ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 8. júla 2004 ( [1]*1 ) Vo veci T-48/00, Corus UK Ltd, predtým British Steel plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Pheasant a M. Readings, solicitors, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne M. Erhart a B. Doherty, neskôr M. Erhart a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Khan, barrister, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaný, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B -- Bezsvíkové ocelové rúrky) ([2]Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1) alebo subsidíame návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození, N. J. Forwood, predseda, J. Pirrung a A. W. H. Meij, sudcovia, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19., 20. a 21. marca 2003, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav a konanie ( [3]1 ) 1 Uvedená právna vec sa týka rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B -- Bezsvíkové ocelové rúrky) ([4]Ú. v. ES L 140, 2003, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ... Konanie pred Súdom prvého stupna 34 Mannesmann, Corus, Dalmine, NKK Corp., Nippon, Kawasaki a Sumitomo podali v období medzi 28. februárom 2000 a 3. aprílom 2000 do kancelárie Súdu prvého stupna sedem zalôb proti napadnutému rozhodnutiu. 35 Uznesením z 18. júna 2000 po vypocutí úcastníkov konania bolo v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna rozhodnuté o spojení vsetkých siedmich vecí na úcely ústneho konania. Po tomto spojení sa v kancelárii tajomníka Súdu prvého stupna mohli zalobcovia v týchto siedmich veciach oboznámit so vsetkými spismi súvisiacimi s uvedeným konaním. Rovnako sa prijali procesné opatrenia zaistujúce priebeh konania. 36 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Úcastníci konania predniesli svoje prejavy a odpovedali na otázky polozené Súdom prvého stupna na pojednávaní, ktoré sa konalo 19., 20. a 21. marca 2003. Návrhy úcastníkov konania 37 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia, -- zrusil pokutu ulozenú na základe porusovania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, -- subsidíarne znízil výsku sumy pokuty ulozenej na základe porusovania uvedenú v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu, aby zaplatila pokutu alebo subsidíarne sumu, ktorá sa znízila v záujme vsetkých, alebo ako môze z prípadu vyplynút, takú sumu, ktorá je znízená o cast, ktorú uz zaplatila spolocnost Corus ku dnu platenia Komisiou, -- zaviazal Komisiu zaplatit trovy konania, ktoré vznikli zalobcovi v tomto konaní, -- urobila vsetky nevyhnutné kroky na to, aby rozhodnutie Súdu prvého stupna bolo skutocne vykonané. 38 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcu nahradit trovy konania. O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii porusovania uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 39 Spolocnost Corus popiera tvrdenie, ze zmluvy na dodávku hladkých rúrok, ktoré uzatvorila so spolocnostami Vallourec, Mannesmann a Dalmine, zakladajú porusovanie. Tvrdí, ze zmluvy boli uzatvorené z obchodných dôvodov v súlade so zákonom a dohodnuté boli individuálne a nezávisle. Komisia nepreukázala, ze sa spolocnost zúcastnila na zosúladenom konaní. 40 Zalobca uvádza, ze si vlastníctvo podniku Imperial, podniku, ktorý finalízoval hladké rúry OCTG, zachoval do marca 1994 s cielom predat ho ako nezávislý podnik. Po zatvorení jeho továrne v Clydesdale v apríli 1991 nemal uz vnútorného dodávatela na dodávku hladkých rúr potrebných na fungovanie podniku Imperial. Na úcel udrzania hodnoty tohto podniku a jeho zatraktívnenia pre potenciálnych nadobúdatelov bolo pre spolocnost Corus dôlezité uzatvorit zmluvy s tretími osobami, aby zaistila spolahlivé dodávky vysoko kvalitných hladkých rúr a na základe toho bola schopná dlhodobo uspokojovat dopyt naftárskych spolocností pôsobiacich na kontinentálnom selfe Spojeného královstva po OCTG závitových rúrach. Kvalita výrobkov bola údajne rozhodujúcim faktorom z dôvodu rizík spojených s pouzívaním finálnych výrobkov s ohladom na klimatické a geologické podmienky kontinentálneho selfu Spojeného královstva v Severnom mori. 41 Na podporu svojho tvrdenia predlozila spolocnost Corus zmluvu, ktorú v roku 1992 uzatvorila s naftárskou spolocnostou Conoco, a prílohou, v ktorej bola aj kópia technologických noriem. Ako vyplýva zo zmluvy, Corus musel vyhoviet tým normám, ktoré urcila spolocnost Conoco, osobitne tým, ktoré sa týkali kvality hladkých rúr pouzívaných pri výrobe závitových rúr OCTG. Dokonca aj postup pri kontrole ich kvality podliehal nezávislej kontrole oceliarskych tovární vyrábajúcich hladké rúry pre Corus. 42 Corus dalej uvádza, ze tri zmluvy, ktoré uzatvoril s Vallourec, Dalmine a Mannesmann, vsetky tri na obdobie piatich rokov a automaticky obnovitelné a ktoré údajne zakladajú porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, nemôzu byt súcastou jednej dohody, pretoze boli podpísané v rozdielnych dnoch, 24. júla 1991, 4. decembra 1991 a 9. augusta 1993. 43 Podla spolocnosti Corus bolo pre nu logické rozdelit svoj dopyt po hladkých rúrach medzi troch dodávatelov. Pri pocte viac ako tri by bolo nemozné vyhoviet jej zákazníkom. Zákazníci zväcsa trvajú na obmedzenom pocte dodávatelov podielajúcich sa na výrobe rúr, ktoré si objednali, pretoze kontrola kvality, ktorú musia vykonat, je vzhladom na prvoradú dôlezitost bezpecnosti produktu v tomto odvetví obrovská. Na druhej strane musela spolocnost Corus pouzit väcsí pocet dodávatelov kvôli vlastnej ochrane, v prípade nepriaznivých financných následkov strajku alebo pri haváriách v továrnach a tiez so zretelom na to, ze dopyt po rúrach OCTG je velmi premenlivý. 44 Navyse, rúry OCTG sú vyrábané predovsetkým na základe objednávok z dlhodobých zmlúv o zásobovaní. V tomto prípade nie sú teda zmluvy o zásobovaní trvajúce pät rokov a automaticky obnovitelné nicím nezvycajným. V skutocnosti kazdá objednávka na rúrky presne stanovuje pozadovanú kvalitu a rozmer, takze predaj zo skladu je prakticky vylúcený. Okrem toho Corus tvrdí, ze prevádzkovatelia v naftárskom sektore trvali na tom, aby rúrky ktoré si objednali, boli dostupné v presnom casovom poradí, v akom si ich vyziadali, a to predovsetkým z dôvodu vysokých nákladov na prevádzku vrtných plosín. 45 Z hladiska vyssie spomínaných poziadaviek na kvalitu poznámka Komisie uvedená v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia, týkajúca sa strukturálneho nadobjemu v oblasti ocelových rúrok v case uzavretia zmlúv o zásobovaní a osobitne moznosti dovozu rúrok z Madarska, Polska, Ceskoslovenska a Chorvátska, je bezvýznamná, pretoze rúrky z týchto krajín nemali uspokojivú kvalitu a navyse politická situácia v týchto krajinách nebola v tom case stabilná. Pokial ide o ostatné mozné dodávatelské zdroje, výrobky z Latinskej Ameriky mali ten istý problém, ako výrobky vyrábané vo východnej Európe, kým Severná Amerika bola vylúcená z toho dôvodu, ze výrobcovia z tejto krajiny nemali záujem vyvázat ich výrobky. Náklady na dopravu a dlzka dorucovania boli v neprospech japonských vývozcov, a navyse cena rúrok OCTG bola v Európe relatívne nízka. Výber týchto troch spolocností bol preto z obchodného hladiska pre Corus logický. 46 Corus odmieta tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia, ze zmluvy o zásobovaní urcujúce dlzku dorucenia na pät az sest týzdnov a nestanovujúce ziadne iné penále v prípade nedorucenia okrem pripocítania nedorucenej tonáze do výpoctu rocnej tonáze, na ktorú bol dodávatel oprávnený, znamenajú, ze presné casové poradie nebolo pre Corus velmi dôlezité. 47 Podla spolocnosti Corus z premenlivosti dopytu po rúrkach OCTG na kontinentálnom selfe Spojeného královstva vyplýva, ze urcenie ceny hladkých rúrok dodávaných tromi dodávatelmi v percentách a nie vo fixnom mnozstve bolo jediným praktickým prostriedkom na splnenie vsetkých jej potrieb. Tento systém bol jediný, ktorý umoznoval zohladnit nadbytok alebo nedostatok na trhu, pre ktorý boli hladké rúry urcené. 48 Navyse, prijatie vzorca, podla ktorého boli ceny platené spolocnostou Corus za rúrky naviazané na ceny predávaných rúrok OCTG, zohladnilo dôlezité kolísanie ceny spôsobené premenlivostou dopytu. V tejto súvislosti by bolo z obchodného hladiska velmi tazké dohodnút sa s dodávatelmi na presne stanovenej cene, dostatocne nízkej na to, aby mal Corus istotu, ze ani pokles predaja jeho rúrok OCTG nebude prenho nikdy nerentabilným. Podla spolocnosti Corus, informácia týkajúca sa mnozstva rúrok OCTG, ktoré predal, a sumy zaplatené jeho zákazníkmi neboli jeho dodávatelom oznámené, a to aj napriek skutocnosti, ze táto informácia sa brala do úvahy v uvedenom vzorci. Jedine cena hladkých rúr vyplývajúca zo vzorca bola dodávatelom oznámená, pricom tí boli navyse oprávnení dat si spravit nezávislú audítorskú kontrolu, ci tento vzorec bol riadne aplikovaný. 49 Podla spolocnosti Corus, tvrdenie Komisie, ze jednotlivé zmluvy o zásobovaní sú bezvýznamné z dôvodu, ze percentuálne vymedzujú poziadavky spolocnosti Corus pre jednotlivých dodávatelov, nie je relevantné. Toto tvrdenie urcite nepreukazuje, ze zmluvy o zásobovaní boli výsledkom dohody styroch európskych výrobcov sankcionovaných v napadnutom rozhodnutí. Corus uzatvoril vsetky zmluvy z hladiska celkovej dodávatelskej stratégie, pre ktorú sa rozhodol na základe nezávislého uvázenia. 50 Corus uvádza, ze jeho vysvetlenie obchodnej logiky uzavretia predmetných zmlúv o zásobovaní poskytuje iné vysvetlenie jeho správania a stavia Komisiu pred povinnost dokázat zosúladené konanie medzi styrmi penalizovanými spolocnostami inak, nez len odvolávaním sa na ustanovenia týchto zmlúv o zásobovaní (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon, súvisiace s rozsudkom Ahlström Osakeytiö a i./Komisia, nazývaný "Celulóza II", [5]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, I-1445, bod 195). V tejto súvislosti uvádza, ze paralelné správanie je mozné povazovat za preukázatelný dôkaz zosúladeného konania, len ak zosúladené konanie predstavuje jediné mozné vysvetlenie takéhoto správania (rozsudok Celulóza II, uz citovaný, bod 71). 51 Spolocnost Corus dodáva, ze v kazdom prípade tvrdenie Komisie uvedené v jej vyjadrení k zalobe, podla ktorého klauzuly v zmluvách o zásobovaní preskúmané v predchádzajúcich bodoch obmedzujú hospodársku sútaz, nepreukazuje osobitné porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Dokonca ani skutocnost, ze tieto ustanovenia boli naozaj v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, nemôze sama osebe dokázat zosúladené konanie styroch európskych spolocností s cielom vylúcit japonských výrobcov z trhu Spojeného královstva. 52 Listinné dôkazy uvedené Komisiou týkajúce sa odôvodnenia jej tvrdení a osobitne uvedené v odôvodneniach 91 a 147 napadnutého rozhodnutia nepreukazujú existenciu dohody medzi spolocnostou Corus a ostatnými európskymi výrobcami ocelových rúrok. Samotná Komisia nebola ochotná plne odvolat sa na dôkazy uvedené v jej obhajobe. Podla spolocnosti Corus je rozbor dôkazov vykonaných Komisiou nesúvislý, a to v tom zmysle, ze osobitne zlyháva pri vysvetlení ako a preco sa dvojstranná zmluva medzi spolocnostami Corus a Vallourec, preukázaná na základe poznámok z roku 1990 potom stala multilaterálnou dohodou medzi styrmi európskymi výrobcami. V tejto súvislosti dodáva, ze na to, aby clánok 2 napadnutého rozhodnutia nebol zrusený, je Komisia povinná dokázat dohodu medzi styrmi európskymi výrobcami, ktorá ich dalej viedla k uzavretiu zmlúv na dodávku hladkých rúr. 53 Navyse, kedze porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa pripisuje spolocnosti Dalmine, a to od decembra 1991, spolocnost Corus tvrdí, ze dôkaz datovaný od roku 1993 nemá význam z hladiska údajnej zmeny Základných pravidiel na Vylepsené základné pravidlá. Corus tiez pripomína, ze Komisia vo svojej OV vychádzala z toho, ze poznámky datované od roku 1990 dokazujú dohodu medzi styrmi európskymi výrobcami, ale v napadnutom rozhodnutí uz tento názor nezastávala. 54 Corus dalej skúma niektoré poznámky analyzované v odôvodneniach 78 az 81 napadnutého rozhodnutia a uvádzané neskôr v odôvodnení 147, konkrétne poznámka z 23. marca 1990 uvádzaná na strane 15622 spisu pod názvom "Úvahy o obnovení zmluvy VAM" (dalej len "Úvahy o zmluve VAM"), poznámka z 2. mája 1990 uvádzaná na strane 15610 spisu pod názvom "Strategické úvahy o vztahoch VLR" (dalej len "Strategické úvahy"), a poznámka Schôdzka z 24. júla 1990. Výslovne sa nevyjadruje k poznámke bez dátumu pod názvom "Rozhovory s BSC", uvádzanej na strane 15596 spisu", citovanej v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia ako aj v bode 56 OV. Corus poukazuje na to, ze poznámky "Úvahy o zmluve VAM" a "Strategické úvahy" boli napísané zamestnancami spolocnosti Vallourec a vyjadrujú osobný názor autorov. Nepreukazujú teda nijako existenciu dohody medzi spolocnostami Vallourec a Corus. Komisia sa podía spolocnosti Corus nesprávne opierala o okolnost, ze tieto poznámky navrhujú okrem iných mozností riesenie, ktoré zodpovedá údajnej dohode uvádzanej v bode 2 napadnutého rozhodnutia. Autor poznámky "Úvahy o zmluve VAM" údajne výslovne odmietol toto riesenie z dôvodu, ze bolo tazko uskutocnitelné, a navrhol iné riesenie, ktoré umoznovalo spolocnosti Corus slobodne si zvolit svoje zdroje zásobovania hladkými rúrkami. 55 Pokial ide o poznámku Schôdzka z 24. júla 1990, Corus uvádza, ze vsetci zamestnanci, ktorí sa zúcastnili na tomto stretnutí, odisli v auguste 1997 do dôchodku a v dôsledku toho môze poskytnút len obmedzené hodnotenie tohto dokumentu. Táto poznámka neobjasnuje, ktorá z pripomienok sa týka obsahu stretnutia a ktorá sa týka len subjektívnych názorov autora. Preto ani nie je mozné z tejto poznámky vyvodit záver, ze Corus a Vallourec sa dohodli na osobitnom spôsobe obchodovania. Nakoniec Corus dodáva, ze ak sa Komisia odvoláva na to, ze na základe tejto poznámky bola uzatvorená dohoda medzi styrmi európskymi výrobcami, nedokazuje to dalsie diskusie so spolocnostami Dalmine a Mannesmann. 56 Spolocnost Corus tvrdí, pokial ide o jej fax adresovaný spolocnosti Vallourec pod hlavickou "BS zmluva o spolupráci" ("BS cooperation agreement"), dalej o list z 21. januára 1993 a 13-stranovú dôvernú poznámku, ktorá je pripojená k listu, datovanú k 22. januáru 1993, uvedené na strane 4626 spisu Komisie a zanalyzované v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia, ze tieto dokumenty nedokazujú ziadne zosúladené konanie. Fax bol zaslaný ako súcast jej rokovaní so spolocnostami Vallourec, Dalmine a Mannesmann na úcel zvázit mozný racionalizacný plán spolupráce a nezakladá dôkaz ilegálnej tajnej zmluvy. Spolocnost Corus osobitne zdôraznuje, ze fax "BS zmluva o spolupráci" uvádza, ze sa majú konzultovat vnútrostátne dozorné orgány pred akoukolvek transakciou. 57 Z faxu pod hlavickou "BS zmluva o spolupráci" vyplýva, ze Corus mal v úmysle znízit svoju úcast na trhu bezsvíkových ocelových rúrok na minimálnu úroven, a preto tento dokument nedokazuje protiprávne konanie v tom zmysle, ako to uvádza Komisia. Corus po tom, co v marci 1994 predal Imperial spolocnosti Vallourec, nemal záujem o dalsie zmluvy o zásobovaní. 58 Pokial ide o dokument nazvaný "Systém bezsvíkových ocelových rúrok v Európe a evolúcia trhu" ("Seamless Steel tube System in Europe and Market Evolution") uvedený na strane 2051 spisu Komisie (dalej len "dokument týkajúci sa bezsvíkových ocelových rúrok") a zanalyzovaný v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia, podla tvrdenia spolocnosti Corus ide o vnútorný dokument spolocnosti Dalmine a nijako nepreukazuje úcast spolocnosti Corus na rozhovoroch týkajúcich sa ilegálnej tajnej zmluvy. 59 Komisia po prvé tvrdí, ze bod 71 rozsudku Celulóza II, bod 50 vyssie, na ktorý sa Corus odvoláva, je pre nu relevantný len v tom prípade, ked sa pri dokazovaní existencie zosúladeného postupu opiera výlucne o preukázanie paralelného správania. Na druhej strane v tomto prípade podmienky zmluvy o zásobovaní výslovne vyjadrujú úmysel strán zabezpecit, aby spolocnost Corus zostala domácim výrobcom na úcely Základných pravidiel. Tento názor je podlozený aj súborom písomných dôkazov. 60 Navyse tvrdenie, ze vsetky tri zmluvy na dodávku hladkých rúr boli dohodnuté jednotlivo a nezávisle, nezodpovedá skutocnosti, pretoze kazdá z týchto zmlúv urcuje fixné percento rúr nakúpených spolocnostou Corus pre kazdého dodávatela. 61 Taktiez tvrdenie spolocnosti Corus, ze zmluvy o zásobovaní mohla uzatvorit len s výrobcami Spolocenstva, nie je hodnoverné. Podobne je tomu tak aj pri tvrdeniach o dôlezitosti casu dorucovania, ktoré sú v rozpore so samotnými ustanoveniami jeho vlastných zmlúv. Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa dôlezitosti kvality výrobkov, tie sú na základe poznámok napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 78) v rozpore so skutocnostou, ze spolocnost Corus mala v úmysle nakúpit hladké rúry od výrobcov mimo územia Spolocenstva. 62 Komisia dodáva, ze napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení 152 uvádza strukturálny nadobjem vrátane nadobjemu v rámci Spolocenstva, takze tvrdenie spolocnosti Corus týkajúce sa neuspokojivej kvality rúrok ponúkaných výrobcami z východnej Európy je neopodstatnené. 63 V kazdom prípade tvrdenia predkladané spolocnostou Corus ako dôkaz podporujúci jej tvrdenie, ze pre ńu bolo logické obchodovat s tromi výrobcami Spolocenstva, sú neúcinné a to z toho dôvodu, ze sa Corus s týmito výrobcami dohodol na tom, ze pri delbe jeho obchodov sa tieto budú povazovat za spolocné vlastníctvo a to prostredníctvom obmedzujúcich zmlúv o zásobovaní, ktoré sú základom ilegálnej tajnej zmluvy. 64 Komisia dalej tvrdí, ze aj keby spolocnost Corus mohla preukázat, ze pre nu bolo z obchodného hladiska výhodnejsie dosiahnut zisk pri percentuálnom rozdelení nákupov hladkých rúr medzi týchto troch dodávatelov, je ustanovenie percentuálneho rozdelenia v kazdej zmluve ustanovením obmedzujúcim hospodársku sútaz, ako to vyplýva z odôvodnenia 153 napadnutého rozhodnutia. 65 V kazdom prípade nie je pravdou, ze prerozdelenie nákupných poziadaviek spolocnosti Corus bolo jediným spôsobom, ktorým spolocnost mohla uspokojit vsetky jej poziadavky na hladké rúry. Komisia zdôraznuje, ze uzatvorením rámcových zmlúv urcujúcich jednotné ceny pre dodávatelov by sa umoznilo dosiahnut rovnaký ciel. 66 Komisia dodáva, ze z ustanovení zmlúv o zásobovaní urcujúcich jednotné ceny za hladké rúry a z maloobchodných cien za závitové rúry urcených spolocnostou Corus vyplýva, ze kazdý výrobca, ktorý kupuje výrobok so zlavou, nesie so sebou riziko, ze sa znízi aj cena výrobkov na finálnom trhu. Corus neobjasnil dôvody, pre ktoré bolo potrebné takéto riziko vylúcit. Podobne Corus neobjasnil ani dôvod, preco by sa dodávatelia hladkých rúr mali podielat na takomto obchodnom riziku. 67 Pokial ide o skutocnost uvedenú v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia, ze s pouzitím cenového vzorca pre hladké rúry bola spojená výmena obchodných informácií, ktoré, na základe ustálenej judikatúry mali zostat dôverné (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [6]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 403, a British Steel/Komisia, [7]T-151/94, Zb. s. II-629), tvrdenia predlozené spolocnostou Corus na obhajobu pouzitia tohto vzorca sú nepresvedcivé. Komisia dalej uvádza, ze pokial ide o mnozstvo závitových rúr predaných spolocnostou Corus, nebolo pre dodávatelov tazké vypocítat si celkový predaj týchto výrobkov z toho dôvodu, ze poziadavky spolocnosti Corus boli pevne urcené pre kazdého z nich percentuálnym podielom. 68 Pokial ide o dôkazy datované od roku 1990 do roku 1993 uvedené v odôvodneniach 78 az 81 napadnutého rozhodnutia, Komisia zdôraznuje, ze tieto dôkazy nepreukazujú dohodu, ale ze týmito dôkazmi sa má odhalit úmysel uzavretia zmlúv o zásobovaní, o ktorý sa Komisia priamo opiera s cielom dokázat porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 69 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Corus, ze napadnuté rozhodnutie jasne neuvádza, ako doslo k zmene dvojstrannej zmluvy medzi spolocnostami Corus a Vallourec na stvorstrannú zmluvu, Komisia uvádza, ze k tomu doslo v rámci sirsej dohody uvedenej v clánku 1 napadnutého rozhodnutia stanovujúcej dodrziavanie Základných pravidiel, ktoré sa v case, ked bola uzatvorená druhá zmluva, vztahovali na styroch európskych výrobcov od roku 1990. Tak sa stalo, ze spolocnosti Corus a Vallourec uzatvorili zmluvu uvedenú v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a od zaciatku pocítali s tým, ze spolocnosti Dalmine a Mannesmann presvedcia, aby sa k nim pripojili. Komisia uvádza, ze spolocnosti Dalmine a Mannesmann museli podpísat druhú zmluvu este pred uzatvorením zmlúv o zásobovaní, ale v dôsledku chýbajúceho presného dátumu podpisu zmluvy dospela Komisia k záveru, ze sa tieto spolocnosti zúcastnili porusovania od dátumu podpísania ich zmlúv. V kazdom prípade mozno súhlasit, ze Corus a Vallourec boli zmluvnými stranami od roku 1990. Roku 1993 sa styri zmluvné strany stretli a od tohto dátumu boli vsetky zmluvnými stranami. 70 Pokial ide o tvrdenie, ze obmedzenia hospodárskej sútaze uvedené v ustanoveniach zmlúv o zásobovaní nie sú totozné s tými, ktorými doslo k porusovaniu uvedenému v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, Komisia uvádza, ze tieto obmedzenia predstavujú len písomnú cast dohody a ze iná cast nebola zapísaná v dokumente. Posúdenie Súdom prvého stupna 71 Súd prvého stupna odmieta tvrdenie spolocnosti Corus zalozené na skutocnosti, ze zmluvy o zásobovaní uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia boli uzatvorené v jeho obchodnom záujme, ktoré vrhá iné svetlo na skutocnosti uvedené Komisiou a podáva dalsie mozné vysvetlenie, ktorým má byt nahradené tvrdenie Komisie, ze zmluvami doslo k poruseniu pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, [8]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16; Celulóza II, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 126 a 127; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschaapij a i../Komisia, nazývaný "PVC II", [9]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 725). Preto tvrdenie, ze Komisia nesie dôkazné bremeno existencie dohody medzi podnikmi v zmysle clánku 2 napadnutého rozhodnutia inác ako odvolávaním sa na zmluvy o zásobovaní, je irelevantné. 72 Je potrebné zdôraznit, ze ustálená judikatúra, na ktorú sa v tejto súvislosti Corus odvoláva, sa vztahuje na situáciu, ked sa pri zistení protiprávneho konania Komisia odvoláva jedine na správanie sa podnikov na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 727 a 728). Osobitne, dôkazné bremeno uvedené v bode 71 rozsudku Celulóza II, uz citovaný v bode 50 vyssie, je relevantné iba v situácii, ked sa Komisia pri dokazovaní existencie zosúladených postupov výlucne odvoláva na paralelné správanie. Vyssie uvedenú situáciu vsak nie je v danom prípade mozné aplikovat, kedze zistené porusenie spocíva v samotných podmienkach zmlúv o zásobovaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (pozri odôvodnenia 110 a nasl, napadnutého rozhodnutia), a Komisia sa odvoláva na súhrn dodatocných písomných dôkazov na podporu jej tvrdenia (pozri odôvodnenia 78 a nasi, napadnutého rozhodnutia). 73 Aj keby spolocnost Corus úspesne preukázala, ze uzavretie troch zmlúv o zásobovaní so spolocnostami Vallourec, Dalmine a Mannesmann bolo objektívne v súlade s jej obchodnými záujmami, táto skutocnost by nezmenila názor Komisie, ze tieto zmluvy boli protiprávne. Konanie porusujúce pravidlá hospodárskej sútaze je totiz casto v individuálnom obchodnom záujme podnikov, hoci len na krátky cas. 74 Predmet a úcinok zmlúv o zásobovaní sú opísané Komisiou v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, ktoré znie: "Predmetom týchto zmlúv bolo zásobovanie hladkými rúrami 'lídrovi` na trhu s OCTG v Severnom mori pricom ich cielom bolo udrzat domáceho výrobcu v Spojenom královstve tak, aby sa dodrzali [Základné pravidlá] v rámci Európsko-japonského klubu. Hlavným predmetom a úcinkom týchto zmlúv bolo rozdelenie potrieb ich konkurenta [spolocnosti Corus] (od roku 1994 spolocnosti Vallourec) medzi [Mannesmann], Vallourec a Dalmine. Podla týchto zmlúv nákupné ceny hladkých rúr záviseli od cien závitových rúr a rúrok [spolocnosti Corus]. Tieto zmluvy obsahovali tiez obmedzenie slobody zásobovania [spolocnosti Corus] (od februára 1994 spolocnosti Vallourec) a nútili ich, aby oznamovali svojim konkurentom skutocné predajné ceny a predané mnozstvo. Na druhej strane [Mannesmann], Vallourec (do februára 1994) a Dalmine sa zaviazali dodat konkurentovi ([spolocnosti Corus], od roku marca 1994 spolocnosti Vallourec) vopred neznáme mnozstvo výrobkov." 75 Ustanovenia zmlúv o zásobovaní predlozené Súdu prvého stupna v podstate potvrdzujú faktické údaje uvedené v odôvodnení 111, ako aj v odôvodneniach 78 az 82 a 153 napadnutého rozhodnutia. Osobitne, tieto zmluvy rozdelujú potreby spolocnosti Corus medzi troch európskych výrobcov (40 % pre Vallourec, 30 % pre Dalmine a 30 % pre Mannesmann) a stanovujú ceny, ktoré Corus uhrádzal za hladké rúry, podla matematického vzorca, ktorý berie do úvahy cenu, ktorú dostal Corus zaplatenú za závitové rúry. 76 Vzhladom na tieto zistenia je postacujúce uviest, ze predmetom a úcinkom zmlúv o zásobovaní bolo nahradit riziko z konkurencie, a to prinajmensom medzi styrmi európskymi výrobcami za dohodnuté rozdelenie mozného zisku z predaja závitových rúr na britskom trhu (pozri obdobne vo vztahu k zosúladeným postupom rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [10]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 3150). 77 Kazdou z týchto zmlúv o zásobovaní Corus zaväzoval svojich troch konkurentov v rámci Spolocenstva takým spôsobom, ze ich skutocná konkurencia, rovnako aj perspektíva takejto konkurencie sa na jeho casti domáceho trhu stratila. 78 Corus posilnil svoje postavenie na trhu za cenu toho, ze obetoval svoju slobodu pri zásobovaní, pretoze jeho traja potenciálni konkurenti na trhu závitových rúr v Spojenom královstve sa k nemu pridali tak, ze ak by doslo k poklesu predaja závitových rúr realizovaných spolocnostou Corus, malo by to za následok aj pokles predaja hladkých rúr týchto konkurentov. Za týchto okolností bolo nepochopitelné, ze by sa títo traja výrobcovia pokúsali skutocne konkurovat spolocnosti Corus na trhu závitových rúr v Spojenom královstve, najmä pokial ide o cenu (pozri odôvodnenie 153). 79 Naopak, tým, ze súhlasili s uzavretím takýchto zmlúv, si kazdý z konkurentov spolocnosti Corus pre seba zabezpecil nepriamu úcast na domácom trhu a rovnako aj z toho vyplývajúcu cast na zisku. Na dosiahnutie týchto výhod sa tieto podniky v skutocnosti vzdali moznosti predávat závitové rúry na trhu Spojeného královstva, osobitne podpisom tretej zmluvy 9. augusta 1993, ktorou sa priznalo 30 % spolocnosti Mannesmann, sa vzdali moznosti dodávat hladké rúry spolocnosti Corus vo väcsom mnozstve, nez aké sa kazdému z nich vopred priznalo. Navyse súhlasili s nevýhodnou a z obchodného hladiska neobvyklou povinnostou dodávat ich konkurentovi, spolocnosti Corus, mnozstvo rúr, ktoré bolo urcené vopred na základe predaja závitových rúr vyrobených spolocnostou Corus. 80 Je potrebné konstatovat, ze ak zmluvy o zásobovaní neexistovali, traja európski výrobcovia iní ako spolocnost Corus by normálne mali, ak sa neprihliada na Základné pravidlá, skutocný alebo prinajmensom potenciálny obchodný záujem konkurovat spolocnosti Corus na trhu závitových rúr na trhu Spojeného královstva, ako aj konkurovat si navzájom pri dodávke hladkých rúr spolocnosti Corus. 81 Je takisto potrebné poznamenat, ze kazdá zo zmlúv o zásobovaní bola uzavretá na dobu piatich rokov, co predstavuje relatívne dlhú dobu, ktorá potvrdzuje a posilnuje protizákonnú povahu týchto zmlúv. 82 Ako poukazuje Komisia, cenový vzorec pre hladké rúry, ktorý je súcastou vsetkých troch zmlúv o zásobovaní, obsahoval nezákonnú výmenu obchodných informácií (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia, pozri tiez odôvodnenie 111), ktorých dôverná povaha má byt zachovaná, aby nedoslo k ohrozeniu nezávislosti obchodnej politiky konkurencných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 403, a British Steel/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, body 383 a nasi.). 83 Argumentácia spolocnosti Corus, ze informácie týkajúce sa mnozstva predaných rúr a cien zaplatených jej zákazníkmi boli zverejnené jej dodávatelom, ju nemôze za daných okolností ospravedlnit. 84 Pokial ide o mnozstvo závitových rúr predaných spolocnostou Corus, je potrebné zdôraznit, ze dodávatelia si ho mohli lahko vypocítat, kedze kazdý z nich dodával v zásade urcené percento svojich potrieb. 85 Pokial ide o cenu, je pravdou, ze spolocnost Corus neoznamovala svojim zmluvným partnerom ceny, ktoré jej boli zaplatené za jej závitové rúry. Preto tvrdenie uvedené v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluvy o zásobovaní "zaväzovali spolocnost Corus oznamovat svojim konkurentom platné predajné ceny", zvelicuje rozsah zmluvných povinností v tomto ohlade. Komisia vsak správne uvádza v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia a pred Súdom prvého stupna, ze ceny závitových rúr boli v matematickom vztahu so zaplatenou cenou za hladké rúry, takze traja dotknutí dodávatelia dostávali presné údaje o smere, case a výske kazdej fluktuácie cien závitových rúr predávaných spolocnostou Corus. 86 Treba skonstatovat, ze nielen oznámenie týchto informácií konkurentom porusuje clánok 81 ods. 1 ES, ale navyse povaha tohto porusenia je v podstate tá istá, ako keby islo o samotné ceny závitových rúr alebo o informácie týkajúce sa ich fluktuácie, ktoré sú predmetom tohto oznámenia. Za týchto podmienok v sirsom kontexte porusovania uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia treba uvedenú nepresnost v predchádzajúcom bode povazovat za nepodstatnú a v tomto dôsledku nemajúcu ziadny následok na konstatovanie existencie tohto porusenia. 87 Pokial ide o vseobecné tvrdenie spolocnosti Corus, ze obmedzenia hospodárskej sútaze uvedené v predchádzajúcom bode nezakladajú specifické porusovanie uvedené Komisiou v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, treba zdôraznit, ze tieto obmedzenia sú jasne uvedené v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia opisujúceho toto porusenie, osobitne v odôvodnení 111, ktorého úplne znenie je v bode 74 vyssie. Kedze clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia urcuje, ze zmluvy o zásobovaní boli uzatvorené v súvislosti s porusením uvedeným v clánku 1, je jasné, ze islo o ustanovenie zmlúv obmedzujúcich hospodársku sútaz a ze tieto samé osebe zakladajú porusovanie uvedené v clánku 2. 88 V kazdom prípade presnost tejto analýzy je potvrdená skutocnostou, ze v clánku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia spája Komisia trvanie porusovania, ktoré bolo zistené vo vztahu k vsetkým európskym výrobcom, s obdobím, pocas ktorého bola zmluva alebo zmluvy, ktorých boli zmluvnými stranami, v platnosti. 89 Navyse tieto zistenia tiez postacujú na odmietnutie tvrdenia spolocnosti Corus, ze Komisia nepreukázala úcast styroch európskych výrobcov na dohode spôsobom opísaným v napadnutom rozhodnutí. Nech je reálny stupen zosúladeného postupu medzi styrmi európskymi výrobcami akýkolvek, treba skonstatovat, ze kazdý z nich uzatvoril jednu -- a Corus vsetky tri -- zmluvy o zásobovaní, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz a tvoria súcast porusovania clánku 81 ods. 1 ES uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 90 Za týchto okolností bolo pre Komisiu zbytocné odvolávat sa na súbor nepriamych dôkazov mimo dodávatelských zmlúv na preukázanie, ze doslo k poruseniu uvedenému v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Nie je preto v tomto prípade viac nevyhnutné skúmat vsetky tvrdenia predlozené zalobcom týkajúce sa tohto zalobného dôvodu. 91 V rámci tohto zalobného dôvodu a v rozsahu, v akom je podstatný stupen zosúladeného konania, na ktorom sa zúcastnili styria výrobcovia v rámci Spolocenstva vo vztahu k poruseniu uvedenému v clánku 2 napadnutého rozhodnutia pri skúmaní niektorých dalsích zalobných dôvodov, je vsak potrebné zanalyzovat urcité dokumenty v spise Komisie týkajúce sa tohto prípadu na úcel zhodnotit tvrdenie spolocnosti Corus, ze tri zmluvy o zásobovaní boli uzatvorené v rozdielnych dátumoch a ze Komisia z nich nemohla vyvodit záver, ze existovalo jedno porusovanie zahrnujúce styroch európskych výrobcov. 92 V tomto ohlade je zvlást dôlezitý dokument "Úvahy o zmluve VAM" z 23. marca 1990. Pod názvom "Scenár II" oznacil pán Verluca v tomto dokumente moznost "získat Japoncov, aby nezasahovali na [britský] trh a aby sa problém vyriesil medzi Európanmi". V dalsom bode pán Verluca pokracuje: "v tomto prípade sa hladké rúry skutocne rozdelia medzi [Mannesmann], [Vallourec] a Dalmine". V nasledujúcom odseku uvádza, ze "pravdepodobne budeme mat záujem spojit predaj od spolocnosti [Vallourec] s cenou a mnozstvom VAM predávaného spolocnostou [Corus]". Pretoze tento posledný návrh odráza s presnostou podstatný pojem zmluvy uzatvorenej medzi spolocnostami Vallourec a Corus sestnást mesiacov neskôr, bolo celkom zjavné, ze spolocnost Vallourec si skutocne osvojila túto stratégiu a ze uvedená zmluva bola podpísaná s cielom jej uplatnenia. 93 Je takisto nutné odmietnut tvrdenie spolocnosti Corus, ze posilnenie aspektu Základných pravidiel vztahujúceho sa na respekt japonských výrobcov voci európskemu domácemu trhu nie je spôsobom konania medzi troma moznostami predpokladanými v poznámkach "Strategické úvahy" a "Úvahy o zmluve VAM", ktoré si pán Verluca z predchádzajúceho úsudku vybral. Zo znenia týchto dvoch poznámok mozno jasne odvodit záver, ze ich autor uprednostnoval tento spôsob konania a len neochotne ho odmietol na tom základe, ze je neuskutocnitelný. Osobitne podla poznámky Strategické úvahy bola najvýhodnejsím riesením pre [Vallourec] moznost "Európanov presvedcit Japoncov, aby respektovali Spojené královstvo s odkazom na "Buttress a Premium". Pán Verluca nepopiera spôsob konania uvedený v poznámke s tým, ze "bohuzial neverí, ze toto riesenie... môze fungovat". Pretoze daný spôsob konania bol uskutocnený od roku 1991, podmienené vzdanie sa tohto úskoku v týchto poznámkach je nepodstatné. 94 Navyse, skutocnost, ze prakticky rovnakú zmluvu uzavrela na jednej strane spolocnost Corus so spolocnostami Vallourec a neskôr so spolocnostou Dalmine a nakoniec aj so spolocnostou Mannesmann na druhej strane, s tým, ze potreby spolocnosti Corus, pokial ide o hladké rúry boli skutocne rozdelené medzi tieto tri spolocnosti od roku 1993, presne tak ako to pán Verluca predvídal, potvrdzuje aj to, ze tieto tri zmluvy museli byt uzavreté s cielom sledovat spolocnú európsku stratégiu. Ako uvádza Komisia, spolocnost Vallourec najskôr vymyslela túto stratégiu a v prvej fáze uzatvorila zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus. Potom sa k nim pridali spolocnosti Dalmine a Mannesmann, ako to dokazuje skutocnost, ze kazdá z týchto dvoch spolocností uzatvorila zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus. 95 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zhodnotila, ze zmluvy o zásobovaní zakladajú porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a po právnej stránke dostatocne preukázala ich existenciu. Rovnako treba uviest, ze dodatocné dôkazy uvedené Komisiou potvrdzujú správnost jej tézy, podla ktorej tieto zmluvy patria do sirsej spolocnej politiky. 96 Podla toho zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu vyplývajúceho z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím týkajúcim sa analýzy dôkazov pouzitých na dokázanie porusovania uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 97 Podla spolocnosti Corus je rozdiel medzi napadnutým rozhodnutím a OV zanalyzovanými poznámkami 1990 citovanými v odôvodneniach 78 az 81 napadnutého rozhodnutia v tom, ze Komisia osobitne viac nepoukazuje v odôvodnení 147 rozhodnutia, ze tento dôkaz preukazuje existenciu protiprávnej dohody medzi styrmi európskymi výrobcami vo vztahu k hladkým rúram. 98 Navyse sa Komisia po prvýkrát v napadnutom rozhodnutí pri konstatovaní vzniku existencie protiprávnej dohody zalozenej zmluvami o zásobovaní odvoláva na dokumenty z roku 1993 citované v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia (fax zaslaný spolocnostou Corus spolocnosti Vallourec pod hlavickou "BS zmluva o spolupráci" a "dokument týkajúci sa bezsvíkových ocelových rúrok"). Kedze Corus nemal moznost pocas správneho konania vyjadrit sa k analýze prijatej napadnutým rozhodnutím, boli v tomto ohlade jeho práva na obhajobu porusené. 99 Komisia uvádza, ze nie je potrebné, aby konecné rozhodnutie bolo nevyhnutne identické vo vsetkých ohladoch s OV. V tomto prípade obidve, OV i napadnuté rozhodnutie, obsahujú ustanovenie, ze spolocnost Corus sa zúcastnila na dohode zakladajúcej porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia spolu s minimálne jedným podnikom od roku 1990 a s jej tromi európskymi dodávatelmi od roku 1993. Aj keby boli rozdiely medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, nemalo by to dosah na právo spolocnosti Corus na obhajobu. Akýkolvek takýto rozdiel by zarucil zrusenie konecného rozhodnutia, iba ak by tam bola moznost, ze pri nedostatku tohto uvedeného nedostatku správneho konania by to viedlo k inému výsledku (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1980, Distillers/Komisia, [11]30/78, Zb. s. 2229, bod 26). Na úcel preukázania porusenia práv na svoju obhajobu spolocnost Corus by musela dokázat, ze napadnuté rozhodnutie by bolo iné, ak by mala moznost popriet existenciu dohody zahrnujúcej skôr tri dalsie podniky nez len jeden. Kedze spolocnost Corus popiera existenciu akejkolvek dohody, podla názoru Komisie by nic nezmenilo jej postoj bez ohladu na pocet podnikov zúcastnených na porusení a ze Corus preto mal moznost sa adekvátne obhajovat. Posúdenie Súdom prvého stupna 100 Predovsetkým treba uviest, ze práva na obhajobu nie sú porusené existenciou nesúladu medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím, ibaze by výhrada v OV nebola uvedená dostatocným spôsobom na to, aby sa tí, ktorým to bolo urcené, mohli obhajovat (pozri v tom zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 852 az 860). 101 Navyse, posúdenie uvedené v oznámení o výhradách je casto strucnejsie nez oznámenie uvedené v prijatom konecnom rozhodnutí, pretoze predstavuje iba predbezné stanovisko Komisie. Odchýlky v znení medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím vyplývajúce z rozdielu medzi úcelom týchto dvoch dokumentov nie sú v zásade takej povahy, aby boli spôsobilé porusit právo na obhajobu. Preto v tomto prípade skutocnost, ze OV neobsahuje bod totozný s odôvodnením 147 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia robí závery na základe dôkazov posúdených v odôvodneniach 78 az 81 a 91, je celkom prirodzená. Naopak, takýto konecný bod by sa mohol povazovat ako predcasný v pripomienkovom stádiu. 102 V odôvodnení 78 napadnutého rozhodnutia berie Komisia do úvahy, ze "Vallourec a [Corus] predlozili návrh Vylepsených základných pravidiel", kým v bode 63 OV sa uvádza, ze "Európania" tak urobili. Preto v napadnutom rozhodnutí dlhsie netvrdí, ze poznámky spolocnosti Vallourec sú dôkazom existencie zmluvy z roku 1990 medzi styrmi európskymi výrobcami týkajúcej sa hladkých rúr na trhu Spojeného královstva. 103 Je potrebné uviest, ze takými zmenami svojho hodnotenia sa Komisia v napadnutom rozhodnutí obmedzila na opretie sa o skutocnosti, o ktorých sa domnievala, ze ich môze podporit adekvátnym dôkazom, najmä v nadväznosti na vyjadrenia k OV zo strany príjemcov OV. Kedze predmetné poznámky sa týkali iba spolocností Vallourec a Corus, Komisia sa rozhodla formulovat odôvodnenie 78 napadnutého rozhodnutia opatrnejsie ako odôvodnenie 63 OV. 104 V kazdom prípade si treba vsimnút, ze tento rozdiel v znení nie je v ziadnom prípade v rozpore so záujmami tých, ktorým bolo OV urcené, odráza obmedzenejsiu dôkaznú silu poskytnutú v napadnutom rozhodnutí Komisiou poznámkam spolocnosti Vallourec ako dôkazom preukázania existencie porusovania uvedeného v clánku 2, v porovnaní s oznámením o výhradách. Na základe toho porusenie práv na obhajobu odvodené z týchto rozdielov nemôze prichádzat do úvahy. 105 Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa faxu spolocnosti Corus adresovanému spolocnosti Vallourec pod názvom "BS zmluva o spolupráci" a "dokumentu týkajúceho sa bezsvíkových ocelových rúrok", je potrebné uviest, ze bod 118 OV má rovnaké znenie ako odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia, a preto odkazuje na tieto dva dôkazné body rovnakým spôsobom a v rovnakom kontexte ako na tie uvedené v bode 118. V rozpore s tvrdením spolocnosti Corus obidva, OV a napadnuté rozhodnutie, uvádzajú, ze fax "BS zmluva o spolupráci" sa odvoláva na zmluvy sankcionované v clánku 2 napadnutého rozhodnutia: jeden z návrhov spocíval v presune OCTG aktivít spolocnosti Vallourec, kým zmluvy na dodávku hladkých rúr medzi spolocnostami [Corus] a Vallourec, [Mannesmann] a Dalmine, boli v platnosti, bez podielových zmien" (bod 118 OV a odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 106 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod je nedôvodný, a preto musí byt návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia zamietnutý. O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na dôsledku neexistencie porusenia uvedeného v clánku 2 na zistenie porusovania v clánku 1 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 107 Podla zalobcu, ak by clánok 2 napadnutého rozhodnutia bol zrusený, neexistoval by dostatocný dôkaz na preukázanie, ze od roku 1991 sa zúcastnil na porusovaní uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 108 V prvom rade uvádza, ze porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia je opísané v odôvodnení 164 ako prostriedok na uplatnenie dohodnutého princípu respektovania domácich trhov v rámci Európsko-japonského klubu. Ak clánok 2 napadnutého rozhodnutia by bol zrusený, dôkaz úcasti spolocnosti Corus na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia by bol obmedzený na jeho úcast na stretnutiach v tomto klube. 109 Spolocnost Corus povazuje svoju úcast na týchto stretnutiach za súcast svojej stratégie pri stiahnutí sa z trhu závitových rúrok, stanovenej v roku 1987 a uskutocnenej pri zatvorení jej podniku v Clydasdale, ktorý vyrábal hladké rúry, v apríli 1991. Dokument uvedený na strane 4902 spisu Komisie pod názvom "Poznámka pre predsedov" ("Paper for Presidents"), na ktorý sa Komisia odvolávala pri preukazovaní úcasti spolocnosti Corus na týchto stretnutiach, osvedcuje skutocnost, ze sa mozná restrukturalizácia európskeho priemyslu na týchto stretnutiach zvazovala. V súvislosti s touto restrukturalizáciou mal Corus zjednat znízenie jeho konecných aktivít na trhu hladkých rúr. Podla spolocnosti Corus nejestvujú listinné dôkazy, ze jeho úcast na stretnutiach vytvorila nezákonnú tajnú zmluvu zistenú Komisiou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 110 Komisia namieta, ze porusovanie zistené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa zakladá na rozdielnom dôkaze, nez na dôkaze uvádzanom pri zistení porusenia uvedenom v clánku 2. Tiez tvrdí, ze Corus nenamietal tento dôkaz a ani existenciu "Základných pravidiel", ktorými sa riadilo rozdelenie trhu. Posúdenie Súdom prvého stupna 111 Predovsetkým treba uviest, ze kedze bola ziadost o zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia odmietnutá z vyssie uvedených dôvodov, je tento zalobný dôvod v zásade irelevantný. 112 Uvedený zalobný dôvod by bol dôvodný, iba ak by sa Komisia nesprávne odvolávala na existenciu porusenia zisteného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia s cielom preukázat úcast spolocnosti Corus na porusení uvedenom v clánku 1. Po prvé by to bolo mozné, ak by existencia porusovania týkajúceho sa hladkých rúr zisteného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia nebola preukázaná z právneho hladiska, alebo po druhé, ak by nebolo preukázané, ze porusovanie spocívalo v nezákonnom zosúladenom konaní medzi styrmi európskymi výrobcami, ktoré sa týkalo porusenia v rámci Európsko-japonského klubu s japonskými výrobcami vo vztahu k odberatelskému trhu zváraných rúr a rúrok, ako to bolo zistené v clánku 1. 113 Body 71 az 96 vyssie obsahujú, ze existencia porusenia zistená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia bola preukázaná z právneho hladiska. Navyse, body 91 az 96 obsahujú, ze zmluvy zakladajúce takéto porusenie boli v skutocnosti podpísané v rámci zosúladeného konania medzi styrmi európskymi výrobcami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, so zretelom na posilnenie nezákonnej dohody uzatvorenej v rámci Európsko-japonského klubu. 114 V kazdom prípade treba uviest, ze v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zdaleka neobmedzila na tvrdenie, ze Corus sa zúcastnil tohto porusenia jedine z dôvodu jeho správania sa v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze na trhu hladkých rúr zakladajúceho porusenie zistené v clánku 2, a uviedla, ze tento podnik sa priamo zúcastnil na dohode rozdelujúcej trhy závitových rúr s ostatnými európskymi výrobcami a s japonskými výrobcami. 115 Kým existencia porusovania vyjadrená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia podporuje posúdenie Komisie týkajúce sa porusenia vyjadreného v clánku 1, toto porusenie a úcast spolocnosti Corus na nom sú v podstate zalozené na dôkaze odlisnom od toho, ktorý sa týka zalozenia existencie porusovania vyjadreného v clánku 2 a osobitne od svedeckej výpovede pána Verlucu (pozri odôvodnenia 62 az 67 napadnutého rozhodnutia). Spolocnost Corus nenapáda primeranost tohto dôkazu zalozenia existencie porusenia vyjadreného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Preto, ak by sa aj napriek predchádzajúcim zisteniam povazovalo za primerané zrusit clánku 2 napadnutého rozhodnutia, takéto zrusenie by neviedlo k zruseniu clánku 1. 116 Pokial ide o tvrdenia zalobcu týkajúce sa dôvodov jeho úcasti na stretnutiach v Európsko-japonskom klube podla ustálenej judikatúry, ak sa podnik zúcastnil, aj ked nie aktívne, na stretnutiach medzi podnikmi s protisútazným predmetom a verejne sa nedistancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vztahu k ostatným úcastníkom to vyvoláva dojem, ze súhlasí s výsledkami tohto stretnutia a ze bude konat v súlade s nimi a ze sa teda predmetnej dohody zúcastní (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [12]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 232). 117 V tomto prípade spolocnost Co rus nepopiera svoju úcast na stretnutiach v Európsko-japonskom klube, a ako je uvedené vyssie, nepredlozila ziadne tvrdenia na namietanie pravdivosti a preukázanej dôkaznej hodnoty uvedenej Komisiou v napadnutom rozhodnutí vo vztahu k existencii porusovania uvedeného v clánku 1. 118 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na omyle v posúdení trvania porusovania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 119 Spolocnost Corus v súlade so zákonom tiez predkladá zalobný dôvod o tom, ze v napadnutom rozhodnutí je údajný omyl týkajúci sa trvania porusovania uvedeného v clánku 1. Týmto zalobným dôvodom sa domáha ciastocného zrusenia clánku 1 a znízenia pokuty, ktorá jej bola za to ulozená. 120 Spolocnost Corus tvrdí, ze Komisia usúdila, ze porusovanie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia zacalo v roku 1990 preto, lebo samoobmedzujúce dohody boli v platnosti pred týmto dátumom (odôvodnenie 108 napadnutého rozhodnutia). Podla spolocnosti Corus tieto zmluvy boli predlzované do zaciatku roku 1991, a preto podla vlastného odôvodnenia Komisie k porusovaniu nemohlo dôjst pred rokom 1991. Corus dodáva, ze dalsí, komu bolo napadnuté rozhodnutie dorucené, predlozí dôkaz tohto predlzenia. Vo svojej zalobe zahrnul poziadavku, ze ak je to nevyhnutné, aby bolo Súdom prvého stupna nariadené prípravné konanie, a vo svojej námietke ziada, aby Súd nariadil Komisii alebo inej tretej strane, aby predlozila vsetky dokumenty týkajúce sa tohto sporu a osobitne dôkazy preukazujúce predlzovanie samoobmedzujúcich dohôd. 121 Komisia uvádza, ze spolocnost Corus nepredlozila ziadny dôkaz na podporu jej tvrdenia, ze dohody o samoobmedzení uzatvorené s japonskou vládou neboli ukoncené do roku 1991. Vyjadrujúc nádej, ze iná strana predlozí takýto dôkaz, nie je mozné povazovat za skutocný dôkaz, a preto sa Komisia domnieva, ze nie je potrebné sa k tomuto tvrdeniu vyjadrit. V kazdom prípade neulozenie pokuty pocas trvania samoobmedzujúcich dohôd uz bolo ústupkom vzhladom k Poznámke Komisie týkajúcej sa dovozu japonských výrobkov do Spolocenstva ([13]Ú. v. ES C 111, 1972, s. 13). Posúdenie Súdom prvého stupna 122 V prvom rade je potrebné uviest, ze v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze ako zaciatok porusovania bolo mozné uviest rok 1977, ale rozhodla sa tak neurobit vzhladom na existenciu samoobmedzujúcich dohôd. Preto v clánku 1 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze porusovanie zacalo od roku 1990. Treba uznat, ze tým urobila Komisia ústupok voci tým, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. 123 Je potrebné poznamenat, ze ziadny z úcastníkov konania pred Súdom prvého stupna netvrdil, ze týmto ústupkom by mala byt odstránená akákolvek pochybnost v prejednávanej veci. Z toho vyplýva, ze posúdenie Súdom prvého stupna v tomto konaní nesmie súvisiet so zákonnostou alebo primeranostou tohto ústupku, ale iba s otázkou, ci ho Komisia tým, ze ho výslovne uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v danom prípade aj správne aplikovala. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vzhladom na to, ze dôkazné bremeno, pokial ide o existenciu porusenia a dlzku jeho trvania, spocíva na Komisii, musí ona predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy na vyvolanie jasného presvedcenia o tom, ze doslo k poruseniu (rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 20; Celulóza II, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 127, rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, [14]T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, body 193 az 195,198 az 202, 205 az 210, 220 az 232, 249, 250 a 322 az 328, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [15]T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72). 124 Rovnako vyssie uvedený ústupok robí z údajného skoncenia samoobmedzujúcich dohôd rozhodujúce kritérium na posúdenie, ci sa existencia porusenia mala vztahovat na rok 1990. Kedze islo o dohody uzatvorené na medzinárodnej úrovni, medzi japonskou vládou, zastúpenou japonským ministerstvom medzinárodného obchodu a priemyslu, a Spolocenstvom, zastúpeným Komisiou, treba skonstatovat, ze Komisia mala v súlade so zásadou správneho úradného postupu uschovat dokumentáciu potvrdzujúcu dátum skoncenia platnosti uvedených dohôd. Komisia mala byt schopná predlozit túto dokumentáciu Súdu prvého stupna. Napriek tomu Komisia tvrdila Súdu prvého stupna, ze hladala vo svojich archívoch túto dokumentáciu, ale nebola schopná predlozit dokumenty potvrdzujúce dátum skoncenia platnosti týchto dohôd. 125 Hoci v zásade zalobca nemôze preniest dôkazné bremeno na zalovaného, odvolávajúc sa na okolností, ktoré nie je schopný preukázat, v danom prípade sa dôkazné bremeno nemôze uplatnit v prospech Komisie, pokial ide o dátum ukoncenia medzinárodných zmlúv, ktoré uzatvorila. Nevysvetlitelná neschopnost Komisie predlozit dôkazy týkajúce sa okolností, ktoré sa jej priamo dotýkajú, pokial ide dátum skoncenia uvedených dohôd, znemoznuje Súdu prvého stupna rozhodnút s celkovou znalostou veci. Bolo by v rozpore so zásadou správneho úradného postupu, keby podniky, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré na rozdiel od Komisie neboli schopné predlozit chýbajúci dôkaz, mali niest následky tejto neschopnosti Komisie. 126 Za týchto podmienok treba osobitne skonstatovat, ze Komisia mala predlozit dôkaz ukoncenia samoobmedzujúcich dohôd. V kazdom prípade Komisia nepredlozila, ci uz v napadnutom rozhodnutí, alebo pred Súdom prvého stupna, dôkaz o dátume skoncenia samoobmedzujúcich dohôd. 127 Okrem toho ani Corus ani, a fortiori, Komisia netvrdili, ze samoobmedzujúce dohody boli este roku 1991 v platnosti. 128 Za týchto podmienok na úcely tohto konania treba zhodnotit, ze samoobmedzujúce dohody, ktoré uzatvorila Komisia a japonské orgány, zostali v platnosti az do konca roku 1990. 129 V kazdom prípade, aspon pokial ide o japonskú stranu, japonskí výrobcovia predlozili dôkaz, ktorý potvrdzuje predlzenie samoobmedzujúcich dohôd do 31. decembra 1990, co podporuje tézu spolocnosti Corus v tomto konaní (pozri rozsudok Súdu prvého stupna vyhlásený dnes, JFE Engineering a i./Komisia, [16]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 345). Treba skonstatovat, ze Súd prvého stupna môze z úradnej moci v spojených veciach, kde vsetci úcastníci majú prílezitost sa oboznámit s celým spisom, zobrat do úvahy dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v spisoch spojených vecí (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 1990, Nefarma a Bond van Groothandelaren in het Farmaceutische Bedrijf/Komisia, [17]T-113/89, Zb. s. II-797, bod 1, a Prodifarma a i./Komisia, [18]T-116/89, Zb. s. II-843, bod 1). V danom prípade má vsak Súd prvého stupna rozhodnút o veciach, ktoré boli spojené na úcely ústnej casti konania, ktorých predmetom bolo rovnaké rozhodnutie a v ktorom vsetci úcastníci navrhovali zmenu výsky ulozených pokút, ktoré mali zaplatit. 130 Súd prvého stupna sa preto v danej veci formálne oboznámil s dôkazmi, ktoré predlozili styria japonskí výrobcovia, a je zbytocné rozhodovat o povinnosti Komisie, aby predlozila tieto dokumenty v tomto konaní, na základe ziadosti spolocnosti Corus. 131 Okrem iného treba zdôraznit, ze Corus neziada Súd prvého stupna len o zrusenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zacatie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a za týchto okolností dlzku trvania tohto porusenia ale, okrem iného, aby v súlade s clánkom 229 ES a na základe clánku 17 nariadenia c. 17 znízil výsku pokuty, berúc do úvahy skrátenú dlzku trvania tohto porusenia. V prípade, ze Súd prvého stupna na základe výkonu tejto plnej rozhodovacej právomoci upraví výsku pokuty ulozenej Komisiou, musí zohladnit vsetky podstatné skutkové okolnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [19]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692). Za týchto okolností a vzhladom na to, ze vsetci zalobcovia napádajú skutocnost, ze Komisia zistila porusenie od 1. januára 1990, by nebolo vhodné, aby Súd prvého stupna preskúmal situáciu kazdého zalobcu oddelene, obmedziac sa na len tie skutocnosti, ktoré zalobcovia pri obhajobe zdôraznili, pricom opomenuli zohladnit tie skutocnosti, na ktoré sa ostatní zalobcovia alebo Komisia mohli odvolávat. 132 Navyse, na základe vyssie uvedených skutocností je zrejmé, ze za daných okolností je tvrdenie Komisie o tom, ze spolocnost Corus nepredlozila túto zalobu primeraným spôsobom, irelevantné. 133 Z predchádzajúceho vyplýva, ze vzhladom na ústupok, ktorý urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí, dlzka trvania porusovania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia musí byt znízená o jeden rok. Rovnako clánok 1 napadnutého rozhodnutia musí byt zrusený v rozsahu, v akom uvádza existenciu porusovania, ktoré sa vytýka spolocnosti Corus pred 1. januárom 1991. 134 Návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia musí byt vo zvysnej casti zamietnutý. Návrh na zrusenie pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 135 Na podporu tohto návrhu predkladá spolocnost Corus jediný zalobný dôvod: porusenie jej práv na obhajobu. Dodáva, ze na základe ustálenej judikatúry musí OV vopred jasne stanovit vsetky základné skutocnosti, na ktoré sa Komisia odvoláva, takze vsetci, ktorým to bolo dorucené, majú informácie potrebné na ich obhajobu, nielen pokial ide o zistenia týkajúce sa porusovania, ale tiez proti ulozeniu pokuty, ak uz bola ulozená. Aby práva na obhajobu boli dodrzané, musí Komisia, na základe dostupných informácií, predlozit v oznámení o výhradách dostatocné urcenie trvania údajného porusovania, jeho závaznost a ci k nemu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, [20]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 14, 15 a 21; z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, [21]322/81, Zb. s. 3461, bod 20, a zo 16. marca 2000, Compagnie Maritime Belge Transports a i./Komisia, [22]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 142). 136 Pokial ide o trvanie porusovania, spolocnost Corus dodáva, ze Súdny dvor osobitne upresnil, ze Komisia mala urcit trvanie porusovania, ktoré predbezne navrhuje zobrat do úvahy v stádiu vydania jej OV, na základe jej dostupných informácií, a nie jednoducho vyhlásit, ze pri stanovení pokuty berie do úvahy trvanie porusovania, tak ako to uvádza (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 15). Podla spolocnosti Corus, povinnosti urcit závaznost porusovania a ci k nim doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti musia byt zhodné, takze vsetci, ktorým bolo OV urcené, môzu úcinne uplatnit svoje práva na obhajobu vo vztahu k týmto skutocnostiam. Súd prvého stupna potvrdil tento výklad v rozsudku Cement, uz citovanom v bode 76 vyssie (body 483 a 484). Inác by táto povinnost bola bezúcelná, pretoze by znamenala, ze OV musí stanovovat relevantné kritériá a nic iné, co je v kazdom prípade zrejmé z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 137 V tomto prípade si Komisia túto povinnost nesplnila, a to ani pokial ide o závaznost porusovania a ani pokial ide o zistenie, ci k tomu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, kedze body 153 a 154 OV sa o týchto otázkach nezmienujú. Corus uvádza, ze na tento nedostatok upozornil Komisiu v odseku 6.7 svojej odpovede na OV (príloha 11 zaloby) a aj napriek tomu Komisia neposkytla v tomto bode dalsie informácie. 138 Corus uvádza, ze za takýchto okolností nemal moznost vyjadrit sa k posúdeniu Komisie v týchto veciach predtým, nez Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, ze porusenie, ktorého sa mal Corus dopustit, bolo velmi závazné a ze Corus si bol vedomý toho, ze jeho konania sú protiprávne (odôvodnenie 161 napadnutého rozhodnutia). Práva spolocnosti Corus na obhajobu boli tým napadnuté a pokuta ulozená na základe toho by mala byt zrusená. 139 Podla tvrdenia Komisie, výklad bodu 21 rozsudku Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaného v bode 135 vyssie (bod 21), spolocnostou Corus je nesprávny v tom, ze z rozsudku odvodzuje povinnost Komisie uviest v oznámení o výhradách predbezné posúdenie faktorov, ktoré navrhuje zobrat do úvahy pri stanovení pokuty. V skutocnosti Súdny dvor jednoducho vyhlásil, ze Komisia je povinná uviest kritériá, ktoré pouzije pri stanovení pokuty. Výklad rozsudku Musique diffusion française a i./Komisia sa nezhoduje s výkladom v rozsudku Michelin/Komisia, uz citovaným v bode 135 vyssie (bod 19), totiz v tom, ze naznacit predpokladanú výsku pokuty predtým, nez mal vysetrovaný podnik moznost vyjadrit sa k tvrdeniam proti nemu, by pre Komisiu znamenalo predvídanie jej konecného rozhodnutia a teda bolo by neprimerané. 140 Tvrdenie, ktoré Corus prevzal z bodov 483 a 484 rozsudku Cement, uz citovaného v bode 76 vyssie, je navyse irelevantné: tieto body sa týkajú otázky, ci Komisia v oznámení o výhradách naznacila jej úmysel ulozit pokutu urcitým podnikom. V tomto prípade je vsak vseobecne jasné, ze odôvodnenie 154 OV jasne naznacuje úmysel Komisie ulozit spolocnosti Corus pokutu. 141 Z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je zrejmé, ze na to musí Komisia nevyhnutne zobrat do úvahy závaznost a trvanie porusovania. Corus preto musel nutne vidiet relevanciu týchto parametrov. Navyse vyhlásit, ze porusenie bolo úmyselné alebo z nedbanlivosti je podmienkou na ulozenie pokuty, výstraha by preto mala byt postacujúca na informovanie spolocnosti Corus o postoji Komisie týkajúcom sa týchto skutocností. Kedze zverejnenie Usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO ([23]Ú. v. ES C 9,1998, s. 3, dalej len "usmernenia") predchádzalo zaslaniu OV jej adresátom, spolocnost Corus mohla tak usúdit, ze jej vytýkaná dohoda o rozdelení trhu predstavuje velmi závazné porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 142 Pokial ide o skutocnost, ze Súd prvého stupna uviedol vo svojom rozsudku Cement, uz citovanom v bode 76 vyssie, ze OV musí obsahovat podrobnosti o úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahe porusovania a jej závaznosti, Komisia usudzuje, ze tieto podrobnosti môzu byt uvedené v samotnom oznámení o výhradách, a preto ich nie je potrebné uviest v casti, ktorá sa odvoláva na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Komisia poznamenáva, ze Corus povazoval informácie v oznámení o výhradách týkajúce sa trvania porusovania za postacujúce. Kedze tieto informácie boli uvedené v iných ustanoveniach OV nez informáciách týkajúcich sa ulozenia pokuty, Komisia tvrdí, ze Corus prijal zásadu, ze OV sa musí v tomto ohlade brat do úvahy ako celok. OV obsahuje podrobný opis porusenia, z ktorého je zrejmé, ze Komisia ho posúdila ako závazné (pozri osobitne bod 147 OV). Pokial ide o otázku, ci porusovanie bolo úmyselné, Komisia tvrdí, ze v súlade s ustálenou judikatúrou nie je potrebné preukázat subjektívny zámer, ale postacuje iba to, ze strany mali vediet, ze ich správanie bude mat za následok porusenie clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, [24]27/76, Zb. s. 207, bod 299). Za týchto okolností je pre Komisiu postacujúce v oznámení o výhradách uviest, ze správanie úcastníkov konania mohlo byt objektívne posudzované ako úmyselné alebo nedbanlivostné. 143 V kazdom prípade Corus vo svojom vyjadrení k OV v bodoch 1.6, 3.14 a 3.15 uviedol osobitné tvrdenia s cielom znízit závaznost porusenia a výslovne poukázal na tento aspekt v bodoch 6.3, 6.4 a 6.7 tohto vyjadrenia. V bodoch 3.12, 3.15 a 4.5 az 4.9 tohto vyjadrenia Corus uviedol dôvody ospravedlnujúce jeho správanie a dalej tvrdil v bodoch 6.1 a 6.2 uvedeného vyjadrenia pod názvom "Otázky týkajúce sa pokuty", ze nedoslo z jeho strany k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES, a to tým, ze poprel akékolvek porusenie, a fortiori, úmyselné porusenie. Komisia z týchto skutocností usudzuje, ze Corus mal a vyuzil moznost vyjadrit svoje postoje k vsetkým otázkam týkajúcim sa pokút, a preto nedoslo k poruseniu jeho práv na obhajobu. Preto údajné porusenie práv spolocnosti Corus na obhajobu nemalo v praxi ziadny negatívny dosah na jeho právo obhajovat sa, a preto nie je dôvodné zrusit napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 1020). Posúdenie Súdom prvého stupna 144 V prvom rade je potrebné uviest, ze OV musí jasne stanovit vsetky podstatné skutocnosti, o ktoré sa Komisia opiera s cielom poskytnút jej príjemcom informácie nevyhnutné na ich obhajobu nielen proti zisteniu porusenia, ale aj prípadne proti ulozeniu pokuty. Na úcel dodrziavania práva na obhajobu je Komisia povinná uviest na základe jej dostupných skutocností dostatocný údaj, pri vypracovaní OV, o trvaní vytýkaného porusenia, o jeho závaznosti a o tom, ci porusenie bolo úmyselné alebo z nedbanlivosti (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, body 14, 15 a 21; Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 20, a Compagnie Maritime Belge Transports a i./Komisia, bod 135 vyssie, bod 142). 145 V tejto súvislosti by bola povinnost dat údaj o závaznosti a úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahe porusenia bezvýznamná, v prípade, ze na to postacovalo jednoduché parafrázovanie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 483 a 484). Pre Komisiu by nemalo zmysel, aby bola povinná informovat príjemcov OV -- pod hrozbou zrusenia rozhodnutia o porusení v prípade, ze tak neurobí -- o obsahu nariadenia c. 17, s ktorým by mali byt v kazdom prípade oboznámení. 146 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné uviest, v rozpore s tvrdením Komisie, ze táto je povinná v oznámení o výhradách podat strucný predbezný odhad trvania údajného porusovania, jeho závaznost a to, ci za okolností tohto prípadu bolo porusenie úmyselné alebo z nedbanlivosti. Primeranost tohto predbezného odhadu, ktorého cielom je dat príjemcom OV prílezitost obhájit sa, sa vsak musí posudzovat nielen vo vztahu k obsahu daného opatrenia, ale tiez vo vztahu k jeho kontextu a celkovo k právnej úprave upravujúcej danú oblast (pozri primerane rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [25]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, body 89 a nasl.). 147 V danom prípade je potrebné skonstatovat, ze pokial ide o úmyselnú alebo nedbanlivostnú povahu porusenia, splna informácia uvedená v oznámení o výhradách poziadavky ustálenej judikatúry. 148 V oznámení o výhradách Komisia niekolkokrát jasne uviedla (osobitne v bodoch 129 a 137), ze predmetom dohody uzatvorenej v rámci Európsko-japonského klubu bolo rozdelit trhy hladkých rúr, a tak obmedzit sútaz. Na to, aby ulozenie pokuty bolo v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, je pre Komisiu postacujúce urcit v rozhodnutí o zistení porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ze správanie, ktoré je objektívne protiprávne, bolo urobené úmyselne alebo z nedbanlivosti. Je zjavné, ze uzavretie dohody o rozdelení trhu, ktoré bolo zistené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, predstavuje úmyselné konanie, kedze podnik by nemohol uzatvorit takúto dohodu nedopatrením. 149 Za týchto okolností je dôvodné dôjst k záveru, ze OV je jednoznacné, pokial ide o skutocnost, ze Komisia povazovala v tomto stádiu konania porusenie zistené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia za úmyselné. 150 Naopak, tvrdenia uvádzané Komisiou týkajúce sa predbezného posúdenia závaznosti porusenia sú málo presvedcivé. 151 V bodoch 153 a 154 OV sa Komisia obmedzila na tvrdenie, ze zamýslala ulozit pokutu, odvolávajúc sa na ustanovenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Je pravdou, ze uviedla v bode 147 OV, ze islo o dohodu o rozdelení trhu, ktoré malo za následok podstatné obmedzenie sútaze. Je potrebné uviest, ze toto tvrdenie neumoznuje rozhodnút, ci podla Komisie islo o "závazné" alebo "velmi závazné" porusenie v zmysle usmernení. 152 Tvrdenie Komisie týkajúce sa zverejnenia usmernení tiez neznie presvedcivo. Ak Súd prvého stupna bol toho názoru, ze ich zverejnenie by príjemcom OV postacovalo na to, aby z povahy porusenia mohli urcit kategóriu, do ktorej to Komisia zaradí, ako to urcuje ustálená judikatúra, povinnost podat informácie týkajúce sa závaznosti porusenia by nemala ziadny praktický význam (bod 145 vyssie). 153 Je nutné dospiet k záveru, ze v danom prípade je OV postihnuté vadou, pretoze v nom Komisia neuviedla predbeznú klasifikáciu závaznosti tohto porusenia. 154 Toto zistenie vsak nemôze mat samo osebe za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Povinnost uviest v oznámení o výhradách strucný predbezný odhad týkajúci sa trvania údajného porusovania, jeho závaznost a ci porusenie bolo úmyselné alebo z nedbanlivosti, nie je samoúcelná, ale jej úcelom je umoznit príjemcovi OV, aby sa mohol obhajovat (pozri bod 146 vyssie a v tom zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 156). 155 Táto povinnost je preto neoddelitelná a závislá na zásade práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 156 a ustálenú judikatúru v nom citovanú). Pre sudcu Spolocenstva nie je vhodné zrusit opatrenia v dôsledku opomenutí v predbeznom dokumente, akým je OV, ktoré nemajú dosah na obhajobu dotknutých podnikov. Je preto nutné zvázit, ci obhajoba spolocnosti Corus bola ovplyvnená vadou uvedenou v bode 153 vyssie. 156 Corus vo vyjadrení na OV, osobitne v jej casti 6, výslovne predlozil tvrdenia na úcel znízit závaznost tohto porusenia. Corus tvrdí, ze z kontextu dohody o rozdelení trhu je jasné, ze porusovanie nebolo dostatocne závazné na ulozenie pokuty (pozri bod 6.3 vyjadrenia na OV), ze k údajnému poruseniu doslo v case, ked bol v procese stiahnutia sa z trhu s rúrami OCTG a produktovodmi a teda pri poklese jeho postavenia (pozri bod 6. 4, bod 3, vyjadrenia na OV), a nakoniec, ze územná pôsobnost jeho úcasti a kategória výrobkov, ktorých sa porusenie týka boli obmedzené (pozri v tomto zmysle bod 6. 4, bod 2 a bod 6. 5 vyjadrenia na OV). Je potrebné uviest, ze spolocnost Corus predlozila podrobné tvrdenia skutkovej povahy ohladne týchto vecí v casti 3 svojho vyjadrenia na OV. 157 Corus nevysvetlil, do akej miery mohli byt priebeh správneho konania a obsah napadnutého rozhodnutia iné, pokial ide o závaznost porusenia, a potom na to aj na výsku pokuty, keby Komisia v oznámení o výhradách upresnila stupen závaznosti, ktorý pripísala poruseniu vyplývajúcemu z dohody o rozdelení trhu v rámci Európsko-japonského klubu (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 1021, a ustálenú judikatúru v nom citovanú). Výrok spolocnosti Corus, uvedený v bode 6. 7 tohto vyjadrenia, nemôze zmenit jeho zákonné postavenie, pokial ide o skutocnost, ze predpokladal, ze by mal dalsiu prílezitost podat svoje stanoviská na kritériá uvedené v usmerneniach. 158 Pre úplnost je potrebné dodat, ze tento záver podporuje skutocnost, ze Corus predlozil Súdu prvého stupna tvrdenia, ktoré boli v podstate rovnaké (pozri body 161 a nasl, nizsie) s tými, ktoré sú uvedené v casti 6 jeho vyjadrenia OV (pozri bod 156 vyssie) s cielom namietat stanovenie závaznosti porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia tak, ako je to uvedené v odôvodnení 159 az 165. Súdna moc Spolocenstva má plnú rozhodovaciu právomoc na prehodnotenie výsky pokuty ulozenej v clánku 17 nariadenia c. 17. Z toho vyplýva, ze ak sa úcastník konania domnieva, ze Komisia sa nesprávne zaoberala jedným z faktorov týkajúcich sa danej veci, môze predlozit vsetky vhodné argumenty na podporu tohto tvrdenia pred Súdom prvého stupna. 159 Aj ked v oznámení o výhradách Komisia uviedla predbezný odhad týkajúci sa závaznosti porusenia, nie je za týchto okolností dôvod predpokladat, ze by bol Corus vo svojom vyjadrení k OV predlozil tvrdenia, ktoré by boli znacne rozdielne od tých skutocne uvedených v casti 6 jeho vyjadrenia. 160 Z ostatného vyplýva, ze tento zalobný dôvod a tým návrh na zrusenie pokuty musí byt zamietnutý. O návrhu na znízenie výsky pokuty O ialobnom dôvode zalozenom na omyle v posúdení závaznosti porusovania Tvrdenia úcastníkov konania 161 Corus tvrdí, ze aj napriek tomu, ze sa zúcastnil porusovania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze bol v procese stiahnutia sa z trhu so závitovými rúrkami, znamená, ze jeho obchodná pozícia bola velmi odlisná od tej, v ktorej sa nachádzali ostatní výrobcovia sankcionovaní rozhodnutím. Komisia preto mala povazovat jeho úcast na porusení menej závazne, teda mala stanovit nizsiu pokutu, nez stanovila ostatným úcastníkom v napadnutom rozhodnutí. 162 Corus tiez zdôraznuje, ze jeho aktivity boli tradicne zamerané na trh Spojeného královstva, ktorý bol podla Komisie iba "spolovice chránený" (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia) a na ktorom boli hlavnými sútazitelmi japonskí výrobcovia. Navyse, predaj závitových rúrok OCTG na tomto trhu spocíval skôr v závitových rúrkach prémium, nez v závitových rúrkach standard uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Podla spolocnosti Corus mala Komisia pri stanovení závaznosti tohto porusenia vziat do úvahy aj tieto faktory. 163 Corus uvádza, ze porusovanie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia povazuje Komisia za súcast porusovania uvedeného v clánku 1. Zrusenie clánku 2 má preto nutne vplyv na závaznost údajnej spoluzodpovednosti spolocnosti Corus, pokial ide o porusenie uvedené v clánku 1. 164 Komisia uvádza, ze v odôvodneniach 106 a 162 napadnutého rozhodnutia vzala plne do úvahy skutocnost, ze porusenie uvedené v clánku 1 malo iba obmedzené úcinky, a podla toho znízila výsku pokuty. Tvrdenie spolocnosti Corus, ze jeho úcast na porusení mala iba obmedzený vplyv, je preto v rámci tohto konania neopodstatnené. 165 Zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia by navyse nemalo ziadny vplyv na výsku pokuty, pretoze ako Corus upozornil, s ohladom na tento clánok nebola ulozená ziadna samostatná pokuta. Posúdenie Súdom prvého stupna 166 V úvode treba uviest, ze aj ked Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne neodkazuje na usmernenia, stanovila výsku pokút aplikovaním metódy výpoctu, ktorú si sama v danom dokumente stanovila (pozri v tomto zmysle rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 53, potvrdený v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, [26]C-51/92 P, Zb. s. I-4235, a ustálená judikatúra v nom uvedená). 167 Na základe bodu 1 A usmernení "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu [geografického trhu -- neoficiálny preklad]". V odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze pri urcení závaznosti porusovania zobrala do úvahy osobitne tieto tri kritériá. 168 Na podlozenie záveru o "velmi závaznom" porusení predpisov uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa Komisia v odôvodnení 161 tohto rozhodnutia oprela hlavne o správanie sa vsetkých podnikov, ktoré bolo v rozpore s hospodárskou sútazou. V tomto ohlade sa Komisia odvolávala na povahu dohody o rozdelení trhu, ktorá je znacne v rozpore s hospodárskou sútazou a poskodzuje riadne fungovanie vnútorného trhu, na vedomý nezákonný charakter porusovania a rovnako na tajnú a institucionalizovanú povahu systému, ktorý slúzil na obmedzenie hospodárskej sútaze. V tom istom odôvodnení Komisia zobrala do úvahy aj skutocnost, ze "styri dotknuté clenské státy predstavovali väcsinu v spotrebe bezsvíkových [rúr] OCTG a [produktovodov] v Spolocenstve a teda islo o rozsiahly geografický trh". 169 V odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia Komisia naproti tomu skonstatovala, ze "konkrétny dosah na trhu bol obmedzený", kedze dva speciálne výrobky, na ktoré sa vztahuje toto porusenie, rúrky OCTG standard a produktovody "projekt" predstavovali len 19 % z spotreby bezsvíkových rúr OCTG a produktovodov v rámci Spolocenstva a ze zvárané rúrky mohli z dôvodu technologického pokroku pokryt cast dopytu po bezsvíkových rúrach. 170 Rovnako v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia po klasifikovaní tohto porusenia na základe faktorov vymenovaných v odôvodnení 161 ako "velmi závazné" zobrala Komisia do úvahy relatívne obmedzené mnozstvo predaja daných výrobkov adresátmi napadnutého rozhodnutia v dotknutých styroch clenských státoch (rocne 73 miliónov eur). Tento odkaz na velkost dotknutého trhu zodpovedá zhodnoteniu obmedzeného dosahu porusenia na trh, ktoré je uvedené v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa teda rozhodla ulozit pokutu podla závaznosti len vo výske 10 miliónov eur. Usmernenia vsak stanovujú za porusenie patriace do tejto kategórie v princípe sumu "nad 20 miliónov [eur]". Treba zhodnotit, ze znízenie sumy stanovenej pokuty podla závaznosti o 50 % z minimálnej sumy, ktorá sa obycajne uvádza pri "velmi závaznom" porusení, odráza adekvátnym spôsobom obmedzený dosah porusenia na trh v danom prípade. 171 V odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia Komisia nakoniec uviedla, ze vsetky podniky, ktorým bolo dorucené napadnuté rozhodnutie, boli velkými podnikmi, takze z tohto titulu netreba robit rozdiel medzi uvedenými sumami pri ukladaní pokút. 172 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze pri urcení porusenia ako velmi závazného sa Komisia skôr odvolávala na tento odhad, ako na povahu samotného porusenia. Z poznámok spolocnosti Vallourec uvedených osobitne v odôvodneniach 62, 67, 78 a 80 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze spolupráca medzi spolocnostou Corus a Vallourec bola osobitne úzka. 173 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Corus zalozené na skutocnosti, ze bol v stádiu stiahnutia sa z trhu s rúrami OCTG a produktovodmi, a preto bol v odlisnej obchodnej situácii od ostatných príjemcov napadnutého rozhodnutia, je v prvom rade potrebné si vsimnút, ze subjektívne dôvody, pre ktoré sa podnik dopustil porusenia, nie sú relevantné vo vztahu k povahe objektívnej závaznosti porusenia. Kedze Corus sa z daného trhu nestiahol a aktívne pokracoval v úcasti na predmetnom porusení, docasná povaha jeho úcasti na týchto trhoch je irelevantná. 174 Na druhej strane si treba vsimnút, ze v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze Corus predal 22. februára 1994 svoje závitové obchody spolocnosti Vallourec, a ze v jeho prípade k poruseniu doslo len od roku 1990 do februára 1994, ako je to uvedené v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia 166 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze porusenie prisudzované spolocnosti Corus sa bralo do úvahy iba na obdobie styroch rokov, a to od roku 1990 do 1994, co je potvrdené skutocnostou, ze základná výska pokuty pre Corus bola stanovená v odôvodnení 167 na 14 miliónov eur. Po precítaní celého napadnutého rozhodnutia treba dospiet k záveru, ze rok 1990 bol zahrnutý a rok 1994 vylúcený na úcely daného výpoctu. 175 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vzhladom na úzku spoluprácu medzi spolocnostami Corus a Vallourec, nie je v tomto prípade dôvod povazovat dané správanie spolocnosti Corus za menej závazné, nez správanie ostatných podnikov, ktoré sa dopustili porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. V prípade spolocnosti Corus je pri zohladnení kratsieho trvania porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ako je opísané v predchádzajúcom bode, postacujúca skutocnost, ze sa stiahla z trhu závitových rúr vo februári 1994. 176 Dalej treba pripomenút, ze podnik môze byt zodpovedný za vsetky dohody obmedzujúce hospodársku sútaz, dokonca aj vtedy, ak je preukázané, ze sa priamo zúcastnil iba jednej alebo viacerých castí tvoriacich dohodu, ak vedel, alebo musel vediet, ze dohoda, na ktorej sa zúcastnuje, osobitne prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, ho zaclení do celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze a tiez, ze tento plán pokrýva súbor castí tvoriacich dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz (rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 773). Vo svetle osobitne úzkej spolupráce medzi spolocnostami Corus a Vallourec, uvedenej vyssie (pozri tiez odôvodnenia 62, 67, 78 a 80 napadnutého rozhodnutia) je zrejmé, ze Corus bol priamo zúcastnený na príprave spolocnej stratégie prijatej v rámci Európsko-japonského klubu a ze poznal vsetky podrobnosti dohody o rozdelení trhu zakladajúcej porusovanie. V danom prípade preto nie je dôvod predpokladat, ze Corus nebol zodpovedný za danú dohodu ako celok. 177 Pokial ide o skutocnost, ze offshore trh Spojeného královstva, dôlezitý sektor domáceho trhu spolocnosti Corus, bol iba ciastocne chránený, z poznámok spolocnosti Vallourec spísaných zamestnancami spolocnosti Corus (pozri odôvodnenia 62,67, 78 a 80 napadnutého rozhodnutia) a z "Poznámky pre predsedov" a "(g) Japonci" dokument (posledný dokument je uvedený na strane 4909 spisu Komisie) (pozri odôvodnenie 84) vyplýva, ze Corus sa usiloval obmedzit japonské obchody na tomto trhu, ako len bolo mozné. Za týchto okolností sa Corus nemôze odvolávat na túto obmedzenú ochranu ako na základ tvrdenia, ze porusenie, ktorého sa dopustil, nebolo "velmi závazné". Navyse, obmedzená povaha ochrany offshore trhu Spojeného královstva v ziadnom prípade nezrusuje zistenie Komisie uvedené v odôvodnení 161 napadnutého rozhodnutia, ze postihnutý geografický trh bol rozsiahlym trhom. 178 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Corus týkajúce sa obmedzeného dosahu jeho úcasti na porusení na danom trhu, osobitne vzhladom na existenciu japonskej konkurencie na domácom trhu a na skutocnost, ze predával predovsetkým závitové rúrky OCTG prémium, skôr nez OCTG standard, je v tomto kontexte potrebné znova pripomenút, ze Komisia pri znízení výsky pokuty o 50 % z minimálnej sumy, ktorá sa obycajne uvádza pri "velmi závaznom" porusení, zobrala do úvahy obmedzený dosah tohto porusenia na trh (pozri bod 170 vyssie). 179 Je pravdou, ze siesty odsek bodu 1 usmernení na výpocet pokút stanovuje moznost "v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií [porusení], aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [na hospodársku sútaz -- neoficiálny preklad]". Podla uvedeného odseku je tento prístup vhodný "predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov". 180 Z pozívania výrazu "v niektorých prípadoch" a z pojmu "predovsetkým" z usmernení na výpocet pokút vyplýva, ze vázenie podla osobitnej velkosti podnikov nie je stupnom systematického výpoctu, ktorý si Komisia ulozila, ale moznostou na odstránenie tvrdosti, ktorú Komisia vyuzila vo veciach, v ktorých je potrebné jej uplatnenie. V tomto kontexte treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje diskrecnou právomocou, ktorá jej dáva moznost pri stanovení pokuty, ktorú zamýsla ulozit, zobrat do úvahy niektoré prvky najmä podla okolností daného prípadu (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, [27]C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, rozsudky Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Fernere Nord/Komisia, [28]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 32 a 33; a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 465; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, [29]T-309/94, Zb. s. II-1007, bod 68). Vzhladom na pojmy zo siesteho odseku bodu 1 A vyssie uvedených usmernení, treba skonstatovat, ze Komisia si ponechala volnú úvahu vo vztahu k moznosti zvázit pokuty podla velkosti kazdého podniku. 181 V tejto súvislosti je potrebné tiez pripomenút, ze v oblasti hospodárskej sútaze majú mat pokuty odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle bod 1 A stvrtý odsek usmernení). Berúc do úvahy podla odôvodnenia 165 napadnutého rozhodnutia, velkost podnikov, ktorým bolo dorucené napadnuté rozhodnutie, podstatne vyssie znízenie sumy stanovenej podla závaznosti porusenia by mohlo pokutu pripravit o jej odstrasujúci úcinok. 182 Je preto potrebné uviest, ze Komisia v danom prípade neprekrocila svoju právomoc tým, ze nepouzila siesty odsek bodu 1 A usmernení, ako je to uvedené v bode 180 vyssie. 183 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Corus, ze zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia by malo mat dosah na výsku pokuty stanovenej na potrestanie porusenia uvedeného v jeho clánku 1, je potrebné uviest, ze nijaká pokuta nebola ulozená so zretelom na porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a ze Komisia urcite neuvazovala nad týmto porusením, ked stanovovala výsku pokuty, ktorú v skutocnosti ulozila spolocnosti Corus (odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho je toto tvrdenie irelevantné. 184 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze uvedený zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania 185 Spolocnost Corus tvrdí, ze Komisia tým, ze odmietla akékolvek znízenie výsky pokuty, zmarila ocakávanie, ktoré bolo legitímne vyvolané na základe ustanovenia casti D 2 oznámenia o spolupráci. Na základe tohto ustanovenia podnik, ktorý v zásade nepopiera materiálnu stránku skutkov, ktoré sa mu vytýkali v oznámení o výhradách, mal tazit zo znízenia pokuty o 10 az 50 %, ktorá by mu bola ulozená v prípade, ze by nespolupracoval. Corus tiez zdôraznuje, ze Komisia sama v oznámení o spolupráci uznala, ze táto poznámka môze zalozit legitímne ocakávanie zo strany podnikov. Na záver Corus analogicky odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals, uz citovaný v bode 116 vyssie. 186 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze oznámenie o spolupráci nemôze mat za následok ziadne legitímne ocakávanie spolocnosti Corus, pretoze az do roku 1996 nebolo zverejnené, postacuje uviest, ze OV bolo zaslané spolocnosti Corus az roku 1999. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia navyse pri znizovaní pokút ulozených spolocnostiam Vallourec a Dalmine výslovne odvoláva na oznámenie o spolupráci. 187 Corus taktiez tvrdí, ze z ustálenej judikatúry je zrejmé, ze myslienka znízenia pokút, ktoré boli ulozené podnikom, ktoré oznámia, ze nebudú napádat skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia, spocíva v tom, ze uznanie tvrdených skutocností môze byt povazované za dôkaz ich správnosti, a preto ulahcuje úlohu Komisie pri zistovaní a ukoncovaní porusení pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, [30]T-308/94, Zb. s. II-925, bod 256). 188 V danom prípade Corus uvádza, ze v bode 1.5 jeho vyjadrenia na OV nenamietal skutocnost týkajúcu sa porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, aj ked v podstate namieta, ze by k nejakým poruseniam doslo. Corus uvádza, ze je potrebné rozlisovat medzi tvrdenými skutocnostami a ich právnou kvalifikáciou. Dodáva, ze skutocnost, ze podnik namieta právnu kvalifikáciu skutocností, neznizuje rozsah a uzitocnost spolupráce, ktorú ponúka na základe uznania daných skutocností. Tvrdí, ze v iných rozhodnutiach týkajúcich sa protiprávnych dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz Komisia znízila ulozené pokuty podnikom, aj ked namietali existenciu zosúladeného konania zakladajúceho porusenie, alebo tvrdili, ze sa daného zosúladeného konania nezúcastnili [pozri rozhodnutie Komisie 98/247/ESUO z 21. januára 1998, v konaní podla clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec IV/35.814 -- Príplatok za legovanie) ([31]Ú. v. ES L 100, s. 55), odôvodnenia 98 az 100, a rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998, v konaní podla clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/35.691/E-4 -- Predizolované rúry) ([32]Ú. v. ES L 24, s. 1) odôvodnenie 180]. Corus sa domnieva, ze pri znizovaní ulozenej pokuty mal byt zvýhodnený rovnakým spôsobom. 189 Na námietky spolocnosti Corus o tom, ze spolupracovala, Komisia predovsetkým uvádza, ze oznámenie o spolupráci bolo zverejnené az roku 1996. Toto oznámenie vsak nebolo pouzitelné, pretoze spolocnost Corus ukoncila porusenie uvedené v napadnutom rozhodnutí vo februári 1994. 190 So zretelom na porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, osobitne v bode 3.15 vyjadrenia sa na OV, spolocnost Corus navyse namietala nielen hodnotenie skutocností, ale tiez samotnú existenciu protiprávnej dohody. Týmto konaním postavila Komisiu pred povinnost preukázat skutocnosti, ktoré uviedla v oznámení o výhradách. Týmto svojím postojom Corus úlohu Komisie neulahcil. Podla toho nemôze byt toto povazované za spoluprácu, ktorá by ospravedlnovala znízenie ulozenej pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [33]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 309, a ustálená judikatúra v nom uvedená a bod 332). V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna výslovne domnieval, ze podnik, ktorý popiera úcast na porusení clánku 81 ods. 1 Zmluvy o ES, nie je oprávnený na znízenie pokuty z titulu spolupráce (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [34]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 59, a Finnboard/Komisia, [35]T-338/94, Zb. s. II-1617, body 262 a 363). 191 Na základe vyssie uvedeného Komisia dospela k záveru, ze Corus nadalej pred Súdom prvého stupna namieta skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí. Preto, ak bol Corus oprávnený na znízenie pokuty z dôvodu spolupráce, Komisia povazuje za primerané poziadat Súd prvého stupna o zrusenie tohto znízenia a potom o zvýsenie ulozenej pokuty. Skutocnost, ze podnik, ktorý bol vdaka spolupráci zvýhodnený znízením pokuty a v zalobe namieta správnost skutocností, zakladá podla poslednej vety oznámenia o spolupráci nárok na podanie tejto zaloby. Spolocnost Corus si preto v tomto konaní musí vybrat medzi zalobnými dôvodmi a tvrdeniami napádajúcimi existenciu porusenia a medzi tvrdeniami, ktoré sú zalozené na oznámení o spolupráci, kedze tieto dve casti jej zaloby sú nezlucitelné. Posúdenie Súdom prvého stupna 192 V prvom rade je potrebné uviest, ze oznámenie o spolupráci zverejnené v roku 1996, mohlo nabádat spolocnost Corus k tvrdeniu uvedenému v jeho vyjadrení k OV z 20. apríla 1999, ze v "zásade" nenamieta skutocností týkajúce sa Európsko-japonského klubu. Casová podstata preto nevylucuje moznost, ze oznámenie o spolupráci by mohlo vzbudit v tejto spolocnosti legitímne ocakávania. 193 Pokial ide o otázku, ci znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Corus na základe oznámenia o spolupráci bolo v danom prípade oprávnené tak, ze zásada legitímnej dôvery bola porusená, je potrebné najskôr zdôraznit, ze správanie sa podnikov musí Komisii ulahcit úlohu spocívajúcu v odhalovaní a trestaní porusení pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 190 vyssie, bod 309, ustálená judikatúra v nom citovaná, a bod 332). Pre podnik preto nie je dostatocné vo vseobecnosti uviest, ze na základe tejto poznámky nenamieta uvedené skutocnosti, ak za okolností daného prípadu nie je tento výrok Komisii nijak nápomocný. 194 V danej veci Komisia predovsetkým uviedla v oznámení o výhradách, ze clenovia Európsko-japonského klubu uzatvorili dohodu porusujúcu hospodársku sútaz, ktorej predmetom a úcinkom bolo rozdelenie trhu. Aj napriek tomu, ze spolocnost Corus uviedla, ze uvedené skutocnosti nenamieta, v bode 1.7 a opät v bode 3.15 ods. 2 svojho vyjadrenia k OV vyhlasuje, ze úcinok tejto dohody narúsajúcej hospodársku sútaz za predpokladu, ze vôbec existovala, bol zanedbatelný, cím sa spochybnuje obchodný zmysel dohody a tým jej existencia. Pred Súdom prvého stupna uviedla, ze je potrebné rozlisovat medzi skutocnostami ako takými, ktoré nenamieta, a ich právnou kvalifikáciou, ktorú namieta. 195 Je potrebné uviest, ze osobitný druh dohody, ktorej predmetom je rozdelenie trhu bez ohladu na jej mozné úcinky, je postacujúci na preukázanie pravdivosti dvoch podstatných castí porusenia clánku 81 ods. 1 ES, a to existenciu dohody a predmet smerujúci proti hospodárskej sútazi. 196 Je potrebné si navyse vsimnút, ze v danom prípade sa v prevaznej miere Komisia opierala o rovnaké dôkazy tak v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí a ze prevazná cast dôkazov, osobitne vyhlásenie pána Verlucu, a rôzne poznámky spolocnosti Vallourec sa týkajú protiprávnej povahy strategických rozhovorov medzi clenmi Európsko-japonského klubu, a to predovsetkým o trhoch Spolocenstva (pozri osobitne body 56, 60, 63 a 65 OV, a odôvodnenia 62, 67, 73 a 78 napadnutého rozhodnutia). 197 Treba skonstatovat, ze Corus vo svojom vyjadrení k OV nemohol spochybnit svoju úcast na dohode a jej predmet narúsajúci hospodársku sútaz, ktorý zalozil porusenie stanovené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby napadol skutocnosti týkajúce sa predmetných rozhovorov a ich obsahu. 198 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tým, ze Corus vo svojom vyjadrení k OV namietal existenciu dohody, vyvolal za okolností daného prípadu pochybnost o váhe jeho vyhlásenia k vyjadreniu o tom, ze nenamietal skutocnosti, co robí toto vyhlásenie dvoj zmyselným. Táto dvojzmyselnost je zvýraznená skutocnostou, ze Corus zmiernil svoje vyhlásenie o tom, ze nenamietal skutocnosti pouzívaním pojmu "substantially" ("v zásade") bez toho, aby vysvetlil, na ktoré konkrétne skutocnosti sa táto výhrada vztahovala. 199 Za týchto okolností nebolo pre Komisiu mozné v stádiu správneho konania, rovnako ako pre Súd prvého stupna nie je v danom konaní mozné, urcit konkrétne skutocností, ktoré Corus uznal, a tak svojou spoluprácou prispel k tomu, aby Komisii ulahcil prácu. Z toho vyplýva, ze v danom prípade uznanie skutocností uvedených spolocnostou Corus v napadnutom rozhodnutí neospravedlnuje znízenie ulozenej pokuty na základe oznámenia o spolupráci, ako je interpretované ustálenou judikatúrou. 200 Vzhladom na vyssie uvedené musí byt zalobný dôvod zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnakého zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 201 Corus predovsetkým zdôraznuje, ze vzhladom na ustálenú judikatúru je zásada rovnakého zaobchádzania porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ked sa s dvomi rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, [36]106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júna 1990, Hoche, [37]C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 1994, La Pietra/Komisia, [38]T-100/92, Zb. s. I-A-83 a II-275, bod 50). Dodáva, ze táto zásada je casto aplikovaná pri ukladaní pokút (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 295; zo 6. apríla 1995, Trefileurope/Komisia, [39]T-141/89, Zb. s. II-791, bod 185; Boël/Komisia, [40]T-142/89, Zb. s. II-867, body 128 az 135; Ferriere Nord/Komisia, [41]T-143/89, Zb. s. II-917, body 54 az 56; Martinelli/Komisia, [42]T-150/89, Zb. s. II-1165, body 57 az 61; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, [43]T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 56; Finnboard/Komisia, uz citovaný v bode 190 vyssie, a Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 190 vyssie, body 334 az 336 a 352 az 354). 202 Corus namieta, ze spolocnost Vallourec, ktorej bola pokuta znízená o 40 %, neurobila nic iné, len na základe svojej zákonnej povinnosti na mieste odpovedala na otázky polozené úradníkmi Komisie, co Corus urobil tiez. V tejto súvislosti uvádza, ze vyhlásenie pána Verlucu bolo urobené pri zodpovedaní na otázky, ktoré Komisia adresovala len spolocnosti Vallourec. 203 Spolocnost Dalmine, ktorá bola zvýhodnená znízením pokuty o 20 %, Komisiu informovala iba o tom, ze nenapádala skutocnosti bez toho, aby uznala, ze sa zúcastnila tohto porusenia. Nespolupracovala preto o nic viac ako Corus. Nerovnaké zaobchádzanie, ktoré Corus utrpel a ktoré Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe nezdôvodnuje, je preto zrejmé. Spolocnost Dalmine spolupracovala dokonca menej nez Corus, osobitne v tom, ze odmietla poskytnút urcité informácie vyziadané Komisiou a odvolávaním sa na právo neprispiet k vlastnému obvineniu s cielom ospravedlnit jej odmietnutie odpovedat na urcité otázky, a to tak v oznámení o výhradách, ako aj v zalobe, ktorá bola odmietnutá ako zjavne neprípustná, ktorú podala proti rozhodnutiu prijatému Komisiou podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. Spolocnost Dalmine tiez namietala zákonnost rozhodnutí, na základe ktorých v decembri 1994 vykonala Komisia vysetrovania a teda právo Komisie pouzit dokumenty získané pocas týchto vysetrovaní (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). 204 Corus tiez zdôraznuje, ze z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 174) je zrejmé, ze japonskí zalobcovia neponúkli Komisii ziadnu efektívnu spoluprácu a pocas správneho konania namietali existenciu dohody, cím je ich situácia odlisná od situácie spolocnosti Corus. Japonskí výrobcovia, podobne ako spolocnost Dalmine, namietali tak zákonnost rozhodnutí, na základe ktorých vykonala Komisia v decembri 1994 vysetrovania, ako aj pouzitie dokumentov získaných Komisiou pocas týchto vysetrovaní. Pokial ide o spolocnost Mannesmann, z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 174) je opät zrejmé, ze nikdy nedala jasne najavo, ci skutocnosti namieta, a odmietla poskytnút urcité informácie, ktoré si Komisia od nej vyziadala na základe rozhodnutia podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. Komisia tak porusila zásadu rovnakého zaobchádzania tým, ze odmietla znízit pokutu ulozenú spolocnosti Corus a zaobchádzala s ním rovnakým spôsobom ako so spolocnostou Mannesmann a so styrmi japonskými výrobcami. 205 Komisia predovsetkým uvádza, ze pri urcovaní výsky pokút disponuje diskrecnou právomocou, pricom pojem rovnakého zaobchádzania je pri ulození pokút potrebné chápat v zmysle tohto pravidla (rozsudok Martinelli/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 59). V kazdom prípade táto zásada sa pouzije iba tam, kde sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne (rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 295). 206 V danom prípade sú objektívne rozdiely medzi situáciou spolocnosti Corus a situáciou, v ktorej sa nachádzajú ostatní adresáti napadnutého rozhodnutia. Po prvé, spolocnost Vallourec poskytla Komisii písomné vyhlásenie, ktoré bolo velmi uzitocné (vyhlásenie pána Verlucu zo 17. septembra 1996, pozri osobitne odôvodnenie 53 a 170 napadnutého rozhodnutia), a tiez v zásade nenapádala skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila OV. Po druhé, spolocnost Dalmine nenapádala skutocnosti, na základe ktorých Komisia zalozila svoje rozhodnutie (odôvodnenie 172 napadnutého rozhodnutia), a v tejto súvislosti sa vyjadrila jasne, zatial co Corus spochybnoval samotnú existenciu zmluvy. V kazdom prípade, aj keby Komisia pochybila pri znízení pokút ulozených spolocnostiam Vallourec a Dalmine, nemá toto tvrdenie ziadnu súvislost s návrhom spolocnosti Corus o znízenie ulozenej pokuty. Nakoniec, je irelevantné, ze dôvody, ktoré zabránili spolocnosti Corus dosiahnut znízenie ulozenej pokuty boli iné od tých, ktoré zabránili spolocnosti Mannesmann a japonským výrobcom dosiahnut znízenie pokuty: bez ohladu na postavenie ostatných podnikov Corus nesplnil podstatné kritériá oznámenia o spolupráci. Posúdenie Súdom prvého stupna 207 Podía ustálenej judikatúry Komisia nemôze pri posudzovaní spolupráce poskytnutej podnikmi nerespektovat zásadu rovnakého zaobchádzania, vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená vtedy, ked sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ked sa s dvomi rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [44]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 237, v nom citovaná ustálená judikatúra). 208 Rovnako treba pripomenút, ze nato, aby znízenie pokuty bolo z titulu spolupráce opodstatnené, sa podnik musí správat takým spôsobom, aby Komisii ulahcil plnenie úloh spocívajúcich v urcení a potrestaní porusovania pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 190 vyssie, bod 309, ustálená judikatúra v nom uvedená, bod 332, a bod 193 vyssie). 209 Je potrebné uviest, ze so zretelom na posledné uvedené kritérium sú v danom prípade objektívne a významné rozdiely medzi situáciou spolocnosti Corus a situáciami spolocností Vallourec a Dalmine. 210 Po prvé, spolocnost Vallourec nielen ze nenapadla podstatu skutocností, na ktorých zalozila Komisia OV, ale na rozdiel od spolocnosti Corus poskytla písomné vyhlásenie, ktoré bolo pre Komisiu velmi uzitocné, osobitne to, ktoré urobil pán Verluca 17. septembra a 14. októbra 1996 (pozri osobitne odôvodnenia 60, 62, 72 a 108 napadnutého rozhodnutia). 211 Ziadny zo zástupcov nikdy neposkytol vyhlásenie podobnej dôkaznej hodnoty a porovnatelného významu ako to, ktoré urobil pán Verluca. Odpoved spolocnosti Corus z 31. októbra 1997 uvedená v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia má len obmedzený význam a obmedzenú dôkaznú hodnotu osobitne preto, lebo nie je zrejmé, ci listom z 30. marca 1999 adresovanému Komisii mal alebo nemal Corus v úmysle ju vziat spät, so zretelom na konanie týkajúce sa bezsvíkových rúrok (pozri v tomto smere rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 129 vyssie, body 305 az 308). 212 Pokial ide o okolnosti uvedené spolocnostou Corus, ze vyhlásenie pána Verlucu urobené pri zodpovedaní na otázky, ktoré Komisia adresovala len spolocnosti Vallourec, je potrebné zdôraznit, ze Komisia nie je povinná pocas vysetrovania klást rovnaké otázky vsetkým podnikom, ktoré podozrieva z úcasti na porusení. Takáto povinnost by obmedzovala slobodu Komisie pri jej vysetrovaní o veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze a tak obmedzovala úcinnost tohto konania. 213 Je pravdou, ze pokial podniky dodajú Komisii v rovnakom stádiu správneho konania a za obdobných okolností podobné informácie týkajúce sa skutku, ktorý sa im vytýka, stupen poskytnutej spolupráce sa musí hodnotit ako porovnatelný (rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 207 vyssie, bod 243 az 246). 214 Z prejednávanej veci je vsak zrejmé, ze o takýto prípad neislo (pozri bod 211 vyssie). Táto judikatúra preto nie je pouzitelná. 215 Pokial ide o spolocnost Dalmine, je tak v danom prípade, ako aj vo veci T-50/00, Dalmine/Komisia, ktorá bola na úcely ústneho konania spojená s daným prípadom, nesporné, ze táto spolocnost nenapádala skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie, ako je uvedené v jeho odôvodnení 172. Aj ked spolocnost Corus vo svojom vyjadrení k OV dalej uvádza, ze nenapádala skutocností uvádzané Komisiou týkajúce sa porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, je toto vyjadrenie, ako je uvedené v bodoch 192 az 199 vyssie, v dôsledku svojej nejasnej a dvojzmyselnej povahy nepostacujúce na to, aby odôvodnilo znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Corus. 216 Skutocnost, ze ziadna podobná dvoj zmyselnost nemôze byt v súvislosti s uznaním skutocností vytknutá spolocnosti Dalmine, postacuje na to, aby v tomto ohlade bola vylúcená nerovnakost zaobchádzania zo strany Komisie. So zretelom na ostatné skutocnosti uvedené spolocnostou Corus na podporu jej tvrdenia, ze spolocnost Dalmine spolupracovala ovela menej ako ona, je potrebné uviest, ze tieto okolností sa týkajú odmietnutia spolocnosti Dalmine odpovedat na ziadost o poskytnutie informácie, ku ktorému doslo predtým, ako jej bolo zaslané OV, a ze ziadna spolupráca zo strany spolocnosti Dalmine nebola uvedená Komisiou v danej casti vysetrovania. 217 To znamená, ze Komisia správne usúdila, ze tieto okolnosti nemajú ziadny dosah na uznanie skutocností spolocnosti Dalmine v jej vyjadrení k OV a tým aj na znízenie pokuty o 20 %, ktorú jej Komisia na základe oznámenia o spolupráci udelila. 218 Na záver, ako uvádza Komisia, je bezvýznamné, ze dôvody pre ktoré nebolo mozné spolocnosti Corus znízit pokutu, sú odlisné od tých, ktoré umoznili spolocnosti Mannesmann a japonským výrobcom znízit pokutu, pretoze ako bolo uvedené vyssie, spolocnost Corus bez ohladu na situáciu týchto ostatných podnikov nesplnila podmienky stanovené v tejto súvislosti v oznámení o spolupráci. O výpocte výsky pokuty 219 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pokuta ulozená spolocnosti Corus sa musí znízit, aby sa zohladnila skutocnost, ze trvanie porusovania stanovené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bolo v tomto prípade stanovené skôr na tri ako na styri roky. 220 Spôsob výpoctu pokút uplatnených Komisiou na základe usmernení nebol v danom prípade sám osebe namietaný, z tohto dôvodu sa Súd prvého stupna domnieva, ze je primerané so zretelom na predchádzajúci bod aplikovat tento spôsob aj pri výkone jeho neobmedzenej súdnej právomoci. 221 Rovnako výska základnej pokuty stanovená na 10 milónov eur, zvýsená o 10 % za kazdý rok trvania porusovania, spolu o 30 %, predstavuje 13 miliónov eur. Táto suma sa musí znízit o 10 % z titulu polahcujúcich okolností uvedených v odôvodneniach 168 a 169 napadnutého rozhodnutia, aby konecná suma pokuty pre Corus bola namiesto 12,6 milióna eur 11,7 milióna eur. O návrhu nariadit Komisii, aby vrátila cast pokuty, alebo subsidíarne vrátila cast, o ktorú bola pokuta znízená, zvýsenú o úroky 222 V mnohých prípadoch bolo rozhodnuté, ze v dôsledku rozsudku o zrusenie, ktorý má úcinky ex tune a tak retroaktivne odoberá zrusovanému právnemu aktu právne úcinky (rozsudky Súdneho dvora z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, [45]97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, Zb. s. 2181, bod 30, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger, k rozsudku Súdneho dvoru zo 6. júna 1996, Ecroyd,[46]C-127/94, Zb. s. I-2731, s. I-2735, bod 74; rozsudok Súdu prvého stupna z 10. októbra 2001, Corus UK/Komisia, [47]T-171/99, Zb. s. II-2967, bod 50), je na základe clánku 233 ES povinnostou zalovaného orgánu prijat nevyhnutné opatrenia na zrusenie úcinkov aktu, ktorý bol týmto rozsudkom zrusený, a v prípade právneho aktu, ktorý uz bol vykonaný, môze toto znamenat povinnost postavit zalobcu do situácie, v ktorej sa nachádzal pred vydaním tohto právneho aktu (rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1971, Komisia/Rada, [48]22/70, Zb. s. 263, bod 60, zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, [49]92/78, Zb. s. 777, bod 32, a zo 17. februára 1987, Samara/Komisia, [50]21/86, Zb. s. 795, bod 7, rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, [51]T-480/93 a T-483/93, Zb. s. II-2305, body 59 a 60, a Corus UK/Komisia, uz citovaný, bod 50). 223 Medzi opatrenia uvedené v clánku 233 ES patrí v prípade rozsudku, ktorým bola podniku v dôsledku porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve o ES zrusená alebo znízená pokuta, povinnost Komisie vrátit celú alebo len cast pokuty zaplatenej podnikom, kedze v nadväznosti na rozhodnutie o zrusení je túto platbu potrebné kvalifikovat ako zaplatenú bez právneho dôvodu. Táto povinnost sa netýka len sumy, ktorá bola zaplatená bez právneho dôvodu, ale aj úrokov z omeskania z tejto sumy (rozsudok Corus UK/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, body 52 a 53). 224 V danom prípade nemozno predpokladat, ze Komisia si nesplní povinnosti, ktoré jej vyplývajú zároven z tohto rozsudku a z clánku 233 ES. 225 Nie je preto dôvodné rozhodnút v tomto konaní o tejto zalobe. 226 Takisto, je potrebné uviest, ze z rovnakého dôvodu nie je potrebné rozhodnút o zalobe spolocnosti Corus, ktorou sa domáha, aby Súd prvého stupna nariadil vsetky opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozsudku. O trovách 227 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. V danom prípade kazdý z úcastníkov nemal úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania, preto je opodstatnené rozhodnút, ze zalobca a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 ES (vec IV/E-1/35.860-B -- Bezsvíkové ocelové rúrky) sa zrusuje v rozsahu, v akom uznáva existenciu porusenia vytýkaného zalobcovi pred 1. januárom 1991. 2. Zalobcovi sa výska pokuty ulozenej podla clánku 4 rozhodnutia 2003/382 stanovuje na 11700000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Forwood Pirrung Meij Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2004. Tajomník H. Jung Predseda komory J. Pirrung Obsah Skutkový stav a konanie Konanie pred Súdom prvého stupna Návrhy úcastníkov konania O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii porusovania uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu vyplývajúceho z nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím týkajúcim sa analýzy dôkazov pouzitých na dokázanie porusovania uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na dôsledku neexistencie porusenia uvedeného v clánku 2 na zistenie porusovania v clánku 1 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode zalozenom na omyle v posúdení trvania porusovania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna Návrh na zrusenie pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O návrhu na znízenie výsky pokuty O zalobnom dôvode zalozenom na omyle v posúdení závaznosti porusovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnakého zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O výpocte výsky pokuty O návrhu nariadit Komisii, aby vrátila cast pokuty, alebo subsidíame vrátila cast, o ktorú bola pokuta znízená, zvýsenú o úroky O trovách __________________________________________________________________ ( [52]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [53]1 ) Nie je uvedené odôvodnenie tohto rozsudku týkajúce sa okolností predchádzajúce sporu. Tie sú uvedené v bodoch 2 az 33 rozsudku Súdu prvého stupna z 8. júla 2004 JFE Engineering a i./Komisia [54]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTRkJuF/L98642-8323TMP.html#t-ECRT12004SKA.0700233101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:140:TOC 3. file:///tmp/lynxXXXXTRkJuF/L98642-8323TMP.html#t-ECRT12004SKA.0700233101-E0002 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:140:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0151&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0030&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1972:111:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0068&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0113&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0116&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0051&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0137&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0309&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0308&locale=SK 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:100:TOC 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:024:TOC 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0338&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0106&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0174&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0100&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0141&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0142&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0143&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0049&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0097&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0127&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0171&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61970??0022&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0092&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0021&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0480&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXXTRkJuF/L98642-8323TMP.html#c-ECRT12004SKA.0700233101-E0001 53. file:///tmp/lynxXXXXTRkJuF/L98642-8323TMP.html#c-ECRT12004SKA.0700233101-E0002 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK