ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 22. októbra 2002 ([1]*) "Sútazné právo - Clánok 14 ods. 3 a 6 nariadenia c. 17 - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa nariaduje kontrola - Pomoc vnútrostátnych orgánov - Výklad rozsudku z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia - Vseobecné princípy - Ochrana proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej cinnosti právnických osôb - Rozsah kontroly, ktorú má vykonat príslusný vnútrostátny súd na úcely povolenia opatrení zasahujúcich do práv a slobôd osoby, ktoré sa majú ulozit podnikom - Povinnost Komisie informovat - Lojálna spolupráca" Vo veci C-94/00, ktorej predmetom je návrh podaný podla clánku 234 ES, ktorým Cour de cassation (Francúzsko) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred týmto vnútrostátnym súdom medzi Roquette Frčres SA a Directeur général de la concurrence, de la consommation et de la répression des fraudes, za úcasti: Komisie Európskych spolocenstiev, Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie o výklade clánku 14 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001 s. 3), a výklade rozsudku z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia (46/87 a 227/88, Zb. s. 2859), SÚDNY DVOR, v zlození: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr J. P. Puissochet, M. Wathelet a R. Schintgen, sudcovia C. Gulmann, D. A. O. Edward, A. La Pergola (spravodajca), P. Jann, V. Skouris, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues, generálny advokát: J. Mischo, tajomník: L. Hewlett, referentka, so zretelom na písomné pripomienky, ktoré predlozili: - Roquette Frčres SA, v zastúpení: O. Prost a A. Choffel, advokáti, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Marenco a F. Siredey-Garnier, splnomocnení zástupcovia, - francúzska vláda, v zastúpení: K. Rispal-Bellanger a F. Million, splnomocnení zástupcovia, - nemecká vláda, v zastúpení: W.-D. Plessing a B. Muttelsee-Schön, splnomocnení zástupcovia, - grécka vláda, v zastúpení: A. Samoni-Rantou a G. Karipsiadis, splnomocnení zástupcovia, - talianska vláda, v zastúpení: U. Leanza, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci F. Quadri, avvocato dello Stato, - vláda Spojeného královstva, v zastúpení: J. E. Collins, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Turner, barrister, - nórska vláda, v zastúpení: H. Seland, splnomocnený zástupca, so zretelom na správu pre pojednávanie, po vypocutí ústnych pripomienok Roquette Frčres SA, v zastúpení: O. Prost a A. Choffel, Komisie, v zastúpení: G. Marenco a F. Siredey-Garnier, francúzskej vlády, v zastúpení: R. Abraham, splnomocnený zástupca, gréckej vlády, v zastúpení: A. Samoni-Rantou a G. Karipsiadis, talianskej vlády, v zastúpení: M. Greco, splnomocnený zástupca, a vlády Spojeného královstva, v zastúpení: J. E. Collins a J. Turner, na pojednávaní 10. júla 2001, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. septembra 2001, vyhlásil tento Rozsudok 1 Rozsudkom zo 7. marca 2000, ktorý bol dorucený Súdnemu dvoru 13. marca toho istého roku, Cour de cassation polozil v súlade s clánkom 234 ES dve prejudiciálne otázky, ktorých predmetom je výklad clánku 14 nariadenia Rady (EHS) c. 17 Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001 s. 3), a o výklad rozsudku z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia (46/87 a 227/88, Zb. s. 2859). 2 Tieto otázky boli polozené v súvislosti so súdnym konaní o odvolaní, ktoré podala obchodná spolocnost Roquette Frčre SA (dalej len "Roquette Frčre") proti uzneseniu predsedu Tribunal de grande instance v Lille (Francúzsko), ktorým tento súd nariadil miestne zistovanie a zabezpecenie veci v budovách a na pozemkoch tejto obchodnej spolocnosti na úcely obstarania dôkazov o jej prípadnej úcasti na dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktoré môzu byt porusením clánku 85 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ES). Právny rámec Nariadenie c. 17 3 Z clánku 14 nariadenia c. 17 vyplývajú Komisii kontrolné právomoci na úcely vysetrovania prípadných porusení pravidiel o hospodárskej sútazi, ktoré sa uplatnujú na podniky. Podla tohto ustanovenia: "1. ... ... Komisiou poverení pracovníci sú oprávnení: a) preskúmat vsetky úctovné knihy a iné obchodné záznamy; b) zhotovit kópie výtahov z úctovných kníh a obchodných záznamov; c) ziadat ihned ústne vysvetlenie; d) vstúpit do akýchkolvek budov, pozemkov a dopravných prostriedkov podniku. ... 3. Podniky a zdruzenia podnikov sa podriadia setreniam, ktoré sú nariadené rozhodnutím Komisie. Rozhodnutie bude specifikovat predmet a ciel setrenia, stanoví dátum zacatia setrenia a oznací pokuty podla clánku 15 (1) c) a clánku 16 (1) d) a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom. ... 6. Ak podnik odporuje setreniu, ktoré je nariadené podla tohto clánku, príslusný clenský stát poskytne nevyhnutnú pomoc pracovníkom oprávneným Komisiou na vykonanie tohto setrenia. Clenské státy po konzultácií s Komisiou prijmú s týmto cielom vsetky nevyhnutné opatrenia pred 1. októbrom 1962." Vnútrostátne právo 4 Vo Francúzsku sa setrenie v oblasti hospodárskej sútaze riadi ustanoveniami nariadenia c. 86-1243 z 1. decembra 1986 o slobodnej tvorbe cien a o hospodárskej sútazi (JOFR z 9. decembra 1986, s. 14773, dalej len "nariadenie o hospodárskej sútazi"). 5 Clánok 48 nariadenia o hospodárskej sútazi ustanovuje: "Pracovníci poverení vysetrovaním môzu vykonat miestne zistovanie a zabezpecit dokumenty v budovách podniku len v rámci vysetrovaní vykonávaných z podnetu ministra hospodárstva alebo Rady pre hospodársku sútaz, a ktoré uznesením nariadil predseda Tribunal de grande instance... Predseda súdu preskúma, ci návrh o nariadení, ktorý mu bol predlozený na rozhodnutie, je dôvodný; tento návrh musí obsahovat vsetky informácie, ktoré odôvodnujú vykonanie miestneho zistovania. ... Predseda Tribunal de grande instance vymenuje jedného alebo viacerých príslusníkov justicnej polície poverených poskytnút pomoc zamestnancom pri výkone týchto úkonov. Príslusníci justicnej polície ho informujú o ich priebehu. ..." 6 Na úcely objasnenia významu tohto ustanovenia vnútrostátny súd poukazuje na to, ze Conseil constitutionnel [Ústavná rada] (Francúzsko) svojím rozhodnutím z 29. decembra 1983 rozhodol tak, ze miestne zistovania na súkromných miestach sa môzu vykonávat iba v súlade s clánkom 66 Ústavy, ktorá zveruje právomoc súdnemu orgánu chránit osobnú slobodu a najmä právo na nedotknutelnost obydlia. Conseil constitutionnel z toho vyvodil právny záver, v zmysle ktorého zo zákonných ustanovení pouzitelných v danom prípade výslovne vyplýva povinnost príslusného súdu skúmat konkrétnym spôsobom dôvodnost návrhu, o ktorom rozhoduje. 7 Z clánku 56a nariadenia o hospodárskej sútazi vyplýva, ze ustanovenia clánku 48 tohto nariadenia sa pouzijú v prípade ziadosti o pomoc podanej Komisiou na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17. Skutkový a procesný rámec sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky 8 Roquette Frčres vykonáva podnikatelskú cinnost, ktorá spocíva v obchodovaní s glukonátom sodným a glukóno-delta-laktónom. 9 Dna 10. septembra 1998 Komisia vydala v súlade s clánkom 14 ods. 3 nariadenia c. 17 rozhodnutie, ktorým ulozila povinnost podniku Roquette Frčres podrobit sa kontrole (dalej len "rozhodnutie o kontrole z 10. septembra 1998"). 10 Clánok 1 uvedený vo výrokovej casti rozhodnutia je sformulovaný takto: "Podnik Roquette Frčres SA je povinný podrobit sa kontrole, ktorej predmetom je jeho prípadná úcast na dohodách a/alebo zosúladených postupoch v oblasti glukonátu sodného a glukono-delta-laktonu, ktoré môzu byt porusením clánku 85 Zmluvy ES. Kontrola sa môze vykonat vo vsetkých zariadeniach tohto podniku. Podnik umozní pracovníkom splnomocneným Komisiou a pracovníkom clenského státu, ktorí im pomáhajú pri kontrole, vstup do vsetkých budov, na vsetky pozemky a do vsetkých dopravných prostriedkov podniku pocas doby prevádzky. Na poziadanie týchto pracovníkov podnik poskytne na úcely kontroly úctovné knihy a iné obchodné záznamy; umozní im tiez skúmat jeho úctovné knihy a iné obchodné záznamy v miestach, kde sa nachádzajú, a robit si z nich kópie alebo výpisy. Okrem toho im okamzite podá ústne potrebné vysvetlenia, ktoré by uvedení pracovníci mohli vyzadovat v súvislosti s predmetom kontroly." 11 V odôvodnení rozhodnutia o kontrole z 10. septembra 1998 je uvedené: "Subjekt, ktorému je toto rozhodnutie urcené, vykonáva podnikatelskú cinnost v oblasti obchodovania s glukonátom sodným. Glukonát sodný je pouzívaný okrem iného ako priemyselný cistiaci prostriedok na cistenie kovových povrchov, na výrobu chemických textilných substancií a tiez ako spomalovac pouzívaný v stavebnom priemysle. Komisia má informácie, podla ktorých sa vedúci riadiaci pracovníci uvedeného podniku zúcastnili na pravidelných schôdzkach s konkurentmi, pocas ktorých si rozdelili medzi sebou trh s glukonátom sodným a súcasne sa dohodli na minimálnych cenách uplatnovaných voci spotrebitelom z rôznych regiónov trhu s týmto výrobkom. Pocas týchto stretnutí boli stanovené celkové objemy predaja, ako aj objemy predaja pre jednotlivé regióny s glukonátom sodným. Na kazdom stretnutí sa tiez hodnotilo, do akej miery sú dodrziavané tieto dohody. Kazdý podnik, ktorý prekrocil dohodnutú kvótu objemu predaja, sa podla vsetkého snazil znízit objem svojho predaja v nasledujúcom období. Subjekt, ktorému je toto rozhodnutie urcené, je tiez výrobcom glukono-delta-laktonu. Glukono-delta-lakton je pouzívaný pri výrobe syrov, mäsových výrobkov a tiez tofu. Komisia má informácie, podla ktorých sa uvedené kontakty s konkurentmi rozsírili tiez na oblast glukono-delta-laktózy. Najmä islo o dvoj- alebo viacstranné rokovania, ktoré sa konali casto na okraji (pred, po, alebo pocas prestávok) schôdzok týkajúcich sa glukonátu sodného. Pri tejto prílezitosti si úcastníci vymienali informácie o trhu, o cenách na trhu a o situácii týkajúcej sa dopytu. Rokovali tiez o výrobných moznostiach a objemoch predaja. Tieto kontakty boli zamerané na kontrolu cien a mohli, ako sa zdá, vyvolat zosúladenie postupov úcastníkov na trhu. Pokial by existencia uvedených dohôd a/alebo zosúladených postupov bola dokázaná, tie by mohli predstavovat vázne porusenie clánku 85 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva. Samotný charakter takýchto dohôd a/alebo zosúladených postupov je dôvodom toho, aby sme sa domnievali, ze boli uplatnované tajne a ze setrenie je z tohto pohladu najvhodnejsí prostriedok ako zhromazdit dôkazy o ich existencii. Na to, aby sa Komisia mohla oboznámit so vsetkými skutkovými okolnostami týkajúcimi sa prípadných dohôd a/alebo zosúladených postupov a súvislostí, s ktorými sa spájajú, je teda nevyhnutné vykonat kontrolu podla clánku 14 nariadenia c. 17. Subjekt, ktorému je urcené toto rozhodnutie, môze mat informácie, ktoré Komisia potrebuje na to, aby mohla pokracovat vo vysetrovaní vo vyssie opísanej veci. Preto, aby sa nezmaril úcinok kontroly, je nevyhnutné, aby podnik nebol o jej vykonaní vopred informovaný. Je teda nevyhnutné ulozit podniku formou rozhodnutia povinnost podrobit sa kontrole v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17." 12 Komisia poziadala francúzsku vládu o prijatie nevyhnutných opatrení na to, aby vnútrostátne orgány poskytli pomoc, ktorú upravuje clánok 14 ods. 6 nariadenia c. 17 v prípade, ze sa Roquette Frčres dobrovolne nepodrobí pripravovanej kontrole. 13 Na základe tejto ziadosti 14. septembra 1998 príslusné správne orgány podali návrh predsedovi Tribunal de grande instance v Lille s cielom získat v konaní proti odporcovi Roquette Frčres súdne rozhodnutie o nariadení miestneho zistovania a zabezpecenia veci upravené v clánku 48 a 56a nariadenia o hospodárskej sútazi. K uvedenému návrhu bola pripojená kópia rozhodnutia o kontrole z 10. septembra 1998 a text uz citovaného rozsudku Hoechst/Komisia. 14 Predseda Tribunal de grande instance v Lille vyhovel tomuto návrhu uznesením z toho istého dna (dalej len "uznesenie o nariadení"). 15 Uznesenie o nariadení bolo dorucené 16. septembra 1998. Úkony kontroly boli vykonané 16. a 17. septembra 1998. Obchodná spolocnost Roquette Frčres spolupracovala v rámci tejto kontroly, aj ked namietala vyhotovenie kópií niektorých dokumentov. 16 Vo svojom odvolaní proti uzneseniu o nariadení obchodná spolocnost Roquette Frčres uviedla, ze predseda Tribunal de grande instance v Lille nemohol nariadit miestne zistovanie bez toho, aby sa vopred na základe dokumentov, ktoré mu bol povinný poskytnút správny orgán, neubezpecil, ze existujú vázne domnienky o nedovolenom obmedzovaní hospodárskej sútaze, ktoré môzu byt dôvodom na nariadenie takýchto zásahov do práv osoby. 17 V rozhodnutí, ktorým Cour de cassation podal návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, sa konstatuje, ze ziadna informácia a ani ziadna indícia, na základe ktorých by bolo mozné predpokladat existenciu podozrivých postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz, neboli predlozené predsedovi Tribunal de grande instance v Lille, v dôsledku coho tento súd nemohol preskúmat konkrétnym spôsobom dôvodnost návrhu, o ktorom konal. Cour de cassation tiez zdôraznuje, ze v rozhodnutí o kontrole z 10. septembra 1998 sa Komisia obmedzila len na to, ze uviedla, ze má informácie, podla ktorých podnik Roquette Frčres uplatnuje takéto postupy. Tieto postupy popisuje a analyzuje bez odvolania sa, co i len v strucnosti, na informácie, ktoré, ako tvrdí, má a o ktoré opiera svoje hodnotenie. 18 Cour de cassation po tom, ako vysvetlil charakteristické znaky dohladu, ktorý musí vykonat francúzsky súd, ktorému táto právomoc vyplýva z clánku 48 nariadenia o hospodárskej sútazi a z rozhodnutia Conseil constitutionnel z 29. decembra 1983 uvedenom v bode 6 tohto rozsudku, uvádza, ze v tejto súvislosti vyplýva z uz citovaného rozsudku Hoechst/Komisia, ze pri vykonávaní svojich kontrolných právomocí je Komisia povinná dodrziavat procesné záruky zakotvené vo vnútrostátnom práve. 19 Okrem iného sa Cour de cassation odvoláva na body 17 a 18 uz citovaného rozsudku Hoechst/Komisia, v zmysle ktorých nejestvuje vseobecná zásada práva Spolocenstva, z ktorého by vyplývalo právo na nedotknutelnost objektov a priestorov, v ktorých je podnik umiestnený; ani súdna prax Európskeho súdu pre ludské práva, ktorá by vyvodila takúto zásadu z clánku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). 20 Cour de cassation vsak v tejto súvislosti poznamenáva, ze v rozsudku Niemietz v. Nemecko zo 16. decembra 1992 (séria A c. 251-B), ktorý Európsky súd pre ludské práva vyhlásil neskorsie ako uz citovaný rozsudok Hoechst/Komisia, rozhodol tak, ze clánok 8 EDLP sa môze pouzit na urcité podnikatelské alebo obchodné cinnosti alebo na urcité podnikatelské, alebo obchodné objekty, priestory a pozemky. Cour de cassation sa rovnako odvoláva na clánok 6 ods. 2 EÚ, ktorý zaväzuje Európsku úniu respektovat základné ludské práva, ktoré zarucuje EDLP ako základné zásady práva Spolocenstva. Cour de cassation sa tiez odvoláva na clánok 46 písm. d) EÚ, podla ktorého uvedený clánok 6 ods. 2 patrí do pôsobnosti Súdneho dvora. 21 Za týchto podmienok Cour de cassation rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa rozsudok Hoechst vyhlásený 21. septembra 1989 vzhladom na základné práva uznané právnym poriadkom Spolocenstva a clánkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd, ktorý má právomoc na základe svojho vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze nariadit miestne zistovanie a zabezpecenie veci pracovníkmi státnej správy v objektoch, v budovách a na pozemkoch podniku, nemôze zamietnut návrh na nariadenie uvedených úkonov, ak sa domnieva, ze informácie alebo indície, ktoré sú mu predlozené ako domnienky o existencii postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz vykonaných daným podnikom a ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí Komisie o kontrole, sú nedostatocné na to, aby nariadil takéto úkony, alebo ked, ako je to v danom prípade, ziadna informácia alebo indícia mu neboli predlozené? 2. Za predpokladu, ze Súdny dvor by vyjadril právny názor, v zmysle ktorého Komisia nemá povinnost predlozit príslusnému vnútrostátnemu súdu indície a informácie, ktoré má a na základe ktorých sa domnieva, ze existujú postupy obmedzujúce hospodársku sútaz, je tento súd napriek tomu oprávnený vzhladom na uz citované základné práva zamietnut návrh na nariadenie miestneho zistovania a zabezpecenia veci, ak sa domnieva, ze rozhodnutie Komisie, ako je to v danom prípade, nie je dostatocne odôvodnené a neumoznuje súdu konkrétnym spôsobom skúmat dôvodnost návrhu, ktorý mu bol predlozený, v dôsledku coho súd nemôze vykonat dohlad vyzadovaný svojím vnútrostátnym ústavným právom?" O úcinkoch vseobecných zásad práva Spolocenstva 22 Ako vyplýva z rozhodnutia, na základe ktorého sa zacalo konanie na Súdnom dvore o prejudiciálnych otázkach, Cour de cassation sa pýta na to, aký prípadný vplyv má vývoj právnej praxe v oblasti ochrany základných práv nasledujúcej po vyhlásení rozsudku vo veci Hoechst/Komisia na zásady vyjadrené Súdnym dvorom v uvedenom rozsudku a v dôsledku toho na odpovede na prejudiciálne otázky, ktoré aj Cour de cassation sformuloval. 23 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry základné práva tvoria neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecuje Súdny dvor, ktorý na tieto úcely vychádza z ústavných tradícií spolocných pre clenské státy, ako aj z usmernení, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. Zvlástny význam prinálezí v tejto súvislosti EDLP (pozri najmä rozsudky Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 13, a zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 37). 24 Ako uz uviedol Súdny dvor, zásady sformulované touto judikatúrou sú potvrdené preambulou Jednotného európskeho aktu, dalej clánkom F ods. 2 Zmluvy o Európskej Únii (rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 79). V súcasnosti sú zaclenené do clánku 6 ods. 2 EÚ (rozsudok Connolly/Komisia, uz citovaný, bod 38). 25 Dalej z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze ak sa na Súdnom dvore zacalo konanie o prejudiciálnych otázkach a ak vnútrostátny právny predpis patrí do pôsobnosti práva Spolocenstva, Súdny dvor je v rámci prejudiciálneho konania povinný poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky podklady pre výklad potrebné na to, aby vnútrostátny súd mohol posúdit súlad tejto právnej úpravy so základnými právami, ktorých dodrziavanie zabezpecuje Súdny dvor, a osobitne tie, ktoré vyplývajú z EDLP (pozri najmä rozsudky z 18. júna 1991, ERT, C-260/89, Zb. s. I-2925, bod 42, a zo 4. októbra 1991, Society for Protection of Unborn Children Ireland, C-159/90, Zb. s. I-4685, bod 31). 26 Prejudiciálne otázky sa v podstate týkajú rozsahu dohladu, ktorý môze vykonávat súdny orgán clenského státu, v prípade, ak tento súdny orgán má rozhodnút o ziadosti o poskytnutie pomoci podanej Komisiou na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17. Z toho vyplýva, ze Súdny dvor má právomoc poskytnút súdnemu orgánu vsetky podklady pre výklad nevyhnutné na to, aby tento vnútrostátny súd mohol posúdit súlad vnútrostátneho právneho predpisu uplatnitelného na úcely uvedenej kontroly s právom Spolocenstva, prípadne vrátane práv zakotvených v EDLP vo forme vseobecných zásad práva, ktorých dodrziavanie Súdny dvor zabezpecuje. 27 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 19 uz citovaného rozsudku Hoechst/Komisia Súdny dvor vyslovil právny názor, podla ktorého poziadavka ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej cinnosti, ci uz právnickej alebo fyzickej osoby, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva. 28 Súdny dvor tiez upresnil, ze príslusné orgány clenských státov musia dodrziavat túto vseobecnú zásadu, ak konajú na základe ziadosti o poskytnutie pomoci podanej Komisiou na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17 (pozri rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, body 19 a 33). 29 Pri objasnovaní úcinkov tejto zásady, teda zásady ochrany nedotknutelnosti objektov, priestorov a pozemkov obchodných spolocností, treba brat do úvahy súdnu prax Európskeho súdu pre ludské práva vytvorenú po vyhlásení uz citovaného rozsudku Hoechst/Komisia, z ktorej vyplýva na jednej strane, ze ochrana nedotknutelnosti obydlia zakotvená v clánku 8 EDLP môze byt za urcitých okolností rozsírená i na prípady obchodných objektov, priestorov a pozemkov (pozri najmä rozsudok Colas Est a i. v. Francúzsko zo 16. apríla 2002, zatial neuverejnený v Zbierke rozsudkov a rozhodnutí, § 41), a na strane druhej, ze oprávnenie verejnej moci zasiahnut do práv a slobôd vyplývajúce z clánku 8 ods. 2 EDLP "môze byt v podstatnej miere sirsie v oblasti podnikatelských alebo obchodných objektov, priestorov alebo pozemkov alebo v oblasti podnikatelských alebo obchodných cinností ako v iných prípadoch" (rozsudok Niemietz v. Nemecko, uz citovaný, § 31). O povinnosti lojálnej spolupráce 30 Na to, aby bolo mozné dat uzitocnú odpoved na polozené prejudiciálne otázky súdu, ktorý podal návrh na konanie o nich, je nutné brat do úvahy poziadavky vyplývajúce z povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá je zakotvená v clánku 5 Zmluvy ES (teraz clánok 10 ES). 31 Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, povinnost lojálnej spolupráce zaväzuje tak súdne orgány clenských státov konajúcich v rámci ich právomocí (pozri najmä rozsudky z 10. apríla 1984, Von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891, bod 26, a z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, Zb. s. 3969, bod 12), ako aj institúcie Spolocenstva, ktoré sú viazané reciprocnou povinnostou lojálne spolupracovat s clenskými státmi (pozri najmä rozsudok z 10. februára 1983, Luxembursko/Parlament, 230/81, Zb. s. 255, bod 38, a uznesenie z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C-2/88, IMM, Zb. s. I-3365, bod 17). 32 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze kedze institúcie Spolocenstva a vnútrostátne orgány sú ako v prejednávanej veci povinné spolupracovat na úcely dosiahnutia zmluvne stanovených cielov, a to formou zosúladenia výkonu ich právomocí, takáto súcinnost nadobúda osobitne dôlezitý charakter. O prejudiciálnych otázkach 33 Prostredníctvom svojich dvoch prejudiciálnych otázok, ktoré treba skúmat spolocne, sa vnútrostátny súdny orgán v podstate pýta, ci vzhladom na právo Spolocenstva vnútrostátny súd, ktorému vyplýva na základe vnútrostátneho práva právomoc nariadit miestne zistovanie a zabezpecenie veci v budovách a na pozemkoch podnikov, ktoré sú podozrivé z porusenia právnych pravidiel na ochranu hospodárskej sútazi, môze na základe ziadosti o poskytnutie pomoci podanej Komisiou v súlade s clánkom 14 ods. 6 nariadenia c. 17: - zamietnut návrh na nariadenie miestneho zistovania, a to z dôvodu, ze informácie alebo indície, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli Komisie a na ktorých spocíva podozrenie Komisie, neboli predlozené súdu alebo ze takéto informácie a indície sú nedostatocné pre dôvodnost navrhovaného opatrenia, - alebo zamietnut návrh na nariadenie miestneho zistovania, ak by aj tento vnútrostátny súd nebol oprávnený vyzadovat predlozenie informácií alebo indícií, a to z toho dôvodu, ze informácie vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia Komisie o kontrole sú nedostatocné na to, aby mohol uvedený súdny orgán v posudzovanom prípade skúmat konkrétne dôvodnost navrhovaných opatrení, tak ako mu to vyplýva z právnych noriem vnútrostátneho práva. 34 Z toho dôvodu, aby bolo mozné zodpovedat na tieto otázky, treba na úvod pripomenút, ze z clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17 vyplýva, ze je úlohou kazdého clenského státu upravit podmienky, za ktorých vnútrostátne orgány poskytnú pomoc pracovníkom Komisie. Z toho najmä vyplýva, ze ak Komisia mieni vykonat v súcinnosti s vnútrostátnymi orgánmi úkony kontroly bez spolupráce s kontrolovaným podnikom, v takom prípade je Komisia povinná dodrziavat procesné záruky zakotvené na tento úcel vnútrostátnym právom (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, body 33 a 34). 35 Ako vsak vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pri výkone tejto právomoci clenské státy musia dodrzat dve obmedzenia vyplývajúce z práva Spolocenstva. Musia zabezpecit úcinnost cinnosti Komisie a zároven dodrziavat v plnej miere rôzne vseobecné zásady práva Spolocenstva (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 33). 36 Práve na úcely zarucenia dodrziavania vseobecnej zásady uvedenej v bode 27 tohto rozsudku Súdny dvor rozhodol tak, ze je úlohou vnútrostátneho súdneho orgánu skúmat, ci zamýslané úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nie sú svojvolné alebo neprimerané vzhladom na predmet kontroly (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 35). 37 Súdny dvor rovnako uviedol, ze Komisia musí dávat pozor na to, aby uvedený vnútrostátny súd mal vsetky nevyhnutné informácie na to, aby si mohol plnit úlohy dohladu a mohol dozerat nad dodrziavaním vnútrostátnych právnych noriem pocas výkonu úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, body 34 a 35). 38 V prejednávanej veci predmetom prejudiciálnych otázok je rozsah dohladu, ktorý môze vykonávat vnútrostátny súd oprávnený na základe vnútrostátneho práva pre nariadenie miestneho zistovania v budovách alebo na pozemku podniku podozrivého z porusenia právnych pravidiel na ochranu hospodárskej sútaze, ak je podaný návrh na tento súd následne po tom, co Komisia podala ziadost o poskytnutie pomoci na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17, a predmetom týchto prejudiciálnych otázok je tiez charakter informácií, ktoré Komisia musí predlozit uvedenému vnútrostátnemu súdu na to, aby si mohol plnit úlohy dohladu. O predmete dohladu, ktorý vykonáva príslusný vnútrostátny súd 39 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pri dohlade vykonávanom príslusným vnútrostátnym súdom tento súd nemôze hodnotit namiesto Komisie, ci nou nariadená kontrola má, alebo nemá nevyhnutný charakter, pretoze dohlad nad zákonnostou skutkových a právnych hodnotení Komisie vykonávajú len súdy Spolocenstva (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 35). 40 Dohlad, ktorý vykonávaná príslusný vnútrostátny súd, ktorého predmetom musia byt len navrhované úkony, nemôze íst nad rámec súdneho dohladu, ktorý vyzaduje právo Spolocenstvo a ktorého cielom je zamedzit tomu, ze takéto úkony zasahujúce do práv a slobôd osôb majú svojvolný charakter, a súcasne zabezpecit primeranost týchto úkonov vo vztahu k predmetu kontroly. Právomoc vnútrostátneho súdu, co sa týka súdneho dohladu, sa tak len obmedzuje na skúmanie dôvodnosti navrhovaných úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby po tom, ako Komisia podala ziadost o poskytnutie pomoci na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17. O rozsahu dohladu vykonávaného príslusným vnútrostátnym súdom 41 Na to, aby bolo mozné urcit rozsah dohladu, ktorý vyzaduje právo Spolocenstva a ktorý musí vykonávat príslusný vnútrostátny súd, je na úvod potrebné pripomenút súvislosti, s ktorými sú spojené úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby, ktoré sú predmetom súdneho dohladu. 42 Na prvom mieste je potrebné pripomenút, ze cielom právomocí, ktoré Komisii vyplývajú z clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 17, je jej umoznit splnit úlohu, ktorou je kontrola dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, a ktorých cielom je vyhnút sa tomu, ze sútaz bude narusovaná na ujmu vseobecného záujmu, záujmu individuálnych podnikov a záujmu spotrebitelov (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 25), a tým prispiet k zabezpeceniu hospodárskeho blahobytu v Spolocenstve. 43 Po druhé je potrebné zdôraznit existenciu rôznych záruk vyplývajúcich z práva Spolocenstva. 44 Predovsetkým, jediným cielom úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby navrhovaných vnútrostátnymi orgánmi v rámci uplatnenia clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17 je výlucne umoznit pracovníkom Komisie vykonat právomoci kontroly, ktoré má tento orgán. Tieto právomoci vypocítané v clánku 14 ods. 1 uvedeného nariadenia sú vsak presne ohranicené. 45 Z vysetrovania, ktoré vykonáva Komisia, sú vylúcené najmä dokumenty, ktoré nemajú podnikatelský charakter, to znamená, ze nesúvisia s podnikaním podniku na trhu (pozri rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, 155/79, Zb. s. 1575, bod 16). 46 Následne bez toho, ze by boli dotknuté záruky vyplývajúce z ustanovení vnútrostátneho práva upravujúceho výkon úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby, podnik, v ktorom sa vykonáva kontrola, pozíva rôzne záruky vyplývajúce z práva Spolocenstva, medzi ktorými je osobitne právo na právnu pomoc alebo právo na ochranu dôvernosti dokumentov písomného styku medzi advokátom a klientom (pozri rozsudky AM & S Europe/Komisia, uz citovaný, body 18 az 27; Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 16, a rozsudok zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb. s. 3137, bod 27). 47 Konecne clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 17 ukladá Komisii povinnost odôvodnit rozhodnutie, ktorým nariaduje kontrolu uvedením predmetu a ciela kontroly. Ako to upresnil Súdny dvor, táto povinnost predstavuje podstatnú nálezitost rozhodnutia, a to nielen na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu do práv a slobôd podniku, ale aj na to, aby sa umoznilo tomuto podniku pochopit rozsah jeho povinnosti spolupracovat zachovávajúc vsak v plnej miere jeho právo na obhajobu (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 29). 48 Rovnako je povinnostou Komisie oznacit v uvedenom rozhodnutí, co mozno najpresnejsie, co sa kontrolou hladá a coho sa kontrola týka (rozsudok z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb. s. 2033, body 26 a 27). Takto Súdny dvor rozhodol, ze takáto poziadavka je vhodná preto, aby boli chránené práva na obhajobu dotknutého podniku, kedze tieto práva by boli vázne ohrozené, ak by Komisia mohla pouzit proti podniku dôkazy, ktoré získala v priebehu kontroly a ktoré nemajú nic spolocné s predmetom a cielom kontroly (rozsudok Dow Benelux/Komisia, uz citovaný, bod 18). 49 Po tretie treba pripomenút, ze podnik, voci ktorému Komisia rozhodla o vykonaní kontroly, môze v súlade s ustanoveniami clánkom 173 ods. 4 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 230 ods. 4 ES) podat zalobu proti takémuto rozhodnutiu na súdny orgán Spolocenstiev. V prípade, ze by súdny orgán Spolocenstiev uvedené rozhodnutie zrusil, Komisia by nemohla pouzit v konaní o porusení pravidiel Spolocenstva na ochranu hospodárskej sútaze ziadne usvedcujúce dokumenty a doklady, ktoré získala v priebehu tejto kontroly. Ak by ich Komisia pouzila, vystavila by sa nebezpecenstvu, ze súdny orgán Spolocenstva následne zrusí jej rozhodnutie o porusení pravidiel na ochranu hospodárskej sútaze, pretoze by sa zakladalo na takýchto dôkazoch (pozri uznesenia z 26. marca 1987, Hoechst/Komisia, 46/87 R, Zb. s. 1549, bod 34, a z 28. októbra 1987, Dow Chemical Nederland/Komisia, 85/87 R, Zb. s. 4367, bod 17). 50 Treba teda konstatovat, ze existencia súdneho dohladu, ktorá patrí do právomoci súdneho orgánu Spolocenstva, a spôsoby výkonu právomocí kontroly Komisiou, ako vyplývajú najmä z bodov 43 az 48 tohto rozsudku, prispievajú k ochrane podniku pred opatreniami, ktoré by boli svojvolné, a udrziavajú tieto opatrenia v hraniciach toho, co je nevyhnutné na zachovanie oprávnených záujmov uvedených v bode 42 tohto rozsudku. 51 Po stvrté treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodov 35 a 39 tohto rozsudku, príslusný vnútrostátny súd musí na jednej strane dohliadat na to, aby bola zabezpecená efektívnost cinnosti Komisie, a na strane druhej sa tento súd musí vyhnút tomu, aby posudzoval namiesto Komisie, ci kontrola má nevyhnutný charakter, pretoze skutkové a právne hodnotenia Komisie sú predmetom dohladu súdneho orgánu Spolocenstva. 52 V týchto rôznych súvislostiach treba upresnit, ze ak aj vnútrostátny súd príslusný na nariadenie úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby musí brat do úvahy osobitné súvislosti, za akých sa u neho zacalo konanie, a aj právne úvahy uvedené v bodoch 42 az 51 tohto rozsudku, napriek tomu mu tieto povinnosti vsak nemôzu zabránit ani ho nemôzu oslobodit od povinnosti ubezpecit sa konkrétne v kazdom individuálnom prípade, ze plánované úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nie sú ani svojvolné, ani neprimerané vo vztahu k predmetu nariadenej kontroly (pozri v analogickom zmysle rozsudky ESLP Funke v. Francúzsko z 25. decembra 1993, séria A c. 256-A, § 55; Camnezind v. Svajciarsko zo 16. decembra 1997, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII, § 45, a Colas Est a i. v. Francúzsko, uz citovaný, § 47). 53 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné urcit, co si takýto súdny dohlad presnejsie vyzaduje, ako aj charakter informácií, ktoré majú byt uvedenému vnútrostátnemu súdu k dispozícii. V tejto súvislosti je potrebné rozlisovat medzi dohladom nad tým, aby úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby neboli svojvolné, a dohladom nad tým, aby tieto úkony boli primerané vo vztahu k predmetu kontroly. Dohlad nad tým, aby úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby neboli svojvolné, a to, co môze vnútrostátny súd vyzadovat od Komisie na úcely takého dohladu 54 Po prvé, pokial ide o dohlad zameraný na preskúmanie toho, ci úkon zasahujúci do práv a slobôd osoby, ktorý má umoznit vykonanie kontroly, o ktorej rozhodla Komisia, nie je svojvolný, je potrebné uviest, ze v podstate si tento dohlad vyzaduje, aby sa príslusný vnútrostátny súd uistil o existencii dostatocne váznych indícií, na základe ktorých mozno mat podozrenie, ze dotknutý podnik porusil pravidlá na ochranu hospodárskej sútaze. 55 Bezpochyby sa takýto dohlad podstatne neodlisuje od toho, ktorý by mohli vykonat súdne orgány Spolocenstva, aby sa uistili, ze samotné rozhodnutie o kontrole nemá svojvolný charakter, teda ze nebolo vydané bez toho, aby existovala akákolvek skutocnost, ktorá by odôvodnila vykonanie kontroly (rozsudok zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, 97/87 az 99/87, Zb. s. 3165, bod 52). Treba totiz v tejto súvislosti pripomenút, ze cielom kontrol vykonávaných Komisiou je zhromazdit dokumenty nevyhnutné na preskúmanie tak skutocnosti, ako aj dôsledkov urcitého právneho a skutkového stavu, o ktorom má Komisia uz informácie (rozsudok National Panasonic/Komisia, uz citovaný, body 13 a 21). 56 Napriek podobnosti dohladov vykonávaných na jednej strane súdnymi orgánmi Spolocenstva a na strane druhej vnútrostátnym súdom netreba spustit zo zretela odlisnost predmetov, na ktoré sú tieto súdne dohlady zamerané. 57 Právomoci spojené s kontrolou, ktoré má Komisia na základe clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 17, sa obmedzujú na poverenie pracovníkov Komisie na vstup do miest podla ich výberu, na získanie dokumentov, o ktoré ziadajú, a na prezretie obsahu hnutelných vecí, ktoré oznacia (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 31). 58 Úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby, ktorých nariadenie je v právomoci vnútrostátnych orgánov, obsahujú právomoc vynútit si prístup do budov a na pozemky alebo k hnutelným veciam alebo prinútit pracovníkov podniku umoznit takýto prístup, a tiez právomoc vykonat prehliadky bez súhlasu vedenia podniku (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 31). 59 Vzhladom na zásah do súkromnej oblasti, ktorý tieto úkony spôsobujú, pouzitie týchto prostriedkov si vyzaduje, aby sa príslusný vnútrostátny súd mohol nezávislým spôsobom ubezpecit, ze úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nemajú svojvolný charakter. 60 Najmä posúdenie vnútrostátneho súdu nemôze byt obídené s odôvodnením, ze príslusný vnútrostátny súd pri posudzovaní, ci existujú vázne indície vyvolávajúce podozrenia o porusení pravidiel na ochranu hospodárskej sútaze, by sa odvázil hodnotit namiesto Komisie, v zmysle bodu 35 uz citovaného rozsudku Hoechst/Komisia, ci kontrola, o ktorej rozhodla, má alebo nemá nevyhnutný charakter, a spochybnit tým jej skutkové a právne hodnotenia. 61 Z uvedeného vyplýva, ze na to, aby sa mohol príslusný vnútrostátny súd uistit o tom, ze navrhované úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nemajú svojvolný charakter, je Komisia povinná podat tomuto vnútrostátnemu súdu vysvetlenia, z ktorých podrobne vyplýva, ze vo svojom spisovom materiáli má Komisia vázne informácie a indície, na základe ktorých mozno podozrievat dotknutý podnik z porusenia pravidiel na ochranu hospodárskej sútaze. 62 Naopak, príslusný vnútrostátny súd nemôze vyzadovat odovzdanie informácií a indícií, ktoré sa nachádzajúcich v spisovom materiáli Komisie a o ktoré sa opierajú jej podozrenia. 63 V tejto súvislosti treba brat do úvahy záväzok clenských státov uvedený v bode 35 tohto rozsudku zabezpecit úcinnost cinnosti Komisie. 64 Na jednej strane, ako to správne uviedli Komisia, nemecká vláda a vláda Spojeného královstva, schopnost Komisie zarucit zachovanie anonymity urcitých informacných zdrojov má rozhodujúci význam pre úcinnú prevenciu i potlácanie zakázaných postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz. 65 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze ak by Komisia musela predlozit rôznym vnútrostátnym súdnym orgánom povereným ochranou hospodárskej sútaze informácie a konkrétne indície odhalujúce totoznost svojich zdrojov informácií alebo umoznujúce odhalit túto totoznost, tak riziko, ktoré podstupujú informátori, ze ich totoznost bude odhalená tretím osobám, a to najmä vzhladom na procesné povinnosti, ktoré vyplývajú z vnútrostátneho práva clenského státu, môze byt vyssie. 66 Na druhej strane je potrebné zobrat do úvahy skutocnost, ze fyzické predlozenie rôznych informácií a konkrétnych indícií, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli Komisie, príslusným vnútrostátnym súdnym orgánom, by mohlo ohrozit úcinnost cinností Spolocenstva, najmä v prípade súbezne vykonávaných kontrol vo viacerých clenských státoch. Treba totiz zobrat do úvahy riziká a lehoty spojené s podobným predkladaním informácií a indícií, ako aj rôznorodost procesných úprav, ktorých povinnost dodrziavania by mohla existovat v závislosti od právnych poriadkov dotknutých clenských státov. Tiez je potrebné pocítat s lehotami prípadne nevyhnutnými na to, aby vnútrostátne súdne orgány mohli preskúmat dokumenty, ktoré môzu byt zlozité a rozsiahle. 67 V rámci rozdelenia právomoci upravených v clánku 234 ES v zásade príslusný vnútrostátny súd má právomoc posudzovat, ci vysvetlenia uvedené v bode 61 tohto rozsudku boli v danom prípade dostatocne podané, a na tomto základe vykonávat dohlad, ktorý mu ako povinnost vyplýva z práva Spolocenstva. V tejto súvislosti je potrebné dodat, ze ked má vnútrostátny súd rozhodnút o ziadosti o poskytnutie pomoci podanej Komisiou na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17, musí tento súd o to pozornejsie zachovávat toto rozdelenie právomocí, pretoze návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke s výnimkou prípadu, ze vnútrostátny súd rozhoduje po tom, ako kontrola bola vykonaná, môze spomalit rozhodovanie tohto súdu a môze tiez spôsobit preniknutie informácií o ziadosti o poskytnutie pomoci na verejnost, cím by vzniklo nebezpecenstvo ochromenia cinnosti Komisie a tiez zbavenia úcinnosti akejkolvek kontroly, ktorá by bolo vykonaná následne. 68 Na základe týchto upresnení treba pripomenút, ze ak Súdny dvor koná a rozhoduje v prejudiciálnom konaní, má právomoc poskytnút vsetky podklady pre výklad práva Spolocenstva, ktoré môzu umoznit vnútrostátnemu súdu rozhodnút vo veci samej. 69 Co sa týka veci samej, treba poznamenat, ze z odôvodnenia rozhodnutia o kontrole z 10. septembra 1998, tak ako je uvedené v bode 11 tohto rozsudku, vyplýva, ze Komisia vyslovila velmi presné podozrenia voci obchodnej spolocnosti Roquette Frčres a dalsím úcastníkom podozrivej dohody a v podrobnej miere informovala o pravidelnom konaní tajných schôdzok a tiez o tom, o com sa na nich rokovalo a co sa dohodlo. 70 Ak Komisia neoznacila charakter indícií, na ktorých zalozila svoje podozrenia, ako napr. staznost, výpoved svedka alebo dokumenty, ktoré si vymienali úcastníci podozrivej dohody, iba skutocnost, ze Komisia tak neurobila, nestací na to, aby vznikla pochybnost o existencii dostatocne závazných indícií, ked ako vo veci samej podrobné vysvetlenie informácií, ktoré má Komisia a ktoré sa týkajú presného predmetu podozrivej dohody a konkrétnych spôsobov, ktoré boli uplatnené na jej splnenie, sú dôvodom na to, aby príslusný vnútrostátny súd mohol nadobudnút presvedcenie, ze Komisia preukázatelne disponuje takýmito indíciami. Kontrola primeranosti úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby vo vztahu k predmetu kontroly a informácie, ktoré mozno vyzadovat od Komisie na úcely tejto kontroly 71 Po druhé, pokial ide o súdny dohlad, ktorého predmetom je skúmanie primeranosti úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby vo vztahu k predmetu kontroly, o ktorej rozhodla Komisia, je potrebné uviest, ze na jednej strane takýto súdny dohlad spocíva v preukázaní toho, ze uvedené úkony sú primerané úcelu, akým je zabezpecenie vykonania spomínanej kontroly. 72 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze predovsetkým z clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vyplýva záväzok dotknutých podnikov podrobit sa kontrolám, o ktorých rozhodla Komisia, a ze odsek 6 toho istého ustanovenia zakotvuje povinnost clenských státov poskytnút pomoc povereným pracovníkom Komisie len za predpokladu, ze sa podnik odmietne podrobit takejto kontrole. 73 V tejto súvislosti bezpochyby Súdny dvor pripustil, ze pomoc môze byt vyzadovaná aj preventívne s cielom prekonat prípadné odmietnutie podniku podriadit sa kontrole (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 32). 74 Treba vsak upresnit, ze úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby môzu byt navrhované preventívne len za predpokladu, ze existujú obavy, ze dotknutý podnik sa odmietne podriadit kontrole alebo sa pokúsi utajit alebo odstránit dôkazy za predpokladu, ze kontrola, o ktorej Komisia rozhodla na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17, by mu bola vopred oznámená. 75 Z toho vyplýva, ze Komisia má povinnost príslusnému vnútrostátnemu súdu podat vysvetlenia, aby sa mohol uistit o tom, ze zistovanie skutocností svedciacich o porusení právnych noriem by bolo odsúdené na neúspech alebo výrazne stazené v prípade, ak by Komisia nemala právomoc preventívne vyzadovat pomoc na úcely prekonávania prípadného odmietnutia podniku podriadit sa kontrole. 76 Dohlad nad proporcionalitou zamýslaných úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby vo vztahu k predmetu kontroly spocíva v preukázaní toho, ze takéto úkony nevytvoria nadmerné a neznesitelné nevýhody vzhladom na ciele, ktoré sú sledované takouto kontrolou (pozri najmä rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13; z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, bod 73; z 13. mája 1997, Nemecko/Parlament a Rada, C-233/94, Zb. s. I-2405, bod 57, a z 28. apríla 1998, Metronome Musik, C-200/96, Zb. s. I-1953, body 21 a 26). 77 V tejto súvislosti je urcite potrebné pripomenút, ze pokial ide o hodnotenie primeranosti samotného úkonu kontroly, Súdny dvor rozhodol tak, ze výber Komisie medzi vykonaním kontroly na základe rozhodnutia o poverení a vykonaním kontroly na základe súdneho rozhodnutia nezáviselo od takých okolností, akými sú osobitná závaznost stavu ani velká naliehavost alebo nevyhnutnost absolútneho utajenia, ale od nevyhnutnosti primeranej kontroly vzhladom na osobitosti prípadu. Súdny dvor z toho vyvodil, ze ak je cielom rozhodnutia o kontrole len to, aby Komisia mohla zhromazdit nevyhnutné informácie na to, aby posúdila prípadnú existenciu porusenia Zmluvy, potom takéto rozhodnutie nepredstavuje porusenie zásady proporcionality (rozsudok National Panasonic/Komisia, uz citovaný, body 28 az 30). 78 Je potrebné rovnako uviest v tejto súvislosti, ze je v zásade v právomoci Komisie posúdit, ci informácia je nevyhnutná na to, aby mohlo byt odhalené porusenie pravidiel na ochranu hospodárskej sútaze (rozsudky AM & S Europe/Komisia, uz citovaný, bod 17, a z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, bod 15). Ked uz má Komisia indície, dokonca dôkazy o existencii tohto protiprávneho cinu, môze teda v súlade s právom povazovat za nevyhnutné rozhodnút o vykonaní dodatocnej kontroly na to, aby mohla lepsie ohranicit tento delikt, jeho trvanie alebo okruh podnikov, ktoré sú jeho spolupáchatelmi (pozri v tomto zmysle, pokial ide o ziadosti o poskytnutie dodatocných informácií, rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 15). 79 S výnimkou toho, ze by bol dohlad vykonávaný príslusným národným súdom zbavený úplne svojich úcinkov a ze by sa nebral do úvahy zásah verejnej moci do súkromnej oblasti, je potrebné uznat, ze pokial sa dohlad týka úkonu zasahujúceho do práv a slobôd osoby, tento dohlad nad jeho primeranostou nemôze byt vykonávaný vnútrostátnym súdom tak, ze tento súd neberie do úvahy také skutocnosti ako závaznost deliktu, charakter spolupáchania deliktu dotknutým podnikom a tiez dôlezitost toho, co sa kontrolou hladá. 80 Príslusný vnútrostátny súd preto musí mat právomoc odmietnut navrhované úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby, ak závaznost podozrivého zásahu do hospodárskej sútaze je prílis malá, stupen pravdepodobnej spoluúcasti dotknutého podniku prílis slabý alebo ak to, co sa hladá v rámci kontroly, je prílis nepodstatné na to, aby sa zásah do sféry súkromnej cinnosti právnickej osoby, ktorý spocíva v prehliadke budov a pozemku za súcinnosti s verejnou mocou, neukázal ani ako neprimeraný, ani ako neprípustný vzhladom na ciele kontroly. 81 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze na to, aby príslusný vnútrostátny súd mohol vykonávat svoju právomoc dohladu nad primeranostou, Komisia mu musí v zásade poskytnút informácie o podstatných charakteristických vlastnostiach podozrivého deliktu, aby tento vnútrostátny súd mohol na základe týchto informácií hodnotit stupen jeho závaznosti, a to tak, ze oznací predpokladaný predmetný trh a charakter podozrivých obmedzení hospodárskej sútaze a takisto mieru predpokladaného spolupáchania deliktu podnikom, v ktorom sa má vykonat kontrola. 82 Ako uz Súdny dvor rozhodol v súvislosti s odôvodnením samotných rozhodnutí o kontrole, nie je naopak nevyhnutné, aby oznámené informácie obsahovali presné ohranicenie dotknutého trhu, presnú právnu kvalifikáciu predpokladaných deliktov alebo urcenie obdobia, pocas ktorého tieto delikty boli spáchané (rozsudok Dow Benelux/Komisia, uz citovaný, bod 10). 83 Je rovnako povinnostou Komisie co najpresnejsie oznacit, co sa kontrolou hladá a coho sa kontrola týka (rozsudok National Panasonic/Komisia, uz citovaný, body 26 a 27), ako aj právomoci, ktoré sú zverené pracovníkom Komisie povereným kontrolou. 84 Je vsak potrebné v tejto súvislosti uviest, ze nemozno vyzadovat od Komisie, aby sa obmedzila len na vyzadovanie predlozenia dokumentov alebo spisových materiálov, ktoré presne oznacila vopred. V opacnom prípade by sa mohlo stat, ze jej právo na prístup k takýmto dokumentom a k spisovým materiálom bude zbavené svojej prospesnosti. Súdny dvor uz rozhodol v tom zmysle, ze naopak z tohto práva vyplýva moznost vyhladávat rôzne informácie, ktoré este nie sú známe alebo v plnej miere zistené (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 27). 85 Ako bolo upresnené v bode 67 tohto rozsudku, v zásade je úlohou príslusného vnútrostátneho súdu posúdit, ci mu Komisia v danom prípade predlozila informácie uvedené v bodoch 75, 81 a 83 tohto rozsudku, a na tomto základe vykonávat dohlad, ktorý mu ako povinnost vyplýva z práva Spolocenstva. 86 Ako Súdny dvor pripomenul v bode 68 tohto rozsudku, Súdny dvor má vsak právomoc poskytnút vsetky podklady pre vklad práva Spolocenstva, ktoré môzu umoznit vnútrostátnemu súdu rozhodnút vo veci, o ktorej koná. 87 Pokial sa týka veci samej, treba v úvode uviest, ze z odôvodnenia rozhodnutia o kontrole z 10. septembra 1998, ako je opísané v bode 11 tohto rozsudku, vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne vyjadrila charakteristické znaky podozrivej dohody, zdôraznila jej závaznost a upresnila, ze obchodná spolocnost Roquette Frčres bola jedným z úcastníkov opísaných schôdzok. 88 Rovnako je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení uvedeného rozhodnutia Komisia na jednej strane zdôraznila, ze Roquette Frčres mohla mat informácie nevyhnutné pre pokracovanie vo vysetrovaní. Na druhej strane uviedla, ze na základe samotného charakteru podozrivých dohôd sa mozno domnievat, ze tieto dohody boli uplatnované tajne, a teda kontrola je najvhodnejsím prostriedkom na získanie dôkazov o ich existencii a je nevyhnutné ulozit podniku povinnost na základe rozhodnutia podrobit sa kontrole podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17. Tieto údaje sú v takom pocte, ze sa zdá, ze môzu umoznit príslusnému vnútrostátnemu súdu posúdit, ci je nevyhnutné preventívne nariadit navrhované úkony kontroly. 89 Co sa týka predmetu kontroly, ktorá má byt vykonaná, z výroku a z odôvodnenia rozhodnutia o kontrole z 10. septembra 1998 tak, ako sú uvedené v bodoch 10 a 11 tohto rozsudku, vyplýva, ze Komisia mala úmysel oboznámit sa so vsetkými skutkovými okolnostami týkajúcimi sa podozrivých dohôd a/alebo dohodnutých postupov a chcela preskúmat prípadnú úcast Roquette Frčres na nich. Aby sa dosiahli tieto ciele, uvedené rozhodnutie ukladá povinnost tomuto podniku umoznit vstup do svojich budov alebo na pozemky pracovníkom povereným Komisiou, predlozit úctovné knihy a iné obchodné záznamy vyzadované týmito pracovníkmi, umoznit ich preskúmanie a vyhotovenie ich kópií, ako aj podat vsetky ústne vysvetlenia súvisiace s predmetom kontroly, ktoré vyzadujú títo pracovníci. Tieto upresnenia dostatocne oznacujú, co sa hladá, a právomoci, ktoré mozno vykonat na tento úcel. O tom, ako má konat príslusný vnútrostátny súd a Komisia v prípade, ze Komisia oznámila nedostatocné informácie 90 V prípade, ze sa vnútrostátny súd domnieva, ze informácie oznámené Komisiou nesplnajú poziadavky uvedené v bodoch 75, 81, a 83 tohto rozsudku, vnútrostátny súd, ktorý je príslusný na základe vnútrostátneho práva nariadit miestne zistovanie, nemôze zamietnut návrh, ktorý mu bol podaný. 91 V takom prípade tento vnútrostátny súd a Komisia musia v súlade s povinnostou lojálnej spolupráce uvedenej v bodoch 30 az 32 tohto rozsudku spolupracovat, aby prekonali tazkosti pri uplatnovaní rozhodnutia o kontrole vydanom Komisiou (pozri analogicky rozsudky z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, bod 16, a z 10. júla 1990, Komisia/Nemecko, C-217/88, Zb. s. I-2879, bod 33). 92 Na úcely splnenia tejto povinnosti a s cielom prispiet k zaruceniu efektívnosti cinnosti Komisie musí príslusný vnútrostátny súd informovat o tazkostiach spojených s rozhodovaním o návrhu co najskôr Komisiu alebo vnútrostátny orgán, ktorému podala návrh Komisia. Príslusný vnútrostátny súdny môze prípadne vyzvat orgán na doplnenie informácií, ktoré mu umoznia vykonat dohlad, ktorým je poverený. V tejto súvislosti musí uvedený súd venovat zvlástnu pozornost poziadavkám koordinácie, casovej primeranosti a zachovávania dôvernosti, ktorých úcelom je zarucit úcinnost súbezne vykonávaných kontrol, spomínaných v bode 66 tohto rozsudku. 93 Povinnost lojálnej spolupráce, ktorou je viazaná Komisia, sa stáva práve tak mimoriadne dôlezitou, pokial takáto spolupráca je nadviazaná so súdnymi orgánmi clenského státu povereného dohladom nad uplatnovaním a dodrziavaním práva Spolocenstva vo vnútrostátnom právnom poriadku (uznesenie Zwartveld a i., uz citované, bod 18). Je tiez povinnostou Komisie v co najkratsej lehote predlozit prípadné dodatocné informácie, ktoré takto vyzaduje príslusný vnútrostátny súd a ktoré môzu splnit poziadavky uvedené v bode 90 tohto rozsudku. 94 Len ak príslusný vnútrostátny súd dostane od Komisie takéto prípadné vysvetlenia alebo ak na jeho výzvu Komisia patricne nereaguje, má tento príslusný súd právny dôvod zamietnut ziadost o poskytnutie pomoci, a to za podmienky, ze nemôze vzhladom na informácie, ktorými disponuje, rozhodnút o tom, ze navrhované úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nie sú svojvolné a ze sú primerané predmetu kontroly. O spôsobe oznámenia informácií príslusnému vnútrostátnemu súdu 95 Co sa týka spôsobu, ktorým môzu byt pozadované informácie oznámené príslusnému vnútrostátnemu súdu, je potrebné zdôraznit, ze ak vnútrostátny súd Súdnemu dvoru kladie otázku o prípadne nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia o kontrole z 10. septembra 1998, je to predovsetkým preto, ze vo veci samej jediné, co bolo príslusnému vnútrostátnemu súdu predlozené na posúdenie, bol text uvedeného rozhodnutia. 96 Je vsak potrebné uviest, ze pre vnútrostátny súd je odôvodnenie takéhoto rozhodnutia o kontrole dôlezité len z toho pohladu, ze odôvodnenie je tým, co tento súd hodnotí a co mu umoznuje uistit sa, ze navrhovaný úkon zasahujúci do práv a slobôd osoby nie je ani svojvolný, ani neprimeraný vzhladom na predmet kontroly. Skúmanie nálezitostí odôvodnenia kazdého rozhodnutia Komisie rozhodujúcej o kontrole, ako sú tieto nálezitosti vymedzené v clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17, totiz patrí do výlucnej právomoci súdov Spolocenstva. 97 Ak nálezitosti, ktoré musí obsahovat samotné rozhodnutie o kontrole, najmä na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 sú scasti informácie, ktoré musia byt oznámené príslusnému vnútrostátnemu súdu preto, aby mohol vykonat dohlad, takéto informácie môzu rovnako vyplynút z iných zdrojov. 98 V tejto súvislosti právo Spolocenstva neurcuje ziadnu zvlástnu formu, v akej majú byt informácie oznámené príslusnému vnútrostátnemu súdu, a kedze ide o umoznenie výkonu dohladu tomuto súdu, potom takéto informácie môzu vyplynút ako zo samotného rozhodnutia o kontrole, tak aj z návrhu podaného príslusným vnútrostátnym orgánom na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17, alebo dokonca z ústne podanej odpovede na otázku, ktorá bola polozená týmto súdom. 99 So zretelom na vsetky uvedené okolnosti treba na polozené otázky odpovedat takto: - Na základe vseobecnej zásady práva Spolocenstva nariadujúcej ochranu proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry súkromnej cinnosti fyzickej alebo právnickej osoby je úlohou vnútrostátneho súdu, ktorý je príslusný na základe vnútrostátneho práva, nariadit miestne zistovanie a zabezpecenie veci v budovách alebo na pozemkoch podnikov podozrivých z porusenia právnych noriem na ochranu hospodárskej sútaze, skúmat, ci úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby navrhované po podaní ziadosti o poskytnutie pomoci Komisiou na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17 nie sú svojvolné alebo neprimerané vo vztahu k predmetu kontroly, o ktorej sa rozhodlo. Bez toho, ze by tým bolo dotknuté uplatnenie ustanovení vnútrostátneho práva upravujúce priebeh vykonávania úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby, právo Spolocenstva bráni tomu, aby dohlad vykonávaný týmto vnútrostátnym súdom, co sa týka dôvodnosti uvedených úkonov, isiel nad rámec toho, co takto vyzadujú uz spomínané vseobecné zásady. - Právo Spolocenstva zaväzuje Komisiu zabezpecit, aby uvedený vnútrostátny súd mal vsetky nevyhnutné informácie na to, aby mohol vykonávat dohlad, ktorý je jeho povinnostou. V tejto súvislosti informácie predlozené Komisiou musia v zásade obsahovat: - opis základných charakteristických vlastností podozrivého deliktu, to znamená minimálne oznacenie predpokladaného dotknutého trhu a charakter podozrivých obmedzení hospodárskej sútaze, - vysvetlenia toho, akým predpokladaným spôsobom podnik, voci ktorému smerujú úkony obmedzujúce práva a slobody osoby, spolocným konaním spáchal uvedený delikt, - vysvetlenia, z ktorých podrobne vyplýva, ze Komisia má informácie a závazné materiálne indície, na základe ktorých podozrieva dotknutý podnik zo spolupáchatelstva deliktu, - co najpresnejsie oznacenie toho, co sa kontrolou hladá a coho sa kontrola týka, ako aj oznacenie právomocí, ktoré majú pracovníci vykonávajúci kontrolu, a - za predpokladu, ze Komisia preventívne ziada vnútrostátne orgány o pomoc na úcely prekonania prípadného odmietnutia dotknutého podniku podrobit sa kontrole, vysvetlenia umoznujúce uvedenému vnútrostátnemu súdu uistit sa, ze zistovanie skutocnosti svedciacich o spáchaní deliktu by bolo odsúdené na neúspech alebo výrazne stazené v prípade, ak by preventívne nenariadil úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby. - Naopak, vnútrostátny súd nemôze vyzadovat odovzdanie informácií a indícií, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli Komisie a na ktorých spocívajú jej podozrenia. - Ked sa vnútrostátny súd domnieva, ze informácie oznámené Komisiou nesplnajú spomenuté poziadavky, tento súd nemôze zamietnut návrh, ktorý mu bol podaný, bez toho, ze by tým neporusil clánok 14 ods. 6 nariadenia c. 17 a clánok 5 Zmluvy. V tomto prípade musí tento súd informovat v co najkratsej lehote o tazkostiach spojených s rozhodovaním o návrhu Komisiu alebo vnútrostátny orgán, ktorý mu podal návrh. Môze prípadne vyzvat na doplnenie informácií, ktoré mu umoznia vykonat dohlad, ktorým je poverený. Len po tom, ako príslusný vnútrostátny súd dostane od Komisie takéto prípadné vysvetlenia, alebo ak na jeho výzvu Komisia patricne nereaguje, má tento súd právny dôvod zamietnut návrh na nariadenie úkonov, a to za podmienky, ze nemôze vzhladom na informácie, ktorými disponuje, rozhodnút o tom, ze navrhované úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nie sú svojvolné a ze sú primerané vo vztahu k predmetu kontroly. - Informácie, ktoré oznámila Komisia spomenutému vnútrostátnemu súdu, môzu vyplynút tak zo samotného rozhodnutia o kontrole, ako aj z návrhu zaslaného príslusným vnútrostátnym orgánom na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17, alebo tiez dokonca z ústne podanej odpovede na otázku, ktorú polozil tento súd. O trovách 100 Francúzska, nemecká, grécka, talianska a nórska vláda a vláda Velkej Británie nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania o veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Z týchto dôvodov SÚDNY DVOR o otázkach, ktoré mu polozil Cour de cassation rozsudkom zo 7. marca 2000, rozhodol takto: 1. Na základe vseobecnej zásady práva Spolocenstva nariadujúcej ochranu proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry súkromnej cinnosti fyzickej alebo právnickej osoby je úlohou vnútrostátneho súdu, ktorý je príslusný na základe vnútrostátneho práva, nariadit miestne zistovanie a zabezpecenie vecí v budovách alebo na pozemkoch podnikov podozrivých z porusenia právnych noriem na ochranu hospodárskej sútaze, skúmat, ci úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby navrhované po podaní ziadosti o poskytnutie pomoci Komisiou na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17 nie sú svojvolné alebo neprimerané vo vztahu k predmetu kontroly, o ktorej sa rozhodlo. Bez toho, ze by tým bolo dotknuté uplatnenie ustanovení vnútrostátneho práva upravujúce priebeh vykonávania úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby, právo Spolocenstva bráni tomu, aby dohlad vykonávaný týmto vnútrostátnym súdom, pokial sa týka dôvodnosti uvedených úkonov, isiel nad rámec toho, co takto vyzadujú uz spomínané vseobecné zásady. 2. Právo Spolocenstva zaväzuje Komisiu zabezpecit, aby uvedený vnútrostátny súd mal vsetky nevyhnutné informácie na to, aby mohol vykonávat dohlad, ktorý je jeho povinnostou. V tejto súvislosti informácie predlozené Komisiou musia v zásade obsahovat: - opis základných charakteristických vlastností podozrivého deliktu, to znamená minimálne oznacenie predpokladaného dotknutého trhu a charakter podozrivých obmedzení hospodárskej sútaze, - vysvetlenia toho, akým predpokladaným spôsobom podnik, voci ktorému smerujú úkony obmedzujúce práva a slobody osoby, spolocným konaním spáchal uvedený delikt, - vysvetlenia, z ktorých podrobne vyplýva, ze Komisia má informácie a závazné materiálne indície, na základe ktorých podozrieva dotknutý podnik zo spolupáchatelstva deliktu, - co najpresnejsie oznacenie toho, co sa kontrolou hladá a coho sa kontrola týka, ako aj oznacenie právomocí, ktoré majú pracovníci vykonávajúci kontrolu, a - za predpokladu, ze Komisia preventívne ziada vnútrostátne orgány o pomoc na úcely prekonania prípadného odmietnutia dotknutého podniku podrobit sa kontrole, vysvetlenia umoznujúce uvedenému vnútrostátnemu súdu uistit sa, ze zistovanie skutocností svedciacich o spáchaní deliktu by bolo odsúdené na neúspech alebo výrazne stazené v prípade, ak by preventívne nenariadil úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby. 3. Naopak, vnútrostátny súd nemôze vyzadovat odovzdanie informácií a indícií, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály Komisie a na ktorých spocívajú jej podozrenia. 4. Ked sa vnútrostátny súd domnieva, ze informácie oznámené Komisiou nesplnajú spomenuté poziadavky, tento súd nemôze zamietnut návrh, ktorý mu bol podaný, bez toho, ze by tým neporusil clánok 14 ods. 6 nariadenia c. 17 a clánok 5 Zmluvy. V tomto prípade musí tento súd informovat v co najkratsej lehote o tazkostiach spojených s rozhodovaním o návrhu Komisiu alebo vnútrostátny orgán, ktorý mu podal návrh. Môze prípadne vyzvat na doplnenie informácií, ktoré mu umoznia vykonat dohlad, ktorým je poverený. Len po tom, ako príslusný vnútrostátny súd dostane od Komisie takéto prípadné vysvetlenia, alebo ak na jeho výzvu Komisia patricne nereaguje, má tento súd právny dôvod zamietnut návrh na nariadenie úkonov, a to za podmienky, ze nemôze vzhladom na informácie, ktorými disponuje, rozhodnút o tom, ze navrhované úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nie sú svojvolné a ze sú primerané vo vztahu k predmetu kontroly. 5. Informácie, ktoré oznámila Komisia spomenutému vnútrostátnemu súdu, môzu vyplynút tak zo samotného rozhodnutia o kontrole, ako aj z návrhu zaslaného príslusným vnútrostátnym orgánom na základe clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 17, alebo tiez dokonca z ústne podanej odpovede na otázku, ktorú polozil tento súd. Rodríguez Iglesias Puissochet Wathelet Schintgen Gulmann Edward La Pergola Jann Skouris Macken Colneric von Bahr Cunha Rodrigues Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. októbra 2002. Tajomník Predseda R. Grass G. C. Rodríguez Iglesias __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYaLj2K/L99986-5170TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYaLj2K/L99986-5170TMP.html#Footref*