Vec T-342/99 DEP Airtours plc proti Komisii Európskych spolocenstiev "Urcenie výsky trov konania - Odmeny solicitorov a barristrov - Odmeny ekonómov - Výdavky na DPH" Uznesenie Súdu prvého stupna (piata rozsírená komora) z 28. júna 2004 Abstrakt uznesenia 1. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú - Pojem [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 91 písm. b)] 2. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Skutocnosti, ktoré treba zohladnit [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna clánok, 91 písm. b)] 3. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú - Pojem - Úcast viacerých advokátov [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 91 písm. b)] 4. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú - Pojem - Nutné výdavky, ktoré vznikli úcastníkom konania - Úcast viacerých advokátov - Kumulácia odmien barristrov a solicitorov - Prípustnost - Obmedzenia [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 91 písm. b)] 5. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú - Pojem - Nutné výdavky, ktoré vznikli úcastníkom konania - Odmeny ekonóma - Prípustnost v sporoch spochybnujúcich v podstate ekonomické posúdenia [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 91 písm. b)] 6. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú - Pojem - Dan z pridanej hodnoty -Vylúcenie v prípade platitela dane [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 91 písm. b)] 1. Z clánku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyplýva, ze trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna a jednak na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné. Na základe týchto zásad nemôze suma trov konania, ktoré sa nahrádzajú, prekrocit sumu nutných výdavkov vzniknutých zalobcovi v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna. Zalobca sa teda nemôze odvolávat na obsah rozsudku Súdu prvého stupna, stanoviská Komisie alebo vnútrostátnej instancie zaujaté po tomto rozsudku, ani, vseobecnejsie, na potrebu úcinnej súdnej kontroly, aby dostal viac, nez to, na co má právo podla clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. Okrem toho pravidlá, ktoré sa uplatnujú na urcenie sumy trov konania, ktoré sa nahrádzajú, sú stanovené v rokovacom poriadku a nemôzu sa analogicky odvodzovat z vnútrostátneho procesného práva, na ktoré sa zalobca odvoláva. (pozri body 13 - 15) 2. Súd Spolocenstva nie je oprávnený urcovat odmeny, ktoré majú úcastníci konania zaplatit svojim vlastným advokátom, ale stanovit sumu, do ktorej môzu byt tieto odmeny nahradené úcastníkom konania povinným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na urcenie výsky trov konania neberie Súd prvého stupna do úvahy vnútrostátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohlade medzi dotknutým úcastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami. Pri neexistencii ustanovení Spolocenstva upravujúcich tarify musí Súd prvého stupna volne posúdit predmetné údaje pri zohladnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hladiska práva Spolocenstva, ako aj zlozitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyzadovat od zúcastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre úcastníkov konania. (pozri body 17 - 18) 3. Pokial ide o rozsah práce, aký si konanie mohlo vyzadovat od poradcov zalobcu, Súdu prinálezí zohladnit najmä celkový pocet hodín práce, ktoré sa môzu zdat ako objektívne nutné v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna, nezávisle od poctu advokátov, medzi ktorých sa mali poskytnuté plnenia rozdelit. V tomto ohlade závisí moznost súdu Spolocenstva posúdit hodnotu vykonanej práce od presnosti poskytnutých informácií. (pozri bod 30) 4. Súdu prvého stupna prinálezí stanovit, ci a v akom rozsahu predstavujú tieto odmeny výdavky, ktoré boli nutne vynalozené v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna v zmysle clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. Pokial ide o spory pred súdmi Spolocenstva, neexistujú právne ani etické prekázky toho, aby úcastník konania mohol byt zastúpený výlucne len solicitorom alebo len barristrom z Anglicka alebo z Walesu na úcely tak písomnej, ako aj ústnej casti konania. Z toho vsak nevyplýva, ze pokial sa klient rozhodne dat zastupovat tak solicitorom, ako aj barristrom, nemôzu sa odmeny, ktoré má zaplatit jednému alebo druhému, povazovat za nutné výdavky vynalozené v súvislosti s konaním v zmysle clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. Pri urcovaní výsky trov konania za týchto okolností prinálezí Súdu prvého stupna preskúmat rozsah, v akom boli plnenia poskytnuté vsetkými zúcastnenými poradcami nevyhnutné na vedenie súdneho konania, a uistit sa, ze vyuzitie obidvoch druhov poradcov nespôsobilo nepotrebné zdvojenie výdavkov. Pokial chce zalobca svojou zalobou dosiahnut zrusenie rozhodnutia Komisie vydaného v správnom konaní, v priebehu ktorého bol zastupovaný rovnakým kolektívom právnych poradcov, pozostávajú nutné výdavky vynalozené pred Súdom prvého stupna v podstate z výdavkov týkajúcich sa prípravy a spísania vyjadrení a odpovedí na opatrenia na zabezpecenie priebehu a na dôkazy vykonané Súdom prvého stupna a úcasti na pojednávaní. Z toho napríklad vyplýva, ze pokial sa klient na radu svojho solicitora rozhodne vyuzit sluzby barristra na to, aby mu poradil pri podaní prípadnej zaloby o neplatnost, a tento barrister je splnomocnený spísat podania a zastupovat klienta pocas ústnej casti konania, obmedzujú sa nutné náklady solicitora na výdavky týkajúce sa vystavenia plnomocenstva barristrovi, uskutocnenia úkonov, ktoré barrister poradil, úpravy a podania vyjadrení a úcasti na pojednávaní. (pozri body 41 - 45) 5. So zretelom na v podstate ekonomickú povahu posúdení, ktoré Komisia uskutocnuje pri kontrole koncentrácií, sa úcast ekonomických poradcov alebo expertov specializovaných na túto oblast môze niekedy ukázat, popri práci právnych poradcov, ako nevyhnutná, a teda vedúca ku vzniku trov konania, ktoré sa majú nahrádzat podla clánku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. (pozri bod 55) 6. Pokial je zalobca platitelom dane z pridanej hodnoty, má právo na vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktorú zaplatil za zakúpené tovary a sluzby, od danových orgánov, a dan z pridanej hodnoty teda pre neho nepredstavuje výdavok. V tomto prípade nemôze pozadovat náhradu dane z pridanej hodnoty zaplatenej z trov konania, ktoré sa nahrádzajú podla clánku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. (pozri bod 79) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 28. júna 2004 ([1]*) "Urcenie výsky trov konania - Odmeny solicitorov a barristrov - Odmeny ekonómov - Výdavky na DPH" Vo veci T-342/99 DEP, Airtours plc, v zastúpení: M. Nicholson, solicitor, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: R. Lyal, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na urcenie výsky trov konania, ktoré má Komisia nahradit Airtours plc na základe rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia (T-342/99, Zb. s. II-2585), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas, J. D. Cooke, P. Mengozzi a M. E. Martins Ribeiro, tajomník: H. Jung, vyhlásil toto Uznesenie Skutkový stav, konanie a návrhy úcastníkov konania 1 Návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 2. decembra 1999 podal Airtours plc (v súcasnosti premenovaný na My Travel Group plc) zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie z 22. septembra 1999 o vyhlásení koncentrácie za nezlucitelnú so spolocným trhom a s Dohodou o EHP (Vec IV/M.1524 - Airtours/First Choice, dalej len "rozhodnutie"), ktoré bolo zverejnené pod císlom 2000/276/ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 93, 2000, s. 1). 2 Rozsudkom zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia (T-342/99, Zb. s. II-2585, dalej len "rozsudok Airtours"), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie a zaviazal Komisiu na náhradu konania. 3 Listom z 10. septembra 2002 zalobca poziadal Komisiu o náhradu sumy 1 464 441,55 britských libier (GBP) z dôvodu odmien zaplatených svojim poradcom a výdavkov okrem dane z pridanej hodnoty (DPH), ku ktorým sa pripocítala suma 253 543,47 GBP z dôvodu DPH, co predstavovalo celkovú sumu 1 717 985,02 GBP. 4 Listom zo 14. októbra 2002 Komisia túto ziadost zamietla z dôvodu, ze nebola opodstatnená, a predlozila svoj návrh týkajúci sa trov konania, ktoré vznikli Airtours, vo výske 130 000 GBP. 5 Listom z 30. januára 2003 zalobca vysvetlil Komisii dôvody, pre ktoré povazuje pozadované sumy za opodstatnené, a odmietol návrh na zaplatenie sumy 130 000 GBP. 6 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. februára 2003 predlozil zalobca návrh na urcenie výsky trov konania, ktorým navrhoval, aby Súd prvého stupna podla clánku 92 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna stanovil celkovú sumu trov konania, ktoré sa nahrádzajú, na 1 464 441,55 GBP z dôvodu odmien a výdavkov okrem DPH plus 253 543,47 GBP z dôvodu DPH, co predstavovalo celkovú sumu 1 717 985,02 GBP. 7 Vyjadrením podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. marca 2003 Komisia predlozila svoje pripomienky a navrhla, aby Súd prvého stupna stanovil celkovú sumu trov konania, ktoré sa nahrádzajú, vrátane výdavkov spojených s týmto konaním, na 170 000 GBP. Právny stav 8 Zalobca sa v podstate odvoláva na dve série tvrdení na podporu svojho návrhu na urcenie výsky trov konania. Po prvé tvrdí, ze analogicky s anglickým procesným právom má právo na velkorysé urcenie trov konania v tejto veci. Po druhé tvrdí, ze pozadovaná suma zodpovedá kritériám vytvoreným judikatúrou vo veciach trov konania, ktoré sa nahrádzajú, a zahrna trovy konania, ktoré sa museli v tejto veci nevyhnutne vynalozit. A - O práve na velkorysé urcenie výsky trov konania Tvrdenia úcastníkov konania 9 Zalobca tvrdí, ze má právo na velkorysé urcenie výsky svojich trov konania. Usudzuje, ze vycíslenie sumy trov konania, ktoré sa nahrádzajú, musí zohladnovat závaznost výhrad Súdu prvého stupna voci rozhodnutiu (rozsudok Airtours, bod 294). Takisto zdôraznuje, ze vycíslenie tejto sumy musí zohladnit potrebu úcinnej súdnej kontroly, predovsetkým pri kontrole koncentrácií, a v tejto súvislosti pripomína tlacovú správu Komisie po vyhlásení rozsudku Airtours, viaceré clánky, ktoré vysli v tlaci, ako aj správu Výboru britskej Snemovne lordov pre Európsku úniu uverejnenú 23. júna 2002. 10 Zalobca tvrdí, ze analogicky s anglickým procesným právom má právo na náhradu ako odskodnenie. Musia sa mu teda nahradit vsetky trovy konania, ktoré vznikli v dôsledku zaloby, okrem tých, ktorých výska alebo vynalozenie boli neprimerané. Ak by to totiz bolo inak, prispelo by to k odradeniu osôb podliehajúcich pôsobnosti súdu od podania zaloby, alebo by ich to podnecovalo k tomu, aby nevynakladali velké výdavky, s dôsledkom, ze Súd prvého stupna by nemal k dispozícii vsetky skutkové, ekonomické a právne skutocnosti, ktoré mu umoznujú uskutocnit jeho kontrolu dostatocným spôsobom. 11 Komisia uvádza, ze judikatúra nepocíta s moznostou zvýsenia trov konania z dôvodu sankcie voci úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech. Posúdenie Súdom prvého stupna 12 Podla clánku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku: "O námietke ohladom trov konania rozhodne Súd prvého stupna uznesením, proti ktorému nemozno podat opravný prostriedok, a to na návrh úcastníka konania, po predlození pripomienok druhého úcastníka konania." 13 Podla clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku sa za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, povazujú "nutné výdavky, ktoré vznikli úcastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta". Z tohto ustanovenia vyplýva, ze trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna a jednak na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné (uznesenia Súdu prvého stupna z 24. januára 2002, Groupe Origny/Komisia, T-38/95 DEP, Zb. s. II-217, bod 28 a zo 6. marca 2003, Nan Ya Plastics a Far Eastern Textiles/Rada, T-226/00 DEP a T-227/00 DEP, Zb. s. II-685, bod 33). 14 Na základe týchto zásad nemôze suma trov konania, ktoré sa nahrádzajú, prekrocit sumu nutných výdavkov vzniknutých zalobcovi v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna. Zalobca sa teda nemôze odvolávat na obsah rozsudku Airtours, stanoviská Komisie alebo britskej Snemovne lordov zaujaté po tomto rozsudku, ani, vseobecnejsie, na potrebu úcinnej súdnej kontroly, aby dostal viac, nez to, na co má právo podla clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. 15 Okrem toho je potrebné uviest, ze pravidlá, ktoré sa uplatnujú na urcenie sumy trov konania, ktoré sa nahrádzajú, sú stanovené v rokovacom poriadku a nemôzu sa analogicky odvodzovat z anglického procesného práva, na ktoré sa zalobca odvoláva. 16 Sumu trov konania, ktoré sa v tejto veci nahrádzajú, teda treba posúdit podla clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. B - O posúdení sumy trov konania, ktoré sa nahrádzajú 17 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze súd Spolocenstva nie je oprávnený urcovat odmeny, ktoré majú úcastníci konania zaplatit svojim vlastným advokátom, ale stanovit sumu, do ktorej môzu byt tieto odmeny nahradené úcastníkom konania povinným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na urcenie výsky trov konania neberie Súd prvého stupna do úvahy vnútrostátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohlade medzi dotknutým úcastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami (uznesenia Súdu prvého stupna z 8. novembra 1996, Stahlwerke Peine-Salzgitter/Komisia, T-120/89 DEP, Zb. s. II-1547, bod 27 a z 10. januára 2002, Starway/Rada, T-80/97 DEP, Zb. s. II-1, bod 26). 18 Takisto z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri neexistencii ustanovení Spolocenstva upravujúcich tarify musí Súd prvého stupna volne posúdit predmetné údaje pri zohladnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hladiska práva Spolocenstva, ako aj zlozitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyzadovat od zúcastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre úcastníkov konania (uznesenie predsedu tretej komory Súdneho dvora z 26. novembra 1985, Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 318/82 DEP, Zb. s. 3727, bod 3 a uznesenie Starway/Rada, uz citované, bod 27). 1. O predmete a povahe sporu, jeho význame z hladiska práva Spolocenstva, ako aj o zlozitosti veci Tvrdenia úcastníkov konania 19 Zalobca tvrdí, ze predmet a povaha sporu v tejto veci priniesli nové a komplexné ekonomické a právne otázky, o com svedcí dlzka rozhodnutia, zaloby a rozsudku. Takisto zdôraznuje, ze rozsudok Airtours výrazne ovplyvnil oblast kontroly koncentrácií, tak z hladiska vymedzenia pojmu spolocného dominantného postavenia, ako aj z hladiska úcinnosti súdnej kontroly, ako to vyplýva z pocetných clánkov v tlaci a vedeckých prác, ktoré tento rozsudok sprevádzali. Zalobca najmä poukazuje na to, ze Súd prvého stupna sa neuspokojil s mechanickým prevzatím testu, ktorý bol vymedzený v rozsudku Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia (T-102/96, Zb. s. II-753), ale vyuzil údaje prejednávanej veci na vyvinutie a upresnenie testu uplatnitelného na situácie spolocného dominantného postavenia, najmä vo vztahu k otázke, ci Komisia môze zakázat koncentráciu, pokial je predmetný trh oligopolistický a neexistujú na nom tiché dohody. 20 Komisia uznáva, ze spor priniesol pocetné skutkové i právne otázky. Nedomnieva sa vsak, ze by táto vec mala urcujúci vplyv na vývoj práva Spolocenstva. Pokial ide o vymedzenie spolocného dominantného postavenia, Komisia tvrdí, ze základné prvky tohto pojmu uz boli preskúmané v uz citovanom rozsudku Gencor/Komisia a boli obsírne vysvetlené v základných právnych dielach. Zalobca teda nemôze tvrdit, ze sa mu podarilo prinavrátit Komisiu "na správnu cestu" tejto judikatúry po tom, co sa pokúsila uplatnit nové kritériá v rozhodnutí, kedze toto tvrdenie spocíva na nesprávnom a skreslenom výklade rozhodnutia. Komisia vsak uznáva, ze doslo k rozporu vo vztahu k povahe mechanizmu odvetných opatrení, relatívne menej významnej otázke. Pokial ide o úcinnost súdnej kontroly, Komisia nerozumie, v akom smere má prejednávaná vec osobitnú dôlezitost, kedze podrobné skúmanie, ktoré vykonal Súd prvého stupna, zodpovedá skúmaniu, aké vykonáva v kazdej veci. Komisia okrem toho tvrdí, ze aj ked si skúmanie takej veci vyzaduje znacnú prácu, suma trov konania, ktorú zalobca pozaduje, je v kazdom prípade osobitne prehnaná. Posúdenie Súdom prvého stupna 21 Predovsetkým je na mieste uviest, ze zaloba sa týkala uplatnovania nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, opravené znenie Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13) a konkrétnejsie rozhodnutia Komisie prijatého po podrobnom prieskumnom konaní, ktoré vyhlásilo plánované nadobudnutie kontroly oznámené zalobcom za nezlucitelné so spolocným trhom. Navyse, okrem zlozitosti vlastnej oblasti kontrol koncentrácií, ktoré si vyzadujú analýzu budúceho vývoja referencného trhu, osobitostou rozhodnutia bolo, ze zakázalo uskutocnenie plánovanej transakcie, pretoze by vytvorila spolocné dominantné postavenie, co predpokladá podrobné preskúmanie úcinkov tejto transakcie na hospodársku sútaz. 22 Dalej je potrebné zdôraznit, ze aj ked pojem spolocného dominantného postavenia v rámci nariadenia c. 4064/89 uz bol predmetom dvoch rozsudkov Súdneho dvora a Súdu prvého stupna (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, nazývaný "Kali & Salz", C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375 a rozsudok Gencor/Komisia, uz citovaný), zostáva napriek tomu nárocný na vymedzenie a uplatnenie. 23 Prejednávaná vec teda priniesla nové otázky týkajúce sa vymedzenia a charakteristiky spolocného dominantného postavenia, ktoré nebolo vymedzené v uplatnitelnej právnej úprave, existencie tichej koordinácie medzi clenmi dominantného oligopolu, nevyhnutnosti identifikácie odstrasujúcich faktorov na zabezpecenie vnútornej súdrznosti v takom oligopole, a - vseobecnejsie - úrovne dôkazov vyzadovanej od Komisie, ked zamýsla zakázat uskutocnenie koncentrácie z dôvodu, ze by viedla k vytvoreniu spolocného dominantného postavenia, ktorého dôsledkom by boli významné prekázky hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. V tomto ohlade treba uviest, ze na rozdiel od veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Gencor, ktorý sa týkal vytvorenia dominantného postavenia dvoch subjektov vo vztahu k platine, celosvetovo predajnej surovine, prejednávaná vec sa týkala vytvorenia oligopolu na trhu dovolenkových sluzieb prostredníctvom zániku jedného zo styroch velkých britských prevádzkovatelov cestovných kancelárií. Pojem spolocného dominantného postavenia bol teda v prejednávanej veci nárocnejsí na uplatnenie. 24 Preto bola uvedená vec dôlezitá z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva a priniesla pocetné a komplexné ekonomické a právne otázky, ktoré museli poradcovia zalobcu skúmat v rámci zaloby o neplatnost 2. O ekonomických záujmoch, ktoré spor predstavoval pre úcastníkov konania Tvrdenia úcastníkov konania 25 Zalobca zdôraznuje, ze nadobudnutie First Choice zo strany Airtours bolo ohodnotené na priblizne 850 miliónov GBP, co predstavuje znacný ekonomický záujem, a táto transakcia nemohla byt uskutocnená v dôsledku rozhodnutia. Zalobca takisto uvádza, ze bol zbavený moznosti rastu a dosiahnutia úspor a synergie v dôsledku plánovanej fúzie. Okrem toho sa nemohol zúcastnit na konsolidácii odvetvia turistiky, ktorá sa následne uskutocnila. 26 Komisia uznáva, ze zalobca utrpel stratu prílezitosti. Uvádza vsak, ze jeho financný záujem je obtiazne ohodnotit z dôvodu skutocnosti, ze by bolo málo pravdepodobné, aby Airtours bol schopný nadobudnút First Choice v dôsledku rozsudku Súdu prvého stupna. Financný záujem zalobcu spocíval predovsetkým vo vymedzení jeho postavenia s ohladom na budúce transakcie. V tomto bode pritom rozhodnutie nemalo za následok vylúcenie Airtours z neskorsej konsolidácie trhu, kedze táto konsolidácia (veci COMP/M.2002 -Preussag/Thomson a COMP/M.2228 - C&N/Thomas Cook) mala formu cezhranicných fúzií a zalobcovi nic nebránilo uskutocnovat takéto transakcie. Posúdenie Súdom prvého stupna 27 Treba konstatovat, ze rozhodnutie zamedzilo nadobudnutie podniku ohodnoteného na priblizne 850 miliónov GBP. Preto, bez toho, aby bolo nevyhnutné posúdit vývoj predmetného trhu v dôsledku rozhodnutia, je na mieste vyslovit, ze prejednávaná vec predstavovala dôlezitý ekonomický záujem pre zalobcu. 3. O rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyzadovat od poradcov zalobcu a) Vseobecné úvahy 28 Súd prvého stupna na úvod uvádza, ze z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze spor si skutocne mohol od poradcov zalobcu vyzadovat znacný rozsah práce. 29 Je vsak dôlezité konstatovat, ze poradcovia zalobcu uz mali rozsiahlu znalost veci, kedze zastupovali Airtours pocas podrobného vysetrovania v správnom konaní. Zalobca uz teda pocas tohto správneho konania predlozil niektoré tvrdenia prednesené pred Súdom prvého stupna, predovsetkým vo vztahu k vymedzeniu trhu a k tichej koordinácii medzi clenmi dominantného oligopolu. Táto okolnost bola spôsobilá ciastocne ulahcit prácu a redukovat cas venovaný príprave zaloby (uznesenia Súdu prvého stupna z 8. novembra 2001, Kish Glass/Komisia, T-65/96 DEP, Zb. s. II-3261, bod 25 a Nan Ya Plastics a Far Eastern Textiles/Rada, uz citované, bod 43). 30 Okrem toho je na mieste pripomenút, ze súdu prinálezí zohladnit najmä celkový pocet hodín práce, ktoré sa môzu zdat ako objektívne nutné v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna, nezávisle od poctu advokátov, medzi ktorých sa mali poskytnuté plnenia rozdelit (uznesenia Súdu prvého stupna z 30. októbra 1998, Kaysersberg/Komisia, T-290/94 DEP, Zb. s. II-4105, bod 20; z 15. marca 2000, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94 DEP, Zb. s. II-479, bod 20 a Nan Ya Plastics a Far Eastern Textiles/Rada, uz citované, bod 44). V tomto ohlade závisí moznost súdu Spolocenstva posúdit hodnotu vykonanej práce od presnosti poskytnutých informácií (uznesenie Súdneho dvora z 9. novembra 1995, Ahlström a i./Komisia, C-89/85 DEP, zatial neuverejnené v Zbierke, bod 20 a uznesenie Stahlwerke Peine-Salzgitter/Komisia, uz citované, bod 31). 31 Sumu rôznych kategórií trov konania, ktorých náhrada sa pozaduje od Komisie, treba preto posúdit s prihliadnutím na predchádzajúce úvahy. 32 Zalobca v tomto bode upresnuje, ze celková suma 1 464 441,55 GBP bez dane (1 717 985,02 GBP s DPH), ktorej náhradu pozaduje, sa skladá z týchto castí: GBP Specializovaní právni poradcovia (J. Swift, QC a R. Anderson, barrister) Odmeny DPH 279 375,00 48 890,62 Právni poradcovia (solicitori) Odmeny Výdavky (bez DPH) DPH 850 000,00 19 509,68 152 163,33 Ekonomický poradca (Lexecon) Odmeny DPH 281 051,52 49 184,02 Ekonomickí experti (K. Binmore a D. Neven) Odmeny DPH 33 885,35 3 305,50 Zástupca pre dorucovanie v Luxemburgu Odmeny a výdavky 620,00 Spolu (bez DPH) (sDPH) 1 464 441,55 1 717 985,02 b) Právni poradcovia (barristri a solicitori) Tvrdenia úcastníkov konania 33 Z dôvodu trov konania, ktoré sa nahrádzajú, týkajúcich sa výdavkov na právnych poradcov pozaduje zalobca predovsetkým náhradu 279 375 GBP z dôvodu odmien úctovaných dvomi barristrami specializovanými na právo hospodárskej sútaze (150 500 GBP pre J. Swifta, QC a 128 875 GBP pre R. Andersona), ktorí sa zúcastnili celého konania pred Súdom prvého stupna. V tomto bode zdôraznuje, ze, rovnako ako pred anglickými súdmi, pouzitie sluzieb dvoch barristrov na zavrsenie práce solicitorov je opodstatnené významom a zlozitostou veci. 34 Zalobca takisto pozaduje náhradu 850 000 GBP z dôvodu odmien úctovaných kanceláriou solicitorov Slaughter & May. V tomto ohlade uvádza, ze kolektív zodpovedný za konanie pozostával zo solicitora spolocníka (ktorý pracoval 413 hodín a 45 minút), ktorému pocas celého konania pomáhal solicitor senior (ktorý pracoval 315 hodín a 25 minút) a dalsí solicitor (307 hodín zabezpecoval na zaciatku konania prvý solicitor, ktorý bol nahradený iným solicitorom pracujúcim do konca konania 204 hodín a 45 minút). Tento kolektív v rozlicných stádiách takisto vyuzil sluzby viacerých praktikantov. Tak dvaja praktikanti pracovali 115 hodín a 100 hodín a 15 minút v stádiu zaloby, iný praktikant pracoval 193 hodín a 20 minút v stádiu repliky a trinást praktikantov sa zúcastnovalo v rozmedziach od 15 minút do 35 hodín (v súcte 110 hodín a 30 minút), co je vysvetlitelné skutocnostou, ze menili pôsobisko kazdé tri mesiace a súdne konanie trvalo skoro tri roky. Zalobca teda tvrdí, ze kancelária solicitorov venovala veci 1 760 hodín a jadro kolektívu, ktorý bol zodpovedný za vec, zostávalo na minimálnej úrovni umoznujúcej zabezpecenie riadnej sluzby pre klienta. 35 Zalobca upresnuje, ze z 1 760 hodín práce úctovaných za 19 osôb z kancelárie solicitorov, ktoré sa obmienali pri príprave zaloby od konca septembra 1999 do pojednávania 11. októbra 2001, bolo priblizne 500 hodín venovaných príprave analýzy rozhodnutia a príprave zaloby (od októbra do decembra 1999), priblizne 500 hodín analýze vyjadrenia odporcu a príprave repliky (od marca do apríla 2000), niekolko hodín bolo venovaných analýze dupliky (jún 2000), priblizne 100 hodín príprave odpovedí na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania (od júla do augusta 2001) a priblizne 500 hodín skúmaniu správy pre pojednávanie a príprave na pojednávanie, na ktorom sa zúcastnilo pät osôb zastupujúcich Airtours (od septembra do októbra 2001). 36 Komisia namieta tak pocet zúcastnených advokátov (barristrov a solicitorov), ako aj sumu odmien a pocet úctovaných odpracovaných hodín. 37 Pokial ide o pocet advokátov, domnieva sa, ze len odmeny dvoch, nanajvýs troch advokátov sa môzu povazovat za také, ktoré sa nahrádzajú. Komisia teda zdôraznuje, ze vyuzitie 19 osôb zo strany Slaughter & May má za následok plytvanie úsilím. Aj ked Komisia uznáva, ze len sest z týchto 19 osôb venovalo veci vela casu, domnieva sa v kazdom prípade, ze takýto kolektív je väcsí, ako je nevyhnutné. Navyse tento kolektív doplnali dvaja barristri, co bolo nadbytocné a nijako nevyhnutné. Tento kolektív ôsmich osôb pritom zahrnal troch skúsených advokátov, zatial co jeden s podporou malého kompetentného kolektívu by bohato postacoval. Pre porovnanie, na Komisii spis pripravoval a prezentoval jeden clen jej právnej sluzby s podporou dvoch ekonómov generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz, ktorí sa zúcastnili správneho konania. 38 Pokial ide o pocet hodín venovaných veci, Komisia popiera, ze bolo nevyhnutné alebo primerané venovat viac ako 1 760 hodín (a dokonca ovela viac ako 2 000 hodín, ak sa zohladní práca dvoch barristrov), berúc do úvahy najmä skutocnost, ze títo advokáti uz zastupovali zalobcu v správnom konaní, a teda boli dobre oboznámení so skutkovým stavom veci a ekonomickými otázkami. Navyse, rozpis casu venovaného rozlicným castiam sporového konania svedcí o plytvaní týmto casom. Je teda tazké pochopit, ako mohlo byt nevyhnutné venovat 500 hodín (priblizne tri mesiace práce) analýze rozhodnutia a príprave zaloby o neplatnost alebo, ako bolo mozné strávit rovnaký pocet hodín pri analýze a odpovedi na vyjadrenie Komisie v momente, ked spis uz nemohol obsahovat nové skutocnosti. 700 hodín by sa javilo primeranejsích ako 1 760 úctovaných hodín. 39 Pokial ide o sumu úctovaných odmien, Komisia sa domnieva, ze je premrstená. Faktúra na 850 000 GBP za 1 760 hodín práce predstavuje hodinovú sadzbu takmer 500 GBP, a to pre vsetky kategórie zúcastnených právnikov (spolocník, spolupracovník senior, spolupracovník a praktikant). Pritom v danom case bolo zriedkavé platit odmeny vyssie ako 350 GBP, s výnimkou najskúsenejsích advokátov najpoprednejsích kancelárií. V Bruseli boli tarify advokátov specializovaných na právo Spolocenstva vo vseobecnosti nizsie. Hodinové sadzby spolupracovníkov (assistant solicitors) v zásade neprevysovali, v závislosti od ich skúseností, 200 GBP, zatial co hodinové sadzby praktikantov boli priblizne 50 az 80 GBP. Vzhladom na normálne rozdelenie úloh medzi skúsenejsích a menej skúsených zamestnancov a skutocnost, ze skúsení advokáti majú vyssie odmeny, primeraná priemerná hodinová sadzba pre kolektív by mala byt ovela nizsia ako 200 GBP. Posúdenie Súdom prvého stupna 40 V prejednávanej veci si zalobca zvolil zastupovanie barristrami ("counsel") i solicitormi. Pozaduje preto náhradu 1 129 375 GBP z dôvodu trov konania, ktoré sa nahrádzajú, týkajúcich sa výdavkov na svojich právnych poradcov, a to 279 375 GBP na odmeny barristrov a 850 000 GBP na odmeny solicitorov. 41 Súdu prvého stupna teda prinálezí stanovit, ci a v akom rozsahu predstavujú tieto odmeny výdavky, ktoré boli nutne vynalozené v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna v zmysle clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. 42 V tomto ohlade treba uviest, ze vo viacerých jurisdikciách common law vrátane Anglicka a Walesu je povolanie advokáta charakterizované skutocnostou, ze je rozdelené na dve casti, jednak solicitorov a jednak barristrov, medzi ktorými donedávna existovalo rozdelenie funkcií, ktoré sa doplnali, ale boli odlisné. Solicitor pôsobil ako poradca svojho klienta v mnohých právnych oblastiach; nemal právo zastupovat pred vyssími súdmi, ale pokial to bolo nevyhnutné, vyuzil na tento úcel sluzby barristra. Barrister sa specializoval na ústne zastupovanie a nemohol byt priamo najatý klientom. 43 Pokial ide o spory pred súdmi Spolocenstva, relevantné profesijné pravidlá boli zmenené tak, ze dnes neexistujú právne ani etické prekázky toho, aby úcastník konania mohol byt zastúpený výlucne len solicitorom alebo len barristrom z Anglicka alebo z Walesu na úcely tak písomnej, ako aj ústnej casti konania. Z toho vsak nevyplýva, ze pokial sa klient rozhodne dat zastupovat tak solicitorom, ako aj barristrom, nemôzu sa odmeny, ktoré má zaplatit jednému alebo druhému, povazovat za nutné výdavky vynalozené v súvislosti s konaním v zmysle clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. 44 Pri urcovaní výsky trov konania za týchto okolností prinálezí Súdu prvého stupna preskúmat rozsah, v akom boli plnenia poskytnuté vsetkými zúcastnenými poradcami nevyhnutné na vedenie súdneho konania, a uistit sa, ze vyuzitie obidvoch druhov poradcov nespôsobilo nepotrebné zdvojenie výdavkov. Pokial, ako tomu bolo v prejednávanej veci, chce zalobca svojou zalobou dosiahnut zrusenie rozhodnutia Komisie vydaného v správnom konaní, v priebehu ktorého bol zastupovaný rovnakým kolektívom právnych poradcov, pozostávajú nutné výdavky vynalozené pred Súdom prvého stupna v podstate z výdavkov týkajúcich sa prípravy a spísania vyjadrení a odpovedí na opatrenia na zabezpecenie priebehu a na dôkazy vykonané Súdom prvého stupna a úcasti na pojednávaní. 45 Z toho napríklad vyplýva, ze pokial sa klient na radu svojho solicitora rozhodne vyuzit sluzby barristra na to, aby mu poradil pri podaní prípadnej zaloby o neplatnost, a tento barrister je splnomocnený spísat podania a zastupovat klienta pocas ústnej casti konania, obmedzujú sa nutné náklady solicitora na výdavky týkajúce sa vystavenia plnomocenstva barristrovi, uskutocnenia úkonov, ktoré barrister poradil, úpravy a podania vyjadrení a úcasti na pojednávaní. 46 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, po prvé, ze aj ked rozlicné výkazy odmien dvoch barristrov neumoznujú zistit pocet hodín, ktoré veci venovali, predsa len tieto dokumenty udávajú strucný opis plnení poskytnutých na úcet zalobcu. Tak výkazy odmien R. Andersona spomínajú prípravu poznámok ku konaniu pred Súdom prvého stupna, prestudovanie dokumentov v rozlicných stádiách konania ("perusing papers"), cas strávený konzultáciami pri poradách so solicitormi ("advising in conference") alebo s J. Swiftom, spísanie a oprava chýb v zalobe, spísanie repliky, vyhladávanie údajov a prípravu odpovedí na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, prípravu na pojednávanie, ako aj cestovné a výdavky spojené s pobytom v Luxemburgu. Rovnako výkazy odmien J. Swifta uvádzajú viaceré konzultácie o obsahu vyjadrení ("settling application" alebo "reading and considering rejoinder"), cas strávený rokovaniami so solicitormi alebo s R. Andersonom, najmä vo vztahu k odpovediam na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, prípravu na pojednávanie, ako aj cestovné a výdavky spojené s pobytom v Luxemburgu. Súd prvého stupna teda konstatuje, ze práca barristrov sa týkala vsetkých castí sporového konania. 47 Po druhé, je potrebné uviest, ze okrem dvoch uvedených barristrov sa danej veci zúcastnili takisto dvaja uznávaní solicitori s urcitými skúsenostami v oblasti práva hospodárskej sútaze, ktorým nepretrzite pomáhal solicitor (jeden solicitor na zaciatku konania a druhý na jeho konci) a viac ako tucet praktikantov. 48 Navyse, porovnanie medzi poctom hodín, ktoré kancelária solicitorov venovala rozlicným castiam sporového konania, a výkazmi odmien barristrov umoznuje konstatovat, ze práca kancelárie solicitorov sa do znacnej miery zhodovala s prácou, ktorú vykonali barristri. Napríklad, zalobca uvádza, ze kancelária solicitorov venovala 500 hodín príprave zaloby, co predstavuje 62 dní práce za predpokladu úctovania 8 hodín denne. Pritom výkazy odmien R. Andersona uvádzajú, ze potom, co medzi 9. a 12. novembrom 1999 precítal rôzne dokumenty, pracoval medzi 15. novembrom a 1. decembrom 1999 na spísaní a oprave chýb v zalobe. Výkazy odmien J. Swifta takisto uvádzajú, ze 29. a 30. novembra 1999 pracoval na úprave zaloby. Barristri takisto pracovali, za rovnakých okolností, na príprave a spísaní repliky, pricom zalobca uvádza, ze kancelária solicitorov venovala príprave tohto vyjadrenia 500 hodín. 49 Teda kombinované pouzitie dvoch barristrov a dvoch uznávaných solicitorov predstavovalo znacné zdvojenie úloh, kedze ich práca mala scasti rovnaký úcel. 50 Po tretie, je na mieste pripomenút, ze kancelária solicitorov, presne ako barristri, zastupovala zalobcu v rámci podrobného vysetrovania v správnom konaní. Navyse, vyjadrenia Komisie sa obmedzovali na vyvracanie tvrdení zalobcu bez uvádzania nových podrobností, ktoré by boli spôsobilé zmenit analýzu predlozenú v zalobe a v replike, co mohlo ulahcit prácu barristrov a solicitorov v sporovom konaní. 51 Vzhladom na uz uvedené sa Súd prvého stupna domnieva, ze pocet hodín práce, ktorá bola podla zalobcu venovaná veci, je nadbytocný a ako celok nepredstavuje "nutné výdavky" v zmysle clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. 52 Okrem toho je na mieste zdôraznit, ze informácie udané zalobcom, pokial ide o odmeny kancelárie solicitorov, neupresnujú hodinovú sadzbu úctovanú za rôzne kategórie osôb, ktoré sa venovali spisu, a to za solicitora spolocníka, solicitora seniora, dvoch solicitorov a niekolkých praktikantov. Pri absencii tejto informácie treba konstatovat, ze podiel pozadovanej sumy (850 000 GBP) a poctu úctovaných hodín (1 760 hodín) predstavuje priemernú hodinovú sadzbu týchto rôznych kategórií osôb okolo 483 GBP. Pritom, hoci by sa hodinová sadzba v takej výske mohla za urcitých okolností prípadne vziat do úvahy pri odmenovaní sluzieb mimoriadne skúseného profesionála, nesporne ju nemozno uplatnit na vsetky kategórie osôb zúcastnených na tejto veci, ako sú solicitor senior, solicitori a praktikanti, ktorí spolocne odpracovali 1 346 z 1 760 hodín úctovaných kanceláriou solicitorov, co je viac ako 75 % práce. 53 Preto bude spravodlivým posúdením odmien právnych poradcov, ktoré nahrádza Komisia, stanovenie ich sumy na 420 000 GBP, a to 95 000 GBP, pokial ide o pána Swifta, 75 000 GBP, pokial ide o pána Andersona a 250 000 GBP, pokial ide o kanceláriu solicitorov. c) Ekonomickí poradcovia a experti 54 Zalobca tvrdí, ze úcast ekonómov bola v prejednávanej veci nevyhnutná. 55 V tomto ohlade Súd prvého stupna uvádza, ze so zretelom na v podstate ekonomickú povahu posúdení, ktoré Komisia uskutocnuje pri kontrole koncentrácií, sa úcast ekonomických poradcov alebo expertov specializovaných na túto oblast môze niekedy ukázat, popri práci právnych poradcov, ako nevyhnutná, a teda vedúca ku vzniku trov konania, ktoré sa majú nahrádzat podla clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku (pozri, v inom ekonomickom odvetví, uznesenia Súdu prvého stupna z 8. júla 1998, Branco/Komisia, T-85/94 DEP a T-85/94 OP-DEP, Zb. s. II-2667, bod 27 a zo 17. septembra 1998, Branco/Komisia, T-271/94 DEP, Zb. s. II-3761, bod 21). 56 Treba vsak konstatovat, ze pocet ekonómov zúcastnených na sporovom konaní je znacný. Na uvedenej veci sa totiz zúcastnoval kolektív troch ekonomických konzultantov, ktorým pomáhali viacerí výskumníci a dalsí dvaja experti. Zalobca okrem toho nevysvetluje, preco si prejednávaná vec mohla vyzadovat úcast piatich ekonómov. i) Odmeny Lexeconu - Tvrdenia úcastníkov konania 57 Pokial ide o náhradu sumy 281 051,52 GBP z dôvodu odmien, ktoré úctoval Lexecon, zalobca uvádza, ze táto kancelária sa zúcastnovala stádií prípravy zaloby, repliky a odpovedí na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a význam jej príspevku vyplýva z rozsudku Airtours, najmä co sa týka tvrdení týkajúcich sa vymedzenia spolocného dominantného postavenia a potreby charakterizovat zastrasovací mechanizmus. Ako odpoved na tvrdenie Komisie, podla ktorého nie je mozné pochopit, preco Lexecon venoval skúmaniu spisu 1 501 hodín, kedze sa uz zúcastnil správneho konania, zalobca udáva, ze úcast Lexeconu v tomto konaní umoznila zabezpecit, ze sa netrávil cas nadbytocným stúdiom. 58 Komisia poukazuje na to, ze suma pozadovaná pre kanceláriu Lexecon, ktorá uz poskytovala zalobcovi poradenstvo pocas správneho konania, je znacná. Podla Komisie nebola nová analýza nevyhnutná, kedze medzi ekonomickými otázkami uplatnenými v správnom konaní a pred Súdom prvého stupna nebol ziadny rozdiel. Komisia takisto poznamenáva, ze zalobca nebol schopný preukázat, v com Lexecon skutocne prispel k preskúmaniu spisu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Je na mieste konstatovat, ze pozadovaná suma 281 051,52 GBP zodpovedá 1 501 hodinám práce vykonanej trojclenným kolektívom za pomoci viacerých výskumníkov. V tomto ohlade sa jediné zalobcom udané informácie obmedzujú jednak na polozky práce, ktorú vykonali clenovia kolektívu zodpovedného za vec, a to B. Bishop (18 hodín za 360 GBP na hodinu), A. Overd (643 hodín za 220 GBP na hodinu), D. Jackson (709 hodín za 180 GBP na hodinu) a "Research Economists/Associates" (131 hodín za 120 GBP hodinu), jednak na údaj, podla ktorého sa táto práca týkala "odborných sluzieb" poskytnutých medzi novembrom 1999 a októbrom 2001 bez dalsieho upresnenia. 60 Pritom, aj ked povaha sporu by mohla zdôvodnit prítomnost ekonomického poradcu vo vsetkých stádiách konania pred Súdom prvého stupna, pocet úctovaných hodín práce sa javí ako nadbytocný z dôvodu úcasti Lexeconu na správnom konaní a neuvedenia presných údajov vo výkazoch odmien, ktoré zalobca predlozil. 61 Preto bude spravodlivým posúdením odmien, ktoré sa nahrádzajú, stanovenie ich sumy, pokial ide o Lexecon, na 30 000 GBP. ii) Odmeny profesorov K. Binmora a D. Nevena - Tvrdenia úcastníkov konania 62 Pokial ide o náhradu sumy 18 900 GBP z dôvodu odmien profesora Binmora, zalobca poukazuje na to, ze jeho práca sa týkala najmä prípravy správy pripojenej k zalobe a spomenutej v správe pre pojednávanie. Náklady, ktoré táto práca zaprícinila, sú teda opodstatnené. 63 Rovnako pokial ide o náhradu sumy 14 985,35 GBP z dôvodu odmien profesora Nevena, zalobca poznamenáva, ze jeho práca sa týkala najmä prípravy správy pripojenej k zalobe a spomenutej v správe pre pojednávanie. Navyse, Súd prvého stupna sa pri viacerých prílezitostiach opieral o inú ekonomickú správu rovnakého autora, ktorá bola pripravená v správnom konaní. Náklady, ktoré tieto odborné práce zaprícinili, sú teda opodstatnené. 64 Komisia sa domnieva, ze príspevky profesorov Binmora a Nevena neboli nevyhnutné. Spomenutie ich správy v správe pre pojednávanie bolo prirodzené, kedze to je úcelom tohto typu dokumentu. Okrem toho, zalobca zdôvodnuje význam úcasti profesora Nevena tým, ze sa odvoláva na vyjadrenia, ktoré predlozil v správnom, a nie v súdnom konaní. - Posúdenie Súdom prvého stupna 65 Predovsetkým je na mieste zdôraznit, ze suma 18 900 GBP pozadovaná ako náhrada trov konania týkajúcich sa odmien, ktoré úctoval profesor Binmore, sa skladá jednak zo sumy 16 400 GBP z dôvodu jeho príspevku k príprave dokumentácie súvisiacej so zalobou, a jednak zo sumy 2 500 GBP z dôvodu prípravy správy s názvom "The Failure of the Commission to Understand the Economics of Tacit Collusion", ktorá bola pripojená k replike. 66 Pritom zalobcom predlozené výkazy odmien neposkytujú ziadnu informáciu, ktorá by umoznovala pochopit, v com pozostával príspevok profesora Binmora pri príprave príloh zaloby. Rozlicné ekonomické analýzy pripojené k zalobe pozostávali z úryvkov z rozlicných príruciek alebo casopisov. Súd prvého stupna v tomto ohlade uvádza, ze aj ked mu tieto analýzy umoznili mat vseobecný ekonomický pohlad týkajúci sa urcitých aspektov predmetnej veci, vynalozenie 16 400 GBP na zostavenie takých dokumentov nemozno povazovat za nevyhnutné. 67 Pokial ide o správu s názvom "The Failure of the Commission to Understand the Economics of Tacit Collusion", pripravenú profesorom Binmorom a pripojenú k replike, Súd prvého stupna uvádza, ze táto správa skúmala otázky ekonomických pojmov týkajúcich sa tichých dohôd, a mozno ju teda v rámci prejednávanej veci povazovat za nevyhnutnú. 68 Preto bude spravodlivým posúdením odmien, ktoré sa nahrádzajú, pokial ide o profesora Binmora, stanovenie ich sumy na 4 500 GBP (a to 2 000 GBP za prípravu dokumentácie súvisiacej so zalobou a 2 500 GBP za správu). 69 Súd prvého stupna dalej uvádza, ze suma 14 985,35 GBP pozadovaná ako náhrada trov konania týkajúcich sa odmien, ktoré úctoval profesor Neven, zodpovedá, po prvé, sume 5 583,17 GBP z dôvodu prípravy správy s názvom "Case No IV/M.1524 Airtours/First Choice: an Economic Analysis of the Commission Decision", ktorá bola pripojená k zalobe, po druhé, sume 3 479,40 GBP z dôvodu príspevku profesora Nevena k príprave repliky a prípravy správy s názvom "Airtours vs. Commisssion of the European Communities - Case T-342/99: Collective Dominance in the Commission's Statement of Defence, A Comment", ktorá bola pripojená k replike, a po tretie, sume 5 922,78 GBP z dôvodu prípravy a úcasti na pojednávaní. 70 V tomto ohlade Súd prvého stupna poznamenáva, ze príspevky, ktoré profesor Neven predlozil v súdnom konaní, boli nevyhnutné na to, aby Súd prvého stupna mohol mat k dispozícii presnú, podrobnú a odôvodnenú ekonomickú správu týkajúcu sa viacerých aspektov prejednávanej veci vo vztahu tak k rozhodnutiu, ako aj k obsahu vyjadrenia odporcu. 71 Preto boli trovy konania týkajúce sa odmien zaplatených profesorovi D. Nevenovi objektívne nutné v súvislosti s konaním pred Súdom prvého stupna, a treba teda súhlasit s náhradou sumy 14 985,35 GBP, ktorá sa z tohto dôvodu vynalozila. 72 Následkom toho bude spravodlivým posúdením odmien, ktoré sa nahrádzajú, stanovenie ich výsky z dôvodu ekonomických poradcov a expertov zalobcu na 49 485,35 GBP (a to 30 000 GBP z dôvodu príspevku Lexeconu, 4 500 GBP z dôvodu príspevku profesora Binmora a 14 985,35 GBP z dôvodu príspevku profesora Nevena). d) Výdavky na dorucovanie v Luxemburgu 73 Zalobca pozaduje náhradu 620 GBP z dôvodu výdavkov na dorucovanie v Luxemburgu, ktoré predstavujú nutné výdavky. Komisia k tomuto bodu nepredlozila vyjadrenie. 74 Kedze výdavky na dorucovanie v Luxemburgu boli nevyhnutne vynalozené v case podania zaloby a Komisia ich sumu nespochybnila, treba priznat ich náhradu. e) Výdavky okrem DPH 75 Zalobca pozaduje náhradu 19 509,68 GBP z dôvodu trov konania spocívajúcich vo výdavkoch okrem DPH z dôvodu, ze sa týkajú primeraných výdavkov na fotokópie, cestovné a ubytovanie (vrátane výdavkov týkajúcich sa niekolkých advokátov a ekonomických poradcov) a musia byt povazované za nutne vynalozené výdavky. Komisia k tomuto bodu nepredlozila vyjadrenie. 76 Kedze tieto výdavky Komisia nespochybnila, treba ich uznat za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, a nariadit ich náhradu. f) DPH 77 Zalobca pozaduje náhradu 253 543,47 GBP z dôvodu trov konania spocívajúcich v DPH platenej z nahrádzaných trov konania, ktorá sa takisto nahrádza (uznesenie Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, uz citované, bod 4). 78 Komisia túto analýzu spochybnuje a pripomína v tomto ohlade bod 20 uznesenia Súdneho dvora zo 16. decembra 1999, Hüls/Komisia (C-137/92 P-DEP, zatial neuverejnené v Zbierke). 79 Súd prvého stupna uvádza, ze zalobca je platitelom DPH, a teda má právo na vrátenie DPH, ktorú zaplatil za zakúpené tovary a sluzby, od danových orgánov. DPH teda pre neho nepredstavuje výdavok, a preto nemôze pozadovat od Komisie náhradu DPH zaplatenej z trov konania, ktoré sa nahrádzajú podla clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku. DPH zaplatená z advokátskych odmien a výdavkov nemôze byt teda predmetom náhrady, kedze je nesporné, ze zalobca si mohol z tohto dôvodu zaplatené sumy odpocítat, a teda neznásal danové bremeno (v tomto zmysle pozri uznesenie Hüls/Komisia, uz citované, bod 20). Záver 80 Vzhladom na uz uvedené sa suma trov konania, ktoré zalobcovi nahrádza Komisia, stanovuje na 489 615,03 GBP bez DPH, a to 420 000 GBP z dôvodu odmien právnych poradcov (95 000 GBP, pokial ide o pána Swifta, 75 000 GBP, pokial ide o pána Andersona a 250 000 GBP, pokial ide o kanceláriu solicitorov), 30 000 GBP z dôvodu odmien Lexeconu, 4 500 GBP z dôvodu odmien profesora Binmora, 14 985,35 GBP z dôvodu odmien profesora Nevena, 620 GBP z dôvodu výdavkov na dorucovanie a 19 509,68 GBP z dôvodu výdavkov okrem DPH. 81 Vzhladom na to, ze táto suma zohladnuje vsetky okolnosti veci az do okamihu vydania tohto uznesenia, nie je potrebné osobitne rozhodnút o náhrade trov, ktoré zalobcovi vznikli v súvislosti s týmto konaním o urcení výsky trov konania (v tomto zmysle pozri uznesenia Groupe Origny/Komisia, uz citované, bod 44 a Nan Ya Plastics a Far Eastern Textiles/Rada, uz citované, bod 49). Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) nariadil: Celková suma trov konania, ktoré má Komisia nahradit Airtours, sa stanovuje na 489 615,03 GBP (styristoosemdesiatdevättisíc seststopätnást britských libier a tri pence). V Luxemburgu 28. júna 2004 Tajomník Predsednícka komory H. Jung P. Lindh __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXB6VEWD/L98618-7891TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXB6VEWD/L98618-7891TMP.html#Footref*