ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 9. júla 2003 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartel - Lyzín - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Obrat - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca pocas správneho konania" Vo veci T-230/00, Daesang Corp., so sídlom v Soule (Juzná Kórea), Sewon Europe GmbH, so sídlom v Eschborne (Nemecko), v zastúpení: J.-F. Bellis a S. Reinart, advokáti, a A. Kmiecik, solicitor, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Wils a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Flynn, barrister, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobcom zo strany Komisie v rozhodnutí 2001/418/ES, zo 7. júna 2000, týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohovoru EHP (Vec COMP/36.545/F3 - Aminokyseliny) (Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia V. Tiili a P. Mengozzi, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. apríla 2002, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobcovia - spolocnost Daesang Corp. (dalej len "Daesang") a jeho dcérska spolocnost Sewon Europe GmbH (dalej len "Sewon Europe") pôsobia v odvetví výroby krmív a aminokyselín. Daesang, ktorá vznikla koncom roku 1997 je kórejskou spolocnostou vytvorenou zlúcením spolocností Miwon Corp. a Daesang Industrial Ltd, predtým známa pod názvom Sewon Corp. Ltd, (dalej len "Sewon Corp"). V prvej polovici roku 1998 spolocnost Daesang odpredala svoj celosvetový predmet cinnosti v oblasti výroby látky lyzín inej spolocnosti. 2 Lyzín je základná aminokyselina, ktorá sa v krmivách pouzíva na nutricné úcely. Syntetický lyzín sa pouzíva ako prísada v krmivách, ktoré neobsahujú dostatocné mnozstvo prírodného lyzínu, napríklad v obilninách, aby sa krmovinárom umoznilo zostavit diéty na základe proteínov, ktoré zodpovedajú potrebám výzivy zvierat. Krmivá, do ktorých je syntetický lyzín doplnený, môzu takisto nahradit krmivá, ktoré obsahujú dostatocné mnozstvo prírodného lyzínu, ako je sója. 3 V roku 1995 boli z dôvodu tajného vysetrovania, ktoré viedol Federal Bureau of Investigation (FBI), prehladané v Spojených státoch priestory viacerých podnikov pôsobiacich na trhu s lyzínom. V auguste a októbri 1996 boli podniky Archer Daniels Midland Co. (dalej len "ADM Company"), Kyowa Hakko Kogyo Co. Ltd (dalej len "Kyowa Hakko Kogyo"), Sewon Corp., Cheil Jedang Corp. (dalej len "Cheil") a Ajinomoto Co. Inc, obvinené americkými úradmi z vytvorenia kartelu, urcujúceho ceny lyzínu a rozdelujúceho trh lyzínu v období júna 1992 az júna 1995. V nadväznosti na dohody uzavreté s americkým ministerstvom spravodlivosti stanovil sudca poverený prípadom pokuty. Podnikom Kyowa Hakko Kogyo a Ajinomoto Co. bola ulozená pokuta vo výske 10 miliónov USD, ADM Company bola ulozená pokuta vo výske 70 miliónov USD a podniku Chiel bola ulozená pokuta vo výske 1,25 milióna USD. Pokuta ulozená podniku Sewon Corp dosahovala 328 000 USD. Okrem toho boli traja vedúci pracovníci ADM Company odsúdení na tresty odnatia slobody a na pokuty za ich úlohu v karteli. 4 V júli 1996 navrhol Ajinomoto Komisii na základe oznámenia Komisie 96/C 207/04 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), ze s nou bude spolupracovat pri vysetrovaní existencie kartelu na trhu s lyzínom a jeho úcinkov v Európskom hospodárskom priestore (EHP). 5 Komisia 11. a 12. júna 1997 pristúpila k setreniu podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v európskych závodoch spolocností ADM Company a Kyowa Hakko Europe GmbH. V nadväznosti na toto vysetrovanie Kyowa Hakko Kogyo a Kyowa Hakko Europe prejavili svoje zelanie spolupracovat s Komisiou a poskytli jej urcité informácie týkajúce sa najmä chronológie stretnutí medzi výrobcami lyzínu. 6 Dna 28. júla 1997 zaslala podla clánku 11 nariadenia c. 17 spolocnostiam ADM Company a jeho európskej dcérskej spolocnosti Archer Daniels Midland Ingredients Ltd (dalej len "ADM Ingredients"), Sewon Corporation a Sewon Europe (dalej spolu len "Sewon") ako aj Cheil ziadosti o informácie týkajúce sa ich správania na trhu s aminokyselinami a stretnutí kartelu uvedených v týchto ziadostiach.odpovedi na túto ziadost o informácie, Sewon dal najavo, ze je ochotný spolupracovat s Komisiou, predlozil záznamy zo stretnutí výrobcov lyzínu a poskytol informácie týkajúce sa stretnutí, ktoré neboli uvedené v ziadosti Komisie o informácie. Následne poskytol dalsie informácie. 7 Dna 30. októbra 1998 zaslala Komisia na základe jej oznámených informácií zalobcom a iným dotknutým podnikom, a to ADM Company a ADM Ingredients (dalej spolocne len "ADM"), Ajinomoto a jeho európskej dcérskej spolocnosti Eurolysine SA (dalej spolocne len "Ajinomoto"), Kyowa Hakko Kogyo a jeho európskej dcérskej spolocnosti Kyowa Hakko Europe (dalej spolocne len "Kyowa") a Cheil oznámenie o výhradách, pre porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len "Dohoda EHP"). Vo svojom oznámení o výhradách Komisia vytkla týmto podnikom, ze urcovali cenu lyzínu v EHP, ako aj predajné kvóty pre tento trh a ze si vymienali informácie o svojich objemoch predaja od septembra 1990 (Ajinomoto, Kyowa a Sewon), od marca 1991 (Cheil) a od júna 1992 (ADM) do júna 1995. 8 Dna 17. augusta 1999, po vypocutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo 1. marca 1999, im Komisia zaslala doplnujúce oznámenie o výhradách týkajúce sa dlzky trvania kartelu, ku ktorému sa zalobcovia vyjadrili 8. októbra 1999. 9 Po skoncení tohto správneho konania Komisia prijala rozhodnutie 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúce sa postupu podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/36.545/F3 - Aminokyseliny) (Ú. v. L 152, 2001, s. 24, dalej len "rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo dorucené podniku Daesang 19. júna 2000 a podniku Sewon Europe 28. júna 2000. 10 Rozhodnutie obsahuje nasledujúce ustanovenia: "Clánok 1 [ADM Company] a jeho európska dcérska spolocnost [ADM Ingredients], Ajinomoto Company, Incorporated a jeho európska dcérska spolocnost Eurolysine SA, Kyowa Hakko Kogyo Company Limited a jeho európska dcérska spolocnost Kyowa Hakko Europe GmbH, [Daesang] a jeho európska dcérska spolocnost [Sewon Europe], ako aj [Cheil] porusili clánok 81 ods.1 Zmluvy ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na dohodách o cene, objemoch predaja a výmene individuálnych informácií o objemoch predaja syntetického lyzínu, ktoré sa týkali celého EHP. Trvanie porusenia bolo takéto: a) v prípade [ADM Company] a [ADM Ingredients]: od 23. júna 1992 do 27. júna 1995; b) v prípade Ajinomoto Company Incorporated a Eurolysine SA: prinajmensom od júla 1990 do 27. júna 1995; c) v prípade Kyowa Hakko Kogyo Company Limited a Kyowa Hakko Europe GmbH najmenej od júla 1990 do 27. júna 1995; d) v prípade [Daesang] a [Sewon Europe] najmenej od júla 1990 do 27. júna 1995; e) v prípade [Cheil] od 27. augusta 1992 do 27. júna 1995. Clánok 2 Z dôvodu porusenia uvedeného v clánku 1 sa podnikom tam uvedeným ukladajú tieto pokuty: a) [ADM Company] a [ADM Ingredients] (zodpovedným spolocne a nerozdielne) pokuta vo výske: 47 300 000 eur; b) Ajinomoto Company, Incorporated a Eurolysine SA (zodpovedným spolocne a nerozdielne) pokuta vo výske: 28 300 000 eur; c) Kyowa Hakko Kogyo Company Limited a Kyowa Hakko Europe GmbH, (zodpovedným spolocne a nerozdielne) pokuta vo výske: 13 200 000 eur; d) [Daesang] a [Sewon Europe], (zodpovedným spolocne a nerozdielne) pokuta vo výske 8 900 000 eur; e) [Cheil], pokuta vo výske 12 200 000 eur; ..." 11 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v rozhodnutí uplatnila metódu uvedenú v usmerneniach pre výpocet ukladaných pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o EZUO (Ú. v. C9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenie") a oznámení o spolupráci. 12 Po prvé základná ciastka pokuty, urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusenia, sa stanovila pokial ide o zalobcov na 21 miliónov eur. Pokial ide o Ajinomoto, ADM, Kyowa a Cheil, základná ciastka pokuty bola v uvedenom poradí stanovená na 42, na 39, na 21 a na 19,5 milióna eur. (odôvodnenie 314 rozhodnutia). 13 Pri stanovení východiskovej sumy pokút urcenej v závislosti od závaznosti porusenia Komisia najskôr usudzovala, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, na jeho konkrétny dopad na trh s lyzínom v EHP a na rozsah relevantného geografického trhu. Usudzujúc dalej na základe ich celkových obratov dosiahnutých pocas posledného roka obdobia porusovania, ze existoval znacný rozdiel medzi podnikmi, ktoré sa dopustili porusenia, Komisia pristúpila k diferencovanému prístupu. V dôsledku toho východiskovú sumu stanovila na 30 miliónov eur pre ADM a Ajinomoto a na 15 miliónov eur pre Kyowa, Cheil a zalobcov (odôvodnenie c. 305 rozhodnutia). 14 Na zohladnenie dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustil kazdý podnik, a na stanovenie základnej ciastky ich pokuty Komisia zvýsila takto urcenú východiskovú sumu o 10 % rocne, ide teda o 30 % zvýsenie pre ADM a Cheil a o 40 % zvýsenie pre Ajinomoto, Kyowa a zalobcov (odôvodnenie c. 313 rozhodnutia). 15 Po druhé z dôvodu pritazujúcich okolností sa zvýsili základné ciastky pokút ulozených ADM a Ajinomoto kazdému o 50 %, teda 19,5 miliónov eur pre ADM a 21 miliónov eur pre Ajinomoto, z dôvodu, ze tieto podniky zohrávali v rámci porusenia dominantnú úlohu (odôvodnenie c. 356 rozhodnutia). 16 Po tretie z dôvodu polahcujúcich okolností znízila Komisia o 20 % zvýsenie uplatnené na pokutu zalobcov na základe dlzky trvania porusenia z dôvodu, ze Sewon zohrával pasívnu úlohu v karteli od zaciatku roku 1995 (odôvodnenie c. 365 rozhodnutia). Komisia okrem toho znízila o 10 % základné ciastky pokút kazdému z dotknutých podnikov z dôvodu, ze vsetky ukoncili porusovanie po prvých zásahoch verejných orgánov (odôvodnenie c. 384 rozhodnutia). 17 Po stvrté Komisia vykonala "významné znízenie" výsky pokút v zmysle bodu D oznámenia o spolupráci. Na tomto základe Komisia priznala Ajinomoto a zalobcom znízenie o 50 % výsky pokuty, ktorú by im udelila bez spolupráce, Kyowa a Cheil znízenie o 30 % a napokon ADM znízenie o 10 % (odôvodnenia c. 431, 432 a 435 rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. augusta 2003 zalobcovia podali túto zalobu. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna (stvrtá komora) o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby písomne odpovedala na viaceré otázky. Komisia vyhovela tejto ziadosti v stanovenej lehote. 20 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. apríla 2002, boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. 21 Zalobcovia ziadajú, aby Súd prvého stupna: - znízil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcov spolocne a nerozdielne na náhradu trov konania. Právny stav 23 Zaloba spocíva na styroch hlavných výhradách. Po prvé, zalobcovia namietajú, ze Komisia vypocítala pokutu na základe kritérií specifikovaných v usmerneniach. Po druhé, zalobcovia namietajú, ze Komisia posudzujúc závaznost porusenia opomenula zobrat do úvahy údaje o relevantnom obrate. Po tretie, zalobcovia tvrdia, ze Komisia opomenula zohladnit urcité polahcujúce okolnosti. Po stvrté a na záver, zalobcovia namietajú, ze Komisia nesprávne posúdila ich spoluprácu pocas správneho konania. 24 Pocas pojednávania zalobcovia zobrali spät svoju výhradu týkajúcu sa údajného retroaktívneho uplatnovania usmernení, ako bolo uvedené v bode II B zaloby, co Súd prvého stupna zaznamenal do zápisnice z pojednávania. O údajoch o obrate zohladnených pri posudzovaní závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 25 Zalobcovia tvrdia, ze pri urcení základnej ciastky pokuty odrázajúcej závaznost porusenia Komisia porusila zásadu proporcionality a zásadu rovnakého zaobchádzania. - Porusenie zásady proporcionality 26 Zalobcovia namietajú, ze Komisia stanovila základnú ciastku pokuty, urcovanú podla závaznosti porusenia, vychádzajúc z celosvetového obratu podniku Sewon a nie z obratu predaja lyzínu v EHP. Pochybenie pri zohladnení vyssie uvedených údajov predstavovalo porusenie zásady proporcionality, kedze základná ciastka pokuty predstavuje v danom prípade 100 % celkového predaja lyzínu, ktorý Sewon dosiahol v EHP v roku 1995. 27 Podla zalobcov Komisia mylne prijala názor, ze obrat týkajúci sa predaja tovaru, ktorý bol predmetom porusenia na relevantnom geografickom trhu nie je podstatným faktorom pri výpocte základnej ciastky pokuty (odôvodnenie 318 rozhodnutia). Takýmto spôsobom Komisia nezohladnila zásadu proporcionality, zakotvenú v clánku 5 ES, ktorá ukladá prijímat opatrenia, ktoré nepresahujú to, co je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného ciela. 28 Podla zalobcov, z rozsudku Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121), vyplýva, ze celkový obrat nie je pri urcovaní výsky pokuty podstatný a ze musí byt braný do úvahy nizsí obrat predmetného tovaru, ktorého sa porusenie týkalo. Tento názor je potvrdený rozsudkom Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia (T-77/92, Zb. s. II-549), v ktorom bola pokuta znízená kvôli zohladneniu nízkeho obratu tovaru, ktorého sa porusenie týkalo v porovnaní s celkovým dosiahnutým obratom podniku. 29 Neprihliadnutie na obrat predaja tovaru, ktorý bol predmetom porusenia na relevantnom geografickom trhu predstavuje nezohladnenie skutocného rozsahu porusenia pri rozhodovaní o základnej ciastke pokuty. V skutocnosti ziadny z faktorov braných do úvahy neumoznuje posúdit dôsledky porusenia. Po prvé, kritérium povahy porusenia, hoci relevantné, je odlisné od kritéria jeho rozsahu. Po druhé, hoci rozhodnutie odkazuje na úcinky kartelu pre výrobcov (odôvodnenia c. 261 az 296), nekvantifikuje v tejto súvislosti, co by si vyzadovalo odkaz na objem obchodovania dosahovaný s predmetným tovarom. Rozhodnutie tiez spomína skutocnost, ze porusenie sa rozsahom týkalo celého trhu EHP (odôvodnenie c. 297 rozhodnutia), ale skutocnost, ze kartel sa týkal mnozstva krajín neznamená nevyhnutne, ze mal významné úcinky. Rovnako porovnanie velkosti podniku Sewon s inými úcastníkmi kartelu neumoznuje zohladnit, aký malo porusenie vplyv na hospodársku sútaz. - O zohladnení nesprávnych údajov o obrate a o porusení zásady rovnakého zaobchádzania 30 Zalobcovia uvádzajú, ze pri porovnávaní velkosti predmetných podnikov s cielom urcenia základnej ciastky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia (odôvodnenia c. 303 az 305 rozhodnutia) Komisia v prípade podniku Sewon vychádzala z nesprávnych údajov o obrate, co viedlo k diskriminácii na jeho ujmu. 31 Zalobcovia zdôraznujú, ze celkový obrat podniku Sewon, na ktorý Komisia odkazuje, teda obrat podla prvého stlpca tabulky uvedenej v odôvodnení 304 rozhodnutia, t. j. 946 miliónov eur v roku 1995, je nesprávny, kedze to v skutocnosti bolo len 295 miliónov eur. 32 Zalobcovia z toho vyvodzujú záver, ze kedze obrat podniku Sewon bol tri krát nizsí ako uvádzaná suma, porovnanie Komisie je zjavne nesprávne. Zvlást celosvetový obrat podniku Sewon bol iba 10 % obratu podniku Kyowa a 15 % obratu podniku Cheil, hoci tieto podniky boli posudzované ako velkostou porovnatelné. 33 V záujme uplatnenia diferencovaného prístupu zohladnujúceho tieto rozdiely vo velkosti, mal byt Sewon zaradený do tretej skupiny podnikov. Základná ciastka pokuty ulozená Sewon z dôvodu závaznosti porusenia sa totiz rovnala 50 % základnej ciastky pokuty ADM a Ajinomoto, hoci podla celkového obratu dosiahnutého v roku 1995 bola velkost Sewon iba 2 % velkosti ADM a 6 % velkosti Ajinomoto. Okrem toho základná ciastka pokuty Sewon zodpovedá priblizne 5 % jeho celkového obratu dosiahnutého v roku 1995, oproti 0,5 % obratu Kyowa a 0,79 % obratu Cheil. 34 Vo svojej replike zalobcovia uvádzajú, ze je obtiazne pochopit argument, ktorý Komisia uvádza vo svojom vyjadrení k zalobe, podla ktorého pri predmetnom porovnaní vychádzala z celkového obratu podniku Sewon vo výske 227 miliónov eur. Tento obrat v skutocnosti predstavuje 8 % obratu Kyowa a 12 % obratu Cheil. Dokonca aj keby Komisia skutocne vychádzala z tohto obratu, jej prístup k Sewon by nebol o nic menej diskriminacný. 35 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze obrat podniku Sewon v predaji lyzínu v EHP v roku 1995 bol v kazdom prípade porovnatelný s obratom Cheil a Kyowa, je to obrana ex post, ktorú uz samotná Komisia neuviedla v rozhodnutí. 36 Komisia v podstate uvádza, ze základná ciastka pokuty urcená podla závaznosti porusenia nie je ani neprimeraná, ani diskriminacná. Navyse, pokuty musia byt zalozené nie na výske obratu v EHP ale na závaznosti a dobe trvania porusenia. Posúdenie Súdom prvého stupna - O porusení zásady proporcionality 37 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia má v rámci nariadenia c. 17 mieru volnej úvahy pri stanovovaní pokút s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53 a z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Úcinné uplatnovanie uvedených pravidiel si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút podla potrieb politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva tak, ze pokuty zvýsi (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 109). 38 Je potrebné pripomenút, ze pri urcovaní sumy pokuty ulozenej zalobcom v rozhodnutí, Komisia pouzila metódu výpoctu, ktorú si sama stanovila v usmerneniach. Podla ustálenej judikatúry sa Komisia nemôze odklonit od pravidiel, ktoré si sama stanovila (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 53 potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, a citovanú judikatúru). Zvlást, ked Komisia sama prijme usmernenia na úcely rozhodovania, v súlade so Zmluvou, kritériá, ktoré sa tým zaviazala uplatnovat pri výkone svojej právomoci posúdenia, zakladajú jej samej ulozené obmedzenia tejto právomoci, kedze musí postupovat podla týchto kritérií, ktoré si sama stanovila (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57 a z 30. apríla 1998, Wlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89). 39 Podla usmernení Komisia musí pri výpocte pokuty za základnú ciastku pokuty (dalej len "vseobecná základná ciastka") zobrat cistku urcenú podla závaznosti porusenia. Závaznost porusenia je urcovaná mnozstvom faktorov, z ktorých niektoré musí Komisia brat nevyhnutne do úvahy. 40 V tejto súvislosti usmernenia stanovujú, ze okrem samotnej povahy porusenia jeho skutocného dosahu na trh a jeho zemepisného rozsahu, je potrebné zohladnit aj skutocnú ekonomickú spôsobilost pôvodcu porusenia spôsobit váznu ujmu iným hospodárskym subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 41 Tiez je potrebné brat do úvahy skutocnost, ze velké podniky vedia lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie, a uvedomit si dôsledky, ktoré z toho vyplývajú (bod 1 A piaty odsek). 42 V prípadoch, ktoré predpokladajú úcast niekolkých podnikov, ako sú kartely, môze byt vhodné vyvázit vseobecnú základnú ciastku, pricom sa zohladní osobitná váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov pôvodcov porusenia rovnakej povahy a prispôsobit v dôsledku toho vseobecnú základnú ciastku podla specifickej povahy kazdého z podnikov ("osobitná základná ciastka") (bod 1 A siesty odsek). 43 Je vhodné poznamenat, ze usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od celkového obratu alebo obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nie je vsak s nimi v rozpore, ak sa takéto obraty zohladnia pri urcení výsky pokuty, ak sú dodrzané vseobecné zásady práva Spolocenstva a ak si to vyzadujú okolnosti. K obratu mozno prihliadnut najmä pri zohladnení rôznych skutocností vymenovaných v bodoch 40 az 42 tohto rozsudku (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, body 283 az 284). 44 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia môzu v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovarov, na ktoré sa porusenie vztahuje, a je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, body 120 a 121; Parker Pen/Komisia, uz citovaný, bod 94; a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 176). 45 V tomto prípade je z rozhodnutia zrejmé, ze Komisia v záujme urcenia základnej ciastky pokuty brala do úvahy v prvom rade samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh a geografický rozsah trhu. Komisia sa následne rozhodla, uznajúc potrebu diferencovaného zaobchádzania s kazdým podnikom, ze je dôlezité brat ohlad na "skutocnú schopnost predmetných podnikov spôsobit podstatnú ujmu trhu s lyzínom v EHP", odradzujúci úcinok pokuty a pomernú velkost kazdého podniku. V záujme posúdenia týchto faktorov sa Komisia rozhodla vychádzat z celkového obratu kazdého z predmetných podnikov za posledný rok trvania porusenia, predpokladajúc, ze tento údaj jej môze umoznit "posúdit skutocnú schopnost a závaznost ovplyvnenia trhu predmetnými podnikmi ich nezákonným konaním" (odôvodnenie c. 304 rozhodnutia). 46 Zalobcovia napádajú konkrétne to, ze Komisia vychádzala z vyssie uvedeného obratu a nie z obratu predaja predmetného tovaru v EHP. 47 V tomto stádiu je dôlezité zdôraznit, ze vznikajú urcité pochybnosti, ak je rozhodnutie Komisie cítané súbezne s vyjadrením Komisie v tejto veci, v rámci ktorého Komisia, odpovedajúc na výslovnú otázku súdu, uviedla, ze brala ohlad nielen na "celkový" obrat predmetných podnikov, co je takpovediac obrat zo vsetkých ich cinností, ale tiez na celosvetový obrat na trhu s lyzínom. Pre doplnenie musí byt zdôraznené, ze podla odôvodnenia c. 318 rozhodnutia "Komisia brala nálezitý zretel na ekonomickú dôlezitost konkrétnej cinnosti, ktorej sa porusenie týkalo". 48 Predsa vsak je nesporné, ze Komisia nebrala ohlad na obrat kazdého z podnikov v predaji na trhu dotknutom porusením, menovite trhu s lyzínom v EHP. 49 Na úcel posúdenia "skutocnej schopnosti predmetných podnikov spôsobit podstatnú ujmu na trhu s lyzínom v EHP" (odôvodnenie c. 304 rozhodnutia), co predpokladá posúdenie skutocnej dôlezitosti podnikov na trhu, postihnutom ich nedovoleným konaním, co takpovediac predstavuje ich vplyv na tento trh, nie je celkový obrat presným ukazovatelom. Nie je mozné vylúcit, aby silný podnik s mnozstvom rôznych cinností mal iba velmi obmedzenú prítomnost na urcitých specifických trhoch, ako napríklad na trhu s lyzínom. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik so silným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva môze mat iba slabú pozíciu na trhu Spolocenstva, alebo EHP. V takýchto prípadoch, samotná skutocnost, ze predmetný podnik má vysoký celkový obrat neznamená nevyhnutne, ze má rozhodujúci vplyv na trh postihnutý porusením. Preto Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. decembra 1998 vo veci Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P Zb. s. I-8417, bod 139) zdôraznil, ze aj ked podiel podniku na trhu nemôze byt rozhodujúcim faktorom v rozhodovaní o tom, ci podnik patrí medzi ekonomicky silné subjekty, je predsa významný v urcení vplyvu, ktorý môze vyvinút na trh. V tomto prípade vsak Komisia nebrala do úvahy podiely predmetných podnikov na trhu v údajoch objemu trhu postihnutého kartelom (trh s lyzínom v EHP) a dokonca ani ich obrat na tomto trhu, hoci, za absencie akýchkolvek iných producentov by to umoznilo urcit pomernú dôlezitost kazdého z podnikov na dotknutom trhu, kedze by sa ukázali nepriame údaje o ich objemových podieloch na trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie/Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82 Zb. s. 3831, bod 99). 50 Okrem iného z rozhodnutia je zrejmé, ze Komisia nespravila ziadny výslovný odkaz na zohladnenie "specifickej váhy a tým aj skutocného dopadu nedovoleného konania kazdého z podnikov na trh", co podla usmernení musí spravit, pokial sa domnieva, ako to urobila v tejto veci, ze základná ciastka pokuty musí byt zvázená pretoze porusenie sa týka viacerých podnikov (kartel) medzi ktorými existujú podstatné rozdiely vo velkosti (pozri bod 1 A siesty odsek usmernení). 51 V tejto súvislosti odkaz v Rozhodnutí (posledná veta odôvodnenia c. 304) na "skutocnú dôlezitost podnikov" nenapráva toto opomenutie. 52 V skutocnosti posúdenie specifickej váhy, co je takpovediac skutocným dopadom porusenia spáchaného kazdým z podnikov, v podstate predpokladá urcenie rozsahu porusenia spáchaného kazdým z nich, a nie urcenie dôlezitosti predmetného podniku v údajoch o jeho velkosti alebo ekonomickej sile. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry (pozri najmä Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 121 a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998 Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94 Zb. s. II-1751, bod 369), cast obratu odvodená z tovarov, ktoré tvorili predmet porusenia môze poskytnút pravdivé údaje o rozsahu porusenia relevantného trhu. Ako zdôraznil Súd prvého stupna, najmä obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643). 53 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze berúc za základ celosvetový obrat podniku Sewon, bez prihliadnutia na jeho obrat na trhu postihnutom porusením, t. j. trhu s lyzínom v EHP, Komisia nezohladnila bod 1 A, stvrtý a siesty odsek usmernení. 54 Za tejto situácie Súdu prvého stupna prislúcha preskúmat, ci opomenutie Komisie zobrat zretel na obrat na relevantnom trhu a nezohladnenie usmernení, ktoré z toho vyplýva, viedlo v tomto prípade pri urcovaní pokuty k poruseniu zásady proporcionality Komisiou. Je potrebné mat v tejto súvislosti na pamäti, ze posúdenie primeranosti ulozenej pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia, co sú kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, spadá do neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupna podla clánku 17 rovnakého nariadenia. 55 V tomto prípade zalobcovia v podstate uvádzajú, ze osobitná základná ciastka pokuty stanovená na 15 miliónov eur, je neprimeraná v rozsahu, v akom zodpovedá obratu, ktorý Sewon dosiahol na trhu s lyzínom v EHP v priebehu posledného roku porusenia. 56 Po prvé je vhodné uviest, ze skutocnost, ze základná ciastka pokuty zodpovedá obratu dosiahnutému na relevantnom trhu nie je ako taká konecnou. Táto suma 15 miliónov eur totiz predstavuje len ciastkovú sumu, ktorá v rámci uplatnenia metódy definovanej v usmerneniach je následne predmetom úprav v závislosti od dlzky trvania porusenia a zistených pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. 57 Po druhé samotná povaha porusenia, jej skutocný dopad, geografický rozsah relevantného trhu, skutocnost, ze pokuta musí mat odradzujúci úcinok a velkost predmetného podniku, sú vsetko faktory zohladnované Komisiou, ktoré môzu odôvodnit výsku priemerného údaju. Komisia správne klasifikovala porusenie ako "velmi závazne", kedze podnik Sewon bol úcastníkom horizontálneho kartelu, ktorého cielom bolo urcenie cielových cien a predajných kvót a zavedenie systému výmeny informácií o predaných mnozstvách, ktorý mal skutocný dopad na trh lyzínu v EHP, spôsobiac umelý cenový nárast a obmedzenie objemov predaja. Co sa týka velkosti podnikov a odstrasujúcich úcinkov pokút je potrebné zdôraznit, ze Komisia bola oprávnená vychádzat z celkového obratu predmetného podniku. Podla judikatúry, celkový obrat je skutocne údajom, ktorý naznacuje velkost podniku (pozri v tejto súvislosti Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 121) a jeho ekonomickú silu, ktorá je rozhodujúca pri posúdení odstrasujúceho úcinku pokuty vo vztahu k nemu. 58 Po tretie je dôlezité zdôraznit, ze údaj o 15 miliónoch eur prijatý vo vztahu k zalobcom je podstatne nizsí, nez minimálny prah 20 miliónov eur urcený usmerneniami ako standard pre velmi závazné porusenie (pozri bod 1 A druhý odsek, tretiu zarázku). 59 Na podporu svojich tvrdení zalobcovia tiez výslovne poukázali na rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný, v ktorom Súd prvého stupna prijal zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality z dôvodu, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktorých sa týkalo porusenie, bol relatívne nízky v pomere k celkovej sume predajov uskutocnených predmetným podnikom, co odôvodnovalo znízenie pokuty (body 94 a 95). 60 Musí byt v prvom rade poznamenané, ze prístup, ktorý Súd prvého stupna zvolil v uz citovanom rozsudku Parker Pen/Komisia sa týka stanovenia konecnej ciastky pokuty a nie základnej ciastky pokuty vo vztahu k závaznosti porusenia. 61 V dôsledku toho, hoci by vyssie uvedená judikatúra bola uplatnitelná na toto konanie, je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna má v rámci jeho neobmedzenej právomoci právo posúdit, ci je alebo nie je výska pokuty primeraná. Toto posúdenie môze odôvodnovat predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií (pozri v tejto súvislosti rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 53 az 55), ako napríklad v tomto prípade obrat podniku Sewon na trhu s lyzínom v EHP, ktorý nebol braný do úvahy v rozhodnutí. 62 V tejto súvislosti je podstatné vyzdvihnút, ze porovnanie údajov o rozlicných obratoch podniku Sewon v roku 1995 odhaluje dve veci. Po prvé, je pravda, ze obrat predaja lyzínu na trhu EHP môze byt skutocne povazovaný za nízky v porovnaní s celkovým obratom, kedze predstavuje len jeho 5 %. Po druhé, sa naopak javí, ze obrat predaja lyzínu v EHP predstavuje relatívne velký podiel - 22 % z celosvetového predaja lyzínu. 63 Kedze predaj lyzínu v EHP tým predstavuje nie malý zlomok, ale znacnú cast na celosvetovom obrate predaja lyzínu, nemôze byt dôvodne tvrdené, ze bola porusená zásada proporcionality, o to viac, ze základná ciastka pokuty nebola urcená iba na základe jednoduchej kalkulácie zalozenej na celkovom obrate, ale so zohladnením odvetvového obratu a iných relevantných informácií, ako napríklad povaha porusenia, jeho skutocný dopad na trh, rozsah predmetného trhu, nevyhnutný odstrasujúci úcinok pokuty a velkost a sila podnikov. 64 Vzhladom na vyssie uvedené dôvody, Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dosiel k záveru, ze základná ciastka pokuty urcená podla závaznosti porusenia spáchaného podnikom Sewon je primeraná a preto, hoci Komisia nedodrzala usmernenia, nevedie to v tomto prípade k poruseniu zásady proporcionality a námietky zalobcov v tomto smere teda musia byt zamietnuté. - O porusení zásady rovnakého zaobchádzania 65 Pri urcovaní výsky pokuty Komisia nesmie porusit zásadu rovnakého zaobchádzania, vseobecnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309 a citovaná judikatúra). 66 V súlade s touto zásadou bod 1 A siesty odsek usmernení stanovuje, ze v prípade porusenia predpokladajúceho úcast niekolkých podnikov, môze byt nevyhnutné pouzit zvázenie základných ciastok pokút s cielom zohladnenia konkrétnej závaznosti a tým aj skutocných dôsledkov porusujúceho konania kazdého zo sútaziacich podnikov, zvlást tam, kde existuje podstatný nepomer medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú rovnakého porusenia. 67 Podla clánku 1 A siedmeho odseku usmernení, zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k ulozeniu rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom". 68 V rozhodnutí (odôvodnenia c. 303 a 304) Komisia poznamenala, ze existoval podstatný nepomer vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia. V dôsledku toho, s cielom zohladnenia skutocnej schopnosti predmetných podnikov spôsobit trhu s lyzínom v EHP podstatnú ujmu a potrebu zabezpecenia, aby výska pokuty mala dostatocný odstrasujúci úcinok, bolo urcené rozdelit podniky podla velkosti do dvoch skupín, prvá z ktorých zahrnala Ajinomoto a ADM, pre ktoré bola základná ciastka pokuty stanovená na 30 miliónov eur a druhá zahrnala Kyowa, Cheil a Sewon, pre ktoré základná ciastka pokuty predstavovala 15 miliónov eur. 69 Na rozdiel od odôvodnenia, ktoré predkladali v kontexte svojich návrhov, týkajúcich sa porusenia zásady proporcionality, zalobcovia uz nezdôraznovali, ze sa nezohladnil obrat na trhu s lyzínom v EHP. Poukazovali naopak, na porovnanie údajov o celosvetovom obrate podnikov zapojených do kartelu, zdôvodnujúc tým svoje tvrdenie, ze základná ciastka pokuty je diskriminacná. Zároven zdôraznovali, ze v ich prípade tento údaj predstavuje 295 miliónov eur za rok 1995 a nie 946 miliónov eur ako nesprávne urcila Komisia. 70 Musí byt zdôraznené, ze Komisia uznala, ze celkový obrat podniku Sewon uvedený v tabulke v odôvodnení 304 rozhodnutia bol nesprávny a uviedla, ze v skutocnosti v odôvodnení 16 rozhodnutia pouzila údaj o obrate podniku Sewon za rok 1995, predstavujúci 227 miliónov eur, co je menej ako údaj predlozený zalobcami. 71 Aj ked celkový obrat podniku Sewon v roku 1995 aj bol 227 miliónov alebo 295 miliónov eur, a javil sa ako znacne nizsí nez obrat podnikov Cheil a Kyowa t. j. podnikov, s ktorými bol zaradený do jednej skupiny, nemôze byt z tejto skutocnosti vyvodené, ze v tomto prípade doslo k poruseniu zásady rovnakého zaobchádzania. 72 V skutocnosti porovnanie obratu dosiahnutého na svetovom trhu s lyzínom podnikmi Cheil, Kyowa a Sewon, ako je uvedené v druhom stlpci tabulky v odôvodnení 304 rozhodnutia odhaluje, ze Komisia celkom správne zaradila tieto podniky do jednej skupiny a pridelila im rovnakú osobitnú základnú ciastku pokuty. 73 Je nesporné, ze obrat podniku Sewon v roku 1995 na celosvetovom trhu lyzínu bol 67 miliónov eur, co je údaj velmi blízky údaju podniku Kyowa - 73 miliónov eur a mierne vyssí ako 40 miliónov eur u Cheil, alebo 52 miliónov eur podla odôvodnenia 18 rozhodnutia, pricom sa zdôraznuje, ze Komisia bola oprávnená v tomto prípade zohladnit ich pomer velkosti v súlade s bodom 1 A siedmym odsekom usmernení, co zalobcovia uznali na pojednávaní. 74 Okrem toho sa Komisia tiez vyjadrila, ze porovnanie obratov dosiahnutých na trhu s lyzínom v EHP kazdým podnikom tiez odôvodnuje ich rozdelenie do dvoch skupín. 75 Hoci je pravda, ze Komisia nebrala v rozhodnutí do úvahy tieto údaje o obrate, je potrebné mat na mysli, ako bolo uvedené v bode 54 vyssie, ze Súd prvého stupna má právo posúdit, v kontexte neobmedzenej právomoci priznanej mu podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17 primeranost výsky pokuty. Toto posúdenie môze odôvodnovat predlozenie a zohladnenie dodatocnej informácie, ako je v tomto prípade obrat dosiahnutý predmetnými podnikmi na trhu s lyzínom v EHP (pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, uz citovaný, body 53 az 55). 76 Ak sa vezme do úvahy obrat podniku Sewon na trhu s lyzínom v EHP, stane sa zrejmým, ze je takmer v rovnakej pozícii ako "malí" výrobcovia - Cheil a Kyowa. Zatial co v roku 1995 Ajinomoto a ADM dosiahli obrat na tomto trhu vo výske 75 miliónov eur a 41 miliónov eur (odôvodnenia 5 a 10 rozhodnutia), Cheil, Kyowa a Sewon dosiahli na tom istom trhu obrat kazdý po 17 miliónov, 16 miliónov a 15 miliónov eur. Z toho sa zdá, ze vplyv podniku Sewon na trh postihnutý porusením bol porovnatelný s tým, aký mali ostatní dvaja "malí" výrobcovia, Cheil a Kyowa. Kedze tieto podniky sa zúcastnovali rovnakého porusenia, je správne, aby základná ciastka pokuty, ktorá im bola ulozená, bola rovnaká. 77 Z toho vyplýva, ze základná ciastka pokuty vo výske 15 miliónov eur v prípade zalobcov nie je diskriminacná - O polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania 78 Zalobcovia uvádzajú, ze podla bodu 3 druhej zarázky usmernení týkajúcej sa "nezavedenia dohôd obmedzujúcich sútaz alebo opatrení do praxe", Komisia mala znízit im ulozené pokuty z dôvodu skutocnosti, ze Sewon zaviedol dohodnuté cenové a kvantitatívne obmedzenia v ovela mensom rozsahu ako iní výrobcovia. 79 Po prvé Komisia nebrala do úvahy zjavný rozdiel medzi mierou v akej dohody o urcení cien medzi výrobcami boli realizované. Ako vyplýva z porovnávacej tabulky cien (príloha 6 zaloby a odôvodnenie 47 rozhodnutia) ceny podniku Sewon boli ovela nizsie nez cielové ceny stanovené v dohodách a ceny úctované inými výrobcami. Obzvlást priemerné mesacné ceny podniku Sewon v Európe boli najnizsie z cien vsetkých výrobcov v priebehu 27 mesiacov. 80 Nedodrziavanie dohôd o urcení cien zo strany podniku Sewon tiez preukazuje mnozstvo dôkazov v spise. V tomto smere zalobcovia citovali kritiku adresovanú podniku Sewon zo strany podnikov Ajinomoto a Kyowa na stretnutí dna 12. marca 1991 v Tokyu (príloha 7 zaloby) a následnú kritiku zo strany podniku Ajinomoto na stretnutí 2. novembra 1992 v Seoule (odôvodnenie 89 rozhodnutia a príloha 8 zaloby), správu zástupcu podniku Kyowa z 20. apríla 1993 a kritiku zo strany tohto podniku na stretnutí dna 27. mája 1993 (prílohy 9 a 10 zaloby), faxovú správu zo 17. mája 1994 zaslanú na vedomie podniku Kyowa (príloha 11 zaloby), poznámky formulované zo strany podniku ADM v júni 1994 (príloha 12 zaloby), stanovisko podniku Ajinomoto z 23. novembra 1994 (príloha 13 zaloby) a zápisnica podniku Ajinomoto (príloha 14 zaloby). 81 Po druhé Komisia nebrala do úvahy skutocnost, ze Sewon priebezne zvysoval výrobu a maximalizoval svoj predaj, co viedlo k tomu, ze dohody neboli zavedené do praxe. 82 V odôvodnení 378 rozhodnutia sa Komisia obmedzila na tvrdenie, ze dohody o mnozstvách boli dodrziavané, bez poskytnutia presvedcivých dôkazov. Navyse jej dohady o tom, ze to boli dohody o minimálnych mnozstvách je tazké pochopit, kedze dohody tohto typu vyzadujú opak: znízenie výroby aby ceny mohli byt zvýsené. V kazdom prípade, z obsahu spisu naopak vyplýva, ze Sewon sa snazil maximalizovat svoj predaj. V tomto bode zalobcovia poukazujú na nárast ich predaja v roku 1991 (odôvodnenie 211 rozhodnutia) a opätovne v rokoch 1992 a 1993, na internú správu podniku Sewon potvrdzujúcu politiku výroby na plnú kapacitu (príloha 15 zaloby) a tiez na stanovisko zástupcu podniku ADM na stretnutí dna 23. augusta 1994 (príloha 16 zaloby). 83 V reakcii na vyjadrenie Komisie, podla ktorého úloha Sewon bola od roku 1995 pasívna a ze mu preto uz bolo poskytnuté 20 % znízenie pokuty, zalobcovia uviedli, ze podla usmernení "pasívna úloha" v rámci kartelu a "skutocné nevykonávanie" kartelu sú dva rozdielne pojmy. V dôsledku toho skutocnost, ze podnik Sewon získal znízenie pokuty pretoze prijal pasívnu úlohu v rozdelovaní predajných kvót nemôze odôvodnovat odmietnutie znízenia pokuty z dôvodu obmedzeného zavedenia dohôd. 84 Komisia sa vyjadrila, ze návrh zalobcov by mal byt zamietnutý, zdôraznujúc, ze nezavedenie dohôd by nemalo byt zamienané s úcastou na karteli a podvádzaním ostatných úcastníkov kartelu a ze podniku Sewon uz bolo poskytnuté znízenie pokuty z dôvodu pasívneho prístupu, ktorý zvolil od roku 1995 vo vztahu k rozdelovaniu kvót (odôvodnenie 365 rozhodnutia). Posúdenie Súdom prvého stupna 85 Ako vyplýva z judikatúry, pokial sa porusenia dopustilo viac podnikov, je potrebné preskúmat závaznost úcasti na nom kazdého z nich, (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623 a z 8. júla 1999 Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 150) aby bolo mozné urcit, ci v ich prípade existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 86 Body 2 a 3 usmernení stanovujú úpravu základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich a polahcujúcich okolností. 87 Najmä bod 3 usmernení s názvom polahcujúce okolnosti uvádza demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej ciastky pokuty. V nom sa uvádza výlucne pasívna úloha podniku, faktické neuplatnovanie dohôd, ukoncenie porusovania, len co zasiahne Komisia, existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci postihované správanie predstavuje porusenie, skutocnost, ze k poruseniu doslo z nedbanlivosti, ako aj efektívna spolupráca podniku v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci . 88 V tejto súvislosti Komisia poukázala vo svojom vyjadrení k zalobe na rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, (T-308/94, Zb. s. II-925), v ktorej Súd prvého stupna vyslovil záver, ze skutocnost, ze podnik, u ktorého je úcast na cenovom karteli preukázaná, nevystupoval na trhu dohodnutým spôsobom, nie je nevyhnutne skutocnostou, ktorú je potrebné zohladnit ako polahcujúcu okolnost pri urcovaní výsky ulozenej pokuty (bod 230). 89 Je vsak potrebné poznamenat, ze v rámci vyssie uvedeného rozsudku, Súd prvého stupna preskúmaval rozhodnutie Komisie, v ktorom usmernenia - ktoré výslovne urcujú zohladnit nezavedenie dohody obmedzujúcej sútaz ako polahcujúcu okolnost - neboli zohladnené, pretoze rozhodnutie predchádzalo ich prijatiu Predsa vsak, ako to bolo uvedené v bode 38 vyssie, podla ustálenej judikatúry sa Komisia nemôze odklonit od pravidiel, ktoré si sama stanovila. Zvlást ak Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby upresnili, pri dodrzaní Zmluvy, kritériá, ktoré hodlá uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrzovat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (rozsudky AIUFFASS a AKT/Komisia, uz citovaný, bod 57 a Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný, bod 89). 90 V tejto veci zostáva urcit, ci Komisia bola oprávnená vyvodit záver, ze zalobcovia nemohli podla bodu 3 druhej zarázky usmernení ziadat znízenie z dôvodu polahcujúcej okolnosti, ze dohody neboli zavedené do praxe. Na tento úcel je potrebné zistit, ci okolnosti, ktorých sa zalobcovia dovolávajú môzu preukázat, ze pocas obdobia, v ktorom bol Sewon úcastníkom dohôd obmedzujúcich sútaz, sa v skutocnosti vyhýbal ich zavedeniu zvoliac si konkurencné konanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000 Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491 body 4872 az 4874). 91 Co sa týka v prvom rade tvrdenia zalobcov o tom, ze dohody urcujúce ceny neboli zavedené, Komisia v rozhodnutí (odôvodnenie 376) uviedla, ze predmetné dohody sa týkali cenových cielov (cielových cien), takze ich uskutocnovanie si vyzadovalo uplatnovanie nie cien zodpovedajúcich dohodnutej cielovej cene, ale úsilie úcastníkov o priblízenie ich cenových cielov. Komisia tiez uviedla, ze "z informácií ktorými disponuje bolo jasné, ze tomto prípade, po mnohých dohodách urcujúcich ceny, úcastníci stanovili svoje ceny v súlade s ich dohodami". 92 Vo vyjadrení na písomnú otázku Súdu prvého stupna, Komisia uviedla, ze vyssie uvedené informácie sú tie, ktoré sa týkali cien úctovaných podnikmi a ktoré sú uvedené v odôvodnení 47 rozhodnutia a predlozila graf ilustrujúci vývoj cielových cien a cien úctovaných kazdým z predmetných podnikov. 93 Vzhladom na tento dokument, je mozné si vsimnút, ze ceny, ktoré uplatnoval Sewon sa nezhodovali s cielovými cenami a boli obvykle nizsie nez cielové ceny, a to platí rovnako aj pre ceny uplatnované inými výrobcami lyzínu, s výnimkou ADM, pre obdobie od marca 1992 az do ukoncenia obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu v júni 1995. 94 V dôsledku toho je zrejmé, ze zatial, co ceny podniku Sewon boli takmer rovnaké s cenami podniku Cheil (niekedy mierne vyssie, niekedy mierne nizsie) a spravidla nizsie ako ceny úctované inými výrobcami, rozdiel nemôze byt posudzovaný ako podstatný a ako prezrádzajúci akékolvek skutocné, nezávislé a sútazné konanie na trhu. 95 Nakoniec je zvlást dôlezité poznamenat, ze v priebehu obdobia trvania porusovania, ceny podniku Sewon sa vyvíjali v súlade s vývojom cielových cien dohodnutých medzi úcastníkmi kartelu, co je skutocnost, ktorá dovoluje prijat záver, ze kartel mal skodlivý úcinok na trh (pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 340). Tento súlad cien po tak dlhý casový úsek dokazuje ze Sewon nemal úmysel vyhýbat sa uplatnovaniu dohôd o cenách. 96 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v júni 1993 sa piati výrobcovia lyzínu dohodli na urcení ceny lyzínu na 3, 20 DEM za kilogram (odôvodnenia 104 a 198 rozhodnutia), v tom istom case uvazujúc o zvýsení tejto ceny. Cena lyzínu bola následne prudko zvýsená a ustálila sa na 5,30 DEM za kilogram podla dohody uzavretej v októbri 1993 (odôvodnenia 114 a 199 rozhodnutia). Následne, od augusta 1993 Sewon plne participoval na tomto cenovom náraste, do ktorého boli zapojení vsetci výrobcovia, zvýsiac svoju cenu z 2,81 DEM za kilogram v júli 1993 na 3,45 DEM v auguste, potom 3,94 DEM v septembri a nakoniec 4,55 DEM v októbri 1993. Pocas tejto dôlezitej fázy kartelu sa Sewon ziadnym spôsobom nesnazil odlísit od iných výrobcov zavedením skutocne sútaznej cenovej politiky. 97 Takze pokial sa týka reakcií ostatných úcastníkov kartelu na správanie sa podniku Sewon, nemôzu byt posudzované ako dôkaz o nezavedení dohôd obmedzujúcich sútaz do praxe. Sú iba logickou staznostou adresovanou podniku, ktorý sa snazil získat obchodné výhody na úkor ostatných clenov a zároven zotrvat v karteli. 98 Z toho vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze Sewon nezaviedol dohody o urcení cien do praxe. Rozdiel v rozsahu, v ktorom dohody boli zavedené, predstavujúci dôvod námietky zalobcov nemôze byt posudzovaný ako skutocné odmietnutie ich zavedenia. 99 Po druhé, pokial ide o uvádzané nezavedenie dohôd o predajných kvótach treba poznamenat, ze Komisia v rozhodnutí (odôvodnenie 378) uviedla, ze úcastníci kartelu chápali mnozstvá, ktoré im boli pridelené ako "minimálne kvóty" a ze "pokial kazdý úcastník bude môct predat aspon pridelené mu mnozstvá, dohoda bude dodrzaná". 100 Predmetné podniky celkom správne zdôraznili, ze toto tvrdenie je prinajmensom v rozpore s vytýkanými skutocnostami, pretoze dosiahnutie zvýsenia cien, co bolo prvotným cielom úcastníkov kartelu, nevyhnutne predpokladá obmedzenie výroby lyzínu a tým rozdelenie maximálnych predajných kvót. Toto je potvrdené medzi iným odôvodneniami 221 a nasl. rozhodnutia, ktoré sú venované posúdeniu dohôd o kvótach z hladiska clánku 81 ods. 1 ES, v ktorom sa odkazuje na obmedzenie predaja. Tvrdenie Komisie musí byt preto posúdené ako úplne irelevantné. 101 Dalej, pokial ide o analýzu casti rozhodnutia Komisie pojednávajúcej o zavedení dohôd o mnozstvách predaja do praxe zo strany podniku Sewon, je podstatné rozlísit medzi dvomi obdobiami, t.j. pred a po januári 1995. 102 Co sa týka prvého z týchto dvoch období, je potrebné poznamenat, ze podla odôvodnenia 211 rozhodnutia, po stretnutiach v dnoch 18. februára a 12. marca 1991, bola medzi podnikmi Ajinomoto, Kyowa a Sewon uzavretá dohoda, ktorej úcelom bolo obmedzit objem predaja podniku Sewon v Európe v roku 1991 na jeho úroven v roku 1990. Dalej, po akceptovaní predajných kvót podla plánu na rok 1992 navrhovaného podnikmi Ajinomoto a Kyowa, podnik Sewon súhlasil s obmedzením svojho predaja v Európe na 6000 ton (odôvodnenie 214 rozhodnutia). Nakoniec, hoci úcastníci kartelu nedosiahli úplnú dohodu o rozdelení objemov predaja pre rok 1993, dna 8. decembra 1993 Sewon podpísal dohodu o rozdelení objemov predaja na rok 1994 so vsetkým piatimi producentmi lyzínu. Podla tejto dohody bola podniku Sewon pridelená základná kvóta zodpovedajúca jeho predaju v roku 1993 a na základe ocakávaného rastu predaja dodatocná kvóta 2000 ton (odôvodnenia 215 a 216 rozhodnutia). V tejto fáze je potrebné pripomenút, ze zalobcovia vo svojej zalobe výslovne uviedli, ze nespochybnujú ziadne zo skutkových záverov uvedených v rozhodnutí a ze namietajú iba výsku pokuty ulozenej im v clánku 2 rozhodnutia. 103 Na podporu svojich tvrdení o tom, ze nedodrziavali dohody o kvótach objemu predaja zalobcovia poukazujú na sústavný rast výroby a predaja lyzínu od roku 1990. 104 V tomto smere v prvom rade poukázali na rôzne císelné údaje o výrobe a predaji uvedené v ich zalobe, ktoré vsak ziadnym spôsobom nepreukazujú, ze zalobcovia v skutocnosti neuplatnovali dohody o kvótach opísané v bode 102 vyssie. 105 Rovnako císelné údaje uvedené v tabulke na strane 33 zaloby a v odôvodnení 48 rozhodnutia, ktoré urcujú celkovú tonáz výroby lyzínu a celosvetový predaj lyzínu ziadnym spôsobom nepreukazujú nedodrziavanie dohôd o objemoch predaja v Európe, ktoré podnik Sewon akceptoval. Navyse údaje za rok 1994 uvedené v tabulke ukazujú, ze Sewon skutocne v tom roku dodrzal svoje kvóty a zatial co zalobcovia neposkytli ziadne údaje o európskom predaji lyzínu v roku 1990 robiac tým porovnanie medzi rokom 1990 a 1991 nemozným, údaje za rok 1992 odhalujú, ze predaj podniku Sewon v Európe bol nizsí o 6000 ton. 106 Po druhé odkaz na internú marketingovú správu z 3. mája 1993 (príloha 15 zaloby), ktorá obsahuje konstatovanie "pokracovania v politike plnej výroby a predaja celého mnozstva" je tiez irelevantný, pretoze toto stanovisko vyjadruje iba úmysel a ziadnym spôsobom nepreukazuje, ze by dohody o kvótach objemu predaja neboli zavedené do praxe. 107 Po tretie stanovisko prednesené zástupcom podniku ADM dna 23. augusta 1994 (príloha 16 zaloby) o tom, ze "je to stále [Sewon] kto ziada dodatocné mnozstvo, zatial co [Sewon] je jediný výrobca [predávajúci] plnú kapacitu" nemôze samo osebe preukázat vyssie uvedené neuplatnovanie obmedzení. Navyse je potrebné poznamenat, ze co sa týka roku 1994, tabulka uvedená v odôvodnení 267 rozhodnutia, ktorá porovnáva podiely na celosvetovom trhu pridelené podla dohody kazdému z úcastníkov kartelu pre daný rok, s aktuálnymi podielmi na trhu jasne ukazuje, ze Sewon neprekrocil predajné kvóty, ktoré mu boli pridelené predmetnými dohodami a jeho celosvetový podiel na trhu zostal znacne pod úrovnou prideleného podielu. Zalobcovia neponúkli v tomto smere ziadny dôkaz s cielom preukázania, ze údaj uvedený v tabulke je nesprávny. 108 Z toho vyplýva, ze zalobcovia sa nemôzu dovolávat ako polahcujúcej okolnosti toho, ze medzi júlom 1990 az decembrom 1994 neuplatnovali dohody o obmedzení objemov predaja. 109 Co sa týka obdobia posledných siestich mesiacov kartelu, od januára do júna 1995, je potrebné zdôraznit, ze na stretnutí dna 18. januára 1995 vsetky podniky súhlasili so zachovaním podielov na trhu stanovených na rok 1994, s výnimkou podniku Sewon, ktorý odmietol navrhovanú kvótu a ziadal väcsí podiel na trhu (odôvodnenie 154 rozhodnutia). Tiez na stretnutí dna 21. apríla 1995 vsetci úcastníci kartelu porovnali výrobné kvóty stanovené na rok 1994 a prvý stvrtrok 1995 s aktuálnymi údajmi o predaji. Pri tejto prílezitosti Ajinomoto, ADM, Cheil a Kyowa ostro protestovali pretoze Sewon zvýsil svoje objemy predaja a prekrocil svoju kvótu na rok 1995, co mu vsak nezabránilo potvrdit svoj predajný ciel (odôvodnenie 160 rozhodnutia). Nakoniec na stretnutí dna 27. apríla 1995 sa ADM, Kyowa a Cheil znova stazovali na nárast objemu predaja podniku Sewon a na neúplné informácie, ktoré tento podnik poskytol (odôvodnenie 164 rozhodnutia). 110 Na základe týchto dôkazov Komisia vyvodila záver, ze od roku 1995 v súvislosti s dohodou o mnozstvách predaja mal Sewon pasívnu úlohu a tým nebol viac úcastníkom tejto dohody a tiez prestal informovat iných výrobcov o svojich vlastných objemoch predaja (odôvodnenie 365 rozhodnutia). 111 Opis konania podniku Sewon podaný v bode 109 vyssie ukazuje, ze sa skutocne zdrzal uplatnovania dohôd o mnozstvách medzi januárom az júnom 1995 na com sa zástupcovia Komisie zhodli s konecnou platnostou na stretnutí dna 25. apríla 2002. 112 Predsa vsak, ponechajúc stranou otázku presného charakterizovania konania podniku Sewon v pojmoch polahcujúcich okolností spomínaných v usmerneniach, skutocnostou zostáva, ze zalobcom bola rozhodnutím znízená pokuta o 20 % navýsenia z dôvodu doby trvania porusovania, co predstavuje znízenie základnej ciastky pokuty o 5,71 %. 113 Vychádzajúc z toho, ze znízenie vykonané zo strany Komisie a znízenie, ktorého sa domáhajú zalobcovia sa zakladá na tých istých skutocnostiach, Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej právomoci rozhodol, ze znízenie uz vykonané je svojim rozsahom úplne primerané konaniu podniku Sewon, týkajúcemu sa dohody o objemoch predaja v období januára az júna 1995. O spolupráci podniku Sewon pocas správneho konania Tvrdenia úcastníkov konania 114 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia porusila ustanovenia bodu C oznámenia o spolupráci, tým, ze im uprela podstatné znízenie výsky pokuty v rozsahu 50 % az 75 % pokuty ako to ustanovuje predmetná cast, poskytnúc miesto toho len 50 % znízenie podla bodu D oznámenia. 115 V tejto súvislosti uvádzajú, ze Komisia po prvé pochybila, ked prijala záver, ze Sewon nesplnil podmienky urcené v bode B, písm. d oznámenia o spolupráci, na ktoré odkazuje bod C, pretoze jeho spolupráca "nebola úplne dobrovolná", hoci jej poskytol vsetky relevantné informácie a udrziaval trvalú a úplnú spoluprácu pocas celého vysetrovania, v súlade so znením tohto ustanovenia. Skutocnost, ze vysetrovanie bolo uz vedené v podnikoch Kyowa a ADM a ze podniku Sewon bola zaslaná ziadost o informácie je irelevantná, kedze ani bod B písm. d ani bod C oznámenia o spolupráci nevyzaduje zacatie spolupráce pred vykonaním akéhokolvek vysetrovacieho úkonu. 116 Po druhé, zalobcovia uviedli, ze druhá podmienka vyssie uvedeného bodu C, menovite tá, ze informácia musí byt poskytnutá po zacatí vysetrovania ale pred tým, nez Komisia disponuje dostatocnými podkladmi pre zacatie konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia, bola tiez splnená. Vysetrovanie v podnikoch ADM a Kyowa neprinieslo dostatok informácií týkajúcich sa porusovania v období rokov 1990 a 1992. 117 Komisia na úvod uvádza, ze zatial co Sewon bol prvým, kto poskytol kompletné rozhodujúce dôkazy týkajúce sa trvania kartelu, Ajinomoto bol prvý, kto poskytol rozhodujúce dôkazy vo vztahu k obdobiu po vstupe ADM na trh. 118 Komisia doplnila, ze Sewon nesplnil podmienky uvedené v bode B písm. d oznámenia o spolupráci, pretoze na to, aby spolupráca mohla byt hodnotená ako "trvalá a úplná", podnik musí dobrovolne poskytnút úplné dôkazy a nie, ako tomu bolo v tomto prípade, poskytnút informácie iba v reakcii na ziadost Komisie o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. Tento výklad je potvrdený rozsudkom vo veci Cascades/Komisia, uz citovaným. 119 Navyse podla Komisie, neslo o situáciu v ktorej by nemala po vykonaní vysetrovania v priestoroch podnikov, ktoré boli úcastníkmi kartelu, dostatocné informácie oprávnujúce zacatie správneho konania. 120 Nakoniec, aj keby Sewon splnil podmienky ulozené bodom C oznámenia o spolupráci, nemusel by nevyhnutne získat väcsie znízenie pokuty, nez to ktoré mu bolo poskytnuté podla bodu D uvedeného oznámenia, teda 50 % pokuty, ktorá by mu inak bola ulozená. Posúdenie Súdom prvého stupna 121 Na úvod je potrebné poznamenat, ze v oznámení o spolupráci Komisia definovala podmienky, za ktorých budú môct byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo zvýhodnené znízením výsky pokuty, ktorú by inak museli zaplatit (bod A odsek 3 oznámenia o spolupráci). 122 Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci na situáciu podniku Sewon, je nesporné, ze situácia podniku Sewon nepatrí do pôsobnosti bodu B tohto oznámenia, ktorý sa týka situácie, ked podnik informuje o tajnom karteli pred tým, nez Komisia zacne vysetrovanie (co môze viest az k 75 % znízeniu pokuty). 123 Predsa vsak, kedze zalobcovia uvádzajú, ze Komisia pochybila, ked odmietla udelit im znízenie uvádzané v bode C oznámenia o spolupráci, je potrebné skúmat, ci v skutocnosti Komisia nedezinterpretovala podmienky pre uplatnenie uvedeného bodu. 124 Bod C oznámenia o spolupráci nazvaný "Podstatné znízenie sumy pokuty" [neoficiálny preklad] znie takto: "Podnikom, ktoré splnajú podmienky uvedené v bode B písm. b) az e) a oznámia tajný kartel po tom, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia v priestoroch úcastníkov kartelu setrenie, ktoré vsak neposkytlo dostatok dôkazov na zacatie konania vedúceho k rozhodnutiu, sa poskytne znízenie od 50 % do 75 % sumy pokuty." [neoficiálny preklad] 125 Podmienky stanovené bodom B, na ktoré odkazuje bod C sa týkajú podniku ktorý: "b) ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) poskytol Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii, a udrziava stálu a úplnú spoluprácu pocas celého vysetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, nebol podnecovatelom ani nezohral dôlezitú úlohu pri protiprávnej cinnosti." [neoficiálny preklad] 126 V rozhodnutí Komisia prijala záver, ze ziadny z podnikov nie je oprávnený na podstatné znízenie pokuty podla bodu C oznámenia o spolupráci, pretoze ziadny z nich nesplnil podmienky ulozené v bode B písm. b) az e), na ktoré odkazuje bod C (odôvodnenie 429). 127 Z odôvodnení 423 az 425 rozhodnutia je zrejmé, ze ako uvádzajú zalobcovia, bez toho aby to bolo napádané, Komisia implicitne pripustila, ze z dôvodov uvedených v odôvodnení 423 rozhodnutia, Sewon splnil podmienky uvedené v bode B, písm. b), c) a e) oznámenia o spolupráci. Jediný dôvod pre ktorý nebolo povolené znízenie podla bodu C je ten, ze spolupráca Sewon, podla Komisie, nesplnala podmienky bodu B, písm. d) oznámenia o spolupráci. 128 Predsa vsak dôvody, ktoré Komisia uviedla v tejto súvislosti (odôvodnenie 424 rozhodnutia), sú zjavne v rozpore so znením bodu B písm. d) oznámenia o spolupráci a tiez s duchom ustanovení bodu C tohto oznámenia. 129 Co sa týka prvého uvedeného dôvodu - ze v case, ked Sewon zacal spolupracovat Komisia uz mala dostatok informácií na preukázanie existencie kartelu od obdobia vstupu ADM na trh - toto nemôze odôvodnit odmietnutie prihliadania na splnenie podmienky uvedenej v bode B, písm. d) a následne uplatnenia bodu C oznámenia o spolupráci. 130 V tejto súvislosti z odôvodnenia 423 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sama konstatovala, ze Sewon bol "prvým z úcastníkov kartelu, ktorý poskytol úplné, rozhodujúce dôkazy týkajúce sa zisteného porusenia" a ze dokumenty, ktoré poskytol v rozsahu v akom sa týkali prvej fázy kartelu od roku 1990 do roku 1992, boli "hlavným zdrojom dôkazov pouzitých Komisiou pri príprave tohto rozhodnutia". Komisia tiez v rámci svojej obrany pripustila, ze Sewon prvý poskytol úplné, rozhodujúce dôkazy týkajúce sa trvania kartelu. Za týchto okolností nemôze byt popreté, ze Sewon poskytol Komisii "vsetky relevantné informácie a vsetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii", v zmysle bodu B písm. d) oznámenia o spolupráci. 131 Je potrebné poznamenat, ze vo svojich písomných podaniach sa Komisia pokúsila odôvodnit svoje stanovisko poukázaním na druhú podmienku ulozenú bodom C oznámenia o spolupráci, podla ktorej vykonané vysetrovanie nemalo poskytnút dostatok dôkazov na zacatie konania vedúceho k rozhodnutiu. Týmto spôsobom sa Komisia snazí namietat, ze v case spolupráce podniku Sewon mala uz dostatocné informácie od podniku Ajinomoto, týkajúce sa existencie kartelu od roku 1992 do roku 1995, co jej uz umoznovalo zacat konanie. 132 Túto argumentáciu Súd prvého stupna nemôze prijat. 133 Okrem skutocnosti, ze Komisia v rozhodnutí nevychádzala z druhej podmienky bodu C oznámenia o spolupráci, ale iba z nemoznosti uplatnenia bodu B, písm. d), na ktorú bod C odkazuje, skutocnostou zostáva, ze to v kazdom prípade boli informácie poskytnuté podnikom Sewon, týkajúce sa existencie kartelu od roku 1990 do roku 1992, ktoré umoznili Komisii zacat konanie proti podnikom Ajinomoto, Kyowa a samotnému podniku Sewon, vo vztahu k uvedenému obdobiu a tým podstatne zvýsit sumy im ulozených pokút z dôvodu doby trvania porusenia. V dôsledku toho, dokonca doslovným výkladom, podmienka ulozená v bode C, týkajúca sa nemoznosti zacatia konania na základe informácií získaných v stádiu vysetrovania bola splnená, pretoze Komisia nebola schopná zacat konanie vo vztahu k porusovaniu v rokoch 1990 az 1992, kým Sewon neposkytol dôkazy, ktorými disponoval. 134 Pokial ide o druhý uvádzaný dôvod - menovite, ze Sewon odhalil existenciu kartelu po tom, co Komisia zacala vysetrovanie v priestoroch podnikov ADM a Kyowa - je rovnako nepodlozený, tak z pohladu ustanovení bodu B, písm. d) oznámenia o spolupráci, ako aj z pohladu ustanovení bodu C oznámenia o spolupráci, ktoré sa týkajú druhej podmienky. Ustanovenia bodu B písm. d) uvedeného oznámenia nepodmienujú ich pouzitie nevykonaním vysetrovania. Ustanovenia bodu C oznámenia o spolupráci upravujú dokonca práve prípad, ked vysetrovania boli u podnikov, ktoré boli úcastníkmi kartelu, vykonané. 135 Nakoniec, pokial ide o posledný dôvod uvedený v rozhodnutí, týkajúci sa skutocnosti, ze podstatná cast informácií poskytnutých zo strany podniku Sewon bola poskytnutá v reakcii na ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 a ze spolupráca podniku Sewon teda nebola v plnej miere dobrovolná, musí byt odmietnutý. 136 V tejto súvislosti Komisia poukazuje na ustálenú judikatúru, podla ktorej spolupráca pri preskúmaní Komisiou, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov ustanovených clánkom 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 341 a Cascades/Komisia, uz citovaný, bod 260). 137 Predsa vsak z tej istej judikatúry vyplýva, ze znízenie pokuty je dôvodné, ak podnik poskytol Komisii informácie nad rámec toho, co Komisia môze pozadovat podla clánku 11 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Cascades/Komisia, body 261 a 262). 138 V tejto veci postacuje konstatovat, ze informácie, ktoré Sewon poskytol vo svojich vyjadreniach isli daleko nad rámec toho, co bolo pozadované. V skutocnosti, ako sama Komisia poznamenala v odôvodnení 172 rozhodnutia, "Sewon tiez poskytol podrobnosti o stretnutiach, ktoré neboli v ziadosti Komisie uvádzané [a] pokracoval v predkladaní doplnujúcich informácií". 139 Odoprenie poskytnutia zalobcom znízenia pokuty podla bodu C oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze im bola zaslaná ziadost o informácie tiez odporuje podmienkam ulozeným v tomto bode. 140 Ako bolo uvedené, bod C oznámenia o spolupráci sa týka prípadov, ked Komisia viedla "setrenie nariadené rozhodnutím", prostriedok uvádzaný clánkom 14 ods. 3 nariadenia c. 17 "v podnikoch úcastníkov kartelu", bez toho, aby jej to umoznovalo zacat konanie. V prejednávanej veci v case, ked Sewon ponúkol svoju spoluprácu, Komisia uz viedla dve setrenia v podnikoch úcastníkov kartelu, menovite ADM a Kyowa (odôvodnenie 168 rozhodnutia) bez toho, ze by jej to umoznovalo zacat konanie s cielom prijatia rozhodnutia. Po týchto setreniach pokracovalo predbezné preskúmanie zaslaním ziadostí o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 (odôvodnenie 171 rozhodnutia). Navyse, musí byt poznamenané, ze v priestoroch podniku Sewon nebolo vedené ziadne setrenie, co je skutocnost, ktorá by nemusela nevyhnutne bod C oznámenia o spolupráci robit neuplatnitelným, pokial by toto setrenie neposkytovalo dostatocné podklady pre zacatie konania s cielom prijatia rozhodnutia. 141 Preto skutocnost, ze Komisia adresovala podniku Sewon ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 nemôze sama osebe vylucovat moznost podstatného znízenia sumy pokuty v rozsahu 50 % az 75 %, podla bodu C oznámenia o spolupráci, najmä preto, ze ziadost o informácie je miernejsím donucovacím prostriedkom ako setrenie nariadené rozhodnutím. 142 Tento výklad jasne potvrdzuje aj rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia (T-352/94, Zb. s. II-1998), v ktorom po zdôraznení, ze predmetný podnik, Stora, poskytol informácie znacne nad rámec toho, co Komisia mohla pozadovat ziadostou o informácie (bod 401 rozsudku), Súd prvého stupna rozhodol, ze "hoci podnik Stora spolupracoval iba po tom, co Komisia zacala setrenie v podniku podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17, Komisia, znízením pokuty ulozenej podniku Stora o dve tretiny neprekrocila hranice svojho rozhodovania pri urcovaní výsky pokút" (bod 402 rozsudku). Hoci sa tento rozsudok týka rozhodnutia prijatého pred uverejnením oznámenia o spolupráci, výklad v nom uvedený je platný aj v kontexte uplatnenia bodu C tohto oznámenia. 143 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze Komisia porusila cast C oznámenia o spolupráci. 144 V nadväznosti na to Súdu prvého stupna prislúcha, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci, rozhodol o výske sumy o ktorú by mala byt pokuta zalobcov znízená podla bodu C oznámenia o spolupráci. Komisia uvádza, ze akékolvek znízenie povolené z tohto dôvodu nemá byt vyssie ako to, ktoré je poskytované podla bodu D oznámenia o spolupráci, co je 50 %. 145 Je vsak potrebné zdôraznit, ze informácie poskytnuté zo strany podniku Sewon sa ukázali ako rozhodujúce pri preukázaní existencie porusovania v období rokov 1990 az 1992, tým ze specifikovali dobu trvania kartelu, co odôvodnuje poskytnutie znízenia v rozsahu 60 % sumy pokuty. O metóde pouzitej pri výpocte výsky pokuty 146 V rozhodnutí Komisia priznala zalobcom znízenie na základe dvoch polahcujúcich okolností: prvou bola pasívna úloha v otázke predajných kvót, co viedlo v prípade podniku Sewon k znízeniu o 20 % zvýsenia pouzitého z dôvodu doby trvania porusovania (odôvodnenie 365 rozhodnutia); druhou bolo ukoncenie porusovania hned po prvých zásahoch verejných orgánov (odôvodnenie 384 rozhodnutia) odôvodnujúce znízenie sumy odvodenej z prvého znízenia o 10 %. 147 Je potrebné konstatovat, ze Komisia vo dvoch vyssie uvedených prípadoch, nepouzila, na rozdiel od prípadu Cheil, znízenie na základe polahcujúcich okolností na základnú ciastku pokuty urcenú vzhladom na závaznost a dlzku trvania protiprávneho konania. 148 Písomnou otázkou zaslanou 7. februára 2002 Súd prvého stupna poziadal Komisiu okrem iného o podrobné vysvetlenie a zdôvodnenie metódy, ktorú pouzila pri výpocte pokút. 149 Vo svojej odpovedi z 27. februára Komisia uviedla, ze správny spôsob výpoctu zvýsení a znízení urcených na zohladnenie pritazujúcich a polahcujúcich okolností spocíva v uplatnení percentuálneho podielu na základnú ciastku pokuty. Priznala tiez, ze túto metódu v rozhodnutí nedodrzala dôsledne, najmä v prípade Ajinomoto a ADM. 150 Na pojednávaní zalobcovia uviedli, ze nemajú námietky voci metóde pouzitej Komisiou pri výpocte pokút. 151 V tomto kontexte je dôlezité zdôraznit, ze podla usmernení Komisia po urcení základnej ciastky pokuty musí zohladnit závaznost a dobu trvania porusovania a zvýsit alebo znízit túto ciastku v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. 152 Vzhladom na znenie usmernení Súd prvého stupna zastáva názor, ze akékolvek percentuálne zvýsenie alebo znízenie o uplatnované v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolnosti musí byt uplatnované na základnú ciastku pokuty urcenej podla závaznosti a doby trvania porusovania a nie na zvýsenie uz uplatnené z titulu doby trvania porusovania alebo na výsledok získaný po vykonaní prvého zvýsenia alebo znízenia pokuty z dôvodu pritazujúcej alebo polahcujúcej okolnosti. Ako Komisia správne poznamenala vo svojom vyjadrení na písomnú otázku Súdu prvého stupna, metóda pre výpocet pokút tu objasnená má byt odvodená od znenia usmernení, co zarucí rovnaké zaobchádzanie s rôznymi podnikmi - úcastníkmi toho istého kartelu. 153 Je potrebné pripomenút, ze v rámci analýzy konania podniku Sewon vo vztahu k dohodám o objemoch predaja Súd prvého stupna rozhodol (v bode 111 vyssie), ze Sewon sa skutocne zdrzal uplatnovania uvedených dohôd v období od januára do júna 1995. Po konstatovaní, ze znízenie udelené Komisiou z dôvodu pasívnej úlohy, ktorú Sewon zaujímal vo vztahu k predajným kvótam a znízenie pozadované zalobcami z dôvodu nezavedenia dohôd do praxe sa zakladajú na rovnakých skutocnostiach, Súd prvého stupna (v bode 113 vyssie) rozhodol, ze 20 % znízenie zvýsenia pokuty, ktoré bolo uplatnované z dôvodu doby trvania porusovania, mozno povazovat za plne primerané. Toto znízenie sa teda rovná 5,71 % znízeniu základnej ciastky pokuty (21 miliónov eur). 154 Dalej je potrebné poznamenat, ze 10 % znízenie, ktoré Komisia udelila podniku Sewon z dôvodu, ze upustil od porusovania hned po prvých zásahoch verejných orgánov a ktoré pouzila na údaj vyplývajúci z prvého znízenia pre pasívnu úlohu podniku Sewon, teda na sumu 19,8 milióna eur, sa rovná priblizne 9,43 % zo základnej ciastky pokuty, co sa v skutocnosti javí ako primerané. 155 Za týchto okolností teda Súd prvého stupna, v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci rozhodol, ze je potrebné doplnit znízenie o 5,71 % a 9,43 % spomenutých v predchádzajúcom bode a predstavujúcich celkové znízenie z dôvodov polahcujúcich okolností vo výske 15,14 %, ktoré musí byt uplatnené na základnú ciastku pokuty, ktorá predstavuje sumu 17 820 600 eur pred uplatnením ustanovení oznámenia o spolupráci. 156 Z dôvodov uvedených vyssie, by táto suma - 17 820 600 eur mala byt znízená o 60 % podla bodu C oznámenia o spolupráci, co sa rovná znízeniu o 10 692 360 eur. V dôsledku toho konecná ciastka pokuty ulozenej zalobcom musí byt stanovená na 7 128 240 eur. O trovách 157 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnút, ze zalobcovia znásajú svoje vlastné trovy konania, a spolocne a nerozdielne znásajú dve tretiny trov konania vzniknutých Komisii. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne Daesang Corp. a Sewon Europe GmbH sa urcuje na 7 128 240 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Daesang Corp. a Sewon Europe GmbH znásajú svoje vlastné trovy konania, a sú povinné spolocne a nerozdielne nahradit dve tretiny trov konania vzniknutých Komisii. Komisia znása jednu tretinu svojich trov konania. Vilaras Tiili Mengozzi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júla 2003. Tajomník Predseda komory H. Jung M. Vilaras Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O údajoch o obrate zohladnených pri posudzovaní závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania - Porusenie zásady proporcionality - O zohladnení nesprávnych údajov o obrate a o porusení zásady rovnakého zaobchádzania Posúdenie Súdom prvého stupna - O porusení zásady proporcionality - O porusení zásady rovnakého zaobchádzania - O polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O spolupráci podniku Sewon pocas správneho konania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O metóde pouzitej pri výpocte výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDGMh0u/L99570-4540TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXDGMh0u/L99570-4540TMP.html#Footref*