutí (pozri bod 56 vyssie). 72 V druhom rade Komisia navrhuje, ze vnútrostátnym orgánom má byt pri výkone rozhodnutia tejto institúcie, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost protiprávnej schémy pomoci, priznaná právomoc v kazdom konkrétnom prípade overit splnenie podmienok na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES týkajúcich sa výkonu hospodárskej cinnosti, ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva a vplyvu na hospodársku sútaz. 73 Na úvod je potrebné uviest, ze rozhodnutie Komisie týkajúce sa schémy protiprávnej pomoci a nariadujúce vymáhanie poskytnutej pomoci má, ako tvrdí Komisia, vseobecný dosah vo vztahu ku skutocným príjemcom tejto schémy v rozsahu, v akom sa vztahuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky voci príjemcom uvedenej schémy posudzovaným vseobecným a abstraktným spôsobom. Samotná okolnost, ze skutocní príjemcovia takej schémy sú identifikovatelní, totiz nemá za následok to, ze by Komisii vznikla povinnost zohladnit ich individuálnu situáciu. Rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci sa v zásade takisto zakladá na vseobecnej a abstraktnej kontrole predmetnej schémy pomoci, ktorá je sama osebe vseobecne záväzným aktom (pozri body 83, 209, 229 a 230 nizsie). Jeho dosah sa v zásade odlisuje napríklad od rozhodnutia v zmysle clánku 81 ES, ktoré sa môze povazovat za súbor individuálnych rozhodnutí urcených dotknutým podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [15]C-310/97 P, Zb. s. I-5363, body 39, 49 a 63). Najmä skutocnost, ze v rozhodnutí Komisie sa vseobecným a abstraktným spôsobom nariaduje vymáhanie poskytnutej pomoci, nie je takej povahy, ze by to tomuto rozhodnutiu priznávalo charakter súboru individuálnych rozhodnutí (pozri analogicky uznesenie Súdneho dvora z 8. apríla 2008, Saint-Gobain Glass Deutschland/Komisia, [16]C-503/07 P, Zb. s. I-2217, bod 72). Naproti tomu, ak Komisia skúma individuálnu situáciu niektorých skutocných príjemcov schémy pomoci, jej rozhodnutie má vo vztahu k týmto príjemcom individuálny charakter. 74 Okrem toho nie je vylúcené, ze za urcitých okolností sa ustanovenia vseobecne záväzného aktu môzu osobne týkat niektorých fyzických alebo právnických osôb, ak sú tieto osoby dotknuté z dôvodu urcitých vlastností, ktoré sú pre ne osobitné, alebo situácie, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k vsetkým ostatným osobám (rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, [17]C-309/89, Zb. s. I-1853, body 19 az 21, rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1996, Roquette Frčres/Rada, [18]T-298/94, Zb. s. II-1531, bod 37, a uznesenie Súdu prvého stupna z 11. septembra 2007, Fels--Werke a i./Komisia, T-28/07, bod 60). 75 V tomto právnom kontexte je potrebné preskúmat postavenie Komisie s ohladom tak na kritériá judikatúry týkajúce sa posúdenia existencie osobnej dotknutosti v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, ako aj systém predchádzajúcej kontroly státnej pomoci, ako bola ustanovená Zmluvou a vykladaná judikatúrou. Na tento úcel treba posúdit v prvom rade relevantnost kritéria týkajúceho sa spôsobov uplatnovania schémy pomoci vo svetle judikatúry vychádzajúcej z rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie, a Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, ako aj vo vztahu k systému kontroly státnej pomoci. Súd prvého stupna dalej preskúma argumentáciu Komisie týkajúcu sa právomocí dotknutého clenského státu pri výkone rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje nezlucitelnost protiprávnej schémy pomoci so spolocným trhom a nariaduje sa vymáhanie poskytnutej pomoci. a) Posúdenie kritéria týkajúceho sa spôsobov uplatnovania schémy pomoci vo svetle judikatúry 76 Pokial ide v prvom rade o judikatúru, na úvod je potrebné uviest, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie Súdny dvor nevylúcil aktívnu legitimáciu skutocných príjemcov protiprávnej schémy pomoci vo vztahu k rozhodnutiu, ktorým sa táto schéma vyhlasuje za nezlucitelnú a nariaduje sa vymáhanie poskytnutej pomoci. Rozsudok Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, na ktorý poukazuje Komisia, nie je v tejto súvislosti relevantný. Z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát sir Gordon Slynn k tomuto rozsudku (Zb. s. 240), totiz vyplýva, ze Komisia do rozhodnutia, o ktoré ide v tejto veci, nezaclenila povinnost vymáhania. Hoci Komisia v poslednom odôvodnení tohto rozhodnutia vyhradila moznost vymáhania v neskorsom stádiu, Súdny dvor na pojednávaní informovala, ze v tomto zmysle nevyvinula iniciatívu. 77 Naproti tomu z rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie, a Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, jasne vyplýva, ze ak Komisia konstatuje nezlucitelnost protiprávnej schémy pomoci so spolocným trhom a nariadi vrátenie poskytnutej pomoci, vsetci skutocní príjemcovia tejto schémy sú rozhodnutím Komisie osobne dotknutí (pozri takisto rozsudky Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, [19]T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 25; z 12. septembra 2007, Taliansko a Brandt Italia/Komisia, [20]T-239/04 a T-329/04, Zb. s. II-3265, bod 44, a z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [21]T-136/05, Zb. s. II-4063, body 69 az 73). 78 Na rozdiel od tvrdení Komisie totiz z rozhodnutia posudzovaného v rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie, nevyplýva, ze by Komisia zohladnila osobitnú situáciu spolocnosti Sardegna Lines. V tomto rozhodnutí Komisia v rámci uvedenia skutkových okolností uviedla iba to, ze "o existencii spornej schémy pomoci sa dozvedela v súvislosti so zalobou týkajúcou sa osobitného prípadu uplatnenia uvedenej schémy". Aj keby sa pripustilo, ze Komisia o situácii spolocnosti Sardegna Lines vedela, je potrebné konstatovat, ze na jednej strane Komisia tento podnik v predmetnom rozhodnutí menovite nespomína a ze na druhej strane neboli uvedené ziadne riadne dôkazy, ktoré by charakterizovali jeho osobitnú situáciu. Komisia naproti tomu iba uviedla celkovú výsku pomoci schválenej na poskytnutie úverov a predmetných financných príspevkov od nadobudnutia úcinnosti predmetnej schémy pomoci. Komisia dalej na tomto základe pristúpila k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu predmetnej schémy pomoci (pozri najmä bod VII predmetného rozhodnutia). Vzhladom na tieto skutocnosti z uz citovaného rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia nie je mozné vyvodit, ze sa Súdny dvor domnieval, ze Komisia zohladnila individuálnu situáciu spolocnosti Sardegna Lines. Práve naopak, na základe konfrontácie potenciálnych príjemcov schémy pomoci zostavenej abstraktným spôsobom so skutocnými príjemcami takejto protiprávne vykonanej schémy Súdny dvor rozhodol, ze spolocnost Sardegna Lignes bola osobne dotknutá "ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej v zmysle [schémy pomoci sardínskym majitelom lodí] a ktorej vrátenie Komisia nariadila" (bod 34 rozsudku). Uz citovaný výraz "individuálna pomoc" sa zjavne vztahuje na pomoc poskytnutú spolocnosti Sardegna Lines pri výkone predmetnej schémy pomoci. Na rozdiel od výkladu, ktorý navrhuje Komisia, nemôze byt chápaná ako odkazujúca na zohladnenie individuálnej situácie spolocnosti Sardegna Lines zo strany tejto institúcie z dôvodu, ze predmetná schéma pomoci sa neuplatnovala automaticky. 79 Túto analýzu rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie, potvrdzujú návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanému v bode 53 vyssie (Zb. s. I-4092). Vo svojich návrhoch generálny advokát totiz vyvrátil tvrdenie Komisie, podla ktorého bola predmetná schéma pomoci v rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie, vykonaná prostredníctvom diskrecných vykonávacích rozhodnutí vnútrostátnych orgánov. V tejto súvislosti zdôraznil: "Súdny dvor... vychádzal iba [v bode 34 svojho rozsudku] zo skutocnosti, ze zalobkyna Sardegna Lines bola dotknutá ako príjemca pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. Neuviedol iné individuálne okolnosti týkajúce sa zalobkyne, ako zohladnenie jej prípadu v správnom konaní" (bod 71 návrhov). 80 Vo svojom rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie, Súdny dvor jasne potvrdil riesenie, ku ktorému dospel v rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovanom v bode 52 vyssie. Je potrebné zdôraznit, ze predmetná odvetvová schéma pomoci vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, sa týkala velkého poctu cestných dopravcov tovaru. Na rozdiel od spolocnosti Sardegna Lines ani jeden zalujúci dopravca sa od ostatných príjemcov predmetnej schémy pomoci neodlisoval výskou získanej pomoci alebo osobitnou úlohou v priebehu správneho konania. Súdny dvor rozhodol, ze podniky sa nachádzajú v odlisnom postavení, nez je postavenie navrhovatelov, lebo sú dotknuté "ako skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej v zmysle tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia" (bod 39 rozsudku). 81 Okrem toho v uz citovanom bode 39 rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie, sa, hoci strucne, nachádzajú aj dôlezité upresnenia týkajúce sa odôvodnenia aktívnej legitimácie podnikov, ktoré vyuzívali protiprávnu schému pomoci. Súdny dvor v tomto bode totiz zdôraznuje, ze v predmetnom rozhodnutí sa uvádza "mnoho schválených ziadostí a súm predpokladaných pre predmetnú pomoc" pocas posudzovaného obdobia, pricom z toho vyvodil, ze "Komisia teda nemohla nevediet o existencii skutocných príjemcov". Preto výslovne odlisuje situáciu skutocných príjemcov, ktorých bolo mozné identifikovat a ktorých situácia bola nariadením vymáhania osobitne dotknutá, od situácie potenciálnych príjemcov. 82 Vzhladom najmä na vyssie uvedené návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanom v bode 79 vyssie (body 74 az 85), je teda uz citovaný bod 39 rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, mozné chápat v tom zmysle, ze sa v nom uznáva, ze zalujúce podniky sa odlisovali od kazdého iného prevádzkovatela z dôvodu, ze predstavovali uzavretú skupinu osôb osobitne dotknutých nariadením vymáhania. Konkrétne na rozdiel od potenciálnych príjemcov schémy pomoci skutocní príjemcovia predmetnej schémy pomoci predstavovali obmedzenú skupinu, pretoze táto schéma sa prestala vykonávat uz pred prijatím napadnutého rozhodnutia, takze Komisia ich s pomocou vnútrostátnych orgánov v zásade mohla identifikovat pri prijatí napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od tvrdení Komisie Súdny dvor neviazal priznanie osobnej dotknutosti na konkrétnu identifikáciu príjemcov predmetnej schémy pomoci a analýzu ich individuálnej situácie zo strany Komisie. 83 Je potrebné zdôraznit, ze hoci má rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci vseobecný dosah v rozsahu, v akom Komisia vykoná vseobecné a abstraktné preskúmanie tejto schémy (pozri bod 73 vyssie), takéto rozhodnutie sa vztahuje len na vymedzenú schému pomoci. Nepodiela sa teda na urcovaní politiky Spolocenstva a nemá normatívny charakter, ale je súcastou uplatnovania pravidiel práva Spolocenstva týkajúcich sa v prejednávanom prípade státnej pomoci, na rozdiel od aktov normatívnej povahy, ktoré sa vztahujú na väcsinu dotknutých hospodárskych prevádzkovatelov (pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1989, Lefebvre/Komisia, [22]206/87, Zb. s. 275; Roquette Frčres/Rada, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 42, a uznesenie Fels--Werke a i./Komisia, uz citované v bode 74 vyssie, body 61 a 63). 84 V tomto právnom kontexte skutocnost, ze skutocní príjemcovia schémy pomoci osobitne dotknutí povinnostou vymáhania poskytnutej pomoci, ktorú Komisia ulozila dotknutému clenskému státu, patria do uzavretej skupiny, postacuje v súlade s judikatúrou na úcely odlísenia týchto príjemcov od kazdej inej osoby (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [23]25/62, Zb. s. 197, [24]223). V prejednávanom prípade individualizácia vyplýva z osobitného zásahu nariadenia vymáhania do záujmov úplne identifikovatelných clenov tejto uzavretej skupiny. 85 Ak aktívna legitimácia skutocného príjemcu schémy pomoci podlieha preskúmaniu jeho individuálnej situácie, táto aktívna legitimácia závisí od volby Komisie v napadnutom rozhodnutí pristúpit, resp. nepristúpit k takémuto individuálnemu preskúmaniu na základe informácií, ktoré jej boli predlozené pocas správneho konania. Toto riesenie by bolo zdrojom právnej neistoty v rozsahu, v akom je vedomost Komisie o konkrétnych individuálnych situáciách casto vecou náhody (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanému v bode 79 vyssie, bod 83). Okrem toho za predpokladu, ze príjemca spochybní na Súde prvého stupna neexistenciu individuálneho preskúmania jeho situácie zo strany Komisie s ohladom napríklad na informácie, ktoré sa ho týkajú, predlozené tejto institúcii v priebehu správneho konania, prípustnost jeho zaloby bude spojená s preskúmaním zalobných dôvodov vo veci samej. V tomto kontexte zlozitost a tazko predvídatelný charakter výsledku preskúmania prípustnosti zvysuje právnu neistotu. 86 Napokon je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor prijal kritérium uzavretej skupiny, ktorej clenovia sú rozhodnutím Komisie osobitne dotknutí, aj vo svojom rozsudku z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([25]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 58 az 64). Pokial ide konkrétne o koordinacné centrá, v prípade ktorých sa rozhodovalo o ziadostiach o obnovu povolenia, Súdny dvor sa v línii rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie, a Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, domnieval, ze tieto centrá boli osobne dotknuté v rozsahu, v akom boli "úplne identifikovatelné v okamihu prijatia rozhodnutia [ktoré bolo predmetom zaloby]" (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 61, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k tomuto rozsudku, Zb. s. I-5485, body 196 a 197). Pokial ide o centrá, v prípade ktorých sa o ziadostiach o obnovu rozhodovalo v case oznámenia napadnutého rozhodnutia, Súdny dvor rozhodol, ze títo potenciálni príjemcovia mali aktívnu legitimáciu za osobitných okolností prípadu z dôvodu, ze patrili do uzavretej skupiny, ktorej clenovia boli osobitne dotknutí predmetným rozhodnutím, lebo uz nemohli získat obnovu povolenia (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, body 62 a 63, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k tomuto rozsudku, bod 211). 87 Vzhladom na vsetku uvedenú judikatúru je kritérium zalozené na spôsoboch vykonania schémy pomoci, ktoré navrhuje Komisia, irelevantné. Konkrétne zo znenia rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie, a Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, nie je mozné zistit, ci Súdny dvor zohladnil okolnost, ktorú Komisia uz uplatnovala vo veciach, ktoré viedli k týmto rozsudkom, ze predmetné schémy pomoci sa skutocne uplatnovali prostredníctvom správnych vykonávacích rozhodnutí zahrnajúcich diskrecnú právomoc. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze rozsudok CETM/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, a rozsudok Súdu EZVO Fesil and Finnfjord a i./Dozorný úrad EZVO, uz citovaný v bode 54 vyssie, sa týkajú schém pomoci, ktorú automaticky vyuzívali podniky splnajúce podmienky pozadované týmito schémami. Z rozsudku Súdu EZVO (bod 46) vyplýva, ze Komisia uz vo svojich pripomienkach prostredníctvom námietky neprípustnosti zaloby tvrdila, ze schémy pomoci posudzované v rozsudkoch Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovanom v bode 52 vyssie, a Taliansko/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie, sa automaticky nevztahujú na podniky, ktoré splnajú urcité podmienky, ale oprávnujú príslusné vnútrostátne orgány priznat výhody príjemcom prostredníctvom neskorsích správnych aktov. Toto rozlisovanie Súd EZVO nepovazoval za relevantné, co preukazuje skutocnost, ze sa pridal k strucnému, ale jasnému odôvodneniu dvoch vyssie uvedených rozsudkov Súdneho dvora. 88 Pokial ide o uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, uz citované v bode 26 vyssie, na ktoré poukazuje Komisia (pozri bod 55 vyssie), zalobcovia správne uvádzajú, ze nie je relevantné na úcely posúdenia aktívnej legitimácie. V tomto uznesení totiz Súd prvého stupna nepreskúmal aktívnu legitimáciu dotknutých podnikov, ale vyhlásil, ze zaloby podané podnikmi, ktoré boli medzicasom vylúcené z konania o vymáhaní predmetnej pomoci, ktoré viedli vnútrostátne orgány v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia, sú z dôvodu nedostatku záujmu na konaní neprípustné. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na úcely preukázania záujmu na konaní v case podania zaloby postacuje, ak podnik relevantným spôsobom uvedie, ze v rámci posudzovanej schémy pomoci vyuzíval opatrenia, na ktoré sa môze vztahovat vyhlásenie o nezlucitelnosti so spolocným trhom, ktoré Komisia uviedla v predmetnom rozhodnutí. Súdu prvého stupna neprinálezí v rámci zaloby proti rozhodnutiu Komisie o schéme pomoci rozhodnút o konkrétnom uplatnení kritérií uvedených v tomto rozhodnutí na úcely preukázania, ci je predmetné opatrenie v prospech vymedzených podnikov potrebné povazovat na základe uvedeného rozhodnutia za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Práve príslusným vnútrostátnym orgánom totiz prinálezí pri výkone takéhoto rozhodnutia uplatnit v kazdom individuálnom prípade vyssie uvedené kritériá, a to pod kontrolou Komisie. 89 V tomto kontexte sa uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, uz citované v bode 26 vyssie, obmedzuje na to, ze vylucuje akýkolvek záujem zalujúceho podniku na konaní, ak sa po podaní zaloby zistí, ze podla posúdenia vnútrostátnych orgánov pri výkone rozhodnutia Komisie opatrenia, ktoré tento podnik v zmysle predmetnej schémy pomoci vyuzíval, nepodliehajú povinnosti vymáhania na základe tohto rozhodnutia bud z dôvodu, ze na základe tohto rozhodnutia nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, alebo z dôvodu, ze splnajú kritériá zlucitelnosti so spolocným trhom uvedené v tomto rozhodnutí. V tomto uznesení (bod 26) Súd prvého stupna konkrétne zamietol tvrdenie posudzovaných podnikov týkajúce sa právomoci Komisie v rámci kontroly výkonu jej rozhodnutia zo strany dotknutého clenského státu neskôr ulozit tomuto clenskému státu povinnost pristúpit k vymáhaniu predmetnej pomoci od týchto podnikov práve z dôvodu, ze takáto okolnost má iba budúci a neistý charakter. V prejednávanom prípade je okrem iného nesporné, ze zalujúce podniky boli predmetom rozhodnutia o vymáhaní zo strany vnútrostátnych orgánov, co potvrdzuje ich záujem na konaní. 90 V rozsudku Atzeni a i., uz citovanom v bode 55 vyssie, na ktorý takisto poukazuje Komisia, Súdny dvor iba upresnil, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania na úcely posúdenia platnosti nie je neprípustný, ak sa týka rozhodnutia Komisie týkajúceho sa schémy pomoci z dôvodu, ze aktívna legitimácia dotknutých podnikov v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES predpokladá komplexnú analýzu, a teda nie je zjavná. Tento rozsudok patrí do línie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf ([26]C-188/92 P, Zb. s. I-833), z ktorého vyplýva, ze námietka neprípustnosti môze byt vznesená proti námietke protiprávnosti rozhodnutia Komisie na vnútrostátnom súde iba vtedy, ak podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, boli nepochybne oprávnené napadnút rozhodnutie Komisie a boli o tomto práve informované (rozsudok TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný, bod 24; rozsudky Súdneho dvora z 12. decembra 1996, Accrington Beef a i., [27]C-241/95, Zb. 1996 s. I-6699, body 15 a 16, a z 11. novembra 1997, Eurotunnel a i., [28]C-408/95, Zb. 1997 s. I-6315, bod 28). Okrem toho z rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie (bod 31), vyplýva, ze Súdny dvor uz implicitne zamietol tvrdenie Komisie, podla ktorého ak skutocní príjemcovia schémy pomoci majú aktívnu legitimáciu vo vztahu k rozhodnutiu Komisie, ktorým bola táto schéma vyhlásená za nezlucitelnú a ktorým sa nariadilo vymáhanie poskytnutej pomoci, kazdý návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa vymáhania takejto pomoci bude povazovaný za neprípustný v zmysle judikatúry vyplývajúcej z uz citovaného rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf (pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanému v bode 79 vyssie, body 86 az 89). Okrem toho treba dodat, ze skutocní príjemcovia nemôzu byt v nijakom prípade vyhlásení za zbavení práva uplatnovat námietku protiprávnosti rozhodnutia Komisie na vnútrostátnom súde, kedze s ohladom na osobitné okolnosti prípadu, resp. na zlozitost kritérií uvedených v tomto rozhodnutí na úcely definovania oznámenej pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorým rozhodnutie Komisie podmienuje povinnost vymáhania, otázka, ci títo príjemcovia boli, alebo neboli povinní vrátit predmetnú pomoc pri výkone rozhodnutia Komisie, mohla pôvodne oprávnene vyvolávat urcité pochybnosti, takze ich záujem na konaní nebol zjavný (uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto de Venezia a i./Komisia, uz citované v bode 26 vyssie, bod 31). 91 V prejednávanom prípade z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 13) vyplýva, pricom zalobcovia to nespochybnujú, ze tak ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, Komisia poznala presný pocet podnikov, ktoré sú príjemcami, ako aj celkovú výsku jednak vseobecných úlav na sociálnych odvodoch priznaných v zmysle clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 a jednak oslobodení od sociálnych odvodov týkajúcich sa nových pracovných miest priznaných v zmysle clánku 2 tejto vyhlásky ministerstva pocas predmetného obdobia. 92 Z toho vyplýva, ze príjemcovia predmetnej schémy pomoci boli pri prijatí napadnutého rozhodnutia úplne identifikovatelní. Vzhladom na tieto skutocnosti z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalujúce podniky musia byt podla ustálenej judikatúry povazované za osobne dotknuté týmto rozhodnutím. 93 Znenie judikatúry (pozri body 74 az 85 vyssie), z ktorej vychádza tento záver, potvrdzuje preskúmanie systému kontroly státnej pomoci Spolocenstva, ktorý bráni prijatiu kritérií a tvrdení vznesených Komisiou, ako to vyplýva z nasledujúcich bodov. b) Posúdenie kritéria zalozeného na spôsoboch uplatnovania schémy pomoci vo svetle systému kontroly státnej pomoci Spolocenstva 94 Preskúmanie systému kontroly státnej pomoci Spolocenstva potvrdzuje nedostatok relevantnosti kritéria týkajúceho sa spôsobov uplatnovania schémy pomoci, na ktoré sa odvoláva Komisia. 95 Ak by bolo toto kritérium prijaté, spôsobovalo by právnu neistotu vo vztahu k osobe podliehajúcej súdnej právomoci, pretoze urcenie príslusného súdu by záviselo v prvom rade od spôsobov uplatnovania predmetnej schémy pomoci a následne, ak je táto schéma automaticky uplatnitelná, od prípadného preskúmania individuálnej situácie niektorých príjemcov zo strany Komisie (pozri bod 85 vyssie). Toto kritérium je pritom zbavené akejkolvek dôvodnosti vo vztahu k podmienke týkajúcej sa existencie osobnej dotknutosti v systéme kontroly státnej pomoci Spolocenstva. Spôsoby uplatnovania schémy pomoci totiz nemajú dosah ani na moznost Komisie identifikovat príjemcov, ani na kontrolu, ktorú vykonáva táto institúcia, ani na dosah povinnosti vymáhania na príjemcov. 96 Po prvé z judikatúry vyplýva, ze skutocní príjemcovia schémy pomoci sú individualizovaní svojou príslusnostou k uzavretej skupine osôb, ktoré sú nariadením vymáhania osobitne dotknuté (pozri body 77 az 84 vyssie). V rozsahu, v akom títo skutocní príjemcovia v kazdom prípade predstavujú práve uzavretú skupinu, sú teda pri prijímaní rozhodnutia Komisie vzdy úplne identifikovatelní bez ohladu na to, ci sa schéma uplatnuje automaticky, alebo je potrebné prijatie individuálnych vykonávacích opatrení. 97 Po druhé s ohladom na vseobecný dosah kazdej schémy pomoci nic a priori neodôvodnuje, ze sa povaha a rozsah kontroly Komisie menia v závislosti od toho, ci táto schéma stanovuje, aby bola pomoc poskytnutá automaticky, alebo prostredníctvom vykonávacích opatrení. Ak totiz existuje protiprávna schéma pomoci, Komisii v zásade prinálezí preskúmat vseobecné a abstraktné charakteristiky tejto schémy (pozri bod 73 vyssie). V dôsledku toho, ak bola schéma pomoci vykonávaná prostredníctvom individuálneho rozhodnutia, ktoré v sebe zahrna diskrecnú právomoc, Komisia nie je povinná vykonat preskúmanie rozhodnutí o poskytnutí pomoci v jednotlivých prípadoch a najmä v kazdom individuálnom prípade posúdit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. 98 Po tretie okolnost, ci schéma pomoci bola vykonávaná automaticky, alebo prostredníctvom individuálnych rozhodnutí, nemá v priebehu vnútrostátneho vymáhania ziadny vplyv na dosah rozhodnutia Komisie vo vztahu k príjemcom. V obidvoch prípadoch sú totiz vnútrostátne orgány oprávnené iba na výkon tohto vseobecného a abstraktného rozhodnutia. Neprinálezí im overit, ci sú v kazdom individuálnom prípade splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES (pozri body 98 az 100 nizsie). 99 Navyse skutocnost, ze pomoc bola schválená prostredníctvom individuálnych rozhodnutí o uplatnení schémy pomoci, nevyhnutne neobmedzuje zlozitost posúdení, ktoré majú orgány urobit na úcely výkonu rozhodnutia Komisie, v ktorom vyssie uvedené individuálne rozhodnutia v zásade nie sú zohladnené (pozri bod 97 vyssie). V kazdom prípade vzhladom na to, ze vnútrostátne orgány sa vo vsetkých prípadoch obmedzujú na vykonanie rozhodnutia Komisie, úroven zlozitosti ich posúdení v priebehu vymáhania pomoci nepredstavuje relevantné kritérium na úcely preukázania toho, ci skutocní príjemcovia sú, alebo nie sú týmto rozhodnutím osobne dotknutí. Tvrdenie týkajúce sa zlozitosti takýchto posúdení, ktoré Komisia uz uplatnila v rámci svojho odvolania, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, Súdny dvor napokon v tomto rozsudku implicitne zamietol. c) O údajnej príslusnosti vnútrostátnych orgánov na overovanie existencie pomoci v kazdom individuálnom prípade pri výkone nariadenia vymáhania 100 Komisia v kazdom prípade na úcely preukázania, ze skutocní príjemcovia schémy pomoci nie sú osobne dotknutí rozhodnutím Komisie, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost pomoci a nariaduje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, tvrdí, ze pri výkone tohto rozhodnutia je dotknutý clenský stát príslusný nielen uplatnit kritériá uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale takisto v kazdom individuálnom prípade overit, ci sú s ohladom na subjektívnu situáciu dotknutého podniku splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. 101 Komisia vsak na podporu tohto tvrdenia nepredlozila ziadne odôvodnenie, ktoré by sa odlisovalo od toho, ze schéma pomoci posudzovaná v prejednávanom prípade nemá odvetvový charakter, ale uplatní sa na vsetky podniky usadené na ostrovnom území Benátok alebo Chioggie, z coho vyplýva, ze Komisia nebola schopná posúdit, ci boli podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES splnené v kazdom z mnohých predmetných odvetví cinnosti. Dotknutému clenskému státu teda prinálezí, aby vykonal túto kontrolu. 102 Na úvod je teda potrebné na jednej strane konstatovat, ze sa zdá, ze Komisia týmto navrhuje, aby boli vnútrostátne orgány pri výkone rozhodnutia, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost viacodvetvovej schémy pomoci a nariaduje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, automaticky oprávnené overit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES v odvetviach hospodárskej cinnosti, v ktorých Komisia nepreskúmala vplyv posudzovaných opatrení na obchod vnútri Spolocenstva a na hospodársku sútaz. Pôsobnost tejto právomoci vnútrostátnych orgánov bude teda závisiet od rozsahu preskúmania, ktoré vykonáva Komisia a ktoré samotné závisí od informácií oznámených tejto institúcii v priebehu správneho konania, takze vyssie uvedené obmedzenie právomoci vnútrostátnych orgánov bude spojené s právnou neistotou (pozri bod 85 vyssie a body 229 az 234 nizsie). 103 Na druhej strane v prejednávanom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia iba vylúcila kvalifikovanie predmetných oslobodení sociálnych odvodov, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis (pozri bod 13 vyssie) ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Hoci sa vo výroku napadnutého rozhodnutia nijako neodkazuje na pravidlo de minimis, je neoddelitelné od odôvodnenia tohto rozhodnutia, a teda musí byt vykladané vo svetle a v kontexte vsetkých dôvodov, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, [29]C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21, a rozsudok Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 163). V dôsledku toho v rozsahu, v akom Komisia v odôvodnení c. 110 napadnutého rozhodnutia vyhlasuje, ze opatrenia, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis, nepatria do pôsobnosti clánku 87 ES, tieto opatrenia nepodliehajú povinnosti vymáhania stanovenej v clánku 5 tohto rozhodnutia. Okrem toho sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza nijaký údaj, na základe ktorého by bolo mozné vylúcit iné predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov z povinnosti vymáhania z dôvodu, ze nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 104 V tomto kontexte tvrdenie uvádzané Komisiou, podla ktorého sú vnútrostátne orgány pri výkone napadnutého rozhodnutia príslusné v kazdom individuálnom prípade overit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES, nenachádza ziadne potvrdenie v judikatúre. V tejto súvislosti Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe poukazuje iba na rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia ([30]C-310/99, Zb. s. I-2289), z ktorého vyplýva, ze v rámci svojho preskúmania zalobného dôvodu zalozeného na nedostatku odôvodnenia Súdny dvor konstatoval, ze Komisia pri preskúmaní charakteristík predmetnej schémy pomoci a pri vysvetlovaní svojej analýzy napríklad jedného odvetvia dotknutého touto schémou z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze táto schéma poskytuje príjemcom znacnú výhodu vo vztahu k ich konkurentom a je takej povahy, ze ju môzu vyuzívat predovsetkým podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi (body 88 az 90 rozsudku). Súdny dvor, ktorý trval na tom, ze "napadnuté rozhodnutie by nemalo obsahovat analýzu pomoci poskytnutej v individuálnych prípadoch na základe tejto schémy", dodal, ze "individuálnu situáciu kazdého dotknutého podniku je potrebné overovat na úrovni vymáhania pomoci" (bod 91). Vzhladom na neexistenciu akýchkolvek údajov v tomto zmysle nic neumoznuje vykladat poslednú uvedenú vetu tak, ze odkazuje na individuálne preskúmanie podmienok na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES pocas konania o vymáhaní pomoci. Naproti tomu v kontexte sporu sa skôr zdá, ze Súdny dvor sa obmedzil na zdôraznenie dostatocného charakteru vseobecnej a abstraktnej analýzy schémy pomoci vykonanej v rozhodnutí Komisie, pricom zdôraznuje, ze preskúmanie individuálnej situácie príjemcov bude potrebné iba na úcely vymáhania pomoci práve pri výkone tohto rozhodnutia (pozri body 73 vyssie a 209 nizsie). 105 Navyse riesenie, ktoré v prejednávanom prípade obhajuje Komisia, je v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá dbá o to, aby protiprávnej pomoci nebolo priznané výhodnejsie zaobchádzanie nez pomoci, ktorá bola riadne oznámená. Konkrétne sa rozhodlo, ze ak bola poskytnutá nová pomoc, Komisia nie je v rozsahu, v akom táto pomoc nebola predtým oznámená, povinná preukázat existenciu skutocného vplyvu tejto pomoci na obchod a hospodársku sútaz. Takáto poziadavka by totiz zvýhodnovala clenské státy, ktoré vyplácajú pomoc v rozpore s oznamovacou povinnostou, na úkor tých státov, ktoré pomoc oznamujú v stádiu projektu (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 79). 106 Ak by sa pripustilo, ze dotknutý clenský stát môze pri výkone rozhodnutia Komisie týkajúcom sa protiprávnej schémy pomoci v kazdom individuálnom prípade overit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES, znamenalo by to, ze sa tomuto clenskému státu v prípade porusenia jeho oznamovacej povinnosti zverí právomoc, ktorá mu doposial nebola priznaná judikatúrou, ak by rozhodnutie Komisie vyhlásilo oznámenú schému pomoci za nezlucitelnú s trhom. V dôsledku toho, ak by sa táto teória Komisie mala v prejednávanom prípade pripustit, samotné uznanie podobných právomocí dotknutého státu pri existencii rozhodnutia Komisie, ktorým sa vyhlasuje oznámená schéma za nezlucitelnú so spolocným trhom, by umoznilo vyhnút sa výhodnejsiemu zaobchádzaniu s neoznámenou pomocou. 107 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Súdny dvor vyriesil niektoré otázky týkajúce sa pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES, pricom rozhodol, ze konaniu o oznámení podlieha iba státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, [31]C-71/04, Zb. 2005 s. I-7419, bod 32). Podla takej istej logiky, pokial ide o opatrenia schválené na úcely náhrady prílezitostných nákladov pri výkone povinností verejnej sluzby, z rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([32]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark", body 87 a 94), vyplýva, ze takéto opatrenia nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES a vzhladom na to nemusia byt oznamované, ak splnajú podmienky uvedené v tomto rozsudku. Naproti tomu súd Spolocenstva doposial nebol vyzvaný, aby rozhodol o otázke, ci sa opatrenia schválené na základe schémy pomoci, a to napríklad bud subjektu, ktorý nie je podnikom v zmysle clánku 87 ods.1 ES, alebo z dôvodu náhrady podniku poverenému vykonávaním povinností verejnej sluzby za podmienok uvedených v uz citovanom rozsudku Altmark, nepovazujú za pomoc, a teda môzu byt vykonávané bez schválenia Komisie, hoci táto institúcia predtým vyhlásila schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom. 108 Treba vsak zdôraznit, ze právomoc dotknutého clenského státu, ktorá bola potvrdená rozsudkom Xunta de Galicia, uz citovaným v bode 107 vyssie, definovat opatrenie s ohladom na podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES na úcely preukázania, ci podlieha povinnosti oznámenia a dodrzania suspenzívneho úcinku uvedeného v clánku 88 ods. 3 ES, tomuto clenskému státu neumoznuje vyhnút sa kontrolnej právomoci, ktorú Zmluva zveruje Komisii, kedze Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES. Ci uz ide o predbeznú kontrolu oznámenej pomoci, alebo o kontrolu protiprávnej pomoci a posteriori, táto kontrola sa v zásade týka tak kvalifikovania pomoci, ako aj, v prípade potreby, jej zlucitelnosti a Komisia ju v zásade vykonáva výlucne na základe vseobecných charakteristík schémy. Riesenie, ktoré Komisia zastáva v prejednávanom prípade, v sebe teda zahrna nielen prevod znacnej právomoci na dotknutý clenský stát, ale takisto zmenu podstaty kontroly schém pomoci, pretoze clenský stát môze pri výkone rozhodnutia Komisie systematicky zohladnit individuálnu situáciu kazdého príjemcu na úcely kvalifikácie opatrenia, ktoré tento príjemca vyuzil, a to bez ohladu na zistenie tejto institúcie o dopade predmetnej schémy pomoci na obchod vnútri Spolocenstva a na hospodársku sútaz. Pritom ani v prípade viacodvetvovej schémy nemôze byt uznanie takejto právomoci odôvodnené na úcely riadneho uplatnenia podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES. Pri preskúmaní takejto schémy zo strany Komisie má totiz dotknutý clenský stát moznost tým, ze túto institúciu na základe podkladov upozorní na situáciu trhu v stanovených odvetviach cinnosti, priviest ju najmä k overeniu toho, ci schéma pomoci môze v týchto odvetviach ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva a narusit hospodársku sútaz (pozri body 231 az 233 nizsie). Okrem toho dotknutému clenskému státu prinálezí v prípade potreby upozornit Komisiu na osobitnú individuálnu situáciu niektorých podnikov (pozri bod 209 nizsie). 109 Okrem toho z riesenia, ktoré navrhuje Komisia, vyplýva zmena jej spôsobov cinnosti. Ak sa totiz Komisia domnieva, ze dotknutý clenský stát nesprávne uplatnil clánok 87 ods. 1 ES v konaní o výkone rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie poskytnutej pomoci, prinálezí jej nielen opätovne zacat konanie v zmysle clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, ale aj obrátit sa priamo na Súdny dvor so zalobou o nesplnení povinnosti v zmysle clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES. 110 Riesenie, ktoré v prejednávanom prípade navrhuje Komisia, sa teda svojím dosahom odlisuje od riesenia, ku ktorému sa dospelo v oblasti verejných sluzieb v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 107 vyssie, ktorý clenským státom ponecháva moznost posudzovat opatrenia schválené ako náhrada za plnenie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú za urcitých podmienok vynaté z kvalifikovania státnej pomoci a v dôsledku toho z oznamovacej povinnosti. Takéto opatrenia vsak môzu byt predmetom kontroly a posteriori zo strany Komisie v rámci konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 prvom pododseku ES. 111 Za súcasného stavu pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci a judikatúry by uznanie právomoci dotknutého clenského státu v kazdom individuálnom prípade posúdit, ci sú splnené vsetky podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES pri výkone rozhodnutia Komisie, ktorým sa vyhlasuje schéma pomoci za nezlucitelnú a nariaduje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, mohlo narusit dosah úcinnosti kontroly, ktorú vykonáva Komisia v rámci konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES, pocas ktorého táto institúcia zvycajne predtým, nez pomoc vyhlási v prípade potreby za nezlucitelnú so spolocným trhom, túto pomoc kvalifikuje. 112 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalujúce podniky majú aktívnu legitimáciu vo vztahu k napadnutému rozhodnutiu. C -- O údajnej neexistencii aktívnej legitimácie výboru "Venezia vuole vivere" vo veci T-277/00 113 Komisia tvrdí, ze výbor, ktorý zoskupuje rôzne profesijné zdruzenia, nepredlozil dôkazy, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze jedno alebo viacero týchto zdruzení boli napadnutým rozhodnutím osobne dotknuté, najmä ako vyjednávaci pri vyhotovovaní schém pomoci skúmaných v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho podniky, ktoré sú clenmi týchto zdruzení, neboli samy dotknuté. 114 V tejto súvislosti v súlade s ustálenou judikatúrou stací v rozsahu, v akom má zalujúci podnik Coopservice aktívnu legitimáciu, uviest, ze nie je potrebné skúmat aktívnu legitimáciu výboru (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [33]C-313/90, Zb. 1993 s. I-1125, bod 31). Zaloba, ktorú podali Coopservice a výbor vo veci T-277/00, je teda prípustná. 115 Okrem toho v kazdom prípade treba dodat, ze výbor ako orgán zdruzujúci reprezentatívne profesijné zdruzenia podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii, ktoré sú výlucne z tohto dôvodu príjemcami predmetnej schémy pomoci, je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutý v rozsahu, v akom koná namiesto svojich clenov, ktorí sami mohli podat zalobu, ktorá by bola vyhlásená za prípustnú (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [34]T-447/93 az T-449/93, Zb. 1995, s. II-1971, bod 60). 116 Z toho vyplýva, ze prejednávané zaloby sú prípustné v celom rozsahu. O veci samej 117 Zalobcovia spochybnujú napadnuté rozhodnutie jednak v rozsahu, v akom sa v nom predmetné opatrenia státnej pomoci kvalifikujú ako nezlucitelné so spolocným trhom, a jednak v rozsahu, v akom sa v nom nariaduje povinnost vymáhania poskytnutej pomoci. A -- O údajne nesprávnom kvalifikovaní predmetných opatrení státnej pomoci ako nezlucitelných so spolocným trhom 118 Zalobcovia po prvé uvádzajú súbor zalobných dôvodov zalozených na porusení clánku 87 ods. 1 ES, clánku 86 ods. 2 ES a zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj na nedostatku odôvodnenia a na rozpornom charaktere odôvodnenia. Po druhé poukazujú na porusenie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, po tretie na porusenie clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, po stvrté na porusenie clánku 87 ods. 3 písm. e) ES a po piate na porusenie clánku 87 ods. 3 písm. b) ES a clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. 1. O údajnom porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 86 ods. 2 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a o údajnom nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 119 Zalobca, Hotel Cipriani, poukazuje na porusenie clánku 87 ods. 1 ES a na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 120 V prvom rade tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia c. 49, 50 a 58) je nedostatocne odôvodnené, co je výsledkom toho, ze nebol zohladnený miestny charakter dotknutého trhu. 121 Tvrdí, ze Komisia je povinná analyzovat charakteristiky, podrobné dojednania a obsah posudzovaných opatrení na úcely posúdenia ich úcinkov na obchod a hospodársku sútaz na základe odvetvového preskúmania. 122 Obmedzenie povinnosti odôvodnenia vo vztahu k schémam pomoci by okrem iného narusilo celkové preskúmanie súdu Spolocenstva, pokial ide o kvalifikovanie opatrenia s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES. 123 V prejednávanom prípade sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza nijaký odkaz, a to ani súhrnný, na dotknuté trhy výrobkov a sluzieb ani na toky dovozu a vývozu a postavenie dotknutých podnikov na týchto trhoch. Predovsetkým sa v nom nijako nespomínajú hotelierske odvetvie a odvetvie restauracných sluzieb. 124 Na rozdiel od tvrdení Komisie talianskym orgánom neprinálezí v rámci konania o vymáhaní pomoci urcit a posúdit situáciu kazdého príjemcu. Tieto orgány sú totiz povinné automaticky prebrat závery, ktoré v napadnutom rozhodnutí uviedla Komisia. V prejednávanom prípade teda talianske orgány mali pri výkone napadnutého rozhodnutia práve z dôvodu nedostatku odôvodnenia tohto rozhodnutia poziadat Komisiu o upresnenia, aby tak mohli vymedzit podniky, ktoré vyuzívajú opatrenia splnajúce kritérium ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva (pozri odpovede Komisie z 29. augusta a z 29. októbra 2001 pripojené k odpovediam talianskej vlády z 12. marca 2004 na otázky Súdu prvého stupna). 125 Zalobca v druhom rade tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila clánok 87 ods. 1 ES, kedze namiesto toho, aby zohladnila miestny charakter dotknutého trhu, vychádzala z "generických" predpokladov. 126 Zalobca na pojednávaní zdôraznil, ze Komisia nemôze vychádzat z takéhoto predpokladu, kedze vie o tom, ze posudzované opatrenia v prospech urcitých kategórií podnikov nemôzu ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva ani hospodársku sútaz. 127 Miestny charakter hotelierskych a restauracných cinností bol vseobecne potvrdený najmä v usmerneniach o státnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] ([35]Ú. v. ES C 146, 1997, s. 6). Spotrebitelia si totiz vyberajú hotel v oblasti alebo co mozno najblizsie k oblasti, v ktorej majú v úmysle ostat. 128 Okrem toho má hoteliersky trh v Benátkach v kazdom prípade osobitný charakter. Z dôvodu atraktívnosti tohto mesta sa benátske hotelierske podniky nenachádzajú v konkurencnom vztahu s podnikmi toho istého odvetvia usadenými v inom meste. Kritérium výberu spotrebitelov nespocíva v cene, ale v umiestnení hotelov. Predmetné opatrenia teda nemohli ani potenciálne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a hospodársku sútaz. 129 V prejednávanom prípade Komisia mala k dispozícii potrebné informácie týkajúce sa predovsetkým osobitosti hotelierskeho odvetvia v Benátkach najmä vdaka úcasti výboru v správnom konaní. Navyse talianske orgány jej predlozili informácie o predmetných odvetviach a o viacerých podnikoch, ktoré sú príjemcami (pozri odôvodnenia c. 6 a 13 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade Komisii prinálezalo tieto orgány poziadat o dodatocné informácie o situácii rozlicných príjemcov podla konaní upravených v nariadení c. 659/1999, pricom nebolo nevyhnutné udelit príkaz. 130 Vzhladom na tieto okolnosti bolo napadnuté rozhodnutie okrem iného nezrozumitelné a rozporné v rozsahu, v akom Komisia zohladnila iba miestny rozmer urcitých kolektívnych sluzieb. 131 V tretom rade sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila clánok 87 ods. 1 ES, kedze nezohladnila zvýsené náklady, ktoré znásali podniky usadené v Benátkach, na úcely posúdenia, ci predmetné opatrenia boli takej povahy, ze mohli priniest efektívnu hospodársku výhodu ich príjemcom. Navyse v tejto súvislosti je napadnuté rozhodnutie takisto nedostatocne odôvodnené. 132 Vyssie uvedené zvýsené náklady dosahovali podla znaleckého posudku z 8. septembra 2000, ktorú predlozil zalobca, 8 az 12 % obratu dotknutých podnikov. Na rozdiel od tvrdení Komisie boli vypocítané na základe konkrétnych a objektívnych referencných bodov. 133 Tieto zvýsené náklady neboli výsledkom makroekonomických faktorov spojených napríklad s úverovými nákladmi, so zdanením alebo s menovým kurzom, ale vyplývali z jedinej skutocnosti, a síce ze cinnost sa vykonáva v Benátkach. Boli iba ciastocne kompenzované predmetnými opatreniami, co okrem iného vysvetluje to, ze ceny spolocnosti Hotel Cipriani sú vyssie nez ceny, ktoré zvycajne uplatnujú zariadenia usadené inde. -- Vec T-270/00 134 Zalobca, spolocnost Italgas, tvrdí, ze talianske orgány predlozili Komisii údaje týkajúce sa predmetných danových oslobodení rozdelených podla odvetvia. Tejto institúcii teda prislúcha vykonat hoci aj súhrnné celkové preskúmanie predpokladaného vplyvu posudzovaných opatrení na obchod vnútri Spolocenstva a na hospodársku sútaz v predmetných odvetviach cinnosti. 135 Okrem toho sa v usmerneniach o podpore zamestnanosti z 12. decembra 1995 [neoficiálny preklad] ([36]Ú. v. ES C 334, s. 4) výslovne stanovuje, ze opatrenia v prospech zamestnanosti "týkajúce sa cinností, ktoré nie sú predmetom obchodu medzi clenskými státmi (napríklad sluzby komunálnej údrzby, niektoré miestne iniciatívy zamestnanosti)" [neoficiálny preklad], nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 136 Vzhladom na tieto okolnosti zalobca v prvom rade tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené v rozsahu, v akom neobsahuje dostatocné preskúmanie skutkových okolností. 137 Zalobca popiera, ze by sa Komisia v rozhodnutiach týkajúcich sa schém pomoci mohla odvolávat na "najhorsí mozný prípad" (worst case scenario). Ak sa v takomto rozhodnutí skúmal iba najhorsí mozný prípad, pricom vsak toto rozhodnutie zahrnalo povinnost vymáhania vseobecného dosahu, je potrebné upresnit, ktorý orgán, za akých okolností a na základe akých kritérií môze urcit, ci predpokladaný prípad nastal a vo vztahu ku ktorým prevádzkovatelom alebo kategóriám prevádzkovatelov. 138 Zalobca na pojednávaní zdôraznil, ze Komisia má pri skúmaní schémy pomoci k dispozícii výlucnú právomoc na úcely uplatnenia hmotnoprávnych ustanovení clánku 87 ES. V súcasnom systéme kontroly státnej pomoci Spolocenstva Komisia totiz nemá moznost delegovat svoje diskrecné právomoci posúdenia na vnútrostátne orgány. Jej rozhodnutie teda musí obsahovat odôvodnenie potrebné na to, aby súd Spolocenstva mohol vykonat svoje preskúmanie tohto rozhodnutia a aby vnútrostátne orgány mohli vykonat nariadenie vymáhania, ktoré podlieha preskúmaniu vnútrostátneho súdu, ktorému prinálezí výlucne zabezpecit dodrzanie rozhodnutia Komisie. 139 V prejednávanom prípade zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahovalo informácie potrebné na úcely jeho vykonania vo vztahu k spolocnosti Italgas. Vnútrostátne orgány teda pri vyzadovaní vrátenia údajnej pomoci vychádzali z posúdenia, ktoré sa nachádza vo vyssie uvedenom liste Komisie z 29. októbra 2001. Kedze toto posúdenie bolo vykonané po prijatí napadnutého rozhodnutia, nemôze uzitocne viest k návrhu na zacatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore. 140 Vzhladom na tieto okolnosti by pripustenie toho, ze Komisia mohla pri posudzovaní schémy pomoci vychádzat z domnienok, viedlo k oslabeniu jej povinnosti nálezitého a nestranného preskúmania a v dôsledku toho k obmedzeniu moznosti napadnút rozhodnutie Komisie. 141 Komisia sa v druhom rade dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila clánok 87 ods. 1 ES, kedze odmietla zohladnit kompenzacný charakter predmetných opatrení, pricom nevykonala ani súhrnnú analýzu trhových podmienok. 142 V prejednávanom prípade pocas správneho konania talianske orgány vychádzajúc zo správy COSES poukázali na zvýsené náklady, ktoré znásajú podniky pôsobiace na ostrovoch lagúny. Domnievali sa, ze tieto podniky sa, pokial ide predovsetkým o nestabilitu práce, nachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov v Mezzogiorne. Cielom predmetných úlav na sociálnych odvodoch bolo totiz aspon ciastocne kompenzovat nevýhodné podmienky pracovného trhu v oblasti lagúny a tým spomalit hromadný odchod podnikov do vnútrozemia. Tieto opatrenia boli oprávnene urcené na vyrovnanie nákladov, ktoré znásali dotknuté podniky, s nákladmi, ktoré znásali podniky usadené vo vnútrozemí, pricom zvýsené náklady boli vypocítané odkazom na náklady vo vnútrozemí. V kazdom prípade napadnuté rozhodnutie nie je v tejto súvislosti odôvodnené v rozsahu, v akom Komisia nepreukázala, ze náklady, ktoré znásali podniky usadené v lagúne, spadajú do priemeru Spolocenstva. 143 V tretom rade je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatocné, obsahuje zjavné rozpory a má diskriminacný charakter, pokial ide o uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES, najmä v spojení s clánkom 86 ES. 144 Pokial totiz ide o mestské podniky, Komisia individuálne overila, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. 145 Naproti tomu Komisia neanalyzovala celkovú situáciu iných podnikov, ktoré sa v podstate nachádzali v situácii analogickej so situáciou mestských podnikov. Toto rozdielne zaobchádzanie neodôvodnuje skutocnost, ze sa v prospech mestských podnikov uplatnila výnimka v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. 146 Nedostatok odôvodnenia, rozpor v odôvodnení a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania sú este zjavnejsie v prípade spolocnosti Italgas. V posudzovanom období (1995 -- 1996) totiz odvetvie distribúcie plynu na úrovni vidieka, v ktorom pôsobila spolocnost Veneziana Gas, ktorú prevzala spolocnost Italgas, nebolo liberalizované. Kedze vôbec neexistoval obchod a hospodárska sútaz, oslobodenia, ktoré získala spolocnost Veneziana Gas, nemohli ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva ani volnú hospodársku sútaz. K liberalizácii trhu plynu na úrovni Spolocenstva doslo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ([37]Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28). Navyse v predmetnom období spolocnost Veneziana Gas vyuzívala mestský zákonný monopol vo forme výlucnej koncesie na distribúciu a dodávky plynu na území mesta Benátky. 147 Okrem toho distribúcia plynu na úrovni obce je sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu. Zodpovednost za fungovanie tejto sluzby bola priznaná spolocnosti Veneziana Gas na základe aktu orgánu obce z roku 1970, z ktorého jasne vyplýva povaha a trvanie povinností verejných sluzieb, ako aj dotknuté miestne územie. V tomto akte príslusné orgány stanovili uplatnitelné tarify podla jednotných parametrov pre celé Taliansko. 148 Na úcely posúdenia zvýsených nákladov, ktorým musela celit spolocnost Veneziana Gas, je logicky potrebné porovnat náklady, ktoré znásala táto spolocnost, s nákladmi iných podnikov, na ktoré sa vztahuje ten istý tarifný systém definovaný na vnútrostátnej úrovni. 149 V prejednávanom prípade by bolo mozné situáciu spolocnosti Veneziana Gas v relevantnom období porovnat predovsetkým so situáciou mestského podniku ASPIV. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia konstatovala, ze oslobodenia priznané podniku ASPIV, ktorý bol poverený integrovaným riadením vodných zdrojov, boli urcené výlucne na kompenzáciu dodatocných nákladov vyplývajúcich z vykonávania úlohy verejnej sluzby, ktorá bola tomuto podniku zverená. 150 Talianska republika, ktorá do konania vstupuje na podporu návrhov spolocnosti Italgas, tvrdí, ze vzhladom na relatívne nízku výsku predmetných oslobodení mala Komisia dotknuté odvetvia identifikovat a na základe podkladov urcit tie z nich, ktoré sú charakterizované zivou hospodárskou sútazou. V prejednávanom prípade Komisia nespochybnila tvrdenia talianskych orgánov a dotknutých tretích osôb, podla ktorých podniky usadené v oblasti lagúny Benátok vo vseobecnosti vykonávali bud cinnosti miestnej verejnej sluzby, alebo umelecké, resp. obchodné cinnosti úzko spojené s ostrovným územím, takze neboli v konkurencnom vztahu s podnikmi usadenými mimo tohto územia. 151 Talianska vláda okrem toho poukazuje na kompenzacný charakter posudzovaných opatrení. Vychádza najmä z rozsudku z 5. októbra 1999, Francúzsko/Komisia ([38]C-251/97, Zb. 1999 s. I-6639, body 40 az 47), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze úlavy na sociálnych príspevkoch smerujú ku kompenzácii zvýsených nákladov, ktoré znásali podniky v niektorých odvetviach v dôsledku kolektívnej dohody, nemôze mat za následok ich vylúcenie z kvalifikovania ako státnej pomoci. Z toho a contrario vyplýva, ze aj ked dodatocné náklady nie sú výsledkom slobodnej volby dotknutého podniku vo vztahu k výhodám získaným v niektorých oblastiach výmenou za ústupky priznané v iných oblastiach, opatrenia urcené na kompenzáciu týchto zvýsených "nedobrovolných" nákladov sa nemôzu povazovat za státnu pomoc. V prejednávanom prípade vsak predmetné zvýsené náklady nevyhnutne znásali vsetky podniky pôsobiace v ostrovnej oblasti. Ich ciastocná kompenzácia prostredníctvom posudzovaných opatrení sa teda nemôze povazovat za státnu pomoc. -- Vec T-277/00 152 Zalobcovia, spolocnost Coopservice a výbor, poukazujú na porusenie clánku 87 ods. 1 ES a povinnosti odôvodnenia. 153 Predmetné opatrenia majú pre podniky nachádzajúce sa v oblasti lagúny v prvom rade kompenzacný charakter, a to za ich prínos k zachovaniu architektonického a kultúrneho dedicstva Benátok. Podla vyssie uvedenej správy COSES predstavujú 2,9 % obratu podnikov, ktoré sú príjemcami, zatial co zvýsené náklady vyplývajúce z toho, ze tieto podniky sú usadené v Benátkach, dosahujú 9,5 % tohto obratu. Nevyhnutnost kompenzovat zvýsené náklady, ktoré znásajú prevádzkovatelia v ostrovných oblastiach, bola okrem toho priznaná najmä vo vyhlásení c. 30 o ostrovných oblastiach, ktoré bolo pripojené k záverecnému aktu Amsterdamskej zmluvy, a clánku 130 A Zmluvy ES (teraz clánok 158 ES). 154 V prejednávanom prípade Komisia nepreukázala, ze náklady, ktoré znásali podniky pôsobiace vo vnútrozemí, na ktoré odkazujú talianske orgány na úcely porovnania, odrázali výhodnejsiu skutocnost, nez je priemer Spolocenstva, a ze náklady, ktoré znásali podniky nachádzajúce sa v lagúne, boli naproti tomu v súlade s priemerom Spolocenstva. 155 Okrem toho, ked Komisia preverovala, ci predmetné opatrenia predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, porusila prednost pravidiel hospodárskej a sociálnej súdrznosti pred pravidlami hospodárskej sútaze. Uprednostnila tie druhé, cím porusila clánok 2 Zmluvy EÚ. Posudzované opatrenia mali podla zalobcov umoznit realizáciu cielov definovaných vo vyssie uvedenom clánku 2. 156 V druhom rade sa zalobca odvoláva na nízku sumu oslobodení od sociálnych odvodov, z ktorej mal v priemere prospech kazdý z dotknutých prevádzkovatelov. Tvrdí, ze väcsina podnikov, ktoré mali prospech z posudzovaných opatrení, vykonávala svoju cinnost na výlucne miestnej úrovni. V tejto súvislosti zalobca osobitne uvádza podniky aktívne v odvetviach hotelierstva, miestnej dopravy alebo cistenia. To, ze podniky aktívne výlucne na miestnej úrovni nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, bolo napokon potvrdené Komisiou nielen napríklad v uz citovaných usmerneniach o podpore zamestnanosti a v usmerneniach Spolocenstva o státnej pomoci MSP, ale takisto v samotnom napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 90, 91 a 93), pokial ide o niektoré mestské podniky. 157 V tomto kontexte sa v napadnutom rozhodnutí vyskytuje takisto rozpor v odôvodnení a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 158 V tejto súvislosti zalobcovia, ktorí vychádzajú z dokumentov predlozených Komisiou na poziadanie Súdu prvého stupna, uviedli rovnocennost informácií a ziadostí o neuplatnenie clánku 87 ods. 1 ES predlozených Komisii pocas správneho konania, pokial ide o mestské podniky na jednej strane a niektoré odvetvia miestnych cinností na druhej strane. 159 Mesto Benátky totiz neidentifikovalo podniky, vo vztahu ku ktorým ziadalo o výnimku na základe clánku 86 ods. 2 ES, a neodvolávalo sa na miestny charakter trhu, na ktorom podnikali. Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech mestských podnikov ACTV a AMAV a podniku Panfido nepredstavovali státnu pomoc, a to z dôvodu, ze predmetné trhy mali miestny charakter. Talianske orgány vo svojich pripomienkach z 23. januára 1999 poskytli zoznam odvetví, v ktorých sa podniky nemohli zúcastnovat na obchode, vrátane odvetví výstavby, obchodu, hotelierstva, ako aj sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. Okrem toho vyssie uvedené tabulky INPS, pripojené k týmto pripomienkam, uvádzali mnozstvo podnikov, ktoré sú príjemcami, a mnozstvo dotknutých pracovníkov podla odvetvia cinnosti. Navyse výbor vo svojich pripomienkach zo 17. marca 1998 zdôraznil, ze osobitná povaha, v zásade miestna, cinností vykonávaných väcsinou podnikov, ktoré sú príjemcami, bránila usadeniu sa týchto podnikov na trhu typickom silnou hospodárskou sútazou a jej dôsledkom bolo, ze aj prípadný dopad na objem obchodu medzi clenskými státmi bol v kazdom prípade minimálny. Napokon správa COSES z marca 1998 analyzovala najmä odvetvia obchodu, hotelierstva, sluzieb a remeselných cinností, ako práva so sklom z Murana, v prípade ktorých sú trhy obmedzené na historické centrum alebo maximálne na územie mesta Benátky. 160 Vzhladom na tieto okolnosti si Komisia mala vyziadat dodatocné informácie od najvýznamnejsích podnikov, napríklad prostredníctvom výzvy talianskym orgánom, ako to urobila v prípade mestských podnikov. 161 V prejednávanom prípade zalobcovia uvádzajú, ze situácia spolocnosti Coopservice bolo analogická so situáciou spolocnosti AMAV (odôvodnenie c. 93 napadnutého rozhodnutia), kedze dva podniky vykonávali tú istú cinnost riadenia sluzieb cistenia a údrzby na výlucne miestnej úrovni. 162 Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie. Neobsahovalo ziadnu analýzu dopadu posudzovaných opatrení na obchod vnútri Spolocenstva a na hospodársku sútaz, ale vychádzalo výlucne z domnienok. 163 V tretom rade sa zalobcovia odvolávajú na porusenie clánku 86 ods. 2 ES. Tvrdia, ze spolocnost Coopservice poskytuje sluzby cistenia a údrzby verejnoprávnym a súkromným subjektom v meste Benátky s cielom uspokojit vseobecný záujem. Tvrdenia Komisie 164 Komisia pripomína, ze pri skúmaní schémy pomoci sa môze obmedzit na preskúmanie vseobecnej charakteristiky tejto schémy. Musí vychádzat z najhorsieho mozného prípadu (worst case scenario) tak na kvalifikovanie posudzovanej schémy, ako aj prípadne na posúdenie jej zlucitelnosti so spolocným trhom. 165 V prejednávanom prípade skutocnost, ze talianske orgány poskytli Komisii údaje rozdelené podla odvetví, kde bol uvedený najmä pocet podnikov teoreticky dotknutých schémou, nemení odôvodnenost tohto prístupu. Komisia totiz nemohla zalozit svoje posúdenie na týchto konkrétnych údajoch dodaných talianskymi orgánmi po protiprávnom poskytnutí predmetnej schémy pomoci, pretoze by inak poskytla dotknutému clenskému státu výhodu konkrétnej analýzy ex post. 166 Komisia vzhladom na informácie, ktoré mala, v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 49) z právneho hladiska dostatocne preverila dodrzanie vsetkých podmienok na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. 167 Prinálezí vnútrostátnym orgánom pri výkone napadnutého rozhodnutia, aby vykonali posúdenie individuálnej situácie kazdého príjemcu. 168 Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze vnútrostátne orgány a súdy musia dodrziavat posúdenie nezlucitelnosti schémy pomoci vykonané Komisiou bez toho, aby bola narusená moznost súdov predlozit Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa platnosti v zmysle clánku 234 ES. Naproti tomu vnútrostátne orgány sa musia pri vymáhaní poskytnutej pomoci ubezpecit, ze v individuálnom prípade opatrenie v skutocnosti predstavuje pomoc, ci uz ide o novú pomoc, ktorá nebola vyhlásená za zlucitelnú v zmysle nariadenia o oslobodení, alebo o iné rozhodnutie Komisie. 169 V kazdom prípade Komisia namieta proti tomu, ze posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov, z ktorých mali prospech zalobcovia, nemali ziadny dopad na obchod medzi clenskými státmi. Cinnost hotelového ubytovania v Benátkach by mohla v urcitých prípadoch patrit do prúdu, ktorý je súcastou obchodu medzi clenskými státmi. Pokial ide o trh poskytovania sluzieb cistenia na priemyselnej úrovni, na ktorom podniká Coopservice, mohol by byt zaujímavý rovnako pre zahranicné podniky, najmä ak zverené úlohy majú významnú hospodársku hodnotu. Napokon niet nijakej pochybnosti, ze spolocnost Italgas, ktorá podniká na trhu energie, je v hospodárskej sútazi s prevádzkovatelmi iných clenských státov. 170 Okrem toho Komisia tvrdí, ze posudzované opatrenia nemajú kompenzacný charakter umoznujúci vylúcit ich z pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 171 Zalobcovia uvádzajú, ze podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES, týkajúce sa poskytnutia hospodárskej výhody, ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva a vplyvu na hospodársku sútaz, nie sú v prejednávanom prípade splnené. Tvrdia, ze predmetná schéma pomoci mala kompenzacný charakter, a preto neposkytovala nijakú výhodu svojim príjemcom. Navyse Komisia nepreukázala, ze táto schéma mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a mat vplyv na hospodársku sútaz. Okrem toho v napadnutom rozhodnutí doslo k nedostatku alebo neexistencii odôvodnenia, pokial ide o vyssie uvedené podmienky uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES. 172 Navyse Italgas (vec T-270/00) a Coopservice, ako aj výbor (vec T-277/00) tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je diskriminacné a rozporné v rozsahu, v akom Komisia preskúmala individuálne situácie iba v prípade mestských podnikov. Toto rozhodnutie je takisto v rozpore s clánkom 86 ods. 2 ES. 173 Je potrebné preskupit vsetky tieto dôvody zalozené na porusení clánku 87 ods. 1 ES, povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania tak, aby boli najprv preskúmané vo vztahu k údajnej neexistencii poskytnutia výhody, vyplývajúcej z toho, ze posudzované opatrenie bolo údajne kompenzacnej povahy, a potom vo vztahu k údajnej neexistencii ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva a vplyvu na hospodársku sútaz. O údajnej neexistencii výhody z dôvodu, ze posudzované opatrenia boli údajne kompenzacnej povahy 174 Na to, aby mohlo byt opatrenie kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí priznávat selektívnu výhodu pre urcité podniky alebo odvetvia cinnosti. Tento clánok sa totiz týka pomoci, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze "zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru". 175 V prejednávanom prípade predmetné opatrenie spocíva v oslobodeniach od sociálnych odvodov v prospech vsetkých podnikov usadených na území Benátok a Chioggie. Zalobcovia nepopierajú selektívnost týchto oslobodení, ktorá vyplýva v prejednávanom prípade z regionálnej osobitosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [39]C-88/03, Zb. 2006 s. I-7115). 176 Navyse je nesporné, ze oslobodenia od predmetných sociálnych odvodov zmensujú náklady, ktoré zvycajne zatazujú rozpocet podniku, a preto poskytujú financnú výhodu svojim príjemcom oproti podnikom, ktoré ich musia odvádzat (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [40]C-387/92, Zb. 1994 s. I-877, body 13 a 14). 177 V kazdom prípade zalobcovia tvrdia, ze posudzovaná schéma oslobodenia od sociálnych odvodov neposkytuje nijakú výhodu osobám, ktoré z nej majú prospech, kedze má kompenzacný charakter. 178 V tejto súvislosti vsetci zalobcovia tvrdia, ze predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov sa obmedzujú na ciastocnú kompenzáciu strukturálnych nevýhod, ktoré predstavujú zvýsené náklady znásané podnikmi aktívnymi na ostrovoch lagúny. Okrem toho Italgas (vec T-270/00) a Coopservice, ako aj výbor (vec T-277/00) tvrdia, ze tieto oslobodenia sú ciastocnou kompenzáciou za riadenie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorými boli poverené dva zalujúce podniky. O údajnej kompenzácii strukturálnych nevýhod (veci T-254/00, T-270/00 a T-277/00) 179 Podla zalobcov a Talianskej republiky, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov spolocnosti Italgas, posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov neposkytovali ziadnu konkurencnú výhodu podnikom, ktoré sú príjemcami, ale ciastocne kompenzovali nevýhodnú konkurencnú situáciu. Podniky usadené na ostrovoch lagúny totiz znásali dodatocné náklady spojené najmä so získaním a starostlivostou o budovy, predovsetkým vzhladom na vysoké nájomné a kúpne ceny, obmedzenia spojené s vlhkostou a so sezónnymi záplavami a povinnosti týkajúce sa nevyhnutnosti ochranovat historické dedicstvo a krajinu, ako aj zvýsené náklady na dopravu a prekladanie zásob a tovarov. Navyse náklady na tovary a sluzby sú z dôvodu turistického charakteru Benátok takisto vyssie. 180 Takúto argumentáciu uz uplatnili talianske orgány, ako aj mesto Benátky a výbor, a to pocas správneho konania na základe dvoch stúdií COSES (pozri bod 9 vyssie). 181 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 52 az 54) Komisia túto argumentáciu spochybnuje z dôvodu, ze kompenzacný charakter opatrenia nevylucuje, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc, ale môze byt v niektorých prípadoch zohladnený na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. V podstate vysvetluje, ze cielom Zmluvy nie je zabezpecit úplnú teoretickú rovnost medzi podnikmi. Tieto podniky pôsobia na skutocnom trhu, a nie na dokonalom trhu, na ktorom by boli vsetky podliehali rovnakým podmienkam. Navyse údajné zvýsené náklady neboli vypocítané s ohladom na priemerné náklady európskych podnikov, ale vo vztahu k nákladom, ktoré by dotknuté podniky znásali, ak by sa premiestnili do vnútrozemia. 182 Táto analýza Komisie je v súlade s judikatúrou. Súdny dvor totiz vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie (bod 61), ktorým sa potvrdzuje rozsudok Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, pripomenul, ze skutocnost, ze clenský stát sa snazí prostredníctvom jednostranných opatrení priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci. V tejto veci bola údajná nevýhoda spojená konkrétne s geografickou situáciou, ktorá mala za následok to, ze najmä príjemcovia predmetnej regionálnej schémy pomoci boli vystavení hospodárskej sútazi s prevádzkovatelmi usadenými v tretích krajinách, ktorí vyuzívali státnu pomoc a nizsie zdanenie (pozri rozsudok Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 64 a 101). 183 Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Hotel Cipriani sa táto judikatúra nevztahuje iba na opatrenia urcené na kompenzovanie konkurencnej nevýhody spojenej s takými makroekonomickými faktormi, akými sú úverové náklady, zdanenie alebo menový kurz. 184 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze cielom pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci je, podobne ako v prípade vsetkých sútazných pravidiel Spolocenstva, zabezpecit nie dokonalú, ale efektívnu a úcinnú hospodársku sútaz, ako to zdôraznuje Komisia v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 181 vyssie). 185 Vzhladom na tieto okolnosti je mozné v prípade kompenzácie strukturálnych nevýhod vylúcit kvalifikovanie státnej pomoci iba v niektorých osobitných situáciách. Po prvé podla ustálenej judikatúry výhoda priznaná podniku na úcely nápravy nevýhodnej konkurencnej situácie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak je odôvodnená hospodárskymi dôvodmi a ak nie je diskriminacná vo vztahu k hospodárskym prevádzkovatelom usadeným v rozlicných clenských státoch. Pri takomto type situácie súd Spolocenstva v skutocnosti uplatnuje kritérium súkromného prevádzkovatela v trhovom hospodárstve (pozri rozsudok Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 99). To bol napríklad prípad preferencnej tarify na zemný plyn, ktorá bola schválená podnikom zaoberajúcim sa záhradníctvom v skleníkoch zo strany spolocnosti Gasunie, kontrolovanej holandskými orgánmi, kedze táto tarifa bola objektívne odôvodnená nevyhnutnostou uplatnovat konkurencné ceny vo vztahu k iným zdrojom energie v kontexte dotknutého trhu (rozsudok Kwekerij Van der Kooy a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 30). 186 Po druhé z judikatúry takisto vyplýva, ze výhoda priznaná podniku, ktorá znizuje náklady zvycajne zahrnuté v jeho rozpocte, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak táto výhoda smeruje k náprave toho, ze podnik, ktorý je príjemcom, celí dodatocným nákladom vyplývajúcim z odchylnej schémy, ktoré sa nevztahujú na konkurencné podniky podliehajúce právu Spolocenstva za zvycajných trhových podmienok. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 23. marca 2006, Enirisorse ([41]C-237/04, Zb. 2006 s. I-2843, bod 32), tiez rozhodol, ze talianske právo, ktoré obmedzuje právo na náhradu v prípade, ze spolocníci výnimocne vrátia spolocnosti Sotacarbo SpA svoje obchodné podiely, a tým odlahcuje túto spolocnost od výdavkov, ktoré by mala zvycajne znásat, v skutocnosti len neutralizuje výhodu priznanú spolocníkovi spolocnosti Enirisorse SpA vo forme výnimocnej moznosti vrátenia obchodného podielu, predstavujúcu výnimku zo vseobecného práva. Súdny dvor z toho vyvodil, ze toto právo nijako nemá za následok vytvorenie hospodárskej výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v prospech spolocnosti Sotacarbo. 187 V rovnakej myslienkovej línii Súd prvého stupna vo svojom rozsudku zo 16. marca 2004, Danske Busvognmćnd/Komisia ([42]T-157/01, Zb. 2004 s. II-917, bod 57), rozhodol, ze pri privatizácii prepravného autobusového podniku Combus A/S vyplatenie jednej odmeny v prospech úradníkov, ktorí boli zamestnaní v tejto spolocnosti, zo strany Dánskeho královstva ako kompenzácia za vzdanie sa ich práv vyplývajúcich z ich statútu úradníkov pri ich prechode na statút zmluvného zamestnanca v spolocnosti Combus nepredstavovalo státnu pomoc. Súd prvého stupna totiz v tejto súvislosti pripustil, ze predmetné opatrenie smeruje k nahradeniu privilegovaného a nákladného statútu úradníkov zamestnaných v spolocnosti Combus statútom zmluvného zamestnanca porovnatelného so statútom zamestnancov iných prepravných autobusových podnikov a tým k oslobodeniu spolocnosti Combus od strukturálnej nevýhody vyplývajúcej z privilegovaného statútu úradníkov v porovnaní s jej súkromnými konkurentmi. Naproti tomu Súdny dvor vo svojom rozsudku Francúzsko/Komisia, uz citovanom v bode 149 vyssie (body 46 a 47), na ktorý poukazuje Talianska republika, rozhodol, ze skutocnost, ze prejednávané státne opatrenia smerujú ku kompenzácii zvýsených nákladov podnikov niektorých odvetví, ktoré tieto podniky prevzali ako výsledok záveru a vykonania kolektívnej dohody odvetvia, nemôze tieto opatrenia vylúcit z kvalifikovania státnej pomoci z dôvodu, ze dohody, ktoré uzavreli sociálni partneri, predstavujú celok, ktorý je výsledkom kompromisu, ked kazdá strana urobila ústupok v niektorých oblastiach výmenou za výhody v iných oblastiach, takze za okolností predmetného prípadu bolo nemozné s potrebnou presnostou zhodnotit konecné náklady takýchto dohôd pre podniky. Na rozdiel od tvrdení Talianskej republiky rozhodujúci prvok v tomto rozsudku nespocíva v súhlasnom charaktere posudzovaných kolektívnych dohôd, ale v rovnováhe konecných nákladov, ktoré znásali sociálni partneri, a v nemoznosti presným spôsobom zhodnotit náklady týchto dohôd pre podniky. 188 V prejednávanom prípade z povahy posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov, ktoré smerujú k ciastocnej kompenzácii strukturálnych nevýhod spojených s dodatocnými nákladmi, ktoré znásajú podniky z dôvodu, ze sú usadené na ostrovoch lagúny (pozri bod 179 vyssie), zjavne vyplýva, ze nie sú odôvodnené ani objektívnymi hospodárskymi dôvodmi, ani takými poziadavkami spojenými so súdrznostou uplatnitelnej právnej schémy a s rovnováhou práv a povinností -- s ohladom na vseobecné právo, ktorému podliehajú konkurencné podniky --, akými sú tie, dôvody a poziadavky ktoré boli zohladnené v judikatúre skúmanej v predchádzajúcich bodoch. 189 Okrem toho na rozdiel od okolností, o ktoré ide v rozsudkoch Enirisorse, uz citovanom v bode 186 vyssie, a Danske Busvognmaend/Komisia, uz citovanom v bode 187 vyssie, v prejednávanom prípade neexistuje priama súvislost medzi predmetnou schémou oslobodenia od sociálnych odvodov a danými cielmi, ktoré smerujú ku kompenzácii zvýsených nákladov spojených s osobitnými strukturálnymi problémami vyplývajúcimi z toho, ze Benátky a Chioggia sa nachádzajú v lagúne. Konkrétne predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov stanovené v prospech vsetkých podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii, ktoré smerujú k ulahceniu zamestnávania znízením zátaze zamestnávatelov, nemieria osobitne ku kompenzácii takých údajných strukturálnych nevýhod, akými sú zvýsené náklady spojené napríklad s nadobudnutím a údrzbou budov alebo obmedzenia vyplývajúce z vlhkosti a zo sezónnych záplav ("acqua alta"; pozri bod 179 vyssie). V tejto súvislosti nie je preukázané, ze odvetvia, ktoré sú najviac dotknuté údajnými strukturálnymi nevýhodami, sú tie, ktoré vytvárajú najviac pracovných miest, a preto pozívajú najväcsiu ciastocnú kompenzácii svojich dodatocných nákladov. V tejto súvislosti zalobcovia, ktorí sa opierajú o vyssie uvedené stúdie COSES, poukazujú na nestabilitu práce na ostrovnom území. Stúdia COSES z februára 1998 (bod 1.2.4) naozaj potvrdzuje, ze z dôvodu ostrovnej polohy sú podniky casto nútené znásat cestovné výdavky a výdavky na stravovanie svojich zamestnancov, ktorí sa môzu oneskorit, resp. byt neprítomní z dôvodu hmly alebo sezónnych záplav. V kazdom prípade, ak sa pripustí toto vysvetlenie, nic to nemení na tom, ze medzi výskou znásaných zvýsených nákladov a výskou kompenzácie musí existovat priama súvislost, aj ked, ako tvrdia zalobcovia, ide iba o ciastocnú kompenzáciu. 190 V prejednávanom prípade vsak zo skutocností, ktoré predlozili zalobcovia, nemozno vyvodit existenciu priameho vztahu medzi skutocne znásanými dodatocnými nákladmi a výskou pomoci, ktorú získali rozlicní prevádzkovatelia v hlavných odvetviach hospodárskej cinnosti. Zalobcovia konkrétne nepredlozili ziadny dôkaz, z ktorého by bolo mozné vyvodit, ze väcsina odvetví cinností znása porovnatelným spôsobom údajné hospodárske nevýhody spojené s ostrovnou polohou. V tejto súvislosti naproti tomu zo stúdie COSES z februára 1998 (bod 1.1.3) vyplýva, ze cinnosti spojené s cestovným ruchom a niektoré obchodné odvetvia môzu vyvázit nevýhody spojené s ostrovnou polohou atraktívnym obrazom (il forte richiamo di immagine) Benátok. V stúdii COSES z marca1998 (bod 1.3) sa konkrétne uvádza, ze umiestnenie v historickom centre Benátok alebo na ostrovoch lagúny môze hotelom ponúknut velkú slobodu pri urcovaní cien a predstavovat znacnú konkurencnú výhodu. V hotelierskom odvetví sú napríklad znásané zvýsené náklady takto kompenzované vyssími cenami, ako uviedol Hotel Cipriani. 191 V dôsledku toho, aj keby sa vseobecnejsie predpokladalo, ze ak opatrenie smeruje ku kompenzácii urcitých osobitných strukturálnych nevýhod, takáto kompenzácia môze byt v niektorých prípadoch zohladnená na úcely preukázania, ci toto opatrenie priznáva hospodársku výhodu jeho príjemcom, je potrebné konstatovat, ze podmienky zohladnenia takejto kompenzácie nie sú v prejednávanom prípade splnené. 192 Okrem toho v kazdom prípade treba konstatovat, ze v prejednávanom prípade talianske orgány a dotknuté tretie osoby poukazujú na náklady, ktoré znásajú podniky usadené vo vnútrozemí, ako zdôraznila Komisia v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 181 vyssie). Na rozdiel od tvrdení zalobcov vsak iba osobitné strukturálne nevýhody spôsobujúce zvýsené náklady v porovnaní s "typickou" situáciou, akej zvycajne celia hospodárski prevádzkovatelia na trhu, ktorý je charakteristický efektívnymi sútaznými podmienkami (pozri bod 184 vyssie), môzu byt zohladnené pri posudzovaní existencie výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí. V prejednávanom prípade samotná skutocnost, ze podniky usadené v Benátkach alebo v Chioggii znásajú dodatocné náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by znásali, ak by sa premiestnili do vnútrozemia, neumoznuje domnievat sa, ze predmetná schéma im nepriznáva nijakú výhodu a nezavádza formu diskriminácie vo vztahu k ich konkurentom v Taliansku alebo v iných clenských státoch. V tejto súvislosti teda Komisia tým, ze sa domnievala, ze údajné zvýsené náklady musia byt posúdené vo vztahu k priemerným nákladom podnikov Spolocenstva, neprekrocila medze svojej volnej úvahy. 193 Navyse vnútrostátnym orgánom a dotknutým tretím osobám prinálezí pocas správneho konania predlozit dôkazy o údajných zvýsených nákladoch znásaných v porovnaní s priemernými nákladmi podnikov Spolocenstva na úcely preukázania existencie osobitných strukturálnych nevýhod odôvodnujúcich predmetné kompenzacné opatrenie. V dôsledku toho na rozdiel od tvrdení zalobcov Komisii neprinálezí preukázat, ze náklady, ktoré znásajú podniky pôsobiace vo vnútrozemí, na ktoré poukazujú talianske orgány na úcely porovnania, predstavujú výhodnejsiu situáciu, nez je situácia v prípade priemerných nákladov podnikov Spolocenstva, ktoré jej pocas správneho konania neboli oznámené. 194 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze sa domnievala, ze predmetná schéma oslobodenia od sociálnych odvodov, napriek svojmu úcelu ciastocnej kompenzácie strukturálnych nevýhod spojených s ostrovnou polohou, poskytovala konkurencnú výhodu svojim príjemcom. 195 V tomto kontexte je potrebné zamietnut tvrdenie spolocnosti Coopservice a výboru, podla ktorého Komisia mala zohladnit vyhlásenie c. 30 o ostrovných oblastiach, pripojené k záverecnému aktu Amsterdamskej zmluvy, a pravidlá hospodárskej a sociálnej súdrznosti pri posudzovaní existencie konkurencnej výhody (pozri body 153 a 155 vyssie). V tejto súvislosti postacuje pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES nepozná rozlisovanie podla dôvodov alebo cielov opatrenia ulahcenia výdavkov zvycajne znásaných podnikom, ale definuje toto opatrenie v závislosti od jeho úcinkov (pozri rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [43]173/73, Zb. s. 709, bod 27, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, nazývaný "Maribel bis/ter", [44]C-75/97, Zb. 1999 s. I-3671, bod 25). Opatrenie, ktorého cielom je kompenzovat strukturálnu nevýhodu, sa preto nemôze len z dôvodu svojho úcelu vyhnút uplatneniu clánku 87 ods. 1 ES, ak poskytuje výhodu svojim príjemcom v zmysle tohto clánku. V prejednávanom prípade z vyssie uvedeného skúmania vyplýva, ze hoci predmetná schéma oslobodenia od sociálnych odvodov má za ciel kompenzovat ciastocne osobitné strukturálne nevýhody spojené s ostrovnou situáciou Benátok a Chioggie, zalobcovia nepreukázali, ze táto schéma, vzhladom na jej kompenzacný charakter, neposkytovala nijakú konkurencnú výhodu jej príjemcom, a teda nezavádzala diskrimináciu medzi hospodárskymi subjektmi. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze ciele hospodárskej a sociálnej súdrznosti, na ktoré sa odvolávajú zalobcovia, môzu byt zohladnené na úcely vyhlásenia zlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom, ak boli splnené podmienky takejto výnimky definované Zmluvou a jej vykonávacími pravidlami. 196 Zo vsetkých týchto dôvodov Komisia neporusila ustanovenia clánku 87 ods. 1 ES tým, ze v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze kompenzácia strukturálnych nevýhod, na ktoré sa odvolávajú Talianska republika a dotknuté tretie osoby, ktoré sa zúcastnili na konaní, nebola takej povahy, aby vylúcila, ze tieto opatrenia predstavujú státnu pomoc. 197 Okrem toho napadnuté rozhodnutie je v tomto ohlade dostatocne odôvodnené (pozri bod 181 vyssie). Vyplýva totiz z toho, ze Komisia dospela k záveru, ze kompenzácia údajných strukturálnych nevýhod prostredníctvom predmetného opatrenia nevylucuje poskytnutie výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a ze v kazdom prípade existencia zvýsených nákladov oproti "typickej" situácii za skutocných podmienok hospodárskej sútaze nebola v prejednávanom prípade preukázaná. 198 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia, uvádzané v súvislosti s údajnou kompenzáciou strukturálnych nevýhod, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. O údajnej kompenzácii riadenia verejnej sluzby (veci T-270/00 a T-277/00) 199 Vo veci T-270/00 Italgas tvrdí, ze pri poskytnutí posudzovanej pomoci bola spolocnost Veneziana Gas, ktorá bola napokon zlúcená so spolocnostou Italgas, poverená sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu distribúcie plynu v meste Benátky. Veneziana Gas preto musela byt oprávnená vyuzívat výnimku stanovenú v clánku 86 ods. 2 ES. 200 Zalobca v podstate vytýka Komisii, ze sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila na zohladnenie individuálnej situácie mestských podnikov, v prospech ktorých talianske orgány ziadali výnimku na základe clánku 86 ods. 2 ES. Komisia tým, ze nevykonala podobné individuálne preskúmanie, pokial ide o iné podniky nachádzajúce sa v analogických situáciách, porusila zásadu nediskriminácie a odôvodnila napadnuté rozhodnutie rozporuplným spôsobom. Zalobca najmä tvrdí, ze kedze Komisia v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech spolocnosti ASPIV poverenej sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu riadenia integrovaného cyklu vody mali kompenzacný charakter, mala v tomto rozhodnutí zohladnit dodatocné náklady vyplývajúce pre Veneziana Gas z vykonávania jej úlohy verejnej sluzby na území lagúny. 201 Vo veci T-277/00 Coopservice a výbor takisto uvádzajú, ze táto spolocnost bola poverená poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 202 Komisia namieta, ze ziadna informácia týkajúca sa individuálnej situácie zalujúcich podnikov jej pocas správneho konania nebola poskytnutá. 203 V tejto súvislosti najprv treba uviest, ze skúmanie vsetkých pripomienok talianskych orgánov a dotknutých tretích osôb, ktoré uviedli svoje stanovisko, teda výboru a mesta Benátky, adresovaných Komisii v priebehu správneho konania a predlozených touto institúciou na poziadanie Súdu prvého stupna, ako aj tých, ktoré boli uvedené v dvoch správach COSES, potvrdzuje, ze pozornost Komisie nebola upriamená na dodatocné náklady znásané spolocnostou Veneziana Gas alebo podnikmi údrzby a cistenia ako Coopservice. Hoci je pravda, ze talianske orgány vo svojich pripomienkach z 23. januára 1999 uviedli bez dalsieho upresnenia sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu medzi odvetviami, v ktorých podniky neboli podla týchto orgánov schopné zúcastnit sa na obchode, neuviedli ziadny z týchto podnikov ani neposkytli najmensiu indikáciu, ktorá by umoznila ich identifikovat alebo urcit sledované cinnosti verejnej sluzby. 204 Naproti tomu sa medzi úcastníkmi konania povazuje za nesporné, ze Talianska republika a mesto Benátky ziadali o výnimku podla clánku 86 ods. 2 ES v prospech mestských podnikov. Na rozdiel od tvrdení zalobcov na pojednávaní tieto mestské podniky, ktorých pocet je obmedzený, boli jasne identifikované z hladiska svojho postavenia v pripomienkach predlozených Komisii. Boli najmä menovite oznacené v pripomienkach talianskej vlády z 27. júla 1999, ktorá upresnila ich príslusné odvetvia cinnosti a podmienky vykonávania týchto cinností. 205 Okrem prípadu, ked ide o mestské podniky, jediné indikácie oznámené Komisii pocas správneho konania s cielom preukázat kompenzacný charakter predmetnej schémy pomoci sa týkali dodatocných nákladov zatazujúcich vseobecne podniky vykonávajúce svoju cinnost na ostrovoch lagúny. V nijakom okamihu nedoslo na odvolávanie sa na osobitnú situáciu spolocnosti Veneziana Gas alebo na situáciu podnikov upratovania ako Coopservice. 206 Podla spolocnosti Italgas vsak mali byt zvýsené náklady, ktoré znásala Veneziana Gas, oproti nákladom, ktoré znásali ostatné podnikmi distribúcie plynu, na ktoré sa vztahuje ten istý tarifný systém definovaný na vnútrostátnej úrovni, zohladnené na posúdenie kompenzacného charakteru posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov, pokial ide o tento podnik. 207 Italgas v tejto súvislosti tvrdí, ze uplatnenie jednotnej tarifnej metódy viedlo k fixácii sadzieb poskytovania plynu diferencovaných podla oblastí, v závislosti od standardných nákladov a jednotných parametrov pre celé Taliansko, ktoré nezohladnovali skutocný rámec, v ktorom sa vykonávala distribúcia plynu v oblasti lagúny a zvýsené náklady skutocne znásané zo strany spolocnosti Veneziana Gas. 208 V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenút, ze ked sa Komisia rozhoduje zacat konanie vo veci formálneho zistovania, prinálezí dotknutému clenskému státu a príjemcom predmetného opatrenia, aby uplatnili svoje tvrdenia vedúce k preukázaniu toho, ze predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze je zlucitelné so spolocným trhom, kedze predmetom konania vo veci formálneho zistovania je práve objasnit Komisii vsetky údaje veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, [45]T-176/01, Zb. 2004 s. II-3931, bod 93). Konkrétne s cielom získat schválenie zmenenej alebo novej pomoci, ako výnimky z pravidiel Zmluvy, prinálezí dotknutému clenskému státu, v zmysle jeho povinnosti spolupráce s Komisiou, aby poskytol vsetky prvky takej povahy, aby táto institúcia mohla preverit, ci podmienky výnimky boli splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, [46]C-364/90, Zb. s. I-2097, bod 20, a rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [47]T-171/02, Zb. 2005 s. II-2123, bod 129, a zo 6. apríla 2006, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, [48]T-17/03, Zb. 2006 s. II-1139, bod 48). 209 Okrem toho v prípade schémy pomoci Komisia nie je v zásade povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v individuálnych prípadoch (pozri bod 73 vyssie). Môze sa obmedzit na skúmanie vseobecnej charakteristiky predmetnej schémy, bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý prípad konkrétneho uplatnenia (rozsudky Súdneho dvora Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 51; z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [49]C-278/00, Zb. 2004 s. I-3997, bod 24; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [50]C-66/02, Zb. 2005 s. I-10901, body 91 a 92, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [51]C-148/04, Zb. 2005 s. I-11137, body 67 a 68). 210 Podla judikatúry vsak Komisia musí v záujme riadnej správy základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci pristúpit v rámci clánku 88 ES k nálezitému a nestrannému preskúmaniu posudzovaného opatrenia pomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, [52]C-367/95 P, Zb. 1998 s. I-1719, bod 62, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [53]T-228/99 a T-233/99, Zb. 2003 s. II-435, bod 167). Konkrétne v konaní vo veci formálneho zistovania zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je súcastou vseobecných zásad právneho státu spolocných ústavným tradíciám clenských státov, ukladá Komisii povinnost dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania medzi dotknutými osobami (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [54]T-198/01 R, Zb. 2002 s. II-2153, bod 85). 211 V tomto právnom rámci prípadné uznanie povinnosti Komisie individuálne posúdit situáciu niektorých príjemcov pri skúmaní schémy pomoci je spojené na jednej strane s dodrzaním procesných povinností zatazujúcich Komisiu a dotknutý clenský stát a na druhej strane s obsahom konkrétnych informácií týkajúcich sa uvedených príjemcov, oznámených vnútrostátnymi orgánmi alebo dotknutými tretími osobami Komisii. 212 Komisia je najmä podla judikatúry oprávnená prijat rozhodnutie na základe disponibilných informácií, ak sa dotknutý clenský stát zdráha, pricom porusuje svoju povinnost spolupráce vyplývajúcu z clánku 10 ES, poskytnút jej informácie, ktoré od neho pozadovala na skúmanie kvalifikovania posudzovaného opatrenia vzhladom na ustanovenia clánku 87 ods. 1 ES, prípadne posúdit zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. V kazdom prípade Komisia predtým, nez prijme takéto rozhodnutie, musí vyzvat clenský stát, aby jej poskytol v Komisiou stanovenej lehote vsetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na to, aby mohla vykonat svoje preskúmanie. Iba v prípade, ze sa clenský stát napriek výzve Komisie vyhne tomu, aby poskytol pozadované informácie, má Komisia právomoc skoncit konanie, prípadne prijat rozhodnutie konstatujúce existenciu pomoci a zlucitelnost alebo nezlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom na základe prvkov, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, [55]T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 73, a z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, [56]T-68/03, Zb. s. II-2911, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 213 Tieto zásady boli zakotvené v clánku 5 ods. 2 a 3, clánku 10 ods. 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Konkrétne posledný uvedený clánok stanovuje, ze v prípade, ked sa clenský stát vyhne podriadeniu sa príkazu poskytnút informácie, rozhodnutie Komisie skoncit konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 7 toho istého nariadenia sa prijme na základe disponibilných informácií. 214 V prejednávanom prípade Komisia v plnej miere splnila svoje procesné povinnosti tak voci dotknutému clenskému státu, ako aj voci príjemcom predmetnej schémy pomoci v postavení dotknutých tretích osôb. Dotknuté tretie osoby boli totiz vyzvané, aby podla clánku 88 ods. 2 ES predlozili svoje pripomienky v súvislosti s predmetnou schémou pomoci oznámením uverejneným v úradnom vestníku z 18. februára 1998. Toto oznámenie prebralo znenie listu, ktorým Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania a v ktorom ju vyzvala na poskytnutie najmä vsetkých dokumentov, informácií a údajov, ktoré Taliansko povazovalo za uzitocné na posúdenie tejto veci. Listom zo 17. marca 1998 výbor odovzdal Komisii správu spolu so stúdiou COSES datovanou v marci 1998. Mesto Benátky predlozilo svoje pripomienky Komisii listom z 18. mája 1998. V tomto liste uviedlo, ze mestské podniky boli poverené poskytovaním verejnej sluzby, a odvolalo sa na uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES. Zalujúce podniky nepredlozili pripomienky. Vyssie uvedené pripomienky výboru a mesta Benátky boli odovzdané talianskej vláde, ktorá svoje pripomienky adresovala Komisii listom z 23. januára 1999 a pripojila sa k ziadosti o výnimku na základe clánku 86 ods. 2 ES v prospech mestských podnikov listom z 10. júna 1999. Rozhodnutím z 23. júna 1999 Komisia, kedze usúdila, ze Talianska republika jej neposkytla vsetky informácie potrebné na posúdenie opatrení v prospech mestských podnikov, vyzvala taliansku vládu, aby jej predlozila vsetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie zlucitelnosti týchto opatrení so spolocným trhom na základe clánku 86 ods. 2 ES. Talianske orgány odpovedali vyssie uvedeným listom z 27. júla 1999. 215 Vzhladom na tieto okolnosti a na to, ze neexistovala ani najmensia informácia týkajúca sa zalujúcich podnikov v pripomienkach a dokumentoch oznámených Komisii (pozri body 207 a 209 vyssie), nemozno tejto institúcii vytýkat, ze nepristúpila k skúmaniu ich individuálnej situácie. 216 Konkrétne v prípade neexistencie akejkolvek informácie v tejto súvislosti neprinálezalo Komisii preverit, ci predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov poskytnuté spolocnostami Veneziana Gas a Coopservice zodpovedali financnej kompenzácii povinnosti verejnej sluzby, a preto im neposkytovali nijakú výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 217 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze napadnuté rozhodnutie predchádza rozsudkom Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Ferring ([57]C-53/00, Zb. 2001 s. I-9067, bod 27), a Altmark, uz citovanému v bode 107 vyssie, co vysvetluje, ze Komisia v odôvodnení c. 92 tohto rozhodnutia skúmala kompenzáciu riadenia verejnej sluzby mestským podnikom ASPIV na základe výnimky stanovenej clánkom 86 ods. 2 ES, a nie v rámci posúdenia podmienok na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. 218 Kritériá uvedené v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 107 vyssie, vyplývajúce z výkladu clánku 87 ods. 1 ES, sú vsak v plnej miere uplatnitelné na faktickú a právnu situáciu tejto veci, ako sa javila Komisii, ked prijímala napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [58]T-289/03, Zb. s. II-741, bod 158). V kazdom prípade, kedze toto rozhodnutie bolo prijaté niekolko rokov pred týmto rozsudkom, treba v prípade potreby skôr preskúmat, ci celkový prístup Komisie v napadnutom rozhodnutí bol zlucitelný s podstatou kritérií uvedených v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 107 vyssie, ako pristúpit k doslovnému uplatneniu týchto kritérií (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston k rozsudku Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/Ufex a i., [59]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 94). 219 V prejednávanom prípade sa Italgas odvoláva dalej na rozsudok Súdneho dvora z 27. novembra 2003, Enirisorse ([60]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, body 31 az 40), ktorý prebral podmienky uvedené v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 107 vyssie. 220 Kedze vsak Komisia nebola povinná vzhladom na disponibilné informácie skúmat individuálnu situáciu spolocností Veneziana Gas a Coopservice (pozri bod 215 vyssie), treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neporusilo v tejto súvislosti clánok 87 ods. 1 ES a nedoslo v nom ani k poruseniu zásady nediskriminácie, ani k rozporu v odôvodnení, pokial ide o to, ze skúma len individuálnu situáciu mestských podnikov. 221 Z týchto dôvodov treba vsetky dôvody a tvrdenia zalobcov a Talianskej republiky týkajúce sa toho, ze posudzované opatrenie malo údajne kompenzacný charakter, zamietnut ako nedôvodné. O údajnej neexistencii vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a vplyvu na hospodársku sútaz 222 Zalobcovia a Talianska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu spolocnosti Italgas, sú toho názoru, ze prinálezalo Komisii skúmat, ci predmetná schéma pomoci mohla ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva a mat vplyv na hospodársku sútaz v predmetných hlavných odvetviach cinností. Komisii vytýkajú najmä to, ze nezohladnila miestny charakter predmetných trhov. Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatocne odôvodnené a porusuje clánok 87 ods. 1 ES. Okrem toho Komisia tým, ze zohladnila len miestny charakter cinnosti mestských podnikov, porusila zásadu nediskriminácie a odôvodnila napadnuté rozhodnutie rozporuplným spôsobom. 223 V odôvodnení c. 49 napadnutého rozhodnutia sa stanovuje: "Hospodárska sútaz a obchod medzi clenskými státmi sú narusované tým, ze úlavy na sociálnych odvodoch sú poskytované vsetkým podnikom, medzi ktorými sa nachádzajú aj podniky vykonávajúce hospodárske cinnosti, ktoré boli predmetom obchodu medzi týmito státmi. Na základe informácií predlozených talianskymi orgánmi sa dá konstatovat, ze podniky, ktoré sú príjemcami, podnikajú najmä v odvetviach, ktoré sú predmetom intenzívneho obchodu, ako napríklad vo výrobnom sektore a v sektore sluzieb." [neoficiálny preklad] 224 Vzhladom na toto strucné posledné odôvodnenie je potrebné konstatovat, ako uvádzajú zalobcovia, ze na základe údajov týkajúcich sa niektorých odvetví, ktoré Komisii predlozili vnútrostátne orgány, Komisia v prejednávanom prípade vychádzala zo vseobecného predpokladu v rozsahu, v akom sa predmetná schéma pomoci týkala vsetkých odvetví cinností v urcenej geografickej oblasti. 225 Treba preverit, ci takýto prístup mozno povazovat za taký, ktorý je v súlade s ustanoveniami clánku 87 ods. 1 ES a povinnostou odôvodnenia. 226 Na preukázanie toho, ze Komisia boli povinná vykonat analýzu dotknutých trhov, sa zalobcovia odvolávajú najmä na rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia ([61]248/84, Zb. s. 4013); z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, nazývaný "Bremer Vulkan" ([62]C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151); Maribel bis/ter, uz citovaný v bode 195 vyssie; Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie; zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, a na rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. septembra 2006, Taliansko a Wam/Komisia (T-304/04 a T-316/04) v odvolacom konaní. 227 Z preskúmania judikatúry vyplýva, ze poziadavky týkajúce sa odôvodnenia a analýzy Komisie dopadu opatrenia pomoci na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz sa menia velmi logicky v závislosti od povahy, individuálnej alebo vseobecnej, tohto opatrenia. 228 Pokial ide o individuálnu pomoc, súd Spolocenstva overuje, ci sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zakladá na takých konkrétnych prvkoch na úcely preukázania, ze skúmané opatrenie môze ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva a mat vplyv na hospodársku sútaz, akými sú najmä velkost podniku, ktorý je príjemcom, jeho vývozné cinnosti a výska pomoci (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia, [63]730/79, Zb. 1980 s. 2671, body 10 a 11). Vyzaduje konkrétnu hospodársku analýzu situácie na trhu zo strany Komisie (pozri rozsudok Bremer Vulkan, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 53; a rozsudky Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, [64]T-34/02, Zb. 2006 s. II-267, body 123 a 124, a Taliansko a Wam/Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 73). 229 Pri skúmaní schém pomoci odvetviam sa Komisia nemôze obmedzit ani na abstraktnú analýzu. Súd Spolocenstva takisto preverí, ci je zalozená na konkrétnych prvkoch, týkajúcich sa napríklad povahy schémy pomoci alebo dotknutého trhu, na úcely posúdenia dopadu pomoci (pozri napríklad rozsudky Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 87, a Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 69, v ktorom Súdny dvor zrusil napadnuté rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia, kedze Komisia nezohladnila neexistenciu liberalizácie v predmetnom sektore kabotáze s ostrovmi Stredomoria pocas predmetného obdobia). 230 Na rozdiel od toho, pokial ide o schémy multisektorálnej pomoci, z judikatúry vyplýva, ze Komisia sa môze obmedzit na skúmanie povahy predmetného programu na posúdenie toho, ci tento program z dôvodu súm alebo vysokého percentuálneho podielu pomoci, uvádzanej povahy investícií alebo iných záväzkov, ktoré tento program stanovuje, zabezpecuje zjavnú výhodu príjemcom oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ho vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 18; Maribel bis/ter, uz citovaný v bode 195 vyssie, bod 48, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, body 89 a 91). 231 Z toho vyplýva, ze v prípade schémy pomoci uplatnitelnej, ako v prejednávanom prípade, na vsetky podniky usadené na urcenom území, nemozno vyzadovat od Komisie, aby preukázala na základe hoci len sumarizujúceho skúmania situácie trhov predvídatelný dopad tejto schémy na obchod vnútri Spolocenstva a na hospodársku sútaz pre vsetky dotknuté odvetvia cinnosti. 232 V tejto súvislosti je totiz potrebné pripomenút, ze v oblasti státnej pomoci rozdelenie dôkazného bremena je podriadené dodrzaniu príslusných procesných povinností týkajúcich sa Komisie a dotknutého clenského státu v rámci výkonu právomoci, ktorú má táto institúcia k dispozícii, aby priviedla clenský stát k tomu, aby jej poskytol vsetky potrebné informácie (pozri rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, uz citovaný v bode 212 vyssie, bod 35). 233 Osobitne prinálezí dotknutému clenskému státu na základe jeho povinnosti spolupráce s Komisiou a dotknutým tretím osobám riadne vyzvaným na predlozenie svojich pripomienok v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES uplatnit svoje tvrdenia a poskytnút Komisii vsetky informácie schopné objasnit vsetky údaje danej veci (pozri bod 208 vyssie). 234 Komisia práve na základe tvrdení a údajov, ktoré jej boli predlozené, je povinná -- za podmienky dodrzania svojich procesných povinností (pozri bod 212 vyssie) -- starostlivo a nestranne preverit najmä to, ci posudzované opatrenie je schopné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a mat vplyv na hospodársku sútaz. Neexistuje totiz povinnost Komisie z vlastného podnetu a na základe prognózy skúmat, ktoré sú také skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 60, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, [65]T-109/01, Zb. s. II-127, bod 49). 235 V dôsledku toho, ak existuje schéma multisektorálnej pomoci, Komisia je povinná len kontrolovat na základe konkrétnych prvkov, ci v urcitých odvetviach posudzované opatrenie splna dve vyssie uvedené podmienky uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES, kedze dostatocne relevantné informácie jej boli poskytnuté na tieto úcely pocas správneho konania. Ak Komisia nemá dostatok informácií, môze sa v súlade s judikatúrou odvolávat na predpoklad zalozený na analýze povahy predmetnej schémy pomoci (pozri bod 230 vyssie). 236 Okrem toho podla ustálenej judikatúry otázka, ci odôvodnenie rozhodnutia splna poziadavky clánku 253 ES, musí byt posúdená nielen vzhladom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj na vsetky právne pravidlá riadiace predmetnú oblast. Hoci Komisia nie je povinná odpovedat v odôvodnení rozhodnutia na vsetky skutkové a právne okolnosti uvádzané dotknutým clenským státom alebo dotknutými osobami pocas správneho konania, musí aspon zohladnit vsetky okolnosti a vsetky relevantné prvky predmetného prípadu, s cielom umoznit súdu Spolocenstva, aby vykonával svoju kontrolu zákonnosti a umoznil spoznat tak clenským státom, ako aj dotknutým státnym príslusníkom podmienky, za akých uplatnil Zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [66]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 237 Z toho vyplýva, ze rozsah povinnosti odôvodnenia prináleziacej Komisii, pokial ide o schému multisektorálnej pomoci, závisí, co sa týka najmä dopadu tejto schémy na obchod vnútri Spolocenstva a na hospodársku sútaz, od údajov a prvkov oznámených tejto institúcii v kontexte správneho konania. 238 Napokon zákonnost rozhodnutia Komisie musí byt posúdená v závislosti len od tých prvkov, ktoré má táto institúcia k dispozícii v okamihu prijatia daného rozhodnutia, a nie na základe skutkových tvrdení, ktoré jej nie sú známe a ktoré jej neboli oznámené pocas správneho konania (rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, uz citovaný v bode 212 vyssie, body 72 a 73). 239 V prejednávanom prípade treba teda vzhladom na disponibilné údaje, ktoré boli oznámené Komisii talianskymi orgánmi, výborom a mestom Benátky pocas správneho konania a ktoré boli predlozené Komisiou na poziadanie Súdu prvého stupna, posúdit, ci táto institúcia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov mohli ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva a mat vplyv na hospodársku sútaz a ci je napadnuté rozhodnutie z tohto hladiska dostatocne odôvodnené. 240 V prejednávanom prípade, ako zdôraznili zalobcovia na pojednávaní, talianske orgány vo svojom liste z 23. januára 1999 tvrdili, ze podniky aktívne v odvetviach výstavby, obchodu, hotelierstva a sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu sa nemohli zúcastnit na obchode. Toto tvrdenie vsak nebolo potvrdené ziadnym právnym ani skutkovým tvrdením. Konkrétne tabulky INPS pripojené k tomuto listu a uvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 6) obsahovali len informácie týkajúce sa vykonávania predmetného opatrenia, rozdeleného podla odvetvia cinnosti a roku, poctu a velkosti podnikov, ktoré sú príjemcami, ako aj poctu dotknutých pracovníkov. Neobsahovali okrem toho ziadny prvok ani ziadny údaj umoznujúci zistit, ci trhy, najmä v odvetviach uvedených talianskymi orgánmi vo vyssie uvedenom liste, mali výlucne miestny charakter. 241 Miestny charakter najmä odvetví cinností, v ktorých podnikajú zalujúce podniky, nevyplýval z pripomienok výboru zo 17. marca 1998 ani zo stúdií COSES, predovsetkým zo stúdie z marca 1998, ktorá obsahovala analýzu konkurencnej situácie najmä v odvetviach obchodu spojených s cestovným ruchom, hotelierstvom a restauracnými sluzbami, so sluzbami a s tradicnými remeslami, medzi ktoré patrí sklo z Murana. V tejto stúdii bola totiz skúmaná iba hospodárska sútaz s prevádzkovatelmi usadenými vo vnútrozemí, pokial ide o vsetky analyzované odvetvia. Naproti tomu otázka týkajúca sa dopadu predmetného opatrenia na obchod vnútri Spolocenstva a konkurencné postavenie príjemcov oproti prevádzkovatelom usadeným v iných clenských státoch alebo na iných územiach v Taliansku tam skúmaná nebola. Okrem toho odvetvie sluzieb údrzby a cistenia, v ktorom podniká Coopservice, a distribúcie plynu, v ktorom podniká Veneziana Gas, neboli analyzované. Pokial ide konkrétne o sluzby, vyssie uvedená stúdia odkazovala len vseobecne na "terciárny sektor" (bod 1.4). 242 Z toho vyplýva, ze pripomienky a dokumenty oznámené Komisii pocas správneho konania neobsahovali ziadny prvok ani ziadny konkrétny údaj takej povahy, aby upútal pozornost tejto institúcie na osobitnú situáciu v niektorých odvetviach a aby jej umoznil konkrétne zistit, ci v týchto odvetviach predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov nemohli ovplyvnovat obchod vnútri Spolocenstva a mat vplyv na hospodársku sútaz. 243 Za týchto okolností neprinálezalo Komisii, ktorá v plnom rozsahu splnila svoje procesné povinnosti (pozri bod 214 vyssie), aby zhromazdovala dodatocné informácie od vnútrostátnych orgánov s cielom preverit, ci podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES týkajúce sa ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva a vplyvu na hospodársku sútaz boli splnené v rôznych dotknutých odvetviach cinností a najmä v odvetviach hotelierstva, distribúcie plynu a sluzieb údrzby a cistenia, v ktorých podnikajú zalujúce podniky. 244 V tejto súvislosti, na rozdiel od tvrdení zalujúcich podnikov na pojednávaní, situácia týchto podnikov a situácia iných príjemcov predmetnej schémy pomoci sa odlisuje od situácie mestských podnikov, ktoré boli identifikované a v súvislosti s ktorými boli Komisii poskytnuté presné informácie pocas správneho konania (pozri bod 202 vyssie). Zalobné dôvody zalozené na porusení zásady nediskriminácie a na rozpornom charaktere odôvodnenia musia byt preto zamietnuté. 245 Okrem toho, kedze z dokumentov odovzdaných Komisii vyplýva, ze táto institúcia nemala k dispozícii ziadnu konkrétnu informáciu týkajúcu sa osobitosti ich odvetví cinností, nie je prípustné, aby sa zalobcovia odvolávali na túto osobitost na preukázanie toho, ze podnikajú výlucne na miestnom trhu, alebo, pokial ide o Italgas, ze odvetvie distribúcie plynu nebolo pocas predmetného obdobia otvorené hospodárskej sútazi. 246 Okrem toho tvrdenia zalobcov týkajúce sa nízkej sumy posudzovanej pomoci a skutocnosti, ze väcsina podnikov, ktoré sú príjemcami, vykonávala svoju cinnost výlucne na miestnej úrovni, nemozno uznat. 247 Relatívne nízka dôlezitost pomoci alebo relatívne malá velkost podniku, ktorý je príjemcom, totiz a priori nevylucuje, ze obchod medzi clenskými státmi môze byt ovplyvnený. Konkrétne relatívne nízka pomoc je schopná ovplyvnit takýto obchod, ak v odvetví, kde pôsobia podniky, ktoré sú príjemcami, vládne zivá hospodárska sútaz. Ak je teda pre odvetvie charakteristický vysoký pocet malých podnikov, môze mat pomoc, aj ked relatívne skromná, na individuálnej úrovni, ale potenciálne otvorená pre vsetky podniky alebo velký pocet podnikov v odvetví, dopad na obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Xunta de Galicia, uz citovaný v bode 107 vyssie, body 41 az 43 a tam citovanú judikatúru). Navyse v prejednávanom prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne vylúcila opatrenia dodrzujúce pravidlo de minimis z pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (pozri bod 103 vyssie). 248 Takisto, aj keby sa predpokladalo, ze väcsina podnikov, ktoré sú príjemcami, vykonávala svoju cinnost výlucne na miestnej úrovni, co sa vsak nepreukázalo, táto okolnost nemôze byt relevantná. Podla ustálenej judikatúry pomoc môze byt takej povahy, ze ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a skresluje hospodársku sútaz aj v prípade, ze podniky, ktoré sú príjemcami a konkurujú iným výrobcom z iných clenských státov, vykonávajú svoju cinnost výlucne na miestnej úrovni. Ked totiz clenský stát poskytne pomoc podniku, vnútrostátna výroba sa môze v dôsledku toho zachovat alebo zvýsit s tým dôsledkom, ze sanca podnikov usadených v iných clenských státoch vyvázat svoje výrobky na trh tohto clenského státu sa tým znízi (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 84; Xunta de Galicia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 40; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 209 vyssie, bod 117, a Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 91). 249 Zo vsetkých týchto dôvodov, vzhladom na jednej strane na povahu predmetnej schémy pomoci, ktorá stanovila oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech vsetkých podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii, a na druhej strane na prvky a údaje, ktoré boli oznámené Komisii pocas správneho konania, táto institúcia neporusila clánok 87 ods. 1 ES tým, ze predpokladala, ze takáto schéma je prospechom pre podniky podnikajúce v odvetviach, ktoré sú predmetom intenzívneho obchodu, medzi ktoré patrí priemyselné odvetvie alebo odvetvie sluzieb, bez toho, aby odkazovala, hoci aj sumárne, na presné trhy alebo aby sa opierala o konkrétne charakteristiky niektorých týchto trhov. 250 Okrem toho Komisia tým, ze odôvodnila takto napadnuté rozhodnutie (pozri bod 223 vyssie), v napadnutom rozhodnutí strucne, ale jasne uviedla dôvody, pre ktoré predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov mohli ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva a mat vplyv na hospodársku sútaz. 251 Na rozdiel od tvrdení zalobcov toto odôvodnenie bola dostatocné na to, aby umoznilo talianskym orgánom urcit podniky, ktoré sú povinné vrátit získanú pomoc v rámci výkonu tohto rozhodnutia. Ako uz totiz bolo rozhodnuté (pozri body 100 az 111 vyssie), týmto orgánom neprinálezalo pri výkone napadnutého rozhodnutia preverit v kazdom individuálnom prípade, ci podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES boli splnené. 252 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je samo osebe dostatocné, nebolo potrebné jeho dodatocné odôvodnenie, pricom sa v nom takéto dodatocné odôvodnenie ani nenachádza. V tejto súvislosti odpovede Komisie z 29. augusta a 29. októbra 2001, na ktoré sa odvolávajú zalobcovia -- na ziadosti o objasnenie týkajúce sa spôsobov vykonania tohto rozhodnutia, ktoré jej adresovali vnútrostátne orgány --, patrili výlucne do rámca lojálnej spolupráce medzi touto institúciou a vnútrostátnymi orgánmi. 253 Vzhladom na vsetky tieto okolnosti zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 2. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a údajnej neexistencii odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 254 Zalobca, Hotel Cipriani, uvádza, ze clánok 87 ods. 3 písm. c) ES musí byt vykladaný v súlade s cielmi hospodárskej a sociálnej súdrznosti uvedenými v clánku 2 ES a osobitne realizovanými v clánkoch 158 ES a nasl. Realizácia jednotného trhu a ochrana hospodárskej sútaze totiz nepredstavujú ciel sám osebe, ale vedú k realizácii podstatných cielov Zmluvy. Regionálna pomoc predstavuje podstatný nástroj na sledovanie týchto cielov, ktoré nie sú "výsadou" strukturálnych fondov. Prinálezí preto Komisii v rámci jej diskrecnej právomoci, aby ustanovenia týkajúce sa regionálnej pomoci uplatnila pruzne a aby v urcitých prípadoch stanovila odlisné riesenia s cielom zohladnit objektívnu osobitost posudzovaných situácií na zabezpecenie potrebného úcinku týchto ustanovení a realizáciu ich cielov. 255 V prejednávanom prípade podmienky výnimky na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES boli splnené. Konkrétne v napadnutom rozhodnutí doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu a k nedostatku odôvodnenia, pretoze sa v nom vylucuje celé územie Benátok z uplatnenia tejto výnimky. 256 Zalobca v prvom rade tvrdí, ze predmetné opatrenia, urcené na zachovanie socio-ekonomického substrátu mesta Benátky, sú v plnom súlade s úcelom schémy regionálnej pomoci Spolocenstva. Cast územia Benátok, najmä ostrovy lagúny, kam patrí ostrov Giudecca, na ktorom sa nachádza Hotel Cipriani, patrí totiz do talianskych oblastí, ktoré môzu cerpat z opatrení na základe ciela c. 2 strukturálnych fondov, a takisto sa nachádza na mape talianskych oblastí, ktoré môzu vyuzit výnimku uvedenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 257 Okrem toho celé územie Benátok patrí do pôsobnosti usmernení o státnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] (bod 127 vyssie), pretoze bolo zahrnuté do iniciatívy Spolocenstva v prospech mestských oblastí s názvom iniciatíva URBAN (bod 7 usmernení). Okrem toho splnalo ostatné alternatívne kritériá na oprávnenost. Na rozdiel od tvrdení Komisie (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia) boli tieto usmernenia koncipované ako nástroj urcený na doplnenie ostatných schém Spolocenstva, ktoré smerujú k ochrane hospodárskej a sociálnej súdrznosti a v prípade ktorých Komisia uznala, ze sú ciastocné a nevhodné (bod 1 usmernení). Usmernenia teda odpovedali na potrebu zohladnenia ostatných socio-ekonomických indikátorov, vlastných vnútromestskej realite (bod 7 usmernení). V prejednávanom prípade bolo uplatnenie takých osobitných kritérií, akými sú tie, ktoré sú stanovené vo vyssie uvedených usmerneniach, na Benátky objektívne odôvodnené zvýsenými nákladmi spojenými s ostrovnou polohou a rizikom, ze sa z Benátok stane súkromné "múzejné mesto" bez autentického socio-ekonomického substrátu. V oznámení Komisie z 22. mája 2002 o skoncení platnosti týchto usmernení Spolocenstva Komisia napokon zdôraznila, ze pomoc v prospech znevýhodnených oblastí môze byt povazovaná za zlucitelnú "v závislosti od prípadu a osobitných okolností týkajúcich sa návrhu pomoci priamo na základe clánku 87 ods. 3 [písm.] c) [ES]". 258 V dôsledku toho z dôvodu ostrovnej polohy je situácia Benátok absolútne osobitným prípadom, ktorý si zaslúzil mäksí prístup zo strany Komisie, pokial ide o uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, ako ju výslovne vyzval Európsky parlament vo svojej rezolúcii o krízovej situácii v Benátkach [neoficiálny preklad] zo 16. apríla 1999 ([67]Ú. v. ES C 511). 259 V druhom rade zalobca tvrdí, ze predmetné opatrenia len velmi ciastocne kompenzovali zvýsené náklady, ktorých existenciu Komisia v napadnutom rozhodnutí nespochybnila (odôvodnenie c. 78). Boli teda proporcionálne k sledovanému cielu regionálneho rozvoja, a preto nezmenili podmienky obchodu v zmysle, ktorý by oponoval spolocnému záujmu. To platí a fortiori pre odvetvie hotelierstva a restauracných sluzieb. -- Vec T-270/00 260 Zalobca, spolocnost Italgas, pripomína, ze Komisia s cielom vyhnút sa zaobchádzaniu s analogickými situáciami diskriminacným spôsobom je povinná uplatnovat clánok 87 ods. 3 písm. c) ES podla objektívnych kritérií, definovaných vseobecne nou samou vo výkladových oznámeniach, ktoré predstavujú kontinuitu a predvídatelnost jej praxe, vyzadované zásadou právnej istoty. Tieto oznámenia vsak neumoznili stanovit vycerpávajúci zoznam opatrení, na ktoré sa môze vztahovat regionálna výnimka uvedená v tomto clánku. Nezbavujú preto Komisiu povinnosti preverit, ci si iné opatrenia, urcené na riesenie osobitných miestnych problémov, zasluhujú byt povolené na základe tohto clánku. Súd prvého stupna v tejto súvislosti rozhodol, ze v prípade opatrení, na ktoré sa nevztahujú usmernenia Spolocenstva týkajúce sa uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, je mozné vyuzit výnimku uvedenú týmto clánkom, ked podmienky obchodu nie sú zmenené v opatrení, ktoré je v rozpore so vseobecným záujmom (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2001, Regione autonoma Friuli--Venezia Giulia/Komisia, [68]T-288/97, Zb. 1999 s. II-1169, bod 72). 261 Tento výklad vyplýva aj z vyssie uvedených usmernení o státnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad], v ktorých Komisia pripustila, ze niektoré osobitné miestne okolnosti -- hoci nezodpovedali strukturálnym kritériám definovaným v usmernení o národnej regionálnej pomoci uverejnenom v roku 1998 ([69]Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, dalej len "usmernenie z roku 1998") -- si takisto zaslúzia, aby bolo schválené poskytnutie státnej pomoci na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. V tomto usmernení (body I a III) Komisia zdôraznila nevhodnost usmernenia z roku 1998 na vyrovnanie sa s tazkostami spojenými so zvýsenými nákladmi znásanými podnikmi v znevýhodnených mestských oblastiach. 262 V prejednávanom prípade teda Komisia nezohladnila tie isté kritériá posúdenia na úcely uznania existencie osobitnej výnimocnej situácie v Benátkach, ktorá, hoci nebola uvedená vo vyssie uvedenom usmernení, si zaslúzila schválenie státnej podpory na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Talianske orgány a mesto Benátky sa pocas správneho konania odvolávali na moznost takéhoto schválenia vzhladom na jedinecnú situáciu v oblasti lagúny, pre ktorú ziadali riesenie ad hoc, nezávisle od údajov poskytnutých zvycajnými strukturálnymi indikátormi a od schémy regionálnej pomoci, ktorých uplatnenie ani zmenu neziadali. 263 Komisia sa vsak v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 74) obmedzila na uvedenie neexistencie "nových prvkov" takej povahy, aby odôvodnili ziadanú výnimku, bez toho, aby v kazdom prípade uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze prvky uvádzané talianskymi orgánmi neboli dostatocné na odôvodnenie takejto výnimky. 264 Okrem toho zalobca tvrdí, ze sporná pomoc bola odsúhlasená pred reformou zavedenou usmernením z roku 1998. V tomto kontexte Komisia neuviedla právne a skutkové dôvody svojho zamietnutia povolit ziadanú výnimku. Nevysvetlila, preco kritériá definované v usmernení, ktoré boli vtedy v platnosti, bránili zohladneniu osobitnej situácie Benátok na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 265 Podla judikatúry je Komisia povinná zohladnit vsetky relevantné okolnosti na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES (rozsudky Súdneho dvora Philip Morris Holland/Komisia, uz citovaný v bode 228 vyssie, bod 17, a z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", [70]C-142/87, Zb. 1990 s. I-959, bod 56; rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, [71]T-152/99, Zb. 2002 s. II-3049, bod 48). Rozhodnutie Komisie musí obsahovat odôvodnenie zrozumitelné pre jeho adresátov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [72]40/85, Zb. 1986 s. 2321, bod 21). 266 V prejednávanom prípade ide preto v napadnutom rozhodnutí o závazný nedostatok odôvodnenia, a to z dôvodu, ze neboli zohladnené pripomienky talianskej vlády a dotknutých strán. Tento nedostatok odôvodnenia je este zjavnejsí vzhladom na vyhlásenie c. 30 o ostrovných oblastiach, pripojené k záverecnému aktu Amsterdamskej zmluvy, ktoré stanovuje, ze právna úprava Spolocenstva musí zohladnovat strukturálne nevýhody spojené s ich ostrovnou polohou a ze je mozné prijat "osobitné opatrenia" v prospech týchto oblastí. V napadnutom rozhodnutí (poznámka c. 30 pri odôvodnení c. 78) sa vsak Komisia obmedzila iba na uvedenie toho, ze údajné strukturálne tazkosti nesúvisia s ostrovnou polohou lagúny, a preto nepredstavujú strukturálne tazkosti uvedené vo vyssie spomínanom vyhlásení c. 30. 267 Okrem toho zalobca zdôraznuje, ze sporné oslobodenia predstavujú opatrenia pomoci na zamestnanie, ktoré rozsirujú na územie Benátok a Chioggie zásady riadiace politiku zamestnanosti v oblasti Mezzogiorna. Okolnost, ze Benátky nesplnali kritériá definované v bode 22 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] ([73]Ú. v. C 334 z 12. decembra 1995, s. 4), nie je prekázkou, aby sa na ne neuplatnila regionálna výnimka na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia mohla totiz dalej upravovat a vyvíjat svoju prax pod podmienkou respektovania týchto kritérií v prípadoch výslovne uvedených v usmerneniach, ktoré ich stanovujú. Mohla najmä analogicky uplatnit na iné prípady zásady inspirujúce tieto usmernenia, nezávisle od prijatia oznámenia s cielom regulácie práve predmetného prípadu. 268 Napadnuté rozhodnutie bolo napokon v kazdom prípade postihnuté nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom sa v jeho clánku 1 druhom odseku uvádza, ze pomoc stanovená v clánku 2 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 predstavuje pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ak bola priznaná podnikom, ktoré nie sú MSP a ktoré nie sú usadené v oblastiach oprávnených vyuzívat výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Kedze totiz táto pomoc smeruje k vytvoreniu nových pracovných miest, v zmysle bodu 20 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] by mala splnat podmienky na vyuzitie výnimky stanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, ak ide o pomoc urcenú na "ulahcenie rozvoja niektorých cinností" [neoficiálny preklad]. V tomto kontexte musí byt pomoc urcená na vytvorene nových pracovných miest vyhlásená za zlucitelnú aj v prípade, ze bola priznaná podnikom nachádzajúcim sa mimo oblastí oprávnených vyuzívat regionálnu výnimku stanovenú vo vyssie uvedenom clánku. 269 Talianska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov spolocnosti Italgas, tvrdí, ze samotná Komisia v rámci svojho vyjadrenia k zalobe (bod 191) pripustila, ze nástroj, ktorým je regionálna výnimka stanovená v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, môze vhodným spôsobom splnat poziadavky takého druhu, aké uviedla Italgas vo vztahu k Benátkam, bez potreby vytvorit právnu úpravu ad hoc. Tento názor zastávali talianske orgány v priebehu správneho konania. V kazdom prípade Komisia bez toho, aby pritom spochybnila tvrdenia týchto orgánov týkajúce sa nezvratného úpadku hospodárskej struktúry oblastí lagúny, nezohladnila ich ziadost smerujúcu k uplatneniu výnimky v zmysle vyssie uvedeného clánku pre túto ostrovnú cast a cast lagúny Benátok. Napadnuté rozhodnutie (odôvodnenie c. 74) je teda postihnuté nedostatkom odôvodnenia. Okrem toho obava Komisie, ze uvedené bude mat za následok zvýsený pocet analogických ziadostí o výnimku, nebola dôvodná najmä vzhladom na osobitost ostrovnej oblasti a oblasti lagúny Benátok. -- Vec T-277/00 270 Zalobcovia, spolocnost Coopservice a výbor, tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením a nedostatkom odôvodnenia, kedze Komisia nezohladnila -- pri skúmaní toho, ci sa v prípade posudzovanej schémy môze vyuzit regionálna výnimka v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES -- ostrovnú povahu územia Benátok a Chioggie, ktorá odôvodnuje poskytnutie predmetného opatrenia. Komisia najmä bez odôvodnenia a nesprávne vylúcila vyhlásenie c. 30 Amsterdamskej zmluvy. Z tohto vyhlásenia pritom vyplýva, ze ostrovná poloha odôvodnuje schválenie pomoci na základe domnienky týkajúcej sa strukturálnych nevýhod ovplyvnujúcich ostrovné oblasti výlucne z dôvodu ich ostrovnej polohy. Tvrdenia Komisie 271 Komisia tvrdí, ze vzhladom na odchylný charakter clánku 87 ods. 3 písm. c) ES musí byt tento clánok vykladaný restriktívne. Osobitný charakter regionálnych výnimiek jasne vyplýva z vyssie uvedeného usmernenia z roku 1998 (bod 1 stvrtý odsek), ktoré nahradilo oznámenie Komisie z 12. augusta 1988 o metóde na uplatnenie clánku [87] ods. 3 písm. a) a c) [ES] na regionálnu pomoc [neoficiálny preklad] ([74]Ú. v. ES C 212, s. 2, dalej len "oznámenie z 12. augusta 1988"). Komisia je viazaná pravidlami uvedenými v usmernení. 272 Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze oblasti kazdého clenského státu, ktoré sú oprávnené vyuzívat regionálnu výnimku, sa nachádzajú na mape regionálnej pomoci, ktorú táto institúcia schválila na základe spolocných kritérií a návrhu oznámeného clenským státom v súlade s postupom stanoveným v usmernení z roku 1998 (najmä bod 3.10). 273 V prejednávanom prípade bola predmetná schéma pomoci urcená aj pre podniky usadené v oblastiach, ktoré nie sú oprávnené vyuzívat výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 68), táto okolnost postacuje na odôvodnenie toho, ze táto schéma nie je oprávnená na vyuzívanie regionálnej výnimky. Komisia totiz pri skúmaní schémy pomoci nebola povinná analyzovat individuálnu situáciu kazdého podniku, ktorý je príjemcom. V dôsledku toho, na rozdiel od tvrdení spolocnosti Hotel Cipriani, napadnuté rozhodnutie nebolo postihnuté nedostatkom odôvodnenia z dôvodu, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze tento zalobca bol usadený v oblasti oprávnenej vyuzívat regionálnu výnimku. 274 Okrem toho Komisia z tých istých dôvodov správne zamietla vyhoviet ziadosti talianskych orgánov, ktorá smerovala k schváleniu predmetnej schémy pomoci v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES z dôvodu osobitnej miestnej situácie Benátok, pre ktoré je charakteristická nevyhnutnost vyhnút sa vyludneniu mesta, úpadku jeho priemyselných cinností a jeho transformácii na múzejné mesto, a údajne kompenzacná povaha posudzovaných opatrení (odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia). 275 Komisia navyse spochybnuje skutocnost, ze Benátky patria do pôsobnosti usmernení o státnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad]. 276 Okrem toho pripomína, ze na splnenie poziadaviek, ktoré uvádza Italgas, v kazdom prípade nie je potrebná právna úprava ad hoc týkajúca sa Benátok. V prejednávanom prípade sa práve Talianska republika rozhodla o nezaclenení celého územia Benátok do svojho návrhu týkajúceho sa zoznamu oblastí, ktoré sú oprávnené vyuzívat regionálne výnimky stanovené v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 277 Komisia dalej uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 73 a 74) uviedla dôvody, pre ktoré nemala v úmysle zmenit spôsob uplatnovania tohto clánku tak, aby ho prispôsobila podla prípadu Benátok, ako to urobila pri rozsírení Spolocenstva o Svédsko a Fínsko. 278 Komisia napokon spochybnuje názor spolocnosti Italgas, podla ktorého sa v predmetnej schéme pomoci stanovujú opatrenia v prospech zamestnanosti analogické s tými, ktorú sú uvedené v právnej úprave týkajúcej sa Mezzogiorna, ktoré boli rozsírené na územie Benátok a Chioggie. 279 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa súladu posudzovaných opatrení so zásadou proporcionality, ktoré uviedol Hotel Cipriani, toto tvrdenie odkazuje na individuálnu situáciu a na vymedzené odvetvie cinnosti, ktoré nepodliehajú skúmaniu Komisie pri posudzovaní schémy pomoci. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 280 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 60 az 63 a clánok 1 prvý odsek) Komisia na základe bodov 20, 21 a 23 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad], ktoré sa týkajú výlucne pomoci pre zamestnanost, ktorá nie je spojená s investovaním (pozri bod 10 usmernení), v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES vyhlásila za zlucitelné so spolocným trhom oslobodenia od sociálnych odvodov na vytvorenie pracovných miest stanovených v clánku 2 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, ak boli tieto oslobodenia priznané podnikom, ktoré sú bud MSP alebo podnikmi usadenými v oblasti oprávnenej vyuzívat výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, alebo podnikmi, ktoré zamestnali kategórie zamestnancov, ktorí majú osobitné tazkosti zaradit sa alebo opätovne sa zaradit na trh práce. 281 Naproti tomu sa Komisia v clánku 1 druhom odseku a v clánku 2 napadnutého rozhodnutia domnieva, ze oslobodenia od sociálnych odvodov na vytvorenie pracovných miest, ktoré nesplnajú jednu z troch vyssie uvedených alternatívnych podmienok, ako aj vseobecné oslobodenia od sociálnych odvodov stanovené v clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, ktorých cielom je udrzanie zamestnanosti (pozri odôvodnenia c. 64 a 65 napadnutého rozhodnutia), nesplnajú kritériá uvedené vo vyssie uvedených usmerneniach o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] (bod 22) na úcely toho, aby mohli byt schválené v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES ako odvetvová pomoc urcená na ulahcenie niektorých cinností za predpokladu, ze táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 282 V odôvodneniach c. 67 az 78 napadnutého rozhodnutia Komisia overila, ci oslobodenia uvedené v predchádzajúcom bode mohli -- pri neexistencii právomoci vyuzit odvetvovú výnimku v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES ako pomoc pre zamestnanost -- vyuzit regionálnu výnimku v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) alebo písm. c) ES ako regionálnu pomoc. V tejto súvislosti výslovne vychádzala zo svojho oznámenia z 12. augusta 1988 o metóde na uplatnenie clánku [87] ods. 3 písm. a) a c) [ES] na regionálnu pomoc [neoficiálny preklad], ktoré bolo uplatnitelné v predmetnom období, teda v období od roku 1995 do 1. decembra 1997, cize do dna, od ktorého bola predmetná schéma pomoci pozastavená (pozri odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). 283 Táto metóda bola pred prijatím napadnutého rozhodnutia 25. novembra 1999 nahradená usmernením z roku 1998, ktoré bolo prijaté 16. decembra 1997 v nadväznosti na "príslusné opatrenia" stanovené v clánku 88 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia, [75]C-242/00, Zb. 2002 s. I-5603, bod 30) a uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 10. marca 1998. 284 Vzhladom na to je potrebné overit, ci je vyssie uvedené usmernenie uplatnitelné v prejednávanom prípade. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v bode 6.1 tohto usmernenia sa uvádza, ze Komisia bude posudzovat zlucitelnost regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe uvedeného usmernenia, hned ako sa zacne uplatnovat. Komisia pritom upresnuje, ze návrhy pomoci, ktoré boli clenským státom oznámené pred oznámením uvedených usmernení, budú posudzované na základe kritérií úcinných v case oznámenia. V prejednávanom prípade sa vsak predmetná schéma pomoci vykonávala od roku 1995 protiprávne. Navyse ustanovenia vyssie uvedeného zákona c. 30/1997, ktoré túto schému predlzujú do roku 1997 v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie, ako aj v oblastiach Mezzogiorna, boli Komisii oznámené listom z 10. júna 1997 v súlade s rozhodnutím 95/155, ktoré za urcitých podmienok povoluje rezim úlav na sociálnych odvodoch v Mezzogiorne, a nie ako formálne oznámenie návrhu pomoci v prospech podnikov Benátok a Chioggie v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, kedze predmetná schéma pomoci sa uz vykonávala. Takéto oznámenie teda nie je mozné kvalifikovat ako oznámenie, ktoré umoznuje uplatnenie kritérií úcinných v case tohto oznámenia na základe bodu 6.1 uz citovaného usmernenia z roku 1998. Na základe prechodných ustanovení uvedených v bodoch 6.2 a 6.3 usmernenia z roku 1998 sa vsak Komisia môze za urcitých podmienok na jednej strane odchýlit od ustanovení uvedeného usmernenia, pokial ide o skúmanie oprávnenosti zoznamov oblastí, a v tejto súvislosti sa pridrzat metódy uvedenej v jej oznámení z 12. augusta 1988. Na druhej strane sa Komisia môze za urcitých podmienok odchýlit aj od ustanovení usmernenia z roku 1998 týkajúcich sa skúmania zlucitelnosti intenzity pomoci a kumulacných stropov. 285 Z toho vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene vychádzala zo zoznamu oblastí oprávnených na regionálnu výnimku, ako aj zo stropov intenzity pomoci a kumulacných stropov stanovených podla metódy na uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, definovanej v oznámení z 12. augusta 1988. Pokial ide o ostatné zlozky, usmernenie z roku 1998 bolo uplatnitelné. 286 Okrem toho, ako pripomenul Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, uz citovanom v bode 265 vyssie (body 201 a 202), z oznámenia z 12. augusta 1988 (bod 6 prvý odsek) vyplýva, pricom to bolo potvrdené a zrejmé z usmernenia z roku 1998 (body 1, 4.1 a 4.11), ze regionálna pomoc, ktorá môze byt oprávnená vyuzívat výnimku v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, má za ciel bud produktívne investovanie, alebo vytvorenie pracovných miest spojených s realizáciou investovania. Naproti tomu pomoc na fungovanie môze byt schválená iba výnimocne na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) alebo c) ES (pozri bod 6 druhý odsek oznámenia z 12. augusta 1988 a body 4.15 az 4.17 usmernenia z roku 1998). Aj keby bolo potrebné sa domnievat, ze ustanovenia týkajúce sa pomoci na vytvorenie pracovných miest spojených s realizáciou investovania a ustanovenia týkajúce sa pomoci na fungovanie nachádzajúce sa v usmernení z roku 1998 sa neuplatnujú ratione temporis, co sa vyvracia v uz citovanom bode 6.1, v ktorom sa stanovuje, ze tieto usmernenia sú uplatnitelné, hned ako boli prijaté, s výnimkou uz citovaných prechodných ustanovení stanovených v bodoch 6.2 a 6.3, nic to nemení na tom, ze význam kritéria spojenia s investovaním a výnimocný charakter pomoci na fungovanie jasne vyplýva z oznámenia z 12. augusta 1988. Navyse takýto výklad oznámenia z 12. augusta 1988 je potrebný v rozsahu, v akom je v úplnom súlade s cielom, ktorý sledujú regionálne výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES smerujúce k ulahceniu rozvoja niektorých hospodárskych oblastí za predpokladu, ze to neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 287 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 68 a 69) Komisia teda správne pripomína, ze kritériá na vymedzenie oprávnenosti oblasti vyuzívat regionálnu výnimku v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, druh pomoci, ktorá môze byt priznaná, ako aj intenzita pomoci boli urcené v oznámení z 12. augusta 1988. V tomto kontexte sa Komisia domnieva, ze posudzované opatrenia nemôzu vyuzívat takúto výnimku z dvoch dôvodov. V prvom rade uviedla, ze do zoznamu talianskych oblastí, ktoré môzu vyuzívat regionálnu výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, bola zahrnutá iba cast územia mesta Benátky. Komisia v druhom rade tvrdí, ze v súlade s oznámením z roku 1998 cielom regionálnej pomoci je bud produktívne investovanie, alebo vytvorenie pracovných miest spojených s investovaním. Kedze predmetné oslobodenia v prospech vytvorenia pracovných miest predstavovali pomoc na fungovanie, na základe bodov 4.15 az 4.17 usmernenia z roku 1998 mohli byt poskytnuté iba za velmi striktných podmienok podnikom pôsobiacim v oblastiach oprávnených vyuzívat výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, ku ktorým Benátky a Chioggia nepatria. Komisia sa preto domnievala, ze nemôzu byt kvalifikované ako regionálne opatrenia (pozri odôvodnenia c. 68 az 70 napadnutého rozhodnutia). Napokon, pokial ide o ciel údajného regionálneho rozvoja, Komisia uviedla, ze vzhladom na charakteristiky predmetnej schémy pomoci medzi touto schémou a uvádzanými strukturálnymi tazkostami neexistuje ziadny vztah (pozri odôvodnenie c. 78). 288 Komisia dalej v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 71 az 77) zamietla tvrdenia, ktoré predniesli talianske orgány, výbor a mesto Benátky v prospech uplatnenia mäksích kritérií, nez sú tie, ktoré sú uvedené v oznámení z 12. augusta 1988. Namieta konkrétne proti tomu, ze by uplatnila pravidlá predstavujúce výnimku z kritérií stanovených v tomto oznámení, a to najmä v usmerneniach o státnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] zo 14. mája 1997, v oznámení o zmene metódy na uplatnenie clánku [87] ods. 3 písm. c) [ES] na regionálnu pomoc z pohladu pristúpenia severských státov z 20. decembra 1994 [neoficiálny preklad] ([76]Ú. v. ES C 364, 1994, s. 8) a vo svojom rozhodnutí 94/455 (pozri bod 2 vyssie). 289 Opierajúc sa o argumentáciu uvádzanú pred Komisiou pocas správneho konania, zalobcovia a Talianska republika, ktorá vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu spolocnosti Italgas, uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES a je nedostatocne odôvodnené, kedze Komisia riadne nezohladnila osobitné tazkosti spojené najmä s ostrovnou polohou typickou pre územie Benátok na úcely poskytnutia regionálnej výnimky v prospech oslobodení od sociálnych odvodov, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí vyhlásené za nezlucitelné. 290 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry má Komisia pri uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES sirokú mieru volnej úvahy, z ktorej výkonu vyplývajú komplexné posúdenia hospodárskeho a sociálneho poriadku, ktoré musia byt vykonané v kontexte Spolocenstva. Súdne preskúmanie spôsobu vykonania tejto volnej úvahy sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho preskúmania, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [77]C-409/00, Zb. 2003 s. I-1487, bod 93, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. októbra 2004, Pollmeier Malchow/Komisia, [78]T-137/02, Zb. 2004 s. II-3541, bod 52). 291 Navyse zo samotného znenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a clánku 88 ES vyplýva, ze pomoc uvedenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES Komisia "môze" povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom. Preto hoci Komisii vzdy prislúcha, aby sa vyjadrila k zlucitelnosti státnej pomoci, nad ktorou vykonáva kontrolu, so spolocným trhom, a to aj v prípade, ze jej neboli oznámené, nie je povinná tieto pomoci vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom (pozri rozsudky z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 290 vyssie, bod 94, a Pollmeier Malchow/Komisia, uz citovaný v bode 290 vyssie, bod 53). 292 Komisia sa môze viazat pri výkone svojej volnej úvahy takými opatreniami, akými sú rámce, oznámenia alebo usmernenia v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto institúcia riadit, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy. Ked Komisia prijíma takéto akty, ktoré sú v súlade so Zmluvou, urcené na spresnenie kritérií, ktoré plánuje pouzívat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho samoobmedzenie tejto právomoci, pretoze je povinná drzat sa indikatívnych pravidiel, ktoré si sama stanovila. V tomto kontexte Súdu prvého stupna prinálezí preskúmat, ci Komisia tieto pravidlá dodrzala (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 1. decembra 2004, Kronofrance/Komisia, v odvolacom konaní, [79]T-27/02, Zb. s. II-4177, bod 79 a tam citovanú judikatúru; pozri takisto rozsudky z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 290 vyssie, bod 95, a Pollmeier Malchow/Komisia, uz citovaný v bode 290 vyssie, bod 54). 293 V rámci svojej volnej úvahy si Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES zachováva svoju právomoc zrusit alebo zmenit svoje rámce, oznámenia alebo usmernenia, pokial to okolnosti vyzadujú. Navyse sa tieto akty týkajú vymedzeného sektora a sú zdôvodnené snahou sledovat nou vytýcenú politiku (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, [80]T-214/95, Zb. 1998 s. II-717, bod 89). 294 Z judikatúry konkrétne vyplýva, ze Komisia sa nemôze povazovat za zbavenú právomoci uznat zlucitelnost pomoci priamo na základe clánku 87 ods. 3 ES, ak v príslusnom oznámení, usmerneniach alebo rámci výslovne neprijala stanovisko k predmetnej otázke. Takýto prípad nastane, ak uplatnitelný rámec výslovne nezakazuje alebo ak jeho predmetom nie je zakázat druh pomoci poskytnutej v prejednávanom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-375/03, body 143 a 144). 295 Z judikatúry takisto vyplýva, ze takéto rámce, oznámenia alebo usmernenia nie je mozné chápat iba s ohladom na ich znenie. Treba ich vykladat vo svetle clánku 87 ES a ciela sledovaného týmto ustanovení, ktorým je nenarusená hospodárska sútaz na spolocnom trhu. V rozsudku Kronofrance/Komisia, uz citovanom v bode 292 vyssie (bod 89), Súd prvého stupna uviedol, ze multisektorálny rámec regionálnej pomoci v prospech velkých investicných projektov mozno chápat v zmysle uvádzanom Komisiou, ze na úcely zhodnotenia faktora týkajúceho sa stavu hospodárskej sútaze je preskúmanie kritéria týkajúceho sa trhu v poklese povolené len podporne, ak sú údaje týkajúce sa stupna vyuzívania kapacít predmetného sektora nedostatocné. Súd prvého stupna sa preto domnieval, ze tento rámec treba chápat v tom zmysle, ze ak údaje týkajúce sa vyuzívania kapacít predmetného odvetvia nevedú k záveru, ze toto odvetvie je poznacené nadbytocnou strukturálnou kapacitou, Komisia musí preskúmat, ci je predmetný trh v poklese, kedze tento výklad je jediným, ktorý je v súlade s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze. 296 V rovnakej myslienkovej línii Súd prvého stupna v rozsudku Pollmeier Malchow/Komisia, uz citovanom v bode 290 vyssie, rozhodol, ze ustanovenia odporúcania Komisie 96/280 o definícii MSP z 3. apríla 1996 je potrebné vykladat s ohladom na ciel kritéria hospodárskej nezávislosti. Hoci sa v týchto ustanoveniach v podstate stanovuje, ze podniky vlastnené v rozsahu rovnajúcom sa 25 % alebo vo väcsom rozsahu jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré nezodpovedajú definícii MSP, sú povazované za nezávislé, Súd prvého stupna sa domnieval, ze tieto ustanovenia nezmenili volnú úvahu Komisie pri rozhodovaní o tom, ci podniky, ktoré sú súcastou skupiny, predstavujú hospodársku jednotku na úcely uplatnenia schémy státnej pomoci (pozri najmä body 58 az 63 rozsudku). 297 Okrem toho treba pripomenút, ze v zmysle clánku 253 ES je Komisia povinná odôvodnovat svoje rozhodnutia, a to vrátane rozhodnutí, ktorými sa zamieta vyhlásenie pomoci za zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Odôvodnenie, ktoré sa pozaduje v clánku 253 ES, vsak musí jasne a jednoznacne vyjadrovat stanovisko orgánu Spolocenstva, ktorý je autorom predmetného aktu, spôsobom, ktorý dotknutým osobám umozní oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a v prípade potreby bránit ich práva, ako aj súdu vykonávat jeho preskúmanie (pozri rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 290 vyssie, body 95 a 98). 298 V prejednávanom prípade je teda potrebné overit, ci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (pozri body 287 a 288 vyssie) mozno povazovat za dostatocné a ci Komisia s ohladom na argumentáciu úcastníkov konania neprekrocila hranice volnej úvahy, ktorú má k dispozícii v rámci relevantného oznámenia, usmernení a rámcov, vzhladom na judikatúru, ktorá bola práve vymedzená. 299 Pokial ide v prvom rade o tvrdenie spolocnosti Hotel Cipriani, podla ktorého treba ustanovenia týkajúce sa národnej regionálnej pomoci vykladat pruzne s ohladom na ciele hospodárskej a sociálnej súdrznosti, Komisia správne zdôraznila, ze zavedenie nenarusenej hospodárskej sútaze na vnútornom trhu [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánky 81 ES az 89 ES] na jednej strane a posilnenie hospodárskej a sociálnej súdrznosti [clánok 3 ods. 1 písm. k) ES a clánky 158 ES az 162 ES] na druhej strane predstavujú dve odlisné a samostatné politiky Spolocenstva. Strukturálne fondy sú hlavným nástrojom druhej z týchto politík, zatial co regionálne výnimky stanovené v clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES patria do politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a sú obmedzené potrebou vyhnút sa akémukolvek neoprávnenému skresleniu, ktoré by bolo v rozpore so spolocným záujmom. Z komplementarity týchto dvoch politík v oblasti regionálnej pomoci, ktorá vyplýva uz z vyssie uvedeného oznámenia z 12. augusta 1988 (stvrtý odsek preambuly), teda nevyplýva ziadna hierarchia medzi cielmi sledovanými týmito dvoma politikami. Okolnost uvedená v odôvodnení c. 3 nariadenia Komisie (ES) c. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investicnú pomoc ([81]Ú. v. EÚ L 302, s. 29), teda nariadenia o oslobodení, na ktorú poukazuje Hotel Cipriani, ze státna regionálna pomoc zlepsuje hospodársku, sociálnu a územnú súdrznost clenských státov a Spolocenstva ako celku, teda nemôze ovplyvnovat výklad pravidiel, ktorými sa riadi státna regionálna pomoc. Komisia konkrétne nie je povinná pri výkone svojej volnej úvahy uplatnovat tieto pravidlá pruznejsie tak, aby doslo k uprednostneniu cielov politiky hospodárskej a sociálnej súdrznosti nad cielmi politiky v oblasti hospodárskej sútaze. V praxi sa okrem toho v usmernení z roku 1998 nachádza osobitné ustanovenie (bod 3.10.5) smerujúce k uprednostneniu súdrznosti státnej regionálnej pomoci so strukturálnymi fondmi, pricom treba zabezpecit dodrzanie urcitých podmienok uvedených v tomto usmernení. 300 Dalej je potrebné preskúmat tvrdenia týkajúce sa rámcov, oznámení a usmernení, na ktoré poukazujú zalobcovia na úcely preukázania, ze Komisia bola v prejednávanom prípade povinná vyhlásit posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov za zlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 301 Po prvé, ako uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 72), usmernenia o státnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] nesmerujú k udeleniu regionálnych výnimiek, ale odvetvových výnimiek v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Hoci je totiz pravda, ze pokial ide o intenzitu tazkostí odôvodnujúcu udelenie výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, v bode 13 týchto usmernení sa stanovuje, ze znevýhodnené mestské oblasti predstavujú tak zo socio-ekonomického pohladu, ako aj z pohladu nevýhod a zvýsených nákladov, ktoré znásajú tu sa nachádzajúce podniky, tazkosti intenzity porovnatelnej s intenzitou v zúcastnených oblastiach v zmysle vyssie uvedeného clánku, v bode 10 sa v kazdom prípade zdôraznuje, ze problémy, s ktorými sa stretávajú podniky v týchto znevýhodnených mestských oblastiach, sú najmä miestnymi problémami, ktoré neodôvodnujú regionálny zásah prístupný velkým podnikom. Navyse podla bodu 5 vyplýva neprispôsobivý charakter pravidiel upravujúcich regionálnu pomoc jednak najmä z kritérií oprávnenosti prípustných oblastí a jednak z nemoznosti udelit regionálnu pomoc podnikom nachádzajúcim sa mimo rozsahu investicnej operácie. 302 Okrem toho jedno z alternatívnych kritérií, ktoré sú definované v bode 7 vyssie uvedených usmernení, oprávnenosti oblastí na státnu pomoc podnikom v znevýhodnených mestských oblastiach spocíva v tom, ze oblasti boli vybraté na základe iniciatívy Urban, ktorá bola prijatá v rámci strukturálnych fondov podla clánku 11 nariadenia Rady (EHS) c. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a doplna nariadenie (EHS) c. 4253/88 o ustanoveniach na uplatnenie nariadenia (EHS) c. 2052/88 o koordinácii cinností rozlicných strukturálnych fondov medzi nimi a s operáciami Európskej investicnej banky a inými existujúcimi financnými nástrojmi [neoficiálny preklad] ([82]Ú. v. ES L 193, s. 24) a clánok 3 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 2083/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a doplna nariadenie (EHS) c. 4254/88 o Európskom fonde regionálneho rozvoja [neoficiálny preklad]. V bode 14 oznámenia clenským státom, ktoré stanovuje usmernenia pre operacné programy, ktoré sú clenské státy vyzvané zaviest v rámci iniciatívy Urban, sa stanovuje, ze pomoc Spolocenstva vo forme pôziciek a subvencií môze byt dosiahnutelná v rámci iniciatívy Urban v prospech integrovaných rozvojových programov pre geograficky definovanú a obmedzenú cast mestskej oblasti v tazkostiach. V tejto súvislosti z usmernení o státnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] vyplýva (bod 2.1), ze sa týkajú najmä státnej pomoci urcenej na dokoncenie úsilia strukturálnych fondov. 303 Je potrebné uviest, ze podla bodu 4 týchto usmernení ekonomické nevýhody odradzujúce podniky od znevýhodnených mestských oblastí vysvetlujú konkrétne "priame alebo nepriame zvýsené náklady spojené s usadením sa v týchto oblastiach (krádeze, úroven poistného, vandalizmus...), ako aj vlastné strukturálne nevýhody stvrtí (tazkost nájst kvalifikované pracovné sily pripravené pracovat, celkové znízenie hospodárskej cinnosti, nedostatok a degradácia verejnej infrastruktúry, neistota, financné tazkosti miestnych orgánov, problémy,dobrého mena znacky)" [neoficiálny preklad]. Tieto usmernenia sa týkajú len pomoci pre malé podniky vykonávajúce cinnost miestnej povahy (bod 11) a v prílohe 1 uvádzajú oprávnené cinnosti, medzi ktorými sú najmä hotelierstvo a restauracné sluzby. Medzi "nedotknutými cinnostami" uvedenými v tejto prílohe sa nachádza najmä distribúcia plynu. 304 V prejednávanom prípade treba zdôraznit, ze predmetná schéma pomoci sa naproti tomu vztahuje na vsetky podniky usadené v Benátkach a v Chioggii. Nestanovuje ziadne obmedzenie svojej vecnej pôsobnosti. 305 Okrem toho, hoci Hotel Cipriani tvrdí, ze územie Benátok patrí najmä na základe iniciatívy Urban (pozri bod 299 vyssie) do pôsobnosti vyssie uvedených usmernení, nemozno oprávnene tvrdit a ani ziadny zo zalobcov netvrdí, ze osobitné kritériá definované v týchto usmerneniach sú v prípade predmetnej schémy pomoci splnené. Takéto usmernenia sú preto v prejednávanom prípade zbavené akejkolvek relevantnosti. V tejto súvislosti Komisia totiz oprávnene tvrdí, ze vyssie uvedené usmernenia nie sú príkladom opatrenia, ktoré by bolo výnimkou z kritérií uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a ktoré by bolo odôvodnené jedinecnými a výnimocnými podmienkami. Naopak, definuje vseobecné kritériá uplatnitelné na vsetky znevýhodnené mestské oblasti na úcely poskytnutia odvetvovej výnimky. Vzhladom na tieto okolnosti, na rozdiel od stanoviska zalobcov, okolnost, ze Komisia zohladnila v týchto usmerneniach osobitné ekonomické tazkosti v znevýhodnených mestských oblastiach, neumoznuje domnievat sa, ze by mala povinnost zohladnit na úcely poskytnutia výnimky na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES osobitné problémy existujúce v Benátkach, uvádzané zalobcami, ktoré nemajú nijaký súvis s tazkostami znevýhodnených mestských oblastí. 306 Po druhé zalobcovia a Talianska republika Komisii nedôvodne vytýkajú, ze nezohladnila osobitnost strukturálnych problémov spojených s ostrovnou polohou, na ktoré sa odvolávajú talianske orgány a dotknutí úcastníci správneho konania na úcely schválenia regionálnej výnimky na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, pretoze predmetná schéma pomoci bola v súlade s úcelmi regionálneho vývoja sledovanými schémou regionálnej pomoci a bola proporcionálna. 307 Je pravda, ze z judikatúry vyplýva (pozri body 294 az 296 vyssie), ze Komisia -- ako tvrdia zalobcovia a Talianska republika -- je oprávnená pri výkone svojej diskrecnej právomoci zohladnit osobitné situácie na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES bez toho, aby bolo potrebné menit na tento úcel schému regionálnej pomoci vyplývajúcu z uplatnitelných oznámení a usmernení alebo vytvárat úpravu ad hoc. V takomto prípade prinálezí Komisii, aby porovnala kladné úcinky pomoci a jej záporné úcinky na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Philip Morris Holland/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, body 24 a 26, a Alzetta a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 129). 308 V kazdom prípade v prejednávanom prípade tvrdenia uvádzané zalobcami a Talianskou republikou neumoznujú preukázat, ze Komisia prekrocila hranice svojej volnej úvahy tým, ze v odôvodneniach c. 68 a 69 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 287 vyssie) vychádzala z kritérií posúdenia definovaných v oznámení z 12. augusta 1988 a v usmernení z roku 1998. 309 Zalobcovia najmä nepreukázali, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze situácia Benátok neobsahuje nové prvky, a preto vychádzala z okolnosti, ze posudzovaná pomoc nebola spojená s investíciami, a odmietla ju schválit na základe regionálnej výnimky (pozri bod 288 vyssie). Navyse zalobcovia a Talianska republika nenamietajú proti tomu, ze iba urcité oblasti územia Benátok boli zahrnuté v zozname oblastí, v prípade ktorých bolo mozné vyuzit regionálnu výnimku na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Pokial vsak ide o poslednú uvedenú zálezitost, je potrebné uviest, ze na rozdiel od tvrdení Komisie táto okolnost nevylucuje sama osebe celé územie Benátok z moznosti vyuzitia regionálnej výnimky. V kazdom prípade povaha pomoci na prevádzku v oprávnených oblastiach, ktorou bola posudzovaná pomoc, postacuje na odôvodnenie odmietnutia Komisie schválit ju ako regionálnu pomoc. 310 Okrem toho je potrebné zamietnut výhradu spolocnosti Italgas a Talianskej republiky, podla ktorej Komisia tým, ze sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 74) obmedzila na uvedenie neexistencie nových prvkov takej povahy, aby odôvodnili poskytnutie ziadanej výnimky ad hoc, dostatocne neodôvodnila svoje zamietnutie tvrdení zalozených na jedinecnej situácii oblasti lagúny Benátok, na ktorú sa odvolávali talianske orgány a dotknuté tretie osoby pocas správneho konania. 311 Komisia totiz v odôvodnení c. 74 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa v prejednávanom prípade nechystala menit metódu uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES z 12. augusta 1988, aby ju prispôsobila dotknutému prípadu, ako uz urobila vzhladom na rozsírenie Spolocenstva o Svédsko a Fínsko. Pri tejto prílezitosti totiz Komisia rozhodnutím z 1. júna 1994 zmenila vyssie uvedenú metódu tým, ze stanovila v podstate dodatocné kritérium oprávnenosti oblastí na regionálnu výnimku a moznost schválit pomoc urcenú na ciastocné kompenzovanie zvýsených nákladov dopravy, aby zohladnila nové geografické osobitosti Európskeho spolocenstva, a to velmi severnú poloha, tvrdé klimatické podmienky, velmi velké vnútorné vzdialenosti, malú hustota obyvatelstva na urcitých castiach územia, ktoré neboli zohladnené ako základné problémy pri príprave metódy (pozri uz citované oznámenie z 20. decembra 1994, adresované clenským státom a iným dotknutým osobám týkajúce sa zmeny vykonanej v hlave II oznámenia z 12. augusta 1988). Komisia teda tým, ze vysvetlila, ze situácia Benátok neobsahuje nové prvky a ze predmetná schéma pomoci je takej povahy, ze narusuje platný rezim pomoci, lebo islo o pomoc na fungovanie poskytovanú v regióne, ktorý nemal vyostrené problémy s hospodárskou ani so sociálnou súdrznostou, dostatocne odôvodnila, preco sa v prejednávanom prípade odmietla odchýlit od kritérií uvedených v uplatnitelnej metóde. 312 Po tretie je takisto potrebné zamietnut tvrdenie spolocnosti Italgas, podla ktorého bola Komisia oprávnená odchýlit sa od kritérií uvedených v bode 22 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad], pokial ide o vseobecné oslobodenia od sociálnych odvodov smerujúce k udrzaniu zamestnanosti uvedené v clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994. Zatial co totiz tieto usmernenia odkazujú na odvetvové výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, zalobca sa obmedzuje na to, ze poukazuje na rozhodnutie 95/455, v ktorom Komisia priznala regionálnu výnimku na oslobodenia od sociálnych odvodov uplatnitelné v Mezzogiorne, pricom k tomu doslo za úplne iných okolností v porovnaní s okolnostami, o ktoré ide v prejednávanom prípade, ako to Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 75 a 76). V tomto rozhodnutí z roku 1995 (odôvodnenie c. 14) Komisia konstatovala, ze pomoc na fungovanie vymedzená v clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 splna v iných oblastiach nez Abbruzzes a Molise vsetky podmienky na vyuzitie regionálnej výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Pokial ide naproti tomu o Abbruzzes a Molise, ktoré uz nesplnali podmienky, Komisia zohladnila skutocnost, ze na tieto dve oblasti sa vztahuje výnimka v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) ES az do 31. decembra 1993. Komisia sa preto domnievala, ze hoci clánok 87 ods. 3 písm. c) ES nezahrna pomoc na fungovanie, bolo vhodné a zlucitelné so spolocným trhom, bez toho, aby doslo k ovplyvneniu podmienok obchodu v rozpore so spolocným záujmom, schválit túto pomoc spolu s plánom úplnej likvidácie, a to vo forme docasných sprievodných opatrení spôsobom, ktorý pomôze podnikom regiónu prispôsobit sa menej výhodnej schéme stanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia vo svojom rozhodnutí 94/455 (odôvodnenie c. 15) túto výnimku z kritérií uvedených oznámení z 12. augusta 1988 odôvodnila "vseobecnou zásadou zohladnit objektívnu osobitost situácií neporovnatelných so situáciami oblastí oprávnených vyuzívat výnimku v zmysle clánku [87] ods. 3 písm. c) [ES]" [neoficiálny preklad]. 313 Po stvrté Komisia na rozdiel od tvrdení spolocnosti Italgas konala v úplnom súlade s kritériami, ktoré definovala vo vyssie uvedených usmerneniach o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad], ked vyhlásila oslobodenia od sociálnych odvodov na úcely vytvorenia pracovných miest stanovené v clánku 2 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 za nezlucitelné s trhom, kedze tieto oslobodenia neboli priznané ani MSP, ani podnikom usadeným v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc a ani podnikom, ktoré zamestnali kategórie zamestnancov, ktorí majú osobitné tazkosti zaradit sa alebo opätovne sa zaradit na trh práce. Komisia totiz v bode 21 týchto usmernení jasne uviedla kritériá, podla ktorých posudzuje, ci pomoc na vytvorenie pracovných miest môze vyuzívat odvetvovú výnimku v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Medzi týmito kritériami sa nachádzajú tri vyssie uvedené alternatívne podmienky, a to najmä podmienky týkajúce sa umiestnenia podniku, ktorý je príjemcom, v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc. Kedze spolocnost Italgas nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné spochybnit súlad týchto troch alternatívnych kritérií s cielmi odvetvových výnimiek v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES týkajúcich sa pomoci smerujúcej k ulahceniu rozvoja niektorých hospodárskych cinností, ak táto pomoc neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so záujmom Spolocenstva, je potrebné sa domnievat, ze Komisia bola podla ustálenej judikatúry (pozri bod 292 vyssie) povinná konat v súlade s oznamovacími kritériami, ktoré si sama stanovila. Komisii sa v kazdom prípade nemôze vytýkat uplatnenie týchto kritérií vzhladom na to, ze nie je preukázané ani preukazným spôsobom konstatované, ze tieto kritériá nie sú zlucitelné s cielom, ktorý sledujú odvetvové výnimky (pozri a contrario rozsudok Pollmeier Malchow/Komisia, uz citovaný v bode 290 vyssie). 314 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené okolnosti treba zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a nedostatku odôvodnenia zamietnut ako nedôvodné. 3. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES a zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj o údajnom nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení a) Tvrdenie úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 315 Zalobca, Hotel Cipriani, spochybnuje dôvody, pre ktoré Komisia zamietla udelit kultúrnu výnimku. Tvrdí, ze stúdia COSES, ktorú predlozil výbor, potvrdila vseobecnú povahu obmedzení vyplývajúcich v prípade Benátok z talianskej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany kultúrnych pamiatok a zivotného prostredia. Táto stúdia presne uviedla dodatocné náklady vyplývajúce v prípade Benátok z takýchto obmedzení, oproti nákladom vzniknutým analogickými obmedzeniami v odlisných kontextoch týkajúcich sa zivotného prostredia. Zalobca sa odvoláva najmä na obmedzenia ukladané talianskym zákonom c. 1089/39, ktorý stanovil schému ochrany pamiatok historickej a umeleckej hodnoty, a pokial ide konkrétnejsie o Benátky, na dekrét c. 791/73 prezidenta republiky, zavádzajúci osobitné ustanovenia týkajúce sa restauracných zásahov a ozdravenia budov architektonickej, historickej a umeleckej hodnoty. Dodáva, ze výbor okrem toho navrhol poskytnút dodatocné informácie, ktoré by Komisia povazovala za potrebné. Vzhladom na tieto okolnosti, hoci sa javí, ze niektoré podniky nepodliehali dodatocným vyssie uvedeným obmedzeniam, Komisia bola povinná vylúcit len podniky nepodliehajúce týmto obmedzeniam z kultúrnej výnimky, vychádzajúc zo vsetkých potrebných prvkov informácií. 316 Zalobca dalej tvrdí, ze oproti významu zvýsených nákladov obmedzená suma predmetných úlav na sociálnych odvodoch, ktoré boli okrem toho degresívne az do ich úplného zrusenia, bola preto proporcionálna. V prejednávanom prípade napadnuté rozhodnutie skôr porusilo zásadu proporcionality. 317 Komisia dalej odsúhlasila kultúrnu výnimku Consorzio Venezia Nuova bez toho, aby preverila spojitost medzi kultúrnym úcelom tohto orgánu a sumou poskytnutej pomoci. Z tohto hladiska je preto napadnuté rozhodnutie rozporné a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 318 V druhom rade hotelierska cinnost zalobcu, ktorého nehnutelnosti podliehajú extrémne obmedzujúcej schéme uplatnitelnej v historickom centre, je úzko spojená s identitou nehnutelností, ktoré prevádzkuje a ktorých pôvodný úcel vyuzitia musí byt zachovaný na základe vyssie uvedeného dekrétu c. 791/1973. Zamestnanie personálu v dostatocnom pocte na tento úcel zodpovedá teda potrebe zachovat vzhlad a historickú úlohu týchto nehnutelností v meste. -- Vec T-277/00 319 Zalobcovia, Coopservice a výbor, Komisii vytýkajú, ze nezohladnila existenciu vseobecných obmedzení týkajúcich sa konkrétne územia lagúny, ktorých cielom je zachovat najmä architektonické dedicstvo a zivotné prostredie. Komisia obzvlást nezohladnila obmedzenia ulozené najmä dekrétom c. 962/1973 prezidenta republiky s cielom zabezpecit "zachovanie krajinného, historického, archeologického a umeleckého charakteru mesta Benátok a jeho lagúny" podla cielov stanovených talianskym zákonom c. 171/1973, ako aj talianskym zákonom c. 431/1985, ktorým boli sledované primárne ciele ochrany zivotného prostredia. Komisia teda skúmala len priame obmedzenia týkajúce sa ochrany architektonických a realitných pamiatok sledovanej zákonom c. 1089/39. Na druhej strane vsak nezohladnila "nepriame" obmedzenia, ktoré sledujú ochranu podmienok týkajúcich sa zivotného prostredia, rámca, perspektívy a osvetlenia nehnutelností podliehajúcich priamym obmedzeniam. 320 Posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov sledovali podporu kultúry a zachovanie dedicstva. Okrem toho boli proporcionálne zvýseným nákladom vyplývajúcim z vyssie uvedených obmedzení a nemenili podmienky obchodu vnútri Spolocenstva ani hospodárskej sútaze. Z týchto dvoch aspektov je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia chybné a nedostatocné. Tvrdenia Komisie 321 Komisia namieta proti tomu, ze by uplatnila výlucne clánok 87 ods. 3 písm. d) ES. V dôsledku toho konstatovala neexistenciu skutocného vztahu medzi poskytnutou výhodou a dodatocnými nákladmi týkajúcimi sa ochrany pamiatkového dedicstva, ktoré má táto výhoda kompenzovat. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 322 Súd prvého stupna v prvom rade uvádza, ze nie je preukázané, ze zvýsené náklady spojené so zachovaním dedicstva znásajú vsetky podniky vyuzívajúce predmetné úlavy na sociálnych odvodoch. Konkrétne okolnost, na ktorú poukazuje Hotel Cipriani, ze architektonický, historický a umelecký záujem môze byt vymedzený "v prípade vsetkých budov definovaných podla parametrov vztahujúcich sa na trasy ulíc, námestí a kanálov", ako uviedol výbor, nepreukazuje, ze takýmto zvýseným nákladom podliehajú vsetky budovy vyuzívané podnikmi, ktoré vyuzívajú posudzované úlavy na sociálnych odvodoch. 323 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Komisia nemala k dispozícii informácie potrebné na to, aby v napadnutom rozhodnutí preukázala rozdiel medzi podnikmi vyuzívajúcimi budovy, ktoré podliehajú obmedzeniam spojeným s ochranou dedicstva, a podnikmi, ktoré tento typ budov nevyuzívajú. 324 Z pripomienok a dokumentov, ktoré boli Komisii predlozené pocas správneho konania, vseobecnejsie vyplýva, ze Komisia nemala k dispozícii ziadne relevantné informácie, na základe ktorých by mohla posúdit dosah prípadných architektonických a kultúrnych obmedzení, na ktoré poukazujú Hotel Cipriani, Coopservice a výbor, a preskúmat moznost v prípade potreby udelit výnimku v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 79) konkrétne vyplýva, ze zalobcovia nespochybnujú, ze talianska vláda nikdy nepozadovala kultúrnu výnimku, ale iba bránila regionálny charakter predmetných oslobodení od sociálnych odvodov. Okrem toho sa vyssie uvedená stúdia COSES z februára 1998 (bod 3.3), ktorú Komisii oznámilo mesto Benátky, obmedzuje iba na vypracovanie zoznamu zákonov a právnych predpisov uplatnitelných v Benátkach v oblasti zivotného prostredia, výstavky a urbanizmu. Hoci nie je mozné spochybnit, ze niektoré z týchto zákonov alebo právnych predpisov stanovujú obmedzenia "historického a umeleckého charakteru", ako uvádzajú zalobcovia, význam a pôsobnost takýchto obmedzení nie sú specifikované. Navyse väcsia cast citovanej právnej úpravy sa vseobecnejsie vztahuje na obmedzenia urbanistického plánovania, zivotného prostredia alebo krajinotvorby, ktoré sa v zásade nezohladnujú v súvislosti s podporou kultúry a zachovania dedicstva uvedenou v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Pokial ide o stúdiu COSES z marca 1998 (body 1.2 a 1.5), ktorú Komisii oznámil výbor, neuvádza sa v nej ziadny údaj týkajúci sa nákladov, ktoré znásajú podniky usadené v Benátkach alebo v Chioggii a ktoré by mali priamy vztah s ochranou dedicstva. 325 V druhom rade je potrebné poznamenat, ze spôsoby uplatnovania posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov neumoznujú zarucit proporcionalitu týchto opatrení s cielom, ktorý sleduje uvádzaná výnimka, ako tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 81). Zalobcovia totiz nespochybnujú, pokial ide o spôsoby poskytnutia pomoci, ze vo vseobecnosti neexistuje vztah medzi jednak výskou danových oslobodení priznaných podniku na základe poctu osôb, ktoré zamestnáva, a jednak druhom, resp. velkostou budov, ktoré tento podnik vyuzíva, a v dôsledku toho zvýsenými nákladmi znásanými v súvislosti s ochranou dedicstva. 326 Pokial ide o situáciu spolocnosti Hotel Cipriani, na ktorú sa poukazuje v prejednávanom prípade, treba konstatovat, ze skutkové tvrdenia zalobcu o jeho osobitnej situácii sú neprípustné v rozsahu, v akom tieto tvrdenia neboli predlozené Komisii pocas správneho konania. 327 Naproti tomu je potrebné poznamenat, ze individuálne preskúmanie pomoci priznanej Consorzio Venezia Nuova v napadnutom rozhodnutí mozno vysvetlit tým, ze táto spolocnost je jedným z mestských podnikov, vo vztahu ku ktorým talianske orgány predlozili podrobné informácie. Práve na základe týchto informácií sa Komisia domnievala, ze pomoc priznaná tomuto podniku, ktorého zákonnou povinnostou je realizácia opatrení, o ktorých rozhodol stát na úcely zabezpecenia ochrany historického, umeleckého a architektonického dedicstva Benátok, mala kultúrny úcel. 328 Vzhladom na vsetky tieto dôvody nie je mozné sa domnievat, ze Komisia v prejednávanom prípade porusila zásadu nediskriminácie a presiahla obmedzenia svojej volnej úvahy tým, ze nezohladnila individuálnu situáciu predovsetkým spolocnosti Hotel Cipriani, a tým, ze sa vo vseobecnosti domnievala, ze údajné obmedzenia neodôvodnujú udelenie kultúrnej výnimky. 329 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES a povinnosti odôvodnenia treba zamietnut ako nedôvodné. 4. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. e) ES a) Tvrdenia úcastníkov konania 330 Vo veci T-277/00 zalobcovia, Coopservice a výbor, zastávajú názor, ze napadnuté rozhodnutie (odôvodnenie c. 84) je v rozpore s clánkom 87 ods. 3 písm. e) ES a ze odôvodnenie je nedostatocné a rozporné v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze nemohla predpokladat moznost uplatnenia výnimky stanovenej v tomto clánku. Zalobcovia tvrdia, ze ciele vseobecného záujmu týkajúce sa zachovania kultúrneho dedicstva Benátok takúto výnimku odôvodnujú. 331 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 332 Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES sa vztahuje na "iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté kvalifikovanou väcsinou na návrh Komisie". Stací teda konstatovat, ako uvádza Komisia, ze neexistuje nijaké rozhodnutie Rady ad hoc prijaté na základe tohto clánku, na základe ktorého by bolo mozné schválit predmetnú schému pomoci. 333 Tento zalobný dôvod treba teda zamietnut ako nedôvodný. 5. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, clánku 87 ods. 2 písm. b) ES a clánku 253 ES, ako aj o údajnom nedostatku a rozpore odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 334 Vo veci T-277/00 zalobcovia, Coopservice a výbor, Komisii v prvom rade vytýkajú, ze nesprávne a bez odôvodnenia vylúcila skutocnost, ze zachovanie mesta Benátok je dôlezitým projektom spolocného európskeho záujmu v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. Napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti rozporné v rozsahu, v akom Komisia na inom mieste priznala mimoriadny význam zachovaniu Benátok a v dôsledku toho uznala, ze pomoc poskytnutá spolocnosti Consorzio Venezia Nuova je zlucitelná (odôvodnenie c. 96). 335 Komisia v druhom rade nesprávne a bez odôvodnenia vylúcila takisto výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, pokial ide o prírodné katastrofy. "Acqua alta" sú pritom prírodnou katastrofou z dôvodu jednak mimoriadnej závaznosti ich úcinkov na hospodársku a sociálnu struktúru mesta a ich opakujúceho sa charakteru a jednak z dôvodu devastujúcich dôsledkov tohto výnimocne sa vyskytujúceho fenoménu. 336 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 337 Po prvé treba uviest, ze Komisia správne tvrdí, ze predmetnú schému pomoci nie je mozné povazovat za úzko spojenú s dôlezitým projektom spolocného európskeho záujmu. Táto schéma totiz nebola zriadená na úcely zachovania Benátok, ale jej cielom je odlahcenie od sociálnych odvodov, ktoré zvycajne zatazujú rozpocet podnikov usadených na území Benátok alebo Chioggie. Cielom tejto schémy je teda v podstate zlepsit sútazivost týchto podnikov. Podla judikatúry sa na opatrenie pomoci môze vztahovat výnimka stanovená v clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, iba ak v zásade nezvýhodnuje hospodárske subjekty clenského státu, ale predstavuje výhodu pre celé Spolocenstvo (rozsudky Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 209 vyssie, body 72 az 78, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 209 vyssie, body 139 a 140). 338 Preto Komisia tým, ze v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 97) odmietla kvalifikovanie "projektu spolocného záujmu" v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, neprekrocila hranice svojej volnej úvahy. Dalej, na rozdiel od tvrdení zalobcov, napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tomto ohlade ziadny rozpor v odôvodnení v súvislosti s tým, ze pomoc poskytnutá Consorzio Venezia Nuova nebola schválená na základe clánku 87 ods. 3 písm. b) (pozri bod 327 vyssie). 339 Komisia okrem toho z právneho hladiska dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie tým, ze uviedla, ze predmetná schéma pomoci sa netýka dôlezitého projektu vseobecného záujmu ani nie je urcená na nápravu velkého výkyvu hospodárstva clenského státu. 340 V druhom rade je potrebné uviest, ze predmetné úlavy na sociálnych odvodoch sú proporcionálne k výske miezd a ich cielom nie je nahradit skody spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými udalostami výnimocného charakteru, ako to vyzaduje clánok 87 ods. 2 písm. b) ES. Okrem toho Komisia pripomína, ze podla ustálenej praxe v polnohospodárskej oblasti skody spojené so zlými meteorologickými podmienkami mozno povazovat za skody spôsobené prírodnými katastrofami v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, iba ak prekracujú prahy stanovené oproti zvycajnej výrobe. Takéto kritériá nie je mozné preniest, pokial ide o fenomén "acqua alta", na Benátky. 341 Vzhladom na tieto okolnosti sa treba domnievat, ze Komisia neprekrocila hranice svojej volnej úvahy tým, ze sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 99) domnievala, ze fenomén "acqua alta" v Benátkach nemozno povazovat za prírodnú katastrofu alebo výnimocnú udalost v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. Navyse napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené. 342 Z toho vyplýva, ze tieto zalobné dôvody musia byt zamietnuté ako nedôvodné. B -- O údajnej protiprávnosti povinnosti vymáhania pomoci ulozenej v clánku 5 napadnutého rozhodnutia 343 Zalobcovia uvádzajú dve série zalobných dôvodov na podporu svojich návrhov na zrusenie povinnosti vymáhania ulozenej v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. V prvom rade uvádzajú porusenie clánku 15 nariadenia c. 659/1999, ako aj porusenie zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s údajne nesprávnym kvalifikovaním predmetných opatrení ako novej pomoci. V druhom rade napadnuté rozhodnutie tým, ze nariaduje vymáhanie spornej pomoci, porusuje clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a zásady proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, ako aj pravidlá týkajúce sa prechodných ustanovení a povinnost odôvodnenia. 1. O údajnom porusení clánku 15 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania vo vztahu k údajnému nesprávnemu kvalifikovaniu predmetných opatrení ako novú pomoc a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 344 Zalobca, Hotel Cipriani, pripomína, ze Komisia zacala v roku 1997 vysetrovanie týkajúce sa úlav na sociálnych odvodoch, o ktoré ide v prejednávanom prípade. V tomto kontexte clánok 15 nariadenia c. 659/1999, ktorý má zabezpecit právnu istotu, obmedzil vysetrovaciu a rozhodovaciu právomoc Komisie na pomoc poskytnutú od roku 1987, ktorá jediná môze byt predmetom vymáhania po uplynutí premlcacej lehoty stanovenej týmto clánkom. 345 Hotel Cipriani vsak cerpal, prinajmensom od roku 1972, najmä úlavy na sociálnych odvodoch stanovené pre celé vnútrostátne územie inými zákonmi, ako sú zákony c. 206/1995 a c. 30/1997, z ktorých vychádza Komisia. Zalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na úlavy na sociálnych odvodoch v prospech remeselných a priemyselných podnikov s menej ako 300 zamestnancami zriadené zákonom c. 590/1971 a rozsírené na hotelierske podniky zákonom c. 463/1972. Dodáva, ze takisto cerpá úlavy na niektorých sociálnych odvodoch stanovených zákonom c. 102/1977, ktoré sú uplatnitelné na celé vnútrostátne územie v prípade remeselných a priemyselných podnikov podla zákona c. 102/1977, rozsírených na hotelierske podniky zákonom c. 573/1977. 346 Predmetné úlavy na sociálnych odvodoch v prejednávanom prípade preto predstavujú existujúcu pomoc v zmysle clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, a nie novú pomoc, ktorá bola zavedená zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997, skúmanú Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 347 Aj keby sa pripustilo, ze zalobca cerpal predmetné úlavy na sociálnych odvodoch na základe týchto zákonov c. 206/1995 a c. 30/1997, co vsak zalobca popiera, tieto opatrenia mali byt povazované za existujúcu pomoc, siahajúcu prinajmensom do rokov 1972 a 1978. Na jednej strane totiz tieto zákony upravovali jednoduché rozsírenie z hladiska casu a priestoru existujúcej pomoci, zriadenej zákonom c. 1089/1968, pricom stanovili úlavy na sociálnych odvodoch v prospech podnikov Mezzogiorna, rozsírené na územie Benátok zákonom c. 171/1973 a na sektor hotelierstva zákonom c. 502/1978, ako aj vyssie uvedeným zákonom c. 463/1972. Na druhej strane zalobca cerpal od roku 1978 úlavy stanovené právnou úpravou týkajúcou sa oblastí v tiesni (aree depresse). 348 Na rozdiel od tvrdení Komisie existuje právna spojitost medzi predmetnou schémou pomoci a vyssie uvedenou existujúcou pomocou, kedze táto pomoc nebola predmetom podstatných zmien. Hoci táto pomoc bola zavedená rôznymi zákonmi, ide vzdy o to isté znízenie sociálnych odvodov, ktorého uplatnenie na území Benátok a Chioggie bolo upravené zákonom c. 171/1973, ako bol vylozený zákonom c. 502/1978. Túto analýzu potvrdzuje clánok 5a zákona c. 206/1995, ktorý stanovuje, ze ustanovenia uvedené v clánku 23 zákona c. 171/1973 a clánku 3 zákona c. 502/1978 musia byt vykladané v tom zmysle, ze úlavy na sociálnych odvodoch, ktoré stanovujú, sú nadalej poskytované podla kritérií definovaných vyhláskou ministerstva z 5. augusta 1994. Z toho vyplýva, ze zákony c. 206/1995 a c. 30/1997 sa obmedzujú na potvrdenie uplatnitelnosti úlav na výdavkoch stanovených uz predtým na území Benátok a Chioggie, bez toho, aby boli zmenené podstatné prvky schémy, teda príjemcovia, forma opatrenia a jej miera. 349 V tomto právnom kontexte a vzhladom na ustanovenia clánku 15 ods. 1 a 2 nariadenia c. 659/1999 príjemcovia schémy posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov mohli mat legitímnu dôveru v zákonnost a zlucitelnost so spolocným trhom v prípade týchto oslobodení. Premlcacia lehota totiz zacala plynút v roku 1973, ak nie skôr. V tejto súvislosti zalobca tvrdí, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 tým, ze stanovuje, ze premlcacia lehota zacína plynút v den, ked bola protiprávna pomoc poskytnutá príjemcovi, musí byt vykladaný v tom zmysle, ze v prípade schémy pomoci akt poskytujúci pomoc sa zhoduje s prijatím zákona, ktorým bola zavedená táto schéma. Mesacné lehoty na zaplatenie posudzovaných sociálnych odvodov nie sú relevantné, lebo patria len do rámca vykonávania tohto zákona (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, [83]T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 130). 350 Okrem toho Komisia nesprávne povazovala implicitne predmetné opatrenia za novú pomoc podliehajúcu ako takú oznamovacej povinnosti na základe clánku 88 ods. 3 ES. 351 Napadnuté rozhodnutie napokon spôsobilo porusenie zásady rovnosti zaobchádzania voci zalobcovi oproti hotelom usadeným na zvysnom talianskom území, ktoré nadalej cerpali úlavy na sociálnych odvodoch. -- Vec T-277/00 352 Zalobcovia, Coopservice a výbor, takisto tvrdia, ze predmetné opatrenia, stanovené zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997, predstavujú existujúcu pomoc v zmysle clánkov 1 a 15 nariadenia c. 659/1999, ktorá nepodlieha oznamovacej povinnosti na základe clánku 88 ods. 3 ES. Podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999 táto pomoc nemôze byt predmetom vymáhania. Zalobcovia tvrdia, ze právna úprava týkajúca sa úlav na sociálnych odvodoch v prospech podnikov Mezzogiorna pochádza zo zákona c. 1089/1988, ktorým bola zriadená jednoduchá schéma úlav, ktorej dátum skoncenia bol stanovený pôvodne na 31. decembra 1972. Pôsobnost tejto schémy bola rozsírená na Benátky a Chioggiu zákonom c. 171/1973. Schéma pomoci zavedená zákonom c. 1089/1968 zostala v platnosti az do 30. júna 1994. Ciastocne bola nahradená vyhláskou ministerstva z 5. augusta 1994, ktorou bol zriadený "jednotný" systém úlav, ktorý zahrnal rôzne úlavy stanovené zákonom c. 1089/1968, ako aj celkovú rocnú úlavu týkajúcu sa nových pracovných miest. Vôla zákonodarcu, konkretizovaná v zákone c. 171/1973, poskytnút podnikom podnikajúcim v historických centrách Benátok a Chioggie urcité výhody identické s tými, ktoré boli poskytnuté podnikom podnikajúcim v strede a na juhu Talianska, sa nezmenila. Podstatné prvky schémy sa totiz nezmenili. Táto schéma mala stále tých istých príjemcov, tie isté odôvodnenia týkajúce sa osobitných podmienok v historických centrách Benátok a Chioggie a zakladala sa na tom istom mechanizme na urcenie pomoci, teda na odkaze na právne úpravy v platnosti v strede a na juhu Talianska. 353 Preto existovala kontinuita, pokial ide o podmienky a spôsoby uplatnovania opatrení stanovených najmä zákonom c. 171/1973 a zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997. V prípade neexistencie podstatnej zmeny opatrení stanovených zákonom c. 171/1973, vyplývajúcej z týchto dvoch posledných uvedených zákonov, predmetné úlavy na sociálnych odvodoch v prejednávanom prípade nepredstavujú novú pomoc. Zmenami vykonanými zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997 doslo k znízeniu výhody poskytovanej predtým príjemcom predmetných opatrení, a preto ich nemozno povazovat za podstatné. 354 Okrem toho zalobcovia namietajú proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého dátum, ku ktorému bola zavedená schéma pomoci, nemá relevantnost na úcely zistenia zacatia plynutia premlcacej lehoty uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Tvrdia, ze pomoc poskytnutá na základe schémy pomoci sa povazuje za poskytnutú k dátumu, ked je dotknutý podnik pripustený, aby vyuzil túto schému, a nie pocas výkonu povinnosti poskytnút uz odsúhlasenú pomoc kazdý mesiac. 355 V prejednávanom prípade Komisia neposúdila spojitost medzi predmetnou schémou pomoci, uplatnitelnou od júla 1994, a schémou, ktorá bola zavedená zákonom c. 171/1973. V napadnutom rozhodnutí preto doslo k poruseniu clánku 15 nariadenia c. 659/1999 a nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom implicitne povazuje predmetnú schému pomoci za novú pomoc. Tvrdenia Komisie 356 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 357 Kedze ustanovenia clánku 15 nariadenia c. 659/1999, ktoré stanovujú premlcaciu lehotu, sa povazujú za ustanovenia procesnej povahy, boli okamzite uplatnitelné na vsetky konania prebiehajúce pred Komisiou pocas nadobudnutia úcinnosti tohto nariadenia 16. apríla 1999 (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, [84]T-366/00, Zb. s. II-1763, bod 51). Pretoze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 25. novembra 1999, je potrebné preskúmat, ci v prejednávanom prípade táto premlcacia lehota uplynula, s tým dôsledkom, ze predmetná schéma pomoci sa povazuje za existujúcu pomoc na základe clánku 15 ods. 3 tohto nariadenia. 358 Najprv treba pripomenút, ze opatrenia, ktorých cielom bolo zriadenie alebo zmena pomoci, predstavujú novú pomoc (pozri rozsudky Súdneho dvora z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, [85]91/83 a 127/83, Zb. 1984 s. 3435, body 17 a 18, a z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, [86]C-44/93, Zb. 1994 s. I-3829, bod 13). Konkrétne, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska samotnej jej podstaty, znamená to, ze sa táto schéma zmení na novú schému pomoci. Na rozdiel od toho, ked zmena nie je podstatná, mozno len samotnú zmenu ako takú povazovat za novú pomoc (rozsudok Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný v bode 349 vyssie, body 109 a 111). 359 V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, ze zákon c. 206/1995 tým, ze rozsíril na podniky usadené na území Benátok a Chioggie oslobodenia od sociálnych odvodov stanovené pre Mezzogiorno vyhláskou ministerstva z 5. augusta 1994, a zákon c. 30/1997 tým, ze predlzil schému do roku 1997, zaviedli novú osobitnú schému, uplatnitelnú práve na území Benátok a Chioggie. 360 V tejto súvislosti tvrdenia uvádzané zalobcami na preukázanie toho, ze predmetná schéma pomoci predstavovala iba jednoduché casové a priestorové rozsírenie existujúcej pomoci, neobstoja vo vztahu k preskúmaniu. V prvom rade treba uviest, ze Komisia bez toho, aby jej zalobcovia odporovali, tvrdí, ze zákon c. 463/1972, na ktorý sa odvoláva Hotel Cipriani, predlzil az do 30. júna 1973 úlavy na sociálnych odvodoch stanovené zákonom c. 590/1971 v prospech remeselných podnikov, priemyselných MSP a hotelierskych podnikov. Tieto úlavy na výdavkoch uz neboli od 1. júla 1973 schvalované, a preto nemajú nijaký vztah s pomocou skúmanou v napadnutom rozhodnutí, ktorá bola poskytnutá v rokoch 1995 az 1997. To isté platí o úlavách na sociálnych odvodoch stanovených zákonmi c. 502/1978, c. 102/1977 a c. 573/1977, uplatnitelných az do 31. decembra 1981. 361 V druhom rade predmetom uvádzanej vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, na ktorú odkazujú zákony c. 30/1997 a c. 206/1995, bol "nový rezim úlav na sociálnych odvodoch na území Mezzogiorna". Preto bol novou schémou pomoci pre Mezzogiorno. Zákon c. 206/1995 rozsíril túto novú schému na podniky Benátok a Chioggie a zákonom c. 30/1997 boli zmenené podmienky pridelovania tejto novej schémy. 362 Vzhladom na tieto okolnosti, aj keby v prípade predmetnej schémy pomoci pôvodne stanovenej zákonom c. 206/1995 doslo len k rozsíreniu existujúcej schémy pomoci na nových príjemcov, bez toho, aby okrem toho doslo k podstatnej zmene existujúcej schémy, toto oddelitelné rozsírenie pôvodnej schémy predstavuje novú pomoc, podliehajúcu oznamovacej povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný v bode 349 vyssie, body 109 a 110). 363 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie ukladajúce vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, poskytnutej na základe zákonov c. 206/1995 a c. 30/1997, bolo v kazdom prípade vydané pred uplynutím premlcacej lehoty stanovenej clánkom 15 nariadenia c. 659/1999. 364 Okrem toho a v kazdom prípade, na rozdiel od tvrdení zalobcov, premlcacia lehota stanovená v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 zacala plynút az od dátumu, ked bola poskytnutá protiprávna pomoc. V prípade schémy pomoci zavedenej viac nez desat rokov pred prvým prerusením premlcania preto protiprávna a nezlucitelná pomoc poskytnutá na základe tejto schémy pocas posledných desiatich rokov podlieha vymáhaniu (rozsudok Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný v bode 349 vyssie, bod 130). 365 V dôsledku toho v prejednávanom prípade, aj keby sa predpokladalo, ze existovala spojitost medzi predmetnou schémou pomoci a skorsími schémami, co je vsak v rozpore s preskúmaním okolností, desatrocná premlcacia lehota v ziadnom prípade neuplynula pred prijatím napadnutého rozhodnutia v roku 1999, pokial ide o pomoc uvedenú v tomto rozhodnutí, ktorá bola poskytnutá v rokoch 1995 az 1997. 366 Napokon je zjavné, ze pocas správneho konania talianska vláda nikdy netvrdila, ze posudzovaná schéma predstavovala existujúcu pomoc, ani neoponovala kvalifikovaniu tejto pomoci ako novej zo strany Komisie v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Ani dotknuté tretie osoby okrem toho neuviedli v tejto súvislosti relevantné tvrdenia. Nemozno preto vytýkat tejto institúcii, ze nepreverila, ci posudzovaná schéma má byt povazovaná za existujúcu pomoc, alebo za novú pomoc (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [87]C-400/99, Zb. 2005 s. I-3657, bod 51). 367 Zo vsetkých týchto dôvodov treba tieto zalobné dôvody zamietnut ako nedôvodné. 2. O údajnom porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, zásad proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, ako aj pravidiel týkajúcich sa prechodných ustanovení a povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 368 Zalobca, Hotel Cipriani, subsidiárne tvrdí, ze aj keby sa predpokladalo, ze premlcacia lehota stanovená clánkom 15 nariadenia c. 659/1999 neuplynula, co vsak popiera, povinnost vymáhania predmetnej pomoci ulozená v napadnutom rozhodnutí porusuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, a preto je takisto v rozpore s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/99, ktorý stanovuje, ze Komisia nemá vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to smerovalo proti vseobecnej zásade práva Spolocenstva. Ulozenie povinnosti vymáhania totiz automaticky nevyplýva z vyhlásenia o nezlucitelnosti. Prinálezí Komisii, aby preskúmala výnimocné okolnosti charakteristické pre daný prípad na úcely preverenia, ci zdanenie takejto povinnosti je v súlade so zásadou proporcionality. 369 V prejednávanom prípade Komisia bez dostatocného odôvodnenia zamietla tvrdenia predlozené talianskymi orgánmi proti vymáhaniu predmetnej pomoci. 370 Situácia skúmaná v prejednávanom prípade je typická vysokým stupnom právnej neistoty. Je totiz pravdepodobné, ze úlavy na sociálnych odvodoch poskytnuté podnikom vykonávajúcim hospodársku cinnost na výlucne miestnom trhu nemôzu ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva ani hospodársku sútaz. Okrem toho zrusenie predmetnej schémy pomoci k 30. novembru 1997 a neúcast dotknutých tretích osôb na konaní potvrdzujú neexistenciu dopadu tejto schémy na fungovanie trhu. Povinnost vymáhania je preto neproporcionálna. 371 V replike zalobca tvrdí, ze vo vyssie uvedenom kontexte mohol legitímne ocakávat, ze jeho situácia bude posúdená v súlade so vseobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania, analogicky so situáciou mestských podnikov. Táto legitímna dôvera odporuje v prejednávanom prípade vymáhaniu posudzovaných sociálnych odvodov. 372 Napokon referencná sadzba uvedená v napadnutom rozhodnutí na výpocet úrokov z vymáhaných súm je protiprávna, pretoze prekracuje úrokovú sadzbu uplatnovanú v prípade dotknutého podniku na jeho vlastné dlhy v priebehu predmetného obdobia. Je to totiz v rozpore s úcelom vymáhania, ktoré slúzi na opätovné nastolenie situácie, v akej by sa podnik nachádzal, keby necerpal posudzovanú pomoc. -- Vec T-270/00 373 Zalobca, Italgas, najprv tvrdí, ze posúdenie okolností uvádzaných talianskymi orgánmi na podporu ich návrhu, aby sa nepristúpilo k vymáhaniu posudzovanej pomoci, patrí do právomoci vnútrostátnych súdov. 374 Dalej vytýka Komisii, ze porusila zásadu zákazu retroaktivity základných pravidiel tým, ze v napadnutom rozhodnutí vychádzala z clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Toto nariadenie nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999, kým posudzovaná pomoc bola poskytovaná len do roku 1997. Vyssie uvedený clánok 14 ods. 1 obsahoval základné pravidlo meniace kritériá, na ktorých Komisia môze zalozit prípadné rozhodnutie neulozit dotknutému clenskému státu povinnost vymáhat posudzovanú pomoc. V rámci predchádzajúcej schémy totiz Komisia mala diskrecnú právomoc (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [88]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 82). Mohla tak zohladnit hospodárske a sociálne dôsledky prípadného nariadenia vymáhania. Na druhej strane sa podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisia mohla vzdat ulozenia povinnosti vymáhania pomoci, iba ak by toto vymáhanie bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 375 V dôsledku toho doslo v clánku 5 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 376 Okrem toho v prípade neexistencie ratione temporis povinnosti Komisie ulozit vymáhanie pomoci na základe clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 je napadnuté rozhodnutie nesprávne a nedostatocne odôvodnené, pretoze nariaduje vymáhanie poskytnutej pomoci vseobecne a bez rozlisovania, bez toho, aby sa na základe hlbkovej analýzy vsetkých relevantných okolností s dostatocnou istotou preverilo, ci posudzované opatrenie môze ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva a hospodársku sútaz. 377 Talianska republika, vedlajsí úcastník konania podporujúci spolocnost Italgas, sa pripája k pripomienkam tejto spolocnosti. Dodáva, ze osobitnost skutkovej situácie vyskytujúcej sa v prejednávanom prípade a právna neistota z toho vyplývajúca, ako aj neexistencia pripomienok zo strany dotknutých tretích osôb mali viest Komisiu k tomu, aby konkrétne preverila, ci vymáhanie posudzovanej pomoci je potrebné na opätovné nastolenie skorsej konkurencnej situácie. Táto otázka, o ktorej sa obsírne diskutovalo pocas správneho konania, nebola v napadnutom rozhodnutí skúmaná. -- Vec T-277/00 378 Zalobcovia, Coopservice a výbor, tvrdia, ze povinnost vymáhania ulozená v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ako aj so zásadou proporcionality. 379 Co sa týka v prvom rade zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, okolnost, ze Komisia sa domnieva, pokial ide o mestské podniky ACTV, Panfido a AMAV, ze podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES neboli splnené, preukazuje, ze podla tejto institúcie predmetné opatrenia nepredstavujú samy osebe protiprávnu pomoc. Okrem toho Komisia definovala kritériá zlucitelnosti, ktoré má uplatnovat dotknutý clenský stát. Odkaz na toto vnútrostátne konanie s cielom na základe individuálneho hlbkového a komplexného preskúmania preukázat, ci je pomoc protiprávna, znamená podla zalobcov, ze konstatovanie protiprávnosti pomoci má výlucne úcinky ex nunc. V dôsledku toho príjemcom týchto opatrení nemozno odmietnut ochranu legitímnej dôvery. 380 Okrem toho predmetné úlavy na sociálnych odvodoch boli stanovené vnútrostátnou právnou úpravou siahajúcou az do roku 1973. V tomto kontexte je nadmerné ukladat príjemcom týchto opatrení povinnost informovat sa o postupe v rámci Spolocenstva, a to o to viac, ze predstavujú pocetnú a neurcitú kategóriu. Po tridsiatich rokoch existencie sa táto schéma pomoci povazovala za známu v rámci Spolocenstva, hoci nebola predmetom formálneho oznámenia. 381 V druhom rade povinnost vymáhania predmetnej pomoci je v rozpore so zásadou proporcionality, pretoze tieto opatrenia by mali zanedbatelný dopad na obchod, kým ich vrátenie predstavuje extrémne tazkú úlohu pre jej príjemcov. 382 Zo vsetkých týchto dôvodov Komisia porusila clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ako aj povinnost odôvodnenia tým, ze nepreverila, ci vymáhanie posudzovanej pomoci nebolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 383 Napokon zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je takisto v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery, lebo stanovuje, ze suma pomoci, ktorá sa má vymáhat, má byt zvýsená o úroky vypocítané na základe referencnej sadzby pouzitej na výpocet rovnocennej subvencie v rámci regionálnej pomoci. Navyse výber metódy platenia úrokov nebol odôvodnený. Tvrdenia Komisie 384 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 385 Na úvod treba uviest, ze clánok 14 ods. 1 nariadenia c.o659/1999 stanovuje vseobecne povinnost Komisie ulozit vymáhanie protiprávnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. Podla tohto ustanovenia Komisia totiz nemusí vyzadovat vymáhanie pomoci, iba ak by jej vymáhanie bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Okrem toho je takisto potrebné najprv pripomenút, ze na rozdiel od tvrdení spolocnosti Italgas (pozri bod 373 vyssie) clánky 87 ES a nasl., clánok 14 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality nemôzu bránit vnútrostátnemu opatreniu, ktorým sa nariaduje vrátit pomoc vykonaním rozhodnutia Komisie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a z ktorého preskúmania vo vztahu k tým istým ustanoveniam a vseobecným zásadám nevyplynuli skutocnosti, ktoré by ovplyvnili jeho platnost (rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 209 vyssie, bod 125). 386 V tomto kontexte výhrada spolocnosti Italgas, podla ktorej napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu zákazu retroaktivity pravidiel, kedze na úcely ulozenia povinnosti vymáhania bolo zalozené na clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovoval nové základné pravidlo, nemozno uznat. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 100 az 103) neodkázala výlucne na povinnost ulozenú v clánku 14 ods. 1 tohto nariadenia. Takisto vychádzala výslovne zo skorsej judikatúry, ktorá bola napokon formálne zakotvená vo vyssie uvedenom clánku 14 ods. 1, ktorý v tejto súvislosti nezaviedol ziadne nové pravidlo. 387 Pred samotným nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 659/1999 bolo totiz spätvzatie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania podla ustálenej judikatúry logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti (rozsudky Súdneho dvora Tubemeuse, uz citovaný v bode 265 vyssie, bod 66, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [89]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 47). Súdny dvor najmä rozhodol, ze okrem prípadu výnimocných okolností Komisia nemôze porusit svoju diskrecnú právomoc, ked ziada od clenského státu, aby vymáhal protiprávnu pomoc, lebo vymáhanie sa týka len opätovného nastolenia predchádzajúcej situácie (pozri rozsudok Súdneho dvora Maribel bis/ter, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 66). 388 V dôsledku toho, hoci treba uznat, ze clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 v zásade nebol formálne uplatnitelný v prejednávanom prípade, pretoze obsahuje nové základné pravidlo, táto okolnost nemôze narusit povinnost vymáhania ulozenú v napadnutom rozhodnutí, kedze v súlade s judikatúrou uvedenou v predchádzajúcom bode Komisia uviedla, ze vymáhanie bolo potrebné na opätovné nastolenie predchádzajúcej situácie tým, ze sa zrusia výhody, ktoré plynuli dotknutým podnikom na základe predmetnej schémy pomoci. 389 Konkrétne, na rozdiel od tvrdení zalobcov, povinnost vymáhania posudzovanej pomoci nemôze byt povazovaná za neproporcionálnu oproti cielom ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci, kedze je logickým dôsledkom protiprávnosti a jej cielom je opätovné nastolenie predchádzajúcej situácie. 390 V tejto súvislosti okolnost, ze väcsina podnikov, ktoré sú príjemcami, vykonávala svoju cinnost na miestnej úrovni, co vsak nebolo preukázané, neumoznuje aj tak vyvrátit akýkolvek dopad predmetných oslobodení od sociálnych odvodov na obchod a hospodársku sútaz, ako uz bolo rozhodnuté (pozri body 246 az 248 vyssie). Navyse neúcast dotknutých tretích osôb na správnom konaní nepreukazuje, ze príjemcovia týchto oslobodení nemali citelnú konkurencnú výhodu, ktorá musí byt zrusená na opätovné nastolenie predchádzajúcej situácie. 391 V tomto kontexte, na rozdiel od tvrdení spolocnosti Hotel Cipriani, Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 103) riadne zohladnila pripomienky predlozené talianskymi orgánmi na podporu ich ziadosti nepristúpit k vymáhaniu nezlucitelnej pomoci. 392 Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, na ktorú sa odvoláva Hotel Cipriani, ako aj Coopservice a výbor, treba pripomenút, ze podla judikatúry príjemca protiprávnej pomoci nemôze mat legitímnu dôveru v zákonnost poskytnutia tejto pomoci (rozsudky Súdneho dvora Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 209 vyssie, body 104 a 108 az 111, a z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, [90]C-408/04 P, Zb. s. 2767, bod 104). V prejednávanom prípade predmetná schéma pomoci nebola oznámená, a preto vymáhanie pomoci predstavovalo predvídatelné riziko. V tejto súvislosti okolnost uvádzaná zo strany Coopservice a výboru, ze vymáhanie sa uskutocnuje v rámci vnútrostátneho konania výkonu rozhodnutia Komisie, nemá ziadnu relevantnost. 393 Okrem toho zalobcovia neuviedli nijakú objektívne výnimocnú okolnost umoznujúcu preukázat, ze sporná povinnost vymáhania je v rozpore so zásadou právnej istoty, ako to vyzaduje judikatúra (rozsudok Komisia/Salzgitter, uz citovaný v bode 392 vyssie, bod 107). Konkrétne tvrdenia týkajúce sa kontinuity pravidiel poskytujúcich oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii z hladiska casu uz boli zamietnuté Súdom prvého stupna ako nedôvodné (pozri bod 362 vyssie). Okrem toho a v kazdom prípade takáto kontinuita sama osebe nepredstavuje výnimocnú okolnost takej povahy, aby spôsobila protiprávnost rozhodnutia Komisie ukladajúceho vymáhanie predmetnej pomoci v rámci premlcacej lehoty stanovenej clánkom 15 nariadenia c. 659/1999. 394 Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, na ktorý sa odvoláva Hotel Cipriani, je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadne individuálne konstatovanie, s výnimkou posúdenia situácie mestských podnikov vykonaného na základe údajov, ktoré boli predlozené Komisii vnútrostátnymi orgánmi a mestom Benátky. Kedze vsak pocas správneho konania Komisii nebola oznámená ziadna informácia týkajúca sa individuálnej situácie spolocnosti Hotel Cipriani, napadnuté rozhodnutie nemôze mat diskriminacný charakter voci zalobcovi v porovnaní s mestskými podnikmi. 395 Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa spolocnosti Hotel Cipriani, ako aj Coopservice a výboru, ktorých cielom bolo preukázanie protiprávnosti spôsobu výpoctu úrokov stanovených k vymáhaným sumám, je potrebné ich takisto odmietnut. V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze hoci je pravda, ze ustanovenie clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ktoré uvádza, ze Komisia stanovuje primeranú úrokovú sadzbu, predstavuje základné pravidlo, a preto nebolo formálne uplatnitelné v prejednávanom prípade, toto ustanovenie v nijakom prípade nezavádza akékolvek nové pravidlo. 396 V prejednávanom prípade postacuje konstatovat, ze úroková sadzba stanovená v napadnutom rozhodnutí (clánok 5 druhý odsek), ktorá odkazuje na referencnú sadzbu pouzitú na výpocet rovnocennej subvencie v rámci regionálnej pomoci, je v súlade s úcelom vymáhania, a preto nemôze byt povazovaná za nepredvídatelnú. 397 Navyse Komisii neprinálezí, aby blizsie odôvodnila výber tejto referencnej sadzby v napadnutom rozhodnutí. Konkrétne samotná okolnost, ze táto sadzba je údajne vyssia ako sadzba uplatnovaná na dlhy spolocnosti Hotel Cipriani, neumoznuje domnievat sa, ze nezodpovedá úrokovým sadzbám uplatnovaným na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [91]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 159). Okrem toho a v kazdom prípade nie je prípustné, aby sa tento zalobca odvolával na svoju individuálnu situáciu, kedze táto situácia nebola oznámená Komisii pocas správneho konania, ako uz bolo rozhodnuté (pozri najmä body 211 a 215 vyssie). 398 Z toho vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze sadzba stanovená v napadnutom rozhodnutí nebola primeraná z dôvodu, ze prekracovala to, co bolo nevyhnutné na zrusenie výhod vyplývajúcich pre príjemcov predmetných oslobodení od sociálnych odvodov. 399 Zo vsetkých týchto dôvodov zalobné dôvody zalozené na údajnom porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, zásad proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, ako aj pravidiel týkajúcich sa prechodných ustanovení a povinnosti odôvodnenia musia byt zamietnuté ako nedôvodné. O trovách 400 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich v súlade s návrhom Komisie na náhradu trov konania, a takisto, pokial ide o zalobcov vo veci T-277/00, na náhradu trov konania spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia. 401 Na základe clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, ze Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Hotel Cipriani SpA, Societŕ italiana per il gas SpA (Italgas), Coopservice -- Servizi di fiducia Soc. coop. rl a Comitato "Venezia vuole vivere" znásajú okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vynalozila Komisia. Coopservice a Comitato "Venezia vuole vivere" znásajú takisto vsetky trovy konania vzniknuté v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia. Meij Vadapalas Wahl Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. novembra 2008. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu A -- Posudzovaný rezim úlav na sociálnych odvodoch B -- Správne konanie C -- Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania O prípustnosti A -- O údajnej prekázke zacatého konania vo veci T-277/00 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O údajnom nedostatku aktívnej legitimácie podnikov zalobcov vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Posúdenie kritéria týkajúceho sa spôsobov uplatnovania schémy pomoci vo svetle judikatúry b) Posúdenie kritéria zalozeného na spôsoboch uplatnovania schémy pomoci vo svetle systému kontroly státnej pomoci Spolocenstva c) O údajnej príslusnosti vnútrostátnych orgánov na overovanie existencie pomoci v kazdom individuálnom prípade pri výkone nariadenia vymáhania C -- O údajnej neexistencii aktívnej legitimácie výboru "Venezia vuole vivere" vo veci T-277/00 O veci samej A -- O údajne nesprávnom kvalifikovaní predmetných opatrení státnej pomoci ako nezlucitelných so spolocným trhom 1. O údajnom porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 86 ods. 2 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a o údajnom nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 -- Vec T-270/00 -- Vec T-277/00 Tvrdenia Komisie b) Posúdenie Súdom prvého stupna O údajnej neexistencii výhody z dôvodu, ze posudzované opatrenia boli údajne kompenzacnej povahy O údajnej kompenzácii strukturálnych nevýhod (veci T-254/00, T-270/00 a T-277/00) O údajnej kompenzácii riadenia verejnej sluzby (veci T-270/00 a T-277/00) O údajnej neexistencii vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a vplyvu na hospodársku sútaz 2. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a údajnej neexistencii odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 -- Vec T-270/00 -- Vec T-277/00 Tvrdenia Komisie b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES a zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj o údajnom nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení a) Tvrdenie úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 -- Vec T-277/00 Tvrdenia Komisie b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. e) ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O údajnom porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, clánku 87 ods. 2 písm. b) ES a clánku 253 ES, ako aj o údajnom nedostatku a rozpore odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O údajnej protiprávnosti povinnosti vymáhania pomoci ulozenej v clánku 5 napadnutého rozhodnutia 1. O údajnom porusení clánku 15 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania vo vztahu k údajnému nesprávnemu kvalifikovaniu predmetných opatrení ako novú pomoc a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 -- Vec T-277/00 Tvrdenia Komisie b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O údajnom porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, zásad proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, ako aj pravidiel týkajúcich sa prechodných ustanovení a povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov -- Vec T-254/00 -- Vec T-270/00 -- Vec T-277/00 Tvrdenia Komisie b) Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [92]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEQuBAX/L96656-4243TMP.html#t-ECRT12008SKA.1100327501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:150:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:265:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:150:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:213:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:334:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:068:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0228&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000??0000&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0346&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0503&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0309&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0298&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0055&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0239&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0206&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0188&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0241&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0408&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0355&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0310&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0071&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0447&locale=SK 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:146:TOC 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:334:TOC 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0251&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0157&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0176&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0364&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0017&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0066&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0198&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0318&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0068&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0248&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0329&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0034&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0109&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:511:TOC 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0288&locale=SK 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0040&locale=SK 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:334:TOC 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1988:212:TOC 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:364:TOC 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0137&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0027&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0214&locale=SK 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:302:TOC 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:193:TOC 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0195&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0366&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0091&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0400&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0408&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXEQuBAX/L96656-4243TMP.html#c-ECRT12008SKA.1100327501-E0001