ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 8. júla 2004 ( [1]*1 ) Vo veci T-50/00, Dalmine SpA, so sídlom v Dalmine (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa a F. Moretti, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: M. Erhart a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie c. 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B -- Bezsvíkové ocelové rúrky) ([2]Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1) alebo subsidíarne návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora) v zlození: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia J. Pirrung a A. W. H. Meij, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19., 20. a 21. marca 2003, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav a konanie ( [3]1 ) 1 Uvedená právna vec sa týka rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B -- Bezsvíkové ocelové rúrky) ([4]Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ... 6. Konanie pred Súdom prvého stupna 34 Mannesmann, Corus, Dalmine, NKK Corp., Nippon, Kawasaki a Sumitomo podali v období medzi 28. februárom 2000 a 3. aprílom 2000 do kancelárie Súdu prvého stupna sedem zalôb proti napadnutému rozhodnutiu. 35 Uznesením z 18. júna 2000 po vypocutí úcastníkov konania bolo v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna rozhodnuté o spojení vsetkých siedmich vecí na úcely ústneho konania. Po tomto spojení sa v kancelárii tajomníka Súdu prvého stupna mohli zalobcovia v týchto siedmich veciach oboznámit so vsetkými spismi súvisiacimi s uvedeným konaním. Rovnako sa prijali procesné opatrenia zaistujúce priebeh konania. 36 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Úcastníci konania predniesli svoje prejavy a odpovedali na otázky polozené Súdom prvého stupna na pojednávaní, ktoré sa konalo 19., 20. a 21. marca 2003. Návrhy úcastníkov konania 37 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie alebo jeho cast, -- subsidiárne zrusil ulozenú pokutu alebo znízil jej sumu, -- zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 38 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako celok, -- zaviazal zalobcu nahradit trovy konania. O návrhu zrusit napadnuté rozhodnutie 39 Spolocnost Dalmine na pojednávaní uviedla, ze kedze jej v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania bola rozhodnutím Súdu prvého stupna dorucená správa nedôvernej povahy týkajúca sa utajených castí spisu, upústa od svojho zalobného dôvodu zalozeného na porusení jej práv na obhajobu z dôvodu dôverného charakteru týchto dokumentov v priebehu správneho konania. 1. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení podstatných formálnych nálezitostí v priebehu správneho konania O zákonnosti otázok kladených Komisiou pocas vysetrovania Tvrdenia úcastníkov konania 40 Zalobca uvádza, ze jeho právo neprispiet k vlastnému obvineniu bolo porusené sugestívnymi otázkami Komisie kladenými pocas vysetrovania. Zámerom týchto otázok bolo prinútit ho, aby priznala existenciu porusenia, ktoré je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [5]374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35). Zalobca preto navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrusené ako celok, pretoze je zalozené na odpovediach na tieto otázky. 41 V dnoch 13. februára a 22. apríla 1997 Komisia na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 vypocula zalobcu. Komisia sa usilovala od spolocnosti Dalmine vylákat priznanie, ze sa zúcastnila na niektorých stretnutiach medzi výrobcami ocelových rúr a rúrok a ze ciel týchto stretnutí bol protiprávny tým, ze by jej pri tejto prílezitosti opísala predmetné protiprávne postupy, a to hlavne dohody týkajúce sa zachovania domáceho trhu a dohody týkajúce sa cien, pri ktorých sa mala spolocnost priznat, ze bola ich zmluvnou stranou. Komisia poziadala zalobcu, aby poukázal medzi iným na "prijaté rozhodnutia..., rozdelujúce klúce prejednané alebo pevne stanovené zemepisnou polohou a dobu ich platnosti, prejednané alebo pevne stanovené ceny vzhladom na zemepisnú polohu a dobu ich platnosti urcením ich typu". Komisia kritizovala Dalmine za jej neochotu odpovedat na tieto otázky. 42 Dna 12. júna 1997 Komisia znova poziadala spolocnost Dalmine, aby jej poskytla vyziadané informácie. Komisia zastávala názor, ze odpovede poskytnuté spolocnostou Dalmine boli nadalej neúplné, a tak 6. októbra 1997 prijala rozhodnutie, na základe ktorého bol zalobca povinný do 30 dní doplnit vyziadané informácie alebo zaplatit pravidelnú pokutu. Zalobca uvádza, ze toto rozhodnutie, proti ktorému podal zalobu (uznesenie Dalmine/Komisia, uz citované v bode 7 vyssie), ho poskodzovalo. 43 Komisia popiera, ze spolocnosti Dalmine kládla otázky, ktorými by ju donútila obvinit samu seba. 44 Komisia dalej uvádza, ze podniky a zdruzenia podnikov nemusia odpovedat na otázky polozené im na základe clánku 11 nariadenia c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, tzv. "Cement", [6]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 734). Iba v prípade, ze podnik poskytne nepresné informácie, je mozné na základe clánku 15 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 17 ulozit dané pokuty. Posúdenie Súdom prvého stupna 45 Zalobný dôvod, podobne ako rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie (bod 32), sa týka práv na obhajobu podnikov (pozri tiez rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 8 vyssie, bod 63). Z ustálenej judkatúry vyplýva, ze podnik pri prijatí ziadosti o informácie podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 má priznané právo mlcanlivosti iba v tom rozsahu, v akom je nútený poskytnút informácie, ktoré môzu obsahovat jeho priznanie o existencii porusenia, ktoré je povinná preukázat Komisia, alebo platit pravidelnú pokutu (uz citované rozsudky Orkem/Komisia, bod 35, a Mannesmannröhren-Werke/Komisia, bod 67). 46 Na druhej strane, je ustálenou judikatúrou, ze podniky nie sú podla tohto pravidla povinné poskytnút informácie na základe jednoduchej ziadosti o informácie podía clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17, a preto nemôzu tvrdit, ze ich právo neprispiet k vlastnému obvineniu bolo porusené, ak samé dobrovolne odpovedali na takúto poziadavku (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 734). 47 V danom prípade, aj keby spolocnost Dalmine mohla v tomto konaní predlozit tvrdenia spochybnujúce zákonnost polozených otázok, ked nepredlozí prípustnú zalobu proti rozhodnutiu zo 6. októbra 1997 v lehote podla clánku 230 ES (pozri v tomto zmysle uznesenie Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 7 vyssie, zaloba spolocnosti Dalmine proti rozhodnutiu zo 6. októbra 1997 zamietnutá ako neprípustná), postacuje to na skonstatovanie, ze napadnuté rozhodnutie môze byt v danom ohlade oprávnené len do tej miery, ze otázky, ktoré boli predmetom rozhodnutia zo 6. októbra 1997 ju mohli prinútit k priznaniu jej úcasti na porusení uvedenom v napadnutom rozhodnutí v zmysle Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie. Aj ked na zaciatku svojej ziadosti z 22. apríla 1997 kládla Komisia dlhú sériu otázok, jedinými otázkami, ktoré polozila spolocnosti Dalmine, boli otázky týkajúce sa predlozenia dokumentov a cisto objektívnych informácií, a preto nemohli prinútit spolocnost Dalmine, aby priznala existenciu porusenia. 48 Pokial ide o otázky polozené argentínskym spolocnostiam Techint Group a Siderca, ktorým spolu so spolocnostou Dalmine hrozilo platenie pravidelných pokút z dôvodu, ze tieto tri spolocnosti zalozili samostatný podnik (odôvodnenie 13 a druhý bod clánku 2 rozhodnutia zo 6. októbra 1997), je pravdou, ze posledná zarázka otázky 2, ktorá bola spolocnostiam opät polozená v rozhodnutí zo 6. októbra 1997 a objavila sa v jeho prílohe, je podobná poslednej zarázke otázok 1.6, 1.7 a 2.3 polozeným spolocnosti Mannesmann v rozhodnutí z 15. mája 1998, a ze Súd prvého stupna na základe rozsudku Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, zrusil túto zarázku v jeho rozsudku Mannesmannröhren-Werke/Komisia, bod 8 vyssie. 49 Nehladiac na skutocnost, ze Komisia nepoziadala priamo spolocnost Dalmine ako právnickú osobu, aby jej poskytla informácie, posledný odsek otázky sa týka iba vztahov medzi európskymi a latinsko americkými výrobcami, castou dohody uvedenou v oznámení o výhradách (dalej len "OV"), ktorá nebola analyzovaná v napadnutom rozhodnutí. 50 Za týchto okolností je potrebné uznat, ze rozhodnutie Komisie zo 6. októbra 1997 v tomto ohlade nemohlo nútit spolocnost Dalmine obvinit samu seba, odkazujúc na porusenie zalozené dohodou o rozdelení trhu uzatvorenou medzi japonskými a európskymi výrobcami, uvedenú v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Preto, aj keby v tomto ohlade konala Komisia protiprávne, nemôze to mat najmensí dosah na obsah napadnutého rozhodnutia, a preto ho nemozno posudzovat ako protiprávne. 51 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O zhode medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o dôkaz, o ktorý sa opiera Tvrdenia úcastníkov konania 52 Dalmine uvádza, ze Komisia je povinná oznámit obvineným podnikom vsetky dokumenty, na ktorých zakladá svoju zalobu (XXIII, správa o politike hospodárskej sútaze, s. 113 a 114). V danom prípade Komisia uviedla v OV a aj v napadnutom rozhodnutí dôkazné dokumenty, ktoré nepripojila k OV. 53 Nasledujúce dokumenty neboli pripojené k OV: -- fax spolocnosti Sumitomo z 12. januára 1990, citovaný v bode 70 OV, reprodukovaný na strane 4785 spisu Komisie a uvedený v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, -- správa spolocnosti Vallourec z roku 1994, citovaná v bode 119 OV, reprodukovaná na strane 14617 spisu Komisie a uvedená v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia. 54 Napadnuté rozhodnutie tiez cituje urcité dokumenty, ktoré aj napriek tomu, ze boli pripojené k OV, neboli uvedené v samotnom OV, a to zápisy z výsluchu p. Benelli, p. Jachia a p. Ciocca z 2., 5. a 8. júna 1995, zo 6. septembra 1995 a z 21. februára 1996 (uvedené na strane 8220b spisu Komisie a citované v odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia). 55 Toto stanovisko Komisie znacne skomplikovalo preskúmanie obvinujúcich dôkazov spolocnostou Dalmine. Kým napadnuté rozhodnutie odkazuje na dokumenty podla císel ich registrácie, OV a spis, ktoré spolocnost Dalmine mala moznost preskúmat v priestoroch Komisie, boli utriedené rozdielne. Komisia preto nenapravitelné porusila práva na obhajobu, cím sama polozila základ pre zrusenie napadnutého rozhodnutia. Dalmine uvádza, ze predmetné obvinujúce dokumenty by mali byt vylúcené z tvrdení, a ze zákonnost napadnutého rozhodnutia má byt urcená bez ohladu na ne (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [7]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 98). 56 Komisia uvádza, ze spolocnost Dalmine mala prílezitost zanalyzovat vsetky dokumenty citované v OV alebo v jeho prílohách 3. marca 1999, ked mala prístup k spisu. Z toho dôvodu jej práva na obhajobu neboli porusené (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 144). 57 Komisia dodáva, ze dokument uvedený na strane 8220b jej administratívneho spisu je citovaný v bode 46 OV. 58 Dokumenty pripojené k OV, ale v nom neuvedené, "môzu byt pouzité v [napadnutom] rozhodnutí proti zalobcovi, ak z OV mohol dôvodne vyvodit závery, ktoré mala Komisia v úmysle z neho vyvodit" (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 323). Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Na úcel umoznit predmetným podnikom a zdruzeniam podnikov efektívne sa obhajovat proti výhradám vzneseným proti nim v OV je Komisia povinná umoznit im prístup k vysetrovaciemu spisu, s výnimkou dokumentov obsahujúcich obchodné tajomstvá iných podnikov, iných dôverných informácií a interných dokumentov Komisie (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 144). 60 Skutocnost, ze dokument je uvedený v oznámení o výhradách bez toho, aby bol k nemu pripojený, v podstate nezakladá porusenie práv na obhajobu, pretoze jeho adresáti majú prístup k tomuto dokumentu predtým, nez sú vyzvaní odpovedat na oznámenie o výhradách. 61 V danom prípade, poukazujúc na dva dokumenty, ktoré boli citované v OV, ale neboli k nemu pripojené, Komisia trvá na tom, ze spolocnost Dalmine mala prístup k týmto dokumentom 3. marca 1999, pricom spolocnost Dalmine túto skutocnost nepopiera. 62 Pokial ide o tvrdenie, ze spôsob sprístupnenia spisu v danom prípade stazoval identifikáciu dvoch predmetných dokumentov, je postacujúce uviest, ze tieto údajné tazkosti neovplyvnili schopnost spolocnosti Dalmine obhajovat sa v danom prípade, kedze sama vo svojom vyjadrení uviedla, ze ked mala prístup k spisu Komisie, mala moznost tieto dokumenty získat. 63 V kazdom prípade sa obidva predmetné dokumenty, tak v OV, ako aj v napadnutom rozhodnutí odvolávajú skôr na vseobecné opísanie kontextu, nez na osobitnú povahu porusenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, takze skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí neexistuje odkaz na tieto dokumenty nemá ziadny dosah na podstatu tohto rozhodnutia. Fax spolocnosti Sumitomo z 12. januára 1990 je uvedený v casti opisujúcej Európsko-japonský klub, ktorý sa objavil v obidvoch dokumentoch a ktorý sa zmienuje o "speciálnych trhoch", t. j. trhoch tretích krajín. Pokial ide o správu spolocnosti Vallourec z roku 1994, je v poznámke pod ciarou (poznámka pod ciarou 65 OV a poznámka pod ciarou 30 napadnutého rozhodnutia) na úcel potvrdenia skutocnosti, ktorú spolocnost Dalmine nepopiera, v krátkosti spomenuté, ze "22. februára 1994 Valtubes (dcérska spolocnost spolocnosti Vallourec) prevzal kontrolu nad skótskymi tovarnami spolocnosti [Corus] specializovanými na tepelné spracovanie a závitovanie VAM a zalozil spolocnost Tubular Industries Scotland Limited (TISL) s vedúcim postavením na trhu závitových rúr so spojmi premium alebo standard v Severnom mori". 64 Pokial ide o dokumenty, ktoré boli pripojené k OV, no neboli v nom uvedené, a to zápisy z výsluchu p. Benelli, p. Jachia a p. Ciocca, postacuje skonstatovat, ze obidva OV a napadnuté rozhodnutie sa odvolávajú na vyhlásenia urobené "niekolkými vedúcimi pracovníkmi spolocnosti Dalmine" (pozri bod 46 OV a odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia) a plne citujú len vyhlásenie, ktoré urobil p. Biasizzo (pozri bod 58 OV a odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia). Na úcel umoznit spolocnosti Dalmine, aby sa mohla pocas správneho konania úcinne obhajovat, uviedla Komisia tieto dokumenty v OV, pricom vzhladom na neskorsie pouzitie týchto dôkazov Komisiou v napadnutom rozhodnutí boli tieto odkazy v danom konaní dostatocné. 65 Za týchto okolností musí byt tento zalobný dôvod zamietnutý. O prípustnosti urcitých dôkazov 66 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze niektoré dôkazy, ktoré Komisia proti nej pri porusení jej práv na obhajobu pouzíva, sú neprípustné. Tvrdí, ze nevhodné pouzitie týchto dôkazov by malo mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Predmetné dôkazy by mali byt prípadne vylúcené z tvrdení a platnost napadnutého rozhodnutia musí byt urcená bez ohladu na tieto dôkazy. O dokumente Rozdelujúci klúc -- Tvrdenia úcastníkov konania 67 Zalobca tvrdí, ze dokument Rozdelujúci klúc je neprípustný ako dôkaz porusení uvedených v clánkoch 1 a 2 napadnutého nariadenia, pretoze Komisia neodtajnila identitu jeho autora prípadne jeho pôvod. Bez tejto informácie musí byt hodnovernost a dôkazná sila tohto dôkazu braná do úvahy obozretne. 68 Odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia naznacuje, ze autor tohto dokumentu sa stretnutia uskutocneného v Tokiu 5. novembra 1993 nezúcastnil, dokument je vsak povazovaný za dôkaz dohody týkajúcej sa respektovania trhov, ktorá bola pravdepodobne uzatvorená pri tejto prílezitosti. Na základe týchto skutocností, spolocnost Dalmine tvrdí, ze je nemozné obhajovat sa proti tomuto dokumentu. 69 Na uvedené tvrdenie Komisia odpovedala, ze urcit osobu, ktorá jej odovzdala dokument Rozdelujúci klúc, nie je nevyhnutné na to, aby zalobca vykonal svoje práva na obhajobu. 70 Komisia dalej uvádza, ze nie je potrebné odhalit identitu jej informátorov. V tejto súvislosti poukazuje na bod II jej oznámenia 97/C 23/03 o interných pravidlách spracovania ziadostí o prístup k spisu v prípadoch podla clánkov [81] a [82] Zmluvy ES, clánkov 65 a 66 Zmluvy o ESUO a nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 ([8]Ú. v. ES C 23, 1997, s. 3, dalej len "oznámenie o prístupe k spisu"). 71 Okrem toho, urcité dôkazy v spise, osobitne dôkazy zapísané v odôvodneniach 121 a 122 napadnutého rozhodnutia, potvrdzujú znenia dokumentu Rozdelujúci klúc. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 72 Vseobecnou zásadou práva Spolocenstva je volné hodnotenie dôkazov a jediným rozhodujúcim kritériom pri tomto hodnotení dôkazov je ich vierohodnost (návrhy sudcu Vesterdorfa vykonávajúceho funkciu generálneho advokáta súvisiace s rozsudkom Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [9]T-1/89, Zb. s. II-867, II-869; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 23. marca 2000, Met-Trans a Sagpol, [10]C-310/98 a C-406/98, Zb. s. I-1797, bod 29, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 2002, Vela a Tecnagrind/Komisia, [11]T-141/99, T-142/99, T-150/99 a T-151/99, Zb. s. II-4547, bod 223). Navyse pre Komisiu je nevyhnutné ochranovat anonymitu informátorov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia [12]145/83, Zb. s. 3539, bod 34), pricom táto okolnost ju nemôze donútit, aby nepouzila dôkaz, ktorým disponuje. 73 Ak sú tvrdenia spolocnosti Dalmine nálezité, pokial ide o vierohodnost a teda aj dôkaznú silu dokumentu Rozdelujúci klúc, este to neznamená, ze tento dokument je neprijatelný a ze ho treba vynat zo spisu. O zápisniciach z výsluchu bývalých riaditelov spolocnosti Dalmine -- Tvrdenia úcastníkov konania 74 Dalmine namieta pouzitie vyhlásení poskytnutých niektorými bývalými riaditelmi prokurátorovi z Bergama (Taliansko) v súvislosti s trestným prípadom. 75 Po prvé Dalmine tvrdí, ze Komisia vázne porusila jej práva na obhajobu tým, ze ju okamzite neinformovala o tom, ze mala k dispozícii tieto dôverné vyhlásenia. Komisia si vyziadala tieto dokumenty od Autorita Garante della Concorrenza e del Mercato (taliansky orgán hospodárskej sútaze) 16. januára 1996 a cakala tri roky, kým ich poslala spolocnosti Dalmine spolu s OV. Dalmine sa domnieva, ze tým jej bolo zabránené obhajovat sa, kedze nebola informovaná o pouzití, ktoré mohlo vyplynút z týchto dokumentov. 76 Po druhé Dalmine namieta, ze zo strany Komisie islo o vázne porusenie formálnych nálezitostí tým, ze pouzila vyhlásenia urobené v trestných konaniach, ktoré nijak nesúviseli s vysetrovaním, za ktoré bola zodpovedná. Komisia nie je oprávnená odvolávat sa na vyhlásenia v inom kontexte, nez v akom boli získané. 77 Spolocnost Dalmine na pojednávaní uviedla, ze na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora, osobitne rozsudku zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i., nazývaný "Spanielske banky" ([13]C-67/91, Zb. s. I-4785, bod 35 a nasi.), práva podniku na sluzobné tajomstvo a práva na obhajobu sú porusené, ak sa státny orgán odvoláva, tak ako pri tomto podniku, na dôkazy získané pri vysetrovaní, ktoré sa uskutocnilo na iný úcel, nez na ktorom spocíva prípad. Táto zásada by mala byt obdobne uplatnená v danom prípade, kedze Komisia pouzila dôkaz získaný pri vysetrovaní trestného cinu na vnútrostátnej úrovni. 78 Po tretie súvislost, v ktorej bývalí riaditelia urobili tieto vyhlásenia, a to na úcel bránit sa pred obvineniami z korupcie, spochybnuje ich dôkaznú silu. Kedze osoby v takejto situácii, podobne ako svedkovia, nemusia vypovedat pravdu, ich vyhlásenia týkajúce sa existencie zakázaných dohôd nie sú ani spolahlivé, ani platné. 79 Komisia tieto obvinenia odmieta. 80 Komisia predovsetkým uvádza, ze spôsob, akým získala predmetné zápisy, bol zákonný. Mala dohodu od talianskeho orgánu hospodárskej sútaze a osobitné oprávnenie od kompetentného zástupcu prokurátora (príloha 15 k OV, strana 8220b 1, a príloha 1). Dalmine nepredlozila ziadny právny základ, na základe ktorého by mala byt informovaná pred OV o tom, ze Komisia má tieto zápisy. V kazdom prípade, aj keby takéto právo existovalo, jeho porusenie by neovplyvnilo práva na obhajobu. 81 Komisia na pojednávaní uviedla, ze zápisy vyhlásení urobené bývalými riaditelmi spolocnosti Dalmine talianskemu prokurátorovi jej boli oznámené talianskym orgánom hospodárskej sútaze, ktorý ich dostal od prokurátora. Talianske orgány tým, ze ich poslali, konali podla zákona a ich pouzitie Komisiou preto nebolo protizákonné. 82 Nakoniec Komisia uvádza, ze predmetné zápisy naznacujú, ze spolu s informáciami získanými z iných zdrojov sa javia ako nezvratné. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 83 Najskôr je potrebné poznamenat, ze ako Komisia správne uviedla, spolocnost Dalmine nepredlozila ziadny právny základ, podla ktorého by mala byt informovaná predtým, ako je jej dorucené OV, o skutocnosti, ze Komisia disponuje zápismi o vyhláseniach urobených niektorými jej bývalými riaditelmi prokurátorovi v Bergama. Ak Komisia ziada informácie od podnikov, ktoré podozrieva z úcasti na porusení, nie je povinná ich informovat o dôkazoch, ktoré uz má. Oznámenie týchto informácii môze poskodit efektívnost vysetrovania Komisie tým, ze predmetným podnikom umozní urcit, ktoré informácie sú Komisii známe, a teda ktoré informácie môze pred nou stále tajit. 84 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa údajného porusenia procesných pravidiel, zalozené na analógii podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, osobitne rozsudok Spanielske banky, uz citovaný v bode 77 vyssie, je potrebné uviest, ze ustálená judikatúra sa týka pouzitia informácií státnymi orgánmi získanými Komisiou na základe clánku 11 nariadenia c. 17. Táto situácia je výslovne uvedená v clánku 20 nariadenia c. 17. 85 Z clánku 20 nariadenia c. 17 a tiez z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zákonnost prevzatia informácii získaných Komisiou na základe nariadenia c. 17 státnym orgánom a zákonnost zákazu priameho pouzitia týchto informácii ako dôkazu státnymi orgánmi je predmetom práva Spolocenstva. 86 Na druhej strane, zákonnost odovzdania informácie Komisii získanej pri uplatnení vnútrostátneho trestného práva státnym prokurátorom alebo príslusnými orgánmi v oblasti hospodárskej sútaze a jej dalsie pouzitie Komisiou sú v podstate otázkami, ktoré sú upravené vnútrostátnym právom, týkajú sa postupu pri vysetrovaniach týmito státnymi orgánmi a súdne konanie je upravené právomocou vnútrostátnych súdov. V zalobe podanej na základe clánku 230 ES súdnictvo Spolocenstva nemá právomoc rozhodovat o zákonnosti opatrenia prijatého vnútrostátnym súdom, kedze ide o otázku vnútrostátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 1992, Oleificio Borelli/Komisia, [14]C-97/91 Zb. s. I-6313, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, [15]T-22/97, Zb. s. II-3775, bod 83). 87 V danom prípade spolocnost Dalmine uvádza len to, ze úcel vysetrovania, pocas ktorého boli urobené predmetné vyhlásenia, je odlisný od toho, ktoré vykonala Komisia. Z jej tvrdení nie je zrejmé, ci otázka zákonnosti prevzatia a pouzitia predmetných zápisov na úrovni Spolocenstva bola predlozená príslusnému talianskemu súdu. V kazdom prípade ani neuviedla ziadny dôkaz, ktorý by preukázal, ze toto pouzitie bolo v rozpore s príslusnými ustanoveniami talianskeho práva. 88 Ustálená judikatúra citovaná spolocnostou Dalmine je navyse zalozená na potrebe ochranovat práva na obhajobu a sluzobné tajomstvo podnikov, ktoré poskytujú informácie vyziadané Komisiou na základe clánku 11 nariadenia c. 17, pocas osobitného vysetrovania vykonaného na úcel, ktorý im je známy (rozsudok Spanielske banky, uz citovaný v bode 77 vyssie, body 36 az 38). V danom prípade sa predmetné zápisy týkajú vyhlásení urobených bývalými riaditelmi spolocnosti Dalmine osobne a nie v mene spolocnosti. 89 Pouzitie týchto dôkazov Komisiou proti spolocnosti Dalmine neporusuje práva na obhajobu alebo právo na sluzobné tajomstvo, dokonca ani súkromie autorov týchto vyhlásení, kedze títo autori nie sú predmetom daného konania. 90 Ostatná cast tvrdení spolocnosti Dalmine sa týka iba sporahlivosti, a teda dôkaznej sily vyhlásení urobených jej riaditelmi a nie prípustnosti tohto dôkazu v danom konaní. Tieto tvrdenia preto nie sú v súvislosti so zalobným dôvodom relevantné. 91 Na základe vyssie uvedeného musí byt zalobný dôvod zamietnutý. O zákonnosti rozhodnutia z vysetrovania Komisie z 25. novembra 1994 Tvrdenia úcastníkov konania 92 Spolocnost Dalmine spochybnuje zákonnost rozhodnutia Komisie prijatého 25. novembra 1994 na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17, ktorého nebola adresátom. Na základe tohto rozhodnutia vykonala Komisia vysetrovanie v urcitých podnikoch v súvislosti s existenciou dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz zakázaných na základe clánku 81 ES alebo clánku 53 dohody EHP. Niektoré dokumenty, ktoré Komisia získala pocas vysetrovania vykonaného na základe tohto rozhodnutia boli pouzité proti Dalmine. 93 Tento zalobný dôvod má dve casti. 94 Po prvé, spolocnost Dalmine uvádza, ze rozhodnutím z 25. novembra 1994 Komisia protizákonne prekrocila rozsah vysetrovania, v rámci ktorého ju poziadal Dozorný úrad EZVO o spoluprácu. Tento úrad poziadal listom zo 17. novembra 1994 Komisiu, aby vykonala urcité vysetrovania týkajúce sa mozného porusenia clánku 56 dohody EHP v súvislosti s pouzívaním ocelových rúrok v nórskom ropnom priemysle offshore. Dalmine zdôraznuje, ze táto ziadost neuvádzala existenciu porusení pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 95 Dalmine uvádza, ze sa Komisia mala obmedzit na obsah ziadosti Dozorného úradu EZVO do chvíle, kým by úrad rozhodol, ze neslo o porusenie dohody EHP, ale ze vnútorný trh Spolocenstva môze byt ovplyvnený. Komisia sa predsa len rozhodla 25. novembra 1994 rozsírit rozsah doziadania na vysetrenie mozného porusenia clánku 81 ES. Dalmine uvádza, ze týmto rozhodnutím boli porusené jej práva na obhajobu, doslo k zneuzitiu právomoci a boli porusené pravidlá konania stanovené clánkom 8 ods. 3 protokolu 23 dohody EHP. 96 Po druhé, Dalmine namieta, ze jej Komisia nezaslala svoje rozhodnutie z 25. novembra 1994. Dozorný úrad EZVO vo svojom liste zo 17. novembra 1994 informoval Komisiu, ze má podozrenie, ze sa spolocnost Dalmine zúcastnila na dohode obmedzujúcej hospodársku sútaz na nórskom trhu, Komisia vsak nezahrnula spolocnost Dalmine medzi adresátov jej rozhodnutia z 25. novembra 1994. 97 Toto opomenutie porusilo práva na obhajobu spolocnosti Dalmine. Dalmine tvrdí, ze ju Komisia mala 25. novembra 1994 upozornit na skutocnost, ze jej správanie môze byt protiprávne. Osoba, ktorá je podozrievaná, má právo byt informovaná. Hoci Komisia vykonala jej prvé vysetrovania v podnikoch spolocnosti Dalmine 13. februára 1997, cakala do 11. mája 1999, kým jej zaslala dokumenty, ktoré mala od decembra 1994. 98 Takéto opomenutie je navyse diskriminacné. Keby bola Komisia zaslala spolocnosti Dalmine svoje rozhodnutie z 25. novembra 1994, spolocnost Dalmine by mala moznost ukoncit toto konanie, ako to urobili adresáti tohto rozhodnutia. 99 Napadnuté rozhodnutie by malo byt preto zrusené. Prípadne, dokumenty zaslané Komisii Dozorným úradom EZVO by mali byt vylúcené z dokazovania a zákonnost napadnutého rozhodnutia by mala byt urcená bez ohladu na ne. Nakoniec Dalmine tvrdí, ze porusenie by sa malo povazovat za ukoncené k 25. novembru 1994, dnu, kedy ju Komisia mala informovat o tom, ze je podozrivá. 100 Komisia tieto tvrdenia odmieta. 101 Predovsetkým popiera obvinenie, ze jej práva vysetrovat sú obmedzené obsahom doziadania, ktoré jej zaslal Dozorný úrad EZVO. Tvrdí, ze môze zacat vysetrovanie na základe vlastného návrhu. Dodáva, ze je, a fortiori, oprávnená konat na základe vlastného návrhu, v prípade ze získa informáciu od Dozorného úradu EZVO, ktorý nie je oprávnený zrusit alebo obmedzit jej právomoc. Ked sa Komisia rozhodla vykonat vysetrovanie, nemohla vediet, ci sa jej zistenia budú týkat clánku 53 dohody EHP alebo clánku 81 ES, ktoré sú obidva príslusné v prípade, ze dohody obmedzujúce hospodársku sútaz medzi podnikmi môzu ovplyvnit vnútorný trh Spolocenstva. 102 Komisia dalej uvádza, ze postavenie spolocnosti Dalmine bolo rozdielne od postavenia, ktoré mali adresáti rozhodnutia z 25. novembra 1994. Ked vyslo najavo, ze spolocnost Dalmine sa zúcastnila na dohode obmedzujúcej hospodársku sútaz, Komisia sa rozhodla vykonat vysetrovanie v podnikoch spolocnosti Dalmine a umoznila jej prístup k jej vlastnému spisu. Posúdenie Súdom prvého stupna 103 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Dalmine, ktoré tvorí prvú cast zalobného dôvodu, ze Komisia protiprávne rozsírila rozsah vysetrovania, ktorého spoluprácu si vyziadal Dozorný úrad EZVO, je potrebné predovsetkým uviest, ze vo svojom stanovisku z 10. apríla 1992 ([16]1/92, Zb. s. I-2821) sa Súd prvého stupna domnieval, ze ustanovenia dohody EHP, ktoré mu boli predlozené, osobitne clánok 56 týkajúci sa rozdelenia právomocí medzi Dozorný úrad EZVO a Komisiu v oblasti hospodárskej sútaze, boli zlucitelné so zmluvou ES. 104 Spejúc k tomuto záveru vzhladom na clánok 56 dohody EHP, sa Súd prvého stupna domnieval, osobitne v bodoch 40 a 41 tohto odôvodneného návrhu, ze oprávnenie Spolocenstva uzatvorit medzinárodné dohody v oblasti hospodárskej sútaze znamená, ze Spolocenstvo môze prijat pravidlá urcené na základe dohody, pokial ide o rozdelenie príslusných právomocí zmluvnými stranami v oblasti hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze tieto pravidlá nezmenia povahu právomoci Spolocenstva a jej institúcií, ako je formulovaná v Zmluve. 105 Zo stanoviska 1/92 preto vyplýva, ze clánok 56 dohody EHP nemení povahu právomocí Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá je uvedená v Zmluve ES. 106 V tomto ohlade je tak zo samotného znenia clánku 56 dohody EHP, ako aj z podrobného opisu tohto ustanovenia uvedeného v úvode k stanovisku 1/92, v casti pod názvom "Zhrnutie poziadaviek Komisie" zrejmé, ze vsetky prípady týkajúce sa hospodárskej sútaze spadajúce pod právomoc Spolocenstva pred nadobudnutím platnosti dohody EHP zostávajú vo výlucnej právomoci Komisie po nadobudnutí jej platnosti. Vsetky prípady, v ktorých je trh medzi clenskými státmi Európskeho spolocenstva ovplyvnený, zostávajú v kazdom prípade v právomoci Komisie, ci uz ide o vplyv na trhu medzi Spolocenstvom a clenskými státmi EZVO a/alebo len medzi clenskými státmi EZVO. 107 Na základe vyssie uvedeného sa nemôzu ustanovenia dohody EHP vykladat spôsobom, ktorý, i ked len docasne, oslabí právomoc Komisie aplikovat clánok 81 ES na dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz ovplyvnujúcu trh medzi clenskými státmi Spolocenstva. 108 V danom prípade sa Komisia vo svojom rozhodnutí z 25. novembra 1994, na základe ktorého sa uskutocnilo vysetrovanie v oblasti ocelových rúr a rúrok, ako na právny základ, odvolávala na clánok 81 ES a nariadenie c. 17. V priebehu tohto vysetrovania uplatnila právomoc, ktorá jej bola udelená na základe nariadenia c. 17, na získanie dôkazov, na ktoré odkazuje v napadnutom rozhodnutí, a nakoniec v clánkoch 1 a 2 tohto rozhodnutia na základe clánku 81 ES tieto porusujúce dohody pokutovala. 109 Na základe vyssie uvedeného musí byt prvá cast zalobného dôvodu zamietnutá. 110 Pokial ide o druhú cast zalobného dôvodu, v právnom systéme Spolocenstva nejestvuje právo byt informovaný v stádiu správneho konania pred tým, nez je oznámenie o výhradách formálne vydané. Ak by bolo tvrdenie spolocnosti Dalmine potvrdené, zakladalo by to právo byt informovaný o vysetrovaní za okolností, ked existujú podozrenia týkajúce sa podniku, co by vázne obmedzilo prácu Komisie. 111 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa obvinenia z diskriminácie, na základe toho, ze spolocnost Dalmine nemala prílezitost v primeranom case ukoncit porusovania, z ktorých je obvinená, Komisia uviedla, ze porusovanie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia existovalo len od 1. januára 1995 (pozri body 317 a nasl. nizsie a rozsudky Súdu prvého stupna z toho istého dna, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, a Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [17]T-44/00, Zb. s. II-2223). Kedze vysetrovania boli vykonané 1. a 2. decembra 1994 (pozri odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia), je nutné uviest, ze spolocnost Dalmine bola informovaná o existencii vysetrovania iba jeden mesiac pred ukoncením obdobia porusovania predpisov, z ktorých bola obvinená, alebo dokonca po skoncení porusovania, ak je toto obdobie obmedzené zistením v horeuvedených rozsudkoch. 112 Za daných okolností, aj keby sa spolocnost Dalmine rozhodla okamzite ukoncit protiprávne konanie, nebolo by pre nu mozné zastavit úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz vyplývajúce z dohody o rozdelení trhu pred ukoncením obdobia porusovania predpisov, a teda skrátit jeho trvanie. Tvrdenie spolocnosti Dalmine je preto irelevantné vo vztahu k porusovaniu uvedenému v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 113 Pokial ide o porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, je mozné skonstatovat, ze spolocnosti Dalmine a Vallourec pozastavili úcinnost ich dodávatelskej zmluvy, az ked im v januári 1999 bolo dorucené OV, zatial co prvé vysetrovanie sa v podnikoch spolocnosti Dalmine uskutocnilo vo februári 1997. Ak Dalmine neurobila kroky smerujúce k zastaveniu porusenia vo februári 1997, nemozno predpokladat, ze by tak bola urobila po vysetrovaní v decembri 1994. 114 Na základe vyssie uvedeného musí byt zalobný dôvod zamietnutý. O prístupe k spisu Tvrdenia úcastníkov konania 115 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze jej nebol umoznený prístup k celému spisu. Komisia neposkytla dokumenty postúpené Dozorným úradom EZVO, napriek ziadosti spolocnosti Dalmine o oboznámenie sa s nimi. Komisia tvrdí, ze islo o interné dokumenty bez toho, aby podala dalsie vysvetlenie, a bez odkazu na ich obsah, a osobitne, nerozlisujúc medzi dokumentmi obsahujúcimi odôvodnený návrh Dozorného úradu EZVO a dokumentmi získanými len od tohto orgánu, ako to malo byt urobené v súlade s poznámkou pod ciarou 19 jej oznámenia o prístupe k spisu. Dalmine preto namieta, ze mohlo dôjst k odopretiu jej prístupu k urcitým obvinujúcim dôkazom obsiahnutým v spise Dozorného úradu EZVO. 116 Dalmine navyse namieta, ze Komisia vzhladom na úplnost spisu nenaznacila, ktoré dokumenty získala pocas vysetrovania vykonaného na základe jej rozhodnutia z 25. novembra 1994, hoci tieto mohli tvorit obvinujúci dôkaz (odôvodnenie 53 napadnutého rozhodnutia). 117 Odpoved Komisie na tieto námietky je, ze pocas správneho konania nie je povinná oznamovat podnikom dokumenty, ktoré sa nenachádzajú vo vysetrovacom spise a ktoré nemá v úmysle pouzit proti nim v jej konecnom rozhodnutí (Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 383). Takisto nie je povinná umoznit prístup k interným dokumentom pocas správneho konania. Posúdenie Súdom prvého stupna 118 Znenie bodu II A 2 oznámenia o prístupe k spisu je nasledujúce: "S cielom zjednodusit správu a zvýsit úcinnost sa interné dokumenty v budúcnosti zaradia do zbierky interných dokumentov týkajúcej sa prípadov, ktoré sú predmetom vysetrovania (neprístupné) a obsahujú vsetky interné dokumenty v chronologickom poradí. Klasifikácia v tejto kategórii podlieha kontrole úradníka pre vypocúvanie, ktorý v prípade potreby overí, ci dokumenty, ktoré sú tu obsiahnuté, sú 'interné dokumenty`. Napríklad za interné dokumenty sa povazujú: ... c) korespondencia s inými verejnými orgánmi týkajúca sa prípadu19 ..." 119 Poznámka pod ciarou 19 oznámenia o prístupe k spisu zmienená spolocnostou Dalmine uvádza: "Potrebné je chránit dôvernost dokumentov získaných od verejných orgánov; toto pravidlo sa uplatnuje nielen na dokumenty od orgánov pre hospodársku sútaz, ale tiez na tie, ktoré sú od iných verejných orgánov, clenských státov alebo neclenských krajín. ... Je vsak potrebné rozlisovat medzi stanoviskami alebo pripomienkami vyjadrenými inými verejnými orgánmi, ktorým sa poskytuje absolútna ochrana, a akýmikolvek osobitnými dokumentmi, ktoré môzu poskytnút, na ktoré sa vzdy nevztahuje výnimka. ..." 120 Zo znenia bodu II A 2 oznámenia o prístupe k spisu vyplýva, ze kontrola vykonaná vypocúvajúcim úradníkom spocívajúca v overovaní interného charakteru dokumentov nachádzajúcich sa v spise nie je beznou súcastou správneho konania. Kedze podla znenia tohto bodu "môze" vypocúvajúci úradník, "ak je to nevyhnutné", vykonat takéto overovanie, treba uzavriet, ze v prípade, ak oznacenie niektorých dokumentov ako "interný dokument" nie je spochybnované, potom takéto overovanie nie je z jeho strany nevyhnutné. Navyse, bolo na spolocnosti Dalmine, aby poziadala vypocúvajúceho úradníka, aby overil interný charakter dokumentov, ktoré postúpil Komisii Dozorný úrad EZVO a ktoré boli oznacené ako interné dokumenty. 121 V odpovedi na písomnú poziadavku Súdu pozadujúceho predlozenie vsetkej korespondencie medzi Komisiou a spolocnostou Dalmine, týkajúcej sa prístupu k interným dokumentom, obaja úcastníci predlozili list od spolocnosti Dalmine zo 7. júna 1999. V tomto liste Dalmine uvádza, medzi iným, ze nemohla rozpoznat dokumenty získané Dozorným úradom EZVO a zaslané týmto orgánom Komisii. Dalmine poziadala Komisiu, aby jej tento dôkaz zaslala, a tak mala prístup k celému spisu v danej veci. Dalmine vsak vo svojom liste zo 7. júna 1999 nepoziadala vypocúvajúceho úradníka, aby overil, ci dokumenty zaslané Komisii mali, alebo nemali interný charakter. 122 Komisia tiez predlozila list, ktorý 11. mája 1999 zaslala spolocnosti Dalmine, priloziac rozhodnutie Dozorného úradu EZVO z 25. novembra 1994, ktorým poziadal Komisiu, aby vykonala vysetrovania v rámci Spolocenstva, v súlade s clánkom 8 ods. 3 protokolu c. 23 dohody EHP, a rozhodnutie prijaté Komisiou vykonat takéto vysetrovania, na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17. 123 V odpovedi na dalsiu otázku Súdu Komisia uviedla, ze dokumenty prijaté od Dozorného úradu EZVO boli vlozené do administratívneho spisu a objavili sa tam na stranách 1 az 350 pod názvom "Interné dokumenty -- nezverejnitelné". Niet pochýb o tom, ze Dalmine, podobne ako ostatní adresáti OV, mala medzi 11. februárom a 20. aprílom 1999 prístup k správnemu spisu Komisie. Dalmine preto mohla vediet, ze existovalo 350 strán interných dokumentov, ku ktorým Komisia odmietla prístup, a ze tým, ze nepoziadala o overenie, ci dokumenty majú interný charakter, nie je mozné tvrdit, ze o ich existencii nevedela. 124 V tejto súvislosti skutocnost, ze tieto dokumenty sú dokumentmi Dozorného úradu EZVO, ktoré boli dalej postúpené Komisii, a ze nejde o interné dokumenty Komisie, ako sa spolocnost Dalmine mohla pred dorucením listu z 11. mája 1999 domnievat, nemá vplyv na zalobný dôvod. Z poznámky pod ciarou 19 oznámenia o prístupe k spisu vyplýva, ze interné dokumenty získané od ostatných verejných orgánov, tak Spolocenstva, ako aj mimo Spolocenstva, musia byt rovnako chránené ako interné dokumenty Komisie. 125 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze Súd v rámci opatrení zaistujúcich priebeh konania poziadal Komisiu, aby predlozila zoznam obsahujúci strany 1 az 350 svojho administratívneho spisu. Z tohto zoznamu je zrejmé, ze vsetky predmetné dokumenty sú bezpochyby internými dokumentmi, takze skutocnost, ze vypocúvajúci úradník nevykonal overenie, nemohla ovplyvnit moznost spolocnosti Dalmine obhajovat sa, a teda porusit jej práva na obhajobu. 126 Nakoniec, pokial ide o námietky spolocnosti Dalmine, ze nemohla urcit obvinujúce dokumenty získané pri vysetrovaniach, stací to na potvrdenie, ze Dalmine mala prístup k celému administratívnemu spisu. Kedze zákonnost vysetrovania nie je viac spochybnovaná (pozri body 103 az 114 vyssie), dané tazkosti predlozené spolocnostou Dalmine, aj keby boli skutocné, nemôzu postihnút práva na obhajobu. Navyse, nehladiac na namietame, ze predmetné dokumenty boli získané protizákonne, spolocnost Dalmine neuviedla, ako mohol spôsob získania dokumentov postihnút jej práva. 127 Na základe vyssie uvedeného musí byt tento zalobný dôvod zamietnutý. 2. O hmotnoprávnych dôvodoch O nadbytocnosti podkladov v napadnutom rozhodnutí Tvrdenia úcastníkov konania 128 Spolocnost Dalmine nesúhlasí s rozhodnutím Komisie uviest urcité skutocnosti v napadnutom rozhodnutí, ktoré i ked nemajú súvislost s údajnými poruseniami, môzu byt skodlivé. Uvádza, ze zistenia týkajúce sa dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz na trhoch mimo Spolocenstva a stanovenie cien (odôvodnenia 54 az 61, 70 az 77,121 a 122 napadnutého rozhodnutia) neboli zistené ako porusenia clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia. Tieto podklady sú preto na úcely napadnutého rozhodnutia nadbytocné. Dalmine sa vsak obáva, ze tieto zistenia môzu neskôr predsa len slúzit ako základ pre zaloby vznesené inými podnikmi o náhradu skody. 129 V jej vyjadrení k OV a na pojednávaní poziadala spolocnost Dalmine Komisiu, aby z napadnutého rozhodnutia vynechala vsetky odkazy na skutocnosti, ktoré nezakladajú porusenia. Urobila tak na úcel bránit sa pred zalobami tretích strán. Komisia neodpovedala. 130 Na podporu tohto tvrdenia sa Dalmine odvoláva na respektovanie sluzobného tajomstva, tak ako je chránené clánkom 287 ES a clánkom 20 ods. 2 nariadenia c. 17, ktoré ukladá Komisii povinnost "profesijného tajomstva" (pozri návrhy, ktoré predlozil generálny advokát Lenz, súvisiace s rozsudkom Súdneho dvora z 24. júna 1986, Akzo Chémie/Komisia, [18]53/85, Zb. s. 1965, 1966, 1977). 131 Dalmine takisto zdôraznuje, ze Komisia je povinná zverejnit iba "hlavný obsah" rozhodnutia a musí "brat ohlad na legitímny záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev " (clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17). Podla spolocnosti Dalmine je "hlavný obsah" rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze rozhodujúcou castou a hlavným základom, na ktorom Komisia postavila svoje rozhodnutie. Nezahrnuje to obvinenia, ktoré sa netýkajú zistenia porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Dalmine ziada Súd prvého stupna, aby zrusil irelevantné zistenia a vyvodil potrebné následky platnosti napadnutého rozhodnutia. 132 Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, ze vzdy brala do úvahy ziadosti o dôverné zaobchádzanie s urcitými informáciami v napadnutom rozhodnutí so zretelom na jeho zverejnenie v úradnom vestníku. Dalmine preto mohla poziadat o uverejnenie niektorých castí rozhodnutia. 133 Komisia namieta tvrdenie, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje urcité informácie, ktorých zverejnenie mohlo vystavit spolocnost Dalmine zalobám o náhradu skody tretími úcastníkmi. Skutocnost, ze urcité praktiky sa nepovazovali za podstatné znaky porusenia clánku 81 ods. 1 ES, nemôze spolocnosti Dalmine uskodit. Posúdenie Súdom prvého stupna 134 Je mozné skonstatovat, ze neexistuje právny princíp, ktorý by umoznil adresátovi rozhodnutia namietat niektoré podklady tohto rozhodnutia na základe zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, iba ak tieto podklady tvoria záväzné právne úcinky, ktoré postihujú záujmy tejto osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, [19]T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, body 77 a 80 az 85). Podklady pre rozhodnutie nie sú v podstate schopné vyvolat takéto úcinky. V danom prípade zalobca neuviedol, ako môzu napadnuté podklady vyvolat úcinky, ktoré zmenia jeho zákonné postavenie. 135 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod nemozno akceptovat. O porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia (Európsko-japonský klub) 136 Spolocnost Dalmine nenamieta, ze medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia existovala dohoda, ale uvádza, ze sa netýkala domácich trhov Spolocenstva, a preto sa na nu nevztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti predkladá dva druhy zalobných dôvodov. Zalobný dôvod týkajúci sa analýzy dotknutého trhu a správania adresátov napadnutého rozhodnutia na tomto trhu -- Tvrdenia úcastníkov konania 137 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatocné odôvodnenie na úcely clánku 253 ES a ze je postihnuté vadou v aplikácii clánku 81 ES. Komisia predovsetkým nevykonala dôkladnú analýzu relevantného trhu a nebola preto schopná urcit, ci podmienky na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES boli splnené, a z toho dôvodu porusila toto ustanovenie. 138 Dalmine namieta, ze výrobcovia ocelových rúr a rúrok sa dohodli na respektovaní vlastných trhov. Porusenia sa týkajú iba dvoch druhov výrobkov: rúrky OCTG standard a produktovody "projekt". Komisia vsak neposkytla údaje týkajúce sa týchto výrobkov, z ktorých by bolo mozné zistit, ci podmienky na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, osobitne obmedzenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie trhu medzi clenskými státmi, boli splnené. V skutocnosti ide o údaje, ktoré sa týkajú ovela sirsej skály výrobkov (pozri napríklad prílohy 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto dospela k záveru, ze vnútrostátny výrobcovia ocelových rúr a rúrok mali dominantné postavenie na ich vlastných trhoch. 139 Dalmine namieta, ze Komisia by dospela k inému záveru, ak by svoje vysetrovanie obmedzila na postavenie na trhu s relevantnými výrobkami. Dalmine v skutocnosti predáva len velmi malé mnozstvo rúrok OCTG standard na talianskom trhu, v rozpore s tým, co by mohlo vyplývat z tabulky uvedenej v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia, kým ostatní výrobcovia, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované, predávali ovela väcsie mnozstvo výrobkov na tomto trhu. Dominantné postavenie, ktoré uvádza Komisia, sa týka iba predaja rúrok OCTG premium talianskym ropným spolocnostiam. 140 Dalmine tvrdí, ze vyhlásenia p. Biasizzo nemozno z dôvodov uvedených v bode 78 vyssie povazovat za obvinujúci dôkaz. Navyse sa tieto vyhlásenia môzu týkat len predaja OCTG, pretoze produktovody spadali pocas obdobia porusovania predpisov mimo rozsah jej obchodných aktivít. Kedze väcsinový predaj OCTG spolocnosti Agip bol vo výrobkoch premium, tieto vyhlásenia sa musia vztahovat len na malý rozsah predaja jedného z daných výrobkov. Tieto vyhlásenia sú tiez v rozpore s údajmi uvedenými v prílohách k napadnutému rozhodnutiu. 141 Dalmine sa domnieva, ze v porovnaní s jej konkurentmi medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia má relatívne silné postavenie v predaji produktovodov na talianskom trhu. Napriek tomu sú produktovody "projekt" na talianskom trhu zastúpené len v malej miere. Navyse, v priebehu predmetného obdobia predala spolocnost Dalmine znacné mnozstvo produktovodov "projekt" na trhu Spojeného královstva a mensie mnozstvo v Nemecku a Francúzsku. Dalej kritizuje Komisiu za zanedbanie skutocnosti, ze za urcitých okolností sú zvárané ocelové rúry a rúrky nahraditelné za produktovody "projekt". Nakoniec, dovozy OCTG a produktovodov vyrobených v tretích krajinách s výnimkou Japonska, znacne znízili ekonomickú silu spolocnosti Dalmine na trhoch týchto výrobkov v Taliansku. 142 Komisia odpovedá, ze zohladnila úcinok dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz na úrovni Spolocenstva. 143 Tabulka v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze dohody o rozdelení vnútrostátnych trhov boli zamerané na relevantné výrobky. Tieto údaje sú potvrdené vyhláseniami spolocnosti Vallourec a vyhláseniami, ktoré urobili riaditelia spolocnosti Dalmine prokurátorovi v Bergama. Pokial ide o týchto riaditelov, Komisia odmieta kritiku, ze vyhlásenia p. Biasizzo nie sú spolahlivé. 144 Pokial ide o situáciu na talianskom trhu, Komisia uvádza, ze rocný predaj ocelových rúrok OCTG standard a produktovodov "projekt" spolocnosti Dalmine na trhu v období medzi rokmi 1990 a 1995 bol v priemere 13506 ton rocne (vyjadrenie spolocnosti Dalmine na ziadost Komisie na základe clánku 11 nariadenia c. 17). V tom istom období dosiahol celkový predaj vsetkých ôsmich podnikov zúcastnených na dohode obmedzujúcej hospodársku sútaz 14869 ton [pozri prílohu 2 napadnutého rozhodnutia: mnozstvo ocelových rúrok OCTG standard dodaných do Talianska (1514 ton) plus mnozstvo produktovodov "projekt" dodaných do Talianska (13355 ton)]. Z toho vyplýva, ze spolocnost Dalmine ovládala 91 % talianskeho trhu s relevantnými výrobkami pocas daného obdobia. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 145 Pokial ide o obvinenie z porusenia clánku 253 ES, je ustálenou judikatúrou, ze poziadavky na uspokojenie s odôvodnením závisia od okolností jednotlivého prípadu, najmä od obsahu opatrenia, povahy namietaných dôvodov a od záujmu, ktorý získaním vysvetlení môzu mat adresáti opatrenia alebo iné osoby, ktorých sa to priamo a osobne týka (pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [20]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brinks France, [21]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). Je postacujúce, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvádza skutocnosti a zákonné dôvody, ktoré majú rozhodujúci význam v kontexte týchto rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia, [22]T-111/96, Zb. s. II-2937, bod 131). 146 Vo svetle tejto ustálenej judikatúry námietky smerujúce proti dôvodom rozhodnutia Komisie obsiahnuté cisto v záujme úplnosti musia byt jednoznacne zamietnuté, kedze nemôzu viest k zruseniu rozhodnutia (pozri obdobne rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, [23]C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 17, pozri tiez bod 134 vyssie). 147 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze Komisia nie je povinná na preukázanie porusenia clánku 81 ES dokazovat nepriaznivé úcinky na hospodársku sútaz, ak preukázala existenciu dohody alebo zosúladených postupov, ktorých predmetom je obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, [24]T-143/89, Zb. s. II-917, body 30 a nasl., a z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [25]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 277). 148 V danom prípade sa Komisia pri preukázaní porusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia odvolávala najmä na obsah dohody o rozdelení trhu porusujúci pravidlá hospodárskej sútaze pokrývajúcej trhy v Nemecku, Spojenom královstve a Taliansku a na tento úcel sa odvolávala na písomné dôkazy (pozri osobitne odôvodnenia 62 az 67 napadnutého rozhodnutia a rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, body 173 az 337). 149 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa úcinkov tejto dohody je alternatívnym podkladom a v záujme úplnosti je obsiahnuté vo vseobecnej casti napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje podklady týkajúce sa porusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Preto, aj keby spolocnost Dalmine mohla preukázat, ze tieto alternatívne podklady boli neprimerané, clánok 1 napadnutého rozhodnutia by nemohol byt zrusený, ak je v danom prípade protisútazný obsah zalozený na pozadovanom právnom základe (pozri bod 152 nizsie). Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod týkajúci sa porusenia povinnosti uviest dôvody je v tomto ohlade irelevantný a musí byt preto zamietnutý. 150 Navyse, kedze spolocnost Dalmine tvrdí, ze skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí nezakladajú porusenie clánku 81 ES, je potrebné uviest, ze tvrdenia predlozené na podporu tejto zaloby sa v podstate týkajú tvrdenia, ze napadnutá dohoda nemá praktické úcinky, kedze sa osobitne týka rúrok OCTG standard a produktovodov "projekt". 151 Preto opät, kedze Komisia nie je povinná na urcenie porusenia clánku 81 ES preukázat nepriaznivé úcinky na hospodársku sútaz, ked zistila existenciu dohody, ktorej predmetom je obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri bod 147 vyssie a ustálenú judikatúru v nom uvedenú), a kedze sa odvolávala najmä na protisútazný obsah dohody o rozdelení trhu, tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa úcinkov dohody sú v danom kontexte irelevantné. 152 Spolocnost Dalmine spochybnila dôkaznú silu vyhlásenia p. Biasizzo, ktorý uvádza, ze bol v podstate zodpovedný za predaj OCTG a nie za predaj produktovodov "projekt". V tomto ohlade to postacuje na poznamenanie, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí odvolávala na zväzok nepriamych dôkazov týkajúcich sa obsahu predmetnej dohody, ktorých dôlezitost Dalmine nespochybnila, a osobitne na strucné ale jednoznacné vyhlásenie p. Verluca, a nie len na jeden dôkaz, ktorého dôkazná sila je spolocnostou Dalmine spochybnená. Preto, aj keby tieto posúdenia boli oprávnené, nemôzu mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. 153 V kazdom prípade je vyhlásenie p. Biasizzo podlozené dalsími vyhláseniami urobenými jeho kolegami, ktoré sú obsiahnuté v spise Komisie a na ktoré sa Komisia odvolávala pred Súdom, ale ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Osobitne z vyhlásenia p. Jachia z 5. júna 1995 uvedeného na strane 8220b S6 spisu Komisie je zrejmé, ze existovala dohoda "respektovat oblasti patriace rozdielnym podnikom" a z vyhlásenia p. Ciocca z 8. júna 1995, uvedeného na strane 8220b S3 spisu Komisie, ze "existuje celosvetová dohoda výrobcov rúr a rúrok obmedzujúca hospodársku sútaz". 154 Navyse bez toho, aby bolo nutné vyriesit spor medzi úcastníkmi týkajúci sa presného obdobia, pocas ktorého bol p. Biasizzo zodpovedný za predaj dvoch výrobkov uvedených v napadnutom rozhodnutí, v danom prípade niet pochýb, ze bol zodpovedný za predaj OCTG spolocnosti Dalmine pocas podstatnej casti obdobia porusenia, a za predaj produktovodov "projekt" niekolko mesiacov pocas tohto obdobia, takze mal priamu znalost o skutocnostiach, ktoré opísal. 155 V tomto ohlade je mozné dospiet k záveru, ze vyhlásenie p. Biasizzo je vierohodné najmä v tej miere, ze potvrdzuje vyhlásenie p. Verluca, pokial ide o existenciu dohody o rozdelení domácich trhov opísaných neskôr (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 309 a nasl.). 156 Nakoniec, pokial ide o námietky spolocnosti Dalmine, ze dohoda o rozdelení trhu, pokutovaná v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemala vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi, je potrebné k rozhodnutiu uviest, ze na to, aby dohoda alebo postup boli schopné ovplyvnit obchodovanie medzi clenskými státmi, je nutné predvídat dostatocný stupen pravdepodobnosti a na základe objektívnych právnych skutocností alebo skutocností, ze môzu mat priamy alebo nepriamy, skutocný alebo potenciálny vplyv na urcitý model obchodovania medzi clenskými státmi (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container a i./Komisia, [26]T-395/94, Zb. s. II-875, body 79 a 90). Z toho vyplýva, ze pre Komisiu nie je potrebné preukázat, ze obchodovanie bolo skutocne ovplyvnené (uz citovaný rozsudok AtlanticContainer Line a i./Komisia, bod 90), ale ze skutocný alebo potenciálny vplyv nemusí byt bezvýznamný (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, [27]C-475/99, Zb. s. II-8089, bod 48). 157 Dohoda, ktorej predmetom je rozdelenie vnútrostátnych trhov v rámci Spolocenstva ako v dohode sankcionovanej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, má nutne potenciálny vplyv na znízenie mnozstva obchodovania medzi clenskými státmi, ku ktorému by doslo, keby bola dohoda uskutocnená. Z tohto je zrejmé, ze táto poziadavka bola splnená vzhladom na porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 158 Na základe vyssie uvedeného je dôvodné zamietnut vsetky dôvody a tvrdenia predlozené spolocnostou Dalmine, pokial ide o analýzy relevantného trhu, týkajúce sa porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. O úcasti spolocnosti Dalmine na porusení -- Tvrdenia úcastníkov konania 159 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze jej podiel na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemal meratelný vplyv na hospodársku sútaz. Zalobca tvrdí, ze jeho skromné postavenie na talianskom trhu ocelových rúrok OCTG standard a produktovodov "projekt" mu neumoznovalo konat ako líder spomedzi výrobcov bezsvíkových ocelových rúr a rúrok. Navyse nesúhlasil s podmienkami dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz a ostatný výrobcovia ho povazovali za nedisciplinovaného. Vzhladom na charakteristiky trhu a na nedostatok akéhokolvek sankcného mechanizmu na zabezpecenie dodrziavania dohody, táto nijako neposkodila záujmy konkurentov alebo zákazníkov adresátov napadnutého rozhodnutia. Dalmine vytýka Komisii, ze nezobrala do úvahy tieto okolnosti a nerozlisovala medzi jej situáciou a situáciou ostatných podnikov, adresátov napadnutého rozhodnutia. 160 Komisia uvádza, ze tvrdenie spolocnosti Dalmine je nedôvodné. Jedinou relevantnou otázkou pri urcení, ci podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES, je skutocnost, ci ich správanie na trhu je výsledkom ich spolocnej vôle. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 161 Je opät potrebné uviest, ze Komisia zobrala do úvahy obmedzujúci úcel dohody o rozdelení trhu, na ktorej sa podielala spolocnost Dalmine, a to tak, ze prípadná absencia dôkazov o obmedzujúcich úcinkoch individuálneho správania sa spolocnosti Dalmine nemá vplyv na urcenie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 1085 az 1088, a tiez citovaný v bode 147 vyssie a v nom citovanú ustálenú judikatúru). Navyse, Komisia sa odvolala hlavne na dokumenty, najmä v odôvodneniach 62 az 67 napadnutého rozhodnutia, s cielom preukázat skutocnost, ze Dalmine sa podielala na porusení (pozri tiez bod 152 vyssie). 162 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze si prakticky zachovala slobodu konania, je potrebné pripomenút, ze pokial sa podnik zúcastnuje na stretnutiach podnikov, ktoré majú za ciel obmedzovanie hospodárskej sútaze, bez verejného distancovania sa od ich obsahu, vzbudzujúc tak u ostatných úcastníkov dojem, ze sa stotoznuje s obsahom týchto stretnutí, je mozné v súlade s ustálenou judikatúrou takýto podnik povazovat za úcastníka dohody (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [28]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 232; z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, [29]T-12/89, Zb. s. II-907, bod 98; 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, [30]T-141/89, Zb. s. II-791, body 85 a 86, a Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 1353). 163 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod nie je mozné akceptovat. Je preto potrebné zamietnut návrh, ktorým sa domáha zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia. O porusení zistenom v clánku 2 napadnutého rozhodnutia O ustanoveniach zmluvy o dodávke medzi spolocnostami Corus a Dalmine -- Tvrdenia úcastníkov konania 164 Dalmine odmieta zistenia Komisie o tom, ze urcité ustanovenia zmluvy o zásobovaní uzavretej so spolocnostou Corus sú nezákonné. Zdá sa, ze v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze aj ked zmluvy o zásobovaní uzavreté v rámci Európsko-japonského klubu nepredstavujú opatrenia na uplatnovanie Základných pravidiel vo vztahu k domácim trhom, niektoré z nich sú v kazdom prípade zakázané podla clánku 81 ods. 1 ES. 165 Dalmine predovsetkým namieta právne posúdenie ustanovení stanovujúcich mnozstvo tovaru na predaj spolocnosti Corus. 166 V odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze "stanovením mnozstva [hladkých rúr], ktoré mali byt dodané [spolocnosti Corus] v percentuálnom vyjadrení namiesto stanovených poctov, Vallourec, [Mannesmann] a Dalmine sa zaviazali dodat konkurentovi [spolocnosti Corus] vopred neurcené mnozstvo výrobkov", co Dalmine popiera. 167 Dalmine uvádza, ze Corus sa nemohla vystavit riziku zaviazat sa na kazdorocný nákup stanovených mnozstiev hladkých rúr, a to na obdobie piatich rokov, pretoze potreby spolocnosti Corus sa nepredvídatelne menili v závislosti od vývoja dopytu. 168 Navyse, Dalmine popiera svoj záväzok dodávat spolocnosti Corus neurcené mnozstvo hladkých rúr. Clánok 4 zmluvy o zásobovaní uvádza, ako strany urcovali tieto mnozstvá. Toto ustanovenie znie takto: "Kazdá osobitná mesacná poziadavka pozadovaná spolocnostou [Corus] musí byt potvrdená tri mesiace vopred (napríklad koncom januára potvrdí tonáz na mesiac apríl). [Corus] potom upresní dva mesiace vopred podrobnosti objednávky mesacnej tonáze (napríklad koncom februára upresní objednávku na mesiac apríl). Zmeny týkajúce sa podrobností objednávky potvrdí Dalmine do 10 dní pred kalendárnym mesiacom výroby. Neskorsie zmeny po tomto termíne je mozné uskutocnit iba s písomným súhlasom obidvoch strán." 169 Toto ustanovenie dalej uvádza: "S cielom zabezpecit objednané dodávky a stanovit plán dodávok (najmenej tri mesiace vopred) sa budú konat kazdý kalendárny mesiac formálne schôdze spolocností [Corus] a Dalmine o operacnom a technickom spojení." 170 Dalmine popiera, ze by sa vzdala výhody z prípadného nárastu dopytu po závitových rúrkach ako protihodnoty za získanie casti zásobovacích kvót na hladké rúry spolocnosti Corus. 171 Po prvé, trh závitových rúr je pre spolocnost Dalmine uzavretý, pretoze spolocnost Vallourec má kontrolu nad technológiou VAM a tiez preto, lebo jej výroba rúrok OCTG standard je nízka. Dalmine preto nemozno vytýkat, ze nekonkurovala spolocnosti Corus v Spojenom královstve na trhu s rúrkami OCTG prémium, na ktorom ani nepôsobí. 172 Po druhé, Dalmine odmieta tvrdenia v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého by sa nezaviazala spolu so spolocnostou Mannesmann dodávat neurcené mnozstvo hladkých rúr spolocnosti Corus, pokial by nemala záruku, ze Corus to nevyuzije na zvýsenie svojho podielu na trhu so závitovými rúrami. Podla napadnutého rozhodnutia táto záruka mala mat formu moznosti v prípade znacných strát vypovedat [clánok 9 písm. c) zmluvy o zásobovaní uzavretú medzi spolocnostami Dalmine a Corus]. Dalmine namieta takýto výklad. Ustanovenie o vypovedaní nebolo viazané na prípadné straty spôsobené nemoznostou tazit priamo zo zvýsenia dopytu po závitových rúrach. Naopak, toto ustanovenie o vypovedaní bolo naviazané na dlhodobú stratu spôsobenú poklesom dopytu po týchto výrobkoch a na nasledujúcu spotrebu hladkých rúr zo strany spolocnosti Corus. 173 Dalej Dalmine popiera výklad Komisie týkajúci sa spôsobu výpoctu zmluvných cien. Podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 153) spolocnost Corus bola povinná oznámit spolocnostiam Mannesmann a Dalmine cenu a mnozstvo predaných rúr napriek tomu, ze tieto údaje boli dôverné. Napadnuté rozhodnutie takisto kritizuje skutocnost, ze ceny úctované za predaj hladkých rúr záviseli od cien, za ktoré ich spolocnost Corus predávala po závitovaní. 174 Tieto posúdenia sú nedôvodné a nedostatocne odôvodnené. Pokial ide o vytýkanú výmenu dôverných informácií, Dalmine uvádza, ze spolocnost Corus jej neoznamovala ceny, za ktoré predávala závitové rúry. Je údajne pravdou, ze táto cena bola jedným z údajov pouzitých v matematickom vzorci na výpocet ceny, ktorú zaplatila spolocnost Corus za hladké rúry. Za tento výpocet bola zodpovedná spolocnost Corus, pricom Dalmine poznala iba konecný výsledok. Dalmine pripomína, ze v prípade nezhody v otázke takto vypocítanej ceny bola oprávnená obrátit sa na nezávislú tretiu stranu. Tento postup umoznoval zachovat dôverný charakter cien, ktoré úctovala spolocnost Corus. 175 Komisia obhajuje svoje závery, ze zmluvný mechanizmus na stanovenie mnozstva tovarov na predaj obmedzoval hospodársku sútaz. 176 Pokial ide o ustanovenie týkajúce sa urcenia ceny, Komisia zdôraznuje, ze prijatý vzorec spájal ceny hladkých rúr s cenami závitových rúr. Vallourec, Mannesmann a Dalmine preto nemali záujem konkurovat spolocnosti Corus v cenách závitových rúr v Spojenom královstve. 177 Komisia je presvedcená, ze vzorec na výpocet ceny za hladké rúry uvedený v clánku 6 zmluvy o zásobovaní zahrnal aj informácie, ktoré si konkurencné podniky nemali vymienat. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 178 Predmet a úcinok troch zmlúv o zásobovaní Komisia opísala v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia: "Predmetom týchto zmlúv bolo zásobovanie hladkými rúrami "lídrom" na trhu s OCTG v Severnom mori, pricom ich cielom bolo udrzat domáceho výrobcu v Spojenom královstve tak, aby sa dodrzali 'Základné pravidlá` v rámci Európsko-japonského klubu. Hlavným predmetom a úcinkom týchto zmlúv bolo rozdelenie potrieb ich konkurenta [spolocnosti Corus] (od roku 1994 spolocnosti Vallourec) medzi [Mannesmann], Vallourec a Dalmine. Podla týchto zmlúv nákupné ceny hladkých rúr záviseli od cien závitových rúr a rúrok [spolocnosti Corus]. Tieto zmluvy obsahovali tiez obmedzenie slobody zásobovania [spolocnosti Corus] (od februára 1994 spolocnosti Vallourec) a nútili ich, aby oznamovali svojim konkurentom skutocné predajné ceny a predané mnozstvo. Na druhej strane [Mannesmann], Vallourec (do februára 1994) a Dalmine sa zaviazali dodat konkurentovi ([spolocnosti Corus], od marca 1994 spolocnosti Vallourec) vopred neznáme mnozstvo výrobkov." 179 Znenia zmlúv o zásobovaní predlozené Súdu prvého stupna, najmä zmluvy medzi spolocnostami Dalmine a Corus zo 4. decembra 1991, v podstate potvrdzujú skutocnosti uvedené v odôvodnení 111, ako aj v odôvodneniach 78 az 82 a 153 napadnutého rozhodnutia. Z celkového pohladu tieto zmluvy od 9. augusta 1993 rozdelujú potreby spolocnosti Corus medzi troch európskych výrobcov (40 % pre Vallourec, 30 % pre Dalmine a 30 % pre Mannesmann). Navyse kazdá z týchto zmlúv stanovuje, ze ceny, ktoré má Corus uhrádzat za hladké rúry, sa urcí podla matematického vzorca, ktorý berie do úvahy cenu získanú spolocnostou Corus za závitové rúry. 180 Z týchto konstatovaní vyplýva, ze predmetom a/alebo prinajmensom úcinkom zmlúv o zásobovaní bolo nahradit riziko z konkurencie za dohodnuté rozdelenie zisku z predaja závitových rúr na britskom trhu, pokial ide o styroch európskych výrobcov (pozri analogicky, pokial ide o dohodnuté praktiky, rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 3150). 181 Kazdou z týchto zmlúv o zásobovaní spájala spolocnost Corus svojich troch konkurentov v rámci Spolocenstva takým spôsobom, ze ich skutocná konkurencia, rovnako aj perspektíva takejto konkurencia sa na jeho trhu stratila tým, ze obetoval svoju slobodu pri zásobovaní. Ak by predaj závitových rúr spolocnosti Corus mal klesnút, tak predaj hladkých rúr týchto konkurentov sa mal znízit. Na druhej strany, zisk realizovaný z predaja hladkých rúr, na ktorý sa traja dodávatelia zaviazali, by sa v prípade znízenia ceny získanej spolocnostou Corus za závitové rúry znízil, ba dokonca sa mohol zmenit na stratu. Za týchto podmienok by bolo nepochopitelné, keby sa títo traja výrobcovia pokúsali priniest spolocnosti Corus na britský trh závitových rúr skutocnú konkurenciu, najmä pokial ide o cenu (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). 182 Naopak, kazdý z troch konkurentov spolocnosti Corus v rámci Spolocenstva, si tým, ze súhlasil s uzavretím takýchto zmlúv, zabezpecil nepriamu úcast na domácom trhu a rovnako aj z toho vyplývajúcu cast na zisku. Na získanie týchto výhod sa tieto podniky v skutocnosti vzdali moznosti predávat závitové rúry na trhu Spojeného královstva a prinajmensom odo dna podpísania tretej zmluvy 9. augusta 1993, ktorá urcila zostávajúcich 30 % pre Mannesmann, aj moznosti dodávat vo väcsom mnozstve, nez aké sa kazdému z nich vopred priznalo, hladké rúry nakúpené spolocnostou Corus. 183 Navyse konkurenti spolocnosti Corus súhlasili s cestným, no z obchodného hladiska nezvycajným, záväzkom dodat spolocnosti Corus mnozstvo rúr, ktoré nebolo vopred urcené a záviselo od predaja závitových rúr, ktorý realizoval. Táto povinnost posilnila nezákonnú vzájomnú závislost medzi týmito výrobcami a spolocnostou Corus, pretoze výrobcovia, ako nevyhnutní dodávatelia, záviseli od obchodnej politiky, ktorú viedla spolocnost Corus. Tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze mnozstvo rúr, ktoré malo byt dodané, bolo na základe pravidiel stanovených v clánku 4 jej zmluvy o zásobovaní so spolocnostou Corus pevne stanovené tri mesiace vopred, je irelevantné, kedze táto podmienka neumoznila spolocnosti Dalmine obmedzit mnozstvo hladkých rúr, ktoré malo byt dodané a ktoré záviselo jedine od poziadaviek spolocnosti Corus. 184 Aj keby analýzy Komisie uvedené v prvej casti odôvodnenia 153 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa moznosti zrusit zmluvu boli nedôvodné, táto skutocnost by nemala vplyv na protisútaznú povahu zmlúv uzatvorených spolocnostou Corus a tromi dalsími výrobcami v rámci Spolocenstva vrátane spolocnosti Dalmine. Na základe toho nie je v tomto konaní potrebné rozlisovat tieto podporné faktické rozdiely. 185 Je zrejmé, ze ak by zmluvy o zásobovaní neexistovali, iní európski výrobcovia nez spolocnost Corus by tiez mali, nebyt Základných pravidiel, skutocný alebo aspon potenciálny obchodný záujem na sútazi so spolocnostou Corus na trhu ocelových rúr v Spojenom královstve a na sútazi medzi sebou v zásobovaní spolocnosti Corus hladkými rúrami. 186 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa praktických prekázok, ktoré jej bránili priamo predávat rúry OCTG prémium a standard na trhu Spojeného královstva, tieto prekázky dostatocne nepreukazujú, ze by nebola nikdy schopná predávat tieto výrobky na tomto trhu, ak by nebola uzatvorila zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus a dalej so spolocnostou Vallourec. Za predpokladu, ze by sa podmienky na trhu OCTG v Spojenom Královstve zlepsili, nemozno vylúcit, ze by spolocnost Dalmine mohla získat povolenie na predaj rúr OCTG prémium na tomto trhu alebo ze by mohla zvýsit výrobu OCTG standard s cielom predávat tieto výrobky na tomto trhu. Z toho vyplýva, ze podpísaním predmetnej zmluvy o zásobovaní, v podstate akceptovala obmedzenie jej obchodnej politiky, ako je to uvedené v bodoch 182 az 185 vyssie. 187 Navyse vsetky zmluvy boli uzavreté na pociatocnú dobu piatich rokov. Táto relatívne dlhá doba potvrdzuje a posilnuje povahu týchto zmlúv, ktorá je v rozpore s hospodárskou sútazou, osobitne preto, lebo Dalmine a dalsí dvaja dodávatelia spolocnosti Corus sa v skutocnosti vzdali moznosti priamo vyuzit prípadný rast na trhu závitových rúr v Spojenom královstve. 188 Navyse ako v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, stanovenie cenového vzorca pre hladké rúry uvedené vo vsetkých troch zmluvách o zásobovaní zahrnalo nezákonnú výmenu obchodných informácií (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia), ktoré pod hrozbou porusenia nezávislosti obchodnej politiky konkurencných podnikov musia zostat dôverné (rozsudky Súdu prvého stupna Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 403, a z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, [31]T-151/94, Zb. s. II-629, body 383 a nasi.). 189 Tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze informácie týkajúce sa ceny zaplatenej zákazníkmi spolocnosti Corus neboli prezradené jej dodávatelom, nemôze za okolností daného prípadu signatárov zmlúv o zásobovaní zbavit viny. 190 Na druhej strane je pravdou, ze spolocnost Corus svojim zmluvným partnerom neoznamovala získanú sumu ako takú za závitové rúry. V tomto dôsledku, tvrdenie uvedené v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluvy o zásobovaní "nútili [Corus] oznamovat svojim konkurentom predajné ceny" v tomto ohlade zvelicuje rozsah zmluvnej povinnosti. Komisia napriek tomu v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia a pred Súdom prvého stupna správne uvádza, ze cena závitových rúr bola vypocítaná na základe ceny zaplatenej za hladké rúry, takze traja dotknutí dodávatelia dostávali presné údaje o smere, case a výske kazdej fluktuácie cien závitových rúr predávaných spolocnostou Corus. 191 Nielen oznámenie týchto informácií konkurentom porusuje clánok 81 ods. 1 ES, ale navyse povaha tohto porusenia je v podstate tá istá, ako keby islo o samotné ceny závitových rúr alebo o informácie týkajúce sa ich fluktuácie, ktoré sú predmetom tohto oznámenia. Za týchto podmienok v sirsom kontexte porusenia predpisov v clánku 2 napadnutého rozhodnutia treba uvedenú nepresnost v predchádzajúcom bode povazovat za nepodstatnú a v tomto dôsledku nemajúcu ziadny následok na konstatovanie existencie tohto porusenia. 192 Na základe vyssie uvedeného musia byt námietky týkajúce sa obsahu zmluvy o zásobovaní medzi spolocnostami Dalmine a Corus zamietnuté. O zalobnom dôvode týkajúcom sa dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz a úcasti spolocnosti Dalmine na nom -- Tvrdenia úcastníkov konania 193 Spolocnost Dalmine namieta, ze zmluvy o zásobovaní spolocnosti Corus sú výsledkom nejakej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. Uvádza, ze najskôr uzatvorila a potom predlzila zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus s cielom zvýsit jej predaj hladkých rúr na trhu v Spojenom královstve. Islo o úplne zákonný ciel, ktorý sa Komisia rozhodla ignorovat, uprednostnujúc jednoducho vysetrenie postavenia spolocnosti Corus na relevantnom trhu (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia). 194 Spolocnost Dalmine nesúhlasí s výkladom Komisie týkajúcim sa dokumentov uvedených v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia, pomocou ktorého chcela naznacit, ze cielom zmlúv o zásobovaní spolocnosti Corus bolo udrzat umelo vysoké ceny na trhu v Spojenom královstve. Dokumenty, na ktorých Komisia zakladá svoje stanovisko, antedatujú uzatvorenie zmlúv o zásobovaní a iba uvazujú o mozných scenároch. Predmetné dokumenty v skutocnosti ukazujú, ze islo o názor spolocnosti Vallourec, ze dajúc prednost rokovaniam s európskymi výrobcami na trhu Spojeného královstva v roku 1990 bude mozné zachovat vysoké ceny. Tieto dokumenty jednoducho ukazujú, ze spolocnost Corus neuvazovala o vylúcení moznosti získat dodávky od UTM, Siderca a Tubos de Acero de México SA (pozri poznámku pod názvom "Stretnutie z 24. 7. 1990 s British Steel"). 195 Spolocnost Dalmine takisto nesúhlasí s analýzami Komisie, pokial ide o dodacie lehoty. Dodacia lehota pät alebo sest týzdnov po potvrdení objednávky spolocnostou, pozadovaná spolocnostou Corus, mohla byt splnená len európskymi spolocnostami, tak z hladiska casu prepravy, ako aj z hladiska výroby. Spolocnost Corus ziadala Dalmine, aby akceptovala zmeny ponúk do 10 dní pred mesiacom výroby. Za týchto okolností si Komisia protirecí, ak usudzuje, ze dodacie lehoty neboli rozhodujúce, a navyse kritizuje výrobcov za záväzky dodávat neurcité mnozstvo výrobkov. 196 Po dalsie, spolocnost Dalmine namieta dôkaznú silu toho dôkazu, osobitne dôkazu, ktorý je uvedený v odôvodneniach 78 a 80 napadnutého rozhodnutia. Komisia formulovala svoje stanovisko na nesprávnom výklade predmetných dokumentov. Obvinenia Komisie sú daleko od pravdy, ze interné dokumenty spolocnosti Vallourec, na ktoré sa Komisia odvoláva, len predpokladajú mozné následky zastavenia výroby spolocnosti Corus v továrni v Clydesdale. Dokumenty neobsahujú náznaky rozdelenia trhu Spojeného královstva. 197 Dalmine tvrdí, ze predpoklad takejto dohody je v rozpore so skutocnostou, ze spolocnost Mannesmann uzatvorila zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus tri roky po rozhovoroch medzi spolocnostami Corus a Vallourec v roku 1990, ktoré predstavujú základ tvrdenia Komisie o tom, ze existovala protizákonná dohoda. 198 Spolocnost Dalmine namieta, ze by sa s ostatnými európskymi výrobcami zúcastnila na akejkolvek dohode o rozdelení trhu Spojeného královstva, aj za predpokladu, ze by takáto dohoda existovala. Predovsetkým zdôraznuje, ze podla napadnutého rozhodnutia sa spolocnosti Vallourec a Corus medzi rokmi 1990 a 1991 dohodli, ze Corus bude získavat dodávky od výrobcov v rámci Spolocenstva (pozri odôvodnenie 110 napadnutého rozhodnutia). Ako je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, spolocnost Dalmine sa na týchto rozhovoroch nezúcastnila, a preto sa Komisia mýli, ked ju obvinuje z úcasti na tejto dohode. Komisia tak nemôze vytýkat, ze spolocnost Dalmine 4. decembra 1991 uzatvorila zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus. 199 Dalmine tvrdí, ze dôkazy, ktoré sú predlozené na podporu tvrdenia Komisie sa týkajú iba spolocností Vallourec a Corus (pozri odôvodnenia 78, 91, 110, 146 a 152 napadnutého rozhodnutia). Dalmine verí, ze nie je v pozícii úcinne sa obhajovat proti dôkazu, ktorý sa týka výlucne tretích strán. 200 Po dalsie Dalmine popiera tvrdenie Komisie, ze sa pripojila k dohode medzi spolocnostami Vallourec a Corus, ked sa spolocnost Corus chcela stiahnut z trhu a ked sa zbavila svojej továrne na výrobu ocelových rúr a rúrok. Dôkaz uvedený v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia sa týka stretnutia spolocností Corus, Mannesmann, Vallourec a Dalmine z 29. januára 1993. Tieto rozhovory predchádzali uzatvoreniu zmluvy o zásobovaní medzi spolocnostami Mannesmann a Corus 9. augusta 1993. Dalmine z toho usudzuje, ze dohoda medzi európskymi výrobcami z 29. januára 1993 neexistovala. Navyse sa zdá, ze Komisia tvrdí, ze spolocnost Dalmine súhlasila s prevzatím obchodov spolocnosti Corus spolocnostou Vallourec, a zdôraznuje, ze sa na tejto transakcii vôbec nezúcastnila. Naznacuje vsak, ze si zelala udrzat obchody na trhu Spojeného královstva a ze z tohto hladiska si zelala pokracovat v predaji hladkých rúr na trhu Spojeného královstva po tom, co spolocnost Vallourec získala obchodnú cinnost spolocnosti Corus. 201 Komisia navyse vyvodila existenciu dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz z rozhodnutia spolocnosti Vallourec, ze po odkúpení obchodov s ocelovými rúrami spolocnosti Corus obnoví zmluvy o zásobovaní, ktoré predtým uzatvorila spolocnost Corus so spolocnostami Mannesmann a Dalmine. Dalmine zdôraznuje, ze islo o vlastné rozhodnutie spolocnosti Vallourec, na ktoré nemala spolocnost Dalmine ziadny vplyv, a ze strany sa na základe ich vlastných obchodných záujmov rozhodli samé. 202 Nakoniec Dalmine trvá na tom, ze úcinky zmluvy o zásobovaní na trhu, ku ktorým pristúpila so spolocnostou Corus, sú zanedbatelné. Z 20400 ton hladkých rúr, ktoré predala na trhu Spojeného královstva, len 20 % bolo spracovaných ako závitové OCTG standard (pozri prílohu 2 napadnutého rozhodnutia). To predstavuje nie viac ako 3 % spotreby v Spojenom Královstve, 1,4 % spotreby Spolocenstva a 0,08 % svetovej spotreby. 203 Komisia tieto tvrdenia popiera, tvrdiac ze ziadny zákonný záujem spolocnosti Corus nevyzadoval uzatvorenie týchto zmlúv. 204 Zmluvy o zásobovaní vytvorili cast Základných pravidiel zostavených v rámci Európsko-japonského klubu, ktoré boli zamerané na respektovanie domácich trhov (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). Ked v roku 1990 spolocnost Corus ciastocne zrusila výrobu urcitých druhov ocelových rúr a rúrok, hrozilo riziko, ze ustanovenie prijaté na úcel ochrany trhu Spojeného královstva stratí svoj efekt. Spolocnosti Corus a Vallourec spomenuli tento problém v júli 1990 pocas ich vyjednávaní o rozsírení povolenia udeleného spolocnostou Vallourec spolocnosti Corus na pouzitie spájacej technológie VAM. 205 Komisia zdôraznuje, ze po právnej stránke dostatocne preukázala, ze medzi týmito dvomi podnikmi existovala dohoda obmedzujúca hospodársku sútaz. V tomto zmysle sa odvoláva na poznámky spolocnosti Vallourec s British Steel z 24. júla 1990, uvedené, inter alia, v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa tiez odvoláva na poznámky spolocnosti Vallourec pod názvom "Strategické úvahy" uvedené v tom istom odôvodnení, ktoré, ako uvádza, tiez podporujú jej tvrdenia. 206 Komisia odmieta tvrdenie zalozené na case uplynutom medzi rozhovormi v roku 1990 medzi spolocnostami Vallourec a Corus a podpisom zmluvy medzi spolocnostami Corus a Mannesmann 9. augusta 1993. V danom prípade nie je dôvod predpokladat existenciu dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz predtým, nez bola uzatvorená zmluva o zásobovaní so spolocnostou Mannesmann. Komisia zdôraznuje, ze v kazdom prípade zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES sa vztahuje na vsetky dohody bez ohladu na ich formu. Uvádza, ze dostatocne dokázala existenciu dohody týkajúcu sa respektovania domácich trhov v zmysle porusení uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 207 Navyse, z dôkazov uvedených v odôvodneniach 65, 67, 84 a 91 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze rozhovory uskutocnené v roku 1990 medzi spolocnostami Vallourec a Corus týkajúce sa následkov stiahnutia sa spolocnosti Corus z trhu a zatvorenia továrne v Clydesdale úzko súviseli s dohodou o respektovaní domácich trhov. 208 Spolocnost Dalmine, ktorá bola úcastníkom dohody o respektovaní domácich trhov, uvádza, ze problém vyplývajúci z restrukturalizácie spolocnosti Corus bolo potrebné prejednávat na európskej úrovni a povazovat ho za primeraný na uzatvorenie zmluvy o zásobovaní so spolocnostou Corus spolu s tými, ktoré uzatvorili spolocnosti Vallourec a Mannesmann. Dalmine bola jasne upozornená, ze uzatvorením takejto zmluvy pomáha realizovat dohodu o respektovaní domácich trhov a mala zladit jej vlastné obchodné aktivity s jej priamymi konkurentmi. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 209 Je potrebné uviest, ze úvahy s ohladom na vyssie uvedené zmluvy vo vztahu k zalobnému dôvodu postacujú na zalozenie existencie tohto porusenia, pretoze porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia je zalozené na obmedzení hospodárskej sútaze obsiahnutej v zmluvách o zásobovaní spolocnosti Corus. 210 Treba skonstatovat, ze bez ohladu na presný rozsah tajnej zmluvy medzi styrmi európskymi výrobcami kazdý z nich podpísal jednu zmluvu o zásobovaní obmedzujúcu hospodársku sútaz a vytvoril cast porusenia clánku 81 ods. 1 ES uvedenú v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Kým clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zmluvy o zásobovaní boli uzatvorené "v zmysle porusenia uvedeného v clánku 1", odôvodnenie 111 objasnuje, ze je pravdou, ze úcast na týchto dohodách obmedzujúcich hospodársku sútaz zakladá porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 211 Aj keby spolocnost Dalmine úspesne preukázala, ze uzavretie zmluvy o zásobovaní so spolocnostou Corus bolo objektívne v súlade s jej obchodnými záujmami, táto skutocnost by nezmenila názor Komisie, ze táto zmluva bola protiprávna. Konanie porusujúce pravidlá hospodárskej sútaze sú totiz casto v individuálnom obchodnom záujme podnikov, hoci len na krátky cas. Vo svetle týchto skutocností nie je nevyhnutné rozhodnút spor medzi úcastníkmi konania, pokial ide o dôlezitost dodacích lehôt pre spolocnost Corus, kedze cielom tvrdenia spolocnosti Dalmine bolo v tomto ohlade dokázat, ze islo o obchodné záujmy spolocnosti Corus mat troch európskych dodávatelov. 212 Kedze existencia porusenia predpisov uvedených v clánku 2 napadnutého rozhodnutia bola právne dostatocne preukázaná, nie je viac nevyhnutné preskúmat odôvodnenie Komisie, pokial ide o dohodnutý postup styroch európskych výrobcov. Jednoducho, v tomto smere osobitne nie je potrebné analyzovat vsetky tvrdenia predlozené spolocnostou Dalmine vzhladom na zväzok iných nepriamych dôkazov nez zmluvy o zásobovaní, na ktoré sa Komisia pri preukazovaní existencie tajnej dohody odvolávala. 213 Napriek tomu je potrebné preskúmat stupen zosúladeného postupu, ktorý existoval medzi styrmi výrobcami v rámci Spolocenstva, pokial ide o porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, pretoze pri skúmaní niektorých dalsích predlozených dôvodov je v danom prípade relevantný. 214 Je potrebné zdôraznit, ze správanie, ktoré je súcastou vseobecného plánu a ktoré sleduje spolocný ciel, sa môze povazovat za jednu dohodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 4027). V skutocnosti Komisia preukázala, ze ak sa podnik zúcastnil na dohodách obmedzujúcich hospodársku sútaz, vedel alebo musel nevyhnutne vediet, ze sa zúcastnuje jednej dohody a ze jeho úcast na dohodách obmedzujúcich hospodársku sútaz môze znamenat pristúpenie na túto dohodu (pozri v tomto zmysle uz citovaný rozsudok Cement, body 4068 a 4109). 215 V tomto ohlade je zvlást dôlezitý dokument "Úvahy zmluvy VAM" z 23. marca 1990. Pod názvom "Scenár II" pána Verlucu riaditel spolocnosti Vallourec v nom oznacil moznost "presvedcit Japoncov, aby nezasahovali na trh UK a aby sa problém vyriesil medzi Európanmi". P. Verluca pokracuje: "v tomto prípade sa hladké rúry skutocne rozdelia medzi [Mannesmann], [Vallourec] a Dalmine". V nasledujúcom bode uvádza, ze "pravdepodobne budeme mat záujem spojit predaj od spolocnosti [Vallourec] s cenou a mnozstvom VAM predávaného spolocnostou [Corus]". 216 Kedze tento posledný návrh presne odráza podstatný pojem zmluvy uzavretej medzi spolocnostami Vallourec a Corus sestnást mesiacov neskôr, bolo zrejmé, ze túto stratégiu si spolocnost Vallourec skutocne osvojila a ze uvedená zmluva bola podpísaná s cielom, aby sa uplatnila. 217 Navyse, skutocnost, ze prakticky zhodnú zmluvu uzavrela spolocnost Corus s kazdým európskym clenom Európsko-japonského klubu, osobitne so spolocnostou Dalmine a neskôr so spolocnostou Mannesmann, takze potreby spolocnosti Corus, pokial ide o hladké rúry, boli skutocne rozdelené medzi troch dalsích clenov Európsko-japonského klubu od augusta roku 1993, presne ako to p. Veluca predvídal, potvrdzuje, ze tieto tri zmluvy museli byt uzavreté s cielom sledovat spolocnú stratégiu navrhovanú v rámci ich postupu v uvedenom klube. 218 Tento záver bol podporený dôkazmi, na ktoré poukázala Komisia v napadnutom rozhodnutí, najmä v odôvodnení 91, ktoré znie: "Spolocnost [Corus] zaslala 21. januára 1993 spolocnosti Vallourec (a pravdepodobne aj spolocnostiam [Mannesmann] a Dalmine) nácrt návrhu zmluvy o restrukturalizácii odvetvia s bezsvíkovými rúrami, o ktorom sa rokovalo pocas schôdze v Heathrow 29. januára 1993 medzi spolocnostami Mannesmann/Vallourec/Dalmine/[Corus] (strana 4628 [spisu Komisie, prvá strana dokumentu pod názvom 'Nácrt návrhu zmluvy o restrukturalizácii týkajúcej sa bezsvíkových rúr`]). V tomto dokumente sa uvádza: "Spolocnost [Corus] naznacila svoj zámer stiahnut sa z výroby bezsvíkových rúr. Má záujem urobit to usporiadane a kontrolovane, aby sa predislo preruseniu dodávok pre jej klientov a aby pomohla výrobcom, ktorí získajú tento sektor, udrzat si objednávky... Pocas posledných siestich mesiacov prebehli rozhovory medzi spolocnostou [Corus] a ostatnými výrobcami, ktorí sa zaujímali o nadobudnutie aktív spolocnosti [Corus], a [Corus] predpokladal, ze existuje súhlas s akcnou líniou opísanou v tomto dokumente". Jeden z návrhov spocíval v prenesení aktivít OCTG [rúry a rúrky] na spolocnost Vallourec pri zachovaní zmlúv o zásobovaní hladkých rúr medzi spolocnostami [Corus] a Vallourec, [Mannesmann] a Dalmine so zachovaním tých istých podielov. V rovnaký den sa konalo stretnutie medzi spolocnostami [Mannesmann] a [Corus], pocas ktorého spolocnost [Mannesmann] "súhlasila, aby sa spolocnost Vallourec stala prvou, pokial ide o získanie sektora OCTG" (strana 4626 [spisu Komisie, ktorá je jednou stranou faxu zaslaného 22. januára 1993 p. Davisom zo spolocnosti Corus p. Patrierovi zo spolocnosti Vallourec]). Dokument spolocnosti Dalmine pod názvom 'Systém bezsvíkových ocelových rúr v Európe a evolúcia trhu` ('Seamless steel tube system in Europe and market evolution`) (strana 2053 [spisu Komisie]), z mája a augusta roku 1993, uvádza, ze riesenie problému spolocnosti [Corus] mozno nájst len v európskom kontexte; skutocnost, ze Vallourec nadobudla závody spolocnosti [Corus], bola tiez akceptovaná zo strany spolocnosti Dalmine." 219 Okrem iného treba poznamenat, ze vo svojom vyhlásení pod názvom "Strategické úvahy", citovanom v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia spolocnost Vallourec predpokladala, ze spolocnosti Dalmine a Mannesmann s nou zosúladia postupy pri dodávaní hladkých rúr pre spolocnost Corus. Navyse v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odvoláva na dokument "g) Japonci", osobitne na kalendár, ktorý sa nachádza na stvrtej strane tohto dokumentu (strana 4912 spisu Komisie), na zdôraznenie toho, ze európski výrobcovia sa budú schádzat na prípravných schôdzach pred stretnutiami s japonskými výrobcami, aby koordinovali ich pozície a predkladali spolocné návrhy v Európsko-japonskom klube. 220 Z vyssie uvedených listinných dôkazov, na ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí odvoláva, vyplýva, ze styria výrobcovia v rámci Spolocenstva sa skutocne stretli, aspon v roku 1993, aby koordinovali svoj postoj v rámci Európsko-japonského klubu pred medzikontinentálnymi stretnutiami tohto klubu. Rovnako je dokázané, ze zatvorenie podniku závitovania spolocnosti Corus v Clydesdale a jej prebratie spolocnostou Vallourec, ako aj dodávky hladkých rúr tohto podniku spolocnostami Dalmine a Mannesmann boli predmetom diskusií na týchto stretnutiach. Je preto nepravdepodobné, ze spolocnost Mannesmann nepoznala obsah stratégie vypracovanej spolocnostou Vallourec a skutocnost, ze zmluva o zásobovaní so spolocnostou Corus je súcastou sirsej dohody, ktorá je v rozpore s hospodárskou sútazou a ktorá ovplyvnuje trh tak s rúrkami OCTG standard, ako aj s hladkými rúrami. 221 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Dalmine, podla ktorého bola tretia zmluva o zásobovaní medzi spolocnostami Corus a Mannesmann uzavretá ovela neskôr ako dve dalsie, takze Komisia z nich nemohla vydedukovat existenciu jedného porusenia zahrnajúceho styroch európskych výrobcov, je potrebné poznamenat, ze neexistencia zmluvy medzi spolocnostami Mannesmann a Corus pred rokom 1993 nemôze vyvrátit názor Komisie, pokial ide o ciele troch ostatných výrobcov, osobitne spolocnosti Corus, Vallourec a Dalmine, ked v roku 1991 podpísali dve dalsie zmluvy. Kým stratégia rozdelenia dodávok hladkých rúr sa realizovala do chvíle, ked spolocnost Corus mala troch dodávatelov, podpis týchto dvoch zmlúv pokrývajúci 70 % jej poziadaviek na hladké rúry znamenal významné, aj ked len ciastocné, uskutocnenie tohto plánu. 222 Okrem toho, ako to Komisia poznamenala pred Súdom prvého stupna, odkaz v dokumente pod názvom "Nácrt návrhu zmluvy o restrukturalizácii týkajúcej sa bezsvíkových rúr a rúrok" z 21. januára 1993 na skutocnost, ze spolocnost Mannesmann uz dodávala hladké rúry spolocnosti Corus, je tazko zlucitelný s tvrdením spolocnosti Dalmine, ze zmluvy o zásobovaní medzi spolocnostami Corus a Mannesmann boli podpísané v auguste 1993, cím sa potvrdzuje analýza Komisie. V skutocnosti, Komisia z cistej opatrnosti uviedla, ze spolocnost Mannesmann sa dopustila porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia iba od 9. apríla 1993, pretoze podpísanie zmluvy o zásobovaní v tento den so spolocnostou Corus bolo urcitým dôkazom jej úcasti na porusení, z vyssie uvedeného odkazu teda vyplýva, ze v skutocnosti sa spolocnost Mannesmann zaviazala dodávat hladké rúry spolocnosti Corus od januára 1993. 223 Z dôkazov, o ktoré sa v napadnutom rozhodnutí Komisia opiera, tak vyplýva, ze spolocnost Vallourec vytvorila stratégiu ochrany trhu Spojeného královstva a uzavrela zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus, ktorá urcitým spôsobom nahradila prvé stádium v realizovaní tejto stratégie. Potom sa spolocnosti Dalmine a Mannesmann k nej pripojili, co je potvrdené faktom, ze obidva tieto podniky uzavreli zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus. 224 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zhodnotila, ze zmluvy o zásobovaní zakladajú porusenie predpisov uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, a po právnej stránke dostatocne preukázala ich existenciu. Rovnako treba zdôraznit, ze dodatocné dôkazy uvedené Komisiou potvrdzujú správnost jej tvrdenia, podla ktorého tieto zmluvy spadajú do sirsej spolocnej európskej politiky týkajúcej sa rúrok OCTG standard. 225 Nakoniec, pokial ide o tvrdenia, ze úcinky porusujúce hospodársku sútaz vyplývajúce zo zmluvy medzi spolocnostami Dalmine a Corus boli bezvýznamné, stací to na skonstatovanie, ze aj za predpokladu, ze táto okolnost je potvrdená, nemá to vplyv na existenciu porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, kedze protisútazný ciel zmluvy a stratégia, ktorá ju pomáhala realizovat, boli preukázané. 226 V súvislosti s uvedeným sú zalobné dôvody týkajúce sa existencie dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz a úcasti spolocnosti Dalmine na nom zamietnuté. O zalobnom dôvode týkajúcom sa relevantného trhu a spojitosti s porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia -- Tvrdenia úcastníkov konania 227 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze zmluvy o zásobovaní spolocnosti Corus sa týkali výrobkov, ktoré netvorili cast relevantného trhu, a ze Komisia preto nemohla riadne urcit, ze mali za následok obmedzenie sútaze na tomto trhu. 228 Uvádza, ze Komisia sa domnievala, ze tieto zmluvy o zásobovaní tvorili cast dohody o respektovaní trhov, ktorá bola v clánku 1 napadnutého rozhodnutia uznaná za protiprávnu. Toto urcenie logicky znamená, ze tieto zmluvy ovplyvnili sútaz na trhu rovnakých výrobkov, ako sú výrobky, na ktoré odkazuje dohoda v clánku 1. Podla spolocnosti Dalmine tomu tak nie je: zmluvy o zásobovaní sa týkali iných výrobkov nez výrobkov uvedených v clánku 1 dohody. 80 % z nich predstavovalo hladké rúry urcené na výrobu rúrok OCTG prémium, pricom dohoda uzavretá v rámci Európsko-japonského klubu sa týkala iba rúrok OCTG standard. Odôvodnenie Komisie je preto chybné a napadnuté rozhodnutie je neprimerane odôvodnené. 229 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze zmluvy o zásobovaní uzatvorené so spolocnostou Corus neboli prostriedkami realizujúcimi porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Namieta, ze cielom uvedenej zmluvy medzi spolocnostami Vallourec a Corus nemohlo byt zabránenie japonským výrobcom vstúpit na európske trhy, pretoze uz mali urcitú úcast na trhu Spojeného královstva. Navyse, dôkaz Komisie preukazuje, ze spolocnost Vallourec nebola presvedcená, ze zatvorenie továrne v Clydesdale môze zvýsit konkurenciu zo strany japonských výrobcov na tomto trhu. 230 Od roku 1991 získavala spolocnost Corus dodávky hladkých rúr od zahranicných výrobcov. Problém "domácej" výroby v Spojenom královstve, ako to predpokladá cast Základných pravidiel zaoberajúca sa udrzaním domácich trhov Európsko-japonským klubom, tak viac nevzniká. Je preto nesprávne zahrnút predaj hladkých rúr spolocností Vallourec, Mannesmann a Dalmine spolocnosti Corus, vztahujúci sa na "domáceho výrobcu", do tabulky uvedenej v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia. 231 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze Súd prvého stupna mal urcit, ze jej zmluva o zásobovaní so spolocnostou Corus môze byt spojená s porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, akákolvek chyba v dôvodoch, na ktorých je urcenie porusenia uvedené v clánku 2 zalozené, tiez ovplyvní odôvodnenost clánku 1. 232 Komisia odpovedá, ze v odôvodneniach 146 az 155 napadnutého rozhodnutia dostatocne vysvetlila mechanizmus, pomocou ktorého mali zmluvy o zásobovaní realizovat Základné pravidlá týkajúce sa respektovania domácich trhov, uzatvorené v rámci Európsko-japonského klubu. 233 Pokial ide o obvinenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa výsky cien v Spojenom královstve, Komisia znova opakuje, ze ceny boli vysoké. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 234 Predovsetkým je potrebné poznamenat, ze v clánkoch 1 a 2 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze existovali dve samostatné porusenia ovplyvnujúce dva susediace trhy. Preto nie je nic nesprávne na tvrdení, ze relevantným trhom na úcely porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia je trh s hladkými rúrami, zatial co trhom na úcely porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia je trh s rúrkami OCTG standard, v súlade s definíciami relevantného trhu uvedenými v odôvodnení 29 napadnutého rozhodnutia. 235 Neexistuje pravidlo, podla ktorého nemôze Komisia urcit dve samostatné porusenia clánku 81 ods. 1 ES v jednom rozhodnutí. Dané ekonomické situácie môzu tvorit celok a dva nezávislé, ale spojené trhy môzu byt ovplyvnené dvoma poruseniami, ktoré je logické sankcionovat v jednom rozhodnutí, pretoze tieto porusenia sú síce samostatné, ale spojené. 236 V danom prípade preto Komisia opísala situáciu, ktorou boli dohody medzi európskymi výrobcami, ovplyvnujúcimi trh s hladkými rúrami v Spojenom královstve formulované, minimálne v casti, ktorej predmetom bola ochrana upadajúceho trhu Spojeného královstva pred dovozmi rúrok OCTG standard od Japoncov. Komisia nemohla nálezité zohladnit vsetky skutocnosti, ktoré zistila v priebehu svojho vysetrovania bez urcenia rôznych praktík porusujúcich hospodársku sútaz existujúcich na týchto dvoch spojených trhoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, [32]T-5/02, Zb. s. II-4381, body 142 az 147 a 154 az 162). 237 Pokial ide o kritiku spolocnosti Dalmine týkajúcu sa hranice medzi dvoma poruseniami, tieto porusenia nemajú dosah na skutkovú podstatu clánku 2 napadnutého rozhodnutia, kedze porusenie uvedené v tomto clánku bolo zalozené na pozadovanom právnom základe na základe samotných termínov zmlúv o zásobovaní (pozri body 178 az 192 vyssie). Tieto tvrdenia by vsak mali byt vysetrené v tej miere, v akej sa Komisia odvolávala na hranicu medzi dvoma poruseniami na zalozenie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a v tej miere, v akej sa odvolávala na túto hranicu v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia, ked stanovovala výsku pokút. 238 Obsah odôvodnenia 111 citovaný v bode 178 vyssie objasnuje, ze jedným z ciefov dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz bola v skutocnosti ochrana trhu s rúrkami OCTG standard v Spojenom královstve v rámci systému Základných pravidiel, ale ze dohoda obmedzujúca hospodársku sútaz mala tiez samostatný ciel a úcinok protisútaznej povahy na trhu hladkých rúr Spojeného královstva. Je preto nutné poznamenat, ze Komisia predlozila odôvodnenie na pozadovanom právnom základe vzhladom na cast jej odôvodnenia týkajúcu sa hranice medzi dvoma poruseniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 239 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze spolocnost Corus nebola viac vnútrostátnym výrobcom rúrok OCTG standard, pretoze kupovala hladké rúry od iných európskych výrobcov, dokumenty spolocnosti Vallourec objasnujú, ze ich autor p. Verluca bol optimistickejsí, pokial islo o moznost prispôsobit japonských výrobcov Základným pravidlám, ak by spolocnost Corus súhlasila s nákupom hladkých rúr vyrobených v Spolocenstve, ako keby bola dovázala hladké rúry z iných kontinentov. Preto odvtedy, co sa spolocnost Corus rozhodla zatvorit jej továren závitovania v Clydesdale, odporúcané riesenie na ochranu britského trhu, osobitne premena britských hladkých rúr na závitové rúry, zlyhalo, co vsak neznamená, ze vsetky snahy ochránit britský trh pred japonskými výrobcami sa javili ako nemozné, ako sa spolocnost Dalmine domnieva. 240 Na druhej strane je zo spisu zrejmé, ze podla názoru spolocnosti Vallourec bolo nevyhnutné hladat iné riesenie, ktoré by najviac umoznilo zachovat status quo. Riesením, ktoré predostrela na úcel dosiahnut tento ciel, bolo dodávat spolocnosti Corus hladké rúry vyrobené výlucne v Spolocenstve. Je nepodstatné, ci toto riesenie bolo úcinné, kedze z dôkazu je zrejmé, ze jedným z cielov, o ktorý sa usilovali európski výrobcovia podpísaním zmlúv o zásobovaní, bolo udrzanie domáceho postavenia trhu Spojeného královstva napriek japonským výrobcom (pozri bod 213 a nasl, vyssie). 241 Tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze bolo nesprávne zohladnit predaj hladkých rúr spolocnostami Vallourec, Mannesmann a Dalmine spolocnosti Corus v casti "domáci výrobca" v tabulke uvedenej v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia, musí byt z rovnakých dôvodov zamietnuté. Zohladneniu týchto predajov zodpovedá prispôsobenie hladkých rúr vyrobených v Európe a závitovaných rúr spolocnostou Corus a potom spolocnostou TISL (nástupca spolocnosti Vallourec) závitovým rúram vyrobeným v Británii. 242 Navyse analýza Komisie týkajúca sa porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, ako je uvedená v odôvodnení 111 tohto rozhodnutia, nie je dotknutá skutocnostou, ze len niektoré hladké rúry, na ktoré sa vztahovali zmluvy o zásobovaní, boli prerobené na rúrky OCTG standard, zvysok bol urcený na výrobu rúrok OCTG premium. Za predpokladu, ze sa potvrdí, ze urcité mnozstvo týchto hladkých rúr bolo prerobených na rúrky OCTG standard, potom hranica medzi dvoma poruseniami je urcená, a teda zistenie porusenia v clánku 2 napadnutého rozhodnutia podporuje zistenie porusenia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 243 Podla samotnej spolocnosti Dalmine 20 % hladkých rúr dodaných na základe zmluvy o zásobovaní uzavretej medzi nou a spolocnostou Corus bolo urcených na premenu na závitové rúry standard. Clánok 6 písm. b) tejto zmluvy, ako aj zmluvy uzavretej spolocnostou Corus so spolocnostami Vallourec a Mannesmann tak potvrdzuje, ze predaje OCTG standard ("oporné závitové obaly") a OCTG premium ("VAM") boli zohladnené pri výpocte ceny, ktorú mala zaplatit spolocnost Corus za hladké rúry. Tento výpocet dáva zmysel len vtedy, ak by urcité mnozstvo takto dodaných hladkých rúr bolo prerobené na rúrky OCTG standard. 244 Treba uviest, pokial je to relevantné, ze tvrdenie Komisie v prvej vete odôvodnenia 164 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluvy o zásobovaní zakladajúce porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, boli iba prostriedkom na realizovanie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, je prílis siroké, kedze táto realizácia bola cielom druhého porusenia spolu s niekolkými samostatnými, ale spojenými protisútaznými cielmi a úcinkami. Súd prvého stupna v rozsudku JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie (bod 569 a nasi.) uviedol, ze Komisia nedodrzala zásadu rovnakého zaobchádzania tým, ze nezohladnila porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia pri stanovení výsky pokút ulozených európskym výrobcom napriek tomu, ze ciel a úcinky tohto porusenia isli nad rámec ich prispenia k pokracovaniu európsko-japonskej dohody (pozri osobitne bod 571 toho rozsudku). 245 Zatial co nerovnaké zaobchádzanie uvedené v predchádzajúcom bode predstavuje dôvod na znízenie výsky pokút ulozených japonským zalobcom, analytická chyba tohto zaobchádzania nezakladá dôvod na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia alebo clánku 1 v danom konaní. 246 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobné dôvody týkajúce sa relevantného trhu a hranice medzi dvoma poruseniami uvedenými v clánkoch 1 a 2 napadnutého rozhodnutia musia byt zamietnuté. V dôsledku toho návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia nemôze byt akceptovaný. O návrhu na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky 247 Spolocnost Dalmine tvrdí s odkazom na predchádzajúci zalobný dôvod, ze clánok 4 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého jej bola ulozená pokuta vo výske 10,8 milióna eur, a odôvodnenia 156 az 175 napadnutého rozhodnutia majú byt zrusené. Poprípade ziada znízenie výsky pokuty. Kritizuje Komisiu za to, ze nesprávne aplikovala kritériá na stanovenie výsky pokút, osobitne usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([33]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia o stanovení pokút") a oznámenia o spolupráci. 1. O závaznosti porusenia 248 Spolocnost Dalmine popiera tvrdenie Komisie týkajúce sa závaznosti porusenia. O definícii relevantného trhu a úcinky porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 249 Spolocnost Dalmine namieta, ze pri urcení závaznosti porusenia Komisia vôbec nebrala do úvahy jeho úcinky, ako to predpisujú usmernenia o stanovení pokút (bod 1 A). Komisia svoje vysetrovanie neobmedzila na relevantný trh, ako o to bola poziadaná. 250 Relevantným trhom výrobkov je trh s rúrkami OCTG standard a produktovodmi. Komisia uviedla, ze geografickým trhom s rúrkami OCTG standard je svetový trh a geografickým trhom s produktovodmi je "prinajmensom európsky trh" (odôvodnenie 35 a 36 napadnutého rozhodnutia). Predsa sa vsak rozhodla ignorovat túto definíciu relevantného trhu a vo svojom tvrdení týkajúcom sa závaznosti porusenia brala ohlad len na predaje relevantných výrobkov na trhu Spolocenstva. 251 Pri rúrkach OCTG standard sa mala Komisia odvolávat na svetový trh. Potom by dospela k záveru, ze predaj dosiahnutý adresátmi napadnutého rozhodnutia predstavovali spolu 13,5 % relevantného trhu, a predaj dosiahnutý na európskom trhu predstavovali 0,75 % relevantného trhu. 252 Pokial ide o produktovody "projekt", obmedzenie relevantného geografického trhu na Európu neoprávnuje, podla spolocnosti Dalmine, obmedzit túto oblast na Spolocenstvo. Komisia do ohodnotenia úcinkov dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz zakladajúcom porusenie mala zahrnút nórsku offshore oblast. 253 Navyse spolocnost Dalmine nesúhlasí so závermi Komisie, ze Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené královstvo povazovala za najväcsích spotrebitelov relevantných výrobkov v Spolocenstve (odôvodnenie 161 napadnutého rozhodnutia). Relevantný geografický trh pre obidva druhy výrobkov je ovela sirsí ako len územie Spolocenstva. 254 Spolocnost Dalmine na záver tvrdí, ze Základné pravidlá respektovania domácich trhov prijaté v rámci Európsko-japonského klubu mali vo vseobecnosti len nepatrný úcinok na predaje OCTG na jej vnútrostátnom trhu, v Taliansku. Pokial ide o produktovody "projekt", kedze Komisia neurcila, ci zvárané rúry mohli nahradit bezsvíkové rúry, nie je mozné urcit skutocný úcinok zmluvy. 255 Komisia vo svojej odpovedi na tieto body uvádza, ze výsku pokuty stanovila v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 17. Základná výska bola stanovená na základe závaznosti a trvania porusenia. 256 Rúrky, ktoré sú predmetom porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, predstavujú len cast rúrok urcených pre naftársky a plynárenský priemysel. Rúrky OCTG standard a produktovody "projekt" predané adresátmi napadnutého rozhodnutia v rámci Spolocenstva predstavovali 19 % spotreby rúrok OCTG a produktovodov v Spolocenstve, zatial co viac ako 50 % spotreby bolo uspokojených rúrkami OCTG a produktovodmi, ktoré neboli pokryté zmluvou, a viac nez 21 % spotreby bolo uspokojených dovozom z tretích krajín iných nez Japonsko. 257 Komisia dalej uvádza, ze uznala obmedzený dosah porusenia na trh. Aj ked svoju analýzu sústredila na trh Spolocenstva, nie je to v rozpore s geografickou definíciou OCTG trhu (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie Súdom prvého stupna 258 Na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je Komisia oprávnená ulozit pokutu od 1000 eur do 1000000 eur alebo viac, ale nepresahujúcu 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia. Na stanovenie pokuty v rámci týchto hraníc uvedené ustanovenie urcuje zobrat do úvahy závaznost a trvanie porusenia. 259 Ani nariadenie c. 17, ani ustálená judikatúra a ani usmernenia o stanovení pokút nepredpokladajú, ze pokuty musia byt stanovené priamo podla velkosti dotknutého trhu, tento faktor je len jedným z viacerých. V skutocnosti v súlade s nariadením c. 17, ako ho vykladá ustálená judikatúra, pokuta ulozená podniku z titulu porusenia predpisov v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu, zhodnotená z celkového pohladu, berúc do úvahy najmä závaznost porusenia predpisov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, [34]T-83/91, Zb. s. II-755, bod 240, a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [35]T-229/94 Zb. s. II-1689, bod 127). Ako potvrdil Súdny dvor v bode 120 svojho rozsudku zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, [36]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, na posúdenie závaznosti porusenia je nevyhnutné brat ohlad na velký pocet prvkov, ktorých charakter a dôlezitost sa mení podla daného typu porusenia a jeho osobitných okolností (pozri tiez obdobne uz citovaný rozsudok Deutsche Bahn/Komisia, bod 127). 260 Okrem toho treba poznamenat, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia výslovne neodvolávala na usmernenia o stanovení pokút, napriek tomu pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobcovi uplatnila metódu stanovenia, ktorú si sama v usmerneniach o stanovení pokút ulozila. 261 Komisia pri stanovení výsky pokuty disponuje volnou úvahou (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [37]T-150/89, Zb. s. II-1165 bod 59, a analogicky Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, bod 127), je potrebné skonstatovat, ze nemôze upustit od pravidiel, ktoré si sama urcila (pozri rozsudok Hercules Chemicals, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 53, potvrdený na základe odvolania rozsudkom Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemical/Komisia, [38]C-51/92 P, Zb. s. I-4235, a v nom citovaná judikatúra). Komisia preto musí nevyhnutne zobrat do úvahy pojmy z usmernení o stanovení pokút, osobitne tie, ktoré sú uvedené ako povinné. Rozsah volnej úvahy Komisie a jej obmedzenia v ziadnom prípade nie sú na úkor výkonu neobmedzenej právomoci judikatúry Spolocenstva. 262 Bod 1 A usmernení o stanovení pokút uvádza, ze "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu [geografického trhu -- neoficiálny preklad]". V odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze zobrala do úvahy tieto tri kritériá na urcenie závaznosti porusenia predpisov. 263 Na podlozenie záveru o "velmi závaznom" porusení predpisov uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa Komisia v odôvodnení 161 tohto rozhodnutia oprela hlavne o správanie vsetkých podnikov, ktoré bolo v rozpore s hospodárskou sútazou. V tomto ohlade sa Komisia odvolávala na povahu dohody o rozdelení trhu, ktorá je znacne v rozpore s hospodárskou sútazou a poskodzuje riadne fungovanie vnútorného trhu, na vedomý nezákonný charakter porusenia predpisov a rovnako na tajnú a institucionalizovanú povahu systému, ktorý slúzil na obmedzenie hospodárskej sútaze. V tom istom odôvodnení Komisia zobrala do úvahy aj skutocnost, ze "styri dotknuté clenské státy predstavovali väcsinu v spotrebe bezsvíkových [rúr] OCTG a [produktovodov] v Spolocenstve, a teda islo o rozsiahly geografický trh". 264 V odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia Komisia naproti tomu skonstatovala, ze "osobitný dosah na trh bol obmedzený", kedze dva speciálne výrobky, ktoré pokrývali tento trh, rúrky OCTG standard a produktovody "projekt" predstavovali len 19 % spotreby bezsvíkových OCTG a produktovodov v rámci Spolocenstva a ze zvárané rúry mohli z dôvodu technologického pokroku v ich výrobe pokryt cast dopytu po bezsvíkových rúrach. 265 Rovnako v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia po klasifikovaní tohto porusenia na základe faktorov vymenovaných v odôvodnení 161 ako "velmi vázne", zobrala Komisia do úvahy relatívne obmedzené mnozstvo predaja daných výrobkov adresátmi napadnutého rozhodnutia v styroch clenských státoch (rocne 73 miliónov eur). Tento odkaz na velkost dotknutého trhu zodpovedá zhodnoteniu obmedzeného dosahu porusenia na trh, ktoré je uvedené v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa teda rozhodla ulozit pokutu podla závaznosti len vo výske 10 miliónov eur. Usmernenia o stanovení pokút vsak stanovujú za porusenie spadajúce do tejto kategórie v princípe sumu "nad 20 miliónov [eur]". 266 Je nutné zistit, ci vo svetle kritiky uvedenej spolocnostou Dalmine je vyssie spomínaný postoj Komisie zákonný. 267 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa relevantných trhov, odôvodnenia 35 a 36 napadnutého rozhodnutia predstavujú definíciu geografických trhov tak, ako by boli normálne existovali, keby neexistovali nezákonné dohody, ktorých predmet alebo úcinok ich umelo rozdelil. Po dalsie, z napadnutého rozhodnutia ako celku, osobitne z odôvodnení 53 az 77, je zrejmé, ze správanie japonských a európskych výrobcov na ich domácich trhoch alebo v niektorých prípadoch na trhoch urcitých castí sveta bolo urcované na základe osobitných pravidiel, ktoré sa menili z jedného trhu na iný a ktoré boli výsledkom obchodných rokovaní v rámci Európsko-japonského klubu. 268 Tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa malého percenta vo svete a na európskych trhoch s rúrkami OCTG standard a produktovodami "projekt", predstavujúce predaj týchto výrobkov ôsmimi adresátmi napadnutého rozhodnutia, musia byt zamietnuté ako irelevantné. Je pravdou, ze predmetom a v urcitých prípadoch aj úcinkom porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bolo vylúcit kazdého adresáta z domácich trhov ostatných podnikov vrátane trhu styroch najväcsích clenských státov Európskeho spolocenstva v oblasti spotreby ocelových rúr, ktoré zalozilo "velmi vázne" porusenie podla ohodnotenia urobeného v napadnutom rozhodnutí. 269 Tvrdenie spolocnosti Dalmine týkajúce sa malého mnozstva predaja rúrok OCTG standard a velkej rozlohy, na ktorej si zvárané rúry konkurovali s produktovodami "projekt" na jej vlastnom domácom trhu, je irelevantné, kedze jej úcast na dohode o rozdelení trhu vyplýva z jej záväzku nepredávat výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí na iných trhoch. Preto, aj keby okolnosti na ktoré sa odvoláva, boli dostatocne právne preukázané, neovplyvnili by rozhodnutie Komisie týkajúce sa závaznosti porusenia, ktorého sa spolocnost Dalmine dopustila. 270 Navyse je potrebné poznamenat, ze skutocnost, na ktorú sa spolocnost Dalmine odvoláva, ze porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa týka iba dvoch specifických výrobkov, osobitne rúrok OCTG standard a produktovodov "projekt", a nie vsetkých rúrok OCTG a vsetkých produktovodov, bola Komisiou výslovne uvedená v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia, ako skutocnost, ktorá obmedzila urcitý dosah porusenia na trh (pozri bod 264 vyssie). Podobne v tom istom odôvodnení Komisia odkazuje na stále väcsiu a väcsiu sútaz zváraných rúr (pozri tiez bod 264 vyssie). Je preto nutné uviest, ze Komisia brala ohlad na tieto skutocnosti uz v jej tvrdení týkajúcom sa závaznosti porusenia v napadnutom rozhodnutí. 271 Vzhladom na vyssie spomenuté je potrebné uviest, ze znízenie sumy stanovenej pokuty podla závaznosti o 50 % z minimálnej sumy, ktorá sa obycajne uvádza pri "velmi váznom" porusení, odráza adekvátnym spôsobom obmedzený dosah porusenia na trh v danom prípade. 272 V tejto súvislosti treba rovnako pripomenút, ze v oblasti hospodárskej sútaze majú mat pokuty odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle bod 1 A stvrtý odsek usmernení o stanovení pokút). Berúc do úvahy podla odôvodnenia 165 napadnutého rozhodnutia velkost podnikov, ktorým bolo dorucené napadnuté rozhodnutie (pozri tiez bod 281 a nasl, nizsie), podstatne vyssie znízenie sumy stanovenej podla závaznosti porusenia by mohlo pokutu pripravit o jej odstrasujúci úcinok. O posúdení jednotlivého správania sa a nerozlisovanie medzi podnikmi na základe ich velkosti Tvrdenia úcastníkov konania 273 Spolocnost Dalmine kritizuje Komisiu za to, ze nebrala do úvahy jednotlivé správanie a velkost kazdého dotknutého podniku. Na základe usmernení o stanovení pokút je Komisia pri stanovení výsky pokuty povinná zohladnovat tieto skutocnosti. 274 Spolocnost Dalmine trvá na tom, ze jej postavenie na trhu nie je významné. Rúrky OCTG standard predstavovali iba 7,3 % jej celkového predaja v období medzi rokmi 1990 a 1995. Pokial ide o produktovody "projekt", nemohla Komisia dospiet ku konecnému záveru, kedze nezohladnila úcinky predaja zváraných rúr a rúrok na trhoch s ocelovými rúrami a rúrkami. Spolocnost Dalmine navyse riadne nevykonávala dohody narúsajúce hospodársku sútaz, z ktorej je obvinovaná, a namiesto toho si udrziavala urcitú slobodu v rámci Európsko-japonského klubu, kedze nadalej predávala rúrky OCTG a produktovody v Európe, aj inde. 275 Navyse spolocnost Dalmine namieta, ze pri stanovení výsky pokuty Komisia neprihliadala na velkost a obrat dotknutých podnikov na relevantnom trhu. Spravodlivost a zásada proporcionality predpisujú, ze so spolocnostami sa nezaobchádza rovnako, ale ze ich správanie je sankcionované na základe ich jednotlivej úlohy a úcinku ich úcasti na porusení na trhu. 276 Spolocnost Dalmine tvrdí, ze bola nespravodlivo potrestaná, kedze bola jedným z najmensích zo vsetkých adresátov napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasí s ráznym tvrdením Komisie, ktoré v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "vsetky spolocnosti, ktorých sa dané rozhodnutie týka, sú velkými spolocnostami. Nie je preto potrebné robit rozdiel medzi prijatými sumami". Jej obchodovanie bolo obmedzené na výrobu urcitých druhov ocelových rúr a rúrok, a preto ju nemozno porovnávat so spolocnostami, ktorých obchody sú ovela sirsie a ktorých obrat je ovela vyssí. 277 Komisia uvádza, ze spolocnost Dalmine sa zúcastnila na dohode o respektovaní domácich trhov, ktorá zalozila velmi vázne porusenie clánku 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze spolocnost Dalmine nepopierala skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí. Spolocnost Dalmine sa takisto zúcastnila porusenia clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Skutocnost, ze mohla nejakým spôsobom konat viac nezávisle nez ostatní clenovia dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz, nie je samo osebe polahcujúcou okolnostou (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, [39]T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 142). V kazdom prípade tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze v rámci Európsko-japonského klubu si zachovala urcitú nezávislost, je irelevantné a je v rozpore s jej skutocným monopolom na talianskom trhu, jej aktívnou úcastou na rozhovoroch týkajúcich sa kúpy obchodov spolocnosti Corus, a nakoniec zmluvou, ktorú uzavrela so spolocnostou Corus na základe Základných pravidiel týkajúcich sa respektovania domácich trhov dohodnutých v rámci Európsko-japonského klubu. 278 Tak ako Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze osem podnikov, ktorým bolo rozhodnutie adresované, boli velkými spolocnostami a spôsobili pomerne malý celkový dosah porusenia na trhoch, tvrdenie spolocnosti Dalmine nepostacuje na preukázanie, ze Komisia v danom prípade neaplikovaním bodu 1 A siesty odsek usmernení o stanovení pokút prekrocila hranice svojej diskrecnej právomoci. 279 V odpovedi na tieto tvrdenia Komisia uvádza, ze obrat spolocnosti Dalmine za rok 1998 predstavoval 669 miliónov eur (odôvodnenie 17 napadnutého rozhodnutia). Je teda velkým podnikom. Skutocnost, ze nie je tak velkým podnikom ako ostatní adresáti napadnutého rozhodnutia, neznamená, ze je oprávnená na znízenie jej pokuty. Posúdenie Súdom prvého stupna 280 Najskôr treba uviest, ze odkaz na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na 10 % hranicu svetového obratu je dôlezitý výlucne pre stanovenie hornej hranice pokuty, ktorú Komisia môze ulozit (pozri prvý odsek usmernení o stanovení pokút a rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, bod 119), a neznamená, ze musí existovat vztah primeranosti medzi velkostou kazdého podniku a sumou pokuty, ktorá mu bola ulozená. 281 Na druhej strane, bod 1 A siesty odsek usmernení o stanovení pokút, ktorý sa uplatnuje v danom prípade (pozri bod 272 vyssie), stanovuje, ze Komisia môze "v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií [porusení], aby sa zohladnila specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [na hospodársku sútaz -- neoficiálny preklad]". Podla uvedeného odseku je tento prístup primeraný "predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov". 282 Napriek tomu z pozívania výrazu "v niektorých prípadoch" a z pojmu "predovsetkým" v usmernení o stanovení pokút vyplýva, ze zvázenie podla jednotlivej velkosti podnikov nie je systematickým postupom pri výpocte, podla ktorého je Komisia povinná postupovat, ale moznostou, ktorú môze vo vhodných prípadoch pouzit. Je ustálenou judikatúrou, ze Komisia disponuje diskrecnou právomocou, ktorá jej dáva moznost pri stanovení pokuty, ktorú zamýsla ulozit, zobrat do úvahy niektoré prvky najmä podla okolností daného prípadu (pozri blizsie uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, [40]C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudky Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Fernere Nord/Komisia, [41]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 32 a 33; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [42]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 465, rovnako pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, [43]T-309/94, Zb. s. II-1007, bod 68). 283 Vzhladom na znenie siesteho odseku bodu 1 A vyssie uvedených usmernení o stanovení pokút treba skonstatovat, ze Komisia si ponechala urcitý rozsah volnej úvahy vo vztahu k moznosti zvázit výsku pokuty podla velkosti kazdého podniku. Rovnako Komisia nie je v prípade udelenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia predpisov, povinná sa ubezpecit, ze konecná suma pokút, pokial ide o ich celkový obrat, odráza rozdiel medzi dotknutými podnikmi (pozri v tomto zmysle, aj ked sú predmetom odvolania, rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [44]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 278, a z 19. marca 2003 CMA CGM a i./Komisia, [45]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 385). 284 V danom prípade, Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze vsetky podniky, ktorým bolo dorucené napadnuté rozhodnutie, boli velkými podnikmi, takze z tohto titulu netreba robit rozdiel medzi uvedenými sumami pri ukladaní pokút. Spolocnost Dalmine popiera toto tvrdenie a upozornenie na to, ze je jedným z najmensích podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované, jej obrat v roku 1998 bol len 667 miliónov eur. V skutocnosti rozdiel v celkovom obrate vsetkých výrobkov medzi spolocnostou Dalmine a najväcsím dotknutým podnikom Nippon, ktorého obrat za rok 1998 bol 13489 miliónov eur, je podstatný. 285 Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu zdôraznuje bez toho, aby to spolocnost Dalmine poprela, ze spolocnost Dalmine nie je malým alebo stredným podnikom. V skutocnosti odporúcanie Komisie 96/280/ES z 3. apríla 1996 týkajúce sa definície malých a stredne velkých podnikov ([46]Ú. v. ES L 107, s. 4) uplatnitelné v case prijatia napadnutého rozhodnutia uvádza, inter alia, ze tieto podniky musia mat menej ako 250 zamestnancov a ich rocný obrat nesmie presahovat 40 miliónov eur alebo celková súvaha nesmie presahovat 27 miliónov eur. V odporúcaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúceho sa najmensích, malých a stredných podnikov ([47]Ú. v. ES L 124, s. 36) boli tieto dve posledné hranice zvýsené na 50 miliónov eur, prípadne 43 miliónov eur. 286 Súd prvého stupna nemá ziadne údaje o pocte zamestnancov spolocnosti Dalmine, ani celkovú súvahu, obrat spolocnosti Dalmine za rok 1998 bol vsak 10-násobne vyssí, nez je dolná hranica odporúcaní Komisie týkajúcich sa tohto kritéria. Preto na základe informácií poskytnutých Súdu prvého stupna je nutné skonstatovat, ze Komisia nepochybila v urcení v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia, ze vsetky podniky, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované, boli velké. 287 Je potrebné uviest, ze suma pokuty ulozená spolocnosti Dalmine napadnutým rozhodnutím, konkrétne 10,8 milióna eur, predstavuje iba okolo 1,62 % jej celosvetového obratu v roku 1998, ktorý predstavoval 667 miliónov eur. Výska tejto pokuty bez znízenia na základe jej spolupráce by bola 13,5 milióna eur, alebo menej ako 2 % tejto sumy. Tieto císla sú podstatne pod desatpercentnou hranicou uvedenou vyssie. 288 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze dosah jej správania na trh bol minimálny, pretoze jej pozícia na trhu bola slabá, je potrebné znova pripomenút, ze tvrdenie spolocnosti Dalmine týkajúce sa malého mnozstva predaja rúrok OCTG standard a velkej rozlohy, na ktorej si zvárané rúry konkurovali s produktovodami "projekt" na jej vlastnom domácom trhu je irelevantné, kedze jej úcast na porusení spocívajúca v dohode o rozdelení trhu vyplýva z jej záväzku nepredávat relevantné výrobky na iných trhoch (pozri bod 269 vyssie). Preto, aj keby skutocnosti, na ktoré sa odvoláva boli dostatocne právne preukázané, nemôzu spochybnit záver Komisie týkajúci sa závaznosti porusenia, ktorého sa spolocnost Dalmine dopustila. 289 V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze kazdý výrobca si dal rovnaký záväzok, a to nepredávat rúrky OCTG standard a produktovody na domácom trhu iného clena Európsko-japonského klubu. Ako je uvedené v bode 263 vyssie, Komisia sa pri urcení porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako "velmi závazného" odvolávala na osobitnú protisútaznú povahu tohto podniku. 290 Pretoze spolocnost Dalmine je jediným talianskym clenom Európsko-japonského klubu, treba skonstatovat, ze jej úcast na tejto dohode stacila na to, aby sa jej územné pole pôsobnosti rozsírilo na územie clenského státu Spolocenstva. Preto treba poznamenat, ze jej úcast na porusení mala znacný dosah na trh Spolocenstva. Táto skutocnost je na úcely urcenia osobitného dosahu úcasti spolocnosti Dalmine na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia na trhy s výrobkami uvedenými v danom clánku ovela podstatnejsia, nez len porovnanie celkového obratu kazdého podniku. 291 Pokial ide o údajnú nezávislost spolocnosti Dalmine v rámci Európsko-japonského klubu, skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na praktikách týkajúcich sa rozdelení trhov je preukázaná, sa nesprával na trhu v súlade s tým, na com sa dohodol so svojimi konkurentmi, nevyhnutne nevytvára skutocnost, na ktorú by sa malo pri urcení výsky pokuty prihliadat ako na polahcujúcu okolnost (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 142). Podnik, ktorý napriek dohode s jeho konkurentmi uskutocnuje viac menej nezávislú politiku na trhu, sa jednoducho môze snazit vyuzit dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz na svoj vlastný prospech. 292 Druhý odsek bodu 3 usmernení o stanovení pokút treba preto vylozit v tom zmysle, ze Komisia je povinná uznat, ze neuplatnenie dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz zakladá existenciu polahcujúcej okolnosti len vtedy, ked podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnost, môze preukázat, ze sa jasne a jednoznacne postavil proti uskutocneniu dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz narusením jej samotného fungovania a ze nevyvolával dojem dodrziavania dohody a tým podnecoval iné podniky na uplatnenie predmetnej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na praktikách týkajúcich sa rozdelenia trhu so svojimi konkurentmi je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, nevyhnutne nevytvára skutocnost, na ktorú by sa malo pri urcení výsky pokuty prihliadat ako na polahcujúcu okolnost (SCA Holding/Komisia, citovaný v bode 277 vyssie, bod 142). 293 Ako to zdôraznil Súdny dvor vo svojom rozsudku Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie (bod 1389), podniku, ktorý sa nedistancuje od výsledkov schôdze, na ktorej sa zúcastnil, zostáva v zásade "plná zodpovednost za úcast na dohode alebo obmedzení hospodárskej sútaze". Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli vyzit dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz, a potom tazit zo znízenia pokuty z dôvodu, ze mali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, pricom ich postoj podnecoval ostatné podniky k este skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi. 294 Podobne, pokial ide o tvrdenie, ze spolocnost Dalmine zohrávala v dohode obmedzujúcej hospodársku sútaz pasívnu úlohu a ze takýmto jej správaním sa zalozila na základe prvého odseku bodu 3 usmernení o stanovení pokút, polahcujúcu okolnost, spolocnost Dalmine nepopiera úcast na stretnutiach v Európsko-japonskom klube. Ako uz bolo spomenuté vyssie vo veci zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia a v rozsudku JFE Engineering a i./Komisia; uz citovaný v bode 111 vyssie, takéto respektovanie domácich trhov bolo jednou z otázok prejednávaných na týchto stretnutiach. 295 V danom prípade spolocnost Dalmine dokonca ani nenamieta, ze jej úcast na stretnutiach v Európsko-japonskom klube bola zriedkavejsia nez úcast iných clenov tohto klubu, co ju na základe ustálenej judikatúry môze oprávnit na znízenie pokuty v jej prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, [48]T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 264). Nepredlozila ani ziadne osobitné okolnosti alebo dôkazy, ktoré by preukázali, ze jej prístup na daných stretnutiach bol cisto pasívny alebo "follow-my-leader". Naproti tomu, ako je vyssie uvedené v bode 290, taliansky trh bol zaclenený do dohody o rozdelení trhu len z dôvodu clenstva spolocnosti Dalmine v Európsko-japonskom klube. Za týchto okolností nemozno kritizovat Komisiu za to, ze spolocnosti Dalmine neznízila na základe prvého odseku bodu 3 usmernení o stanovení pokút pokutu. 296 Preto, aj keby v danom prípade bolo preukázané, ze spolocnost Dalmine uskutocnila len obmedzené mnozstvo obchodov na iných trhoch Spolocenstva, ktoré sú dotknuté porusením, táto skutocnost by nepostacovala na spochybnenie jej zodpovednosti v danom prípade, kedze svojou úcastou na stretnutiach v Európsko-japonskom klube v podstate dodrziavala alebo aspon presviedcala ostatných úcastníkov, ze dodrziavala ustanovenia dohody o obmedzení hospodárskej sútaze prijatej na týchto stretnutiach. Zo spisu, osobitne z císel uvedených v tabulke v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze rozdelenie trhu predpokladané dohodou o obmedzení hospodárskej sútaze bolo uskutocnené aspon v urcitom rozsahu, a ze dohoda o obmedzení hospodárskej sútaze mala nutne skutocný dosah na podmienky sútaze na trhoch Spolocenstva. 297 Na základe vyssie uvedeného bolo za daných okolností pre Komisiu primerané stanovit rovnakú výsku ulozenej pokuty podla závaznosti vsetkým podnikom, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované. V kazdom prípade Komisia v tomto ohlade neporusila ani zásadu rovnakého zaobchádzania. 298 Berúc ohlad na vsetky tieto argumenty a okolnosti uvedené vyssie, Súd pri výkone svojej úplnej právomoci nevidí dôvod na zmenu výsky pokuty na základe rozdielnej situácie alebo velkosti medzi podnikmi, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované. 2. O trvaní porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 299 Spolocnost Dalmine namieta posúdenie Komisie týkajúce sa trvania porusenia. Hoci sa Európsko-japonský klub stretol po prvýkrát v roku 1977, porusenie nemohlo zacat do 1. januára 1991 z dôvodu samoobmedzujúcich dohôd vývozu uzatvorených medzi Komisiou a japonskými orgánmi (odôvodnenie 108 napadnutého rozhodnutia). Spolocnost Dalmine namieta, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí prehliadla skutocnost, ze 28. decembra 1989 Komisia a japonská vláda predlzili tieto samoobmedzujúce dohody do 31. decembra 1990. 300 Spolocnost Dalmine dalej tvrdí, ze obdobie porusenia skoncilo koncom roku 1994, po tom, co Komisia vykonala jej prvé vysetrovania v decembri 1994. Trvá na tom, ze s japonskými výrobcami sa odvtedy nestretla. 301 V kazdom prípade by chyby v administratívnom konaní znemoznili zistit porusenie proti zalobcovi po vysetrovaniach uskutocnených 1. a 2. decembra 1994. 302 Z toho dôvodu trvanie porusenia pripisovaného spolocnosti Dalmine by malo byt skrátené na menej ako styri roky, t. j. na obdobie od 1. januára 1991 do 2. decembra 1994. Na základe usmernení o stanovení pokút má porusenie strednodobé trvanie, co môze viest k zvýseniu o 10 % rocne alebo o 30 % celkovo. Spolocnost Dalmine preto ziada Súd, aby preskúmal výsku jej ulozenej pokuty. 303 Komisia uvádza, ze na základe usmernení o stanovení pokút v prípade porusení od jedného do piatich rokov (uvedené ako "strednodobé" trvanie) môze zvýsit základnú výsku az do 50 %. Pokial ide o zaciatok daného porusenia, uvádza len, ze trvalo od roku 1990 vrátane. 304 Pokial ide o skoncenie porusenia, Komisia tvrdí, ze pán Verluca vo svojom vyhlásení zo 17. septembra 1996 uznal, ze stretnutia s japonskými spolocnostami sa skoncili viac nez rok predtým (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia). Kedze sa vysetrovania uskutocnili v decembri 1994, Komisia správne uviedla, ze trvanie porusenia zo strany spolocnosti Dalmine bolo minimálne pät rokov, a to od roku 1990 do 1994 vrátane. Posúdenie Súdom prvého stupna 305 V odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze mohla vziat do úvahy existenciu porusenia od roku 1977, ale rozhodla sa tak neurobit z dôvodu samoobmedzujúcich zmlúv. V clánku 1 napadnutého rozhodnutia tak Komisia urcila existenciu porusenia az od roku 1990. Tento postup predstavuje ústupok Komisie urobený v prospech adresátov napadnutého rozhodnutia. 306 Ziadny z úcastníkov konania netvrdil pred Súdom prvého stupna, ze v tejto veci treba spochybnit uvedený ústupok. Na základe toho v rámci tohto konania sa nebude skúmat zákonnost alebo vhodnost uvedeného ústupku, ale jedine to, ci Komisia tým, ze ho výslovne uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ho v danom prípade aj správne uplatnila. Kedze dôkazné bremeno, pokial ide o existenciu porusenia, prislúcha Komisii, v tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia musí predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy na vyvolanie jasného presvedcenia o tom, ze doslo k poruseniu predpisov (rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, [49]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20; z 31. marca 1993, Ahlström Osakeytiö a i./Komisia, nazývaný "Celulóza II", [50]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127, a rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, [51]T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, body 193 az 195, 198 az 202, 205 az 210, 220 az 232, 249 az 250 a 322 az 328, a zo 6. júla 2000 Volkswagen/Komisia, [52]T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72). 307 Ústupok uvedený vyssie vytvára z údajného skoncenia samoobmedzujúcich zmlúv rozhodujúce kritérium na posúdenie, ci existencia porusenia sa mala vztahovat na rok 1990. Kedze predmetné dohody boli uzatvorené na medzinárodnej úrovni, medzi japonskou vládou zastúpenou japonským ministerstvom medzinárodného obchodu a priemyslu a Spolocenstvom zastúpeným Komisiou, treba skonstatovat, ze Komisia mala v súlade zo zásadou správneho úradného postupu uchovat dokumentáciu potvrdzujúcu dátum skoncenia platnosti uvedených dohôd. Mala byt preto schopná predlozit túto dokumentáciu Súdu prvého stupna. Napriek tomu Komisia Súdu prvého stupna tvrdila, ze hladala vo svojich archívoch túto dokumentáciu, ale nebola schopná predlozit dokumenty potvrdzujúce dátum skoncenia platnosti týchto zmlúv. 308 Hoci zalobca nemôze vo vseobecnosti preniest dôkazné bremeno na zalovaného, odvolávajúc sa na okolností, ktoré nie je schopný preukázat, v danom prípade sa institút dôkazného bremena neuplatní v prospech Komisie, pokial ide o dátum skoncenia medzinárodných zmlúv, ktoré uzatvorila. Nevysvetlitelná neschopnost Komisie predlozit dôkazy týkajúcich sa okolností, ktoré sa jej priamo dotýkajú, zbavuje Súd prvého stupna moznosti rozhodnút so znalostou veci, pokial ide o dátum uvedených zmlúv. Bolo by v rozpore so zásadou správneho úradného postupu súdov, keby následky tejto neschopnosti Komisie znásali podniky, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované a ktoré na rozdiel od Komisie neboli povinné chýbajúci dôkaz predlozit. 309 Za týchto podmienok treba výnimocne skonstatovat, ze prislúchalo Komisii predlozit dôkaz tohto ukoncenia zmlúv. Treba poznamenat, ze Komisia nepredlozila dôkaz o dátume skoncenia samoobmedzujúcich dohôd, a to ani v napadnutom rozhodnutí, ani pred Súdom prvého stupna. 310 V kazdom prípade japonskí výrobcovia predlozili dôkaz, ktorý potvrdzuje predlzenie samoobmedzujúcich dohôd do 31. decembra 1990 minimálne z japonskej strany, co podporuje tvrdenie zalobcu v tomto konaní (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 345). Súd prvého stupna môze z úradnej moci v spojených veciach, kde vsetci úcastníci majú prílezitost sa oboznámit s celým spisom, zobrat do úvahy dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v spisoch spojených vecí (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 1990, Nefarma a Bond van Groothandelaren in het Farmaceutische Bedrijf/Komisia, [53]T-113/89, Zb. s. II-797, bod 1, a Prodifarma a i./Komisia, [54]T-116/89, Zb. s. II-843, bod 1). V danom prípade má Súd prvého stupna rozhodnút v rámci vecí spojených na úcely ústnej casti konania, ktorých predmetom je rovnaké rozhodnutie o porusení predpisov a v ktorom vsetci úcastníci navrhovali zmenu výsky ulozených pokút, ktoré mali zaplatit. Súd prvého stupna sa v danej veci formálne oboznámil s dôkazmi, ktoré predlozili styria japonskí zalobcovia. 311 Spolocnost Dalmine ziada Súd prvého stupna, aby nielenze zrusil napadnuté rozhodnutie, pokial ide o trvanie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ale okrem iného, aby v súlade s clánkom 229 ES a na základe clánku 17 nariadenia c. 17 vzhladom na skrátenú dlzku trvania porusenia v rámci svojej plnej súdnej právomoci znízil jej ulozenú pokutu. Ked Súd prvého stupna upravujúc výsku ulozenej pokuty mení napadnutý akt v dôsledku tejto plnej súdnej právomoci, musí zohladnit vsetky podstatné skutkové okolnosti (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 692). Za týchto podmienok a kedze vsetci zalobcovia napádajú skutocnost, ze Komisia zistila porusenie od 1. januára 1990, by nebolo vhodné, aby za okolností daného prípadu Súd prvého stupna preskúmal oddelene situáciu kazdé zalobcu, obmedziac sa len na tie skutocnosti, ktoré zalobcovia pri obhajobe veci zdôraznili, pricom opomenuli zohladnit tie skutocnosti, na ktoré sa ostatní zalobcovia alebo Komisia mohli odvolávat. 312 Navyse, ani spolocnost Dalmine, a fortiori, ani Komisia netvrdili, ze samoobmedzujúce dohody boli este v roku 1991 v platnosti 313 Za týchto podmienok na úcely tohto konania Súd urcil, ze samoobmedzujúce dohody, ktoré uzatvorila Komisia a japonské orgány, zostali v platnosti pocas roku 1990. 314 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vzhladom na ústupok, ktorý urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí, trvanie porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa musí skrátit o jeden rok. Rovnako clánok 1 napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit v rozsahu, v akom urcuje, ze porusenie, ktoré sa vytýka spolocnosti Dalmine, existovalo pred 1. januárom 1991. 315 Pokial ide o dátum skoncenia porusenia, treba zdôraznit, ze na pojednávaní uviedla Komisia v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna, ze v napadnutom rozhodnutí sa rok 1995 na úcely výpoctu výsky pokuty nebral do úvahy. Spolocnost Dalmine potom uviedla, ze tento výklad napadnutého rozhodnutia prijala. 316 Preto jediná prerokúvaná otázka medzi úcastníkmi v danom konaní sa týka otázky, ci Komisia bola oprávnená urcit, ze porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia pokracovalo po dátume vysetrovaní, t. j. 1. a 2. decembra 1994. V bode 112 vyssie je uvedené, ze tvrdenie spolocnosti Dalmine týkajúce sa porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia je irelevantné, kedze toto porusenie pokracovalo iba okolo 30 dní po týchto vysetrovaniach. V kazdom prípade, aj keby boli tvrdenia spolocnosti Dalmine v tomto ohlade riadne zistené, nebolo by vzhladom na takúto bezvýznamnú zmenu v trvaní, potrebné zmenit výsku jej pokuty. 317 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze trvanie porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia je styri roky, a to od 1. januára 1991 do 1. januára 1995. Na základe toho sa musí vzhladom na túto skutocnost výska pokuty ulozenej spolocnosti Dalmine znízit. 3. O nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 318 Spolocnost Dalmine vytýka Komisii, ze nevzala do úvahy urcité polahcujúce okolností, ktoré odôvodnovali znízenie pokuty. Uznala, ze ako na polahcujúcu okolnost prihliadala Komisia na krízu v hutníckom priemysle a z tohto dôvodu znízila pokutu o 10 %. Napriek tomu spolocnost Dalmine tvrdí, ze iné okolnosti by odôvodnili ovela výraznejsie znízenie pokuty. 319 Spolocnost Dalmine sa osobitne odvoláva na jej mensinovú a výhradne pasívnu úlohu v porusení, len niekolko úcinkov porusenia a skutocnost, ze ukoncila porusenie hned po tom, co Komisia zacala svoje vysetrovanie 1. a 2. decembra 1994. Dalej zdôraznuje, ze berúc ohlad na struktúru trhu a sútaz na talianskom trhu a v Spolocenstve ako celku nemôze byt obvinená z úmyselného porusenia. 320 Kedze tieto skutocnosti zostali nepovsimnuté, výska pokuty je tak zretelne neprimeraná úcasti zalobcu na porusení. Základná výska pokuty sa rovná 16 % celkového výnosu z predaja jej relevantných výrobkov v roku 1998 (179,5 milióna ITL) na svetovom trhu, 38 % jej predaja na trhu Spolocenstva a 95 % jej predaja pocas celého trvania porusenia v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a v Spojenom královstve. 321 Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze spolocnost Dalmine skoncila svoje protiprávne konanie po tom, co Komisia zacala vysetrovanie, nie je polahcujúcou okolnostou. Jej vedlajsia úloha a jej údajná nezávislost v rámci dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz sú sotva relevantné. 322 Spolocnost Dalmine nemôze zmensit svoju zodpovednost odvolávajúc sa na ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia. Nikdy sa priamo nedistancovala od dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz a nezohrávala cisto pasívnu úlohu. Naproti tomu, navrhovala, aby výnosy získané zo stiahnutia sa spolocnosti Corus z trhu boli rozdelené "na európskej úrovni". 323 Komisia tvrdí, ze úmyselná povaha porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Dalmine, je nesporná a ze nie je potrebné preukázat, ze si bola vedomá porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Naproti tomu je postacujúce, ze si nebola vedomá toho, ze predmetom správania sa, z ktorého je obvinená, je obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, [55]246/86 Zb. s. 2117, bod 41, a z 1. februára 1978, Miller/Komisia, [56]19/77, Zb. s. 131). Je nepravdepodobné, ze podnik, akým je spolocnost Dalmine, si nebol vedomý najzákladnejsích platných pravidiel zakazujúcich obmedzovanie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle bod 1 A usmernení o stanovení pokút). Posúdenie Súdom prvého stupna 324 Najskôr treba pripomenút, ze v danom prípade Komisia z titulu polahcujúcich okolností spocívajúcich v kríze hutníckeho priemyslu v case skutku znízila pokutu o 10 %. 325 Treba pripomenút, ze pri stanovení pokút musí Komisia postupovat v súlade so svojimi vlastnými usmerneniami o stanovení pokút. V usmerneniach o stanovení pokút je uvedené, ze Komisia musí zobrat do úvahy kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v bode 3. V skutocnosti uvedený bod 3 pod názvom "polahcujúce okolnosti" stanovuje, ze "základná ciastka bude znízená tam, kde existujú polahcujúce okolnosti, ako napr". Hoci okolnosti vymenované v bode 3 usmernení o stanovení pokút sú bezpochyby okolnosti, ktoré mohla Komisia v osobitnom prípade vziat do úvahy, nie je povinná dodatocne znízit pokutu z tohto titulu, ze podnik predlozil dôkaz poukazujúci na jednu z týchto okolností. V skutocnosti primeranost prípadného znízenia pokuty z titulu polahcujúcich okolností sa musí posúdit z celkového pohladu berúc do úvahy vsetky relevantné okolnosti. 326 Na základe ustálenej judikatúry, ktorá predchádzala prijatiu usmernení o stanovení pokút, disponuje Komisia právomocou, na základe ktorej môze, ale nemusí pri stanovení pokuty, ktorú zamýsla, ulozit, zobrat do úvahy urcité skutocnosti najmä podla okolností daného prípadu (pozri v tomto zmysle uznesenie SPO a i./Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 54, a rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, body 32 a 33, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 465, pozri tiez v tomto zmysle rozsudok KNP BT/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 68). V dôsledku chýbajúceho povinného oznacenia polahcujúcich okolností v usmerneniach o stanovení pokút, ktoré je mozné zohladnit, je potrebné uviest, ze pri posúdení celkového ohodnotenia velkosti kazdého znízenia pokuty z titulu polahcujúcich okolností si Komisia zachovala urcitý rozsah volnej úvahy. 327 V kazdom prípade je postacujúce skonstatovat, ze tvrdenie spolocnosti Dalmine týkajúce sa jej mensinovej a pasívnej úlohy v porusení uvedenom v clánku 1 a jej údajná nezávislost konat uz bolo vyssie zodpovedané v bodoch 280 az 297 vyssie. Podobne námietky tvrdiace, ze úcinky tohto porusenia boli minimálne a ze pokuta bola celkovo neprimeraná, boli preskúmané v bodoch 258 az 272 vyssie. 328 Pokial ide o tvrdenie, ze zalobca okamzite ukoncil porusovanie, je potrebné uviest, ze "ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia", ktoré je uvedené v bode 3 usmernení o stanovení pokút, nemôze logicky zakladat polahcujúcu okolnost, iba vtedy, ked existujú dôvodné predpoklady, ze uvedeným zásahom sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokracovali v správaní, ktoré je v rozpore s hospodárskou sútazou. V skutocnosti sa zdá, ze úcelom tohto ustanovenia je, aby v prípade, ze Komisia zacne vysetrovanie, podniky okamzite ukoncili správanie, ktoré smeruje proti hospodárskej sútazi. 329 Z vyssie uvedeného osobitne vyplýva, ze znízenie pokuty na tomto základe nemozno uplatnit v prípade, ze porusenie skoncilo pred prvým zásahom Komisie alebo ze predmetné podniky prijali jasné rozhodnutie, ze prestanú porusovat predpisy pred dátumom prvého zásahu. 330 Okrem toho, znízenie pokuty za týchto okolností by sa pri výpocte pokút na základe usmernení o stanovení pokút zdvojnásobilo pri zohladnení dlzky trvania porusenia. Jasným cielom tohto zohladnenia je prísnejsie potrestanie podnikov, ktoré porusujú pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze pocas dlhsieho obdobia, ako podnikov, ktoré ich porusujú len krátko. Znízenie výsky pokuty z toho dôvodu, ze podnik ukoncil protiprávne správanie este pred prvou kontrolou zo strany Komisie, predstavuje dvojité zvýhodnenie subjektov zodpovedných za krátke porusovanie predpisov. 331 V danom prípade treba poznamenat, ze v rozsudku JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, vo svetle dôvodov a tvrdení úcastníkov tejto veci Súd prvého stupna posúdil, ze zalobcom nemozno pripísat porusenie po 1. júli 1994, pretoze neexistoval ziadny dôkaz o stretnutí Európsko-japonského klubu, ku ktorému malo v súlade s dovtedajsou praxou dôjst na jesen roku 1994. Z tejto skutocnosti vyplýva, ze porusenie predpisov pravdepodobne prestalo alebo sa s ním prinajmensom prestávalo vo chvíli, ked Komisia vykonala kontroly 1. a 2. decembra 1994. 332 Z toho vyplýva, ze protiprávne správanie, ktoré zakladalo porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, nepokracovalo po prvej kontrole vykonanej Komisiou, a teda za okolností daného prípadu neopodstatnuje na znízenie výsky pokuty ulozenej spolocnosti Dalmine. 333 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Dalmine, ze sa porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nedopustila úmyselne, Komisia uvádza, ze spolocnost Dalmine bola úcastníkom dohody, ktorej predmet smeroval proti hospodárskej sútazi. Ak osobitným cielom dohody je obmedzenie hospodárskej sútaze, úcast podniku na takejto dohode môze byt len úmyselná bez ohladu na dané strukturálne zretele. Navyse, z ustálenej judikatúry je zrejmé, ze úcast podnikov na porusení pravidiel hospodárskej sútaze nemozno ospravedlnit tým, ze k takémuto konaniu boli prinútené správaním sa iných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 2557). Spolocnost Dalmine sa na to, aby bola v danom prípade zbavená viny, nemôze spoliehat na struktúru trhu alebo na správanie jej konkurentov. 334 Na základe vyssie uvedeného a na základe toho, ze Komisia uz zobrala do úvahy polahcujúce okolnosti vztahujúce sa na hospodársku krízu v sektore ocelových rúr a rúrok (pozri odôvodnenia 168 a 169 napadnutého rozhodnutia) a znízila dané pokuty, vsetky námietky spolocnosti Dalmine vychádzajúce z absencie dodatocného znízenia pokút z titulu údajných polahcujúcich okolností treba zamietnut. 4. O spolupráci spolocnosti Dalmine v priebehu správneho konania Tvrdenie úcastníkov konania 335 Spolocnost Dalmine namieta, ze Komisia nerespektovala oznámenie o spolupráci a porusila zásadu rovnakého zaobchádzania. Zdôraznuje, ze jej situácia je porovnatelná so situáciou spolocnosti Vallourec, a kritizuje Komisiu za to, ze neznízila pokutu vzhladom na jej spoluprácu v priebehu správneho konania. 336 Spolocnost Dalmine uvádza, ze 4. apríla 1997 v odpovedi na otázky polozené Komisiou pocas jej vysetrovania informovala Komisiou o tom, ze: "[Základné pravidlá] môzu odrázat postavenie sektora bezsvíkových ocelových rúr a rúrok Spolocenstva... Toto postavenie vytvorilo dve línie: uskutocnenie racionalizacného procesu..., spojenia s japonským priemyslom, ktorého výrobná kapacita rozsirovala dopyt. Tieto spojenia sa týkali vývozov rúr a rúrok (osobitne urcených pre ropný priemysel) do iných oblastí nez ES (Rusko a Cína) a mali tiez v úmysle obmedzit vývozy [rúr a rúrok] do ES po tom, co spolocnost [Corus] zatvorila svoje závody, a dalej ochránit priemysel ocelových rúr a rúrok Spolocenstva" (príloha 3 k zalobe a odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia). 337 Táto informácia preukazuje rozsírenie spolupráce zalobcu pocas vysetrovania a neexistujú objektívne dôvody na to, aby sa so spolocnostami Vallourec a Dalmine zaobchádzalo v tomto ohlade rozdielne. 338 Komisia tieto námietky odmieta a na úcel preukázat opodstatnenie jej rozhodnutia nepriznat dalsie znízenie výsky pokuty sa odvoláva na ustanovenia uvedené v odôvodneniach 172 a 173 napadnutého rozhodnutia. Takéto znízenie môze byt priznané iba tým podnikom, ktoré svojou aktívnou spoluprácou umoznili Komisii lahsie dokázat porusenie (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 156). Spolupráca spolocnosti Dalmine nebola vo vysetrovaní rozhodujúca, kedze spocívala v podstate iba v namietaní skutocností preukázaných Komisiou. 339 Postoj spolocnosti Vallourec nemozno prirovnávat so spolocnostou Dalmine. Spolocnost Vallourec bola jediným podnikom, ktorý Komisii poskytol podstatné dôkazy týkajúce sa existencie a obsahu dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. Tento dôkaz znacne ulahcil úlohu Komisie dokázat porusenia. Posúdenie Súdom prvého stupna 340 Je ustálenou judikatúrou, ze Komisia nemôze v rámci poskytnutej spolupráce nerespektovat zásadu rovnakého zaobchádzania, vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá je porusená vtedy, ked sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ked sa s dvoma rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [57]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 237, a v nom citovaná ustálená judikatúra). 341 Rovnako treba pripomenút, ze nato, aby znízenie pokuty bolo z titulu spolupráce opodstatnené, musí sa podnik správat takým spôsobom, aby Komisii ulahcil plnenie úloh spocívajúcich v urcení a potrestaní porusovania pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [58]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 309 a v nom citovaná ustálená judikatúra). 342 Treba pripomenút, ze v danom prípade vyhlásenia, ktoré urobil pán Verluca ako zástupcu spolocnosti Vallourec, ktorými odpovedal na otázky polozené tejto spolocnosti Komisiou, sú klúcovými dôkazmi, ktoré obsahuje spis v tejto veci. 343 Je pravdou, ze pokial podniky predlozia Komisii v rovnakom stádiu správneho konania a za obdobných okolností podobné informácie týkajúce sa správania, ktoré sa im vytýka, stupen poskytnutej spolupráce sa musí hodnotit ako porovnatelný (pozri analogicky rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 340 vyssie, body 243 a 245). 344 Ak odpovede poskytnuté spolocnostou Dalmine na otázky boli pre Komisiu nejakým spôsobom pouzitelné, len menej presne a jasne potvrdzovali niektoré informácie, ktoré uz poskytla spolocnost Vallourec prostredníctvom vyhlásení pána Verlucu. 345 Je preto potrebné uviest, ze informácia poskytnutá Komisii spolocnostou Dalmine pred tým, nez bolo OV zaslané, nie je porovnatelná s tou, ktorú poskytla spolocnost Vallourec, a nie je postacujúca na odôvodnenie znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Dalmine nad 20 % znízenia, ktoré sa jej poskytlo za nenamietanie skutocností. Aj ked jej rozhodnutie nenamietat skutocnosti mohlo úlohu Komisie znacne ulahcit, nemozno to stotoznit s informáciou poskytnutou spolocnostou Dalmine pred tým, ako bolo OV vydané. 346 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O stanovení výsky pokuty 347 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pokuta ulozená spolocnosti Dalmine sa musí znízit, aby sa zohladnila skutocnost, ze trvanie porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bolo v tomto prípade stanovené na styri a nie na pät rokov. 348 Kedze spôsob stanovenia pokút uvedený v usmerneniach o stanovení pokút a uplatnený Komisiou v danom prípade nebol sám osebe namietaný, z tohto dôvodu sa Súd prvého stupna domnieva, ze je primerané so zretelom na predchádzajúci bod aplikovat tento spôsob aj pri výkone jeho neobmedzenej súdnej právomoci. 349 Výska základnej pokuty je tak stanovená na 10 miliónov eur zvýsená o 10 % za kazdý rok trvania porusenia predpisov, t. j. spolu o 40 %, co predstavuje 14 miliónov eur. Táto suma sa musí znízit o 10 % z titulu polahcujúcich okolností uvedených v odôvodneniach 168 a 169 napadnutého rozhodnutia a o 20 % z titulu spolupráce, aby konecná suma pokuty pre spolocnost Dalmine bola 10080000 eur namiesto 10800000 eur. O trovách 350 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. V danom prípade kazdý z úcastníkov nemal úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania, preto je opodstatnené rozhodnút, ze zalobca a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 ES (vec IV/E-1/35.860-B -- Bezsvíkové ocelové rúrky) sa zrusuje v rozsahu, v akom uznáva existenciu porusenia vytýkaného zalobcovi pred 1. januárom 1991. 2. Zalobcovi sa výska pokuty ulozenej podla clánku 4 rozhodnutia 2003/382 stanovuje na 10080000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Zalobca a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Forwood Pirrung Meij Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2004. Tajomník H. Jung Predseda komory N. J. Forwood Obsah Skutkový stav a konanie Konanie pred Súdom prvého stupna Návrhy úcastníkov konania O návrhu zrusit napadnuté rozhodnutie 1. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení podstatných formálnych nálezitostí v priebehu správneho konania O zákonnosti otázok kladených Komisiou pocas vysetrovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O zhode medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o dôkaz, o ktorý sa opiera Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O prípustnosti urcitých dôkazov O dokumente Rozdelujúci klúc -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O zápisniciach z výsluchu bývalých riaditelov spolocnosti Dalmine -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O zákonnosti rozhodnutia z vysetrovania Komisie z 25. novembra 1994 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O prístupe k spisu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O hmotnoprávnych dôvodoch O nadbytocnosti podkladov v napadnutom rozhodnutí Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia (Európsko-japonský klub) Zalobný dôvod týkajúci sa analýzy dotknutého trhu a správania adresátov napadnutého rozhodnutia na tomto trhu -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O úcasti spolocnosti Dalmine na porusení -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení zistenom v clánku 2 napadnutého rozhodnutia O ustanoveniach zmluvy o dodávke medzi spolocnostami Corus a Dalmine -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode týkajúcom sa dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz a úcasti spolocnosti Dalmine na nom -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode týkajúcom sa relevantného trhu a spojitosti s porusením uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O návrhu na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky 1. O závaznosti porusenia O definícii relevantného trhu a úcinky porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O posúdení jednotlivého správania sa a nerozlisovanie medzi podnikmi na základe ich velkosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O trvaní porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O spolupráci spolocnosti Dalmine v priebehu správneho konania Tvrdenie úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stanovení výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [59]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [60]1 ) Nie je uvedené odôvodnenie tohto rozsudku týkajúce sa okolností predchádzajúce sporu. Tie sú uvedené v bodoch 2 az 33 rozsudku Súdu prvého stupna z 8. júla 2004 JFE Engineering a i./Komisia [61]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501. References 1. file:///tmp/lynxXXXXV2Nxbw/L98634-2802TMP.html#t-ECRT12004SKA.0700240501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:140:TOC 3. file:///tmp/lynxXXXXV2Nxbw/L98634-2802TMP.html#t-ECRT12004SKA.0700240501-E0002 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:140:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:023:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0310&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0141&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0145&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0067&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0097&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0022&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992??0001&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0053&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0125&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0111&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0122&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0143&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0395&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0012&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0141&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0151&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0005&locale=SK 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0051&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0137&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0309&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:107:TOC 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:124:TOC 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0317&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0068&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0113&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0116&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0246&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXXV2Nxbw/L98634-2802TMP.html#c-ECRT12004SKA.0700240501-E0001 60. file:///tmp/lynxXXXXV2Nxbw/L98634-2802TMP.html#c-ECRT12004SKA.0700240501-E0002 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK