Spojené veci T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00 JFE Engineering Corp. a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Kartely - Trh s bezsvíkovými ocelovými rúrami a rúrkami - EZVO - Právomoc Komisie - Porusenie - Pokuty" Rozsudok Súdu prvého stupna (druhá komora) z 8. júla 2004 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Právomoc sudcu Spolocenstva - Nahradenie adresáta rozhodnutia institúcie Spolocenstva novým adresátom - Vylúcenie v prípade neexistencie zániku alebo úmrtia urceného adresáta (Clánok 229 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 2. Zaloba o neplatnost - Zaloba podaná fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bol dorucený napadnutý akt - Postúpenie zaloby na tretiu osobu - Neprípustnost (Clánok 229 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Fyzická alebo právnická osoba prevádzkujúca podnik v case porusovania - Prevzatie zodpovednosti inou osobou, ktorá prevzala prevádzku - Prípustnost - Rozsah 4. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov - Pozadovaný stupen dôkaznej sily, pokial ide o nepriame dôkazy vzaté jednotlivo (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia pozostávajúceho z uzavretia protisútaznej dohody - Rozhodnutie opierajúce sa o listinné dôkazy - Dôkazná povinnost podnikov, ktoré popierajú existenciu porusenia (Clánok 85 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný predmet - Dostatocné zistenie [Clánok 81 ods. 1 písm. c) ES] 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení - Hranice [Clánok 81 ods. 1 písm. c) ES] 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz - Odpoved podniku na ziadost Komisie o informácie - Vyhlásenie podniku napadnuté inými podnikmi - Výpoved urobená pred prokurátorom - Dôkazná hodnota - Posúdenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Predlozenie dokumentu Komisiou bez odhalenia jeho zdroja - Prípustnost 11. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast podnikov na stretnutiach s protisútazným predmetom - Okolnost umoznujúca pri chýbajúcom distancovaní vo vztahu k prijatým rozhodnutiam dôjst k záveru o úcasti na následnom karteli (Clánok 81 ods. 1 ES) 12. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia - Dôkazy, ktoré treba predlozit - Stupen presnosti pozadovaný vo vztahu k druhom výrobkov, na ktoré sa vztahuje porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 13. Konanie - Dôkaz - Dôkazné bremeno - Prenos zo zalobcu na zalovanú v osobitnom prípade - Neschopnost Komisie upresnit dátum skoncenia platnosti nou uzatvorenej zmluvy s tretím státom 14. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porusenie - Podniky, ktorým sa vytýka ich úcast na celkovom karteli - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES) 15. Hospodárska sútaz - Kartely - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES) 16. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánok 253 ES) 17. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Porusenie práva na obhajobu - Subjektívna povaha porusenia vylucujúca preskúmanie sudcom ex offo (Clánok 230 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 48 ods. 2) 18. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia - Rozhodnutie nezhodujúce sa s oznámením o výhradách - Porusenie práva na obhajobu - Podmienka - Nemoznost podniku bránit sa vo vztahu k nakoniec vznesenej výhrade (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1) 19. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1) 20. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoci Komisie a Dozorného úradu Európskeho zdruzenia volného obchodu - Zásada "one-stop-shop" - Zacatie konania na základe ustanovení Zmluvy ES a zároven na základe ustanovení Dohody o Európskom hospodárskom priestore - Prípustnost - Podmienka - Nemoznost, v tomto stádiu, urcit príslusný orgán na zistenie a sankcionovanie predpokladaného porusenia (Clánok 81 ES; Dohoda EHP, clánky 56 a 109; nariadenie c. 17) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty ako výmena za spoluprácu dotknutého podniku - Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Spolupráca podniku pocas správneho konania - Pojem - Jednoduché poskytnutie pozadovaných informácií bez uznania existencie porusenia - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 23. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Priestor pre volnú úvahu vyhradený Komisii - Hranice - Dodrziavanie usmernení prijatých Komisiou - Dodrziavanie pravidiel a vseobecných právnych zásad Spolocenstva (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 25. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Volná úvaha Komisie - Súdna kontrola - Plná rozhodovacia právomoc - Podmienka výkonu - Rozsah (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 1. Právny nástupca zomretej fyzickej osoby alebo zaniknutej právnickej osoby nahrádza ipso iure tohto adresáta rozhodnutia institúcie a môze teda pokracovat v podanej zalobe o neplatnost. Na druhej strane nemá sudca Spolocenstva právomoc vo veciach zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, a to dokonca ani pri výkone svojej plnej rozhodovacej právomoci podla clánku 229 ES, aby zmenil rozhodnutie institúcie Spolocenstva, pokial ide o pokuty, tým, ze nahradí tohto adresáta inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak tento adresát nadalej existuje. Táto právomoc prinálezí predovsetkým tomu orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Preto ak príslusný orgán uz rozhodol, a tým potvrdil totoznost osoby, ktorej má byt rozhodnutie adresované, neprinálezí Súdu prvého stupna, aby túto osobu nahradil inou. (pozri body 46 - 47) 2. Zalobu podanú osobou ako adresátom rozhodnutia s cielom domáhat sa svojich práv v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES a/alebo návrhu na zmenu tohto rozhodnutia podla clánku 229 ES nemozno previest na tretiu osobu, ktorá nie je týmto adresátom. Ak by takýto prevod bol povolený, existoval by nesúlad medzi stavom, na základe ktorého bola zaloba podaná, a stavom, v akom sa v nej bude pokracovat. Takýto prevod by navyse vyvolal nesúlad medzi totoznostou adresáta aktu a totoznostou osoby vystupujúcou v konaní ako adresát. (pozri bod 48) 3. Osoba, ktorá nesie zodpovednost za podnik, môze v stádiu správneho konania pred Komisiou na základe vyhlásenia prevziat zodpovednost za skutky, ktoré sa vytýkajú osobe, ktorá je skutocne zodpovedná, aj ked v podstate zodpovednost nesie právnická alebo fyzická osoba, ktorá viedla predmetný podnik v case porusenia. Takéto vyhlásenie vsak nemôze mat vplyv na zmenu totoznosti adresáta rozhodnutia Komisie, ak takéto rozhodnutie uz bolo prijaté, alebo na zmenu zalobcu v konaní o neplatnost takéhoto rozhodnutia, ak takáto zaloba uz bola podaná. (pozri bod 50) 4. Zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, je jedným zo základných práv, ktoré sú okrem iného potvrdené preambulou Európskeho jednotného aktu a clánkom 6 ods. 2 Zmluvy o zalození Európskej únie, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ktoré sú na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora chránené v rámci právneho poriadku Spolocenstva. So zretelom na povahy daných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti ukladaných sankcií sa aplikuje zásada prezumpcie neviny osobitne v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo k pravidelne sa opakujúcim platbám. Z toho vyplýva, ze ak vsak existuje pochybnost, musí byt táto pochybnost daná v prospech podnikov obvinených z porusenia. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne, ako je povinná, preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá. (pozri body 173, 177 - 178) 5. V oblasti hospodárskej sútaze je Komisia na úcel odôvodnenia tvrdenia, ze doslo k poruseniu, ktoré urcila, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke. Skutocnost, ze dokument odkazuje len na niektoré z dovolávaných skutocností v iných dôkazoch, preto nepostacuje na to, aby zaviazala Komisiu odstránit tento dokument zo súboru obvinujúcich dôkazov. (pozri body 179 - 180, 238, 263) 6. Kedze sa Komisia na dokázanie porusenia, ktoré sa rozhodla sankcionovat, konkrétne uzavretie dohody s protisútazným predmetom, predmetom zakázaným podla clánku 81 ods. 1 písm. c) ES, opiera o listinné dôkazy, podniky obvinené z úcasti na dohode môzu spochybnit existenciu porusenia len preukázaním toho, ze pouzité dôkazy sú nedostatocné na preukázanie existencie nezákonnej dohody. Nemôzu sa úspesne bránit dôkazom, ze uzavretie dohody nebolo v ich obchodnom záujme alebo ze ich skutocné správanie na trhu sa môze vysvetlit inak ako existenciou dohody s protisútazným predmetom. (pozri body 181 - 187) 7. Kedze má Komisia za úlohu sankcionovat porusenia clánku 81 ods. 1 ES a ze dohody, ktorých cielom je "rozdelenie trhu alebo dodávatelských zdrojov", sú výslovne uvedené v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES ako dohody zakázané na základe tohto ustanovenia, stací jej dokázat, ze cielom alebo úcinkom dohody medzi podnikmi, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, bolo rozdelenie trhov Spolocenstva s jedným alebo viacerými výrobkami medzi seba tak, ze táto dohoda mohla zalozit porusenie. (pozri bod 202) 8. Pokial je pre Komisiu nutné dokázat, ak chce sankcionovat porusenie podla clánku 81 ods. 1 písm. c) ES, ze nezákonná dohoda o rozdelení trhu bola uzavretá, je prehnané ziadat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Okrem toho by bolo pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, velmi jednoduché uniknút potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnych informáciách o fungovaní nezákonnej dohody za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisútazný ciel boli dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa k vsetkým dôkazom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech. (pozri body 203, 317) 9. Odpovede poskytnuté na ziadost o informácie Komisie podla clánku 11 nariadenia c. 17 v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor. Vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na dohode, ze sa zúcastnil na dohode porusujúcej hospodársku sútaz, ktorého správnost je napadnutá niekolkými ostatnými podnikmi, ktoré sú tiez obvinené z úcasti na dohode, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy. Osobitne, zo skutocnosti, ze osoba, ktorá bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k dokumentom, priznala, ze sa dopustila porusenia, a tak priznala existenciu iných skutocností, ako sú skutocnosti, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, mozno a priori vyvodit pri absencii osobitných okolností naznacujúcich opak, ze táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Napokon, ak totiz výpoved urobená pred prokurátorom nemá rovnakú hodnotu ako svedectvá urobené pod prísahou pred súdom, je potrebné uviest, ze nátlak vyplývajúci z vysetrovacích právomocí, ktoré má prokurátor, a negatívne následky, ktoré môzu vyplynút z výsky trestu svedka, ktorý pocas vysetrovania nepravdivo vypovedal, sú okolnostami, ktoré robia takúto výpoved vierohodnejsou, nez je len obycajné vyhlásenie. (pozri body 205, 211 - 212, 219, 296, 312) 10. Zásadou prevládajúcou v právnom systéme Spolocenstva je zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je jeho vierohodnost. Túto vierohodnost nemozno upriet dokumentu z dôvodu, ze Komisia, ktorá ho predlozila, odmieta zverejnit zdroj, pretoze pre Komisiu môze byt nevyhnutné chránit anonymitu svojich informátorov. (pozri bod 273) 11. Ak sa podnik zúcastnil na stretnutiach medzi podnikmi s protisútazným predmetom a verejne sa nedistancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vztahu k ostatným úcastníkom to vyvoláva dojem, ze súhlasí s výsledkami tohto stretnutia a ze bude konat v súlade s nimi a ze sa teda predmetného kartelu zúcastní. (pozri bod 327) 12. Ak rozhodnutie brané ako celok, ktoré sankcionuje dohodu, ukazuje, ze predmetné porusenie sa týkalo zvlástneho druhu výrobkov, a uvádza dôkazy na podporu tohto záveru, skutocnost, ze toto rozhodnutie neobsahuje presný a úplný zoznam vsetkých druhov výrobkov dotknutých porusením, nemôze sama osebe postacovat na jeho zrusenie. Ak by neslo o takýto prípad, mohol by sa podnik vyhnút vsetkým sankciám aj napriek skutocnosti, ze Komisia s istotou preukázala, ze sa dopustil porusenia za okolností, za ktorých nebola preukázaná zhoda specifických výrobkov uvedených v oblasti podobných výrobkov predávaných predmetnými podnikmi. (pozri bod 336) 13. Hoci v zásade zalobca nemôze preniest dôkazné bremeno na zalovaného, opierajúc sa o okolnosti, ktoré nie je schopný preukázat, v danom prípade sa dôkazné bremeno nemôze, ak sa Komisia rozhodla nebrat do úvahy existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze v období, pocas ktorého boli v platnosti samoobmedzujúce dohody uzavreté medzi tretími krajinami a Spolocenstvom zastúpeným Komisiou, uplatnit v prospech Komisie, pokial ide o dátum skoncenia platnosti týchto dohôd. Nevysvetlitelná neschopnost Komisie predlozit dôkazy týkajúce sa okolností, ktoré sa jej priamo dotýkajú, pokial ide o tento dátum skoncenia platnosti, znemoznuje totiz Súdu prvého stupna rozhodnút s celkovou znalostou veci a bolo by v rozpore so zásadou spravodlivého konania, keby podniky, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré na rozdiel od Komisie nie sú schopné predlozit chýbajúci dôkaz, mali niest následky tejto neschopnosti Komisie. (pozri body 342 - 344) 14. Podnik môze byt zodpovedný za celý kartel, dokonca aj vtedy, ak je preukázané, ze sa priamo zúcastnil iba jednej alebo viacerých castí tvoriacich dohodu, ak vedel alebo musel vediet, ze dohoda, na ktorej sa zúcastnuje, osobitne prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, ho zaclení do celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze a tiez, ze tento plán pokrýva súbor castí tvoriacich kartel. Podobne aj skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spolocného ciela, neznamená, ze preukázanie protisútazného ciela, a teda porusenia urcuje, ze kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela. (pozri bod 370) 15. Aby rozhodnutie, dohoda alebo postup boli schopné ovplyvnit obchodovanie medzi clenskými státmi, musia umoznit predvídat s dostatocným stupnom pravdepodobnosti a na základe objektívnych právnych skutocností alebo skutocností, ze môzu mat priamy alebo nepriamy, skutocný alebo potenciálny vplyv na urcitý model obchodovania medzi clenskými státmi. Z toho vyplýva, ze Komisia nie je povinná preukázat skutocnú existenciu takéhoto ovplyvnenia obchodu, preukázanie potenciálneho vplyvu je postacujúce. Je vsak dôlezité, aby tento skutocný alebo potenciálny vplyv nebol nepatrný. (pozri bod 392) 16. Povinnost uviest dôvody, na ktorých je opatrenie zalozené, totiz nemozno spájat s povinnostou institúcie, ktorá je jeho autorom, aby odôvodnovala skutocnost, ze neprijala iné podobné opatrenia adresované tretím osobám. (pozri bod 414) 17. Porusenie práv na obhajobu je subjektívnej povahy, nespôsobuje porusenie základných procesných poziadaviek, a preto nesmie byt prejednávané z úradnej moci. V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku zamietnutý ako neprípustný, ak bol po prvýkrát vznesený úcastníkom konania v replike. (pozri bod 425) 18. Práva na obhajobu sú porusené nesúladom medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím len vtedy, ak výhrada uvedená v konecnom rozhodnutí nebola v oznámení o výhradách uvedená spôsobom dostatocným na to, aby sa jeho adresáti mohli bránit. Z toho vyplýva, ze v zásade nemozno Komisii vytýkat, ze obmedzila rozsah svojho konecného rozhodnutia vo vztahu k oznámeniu o výhradách, ktoré mu predchádzalo, kedze Komisia musí vypocut jeho adresátov a prípadne zobrat do úvahy ich pripomienky uvedené v ich odpovediach na dané výhrady práve na úcel dodrzania ich práv na obhajobu. (pozri body 429 - 430) 19. Povinnost Komisie v stádiu oznámenia o výhradách je obmedzená na vysvetlenie jej výhrad a na jasné vyjadrenie skutocností, o ktoré sa opiera, ako aj o ich posúdenie, aby sa jeho adresáti mohli úcinne obhajovat. Komisia nie je povinná uviest závery, ktoré odvodzuje zo skutocností, dokumentov a právnych tvrdení. (pozri bod 453) 20. Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (EHP), osobitne jej clánky 56 a 109, zakladá systém "jedného miesta" ("one-stop-shop") na pouzitie pravidiel hospodárskej sútaze, pouzitelný uz v stádiu vysetrovania tak, ze obidva tieto orgány sú povinné upustit od konania vo veci a postúpit svoj spis druhému orgánu, ak zistí, ze druhý orgán je v tejto veci príslusný. Koncept "one-stop-shop" vsak nemozno pouzit od zaciatku vysetrovania, ak v tomto stádiu nie je mozné urcit, ktorý orgán je príslusný, inak by sa v prípade, kde koná Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) a nakoniec sa ukáze, ze príslusná je Komisia, porusila vyssie opísaná zásada, na základe ktorej ustanovenia Zmluvy EHP nemôzu zbavit Komisiu jej právomoci vykonat vysetrovanie protisútazných konaní, ktoré ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi Spolocenstva. Preto nemozno vycítat Komisii, ze zacala setrenie v osobitnom sektore, stanovujúc ako právny základ clánok 81 ES, nariadenie c. 17 a zároven clánok 53 EHP, ako aj rozhodnutie Dozorného úradu EZVO, ktoré povoluje zaslat Komisii ziadost o poskytnutie pomoci, ak v case tohto zacatia nemôze s istotou vediet, aký je správny právny základ, pricom odpoved na túto otázku závisí presne od výsledku podniknutého setrenia. (pozri body 489 - 490, 492) 21. Pokial podniky dodajú Komisii v rovnakom stádiu správneho konania a za obdobných okolností podobné informácie týkajúce sa skutku, ktorý sa im vytýka, stupen poskytnutej spolupráce sa musí hodnotit ako porovnatelný s tým dôsledkom, ze s týmito podnikmi sa musí zaobchádzat rovnakým spôsobom, pokial ide o urcenie výsky pokuty, ktorá je im ulozená. (pozri body 501, 573) 22. Na úcel odôvodnenia znízenia výsky pokuty z titulu spolupráce je potrebné, aby konanie podniku ulahcilo úlohu Komisie spocívajúcu v skonstatovaní a sankcionovaní porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Úlohu Komisie neulahcuje významným spôsobom podnik, ktorý sa obmedzí na poskytnutie skutkových informácií, o ktoré ho Komisia poziadala a ktorých uzitocnost spocíva výlucne v skutocnosti, ze v urcitom rozsahu potvrdzujú iné vyhlásenia, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, zatial co zároven odmietal akýkolvek výklad schopný preukázat existenciu porusenia z jeho strany, a ani raz neinformoval Komisiu, ze uznáva hmotnoprávnu stránku skutkových zistení, pricom stále pokracuje v ich popieraní pred Súdom. (pozri body 499, 503 - 505) 23. Výska pokuty ulozená inému podniku na základe porusenia vo veci hospodárskej sútaze musí byt pomerná poruseniu hodnotenému ako celok, osobitne berúc do úvahy jeho závaznost. Na úcel posúdenia tejto závaznosti je nutné zobrat do úvahy velké mnozstvo faktorov, ktorých povaha a význam sa mení podla druhu daného porusenia a jeho osobitných okolností. (pozri bod 532) 24. Ak aj má Komisia diskrecnú právomoc pri stanovovaní výsky pokút vo veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze, nemôze sa odchýlit od pravidiel, ktoré si sama stanovila, a musí brat zretel osobitne na tie skutocnosti, ktoré sú podla usmernení povinné v usmerneniach. Kedze vsak usmernenia ju nezaväzujú k tomu, aby systematicky brala do úvahy danú okolnost, Komisia si môze urcit, ktoré faktory by sa mali na tento úcel brat do úvahy, co jej umoznuje prispôsobit svoje posúdenie osobitným prípadom. Jej posúdenie pritom musí byt v kazdom prípade v súlade s právom Spolocenstva, ktoré zahrna nielen ustanovenia Zmluvy, ale tiez základné právne zásady. (pozri body 537, 553, 572) 25. Ak podnik, ktorý podal zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa mu ulozila pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, vo svojej zalobe poziadal sudcu Spolocenstva, aby vykonal svoju plnú rozhodovaciu právomoc, vrátane ziadosti o znízenie pokuty, je Súd prvého stupna na úcel úpravy výsky ulozenej pokuty oprávnený opravit napadnutý akt bez toho, aby ho zrusil, berúc do úvahy vsetky okolnosti prípadu. Plná rozhodovacia právomoc udelená sudcovi Spolocenstva clánkom 17 nariadenia c. 17 v súlade s clánkom 229 ES výslovne zakotvuje právomoc zvýsit ulozenú pokutu tam, kde je to potrebné. Zástupcovia Komisie môzu okrem urcitých výslovných protikladných pokynov ich nadriadených v súlade s právom ziadat, aby sudca Spolocenstva vykonal svoju plnú rozhodovaciu právomoc na úcel zvýsenia výsky pokuty stanovenej clenmi Komisie. Skutocnost, ze zástupca Komisie ziada sudcu Spolocenstva, aby vykonal právomoc, ktorú má, a predkladá tvrdenia, ktoré prípadne môzu odôvodnit takéto konanie, nemôze znamenat, ze koná v zastúpení clenov Komisie. (pozri body 575, 577) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 8. júla 2004 ([1]*) "Kartely - Trh s bezsvíkovými ocelovými rúrami a rúrkami - EZVO - Právomoc Komisie - Porusenie - Pokuty" V spojených veciach T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, JFE Engineering Corp., predtým NKK Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: pôvodne M. Smith a C. Maguire, solicitors, neskôr A. Vandencasteele a V. Dehin, advokáti, a A.-L. Marmagioli, solicitor, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca vo veci T-67/00, Nippon Steel Corp., so sídlom v Tokiu, v zastúpení: J.-F. Bellis a K. Van Hove, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca vo veci T-68/00, JFE Steel Corp., predtým Kawasaki Steel Corp., so sídlom v Tokiu, v zastúpení: A. Vandencasteele, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca vo veci T-71/00, Sumitomo Metal Industries Ltd, so sídlom v Tokiu, v zastúpení: C. Vajda, QC, G. Sproul a F. Weitzman, solicitors, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca vo veci T-78/00, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: M. Erhart a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Khan, barrister, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: D. Sif Tynes a P. Bjřrgan, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania vo veciach T-68/00, T-71/00 a T-78/00, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúrky) (Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1) alebo subsidiárne návrh na znízenie výsky pokút ulozených zalobcom, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia J. Pirrung a A. W. H. Meij, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19., 20. a 21. marca 2003, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav a konanie 1 Uvedená právna vec sa týka rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúrky) (Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Komisia adresovala napadnuté rozhodnutie ôsmim výrobcom bezsvíkových ocelových rúrok (dalej len "príjemcovia napadnutého rozhodnutia"). Medzi týmito príjemcami boli medzi iným aj styri európske spolocnosti (dalej len "európski výrobcovia" alebo "výrobcovia v rámci Spolocenstva"): Mannesmannröhren-Werke AG (dalej len "Mannesmann"), Vallourec SA, Corus UK Ltd (pôvodne British Steel plc, neskôr British Steel Ltd, dalej len "Corus") a Dalmine SpA (dalej len "Dalmine" alebo "zalobca"). Dalsími styrmi príjemcami napadnutého rozhodnutia sú japonské spolocnosti (dalej len "japonskí výrobcovia"): NKK Corp. (dalej len "NKK"), Nippon Steel Corp. (dalej len "Nippon"), Kawasaki Steel Corp. (dalej len "Kawasaki") a Sumitomo Metal Industries Ltd (dalej len "Sumitomo"). A - Správne konanie 3 Rozhodnutím zo 17. novembra 1994 Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) na základe clánku 8 ods. 3 Protokolu c. 23 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktoré bolo schválené rozhodnutím Rady a Komisie 94/1/ESUO, ES z 13. decembra 1993 o uzavretí Dohody o európskom hospodárskom priestore medzi Európskymi spolocenstvami, ich clenskými státmi a Rakúskou republikou, Fínskou republikou, Islandskou republikou, Lichtenstajnským kniezatstvom, Nórskym královstvom, Svédskym královstvom a Svajciarskou konfederáciou (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 1, dalej len "dohoda EHP") splnomocnil svojho clena zodpovedného za veci týkajúce sa hospodárskej sútaze, aby poziadal Komisiu o vysetrenie, ktorého predmetom by bolo zistit prípadnú existenciu konaní obmedzujúcich hospodársku sútaz týkajúcich sa ocelových rúrok pouzívaných pri vrtoch a preprave v nórskom ropnom priemysle. 4 Neuverejneným rozhodnutím z 25. novembra 1994 (vec IV/35.304, dalej len "rozhodnutie z 25. novembra 1994"), ktorého znenie sa uvádza na strane 3 spisu Komisie, a ktoré bolo prijaté na základe dvojitého právneho základu, a to clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204) a rozhodnutia Dozorného úradu EZVO zo 17. novembra 1994, Komisia rozhodla vykonat vysetrenie. Cielom tohto vysetrenia bolo zistit, ci doslo ku konaniam uvedeným v rozhodnutí Dozorného úradu EZVO zo 17. novembra 1994, kedze tieto konania mohli porusit nielen clánok 53 dohody EHP (dalej len "clánok 53 EHP"), ale rovnako clánok 81 ES. Rozhodnutie z 25. novembra 1994 zaslala Komisia ôsmim spolocnostiam, medzi ktorými boli Mannesmann, Corus, Vallourec, a spolocnosti skupiny Sumitomo, Sumitomo Deutschland GmbH. Na základe uvedeného rozhodnutia vykonali zamestnanci Komisie a zástupcovia protimonopolných orgánov dotknutých clenských státov v dnoch 1. a 2. decembra 1994 kontroly v týchto podnikoch. 5 Rozhodnutím zo 6. decembra 1995 Dozorný úrad EZVO dospel k záveru, ze vec, ktorú prejednáva, patrí z dôvodu podstatného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi Spolocenstva na základe clánku 56 ods. 1 písm. c) dohody EHP do právomoci Komisie. Dozorný úrad EZVO na základe clánku 10 ods. 3 protokolu 23 dohody EHP postúpil vec Komisii. Od tohto dátumu viedla Komisia vec pod novým císlom (IV/E-1/35.860). 6 V období od septembra 1996 do decembra 1997 vykonala Komisia na základe clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 17 dodatocné vysetrenia v spolocnostiach Vallourec, Dalmine a Mannesmann. Dna 17. septembra 1996 vykonala osobitné vysetrenie v spolocnosti Vallourec, pocas ktorého riaditel spolocnosti Vallourec Oil & Gas, pán Verluca, urobil vyhlásenie uvedené na strane 6356 spisu Komisie (dalej len "vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996"), o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera. Komisia potom adresovala podla clánku 11 nariadenia c. 17 vsetkým príjemcom napadnutého rozhodnutia, ako aj niektorým dalsím spolocnostiam ziadosti o informácie. 7 Kedze spolocnost Dalmine a argentínske spolocnosti Siderca SAIC (dalej len "Siderca") a Techint Group odmietli poskytnút niektoré vyziadané informácie, Komisia prijala 6. októbra 1997 na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 rozhodnutie [C(1997) 3036, IV/35.860, ocelové rúrky, zatial neuverejnené], ktoré im zaslala. Spolocnosti Siderca a Dalmine podali na Súde prvého stupna proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost. Súd prvého stupna rozhodol uznesením z 24. júna 1998, Dalmine/Komisia (T-596/97, Zb. s. II-2383), ze zaloba o neplatnost spolocnosti Dalmine je zjavne neprípustná a zaloba o neplatnost podaná spolocnostou Siderca bola po jej spätvzatí uznesením Súdu prvého stupna zo 7. júna 1998, Siderca/Komisia (T-8/98, zatial neuverejnené v Zbierke), vymazaná z registra. 8 Spolocnost Mannesmann takisto odmietla poskytnút niektoré informácie vyziadané Komisiou. Napriek rozhodnutiu Komisie z 15. mája 1998 [C(1998) 1204, IV/35.860, ocelové rúrky, zatial neuverejnené], ktoré prijala na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17, Mannesmann nezmenil svoj odmietavý postoj. Mannesmann zároven proti tomuto rozhodnutiu podal zalobu na Súde prvého stupna. Rozsudkom z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia (T-112/98, Zb. s. II-729), Súd prvého stupna ciastocne zrusil relevantné rozhodnutie a vo zvysnej casti zalobu zamietol. 9 V januári 1999 prijala Komisia dve oznámenia o výhradách týkajúce sa zváraných ocelových rúrok a bezsvíkových ocelových rúrok. Komisia rozdelila vec na dve konania, vec IV/E-1/35.860-A sa týkala zváraných ocelových rúrok a vec IV/E 1/35.860-B sa vztahovala na bezsvíkové ocelové rúrky. 10 Vo veci bezsvíkových ocelových rúrok adresovala Komisia oznámenie o výhradách ôsmim príjemcom napadnutého rozhodnutia a rovnako aj spolocnostiam Siderca a mexickej spolocnosti Tubos de Acero de México SA. V období od 11. februára 1999 do 20. apríla 1999 mali tieto podniky prístup k spisu, ktorý vyhotovila v tomto prípade Komisia. Navyse, listami z 11. mája 1999 zaslala Komisia kópie rozhodnutí z novembra 1994 týkajúce sa vysetrenia v podnikoch tým podnikom, ktoré neboli príjemcami týchto rozhodnutí a ktoré teda neboli s ich obsahom oboznámené. 11 Po predlození svojich písomných pripomienok boli príjemcovia dvoch oznámení o výhradách vypocutí Komisiou, a to 9. júna 1999 vo veci zváraných ocelových rúrok a 10. júna 1999 vo veci bezsvíkových ocelových rúrok. V júli 1999 oznámila Komisia príjemcom oznámení o výhradách vo veci IV/E-1/35.860-A týkajúcej sa zváraných ocelových rúrok, ze konanie v tejto veci zastavila. Komisia vsak pokracovala v konaní vo veci IV/E 1/35.860-B. 12 Za týchto okolností Komisia prijala 8. decembra 1999 napadnuté rozhodnutie. B - Relevantné výrobky 13 Relevantnými výrobkami vo veci IV/E-1/35.860-B sú bezsvíkové ocelové rúrky pouzívané v naftárskom a plynárenskom priemysle, medzi ktoré patria dve velké kategórie výrobkov. 14 Prvou kategóriou výrobkov sú prieskumné rúry a rúrky vseobecne nazývané "Oil Country Tubular Goods" alebo "OCTG". Tieto výrobky sa môzu predávat bez závitov ("hladké") alebo so závitmi. Vdaka rezaniu závitov je mozné spájat rúrky OCTG. Rezanie závitov sa musí vykonat v súlade so standardmi urcenými Americkým naftárskym institútom [American Petroleum Institut (API)] (závitové rúrky podla tejto metódy sa budú dalej oznacovat ako "rúrky OCTG standard") alebo podla speciálnych, zvycajne patentovaných techník. V tomto poslednom prípade hovoríme o rezaní závitov alebo "spojov" "prvej akosti" alebo "prémium" (závitové rúrky podla tejto metódy sa budú dalej oznacovat ako "rúrky OCTG prémium"). 15 Druhú kategóriu výrobkov tvoria bezsvíkové ocelové naftárske a plynové produktovody ("produktovody"), pricom sa delia na vyrábané v súlade so standardnými normami a na vyrábané na mieru a slúziace na realizáciu osobitných projektov (dalej len "produktovody na speciálne pouzitia"). C - Porusenia zistené Komisiou v napadnutom rozhodnutí 16 V napadnutom rozhodnutí Komisia po prvé tvrdila, ze osem príjemcov tohto rozhodnutia uzatvorilo dohodu, ktorej predmetom bolo okrem iného vzájomné respektovanie domácich trhov (odôvodnenia 62 az 67 napadnutého rozhodnutia). V zmysle tejto dohody sa kazdý podnik zaviazal nepredávat rúrky OCTG standard a produktovody na speciálne pouzitia na domácom trhu inej zmluvnej strany. Dohoda bola uzatvorená v rámci stretnutí výrobcov v rámci Spolocenstva a japonských výrobcov oznacených ako "Európsko-japonský klub". Princíp respektovania domácich trhov bol oznacený výrazom "Základné pravidlá" ("Fundamentals"). Komisia tiez zistila, ze Základné pravidlá sa skutocne dodrziavali, a ze dohoda mala úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz na spolocnom trhu (odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia). 17 Podla Komisie táto dohoda patrí pod zákaz vyjadrený v clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenie 109 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto v clánku 1 napadnutého rozhodnutia skonstatovala porusenie tohto ustanovenia a ulozila pokuty ôsmim príjemcom napadnutého rozhodnutia. 18 Pokial ide o obdobie, pocas ktorého dochádzalo k porusovaniu predpisov, Komisia tvrdila, ze aj napriek tomu, ze Európsko-japonský klub sa schádzal od roku 1977 (odôvodnenie 55 napadnutého rozhodnutia), treba na úcely ulozenia pokuty za zaciatok porusenia stanovit rok 1990, pretoze od roku 1977 do roku 1990 existovali medzi Spolocenstvom a Japonskom dohody o dobrovolnom obmedzení vývozu (dalej len "dobrovolne obmedzujúce dohody" odôvodnenie 108 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie porusovanie predpisov skoncilo roku 1995 (odôvodnenia 96 a 97 napadnutého rozhodnutia). 19 Pri urcení výsky pokuty ôsmim podnikom v napadnutom rozhodnutí Komisia charakterizovala porusenie predpisov ako velmi závazné, pretoze dohoda bola zameraná na ochranu domácich trhov a narusovala tak riadne fungovanie vnútorného trhu (odôvodnenia 161 a 162 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane Komisia poukázala na to, ze rocný predaj bezsvíkových ocelových rúrok v styroch dotknutých clenských státoch predstavoval iba 73 miliónov eur. Vzhladom na závaznost porusenia predpisov stanovila Komisia výsku pokuty na 10 miliónov eur kazdému z týchto ôsmich podnikov. Kedze islo len o velké podniky, nepovazovala Komisia za potrebné rozlisovat medzi uvedenými sumami (odôvodnenia 162, 163 a 165 napadnutého rozhodnutia). 20 Vzhladom na to, ze porusenie malo len strednodobé trvanie, aplikovala Komisia pri stanovení základu pokuty jednotlivým podnikom desatpercentné rocné zvýsenie za úcast na porusovaní predpisov vo vztahu k zistenej sume z titulu závaznosti (odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). Berúc do úvahy, ze odvetvie ocelových rúr a rúrok postihla dlhotrvajúca kríza, a vzhladom na to, ze od roku 1991 sa situácia v tomto sektore zhorsovala, Komisia znízila uvedené základné sumy o 10 % z dôvodu polahcujúcich okolností (odôvodnenia 168 a 169 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec v zmysle bodu D 2 oznámenia Komisie 96/C 207/04 o neulození pokuty alebo znízení pokút v prípadoch dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia znízila pokutu ulozenú spolocnosti Vallourec o 40 % a pokutu ulozenú spolocnosti Dalmine o 20 % s tým, ze zohladnila skutocnost, ze uvedené podniky v správnom konaní spolupracovali s Komisiou (odôvodnenia 170 az 173 napadnutého rozhodnutia). 21 Výska pokuty, ktorá bola ulozená kazdému z dotknutých podnikov a vyplýva z výpoctu vysvetleného v predchádzajúcich dvoch bodoch, je uvedená v clánku 4 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 33 nizsie). 22 Po druhé v clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze dohody o predaji hladkých rúrok na britskom trhu uzatvorené medzi výrobcami v rámci Spolocenstva predstavujú protiprávne konanie (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia). Za toto porusenie vsak neulozila dodatocnú pokutu, pretoze uvedené dohody boli v konecnom dôsledku len prostriedkom na uplatnenie dohodnutého princípu respektovania domácich trhov v rámci Európsko-japonského klubu (odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia). D - Podstatné skutocnosti uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí 23 Európsko-japonský klub sa schádzal od roku 1977 do roku 1994, priblizne dvakrát do roka (odôvodnenie 60 napadnutého rozhodnutia). Komisia na základe vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 zistila, ze tieto schôdzky prebiehali 14. apríla 1992 vo Florencii, 23. októbra 1992 v Tokiu, 19. mája 1993 v Parízi, 5. novembra 1993 v Tokiu a 16. marca 1994 v Cannes. Okrem toho Komisia uviedla, ze poznámka spolocnosti Vallourec pod názvom "Niekolko informácií o Európsko-japonskom klube" zo 4. novembra 1991, uvedená na strane 4350 spisu Komisie, a z 24. júla 1990 pod názvom "Schôdzka uskutocnená 24. júla 1990 so spolocnostou British Steel", uvedená na strane 15586 spisu Komisie upresnujú, ze schôdzky Európsko-japonského klubu sa konali tiez v rokoch 1989 a 1991. 24 Dohoda uzatvorená v rámci Európsko-japonského klubu pozostávala z troch castí: prvou sú Základné pravidlá týkajúce sa respektovania domácich trhov (vyssie spomenuté v bode 16), ktoré predstavujú porusenie predpisov uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, druhá cast sa týkala stanovenia cien pri výzvach na predlozenie ponúk a minimálnych cien pre "zvlástne trhy" ("special markets"), tretia cast bola zameraná na rozdelenie ostatných svetových trhov, s výnimkou Kanady a Spojených státov amerických, prostredníctvom rozdelovacieho klúca ("sharing keys") (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o existenciu Základných pravidiel, Komisia odôvodnuje svoj záver dolozeným súhrnom písomných nepriamych dôkazov uvedených v odôvodnení 62 az 67 napadnutého rozhodnutia a rovnako aj tabulkou uvedenou v odôvodnení 68 tohto rozhodnutia, z ktorej vyplýva znacne vysoký podiel domácich výrobcov, príjemcov napadnutého rozhodnutia, na celkovom predaji rúrok OCTG a produktovodov do Japonska a na domáce trhy styroch výrobcov v rámci Spolocenstva. Vo vseobecnosti Komisia z uvedeného usúdila, ze zmluvné strany skutocne respektovali domáce trhy. Pokial ide o dve zostávajúce casti predmetnej dohody, Komisia k nim uviedla dôkazné materiály v odôvodneniach 70 az 77 napadnutého rozhodnutia. 25 Ked roku 1990 mala spolocnost Corus v úmysle skoncit výrobu hladkých rúrok, výrobcovia v rámci Spolocenstva stáli pred otázkou, ako sa má v rámci vyssie uvedených Základných pravidiel dodrziavat princíp respektovania domácich trhov, pokial ide o trh Spojeného královstva. Za týchto okolností spolocnosti Valluorec a Corus zverejnili koncept "Vylepsených základných pravidiel" ("fundamentals improved"), podla ktorých sa malo zachovat obmedzenie prístupu japonským výrobcom na britský trh a to aj napriek stiahnutiu sa spolocnosti Corus z trhu. Pocas júla 1990 sa spolocnosti Vallourec a Corus pri obnovení licencnej zmluvy o technike rezania závitov VAM dohodli, ze spolocnosti Vallourec, Mannesmann a Dalmine budú výhradne zásobovat spolocnost Corus hladkými rúrkami (odôvodnenie 78 napadnutého rozhodnutia). 26 V apríli 1991 zatvorila spolocnost Corus továren v Clydesdale (Spojené královstvo), ktorá zabezpecovala priblizne 90 % výroby hladkých rúrok. Corus potom uzatvorila zmluvy o zásobovaní hladkými rúrkami so spolocnostami Vallourec (24. júla 1991), Dalmine (4. decembra 1991) a Mannesmann (9. augusta 1993) (dalej len "zmluvy o zásobovaní") na obdobie piatich rokov s tým, ze budú konkludentne obnovitelné s moznostou výpovede s dvanástmesacnou výpovednou lehotou. Týmito tromi zmluvami, ktoré sú uvedené na stranách 12867, 12910 a 12948 spisu Komisie, si kazdá zo spolocností pridelila zásobovaciu kvótu vyplývajúcu z potrieb spolocnosti Corus stanovenú na 40 % pre Vallourec, 30 % pre Dalmine a 30 % pre Mannesmann (odôvodnenia 79 az 82 napadnutého rozhodnutia), s výnimkou rúrok s malým priemerom. 27 Roku 1993 viedli tri skutocnosti k prehodnoteniu zásad fungovania Európsko-japonského klubu. Na prvom mieste islo o restrukturalizáciu európskeho oceliarskeho priemyslu. V Spojenom Královstve mala spolocnost Corus v úmysle zastavit výrobu závitových bezsvíkových rúrok. V Belgicku, spolocnost New Tubemeuse (dalej len "NTM"), ktorej aktivity sa hlavne orientovali na vývoz na Blízky a Daleký východ, bola 31. decembra 1993 zlikvidovaná. Na druhom mieste islo o prístup juhoamerických výrobcov na trh Spolocenstva, ktorý ohrozoval rozdelenie trhu dohodnutý v rámci Európsko-japonského klubu. Po tretie a nakoniec, na svetovom trhu rúrok urcených na tazbu a spracovanie nafty a plynu, sa aj napriek výrazným rozdielom na regionálnej úrovni zaznamenal znacný nárast dopytu po zváraných rúrkach (odôvodnenia 83 a 84 napadnutého rozhodnutia). 28 V tejto súvislosti sa clenovia Európsko-japonského klubu stretli 5. novembra 1993 v Tokiu s úmyslom uzatvorit novú dohodu o rozdelení trhu s latinskoamerickými výrobcami. Obsah dohody prijatej pri tejto prílezitosti bol uvedený v dokumente odovzdanom Komisii 12. novembra 1997 informátorom, ktorý nebol úcastníkom konania, a tento obsah dohody sa uvádza na strane 7320 spisu Komisie a obsahuje "rozdelujúci klúc" ("sharing key") (dalej len "dokument o rozdelujúcom klúci"). Podla výpovede informátora, zdrojom tohto dokumentu bol obchodný zástupca jedného z úcastníkov uvedeného stretnutia. Následkom restrukturalizácie európskeho priemyslu, uzatvorením NTM, získali výrobcovia v rámci Spolocenstva ústupky od japonských a juhoamerických výrobcov, ktorí najviac tazili zo stiahnutia NTM z vývozných trhov (odôvodnenia 85 az 89 napadnutého rozhodnutia). 29 Spolocnost Corus sa definitívne rozhodla skoncit posledné aktivity s výrobou bezsvíkových rúr a rúrok. Dna 22. februára 1994 spolocnost Vallourec prevzala kontrolu nad továrnami spolocnosti Corus zaoberajúcimi sa rezaním závitov a výrobou rúrok, a na tento úcel vytvorila spolocnost Tubular Industries Scotland Ltd (dalej len "TISL"). Dna 31. marca 1994 TISL prevzala zmluvy o zásobovaní hladkými rúrkami, ktoré uzatvorila spolocnost Corus so spolocnostami Dalmine a Mannesmann. Zmluva uzatvorená so spolocnostou Mannesmann bola platná este 24. apríla 1997. Spolocnost Dalmine 30. marca 1999 zmluvu o zásobovaní s TISL vypovedala (odôvodnenia 90 az 92 napadnutého rozhodnutia). 30 Komisia usúdila, ze týmito zmluvami si výrobcovia v rámci Spolocenstva urcili zásobovacie kvóty hladkých rúrok pre britský trh, ktorý predstavuje viac ako polovicu spotreby rúrok OCTG v rámci Spolocenstva. Na základe toho dospela Komisia k záveru, ze ide o dohodu porusujúcu hospodársku sútaz, ktorá je zakázaná podla clánku 81 ods. 1 ES (pozri vyssie uvedený bod 22). E - Výrok napadnutého rozhodnutia 31 Na základe clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia osem podnikov, ktorým bolo dorucené toto rozhodnutie, "... porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES, tým, ze boli stranami dohody, ktorá okrem iného stanovila vzájomné respektovanie ich domácich trhov týkajúcich sa bezsvíkových rúr a rúrok OCTG... standard a [produktovodov projekt] bez zvarov". 32 Clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze porusovanie predpisov v prípade spolocností Mannesmann, Vallourec, Dalmine, Sumitomo, Nippon, Kawasaki a NKK trvalo od roku 1990 do roku 1995. Pokial ide o spolocnost Corus, tá porusovala predpisy od roku 1990 do februára 1994. 33 Obsah dalsích relevantných ustanovení napadnutého rozhodnutia je nasledujúci: "Clánok 2 1. [Mannesmann], Vallourec..., [Corus] a Dalmine... porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze v rámci porusenia predpisov uvedeného v clánku 1 uzatvorili zmluvy, v dôsledku ktorých si rozdelili dodávky hladkých rúr a rúrok OCTG pre [Corus] (od roku 1994 Vallourec). 2. [Corus] porusoval predpisy od 24. júla 1991 do februára 1994. [Vallourec] porusoval predpisy od 24. júla 1991 do 30. marca 1999. [Dalmine] porusoval predpisy od 4. decembra 1991 do 30. marca 1999. [Mannesmann] porusoval predpisy od 9. augusta 1993 do 24. apríla 1997. ... Clánok 4 Podnikom uvedeným v clánku 1 boli z dôvodu porusenia predpisov uvedených v tom istom clánku ulozené nasledujúce pokuty: 1. [Mannesmann] 13 500 000 eur 2. Vallourec... 8 100 000 eur 3. [Corus] 12 600 000 eur 4. Dalmine... 10 800 000 eur 5. Sumitomo... 13 500 000 eur 6. Nippon... 13 500 000 eur 7. Kawasaki... 13 500 000 eur 8. NKK... 13 500 000 eur ..." F - Konanie pred Súdom prvého stupna 34 Mannesmann, Corus, Dalmine, NKK, Nippon, Kawasaki a Sumitomo podali v období medzi 28. februárom 2000 a 3. aprílom 2000 do kancelárie Súdu prvého stupna sedem zalôb proti napadnutému rozhodnutiu. 35 Troma uzneseniami z 23. apríla 2002 Dozorný úrad EZVO vo veciach T-68/00, T-71/00 a T-78/00 v súlade s clánkom 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vstúpil do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu tvrdení Komisie. 36 Uznesením z 18. júna 2002 po vypocutí úcastníkov konania rozhodol Súd prvého stupna na úcely ústneho konania o spojení siedmich vecí a tiez o spojení styroch vecí predlozených japonskými zalobcami (T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00) na úcely rozsudku v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. Po tomto spojení sa v kancelárií tajomníka Súdu prvého stupna mohli zalobcovia v týchto siedmich veciach oboznámit so vsetkými spismi súvisiacimi s uvedeným konaním. Rovnako sa prijali opatrenia zaistujúce priebeh konania. 37 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) rozhodol otvorit ústnu cast konania. Úcastníci konania vrátane Dozorného úradu EZVO ako vedlajsieho úcastníka konania vo veciach T-68/00, T-71/00 a T-78/00, predniesli svoje prejavy a odpovedali na otázky polozené Súdom prvého stupna na pojednávaní, ktoré sa konalo 19., 20. a 21. marca 2003. Návrhy úcastníkov konania 38 Vo veci T-67/00 spolocnost NKK navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa jej týka, - zrusil jej ulozenú pokutu, - subsidiárne, v prípade, ze napadnuté rozhodnutie alebo jeho cast budú potvrdené, znízil výsku jej ulozenej pokuty, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania, - urobil nevyhnutné kroky na to, aby rozhodnutie Súdu prvého stupna bolo skutocne vykonané. 39 Vo veci T-68/00 spolocnost Nippon navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa jej týka, - zrusil, prípadne znízil výsku jej ulozenej pokuty, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 40 Vo veci T-71/00 spolocnost Kawasaki navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne, znízil výsku jej ulozenej pokuty, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 41 Vo veci T-78/00 spolocnost Sumitomo navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánky 1 az 5 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne zrusil clánok 4 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej je spolocnosti Sumitomo ulozená pokuta vo výske 13,5 milióna eur a stanovil pokutu, ktorá je podstatne nizsia, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 42 Komisia vo vsetkých styroch prípadoch navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu nahradit trovy konania. Dosah splynutia spolocností Kawasaki a NKK 43 Samostatnými listami z 9. mája 2003 spolocnosti NKK a Kawasaki v súvislosti s koncentráciou týkajúcou sa dvoch skupín, ku ktorým patrili, informovali Súd prvého stupna o tom, ze zmenili svoje obchodné meno a ze teraz sa nazývajú JFE Steel Corp. Na základe dokumentov preukazujúcich zmenu ich mena, ktoré boli pripojené k ich listom, kancelária Súdu prvého stupna vyzvala týchto dvoch zalobcov a Komisiu, aby objasnili situáciu vyplývajúcu z tejto koncentrácie. Od zalobcov boli odpovede dorucené listami z 11. septembra 2003 a od Komisie listom z 22. septembra 2003. 44 Z týchto dokumentov a odpovedí vyplýva, ze spolocnost Kawasaki zmenila svoje obchodné meno a stala sa spolocnostou JFE Steel Corp. Dalej je potrebné uviest, ze spolocnost NKK zmenila svoje obchodné meno a stala sa spolocnostou JFE Engineering Corp. Vo svojich listoch z 11. septembra 2003 vsak títo dvaja zalobcovia uviedli, ze práva a povinnosti spolocnosti NKK presli na spolocnost JFE Steel Corp. 45 Je potrebné podotknút, ze súdne orgány Spolocenstva môzu, okrem iného, vziat na vedomie zmenu obchodného mena úcastníka konania. 46 Navyse ustálená judikatúra pripústa, ze v zalobe o neplatnost podanej adresátom rozhodnutia môze pokracovat právny nástupca (dalej len "nástupca"), osobitne v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, ak vsetky práva a povinnosti zaniknutej spolocnosti presli na nástupcu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. októbra 1983, Gutmann/Komisia, 92/82, Zb. s. 3127, bod 2, a z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, Zb. s. 1339, body 13 az 18). Je potrebné uviest, ze v takejto situácii nástupca celého podniku ipso iure nahrádza svojho predchodcu ako adresát napadnutého rozhodnutia. 47 Na druhej strane nemá sudca Spolocenstva právomoc vo veciach zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, a to dokonca ani pri výkone svojej plnej rozhodovacej právomoci podla clánku 229 ES, aby zmenil rozhodnutie institúcie Spolocenstva, pokial ide o pokuty, tým, ze nahradí tohto adresáta inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak tento adresát nadalej existuje. Táto právomoc prinálezí predovsetkým tomu orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Preto, ak príslusný orgán uz rozhodol a tým potvrdil totoznost osoby, ktorej má byt rozhodnutie adresované, neprinálezí Súdu prvého stupna, aby túto osobu nahradil inou. 48 Je preto potrebné uviest, ze zalobu podanú osobou ako adresátom rozhodnutia s cielom domáhat sa svojich práv v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES a/alebo návrhu na zmenu tohto rozhodnutia podla clánku 229 ES nemozno previest na tretiu osobu, ktorá nie je týmto adresátom. Ak by takýto prevod bol povolený, existoval by nesúlad medzi stavom, na základe ktorého bola zaloba podaná, a stavom, v akom sa v nej bude pokracovat. Takýto prevod by navyse vyvolal nesúlad medzi totoznostou adresáta aktu a totoznostou osoby vystupujúcou v konaní ako adresát. 49 V tejto súvislosti je potrebné dalej uviest, ze rozhodnutie, akým je napadnuté rozhodnutie, i ked vydané a zverejnené vo forme jedného rozhodnutia, je potrebné vidiet ako súhrn jednotlivých rozhodnutí urcujúcich, ze kazdý z adresátov je vinný z porusenia alebo porusení, z ktorých bol obvinený, a ak je to primerané, ukladá sa mu pokuta. Táto zásada vyplýva zo spojeného výkladu rozsudku Súdu prvého stupna z 10. júla 1997, AssiDomän Kraft Products a i./Komisia, T-227/95, Zb. s. II-1185, bod 56, a rozsudku Súdneho dvora v odvolacom konaní zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 49. Preto v tomto prípade spolocnost NKK bola a nadalej zostáva adresátom rozhodnutia, ktoré jej bolo adresované, pricom spolocnost Kawasaki je adresátom právne samostatného rozhodnutia obsiahnutého v rovnakom právnom akte. 50 Nakoniec je pravdou, ze osoba, ktorá nesie zodpovednost za podnik, môze v stádiu správneho konania pred Komisiou na základe vyhlásenia prevziat zodpovednost za veci, ktoré sa vytýkajú osobe, ktorá je skutocne zodpovedná, aj ked v podstate zodpovednost nesie právnická alebo fyzická osoba, ktorá viedla predmetný podnik v case porusenia (pozri v tomto zmysle, aj ked v odvolacom konaní, rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, body 57 a 62). Z ustanovení uvedených v bodoch 46 az 49 vyssie je zrejmé, ze takéto vyhlásenie nemôze mat vplyv na zmenu totoznosti adresáta rozhodnutia Komisie, ak takéto rozhodnutie uz bolo prijaté, alebo na zmenu zalobcu v konaní o neplatnost takéhoto rozhodnutia, ak takáto zaloba uz bola podaná. 51 Za týchto okolností je mozné vziat na vedomie zmenu obchodného mena spolocnosti Kawasaki na JFE Steel Corp. s tým, ze spolocnost NKK má teraz obchodné meno JFE Engineering Corp. Nie je vsak mozné nahradit spolocnost JFE Engineering Corp. spolocnostou JFE Steel Corp. vo veci T-67/00 bez ohladu na úcinky, aké môzu vzniknút na základe japonského práva pri dohode o splynutí, ktorú uzatvorili tieto dve spolocnosti. Na základe toho spolocnost JFE Steel Corp. (dalej len "JFE-Kawasaki") zostáva zalobcom vo veci T-71/00 a spolocnost JFE Engineering Corp. (dalej len "JFE-NKK") zostáva zalobcom vo veci T-67/00. Právny stav A - O zalobe o neplatnost napadnutého rozhodnutia, osobitne jeho clánku 1 52 Japonskí zalobcovia predlozili 13 samostatných zalobných dôvodov na zrusenie, pricom niektoré sú spolocné pre vsetkých alebo aspon pre niektorých z nich. 1. O prvom zalobnom dôvode: Komisia dostatocne právne nepreukázala existenciu porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia 53 Zalobný dôvod je predlozený vsetkými styrmi japonskými zalobcami. a) Tvrdenia úcastníkov konania 54 Japonskí zalobcovia sa vyjadrili k získaniu dôkazov o údajnom porusení clánku 81 ods. 1 ES. Zalobný dôvod sa týka veci samej a delí sa na tri casti. 55 Po prvé, japonskí zalobcovia tvrdia, ze neprítomnost japonských predajov na európskych onshore trhoch je mozné vysvetlit objektívnymi obchodnými podmienkami a tým, ze existencia údajnej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz je nezlucitelná s ich znacnými dodávkami predmetných výrobkov na trh, ktorý je castou kontinentálenho selfu v Severnom mori a ktorý je vyuzívaný Spojeným královstvom (dalej len "offshore trh Spojeného královstva" alebo "britský offshore trh"), takze porusenie, ktorého sa mali japonskí zalobcovia dopustit, nemohlo mat v ziadnom prípade protisútazné úcinky. Po druhé, dôkaz predlozený Komisiou nepreukazuje existenciu údajnej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz a za predpokladu, ze by takáto dohoda naozaj existovala, tento dôkaz nepreukazuje úcast japonských zalobcov na nej. Po tretie, analýza Komisie týkajúca sa cielov zmlúv na dodávku hladkých rúr uzavretých európskymi výrobcami, ktorí sa dopustili porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, je nesprávna. Táto analýza takisto potvrdzuje, ze tvrdenie Komisie týkajúce sa úcasti japonských zalobcov na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia je nepodlozené. Úvodné poznámky 56 Spolocnosti Sumitomo a JFE-NKK tvrdia, ze dôkazné bremeno týkajúce sa vsetkých castí porusenia spocíva na Komisii (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Sir Gordon Slynn v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française/Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, 1914, rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). Preto ak existuje pochybnost, musí byt daná v prospech podnikov, ktoré sa mali dopustit porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 203, 304, 359 a 363; zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 265, návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf vykonávajúci funkciu generálneho advokáta, súvisiace s rozsudkom Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, rozsudok, T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-954). Komisia je tak povinná preukázat vsetky skutocnosti, ktoré spochybnuje (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon, súvisiace s rozsudkom Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ("Celulóza II"), C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, I-1445, bod 195). Naopak, tam kde je zalobca schopný preukázat, ze existuje pochybnost týkajúca sa zistenia Komisie o tom, ze doslo k poruseniu, má to stacit na zrusenie rozhodnutia obsahujúceho takéto zistenie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Sir Gordon Slynn, súvisiace s rozsudkom Musique diffusion française a i./Komisia, uz citované, s. 1931). 57 Navyse, na úcel preukázania porusenia musí, podla japonských zalobcov, Komisia predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy na vyvolanie jasného presvedcenia o tom, ze doslo k poruseniu predpisov (rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20; Celulóza II, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 127; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, osobitne body 193 az 195, 198 az 202, 205 az 210, 220 az 232, 249 az 250 a 322 az 328, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72). Predlozený dôkaz musí, okrem iného, preukázat, ze údajné porusenia spôsobili znacné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Túto poziadavku nie je potrebné splnit vtedy, ked je mozné podat prijatelné vysvetlenie údajného porusenia, ktoré viedlo k poruseniu pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze (rozsudok CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný, body 16 a nasl., a rozsudky Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný). 58 Predlozené dôkazy musia byt, ako je uvedené vyssie, presné a zhodujúce sa so vsetkými castami daného porusenia, osobitne s tými, ktoré sa týkajú totoznosti úcastníkov a ich úcasti na porusení (rozsudky Celulóza II, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 69, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 87, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 121), príslusných výrobkov alebo sluzieb (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 301 az 304, a SIV a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 175 az 194 a 324), obmedzení dohodnutých úcastníkmi (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzei/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, body 102 az 150) a trvania porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 188). Komisia musí, pokial ide o trvanie porusenia, predlozit bud priamy, alebo dostatocne nový, inými slovami súcasný dôkaz. 59 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze na základe rozsudku Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia (T-348/94, Zb. s. II-1875 body 160 az 171), sa Komisia musí opierat o skutocný dôkaz a nie iba o obsah a predmet stretnutí, na ktorých sa mali úcastníci predmetnej dohody zúcastnit. 60 Komisia tvrdí, ze skutocnosti, ktoré predlozili japonskí zalobcovia a ktoré stavajú tvrdenia Komisie do iného svetla, nemôzu mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia predlozené spolocnostou JFE-NKK opierajúce sa o rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, a Celulóza II, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 126 a 127, sa môzu pouzit len vtedy, ak je rozhodnutie Komisie zalozené len na domnienke, ze uvedené skutocnosti nemôzu byt dokázané inak, nez len na základe úmyslu podnikov. Toto vsak nie je tento prípad. 61 Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia musí na úcel vylúcenia vsetkých pochybností preukázat existenciu porusenia, Komisia tvrdí, ze neexistuje ziadny podklad, z ktorého by jej táto povinnost vyplývala. V tomto zmysle je potrebné uviest, ze v rozsudku Celulóza II, uz citovanom v bode 56 vyssie, nebol výklad generálneho advokáta Darmona v jeho návrhoch súvisiacich s týmto rozsudkom, ktorý sa týka presného a zhodujúceho sa dôkazu, Súdnym dvorom prijatý. Podobne, v rozsudku Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschaapij a i./Komisia, nazývaný "PVC II" (T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931), Súd uprednostnil vseobecné urcenie, ci predmetné dôkazy boli dostatocné na preukázanie existencie daného porusenia. Osobitne, pokial ide o dlzku trvania porusenia, na úcel preukázania existencie porusenia sa nevyzaduje presnost a zhodnost dôkazov, ale tie slúzia výlucne na urcenie, v akom rozsahu má byt vzhladom na túto dlzku upravená výska pokuty. V kazdom prípade, presný dátum zacatia porusenia nie je v danom prípade relevantný, i ked nastalo pred rokom 1990, kedze Komisia pri stanovení výsky pokuty nebrala do úvahy porusenie pred týmto dátumom. K prvej casti zalobného dôvodu: nesúlad medzi existenciou údajnej dohody a situáciou na britskom offshore trhu a situáciou na iných európskych trhoch 62 Japonskí zalobcovia v podstate tvrdia, ze existencia obchodných prekázok predstavuje spolahlivé vysvetlenie neexistencie japonských predajov na európskych trhoch, pokial ide o výrobky uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Kedze odôvodnenie Komisie je zalozené na predpoklade, ze táto neexistencia nemôze byt vysvetlená inak, nez spolocným postupom strán predmetnej dohody; v súlade s ustanovením uvedeným v rozsudkoch CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 16; Celulóza II, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 126 a 127, a PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 725, má byt napadnuté rozhodnutie zrusené. 63 Podla zalobcov existuje základný rozpor medzi tvrdením, podla ktorého boli japonskí výrobcovia zmluvnými stranami dohody, na základe ktorej sa zaviazali, ze sa vzdávajú zásobovania európskych trhov a ich skutocným správaním sa na týchto trhoch. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, preskúmanie spôsobu obchodovania medzi Japonskom a Európou preukazuje, ze japonskí výrobcovia výrazne sútazili s európskymi výrobcami na offshore trhoch, predovsetkým na trhoch Velkej Británie a Nórska, ktoré tvoria jediné trhy, ktoré sú z pohladu japonských výrobcov dôlezité, a to z objektívnych dôvodov obchodnej povahy. Navyse, dopyt na offshore trhu Spojeného královstva sa týkal hlavne rúrok OCTG prémium a nie rúrok OCTG standard, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Komisia nakoniec nesprávne posúdila a kvalifikovala skutkové skutocnosti tým, ze v clánku 1 napadnutého rozhodnutia stanovila existenciu porusenia, tak vo vztahu k európskym offshore trhom, ako aj k európskym onshore trhom. 64 V tejto súvislosti si spolocnost Nippon kladie otázku, ci vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti je pravdepodobné, ze japonskí výrobcovia súhlasili s dohodou s európskymi výrobcami, na základe ktorej im bolo zakázané predávat ich výrobky na európskych trhoch. Spolocnosti JFE-Kawasaki a Sumitomo uvádzajú, ze na základe tabulky uvedenej v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia ziadny z domácich výrobcov nedosiahol na svojom vnútrostátnom trhu rúrok OCTG a produktovodov podiel 100 %. Na trhu Spojeného Královstva sa dovozy týchto výrobkov pohybovali medzi 16 % a 22 %. V odpovedi na tvrdenie Komisie, na základe ktorého je táto skutocnost vysvetlená osobitným postavením trhu Spojeného královstva, ktorý je na základe Základných pravidiel povazovaný za "ciastocne chránený" (majúci obmedzenú ochranu), spolocnost JFE-NKK namieta, ze z vyssie uvedenej tabulky vyplýva, ze francúzsky trh, ktorý nemal takéto postavenie, bol menej chránený roku 1991 a porovnatelne chránený roku 1994. Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze skutocnost, ze japonskí výrobcovia pocas niekolkých rokov trvania porusenia urceného Komisiou vôbec nepredávali výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí na urcitých európskych trhoch, je mozné vysvetlit predovsetkým výkyvmi v predaji týchto výrobkov, ktorých spotreba velmi závisela od cinnosti v naftárskom a plynárenskom priemysle. 65 Spolocnost Sumitomo výslovne uznáva, ze jej tvrdenia týkajúce sa úcinkov predmetnej dohody sú v danom zalobnom dôvode relevantné iba vtedy, ak Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu porusenia na základe dokumentov a vyhlásení, o ktoré sa v napadnutom rozhodnutí opiera. V tejto súvislosti spolocnost Sumitomo tvrdí, ze Komisia sa opiera predovsetkým o ciel dohody a iba podporne na jej úcinky. 66 Pokial ide o tvrdenie Komisie zalozené na bode 1088 rozsudku Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, podla ktorého je porusenie velmi závazné vtedy, ak spocíva v dohode smerujúcej k vylúceniu hospodárskej sútaze na trhu, na ktorom uz je malá hospodárska sútaz, spolocnost JFE-Kawasaki zdôraznuje, ze okolnosti daného prípadu sú velmi odlisné od skutkovej podstaty tohoto rozsudku. V danom prípade vzhladom na existenciu styroch velkých výrobcov Spolocenstva existovala v rámci Európy prinajmensom na strukturálnej úrovni silná hospodárska sútaz, a preto akákolvek potenciálna hospodárska sútaz zo strany Japoncov by bola zanedbatelná. Naproti tomu vo veci v rozsudku Cement, uz citovaný, existovalo mnoho zatvorených geografických monopolov. 67 Spolocnost JFE-Kawasaki tvrdí, ze vzhladom na odôvodnenia 61 az 77 samotného napadnutého rozhodnutia sa Základné pravidlá neaplikovali na offshore trh Spojeného královstva a ani na offshore trhy Spolocenstva. Osobitne z odôvodnenia 62 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze sa Základné pravidlá vztahovali na situácie, ktoré existovali na domácich trhoch, pricom pokial ide o offshore trh Spojeného královstva, ten vyuzíval osobitné postavenie "ciastocne chránený" alebo majúci "obmedzenú ochranu". Tvrdenie uvedené v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého sa zmluvné strany museli vzdat dodávok predmetných rúr na domáce trhy, je nezlucitelné s hybridným postavením, ktoré sa pripisuje offshore trhu Spojeného královstva na základe odôvodnenia 62. 68 Dodávky bezsvíkových ocelových rúrok z Japonska na offshore trh Spojeného královstva sú charakteristické svojím trvaním a velkým rozsahom. Spolocnost Nippon sa v tejto súvislosti opiera o tabulku uvedenú v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, ze japonskí zalobcovia doviezli na trh Spojeného královstva velké mnozstvo bezsvíkových ocelových rúrok. Skutocnost, ze tieto císelné údaje sa vztahujú na vsetky druhy ocelových rúrok a nie iba na údaje uvedené v napadnutom rozhodnutí, neovplyvnuje ich rozsah a vyplýva jednoducho zo skutocnosti, ze títo výrobcovia dodávali na kontinentálny self Spojeného královstva vela druhov rúrok - rúrky OCTG standard, závitové rúry a rúrky OCTG prémium. Spolocnost Nippon sa dalej opiera o vývozy vycíslené japonskými colnými úradmi za obdobie od roku 1988 do doku 1996 a na statistiky vydané zväzom japonských vývozcov zeleza a ocele za obdobie od roku 1977 do roku 1987, ktoré potvrdzujú, ze takáto hospodárska sútaz existovala. Spolocnost Sumitomo takisto tvrdí, ze predaje jej rúrok na trhoch Európskeho spolocenstva, osobitne na trhu kontinentálneho selfu Spojeného královstva boli významné a na podporu tohto tvrdenia predkladá dôkazy. Spolocnost Nippon osobitne popiera císelný údaj 230 000 ton, ktorý uvádza Komisia, ako priemerný rocný predaj hladkých rúr clenov Európsko-japonského klubu na daných trhoch Spolocenstva. Celkové predaje uskutocnené vsetkými clenmi tohto klubu dosiahli 71 000 ton hladkých rúr rocne. Pokial ide o spolocnost JFE-NKK, tá odkazuje na podrobné císelné údaje, ktoré poskytla Komisii v odpovedi na jej ziadost o poskytnutie informácií a z ktorých vyplýva, ze pocas obdobia urceného ako trvanie porusenia sa nevzdala predaja rúrok na európskych trhoch. Spolocnost JFE-Kawasaki tvrdí, ze aj ked jej predaje zostali na vsetkých európskych trhoch minimálne, vyvinula velké úsilie na ich realizáciu, osobitne na offshore trhu Spojeného královstva. 69 Existencia silnej hospodárskej sútaze zo strany japonských výrobcov, osobitne na trhu Spojeného královstva, je výslovne preukázaná listinnými dôkazmi, ktoré zhromazdila Komisia pocas jej vysetrovania uskutocneného u európskych výrobcov. Osobitne dokument uvedený na strane 4902 spisu Komisie pod názvom "Poznámka pre predsedov" zdôraznuje "súcasnú agresivitu [Japoncov], pokial ide o rúrky OCTG" a pät poznámok vyhotovených spolocnostou Vallourec (poznámka z 23. marca 1990 uvedená na strane 15622 spisu Komisie pod názvom "Úvahy o obnovení zmluvy VAM" (dalej len "Úvahy o zmluve VAM"), poznámka z 2. mája 1990 uvedená na strane 15610 spisu pod názvom "Strategické úvahy o vztahoch VLR" (dalej len "Strategické úvahy"), poznámka z 1. júna 1990 uvedená na strane 15591 spisu pod názvom "Obnovenie zmluvy VAM BSC", poznámka zo stretnutia z 24. júla 1990 a nakoniec poznámka zo stretnutia so spolocnostou Corus uvedená na strane 15596 spisu pod názvom "Rozhovory s BSC") - vsetky potvrdzujú, ze spolocnost Vallourec povazovala predaje japonských výrobcov na offshore trhu Spojeného královstva za velmi závazné. Podobne, fax od spolocnosti Mannesmann zo 16. augusta 1993 uvedený na strane 2493 spisu Komisie uvádza, ze japonská sútaz v oblasti cien mala za následok, ze pre spolocnost Mannesmann bolo bezvýznamné dávat v urcitých konaniach ponuky. 70 Z listu zo 6. júna 1994 výboru pre vztahy v oblasti ocelových rúrok Európskeho spolocenstva adresovaného Komisii, uvedeného na strane 5243 spisu Komisie (dalej len "list výboru pre vztahy zo 6. júna 1994"), a z poznámok zo stretnutia výboru pre vztahy uskutocneného 24. augusta 1994, uvedených na strane 5103 spisu, je navyse zrejmé, ze európski výrobcovia povazovali japonské spolocnosti za agresívnych konkurentov a ze rozsah ich predajov ohrozuje ich postavenie na offshore trhoch clenských státov Spolocenstva. Poznámky výboru pre vztahy zo stretnutia uskutocneného 24. augusta 1994 takisto preukazujú, ze japonskí výrobcovia dosiahli podiel vo výske 25 % na offshore trhoch Spolocenstva a Faerských ostrovoch s rúrkami OCTG (vsetkých druhov ocele) a podiel 34 % na offshore trhoch Spolocenstva a Nórska s ocelovými OCTG rúrkami. Spolocnost Sumitomo sa na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého boli japonské dovozy velkého rozsahu, opiera tiez o fax Európskeho zdruzenia výrobcov rúr (pôvodne výbor pre vztahy v oblasti ocelových rúrok Spolocenstva) z 5. októbra 1994 (uvedeného na strane 4723 spisu Komisie) a na nedatovaný list adresovaný pánovi Largeovi, splnomocnencovi Komisie (strana 4725 spisu). Podobne, vyhlásenia európskych výrobcov - osobitne odpovede spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997 na otázky polozené Komisiou na základe clánku 11 nariadenia c. 17 (uvedené na strane 15162 spisu Komisie, dalej len "odpovede spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997") a odpovede spolocnosti Corus z 13. augusta 1997 (strana 11916 spisu, dalej len "odpovede spolocnosti Corus") potvrdzujú toto stanovisko. Osobitne, odpovede spolocnosti Corus poukazujú na skutocnost, ze sa japonskí výrobcovia zameriavali na offshore trh Spojeného královstva. Spolocnost Nippon zdôraznuje, ze na základe dokumentu pod názvom "g) Japonci", uvedeného na strane 4909 spisu Komisie a vyhotoveného jedným z európskych podnikov, "osobitne spolocnost Nippon Steel sa stávala stále viac agresívnejsou v oblasti kontinentálneho selfu [Spojeného královstva]". 71 Skutocnost, na základe ktorej japonskí výrobcovia predali na offshore trhu Spojeného královstva velké mnozstvo ocelových rúrok, osobitne rúrok OCTG prémium a produktovodov "projekt", bez toho, aby predali velké mnozstvo týchto výrobkov na onshore trhoch clenských státov Spolocenstva, bola podla japonských výrobcov - na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia - úplne logická a zlucitelná s neexistenciou predmetnej dohody. Predmetné výrobky, pokial sú urcené na offshore pouzitie, majú osobitne vysokú kvalitu a cenu. Okrem toho, je pre zahranicných výrobcov ovela lahsie sútazit s domácimi výrobcami, pokial ide o rozdielne výrobky, akými sú rúrky OCTG prémium, ako so standardnými výrobkami, akými sú rúrky OCTG standard. 72 Kontinentálny self Severného mora, osobitne offshore trh Spojeného královstva, predstavuje, ako to dokazuje dokument "g) Japonci", najväcsiu cast európskeho trhu s ocelovými rúrkami. Onshore trhy Spojeného královstva s týmito výrobkami sú preto pomerne obmedzené a nie sú velmi rentabilné. Okrem toho, podmienky hospodárskej sútaze, ktoré platia na britskom offshore trhu, sú velmi rozdielne od podmienok, ktoré existujú na onshore trhoch Spolocenstva. Japonské predaje na onshore trhoch Spolocenstva boli v skutocnosti znevýhodnené kumulatívnym úcinkom urcitého mnozstva obchodných prekázok, z ktorých väcsina neexistovala na britskom offshore trhu. Komisia túto skutocnost nezobrala v napadnutom rozhodnutí do úvahy, a teda nerozlisovala medzi offshore trhmi a onshore trhmi. Spolocnost Nippon tvrdí, ze onshore trhy, pokial sa berú do úvahy ako celok, boli vzhladom na tieto prekázky pre japonských výrobcov prakticky zatvorené. Táto skutocnost je podla spolocnosti Sumitomo, pokial ide o rúrky OCTG standard, preukázaná listom spolocnosti, ktorá kupuje tieto výrobky a ktorá potvrdila, ze japonskí výrobcovia jej tieto výrobky ponúkli na predaj, ale ze cena nebola zaujímavá a dodacie lehoty boli dlhsie nez lehoty, ktoré poskytovali európski výrobcovia. Podla spolocnosti Sumitomo sa odkaz na japonských dodávatelov na internetovej stránke tejto spolocnosti - o ktorý sa Komisia opiera - týka rúrok OCTG prémium, a nie rúrok OCTG standard. 73 Pokial ide o prekázky dovozu japonských rúrok do Európskeho spolocenstva, japonskí zalobcovia po prvé tvrdia, ze zvycajná obchodná politika Spolocenstva, ktorá mala chránit európsky trh, osobitne prostredníctvom samoobmedzujúcich dohôd uzavretých medzi Komisiou a japonskou vládou, predstavuje takúto prekázku. Základným cielom tejto politiky bolo zachovanie existujúcej obchodnej výmeny. Japonskí zalobcovia v danom prípade tvrdia, ze bezsvíkové rúrky na onshore trh Spolocenstva, v case platnosti týchto samoobmedzujúcich dohôd, nevyvázali, alebo ze ich vyvázali len vo velmi malom mnozstve a ze v dôsledku tejto politiky boli od vývozu svojich výrobkov na tieto trhy odradení. 74 Prvá samoobmedzujúca dohoda týkajúca sa ocelových rúrok bola prakticky uzavretá v marci 1978. Posledná dohoda obnovujúca samoobmedzujúce záväzky z decembra 1989 mala zostat platnou do konca roku 1990. V odôvodnení 134 napadnutého rozhodnutia Komisia samotná uviedla, ze tieto dohody odradili japonských výrobcov od dovozu ich ocelových rúrok do Európy pred rokom 1990. Preto aj moznost prejavu spolocného úmyslu, ktorý v zmysle rozsudkov Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia (T-141/94, Zb. s. II-347, bod 262), a Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 917, bola vylúcená, pokial ide o japonských zalobcov pocas obdobia platnosti samoobmedzujúcich dohôd, vylúcená. Spolocnost JFE-NKK dodáva, ze Komisia samotná podporila japonských výrobcov v tom, aby prijali obchodnú politiku, ktorá je im teraz vytýkaná, a okrem toho tiez nepredlozila dôkaz o dátume, kedy sa samoobmedzujúce dohody skoncili. Japonskí zalobcovia sa na úcel odôvodnenia svojich návrhov na znízenie pokút opierajú o predlzenú platnost samoobmedzujúcich dohôd (pozri body 136 a nasl. a 511 az 513 nizsie). 75 Po druhé, japonskí výrobcovia ocelových rúrok boli od vývozu na onshore trhy Spolocenstva s bezsvíkovými ocelovými rúrkami odradení, pretoze na základe Spolocného colného sadzobníka celili vysokým clám. V období od roku 1977 do roku 1994 neboli clá uvalené na dovoz bezsvíkových ocelových rúrok na onshore trhy Spolocenstva nikdy nizsie ako 9 %. Tvrdenie uvedené v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého zobrala Komisia túto skutocnost do úvahy, nevysvetluje dôvod, podla ktorého Komisia nemôze povazovat túto skutocnost za prekázku japonských predajov. Spolocnost Sumitomo v tejto súvislosti tvrdí, ze latinskoamerickí výrobcovia mali v rámci vseobecného preferencného systému nizsie clá. Takisto pocas trvania porusenia urceného Komisiou malo niekolko dohôd o volnom obchode uzavretých s krajinami strednej a východnej Európy odstránit clá uvalené na oceliarske výrobky z týchto krajín. Dovozy z týchto krajín tak boli voci japonským dovozom zvýhodnené. 76 Po tretie, náklady na prepravu, a pokial ide o rúrky urcené na onshore pouzitie, náklady týkajúce sa ich nalozenia, vylozenia v prístave urcenia v Spolocenstve, ako i preprava po mori alebo po súsi do miesta urcenia zväcsili vo vztahu k európskym výrobcom sútaznú nevýhodu japonských výrobcov ocelových rúrok, osobitne na onshore trhoch Spolocenstva. Okrem toho je mnozstvo rúrok objednaných na európskych onshore trhoch nízke a náklady na prepravu za dovezenú tonu sú následkom toho vysoké. Okrem toho, náklady na prepravu, v percentuálnom vyjadrení fakturovaných cien pre rúrky OCTG standard uvedené v napadnutom rozhodnutí, sú vzhladom na ich relatívne nízku hodnotu zvlást vysoké. Japonskí výrobcovia v tomto zmysle uvádzajú rôzne císelné údaje, ktoré boli podla nich zostavené na základe skutocných cien pozadovaných za dovoz bezsvíkových ocelových rúrok do Európy. Tvrdenie Komisie, na základe ktorého môzu byt zásielky na úcel znízenia ceny prepravy spojené, toto tvrdenie nevyvracia, pretoze sa musí uznat, ze výska cien zostala aj napriek tejto moznosti odradzujúcim faktorom. Skutocnost, ze náklady na prepravu sú pre japonských výrobcov vyssie, je tiez potvrdená listom výboru pre vztahy zo 6. júna 1994, a to aj napriek skutocnosti, ze cielom tohto listu bolo upútat pozornost Komisie na závaznost ohrozenia, akým boli japonské dovozy rúrok. Toto tvrdenie je nepriamo potvrdené rozhodovacou praxou Komisie, osobitne rozhodnutím 93/247/EHS z 12. novembra 1992 vyhlasujúcim zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom (vec IV/M.222 - Mannesmann/Hoesch) (Ú. v. ES L 114, 1993, s. 34, odôvodnenie 102). Podobne, z rozhodnutia Komisie z 26. februára 1998, vyhlasujúcim zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom (vec IV/M.1014 - British Steel/Europipe (Ú. v. ES C 181, 1998 s. 3) vyplýva, ze pokial ide o predaje malého mnozstva relatívne slabo specifikovaných výrobkov, pre výrobcov mimo Spolocenstva je vzdialenost významnou nevýhodou. 77 Spolocnost JFE-Kawasaki k tomuto dodáva, ze japonskí výrobcovia boli znevýhodnení nielen v porovnaní s európskymi výrobcami, ale aj v porovnaní s výrobcami z tretích krajín. Napríklad náklady na prepravu z Japonska do Talianska alebo do Spojeného královstva sú o 40 az 50 % vyssie nez náklady na prepravu z Argentíny. Pokial ide o tvrdenie Komisie, na základe ktorého z prílohy 5 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze taliansky trh bol chránený pred japonskými dovozmi, no nie pre dovozmi z tretích krajín, spolocnost Sumitomo tvrdí, ze príloha sa týka vsetkých rúrok OCTG a vsetkých produktovodov, a preto posúdenie osobitnej situácie výrobkov uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nie je relevantné. 78 Spolocnosti JFE-Kawasaki a JFE-NKK namietajú tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze vsetky predaje za cenu vyssiu nez variabilné náklady z hladiska ponuky boli odôvodnené, pretoze sa trh s ocelovými rúrkami nachádzal v situácii strukturálneho nadobjemu a tieto predaje im tak umoznili pokryt fixné náklady. Po prvé, náklady na prepravu ocelových rúrok sú vzhladom na iné výrobky z ocele z dôvodu velkého rozmeru predmetných rúrok zvlást vysoké. Po druhé, tvrdenie Komisie nezohladnuje skutocnost, ze japonskí výrobcovia majú obmedzenú kapacitu na výrobu ocele a ze z toho dôvodu majú záujem na maximalizácii svojich ziskov, pokial mozno prostredníctvom predaja výrobkov z ocele, ktorými dosahujú najväcsí zisk. Skutocnost, ze variabilné náklady mozno pokryt prostredníctvom predaja osobitných výrobkov, nepostacuje na vyvodenie záveru, ze je obchodným záujmom výrobcov realizovat takéto predaje. 79 Pokial ide o tvrdenie Komisie, na základe ktorého sú výrobné kapacity oceliarskych výrobkov specifické, a nie je preto mozné zamerat sa na výrobky s najvyssím ziskom, spolocnost JFE-Kawasaki namieta, ze prvá fáza výrobného procesu je pri vsetkých druhoch výrobkov z ocele rovnaká. Práve v tejto fáze sú jej výrobné kapacity obmedzené. Spolocnost Sumitomo okrem toho uvádza, ze nadobjem ovplyvnil tak európskych výrobcov, ako i japonských výrobcov. Následky boli preto v kazdom prípade rovnaké a nevýhody vyplývajúce z iných skutocností nadalej pretrvávali, a to aj za predpokladu, ze japonskí výrobcovia mali záujem na realizácii predajov za ceny na dolnej hranici ich variabilných nákladov. 80 Po stvrté, japonskí výrobcovia sú v porovnaní s európskymi konkurentmi v nevýhode, pokial ide o dodacie lehoty. Trvá priblizne styri az sest týzdnov, kým sa ocelové rúrky vyrobené v Japonsku prepravia do Európy. Ak Komisia v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze predmetné podniky dospeli k záveru, ze dodacie lehoty neprekázajú japonským dovozom rúrok OCTG prémium, ktoré sa pouzívajú predovsetkým v oblasti kontinentálneho selfu Spojeného královstva na urcité projekty, nevztahuje sa to na rúrky OCTG standard. V skutocnosti by bolo pre pouzívatela rúrok OCTG prémium drahé vymenit spojenie prémium, ak sa uz rozhodol pre urcitý druh spojenia, ktoré ponúkajú rôzni výrobcovia. Dosah dodacích lehôt je preto v takom prípade menej významný. Na druhej strane na trhu rúrok OCTG standard predstavuje moznost dodávat rúrky v kratsom case významnú výhodu. Pokial ide o produktovody "projekt", sú dodávatelia vzhladom na osobitné zaobchádzanie, ktoré si tieto rúry vyzadujú, nútení pracovat vo velmi krátkom case, takze dodacie lehoty sú v tomto prípade este dôlezitejsie. Nakoniec, kedze rúrky OCTG a produktovody "projekt" sú predávané priamo pouzívatelom, bolo by nemozné obíst túto prekázku nepriamymi predajmi, prostredníctvom velkoobchodníkov. 81 Po piate, domáci trh kazdého zo styroch clenských státov Spolocenstva, kde mohli byt uskutocnené najväcsie onshore predaje, a to Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené královstvo, bol ovládaný domácimi výrobcami. Táto situácia nebola nutne následkom dohody o rozdelení trhu, pretoze urcité objektívne faktory, ekonomické a iné, zvýhodnovali domácu výrobu. Postavenie týchto domácich výrobcov bolo osobitne posilnené nákupnou politikou ich hlavných zákazníkov na tomto trhu, a to domácimi spolocnostami v oblasti prepravy a distribúcie plynu, ktoré sú spravidla státnymi podnikmi. Komisia vo svojom rozhodnutí 93/247 existenciu takejto situácie uznala. 82 Napríklad spolocnost Corus (pôvodne British Steel) mala v danom case výsadné vztahy so spolocnostou British Gas a BP (pôvodne British Petroleum), co je v prípade spolocnosti BP preukázané dokumentom pod názvom "Poznámky zo stretnutia o technickom spojení BP engineering/British Steel" ("Minutes of technical liaison meeting by BP engineering v. British Steel") uvedenom na strane 681 spisu Komisie. Podobne vyhlásenia urobené zamestnancami spolocnosti Dalmine uvedené na strane 8820b 4 spisu Komisie (dalej len "vyhlásenia zamestnancov spolocnosti Dalmine") potvrdzujú skutocnost, ze zamestnancom spolocnosti Agip, ktorá bola najväcsou talianskou naftárskou a plynárenskou spolocnostou, ponúkali úplatky, aby dozreli na to, ze tento podnik nebude objednávat bezsvíkové ocelové rúrky od iných výrobcov a tiez, ze spolocnost Agip sa bude vo vseobecnosti snazit uprednostnovat talianskych výrobcov. Dokument pod názvom "Stretnutie so spolocnostou Distrigaz" uvedený na strane 2298 spisu Komisie, rovnakým spôsobom dokazuje úmysel spolocnosti Distrigaz nezadávat objednávky dodávatelom mimo Spolocenstva. Smernica Rady 90/531/EHS zo 17. septembra 1990 o obstarávatelských postupoch subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikacnom sektore [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 297, 1990, s. 1) vo svojom 11. a 12. odôvodnení vseobecne potvrdzuje, ze verejné objednávky boli v oblasti tazby, dopravy a distribúcie nafty a plynu pred jej úcinnostou uzatvorené. Okrem toho, clánok 29 tejto smernice, ktorý upravuje budúce postavenie výrobcov z tretích krajín, nezarucuje týmto výrobcom rovnaké postavenie na európskych verejných trhoch, v rozpore s tým, co bolo prijaté napadnutým rozhodnutím. Podla spolocnosti JFE-NKK japonskí výrobcovia netazili v plnom rozsahu z pravidiel stanovených smernicou 90/531, pretoze medzinárodná dohoda týkajúca sa verejných trhov (príloha k rozhodnutiu Rady 80/271/EHS z 10. decembra 1979 o uzavretí multilaterálnych dohôd, vyplývajúcich z obchodných stretnutí v rokoch 1973 az 1979 [neoficiálny preklad], Ú. v. ES L 71, 1980, s. 1) sa neaplikuje na oblast prieskumu, tazby alebo prepravy nafty a plynu. 83 Po sieste, európske spolocnosti predlozili Komisii antidampingové staznosti s cielom vylúcit výrobcov mimo Spolocenstva zo spolocného trhu. V rokoch 1977 az 1998 tak bolo proti výrobcom bezsvíkových ocelových rúrok mimo Spolocenstva zacatých sedem konaní, z ktorých len jedno bolo ukoncené bez toho, aby bola ulozená povinnost alebo clo. Kedze ziadne z týchto antidampingových konaní sa netýkalo dovozov z Japonska, neislo o nic neobvyklé, pokial ide o offshore trh Spojeného královstva, pretoze kontinentálne selfy clenských státov boli situované mimo územnej pôsobnosti právnej úpravy antidampingového konania Spolocenstva aplikovatelnej v rozhodnom case. Na druhej strane, pokial ide o onshore trhy, moznost zacat takéto konanie mohla mat v rozpore s tým, co tvrdí Komisia v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia, na japonských výrobcov silný odstrasujúci úcinok. Zacatie antidampingového konania by totiz vzhladom na vysetrovacie opatrenia, ktoré prijala Komisia, viedlo k podstatne nákladnej pracovnej zátazi japonských výrobcov. Opodstatnenost tohto tvrdenia je podlozená skutocnostou vyplývajúcou z Poznámky pre predsedov, ze európske podniky mali v úmysle pohrozit japonským podnikom tým, ze podajú antidampingové staznosti. Európski výrobcovia takisto vyvíjali tlaky na Komisiu s cielom rozsírit colné územie Spolocenstva na offshore trhy clenských státov, o com svedcí list výboru pre vztahy zo 6. júna 1994. 84 Po siedme, cena spojená s trvalým dodrzovaním rôznych vnútrostátnych predpisov clenských státov Spolocenstva a velmi rozdielne podmienky pre vydanie licencie predstavovali dalsiu významnú prekázku v obchodnej výmene. Standardná norma "API" predstavuje v podstate len základnú normu a vzhladom na to je nutné dodrziavat vnútrostátne normy, dokonca aj doplnkové normy ulozené urcitými osobitnými zákazníkmi. Podla spolocnosti Nippon bolo napríklad v Nemecku nevyhnutné mat osvedcenie na zarucenie kvality, pre výrobnú techniku, ako aj pre výrobnú kontrolu a kvalifikáciu zamestnancov. Na získanie týchto osvedcení bolo nevyhnutné kazdé dva alebo az tri roky predlozit velké mnozstvo dokumentov v nemeckom jazyku a zaplatit poplatok dosahujúci výsku az 45 000 nemeckých mariek. V rozhodnutí 93/247 Komisia uznala, ze existencia takejto vnútrostátnej normy predstavovala významnú prekázku obchodu s ocelovými rúrkami v rámci Spolocenstva. Toto konstatovanie platí osobitne pre dovozy z Japonska. Tento objektívny záver stanovený v rozhodnutí 93/247 nemozno v danom prípade obíst z dôvodu, na ktorý poukazuje Komisia, a síce, ze nevedela o existencii porusenia v case prijatia tohto rozhodnutia. Pokial ide o jednotlivé poziadavky urcitých naftárskych spolocností, spolocnost JFE-Kawasaki uvádza, ze francúzska spolocnost Total a talianska spolocnost Agip pozadujú "off-line" kontrolu vsetkých rúrok, ktoré sú im dodávané. Dodrzanie tejto povinnosti znamená vysoké náklady vo výske 100 amerických dolárov na tisíc ton. 85 Po ôsme, spolocnosti JFE-NKK, Nippon a JFE-Kawasaki vo svojich odpovediach tvrdia, ze spolocnost Corus tazila z vládnej politiky Spojeného královstva, ktorá podporovala predaje britských dodávatelov na kontinentálny self Spojeného královstva. Vláda Spojeného královstva túto politiku realizovala tým, ze vytvorila Úrad pre zásobovanie offsore trhov (Offshore Supplies Office, dalej len "OSO"). Tým, ze OSO vyvíjal tlak na hospodárske subjekty pôsobiace na kontinentálnom selfe Spojeného královstva, podarilo sa mu zväcsit podiely britských dodávatelov na trhu z 25 % na 30 % roku 1972 (na základe správy zverejnenej roku 1997 britským ministerstvom priemyslu a obchodu pod názvom DTI a uvedenej v prílohe 4 repliky vo veci T-67/00, dalej len "správa DTI"), na 75 % roku 1984 a 87 % roku 1987 (podla Bulletinu Európskych Spolocenstiev, Príloha c. 6/1998, bod 115). Za týchto podmienok by bolo pre spolocnost Corus zbytocné uzatvorit dohodu s japonskými výrobcami, ktorá by jej zabezpecila relatívnu ochranu, kedze vzhladom na intervencie OSO takúto ochranu uz mala. Samotný obsah Základných pravidiel, osobitne Vylepsených základných pravidiel, sa tak vzhladom na túto národne preferencnú politiku týkal výsadného postavenia spolocnosti Corus na offshore trhu Spojeného královstva, pricom z tohto výsadného postavenia spolocnosti Corus mali rovnako prospech aj iní európski výrobcovia, a to v tom zmysle, ze po zatvorení jej továrne v Clydesdale jej dodávali hladké rúry. Napadnuté rozhodnutie je v kazdom prípade postihnuté zjavnou vadou v tom zmysle, ze Komisia nezobrala do úvahy úlohu, ktorú mal OSO na offshore trhu Spojeného královstva. Tento britský preferencný systém sa pouzíval do júla 1993, ked ho nahradil preferencný systém Spolocenstva stanovený smernicou 90/531. Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze o týchto skutocnostiach nevedela a ze dokumenty prilozené k jej odpovedi, ktoré túto skutocnost potvrdzujú, získala az po podaní jej zaloby vo veci T-67/00. 86 Títo traja zalobcovia takisto tvrdia, ze urcité dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, narázajú na politiku prijatú OSO, cím v tomto bode potvrdzujú svoje tvrdenia. Po prvé tvrdia, ze poznámka pod názvom "Obnovenie zmluvy VAM BSC", ktorá obsahuje vyhlásenie, na základe ktorého: "nie je potrebné otvorit bránu [Japoncom] umoznujúc im podporu zo strany Britov" a ze autor poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990 vyhlásil, ze "nemozno vylúcit, ze roku [19]93 OSO prizná európskym výrobcom trojpercentné zvýhodnenie, ktorú v súcasnosti priznáva výrobcom Spojeného královstva". Odkazy v tejto poznámke na podporu Európskeho spolocenstva a prípadné trojpercentné zvýhodnenie voci európskym výrobcom sa vztahujú na vstup smernice 90/531 do platnosti, ktorá urcí zvýhodnenie Spolocenstva v rozsahu, v ktorom ceny výrobcov Spolocenstva neprevýsia ceny výrobcov z tretích krajín o viac ako 3 %. 87 Skutocnost, ze v podstate ziadny európsky výrobca nedodával bezsvíkové ocelové rúrky do Japonska, ako to ukazuje tabulka uvedená v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia, je takisto prisudzovaná obchodnej politike. Z toho vyplýva, ze akákolvek dohoda o rozdelení trhu, ktorá sa týka tohto trhu, by z obchodného hladiska nebola zdôvodnitelná. 88 Navyse z listu výboru pre vztahy zo 6. júna 1994 je zrejmé, ze japonské verejné trhy v oblasti ocelových rúrok boli úplne zatvorené európskym výrobcom, ze na japonskom trhu s rúrkami prevládali velké zdruzenia úzko spojené s výrobcami rúrok, ze náklady na prepravu a predajné náklady v Japonsku boli pre európskych výrobcov velmi vysoké a ze cinnost v oblasti prieskumu a výroby nafty a plynu, ako aj v oblasti rúrok OCTG boli v kazdom prípade velmi obmedzené. Z faxu zo 16. novembra 1994 zaslaného Komisii európskym zväzom pre ocelové rúrky vyplýva, ze zahranicní výrobcovia ocelových rúrok, ktorí chceli predávat svoje výrobky v Japonsku, museli na úcel prispôsobenia sa japonským predpisom vyplnit velmi podrobný formulár. 89 Komisia po prvé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené hlavne na cieloch dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. Nebola preto povinná na úcel preukázania existencie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia dokázat aj existenciu konkrétnych úcinkov na spolocný trh. Aj za predpokladu, ze by prekázky obchodu uvedené japonskými zalobcami mohli vysvetlit, preco výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí nepredávali na týchto trhoch Spolocenstva, nic by to nezmenilo na tom, ze Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, ktorej cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. V kazdom prípade, pokial sú skutocnosti, o ktoré sa zalobcovia opierajú, relevantné, ich úcinok by závaznost porusenia skôr zvýsil nez znízil, ako to uvádzajú zalobcovia. Komisia v tomto zmysle poukazuje na rozsudok Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, v ktorom sa uvádza, ze ekonomická analýza smerujúca k preukázaniu existencie objektívnych prekázok obchodu nemôze prevázit nevyhnutnú skutocnost dôkazných prostriedkov. Súd prvého stupna okrem toho upresnil, ze pokial by ekonomická analýza predlozená zalobcami mala presne preukázat, ze tento záver bol s konecnou platnostou vyvodený na úcel zdôraznenia závaznosti daného porusenia, kedze uzavretím predmetnej dohody mali podniky v úmysle vylúcit slabú skutocne existujúcu hospodársku sútaz na danom trhu (body 1087 a 1088 rozsudku Cement). 90 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti JFE-Kawasaki, na základe ktorého znenie napadnutého rozhodnutia vylucuje offshore trh Spojeného královstva z dohody o rozdelení trhu, Komisia tvrdí, ze odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia velmi jasne ukazuje, ze tento trh bol dohodou naozaj dotknutý v tom rozsahu, v akom bol "ciastocne chránený". 91 Po druhé dospela Komisia k záveru, ze v kazdom prípade dostatocne právne preukázala, ze dohoda uvedená v clánku 1 napadnutého rozhodnutia mala na trhy Spolocenstva skutocný úcinok. Osobitne, tabulka uvedená v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia potvrdzuje, ze dohoda bola na európskych trhov naozaj pouzitá, a to vo velkej miere. Existencia urcitej hospodárskej sútaze zo strany japonských výrobcov na offshore trhu Spojeného královstva nemôze vylúcit porusenie preukázané v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, ze tento trh bol chránený ciastocne. 92 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého z urcitých dokumentov pouzitých Komisiou, osobitne z Poznámky pre predsedov a z poznámky zo stretnutia so spolocnostou BSC vyplýva, ze sa európski výrobcovia obávali japonskej sútaze na offshore trhu Spojeného královstva, Komisia usúdila, ze táto obava vyplývala z toho, ze postavenie polovicnej ochrany tohto trhu bolo v rámci dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz zdrojom osobitného napätia. V dôsledku toho toto tvrdenie nespochybnuje existenciu takejto dohody. 93 Komisia dalej tvrdí, ze tvrdenie týkajúce sa existencie britského preferencného systému pre výrobky pouzívané v naftárskom priemysle na trhoch kontinentálneho selfu Spojeného královstva, ktorý po prvýkrát vo svojej odpovedi predniesli spolocnosti JFE-NKK, Nippon a JFE-Kawasaki, predstavujú nový zalobný dôvod. Tento zalobný dôvod je na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustný. Subsidiárne, toto tvrdenie vychádza z dôkazných prostriedkov pripojených k odpovedi, ktoré sú na základe clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku neprípustné, pretoze ani spolocnost Nippon, ani spolocnost JFE-Kawasaki sa nepokúsili odôvodnit oneskorené predlozenie týchto dôkazov. Pokial ide o spolocnost JFE-NKK, ktorá sa obmedzuje na vyhlásenie, ze o týchto dôkazoch v case podania svojej zaloby nevedela, Komisia uvádza, ze toto tvrdenie je nepravdepodobné. 94 Pokial ide o spolocnost JFE-NKK, Komisia tiez tvrdí, ze tento nový zalobný dôvod je na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku neprípustný. 95 Komisia tvrdí, ze v kazdom prípade toto nové tvrdenie nie je opodstatnené. 96 Navyse Komisia dospela k záveru, ze prekázky obchodu uvádzané japonskými zalobcami nepredstavovali nikdy absolútnu prekázku dovozu japonských rúrok do Spolocenstva. V tomto zmysle Komisia uvádza, ze ziadna z údajných prekázok obchodu, o ktoré sa opierajú japonskí zalobcovia, nebránila iným výrobcom z tretích krajín, osobitne z Latinskej Ameriky, vyvázat výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí na onshore trhy Spolocenstva. 97 Nakoniec, údajná neúcast dovozov bezsvíkových rúrok do Japonska výrobcami Spolocenstva netvorí podstatu napadnutého rozhodnutia, ktoré sa priamo nevztahuje na obmedzenie obchodu vo vztahu k Japonsku. Komisia upresnuje, ze list výboru pre vztahy zo 6. júna 1994 a fax zo 16. novembra 1994 zaslaný európskym zväzom pre ocelové rúrky, o ktoré sa opierajú japonskí zalobcovia pri podpore svojho tvrdenia o zatvorení japonského trhu, sa týkajú obdobia, pocas ktorého nevedela o existencii zmluvy. Komisia z toho vyvodzuje, ze vysvetlenia európskych výrobcov uvádzané v týchto dokumentoch slúzili predovsetkým na zastretie existencie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade dôvody, pre ktoré zmluvné strany uzavreli dohodu, nie sú na preukázanie jej existencie relevantné. Druhá cast prvého zalobného dôvodu: nedostatok dôkaznej sily dôkazných prostriedkov 98 Podla tvrdenia japonských zalobcov dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera, nepreukazujú existenciu úmyslu, ktorý by bol schopný zalozit tajné zmluvy sankcionované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a v kazdom prípade nedokazujú úcast japonských výrobcov na tomto porusení. Japonskí zalobcovia v tomto zmysle uvádzajú, ze prakticky ziadny z uvedených dokumentov sa o nich nezmienuje, a ze Komisia by ich preto nemala proti nim pouzit. Clánok 1 napadnutého rozhodnutia by mal byt preto z dôvodu, ze je zalozený na analýze, ktorá nie je právne dostatocne preukázaná a ktorá z toho dôvodu porusuje clánok 81 ods. 1 ES, zrusený. Spolocnosti JFE-NKK a Nippon v tomto zmysle uvádzajú zjavnú chybu v posúdení. 99 Podla japonských zalobcov sa v dokumentoch, o ktoré sa Komisia opiera, obmedzili ich európski konkurenti na odkaz na situáciu vyplývajúcu zo skutocnosti, ze obchodné prekázky bránili japonským výrobcom vyvázat ich výrobky na európsky trh. Takisto tvrdia, ze dôkaz týkajúci sa produktovodov "projekt" je velmi obmedzený a ze napadnuté rozhodnutie by malo byt preto zrusené aspon v casti, ktorá sa týka týchto výrobkov. Spolocnost JFE-NKK uvádza, ze reorganizácia údajného Európsko-japonského klubu, ktorá mala byt uskutocnená vo forme Vylepsených základných pravidiel, po stretnutí konanom v Tokiu 5. novembra 1993 (odôvodnenia 83 az 94 napadnutého rozhodnutia) nie je uvedená v ziadnom z dokumentov predlozených Komisiou. Osobitne odkazuje na Poznámku pre predsedov, dokument "g) Japonci" a na dokument Rozdelujúci klúc. 100 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze Komisia v kazdom prípade nesprávne zanalyzovala dokumenty, ktoré sa opierajú o Základné pravidlá a o Vylepsené základné pravidlá, osobitne dokumenty pochádzajúce od spolocnosti Dalmine. V skutocnosti dôkazy uvedené v spise Komisie by mohli totiz naznacovat, ze tieto pravidlá sú v súlade s nevyhnutnou racionalizáciou priemyslu Spolocenstva a nie s nejakou tajnou zmluvou. Spolocnost JFE-NKK v tomto zmysle osobitne poukazuje na dokument spolocnosti Dalmine z mája az augusta 1993 pod názvom "Systém bezsvíkových ocelových rúrok v Európe a evolúcia trhu" ("Seamless Steel tube System in Europe and Market Evolution"), uvedený na strane 2051 spisu Komisie (dalej len "dokument týkajúci sa bezsvíkových ocelových rúrok"), ktorý uvádza: "... vhodné riesenie problému spolocnosti [Corus] pre kazdého je mozné nájst iba v európskom rámci, co zahrnuje akvizíciu a zatvorenie továrne v súlade s racionalizacným plánom. Vidíme, ako sa tento proces v základných stupnoch vyvíja...". V rozpore s tvrdením Komisie sa stretnutie zo 6. októbra 1992 spomenuté v dokumente o evolúcii trhu, uvedené na strane 15178 spisu Komisie, týkalo nielen trhov strednej a východnej Európy, ale scasti aj racionalizácie priemyslu Spolocenstva. Navyse bola táto politika racionalizácie podporovaná zo strany Komisie. Spolocnost JFE-NKK preto tvrdí, ze je zo strany Komisie nepochopitelné, aby v súcasnosti vytýkala toto správanie sa podnikom, ktoré sa v podstate riadili jej radou. Spolocnost JFE-NKK takisto tvrdí, ze ziadny z dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera, nepreukázal akúkolvek spojitost medzi zrusením belgickej spolocnosti NTM, uvedenú v odôvodnení 88 a 89 napadnutého rozhodnutia, a postavením japonských výrobcov. 101 Okrem toho, spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze dôkaz predlozený Komisiou nepotvrdzuje definíciu trhu stanovenú na úcel preukázania porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Správna definícia relevantného trhu je základnou podmienkou celého posúdenia týkajúceho sa protisútazných úcinkov predmetnej dohody (pozri osobitne rozsudok SIV a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie), a tento nedostatok dôkazu preto postacuje na to, aby bolo zrusenie napadnutého rozhodnutia odôvodnené. 102 Podla japonských zalobcov je vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 velmi vágne a nepreukazuje existenciu dohody uvádzanej Komisiou. Toto vyhlásenie, ktoré je extrémne strucné, v podstate potvrdzuje, ze domáce trhy boli chránené, ale nevysvetluje povahu a presný rozsah tejto ochrany. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí, nepotvrdzuje vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996, ze výraz "Základné pravidlá" mal za ciel respektovat domáce trhy v zmysle zákazu ulozeného kazdému výrobcovi predávat ocelové rúrky na domácich trhoch tých konkurentov, ktorí boli zmluvnými stranami dohody. Spolocnost JFE-Kawasaki v tejto súvislosti tvrdí, ze pán Verluca sa vo svojom vyhlásení obmedzil na pripomienkovanie jediného dokumentu pod názvom "Niekolko informácií", ktorý neobjasnil fungovanie dohody. 103 Vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 navyse nepotvrdzuje, ze Spojené královstvo bolo jedným z domácich trhov, na ktorom bola ponuka obmedzená neúcastou iných výrobcov, ktorí by boli zmluvnými stranami dohody o zásobovaní rúrok na tieto trhy. Toto vyhlásenie totiz kvalifikuje trh Spojeného královstva ako "ciastocne chránený" v tom zmysle, ze konkurent musel kontaktovat domáceho výrobcu naftovodných potrubí alebo rúrok predtým nez predlozil ponuku, a uvádza, ze toto pravidlo bolo viac-menej dodrziavané. Spolocnost Nippon výslovne popiera, ze sa skontaktovala so spolocnostou Corus predtým, nez predlozila ponuku na relevantnom trhu, a tvrdí, ze Komisia nepredlozila dôkazy preukazujúce opak. V kazdom prípade japonskí zalobcovia tvrdia, ze argumentácia Komisie, na základe ktorej statút polovicnej ochrany britského offshore trhu je zlucitelný s existenciou japonských predajov na tomto trhu, dostatocne neupresnuje, aké záväzky podla nej Japonci so zretelom na tento trh prijali. 104 Pokial ide o tvrdenie Komisie, na základe ktorého vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 predkladá zvlást presvedcivé dôkazy a v prípade potreby môze stacit na skonstatovanie existencie porusenia, spolocnosti Sumitomo a JFE-NKK tvrdia, ze bod 1838 rozsudku Cement, uz citovaného v bode 66 vyssie, o ktorý sa Komisia opiera, sa vztahuje výlucne na súcasné dôkazné materiály. Navyse, z rozsudku Enso-Gutzeit/Komisia, uz citovaného v bode 58 vyssie, je zrejmé, ze priznanie jedného podniku nemôze predstavovat dôkaz, ktorý by bolo mozné pouzit proti inému podniku, pokial toto priznanie nie je podlozené inými dôkazmi (bod 91), a ze tam, kde je takéto priznanie zalozené na presvedcení toho, kto toto vyhlásenie robí, je nutné, aby táto osoba základ tohto presvedcenia vysvetlila, pretoze inak Komisia nemôze takéto vyhlásenie pouzit proti tretím osobám (bod 131). Nakoniec, tvrdenie Komisie, na základe ktorého nie je vhodné skúmat kazdý dôkaz samostatne, je nezlucitelné so stanoviskom Súdu prvého stupna v rozsudku Enso-Gutzeit/Komisia, uz citovanom v bode 58 vyssie, osobitne body 102 a 151 az 153. 105 Vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 nie je navyse potvrdené inými dôkazmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, osobitne dôkazmi týkajúcimi sa rozsahu výrobkov uvedených v clánku 1, zmyslu a rozsahu Základných pravidiel a trvania porusenia. 106 Výrobky na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie a vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996, osobitne rúrky OCTG standard a produktovody "projekt", nie sú totozné s výrobkami uvádzanými v iných dokumentoch, o ktoré sa na úcel potvrdenia tohto stanoviska opiera Komisia, osobitne dokumenty pochádzajúce od spolocnosti Vallourec, ktorej zamestnancom bol pán Verluca v rozhodnom case. Za týchto okolností nemajú tieto dokumenty vzhladom na porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia ziadnu dôkaznú hodnotu. 107 Osobitne poznámky pod názvom "Úvahy o zmluve VAM", "Strategické úvahy" a "Obnovenie zmluvy VAM BSC", poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990 a poznámky pod názvom "Rozhovory s BSC" sa vsetky týkajú rúrok so závitmi so spojením prémium oznacovaných "VAM" a nie standardných rúrok OCTG. 108 Skutocnost, na základe ktorej poznámky pod názvom "Strategické úvahy" odkazujú na "Trh P", ktorým je trh s rúrkami OCTG prémium, ako aj na skutocnost, ze pán Verluca v nom výslovne upresnuje, ze jeho analýza sa nevztahuje na rezanie standardných spojov oznacovaných "Buttress" (strana 15619 spisu Komisie), potvrdzuje tvrdenie japonských zalobcov. Podobne aj odkazy spolocnosti Hunting pod názvom "Rozhovory s BSC" a "iné" súvislosti, sa týkajú rúrok OCTG prémium a nie standardných rúrok OCTG. Autor tejto poznámky zdôraznuje potrebu "neutralizovat Fox", co je spojením prémium patentovaným spolocnostou JFE-Kawasaki. Poznámka pod názvom "Úvahy o zmluve VAM" sa týka hladkých rúr a rúrok OCTG prémium ukoncovaných lokálne, spravidla rúrkami "Fox". Poznámka zo stretnutia z 24. júla 1990 sa týka výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sú podla odôvodnenia 28 bez ohladu na spôsob ich rezania z pôsobnosti napadnutého rozhodnutia výslovne vylúcené. 109 Ziadna z týchto poznámok sa nevztahuje na produktovody. V kazdom prípade tieto poznámky obsahujú iba úvahy a osobné spekulácie zamestnancov spolocnosti Vallourec a odkaz na Základné pravidlá, bez toho, aby ich vysvetlili. Tieto poznámky nijakým spôsobom nedokazujú existenciu rovnakých názorov adresátov napadnutého rozhodnutia a ani nepotvrdzujú vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996. 110 Komisia sa takisto opiera o interné poznámky spolocnosti Vallourec z 27. januára 1994 uvedené na strane 4822 jej spisu pod názvom "Protokol zo stretnutia s JF v Bruseli 25/1". Tento dokument nie je relevantný, pretoze sa týka výlucne rovnobezných závitov a rúrok VLR so závitmi NTM a nie výrobkov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 111 Komisia sa takisto opiera o Poznámku pre predsedov a o dokument "g) Japonci", aj napriek tomu, ze presný rozsah výrobkov, ktoré tieto dokumenty uvádzajú, nie je mozné vymedzit. Tieto dôkazy obsahujú odkazy na iné výrobky, nez sú výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí a vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, akými sú rúrky OCTG z nehrdzavejúcej ocele a zvárané rúrky, ako aj odkazy na výrobky, z ktorých sú niektoré uvedené v napadnutom rozhodnutí a iné zase nie. Z týchto dokumentov je zrejmé, ze analýzy uvedené v týchto dokumentoch sa týkajú predovsetkým trhu s rúrkami OCTG prémium a nie trhu s výrobkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenie Komisie uvedené v bode 10 jej vyjadrenia k návrhu vo veci T-68/00, z ktorého vyplýva, ze Poznámka pre predsedov bola spísaná za predpokladu, podla ktorého boli iba rúrky OCTG a nie rúrky OCTG prémium predmetom dohôd platných v case spísania tohto dokumentu, potvrdzuje, ze "japonská agresia" spomenutá v danom dokumente sa nutne týkala rúrok OCTG standard. 112 Dokument Rozdelujúci klúc sa týka rozsahu výrobkov, ktorý je obmedzenejsí ako rozsah uvedený vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996. Tento dokument sa predovsetkým zmienuje o "otvorenom tendri ocelových rúrok API standard" ("SMLS API OPEN TENDER"). Týka sa preto výlucne trhu s rúrkami OCTG standard, ktoré tvoria predmet otvoreného tendra. Podla vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 japonskí zalobcovia v tejto súvislosti uvádzajú, ze v Európe sa neuskutocnili ziadne velké tendre na výrobky, ktoré uvádza. Trh o ktorý sa opiera dokument Rozdelujúci klúc, teda neexistuje. Japonskí zalobcovia uvádzajú, ze toto tvrdenie zodpovedá podmienkam existujúcim na európskom trhu v danom case a vyvodzujú z toho záver, ze pokial ide o Európu, Rozdelujúci klúc by, nemal ziadny zmysel, ak by sa týkal trhu, ktorý neexistuje. Spolocnost Sumitomo je toho názoru, ze autor dokumentu Rozdelujúci klúc musel spravit chybu, pretoze tento dokument nie je mozné koherentne a racionálne vylozit. Okrem toho sa v Japonsku pocas obdobia trvania porusenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí nikdy tender na rúrky OCTG nekonal. 113 V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, dokument Rozdelujúci klúc sa v ziadnom prípade nevztahoval na produktovody. Komisia v odôvodnení 27 napadnutého rozhodnutia totiz uviedla, ze skratka "API" sa týka rúrok OCTG standard a výklad tohto tvrdenia nemohla v stádiu sporového konania zmenit. Navyse skratky "C/S" a "T/B" pouzité v dokumente Rozdelujúci klúc toto tvrdenie samé potvrdzujú. Nakoniec, normy API v skutocnosti existujú pre vsetky rúrky OCTG a produktovody, takze z tvrdenia Komisie je nutné vyvodit záver, ze sa tento dokument vztahuje aj na výrobky, ktoré v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené. 114 Pokial ide o dôkaznú hodnotu listinných dôkazov, vzhladom na existenciu porusenia japonskí zalobcovia uvádzajú, ze v poznámke pod názvom "Strategické úvahy" odporucil pán Verluca riesenie spocívajúce v uprednostnení skupiny "VAM", na základe ktorej by japonskí výrobcovia mohli slobodne pokracovat v hospodárskej sútazi v oblasti rúrok "VAM" na trhu Spojeného královstva. Táto poznámka je datovaná z obdobia, kedy platili samoobmedzujúce dohody a pocas ktorého nebola existencia systému rozdelenia trhu zakázaná. Podla spolocnosti Sumitomo z toho vyplýva, ze ak by Súd prvého stupna prijal tvrdenie japonských zalobcov týkajúce sa trvania samoobmedzujúcich dohôd (pozri bod 139 a nasl. nizsie), znízilo by to dôkaznú hodnotu vsetkých dokumentov od roku 1990, osobitne rôznych poznámok spolocnosti Vallourec. Tieto dokumenty by nebolo mozné povazovat za prípravné dokumenty ocakávanej dohody, ale skôr za dôkazy dohody existujúcej v case, ked boli spísané. Navyse odkaz na "súcasný systém" v poznámke pod názvom "Rozhovory s BSC" sa výslovne týka Dalekého východu, Juznej Ameriky a Stredného východu a odkaz v tom istom dokumente týkajúci sa "pevnej cenovej politiky pre obchody v Severnom mori", podla ktorého Japonci súhlasili s jeho respektovaním z prípadu na prípad, je v rozpore so zásadou, ktorá zakazuje japonským výrobcom predávat výrobky opísané vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996. Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze pán Verluca je sám autorom poznámky pod názvom "Rozhovory s BSC". 115 Poznámka pod názvom "Úvahy o zmluve VAM" spomína moznost získat "Japoncov na to, aby nezasahovali na trh Spojeného královstva (dalej len "UK") a [umoznit], aby sa problém vyriesil medzi Európanmi", co jasne dokazuje, ze dohoda týkajúca sa trhu Spojeného královstva v marci 1990 neexistovala. Podobne, kedze aj poznámka zo stretnutia z 24. júla 1990 pouzíva podmienovací spôsob pri odkaze na moznost prijat "Vylepsené základné pravidlá", "ktoré by Japoncom zakázali vstúpit na trh UK", z toho vyplýva, ze v júli 1990 dohoda este neexistovala. 116 Dokument "g) Japonci" a Poznámka pre predsedov sú výlucne prípravnými dokumentmi spísanými pravdepodobne zamestnancami spolocnosti Corus so zretelom na stretnutie európskych výrobcov, ku ktorému muselo dôjst pred stretnutím Európsko-japonského klubu v Tokiu 5. novembra 1993. Tieto dokumenty tak nemajú so zretelom na postoj japonských výrobcov ziadnu dôkaznú hodnotu a uz vôbec nie, pokial ide o ich údajnú úcast na dohode, ktorú Komisia uvádza v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Z týchto dokumentov naopak vyplýva, ze japonskí výrobcovia boli na offshore trhu Spojeného královstva agresívnymi konkurentmi a ze výrobcovia Spolocenstva sa s japonskými výrobcami iba pokúsali uzatvorit dohodu, ktorej obsah nie je jasný. Spolocnost Nippon zdôraznuje, ze dokument "g) Japonci" sa výslovne opiera o jej agresivitu na offshore trhu Spojeného královstva. 117 Navyse je systém obmedzenia japonských predajov, ktorý je urcený v Poznámke pre predsedov a v dokumente "g) Japonci", údajne nezlucitelný s výkladom Základných pravidiel uvedených vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, na základe ktorého boli japonskí výrobcovia povinní kontaktovat spolocnost Corus pred tým, nez uviedli svoje výrobky na trh Spojeného královstva. Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze popis Základných pravidiel uvedený v napadnutom rozhodnutí nie je v súlade, ani s dôkazmi uvádzanými Komisiou, ani s výkladom predlozeným v jej vyjadrení k návrhu vo veci T-67/00. Takýto rozpor musí v súlade s ustálenou judikatúrou nutne viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri osobitne rozsudok SIV a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie). 118 Poznámka pre predsedov okrem toho spomína záväzok japonských výrobcov obmedzit "urcité ich dovozy" ("some of their deliveries") na kontinentálny self Spojeného královstva, zatial co odôvodnenia 101 a 102 napadnutého rozhodnutia spomínajú rozdelenie trhu bez nejakých rozdielov. Podla spolocnosti JFE-NKK je v tejto chvíli daný rozpor postacujúci na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrusené. Z dokumentu "g) Japonci" vyplýva, ze japonskí výrobcovia boli v kazdom prípade toho názoru, ze predaje na základe zmlúv boli z celej dohody vylúcené, co okrem iného znizuje dôkaznú hodnotu dokumentu Rozdelujúci klúc, ktorý sa týka, pokial ide o európske trhy, výlucne zmluvnej oblasti. Tvrdenie Komisie, podla ktorého sú tieto dokumenty zalozené na predpoklade, na základe ktorého dohoda zaväzujúca japonských výrobcov nepredávat výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí na onshore trhoch Spolocenstva existovala, nemôze existenciu takejto dohody preukázat v takom rozsahu presnosti a istoty, v akom si to vyzaduje ustálená judikatúra. 119 Pokial ide o poznámku pod názvom "Licencia VAM pre spolocnost Siderca" z 20. júna 1994, uvedenú na strane 15809 spisu Komisie, z ktorej okrem iného vyplýva, ze spolocnost Mannesmann musela celkovo respektovat trh Spojeného královstva, nepotvrdzuje podla japonských zalobcov to, ze súhlasili s tým, ze na európskych trhoch nebudú predávat svoje rúrky. 120 Pokial ide o dokument Rozdelujúci klúc, spolocnost JFE-Kawasaki tvrdí, ze ako dôkaz nie je prípustný, pretoze nie je datovaný a pretoze v nom Komisia neuviedla identitu autora, ani totoznost osoby, ktorá jej ho zaslala, z coho vyplýva, ze zalobcovia nemôzu poznat kontext, v ktorom bol vyhotovený a ani dôvody, pre ktoré bol Komisii odovzdaný. To je po prvýkrát, co Komisia urcila existenciu porusenia proti podnikom na základe neidentifikovaného dokumentu. Tvrdenie Komisie uvedené v odôvodneniach 121 a 122 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je dokument Rozdelujúci klúc prípustný a hodnoverný, pretoze je potvrdený inými dôkazmi, je neopodstatnené, tento dokument je v skutocnosti v rozpore s inými dôkazmi uvedenými v spise, osobitne v základných bodoch skutku, ako to uvádza samotná Komisia v odôvodnení 86 napadnutého rozhodnutia, týkajúcich sa postavenia latinskoamerických výrobcov. Spolocnost JFE-Kawasaki v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok vo veci Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie (bod 72), na základe ktorého je Komisia povinná preukázat existenciu dohody alebo predmetného konania dostatocne presným a zhodujúcim sa spôsobom. 121 Spolocnost JFE-Kawasaki v kazdom prípade súhlasí s ostatnými japonskými zalobcami s tým, ze i za predpokladu, ze bude toto tvrdenie prijaté, nie je dokument Rozdelujúci klúc vierohodným pritazujúcim dôkazom, a to vzhladom na skutocnost, ze nebol dostatocne identifikovaný. Skutocnost, ze tento dokument nie je jediným nepriamym dôkazom, o ktorý sa Komisia na úcel potvrdenia existencie porusenia opiera, ju nezbavuje povinnosti dokázat vierohodnost tohto dokumentu. Dokument Rozdelujúci klúc je navyse v rozpore s vyhlásením pána Verlucu, ktoré je uvedené v dokumente pod názvom "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec" (z 18. decembra 1997 a uvedený na strane 7317 spisu Komisie, bod 1.3) a dokument sa týka otázky, ci latinskoamerickí výrobcovia priaznivo odpovedali na pristúpenie európskych výrobcov na konci roku 1993, co spochybnuje vierohodnost týchto dvoch dôkazných prostriedkov. Navyse, na základe odpovede poskytnutej vedúcim pracovníkom spolocnosti Mannesmann pánom Becherom z 22. apríla 1997 (uvedenej na strane 10989A spisu Komisie) na otázku týkajúcu sa povahy Základných pravidiel polozenú pocas vysetrovania uskutocneného 21. apríla 1997 v spolocnosti Mannesmann (dalej len "odpoved pána Bechera") sa pojem rozdelujúci klúc vztahoval iba na trh tretích krajín. Táto skutocnost je potvrdená v odôvodneniach 101 a 103 napadnutého rozhodnutia. 122 Okrem toho dokument Rozdelujúci klúc neodráza pevnú dohodu, Spolocnost Vallourec v dokumente pod názvom "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec", ktorý sa týka pokusu o zmenu Rozdelujúceho klúca, uviedla, ze samotný dokument predvídal nové stretnutie európskych výrobcov na úcel preskúmania moznosti pouzitia Rozdelujúceho klúca. 123 Z dokumentu Rozdelujúci klúc takisto vyplýva, ze japonskí výrobcovia uplatnili výhradu k tomuto návrhu s tým, ze pôsobnost klúca by mala byt na úcel pokrytia rúrok "ERW OCTG", ktoré sú zváranými ocelovými rúrkami, sirsia. Podla dokumentu Rozdelujúci klúc tak bola Komisia povinná rokovat s japonskými výrobcami rovnakým spôsobom ako s latinskoamerickými výrobcami, proti ktorým zobrala svoje výhrady spät z dôvodu, ze tí rovnako uplatnili výhradu vo vztahu k predlozenému klúcu v rozsahu, v akom sa týkal európskeho trhu, a uvádzajú, ze uskutocnili predaje ocelových rúrok v Európe. Komisia nemôze tvrdit, ze rozdiel v zaobchádzaní medzi japonskými a latinskoamerickými výrobcami je vysvetlený rozsahom predajov uskutocnených latinskoamerickými výrobcami na európskych trhoch, pretoze na podporu tohto tvrdenia nepredlozila ziadne císelné údaje, ktoré by umoznili porovnat dané predaje. Nerovnaké zaobchádzanie je teda neoprávnené a skutocnost, ze Komisia vzala svoje výhrady voci latinskoamerickým výrobcom spät, oslabuje jej zistenie porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka japonských zalobcov. 124 Skutocnost, ze japonskí zalobcovia predali niekolko rúrok na urcitých európskych trhoch, by malo a fortiori postacovat na preukázanie toho, ze dokument Rozdelujúci klúc neodráza existenciu dohody, ktorú podpísali. Na základe tohto dokumentu by totiz nesmeli predávat rúrky na európskom trhu bez toho, aby bol tento zákaz obmedzený akoukolvek výhradou. Navyse, výhrada vyslovená latinskoamerickými výrobcami by z pohladu európskych výrobcov zbavila Rozdelujúci klúc jeho akéhokolvek hospodárskej hodnoty a jeho neskorsie prijatie by tak bolo za týchto okolností iracionálne a teda nepravdepodobné. 125 Pokial ide o vyhlásenie pána Verlucu zo 14. októbra 1996, uvedené na strane 6354 spisu Komisie (dalej len "vyhlásenie pána Verlucu zo 14. októbra 1996"), japonskí zalobcovia tvrdia, ze nie je dôkazom ich úcasti na dohode, o ktorú sa Komisia opiera. Podstatná cast tohto vyhlásenia totiz tvrdí, ze japonskí zalobcovia sa pravdepodobne zúcastnili stretnutí organizovaných v rámci Európsko-japonského klubu, ktoré sa podla vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 týkali iných ako domácich trhov európskych a japonských výrobcov. Podla japonských zalobcov sa stretnutia týkali iba predajov na trhoch tretích krajín, akými sú Cína a Rusko. Neexistuje ziadny dôkaz o tom, ze výsledkom týchto stretnutí bola tajná zmluva uvádzaná Komisiou. Spolocnost Sumitomo vo svojej odpovedi tvrdí, ze dokument "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec", ktorý obsahuje vyhlásenie pána Verlucu z 18. decembra 1997 a vyhlásenie pána Jachiu zo spolocnosti Dalmine, ktoré poskytol prokurátorovi z Bergamo 5. júna 1995 (uvedené na strane 8220c 6 spisu Komisie (dalej len "vyhlásenie pána Jachiu"), vylucuje produktovody "projekt" z rozsahu dohody, pretoze sa namiesto toho týkajú "standardných výrobkov". Pokial ide o výrobky uvedené v Základných pravidlách, existuje teda rozpor medzi vyhlásením pána Verlucu zo 17. septembra 1996 a jeho tvrdením uvedeným v dokumente pod názvom "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec". 126 Spolocnost JFE-Kawasaki takisto uvádza, ze v dokumente "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec pán Verluca uviedol, ze "podla vseobecného pravidla neboli iné offshore trhy, s výnimkou trhov Spojeného královstva, povazované za domáce trhy". Existencia porusenia týkajúca sa offshore trhov tak nie je preukázaná. 127 Vyhlásenie urobené pánom Biasizzom, bývalým zamestnancom spolocnosti Dalmine, prokurátorovi z Bergamo 1. júna 1995, uvedené na strane 8220b 10 spisu Komisie neobsahuje tvrdenie, ze japonskí zalobcovia uzavreli dohodu uvedenú Komisiou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Hoci pán Biasizzo uvádza, ze nezáväznú dohodu ("a gentleman's agreement"), podla ktorej museli zahranicní výrobcovia pocas tendra uviest ceny o 8 az 10 % vyssie ako ceny navrhnuté domácimi výrobcami, v neskorsej výpovedi pod názvom "Poznámky týkajúce sa môjho vyhlásenia" ("remarks concerning my statement"), uvedené na strane 8220b 14 spisu Komisie, vysvetlil, ze zo vsetkých objektívnych ekonomických výhod tak tazil na svojom vnútrostátnom trhu domáci výrobca ocelových rúrok pred zahranicnými výrobcami a ze na medzinárodnú dohodu tak nenarázal [(príloha 15 oznámenia o výhradách (dalej len "OV"), strana 8220b 16]. Tento odkaz na tender nie je navyse zlucitelný s vyhlásením pána Verlucu zo 17. septembra 1996, v ktorom uvádza, ze sa na európskych trhoch tendre nekonali. 128 Medzi vyhlásením pána Biasizza a dokumentom pod názvom Poznámky týkajúce sa môjho vyhlásenia je teda zjavný nesúlad. V kazdom prípade, obidva tieto dokumenty neupresnujú, ktoré výrobky boli dotknuté dohodou, na ktorú odkazujú, a ani jej trvanie. Je teda menej pravdepodobné, ze sa toto vyhlásenie a predmetné komentáre týkajú výrobkov uvedených v napadnutom rozhodnutí, pretoze taliansky trh s ocelovými rúrkami bol v rozhodnom case zameraný skôr na iné výrobky, a to rúrky OCTG prémium a obchodovatelné produktovody. Vyjadrenia pána Biasizza sa navyse, pokial ide o respektovanie casti trhu, týkajú trhov, ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vyhlásenie a komentáre pána Biasizza nie sú v ziadnom prípade vierohodné. Boli urobené pod nátlakom v tom zmysle, ze ich autor mal záujem na vysvetlení iných dôvodov, nez sú nepoctivé praktiky, ktoré tvorili predmet vysetrovania zacatého proti nemu, vdaka ktorým získala spolocnost Dalmine vsetky zmluvy o zásobovaní spolocnosti Agip. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, bol pán Biasizzo v case od zaciatku roka 1992 do konca prvého polroka 1993 zodpovedný výlucne za predaj rúrok OCTG a nie za predaj produktovodov. 129 Spolocnosti Nippon a JFE-Kawasaki v kazdom prípade tvrdia, ze definícia Základných pravidiel uvedená v napadnutom rozhodnutí, osobitne v odôvodneniach 61 a 101, na základe ktorej mali zmluvné strany dohody formálne zakázané predávat svoje výrobky na trhoch svojich konkurentov, nie je zlucitelná s definíciou, ktorá vyplýva z vyhlásenia pána Biasizza, podla ktorej mohli zmluvné strany ponúkat svoje výrobky za ceny vyssie nez domáci výrobcovia. 130 Pokial ide o odpoved poskytnutú spolocnostou Dalmine 4. apríla 1997 (uvedenú na strane 15099 spisu Komisie) na otázku polozenú úradníkmi Komisie pocas vysetrovania v jej podnikoch (dalej len "odpoved spolocnosti Dalmine zo 4. apríla 1997"), ci zobrala do úvahy zmluvy, ktoré uzatvorila s japonským priemyslom, tieto zmluvy sa vztahovali na trhy, ktoré sú mimo Európskeho spolocenstva, akým je ruský trh. Okrem toho, táto poznámka uvádza, ze pojem Základné pravidlá môzu odrázat situáciu v oblasti bezsvíkových ocelových rúr Spolocenstva od roku 1986/1987 a takisto spomínané nekontrolované dovozy rúr z iných geografických oblastí v tomto období. V kazdom prípade, z tohto dokumentu vyplýva, ze osoby, ktoré riadili spolocnost Dalmine ku dnu tohto vyhlásenia, nemali znalost o tom, co sa stalo vo februári 1996 a ze táto spolocnost vo svojich spisoch neuviedla ziadne materiály, ktoré by dosvedcili existenciu stretnutí s japonskými a európskymi výrobcami. Tieto skutocnosti boli potvrdené v odpovedi spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997 na list, ktorý jej Komisia adresovala na základe clánku 11 nariadenia c. 17 a ktorá je uvedená na strane 15162 spisu Komisie (dalej len "odpoved spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997"). Odpoved spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997 je v rozpore s vyhlásením pána Biasizza a jeho komentármi v tom zmysle, ze z týchto dokumentov vyplýva, ze jedine trhy mimo Spolocenstva boli predmetom diskusií v rámci Európsko-japonského klubu a ze vývozy rúrok do Európskeho spolocenstva boli obmedzené, ale nie zakázané. V tejto súvislosti spolocnost Sumitomo tvrdí, ze odpoved spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997 je zalozená na spomienkach urcitého pána R., ktorý ako zdroj svojich spomienok uviedol urcité rozhovory s pánom Biasizzom, ktorý sa týchto stretnutí takisto zúcastnil. 131 Japonskí zalobcovia tvrdia, ze vzhladom na dokument Systém pre ocelové rúrky, ktorý je obsiahnutý v spise Komisie, no nie je uvedený v napadnutom rozhodnutí, boli vztahy medzi európskymi výrobcami upravené Základnými pravidlami. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, sa dokument neobmedzoval na skúmanie následkov stiahnutia sa spolocnosti Corus z trhu s bezsvíkovými rúrkami. 132 Pokial ide o odpoved pána Bechera, japonskí zalobcovia tvrdia, ze na základe jeho vlastného vyhlásenia pán Becher nepoznal skutocnosti, ktoré komentoval, co Komisia nespomenula, ked uvádzala toto vyhlásenie v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia. Jeho dôkaz preto nemá silnú dôkaznú hodnotu a podla spolocnosti JFE-NKK je neprípustný (rozsudok Rhône-Poulenc/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, a návrhy sudcu Vesterdorfa vykonávajúceho funkciu generálneho advokáta v tejto veci, body 955 az 957). Komisia nemôze navyse túto odpoved pána Bechera povazovat za vierohodný dôkaz existencie dohody uzavretej medzi európskymi a japonskými výrobcami, pretoze zároven popiera existenciu dohody, ktorej cielom bolo respektovanie domáceho trhu kazdého európskeho výrobcu. Vyhlásenie pána Bechera, ktoré popiera existenciu dohody o rozdelení trhu medzi európskymi výrobcami, je v rozpore s dokumentom Systém ocelových rúrok, ktorý je podla pána Bechera chybný. Táto odpoved je takisto v rozpore s vyhlásením pána Verlucu zo 17. septembra 1996 a s odpovedou spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997. 133 Pokial ide o odpoved spolocnosti Corus z 31. októbra 1997 na ziadost Komisie o poskytnutie informácie (uvedenú na strane 11932 spisu Komisie, dalej len "odpoved spolocnosti Corus"), podla ktorej boli domáce trhy vyhradené domácim výrobcom, japonskí zalobcovia tvrdia, ze spolocnost Corus vo svojom liste z 30. marca 1999 adresovaného Komisii (príloha C.5 k zalobe vo veci T-68/00, dalej len "list z 30. marca 1999"), jasne uviedla, ze ani jedno z jej vyhlásení nesmie byt vykladané v tom zmysle, ze medzi európskymi a japonskými výrobcami bola uzavretá dohoda. V odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého sa list z 30. marca 1999 týka konania o zváraných rúrach, japonskí zalobcovia tvrdia, ze vyhlásenie, ktoré je uvedené v tomto liste, bolo urobené spolocnostou Corus v tom istom znení v rámci konania o bezsvíkových rúrkach. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého je postavenie spolocnosti Corus paradoxné, spolocnost Nippon tvrdí, ze je to naopak Komisia, ktorá sa pokúsa opierat sa o obsah tvrdenia spolocnosti Corus, ktorá to vylúcila. Spolocnosti JFE-Kawasaki a Sumitomo tvrdia, ze údajné priznanie spolocnosti Corus je v kazdom prípade vágne a nejednoznacné. Spolocnost Sumitomo okrem toho zdôraznuje, ze jedinými výrobkami uvedenými v odpovedi spolocnosti Corus sú výrobky OCTG. Tvrdí, tak ako aj spolocnost JFE-NKK, ze odpoved spolocnosti Corus sa týkala iba trhov mimo Spolocenstva. 134 Podla japonských zalobcov mali európski výrobcovia záujem na "obmedzení skôd", inter alia, priznaním existencie dohody s japonskými výrobcami v nádeji odpútat pozornost Komisie od skutocného významu Základných pravidiel, ktoré mali za ciel rozdelenie európskeho trhu medzi európskych výrobcov, porusenia ovela závaznejsieho ako porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a ktorého uznanie by malo pre týchto európskych výrobcov za následok ulozenie ovela vyssích pokút. Táto teória je potvrdená skutocnostou, ze stratégia prijatá spolocnostou Vallourec spocíva v informovaní Komisie o existencii dohody s japonskými výrobcami, ktorá jej umoznila dosiahnut 40 % znízenie pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade nedostatocnej spolupráce a ktorá jej tiez umoznila vyhnút sa tomu, aby jej Komisia ulozila dodatocnú pokutu vzhladom na porusenie týkajúce sa hladkých rúr uvedených v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Podobne aj spolocnost Dalmine dosiahla 20 % znízenie jej ulozenej pokuty. Dôkaz predlozený Komisiou v napadnutom rozhodnutí - osobitne vyhlásenie pána Verlucu - by mal byt vzhladom na tieto okolnosti zohladnený. Ohlad by sa mal brat tiez na skutocnost, ze spolocnost Vallourec nepodala proti napadnutému rozhodnutiu zalobu a ze spolocnost Dalmine nepoprela skutocnosti, na ktorých je rozhodnutie zalozené. Spolocnost Sumitomo tvrdí, ze vsetky vyhlásenia, o ktoré sa Komisia opiera, osobitne vyhlásenia pána Verlucu, pána Bechera a pána Biasizza, boli urobené po rozhodnom case, a dodáva, ze v prípade rozporu by bolo potrebné pred dokumentmi uvedenými v predmetných vyhláseniach uprednostnit tie dôkazy, ktoré sú uvedené v dokumentoch pochádzajúcich z obdobia porusenia, osobitne dokument Rozdelujúci klúc. 135 Spolocnost Nippon tvrdí, ze v rozpore s tým, co je uvedené v odôvodnení 131 napadnutého rozhodnutia, výslovne odpovedala tak vo svojej písomnej odpovedi na OV, ako aj pocas vypocúvania pred Komisiou, na tvrdenie, na základe ktorého dokumenty uvedené v odôvodneniach 62 az 67 a 100 napadnutého rozhodnutia odhalujú existenciu a obsah dohody uvedenej v clánku 1. Spolocnost Nippon, okrem toho popiera tvrdenie uvedené v odôvodnení 131 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého japonské podniky priznali, ze neboli schopné poskytnút ziadne upresnujúce informácie týkajúce sa stretnutia Európsko-japonského klubu, v odpovedi na otázku polozenú pocas vypocúvania odpovedala, ze stretnutia medzi európskymi a japonskými výrobcami sa uskutocnili, ale ze ich cielom bola koordinácia predajov na ruských a cínskych vývozných trhoch. 136 Pokial ide o trvanie porusenia, dátumy uvedené vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996 sú neurcité. Komisia preto dostatocne právne nepreukázala trvanie údajného porusenia. 137 Pokial ide o rok 1997 ako o rok, pocas ktorého mal byt podla pána Verlucu zacatý obchod ("échanges"), japonskí zalobcovia uvádzajú dve hlavné výhrady. 138 Po prvé uvádzajú, ze francúzsky výraz "échanges" (obchod) je dost vágny a ze bol prelozený do anglictiny v poznámke pod ciarou 10 napadnutého rozhodnutia ako výraz "trade". Toto je v rozpore s posúdením Komisie uvedeným v odôvodnení 108 v tom zmysle, ze ide o stretnutia medzi stranami protiprávnej dohody. 139 Po druhé, japonskí zalobcovia tvrdia, ze pokial ide o obdobie pred rokom 1990, Komisia uznala, ze samoobmedzujúce dohody predstavovali pre japonských výrobcov prekázku v predaji ich výrobkov na trhoch Európskeho spolocenstva. Z vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 vyplýva, ze protiprávna dohoda medzi japonskými a európskymi výrobcami nahradila samoobmedzujúcu dohodu uzavretú na vládnej úrovni roku 1990 alebo roku 1991. Japonskí zalobcovia tvrdia, ze vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 nepotvrdzuje tvrdenie Komisie týkajúce sa dátumu zacatia porusenia. Komisia si tak nesplnila svoju povinnost, podat dostatocne presný a zhodujúci dôkaz týkajúci sa trvania porusenia (rozsudok CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 20). 140 Navyse, aj za predpokladu, ze by obchod ("échanges") medzi výrobcami, ktorí sa údajne dopustili porusenia od roku 1977, bol dostatocne právne preukázaný, Komisia spravila chybu pri stanovení dlzky trvania porusenia, kedze samoobmedzujúce dohody ES - Japonsko skoncili 31. decembra 1990 a nie 31. decembra 1989. Táto skutocnost je potvrdená dôkazmi pripojenými k zalobám japonských zalobcov, osobitne vo výnatku z Bielej knihy o medzinárodnom obchode zverejnenej japonským ministerstvom priemyslu a obchodu (dalej len "MITI") 25. júna 1991, z ktorého vyplýva, ze samoobmedzujúce dohody zostali pocas roku 1990 v platnosti. Na základe japonskej legislatívy bola MITI daná právomoc, ktorá mu umoznuje donútit japonských výrobcov ocelových rúrok, aby respektovali podmienky samoobmedzujúcich dohôd. Pri výkone tejto právomoci vyzvalo MITI sest japonských spolocností vrátane japonských zalobcov, aby uzavreli samoobmedzujúce dohody, ktoré potom MITI ratifikovalo. Japonskí zalobcovia na podporu svojho tvrdenia predlozili dokumentáciu spísanú v Japonsku a týkajúcu sa predlzenia tejto dohody do roku 1990, a to dohodu o predlzení, ktorú schválilo MITI 28. decembra 1989, a list s oznámením pre MITI, ktorý vysvetloval dôvody, pre ktoré bolo potrebné dohodu predlzit. Tiez spolocnost Nippon predlozila návrh rozhodnutia svojho predstavenstva a kópiu súhlasu predstavenstva s predlzením dohody medzi japonskými výrobcami do 31. decembra 1990. 141 Spolocnosti Nippon a JFE-Kawasaki vo svojich odpovediach vyjadrili pocudovanie nad tým, ze Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu neuviedla dátum, ku ktorému mala byt samoobmedzujúca dohoda skoncená, zatial co sama bola stranou medzivládnej dohody, ktorá bola jej základom. Za týchto okolností nie je vierohodné, ze Komisia nepoznala dohodu uzavretú medzi japonskými výrobcami. Spolocnost Nippon ziada Súd prvého stupna, aby vyzval Komisiu na to, aby upresnila dátum, ku ktorému samoobmedzujúce dohody skoncili. Navyse, dvaja vyssie spomínaní zalobcovia a spolocnosti Nippon a JFE-Kawasaki, spolu so spolocnostou JFE-NKK, tvrdia, ze takú zmenu, ako je skoncenie samoobmedzujúcich dohôd s Japonskom, by Komisia uviedla vo svojej XXIV. vseobecnej správe o cinnostiach Európskych spolocenstiev za rok 1990, ak by k tomu v tomto roku doslo. Táto správa naopak uvádza, ze pravidlá urcujúce dovozy oceliarskych výrobkov zostali v porovnaní s rokom 1989 nezmenené (bod 840 správy). 142 Za týchto okolností je zrejmé, ze by Komisia neurcila existenciu porusenia roku 1990, ak by nespravila faktickú chybu uvádzanú zalobcami. 143 Pokial ide o dátum skoncenia údajného porusenia, japonskí zalobcovia uvádzajú, ze zistenie Komisie, podla ktorého porusenie skoncilo roku 1995, je zalozené jedine na vágnom vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, na základe ktorého "bol obchod ukoncený pred nieco viac nez jedným rokom". Dokument Rozdelujúci klúc sa týka obdobia, ktoré skoncilo v marci 1994, a neexistuje ziadny dôkaz o stretnutí Európsko-japonského klubu po tomto dátume. Na porusenie je preto potrebné prihliadat, ako keby bolo skoncilo nie neskôr ako prvý polrok roku 1994. Spolocnosti Sumitomo a Nippon v tejto súvislosti tvrdia, ze dokument Rozdelujúci klúc môze preukázat jedine trvanie porusenia pocas jedného roka od roku 1993 do marca 1994. Kedze vo vyhlásení pána Bechera je uvedený odkaz na skutocnost, ze údajná dohoda existovala pred 1. aprílom 1995, nie je dokument, o ktorý sa Komisia v odôvodnení 97 napadnutého rozhodnutia s cielom preukázat trvanie porusenia opiera, v tomto ohlade relevantný, kedze ide o dátum, ku ktorému sa autor tohto vyhlásenia stal generálnym riaditelom spolocnosti Mannesmann. Zistenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého porusenie pokracovalo pocas roku 1995, je v rozpore s dôkazmi, o ktoré sa opiera. Je preto nutné napadnuté rozhodnutie zrusit, a to prinajmensom v casti, v ktorej je urcenie trvania porusenia podlozené nedostatocnými dôkazmi. 144 Komisia predovsetkým tvrdí, ze postup japonských zalobcov spocívajúci v oddelení kazdého dôkazu od jeho kontextu a jeho podrobenie sa celkovej právnej analýze je neúcinné na úcely skúmania vsetkých hmotnoprávnych prvkov, ktoré ak sú zanalyzované v ich faktickom kontexte, dokazujú existenciu porusenia (pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 103). Komisia uvádza, ze v rozsudku Cement, uz citovanom v bode 66 vyssie, Súd prvého stupna rozhodol, ze na úcel posúdenia dôkaznej hodnoty dokumentu je potrebné overit vierohodnost tvrdenia, ktoré je v nom uvedené, a osobu, od ktorej dokument pochádza, okolnosti, za akých bol vypracovaný, a jeho adresáta a po druhé je potrebné brat zretel na to, ci jeho obsah je rozumný a vierohodný (bod 1838 rozsudku). 145 V danom prípade tvrdenie, na základe ktorého Základné pravidlá, o ktoré sa rôzne dôkazy opierajú, popisujú skôr stav veci nez dohodu o rozdelení trhu, je nepravdepodobné. Tieto písomné dôkazy nepotvrdzujú skutocnost, podla ktorej upravovali Základné pravidlá iba vztahy medzi európskymi výrobcami. Komisia upresnuje, ze v napadnutom rozhodnutí neopomenula vnútorné hladisko Spolocenstva a ze jej opis porusenia uvedený v odôvodnení a v clánku 1 preto neznamená, ze len japonskí výrobcovia nesmeli predávat svoje výrobky v Európe, ale tiez ze európski výrobcovia nesmeli predávat svoje výrobky na domácich trhoch ostatných európskych výrobcov. 146 Komisia osobitne popiera tvrdenie spolocnosti JFE-NKK, podla ktorého sa Základné pravidlá a Vylepsené základné pravidlá týkajú racionalizácie oceliarskeho priemyslu Spolocenstva a nie nejakej protiprávnej dohody. Dokument Systém pre ocelové rúrky a osobitne stretnutie zo 6. októbra 1992, ktoré je v nom uvedené, sa týkali procesu racionalizácie financovaného státnou pomocou, ktorý bol schválený Komisiou na základe clánku 87 ES. 147 Pokial ide o vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996, dospela Komisia k záveru, ze tomuto vyhláseniu je potrebné prikladat osobitný význam, pretoze jeho autor bol predsedom predstavenstva spolocnosti Vallourec Oil & Gas a mal priamu znalost o aktivitách Európsko-japonského klubu. Zúcastnil sa, ako to uvádza vo svojom vyhlásení, mnohých polrocných stretnutí tohto klubu (pozri bod 23 vyssie). Komisia sa opiera o vseobecnú zásadu, podla ktorej musia byt vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami ich autora, pri hodnotení dôkazov povazované za preukázané. Tvrdí, ze v danom prípade vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 bolo v rozpore so záujmami spolocnosti Vallourec, ktorú zastupoval pán Verluca, a to tým, ze Komisia zacala vysetrovanie proti tejto spolocnosti. 148 Pokial ide o tvrdenie, ze vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 nie je potvrdené ziadnym dôkazom, pokial ide o vsetky osobitné aspekty porusenia, osobitne aspekt týkajúci sa definície Základných pravidiel, Komisia tvrdí, ze vzhladom na bod 1838 rozsudku Cement, uz citovanom v bode 66 vyssie, neexistuje ziadna zásada v právnom systéme Spolocenstva, ktorá by bránila Komisii, aby sa pri urcení porusenia clánku 81 ES odsek 1 opierala o jediný dôkaz. 149 Vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 je v kazdom prípade potvrdené inými v spise uvedenými dôkazmi, osobitne dokumentmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 161 a nasl. nizsie). i ked väcsina týchto dôkazov nedefinuje Základné pravidlá ako také a neupresnuje ich obsah, je tomu tak preto, lebo zmysel a úcel pravidiel bol zrejmý tak autorom týchto dokumentov, ako aj ich adresátom. 150 Komisia navyse jasne popiera tvrdenie, na základe ktorého výraz "échanges" uvedený vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996 neodkazuje na stretnutia a uvádza, ze preklad tohto výrazu uvedený v poznámke pod ciarou 10 anglickej verzie napadnutého rozhodnutia je nesprávny. 151 Pokial ide o prípustnost dokumentu Rozdelujúci klúc ako dôkazu, Komisia tvrdí, ze vzhladom na ustálenú judikatúru je pojem neprípustnosti dôkazu v právnom systéme Spolocenstva pouzívaný len velmi obmedzene. Ako uviedol sudca Vesterdorf vo svojich návrhoch súvisiacich s rozsudkom Rhône-Poulenc/Komisia, uz citovanom v bode 56 vyssie, základnou zásadou je zásada volného hodnotenia dôkazov. 152 Pokial ide o dosah dokumentu Rozdelujúci klúc, je potrebné pripomenút, ze výraz "API" sa môze týkat standardných rúrok OCTG a produktovodov "projekt", kedze existujú standardy API pre tieto dva druhy výrobkov (pozri prílohu vyjadrenia k návrhu vo veci T-78/00). V odpovedi na tvrdenie, podla ktorého na základe vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 trh uvedený v dokumente Rozdelujúci klúc neexistoval, Komisia tvrdí, ze pokial by tomu tak bolo, neexistoval by dôvod zahrnút Európu do navrhovaného Rozdelujúceho klúca, k comu vsak doslo. 153 Pokial ide o Poznámku pre predsedov, Komisia uvádza, ze bola spísaná spolocnostou Corus, ale ze spolocnost Mannesmann ju musela predlozit predsedom predstavenstiev oceliarskych spolocností, ako je to potvrdené rukou napísaným odkazom na prvej strane, na ten úcel, ze bude prezentovaná "HN" (ktorým je Hans Nolte zo spolocnosti Mannesmann) a ze spolocnost Vallourec potvrdila jej obsah. Tento dokument tak vyjadruje spolocné stanovisko týchto troch európskych výrobcov. 154 V odpovedi na tvrdenie, ze latinskoamerickí výrobcovia boli zvýhodnovaní, Komisia uvádza, ze existuje priamy dôkaz o tom, ze sa japonskí výrobcovia zúcastnili porusenia, ktorým je okrem iných aj dokument Rozdelujúci klúc, ktorý je uvedený, inter alia, vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996 a 14. októbra 1996. Toto vsak nie je prípad, pokial ide o latinskoamerických výrobcov. 155 Pokial ide o vyhlásenie pána Biasizza, Komisia popiera tvrdenie japonských zalobcov, na základe ktorého pán Biasizzo vzal svoje tvrdenie týkajúce sa existencie medzinárodnej dohody o rozdelení trhu v tomto dokumente spät, a osobitne uvádza casti tohto dokumentu, v ktorých pán Biasizzo uvádza nevyhnutnost úzkej spolupráce so vsetkými ostatnými výrobcami a nové pravidlá a spôsoby konania. 156 Komisia dospela k záveru, ze odpoved spolocnosti Dalmine zo 4. apríla 1997 obsahuje urcité odhalenia týkajúce sa predmetnej dohody, ale ze v ostatnom sa sústreduje na obmedzenie jej následkov, a za týchto podmienok nemôze vyvrátit jasné a výslovné vyhlásenia bývalého zamestnanca tejto spolocnosti. Pokial ide o dokument Systém ocelových rúrok, skutocnost ze sa tento dokument, na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov, osobitne na základe vyhlásení pána Verlucu a pána Biasizza, opiera len o európske trhy, je vysvetlená skutocnostou, ze má, ako to naznacuje samotný názov tohto dokumentu, popisovat situáciu európskych výrobcov. 157 Nakoniec, pokial ide o informácie uvedené vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, týkajúce sa trvania dohody, Komisia tvrdí, ze jej presné trvanie je relevantné len do tej miery, pokial ovplyvnuje výsku pokuty. Pokial ide o obdobie medzi rokmi 1977 a zaciatkom roku 1990, Komisia pripomína, ze na úcely stanovenia pokuty nebrala toto obdobie do úvahy, ale ze z vyhlásenia pána Verlucu je zrejmé, ze dohoda bola platná pocas celého tohto obdobia. 158 Pokial ide o dátum zaciatku porusenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, Komisia uvádza, ze vzhladom na existenciu samoobmedzujúcich dohôd porusenie v období medzi rokmi 1977 a koncom roku 1989 neuznala. Jednoducho vyhlásila, ze na porusenie v období medzi rokmi 1977 a koncom roka 1989 sa nebude prihliadat. 159 V odpovedi na tvrdenie vychádzajúce zo skutocnosti, podla ktorej zostal rezim dovozu oceliarskych výrobkov na základe XXIV. Vseobecnej správy o cinnostiach Európskych spolocenstiev za rok 1990 vo vztahu k roku 1989 nezmenený, Komisia tvrdí, ze aj ked XXV. správa za rok 1991 uvádza to isté, zalobcovia netvrdia, ze samoobmedzujúce dohody zostali platné pocas roka 1991. 160 Zaloby japonských zalobcov a dokumenty k nim pripojené navyse iba preukazujú, ze zalobcovia uzavreli dohodu s japonskými orgánmi na obmedzenie ich vývozu do konca roka 1990. Japonskí zalobcovia ziadnym spôsobom nepreukázali, ze táto dohoda odráza predlzenie samoobmedzujúcich dohôd uzavretých európskou Komisiou a japonskou vládou na medzinárodnej úrovni. Komisia hladala vo svojich archívoch, no nenasla ziadny údaj o údajnom obnovení samoobmedzujúcej dohody do roku 1990. 161 V kazdom prípade je tvrdenie japonských zalobcov týkajúce sa dátumu zacatia porusenia zalozené na predpoklade, ze samoobmedzujúce dohody im zakázali vyvázat ich rúrky do Spolocenstva. Komisia tento predpoklad namieta z toho dôvodu, ze táto dohoda urcila sériu kvót pre japonských výrobcov. 162 Pokial ide o dátum skoncenia porusenia, Komisia tvrdí, ze pán Verluca vo svojom vyhlásení zo 17. septembra 1996 uviedol, ze dohoda skoncila pred viac nez jedným rokom. Stanovisko uvedené vo vyhlásení pána Bechera, podla ktorého dohoda existovala "pred 1. aprílom 1995", je zhodné s týmto tvrdením. Cast pokuty prisudzovaná dlzke dohody bola stanovená na základe toho, ze dohoda bola platná do roku 1990 do roku 1994 vrátane, a teda informácia poskytnutá pánom Verlucom je na preukázanie trvania uvedeného porusenia viac nez postacujúca. Skutocnost, ze dokument Rozdelujúci klúc sa týka iba stretnutí Európsko-japonského klubu do marca 1994, ziadnym spôsobom nepreukazuje, ze dohoda bola k tomuto dátumu skutocne ukoncená. Tretia cast prvého zalobného dôvodu: nesprávne posúdenie rozsahu porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia 163 Podla japonských zalobcov teória, ktorú uviedla Komisia v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia a na základe ktorej bolo cielom porusenia uvedeného v clánku 2 zachovanie chráneného statusu na britskom trhu prostredníctvom Základných pravidiel s pomocou Vylepsených základných pravidiel je v podstate nepravdepodobná. Tvrdia, ze spolocnost Corus nemala v úmysle stiahnut sa z trhu standardných rúrok OCTG a produktovodov "projekt" v Spojenom královstve len preto, ze zastavila výrobu hladkých rúr v Clydesdale. Pokracovala vo svojich aktivitách na tomto trhu, na ktorom nadalej predávala výrobky, aj ked so spolocnostami Vallourec, Dalmine a ani so spolocnostou Mannesmann neuzavrela dohodu o zásobovaní hladkých rúr. V kazdom prípade, japonskí zalobcovia odkazujú na svoje tvrdenie, podla ktorého im prítomnost spolocnosti Corus na britskom trhu so závitovými rúrkami OCTG produktovodmi nikdy nebránila, aby na casti offshore trhu silne sútazili. Spolocnost JFE-NKK v tomto zmysle tvrdí, ze podla stanoviska Komisie bolo na úcel nahradenia spolocnosti Corus na trhu Spojeného královstva potrebné nájst britského výrobcu, ktorý vyrába vlastné hladké rúry a ktorý ich potom sám závituje, co vsak nebol tento prípad. Porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia preto nemohlo trvat po roku 1990, kedze spolocnost Corus výrobu ocelových rúrok pocas tohto roku zastavila. 164 Spolocnost Sumitomo takisto tvrdí, ze by bolo nesprávne domnievat sa, ze druhé porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia predstavovalo iba prostriedok na uskutocnenie porusenia uvedeného v clánku 1, na ktorom sa japonskí zalobcovia údajne zúcastnili, iba ak by uskutocnenie tohto druhého porusenia nebolo nevyhnutným a nutným dôsledkom prvého porusenia. Dôkaz predlozený Komisiou nijakým spôsobom tento záver neodôvodnuje a takisto nepreukazuje, ze japonskí výrobcovia o tejto nezávislej dohode vedeli. V rozpore s tým, co v odôvodnení 94 napadnutého rozhodnutia tvrdí Komisia, dokument Rozdelujúci klúc nemá, pokial ide o restrukturalizáciu európskeho priemyslu, ziadnu dôkaznú hodnotu. Kedze z vyssie zanalyzovaných poznámok spolocnosti Vallourec, osobitne z poznámky Strategické úvahy, navyse vyplýva, ze dohody medzi európskymi výrobcami týkajúce sa hladkých rúr boli spolocnostou Vallourec posudzované v kontexte jej technológie rezania závitov prémium, nazývanej VAM, nemôze Komisia tvrdit, ze sa tieto dohody týkali rúrok OCTG standard a produktovodov "projekt". 165 Spolocnosti Nippon, JFE-Kawasaki a JFE-NKK vo svojich odpovediach uvádzajú, ze odkaz v poznámke zo stretnutia z 24. júla 1990 na "posilnenie EHS", ktorý viedol k Vylepseným základným pravidlám, sa vztahoval na vstup smernice Rady 90/531 do platnosti roku 1990. V prípade britského trhu musela táto smernica nahradit vnútrostátny preferencný systém uplatnovaný prostredníctvom OSO preferencným systémom Spolocenstva, ktorý by výrobcom Spolocenstva umoznil získat trhy za podmienky, ze ich ceny nebudú vyssie nez ceny výrobcov mimo Spolocenstva o viac nez 3 %, co vysvetluje narázku v poznámke zo stretnutia z 24. júla 1990 na moznost, ze "roku 1993 OSO prizná európskym výrobcom 3 % výhodu, ktorá je priznaná výrobcom UK" ("grant European producers the 3 % preference which it currently grants to UK producers"). Po zatvorení továrne v Clydesdale sa tak spolocnost Corus na úcel vyuzívania výhody Spolocenstva musela zásobit hladkými rúrami od európskych výrobcov. Táto okolnost vysvetluje skutocnost, preco si vybrala tento zdroj zásobovania hladkých rúr. Podobne aj spolocnost Vallourec, ktorá pripravila nový systém zásobovania spolocnosti Corus, mala záujem na zachovaní postavenia spolocnosti Corus na offshore trhu Spojeného královstva s rúrkami OCTG prémium, kedze mala licenciu na technológiu VAM pouzívanú spolocnostou Corus. 166 V tejto súvislosti je z poznámky Strategické úvahy zrejmé, ze spolocnost Vallourec mala v úmysle ohrozit spolocnost Corus odnatím tejto licencie VAM, aby sa vyhla tomu, ze táto spolocnost bude kupovat hladké rúry od spolocností Nippon a JFE-Kawasaki. Dvojstranné zmluvy o zásobovaní hladkými rúrami uzavreté medzi spolocnostou Vallourec a ostatnými výrobcami hladkých rúr na jednej strane a spolocnostou Corus na strane druhej tak vyplývajú z obchodného záujmu európskych výrobcov zvýsit svoje vlastné predaje hladkých rúr. Podla tvrdenia japonských zalobcov neexistoval ziadny dôvod na to, aby toto rozdelenie trhu s hladkými rúrami medzi európskych výrobcov malo byt posilnené dohodou s japonskými výrobcami. 167 V kazdom prípade je tazké chápat zmluvy o zásobovaní hladkými rúrami uzavreté spolocnostou Corus s kazdým z troch ostatných európskych výrobcov, ktoré skoncili medzi rokmi 1997 a 1999, ako uskutocnenie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pretoze toto porusenie pokracovalo prinajmensom do roku 1995. 168 V tomto smere je relevantné vyssie uvedené tvrdenie japonských zalobcov, na základe ktorého Komisia nesprávne zanalyzovala dokumenty odkazujúce na Základné pravidlá a osobitne v danom kontexte Vylepsené základné pravidlá. 169 Nakoniec japonskí zalobcovia tvrdia, ze v skutocnosti majú právny záujem na spochybnení tvrdenia Komisie uvedeného v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, kedze jedným z následkov tohto tvrdenia je, ze Komisia ulozila európskym a japonským výrobcom rovnakú pokutu, a to aj napriek skutocnosti, ze európski výrobcovia sa zúcastnili dvoch porusení a japonskí výrobcovia len jedného. 170 Komisia tvrdí, ze z poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990 je zrejmé, ze európski výrobcovia verili, ze musia prijat opatrenia, aby zabránili tomu, ze následkom zatvorenia továrne spolocnosti Corus v Clydesdale uz britský trh nebude chráneným domácim trhom v zmysle Základných pravidiel. Podla odôvodnenia Komisie uvedeného v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia doslo k poruseniu uvedenému v clánku 2 preto, aby spolocnost Corus zostala "domácim" výrobcom v zmysle dohody, ako je to opísané v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia. 171 Komisia usudzuje, ze japonskí zalobcovia nemajú ziadny právny záujem popriet zistenia týkajúce sa porusenia, ktoré sú prisudzované iným stranám v clánku 2. Nie je nutné, aby boli stranami v porusení, ktoré malo slúzit spôsobom uvedeným v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia na posilnenie porusenia smerujúceho proti nim, ktoré je uvedené v clánku 1. Je preto bezvýznamné, ci spolocnost Sumitomo nemohla o existencii dohôd uvedených v clánku 2 napadnutého rozhodnutia vediet, ako sama tvrdí, alebo ze toto porusenie skoncilo neskôr nez porusenie uvedené v clánku 1. 172 Nakoniec, aj keby japonskí zalobcovia mohli právne namietat tvrdenie Komisie týkajúce sa zmeny Základných pravidiel na Vylepsené základné pravidlá, toto v ziadnom prípade nespochybnuje hlavné zistenie Komisie, a to existenciu Základných pravidiel. Tvrdenie, ze odkazy na Vylepsené základné pravidlá sa týkajú vstupu smernice 90/531 do platnosti, je vzhladom na mnozstvo listinných dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí, osobitne poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990, nepravdepodobné. b) Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné poznámky 173 Po prvé, pokial ide o hodnotenie dôkazov porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je potrebné uviest, ze Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré uvádza, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby dostatocne právne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 58, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 86). 174 Navyse v konaní o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES má sudca Spolocenstva preskúmat iba zákonnost napadnutého aktu. 175 Obmedzené postavenie sudcu tak v prípade zaloby o neplatnost, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ktoré ukladá pokuty jeho adresátom, spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné materiály, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie daného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 891). 176 Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze na podporu napadnutého rozhodnutia predlozit nové dôkazy preukazujúce porusenie, ktoré nie sú v tomto rozhodnutí uvedené. Predsa vsak v rozsahu, v ktorom sa zalobcovia na základe iných dokumentov, ktoré predlozili Súdu prvého stupna, snazia preukázat, ze tvrdenie Komisie je z právneho hladiska nesprávne, je Komisia oprávnená odpovedat na ich tvrdenia prostredníctvom odpovedí na predmetné dokumenty. 177 Ak vsak existuje pochybnost, musí byt táto pochybnost daná v prospech podnikov obvinených z porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok United Brands/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 265). Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci konania o zrusenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. 178 V takejto situácii je nutné brat ohlad na zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv (EDLP), ktorá je jednou zo základných práv, ktoré sú, okrem iného, potvrdené preambulou Európskeho jednotného aktu a clánkom 6 ods. 2 Zmluvy o zalození Európskej únie, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s 1), ktoré sú na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora chránené v rámci právneho poriadku Spolocenstva. So zretelom na povahy daných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti ukladaných sankcií sa aplikuje zásada prezumpcie neviny osobitne v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo k pravidelne sa opakujúcim platbám (pozri v tomto zmysle osobitne rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva z 21. februára 1984, Öztürk, séria a c. 73, a z 25. augusta 1987, Lutz, séria a c. 123-A, a rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 179 Ako to japonskí zalobcovia správne uvádzajú, Komisia je na úcel odôvodnenia tvrdenia, ze k poruseniu doslo, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 20; Celulóza II, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 157; SIV a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 193 az 195, 198 az 202, 205 az 210, 220 az 232, 249, 250 a 322 az 328, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 43 a 72). 180 Predsa je potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, body 768 az 778, a osobitne bod 777, potvrdený v predmetnom bode Súdnym dvorom na základe odvolania v jeho rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 513 az 523). 181 Tiez je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na základe znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané napriek ich úcinku, ak majú protisútazný ciel (pozri osobitne rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 123). V tomto spore sa Komisia opierala predovsetkým o ciel dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz, ktorá je sankcionovaná v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Navyse sa Komisia osobitne v odôvodneniach 62 az 67 napadnutého rozhodnutia opiera o urcité mnozstvo listinných dôkazov, ktoré podla nej preukazujú tak existenciu tejto dohody, ako aj jej obmedzujúci ciel. 182 Táto okolnost má rozsiahle následky vo vztahu k prvej casti zalobného dôvodu, ktorý v podstate uvádza, ze porusenie sankcionované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemá protisútazné úcinky (pozri prvú vetu bodu 55 vyssie). 183 Po prvé je potrebné uviest, ze tvrdenie japonských zalobcov týkajúce sa neexistencie úcinkov predmetnej dohody nemôze v zásade na základe dôvodného predpokladu samé viest k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11 januára 1990, Sandoz Prodotti Farmaceutici/Komisia, C-277/87, Zb. s. I-45, bod 30, a rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, bod 30). 184 Pokial ide o osobitný prípad dohôd, ktoré podobne ako dohoda uvádzaná Komisiou v danom prípade majú za ciel respektovanie domácich trhov, Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Cement, uz citovanom v bode 66 vyssie (body 1085 az 1088), rozhodol, ze tieto dohody majú samé osebe za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, a patria tak do skupiny dohôd výslovne zakázaných clánkom 81 ods. 1 ES, a ze tento ciel, ktorého existencia bola v danom prípade dostatocne právne preukázaná listinnými dôkazmi, nemôze byt ospravedlnený analýzou ekonomického kontextu, na ktorý sa protisútazné konanie vztahuje. 185 V tomto zmysle je nutné uviest, ze pokial ide o existenciu porusenia, nie je podstatné, ze uzavretie dohody s protisútazným cielom uvedeným Komisiou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bolo alebo nebolo v obchodnom záujme japonských zalobcov, ak je na základe dôkazov uvedených v spise Komisie preukázané, ze japonskí zalobcovia predmetnú dohodu skutocne uzavreli. 186 Po druhé je nutné poznamenat, ze tvrdenie vychádzajúce z toho, ze japonskí zalobcovia preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutocnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktoré tak umoznujú nahradit výklad týchto skutocností iným výkladom, ktorý preukáze existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 16; Celulóza II, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 126 a 127, a PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 725), nie je v danej veci relevantné. Je potrebné uviest, ze ustálená judikatúra, na ktorej je toto tvrdenie zalozené, sa vztahuje na situáciu, pri ktorej sa Komisia na úcel preukázania, ze k poruseniu doslo, opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, body 727 a 728). 187 Ako uz bolo spomenuté, Komisia sa na podporu svojho tvrdenia o existencii protisútaznej dohody opiera o listinné dôkazy. Z toho vyplýva, ze ustálená judikatúra, o ktorú sa opierajú japonskí zalobcovia, môze byt v danom prípade relevantná len za predpokladu, ze sa Komisii nepodarilo preukázat existenciu porusenia na základe listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva. Za týchto okolností majú dôkazné bremeno zalobcovia ziadajúci Súd prvého stupna, aby zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia, a to nielen v tom, ze majú predlozit prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale tiez v tom, ze majú preukázat, ze dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí na úcel preukázania existencie porusenia je nepostacujúci (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 728). 188 Na základe vyssie uvedených úvah je potrebné spolocne preskúmat prvé dve casti tohto zalobného dôvodu, pricom prvá cast, ktorá je podpornou pre druhú cast týkajúcu sa dôkaznej sily listinných dôkazov. Tretia cast zalobného dôvodu bude preskúmaná samostatne. Druhá cast zalobného dôvodu: nedostatok dôkaznej sily dôkazu a podporne prvá cast vychádzajúca z údajnej nezlucitelnosti existencie predmetnej dohody a situácie existujúcej na britskom offshore trhu a na ostatných trhoch - Vyhlásenie pána Verlucu 189 Najskôr je potrebné uviest, ze Komisia sa vo velkej miere opiera tak v napadnutom rozhodnutí (pozri osobitne odôvodnenie 131), ako aj vo svojich písomných prejavoch v danej veci o vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996, doplnené jeho vyhlásením zo 14. októbra 1996 a dokumentom pod názvom "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec" (dalej spolocne len "vyhlásenie pána Verlucu").Význam vyhlásenia pána Verlucu spocíva v tom, ze sú jediným dôkazom, ktorý preukazuje vsetky aspekty porusenia, osobitne jeho trvanie a relevantné výrobky. 190 Podla vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 boli domáce trhy úcastníkov dohody oznacenej ako "Fundamentals" "chránené", s výnimkou offshore trhu Spojeného královstva, ktorý bol "ciastocne chránený" v tom rozsahu, ze "konkurent sa musel predtým, nez predlozil [svoju] ponuku, skontaktovat s domácim výrobcom naftovodných rúr a rúrok, [spolocnostou Corus]" (pozri odôvodnenia 53 a 62 napadnutého rozhodnutia). Výrobkami pokrytými touto dohodou boli podla vyhlásenia zo 17. septembra 1996 "standardné závitové rúry (závitové rúry prémium neboli zahrnuté) a [ocelové produktovody "projekt"]" (pozri odôvodnenie 56 napadnutého rozhodnutia). Trvanie dohody je tiez presne vymedzené v rozsahu, v akom pán Verluca potvrdzuje, ze "tento obchod zacal po rozpade trhu v roku 1977" (odôvodnenie 55 napadnutého rozhodnutia) a ze "skoncil pred viac nez jedným rokom" (odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o praktické úpravy dohody, pán Verluca popisuje systém stretnutí, ktoré sa v podstate konali dvakrát za rok (odôvodnenie 60 napadnutého rozhodnutia). 191 Komisia v odôvodnení 57 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze pán Verluca vo svojom vyhlásení zo 14. októbra 1996 tvrdí, ze "normálnymi úcastníkmi" stretnutí boli "za Európu spolocnost [Corus] (kým neskoncila svoju obchodnú cinnost s OCTG), spolocnosti Dalmine, Mannesmann and Vallourec... [a] zo strany Japonska spolocnosti [JFE-NKK], [JFE-]Kawasaki, [Nippon] a [Sumitomo]". Tak ako v odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia uvádza Komisia, pán Verluca predlozil zoznam piatich stretnutí Európsko-japonského klubu konaných 14. apríla 1992 vo Florencii, 23. októbra 1992 v Tokiu, 19. mája 1993 v Parízi, 5. novembra 1993 v Tokiu a 16. marca 1994 v Cannes, a to nie vo svojom vyhlásení zo 17. septembra 1996, ako to tvrdí Komisia, ale v prílohe 2 jeho vyhlásenia zo 14. októbra 1996. 192 Ziadne ustanovenia ani vseobecná zásada v právnom systéme Spolocenstva nezakazuje v tomto zmysle Komisii, aby voci podnikom pouzila obvinujúce vyhlásenie iného obvineného podniku (rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, body 109 a 512). Ak by neslo o tento prípad, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na preukázanie správania sa, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES a clánkom 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne pouzitie týchto ustanovení, ktoré sú jej zverené Zmluvou ES (rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 512). 193 V danom prípade je nutné objasnit zmysel slova "échanges" pouzitého vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996. Ako uvádza Komisia, je zrejmé, ze preklad tohto výrazu anglickým slovom "trade" v poznámke pod ciarou 10 anglickej verzie napadnutého rozhodnutia je nesprávny a ze tento výraz v skutocnosti znamená, ze kontakty medzi japonskými a európskymi výrobcami ocelových rúrok existovali. Komisia preto správne poukázala na vetu, v ktorej je tento výraz pouzitý, uvedenú v bode 190 vyssie, pri popise dohody, ktorá je vytýkaná japonským a európskym výrobcom. 194 Tiez je potrebné skonstatovat, ze japonskí zalobcovia nepopierajú, ze medzi zástupcami japonských a európskych výrobcov ocelových bezsvíkových rúrok doslo k stretnutiu (pozri odôvodnenie 131 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, spolocnosti JFE-NKK, JFE-Kawasaki a Sumitomo nepopierajú, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnili, ale tvrdia, ze jediné informácie, ktoré vzhladom na tieto stretnutia majú, pochádzajú len z toho, co si pamätajú ich zamestnanci, ktoré sú vzhladom na cas, ktorý od týchto stretnutí ubehol, málo vierohodné. 195 Pokial ide o spolocnost Nippon, tá tvrdí, ze pokial je jej známe, ziadny z jej súcasných zamestnancov sa týchto stretnutí nezúcastnil, ale uvádza, ze nemôze vylúcit, ze niektorí z jej bývalých zamestnancov sa ich zúcastnili. Podrobnosti poskytnuté v odpovedi spolocnosti Nippon zo 4. decembra 1997 na otázky polozené Komisiou, osobitne skutocnost, ze pán [X] zodpovedný za vývozy ocelových rúrok bol od 14. do 17. marca 1994 na sluzobnej ceste v Cannes, podporuje tvrdenie Komisie týkajúce sa úcasti spolocnosti Nippon na daných stretnutiach, kedze stretnutia Európsko-japonského klubu, ktoré uvádza pán Verluca, sa uskutocnili v Cannes 16. marca 1994 (odôvodnenie 60 napadnutého rozhodnutia). Spolocnost Nippon v tej istej odpovedi uvádza, ze nie je schopná vysvetlit ciel tejto sluzobnej cesty a ani ostatných sluzobných ciest jej zamestnancov do Florencie, kedze v týchto dvoch mestách nemala ziadnych zákazníkov. 196 Za týchto okolností Komisia správne vyvodila záver, ze japonskí zalobcovia uvedení pánom Verlucom v jeho vyhlásení zo 14. októbra 1996 (pozri bod 191 vyssie) vrátane spolocnosti Nippon sa naozaj zúcastnili stretnutí Európsko-japonského klubu uvedených v tomto vyhlásení. 197 Styria japonskí zalobcovia vsak popierajú, ze by dohoda o rozdelení japonských a európskych trhoch bola uzavretá na týchto stretnutiach. Osobitne spolocnosti JFE-NKK, JFE-Kawasaki a Sumitomo tvrdia, ze sa tieto stretnutia týkali predovsetkým vseobecných otázok alebo otázok týkajúcich sa trhov tretích krajín, akými sú Rusko a Cína. 198 V tomto stádiu sa rozdiely medzi Komisiou a japonskými zalobcami týkajú otázky, ci protiprávna dohoda o vzájomnom respektovaní domácich trhov, pokial ide o dva druhy výrobkov uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a to rúrok OCTG standard a produktovodov "projekt", bola uzavretá japonskými a európskymi výrobcami na týchto stretnutiach. 199 Japonskí zalobcovia v tomto zmysle tvrdia, ze vyhlásenia pána Verlucu sú prílis vágne na to, aby predstavovali dôkaz, aj ked len slabý, o existencii dohody o rozdelení trhu, ktorú spomína Komisia. Osobitne uvádzajú, ze popis systému ciastocnej ochrany offshore trhu Spojeného královstva, ktorý uviedol pán Verluca, podla ktorého "offshore trh Spojeného královstva bol povazovaný za ciastocne chránený, konkurent sa musel skontaktovat s domácim výrobcom naftovodných rúr a rúrok predtým nez predlozil ponuku", ze toto pravidlo bolo viac-menej respektované, je nepresné a nezodpovedá skutocnosti a nie je potvrdené ziadnym dokumentom, o ktoré sa Komisia opiera. Okrem toho, podla japonských zalobcov existuje rozpor medzi postojom, ktorý zastáva Komisia v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia, zalozenom na vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, podla ktorého bol offshore trh Spojeného královstva chránený len ciastocne, a odôvodneniami 101 a 102 napadnutého rozhodnutia, ktoré popisujú systém rozdelenia trhu bez rozdielov. 200 Pokial ide o posledné tvrdenie, stací skonstatovat, ze odôvodnenia 101 a 102 opisujú protisútazný ciel Základných pravidiel vseobecným spôsobom v rámci Komisiou uskutocneného právneho posúdenia porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a ze je potrebné to cítat so zretelom na odôvodnenie 62, v ktorom uz v kontexte podrobného opísania fungovania Základných pravidiel, bola na základe zhromazdených písomných dôkazov vysvetlená skutocnost, ze offshore trh Spojeného královstva mal osobitný status. Tvrdenie japonských zalobcov musí byt preto zamietnuté. 201 Pokial ide o tvrdenie, na základe ktorého sa stretnutia Európsko-japonského klubu nikdy netýkali trhov Spolocenstva, je potrebné pripomenút, ze pokial sa podla pána Verlucu pocas týchto stretnutí prerokúvali "dôlezité udalosti ovplyvnujúce trh s ropnými výrobkami (americká VRA, politické prevraty v ZSSR, vývoj v Cíne)", nebránilo to "pouzitiu Základných pravidiel uvedených vyssie aj v tomto prípade". Z vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 je zrejmé, ze pouzitie Základných pravidiel zahrnujúcich tiez respektovanie styroch domácich trhov výrobcov Spolocenstva japonskými zalobcami je jedným z predmetov diskusií týchto stretnutí. 202 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia má za úlohu sankcionovat porusenia clánku 81 ods. 1 ES a ze dohody, ktorých cielom je "rozdelenie trhu alebo dodávatelských zdrojov", sú výslovne uvedené v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES ako dohody zakázané na základe tohto ustanovenia. Komisii preto stací dokázat, ze cielom alebo úcinkom dohody medzi podnikmi, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, bolo rozdelenie trhov Spolocenstva s jedným alebo viacerými výrobkami medzi seba tak, ze táto dohoda mohla zalozit porusenie. 203 Takisto je potrebné uviest, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z toho dôvodu, ze od doby vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Pokial je pre Komisiu nutné dokázat, ze protiprávna dohoda o rozdelení trhu bola uzavretá (pozri body 177 a 178 vyssie), je prehnané ziadat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Gruber + Weber/Komisia, T-310/94, Zb. s. II-1043, bod 214). Okrem toho by bolo pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, velmi jednoduché uniknút potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnych informáciách o fungovaní protiprávnej dohody,za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisútazný ciel boli dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa k vsetkým dôkazom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech. 204 Na podporu svojho tvrdenia Komisia uvádza navyse rozsudok Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie (bod 1838), podla ktorého sa môze v prípade potreby na úcel preukázania existencie porusenia opierat o jediný dokument, ak jeho dôkazná sila nie je nijakým spôsobom spochybnená a ak jasne preukazuje existenciu porusenia. Podla Komisie je mozné za okolností daného prípadu aplikovat toto pravidlo na vyhlásenie pána Verlucu. 205 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdia japonskí zalobcovia, vyhlásenia pána Verlucu nie sú len vierohodné, ale majú aj osobitne velkú dôkaznú silu, kedze boli urobené v mene spolocnosti Vallourec. Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor (pozri, aj ked v odvolacom konaní, rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 45). 206 Podobne, uvázený charakter a váznost vyhlásenia pána Verlucu sú zosilnené skutocnostou, ze ako predseda predstavenstva spolocnosti Vallourec Oil & Gas, mal sluzobnú povinnost konat v záujme spolocnosti. Nemohol teda jednoducho priznat existenciu porusenia bez toho, aby nezvázil dôsledky svojho konania, a v spise sa nenachádza nic, co by podporilo stanovisko, ze si túto úlohu nesplnil. 207 V kazdom prípade bol pán Verluca priamym svedkom okolností, ktoré popísal. Komisia uvádza, osobitne v bode 28 svojho vyjadrenia k návrhu vo veci T-67/00, bez toho, aby si protirecila, ze pán Verluca ako predseda predstavenstva sa sám zúcastnil na stretnutiach Európsko-japonského klubu. 208 Je potrebné uviest, ze pán Verluca odpovedal prostredníctvom písomného vyhlásenia na ústne otázky zástupcov Komisie pocas vysetrovania 17. septembra 1996, ktorí ho vyzvali, aby sa vyjadril k dokumentom, ktoré vyhotovil väcsinou on sám a ktoré boli predbezne zhabané Komisiou, a to pocas vysetrovania uskutocneného 1. a 2. decembra 1994. Pán Verluca potom potvrdil a doplnil informácie, ktoré uz poskytol vo svojom vyhlásení zo 14. októbra 1996 a tiez nové informácie spísané pocas dalsieho vysetrovania uskutocneného 18. decembra 1997. Jeho vyhlásenie zo 14. októbra 1996 bolo poskytnuté v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií, ktorá mu, ako tvrdí, bola dorucená 30. septembra 1996, a ktorá bola zaslaná Komisiou, s kópiou pre advokáta pána Wincklera z advokátskej kancelárie Cleary, Gottlieb, Steen & Hamilton. 209 Navyse, pocas vysetrovania uskutocneného 17. septembra 1996 vedel pán Verluca viac ako 18 mesiacov, ze Komisia mala dokumenty, ktoré vyhotovil v súvislosti s kontaktmi s konkurentmi, osobitne so spolocnostou Corus. Mal preto prílezitost zvázit odpoved v prípade, ze mu Komisia polozí otázky týkajúce sa týchto zálezitostí. Pokial ide o jeho vyhlásenie zo 14. októbra 1996, pán Verluca mal na prípravu k dispozícii lehotu v trvaní dvoch týzdnov. 210 Zo vsetkých týchto okolností vyplýva, ze pán Verluca urobil toto vyhlásenie rozhodne a po zrelej úvahe. Táto skutocnost robí tieto vyhlásenia vierohodnejsími. 211 Komisia okrem toho správne uvádza, ze vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy. V tomto prípade vyhlásenia pána Verlucu boli zjavne v rozpore so záujmami spolocnosti Vallourec, ktorú zastupoval, a to vzhladom na to, ze Komisia proti tejto spolocnosti zacala vysetrovanie. 212 Osobitne je potrebné uviest, ze zo skutocnosti, ze osoba, ktorá bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k dokumentom tak, ako bol vyzvaný pán Verluca zástupcami Komisie, priznala, ze sa dopustila porusenia, a tak priznala existenciu iných skutocností, ako sú skutocnosti, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, mozno a priori vyvodit, pri absencii osobitných okolností naznacujúcich opak, ze táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. 213 Japonskí zalobcovia túto logiku odmietajú, tvrdiac, ze v danom prípade mali zamestnanci európskych výrobcov, ktorí urobili vyhlásenia ako ich zástupcovia, záujem na "obmedzení skôd", osobitne potvrdením existencie dohody s japonskými výrobcami s cielom odvrátit pozornost Komisie od skutocného ciela Základných pravidiel, ktoré mali za ciel rozdelenie európskych trhov medzi európskych výrobcov, co je ovela závaznejsie porusenie. 214 Skutocnost, ze európski výrobcovia potvrdili existenciu dohody o rozdelení trhu s japonskými výrobcami, neslúzila nutne na zatajenie existencie dohody o rozdelení európskeho trhu medzi nimi. Navyse nie je pravdepodobné, ze by spolocnost Vallourec prostredníctvom pána Verlucu priznala existenciu porusenia a súcasne tajila existenciu podobného porusenia, a to takého, ktoré sa zakladá na niektorých skutocnostiach, ku ktorému sa navyse priznala, ale ktoré sa lísilo od toho, ku ktorému sa priznala zo zemepisného hladiska. Je potrebné uviest, ze osoba, ktorá by tak konala, by sa vystavila velkému riziku v prípade, ze by Komisia dokázala, ze skutocne pomohla Komisii preukázat, ze sa sama dopustila porusenia, bez toho, aby jej bola znízená pokuta na základe spolupráce. 215 V dôsledku toho nie je v tomto smere tvrdenie predlozené japonskými zalobcami presvedcivé a nemôze znízit vierohodnost vyhlásenia pána Verlucu. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti JFE-Kawasaki vychádzajúce z toho, ze sa pán Verluca vo svojom vyhlásení zo 17. septembra 1996 obmedzil na vysvetlenie jediného dokumentu, a to "Niekolko informácií", stací skonstatovat, ze toto vyhlásenie, ktoré navyse neodkazuje na ten dokument, sa výslovne opiera o existenciu vseobecnej dohody o rozdelení trhu pre dva druhy specifických výrobkov. Za týchto podmienok nie je opodstatnené usudzovat, ze sa pán Verluca vo svojom vyhlásení obmedzil na komentovanie tohto jedného dokumentu, a teda nie je opodstatnené zoslabit význam tohto vyhlásenia. 216 Co sa týka dokumentu "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec", spolocnost JFE-Kawasaki tvrdí, ze pán Verluca v nom uviedol, ze ostatné offshore trhy uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to iné trhy nez je trh Spojeného královstva, neboli povazované za domáce trhy v zmysle Základných pravidiel. V tomto ohlade stací skonstatovat, ze pán Verluca urobil predmetné vyhlásenie v odpovedi na otázku polozenú Komisiou, a to: "Aké bolo postavenie rozlicných offshore trhov (Holandsko, Dánsko, UK, Nórsko, Cína) [?]". Za týchto okolností je zrejmé, ze toto vyhlásenie znamená len to, ze holandský, dánsky, nórsky a cínsky trh neboli domácimi trhmi a ze toto vyhlásenie je úplne bezvýznamné, pokial ide o postavenie nemeckého, francúzskeho a talianskeho offshore trhu. 217 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Sumitomo vychádzajúce z odkazu v dokumente "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec" na skutocnost, ze sa Rozdelujúci klúc aplikoval "iba na standardné výrobky", takze produktovod, ktorý nebol standardným výrobkom, nebol postihnutý, je nutné podotknút, ze pán Verluca, robiac toto vyhlásenie, odpovedal osobitne na otázku, ktorá sa týkala správy zo stretnutia s JF. Z tejto správy je zrejmé, ze sa týka výlucne rúrok OCTG a nie produktovodov, co umoznuje predpokladat, ze vysvetlenia pána Verlucu sa týkajú iba rúrok OCTG. 218 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze toto vyhlásenie pána Verlucu sa netýkalo iba rúrok OCTG, vzhladom na ktoré upresnil svoje vyhlásenie zo 17. septembra 1996, podla ktorého boli porusením dotknuté len standardné výrobky, ale ze sa týkalo tiez produktovodov, zo znenia uvedeného vyhlásenia je zrejmé, ze respektovanie domácich trhov clenov Európsko-japonského klubu a Rozdelujúci klúc pouzitelný na trhy tretích krajín boli dve rozdielne casti Základných pravidiel. V dôsledku toho toto upresnenie, ktoré sa týka výlucne trhov tretích krajín, nevyvracia podstatné tvrdenie Komisie, na základe ktorého nielen rúrky OCTG standard, ale aj produktovody "projekt" boli predmetom rozdelenia trhov clenov Európsko-japonského klubu. Navyse je nutné zdôraznit, ze pán Verluca nikdy nevzal spät svoje vyhlásenie, podla ktorého boli produktovody predmetom protiprávnej dohody. 219 Navyse je potrebné pripomenút, ze na základe ustálenej judikatúry nemozno vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na dohode porusujúcej hospodársku sútaz, ktorej správnost je napadnutá niekolkými ostatnými obvinenými podnikmi, povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôkazom (pozri v tomto zmysle rozsudok Enso-Gutzeit/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 91). Je preto mozné dospiet k záveru, ze aj napriek ich spolahlivej povahe, musia byt vyhlásenia pána Verlucu na úcely preukázania existencie porusenia sankcionovaného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia potvrdené inými dôkazmi. 220 Stupen potvrdenia vyzadovaného v danom prípade je nizsí, tak pokial ide o presnost, ako aj o intenzitu, vzhladom na spolahlivost vyhlásenia pána Verlucu, nez by tomu bolo v prípade, keby intenzita nebola osobitne vierohodná. Je preto nutné dospiet k záveru, ze pokial má byt rozhodnuté, ze súbor zhodných nepriamych dôkazov umoznil potvrdit existenciu a urcité specifické aspekty dohody o rozdelení trhu spomenuté pánom Verlucom a uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia mohli na základe tejto hypotézy vyhlásenia pána Verlucu samé osebe postacovat na preukázanie ostatných aspektov napadnutého rozhodnutia v súlade s pravidlom zalozeným na základe rozsudku Cement, uz citovaného v bode 66 vyssie (bod 1838), na ktoré sa odvoláva Komisia (pozri bod 204 vyssie). Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením pána Verlucu týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dohody o rozdelení trhu, ktorú opísal, je postacujúce, ak preukazuje významné prvky dohody na to, aby mala urcitú hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov (pozri bod 180 vyssie a ustálenú judikatúru v nom uvedenú). 221 Na základe vyssie uvedeného je potrebné zhodnotit dalsie dôkazy, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera, a to v jej odôvodneniach 62 az 67 a 100, ako i na niektoré dalsie dokumenty obsiahnuté v spise Komisie v rozsahu, v akom boli skomentované úcastníkmi konania v rámci ich tvrdení o vierohodnosti informácii, o ktoré sa výslovne opieralo napadnuté rozhodnutie. - Poznámky spolocnosti Vallourec 222 V odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na poznámku "Rozhovory s BSC", ktorá nie je datovaná, ale ktorá pochádza z júna 1990, a odkazuje na dve iné poznámky, a to poznámku zo stretnutia z 24. júla 1990 podpísanú pánom Verlucom a poznámku z 1. júna 1990 pod názvom "Obnovenie zmluvy VAM BSC". V odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza nasledujúcu cast poznámky Rozhovory s BSC: "Stanoviskom spolocnosti [Vallourec] je, ze by sme nemali otvárat bránu Japoncom umoznujúc im podporu zo strany Britov. Musíme sa usilovat o plné vyuzitie Základných pravidiel, prvým krokom je napísat prostredníctvom Pt klubu japonským predsedom na úcely oznámenia usadenia sa Japoncov v UK. Javí sa byt smelé ocakávat, ze by spolocnost [Corus] mohla zorganizovat Rozdelujúci klúc v japonskom PJ, zatial co SMI sa k tomuto bodu prepracovávala mnoho mesiacov." 223 Nasledujúca cast z poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990 je uvedená v odôvodnení 78 napadnutého rozhodnutia a týka sa porusenia uvedeného v jeho clánku 2: "Spolocnost [Mannesmann] je jediným európskym výrobcom, ktorý nahána strach Japoncom a ktorý si tak môze vynútit respektovanie ,Vylepsených Základných pravidiel`. Bolo by v záujme spolocnosti [Mannesmann], aby ,Základné pravidlá` boli ochránené v Spojenom královstve, pretoze po zatvorení továrne v Clydesdale bude dodávat niektoré hladké rúry." 224 Na základe inej casti z tej istej poznámky uvedenej v tom istom odôvodnení: "Spolocnosti [Corus] a [Vallourec] sa zhodujú v tom, ze posilnenie EHS je také, ze musí viest k "Vylepseným základným pravidlám", ktoré zabránia Japoncom vstúpit do Spojeného královstva, a to aj po zatvorení Clydesdale. [Philip Varley zo spolocnosti Corus] dodal, ze 100 % respektovanie "Základných pravidiel" v Spojenom královstve nie je mozné, ale ze pokial výnimky nepresiahnu 15 000 ton rocne, situácia bude únosná. Spolocnost [Corus] uviedla moznost nakupovat hladké rúry od spolocností UTM, SIDERCA a TAMSA [latinskoamerickí výrobcovia] na úcel vyhnút sa ich divokej sútazi." 225 Na základe napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka existencie porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 80), Komisia tiez uviedla nasledujúcu cast z poznámky pod názvom "Úvahy o zmluve VAM": "... ak... môzeme presvedcit Japoncov, aby nezasahovali na trh Spojeného královstva a ze problém sa tak vyriesi medzi Európanmi. V tomto prípade hladké rúry budú efektívne rozdelené medzi spolocnosti [Mannesmann], [Vallourec] a Dalmine. V tomto druhom scenári bude pravdepodobne v nasom záujme spojit predaje spolocnosti Vallourec tak na ceny, ako aj na objem spojov VAM predaných spolocnostou [Corus]." 226 V tom istom odôvodnení Komisia dalej uvádza cast z poznámky "Strategické úvahy", ktoré stanovili podmienky predpokladané v kontexte scenára opierajúceho sa o vyssie uvedenú citáciu: "Spolocnosti [Mannesmann]/DALMINE/[Vallourec] dosiahli, aby spolocnost [Corus] kúpila svoje hladké rúry najskôr od Európanov, ktorí si delia toto zásobovanie na základe prísnych pravidiel." 227 Navyse, na základe inej casti tejto poznámky "Strategické úvahy" uvedenej Komisiou v casti napadnutého rozhodnutia, venovanej Základným pravidlám ovplyvnujúcich trhy tretích krajín (odôvodnenie 73), "na úcel uistit sa, ze Japonci sa nedotknú Spojeného královstva, je nutné sa obávat, ze Európania musia dat nieco na výmenu (Daleký Východ, Stredný Východ, revíziu svetových percentuálnych podielov...)". 228 Tieto casti z poznámok spolocnosti Vallourec jasne a jednoznacne potvrdzujú svedectvá uvedené vo vyhláseniach pána Verlucu, pokial ide o existenciu Základných pravidiel ("Fundamentals"). Tak ako Komisia vo svojom vyjadrení uvádza, je z týchto poznámok zrejmé, ze tieto pravidlá boli úplne dokázané, kedze boli zamestnancami spolocnosti Vallourec, ktorí neboli ich autormi a adresátmi, pochopené, a to bez dalsích obsiahlych popisov. 229 Okrem toho, hoci poznámky spolocnosti Vallourec neopisujú povahu Základných pravidiel výslovne, je zrejmé, ze japonskí výrobcovia museli tieto pravidlá "respektovat" a ze "obava" vynútená spolocnostou Mannesmann bola prostriedkom na zaistenie tohto "respektu", osobitne v "Spojenom královstve". Toto zistenie je potvrdené skutocnostou, ze na základe poznámok zo stretnutia z 24. júla 1990 by mala nová verzia Základných pravidiel predpokladaných spolocnostami Vallourec a Corus pod názvom "Vylepsené základné pravidlá" zabránit Japoncom, aby vstúpili do Spojeného královstva, aj po tom co [podnik spolocnosti Corus ] v Clydesdale bol zatvorený". 230 Za týchto okolností je potrebné uviest, ze tieto poznámky potvrdzujú opis Základných pravidiel obsiahnutých vo vyhláseniach pána Verlucu, na základe ktorých tieto pravidlá v zásade obsahujú ochranu domácich trhov styroch predmetných výrobcov voci japonským výrobcom. Takisto podporujú vyhlásenia pána Verlucu týkajúce sa skutocnosti, ze offshore trh Spojeného královstva bol pokrytý týmito ochrannými pravidlami, ale ze mal osobitné postavenie. Z týchto poznámok vyplýva, ze európski výrobcovia mali v záujme zachovat túto ochranu offshore trhu Spojeného královstva, a to maximálnym posilnením, napriek skutocnosti, ze spolocnost Corus, ako domáci výrobca na tomto trhu, nemala v úmysle dalej vyrábat hladké rúry a obmedzila sa na závitové rúrky získané od iných výrobcov. 231 Japonskí zalobcovia správne uvádzajú, ze poznámky spolocnosti Vallourec obsahujú iba interné úvahy tejto spolocnosti a ze niektoré z nich sa týkajú rozhovorov vedených medzi touto spolocnostou a spolocnostou Corus. Pokial má táto skutocnost nutne za následok zrelatívnenie dôkaznej hodnoty týchto poznámok voci japonským zalobcom, nemôze Komisii zabránit v tom, aby sa o ne opierala ako o pritazujúce dôkazy na úcel potvrdenia jasných vyhlásení pána Verlucu, predovsetkým v rámci súboru rozsiahlejsích zhodujúcich sa dôkazov. Skutocnost, ze zamestnanci spolocnosti verili, ze Základné pravidlá sú úcinné pri ochrane európskych domácich trhov proti japonským výrobcom, samé osebe tvoria nepriamy dôkaz toho, ze táto ochrana skutocne existovala. 232 Japonskí zalobcovia predlozili osobitné tvrdenie týkajúce sa poznámky "Strategické úvahy" a poznámky "Úvahy o zmluve VAM". Uvádzajú, ze posilnenie aspektu Základných pravidiel týkajúcich sa respektovania európskych domácich trhov japonskými výrobcami nie je jedným z troch scenárov, ktoré pán Verluca, ktorý bol autorom oboch poznámok, nakoniec zobral do úvahy ako ich návrh. 233 Zo znenia týchto dvoch poznámok je zrejmé, ze ich autor uprednostnoval toto riesenie a odmietol ho proti svojej vôli z dôvodu, ze nebolo uskutocnitelné. Osobitne, na základe poznámky "Strategické úvahy" je "pre spolocnost [Vallourec] najvýhodnejsím riesením" predpoklad, ze "Európania prinútia Japoncov respektovat Spojené královstvo v oblasti spojov Buttress and Premium". Pán Verluca odmieta toto riesenie v uvedenej poznámke jedine z dôvodu, ze "bohuzial neverí tomu, ze by toto riesenie... mohlo fungovat". Vzhladom na to, ze toto riesenie, ktoré spocíva v zachovaní Základných pravidiel v platnosti a prípadne v ich posilnení, bolo uskutocnené, ich provizórne odmietnutie pánom Verlucom v týchto poznámkach je ovela menej významné ako skutocnost, ze preferoval iné predpokladané riesenia. 234 Správnost tejto analýzy je tiez potvrdená skutocnostou, ze rozdelenie dodávok hladkých rúrok spolocnosti Corus medzi spolocnosti Vallourec, Mannesmann a Dalmine uvádzané pánom Verlucom v týchto dvoch poznámkach v rámci daného scenára (pozri bod 226 vyssie) bolo vzhladom na postupné podpísanie troch zmlúv o zásobovaní uvedených v odôvodnení 79 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 26 vyssie) realizované neskôr, najneskôr 9. augusta 1993. Okrem toho návrh urobený pánom Verlucom (pozri bod 225 vyssie a odôvodnenie 80 napadnutého rozhodnutia) spocívajúci v spájaní predajov hladkých rúrok spolocnosti Vallourec spolocnosti Corus v cene a mnozstve rúrok OCTG prémium, rezaných metódou VAM, predaných spolocnostou Corus, skutocne zodpovedá zneniu zmlúv uzavretých neskôr, ktoré boli predlozené Súdu prvého stupna predovsetkým vo veci T-44/00, a ku ktorým sa tak japonskí zalobcovia mohli vyjadrit pocas spojeného konania (pozri tiez odôvodnenia 79, 81 a 111 napadnutého rozhodnutia). 235 Podla japonských zalobcov sa vsetky úvahy obsiahnuté v poznámkach spolocnosti Vallourec uvedených Komisiou vztahujú takmer výlucne na situáciu existujúcu na offshore trhu Spojeného královstva s rúrkami OCTG prémium. Výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sú ale rúrky OCTG standard ("API") a produktovody "projekt" a nie rúrky OCTG prémium. Podobne, poznámka zo stretnutia z 24. júla 1990 sa vztahuje na výrobky z nehrdzavejúcej ocele. 236 Pokial ide o rúrky OCTG standard, je isté, ze tieto rúrky sú niekedy v oceliarskom a petrochemickom priemysle nazývané "Buttress". Je teda vhodné uviest, ze odkaz uvedený v poznámke "Strategické úvahy" týkajúci sa respektovania offshore trhu Spojeného královstva japonskými výrobcami s ohladom na "Buttress", sa nutne týka týchto výrobkov (pozri bod 233 vyssie). Navyse, poznámka pod názvom "Úvahy o zmluve VAM BSC" odkazujú na skutocnost, ze spolocnost Corus "urobí lepsie, ak si ponechá svoju cast na VAM, nez na Buttress". 237 Skutocnost uvedená japonskými zalobcami, podla ktorej poznámky spolocnosti Vallourec takisto obsahujú mnohé odkazy na rúrky OCTG prémium, nevyvracia analýzu urobenú v danom prípade Komisiou, ktorá sa týka rúrok OCTG standard. Po prvé, odkazy na rúrky OCTG prémium neumoznujú dospiet k záveru, ze sa zmluvy medzi spolocnostami Vallourec a Corus týkali výlucne rúrok OCTG prémium. Po druhé, skutocnost, ze Komisia urcila ako základ porusenia dva specifické výrobky, nemôze byt kritizovaná z dôvodu, ze urcité dôkazy, ktoré má, svedcia o tom, ze sankcionovaná dohoda sa vztahovala takisto na iné výrobky. 238 V kazdom prípade, i ked nedostatok presnej a zhodujúcej definície výrobkov dotknutých "Základnými pravidlami" v poznámkach spolocnosti Vallourec znizuje ich dôkaznú hodnotu, nemôzu byt vylúcené v rozsahu, v ktorom zosilnujú urcité podstatné vyhlásenia urobené pánom Verlucom, a teda na úcel potvrdenia svojho vyhlásenia bola Komisia oprávnená dovolávat sa ich. Skutocnost, ze dokument odkazuje len na niektoré z dovolávaných skutocností v iných dôkazoch, nepostacuje na to, aby zaviazala Komisiu k odstráneniu tohto dokumentu zo súboru obvinujúcich dôkazov (pozri body 180 a 220 vyssie). 239 Japonskí zalobcovia okrem toho tvrdia, ze iné trhy Spolocenstva nez offshore trh Spojeného královstva nie sú v poznámkach spolocnosti Vallourec spomenuté. V tomto zmysle je potrebné skonstatovat, ze predmetné poznámky sa sústredujú na problémy, ktoré by mohli vzniknút na britskom trhu ukoncením výroby hladkých rúrok britským výrobcom, spolocnostou Corus, co vysvetluje nedostatok osobitných odkazov na ostatné trhy, ktoré neboli touto predvídanou udalostou priamo dotknuté. 240 Japonskí zalobcovia dalej tvrdia, ze na základe poznámky "Úvahy o zmluve VAM" a na základe poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990 bolo vylúcenie japonských výrobcov z britského trhu navrhovaným opatrením do budúcna, z coho teda vyplýva, ze v case ich spísania, t. j. roku 1990 (pozri bod 115 vyssie), neexistovala ziadna dohoda s japonskými výrobcami. Z poznámok spolocnosti Vallourec, z celého ich obsahu, osobitne z casti "Rozhovory s BSC", uvedených v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Základné pravidlá mali uz roku 1990 zmysel, ktorý bol zamestnancom spolocnosti Vallourec jasný, a ze "problém" uvedený v poznámke "Úvahy o zmluve VAM", ktorý mal byt vyriesený "medzi Európanmi", spocíval v zachovaní domáceho postavenia trhu Spojeného královstva v rámci Základných pravidiel v dôsledku ukoncenia výroby hladkých rúrok spolocnostou Corus (pozri bod 283 nizsie). Za týchto okolností tak vylepsené znenie Základných pravidiel "zakazuje Japoncom vstup do Spojeného královstva" do budúcnosti, ako i v minulosti, ako to uvádza poznámka zo stretnutia z 24. júla 1990 (pozri body 223 a 229 vyssie). 241 Nakoniec, pokial ide o spôsob fungovania systému ochrany offshore trhu Spojeného královstva, japonskí zalobcovia tvrdia, ze opis poskytnutý v tomto zmysle pánom Verlucom v jeho vyhlásení zo 17. septembra 1996, na základe ktorého sa konkurent musel skontaktovat so spolocnostou Corus predtým, ako ponúkol výrobky dotknuté Základnými pravidlami na tomto trhu, nie je v súlade ani s dôkazmi predlozenými Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ani s realitou. Naproti tomu, Komisia v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze poznámka "Rozhovory s BSC" potvrdzuje správnost tohto opisu. 242 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v poznámke "Rozhovory s BSC" je zamestnancom spolocnosti Vallourec, pravdepodobne pánom Verlucom, uvedené: "nasi priatelia zo spolocnosti BSC [Corus]... sa opierajú o rozhovory z Kyota a Marbelly a domnievajú sa, ze pokial sú dnes [Japonci] pripravení respektovat cenovú politiku pre [obchodovanie v Severnom mori] z prípadu na prípad, zajtra, ked sa [továren] v Clydesdale zavrie, budú stratoví". Je potrebné uznat, ze táto citácia nepotvrdzuje opis poskytnutý pánom Verlucom, kedze nepotvrdzuje existenciu kontaktov medzi spolocnostou Corus a ostatnými clenmi Európsko-japonského klubu, pokial ide o specifické dodávky na offshore trh Spojeného královstva. Táto citácia v kazdom prípade jednoznacne preukazuje, ze v case spísania uvedenej poznámky roku 1990 japonskí výrobcovia súhlasili s obmedzením hospodárskej sútaze na offshore trhu Spojeného královstva. Okrem toho, výraz "z prípadu na prípad" by mohol byt chápaný v tom zmysle, ze takéto kontakty boli naozaj vzhladom na specifické zálezitosti namieste, takze poznámka "Rozhovory s BSC" nie je v ziadnom prípade v rozpore s vyhlásením pána Verlucu zo 17. septembra 1996. 243 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze na to, aby sa mohol vyvodit záver o existencii porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je postacujúce pre Komisiu dokázat, ze medzi podnikmi bola uzavretá dohoda s protisútazným cielom (pozri bod 203 vyssie). Dalej skutocnost, ze dôkaz predlozený v danom prípade je doplnený na úcely preukázania existencie dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz uskutocnenú japonskými výrobcami na offshore trhu Spojeného královstva postacuje na to, aby podporila predpoklad Komisie, ktorý sa týka tohto trhu, tiez vtedy, ak tieto dokumenty neumoznujú s istotou a presne pochopit fungovanie tohto aspektu Základných pravidiel. 244 Je preto potrebné vyvodit záver, ze poznámky spolocnosti Vallourec ako celok posilnujú vyhlásenie pána Verlucu a teda potvrdzujú ich pravdivost. - Dokumenty v anglictine z roku 1993 245 Komisia v odôvodnení 84 napadnutého rozhodnutia odkazuje tiez na dva dokumenty, ktoré sú z roku 1993, a to "Poznámka pre predsedov" a "g) Japonci" (dalej spolocne len "dokumenty v anglictine z roku 1993"). Komisia casti z týchto dokumentov v napadnutom rozhodnutí neuvádza, ale ich obsah, pokial ide o urcité faktory, ktoré mali narusit fungovanie Základných pravidiel, je tam strucne zhrnutý v odôvodnení 83 a pokial ide o navrhované riesenia na ich zabránenie, v odôvodnení 84. Komisia sa tak v napadnutom rozhodnutí opiera o tieto dokumenty na úcel potvrdenia existencie a rozsahu Základných pravidiel a osobitne na to, aby vysvetlila zmenu týchto pravidiel roku 1993 k "Vylepseným základným pravidlám" v case, ked spolocnost Corus pripravovala svoje definitívne stiahnutie sa z trhu s rúrkami OCTG. 246 Japonskí zalobcovia popierajú opodstatnenost týchto dokumentov. Osobitne uvádzajú, ze tieto dokumenty odkazujú na japonskú agresiu, pricom spolocnost Nippon zdôraznuje, ze dokument "g) Japonci", odkazuje v tejto súvislosti osobitne na nu. Táto agresia, ako i opis na zaciatku Poznámky pre predsedov týkajúci sa záväzku mierneho rozsahu pripisovaného japonským výrobcom na to, aby obmedzili "urcité ich predaje", sú nezlucitelné so systémom respektovania domácich trhov opísaných v odôvodneniach 101 a 102 napadnutého rozhodnutia. 247 Z poznámky pre predsedov je potrebné najskôr uviest: "Súcasné dohody sú, pokial ide o offshore oblasti ES, neuspokojivé, pretoze aj ked iba Japonci súhlasili s obmedzením urcitých ich dodávok do týchto oblastí (na úrovniach, ktoré neboli z pohladu Európanov nikdy uspokojivé a ktoré pokrývajú iba polovicu zákazníkov), ich súcasná agresia v oblasti OCTG (bezsvíkových a zváraných) a zváraných produktovodov predstavuje nizsie ceny a znízenie podielu na trhu pre Európanov." 248 Navyse na základe toho istého dokumentu: "Hoci Japonci súhlasili s tým, ze nebudú ziadat zmenu nasich dohôd v prípade, ze priemysel bezsvíkových rúr ES bude restrukturalizovaný, neexistuje záruka, ze budú respektovat túto zásadu v prípade, ze sa spolocnost [Corus] stiahne z oblasti výroby alebo konecnej úpravy rúrok v Spojenom královstve." 249 Navyse na základe dokumentu "g) Japonci", "hlavné postavenie na kontinentálnom selfe Spojeného královstva nie je ,pevné` a jeho autor, zamestnanec spolocnosti Corus, kladie otázky týkajúce sa taktiky, ktorá bude najviac vhodná pre ,napadnutie Japoncov`, pravdepodobne na cínskom trhu s ,hlavným cielom prinútit ich, aby opustili Európu". 250 Tieto dva dokumenty, osobitne cast uvedená vyssie, podporuje niekolko podstatných tvrdení urobených pánom Verlucom v jeho vyhláseniach, takze v podstate je mozné potvrdit, ze sa ich Komisia na úcel potvrdenia existencie Základných pravidiel a Vylepsených základných pravidiel právom dovolávala. 251 Z týchto dvoch dokumentov je osobitne zrejmé, ze dohody oznacené výrazom "Fundamental[s]" uzavreté medzi európskymi a japonskými výrobcami existovali uz roku 1993 a ze tieto dohody neboli zo strany európskych výrobcov vzhladom na sektor offshore Spojeného královstva uspokojivé, osobitne v tom, ze slúzili iba na obmedzenie urcitých japonských predajov na tomto trhu. Okrem toho je z týchto dokumentov mozné vyvodit záver, ze dohody, na ktoré odkazujú, boli zalozené Základnými pravidlami opísanými pánom Verlucom v jeho vyhláseniach a ze európski výrobcovia boli s nimi spokojnejsí, pokial ide o onshore sektory, nez co sa týka sektora offshore Spojeného královstva. Preto z vyssie uvedených dokumentov nepriamo vyplýva, ze onshore sektory daných európskych trhov museli byt primerane chránené. 252 Navyse v rozsahu, v akom sa autor týchto dokumentov stazuje na existenciu významných japonských predajov na offshore trhu Spojeného královstva a navrhuje riesenie smerujúce k obmedzeniu týchto predajov v budúcnosti, zhodujú sa tieto dôkazy s návrhom Základných pravidiel uvedených vo vyhláseniach pána Verlucu. Potvrdzujú nielen to, ze cielom Základných pravidiel bolo rozdelenie relevantných trhov, ale tiez to, ze offshore sektor Spojeného královstva bol chránený menej úcinným spôsobom nez ostatné sektory dotknuté týmto rozdelením. 253 Hoci japonskí zalobcovia predlozili niekolko námietok s cielom spochybnit dôkaznú hodnotu týchto dvoch dokumentov a vybrali z nich dôkaz v ich vlastný prospech, je namieste zvázit tieto námietky na úcel posúdenia, ci skutocne zoslabujú dôkaznú hodnotu týchto dokumentov. 254 V tomto zmysle tvrdenia japonských zalobcov týkajúce sa odkazov na ich "agresiu" a na obmedzenú povahu ich záväzkov na offshore trhu Spojeného královstva musia byt zamietnuté. Tieto odkazy boli urobené v kontexte, v ktorom sa autor týchto dvoch dokumentov stazoval na japonské predaje, osobitne na offshore trhu Spojeného královstva, a opísal nedostatocnú povahu obmedzení pouzitelných na japonské predaje na tomto trhu. Je preto nutné domnievat sa, ze vseobecná schéma týchto dokumentov, odkazy na "agresiu" japonských výrobcov, predstavuje v praxi skôr prekrocenie limitov dohodnutých medzi clenmi Európsko-japonského klubu pre offshore trh Spojeného královstva, ktorý bol chránený iba ciastocne, nez volnú a silnú hospodársku sútaz zo strany japonských výrobcov na tomto trhu. Tieto odkazy preto ziadnym spôsobom nevyvracajú stanovisko Komisie týkajúce sa dohody sankcionovanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 255 Japonskí zalobcovia dalej tvrdia, ze Poznámka pre predsedov a dokument "g) Japonci" nemôzu dokázat existenciu porusenia z ich strany, kedze obsahujú názory zamestnancov spolocnosti Corus, ktoré sú vnútornej povahy. Je vsak nutné podotknút, ze v rozsahu, v akom autor týchto dokumentov, zamestnanec spolocnosti Corus, opisuje situáciu na európskych trhoch a ich prípadný vývoj, nijak nepredpokladá, ze jeho analýza neodráza realitu ako takú, ktorú v danom case vnímal. Z podrobnej povahy a zo znenia týchto dokumentov vyplýva, ze ich autor sa urcite zúcastnil pri vytváraní obchodnej stratégie ocelových rúrok v rámci spolocnosti Corus. 256 Vyssie zanalyzovaný opis týchto dvoch dohôd uzavretých medzi európskymi a japonskými výrobcami na európskych trhoch, ktorý je uvedený v týchto dvoch dokumentoch, je bez ohladu na vnútornú povahu týchto dokumentov spolahlivý. 257 Je potrebné uviest, ze Komisia bez toho, aby jej japonskí zalobcovia odporovali, pred Súdom tvrdila, ze Poznámka pre predsedov bola spísaná spolocnostou Corus, ale ze spolocnost Mannesmann ju musela predlozit predsedom predstavenstiev európskych výrobcov, ako to dokazuje rukou napísaný údaj uvedený na prvej strane, podla ktorého bude uvedený v návrhu "HN" (Hansa Nolteho zo spolocnosti Mannesmann). Z toho vyplýva, ze tento dokument vyjadruje kolektívnu analýzu prinajmensom dvoch európskych výrobcov skôr nez len jedného, cím predstavuje osobitne preukázatelný dôkaz. 258 Nakoniec, podla japonských zalobcov je nemozné vymedzit výrobky osobitne uvedené týmito dokumentmi v anglictine z roku 1993. 259 Je pravdou, ze casti z dokumentu "g) Japonci", ktoré odkazujú na rúrky z "13 %-ného chrómu" a "z nehrdzavejúcej ocele", ako aj casti v poznámke "Rozhovory s BSC" a z poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990, ktoré pouzívajú tieto výrazy, nie sú v danom prípade relevantné, pretoze napadnuté rozhodnutie sa týka iba ocelových rúrok a rúr (odôvodnenie 28 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade je potrebné uviest, ze tieto casti nedefinujú výlucne rozsah dohody o rozdelení trhu a nie sú preto zlucitelné s existenciou porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 260 Okrem toho, Poznámka pre predsedov a dokument "g) Japonci" obsahujú niekolko vseobecných odkazov na rúrky OCTG a je logické sa domnievat, ze tieto odkazy zahrnujú nielen rúrky OCTG standard uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale aj rúrky OCTG prémium. Poznámka pre predsedov navrhuje obmedzenie dodávok "bezsvíkových a zváraných OCTG a produktovodov" a dokument "g) Japonci" sa opiera o skutocnost, ze "[pri] OCTG vo vseobecnosti Japonci súhlasili s obmedzením ich predajov na offshore trhu Spojeného královstva na 15 % obchodov mimo zmlúv". Navyse sa odkaz v Poznámke pre predsedov na japonskú agresiu týkajúcu sa "OCTG [bezsvíkových a zváraných] a zváraných produktovodov" (pozri bod 247 vyssie) nutne vztahuje na rúrky OCTG standard a nie na rúrky OCTG prémium, kedze autor v nasledujúcej vete lutuje nedostatocnú kontrolu, hlavne pokial ide o mnozstvo dodaných rúrok OCTG prémium. 261 V rozsahu, v akom urcité casti týchto dokumentov a tiez ako urcité poznámky spolocnosti Vallourec (pozri bod 237 vyssie a odkaz na "Rozhovory s BSC" v bode 259 vyssie) naznacujú, ze dohoda o rozdelení trhu sankcionovaná v clánku 1 napadnutého rozhodnutia ovplyvnila alebo bola schopná ovplyvnit sirsiu skálu výrobkov vrátane rúrok OCTG prémium, táto skutocnost im nijakým spôsobom nebráni v utvrdení existencie obmedzujúcejsieho porusenia, ktoré bolo sankcionované. Skutocnost, ze postavenie rúrok OCTG prémium vo vztahu k Základným pravidlám nie je mozné jasne a jednoznacne odvodit z týchto dokumentov, nie je relevantná, pretoze týchto výrobkov sa netýka porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 262 Na druhej strane, pokial ide o bezsvíkové produktovody, sú dokumenty v anglictine z roku 1993 viac dvojzmyselné. Prvá cast týkajúca sa dodávok "OCTG a bezsvíkových a zváraných produktovodov" naznacuje, ze na bezsvíkové produktovody sa museli vztahovat Základné pravidlá, zatial co ostatné citácie uvedené v tomto odôvodnení, ktoré sa týkajú "[bezsvíkových a zváraných] OCTG a zaváraných produktovodov", by mohli byt vysvetlené v tom zmysle, ze tieto výrobky boli z protiprávnych dohôd vynaté. Je potrebné dospiet k záveru, ze tieto dva dokumenty sú nejasné, a preto neutrálne s ohladom na to, ci sa na produktovody "projekt" vztahovali Základné pravidlá. Dokumenty v anglictine z roku 1993 tak nemôzu so zretelom na tento specifický aspekt porusenia potvrdit vyhlásenia pána Verlucu, ale takisto nepredstavujú pritazujúci dôkaz pokial ide o tieto výrobky. 263 Aj ked teda nedostatocné objasnenie predmetných dvoch dokumentov, ktoré sa týkajú výrobkov dotknutých porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, znizuje ich silu ako dôkazných prostriedkov, nepredstavuje to dôvod na ich odstránenie. Je potrebné pripomenút, ze podobne ako poznámky spolocnosti Vallourec (pozri bod 238 vyssie), kde dokument odkazuje len na urcité skutocnosti spomenuté v iných dôkazoch, táto skutocnost neznamená, ze sa o nich Komisia nemôze opierat pri podpore ostatných dôkazov. 264 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dokumenty v anglictine z roku 1993 podporujú vyhlásenia pána Verlucu v niekolkých ohladoch a právom tvoria súcast súboru zhodných nepriamych dôkazov, o ktoré sa v napadnutom rozhodnutí Komisia opiera. - Dokument Systém ocelových rúrok 265 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí o tento dokument neopiera, no vzhladom na to, ze japonskí zalobcovia sa o neho opierajú vo svoj prospech, je vhodné odpovedat na ich tvrdenia. 266 Najskôr je potrebné uviest, ze myslienka, na základe ktorej európsky priemysel výrobcov bezsvíkových ocelových rúrok uskutocnoval v rozhodnom case restrukturalizáciu a ze sa európski výrobcovia dohodli, ze budú kontrolovat túto restrukturalizáciu, nie je zlucitelná s tvrdením Komisie. Odôvodnenia 87 az 94 napadnutého rozhodnutia totiz naznacujú, ze Komisia v skutocnosti brala ohlad na dosah restrukturalizácie európskeho oceliarskeho priemyslu. 267 Navyse z napadnutého rozhodnutia a z poznámok spolocnosti Vallourec preskúmaných vyssie vyplýva, ze európski výrobcovia skúmali restrukturalizáciu európskeho priemyslu v specifickom kontexte Základných pravidiel, osobitne z toho hladiska, ako mohli ovplyvnit ich vztahy s japonskými výrobcami. Európski výrobcovia sa predovsetkým obávali, ze trh Spojeného královstva, osobitne jeho podstatný offshore sektor, nebude japonskými výrobcami v dôsledku zatvorenia továrne spolocnosti Corus v Clydesdale (pozri body 170, 223 a 242 vyssie) nadalej respektovaný ako domáci trh. Navyse v Poznámke pre predsedov a v dokumente "g) Japonci" bolo navrhnuté, aby európski výrobcovia brali do úvahy mozné zatvorenie NTM v rámci ich rokovaní s japonskými výrobcami. 268 Za týchto okolností skutocnost ze Systém ocelových rúrok pouzíva v rámci diskusií týkajúcich sa racionalizácie priemyslu Spolocenstva anglický výraz "Fundamentals" nijak neznamená, ze sa obsah Základných pravidiel týkal tohto procesu a ani dohody o rozdelení trhu sankcionovanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Z tohto dokumentu - ktorý vysvetluje, ze vztahy medzi európskymi výrobcami sa riadia Základnými pravidlami, bez toho, aby spomenul japonských výrobcov - vyplýva, ze Základné pravidlá sa týkali iba Európanov. Toto opomenutie je totiz vysvetlené skutocnostou, ze predmetný dokument má ako celok za ciel preskúmat vztahy medzi výrobcami v rámci Spolocenstva. Nie je teda mozné usúdit, ze v rozpore s tým, co tvrdil pán Verluca vo vyhlásení zo 17. septembra 1996 potvrdenom ostatnými dôkazmi, ze Základné pravidlá tvorili len predmet diskusií vo vnútri Európy. 269 Na základe vyssie uvedeného nemôze byt dokument Systém ocelových rúrok povazovaný za polahcujúci dôkazný prostriedok, pokial ide o porusenie clánku 81 ods. 1 ES, ktoré je vytýkané japonským zalobcom. - Dokument Rozdelujúci klúc ("sharing key") 270 V odôvodneniach 85 a 86 napadnutého rozhodnutia sa Komisia opiera o dokument, ktorý jej bol predlozený 12. novembra 1997 tretou osobou, ktorá nebola úcastníkom konania, predovsetkým na podporu jej opisu vývoja vztahov v rámci Európsko-japonského klubu od konca roku 1993. Pôvodcom dokumentu je podla informátora obchodný zástupca jedného z clenov tohto klubu. Komisia dospela k záveru, ze tento dokument preukazuje, ze kontakty nadviazané s latinskoamerickými výrobcami boli ciastocne úspesné, a z tabulky, ktorá je v nom uvedená, vyplýva rozdelenie uvedených trhov medzi európskych, japonských a latinskoamerických výrobcov. Tento dokument osobitne uvádza stanovenie 100 %-ného podielu na trhu pre európskych výrobcov v Európe a 100 %-ného podielu na trhu pre japonských výrobcov v Japonsku. Pokial ide o ostatné trhy, majú mat európski výrobcovia 0 %-ný podiel na trhu na Dalekom Východe, 20 %-ný podiel na Strednom Východe a 0 %-ný podiel v Latinskej Amerike. 271 Spolocnost JFE-Kawasaki tvrdí, ze tento dokument je neprípustným dôkazom, pretoze nie je datovaný, a Komisia neuviedla ani identitu jeho autora a ani identitu osoby, ktorá jej tento dokument poskytla, takze zalobcovia nemôzu z tohto dôvodu poznat kontext, v ktorom bol vypracovaný a dôvody, pre ktoré bol poskytnutý Komisii. Je to prvýkrát, co Komisia urcila porusenie podniku na základe neidentifikovaného dokumentu. 272 Toto tvrdenie musí byt zamietnuté. 273 Zásadou prevládajúcou v právnom systéme Spolocenstva je zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je jeho vierohodnost (návrhy sudcu Vesterdorfa vykonávajúceho funkciu generálneho advokáta k rozsudku Rhône-Poulenc/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie). Okrem toho môze byt pre Komisiu nevyhnutné chránit anonymitu informátorov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, 145/83, Zb. s. 3539, bod 34) a navyse táto skutocnost nepostacuje na to, aby bola Komisia povinná odstránit dôkaz, ktorým disponuje. Pokial sú teda tvrdenia spolocnosti JFE-Kawasaki pre posúdenie vierohodnosti dokumentu Rozdelujúci klúc relevantné, nie je dôvod povazovat tento dokument za neprípustný dôkaz. 274 Spolocnost JFE-Kawasaki sa v tomto zmysle zhodla s ostatnými japonskými zalobcami na tom, ze aj za predpokladu, ze by bol dokument Rozdelujúci klúc prípustným dôkazom, nie je spolahlivým pritazujúcim dôkazom, kedze nebol identifikovaný primeraným spôsobom. Je preto nutné skonstatovat, ze vierohodnost tohto dokumentu je nesporne znízená skutocnostou, ze kontext, na základe ktorého bol vyhotovený, je znacne neznámy a ze tvrdenie Komisie nie je mozné v tomto smere overit (pozri bod 270 vyssie). 275 V rozsahu, v akom dokument Rozdelujúci klúc obsahuje specifické informácie, ktoré sa zhodujú s informáciami uvedenými v iných dokumentoch, je nutné skonstatovat, ze tieto dôkazy sa môzu navzájom podporovat. 276 V tomto zmysle je nutné uviest, ze vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996 odkazuje na Rozdelujúci klúc "na zaciatku" aplikovatelný na "medzinárodné tendre" a smerujúci k zmluvám uzavretým medzi japonskými a európskymi výrobcami, takze existencia takéhoto rozdelenia v rámci Európsko-japonského klubu je dostatocným spôsobom preukázaná. Navyse zo správy zo stretnutia s JF je zrejmé, ze spolocnost Vallourec sa musela na to, aby zostala "v rámci systému..., vzdat Dalekého Východu a Juznej Ameriky, a obmedzit cinnost na Strednom Východe na 20 %-ný podiel na trhu pre troch". Ked Komisia vyzvala pána Verlucu, aby vysvetlil tieto dva dokumenty, naznacil, ze sa týkali pokusov roku 1993 o zmenu platného Rozdelujúceho klúca na zohladnenie predajov latinskoamerických výrobcov, ako aj "nadobudnutých pozícií" na rôznych trhoch. 277 Japonskí zalobcovia predlozili niekolko dodatocných tvrdení smerujúcich proti pouzitiu dokumentu Rozdelujúci klúc Komisiou. Tento dokument sa predovsetkým týka ovela obmedzenejsej skály výrobkov nez tie, ktoré sú uvedené vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996. Predmetom tohto dokumentu je iba cast trhu s bezsvíkovými OCTG rúrkami predstavujúcimi predmet vseobecných ponúk na tender. Japonskí zalobcovia v tomto zmysle tvrdia, ze rozsah Rozdelujúceho klúca uvedeného v tomto dokumente je obmedzený odkazom na "vseobecnú ponuku na tender pre bezsvíkové rúrky API" ("SMLS API OPEN TENDER"), zatial co podla vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 sa v Európe ziadne velké tendre nekonali ("no large-scale tenders") Trh pokrytý týmto Rozdelujúcim klúcom teda podla pána Verlucu neexistuje. 278 V tomto zmysle je potrebné uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, sa dokument Rozdelujúci klúc týka iba bezsvíkových OCTG rúrok a nie produktovodov. Ako uviedli japonskí zalobcovia na pojednávaní, bez toho, aby tomu Komisia odporovala, skratky "C/S" a "T/B" pouzité v tomto dokumente dvakrát a oznacujúce paznicové ("casing") a tazobné ("tubing") rúrky, sa vztahujú na dve hlavné casti, z ktorých pozostávajú OCTG rúrky tak, ako to uvádza opis tohto výrobku uvedený v odôvodnení 29 napadnutého rozhodnutia. 279 Pokial ide o výraz "vseobecná ponuka na tender na bezsvíkové rúrky API" ("SMLS API OPEN TENDER") spomenutý v dokumente Rozdelujúci klúc, je potrebné uviest, ze tvrdenie vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, na základe ktorého sa v Európe ziadne velké tendre nekonali, je uvedené v casti "1.4 ostatné trhy", zatial co domáce trhy clenov Európsko-japonského klubu sú uvedené v casti "1.1 domáce trhy", pricom "offshore trh Spojeného královstva" je tam výslovne uvedený. Táto skutocnost a priori predpokladá, ze výraz "Európa" uvedený v casti 1.4 sa týka iných európskych trhov nez styroch domácich trhov dotknutých porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a to nemeckého, francúzskeho, talianskeho a britského trhu. 280 V kazdom prípade je potrebné uznat, ze tento odkaz na Európu je vágny a teda nejasný, a ze ak by v rozpore s výkladom uvedeným v predchádzajúcom bode mal pokrývat tieto styri trhy, bolo by nutné dospiet k záveru, ze dokument Rozdelujúci klúc nemôze vzhladom na situáciu existujúcu na týchto styroch trhoch priamo podporovat vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996. Pokial totiz tieto trhy neboli otvorenými tendrami dotknuté, je nutné dospiet k záveru, ze dokument Rozdelujúci klúc sa ich nemôze týkat, kedze sa týka bezsvíkových rúrok API predstavujúcich predmet takýchto tendrov. Táto nejasnost, ktorú nemozno odstránit vzhladom na informácie uvedené v spise a vzhladom na tvrdenia zalobcov, znizuje dôkaznú hodnotu dokumentu Rozdelujúci klúc v rozsahu, v akom má podporit vyhlásenia pána Verlucu. 281 Okrem toho je podla japonských zalobcov dokument Rozdelujúci klúc v rozpore s vyhlásením pána Verlucu uvedeným v dokumente "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec" (v bode 1.3), podla ktorého latinskoamerickí výrobcovia odpovedali na pristúpenia európskych výrobcov na konci roka 1993 priaznivo, a co podla nich spochybnuje vierohodnost týchto dvoch dôkazov. Komisia v odôvodnení 86 napadnutého rozhodnutia, na základe dokumentu Rozdelujúci klúc uviedla, ze "kontakty nadviazané s latinskoamerickými výrobcami boli ciastocne úspesné" a sama uznáva, ze toto tvrdenie je v rozpore s vyhlásením pána Verlucu uvedeným v dokumente z vysetrovania v spolocnosti Vallouec, na základe ktorého: "Európsko-japonský klub nezahrnal latinskoamerických výrobcov... predbezné kontakty boli s nimi nadviazané na konci roka 1993 s cielom dosiahnut rovnováhu odrázajúcu nadobudnuté pozície (priblizne 20 % na Strednom Východe pre Európanov). Velmi rýchlo sa ukázalo, ze tieto pokusy nie je mozné dosiahnut." 282 Je potrebné uviest, ze latinskoamerickí výrobcovia na základe dokumentu Rozdelujúci klúc prijali navrhovaný Rozdelujúci klúc "s výnimkou európskeho trhu", podla ktorého mali byt trhy v zmysle spolupráce skúmané "z prípadu na prípad". Komisia preto v odôvodnení 94 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze latinskoamerickí výrobcovia nesúhlasili s tým, aby bol európsky trh vyhradený európskym výrobcom. 283 Z rôznych poznámok spolocnosti Vallourec, ako aj z Poznámky pre predsedov a z dokumentu "g) Japonci" preskúmaných vyssie vyplýva, ze z hladiska európskych výrobcov bola hlavným cielom ich kontaktov ochrana ich domácich trhov, predovsetkým zachovanie domáceho postavenia na trhu Spojeného královstva po tom, co spolocnost Corus zatvorila svoju továren v Clydesdale. Ak rozpor uvedený v bode 281 vyssie, jasne zoslabuje dôkaznú hodnotu dokumentu Rozdelujúci klúc a v urcitom rozsahu aj dôkaznú hodnotu vyhlásenia pána Verlucu, je jeho význam zminimalizovaný skutocnostou uvedenou na zaciatku tohto bodu. Ak by aj latinskoamerickí výrobcovia súhlasili s pouzitím Rozdelujúceho klúca na iných trhoch nez na európskom trhu, je nutné skonstatovat, ze rokovania s týmito výrobcami boli z hladiska európskych výrobcov neuspesné, takze negatívne hodnotenie pána Verlucu, pokial ide o ich výsledok, vo vztahu k tejto podstatnej otázke skutocne zodpovedá opisu uvedenému v dokumente Rozdelujúci klúc. 284 Je nutné dospiet k záveru, ze rozpor medzi tvrdeniami pána Verlucu v jednom z týchto vyhlásení a dokumentom Rozdelujúci klúc, ktorý Komisia sama uvádza v odôvodnení 86 napadnutého rozhodnutia, neznizuje podstatným spôsobom vierohodnost týchto dvoch dôkazných prostriedkov. 285 Nakoniec, japonskí zalobcovia tvrdia, ze v dokumente Rozdelujúci klúc vyslovili výhradu vo vztahu k tomuto návrhu v domnienke, ze pôsobnost klúca má byt rozsírená tak, aby pokrýval "ERW OCTG" rúrky, ktoré sú zváranými ocelovými rúrkami. Komisia mala teda s japonskými výrobcami zaobchádzat rovnakým spôsobom ako s latinskoamerickými výrobcami, voci ktorým vzala svoje výhrady spät z dôvodu, ze takisto vyslovili výhradu vo vztahu k navrhovanému klúcu v rozsahu, v akom sa týkali európskeho trhu, a ze uskutocnili velké predaje ocelových rúrok do Európy. Ide teda o nerovnaké zaobchádzanie a pokial ide o existenciu porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, vyvracia spätvzatie výhrad vo vztahu k latinskoamerickým výrobcom stanovisko Komisie, týkajúce sa japonských zalobcov. 286 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze v dokumente z vysetrovania v spolocnosti Vallourec pán Verluca uviedol, ze "Európsko-japonský klub nezahrnal latinskoamerických výrobcov". Kedze sa Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcel preukázania úcasti japonských výrobcov na porusení opiera predovsetkým o vyhlásenia pána Verlucu, nemala inú moznost, nez v zmysle týchto kategorických tvrdení vylúcit latinskoamerických výrobcov z pôsobnosti clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Z tejto okolnosti vyplýva, ze japonskí a latinskoamerickí výrobcovia neboli, pokial ide o dôkazy smerujúce proti nim, v nijakom prípade v porovnatelnej situácii. 287 V kazdom prípade je nutné uviest, ze "výhrada" vyjadrená japonskými výrobcami na základe dokumentu Rozdelujúci klúc nie je rovnakej povahy ako výhrada, ktorú urobili latinskoamerickí výrobcovia. Na základe dokumentu Rozdelujúci klúc totiz latinskoamerickí výrobcovia odmietli automatické pouzitie Rozdelujúceho klúca na európsky trh, zatial co japonskí výrobcovia navrhovali do Rozdelujúceho klúca zahrnút rúrky "ERW", ktoré sú zváranými rúrkami, na úcel jasnejsieho vyjadrenia dohody ("to avoid grey area"). Je nutné uviest, ze zatial co výhrada vyjadrená latinskoamerickými výrobcami zbavuje dokument Rozdelujúci klúc jeho dôkaznej hodnoty v ich neprospech, pokial ide o existenciu porusenia na trhu Spolocenstva, nie je tomu tak v prípade japonských výrobcov. Situácia japonských výrobcov sa tak objektívne odlisovala od situácie latinskoamerických výrobcov. 288 Na základe vyssie uvedeného je potrebné dospiet k záveru, ze dokument Rozdelujúci klúc si v rámci zhodných nepriamych dôkazov uvádzaných Komisiou zachováva svoju dôkaznú hodnotu na úcely potvrdenia urcitých základných tvrdení uvedených vo vyhlásení pána Verlucu vo vztahu k existencii dohody o rozdelení trhu pokrývajúcu rúrky OCTG. Z tohto dôkazného prostriedku totiz vyplýva, ze na jednej strane japonskí výrobcovia a na strane druhej európski výrobcovia prijali zásadu, na základe ktorej nemôzu predávat urcité bezsvíkové ocelové rúrky na domácom trhu iného výrobcu v rámci "otvorených" ponúk na tender. Tento dokument takisto potvrdzuje existenciu Rozdelujúceho klúca v rôznych castiach sveta, a preto posilnuje vierohodnost vyhlásenia pána Verlucu v rozsahu, v akom odkazujú na tento pojem. - Odpovede európskych výrobcov 289 Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzíva ako pritazujúci dôkaz odpovede na jej ziadosti o poskytnutie informácií, ktoré poskytli spolocnosti Mannesmann, Dalmine a Corus, v odôvodneniach 63, 65 a 66 tohto odôvodnenia. 290 Osobitne, na základe odpovede pána Bechera, zamestnanca spolocnosti Mannesmann, z 22. apríla 1997 sa Základné pravidlá týkali rúrok OCTG a produktovodov "projekt" a znamenali, ze "japonskí výrobcovia nemohli v tejto oblasti preniknút na európske trhy [in europäische Märkte], zatial co európski výrobcovia nemohli dodávat svoje výrobky do Japonska". Spolocnost Corus vo svojej odpovedi z 31. októbra 1997, uvedenej na strane 11932 spisu Komisie, uvádza, pokial ide o Európsko-japonský klub, ze japonskí a európski výrobcovia bezsvíkových rúrok OCTG boli jeho clenmi a ze "v praxi boli domáce trhy prednostne vyhradené domácim výrobcom". Vo svojej odpovedi zo 4. apríla 1997 spolocnost Dalmine priznala, ze existovali kontakty medzi európskymi a japonskými výrobcami, tvrdiac, ze "sa týkali vývozov rúrok (predovsetkým tých, ktoré boli urcené pre naftársky priemysel) v iných oblastiach nez ES (Rusko a Cína) a boli takisto urcené na obmedzenie vývozov rúr do ES po zatvorení tovární spolocnosti [Corus] a v súvislosti s tým na ochranu priemyslu bezsvíkových rúr a rúrok Spolocenstva". 291 Dalej je potrebné uviest, ze odpoved spolocnosti Mannesmann z 22. apríla 1997 je tiez uvedená v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s opisom trhov tretích krajín. Predmetná cast uvádza: "Pre iné trhy tvoriace predmet svetových tendrov boli príslusné dovozy Japoncov a Európanov urcené v predstihu. V tom case bolo toto konanie oznacené výrazom ,rozdelujúci klúc`. Islo zrejme o zachovanie casti historického trhu rôznych výrobcov." 292 Podla japonských zalobcov mali európski výrobcovia zjavný záujem na "obmedzení skôd" vo vztahu k vysetrovaniu uskutocnenému Komisiou, osobitne uznaním existencie dohody s japonskými výrobcami na úcel odvrátit pozornost Komisie od skutocného ciela Základných pravidiel, ktorým bolo rozdelenie európskych trhov medzi európskych výrobcov, od ovela závaznejsieho porusenia, nez porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorého preukázanie existencie by pre nich znamenalo vyssie pokuty. Preto v rozsahu, v akom sa urcité odpovede na otázky Komisie týkajú úcasti japonských úcastníkov na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, nemozno ich povazovat za vierohodné. 293 V tomto zmysle je potrebné pripomenút ze skutocnost, ze európski výrobcovia uznali existenciu dohody s japonskými výrobcami o rozdelení trhu, neslúzilo nutne na zakrytie existencie dohody o rozdelení európskych trhov medzi sebou (pozri bod 214 vyssie). Je nepravdepodobné, ze európski výrobcovia vytvorili protiprávne dohody s japonskými výrobcami, aby zakryli existenciu dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz v Európe z dôvodov uvedených v bode 214 vyssie. V kazdom prípade je nutné uviest, ze v odpovedi z 29. mája 1997 uvedenej na strane 15162 spisu Komisie, ktorá doplna informácie poskytnuté v odpovedi zo 4. apríla 1997, spolocnost Dalmine takisto odkazuje na kontakty s japonskými výrobcami, ako aj na stretnutia medzi samotnými európskymi výrobcami. Pokial ide o spolocnost Corus, tá neobmedzila svoje tvrdenia, pokial ide o ochranu trhov, iba na vztahy medzi japonskými a európskymi výrobcami (pozri bod 290 vyssie). 294 Pokial ide o odpoved spolocnosti Mannesmann, japonskí zalobcovia tvrdia, ze jej autor pán Becher nepoznal na základe vlastného vyhlásenia okolnosti, ktoré komentoval, kedze sa vedúcim zamestnancom spolocnosti Mannesmann stal az v apríli 1995. Jeho svedectvo tak nemá velkú dôkaznú hodnotu a podla spolocnosti JFE-NKK je dokonca neprípustné. 295 V tejto súvislosti je nutné najskôr uviest, ze hoci sa pán Becher stal vedúcim zamestnancom spolocnosti Mannesmann az v apríli 1995, zástupca tejto spolocnosti na pojednávaní tvrdil, ze pred týmto dátumom vykonával iné funkcie v spomínanej spolocnosti. 296 Dalej je potrebné brat ohlad na ustálenú judikatúru uvedenú v bode 205 vyssie, na základe ktorej odpovede poskytnuté v mene spolocnosti majú väcsiu váhu nez odpovede poskytnuté zamestnancom podniku bez ohladu na jeho osobné skúsenosti alebo názory (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 45). Z bodu 45 uvedeného rozsudku LR AF 1998/Komisia je zrejmé, ze dôkazná hodnota predmetnej odpovede v danej veci ako pritazujúceho dôkazu proti trom spolocnostiam nebola nijak ovplyvnená skutocnostou, ze osoba, ktorá ju podpísala v mene predmetnej spolocnosti, nebola na stretnutí prítomná a nebola dokonca v tom case ani jej zamestnancom. 297 Ked totiz v prípade, ako je tomu v danej veci, pokial ide o spolocnost Mannesmann, osoba, ktorá priamo nepoznala relevantné okolnosti, robí vyhlásenie ako zástupca spolocnosti, na základe ktorého uznáva existenciu porusenia za seba, ako aj za iné podniky, táto osoba sa nutne opiera o informácie poskytnuté jej spolocnostou a osobitne jej zamestnancami, ktorí predmetné konanie priamo poznali. Ako bolo uvedené v bode 211 vyssie, vyhlásenia urobené proti vlastným záujmom ich autora musia byt v zásade povazované za preukázatelné a vyhláseniu pána Bechera je preto treba priznat v danom prípade znacnú váhu. 298 Tvrdenie spolocnosti JFE-NKK zalozené na rozsudku Rhône-Poulenc/Komisia a osobitne na návrhoch sudcu Vesterdorfa vykonávajúceho funkciu generálneho advokáta v danej veci, uvedených v bode 56 vyssie, musí byt zamietnuté. V týchto návrhoch sudca Vesterdorf tvrdí, ze svedectvá osôb, ktoré poznajú skutocný stav, majú v zásade zvlást vysokú dôkaznú hodnotu (Zb. s. II-956 a II-957). 299 Nie je primerané z toho usúdit, ze vyhlásenie urobené v mene spolocnosti jej vedúcim zamestnancom v jej neprospech, ako aj v neprospech iných podnikov, má obmedzenú dôkaznú hodnotu, pretoze priamo nepoznal skutocný stav. A fortiori, neexistuje ziadny dôvod na to, aby bol takýto dôkaz zamietnutý ako neprípustný. 300 V danej veci, ako aj vo veci, ktorá bola predmetom rozsudku LR AF 1998/Komisia, uz citovaného v bode 205 vyssie, predstavuje predmetné vyhlásenie v skutocnosti priznanie porusenia spolocnostou, ktorú zastupuje autor vyhlásenia. 301 Navyse, japonskí zalobcovia tvrdia, ze Komisia nemôze povazovat odpoved spolocnosti Mannesmann za vierohodný dôkaz v rozsahu, v akom potvrdzuje existenciu dohody medzi európskymi a japonskými výrobcami, zatial co tú istú odpoved nepovazuje za vierohodnú v rozsahu, v ktorom popiera existenciu dohody smerujúcu k respektovaniu domáceho trhu kazdého európskeho výrobcu inými európskymi výrobcami. 302 Je pravdou, ze skutocnost, na základe ktorej pán Becher poprel existenciu casti Základných pravidiel v rámci Európy, v zmysle záväzku k vzájomnému respektovaniu domácich trhov medzi európskymi výrobcami oslabuje v urcitom rozsahu jeho vyhlásenie ako dôkazného prostriedku umoznujúceho doplnit vyhlásenia pána Verlucu. V kazdom prípade je nutné uviest, ze pán Becher jednoznacne potvrdil existenciu dohody o rozdelení trhu s rúrkami OCTG a produktovodmi "projekt" medzi európskych a japonských výrobcov (pozri bod 290 vyssie). Jeho vyhlásenie tak podporuje vyhlásenie pána Verlucu, pokial ide o tento aspekt porusenia a teda aj o skutocnost, ze japonskí zalobcovia boli stranami dohody o rozdelení trhu, na základe ktorej súhlasili s tým, ze nebudú predávat rúrky OCTG standard a produktovody "projekt" na trhoch Spolocenstva. Okolnost, na základe ktorej vyhlásenie spolocnosti Mannesmann nevylucuje rúrky OCTG z predmetnej dohody, nie je relevantná z dôvodov uvedených v bode 261 vyssie. Nakoniec, dôkazná hodnota vyhlásenia spolocnosti Mannesmann je v danom prípade takisto posilnená skutocnostou, ze podporuje aj vyhlásenie pána Verlucu týkajúce sa existencie rozdelujúceho klúca týkajúceho sa medzinárodných tendrov v tretích krajinách (pozri bod 291 vyssie). 303 Zalobcovia tvrdia, ze spolocnost Dalmine vo svojej odpovedi Komisii zo 4. apríla 1997 a 29. mája 1997 uvádza, ze jej rozhovory s japonskými výrobcami sa týkali predovsetkým trhov tretích krajín, napr. ruských a cínskych trhov. Je potrebné poznamenat, ze na základe casti odpovede zo 4. apríla 1997 uvedenej vyssie, sa tieto rozhovory týkali aj ochrany trhov Spolocenstva (pozri bod 290 vyssie). V kazdom prípade je nutné uznat, ze vyhlásenia, o ktoré sa v tomto smere opierajú japonskí zalobcovia, majú velmi obmedzený význam a to z dôvodov uvedených samotnými japonskými zalobcami (pozri bod 292 vyssie), ze spolocnost Dalmine chcela "obmedzit skody". Tým, ze nemohla popriet skutocnost, ze bola v kontakte s japonskými výrobcami, ako aj s inými európskymi výrobcami, chcela spolocnost Dalmine prezentovat tieto kontakty spôsobom, ktorý odstranoval alebo pokial mozno minimalizoval ich protiprávnost vo vztahu k právnemu systému Spolocenstva. 304 Dve odpovede spolocnosti Dalmine, osobitne cast odpovede zo 4. apríla 1997 uvedená v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 290 vyssie), podporujú vyhlásenia pána Verlucu týkajúce sa existencie kontaktov medzi európskymi a japonskými výrobcami smerujúcimi k rozdeleniu urcitých geografických trhov medzi seba a osobitne k zákazu predaja rúrok Japoncami na trhoch Spolocenstva. 305 Pokial ide o odpoved poskytnutú spolocnostou Corus 31. októbra 1997, japonskí zalobcovia tvrdia, ze v liste z 30. marca 1999 spolocnost Corus jasne uviedla, ze ziadne z jej vyhlásení nemá byt vykladané v tom zmysle, ze v sebe zahrnuje existenciu dohody medzi európskymi a japonskými výrobcami. V odpovedi na tvrdenie Komisie, ze list z 30. marca 1999 je predmetom konania týkajúceho sa zváraných rúrok, japonskí zalobcovia tvrdia, ze takto formulované vyhlásenie spolocnosti Corus, v tom istom znení, bolo poskytnuté v súvislosti s konaním týkajúcim sa bezsvíkových rúrok. 306 Je pravdou, ze absencia listu v rámci konania týkajúceho sa bezsvíkových rúrok (vec IV/E-1/35.860-B), podobného tomu, ktorý bol zaslaný v rámci konania týkajúceho sa zváraných rúrok (vec IV/E-1/35.860-A) je zvlástna, co by sa mohlo javit ako skutocnost, ze ide skôr o opomenutie nez o zaujatie odlisného stanoviska v jednej veci so zretelom na inú vec. 307 Vyhlásenia obsiahnuté v liste z 30. marca 1999, podla ktorých sa odpoved z 31. októbra 1997 neopiera o existenciu dohody a o nemoznost jej výkladu ako priznania, sú v kazdom prípade nedostatocné pre objasnenie zmyslu tejto odpovede. Z absencie velmi presvedcivého vysvetlenia je potrebné zvýraznit tvrdenie, podla ktorého "v praxi boli domáce trhy na prvom mieste vyhradené domácim výrobcom", a vzhladom na skutocnost, ze tieto výrazy sa vyskytujú v bode, ktorý sa týka predmetu stretnutí Európsko-japonského klubu, predstavuje toto tvrdenie velmi významný dôkaz. 308 Skutocnost, ze spolocnost Corus chcela v liste zaslanom Komisii po viac ako roku pravdepodobne obmedzit rozsah jej vyhlásenia týkajúceho sa rozdelenia trhu, tazko obmedzuje jeho dôkaznú hodnotu. Je teda nutné uviest, ze odpoved spolocnosti Corus takisto podporuje vyhlásenie pána Verlucu, pokial ide o existenciu dohody o rozdelení trhu s OCTG rúrkami v rámci Európsko-japonského klubu. - Výpoved pána Biasizza 309 Komisia takisto v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia poukazuje na výpoved z 1. júna 1995 urobenú bývalým zamestnancom spolocnosti Dalmine, pánom Biasizzom, urobenú pred prokurátorom z Bergamo, Taliansko, v súvislosti s vysetrovaním z korupcie. Z tejto odpovede je zrejmé, ze existoval "klub výrobcov (dohody obmedzujúce hospodársku sútaz)", ktorý sa stretával dvakrát do roka, raz v Európe, raz v Japonsku. Podla pána Biasizza bol kazdý výrobca oprávnený vyhrat vsetky tendre na svojom domácom trhu a bolo dohodnuté, ze kazdý výrobca ponúkne vzdy cenu o 8 az 10 % vyssiu, nez bola cena domáceho výrobcu, islo o pravidlo, ktoré bolo prísne dodrziavané. 310 Podla japonských zalobcov nie je táto odpoved pána Biasizza vierohodná, pretoze bola urobená pod nátlakom v tom zmysle, ze jej autor mal záujem na vysvetlení, preco spolocnost Dalmine získala vsetky verejné zmluvy spolocnosti Agip inak nez odkazom na nepoctivé praktiky, ktoré boli predmetom vysetrovania. 311 Je potrebné uviest, ze pán Biasizzo vo svojej výpovedi tvrdil, ze to bol on sám, kto navrhol praktiku spocívajúcu v predlzení neoprávnených platieb zamestnancom spolocnosti Agip. Úlohou týchto platieb bolo navyse, podla pána Biasizza, ulahcit neskorsie fázy realizácie dohody, ak ju raz získala spolocnost Dalmine na základe protiprávnej dohody. Za týchto okolností je nutné uviest, ze obsah výpovede pána Biasizza je v rozpore s vysvetlením, podla ktorého by zastrel svoju úcast na protiprávnych praktikách tým, ze by vplyv spolocnosti Dalmine na talianskom trhu odvodil od neexistujúcej dohody. Tvrdenie japonských zalobcov musí byt preto zamietnuté. 312 Skutocnost, ze tieto vyhlásenia boli urobené pred prokurátorom z Bergamo v rámci súdneho vysetrovania, navyse skôr zosilnuje, ako zoslabuje v rozpore s tým, co tvrdia japonskí zalobcovia, ich dôkaznú hodnotu. Ak totiz výpoved urobená pred prokurátorom nemá rovnakú hodnotu ako svedectvá urobené pod prísahou pred súdom, je potrebné uviest, ze nátlak vyplývajúci z vysetrovacích právomocí, ktoré má prokurátor, a negatívne následky, ktoré môzu vyplynút z výsky trestu svedka, ktorý pocas vysetrovania nepravdivo vypovedal, sú okolnostami, ktoré robia takúto výpoved vierohodnejsou, nez je len obycajné vyhlásenie. 313 Podla japonských zalobcov je odkaz na tender na talianskom trhu urobený vo výpovedi pána Biasizza v rozpore s tvrdením uvedeným vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, podla ktorého sa na európskych trhoch ziadne velké tendre nekonali. 314 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, podla ktorého sa v Európe velké tendre nekonali, co je uvedené v casti 1.4 vyhlásenia pod názvom "ostatné trhy" ("OPEN TENDERS") a pod názvom "Vseobecná ponuka na tender na bezsvíkové rúrky API", zatial co domáce trhy clenov Európsko-japonského klubu sú obsiahnuté v casti 1.1 pod názvom "Domáce trhy", z coho a priori vyplýva, ze výraz "Európa" uvedený v danej casti 1.4 sa týka iných európskych trhov, nez sú styri domáce trhy dotknuté porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri body 279 a 280 vyssie). 315 Navyse pán Biasizzo opísal situáciu existujúcu iba na talianskom trhu a je teda mozné rozlisovat medzi velkými medzinárodnými tendrami ("large-scale tenders"), ktoré sa podla pána Verlucu netýkali európskych trhov, zahrnujúcimi v prípade potreby domáce trhy styroch európskych výrobcov, a tendrami organizovanými spolocnostou Agip na európskom trhu. Prvá veta casti 1.4 vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996, na základe ktorej "velké veci tvoriace predmet medzinárodných tendrov (,OPEN TENDERS`) boli rozdelené na základe rozdelujúceho klúca", je v súlade s touto tézou v tom zmysle, ze zdôraznuje významný rozsah a medzinárodnú povahu predmetných tendrov v tejto casti vyhlásenia. 316 Odkaz na tendre na talianskom trhu v urcitom rozsahu zoslabuje dôkaznú hodnotu výpovede pána Biasizza, pokial ide o doplnenie vyhlásenia pána Verlucu. Je potrebné uviest, ze v najlepsom prípade opis spôsobu rozdelovania dohôd na talianskom trhu sa v uvedených vyhláseniach nijak neodráza a ze v najhorsom prípade im dokonca odporuje. 317 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia je povinná preukázat, akým osobitným spôsobom by sa malo rozdelenie trhov realizovat, pokial bol protisútazný ciel protiprávnej dohody preukázaný dostatocným spôsobom (pozri bod 203 vyssie). V danom prípade tak nedostatok súladu medzi vyhláseniami pána Verlucu a výpovedou pána Biasizza s ohladom na spôsob aplikácie Základných pravidiel na domácich trhoch clenov Európsko-japonského klubu iba v obmedzenom rozsahu znizuje dôkaznú hodnotu týchto dokumentov, kedze pokial ide o ostatné významné aspekty dotknutej dohody, výpoved pána Biasizza podporuje vyhlásenie pána Verlucu (pozri tiez bod 334 nizsie). 318 Japonskí zalobcovia navyse uvádzajú, ze v neskorsej výpovedi pod názvom "Komentáre k mojim výpovediam" pán Biasizzo vymenoval vsetky objektívne ekonomické výhody, z ktorých tazil domáci výrobca ocelových rúrok na svojom domácom trhu voci zahranicným výrobcom, a nenarázal viac na medzinárodnú dohodu. 319 V tomto zmysle je nutné uviest, ze na základe ustálenej judikatúry z textu clánku 81 ods. 1 ES tiez vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané bez ohladu na ich úcinok, pokial majú protisútazný ciel (pozri bod 181 vyssie a ustálená judikatúra v nom uvedená). Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze pán Biasizzo vymenoval objektívne ekonomické výhody, z ktorých tazili domáci výrobcovia ocelových rúrok na svojom domácom trhu, nepredstavuje za okolností daného prípadu dôkaz zbavujúci viny, a teda nerelativizuje dôkaznú hodnotu pôvodnej výpovede. 320 Pokial ide o údajný nedostatok nového jasného odkazu na existenciu medzinárodnej dohody v dokumente Komentáre k mojim výpovediam, je potrebné uviest, ze táto okolnost nie je takisto relevantná, kedze pán Biasizzo nijakým spôsobom neodvolal to, co povedal k tejto skutocnosti vo svojej pôvodnej výpovedi. Naopak, pán Biasizzo znovu odkazuje na existenciu takejto dohody v dokumente Komentáre k mojim výpovediam v tom zmysle, ze potvrdil skutocnost, ze silné postavenie spolocnosti Dalmine na talianskom trhu vyplýva okrem iného aj z "vplyvu kazdého výrobcu na jeho vlastných trhoch na iných výrobcov" ("l'influenza che ogni produttore ha, per le sue aree di mercato, nei confronti degli altri produttori"). Pán Biasizzo takisto odmietol v tomto smere opis daný v pôvodnej výpovedi, ktorý uvádza, ze "celkový systém [bol] zalozený na respektovaní rovnováhy opierajúcej sa o historické casti trhu..., ako to uz [bolo] niekolkokrát spomenuté v [jeho vyhlásení]" ("Tutto il sistema č basato sul rispetto di equilibri consolidati da quote storiche... come giŕ ho detto piů volte nel corso del mio memoriale"). 321 Navyse, s ohladom na to, ze japonskí zalobcovia spochybnili vierohodnost výpovede pána Biasizza, je potrebné uviest, ze výpoved je potvrdená inými výpovedami urobenými jeho kolegami, uvedenými v spise Komisie, na ktoré bolo poukázané pred Súdom, ale ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Osobitne z výpovede pána Jachiu z 5. júna 1995, uvedenej na strane 8220b 6 spisu Komisie vyplýva, ze existovala dohoda "na úcel respektovania oblastí, ktoré patria rôznym operátorom", a z výpovede pána Cioccu z 8. júna 1995, uvedenej na strane 8220b 3 spisu Komisie, ze "dohoda výrobcov rúrok funguje na celom svete". Podobne, z odpovede spolocnosti Dalmine z 29. mája 1997 vyplýva, ze pán Biasizzo sa najmenej raz zúcastnil stretnutia s japonskými výrobcami v Japonsku, takze priamo vedel o existencii dohody sankcionovanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a poznal jej znenie. 322 Nakoniec, podla japonských zalobcov, dve vyhlásenia pána Biasizziho neobjasnujú, ktoré výrobky boli dotknuté dohodou, na ktorú odkazuje. 323 V tomto zmysle je potrebné uviest, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí nutne presne a zhodne zodpovedat vyhláseniam pána Verlucu vzhladom na kazdú cast porusenia (pozri bod 180 vyssie). Je totiz postacujúce, ak jedna písomnost dosvedcí významné casti dohody opísanej pánom Verlucom na to, aby mala urcitú hodnotu v zmysle súboru pritazujúcich dôkazov (pozri bod 220 vyssie). V kazdom prípade bez toho, aby bolo potrebné riesit rozpor medzi úcastníkmi konania, pokial ide o presné obdobie, pocas ktorého bol pán Biasizzo zodpovedný za predaje dvoch druhov výrobkov uvedených v napadnutom rozhodnutí, je v danom prípade isté, ze bol zodpovedný za predaje rúrok OCTG uskutocnených spolocnostou Dalmine pocas prevaznej casti obdobia daného porusenia, ako aj za predaje produktovodov pocas aspon niekolkých mesiacov v priebehu tohto obdobia, takze priamo poznal skutocnosti, ktoré opísal. 324 V tomto zmysle je potrebné dospiet k záveru, ze výpoved pána Biasizza potvrdzuje vyhlásenia pána Verlucu týkajúce sa existencie dohody o rozdelení domácich trhov opísaných pánom Verlucom. Tento dôkazný prostriedok osobitne potvrdzuje, ze domáce trhy kazdého výrobcu museli byt respektované ostatnými clenmi klubu a ze táto zásada bola stanovená na stretnutiach, ktoré sa konali dvakrát za rok, raz v Európe a raz v Japonsku, na ktoré poslali Japonci svojich zástupcov (pozri body 192 az 196 vyssie). 325 Je potrebné uviest, ze vo svojej odpovedi zo 7. novembra 1997 na ziadost o poskytnutie informácií, uvedenej na strane 14451 spisu Komisie, spomenutej v poznámke pod ciarou 41 napadnutého rozhodnutia, spolocnost JFE-NKK pripustila, ze európski výrobcovia ju na stretnutiach Európsko-japonského klubu poziadali, aby respektovala ich domáce trhy ["We recall that other (European) mills requested that JFE respect their home markets"]. Spolocnost JFE-NKK vsak popiera, ze by tejto ziadosti vyhovela ("However we were neither bound by nor did we respect such requests"). 326 Najskôr je potrebné skonstatovat, ze táto odpoved spolocnosti JFE-NKK potvrdzuje, ze rozhovory vedené pocas stretnutí Európsko-japonského klubu sa netýkali iba trhov tretích krajín, ale tiez trhov Spolocenstva, ako boli opísané vo vyhláseniach pána Verlucu. 327 Je potrebné pripomenút, ze na základe ustálenej judikatúry je mozné dospiet k záveru, ze ak sa podnik zúcastnil, aj ked nie aktívne, na stretnutiach medzi podnikmi s protisútazným predmetom a verejne sa nedistancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vztahu k ostatným úcastníkom to vyvoláva dojem, ze súhlasí s výsledkami tohto stretnutia a ze bude konat v súlade s nimi a ze sa teda predmetnej dohody zúcastní (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 232; z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907,bod 98; zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, body 85 a 86, a Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 1353). 328 Ustálená judikatúra uvedená v bode 327 vyssie nie je priamo aplikovatelná na situáciu spolocnosti JFE-NKK, kedze vo veciach, ktoré boli predmetom uvedených rozsudkov, bola existencia porusenia, ktorého sa dopustili iné podniky, preukázaná a jedinou nevyriesenou otázkou zostala pasívna úcast podniku na porusení. 329 Zásada, na základe ktorej podnik zúcastnujúci sa na stretnutiach, ktorých protisútazný predmet vyvoláva u iných úcastníkoch dojem, ze sa podnik zúcastnuje dohody, ktorá z nich vyplýva, a ze sa jej prispôsobí, ak sa verejne nedistancuje od jej obsahu, a vzhladom na túto skutocnost sa zúcastní na porusení, je vhodná pre pouzitie v danom prípade. Úcast spolocnost JFE-NKK na týchto stretnutiach je v danom prípade osobitne preukázaná tým, ze uznala, ze osobitná ziadost o respektovanie trhov Spolocenstva jej bola adresovaná na týchto stretnutiach. Odpoved spolocnosti JFE-NKK tak predstavuje osobitne preukázatelný dôkaz, ktorý umoznuje potvrdit vyhlásenie pána Verlucu týkajúce sa skutocnosti, ze táto spolocnost sa zúcastnila dohody so styrmi európskymi výrobcami. 330 Je potrebné uviest, ze traja ostatní japonskí výrobcovia sa tak, ako aj spolocnost JFE-NKK zúcastnili na stretnutiach Európsko-japonského klubu. Vzhladom na spôsob fungovania a ciele Európsko-japonského trhu, ako aj vzhladom na preukázané dokumenty skúmané vyssie je nepochopitelné, ze by sa európski výrobcovia obmedzili na to, aby poziadali spolocnost JFE-NKK a nie ostatných japonských výrobcov, ktorí boli clenmi klubu, aby respektovala ich domáce trhy. Za týchto okolností je nutné dospiet k záveru, ze odpoved spolocnosti JFE-NKK takisto potvrdzuje úcast ostatných troch výrobcov na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 331 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, dostatocne stací na potvrdenie vyhlásení pána Verlucu vzhladom na skutocnost, ze japonskí a európski výrobcovia naozaj uzavreli v rámci Európsko-japonského klubu, ktorý pán Verluca opísal, dohodu o rozdelení trhu týkajúcu sa urcitých bezsvíkových ocelových rúrok, na základe ktorej sa musel kazdý výrobca zriect predaja relevantných výrobkov na domácom trhu kazdého z ostatných clenov klubu. 332 Z väcsiny informácií tvoriacich uvedený súbor nepriamych dôkazov jasne nevyplýva, ktoré bezsvíkové ocelové rúrky boli pokryté rozdelujúcou dohodou, avsak niet pochýb o tom, ze tieto výrobky zahrnovali rúrky OCTG standard. Specifické odkazy na tieto výrobky v poznámkach "Strategické úvahy" a "Úvahy o zmluve VAM" v dokumente Rozdelujúci klúc a v odpovedi spolocnosti Mannesmann, ako aj vseobecné odkazy na rúrky OCTG v iných dokumentoch, o ktoré sa opiera Komisia, totiz primerane a jasne potvrdzujú vyhlásenie pána Verlucu týkajúce sa skutocnosti, ze Základné pravidlá sa vztahovali na tieto výrobky. 333 Pokial ide o produktovody "projekt", jediný dôkaz, a to odpoved spolocnosti Mannesmann urobená pánom Becherom, potvrdzuje vyhlásenie pána Verlucu, podla ktorého sa protiprávna dohoda týkala aj produktovodov "projekt". Vzhladom na osobitnú povahu tejto odpovede, ako je uvedené v bodoch 294 az 302 vyssie, je nutné dospiet k záveru, ze postacuje na potvrdenie vyhlásení pána Verlucu, ktoré sú samé osebe velmi vierohodné (pozri body 205 az 207 vyssie), pokial ide o tieto výrobky. 334 V kazdom prípade uz bolo rozhodnuté, ze ak súbor zhodných nepriamych dôkazov, o ktorý sa opiera Komisia, umoznuje preukázat existenciu a urcité specifické aspekty dohody o rozdelení trhu uvedenej pánom Verlucom a stanovenej v clánku 1 napadnutého rozhodnutiam, mohli by tieto vyhlásenia za tohto predpokladu samé osebe postacovat na preukázanie iných aspektov napadnutého rozhodnutia v súlade s pravidlom vyplývajúcim z rozsudku Cement, uz citovaného v bode 66 vyssie (bod 1838), o ktorý sa opiera Komisia (pozri body 204 a 220 vyssie). Pritom uz bolo v bodoch 330 a 332 vyssie skonstatované, ze súbor nepriamych dôkazov, o ktorý sa opiera Komisia, postacuje na potvrdenie vyhlásení pána Verlucu v mnohých ohladoch, osobitne pokial ide o rúrky OCTG standard. 335 Za týchto okolností je nutné skonstatovat, ze pán Verluca vo svojich vyhláseniach hovoril cistú pravdu, a preto tieto vyhlásenia postacujú na to, aby boli dôkaznými prostriedkami na preukázanie toho, ze dohoda o rozdelení domácich trhov clenmi Európsko-japonského klubu pokrývala nielen rúrky OCTG standard, ako vyplýva z niekolkých iných dôkazov, ale tiez produktovody "projekt". Nie je totiz ziadny dôvod na to, aby pán Verluca, ktorý priamo poznal skutocný stav, urobil nesprávne vyhlásenia týkajúce sa produktovodov, ak ostatné dôkazy potvrdzujú jeho tvrdenia týkajúce sa existencie dohody a ich aplikáciu na rúrky OCTG standard. 336 Nakoniec, i za predpokladu, ze japonskí zalobcovia mohli vyvolat pochybnost, pokial ide o specifické výrobky dotknuté dohodou sankcionovanou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia - co nebolo preukázané - je potrebné uviest, ze ak rozhodnutie brané ako celok ukazuje, ze predmetné porusenie sa týkalo zvlástneho druhu výrobkov, a uvádza dôkazy na podporu tohto záveru, skutocnost, ze toto rozhodnutie neobsahuje presný a úplný zoznam vsetkých druhov výrobkov dotknutých porusením nemôze sama osebe postacovat na jeho zrusenie (pozri v súvislosti zalobného dôvodu nedostatok odôvodnení rozsudok Gruber + Weber/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 214). Ak by neslo o takýto prípad, mohol by sa podnik vyhnút vsetkým sankciám aj napriek skutocnosti, ze Komisia s istotou preukázala, ze sa dopustil porusenia za okolností, za ktorých nebola preukázaná zhoda specifických výrobkov uvedených v oblasti podobných výrobkov predávaných predmetnými podnikmi. 337 V tejto súvislosti nie je relevantná ustálená judikatúra o primeranej definícii trhu, na ktorú poukazuje spolocnost JFE-NKK (pozri bod 101 vyssie a rozsudok SIV a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie), kedze sa vztahuje na situáciu, ked Komisia urcila porusenie na základe protisútazných úcinkov správania sa dotknutých podnikov, zatial co v danom prípade je protisútazný ciel protiprávnej dohody preukázaný na základe písomných dôkazov. - Trvanie porusenia 338 Pokial ide o trvanie porusenia, je potrebné najskôr uviest, ze Komisia v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze mohla urcit existenciu porusenia od roku 1977, ale ze sa rozhodla tak neurobit z dôvodu existencie samoobmedzujúcich dohôd. V clánku 1 napadnutého rozhodnutia preto urcila existenciu porusenia od roku 1990. 339 Z toho vyplýva, ze japonskí zalobcovia sa mýlia, ak tvrdia, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia stanovila existenciu porusenia iba od roku 1990 z dôvodu, ze bola toho názoru, ze existencia samoobmedzujúcej dohody bránila japonským zalobcom vo vývoze ich ocelových rúrok do Spolocenstva. V kazdom prípade stanovisko Komisie v danom prípade, podla ktorého stanovila existenciu porusenia od roku 1977, pricom na úcely stanovenia pokuty zobrala do úvahy iba porusenie od roku 1990, nezodpovedá zneniu uvádzaného rozhodnutia, osobitne zneniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 340 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v danom prípade Komisia nevyzvala Súd, aby stanovil existenciu porusenia pred rokom 1990. Navyse, kým Komisia vo svojich písomných stanoviskách uvádza, ze skutocnost, ze nestanovila existenciu porusenia v case, ked boli samoobmedzujúce dohody v platnosti, predstavuje ústupok voci adresátom napadnutého rozhodnutia, ktorý nebola povinná urobit, pred Súdom prvého stupna netvrdí, ze by mal byt tento ústupok v rámci tohto konania spochybnený. 341 Z toho vyplýva, ze preskúmanie Súdu prvého stupna sa nemá týkat zákonnosti alebo primeranosti tohto ústupku, ale len otázky, ci ho Komisia správne aplikovala na daný prípad tým, ze tento ústupok výslovne urobila v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. Je potrebné pripomenút, ze Komisia je povinná predlozit presné a zhodujúce dôkazy na zdôvodnenie presvedcenia, ze porusenie nastalo, kedze dôkazné bremeno týkajúce sa existencie porusenia, a preto aj jeho trvanie, nesie ona (pozri body 177 az 179 vyssie a ustálená judikatúra v nom uvedená). 342 Preto s ohladom na to, ze ide o dohody uzavreté na medzinárodnej úrovni medzi japonskou vládou, zastúpenou ministerstvom obchodu a priemyslu (MITI), a Spolocenstvom, zastúpeným Komisiou, bola povinná archivovat dokumentáciu potvrdzujúcu dátum, kedy boli tieto dohody ukoncené, v súlade so zásadou riadneho úradného postupu. Mala byt preto schopná predlozit túto dokumentáciu pred Súdom prvého stupna. V kazdom prípade Komisia pred Súdom vyhlásila, ze svoje archívy prehladala, ale ze nemohla predlozit dokumenty preukazujúce dátum skoncenia týchto dohôd. 343 Hoci v zásade zalobca nemôze preniest dôkazné bremeno na zalovaného, opierajúc sa o okolnosti, ktoré nie je schopný preukázat, v danom prípade sa dôkazné bremeno nemôze uplatnit v prospech Komisie, pokial ide o dátum ukoncenia medzinárodných zmlúv, ktoré uzatvorila. Nevysvetlitelná neschopnost Komisie predlozit dôkazy týkajúce sa okolností, ktoré sa jej priamo dotýkajú, pokial ide dátum skoncenia uvedených dohôd, znemoznuje Súdu prvého stupna rozhodnút s celkovou znalostou veci. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivého konania, keby podniky, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré na rozdiel od Komisie neboli schopné predlozit chýbajúci dôkaz, mali niest následky tejto neschopnosti Komisie. 344 Za týchto podmienok treba osobitne skonstatovat, ze Komisia mala predlozit dôkaz ukoncenia samoobmedzujúcich dohôd. V kazdom prípade Komisia nepredlozila, ci uz v napadnutom rozhodnutí, alebo pred Súdom prvého stupna, dôkaz o dátume skoncenia samoobmedzujúcich dohôd. 345 V kazdom prípade, aj ked japonskí zalobcovia nepredlozili dôkaz o tom, ze samoobmedzujúce dohody nadalej existovali na medzinárodnej úrovni, vsetci predlozili velmi podstatný dôkaz týkajúci sa japonského ponímania postavenia samoobmedzujúcich dohôd pocas roka 1990. Tento dôkaz osobitne zahrna ziadost spísanú 22. decembra 1989 siestimi japonskými výrobcami ocelových rúrok, medzi ktorými boli styria japonskí zalobcovia, týkajúcu sa získania povolenia na predlzenie internej dohody obmedzujúcej vývozy do Európskeho spolocenstva do 31. decembra 1990 a nakoniec rozhodnutie MITI z 28. decembra 1989 schvalujúce toto predlzenie. Tieto dokumenty umoznujú dospiet k záveru, ze japonskí zalobcovia, ako aj príslusné japonské orgány boli toho názoru, ze medzinárodná samoobmedzujúca dohoda s Európskymi spolocenstvami bola pocas roka 1990 nadalej pouzitelná. 346 Za týchto okolností je na úcely tohto konania potrebné uviest, ze na základe dôkazov predlozených Súdu prvého stupna a so zretelom na dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, pokial ide o existenciu porusenia, ze samoobmedzujúce dohody uzavreté medzi Komisiou a japonskými orgánmi zostali pocas roka 1990 v platnosti. So zretelom na toto konstatovanie a so zretelom na ústupok urobený zo strany Komisie v napadnutom rozhodnutí musí byt dlzka trvania porusenia stanoveného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia skrátená o jeden rok. 347 Pokial ide o dátum skoncenia porusenia, Komisia sa na úcel tvrdenia, ze porusenie trvalo do roku 1995, opiera o odôvodnenia 96 a 108 napadnutého rozhodnutia, o vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996, podla ktorého boli zmeny dokoncené "pred viac nez jedným rokom". Z odôvodnenia 166 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa stanovenia pokút vyplýva, ze porusenie bolo pre japonských zalobcov stanovené iba na obdobie piatich rokov, takze muselo skoncit 1. januára 1995. Komisia na pojednávaní uviedla, ze tento výklad napadnutého rozhodnutia je správny. 348 Japonskí zalobcovia uvádzajú, ze len jeden z dokumentov, o ktoré sa opiera Komisia, obsahuje dôkaz týkajúci sa trvania porusenia, a to dokument Rozdelujúci klúc, ktorý uvádza obdobie, ktoré skoncilo v marci 1994. Navyse uvádzajú, ze po tomto dátume neexistujú dôkazy o stretnutiach Európsko-japonského klubu. 349 Je potrebné uviest, ze aj ked sú vyhlásenia pána Verlucu osobitne vierohodné, je veta, o ktorú sa Komisia opiera na úcel vyvodenia záveru, ze porusenie trvalo do zaciatku roka 1995, velmi vágna. Za týchto okolností je potrebné tvrdit, ze dôkazy potvrdzujúce vyhlásenia pána Verlucu v ostatných bodoch nepostacujú na to, aby sa Komisia mohla v tomto kontexte opierat výlucne o ne. Ak je totiz pravda to, co tvrdil pán Verluca vo vztahu k trvaniu porusenia, z nejasnej povahy informácie týkajúcej sa jeho skoncenia vyplýva, ze sama osebe nepostacuje na to, aby dostatocne právne preukázala tento dátum. 350 Okrem toho, podla opisu stretnutí Európsko-japonského klubu uvedených vo vyhláseniach pána Verlucu sa tieto stretnutia konali "dvakrát za rok, raz v Európe a raz v Japonsku (spravidla v marci alebo apríli v Európe a v októbri alebo novembri v Japonsku)" (vyhlásenie pána Verlucu zo 14. októbra 1996). Z toho vyplýva, ze ak porusenie trvalo do zaciatku roka 1995, ako tvrdí Komisia, nové stretnutie klubu sa za normálnych okolností malo konat v jeseni 1994. Aj ked je stretnutie z marca 1994 preukázané niekolkými dôkazmi, osobitne dokumentom Rozdelujúci klúc, nie je v spise ziadna zmienka o stretnutí v jeseni roku 1994. Za týchto okolností nie je mozné dostatocne presvedcivo dospiet k záveru, ze porusenie trvalo pocas prvého polroka roku 1994. 351 V dôsledku toho je potrebné uviest, ze porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia skoncilo 1. júla 1994, a pokial ide o styroch japonských zalobcov, je v tom zmysle potrebné trvanie porusenia skrátit okrem skrátenia uvedeného v bode 346 vyssie o dalsích sest mesiacov. 352 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia preukázala existenciu porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia voci japonským zalobcom na základe dôkazov uvedených v jej odôvodnení v súlade s pravidlami týkajúcimi sa hodnotenia dôkazov, ktoré sú uvedené v bodoch 173 az 180 vyssie, ale len na obdobie tri a pol roka, a to od 1. januára 1991 do 1. júla 1994. Druhá cast zalobného dôvodu tak musí byt v ostatnej casti, s výnimkou toho, co sa týka tohto skrátenia trvania porusenia, zamietnutá. Kedze existencia porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola právne dostatocne preukázaná, je potrebné skonstatovat, ze specifické tvrdenia, ktoré predlozili zalobcovia a ktoré Súd výslovne zamietol, nie sú podstatné. 353 Zamietnutie druhej casti zalobného dôvodu z dôvodu, podla ktorého je preukázané, ze japonskí zalobcovia naozaj uzavreli sankcionovanú dohodu s protisútazným cielom, má navyse za následok, ze jeho prvá cast musí byt tiez zamietnutá. Ani prípadná existencia prekázok brániacich predajom zo strany Japoncov, pokial ide o výrobky dotknuté dohodou, na offshore trhu Spojeného královstva nemôze totiz vyvrátit záver, ktorý je zalozený na písomných dôkazoch, podla ktorých z dôvodov uvedených v bodoch 181 az 186 vyssie táto dohoda existovala. Tretia cast zalobného dôvodu: chybné stanovisko Komisie, pokial ide o význam porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia 354 Podla japonských zalobcov je vnútorne nesprávne stanovisko Komisie uvedené v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, a to, ze porusenie uvedené v clánku 2 malo za ciel zachovanie postavenia "domáceho trhu" pre britský trh priznaného Základnými pravidlami prostredníctvom Vylepsených základných pravidiel. Osobitne tvrdia, ze spolocnost Corus sa kvôli zastaveniu výroby hladkých rúr v Clydesdale z britského trhu so závitovými rúrkami OCTG standard a produktovodmi "projekt" nestiahla, ale ze pokracovala vo výrobe a predaji týchto výrobkov na svojom domácom trhu, aj ked neuzavrela zmluvy o zásobovaní s hladkými rúrami so spolocnostami Vallourec, Dalmine a Mannesmann. 355 So zretelom na prejednávanú cast prvého zalobného dôvodu je pre Súd nutné jedine skúmat otázku, ci Komisia bola oprávnená na úcel posilnenia svojho stanoviska týkajúceho sa existencie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia opierat sa o existenciu porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 356 Najskôr je potrebné uviest, ze kedze existencia porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia je preukázaná na základe písomných dôkazov, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera, nie je nevyhnutné analyzovat dosah zistenia druhého porusenia v tejto veci. V danom prípade je ale nutné toto tvrdenie predlozené japonskými zalobcami z opatrnosti skúmat, kedze tvrdenia, ktoré v tomto zmysle predniesli, majú dosah na iné ich zalobné dôvody, osobitne na ten, ktorý sa týka údajnej nerovnakosti v zaobchádzaní v rámci ziadosti o znízenie pokút. 357 Z dôkazov uvedených Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyplýva, ze európski výrobcovia mali obavy, ze pokracovanie aktivít rezania závitov na rúrkach spolocnostou Corus nebude postacovat na to, aby japonskí výrobcovia nadalej respektovali domácu povahu britského trhu v zmysle Základných pravidiel. Osobitne je potrebné zdôraznit, ze Poznámka pre predsedov obsahuje nasledujúce hodnotenie uvedené v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia: "Hoci Japonci súhlasili s tým, ze nebudú pozadovat zmeny nasich dohôd v prípade, ze priemysel bezsvíkových rúrok Spolocenstva bude potrebné restrukturalizovat, nic nezarucuje, ze sa budú riadit týmto záväzkom, ak sa spolocnost [Corus] bude musiet stiahnut z trhu výroby alebo konecnej úpravy rúrok v Spojenom královstve." 358 Toto vyhlásenie je potvrdené poznámkami spolocnosti Vallourec, osobitne poznámkou zo stretnutia z 24. júla 1990 a poznámkou "Úvahy o zmluve VAM BSC", uvedenými v odôvodnení 78 a 80 napadnutého rozhodnutia, ako aj s poznámkou "Rozhovory s BSC", ktoré uvádzajú nebezpecenstvo, ze japonskí výrobcovia sa znacným spôsobom snazia zväcsit svoj podiel na trhu v dôsledku toho, ze spolocnost Corus zatvorila svoju továren v Clydesdale a tvrdia, ze je nutné chránit trh Spojeného královstva. Logika, na ktorej je zalozené stanovisko Komisie, spocíva v tom, ze japonskí výrobcovia by dlhsie nesúhlasili so zaobchádzaním britského trhu ako s domácim trhom v zmysle Základných pravidiel, ak by Spolocnost Corus zastavila svoju výrobu hladkých rúr a nakupovala svoje hladké rúry na úcel rezania závitov od výrobcov, ktorí boli z tretích krajín, moznost výslovne uvedenú spolocnostou Vallourec v poznámke "Strategické úvahy" a "Obnovenie zmluvy VAM BSC". Autori poznámok spolocnosti Vallourec boli na druhej strane, pokial ide o moznost respektovania Základných pravidiel japonskými výrobcami, optimistickejsí za predpokladu, ze spolocnost Corus bude súhlasit s tým, ze bude výlucne zásobovaná hladkými rúrami, ktoré pochádzajú zo Spolocenstva, osobitne v prípade, ze by spolocnost Mannesmann, povazovaná za "jediného európskeho výrobcu, ktorý nahána strach Japoncom", na základe poznámky zo stretnutia z 24. júla 1990 bola medzi výrobcami, ktorí podpísali zmluvy o zásobovaní. 359 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze Komisia nebola povinná preukázat, ze stanovisko uvedené v poznámkach spolocnosti Vallourec a v Poznámke pre predsedov bolo správne v tom zmysle, ze odrázalo výklad Základných pravidiel, ktoré japonskí výrobcovia prijali. Z logického hladiska jej stacilo preukázat, ze európski výrobcovia verili v úcinnost tejto stratégie pre zachovanie Základných pravidiel, takze naozaj rozdelili dodávky hladkých rúr spolocnosti Corus medzi spolocnosti Vallourec, Mannesmann a Dalmine, aby dosiahli tento ciel. Existencia takejto stratégie mala totiz zmysel len vtedy, ak dohoda o rozdelení trhu medzi európskych a japonských výrobcov uz skutocne existovala, a z toho vyplýva, ze dôkaz tejto prvej okolnosti potvrdzuje takisto existenciu tejto dohody. 360 Pokial ide o tvrdenia predlozené japonskými zalobcami týkajúce sa preferencnej politiky OSO a smernice 90/531, osobitne významu odkazov na 3 %-né zvýhodnenie, tie nemôzu stacit na to, aby zbavili písomné dôkazy ich hodnoty. Aj ked tieto úvahy umoznujú lepsie pochopit tieto odkazy a posúdit existenciu dalsieho dôvodu spolocnosti Corus na získanie dodávok hladkých rúr zo zdrojov vo vnútri Spolocenstva, zo skutocnosti, ze britská preferencia bola právne nahradená preferenciou Spolocenstva, z dokumentov skúmaných v bodoch 357 a 358 vyssie je zrejmé, ze bez ohladu na existenciu takýchto preferencií sa európski výrobcovia obávali, ze ich japonskí partneri zacnú predávat rúrky na britskom trhu. 361 Takisto je potrebné zamietnut tvrdenia japonských zalobcov týkajúce sa rozdielnych dátumov podpísania zmlúv o zásobovaní. Odôvodnenie uvedené v bodoch 356 az 359 vyssie zostáva totiz platné bez ohladu na presný dátum, ku ktorému sa kazdý z európskych výrobcov stal úcastníkom dohody zakladajúcej porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Dôlezitým aspektom tohto porusenia je vyssie uvedená skutocnost, ze jeho existencia, ci uz od roku 1991 alebo od roku 1993 potvrdzuje toto porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 362 Je potrebné uviest, ze tvrdenia japonských zalobcov majú urcitú hodnotu v tom rozsahu, ze z odôvodnení 110 az 116 samotného napadnutého rozhodnutia, osobitne z odôvodnenia 111 je zrejmé, ze predmetom druhého porusenia a jeho úcinkom bolo striktné rozdelenie dodávok hladkých rúr spolocnosti Corus medzi spolocnosti Vallourec, Mannesmann a Dalmine. Z vyssie skúmaných listinných dôkazov, osobitne v bodoch 357 a 358 teda jasne vyplýva, ze jedným z cielov druhého porusenia bola skutocne ochrana britského trhu, pricom je nutné skonstatovat, ze na základe samotného napadnutého rozhodnutia mala uvedená dohoda predmet a úcinky, ktoré boli protisútaznej povahy, a to pokial ide o trh Spojeného královstva s hladkými rúrami. 363 Navyse v rozsahu, v akom boli zmluvy o zásobovaní hladkými rúrami obnovené po prvom polroku roku 1994, doby, od ktorej uz nie je existencia Európsko-japonského klubu preukázaná, je tazké ich takto obnovené povazovat za prostriedky na uskutocnenie porusenia, ktoré sa uz skoncilo. Kazdá zo zmlúv bola uzavretá na obdobie pôvodne piatich rokov, pricom kazdá zmluvná strana mala právo ju ukoncit na konci tohto obdobia za podmienky 12 mesacnej výpovede danej druhej zmluvnej strane. Osobitne v rozsahu, v ktorom spolocnosti Vallourec a Dalmine zachovali v platnosti zmluvu zo 4. decembra 1991 (spolocnost Vallourec vstúpila do práv spolocnosti Corus prostredníctvom spolocnosti TISL roku 1994, pozri odôvodnenie 92 napadnutého rozhodnutia) po 4. decembri 1996 do 30. marca 1999, nie je mozné preukázat spojitost medzi týmto obchodným stretnutím a porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade ich mohli zmluvné strany ukoncit po skoncení porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Vsetko dosvedcuje tomu, ze by tak boli urobili nie neskôr ako roku 1995, ak by jediným obchodným záujmom predstavovaným týmito zmluvami bol záujem uvedený Komisiou v jej odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia. 364 Na základe vyssie uvedeného je potrebné uviest, ze vyhlásenie Komisie uvedené v prvej vete odôvodnenia 164 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluvy o zásobovaní tvoriace predmet porusenia uvedeného v clánku 2 boli iba prostriedkom na uskutocnenie porusenia uvedeného v clánku 1, je prehnané, kedze toto správanie bolo predmetom a úcinkom druhého porusenia spomedzi niekolkých predmetov a úcinkov protisútaznej povahy, ktoré boli spojené, no pritom rozdielne. Akýkolvek dosah tejto okolnosti na stanovenie výsky pokút ulozených japonským zalobcom bude skúmaný v bodoch 567 az 574 nizsie. 365 V kazdom prípade je jasné, ze sa Komisia dôvodne domnievala, ze druhé porusenie malo okrem iného za ciel posilnit alebo na základe výrazu pouzitého v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia uskutocnit dohodu o rozdelení trhov sankcionovanú v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a dalej sa Komisia správne opierala o existenciu druhého porusenia na úcel potvrdenia existencie porusenia uvedeného v clánku 1 (pozri bod 359 vyssie).Táto skutocnost postacuje na to, aby bola prejednávaná cast prvého zalobného dôvodu zamietnutá. 366 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast zalobného dôvodu musí byt úplne zamietnutá. 2. O druhom zalobnom dôvode: porusenie uvedené v clánku 1 by malo byt v skutocnosti analyzované ako tvoriace dve samostatné porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 367 Spolocnosti JFE-Kawasaki a Sumitomo podporne tvrdia, ze aj za predpokladu, ze sa japonskí výrobcovia zúcastnili dohody, ktorá im na trhoch Spolocenstva zakazovala predávat ocelové rúrky dotknuté napadnutým rozhodnutím, táto skutocnost neoprávnuje Komisiu, aby dospela k záveru, ze sa naozaj s európskymi výrobcami zúcastnili na nejakej dohode, na základe ktorej sa mal kazdý z európskych výrobcov vzdat predaja svojich rúrok, nielen na japonskom trhu, ale tiez na domácom trhu ostatných európskych výrobcov. Kedze nepreukázala, ze úcast japonských výrobcov bola nevyhnutná na to, aby európski výrobcovia uzavreli dohodu medzi sebou, bola Komisia povinná analyzovat tieto dva aspekty Základných pravidiel ako dve samostatné porusenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze tabulka uvedená v dokumente Rozdelujúci klúc sa obmedzuje na urcenie, ze japonskí výrobcovia musia respektovat európske trhy. Ostatné dôkazy narázajú iba na údajný záväzok japonských výrobcov nepredávat svoje výrobky v Európe. 368 Spolocnost JFE-Kawasaki okrem toho tvrdí, ze v tom rozsahu, v akom je porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia povazované len za prostriedok na uskutocnenie porusenia uvedeného v clánku 1, by bolo nemyslitelné sa domnievat, ze japonskí výrobcovia sa zúcastnili tejto samostatnej casti porusenia uvedeného v clánku 1. 369 Komisia tvrdí, ze dohoda o rozdelení trhu musí byt hodnotená ako súbor pravidiel, a ze by teda nemala byt umelo rozdelená na dve casti. Podla jej názoru, úcinnost dohody spocíva v úcasti najväcsieho mozného poctu výrobcov, ako to preukazuje vynalozené úsilie presvedcit latinskoamerických výrobcov, aby k nim pristúpili. Keby japonskí výrobcovia nepristúpili k dohode, nie je mozné sa domnievat, ze by ju európski výrobcovia uzavreli len medzi sebou. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 370 Je potrebné pripomenút, ako správne uvádza Komisia, ze podnik môze byt zodpovedný za vsetky dohody obmedzujúce hospodársku sútaz, dokonca aj vtedy, ak je preukázané, ze sa priamo zúcastnil iba jednej alebo viacerých castí tvoriacich dohodu, ak vedel alebo musel vediet, ze dohoda, na ktorej sa zúcastnuje, osobitne prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, ho zaclení do celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze a tiez, ze tento plán pokrýva súbor castí tvoriacich dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz (rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 773). Podobne aj skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spolocného ciela, neznamená, ze preukázanie protisútazného ciela a teda porusenia urcuje, ze kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 4123). 371 V danom prípade, z vyssie preskúmaných dôkazov, osobitne z vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996, vyplýva, ze jednou z hlavných zásad Základných pravidiel bolo vzájomné respektovanie domácich trhov clenmi Európsko-japonského klubu. Dohoda o respektovaní trhov opísaná Komisiou sa tak na úrovni Spolocenstva týkala výlucne domácich trhov styroch európskych výrobcov a nie ostatných trhov Spolocenstva. Ak vylúcenie európskych výrobcov z japonského trhu predstavovalo logický aspekt tejto casti Základných pravidiel, ktoré zaujímali japonských výrobcov, mohli ale nemuseli to japonskí výrobcovia nutne chápat tak, ze táto zásada bola pouzitá na úrovni Spolocenstva a aj na medzinárodnej úrovni. 372 Je takisto potrebné pripomenút, ze európski výrobcovia boli presvedcení, ze ukoncenie výroby hladkých rúr spolocnostou Corus v Clydesdale by mohlo mat za následok, ze japonskí výrobcovia budú spochybnovat domáce postavenie britského trhu (pozri body 354 az 365 vyssie). Z týchto okolností nutne vyplýva, ze prítomnost domáceho výrobcu, clena Európsko-japonského klubu, vyrábajúceho a predávajúceho rúrky OCTG standard a produktovody "projekt" na domácom trhu státu bolo chápané ako podmienka respektovania trhu ostatných clenov klubu. 373 Navyse, tvrdenie japonských zalobcov, na základe ktorého bolo s trhmi Spolocenstva zaobchádzané v rámci Európsko-japonského klubu ako s jediným trhom, je vyvrátené skutocnostou, ze britský offshore trh mal v rámci dohody o rozdelení trhu osobitné "ciastocne chránené" postavenie. Japonskí zalobcovia sami tvrdia, ze predávali bezsvíkové ocelové rúrky na tomto trhu, aj ked ich nepredávali na iných trhoch Spolocenstva. 374 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v danom prípade nebolo vhodné, aby Komisia zaobchádzala s porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako s dvoma samostatnými poruseniami, pricom prvé porusenie by sa týkalo vztahov medzi európskymi a japonskými výrobcami a druhé porusenie by sa týkalo vztahov vo vnútri Spolocenstva. V dôsledku toho musí byt daný zalobný dôvod zamietnutý. 3. O tretom zalobnom dôvode: dohoda nemala byt povazovaná za dohodu, ktorá mala znacný dosah na hospodársku sútaz a) Tvrdenia úcastníkov konania 375 Spolocnosti JFE-Kawasaki a NKK odkazujú na prekázky obchodu uvedené v bodoch 73 az 88 vyssie, ktoré bránili japonským vývozom ocelových rúrok na európske trhy, osobitne na offshore trhy clenských státov Spolocenstva, na úcel potvrdenia ich argumentu, ze dohoda medzi japonskými a európskymi výrobcami uvedená v napadnutom rozhodnutí nemala nutne za výsledok znacné obmedzenie dodávok týchto výrobkov na tieto trhy. 376 Preto v danom prípade japonskí výrobcovia nemali na predaji ocelových rúrok na domácich trhoch európskych výrobcov ziadny ekonomický záujem. V kazdom prípade tak neurobili, a to ci uz dohoda, ktorá sa im vytýka, existovala alebo nie. Komisia teda v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze podmienka smerujúca k existencii znacného dosahu na hospodársku sútaz bola splnená, pokial ide o japonských výrobcov rúr a rúrok. 377 Na podporu tohto tvrdenia spolocnost JFE-Kawasaki uvádza bod 16 rozsudku Súdneho dvora z 25. novembra 1971, Béguelin Import (22/71, Zb. s. 949), ktorý ako tvrdí, ukazuje, ze zásada de minimis sa pouzije bez ohladu na povahu predmetnej dohody. Body 1087 a 1088 rozsudku Cement, uz citovaného v bode 66 vyssie, nemôzu mat za výsledok vylúcenie pravidla de minimis v urcitých prípadoch. 378 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze Komisia je povinná preukázat, ze japonskí zalobcovia by sa v prípade neexistencie predmetnej dohody správali inak, co v danom prípade Komisia neurobila, a v tomto zmysle poukazuje na bod 196 rozsudku Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaného v bode 56 vyssie. 379 Spolocnost Sumitomo jednoducho uvádza, ze Komisia nepreukázala, ze japonskí výrobcovia by predali ocelové rúrky na európskych trhoch v prípade neexistencie daného porusenia bez toho, aby vzniesla osobitný zalobný dôvod. 380 Komisia uvádza, ze na základe jej poznámky týkajúcej sa dohôd mensieho významu, ktoré nie sú uvedené v clánku [81] ods. 1 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 13), pouzitie clánku 81 ods. 1 ES nemôze byt vylúcené v prípade horizontálnych dohôd, ktorých cielom je okrem iného rozdelenie trhov alebo zdrojov zásobovania, aj ked podiel dotknutého podniku na trhu je minimálny. Znízenie podielu na trhu niektorých z nich na minimum je totiz presne týmto cielom takýchto dohôd. 381 Komisia tvrdí, ze existencia prekázok obchodu, na ktoré poukazujú japonskí zalobcovia, nie je v tomto smere relevantná aj za predpokladu, ze by bola preukázaná, co vsak v danom prípade nie je. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 382 Je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je povinná na úcel preukázania porusenia clánku 81 ES dokázat existenciu skodlivého úcinku na hospodársku sútaz, ak preukázala existenciu dohody alebo zosúladeného postupu, ktorých cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, body 30 a nasl., a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 277; pozri tiez bod 181 vyssie). 383 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia predovsetkým opiera o protisútazný ciel dohody uzavretej v rámci Európsko-japonského klubu a Súd prvého stupna rozhodol, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto zmysle odôvodnené (pozri body 189 a nasl. vyssie). Za týchto podmienok nie je údajná neexistencia protisútazných úcinkov vyplývajúcich z protiprávnej dohody, na ktorú poukazujú japonskí zalobcovia, pokial ide o existenciu porusenia, relevantná aj za predpokladu, ze by bola preukázaná. 384 Je potrebné dodat, ze podniky, ktoré uzatvárajú dohodu, ktorej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze, sa v zásade nemôzu zbavit viny na základe tvrdenia, ze ich dohoda nemohla mat na hospodársku sútaz znacný dosah. V danom prípade je zrejmé, ze cielom dohody sankcionovanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorá mala za ciel rozdelenie trhov medzi clenov Európsko-japonského klubu, bolo znacné obmedzenie hospodárskej sútaze. 385 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zamietnutý. 4. O stvrtom zalobnom dôvode: dohoda nemala dosah na obchod medzi clenskými státmi a) Tvrdenia úcastníkov konania 386 Spolocnosti JFE-Kawasaki a JFE-NKK tvrdia, ze dohoda uvedená v napadnutom rozhodnutí medzi japonskými výrobcami a európskymi výrobcami nemôze byt povazovaná za dohodu, ktorá má úcinok na obchod medzi clenskými státmi alebo ktorá aspon nemá znacný úcinok, ako to vyzaduje ustálená judikatúra (rozsudok Súdneho dvora z 20. júna 1978, Tepea/Komisia, 28/77, Zb. s. 1391, bod 47). Spolocnost JFE-NKK opät uvádza, ze Komisia je povinná preukázat, ze japonskí zalobcovia by sa v prípade neexistencie dohody správali inak. V tomto bode odkazuje na bod 196 rozsudku Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaného v bode 56 vyssie. Podla spolocností JFE-Kawasaki a JFE-NKK predávali japonskí zalobcovia rúrky uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú konecnými výrobkami, výlucne konecným spotrebitelom, ktorými sú ropné spolocnosti. Tieto výrobky tak nie sú nikdy predávané dvakrát v rámci Spolocenstva. Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze takéto predaje sú obycajne realizované prostredníctvom japonskej spolocnosti v rámci dlhodobej zmluvy o zásobovaní alebo rámcovej zmluvy. Osobitne, produktovod "projekt" nie je standardným výrobkom, ale tak ako v odôvodnení 34 napadnutého rozhodnutia tvrdí Komisia, vyrába sa na objednávku na základe osobitných poziadaviek zákazníka. Porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia navyse nemalo úcinok na obchod medzi clenskými státmi pocas platnosti samoobmedzujúcich dohôd. 387 Spolocnost JFE-Kawasaki tvrdí, ze nemoznost dalsieho predaja výrobkov odlisuje danú vec od vsetkých vecí, na ktoré odkazuje Komisia v poznámke pod ciarou 35 napadnutého rozhodnutia, na úcel potvrdenia jej záveru, ze dohoda uvedená v clánku 1 ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi, pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1976, EMI Records (51/75, Zb. s. 811) a rozsudky, ktoré viedli k rozhodnutiam Komisie 74/634/EHS z 29. novembra 1974 týkajúce sa konania na základe clánku [81 Zmluvy ES] (vec IV/27.095 - francúzsko-japonská dohoda obmedzujúca hospodársku sútaz týkajúca sa gulickových lozísk) (Ú. v. ES L 343, 1975, s. 19), 75/77/EHS z 8. januára 1975 týkajúce sa konania na základe clánku [81 ES] (vec IV/27.039 - Sampinónové konzervy) (Ú. v. ES L 29, 1975, s. 26), a 75/497/EHS z 15. júla 1975 týkajúce sa konania na základe clánku [81 ES] (vec IV/27.000 - pravidlá IFTRA pre výrobcov surového hliníka) (Ú. v. ES L 228, 1975, s. 3). Vo vsetkých týchto prípadoch bola totiz aspon moznost, ze výrobky, ktorých dovoz s pôvodom z tretích krajín bol protiprávnou dohodou zakázaný, boli vo vnútri Spolocenstva nadalej predávané. Rozhodnutie Komisie 73/109/EHS z 2. januára 1973 týkajúce sa konaní na základe clánkov [81 a 82 ES] (vec IV/26.918 - Európsky cukrárenský priemysel) (Ú. v. ES L 140, 1973, s. 17), uvedené v poznámke pod ciarou 36 napadnutého rozhodnutia, sa týka skôr zosúladeného postupu nez protiprávnej dohody a nie je tak v danom prípade relevantné. 388 V odpovedi na tvrdenie Komisie, na základe ktorého porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia vzniká z jednej celkovej dohody, ktorá ovplyvnuje obchodovanie medzi clenskými státmi, spolocnost JFE-Kawasaki odkazuje na svoje tvrdenie, ze toto porusenie sa v skutocnosti skladá z dvoch samostatných dohôd, jednej, ktorá sa týka vztahov medzi japonskými výrobcami na jednej strane a vztahmi medzi európskymi výrobcami na druhej strane, a druhej, ktorá sa týka vztahov medzi európskymi výrobcami. Aj keby sa Komisia správne domnievala, ze existovala jediná dohoda, bola povinná skúmat dve vyssie uvedené samostatné casti oddelene na úcel posúdenia zákonnosti správania sa predmetných podnikov z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 389 Spolocnost JFE-Kawasaki v tejto súvislosti uvádza, ze v odôvodnení 103 napadnutého rozhodnutia nevenovala Komisia pozornost dvom castiam dohody, týkajúcim sa rozdelenia trhov tretích krajín a dohodnutého urcenia cien pre tieto trhy, ktorých existenciu predpokladala, vzhladom na to, ze nemala o nich dostatocné dôkazy, zatial co sa v rovnakom case sústredila na iné aspekty dohody. Komisia preto nemôze tvrdit, ze nie je mozné analyzovat kazdý aspekt dohody samostatne. 390 Komisia najskôr odkazuje na svoje tvrdenie, na základe ktorého nie je logické posudzovat dosah úcasti japonských výrobcov na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia samostatne vzhladom na dosah úcasti európskych výrobcov na tomto porusení. Aj keby Súd dospel k záveru, ze je potrebné posudzovat úcinky správania sa kazdého sankcionovaného podniku na obchod medzi clenskými státmi samostatne, Komisia na základe príkladu uvádza, ze v rámci mnohostrannej dohody sa spolocnost JFE-Kawasaki osobitne so spolocnostou Vallourec dohodli na tom, ze ani jedna ani druhá nebudú vyvázat svoje rúrky na nemecký trh, co bezpochyby vylúcilo zdroj obchodu medzi clenskými státmi. Podla Komisie je bezvýznamná skutocnost, ze rúrky boli obycajne predávané priamo konecným spotrebitelom, kedze dohoda ovplyvnila správanie sa vsetkých dodávatelov, ktorí boli stranami dohody na vsetkých iných trhoch nez na ich domácom trhu. 391 Komisia uvádza, ze na základe ustálenej judikatúry je postacujúce, aby predmetná dohoda mohla mat priamy alebo nepriamy, skutocný alebo potenciálny vplyv na tok obchodnej výmeny vo vnútri Spolocenstva tak, aby podmienka stanovená v clánku 81 ods. 1 ES týkajúca sa úcinkov obchodovania medzi clenskými státmi bola splnená (rozsudok Cement, uz citovaný vo bode 66 vyssie, bod 1986). V rozsudku Súdneho dvora z 28. apríla 1998, Javico (C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 17), Súdny dvor rozhodol, ze dohoda stanovujúca absolútnu geografickú ochranu sa môze vyhnút zákazu stanovenému v clánku 81 ods. 1 ES, pokial ovplyvnuje obchod iba nepatrne. V danom prípade je viac-menej zrejmé, ze to nie je tento prípad. Nakoniec, rozsudok Tepea/Komisia, uz citovaný v bode 386 vyssie, by mal byt chápaný v kontexte a nie je v danom prípade relevantný. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 392 Na základe ustálenej judikatúry musí byt rozhodnutie, dohoda alebo zosúladený postup na to, aby bol schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, na základe vsetkých skutkových a právnych zistení, s dostatocným stupnom pravdepodobnosti predpokladat, ze môzu mat priamy alebo nepriamy, skutocný alebo potenciálny vplyv na tok obchodnej výmeny medzi clenskými státmi (pozri osobitne rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-395/94, Zb. s. II-875, body 79 a 90). Z toho vyplýva, ze Komisia nie je povinná preukázat skutocnú existenciu takéhoto ovplyvnenia obchodu, preukázanie potenciálneho vplyvu je postacujúce (pozri v tomto zmysle rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný, bod 90). Ako vsak správne uvádzajú japonskí zalobcovia, je dôlezité, aby tento skutocný alebo potenciálny vplyv nebol nepatrný (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2001 Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 48). 393 Ako uz bolo v danom prípade rozhodnuté v bode 374 vyssie, nie je v danom prípade namieste, aby Komisia zaobchádzala s porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako s dvoma samostatnými poruseniami. Preto, kedze s týmto porusením treba zaobchádzat ako s jedným porusením, je zrejmé, ze cast sankcionovanej dohody, ktorá sa týka Spolocenstva, zabranuje aspon potenciálne obchodu medzi clenskými státmi, takze podmienka týkajúca sa dosahu dohody na obchod medzi clenskými státmi je v danom prípade splnená. 394 V kazdom prípade je okolnost uvedená vyssie (pozri osobitne body 357 az 359 a 372), na základe ktorej boli európski výrobcovia presvedcení, ze ukoncenie výroby bezsvíkových rúrok spolocnostou Corus v Clydesdale bude spojené s rizikom, ze japonskí výrobcovia budú spochybnovat domáce postavenie britského trhu, postacujúca na preukázanie existencie potenciálneho vplyvu na obchod vo vnútri Spolocenstva, vyplývajúceho zo správania sa japonských výrobcov v kontexte európsko-japonskej dohody. Z tohto zistenia vyplýva, ze vzájomné respektovanie domácich trhov vo vnútri Spolocenstva, ako je to uvedené v obhajobe domáceho postavenia trhu Spojeného královstva, tvorí cast Základných pravidiel a predstavuje prekázku obchodu vo vnútri Spolocenstva. 395 Na základe vyssie uvedeného musí byt zalobný dôvod zamietnutý. 5. O piatom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie podporujúce stanovisko Komisie týkajúce sa významu porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 396 Spolocnosti Sumitomo a JFE-NKK tvrdia, ze v rozpore s clánkom 253 ES, Komisia neodôvodnila svoj záver uvedený v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluvy zakladajúce porusenie uvedené v tomto clánku boli uzavreté v rámci porusenia uvedeného v clánku 1 tohto rozhodnutia, na základe dôvodov uvedených v bode 163 a nasl. vyssie. Táto cast clánku 2 napadnutého rozhodnutia by mala byt v kazdom prípade zrusená. 397 Komisia tvrdí, ze dostatocným spôsobom v odôvodneniach 90 az 94 napadnutého rozhodnutia odôvodnila svoje stanovisko, podla ktorého je porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia castou porusenia uvedeného v clánku 1. Z tohto vyplýva, ze cielom dohôd medzi výrobcami Spolocenstva upravujúcich nákup hladkých rúr spolocnostou Corus bolo zachovanie spolocnosti Corus ako domáceho výrobcu Spojeného královstva na úcel zabezpecenia respektovania Základných pravidiel na trhu s rúrkami OCTG a produktovodmi tohto clenského státu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 398 Na základe ustálenej judikatúry musí odôvodnenie rozhodnutia predstavujúce zalobný dôvod umoznit sudcovi Spolocenstva, aby vykonal kontrolu jeho zákonnosti a umoznit dotknutej osobe, aby sa mohla oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia, aby tak mohla chránit svoje práva a overit si, ci rozhodnutie je alebo nie je opodstatnené (pozri rozsudok Buchmann/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 44 a ustálená judikatúra v nom uvedená). 399 Z toho vyplýva, ze absencia alebo nedostatocné odôvodnenie predstavuje zalobný dôvod týkajúci sa porusenia základnej procesnej poziadavky, ktorá ako taká je odlisná od zalobného dôvodu, podla ktorého sú podklady pre rozhodnutie nesprávne, pricom tento druhý zalobný dôvod bude z hmotnoprávnej stánky predmetom preskúmania Súdom prvého stupna (rozsudok Buchmann/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 45). 400 V danom prípade je namieste pripomenút, ako bolo rozhodnuté v bode 364 vyssie, ze odôvodnenie uvedené v odôvodneniach 90 az 94 napadnutého rozhodnutia neumoznuje, aby Komisia v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia dôvodne dospela k záveru, ze zmluvy o zásobovaní boli v skutocnosti iba prostriedkom na uskutocnenie európsko-japonskej dohody. Komisia totiz potom sama vyjadrila stanovisko vysvetlujúce jej právne posúdenie zmlúv o zásobovaní, na základe ktorého bolo primerané kvalifikovat tieto zmluvy so zretelom na ich vlastnú povahu ako porusenie clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenia 110 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 401 To, ze záver, ku ktorému dospela Komisia v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, je z právneho hladiska nesprávny, predstavuje síce vadu vo veci samej, nie vsak nesprávne odôvodnenie. 402 Odôvodnenia 90 az 94 napadnutého rozhodnutia totiz osobitne vzhladom na odôvodnenie 110 a prvú vetu odôvodnenia 111, podla ktorých "cielom týchto zmlúv bolo zásobovanie hladkými rúrami "lídrom" trhu s OCTG v Severnom mori a zachovanie domáceho výrobcu v Spojenom královstve s cielom dosiahnut respektovanie Základných pravidiel v rámci Európsko-japonského klubu", umoznujú pochopit dôvody, na základe ktorých dospela Komisia k záveru uvedenému v odôvodnení 164. Z napadnutého rozhodnutia posudzovaného ako celok totiz vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze základným cielom zmlúv o zásobovaní bolo uskutocnenie európsko-japonskej dohody, z coho vyvodila záver, ze v skutocnosti slúzila výlucne ako prostriedok na jej uskutocnenie. 403 Za okolností daného prípadu tak odôvodnenie rozhodnutia umoznilo sudcovi Spolocenstva vykonat kontrolu jeho zákonnosti a dotknutej osobe umoznilo oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohla chránit svoje práva a overit si, ci rozhodnutie je alebo nie je opodstatnené. 404 Daný zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. 6. O siestom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie týkajúce sa postavenia offshore trhov Spolocenstva a osobitne offshore trhu Spojeného královstva a) Tvrdenia úcastníkov konania 405 Spolocnost JFE-Kawasaki tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala systém "ciastocnej ochrany", ktorý podla nej ovládal offshore trh Spojeného královstva s výrobkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Komisia takisto neodôvodnila svoj záver, podla ktorého malo k poruseniu dôjst aj na nemeckom, francúzskom a talianskom offshore trhu. 406 Komisia tvrdí, ze odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia jasne ukazuje, ze britský offshore trh bol pokrytý protiprávnou dohodou v tom rozsahu, ze bol "ciastocne chránený". Vo svojom vyjadrení k návrhu uvádza, ze táto ciastocná ochrana britského offshore trhu spolocnosti Corus fungovala na systéme urcenia cien, pricom európski výrobcovia sa obávali, ze po zatvorení továrne v Clydesdale stratia kontrolu nad týmto systémom. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 407 Je nutné uviest, ze z odôvodnenia 62 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze Komisia na základe dvoch dôkazných prostriedkov, a to vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 a poznámky Rozhovory s BSC, usúdila, ze offshore trh Spojeného královstva bol cielom sankcionovanej dohody, ale ze tazil z obmedzenej ochrany, ktorá spocívala v záväzku konkurenta, ktorý mal záujem na úcasti na tendri na tomto trhu, v tom, ze musel skontaktovat spolocnost Corus. 408 Táto informácia je v danom prípade postacujúca na to, aby ukázala jasné a nesporné odôvodnenie Komisie týkajúce sa tohto trhu. Toto odôvodnenie teda umoznuje sudcovi Spolocenstva, aby v súlade s pozadovanou ustálenou judikatúrou vykonal kontrolu a dotknutej osobe umoznil oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia (pozri osobitne rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 1999, Vlaamse Televisie Maatschappij/Komisia, T-266/97, Zb. s. II-2329, bod 143). 409 Pokial ide o oblast ostatných offshore trhov Spolocenstva dotknutých porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, stací uviest, ze Komisia nikdy nerozlisovala medzi oblastami offshore a onshore týchto trhov, a to ani v napadnutom rozhodnutí, ani pred Súdom. Za týchto podmienok nedostatok osobitného odôvodnenia týkajúceho sa tejto oblasti na uvedených trhoch v napadnutom rozhodnutí ziadnym spôsobom nepredstavuje nedostatocné odôvodnenie. 410 Je teda potrebné daný zalobný dôvod zamietnut. 7. O siedmom a ôsmom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie rozhodnutia Komisie potrestat japonských výrobcov a nie latinskoamerických výrobcov a v tomto zmysle nerovnaké zaobchádzanie a) Tvrdenia úcastníkov konania 411 Spolocnost JFE- Kawasaki uvádza, ze Komisia bola povinná uviest dôvody, na základe ktorých sa rozhodla, ze na rozdiel od japonských výrobcov latinskoamerických výrobcov nepotrestá aj napriek tomu, ze existuje dôkaz, osobitne v dokumente Rozdelujúci klúc, podla ktorého sa títo výrobcovia takisto zaviazali respektovat systém ciastocnej ochrany, pokial ide o Európu. Spolocnost JFE-Kawasaki v tomto zmysle poukazuje na rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. februára 2000, Stork Amsterdam/Komisia (T-241/97 Zb. s. II-309), na základe ktorého má Komisia osobitnú povinnost spocívajúcu v tom, ze je povinná odôvodnit svoje rozhodnutia v prípadoch, ked prijíma druhé, rozdielne rozhodnutie na základe totozných skutocností. 412 Komisia uvádza, ze jej rozhodnutie zaobchádzat s dvoma skupinami rozdielne je odôvodnené okrem iného podstatným rozdielom medzi dôkazmi, ktoré mala vo vztahu k japonským výrobcom, a tými dôkazmi, ktoré mala vo vztahu k latinskoamerickým výrobcom. Dokumenty, ktoré Komisia získala pocas vysetrovania, obsahujú málo informácií o úcasti latinskoamerických výrobcov na protiprávnej dohode, zatial co existuje mnoho nepriamych dôkazov o existencii protiprávnej dohody uzavretej japonskými výrobcami. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 413 Najskôr je potrebné uviest, ze také rozhodnutie, akým je napadnuté rozhodnutie, hoci vyhotovené a zverejnené vo forme jedného, musí byt analyzované ako súbor individuálnych rozhodnutí, stanovujúce vo vztahu ku kazdému podniku, ktorý je jeho adresátom, porusenie alebo porusenia v ich neprospech a ukladajúce kazdému z nich, ak je to primerané, pokutu. Toto pravidlo vyplýva z celkového znenia rozsudkov Súdu prvého stupna z 10. júla 1997, AssiDomän Kraft Products a i./Komisia (T-227/95, Zb. s. II-1185, bod 56), a Súdneho dvora, na základe odvolania v rozsudku zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (C-310/97 P, Zb. s I-5363, bod 49). 414 Je mozné teda skonstatovat, ze Komisia nebola povinná uviest v napadnutom rozhodnutí dôvody, pre ktoré neboli latinskoamerickí výrocovia adresátmi napadnutého rozhodnutia. Povinnost uviest dôvody, na ktorých je opatrenie zalozené, totiz nemozno spájat s povinnostou institúcie, ktorá je jeho autorom, aby odôvodnovala skutocnost, ze neprijala iné podobné opatrenia adresované tretím osobám. 415 Aj keby boli tvrdenia uvedené v rámci daných zalobných dôvodov chápané tak, ze predstavujú takisto nerovnaké zaobchádzanie v neprospech japonských zalobcov, museli by byt aj tak zamietnuté. Ak totiz urcité dôkazy obsiahnuté v spise Komisie predpokladajú, ze sa latinskoamerickí výrobcovia mozno tiez zúcastnili na porusení, je nutné skonstatovat, ze tento spis obsahuje zretelne silnejsie dôkazy, pokial ide o úcast japonských výrobcov na porusení. Osobitne, svedecká výpoved pána Verlucu odkazuje iba na pokus dosiahnut dohodu s latinskoamerickými výrobcami, ktorý ale podla jeho názoru zostal nevydarený. Navyse, ako v odôvodnení 86 napadnutého rozhodnutia uvádza Komisia, z dokumentu Rozdelujúci klúc je zrejmé, ze latinskoamerickí výrobcovia, hoci súhlasili s urcitými obmedzeniami hospodárskej sútaze, výslovne vyjadrili výhradu týkajúcu sa respektovania európskeho trhu. 416 Za týchto okolností musí byt siedmy a ôsmy zalobný dôvod zamietnutý. 8. O deviatom zalobnom dôvode: chybné odôvodnenie casti stanoviska Komisie týkajúce sa predajov za cenu vyssiu ako variabilné náklady a) Tvrdenia úcastníkov konania 417 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze stanovisko Komisie uvedené v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého by bol akýkolvek predaj za cenu vyssiu ako variabilné náklady pre japonských výrobcov odôvodnený, nie je podporené dostatocne právnym odôvodnením. Osobitne, spolocnost JFE-NKK uvádza, ze Komisia v tomto ohlade nezhromazdila zodpovedajúce informácie. 418 Komisia na tento zalobný dôvod výslovne neodpovedala. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 419 Je potrebné uviest, ze tvrdenia predlozené na podporu tohto zalobného dôvodu sa netýkajú nedostatocného odôvodnenia. Vyhlásenie kritizované spolocnosotu JFE-NKK predstavuje tvrdenie ekonomickej povahy, ktoré je samé osebe zrozumitelné. Hoci by sa predpokladalo, ze nie je správne, ci uz ako celok, alebo zo zretelom na okolnosti tohto prípadu, bolo by vhodné dospiet k záveru, ze Komisia urobila nesprávne posúdenie, a nie ze nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie. 420 V tomto zmysle je potrebné tiez pripomenút, ze tvrdenie, na základe ktorého Komisia nezhromazdila zodpovedajúce informácie, nemôze predstavovat nedostatocné odôvodnenie a ze sa týka skôr veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 72). 421 Pokial ide o vecnú správnost predmetného tvrdenia, je potrebné uviest, ze v kazdom prípade sa táto otázka týka jednej z prekázok japonských dovozov, na ktoré odkazujú japonskí zalobcovia. Tvrdenie týkajúce sa údajnej existencie týchto prekázok obchodu bolo totiz vo veci samej uz zamietnuté v bode 353 vyssie z dôvodu, ze sa týka výlucne protisútazných úcinkov porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktoré zobrala Komisia podporne do úvahy v napadnutom rozhodnutí. Existencia porusenia s protisútazným cielom uvedená v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola preukázaná na základe listinných dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a preto údajná neexistencia protisútazných úcinkov je nepodstatná, pokial ide o zistenie existencie porusenia. 422 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 9. O desiatom zalobnom dôvode: porusenie práv na obhajobu vyplývajúce z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím vo vztahu ku geografickému trhu uvedenému v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 423 Spolocnosti JFE-NKK a JFE-Kawasaki v ich odpovedi tvrdia, ze Komisia porusila práva na obhajobu v tom, ze na rozdiel od napadnutého rozhodnutia sa OV netýka európskych offshore trhov alebo aspon nie dostatocným spôsobom, ako to vyzadujú poziadavky uvedené, inter alia, v rozsudku Cement, uz citovanom v bode 66 vyssie (bod 504). Spolocnost JFE-Kawasaki osobitne tvrdí, ze vo svojej odpovedi na OV uviedla, ze podla znenia OV Komisia vylúcila vsetky iné offshore trhy nez offshore trh Spojeného královstva z pôsobnosti dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz a ze Komisia jej nikdy neoznámila, ze bola v rozpore s týmto výkladom. 424 Komisia odpovedá, ze spolocnost JFE-Kawasaki predniesla tento zalobný dôvod po prvýkrát vo svojej replike a ze, kedze ide o nový zalobný dôvod a nie len tvrdenie, je na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustný v tom rozsahu, v akom sa týka spolocnosti JFE-Kawasaki. V kazdom prípade je bod 56 OV v podstate totozný s odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia. Osobitne sú totozné v tom, ze jeden aj druhý poukazujú na to, ze britský offshore trh bol skutocne dotknutý protiprávnou dohodou. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 425 Pokial ide o prípustnost daného zalobného dôvodu vo veci T-71/00, je potrebné pripomenút, ze porusenie práv na obhajobu je subjektívnej povahy, nespôsobuje porusenie základných procesných poziadaviek, a preto nesmie byt prejednávané z úradnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 30; rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 30; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 74). V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku zamietnutý ako neprípustný a nemôze byt skúmaný vo veci T-71/00, kedze spolocnost JFE-Kawasaki ho po prvýkrát vzniesla vo svojej replike. 426 V rámci veci T-67/00 musí byt daný zalobný dôvod zamietnutý vo veci samej. Ako Komisia správne uvádza, bod 56 OV je vo svojej podstate, pokial ide o definíciu trhov uvedených v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia, totozný, a preto tu nemohlo dôjst k poruseniu práva na obhajobu. Pokial ide o nedostatok výslovných odkazov na oblast ostatných offshore trhov Spolocenstva v porovnaní s trhom Spojeného královstva, je to vysvetlené skutocnostou, ze Komisia nikdy nerozlisovala medzi oblastami onshore a offshore, pokial ide o tieto trhy (pozri bod 409 vyssie). 10. O jedenástom zalobnom dôvode: porusenie práv na obhajobu vyplývajúce z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o príslusné výrobky a) Tvrdenia úcastníkov konania 427 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze trh definovaný Komisiou v jej OV je väcsí nez trh stanovený v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze v OV sa uvádzali vsetky výrobky OCTG (ako aj produktovody "projekt"), zatial co v napadnutom rozhodnutí sú spomínané iba rúrky OCTG standard. Spolocnost JFE-NKK usudzuje, ze táto zmena skreslila definíciu relevantného trhu v napadnutom rozhodnutí a predstavuje tak porusenie jej práv na obhajobu a teda tiez porusenie clánku 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 a 82 ES] (Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18). Rozdiely týchto dvoch definícií relevantného trhu podstatne menia rozsah porusení, ktorých sa mala údajne dopustit spolocnost JFE-NKK. Spolocnost JFE-NKK dalej tvrdí, ze v rozsudku Cement, uz citovanom v bode 66 vyssie (body 2212 az 2225), skutocnost, ze rozsah výrobkov údajnej dohody definovaný Komisiou bol v OV väcsí nez v konecnom rozhodnutí, stacila na to, aby bolo konecné rozhodnutie zrusené. 428 Komisia uvádza, ze body rozsudku Cement, o ktoré sa opiera spolocnost JFE-NKK sa týkajú otázky, ci dohody uvedené v tejto veci sa vztahovali alebo nevztahovali na urcité geografické oblasti. Táto otázka nie je v danom zalobnom dôvode relevantná. Na druhej strane z bodov 852 az 860 rozsudku Cement je zrejmé, ze práva na obhajobu sú porusené nesúladom medzi OV a konecným rozhodnutím len vtedy, ak výhrada uvedená v konecnom rozhodnutí nebola uvedená v OV spôsobom dostatocným na to, aby sa jeho adresáti mohli bránit. Kedze spolocnost JFE-NKK nenamietala ziadne úcinky týkajúce sa definície výrobkov dotknutých napadnutým rozhodnutím, daný zalobný dôvod by tak mal byt zamietnutý. Ak Komisia mala, ako to vyplýva z OV, postacujúce dôkazy týkajúce sa väcsieho trhu nez trhu uvedeného v napadnutom rozhodnutí, potom a fortiori mala postacujúci dôkaz týkajúci sa výrobkov dotknutých napadnutým rozhodnutím. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 429 Je potrebné uviest, ze práva na obhajobu sú porusené nesúladom medzi OV a konecným rozhodnutím len vtedy, ak výhrada uvedená v konecnom rozhodnutí nebola v OV uvedená spôsobom dostatocným na to, aby sa jeho adresáti mohli bránit (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 852 az 860). 430 V zásade nemozno Komisii vytýkat, ze obmedzila rozsah svojho konecného rozhodnutia vo vztahu k OV, ktoré mu predchádzalo, kedze Komisia musí vypocut jeho adresátov a prípadne zobrat do úvahy ich pripomienky uvedené v ich odpovediach na dané výhrady práve na úcel dodrzania ich práv na obhajobu. 431 Je potrebné uviest, ze v danom prípade konanie Komisie spocívajúce v stanovení existencie mensieho porusenia ako porusenia naznaceného pôvodne v napadnutom rozhodnutí bolo za okolností daného prípadu logické, dokonca nevyhnutné, berúc do úvahy skutocnost, ze vyhlásenie pána Verlucu sa netýkalo iba rúrok OCTG standard, ale aj produktovodov "projekt". V danom prípade nie je ziadny dôvod na to, aby okolnost, na základe ktorej Komisia obmedzila rozsah napadnutého rozhodnutia na dva druhy výrobkov uvedené v OV, zabránilo spolocnosti JFE-NKK, aby sa v stádiu správneho konania riadne obhajovala, pokial ide o tieto dva druhy výrobkov. Navyse, spolocnost JFE-NKK pred Súdom neuviedla, v com mohlo byt predlozenie jej tvrdení na úcel zbavenia sa viny odlisné, ak by pôsobnost OV bola uzsia. 432 Za týchto podmienok musí byt zalobný dôvod zamietnutý. 11. O dvanástom zalobnom dôvode: porusenie práv na obhajobu vyplývajúce z údajného nedostatku primeranej analýzy samoobmedzujúcich dohôd v oznámení o výhradách a z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o rozsah týchto dohôd a) Tvrdenia úcastníkov konania 433 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí podstatne odchýlila od stanoviska, ktoré prijala este pocas správneho konania s ohladom na samoobmedzujúce dohody. Podla spolocnosti JFE-NKK je Komisia povinná v OV predlozit analýzu úcinkov predmetných dohôd na jej ciastocné posúdenie predmetného porusenia, co vsak neurobila. Vzhladom na nedostatok tejto analýzy nemali adresáti OV moznost oznámit svoje stanovisko k tejto veci este pred prijatím konecného stanoviska Komisie uvedeného v odôvodneniach 108 a 166 napadnutého rozhodnutia (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 14). Spolocnost JFE-NKK tak nebola v okamihu predlozenia odpovede na OV vystríhaná o potrebe podat dôkazy o predlzení samoobmedzujúcich dohôd, takze jej práva na obhajobu boli porusené. 434 Komisia na tento zalobný dôvod výslovne neodpovedala. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 435 Je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí zobrala Komisia ohlad na existenciu samoobmedzujúcich dohôd výlucne na úcel vyjadrenia stanoviska, ze nebolo vhodné zobrat do úvahy, osobitne na úcely stanovenia výsky pokuty, existenciu porusenia v období, pocas ktorého boli dohody v platnosti (odôvodnenia 108 a 164 napadnutého rozhodnutia). Preto rozdiel medzi OV a napadnutým rozhodnutím je pre spolocnost JFE-NKK priaznivejsí a nemal by v zásade poskodzovat jej záujmy. 436 V bodoch 342 az 346 vyssie vsak bolo rozhodnuté v súlade s tvrdeniami predlozenými v tomto zmysle japonskými zalobcami, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávnym spôsobom pouzila svoj prístup spocívajúci v urcení existencie porusenia iba na obdobie, ked uz samoobmedzujúce dohody neboli v platnosti. 437 Z toho vyplýva, ze ak japonskí zalobcovia neboli pred prijatím napadnutého rozhodnutia informovaní o tom, ze má Komisia v úmysle postupovat takto, pokial ide o trvanie porusenia, mohli podat dôkaz v stádiu správneho konania o tom, ze samoobmedzujúce dohody boli v platnosti do 31. decembra 1990. 438 Napriek tomu je potrebné skonstatovat, ze spolocnost JFE-NKK mala prílezitost uviest svoje pripomienky k OV vrátane pripomienok k podrobnostiam týkajúcim sa trvania porusenia. Osobitne je potrebné pripomenút, ze podla OV zacalo porusenie roku 1977. Za týchto podmienok si spolocnost JFE-NKK mohla v tomto ohlade uvedomit podstatu samoobmedzujúcich dohôd a upozornit Komisiu na to, ze porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia teda nezacalo alebo sa aspon nemalo brat do úvahy skôr nez pred skoncením samoobmedzujúcich dohôd na konci roka 1990. V skutocnosti spolocnost JFE-NKK vo svojej odpovedi na OV neodkazovala na existenciu samoobmedzujúcich dohôd, a ani neposkytla Komisii dôkazy, ktoré boli neskôr predlozené Súdu prvého stupna (pozri bod 345 vyssie). 439 Je takisto potrebné pripomenút, ze podla Komisie predstavuje jej postup so zretelom na túto otázku ústupok voci japonským výrobcom (pozri body 338 a nasl. vyssie). 440 V danej veci by tak bolo v rozpore s významom pojmu práva na obhajobu usudzovat, ze Komisia bola povinná predtým, nez aplikovala to, co povazovala za ústupok na úcel obmedzenia trvania porusenia v napadnutom rozhodnutí, poziadat adresátov OV, aby sa opät vyjadrili k podstate a rozsahu tohto ústupku. 441 Bez ohladu na to, ci zohladnenie bolo alebo nebolo posúdené správne, je nutné uviest, ze dosah samoobmedzujúcich dohôd nepredstavuje dodatocný zalobný dôvod a v nijakom prípade neposkodzuje záujmy japonských zalobcov, naopak, odôvodnuje skrátenie dlzky trvania porusenia. 442 Ak chyba spôsobená Komisiou odôvodnuje skutocné skrátenie dlzky trvania porusenia v kontexte daného konania, nie je dôvod dospiet k záveru, ze Komisia v tomto ohlade porusila práva na obhajobu spolocnosti JFE-NKK. 443 Nakoniec je potrebné uviest, ze Súd vyvodil dôsledky, pokial ide o výsku pokút, z chyby spomenutej vyssie týkajúcej sa dlzky trvania porusenia, ktorého sa týka zalobný dôvod (pozri body 574, 588 a 590 nizsie). 444 Na základe vyssie uvedeného musí byt zalobný dôvod zamietnutý. 12. O trinástom zalobnom dôvode: porusenie práva na obhajobu vyplývajúce z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o rozsah pripisovaný poruseniu uvedenému v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 445 Tak spolocnost JFE-NKK, ako aj spolocnost Sumitomo predniesli tento zalobný dôvod. Na úvod spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze respektovanie práv na obhajobu je základným právom zacleneným do sirsieho práva na spravodlivý proces, ako je to uvedené v clánku 6 EDLP, a z toho titulu predstavuje súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecujú súdy Spolocenstva (rozsudok zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft, 11/70, Zb. s. 1125). 446 V bode 63 OV sa Komisia obmedzila na tvrdenie, ze dohoda, ktorá má za ciel rozdelenie predajov hladkých rúr urcených pre spolocnost Corus medzi spolocnosti Vallourec, Dalmine a Mannesmann bola uzavretá s cielom zachovat domáceho výrobcu v Spojenom královstve, tak aby boli na trhu tohto státu dodrziavané Základné pravidlá, so zachovaním domáceho postavenia tohto trhu so zretelom na uvedené pravidlá. Podla spolocností Sumitomo a JFE-NKK Komisia nenaznacila, ked sa zaoberala týmto bodom, ze dohodu analyzovala ako jednoduchý prostriedok na uskutocnenie zásady respektovania domácich trhov, ktorá zdôraznuje dohody o rozdelení japonských a európskych trhov s rúrkami OCTG a produktovodmi (odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia). 447 Spolocnost Sumitomo uvádza, ze keby OV obsahovalo takéto tvrdenie, bola by nan výslovne odpovedala, a ze v dôsledku toho bola zbavená prílezitosti úcinne oznámit svoj pohlad na správnost a opodstatnenost uvádzaných skutocností, ako to vyplýva z clánkov 2 a 3 nariadenia c. 2842/98 a zo základného pravidla práva Spolocenstva, a to práva na spravodlivý proces. 448 Na podporu tohto tvrdenia spolocnosti Sumitomo a JFE-NKK tvrdia, ze na základe ustálenej judikatúry je Komisia povinná uviest svoje stanovisko zodpovedajúcim spôsobom, takze adresát OV má v priebehu správneho konania moznost efektívne sa oboznámit s jej stanoviskom týkajúcim sa správnosti a opodstatnenosti skutocností a uvádzaných okolností (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint Association/Komisia, 17/74, Zb. s. 1063, bod 15; návrhy generálneho advokáta Warnera k rozsudku Súdneho dvora z 29. marca 1979, NTN Toyo Bearing a i./Rada, 113/77, Zb. s. 1185, 1212 a 1261; rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, Zb. s. 849, body 24 az 30, a z 27. júna 1991, Al-Jubail Fertilizer/Rada, C-49/88, Zb. s. I-3187, body 15 az 17, Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 425 vyssie, bod 63, a Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 106 a 476). Takisto je ustálenou judikatúrou, ze oznámenie o výhradách musí uvádzat závery, ze Komisia má v úmysle vychádzat z predmetného stavu, dokumentov a právnych tvrdení, co vsak Komisia v danom prípade neurobila zodpovedajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 29, Mo och Domsjö, uz citovaný v bode 425 vyssie, bod 63, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Hüls/Komisia, T-9/89, Zb. s. II-499, bod 39). Nakoniec, zásada ochrany práv na obhajobu zakazuje Komisii, aby sa odchýlila od skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách v case vypracovania jej konecného rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 11). 449 Komisia predovsetkým odpovedá, ze v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla neulozit dodatocné pokuty výrobcom Spolocenstva z dôvodu porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Komisia pripomína, ze japonskí zalobcovia nemali ziadny právny záujem na napadnutí daného odôvodnenia, kedze pokuta, ktorá im bola ulozená, vyplývala z porusenia clánku 81 ES a bola uvedená v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 450 V kazdom prípade právna analýza uvedená v OV jasne vysvetluje spojenie existujúce medzi obidvoma poruseniami tým, ze uvádza, ze cielom dohôd medzi európskymi výrobcami, ktoré sa týkali nákupu hladkých rúr spolocnosti Corus, bolo zachovanie postavenia spolocnosti Corus ako domáceho výrobcu v Spojenom královstve na úcel zabezpecenia dodrzania Základných pravidiel na trhoch konecných výrobkov tohto clenského státu (pozri osobitne bod 144 OV). Odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia je analyzované ako jednoduchá syntéza prvkov uvedených v OV. Neide o ziadne poskodenie práv na obhajobu zalobcov, kedze spolocnosti Sumitomo a JFE-NKK mali moznost sa vyjadrit k akýmkolvek otázkam dohôd medzi európskymi výrobcami s úplnou znalostou veci. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 451 Po prvé, pokial ide o cast zalobného dôvodu, týkajúcu sa existencie porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie, na základe ktorého nemali japonskí zalobcovia ziadny právny záujem na spochybnení posúdenia Komisie, ako je to uvedené v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o vztah, ktorý existoval medzi obidvoma poruseniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Ak títo zalobcovia nie sú priamo dotknutí zistením druhého porusenia, sú aj tak oprávnení tvrdit, ako to urobili v rámci svojho návrhu na znízenie výsky pokuty, ze v rozsahu, v akom nebola európskym výrobcom ulozená pokuta za prvé porusenie, doslo k nerovnakému zaobchádzaniu v ich neprospech. Skutocnost, na základe ktorej tvrdila Komisia, ze zmluvy o zásobovaní, ktoré predstavovali druhé porusenie, boli jednoduchým prostriedkom na uskutocnenie porusenia skonstatovaného predovsetkým proti japonským zalobcom, predpokladá, ze japonskí zalobcovia mali záujem na spochybnení zistení tohto spojenia, kedze druhé porusenie je oporou prvého porusenia, ktoré sa im vytýka. 452 Tento zalobný dôvod musí byt v kazdom prípade zamietnutý. 453 Povinnost Komisie v stádiu OV je obmedzená na vysvetlenie jej výhrad a na jasné vyjadrenie skutocností, o ktoré sa opiera, ako aj o ich posúdenie, aby sa jeho adresáti mohli úcinne obhajovat (pozri v tomto zmysle rozsudky uvedené zalobcami AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 448 vyssie, bod 29, a Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 425 vyssie, bod 63). Komisia nie je povinná uviest závery, ktoré odvodzuje zo skutocností, dokumentov a právnych tvrdení. 454 Dalej je potrebné uviest, ze rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 448 vyssie, o ktorý sa osobitne opierajú zalobcovia (záver bodu 39) sa týka otázky, za akých okolností sa Komisia môze vo svojom záverecnom rozhodnutí opierat o dokumenty, ktoré síce boli pripojené k OV, ale neboli v nom výslovne uvedené. 455 V danom prípade jediný relevantný rozdiel medzi predmetným bodom OV, a to bodom 144, a odôvodnením 164 napadnutého rozhodnutia spocíva v skutocnosti, ze v odôvodnení 164 dospela Komisia k záveru, ze zmluvy tvoriace druhé porusenie "v skutocnosti predstavujú iba jednoduchý prostriedok na uskutocnenie" prvého porusenia, zatial co v OV sa obmedzila na tvrdenie, ze "cielom" zmlúv o zásobovaní bolo zachovanie domáceho postavenia trhu Spojeného královstva so zretelom na Základné pravidlá. 456 V bode 364 vyssie bolo rozhodnuté, ze stanovisko Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí je nesprávne v tom zmysle, ze zmluvy zakladajúce druhé porusenie mali viac nez jeden ciel. Aj keby bolo mozné v tomto ohlade potvrdit rozdiel v analýze medzi OV a napadnutým rozhodnutím, je zrejmé, ze adresáti OV mali moznost vyjadrit sa k rozhodujúcemu konceptu, ktorý je základom tvrdenia Komisie, a to k názoru, ze európski výrobcovia uzavreli dohody zakladajúce druhé porusenie na úcel posilnenia pouzitia Základných pravidiel na offshore trhu Spojeného královstva. 457 Za týchto okolností nedoslo v tomto smere k poruseniu práv na obhajobu. 458 Na záver je potrebné uviest, ze pokial ide o výsku pokuty, Súd prvého stupna zohladnil dôsledky chybnej analýzy, ktorej sa týka daný zalobný dôvod, v rámci zalobného dôvodu týkajúceho sa nerovnakého zaobchádzania (pozri body 574, 588 a 590 nizsie). 13. O strnástom zalobnom dôvode: protiprávne rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1994 o povolení vysetrovania uskutocneného 1. a 2. decembra 1994 a) Tvrdenia úcastníkov konania 459 Podla styroch japonských zalobcov je rozhodnutie z 25. novembra 1994, na základe ktorého uskutocnila Komisia vysetrovania 1. a 2. decembra 1994, protiprávne, pretoze splnomocnilo úradníkov Komisie na uskutocnenie vysetrovania na základe clánku 81 ES a v rovnakom case priznalo, ze Dozorný úrad EZVO mal v tejto veci výlucnú príslusnost na základe clánku 56 Dohody EHP (dalej len "clánok 56 EHP"). Prijatie rozhodnutia z 25. novembra 1994 bolo na základe tohto dvojitého právneho základu protiprávne. 460 Rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1994 bolo prijaté na základe ziadosti adresovanej tomuto úradu clenom Dozorného úradu EZVO zodpovedným za oblast hospodárskej sútaze na úcel uskutocnenia vysetrenia na území Európskeho spolocenstva v súlade s clánkom 8 ods. 3 protokolu 23 dohody EHP (dalej len "protokol 23") v rámci vysetrovania pod vedením Dozorného úradu EZVO. Dozorný úrad EZVO bol na toto konanie oprávnený na základe svojho rozhodnutia zo 17. novembra 1994. V bode 1 OV Komisia výslovne uznala, ze vysetrovania 1. a 2. decembra 1994 vykonala ako splnomocnenec Dozorného úradu EZVO. Táto analýza je potvrdená znením clánku 8 ods. 3 protokolu 23, na základe ktorého je Dozornému úradu EZVO ako oprávnenému umoznené, ako je to definované v clánku 56 EHP, poziadat iný dozorný úrad, aby uskutocnil vysetrovanie na svojom území. Japonskí zalobcovia okrem toho uvádzajú, ze na základe clánku 8 ods. 3 protokolu 23 je kazdý z týchto dozorných úradov povinný, ked koná v zastúpení iného úradu, odovzdat mu vsetky informácie, ktoré získa, a to okamzite po ukoncení uvedeného vysetrovania. 461 Zalobcovia uvádzajú, ze clánok 56 EHP, na ktorý výslovne odkazuje clánok 8 ods. 3 protokolu 23, stanovuje striktné rozdelenie právomocí medzi obidvoma dozornými úradmi na úcel zaobchádzania s urcitými vecami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze. Podla zalobcov zaviedol clánok 53 EHP systém "jedného miesta" "one-stop-shop", na základe ktorého konanie vo vsetkých mozných jednotlivých prípadoch, ktoré môzu vzniknút na základe clánku 53 EHP, je rozdelené medzi Komisiu a Dozorný úrad EZVO na základe osobitných kritérií, ktoré vylucujú akúkolvek moznost delenia právomoci v tej istej veci. V rozpore s tým, co uvádza Komisia, Súdny dvor vo svojom oznámení 1/92 z 10. apríla 1992 (Zb. s. I-2821) uvádza, ze toto striktné rozdelenie právomocí neskresluje právomoci Komisie a ze je preto zlucitelné so Zmluvou ES. 462 Z toho vyplýva, ze prijatím svojho rozhodnutia z 25. novembra 1994, na základe ktorého vyhovela ziadosti o úradnú pomoc na území Spolocenstva, predlozenej v mene Dozorného úradu EZVO, Komisia nutne uznala, ze v tomto case bola výlucne oprávnená vysetrovat predmetnú vec. Japonskí zalobcovia tvrdia, ze na základe clánku 56 EHP porusenia, ktoré ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi Európskeho spolocenstva a ktoré teda porusujú clánok 81 ES, patria pod výlucnú príslusnost Komisie. Ak Komisia v case, ked prijímala svoje rozhodnutie 25. novembra 1994 usúdila, ze bola oprávnená vysetrit vec na základe clánku 81 ES, musela by ziadost o pomoc Dozorného úradu EZVO napadnút, pozadujúc zatvorit jej spis a zacat svoje vysetrovania. Spolocnost Nippon v tomto zmysle uvádza, ze rozhodnutie Dozorného úradu zo 17. novembra 1994 potvrdzuje tak v preambule, ako aj vo svojom výroku, ze sa zaoberal iba postupmi na nórskom offshore trhu. Je preto zrejmé, ze tak Dozorný úrad EZVO, ako aj Komisia v tomto stádiu usúdili, ze Dozorný úrad EZVO bol príslusným orgánom pre vysetrovanie predmetných postupov. 463 Komisia tým, ze 25. novembra 1994 rozhodla o vykonaní súbezného vlastného vysetrovania na úcel zistenia, ci bol porusený clánok 81 ES a/alebo clánok 53 EHP, zatial co pre vysetrovanie predmetnej veci v tomto stádiu bol príslusný Dozorný úrad EZVO, porusila clánok 56 ods. 1 EHP. Ako uviedla Komisia vo svojom OV, Dozorný úrad EZVO nepredlozil do 6. decembra 1995 svoj spis Komisii z dôvodu, ze doslo k ovplyvneniu obchodovania vo vnútri Spolocenstva, a to konaniami, ktoré sú predmetom jeho vysetrovania. Toto opatrenie by nemalo význam, ak by Komisia mala príslusnost vykonat vysetrovania. Komisia totiz zacala nové vysetrovanie na základe tohto predlozenia spisu. 464 Tvrdenie Komisie, ze clánok 56 EHP sa týka výlucne právomoci prijímat rozhodnutia konstatujúce existenciu porusenia, je vyvrátené clánkom 55 tej istej dohody, ktorý uvádza, ze "príslusný dozorný úrad ustanovený v clánku 56 vysetrí prípady podozrenia z porusovania" [neoficiálny preklad]. Podobne clánok 109 Dohody EHP (dalej len "clánok 109 EHP"), ktorý Súd vo svojom stanovisku 1/92, uz citovanom v bode 461 vyssie, povazoval za relevantný pre posúdenie zlucitelnosti clánku 56 EHP so Zmluvou ES, potvrdzuje, ze výlucná právomoc sa vztahuje tiez na stádium vysetrovania. Okrem toho, clánok 109 ods. 4 EHP uvádza, ze tak Komisia, ako aj Dozorný úrad EZVO musia vysetrit staznosti, ktoré patria do ich právomoci a musia, ak je to primerané, postúpit staznosti druhému orgánu, ak patria do jeho právomoci. Na základe clánku 109 ods. 5 EHP v prípade nezhody medzi dvoma orgánmi o postupe vybavenia staznosti alebo o výsledku preskúmania, môze kazdý z týchto orgánov predlozit vec Zmiesanému výboru EHP. Bolo by absurdné sa domnievat, ze striktné rozdelenie právomoci je pouzitelné pocas stádia vysetrovania vo veciach, kedy bola podaná staznost, ale nepouzitelná vo veciach, v ktorých sa vysetrovanie zacalo z úradnej moci. 465 Berúc do úvahy vsetky tieto faktory je potrebné vykladat protokol 23 a osobitne jeho clánok 10 ods. 3, o ktorý sa opiera Komisia, v zmysle clánku 109 EHP. V dôsledku toho môzu byt informácie získané pocas vysetrovania vykonaného Dozorným úradom EZVO alebo v jeho mene a uvedené v spise, ktorý bol postúpený Komisii týmto úradom na základe clánku 10 ods. 3. protokolu 23, pouzité Komisiou iba na úcel aplikovania ustanovení Dohody EHP. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, tento výklad nezbavuje clánok 10 ods. 3 tohto protokolu jeho effet utile. V kazdom prípade znenie a systematika clánku 10 ods. 3 protokolu 23 potvrdzujú, ze len jeden orgán môze vykonat vysetrovanie v danom okamihu. 466 Za predpokladu, ze rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1994 vykonat vysetrovania 1. a 2. decembra 1994 bolo protiprávne, mali by byt podla japonských zalobcov vsetky písomné dôkazy získané pocas tohto vysetrovania na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupna vybraté zo spisu (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 26. marca 1987, Hoechst/Komisia, 46/87 R, Zb. s. 1549, bod 34, a rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 395). Komisia by o poskytnutie informácií mala poziadat predmetné spolocnosti, ako to urobila v rozsudku PVC II, uz citovanom v bode 61 vyssie (body 474 az 476). 467 Písomné dôkazy získané Komisiou v mene Dozorného úradu EZVO by mali byt v danom prípade vybraté zo spisu v predmetných konaniach nielen preto, ze rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1994 bolo protiprávne, ale tiez preto, ze ciel tohto konania je odlisný od ciela, ktorý bol predmetom vysetrovania Dozorného úradu EZVO. 468 Clánok 9 ods. 1 protokolu 23 stanovuje, ze informácie zhromazdené na základe pouzitia protokolu môzu byt pouzité iba na úcely konaní stanovených v clánkoch 52 a 54 dohody EHP, ako aj to, ze clánok 20 nariadenia c. 17 obmedzuje pouzitie informácií iba na ten úcel, na ktorý boli získané. Pokial ide o pouzitie tohto clánku, na základe ustálenej judikatúry je právo na profesijné tajomstvo a právo na obhajobu spolocnosti porusené, ak sa Komisia alebo vnútrostátny orgán na tarchu tejto spolocnosti opiera o dôkazy získané pocas vysetrovaní, ktoré mali iný ciel nez vysetrovanie v danej veci (rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb. s. 3137, bod 18; zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca privada a i., nazývaný "Spanielske banky", C-67/91, Zb. s. I-4785, body 35 a nasl.; z 10. novembra 1993, Otto, C-60/92, Zb. s. I-5683, bod 20, a PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 472). 469 Súdny dvor osobitne vo svojom rozsudku Spanielske banky, uz citovanom v bode 468 vyssie, rozhodol, ze informácie získané Komisiou pocas vysetrovania vykonaného na základe clánku 81 ES nemôzu byt pouzité vnútrostátnymi úradmi na ochranu hospodárskej sútaze vrátane prípadu, ked mali za úlohu pouzit ustanovenia práva Spolocenstva (bod 32 rozsudku). Podobne Súdny dvor vo svojom rozsudku Otto, uz citovanom v bode 468 vyssie, dospel k záveru, ze informácie získané v rámci vnútrostátnych konaní nemôzu byt pouzité Komisiou na úcely preukázania existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (bod 20 rozsudku). Nakoniec, spolocnost JFE-Kawasaki uvádza, ze Súd prvého stupna sa vo svojom rozsudku PVC II, uz citovanom v bode 61 vyssie, oprel o skutocnost, ze Komisia znova poziadala o predlozenie dokumentov, ktoré uz získala pocas vysetrovania majúceho iný predmet, na skonstatovanie, ze práva na obhajobu boli v tejto veci dodrzané (pozri poslednú cast bodu 466 vyssie). 470 Podla japonských zalobcov by v danom prípade museli byt dokumenty, ktoré boli získané pocas vysetrovania Dozorného úradu EZVO, vybraté zo spisu z rovnakých dôvodov. Ciel tohto vysetrovania bol zretelne odlisný od ciela vysetrovania zacatého neskôr Komisiou. Komisia totiz vydala OV týkajúce sa údajnej dohody, ktorá sa riadi výlucne clánkom 81 ES, zatial co z rozhodnutia Dozorného úradu EZVO zo 17. novembra 1994 vyplýva, ze na základe clánku 53 EHP skúmal výlucne konania týkajúce sa nórskeho offshore trhu. 471 Podla japonských zalobcov majú tieto dve rozhodnutia rozdielny právny základ. Je potrebné analogicky s rozsudkami Spanielske banky a Otto, uz citovanými v bode 468 vyssie, a so zretelom na znenie clánku 9 ods. 1 protokolu 23 dospiet k záveru, ze dôkazná hodnota informácií získaných v rámci vysetrovania Dozorného úradu EZVO sa riadi výlucne právom EHP a pouzitie informácií sa riadi výlucne internými pravidlami tohto úradu, a to protokolom 4 dohody medzi clenskými státmi EZVO o zalození dozorného orgánu a súdneho orgánu. 472 Na základe procesnej vady opísanej vyssie je nutné vybrat zo spisu osobitne poznámku "Niekolko informácií", poznámku spolocnosti Vallourec pod názvom "RB pánovi Patrierovi" pripojenú k listu z 15. mája 1991, fax zaslaný spolocnostou Mannesmann 16. januára 1991 pod názvom "Zoznam Vancouver", uvedený na strane 4782 spisu Komisie, fax zaslaný spolocnostou Sumitomo 19. februára 1991 pod názvom "Zoznam cien", uvedený na strane 4789 spisu Komisie, Poznámku pre predsedov, dokument "g) Japonci", poznámku zo stretnutia z 24. júla 1990, dokument spolocnosti Mannesmann z 27. januára 1986 pod názvom "Stahlröhrmarkt 1970 - 1985" ("Trh ocelových rúrok 1970 - 1985"), uvedený na strane 2128 spisu Komisie, a dokument spolocnosti Dalmine o evolúcii trhu. 473 Súd by tiez nemal zobrat do úvahy vyhlásenia urobené podnikmi, ktoré sú predmetom vysetrovania v súvislosti s odpovedami na ziadosti o poskytnutie informácií a na otázky Komisie týkajúce sa alebo zalozené na dokumentoch, ktoré by mali byt vybraté zo spisu z dôvodov uvedených vyssie. Pouzitie týchto vyhlásení by bolo totiz protiprávne v rovnakom rozsahu ako pouzitie písomností samotných, pretoze bez uvedených dokumentov by Komisia nebola schopná polozit konkrétne otázky, ktoré polozila, alebo by nebola schopná získat dodatocné informácie uvedené v týchto vyhláseniach. Je preto nutné v danom prípade vybrat zo spisu vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 a zo 14. októbra 1996, odpoved pána Bechera, odpovede spolocnosti Corus, odpovede spolocnosti Nippon zo 17. novembra a 4. decembra 1997 uvedené na stranách 13544 a 14157 spisu Komisie, odpovede spolocnosti Sumitomo z 31. októbra a 16. decembra 1997 uvedené na stranách 14168 a 14430 spisu Komisie, odpovede spolocnosti JFE-NKK zo 7. novembra a 15. decembra 1997 uvedené na stranách 14451 a 14491 spisu Komisie, odpovede spolocnosti JFE-Kawasaki z 3. novembra a 18. decembra 1997 uvedené na stranách 14519 a 14615 spisu Komisie a pravdepodobne dokument "Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec". 474 Podla spolocnosti Nippon je takisto nutné zo spisu vybrat este iné dokumenty z toho dôvodu, ze pochádzajú z obdobia, ktoré predchádzalo vysetrovaniam 1. a 2. decembra 1994, a to fax zaslaný spolocnostou Sumitomo spolocnosti Vallourec z 9. októbra 1987, uvedený na strane 4283 spisu Komisie, poznámky zo stretnutia s JF, dokument "Casti trhu prémium odhadované SMI" ("Parts de marché estimés par SMI") z 19. septembra 1991 uvedené na strane 4848 spisu Komisie, dokument pod názvom "Japonské vývozy bezsvíkových rúr" ("Jan-Sep 95)" uvedený na strane 8514 spisu Komisie, dokument pod názvom "Správa o predajoch bezsvíkových OCTG rúr 1993 (Jan-Sep)" ["Seamless pipe supply record 1993 (Jan-Sep)"] uvedený na strane 8692 spisu Komisie, poznámka "Obnovenie zmluvy VAM BSC", poznámka "Rozhovory s BSC", poznámka "Strategické úvahy", poznámka "Úvahy o zmluve VAM", poznámka spolocnosti Vallourec pod názvom "Vztahy so spolocnostou JFE-Kawasaki" z 29. augusta 1991 uvedená na strane 15802 spisu Komisie a poznámka spolocnosti Vallourec pod názvom "Licencia VAM pre spolocnost Siderca" z 20. júna 1994 uvedená na strane 15809 spisu Komisie. 475 Zo skutocnosti, ze uvedené listinné dôkazy a vyhlásenia boli získané protiprávne, vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je samé osebe protiprávne, osobitne v rozsahu, v ktorom boli porusené práva na obhajobu podnikov, ktoré sú jeho adresátmi. Podla spolocnosti JFE-Kawasaki postacuje samotná táto skutocnost na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrusené. V kazdom prípade sa japonskí zalobcovia zhodujú na tom, ze vsetky dôkazy získané na základe protiprávneho rozhodnutia by mali byt vybraté zo spisu, a ak nie, tak ze napadnuté rozhodnutie by malo byt zrusené v rozsahu, v akom je zalozené na týchto dôkazoch (uznesenie Hoechst/Komisia, uz citované v bode 466 vyssie, bod 34). 476 Komisia uvádza, ze clánok 53 ES neporusila tým, ze splnomocnila svojich úradníkov a zástupcov na vysetrenie porusenia clánku 81 ES, osobitne svojím rozhodnutím z 25. novembra 1994, ked ich v rovnakom case na základe rovnakých faktických dôkazov splnomocnila na vysetrenie mozného porusenia clánku 53 EHP v mene Dozorného úradu EZVO, o ktoré ju poziadal. Dozorný úrad EZVO v skutocnosti nebol výlucne oprávnený na vykonanie vysetrovania v okamihu, ked bolo rozhodnutie prijaté. Podla Komisie clánok 53 EHP neobsahuje ziadne ustanovenie, ktoré by urobilo clánok 81 ES nepouzitelným v situácii, ked sú predpoklady na pouzitie clánku 81 ES a clánku 53 EHP kumulatívne splnené. Tento výklad clánku 53 EHP je potvrdený stanoviskom Súdneho dvora 1/91 zo 14. decembra 1991 (Zb. s. I-6079) a stanoviskom 1/92, uz citovaným v bode 461 vyssie. 477 Podla Komisie preto takéto vysetrovanie Dozorného úradu EZVO nemohlo zasahovat do právomocí Spolocenstva v oblasti jeho pôsobnosti. Komisia mohla volne vysetrit porusenie clánku 81 ES. Okrem toho bol to dozorný úrad, ktorý bol na to oprávnený na základe clánku 55 EHP. 478 Komisia tvrdí, ze v kazdom prípade si z dôvodu existencie úcinkov na obchod medzi clenskými státmi musela zachovat právo vykonat vysetrovanie aspon na úcely urcenia, ci v danom prípade bola alebo nebola oprávneným orgánom. 479 V odpovedi na tvrdenia japonských zalobcov zalozených na ustálenej judikatúre Komisia uvádza, ze v systéme vytvorenom Dohodou EHP existuje mechanizmus umoznujúci postúpit vec jedného orgánu inému, co je ale prípad odlisný od toho, ktorý je predmetom rozsudku Spanielske banky (uz citovaný v bode 468 vyssie), pretoze v systéme Spolocenstva neexistuje podobný mechanizmus stanovujúci postúpenie prípadu medzi Komisiou a vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze. Navyse rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, je v danom prípade irelevantný, pretoze v uvedenom prípade mali obidve konania, v ktorých boli získané rovnaké informácie, odlisný predmet. 480 Navyse, dôkazy zhromazdené Komisiou neboli zhromazdené iba na úcely iného konania ako konania, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, ale na základe rozhodnutia o vysetrovaní, ktoré výslovne uvádza mozné porusenia clánku 81 ES a ktoré boli zalozené na dvojitom právnom základe. Vzhladom na tento dvojitý právny základ je rozhodnutie z 25. novembra 1994 v kazdom prípade zákonné. 481 Dozorný úrad EZVO na pojednávaní uviedol pripomienky iba k danému zalobnému dôvodu. V tomto zmysle sa tak v podstate pripojil k tvrdeniam predlozeným Komisiou. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 482 Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze vo svojom stanovisku 1/92, uz citovanom v bode 461 vyssie, Súdny dvor vyhlásil, ze ustanovenia dohody EHP, ktorá mu bola predlozená, osobitne jej clánok 56 o rozdelení právomocí vo veciach hospodárskej sútaze medzi Dozorným úradom EZVO a Komisiou, sú zlucitelné so Zmluvou ES. 483 Na úcel vyhlásenia tohto záveru, pokial ide o uvedený clánok, Súdny dvor uviedol, osobitne v bodoch 40 a 41 uvedeného stanoviska, ze právomoc Spolocenstva na uzavretie medzinárodných zmlúv v oblasti hospodárskej sútaze nutne zahrnuje moznost pre Spolocenstvo prijat pravidlá o rozdelení právomocí prislúchajúcich zmluvným stranám v oblasti hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze tieto pravidlá neporusujú právomoci Spolocenstva a jeho institúcií, ktoré sú stanovené Zmluvou. 484 Zo stanoviska 1/92 vyplýva, ze clánok 56 EHP neporusuje právomoci Spolocenstva stanovené Zmluvou ES v oblasti hospodárskej sútaze. 485 V tejto súvislosti je z oboch, tak zo samotného znenia clánku 56 EHP, ako aj z podrobného opisu tohto ustanovenia uvedeného v úvodnej casti stanoviska 1/92 v casti "Zhrnutie poziadavky Komisie" zrejmé, ze vsetky prípady patriace do právomoci Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze pred vstupom Dohody EHP do platnosti zostávajú vo výlucnej právomoci Komisie. Vsetky prípady, v ktorých je obchod medzi clenskými státmi Európskeho spolocenstva ovplyvnený, zostávajú v právomoci Komisie bez ohladu na to, ci to má alebo nemá vplyv na obchod medzi Spolocenstvom a státmi EZVO alebo medzi státmi EZVO navzájom. 486 Na základe vyssie uvedeného je potrebné uviest, ze ustanovenia Dohody EHP nie je mozné vykladat spôsobom, ktorý by zbavil Komisiou, aj ked len nacas, jej právomoci pouzit clánok 81 ES na protisútaznú dohodu ovplyvnujúcu obchod medzi clenskými státmi Spolocenstva. 487 V danom prípade je potrebné uviest, ze Komisia vo svojom rozhodnutí z 25. novembra 1994, na základe ktorého zacala vysetrovanie v oblasti ocelových rúrok, sa ako o právny základ osobitne opierala o clánok 81 ES a nariadenie c. 17. V rámci tohto vysetrovania vykonala právomoci, ktoré je vyplývajú z nariadenia c. 17, na úcel zhromazdenia dôkazov pouzitých v napadnutom rozhodnutí a nakoniec v clánkoch 1 a 2 tohto rozhodnutia sankcionovala porusujúce dohody iba na základe clánku 81 ES. 488 Okrem toho je potrebné výslovne odpovedat na osobitné tvrdenie japonských zalobcov, ktoré sa týka protiprávnosti dvojitého právneho základu pouzitého Komisiou v rozhodnutí z 25. novembra 1994, a to nielen clánku 81 ES a nariadenia c. 17, ale aj clánku 53 EHP a rozhodnutia Dozorného úradu EZVO zo 17. novembra 1994, ktoré povoluje zaslat Komisii ziadost o poskytnutie pomoci. 489 V danej veci je potrebné uviest, ze Komisia nemohla v case prijímania svojho rozhodnutia z 25. novembra 1994 s istotou vediet, aký bol správny právny základ, kedze odpoved na túto otázku závisela od geografického rozsahu prípadného porusenia a osobitne od otázky, ci toto porusenie ovplyvnilo obchod medzi clenskými státmi Spolocenstva. Japonskí zalobcovia správne uvádzajú, ze Dohoda EHP, osobitne jej clánky 56 a 109, zakladajú systém "jedného miesta" ("one-stop-shop") na pouzitie pravidiel hospodárskej sútaze, pouzitelný uz v stádiu vysetrovania tak, ze obidva tieto orgány sú povinné upustit od konania vo veci a postúpit svoj spis druhému orgánu, ak zistí, ze druhý orgán je v tejto veci príslusný. 490 Koncept "one-stop-shop" vsak nemozno pouzit od zaciatku vysetrovania, ak v tomto stádiu nie je mozné urcit, ktorý orgán je príslusný, inak by sa v prípade, kde koná Dozorný úrad EZVO a nakoniec sa ukáze, ze príslusná je Komisia, porusila vyssie opísaná zásada, na základe ktorej ustanovenia Zmluvy EHP nemôzu zbavit Komisiu jej právomoci vykonat vysetrovanie protisútazných konaní, ktoré ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi Spolocenstva. 491 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze jednoduchá skutocnost, ze sa institúcia Spolocenstva vo svojom rozhodnutí opiera tak o správny právny základ, ako aj o jeden alebo viac iných právnych základov, ktoré sa nakoniec ukázu ako neprimerané, nemôze mat za následok, ze uvedené rozhodnutie bude postihnuté vadou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, body 79 az 103, osobitne bod 94). 492 Z toho vyplýva, ze Komisia mala celý cas právomoc vysetrovat protisútazné dohody, ktoré boli nakoniec sankcionované v napadnutom rozhodnutí, a to aj napriek skutocnosti, ze Dozorný úrad EZVO uz zacal vysetrovanie týkajúce sa prípadných konaní podobnej povahy na nórskom trhu. V dôsledku toho nie sú dalsie tvrdenia predlozené japonskými zalobcami, osobitne tvrdenia vychádzajúce z rozsudku Spanielske banky (pozri body 468 a 469 vyssie), v danej veci relevantné. 493 Za daných okolností musí byt zalobný dôvod zamietnutý. B - O zalobnom dôvode týkajúcom sa znízenia pokút 1. O prvom a druhom zalobnom dôvode: nedostatocne odôvodnený návrh týkajúci sa nepouzitia oznámenia o spolupráci v prospech spolocnosti JFE-NKK a omyl v tomto zmysle a) Tvrdenia úcastníkov konania 494 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze Komisia nesprávne odôvodnila v odôvodnení 175 napadnutého rozhodnutia svoje odmietnutie riadne pouzit oznámenie o spolupráci v jej prospech. 495 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze podrobne odpovedala na styri ziadosti o poskytnutie informácií, ktoré jej adresovala Komisia. Toto ju v súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia (48/69, Zb. s. 619), oprávnuje na znízenie výsky ulozenej pokuty o 10 %. Navyse uvádza, ze bola jediným výrobcom, ktorý poskytol Komisii dátumy, mená úcastníkov a presné miesta stretnutí uskutocnených medzi európskymi a japonskými výrobcami. Na základe toho, a v súlade s ustálenou judikatúrou ju to oprávnuje na znízenie pokuty o 20 %. 496 Komisia uvádza, ze tvrdenie spolocnosti JFE-NKK je nepodlozené, odôvodnenie 175 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze v danom prípade neexistovala ziadna efektívna spolupráca. Na základe oznámenia o spolupráci je potrebné, aby dotknutý podnik Komisiu aspon informoval o tom, ze nenamieta hmotnoprávne skutocnosti uvedené v OV, co vsak spolocnost JFE-NKK neurobila. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 497 Stací skonstatovat, ze odôvodnenie 175 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze v danom prípade v rámci vykonaného vysetrovania "ziadna úcinná spolupráca" zo strany spolocnosti JFE-NKK neexistovala. Bez ohladu na to, ci toto zistenie je správne, je nutné uviest, ze predstavuje dostatocne odôvodnené zamietnutie Komisie znízit výsku pokuty ulozenú spolocnosti JFE-NKK na základe spolupráce. 498 Aj za predpokladu, ze by dané zalobné dôvody boli povazované za vychádzajúce z nesprávneho pouzitia oznámenia o spolupráci, musia byt zamietnuté. 499 Je potrebné pripomenút, ze na úcel odôvodnenia znízenia výsky pokuty z titulu spolupráce je potrebné, aby konanie podniku ulahcilo úlohu Komisie spocívajúcu v skonstatovaní a sankcionovaní porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri rozsudok Súdu prvého stupna Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 309 a ustálená judikatúra v nom uvedená). 500 V danom prípade je potrebné uviest, ze aj ked odpovede na otázky poskytnuté spolocnostou JFE-NKK, osobitne informácie uvedené v jej odpovedi zo 7. novembra 1997 týkajúce sa dátumov a miest konaní niekolkých stretnutí Európsko-japonského klubu, boli urcite uzitocné, potvrdili vsak len niektoré informácie uz poskytnuté pánom Verlucom v jeho vyhláseniach urobených v mene spolocnosti Vallourec roku 1996. Nie je teda pravdou, ze spolocnost JFE-NKK bola jediným podnikom, ktorý poskytol takéto informácie. 501 Je pravdou, ze ak podniky poskytnú Komisii v rovnakom stádiu správneho konania a za podobných okolností podobné informácie týkajúce sa skutocností, ktoré sú im vytýkané, stupne ich spolupráce musia byt povazované za porovnatelné (pozri obdobne rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai Speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 243 az 245). 502 V danom prípade spolocnost Vallourec prostredníctvom vyhlásení pána Verlucu výslovne priznala, ze predmetné stretnutia sa uskutocnili v rámci dohody o rozdelení trhu, týkajúcej sa osobitne domácich trhov styroch európskych výrobcov. Pán Verluca totiz uviedol, ze kazdý clen Európsko-japonského klubu bol povinný respektovat domáci trh kazdého z ostatných clenov tohto klubu, a upresnil, ze offshore trh Spojeného královstva mal osobitné postavenie "ciastocne chráneného" trhu. Tiez upresnil trvanie a spôsob fungovania dohody o rozdelení trhu. Spolocnost JFE-NKK naopak vo svojej odpovedi zo 7. novembra 1997 tvrdí, ze hoci ju európski výrobcovia poziadali o respektovanie ich vnútrostátnych trhov, nikdy neodpovedala kladne na tieto poziadavky. 503 Je potrebné uviest, ze pán Verluca sa pri odpovedaní na otázky kladené Komisiou pocas prvého vysetrovania vykonaného v spolocnosti Vallourec v septembri 1996 neobmedzoval. Z vyhlásenia pána Verlucu ako z celku totiz vyplýva skutocná vôla uznat existenciu porusení a efektívne spolupracovat pocas vysetrovania vykonávaného Komisiou. Spolocnost JFE-NKK sa na druhej strane obmedzila na poskytnutie skutkových informácií, o ktoré ju Komisia poziadala, zatial co zároven odmietala akýkolvek výklad schopný preukázat existenciu porusenia z jej strany. 504 Je nutné uviest, ze uzitocnost informácií poskytnutých spolocnostou JFE-NKK spocíva výlucne v skutocnosti, ze v urcitom rozsahu potvrdzujú vyhlásenia pána Verlucu, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. V dôsledku toho poskytnutie týchto informácií významným spôsobom neulahcuje úlohu Komisie, a teda ani nepostacuje na odôvodnenie znízenia výsky ulozenej pokuty z titulu spolupráce. 505 Vo zvysnej casti Komisia správne uviedla, ze spolocnost JFE-NKK ju ani raz pocas správneho konania neinformovala o tom, ze uznáva hmotnoprávnu stránku skutkových zistení. Navyse pokracovala v ich popieraní pred Súdom. 506 Za týchto okolností je nutné skonstatovat, ze tvrdenia spolocnosti JFE-NKK neodôvodnujú pouzitie oznámenia o spolupráci na úcel znízenia výsky pokuty ulozenej tomuto podniku. 2. O tretom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie metódy stanovenia pokút a) Tvrdenia úcastníkov konania 507 Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze Komisia nevysvetlila spôsob stanovenia pokút spôsobom dostatocne podrobným na to, aby dodrzala poziadavky ustálenej judikatúry (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/99, Zb. s. II-1063, bod 142). Osobitne neskúmala výsku obratu ani skutocnú úcast kazdého adresáta napadnutého rozhodnutia na porusení na úcel stanovenia výsky pokút. Podla spolocnosti JFE-NKK predstavuje toto opomenutie nedostatok v odôvodnení. 508 Komisia uvádza, ze spôsob stanovenia pokút vysvetlila zodpovedajúcim spôsobom v napadnutom rozhodnutí, osobitne v jeho odôvodnení 162. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 509 V tomto zmysle stací uviest, ze Komisia jasne a správne v odôvodneniach 156 az 175 napadnutého rozhodnutia vysvetlila faktory, ktoré vzala do úvahy pri stanovení výsky pokút. Rozsudok Tréfilunion/Komisia, uz citovaný v bode 507 vyssie, nezvýhodnuje spolocnost JFE-NKK, kedze sa v tomto ohlade obmedzuje iba na to, ze Komisia musí vysvetlit spôsob stanovenia pokút. Samostatná otázka, ci Komisia spravila chyby v posúdení týkajúcom sa stanovenia výsky pokút, bude skúmaná v bodoch 515 a nasl. nizsie. 510 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zamietnutý. 3. O stvrtom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie trvania porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 511 V bodoch 136 a nasl. vyssie sú zhrnuté tvrdenia japonských zalobcov, na základe ktorých mala Komisia prinajmensom stanovit kratsie porusenie nez to, ktoré je uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 512 Kedze Komisia aplikovala zvýsenie vo výske 10 % rocne z výsky pokuty stanovenej na základe závaznosti porusenia, ktoré netrvalo dlhsie ako celé styri roky (od roku 1991 do roku 1994), skôr nez pät rokov, malo by sa celkové zvýsenie o 50 % stanovené napadnutým rozhodnutím pre vsetkých japonských zalobcov z titulu trvania stanovit maximálne na 40 %. Spolocnost Nippon vo svojej replike uvádza, ze tvrdenie Komisie, na základe ktorého samoobmedzujúce dohody nepredstavovali prekázku na to, aby japonskí zalobcovia predávali bezsvíkové rúrky v Spolocenstve, je nezlucitelné so stanoviskom, ktoré zaujala Komisia v napadnutom rozhodnutí so zretelom na obdobie trvajúce od roku 1977 do roku 1989. Spolocnost Sumitomo v tejto súvislosti uvádza, ze zástupcovia Komisie nemôzu konat, ako keby boli clenovia tejto institúcie, ked tvrdia, ze bolo odôvodnené ulozit pokutu za rok 1990, aj za predpokladu, ze by samoobmedzujúce dohody boli v tomto roku platné. 513 Tvrdenia Komisie týkajúce sa porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sú zhrnuté v bodoch 157 a nasl. vyssie. Trvanie porusenia bolo v podstate dostatocne právne preukázané, a preto nie je podla Komisie potrebné znízit výsku pokút. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 514 Tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa trvania porusenia boli skúmané v bodoch 338 az 352 vyssie, a preto je postacujúce na úcely daného zalobného dôvodu zopakovat, ze táto dlzka trvania musí byt skrátená, pokial ide o kazdého z japonských zalobcov, z piatich rokov na tri roky a sest mesiacov, a to na obdobie od 1. januára 1991 do 1. júla 1994. Toto nové trvanie bude zohladnené v bodoch 588 a 590 nizsie pri stanovení výsky pokút ulozených japonským zalobcom. 4. O piatom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie dokumentov podporujúcich dôkaz existencie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 515 Japonskí zalobcovia odkazujú na tvrdenia, ktoré uviedli pri ziadosti o zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú zalozené na nesúlade medzi výrobkami uvádzanými v rôznych písomných dôkazoch, o ktoré sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí, a výrobkami, ktoré sú nakoniec predmetom porusenia (pozri body 105 a nasl. vyssie).Ak by Súd prvého stupna zamietol urcité písomné dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, a potvrdil napadnuté rozhodnutie, mala by byt výska pokút znízená spôsobom, ktorý zodpovedá definícii výrobkov a trvania porusenia vyplývajúcim z písomných dôkazov, ktoré nezamietol. Mal by sa brat aj zretel na skutocnost, ze urcité dôkazné prostriedky, osobitne dokument Rozdelujúci klúc, sa týkajú obmedzenejsieho rozsahu výrobkov. 516 Spolocnosti JFE-Kawasaki a Sumitomo takisto tvrdia, ze Komisia mala brat na úcely stanovenia stupna závaznosti porusenia zretel aspon na uzsie vymedzený trh a stanovit tak nizsiu výsku pokuty, ktorá má byt ulozená adresátom napadnutého rozhodnutia. Osobitne z geografického hladiska Komisia dostatocne právne nepreukázala, ze predmetné porusenia ovplyvnilo britský offshore trh. 517 Komisia odpovedá, ze listinné dôkazy preukazujú odchýlenie rozsahu pôsobnosti dohody, ktoré skôr indikujú, ze táto pôsobnost mohla byt sirsia nez pôsobnost skonstatovaná v napadnutom rozhodnutí. Pokial ide o tvrdenie, na základe ktorého nesprávne identifikovala geografický trh, Komisia odpovedá, ze závaznost porusenia hodnotila podla správne definovaného trhu v odôvodneniach 160 a 161 napadnutého rozhodnutia na základe dôkazných prostriedkov získaných pocas jej vysetrovania (pozri tiez body 155 a nasl. vyssie). b) Posúdenie Súdom prvého stupna 518 Na úcely zamietnutia daného zalobného dôvodu stací pripomenút, ako uz bolo rozhodnuté v bode 352 vyssie, ze porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bolo dostatocne právne preukázané v kazdom ohlade okrem toho, ktorý sa týka jeho trvania, ktorého dosah na výsku pokút je uvedený v bode 514 vyssie. 5. O piatom a siestom zalobnom dôvode: porusenie zásady proporcionality a usmernení k metóde stanovenia pokút a nedostatocné odôvodnenie a) Tvrdenia úcastníkov konania 519 Japonskí zalobcovia tvrdia, ze pri stanovení výsky pokút, ktoré im boli ulozené, mala byt braná do úvahy aj skutocnost, ze európsky trh nepocítil ziadne následky porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, spojené veci 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, body 51 a nasl., rozsudky Suiker a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 614 a nasl.; Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 672). V tejto súvislosti odkazujú spolocnosti Nippon a Sumitomo spät na body týkajúce sa ich tvrdení o prekázkach obchodovania, ktorých existencia bránila japonským výrobcom predávat ich výrobky na trhu Spolocenstva, takze úcinky porusenia na trhu Spolocenstva v podstate neexistovali. Spolocnost JFE-NKK v tomto kontexte odkazuje na bod 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia"), na základe ktorého nepouzitie dohôd alebo porusujúcich konaní sa povazuje za polahcujúcu okolnost. Spolocnost JFE-Kawasaki v tejto súvislosti tvrdí v prípade pokút vrátane tých, ktoré boli ulozené japonským zalobcom, ze sa zdá, ze zohladnujú porusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia, co by vsak bolo protiprávne, kedze druhé porusenie sa týka iba výrobcov Spolocenstva. 520 Navyse, vymedzenie výrobkov opísaných v clánku 1 napadnutého rozhodnutia je znacne uzsie nez vymedzenie uvedené v OV. Pocet dotknutých výrobkov je v podstate natolko obmedzený, ze pokuty v celkovej výske 99 miliónov eur by boli neprimerané vzhladom na obrat kumulovaný prostredníctvom vsetkých adresátov napadnutého rozhodnutia pre tieto výrobky, ktorý dosahuje 73 miliónov eur rocne (odôvodnenie 162 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti spolocnost Sumitomo odkazuje na rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia (T-77/92, Zb. s. II-549, bod 580), a zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia (T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 40). Komisia v ziadnom zo svojich skorsích rozhodnutí nikdy neulozila pokutu vo výske, ktorá by sa priblizovala rocnému obratu realizovanému na trhu uvedenom v rozhodnutí stanovujúcom existenciu porusenia. Spolocnost JFE-Kawasaki okrem toho uvádza, ze sa zdá, ze tento obrat vo výske 73 miliónov eur zahrna predaje uskutocnené na offshore trhoch Spolocenstva, ktoré vsak nemali byt brané do úvahy z dôvodov zhrnutých v bode 405 vyssie. 521 Spolocnost Nippon v tejto súvislosti uvádza, ze podla rozsudku PVC II, uz citovaného v bode 61 vyssie, musí Komisia na úcel ulozenia primeraných pokút zobrat do úvahy vsetky okolnosti porusenia. Medzi tieto okolnosti patrí pocet a hodnota tovaru dotknutého porusením (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 120). Navyse, podla usmernení je potrebné brat do úvahy konkrétny dosah porusení na trh, a teda aj závaznost porusenia kazdého predmetného podniku (pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 110, a rozsudok Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 4949). Spolocnost JFE-Kawasaki dodáva, ze je na základe celkového obratu najmensím zo styroch japonských výrobcov sankcionovaných napadnutým rozhodnutím. Spolocnost JFE-NKK tvrdí, ze jej predaje bezsvíkových OCTG rúrok a produktovodov "projekt" boli mensie nez predaje styroch ostatných japonských výrobcov. Spolocnost JFE-NKK okrem toho tvrdí, ze Komisia mala vziat do úvahy skutocnost, ze japonskí zalobcovia protiprávnu dohodu nedodrzali v tom zmysle, ze pokracovali v predaji predmetných výrobkov na jedinom trhu, ktorý ich zaujímal, a to na offshore trhu Spojeného královstva (rozsudok Buchmann/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 121). V tejto súvislosti tvrdenia Komisie uvedené v odôvodnení 161 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého styri státy, odkial pochádzajú európski výrobcovia dotknutí napadnutým rozhodnutím, predstavujú rozsiahly geografický trh, je osobitne nezlucitelné s jej stanoviskom uvedeným v odôvodneniach 106 a 145 napadnutého rozhodnutia, kde Komisia zobrala do úvahy existenciu styroch domácich trhov. 522 Tvrdenie Komisie vychádzajúce z ustálenej judikatúry, týkajúce sa jej právomoci stanovit výsku pokút je irelevantné, pretoze Komisia je aj nadalej povinná dodrzovat clánok 15 nariadenia c. 17. Navyse jej tvrdenie vychádzajúce zo skutocnosti, ze usmernenia stanovujú v podstate základnú výsku pokuty, a to 20 miliónov eur, za porusenia kvalifikované ako "velmi závazné", nemôze prevázit respektovanie zásady proporcionality pri stanovení výsky pokút. 523 Spolocnost Sumitomo sa domnieva, ze existencia samoobmedzujúcich dohôd pred rokom 1991 je polahcujúcou okolnostou, ktorú musí vziat Komisia do úvahy pre neskorsie obdobie, a to aj napriek skutocnosti, ze pouzitie clánku 81 ES uz nebolo zakázané v case, ked dohoda skoncila. Spolocnost Sumitomo ziada Súd, aby analogicky pouzil rozsudok Suiker a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie (body 619 a 620). Tvrdenie Komisie uvedené v jej vyjadrení k návrhu vo veci T-78/00, podla ktorého existencia samoobmedzujúcich dohôd pred rokom 1991 predstavuje skôr pritazujúcu nez polahcujúcu okolnost, je nezlucitelné so stanoviskom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, a teda porusuje jej povinnost uviest dôvody, ako to stanovuje clánok 253 ES. 524 Komisia popiera, ze výska pokuty je neprimeraná, a tvrdí, ze postoj japonských zalobcov je zalozený na chybnom vysvetlení, podla ktorého musí byt táto výska stanovená vzhladom na velkost trhu. Podla Komisie musí byt výska pokuty primeraná závaznosti porusenia hodnoteného ako celok. V odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze dohoda o rozdelení trhu predstavovala velmi závazné porusenie clánku 81 ES z toho dôvodu, ze mala za ciel zatvorenie domácich trhov predstavujúcich väcsinu spotreby výrobkov dotknutých napadnutým rozhodnutím v Spolocenstve. Je teda zjavné, ze toto porusenie ovplyvnilo fungovanie trhu Spolocenstva, ako aj hospodársku sútaz vo vnútri tohto trhu. 525 Posúdenie uvedené v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia je v súlade s usmerneniami, ktoré uvádzajú, ze pri najvyssej hranici 10 % obratu sa pri stanovení výsky pokút za východiskový bod povazuje závaznost porusenia. Obrat adresátov rozhodnutia uvádzajúceho porusenie je relevantný iba s ohladom na túto 10 %-nú hranicu (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 5005 az 5025). Usmernenia stanovujú ako východiskový bod 20 miliónov eur za závazné porusenie, pricom Komisia túto výsku so zretelom na velkost trhu uz znízila o desat miliónov eur (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia), dalsie znízenie tak nie je dôvodné. Komisia okrem toho uvádza, ze na základe usmernení nie je dosah porusenia na trh faktorom, ktorý je potrebné brat do úvahy, pokial je meratelný, pricom obrat kazdého podniku je potrebné vziat do úvahy výlucne v prípadoch, ked existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia. V danom prípade vsak tomu tak nie je. 526 Posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí je v súlade s ustálenou judikatúrou, ktorá priznala Komisii právomoc posudzovat výsku pokút (rozsudok Mo och Domsjö, uz citovaný v bode 425 vyssie, bod 268). V bode 358 tohto rozsudku potvrdeného Súdnym dvorom v odvolacom konaní v rozsudku zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia (C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 62), Súd prvého stupna rozhodol, ze ak ide o porusenie, ktorého ciel je velmi závazný, má byt dosah na trh predpokladaný alebo aspon irelevantný v rámci posúdenia závaznosti. 527 V odpovedi na tvrdenie spolocnosti JFE-Kawasaki, podla ktorého pokuta ulozená japonským výrobcom zahrna tú pokutu, ktorá mala byt ulozená na základe porusenia uvedeného v clánku 2, Komisia tvrdí, ze toto stanovisko je chybné, kedze v prípade tohto porusenia nebola ulozená ziadna pokuta a ani pôvodná pokuta nebola zvýsená. 528 Komisia uvádza, ze skutocnost, ze sa rozhodla neulozit pokutu za obdobie platnosti samoobmedzujúcich dohôd, predstavuje ústupok urobený japonským výrobcom, osobitne na základe oznámenia Komisie týkajúceho sa dovozov japonských výrobkov do Spolocenstva (Ú. v. ES C 111, 1972, s. 13), ktoré uvádza, ze existencia samoobmedzujúcich dohôd neznamenala ziadnu pomoc pre japonské výrobky v rámci pouzitia práva hospodárskej sútaze. Existencia samoobmedzujúcich dohôd pred rokom 1990 preto nie je, v rozpore s tým, co tvrdí spolocnost Sumitomo, ziadnou polahcujúcou okolnostou na úcely stanovenia výsky pokuty od roku 1990. 529 V odpovedi na tvrdenie spolocnosti Sumitomo, podla ktorého nie je Komisia oprávnená uviest údajne pritazujúcu povahu samoobmedzujúcich dohôd pred rokom 1990 prvýkrát pred Súdom prvého stupna, Komisia uvádza, ze spolocnost Sumitomo navrhla Súdu prvého stupna, aby v rámci svojej plnej rozhodovacej právomoci znízil výsku pokuty. V tomto kontexte dospela Komisia k záveru, ze je vhodné upozornit Súd na vsetky skutocnosti týkajúce sa výkonu jej diskrecnej právomoci. 530 V tejto súvislosti je vhodné uviest, ze spolocnost Sumitomo sa snazí v rámci svojho návrhu na znízenie pokuty predlozit nový zalobný dôvod tak, ze vo svojej replike predkladá otázku odôvodnenosti, zatial co zaloba neobsahuje ziadny zalobný dôvod vychádzajúci z nedostatocného odôvodnenia, pokial ide o stanovenie tejto výsky. Tento zalobný dôvod je na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustný. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 531 Najskôr je potrebné uviest, ze na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 môze Komisia ulozit pokutu vo výske od 1 000 do 1 000 000 eur, pricom táto výska môze byt zvýsená o 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom úctovnom roku vsetkými podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení. Na úcel stanovenia výsky pokuty v rámci týchto hraníc toto ustanovenie uvádza, ze je nutné brat ohlad na závaznost a dlzku trvania porusenia. 532 Ani nariadenie c. 17, ani usmernenia pritom neuvádzajú, ze pokuty musia byt stanovené priamo úmerne na velkost daného trhu, kedze tento faktor je iba jedným z viacerých relevantných faktorov. V súlade s nariadením c. 17, ako ho vykladá ustálená judikatúra, musí byt výska pokuty ulozená inému podniku na základe porusenia vo veci hospodárskej sútaze pomerná poruseniu hodnotenému ako celok, osobitne berúc do úvahy jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 240, a obdobne rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Tak ako Súdny dvor potvrdil v bode 120 svojho rozsudku Music diffusion française a i./Komisia, uz citovaného v bode 56 vyssie, je nutné na úcel posúdenia závaznosti porusenia zobrat do úvahy velké mnozstvo faktorov, ktorých povaha a význam sa mení podla druhu daného porusenia a jeho osobitných okolností (pozri obdobne rozsudok Deutsche Bahn/Komisia, bod 127). 533 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze jediný výslovný odkaz na obrat daného podniku je hranica 10 % obratu uvedeného na úcely stanovenia pokút v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý sa týka celkového obratu podniku dosiahnutého na celom svete (pozri v tomto zmysle rozsudok Music diffusion française a i./Komisia, bod 119) a nie obratu dosiahnutého týmto podnikom na trhu dotknutom sankcionovaným protisútazným konaním. Z toho istého bodu tohto rozsudku totiz vyplýva, ze táto hranica je urcená na to, aby pokuty neboli vzhladom na velkost podniku ako celku neprimerané. 534 Je potrebné zdôraznit, ze uvedený odkaz na svetový obrat je relevantný výlucne pre stanovenie hornej hranice pokuty, ktorú môze Komisia ulozit (pozri bod 1 usmernení) a neznamená, ze musí existovat prísne proporcionálny vztah medzi velkostou kazdého podniku a výskou pokuty, ktorá sa mu ukladá. 535 Kedze sa v danom prípade neuvádza, ze výska pokuty prevysuje 10 % celkového obratu japonských zalobcov, nemôzu byt pokuty kritizované iba kvôli tomu, ze kumulované s pokutami ulozenými európskym výrobcom prevysujú obrat dosiahnutý na relevantnom trhu, a to 73 miliónov eur. Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia (C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 61), prílezitostne zdôraznil, ze "clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17... má za ciel zabezpecit, aby sankcia bola primeraná velkosti podniku na trhu s výrobkami predstavujúcimi predmet porusenia". Napriek skutocnosti, ze v bode 61 tohto rozsudku Súdny dvor výslovne na základe odkazu uvádza bod 119 rozsudku Music diffusion françaisea i./Komisia, uz citovaného v bode 56 vyssie, je vhodné zdôraznit, ze predmetná formulácia neuvádzaná v neskorsej ustálenej judikatúre predstavuje súcast osobitného kontextu veci, ktorá je predmetom vyssie uvedeného rozsudku, a to KNP BT/Komisia. V tomto prípade zalobca totiz Komisii vytýkal, ze na úcel stanovenia jeho podielov na trhu zobrala do úvahy hodnotu predajov v rámci skupiny, co vsak bolo Súdnym dvorom z vyssie uvedeného dôvodu povazované za platné. Nemozno preto z toho vyvodit, ze by sankcie ulozené japonským zalobcom v tejto veci boli neprimerané. 536 Navyse je potrebné uviest, ze aj ked Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne neodkazuje na usmernenia, v kazdom prípade tieto ovplyvnili výsku pokút, ktoré boli ulozené japonským zalobcom, tým, ze sa pouzila metóda stanovenia, ktorá je uvedená v daných usmerneniach. 537 Ak aj má Komisia diskrecnú právomoc pri stanovovaní výsky pokút (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59, a obdobne Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 532 vyssie, bod 127), je potrebné uviest, ze sa nemôze odchýlit od pravidiel, ktoré si sama stanovila (pozri rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 327 vyssie, bod 53, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 521 vyssie a ustálená judikatúra v nom uvedená). Komisia preto naozaj musí pri stanovení výsky pokút brat ohlad na usmernenia, osobitne na tie skutocnosti, ktoré sú podla usmernení povinné. 538 Rozsah volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v ziadnom prípade neprejudikujú výkon plnej rozhodovacej právomoci súdu Spolocenstva. 539 Je potrebné uviest, ze na základe bodu 1 a usmernení "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu [geografického trhu - neoficiálny preklad]" V odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze pri urcení závaznosti porusenia predpisov zobrala do úvahy osobitne tieto tri kritériá. 540 Na podlozenie záveru o "velmi závaznom" porusení predpisov uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa Komisia v odôvodnení 161 tohto rozhodnutia oprela hlavne o správanie vsetkých podnikov, ktoré bolo v rozpore s hospodárskou sútazou. V tomto ohlade sa Komisia odvolávala na povahu dohody o rozdelení trhu, ktorá je znacne v rozpore s hospodárskou sútazou a poskodzuje riadne fungovanie vnútorného trhu, na vedomý nezákonný charakter porusenia predpisov a rovnako na tajnú a institucionalizovanú povahu systému, ktorý slúzil na obmedzenie hospodárskej sútaze. V tom istom odôvodnení Komisia zobrala do úvahy aj skutocnost, ze "styri dotknuté clenské státy predstavovali väcsinu v spotrebe bezsvíkových [rúr] OCTG a [produktovodov] v Spolocenstve a teda islo o rozsiahly geografický trh". 541 V odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia Komisia naproti tomu skonstatovala, ze "konkrétny dosah na trh bol obmedzený", kedze dva speciálne výrobky, na ktoré sa vztahuje toto porusenie, rúry OCTG standard a produktovody "projekt", predstavovali len 19 % zo spotreby bezsvíkových rúr OCTG a produktovodov v rámci Spolocenstva a ze zvárané rúrky mohli z dôvodu technologického pokroku pokryt cast dopytu po bezsvíkových rúrach. 542 Rovnako v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia po klasifikovaní tohto porusenia na základe faktorov vymenovaných v odôvodnení 161 ako "velmi závazné" zobrala Komisia do úvahy relatívne obmedzené mnozstvo predaja daných výrobkov adresátmi napadnutého rozhodnutia v dotknutých styroch clenských státoch (rocne 73 miliónov eur). Tento odkaz na velkost dotknutého trhu zodpovedá zhodnoteniu obmedzeného dosahu porusenia na trh, ktoré je uvedené v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa teda rozhodla ulozit pokutu podla závaznosti len vo výske 10 miliónov eur. Usmernenia vsak stanovujú za porusenie patriace do tejto kategórie v princípe sumu "nad 20 miliónov [eur]". 543 Je nutné dospiet k záveru, ze znízenie výsky pokuty stanovenej vzhladom na závaznost porusenia na 50 % minimálnej výsky stanovenej obycajne v prípade "velmi závazného" porusenia primerane berie zretel na obmedzený dosah porusenia na trh. V tejto súvislosti je potrebné tiez pripomenút, ze v oblasti hospodárskej sútaze majú mat pokuty odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle stvrtý odsek bodu 1 a usmernení). Berúc do úvahy podla odôvodnenia 165 napadnutého rozhodnutia velkost podnikov, ktorým bolo dorucené napadnuté rozhodnutie (pozri tiez body 552 a nasl. nizsie), podstatne vyssie znízenie sumy stanovenej podla závaznosti porusenia by mohlo pokutu pripravit o jej odstrasujúci úcinok. 544 Pokial ide o tvrdenia, týkajúce sa existencie prekázok dovozov na onshore trhy Spolocenstva, je potrebné uviest, ze Komisia nezobrala na úcel stanovenia výsky pokút tieto skutocnosti v napadnutom rozhodnutí do úvahy, pretoze ich zo skutkového hladiska popiera. Kedze kvalifikovanie porusenia v danom prípade ako "velmi závazné" je skôr zalozené na povahe porusenia a jeho cieloch ako na jeho úcinkoch, tieto tvrdenia japonských zalobcov nemajú na túto analýzu ako takú dosah. 545 Navyse je potrebné este raz pripomenút, ze Komisia, aby zobrala ohlad na obmedzené ekonomické úcinky dohody, aplikovala velmi významné znízenie v porovnaní s výskou obycajne ukladanou za takto závazné porusenia. 546 Takisto je potrebné uviest, ze kedze existencia porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola preukázaná na základe písomných dôkazov, úcast japonských zalobcov na takto sankcionovanej protisútaznej dohode je jedným z hlavných dôvodov, kde Komisia nebola povinná hodnotit reálnost a význam prekázok v obchode, na ktoré poukázali japonskí zalobcovia. Podnik, ktorý v rámci sirsej dohody súhlasí s tým, ze nebude predávat urcitý výrobok na danom trhu, ked aj tak ani nemal v úmysle tak robit, spôsobuje svojím vlastným konaním, ze je prakticky nemozné urcit, ako by sa bol správal v prípade predaja tohto výrobku na relevantnom trhu, ak by takáto dohoda neexistovala. 547 Bod 1 usmernení uvádza, ze dosah porusenia na trh musí byt braný do úvahy "kde je ho mozné merat" (pozri bod 539 vyssie). Je nutné uviest, ze za okolností daného prípadu bolo samotné protiprávne konanie japonských zalobcov také, ze takmer znemoznilo urcit rozsah uvádzaných prekázok obchodovania, a preto prihliadnutie na tieto prekázky v rámci posúdenia dosahu porusenia na trh bolo správne. 548 Za týchto okolností, aj za predpokladu, ze by tvrdenie zalobcov, pokial ide o existenciu a rozsah prekázok obchodovania, bolo dôvodné, Súd prvého stupna je v rámci výkonu svojej plnej rozhodovacej právomoci toho názoru, ze Komisia v danom prípade v rámci stanovenia výsky pokút vzhladom na závaznost porusenia v ziadnom prípade neporusila zásadu proporcionality, a preto nie je dôvodné na základe týchto okolností túto výsku viac znízit. V dôsledku toho nie je nevyhnutné rozhodnút v tejto veci o prípadnej opodstatnenosti tohto tvrdenia. 549 Takisto je potrebné zamietnut tvrdenia japonských zalobcov týkajúce sa ich údajného nerespektovania sankcionovanej dohody vztahujúcej sa na offshore trh Spojeného královstva, o ktorom tvrdia, ze na nom predali velké mnozstvo výrobkov uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Podobne ako tvrdenia preskúmané v predchádzajúcich bodoch, aj toto tvrdenie za predpokladu, ze je dôvodné, iba relativizuje praktické úcinky dohody sankcionovanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Komisia pritom uz rozhodla a správne zohladnila skutocnost, ze porusenie malo obmedzený dosah na dotknuté trhy (pozri body 542 a 543 vyssie). 550 V kazdom prípade je dosah tohto "nerespektovania" dohody vztahujúcej sa na offshore trhy Spojeného královstva obmedzený skutocnostou, ze tento trh bol iba "ciastocne chránený", takze na základe znenia napadnutého rozhodnutia uz Komisia vedela o tejto skutocnosti v case, ked stanovovala výsku pokút (pozri odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia). 551 Japonskí zalobcovia tvrdia, ze siesty odsek bodu 1 usmernení na stanovenie pokút stanovuje moznost "v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií [porusení], aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad]". Podla uvedeného odseku je tento prístup vhodný "predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov". 552 V odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze v danom prípade boli vsetci adresáti napadnutého rozhodnutia velkými podnikmi, takze z toho dôvodu nebolo potrebné rozlisovat medzi výskami stanovených pokút. Ani jeden z japonských zalobcov v tomto zmysle nepoprel jej kvalifikáciu ako velkého podniku a ich tvrdenia sú v tejto súvislosti iba porovnávajúcej povahy. 553 Z pouzívania výrazu "v niektorých prípadoch" a z pojmu "predovsetkým" z usmernení pokút vyplýva, ze vázenie podla osobitnej velkosti podnikov nie je stupnom systematického výpoctu, ktorý si Komisia ulozila, ale moznostou na odstránenie tvrdosti, ktorú Komisia vyuzila vo veciach, v ktorých je potrebné jej uplatnenie. V tomto kontexte treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje diskrecnou právomocou, ktorá jej dáva moznost pri stanovení pokuty, ktorú zamýsla ulozit, vziat alebo nevziat do úvahy niektoré prvky, najmä podla okolností daného prípadu (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, rozsudky Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 32 a 33, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 465; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, T-309-94, Zb. s. II-1007, bod 68). Vzhladom na pojmy zo siesteho odseku bodu 1 a vyssie uvedených usmernení, treba skonstatovat, ze Komisia si ponechala volnú úvahu vo vztahu k moznosti zvázit pokuty podla velkosti kazdého podniku. 554 Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze vsetci japonskí zalobcovia boli velkými podnikmi (pozri bod 552 vyssie), a kedze vzala do úvahy v celku pomerne obmedzený dosah porusenia na trhy (pozri body 542 a 543 vyssie), tvrdenie japonských zalobcov nepostacuje na preukázanie, ze Komisia v danom prípade prekrocila svoju právomoc tým, ze nepouzila siesty odsek bodu 1 a usmernení. 555 Spolocnost Sumitomo navyse tvrdí, ze existencia samoobmedzujúcich dohôd pred rokom 1991 predstavuje polahcujúcu okolnost, ktorú mala Komisia vziat do úvahy na obdobie nasledujúce po týchto dohodách. V tejto súvislosti stací uviest, ze ak postavenie samoobmedzujúcich dohôd predstavovalo predmet sporu medzi japonskými zalobcami a Komisiou v rámci tohto konania, je zrejmé, ze tieto dohody uz neboli platné, ci uz vnútrostátne, alebo medzinárodne, a to od 1. januára 1991. Je nutné uviest, ze od chvíle, ked samoobmedzujúce dohody neboli platné, nemohli uz ovplyvnit obchodovanie japonských výrobcov, a nemohli byt preto v danom kontexte povazované za polahcujúcu okolnost. 556 Kedze samoobmedzujúce dohody neboli v danom prípade povazované za pritazujúcu okolnost, otázka týkajúca sa neprimeranosti odôvodnenia tejto kvalifikácie nie je v tejto súvislosti namieste. 557 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie spolocnosti JFE-Kawasaki týkajúce sa zohladnenia porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, z odôvodnenia 164 napadnutého rozhodnutia a z nedostatku odkazov na zmluvy o zásobovaní zakladajúcich toto druhé porusenie v odôvodneniach 159 az 163 a 165 az 175 je zrejmé, ze sa Komisia rozhodla nevziat ich na úcely stanovenia výsky pokút do úvahy. Táto skutocnost postacuje na to, aby v rámci daného zalobného dôvodu bolo tvrdenie spolocnosti JFE-Kawasaki zbavené akejkolvek relevancie. 558 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako celok. 6. O siestom zalobnom dôvode: porusenie zásady rovnakého zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania 559 Spolocnosti Nippon, JFE-Kawasaki a Sumitomo tvrdia, ze výska pokuty ulozená japonským výrobcom z dôvodu, ze údajne súhlasili s tým, ze sa vzdajú predajov výrobkov uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v Európe, je nepomerná vo vztahu k výskam pokút, ktoré boli ulozené európskym výrobcom. Európski výrobcovia sa v skutocnosti dopustili dvoch porusení, ktorých cielom bolo zatvorenie európskych trhov, pricom tento aspekt porusenia vo vnútri Spolocenstva chýba v porusení, ktorého sa údajne dopustili japonskí výrobcovia. Komisia tak z tohto dôvodu porusila zásadu nediskriminácie, ktorá má zabránit tomu, aby sa v rozdielnych situáciách zaobchádzalo rovnako bez toho, aby na to existovali objektívne dôvody (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1996, Gillespie, C-342/93, Zb. s. I-475, bod 16, a usmernenia). Spolocnost Sumitomo uvádza, ze je nedôvodné vyvodzovat dôsledky z okolností, na základe ktorých sa porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia údajne zaclenuje do porusenia uvedeného v clánku 1, pretoze Komisia netvrdí, ze by si dohoda medzi európskymi a japonskými výrobcami vyzadovala, aby sa európski výrobcovia dopustili tohto dalsieho porusenia. Dalej z tohto vyplýva, ze japonskí zalobcovia mali právny záujem na popretí tvrdenia uvádzaného Komisiou v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého nebolo európskym výrobcom nutné ulozit ziadnu dodatocnú pokutu. 560 V tejto súvislosti spolocnost JFE-Kawasaki znova pripomína svoje tvrdenie, na základe ktorého sa musí so vztahmi medzi európskymi a japonskými výrobcami a vztahmi medzi európskymi výrobcami navzájom zaobchádzat ako s dvoma rozdielnymi poruseniami. Spolocnost Sumitomo zdôraznuje, ze porusenie, ktoré má za ciel rozdelenie trhov Spolocenstva medzi európskych výrobcov, môze byt v kazdom prípade kvalifikované ako velmi závazné, pretoze je schopné zatvorit trhy clenských státov, to sa vsak netýka záväzku výrobcov z tretích krajín nepredávat svoje výrobky na trhu Spolocenstva. 561 Podla spolocnosti Sumitomo porusila Komisia zásadu nediskriminácie tiez tým, ze pri stanovovaní výsky pokút ukladaných európskym výrobcom nebrala ohlad na dlhsie trvanie porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Spolocnost Sumitomo dalej uvádza, ze porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa nevztahuje na rovnaké výrobky ako sú výrobky uvedené v clánku 1. Druhé porusenie sa vztahuje len na hladké rúrky. 562 Spolocnost Nippon tiez tvrdí, ze samoobmedzujúce dohody by sa nemali brat do úvahy na úcely stanovenia výsky pokuty ulozenej európskym výrobcom, pretoze nemali ziadny dosah na tento aspekt porusenia vo vnútri Spolocenstva. Podla spolocnosti JFE-Kawasaki pokuta ulozená na základe porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia navyse zahrnuje pokutu, ktorá mala byt ulozená na základe porusenia uvedeného v clánku 2, na ktorom sa japonskí výrobcovia v ziadnom prípade nezúcastnili. Na základe týchto tvrdení by mali byt pokuty ulozené japonským výrobcom znízené, a to na úcel obnovenia rovnováhy medzi japonskými a európskymi výrobcami. 563 V tejto súvislosti spolocnost JFE-NKK uvádza, ze pri rozhodnutí, na základe ktorého bol kazdý výrobca zodpovedný za realizáciu údajnej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz ako celku, pouzila Komisia zásadu kolektívnej zodpovednosti a porusila tak vseobecnú zásadu, podla ktorej sa sankcie musia ukladat na základe individuálnej zodpovednosti. 564 Podla Komisie vsak japonskí zalobcovia neboli diskriminovaní, pretoze rovnaká pokuta bola ulozená na základe závaznosti kazdému z európskych a japonských výrobcov, ktorí sa podielali na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 565 Japonskí zalobcovia nemali ziadny záujem na tom, aby popreli záver uvedený v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, pretoze ich neposkodzuje rozhodnutie Komisie neulozit dodatocnú pokutu za druhé porusenie. Skutocnost, ze porusenie uvedené v clánku 2 trvalo dlhsie ako hlavné porusenie, na ktorého uskutocnenie slúzilo, a skutocnost, ze sa týkalo trhu s hladkými rúrami, nemala dosah na výsku pokút ulozených na základe clánku 1 napadnutého rozhodnutia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 566 Pokial ide o tvrdenie, na základe ktorého sa porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v skutocnosti skladá z dvoch porusení, a to z porusenia v rámci Spolocenstva a z porusenia medzikontinentálneho, postacuje pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 370 az 374 vyssie toto porusenie tvorí jedno porusenie. Skutocnost, ze vsetci úcastníci sa ho zúcastnili v rovnakom rozsahu, preto v tomto ohlade neporusuje ziadnym spôsobom vseobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania a ani zásadu proporcionality. 567 Pokial ide o kritiku týkajúcu sa existencie porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, namierenú proti európskym výrobcom, Komisia ju na úcely stanovenia výsky pokút, ako to bolo uvedené v bode 557 vyssie, nebrala v napadnutom rozhodnutí do úvahy. 568 V bode 451 vyssie bolo rozhodnuté, v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, ze japonskí zalobcovia v skutocnosti mali právny záujem na spochybnení stanoviska Komisie uvedeného v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa vztahu, ktorý existoval medzi týmito dvoma poruseniami. 569 Je potrebné pripomenút, ze samotná Komisia v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia tvrdila po tom, co preskúmala osobitné znaky zmlúv o zásobovaní, ze tieto samé osebe predstavovali porusenie clánku 81 ods. 1 ES a ze ich ciele a úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz isli nad rámec ich vlastného prínosu k trvaniu európsko-japonskej dohody (pozri body 362 az 364 vyssie). Komisia osobitne uviedla, ze toto porusenie malo úcinky nielen na primárny trh rúrok OCTG standard, ale tiez priamy a jasný úcinok na sekundárny trh s bezsvíkovými rúrkami. 570 Je potrebné uviest, ze Komisia mala na úcely stanovenia výsky pokút uviest urcité závery z týchto zistení o skutocnostiach a právnych kvalifikáciách, co vsak neurobila. 571 Ako uz bolo rozhodnuté v bode 364 vyssie, prvá veta odôvodnenia 164 napadnutého rozhodnutia je spochybnená chybou v posúdení v tom, ze Komisia dospela k záveru, ze dohody tvoriace druhé porusenie boli iba "prostriedkom na uskutocnenie" prvého porusenia. V dôsledku toho je druhá veta odôvodnenia 164, v ktorej Komisia vyjadrila svoj úmysel neulozit dodatocnú pokutu za druhé porusenie, zbavená svojej logiky. 572 Komisia má pri stanovení výsky pokút urcitý priestor na zvázenie a kedze usmernenia ju nezaväzujú k tomu, aby systematicky brala do úvahy danú okolnost (pozri body 537 a 553 vyssie a ustálená judikatúra v nom uvedená), Komisia si môze urcit, ktoré faktory by sa mali na tento úcel brat do úvahy, co jej umoznuje prispôsobit svoje posúdenie osobitným prípadom. Jej posúdenie pritom musí byt v kazdom prípade v súlade s právom Spolocenstva, ktoré zahrna nielen ustanovenia Zmluvy, ale tiez základné právne zásady (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 38). 573 Komisia tým, ze pri stanovení výsky pokuty ulozenej európskym výrobcom nebrala ohlad na porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, zaobchádzala s rozdielnymi situáciami rovnakým spôsobom bez toho, aby sa opierala o objektívne dôvody umoznujúce odôvodnit tento postoj. Z toho vyplýva, ze porusila vseobecnú zásadu práva Spolocenstva a to zásadu rovnakého zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s.II-1129, bod 309 a ustálená judikatúra v nom uvedená). 574 V dôsledku toho sa musí vyhoviet danému zalobnému dôvodu zalozenému na porusení zásady rovnakého zaobchádzania. Je teda primerané, aby Súd vyuzil svoju plnú rozhodovaciu právomoc vyplývajúcu z clánku 229 ES a z clánku 17 nariadenia c. 17 na úcel úpravy výsky pokút ulozených clánkom 4 napadnutého rozhodnutia. 575 Komisia v tejto súvislosti na pojednávaní uviedla, ze prípadná existencia nerovnakosti v zaobchádzaní uvedená vyssie musí mat za následok zvýsenie výsky pokút ulozených európskym výrobcom skôr nez znízenie výsky pokút ulozených japonským výrobcom. V tomto kontexte je potrebné uviest, v rozpore s tým, co v danej veci uviedla spolocnost JFE-Kawasaki v rámci iného zalobného dôvodu (pozri bod 512 vyssie), ze zástupcovia Komisie môzu okrem urcitých výslovných protikladných pokynov ich nadriadených v súlade s právom ziadat, aby sudca Spolocenstva vykonal svoju plnú rozhodovaciu právomoc na úcel zvýsenia výsky pokuty stanovenej clenmi Komisie. Skutocnost, ze zástupca Komisie ziada sudcu Spolocenstva, aby vykonal právomoc, ktorú má, a predkladá tvrdenia, ktoré prípadne môzu odôvodnit takéto konanie, nemôze znamenat, ze koná v zastúpení clenov Komisie. 576 Za okolností daného prípadu je potrebné uviest, ze najvhodnejsím riesením pre obnovenie rovnováhy medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia je skôr zvýsenie výsky pokuty ulozenej kazdému z európskych výrobcov, ktorí podali zalobu na tento úcel, aby poziadali Súd, aby zmenil výsku pokuty kazdého z nich, nez znízenie výsky pokút ulozených japonským výrobcom. Vyssie uvedené nerovnaké zaobchádzanie totiz nevyplýva z privelmi prísnej sankcie, ktorá bola ulozená japonským výrobcom, pricom o spôsobe stanovenia výsky ich pokút urcenom Komisiou bolo rozhodnuté, ze je sám osebe zákonný (pozri body 531 az 558 vyssie), ale naopak vyplýva zo skutocnosti, ze závaznost protiprávneho konania európskych výrobcov hodnoteného ako celok bola vzhladom na závaznost protiprávneho konania japonských výrobcov podhodnotená. 577 Navyse vsetci zalobcovia vo veciach T-44/00, T-48/00 a T-50/00, a to spolocnosti Mannesmann, Corus a Dalmine, vo svojich zalobách poziadali Súd prvého stupna, aby v tejto súvislosti vykonal svoju plnú rozhodovaciu právomoc na úcel úpravy výsky ulozenej pokuty. Je potrebné uznat, ze tam, kde výkon tejto právomoci je pozadovaný zalobcom vrátane ziadosti o znízenie pokuty, je Súd prvého stupna na úcel úpravy výsky ulozenej pokuty oprávnený opravit napadnutý akt bez toho, aby ho zrusil, berúc do úvahy vsetky okolnosti prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 692). Navyse, plná rozhodovacia právomoc udelená sudcovi Spolocenstva clánkom 17 nariadenia c. 17 v súlade s clánkom 229 ES výslovne zakotvuje právomoc zvýsit ulozenú pokutu tam, kde je to potrebné. 578 Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu vo veciach T-44/00, T-48/00 a T-50/00, ktoré boli na úcely konania spojené (pozri rozsudky vyhlásené dnes Mannesmannröhren-Werke/Komisia, bod 38; Corus/Komisia, bod 38, a Dalmine/Komisia, body 38 a 245 az 247), alebo aj neskorsie na pojednávaní, nenavrhla, aby Súd zvýsil výsky pokút ulozených zalobcom v týchto veciach, aj ked na túto moznost poukazovala. V tejto súvislosti Súd prvého stupna zalobcov nevyzval, aby k danému bodu uviedli pripomienky. Na základe toho zalobcovia v troch vyssie spomenutých veciach nemali prílezitost uviest svoje stanoviská týkajúce sa primeranosti zvýsenia ich pokút, ani faktorov, ktoré by mohli ovplyvnit ich výsku. Za týchto okolností pokuty ulozené zalobcom v troch vyssie spomenutých veciach neboli zvýsené (pozri výrokové casti rozsudkov Mannesmannröhren-Werke/Komisia, Corus/Komisia a Dalmine/Komisia, uz citované). 579 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze najvhodnejsím spôsobom, ako zabránit nerovnakému zaobchádzaniu v danom prípade, je na úcely stanovenia výsky pokuty ulozenej kazdému z japonských zalobcov znízenie výsky stanovenej Komisiou na základe závaznosti porusenia v odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia. Pri výkone svojej plnej rozhodovacej právomoci sa Súd prvého stupna domnieva, ze so zretelom na vsetky okolnosti daného prípadu by mala byt pokuta znízená z 10 miliónov eur na 9 miliónov eur pre kazdého z japonských zalobcov. 580 Táto nová výska je zohladnená v bodoch 588 a 590 nizsie na úcel stanovenia pokút ulozených japonským zalobcom. 581 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Nippon, na základe ktorého sa pri stanovení pokuty ulozenej európskym výrobcom nemá prihliadat na samoobmedzujúce dohody, pretoze nemali ziadny dosah na aspekt porusení vo vnútri Spolocenstva, je potrebné najskôr uviest, ze uz bolo rozhodnuté, ze v danom prípade nie je primerané zaobchádzat s porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako s dvoma samostatnými poruseniami, kde prvé sa týka vztahov medzi európsko-japonskými výrobcami a druhé vztahov vo vnútri Spolocenstva (pozri bod 584 nizsie). 582 Dalej je potrebné uviest, ze rozhodnutie Komisie netrvat na tom, ze porusenie existovalo pred rokom 1990 z dôvodu existencie samoobmedzujúcich dohôd, predstavuje nutne ústupok urobený zo strany Komisie tak voci japonským výrobcom, ako aj voci európskym výrobcom z dôvodov týkajúcich sa obchodnej politiky, ktorou sa riadil oceliarsky priemysel. Podla názoru Komisie týkajúceho sa dovozu japonských výrobkov do Spolocenstva existencia samoobmedzujúcich dohôd nemohla nijakým spôsobom pomôct japonským výrobcom v rámci pouzitia práva hospodárskej sútaze. 583 V tejto súvislosti je z odôvodnenia 27 napadnutého rozhodnutia zrejmé, ze samoobmedzujúce dohody boli uzavreté od 70-tych rokov "ako súcast protikrízových opatrení" prijatých Komisiou na úcel vysporiadania sa s tazkou situáciou pretrvávajúcou v oceliarskom priemysle Spolocenstva. Japonskí zalobcovia toto tvrdenie v rámci tohto konania nepopreli a v tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze Komisia poskytla zlavu z pokút ulozených vsetkým adresátom napadnutého rozhodnutia, a to na základe polahcujúcich okolností s prihliadnutím na skutocnost, ze "priemysel ocelových rúr a rúrok bol dlhý cas v kríze" (odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia). 584 So zretelom na tieto okolnosti je potrebné dospiet k záveru, ze dôvody obchodnej politiky, ktoré sú základom ústupku uvedeného v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia na obdobie zodpovedajúce dlzke trvania samoobmedzujúcich dohôd, sa týkajú nielen vztahov medzi orgánmi Spolocenstva a japonskými orgánmi, ale tiez existencie krízy, ktorá ovplyvnila japonských výrobcov ocelových rúrok rovnakým spôsobom, ako aj ich partnerov v Spolocenstve pocas toho istého obdobia. 585 V odôvodnení 27 napadnutého rozhodnutia a pred Súdom prvého stupna Komisia navyse uviedla bez toho, aby to japonskí zalobcovia v tomto bode popierali, ze samoobmedzujúce dohody boli jednoducho dohodami stanovujúcimi kvóty a skôr obmedzovali ako zakazovali predaj ocelových rúrok z Japonska do Európskeho spolocenstva. Rozdielnost okolností, ktorých sa dovoláva spolocnost Nippon, je preto relatívna a nie absolútna. Tieto dohody tak nestacia na objasnenie pasívneho správania japonských zalobcov na trhoch Spolocenstva. 586 Za týchto okolností Súd dospel k záveru, ze nerovnaké zaobchádzanie uvádzané spolocnostou Nippon neexistuje. 587 S prihliadnutím na obsah opísaný v bodoch 583 az 585 vyssie a osobitne na politickú povahu ústupku urobeného Komisiou, ktorého zákonnost nebola namietaná, by pre sudcu Spolocenstva nebolo primerané zmenit výsku pokút ulozených japonským zalobcom, kedze z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze zo strany Komisie bol tento ústupok politicky odôvodnený. 7. O stanovení pokút 588 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pokuta ulozená vsetkým japonským zalobcom sa musí znízit, aby sa zohladnilo po prvé znízenie výsky pokuty na základe závaznosti porusenia z 10 na 9 miliónov eur a po druhé, ze trvanie porusenia je v daných prípadoch stanovené na tri a pol roka a nie na pät rokov. 589 Kedze metóda stanovenia pokút uvedená v usmerneniach a uplatnená Komisiou v danom prípade nebola sama osebe namietaná, je aj pre Súd prvého stupna primerané aplikovat túto metódu pri výkone jeho plnej rozhodovacej právomoci vo vztahu k predchádzajúcemu bodu. 590 Výska základnej pokuty je tak pre kazdého japonského výrobcu stanovená na 9 miliónov eur, zvýsená o 10 % za kazdý rok trvania porusenia predpisov, t. j. spolu o 35 %, co predstavuje 12,15 milióna eur. Táto suma sa musí znízit o 10 % z titulu polahcujúcich okolností uvedených v odôvodneniach 168 a 169 napadnutého rozhodnutia tak, aby konecná suma pokuty pre vsetkých japonských zalobcov bola 10,935 milióna eur namiesto 13,5 milióna eur. O trovách 591 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. V danom prípade kazdý z úcastníkov nemal úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania, preto je opodstatnené rozhodnút, ze kazdý z japonských zalobcov a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. 592 Podla clánku 87 ods. 4 druhého pododseku rokovacieho poriadku znása Dozorný úrad EZVO svoje vlastné trovy konania, kedze vstúpil do konania ako vedlajsí úcastník konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) Rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúrky) sa zrusuje v rozsahu, v akom uznáva existenciu porusenia vytýkaného styrom zalobcom vo veciach T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00 pred 1. januárom 1991 a po 30. júne 1994. 2. Vsetkým styrom zalobcom sa výska pokuty ulozenej podla clánku 4 rozhodnutia 2003/382 stanovuje na 10 935 000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa styri zaloby zamietajú. 4. Styria zalobcovia a Komisia znásajú vlastné trovy konania. 5. Dozorný úrad EZVO znása vlastné trovy konania. Forwood Pirrung Meij Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2004. Tajomník Predseda komory H. Jung J. Pirrung Obsah Skutkový stav a konanie A - Správne konanie B - Relevantné výrobky C - Porusenia zistené Komisiou v napadnutom rozhodnutí D - Podstatné skutocnosti uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí E - Výrok napadnutého rozhodnutia F - Konanie pred Súdom prvého stupna Návrhy úcastníkov konania Dosah splynutia spolocností Kawasaki a NKK Právny stav A - O zalobe o neplatnost napadnutého rozhodnutia, osobitne jeho clánku 1 1. O prvom zalobnom dôvode: Komisia dostatocne právne nepreukázala existenciu porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania Úvodné poznámky K prvej casti zalobného dôvodu: nesúlad medzi existenciou údajnej dohody a situáciou na britskom offshore trhu a situáciou na iných európskych trhoch Druhá cast prvého zalobného dôvodu: nedostatok dôkaznej sily dôkazných prostriedkov Tretia cast prvého zalobného dôvodu: nesprávne posúdenie rozsahu porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia b) Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné poznámky Druhá cast zalobného dôvodu: nedostatok dôkaznej sily dôkazu a podporne prvá cast vychádzajúca z údajnej nezlucitelnosti existencie predmetnej dohody a situácie existujúcej na britskom offshore trhu a na ostatných trhoch - Vyhlásenie pána Verlucu - Poznámky spolocnosti Vallourec - Dokumenty v anglictine z roku 1993 - Dokument Systém ocelových rúrok - Dokument Rozdelujúci klúc ("sharing key") - Odpovede európskych výrobcov - Výpoved pána Biasizza - Trvanie porusenia Tretia cast zalobného dôvodu: chybné stanovisko Komisie, pokial ide o význam porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia 2. O druhom zalobnom dôvode: porusenie uvedené v clánku 1 by malo byt v skutocnosti analyzované ako tvoriace dve samostatné porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretom zalobnom dôvode: dohoda nemala byt povazovaná za dohodu, ktorá mala znacný dosah na hospodársku sútaz a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtom zalobnom dôvode: dohoda nemala dosah na obchod medzi clenskými státmi a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O piatom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie podporujúce stanovisko Komisie týkajúce sa významu porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 6. O siestom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie týkajúce sa postavenia offshore trhov Spolocenstva a osobitne offshore trhu Spojeného královstva a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 7. O siedmom a ôsmom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie rozhodnutia Komisie potrestat japonských výrobcov a nie latinskoamerických výrobcov a v tomto zmysle nerovnaké zaobchádzanie a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 8. O deviatom zalobnom dôvode: chybné odôvodnenie casti stanoviska Komisie týkajúce sa predajov za cenu vyssiu ako variabilné náklady a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 9. O desiatom zalobnom dôvode: porusenie práv na obhajobu vyplývajúce z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím vo vztahu ku geografickému trhu uvedenému v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 10. O jedenástom zalobnom dôvode: porusenie práv na obhajobu vyplývajúce z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o príslusné výrobky a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 11. O dvanástom zalobnom dôvode: porusenie práv na obhajobu vyplývajúce z údajného nedostatku primeranej analýzy samoobmedzujúcich dohôd v oznámení o výhradách a z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o rozsah týchto dohôd a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 12. O trinástom zalobnom dôvode: porusenie práva na obhajobu vyplývajúce z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o rozsah pripisovaný poruseniu uvedenému v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 13. O strnástom zalobnom dôvode: protiprávne rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1994 o povolení vysetrovania uskutocneného 1. a 2. decembra 1994 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B - O zalobnom dôvode týkajúcom sa znízenia pokút 1. O prvom a druhom zalobnom dôvode: nedostatocne odôvodnený návrh týkajúci sa nepouzitia oznámenia o spolupráci v prospech spolocnosti JFE-NKK a omyl v tomto zmysle a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O tretom zalobnom dôvode: nedostatocné odôvodnenie metódy stanovenia pokút a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O stvrtom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie trvania porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O piatom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie dokumentov podporujúcich dôkaz existencie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O piatom a siestom zalobnom dôvode: porusenie zásady proporcionality a usmernení k metóde stanovenia pokút a nedostatocné odôvodnenie a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 6. O siestom zalobnom dôvode: porusenie zásady rovnakého zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 7. O stanovení pokút O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAQ7CHd/L98646-7081TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXAQ7CHd/L98646-7081TMP.html#Footref*