ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) zo 6. marca 2003 ([1]*) "Státna pomoc - Nedostatok právomoci Komisie - Porusenie práva na obhajobu - Porusenie podstatných formálnych nálezitostí - Pojem pomoci - Porusenie clánkov 87 ES a 295 ES - Trhovo konajúci investor - Primeraná sadzba odmeny - Porusenie povinnosti odôvodnenia" V spojených veciach T-228/99 a T-233/99, Westdeutsche Landesbank Girozentrale, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: F. Montag, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Land Nordrhein-Westfalen, v zastúpení: M. Schütte, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobcovia, ktorých v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci H.-F. Wissel, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: K.-D. Borchardt a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Bundesverband deutscher Banken eV, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Niemeyer, advokát, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/392/ES z 8. júla 1999 o opatrení zavedenom Nemeckom v prospech Westdeutsche Landesbank - Girozentrale (WestLB) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 150, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory R. M. Moura Ramos, sudcovia V. Tiili, J. Pirrung, P. Mengozzi a A. W. H. Meij, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5 a 6. júna 2002, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu I - Okolnosti sporu 1 Prejednávané veci sa týkajú zaclenenia Wohnungsbauförderungsanstalt des Landes Nordrhein-Westfalen (dalej len "WfA") do Westdeutsche Landesbank Girozentrale (dalej len "WestLB") (dalej len "prevod" alebo "sporná transakcia"). A - Poziadavky v oblasti vlastného kapitálu ulozené smernicou o vlastných zdrojoch a smernicou o kapitálovej primeranosti 2 V súlade so smernicou Rady 89/647/EHS z 18. decembra 1989 o kapitálovej primeranosti úverových institúcií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 386, s. 14) a smernicou Rady 89/299/EHS zo 17. apríla 1989 o vlastných zdrojoch úverových institúcií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 124, s. 16) sú banky povinné disponovat vlastnými zdrojmi vo výske najmenej 8 % svojich rizikovo vázených aktív a podsúvahových rizikových obchodov. Po prijatí týchto smerníc doslo 1. januára 1992 k zmenám v Kreditwesengesetz (nemecký zákon o úverových institúciách), pricom nové poziadavky nadobudli úcinnost 30. júna 1993. 3 Pokial ide o nový prah vo výske 8 % stanovený týmito smernicami, aspon polovicu z príslusnej sumy musia tvorit "základné vlastné zdroje", ktoré zahrnajú kapitálové polozky, ktorými môze úverová institúcia disponovat priamo a neobmedzene na úcely krytia prípadných strát. Základné vlastné zdroje sú v celkovej vybavenosti banky vlastnými zdrojmi na úcely dohladu najdôlezitejsie, pretoze "dodatkové vlastné zdroje" (vlastné zdroje druhej kategórie) sa ako záruka rizikových obchodov banky uznávajú len do výsky existujúcich základných vlastných zdrojov. 4 Okrem toho je schopnost banky niest vysoké riziká obmedzená výskou jej vlastných zdrojov. V case prevodu WfA nesmela v súlade s § 13 Kreditwesengesetz jednotlivá velká majetková angazovanost prekrocit 50 % vlastných zdrojov úverovej institúcie a súcet velkých majetkových angazovaností presahujúcich 15 % vlastných zdrojov nesmel prekrocit osemnásobok tejto sumy. Po zosúladení Kreditwesengesetz so smernicou Rady 92/121/EHS z 21. decembra 1992 o dohlade a kontrole velkých majetkových angazovaností úverových institúcií [neoficiálny poklad] (Ú. v. ES L 29, 1993, s. 1) v roku 1994 bola maximálna suma individuálneho úveru obmedzená na 25 % vlastných zdrojov banky a celková suma vsetkých velkých majetkových angazovaností presahujúcich 10 % vlastných zdrojov banky bola obmedzená na osemnásobok vlastných zdrojov. 5 Clánok 12 druhej smernice Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení o zacatí a výkone cinnosti úverových institúcií a o zmene smernice 77/780/EHS [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 386, s. 1) navyse obmedzuje velkost majetkových úcastí v iných úverových a bankových institúciách. Paragraf 12 Kreditwesengesetz, ktorý nie je zalozený na práve Spolocenstva, ale existuje aj v iných clenských státoch stanovuje, ze celková hodnota dlhodobých investícií - vrátane majetkových úcastí v nefinancných institúciách - musí byt obmedzená na celkovú hodnotu vlastných zdrojov. Nemecké banky mali povinnost vyhoviet novým ustanoveniam v oblasti vlastných zdrojov do 30. júna 1993. B - WestLB 6 WestLB je verejnou úverovou institúciou, ktorá sa riadi právnou úpravou spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko (dalej len "spolková krajina). K 31. decembru 1991 uznané vlastné zdroje WestLB predstavovali 5,1 miliardy nemeckých mariek (DEM). V súlade s právnou úpravou tejto spolkovej krajiny má WestLB trojakú funkciu. Vykonáva funkciu centrálnej banky pre miestne sporitelne tejto spolkovej krajiny a od 17. júla 1992 aj pre sporitelne v spolkovej krajine Brandenbursko. Plní úlohy státnej a komunálnej banky predovsetkým tým, ze vykonáva financné obchody na úcet svojich spolocníkov. Vykonáva tiez vseobecné bankové obchody. 7 WestLB je v 100 %-nom vlastníctve verejného sektora. Najväcsí obchodný podiel má spolková krajina (43,2 %), dalsími spolocníkmi sú Landschaftsverband Rheinland a Landschaftsverband Westfalen-Lippe (krajinské zväzy Porýnie a Vestfálsko-Lippe), ktoré majú po 11,7 % na základnom imaní, ako aj Rheinischer Sparkassen- und Giroverband a Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband (zdruzenia sporitelní Porýnia a Vestfálsko-Lippe), ktoré majú po 16,7 %. K dátumu prevodu, a najmenej az do 8. júla 1999, sa tieto podiely nezmenili. 8 Podla svojej úctovnej súvahy je skupina WestLB na tretom mieste v nemeckom bankovom sektore po Deutsche Bank AG a Dresdner Bank AG. Skupina WestLB ponúka financné sluzby podnikom a verejným institúciam a pôsobí aj na medzinárodných kapitálových trhoch, na ktorých vykonáva obchody na svoj vlastný úcet a zároven na úcet iných emitentov dlhopisov. Ako vela dalsích nemeckých univerzálnych bánk má aj WestLB majetkovú úcast vo financných institúciách a podnikoch. V roku 1997 okrem toho WestLB vykonával významnú cast svojich cinností mimo Spolkovej republiky Nemecko. C - WfA 9 WfA bol zalozený v roku 1957 a az do 31. decembra 1991 fungoval ako nemecká verejnoprávna institúcia; ako taký mal právnu subjektivitu. Jeho pociatocné imanie bolo 100 mil. DEM a jeho výlucným vlastníkom bola spolková krajina. Podla právnej úpravy bolo jedinou úlohou WfA podporovat bytovú výstavbu poskytovaním úverov s nulovou alebo znízenou úrokovou sadzbou. Ako verejnoprávna institúcia bol oslobodený od dane z príjmu právnických osôb, majetkovej dane a kapitálovej zivnostenskej dane. 10 Spolková krajina zodpovedala za prípadné straty a rucila za vsetky záväzky WfA ako verejnoprávnej institúcie. Toto zabezpecenie zostalo nezmenené aj po prevode. D - Zaclenenie WfA do WestLB 11 V súlade s Gesetz zur Regelung der Wohnungsbauförderung (zákon o regulácii podpory bytovej výstavby), prijatým 18. decembra 1991 parlamentom spolkovej krajiny, bol WfA k 1. januáru 1992 prevedený na WestLB. 12 V dôvodovej správe zákona je prevod odôvodnený zvýsením vlastných zdrojov WestLB, ktoré malo úverovej institúcii umoznit, aby vyhovela prísnejsím poziadavkám v tejto oblasti, ktoré sa uplatnovali od 30. júna 1993. Okrem toho malo spojenie cinnosti WfA zameranej na podporu bytovej výstavby s cinnostou WestLB umoznit zvýsenie ich efektívnosti. 13 V rámci prevodu spolková krajina zrusila rucenie WfA, ktoré dosahovalo priblizne 7,4 miliardy DEM za jej záväzky na základe pôziciek kapitálu urcených na podporu bytovej výstavby. 14 WestLB sa stal univerzálnym právnym nástupcom WfA (s výnimkou rucenia za dlhy spolkovej krajiny spojené s podporou bytovej výstavby zruseného pred prevodom). Z WfA sa stala ekonomicky a organizacne samostatná verejnoprávna institúcia bez právnej subjektivity v rámci WestLB. Pociatocné imanie a rezervy WfA sa preto museli zaúctovat do súvahy WestLB ako mimoriadne rezervy. Spolková krajina na základe svojej zodpovednosti za prípadné straty a rucenia nadalej zodpovedá za záväzky, ktoré dojednáva WfA. 15 Zlozky majetku WfA, teda jeho imanie, rezervy, fond podpory bytovej výstavby, ostatné pohladávky, ako aj budúce výnosy zo stavebných úverov, zostali aj po prevode na WestLB urcené na podporu bytovej výstavby v súlade s § 2 ods. 16 druhým pododsekom zákona uvedeného vyssie v bode 11. Ten istý zákon vsak prevedenému majetku prideloval aj druhú funkciu: od toho casu mal slúzit aj ako vlastný kapitál v zmysle Kreditwesengesetz a teda aj smernice 89/299, na základe ktorého sa bude vypocítavat kapitálová primeranost banky a ktorý teda bude slúzit aj ako záruka obchodných cinností WestLB, ktoré sú vystavené hospodárskej sútazi. 16 Pri prílezitosti prevodu spolocníci WestLB zmenili rámcovú zmluvu a dohodli sa na tom, ze majetok urcený na podporu bytovej výstavby musí zostat zachovaný, aj keby mal WestLB utrpiet straty znizujúce pociatocné imanie. Kapitál WfA mal z interného hladiska slúzit ako zábezpeka az po ostatných vlastných zdrojoch WestLB. V rámcovej zmluve bolo upresnené, ze zodpovednost spolocníkov WestLB za prípadné straty institúcie sa vztahuje aj na mimoriadne rezervy WfA. V prípade likvidácie WestLB by mala spolková krajina prednostné právo na kapitál WfA. Okrem toho bolo v tejto zmluve uvedené, ze zvýsenie vybavenosti WestLB vlastnými zdrojmi zaclenením WfA predstavuje penazný vklad spolkovej krajiny a ze spolocníci majú stanovit výsku zodpovedajúcej rocnej odmeny hned po zverejnení prvých výsledkov hospodárskeho roka pocínajúc rokom 1992. Toto rozhodnutie bolo neskôr predmetom dodatku k rámcovej zmluve z 11. novembra 1993. V tomto dodatku bolo stanovené, ze v prípade zisku uhradí WestLB spolkovej krajine rocnú odmenu vo výske 0,6 % po zdanení za cast kapitálu WfA pouzitelnú ako záruka za cinnosti WestLB. 17 Napriek tejto internej dohode, ktorá má chránit majetok WfA, neexistuje ziadna priorita medzi jednou alebo druhou funkciou majetku WfA, teda medzi jeho urcením na bytovú výstavbu na jednej strane a jeho funkciou ako garancného kapitálu WestLB v jeho vonkajsích vztahoch s jeho veritelmi na strane druhej. WestLB môze priamo a neobmedzene disponovat s prevedeným majetkom na úcely krytia strán alebo pohladávok veritelov v prípade konkurzu. 18 Správcovská zmluva týkajúca sa zákona na podporu bytovej výstavby, uzavretá medzi spolkovou krajinou a WestLB, predpokladá, ze WestLB môze pouzit mimoriadne rezervy urcené na konsolidáciu jeho vlastných cinností len vtedy, ak bude zabezpecené plnenie úlohy WfA stanovenej zákonom. 19 WfA stratil svoju právnu nezávislost tým, ze sa stal oddelením WestLB zodpovedným za podporu bytovej výstavby. Napriek tomu jeho obchodné cinnosti neboli v celom rozsahu zaclenené do WestLB. WfA zostal samostatnou jednotkou v rámci WestLB pod názvom Wohnungsbauförderungsanstalt Nordrhein-Westfalen - Anstalt der Westdeutschen Landesbank Girozentrale (Ústav na podporu bytovej výstavby spolkovej krajiny - ústav WestLB). Nové oddelenie "Podpora bytovej výstavby" sa síce objavuje v úctovníctve WestLB, ale zostavuje aj svoju vlastnú úctovnú súvahu. Bývalé oddelenie WestLB na podporu bytovej výstavby bolo zlúcené s WfA. 20 Majetok WfA prevedený na WestLB, a to základné imanie, rezervy, ostatný majetok a budúce výnosy, zostáva urcený na podporu bytovej výstavby a musí byt teda spravovaný oddelene od ostatných cinností WestLB. Toto oddelenie je navyse nevyhnutné preto, aby cinnosti spojené s podporou bývania bolo mozné nadalej povazovat za cinnosti vo verejnom záujme v súlade s nemeckým danovým právom. Danové oslobodenia, ktoré boli priznané WfA, tak neboli zrusené. II - Správne konanie 21 Staznostou z 23. marca 1993 Bundesverband deutscher Banken eV (federácia nemeckých bánk, dalej len "BdB"), ktorý zastupuje priblizne 300 súkromných bánk so sídlom v Nemecku, poziadal Komisiu, aby zacala konanie podla clánku 226 ES proti Spolkovej republike Nemecko. BdB tvrdil, ze Bundesaufsichtsamt für das Kreditwesen (spolkový úrad pre dohlad nad úverovými institúciami) porusil clánok 4 ods. 1 smernice 89/299 tým, ze akceptoval, ze majetok WfA, ktorý bol zlúcený s WestLB, sa povazuje za vlastné zdroje WestLB. 22 V liste z 31. mája 1994 informoval BdB Generálne riaditelstvo "Hospodárska sútaz" (GR IV) na Komisii o prevode majetku, pricom tvrdil, ze tento prevod má za následok narusenie hospodárskej sútaze v prospech WestLB. Dna 21. decembra 1994 podal BdB na Komisiu formálnu staznost a navrhoval, aby Komisia zacala proti Spolkovej republike Nemecko konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Vo februári a v marci 1995 a tiez v decembri 1996 sa k staznosti BdB pripojilo desat bánk, ktoré boli jeho clenmi. 23 V snahe posúdit, ci prevod majetku predstavoval státnu pomoc, poziadala Komisia nemecké spolkové orgány v listoch z 12. januára, 9. februára, 10. novembra a 13. decembra 1993, ako aj zo 16. januára 1996, o dodatocné informácie. Tieto informácie jej boli oznámené v listoch z 2. februára a 16. marca 1993, 8. marca 1994, 12. apríla a 26. apríla 1996 a tiez zo 14. januára 1997. Dalsie dokumenty a listy odovzdali rôzni dotknutí úcastníci konania. Zástupcovia Komisie sa viackrát stretli so zástupcami nemeckých orgánov, WestLB a ostatných regionálnych bánk, ako aj so zástupcami stazovatelov. 24 Po tejto výmene informácií Komisia rozhodnutím z 1. októbra 1997 zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze sporné opatrenie pravdepodobne predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a ze na hlbsiu analýzu potrebuje dalsie informácie. Komisia potrebovala najmä informácie o opatreniach, ktorými si spolková krajina zabezpecila primeranú úcast na dodatocných výnosoch, ktoré môze WestLB dosiahnut po zvýsení základného imania o dôsledkoch nedostatocnej likvidity prevedeného kapitálu, o dôsledkoch toho, ze vplyv spolkovej krajiny na WestLB sa nezvýsil, o dôsledkoch prioritného charakteru fixnej odmeny, ako aj o dôsledkoch ostatných faktorov, ktoré zohrávali úlohu pri stanovení primeranej odmeny; a napokon informácie o výske kapitálu WfA urceného na zabezpecenie cinností WestLB, o sume, ktorá ho prevysuje, ale je vykazovaná v súvahe WestLB, o danových oslobodeniach, o odpustení dlhov, o výnosnosti WestLB a o prípadných synergických efektoch. 25 Rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES bolo dorucené nemeckej vláde listom z 23. októbra 1997. Listami zo 7. a 25. novembra a z 2. decembra 1997 bolo dohodnuté, ze na úcely uverejnenia budú odstránené dôverné informácie. Po predlzení lehoty pozadovanom listom z 19. novembra 1997 a poskytnutom listom z 1. decembra 1997, nemecká vláda vyjadrila svoje stanovisko listom z 27. februára 1998. 26 Rozhodnutie Komisie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 5. mája 1998 (Ú. v. ES C 140, s. 9). Komisia vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky k spornému opatreniu. Následne dostala pripomienky od WestLB (19. mája 1998), od Association Française des Banques (26. mája 1998), od British Bankers' Association (2. júna 1998) a od BdB (4. júna 1998). Tieto pripomienky Komisia listom z 15. júna 1998 zaslala nemeckej vláde na vyjadrenie, ktoré Komisia dostala listom z 11. augusta 1998. 27 V dnoch 15. januára a 16. septembra 1998 sa konali stretnutia so zástupcami BdB a 9. septembra 1998 so zástupcami WestLB. Listom z 22. septembra 1998 sluzby Komisie pozvali nemecké orgány, WestLB a BdB na stretnutie o rozlicných aspektoch tejto veci. V liste z 30. októbra 1998 BdB oznámil informácie. Stretnutie, na ktorom sa zúcastnili tieto tri strany, sa konalo 10. novembra 1998. 28 Následne sluzby Komisie v liste zo 16. novembra 1998 poziadali nemecké orgány a BdB o predlozenie dalsích informácií a dokumentov. Po predlzení lehoty BdB poskytol pozadované informácie v liste zo 14. januára 1999. Po predlzení lehoty nemecké orgány poskytli informácie v dvoch listoch z 15. januára 1999 a v zásielke zo 7. apríla 1999. Kedze nemecké orgány odmietali poskytnút Komisii urcité údaje, Komisia nariadila poskytnutie týchto informácií rozhodnutím z 3. marca 1999, oznámeným nemeckej vláde listom z 24. marca 1999. Po predlzení lehoty nemecká vláda vyhovela tomuto rozhodnutiu listom z 22. apríla 1999. 29 Komisia zadala vypracovanie nezávislej stúdie o primeranej odmene, ktorú mala spolková krajina pozadovat za prevod WfA na WestLB. Poradenská firma, ktorá tým bola poverená (First Consulting), sa rovnako zúcastnila na stretnutí troch zúcastnených strán 10. novembra 1998. III - Napadnuté rozhodnutie 30 Dna 8. júla 1999 prijala Komisia svoje rozhodnutie 2000/392/ES o opatrení zavedenom Nemeckom v prospech Westdeutsche Landesbank - Girozentrale (WestLB) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 150, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo 4. augusta 1999 oznámené Spolkovej republike Nemecko, ktorá ho oznámila spolkovej krajine listom zo 6. augusta 1999. Spolková krajina informovala WestLB listom z 9. augusta 1999, ktorý bol WestLB dorucený v ten istý den. Výrok rozhodnutia uvádza: "Clánok 1 Státna pomoc, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Westdeutsche Landesbank Girozentrale v celkovej výske 1 579 700 000 DEM (807 700 000 EUR) v rokoch 1992 az 1998, je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Nemecko prijme vsetky potrebné opatrenia na vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci uvedenej v clánku 1 od jej príjemcu. 2. Vymáhanie pomoci sa uskutocní v súlade s postupmi vnútrostátneho práva Vymáhaná suma pomoci sa zvysuje o úroky vypocítané odo dna vyplatenia pomoci príjemcovi az do dna jej vymozenia. Úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzitej na výpocet dotacného ekvivalentu regionálnej pomoci. Clánok 3 Nemecko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informuje Komisiu o tom, aké opatrenia prijalo na splnenie rozhodnutia. ..." [neoficiálny preklad] A - Vseobecná analýza 31 V odôvodneniach napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza svoje posúdenie sporného opatrenia. Zhrnutie tohto posúdenia je uvedené nizsie. 32 Najskôr, pokial ide o narusenie hospodárskej sútaze a vplyv na obchod medzi clenskými státmi, Komisia sa domnieva, ze WestLB ponúka svoje sluzby v konkurencii iných európskych bánk mimo Nemecka a rovnako aj v Nemecku. Kazdá pomoc v prospech WestLB tak spôsobí narusenie hospodárskej sútaze a bude prekázkou obchodu vo vnútri Únie. Kedze na prevádzku a rozsírenie svojich obchodných cinností musí mat banka dostatocné uznané vlastné zdroje, opatrenie vykonané státom, ktoré garantuje kapitálovú primeranost WestLB, podla zalovanej priamo ovplyvnilo obchodné moznosti WestLB. 33 Komisia sa dalej domnieva, ze sporná transakcia predstavuje prevod verejných zdrojov na podnik. Kedze tieto zdroje mali obchodnú hodnotu a boli prevedené bez poskytnutia dostatocnej odmeny, sú státnymi zdrojmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 34 Na overenie toho, ci prevod státnych zdrojov na podnik vo verejnom sektore priznáva tomuto podniku výhodu a môze teda predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, Komisia uplatnuje zásadu "trhovo konajúceho investora". 35 Komisia potom podrobne vysvetluje svoju analýzu vykonanej transakcie z pohladu zásady trhovo konajúceho investora. 36 Komisia v prvom rade vyhlasuje, ze aj ked clánok 295 ES stanovuje, ze zmluva ES sa nedotýka úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch, napriek tomu to neodôvodnuje porusovanie sútazných pravidiel Spolocenstva. Komisia týmto nespochybnuje právo clenských státov vyhradit speciálne zdroje projektom vo vseobecnom hospodárskom záujme. Napriek tomu, akonáhle verejné zdroje a ostatný verejný majetok slúzia na obchodné cinnosti, uplatnujú sa trhové pravidlá. V dôsledku toho, akonáhle stát rozhodne o pouzití kapitálu urceného na plnenie verejných cielov aj na obchodné úcely, musí podla Komisie vyzadovat odmenu zodpovedajúcu trhovým podmienkam. 37 V druhom rade, pokial ide o osobitost transakcie, zalovaná tvrdí, ze ked sa clenský stát rozhodne pre takú transakciu, o akú ide v tejto veci, treba podrobne preskúmat, do akej miery môze táto transakcia predstavovat ekonomickú výhodu pre cast podniku, ktorá je vystavená hospodárskej sútazi. 38 V tretom rade Komisia zdôraznuje, ze jedným zo spôsobov získania primeraného výnosu za vklad kapitálu mohlo byt zväcsenie podielu spolkovej krajiny vo WestLB. Kedze to sa nestalo, spolková krajina mala podla napadnutého rozhodnutia v súlade so zásadou trhovo konajúceho investora pozadovat, aby za kapitál, ktorý vlozila, bola poskytnutá odmena iným vhodným spôsobom. V opacnom prípade spolková krajina podla Komisie poskytuje WestLB výhodu, ktorá predstavuje státnu pomoc. 39 V stvrtom rade zalovaná vysvetluje, ako urcila základ pouzitý na výpocet odmeny. Na úcely stanovenia primeranej odmeny bolo nevyhnutné rozlisovat medzi rozlicnými zlozkami mimoriadnych rezerv WfA v závislosti od ich vyuzitelnosti pre WestLB. 40 Komisia pripomína, ze v súvahe WestLB bola ako vlastný kapitál vykázaná celková suma 5,9 miliardy DEM. Napriek tomu Bundesaufsichtsamt für das Kreditwesen uznal ako základné vlastné zdroje iba sumu 4 miliardy DEM. Z tejto sumy iba 2,5 miliardy DEM mohol WestLB skutocne pouzit na rozsírenie svojich cinností vystavených hospodárskej sútazi ako vlastné zdroje a podla ustanovení o kapitálovej primeranosti a preto iba táto suma mala byt pouzitá ako primárny základ odmeny spolkovej krajiny. Zostávajúcich 1,5 miliardy DEM slúzi na zabezpecenie cinnosti podpory bytovej výstavby WfA. V súvahe sa nachádza este suma 1,9 miliardy DEM, ktoré vsak nebola uznaná ako vlastné zdroje splnajúce poziadavky kapitálovej primeranosti. Suma vykázaná v súvahe WestLB, ktorá ale nemôze slúzit na rozsírenie jeho cinností vystavených hospodárskej sútazi, tak dosahuje 3,4 miliardy DEM. Pokial vsak táto suma predsa len prispieva k zlepseniu obrazu banky v ociach veritelov, mozno ju prinajmensom ekonomicky prirovnat k zábezpeke, a to aj napriek tomu, ze je v súvahe vykázaná ako vlastný kapitál. Kedze táto suma má pre WestLB aj ekonomickú uzitocnost, trhovo konajúci investor by vyzadoval odmenu. Táto odmena vsak bude nizsia ako odmena za 2,5 miliardy DEM, ktoré môzu slúzit na rozsírenie cinností WestLB vystavených hospodárskej sútazi. 41 V piatom rade Komisia podrobne vysvetluje, ako vypocítala primeranú odmenu za kapitál. B - Analýza primeranej odmeny za kapitál 42 Na úvod Komisia uvádza, ze vzhladom na pravidlá zmluvy ES týkajúce sa státnej pomoci treba transakciu povazovat za vklad kapitálu a nie za zábezpeku a ze v dôsledku toho treba urcit odmenu za kapitál. Napriek tomu môze Komisia na úcely výpoctu primeranej odmeny povazovat cast tohto kapitálu za zábezpeku, pretoze túto cast nemôze WestLB z dôvodu jej osobitnej povahy pouzit ako klasické vlastné zdroje. 43 Komisia dalej po prvé zdôraznuje, ze jedinecnost zaclenenia WfA do WestLB stazuje porovnanie s financnými nástrojmi existujúcimi na trhu, a vysvetluje, preco sa domnieva, ze z dôvodu osobitosti kapitálu WfA nie je porovnanie s hybridnými kapitálovými nástrojmi, ktoré vykonala nemecká vláda, vhodným základom pre výpocet primeranej odmeny za tento kapitál. 44 Komisia sa po druhé odvoláva na dôsledky, ktoré má nedostatocná likvidita na výpocet odmeny za kapitál. V prvom rade, prevod majetku WfA nezabezpecil WestLB dodatocnú likviditu, kedze prevedený majetok a vsetky príjmy WfA mali byt v súlade so zákonom nadalej urcené na podporu bytovej výstavby. WestLB teda znása dodatocné financné náklady vo výske kapitálu, ked si obstaráva prostriedky vyzadované na financných trhoch, aby tak rozsíril okruh cinností, ktoré mu tento dodatocný vlastný kapitál ponúka. Kvôli týmto dodatocným financným nákladom, ktoré pri beznom vlastnom kapitále nevznikajú, treba pri výpocte primeranej odmeny vykonat zodpovedajúcu zrázku. 45 Napriek tomu sa Komisia na rozdiel od WestLB a nemeckej vlády domnieva, ze nemozno zohladnit plnú úrokovú sadzbu refinancovania. Zohladnit treba len cisté náklady ako dodatocné zatazenie WestLB spôsobené osobitnou povahou prevedeného kapitálu. Celkovo teda Komisia uznáva, ze WestLB musí znásat dodatocné "náklady na likviditu" vo výske "nákladov na refinancovanie po odpocítaní daní". Komisia súhlasí so znaleckým posúdením výsky odmeny, predlozeným nemeckou vládou, ktoré udáva percento 8,26 % ako primeranú dlhodobú sadzbu refinancovania. Uplatnením nemeckých danových sadzieb sa získa cistá sadzba 4,2 % pre náklady na refinancovanie. 46 Komisia po tretie vysvetluje, ako vypocítala primeranú odmenu za sumu 2,5 miliardy DEM zodpovedajúcu zvýseniu disponibilného vlastného kapitálu WestLB. 47 Pripomína, ze externí experti poverení Komisiou potvrdzujú, ze treba vychádzat z výnosu z investície bezne pouzívaného v bankovom sektore a prispôsobit ho vlastnostiam transakcie. Okrem toho pocas svojho vysetrovania Komisia rovnako zohladnila niekolko vyhlásení a stúdií investicných bánk a poradenských spolocností týkajúcich sa skutocných a ocakávaných výnosov z vlastného kapitálu a z investícií, ako aj stanoviská oznámené rôznymi úcastníkmi konania. 48 Komisia vyhlasuje, ze na základe týchto informácií, svojej skúsenosti v tejto oblasti, statistík trhu a svojich predchádzajúcich rozhodnutí o státnej pomoci, stanovuje z tohto vkladu kapitálu k dátumu prevodu minimálny ocakávaný výnos vo výske 12 % po zdanení. 49 Pri výpocte primeranej odmeny Komisia zobrala do úvahy aj skutocnost, ze trhovo konajúci investor by z dôvodu osobitosti transakcie pozadoval zvýsenie výnosu z vlozeného kapitálu zodpovedajúce trhovým podmienkam. 50 Toto zvýsenie mozno vysvetlit tromi faktormi. Po prvé, objem prevedeného kapitálu bol znacný, jeho vplyv na WestLB z pohladu ustanovení o kapitálovej primeranosti bol rozhodujúci a táto banka dosahovala nizsie výnosy ako priemer ostatných bánk. Po druhé, spolková krajina je z dôvodu zaclenenia WfA v prípade platobnej neschopnosti WestLB vystavená vyssiemu riziku. Okrem toho spolková krajina nezískala týmto zaclenením ziadne hlasovacie právo. Aby trhovo konajúci investor dokázal prijat takéto riziko bez posilnenia svojho vplyvu vo vnútri podniku, pozadoval by ako náhradu vyssiu odmenu. Po tretie, investícia spolkovej krajiny má povahu dlhodobej investície do nekótovaných cenných papierov. Kvôli osobitným podmienkam prevodu WfA spolková krajina nemala moznost vybrat svoj kapitál a ukoncit tak svoju investíciu. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, ze minimálne primerané zvýsenie z dôvodu osobitosti transakcie je v tomto prípade 1,5 %. 51 Komisia dochádza k záveru, ze primeraná odmena za tento kapitál dosahuje 9,3 %, co je 12 % obvyklý výnos z investície plus 1,5 % z dôvodu osobitostí transakcie, mínus 4,2 % za náklady na refinancovanie, ktoré musí WestLB znásat kvôli nedostatocnej likvidite prevedeného kapitálu. 52 Komisia po stvrté vysvetluje, ako vypocítala primeranú odmenu zo sumy 3,4 miliardy DEM, co je suma vykázaná v súvahe WestLB, ktorá ale nemôze slúzit na rozsírenie jeho cinností vystavených hospodárskej sútazi. Pripomína, ze v rozhodnutí o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES uviedla sadzbu 0,3 % uvádzanú nemeckou vládou ako provízia za rucenie za takú banku ako je WestLB. Domnieva sa, ze táto suma je vyssia ako obvyklé krytie bankových záruk tohto typu a ze navyse, hoci bankové záruky sa v zásade viazu na urcité transakcie a sú casovo obmedzené, WestLB naopak disponuje mimoriadnymi rezervami WfA casovo neobmedzene. Podla Komisie tieto dva faktory vyzadujú zvýsenie sadzby odmeny od 0,5 do 0,6 %. Kedze platby za záruky sú vo vseobecnosti prevádzkovými nákladmi a preto znizujú zdanitelný príjem, a kedze odmena za kapitál WfA je uhrádzaná spolkovej krajine zo zisku po zdanení, treba túto sadzbu upravit. Podla Komisie je teda pre tento druh kapitálu primeraná odmena vo výske 0,3 % po zdanení. 53 Komisia sa po piate domnieva, ze prípadne synergie a úspory, ktoré pre spolkovú krajinu a WfA vyplývajú z prevodu WfA a jeho zaclenenia do WestLB, nemozno povazovat za protihodnotu za vklad základných vlastných zdrojov do WestLB. Kedze sa týmito synergiami neobmedzujú perspektívy vyuzitia prevedeného kapitálu, ani sa nezvysujú náklady vyplývajúce z prevodu pre WestLB, nemôzu mat synergie ziadny vplyv na výsku odmeny, ktorú by za vlozený vlastný kapitál mohol od banky pozadovat trhovo konajúci investor. Komisia naproti tomu uznáva, ze suma 33 miliónov DEM, ktorú WestLB uhradil v roku 1992 na dôchodky WfA, je súcastou odmeny za prevod v prospech WestLB. 54 Napokon, na základe vyssie urobených výpoctov týkajúcich sa kapitálu, ktorý treba zohladnit a odmeny zan, Komisia urcuje prvok státnej pomoci existujúci v spornej transakcii. Za zodpovedajúcu trhovým podmienkam povazuje odmenu vo výske 9,3 % po zdanení za cast kapitálu, ktorú môze WestLB pouzit na zabezpecenie svojich obchodných cinností, teda za 2,5 miliardy DEM na konci roka 1993, a odmenu vo výske 0,3 % po zdanení za rozdiel medzi touto sumou a vlastnými zdrojmi vo výske 5,9 miliardy DEM vykázanými v súvahe WestLB, teda za 3,4 miliardy DEM na konci roka 1993. Podla Komisie treba este zohladnit odmenu 0,6 %, ktorú WestLB uhrádza od roku 1993 zo sumy, ktorú môze pouzívat na zabezpecenie svojich obchodných cinností. Komisia navyse akceptuje úhradu dôchodkov WfA, ktorú v roku 1992 vykonal WestLB, ako dodatocnú odmenu pre spolkovú krajinu. Prvok pomoci je vypocítaný ako rozdiel medzi skutocne zaplatenými sumami a platbami, ktoré by boli v súlade s trhovými podmienkami. Podla Komisie takto vypocítaná celková pomoc dosahuje výsku 1 579 700 000 DEM od roku 1992 do roku 1998. 55 Po svojich pripomienkach o uplatnení zásady trhovo konajúceho investora na spornú transakciu Komisia pred uvedením svojich definitívnych záverov este vysvetluje svoju analýzu ostatných aspektov tejto transakcie. 56 Komisia poznamenáva, ze danové oslobodenia, ktoré sú priznané cinnostiam podpory bytovej výstavby "sektora WfA" vo WestLB, zvysujú zisky WfA (alebo znizujú jeho straty) a teda ze jeho cistý kapitál sa môze zvysovat. Rovnako WestLB tak môze disponovat vyssími sumami na zabezpecenie cinností svojho konkurencného sektora. Kedze sa vsak táto cast zväcsuje, narastá aj základ pouzitý na výpocet odmeny, ktorú treba uhradit spolkovej krajine. Komisia v tomto ohlade dochádza k záveru, ze ak je odmena stanovená v primeranej výske, nebudú mat danové oslobodenia na podporu bytovej výstavby za následok ziadne narusenie hospodárskej sútaze v prospech WestLB. Pripomína, ze podla výpoctov vysvetlených vyssie v bodoch 51 a 52 dosahuje primeraná odmena 9,3 % za sumu zodpovedajúcu zvýseniu disponibilného vlastného kapitálu WestLB a 0,3 % za sumu, ktorá bola vykázaná v súvahe WestLB, ale nemôze slúzit na rozsírenie jeho cinností vystavených hospodárskej sútazi. 57 Komisia sa domnieva, ze zrusenie povinnosti rucenia zvýsilo hodnotu WfA. Kedze vsak odmena, ktorú musí uhradit WestLB, bola vypocítaná na základe ohodnotenia WfA po tomto zrusení, teda po zohladnení tohto prírastku hodnoty, zrusenie rucenia nepredstavuje pre WestLB ziadnu výhodu, pokial je odmena v súlade s trhovými podmienkami. 58 Komisia na základe predchádzajúceho posúdenia dochádza k záveru, ze vsetky kritériá uvedené v clánku 87 ods. 1 ES sú splnené, a ze z dôvodu, ze v tomto prípade sa neuplatní ziadne odchylné ustanovenie uvedené v clánku 86 ods. 2 ES a v clánku 87 ods. 2 a 3 ES, nemozno pomoc povazovat za zlucitelnú so Zmluvou. Konanie a návrhy úcastníkov konania 59 Zalobcovia návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 12. októbra 1999 podali zaloby, na základe ktorých sa zacalo toto konanie. 60 Uznesením predsedu stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 22. augusta 2000 bolo vyhovené návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcov a návrhu BdB na vstup vedlajsieho úcastníka konania na podporu návrhov zalovanej. 61 V tom istom uznesení Súd prvého stupna preskúmal ziadost o dôverné zaobchádzanie podanú zalobcami a priznal toto zaobchádzanie niektorým informáciám obsiahnutým v spise. Toto uznesenie bolo opravené uznesením z 23. októbra 2000. 62 Uznesením predsedu stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 11. júla 2001 po vypocutí úcastníkov konania boli obe veci spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 63 Z dôvodu zmeny zlozenia komôr Súdu prvého stupna od 20. septembra 2001 bol sudca spravodajca pridelený k druhej rozsírenej komore, ktorej boli v dôsledku toho pridelené prejednávané veci. 64 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Zalobcovia, zalovaná a Spolková republika Nemecko odpovedali na písomné otázky polozené Súdom prvého stupna a zalovaná predlozila dokumenty pozadované v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 65 Uznesením z 29. mája 2002 predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna docasne priznal dôverné zaobchádzanie pozadované zalobcami niektorým informáciám nachádzajúcim sa v dokumentoch uvedených v predchádzajúcom bode. 66 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 5. a 6. júna 2002. 67 Na tomto pojednávaní vedlajsí úcastníci konania napriek tomu, ze boli v tomto zmysle výslovne poziadaní, nepredlozili pripomienky k ziadosti zalobcov o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami nachádzajúcimi sa v jednom z dokumentov, ktoré predlozila Komisia na ziadost Súdu prvého stupna. Je teda namieste potvrdit uznesenie, ktoré týmto informáciám docasne priznalo dôverné zaobchádzanie. 68 WestLB navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 69 Spolková krajina navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - zaviazal BdB, aby znásal svoje vlastné trovy konania. 70 Spolková republika Nemecko, vedlajsí úcastník konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 71 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol obe zaloby ako nedôvodné, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 72 BdB, vedlajsí úcastník konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol obe zaloby ako nedôvodné, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli jemu. O veci samej 73 Na podporu svojej zaloby WestLB uplatnuje pät dôvodov zalozených na nedostatku právomoci odstupujúcej Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia, na protiprávnom zlození Komisie, na porusení práva na obhajobu, na porusení povinnosti odôvodnenia a na porusení clánku 87 ods. 1 ES. Spolková krajina uplatnuje styri dôvody zalozené na nedostatku právomoci a protiprávnom zlození Komisie, na porusení práva na obhajobu, na porusení podstatných formálnych nálezitostí a na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES. 74 Na pojednávaní na otázku Súdu prvého stupna v tomto ohlade zalobcovia vyhlásili, ze berú spät dôvod zalozený na protiprávnom zlození Komisie v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 75 Súd prvého stupna posúdi v prvom rade dôvod zalozený na nedostatku právomoci Komisie, v druhom rade dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu a v tretom rade dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí, pokial ide o údajné porusenie práva Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá, údajné nesprávne zistenia skutkových okolností a údajné porusenie zásady neutrality. 76 V stvrtom rade Súd prvého stupna preskúma dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES pri výklade pojmu státnej pomoci, ktorý urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí. V poslednom rade Súd prvého stupna posúdi dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia spolu so subsidiárne uplatneným dôvodom týkajúcim sa porusenia dvoch vyssie uvedených ustanovení pri uplatnení zásady trhovo konajúceho investora Komisiou (dalej aj len "zásada súkromného investora"). I - O prvom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia C - Tvrdenia úcastníkov konania 77 Zalobcovia tvrdia, ze z dôvodu svojho odstúpenia 16. marca 1999 bola Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia pri výkone svojich úloh obmedzená na vybavovanie bezných a naliehavých zálezitostí. Kedze rozhodnutie nepatrí do tohto rámca, má to za následok jeho zrusenie. 78 V prvom rade zalobcovia tvrdia, ze kedze právne dôsledky dobrovolného odstúpenia vsetkých clenov Komisie nie sú výslovne upravené v zmluve ES, treba analogicky uplatnit clánok 201 druhý odsek druhú vetu ES, kedze ide o jediné ustanovenie Zmluvy, ktoré sa týka kolektívneho odstúpenia Komisie. V dôsledku toho boli úlohy Komisie obmedzené na vybavovanie bezných zálezitosti. 79 Clánok 215 ES nemozno v tomto prípade uplatnit. Odstúpenie Komisie nebolo dobrovolné, pretoze k nemu doslo s jediným cielom predíst istému vysloveniu nedôvery Európskym parlamentom. Spolková krajina dodáva, ze ak Zmluva obmedzuje právomoci Komisie na vybavovanie bezných zálezitostí v prípade vyslovenia nedôvery, je iste v rozpore s potrebným úcinkom clánku 201 ES umoznit Komisii, aby sa tomuto obmedzeniu vyhla preventívnym dobrovolným odstúpením. Spolková krajina sa navyse domnieva, ze na to, aby sa zabránilo obchádzaniu clánku 201 ES, sa musí v prípade kolektívneho odstúpenia uplatnit rovnaké obmedzenie, aké sa uplatnuje v prípade vyslovenia nedôvery. 80 Obmedzenie právomoci odstupujúcej Komisie na bezné zálezitosti navyse vyplýva aj zo vseobecnej zásady práva Spolocenstva, ktorú treba vyvodit z právnych poriadkov clenských státov. V tomto ohlade spolková krajina odkazuje na stanovisko právnej sluzby Komisie z 9. januára 1995. 81 Zalobcovia este tvrdia, ze odstúpenie vsetkých clenov Komisie nemozno povazovat za súbor individuálnych odstúpení. Clánok 215 ES sa týka iba odstúpenia jedného alebo niekolkých clenov Komisia a teda predpokladá este Komisiu, ktorá je vo funkcii a preto môze byt doplnená. Zalobcovia sa domnievajú, ze ak by sa kolektívne odstúpenie Komisie povazovalo za súhrn individuálnych odstúpení, rovnalo by sa to protiprávnemu rozsíreniu pôsobnosti clánku 215 ES a obmedzeniu práv parlamentu pri vymenovaní novej Komisie. Popierajú, ze parlament môze vyslovit Komisii nedôveru aj po odstúpení vsetkých jej clenov a pripomínajú, ze návrh takéhoto vyslovenia nedôvery bol predsedom parlamentu zamietnutý ako neprípustný. 82 Subsidiárne zalobcovia tvrdia, ze úlohy zalovanej boli obmedzené na vybavovanie bezných a naliehavých zálezitostí aj z dôvodu, ze Komisia bola viazaná svojim vlastným vyhlásením zo 17. marca 1999, ako aj svojimi usmerneniami z 23. marca 1999 týkajúcimi sa cinností, na ktoré sa chcela obmedzit po svojom odstúpení. V tomto ohlade WestLB poznamenáva, ze Súdny dvor uz velakrát rozhodol, ze vyhlásenia Komisie so vseobecnou pôsobnostou sú pre nu záväzné, aj ked nemajú formu právneho aktu uvedeného v clánku 249 ES (rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, body 34 az 36; rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57, a z 5. novembra 1997, Ducros/Komisia, T-149/95, Zb. s. II-2031, bod 61). 83 V druhom rade zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je modelovým prípadom a precedensom v práve státnej pomoci a preto nie je ani beznou ani naliehavou zálezitostou. 84 Domnievajú sa, ze napadnuté rozhodnutie sa nachádza mimo rámca kazdodenných riadiacich aktov. Zaclenenie WfA do WestLB sa svojou osobitnou struktúrou odlisuje od kazdého iného opatrenia, ktoré mozno kvalifikovat ako státnu pomoc. Komisia navyse po prvýkrát uplatnila zásadu trhovo konajúceho investora na zdravý podnik, pricom od neho vyzadovala, aby za kapitál vlozený verejným investorom uhradil priemerný výnos v dotknutom sektore (dalej len "priemerný výnos"). Okrem toho ide o konanie, ktorého výsledok bol rozhodujúci pre iné podobné prípady. 85 Zalobcovia dodávajú, ze otázka, ci toto konanie bolo zacaté pred odstúpením nezohráva vôbec ziadnu úlohu, pretoze inak by Komisia mohla pracovat rovnakým spôsobom ako pred svojim odstúpením. Na tvrdenie zalovanej, ze pocas konania vo veci formálneho zistovania nebolo potrebné posúdit nové skutocnosti alebo okolnosti, spolková krajina odpovedá, ze naopak práve pocas tohto konania sa ukazuje skutocný význam vysetrovania a ze rozhodujúce je iba rozhodnutie o ukoncení konania. So zretelom na osobitosti a prvoradý význam tejto veci nemozno napadnuté rozhodnutie o ukoncení konania kvalifikovat ako rozhodnutie, ktoré bolo neoddelitelnou súcastou bezných zálezitostí vybavovaných Komisiou. 86 Rozhodnutie sa netýka ani naliehavej zálezitosti. Komisia nemusela konat, aby zabránila dalsej skode spôsobenej Spolocenstvu alebo jednotlivcom. Konanie vo veci státnej pomoci nepodlieha ziadnej lehote. Navyse konanie prebiehalo uz od roku 1994. 87 Spolková krajina rovnako poznamenáva, ze predchádzajúca prax Komisie pocas provizória potvrdzuje jej názor, ze Komisia uz nemala právomoc na prijatie napadnutého rozhodnutia, pretoze neslo o beznú zálezitost patriacu do kazdodennej správy verejných vecí a pretoze jeho prijatie nebolo ani naliehavé. Jediná Komisia, ktorej mandát skoncil uplynutím funkcného obdobia a ktorá zostala vo funkcii az do vymenovania novej Komisie, bola Komisia pod predsedníctvom J. Delorsa, ktorá sa pocas prechodného obdobia dôsledne riadila zásadou vydávat iba rozhodnutia týkajúce sa bezných a skutocne naliehavých zálezitostí. Pocas uvedeného prechodného obdobia nebolo prijaté ziadne rozhodnutie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania státnej pomoci. 88 Komisia, ktorú podporuje BdB, popiera, ze by odstúpenie Komisie pod predsedníctvom J. Santera v marci 1999 malo právne za následok obmedzenie jej právomoci na vybavovanie bezných zálezitostí, a subsidiárne tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v takýchto medziach. 89 Zalovaná povazuje predlozenie stanoviska právnej sluzby Komisie, uvedeného v bode 80 vyssie, za neprípustné z dôvodu, ze ide o interný dokument, ktorý bol získaný protiprávne. Rovnako navrhuje Súdu prvého stupna, aby bol tento dokument vynatý zo spisu vo veci T-233/99 v súlade s clánkom 64 ods. 4 rokovacieho poriadku. D - Posúdenie Súdom prvého stupna 90 Na úvod treba v súlade s clánkami 49 a 64 ods. 4 rokovacieho poriadku posúdit návrh Komisie smerujúci k tomu, aby bolo nariadené vynatie stanoviska právnej sluzby Komisie týkajúceho sa rozsahu právomoci tejto institúcie po skoncení funkcného obdobia jej clenov zo spisu vo veci T-233/99. 91 Kedze sporný dokument je interným dokumentom Komisie a kedze spolková krajina nebola schopná preukázat, ze ho získala legálne, treba vyhoviet návrhu zalovanej (pozri analogicky uznesenie Súdneho dvora z 15. októbra 1986, LAISA/Rada, 31/86, neuverejnené v Zbierke, bod 5, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 3. marca 1998, Carlsen a i./Rada, T-610/97 R, Zb. s. II-485, body 36 az 41 a 45 az 49). 92 Súd prvého stupna sa navyse domnieva, ze toto stanovisko nie je vôbec rozhodujúce pre kontrolu zákonnosti, ktorú musí vykonat súd Spolocenstva (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdneho dvora z 11. decembra 1986, ICI/Komisia, 212/86, neuverejnené v Zbierke, body 5 az 8, a z 20. marca 1991, Advanced Nuclear Fuels/Komisia, C-308/90, neuverejnené v Zbierke, bod 12; rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Hüls/Komisia, T-9/89, Zb. s. II-499, body 85 a 86). 93 Prostredníctvom tohto dôvodu sa zalobcovia v podstate dovolávajú nezákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe toho, ze Komisia bola pri výkone svojich úloh obmedzená na vybavovanie bezných a naliehavých zálezitostí a ze rozhodnutie sa netýkalo zálezitosti tohto typu. 94 Treba preskúmat, ci bez ohladu na to, ci právomoci Komisie boli v case prijatia napadnutého rozhodnutia obmedzené, mozno toto rozhodnutie kvalifikovat ako akt týkajúci sa beznej zálezitosti. 95 Zalobcovia tvrdili, ze rozhodnutie sa týkalo opatrenia, ktoré sa svojou osobitnou struktúrou odlisovalo od ostatných opatrení predkladaných Komisii, a ze Komisia po prvýkrát uplatnila zásadu trhovo konajúceho investora na zdravý podnik, pricom od neho vyzadovala, aby uhradil priemerný výnos. Napadnuté rozhodnutie má navyse hodnotu precedensu pre podobné veci. 96 Najprv treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie nepredstavovalo novú politickú iniciatívu, ktorá by tak prekracovala právomoci Komisie obmedzené na riadenie bezných zálezitostí. 97 Treba totiz uviest, ze aj ked prejednávaná vec vykazovala urcité rozdiely v porovnaní s vecami v oblasti státnej pomoci, ktorými sa zaoberala zalovaná predtým, v napadnutom rozhodnutí sa Komisia v kazdom prípade obmedzila na uplatnenie právneho rezimu tvoreného dlhodobo ustálenými pravidlami a zásadami v danom prípade. 98 Takéto uplatnenie patrí k úlohe dohladu zverenej Komisii clánkom 211 ES a najmä k jej povinnosti dbat na uplatnovanie clánku 87 ods. 1 ES tak, aby bolo zabezpecené, ze pomoci poskytnuté v akejkolvek forme státmi alebo zo státnych zdrojov nenarúsajú ani nehrozia narusením hospodárskej sútaze zvýhodnením urcitých podnikov. 99 Takáto povinnost je súcastou plnenia jednej zo zásadných úloh Spolocenstva, ktorou je úloha zabezpecit, aby hospodárska sútaz na vnútornom trhu nebola narusená, ako to stanovuje clánok 3 ods. 1 písm. g) ES. 100 Treba sa preto domnievat, ze napadnuté rozhodnutie sa týka veci, ktorá je súcastou riadenia bezných zálezitostí. 101 Okrem toho zalobcovia nemôzu tvrdit, ze spôsob, akým Komisia uplatnila právo Spolocenstva v tomto prípade má za následok, ze prejednávaná vec stráca tento charakter. 102 Pokial totiz ide o uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora na zdravé podniky, treba uviest, ze Komisia uz v minulosti preskúmala súlad niektorých opatrení s touto zásadou napriek tomu, ze podnik, ktorý bol príjemcom tohto opatrenia, dosahoval zisk (rozhodnutie Komisie 98/365/ES z 1. októbra 1997 o pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo SFMI-Chronopost [neoficiálny preklad], Ú. v. ES L 164, 1998, s. 37, body I.B a II), a ze takýto prístup Komisia okrem toho oznámila v bodoch 22 a 23 svojho oznámenia clenským státom z roku 1993 o uplatnovaní clánkov [87] a [88] Zmluvy [ES] a clánku 5 smernice Komisie 80/723/EHS na verejné výrobné podniky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 307, s. 3, dalej len "oznámenie Komisie z roku 1993", pozri bod 211 nizsie). 103 Pokial ide o poziadavku týkajúcu sa priemerného výnosu, treba sa domnievat, ze tento výnos je iba analytickým nástrojom na uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora (pozri body 243 az 277 nizsie). 104 Za týchto okolností ani skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie mohlo mat hodnotu precedensu pre podobné veci, nevylucuje záver, ze prejednávanú vec treba povazovat za súcast riadenia bezných zálezitostí. 105 Tento dôvod treba preto zamietnut bez toho, aby bolo potrebné vyjadrovat sa k dôvodnosti tvrdenia týkajúceho sa údajného obmedzenia právomoci Komisie po jej odstúpení. II - O druhom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu E - Tvrdenia úcastníkov konania 106 Zalobcovia, ktorých podporuje Spolková republika Nemecko, tvrdia, ze Komisia porusila právo zalobcov, ako aj Spolkovej republiky Nemecko, byt vypocutí tým, ze im odoprela prístup k správe First Consulting, ako aj k dvom listom BdB z 30. októbra 1998 a zo 14. januára 1999 (dalej len "dva listy BdB"), a teda im odoprela moznost, aby predlozili svoje stanovisko k týmto dokumentom, vrátane znaleckého posudku, ktorý vypracoval profesor Schulte-Mattler a ktorý bol prílohou listu zo 14. januára 1999. Spolková krajina okrem toho poznamenáva, ze Komisia stanovila vo svojom rozhodnutí primeranú sadzbu výnosu po zdanení a teda ovela vyssiu ako sadzba, ktorú bolo mozné ocakávat podla staznosti BdB predchádzajúcej konaniu a podla návrhu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré uvádzajú sadzbu pred zdanením. Kedze Spolková republika Nemecko a spolková krajina nemohli predlozit svoje pripomienky v tomto ohlade, doslo k poruseniu práva na obhajobu. 107 Pokial ide o správu First Consulting, zalobcovia a Spolková republika Nemecko na úvod zdôraznujú, ze táto správa predstavuje podstatnú zlozku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 108 V prvom rade zalobcovia tvrdia, ze nositelom práva byt vypocutý nie je iba clenský stát, ktorý je príjemcom rozhodnutia vydaného v konaní vo veci státnej pomoci, ale aj podnik, ktorý bol údajne príjemcom pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 1992, Holandsko/Komisia, C-48/90 a C-66/90, Zb. s. I-565, bod 50 a nasl.). Hoci toto právo bolo uznané pri uplatnovaní clánku 86 ES, malo by byt a fortiori uznané v konaní vo veci státnej pomoci podla clánku 87 ES. Zalobcovia odmietajú tvrdenie Komisie zalozené na rozsudku Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia (T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, body 57 az 64), kedze odkaz na dotknuté osoby obsiahnutý v tomto rozsudku sa týka iba iných sútazitelov a nie príjemcov pomoci. 109 V kazdom prípade WestLB, ktorého podporuje Spolková republika Nemecko, tvrdí, ze sa nezúcastnil na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci (rozsudok British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, uz citovaný, bod 60, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, T-158/96, Zb. s. II-3927, bod 45). Dalej tvrdí, ze zásady správnej praxe Komisie týkajúce sa práva tretích osôb byt vypocuté pri kontrole koncentrácií treba analogicky uplatnit v konaní o státnej pomoci. Iba takto mozno splnit poziadavku, ktorú Súd prvého stupna formuloval vo svojom uz citovanom rozsudku British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia. 110 Zalobcovia okrem toho tvrdia, ze Komisii neprislúcha rozhodnút, ci urcité dokumenty obsahujú alebo neobsahujú informácie uzitocné pre dotknuté osoby, ale ze musí dotknutým podnikom sprístupnit vsetky dokumenty v ich prospech i neprospech, ktoré zhromazdila v priebehu vysetrovania s výnimkou dôverných dokumentov (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 54; z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 101, a ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 111). 111 Pokial ide o právo predlozit pripomienky upravené v clánku 20 nariadenia Rady c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), WestLB sa domnieva, ze toto právo je iba výrazom vseobecnej zásady práva byt vypocutý, ktorú tento clánok uplatnuje bez toho, aby bolo mozné obmedzit jej pôsobnost v práve týkajúcom sa státnej pomoci. 112 Spolková krajina sa domnieva, ze sa môze odvolávat na porusenie svojho vlastného práva na obhajobu, pretoze jediným predmetom tohto konania je akt, ktorý prijala a kedze je tak jediným poskytovatelom pomoci, jej postavenie v konaní sa lísi od postavenia iného úcastníka dotknutého konaním. 113 V druhom rade, pokial ide o pôsobnost práva byt vypocutý, zalobcovia sa odvolávajú na judikatúru Súdneho dvora, aby popreli názor, ze právo byt vypocutý mozno uzitocne a úcinne vykonat iba ak sa týka skutkového stavu, ale nie jeho posúdenia Komisiou (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27, a Belgicko/Komisia, 40/85, Zb. s. 2321, bod 28). 114 Zalobcovia popierajú tvrdenie, ze správu First Consulting nemozno odovzdat, pretoze ide o interný dokument, a tvrdia, ze túto správu takto nemozno klasifikovat. Na podporu svojho stanoviska sa WestLB odvoláva na Oznámenie Komisie o interných pravidlách spracovania ziadostí o prístup k spisu v prípadoch podla clánkov [81] a [82] Zmluvy o ES, clánkov 65 a 66 Zmluvy o ESUO a nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 (Ú. v. ES C 23, 1997, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 136), ktoré patrí do práva kartelov a kontroly koncentrácií. 115 WestLB a Spolková republika Nemecko okrem toho pripomínajú, ze na stretnutí 10. novembra 1998 pán Martin Power, riaditel GR IV, slúbil prístup k správe First Consulting pred ukoncením správneho konania a navrhujú Súdu prvého stupna, aby pocas ústnej casti konania vypocul ako svedkov k tejto otázke pánov Petra Fleischera a Gerharda Knoke, ktorí sa zúcastnili tohto stretnutia. 116 Pokial ide o dva listy BdB, zmienené v odôvodneniach c. 9 a 10 rozhodnutia, zalobcovia a Spolková republika Nemecko zdôraznujú ich význam pre prijatie napadnutého rozhodnutia a vytýkajú Komisii, ze im ich neodovzdala. 117 Spolková krajina tvrdí, ze samotná moznost negatívneho vplyvu na konanie stací na to, aby malo porusenie práva na obhajobu za následok zrusenie rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac", C-301/87, Zb. s. I-307, bod 31, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k tomuto rozsudku, Zb. s. I-328 bod 24). Domnieva sa, ze iba tento výklad je v súlade s hlavným významom zásady práva na obhajobu, kedze kazdý dotknutý úcastník konania musí byt vypocutý ku vsetkým zásadným otázkam a musí mat moznost predniest svoju obhajobu za najlepsích mozných podmienok. 118 Komisia, ktorú podporuje BdB, popiera argumentáciu zalobcov a tvrdí, po prvé, ze zalobcovia nemajú právo byt vypocutí v konaní v oblasti státnej pomoci, po druhé, ze v tomto prípade sa zalobcovia zúcastnili primeraným spôsobom na konaní a po tretie, ze znalost prípadných pripomienok zalobcov alebo Spolkovej republiky Nemecku k správe First Consulting a listom BdB by neviedla k prijatiu rozhodnutia, ktoré by sa lísilo od napadnutého rozhodnutia. F - Posúdenie Súdom prvého stupna 119 Na úvod treba v súlade s clánkami 49 a 65 rokovacieho poriadku posúdit návrh na vypocutie pánov Petra Fleischera a Gerharda Knoke, ktorí sa zúcastnili na stretnutí 10. novembra 1998, ako svedkov k otázke, ci na tomto stretnutí pán Martin Power, riaditel GRIV, slúbil zalobcom a Spolkovej republike Nemecko prístup k správe First Consulting pred skoncením správneho konania. 120 Súd prvého stupna sa domnieva, ze výsluch týchto svedkov nie je rozhodujúci pre kontrolu zákonnosti, ktorú musí vykonat súd Spolocenstva, kedze relevantnou otázkou na urcenie existencie prípadného porusenia práva zalobcov alebo Spolkovej republiky Nemecko nie je otázka, ci im pán Martin Power slúbil prístup k tomuto dokumentu, ale otázka, ci Komisia mala povinnost poskytnút im tento prístup (pozri analogicky judikatúru citovanú v bode 92 vyssie). 121 Podla ustálenej judikatúry respektovanie práva na obhajobu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá musí byt respektovaná aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava. Táto zásada vyzaduje, aby sa dotknutej osobe umoznilo uz pocas správneho konania úcinne vyjadrit jej stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 32). 122 Správne konanie v oblasti státnej pomoci sa vsak vedie iba proti dotknutému clenskému státu. Podniky, ktoré sú príjemcami pomoci a miestne územnosprávne celky, ktoré poskytujú pomoc, ako sú zalobcovia, ako aj konkurenti príjemcov pomoci, sa povazujú v tomto konaní len za "dotknuté osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, bod 42). 123 Navyse je ustálenou judikatúrou, ze pocas preskúmania uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES Komisia musí vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 59). 124 Pokial ide o túto povinnost, Súdny dvor rozhodol, ze uverejnenie oznámenia v úradnom vestníku je primeraným spôsobom informovania vsetkých dotknutých osôb o zacatí konania (rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 17), pricom upresnil, ze "jediným cielom tohto oznámenia je získat od dotknutých osôb vsetky informácie, ktoré majú pomôct Komisii pri jej budúcich krokoch" (rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb. s. 813, bod 19, a Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 256). 125 Podla tejto judikatúry sú dotknuté osoby v podstate len zdrojmi informácií pre Komisiu v správnom konaní zacatom podla clánku 88 ods. 2 ES. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa ani zdaleka nemôzu opierat o právo na obhajobu priznané osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci (rozsudok British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, uz citovaný, body 59 a 60). 126 V tomto prípade zalobcovia tvrdia, ze Komisia porusila ich právo a právo Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutí na jednej strane tým, ze im odoprela prístup k správe First Consulting, k dvom listom BdB a k znaleckému posudku, ktorý vypracoval profesor Schulte-Mattler a ktorý bol prílohou jedného z týchto listov, a na druhej strane tým, ze vo svojom rozhodnutí stanovila sadzbu výnosu po zdanení bez toho, aby na to predtým upozornila. 127 Pokial ide o zalobcov, treba sa domnievat, ze napriek vyssie uvedenej obmedzenej povahe práva na úcast na konaní a práva na informácie, mali moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou proti spornej transakcii. 128 Dôkazy, ktoré má Súd prvého stupna k dispozícii, týkajúce sa priamej a nepriamej úcasti zalobcov na správnom konaní, totiz jasne ukazujú, ze zalobcovia mali prílezitost vysvetlit svoje stanovisko k skutocnostiam a výhradám uvádzaným Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 129 V tomto ohlade treba predovsetkým zdôraznit, ze zalobcovia mali moznost prediskutovat rôzne aspekty veci na niekolkých stretnutiach so zástupcami Komisie, ako aj moznost predlozit zalovanej dokumenty na podlozenie svojich stanovísk. Napríklad pokial ide o primeranú odmenu zo spornej transakcie, WestLB predlozil Komisii znalecký posudok investicnej banky, ktorú poveril, aby odhadla túto odmenu. V tomto kontexte zalobcovia tým skôr nemôzu dôvodne tvrdit, ze odmietnutie prístupu k sporným dokumentom alebo výber pouzitej sadzby výnosu im zabránili zúcastnit sa na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci. 130 Skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie analyzuje a casto odkazuje na tvrdenia zalobcov potvrdzuje toto konstatovanie. Rovnako ho potvrdzuje aj to, ze v tomto prípade nebolo porusené ani právo Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá, ako to bude zistené nizsie. 131 Za týchto okolností treba tento dôvod zamietnut v casti, v ktorej sa týka výhrady zalozenej na údajnom porusení práva zalobcov byt vypocutí. 132 Treba vsak pripomenút, ze obmedzená povaha práv dotknutých osôb nemá vplyv na povinnost Komisie podla clánku 253 ES odôvodnit dostatocným spôsobom svoje konecné rozhodnutie (rozsudok British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, uz citovaný, body 64 a 94). 133 Výhrada zalozená na porusení práva Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá, bude posúdená nizsie v rámci preskúmania toho, ci Komisia dodrzala podstatné formálne nálezitosti. III - O tretom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí 134 Zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté porusením podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 druhého odseku ES. Z tohto dôvodu Súd prvého stupna preskúma tento dôvod v troch castiach. Prvá cast sa týka práva Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá, druhá cast sa týka údajných nesprávnych zistení skutkových okolností a tretia cast sa týka údajného porusenia zásady neutrality. G - Prvá cast: právo Spolkovej Nemecko byt vypocutá 1. Tvrdenia úcastníkov konania 135 Zalobcovia a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze právo Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá bolo porusené tým, ze jej bol odopretý prístup k správe First Consulting a k listom BdB. V tomto ohlade títo úcastníci konania uvádzajú tvrdenia uvedené vyssie v bodoch 106, 107, 110, 113, 114, 116 a 117. WestLB tvrdí, ze odmietnutie prístupu k správe First Consulting je v rozpore s clánkom 6 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovuje, ze pripomienky dotknutých osôb, ktoré Komisia dostane po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania v úradnom vestníku, sa oznamujú dotknutému clenskému státu. Toto ustanovenie by sa malo vykladat v takom zmysle, ze clenský stát musí byt schopný vyjadrit svoje stanovisko ku vsetkým údajom rozhodujúcim pre prijatie konecného rozhodnutia. WestLB sa domnieva, ze ako príjemca pomoci má svoje vlastné právo na to, aby Komisia respektovala postup upravený v nariadení c. 659/1999, pretoze riadny priebeh konania vo veci státnej pomoci je aj v záujme dotknutého podniku. Nemozno vylúcit, ze na základe pripomienok predlozených nemeckou spolkovou vládou by si Komisia priznala svoje pochybenia a vydala by rozhodnutie odlisné od toho, ktoré bolo napokon prijaté. 136 Spolková republika Nemecko tvrdí, ze jej právo byt vypocutá treba preskúmat v tomto konaní na Súde prvého stupna, pricom sa odvoláva na uznesenie Súdneho dvora z 8. februára 2000, Nemecko/Komisia (C-376/99, neuverejnené v Zbierke), ktoré na základe clánku 47 tretieho odseku Statútu Súdneho dvora prerusilo konanie o zalobe, ktorú podala na Súdny dvor proti napadnutému rozhodnutiu. Domnieva sa, ze iba tak nastolí toto konanie rovnaké výkladové otázky v zmysle uvedeného ustanovenia ako konanie na Súdnom dvore. 137 Komisia, ktorú podporuje BdB, tvrdí, ze zalobcovia môzu uplatnovat iba porusenie svojich vlastných procesných práv a ze výnimka zavedená Súdom prvého stupna v jeho rozsudku z 19. júna 1997, Air Inter/Komisia (T-260/94, Zb. s. II-997), týkajúca sa porusenia záväzných formálnych nálezitosti, sa v tomto prípade neuplatní, pretoze takéto porusenie sa nepotvrdilo. 138 Komisia navyse popiera, ze Nemecko môze v tomto konaní uplatnovat svoje právo byt vypocutý, pricom sa v tomto ohlade odvoláva na clánok 37 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora, clánok 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia (C-245/92 P, Zb. s. I-4643), a uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. novembra 1999, Pfizer Animal Health/Rada [C-329/99 P(R), Zb. s. I-8343]. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 139 Na úvod Súd prvého stupna preskúma otázku týkajúcu sa existencie práva zalobcov a Spolkovej republiky Nemecko odvolávat sa v tomto konaní na Súde prvého stupna na právo tohto clenského státu byt vypocutý. 140 Na jednej strane, pokial ide o právo zalobcov odvolávat sa na právo Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá, treba pripomenút, ze správne konanie v oblasti státnej pomoci sa vedie iba proti dotknutému clenskému státu a ze príjemcami rozhodnutí, ktoré prijme Komisia na konci tohto konania, sú dotknuté clenské státy (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 45). Okrem toho v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES je dotknutý clenský stát zodpovedný za vykonanie prípadného rozhodnutia Komisie o zrusení alebo o zmene spornej státnej pomoci. 141 Za týchto okolností sa treba so zretelom na centrálnu úlohu dotknutého clenského státu v tomto konaní domnievat, ze výsluch tohto státu v konaní predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorej nerespektovanie má za následok neplatnost rozhodnutí Komisie, ktorými sa nariaduje zrusenia alebo zmena pomoci (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 1991, Interhotel/Komisia, C-291/89, Zb. s. I-2257, bod 17; Oliveira/Komisia, C-304/89, Zb. s. I-2283, bod 21, a Air Inter/Komisia, uz citovaný, bod 80). 142 V dôsledku toho má podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, rovnako ako aj miestny územnosprávny celok, ktorý pomoc poskytol, oprávnený záujem dovolat sa takejto vady rozhodnutia Komisie v prípade, ked môze mat prípadné nerespektovanie práva clenského státu byt vypocutý vplyv na zákonnost napadnutého aktu (pozri analogicky rozsudok Oliveira/Komisia, uz citovaný, bod 17). 143 V kazdom prípade treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze súd Spolocenstva môze preskúmat porusenie podstatných formálnych nálezitostí z úradnej moci (rozsudky Súdneho dvora z 21. decembra 1954, Francúzsko/Vysoký úrad, 1/54, Zb. s. 7; Taliansko/Vysoký úrad, 2/54, Zb. s. 73; z 20. marca 1959, Nold/Vysoký úrad, 18/57, Zb. s. 89; Interhotel/Komisia, uz citovaný, bod 14, a Oliveira/Komisia, uz citovaný, bod 18). 144 Na druhej strane, pokial ide o moznost Spolkovej republiky Nemecko odvolávat sa v tomto prípade na jej vlastné právo byt vypocutá, treba uviest, ze neexistuje ustanovenie práva Spolocenstva alebo súdneho rozhodnutia, ktoré by tejto moznosti odporovalo. 145 Z ustálenej judikatúry naopak vyplýva, ze clánok 37 stvrtý odsek statútu Súdneho dvora nebráni tomu, aby vedlajsí úcastník konania uvádzal tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého podporuje, ak má pravdaze za ciel podporit návrhy tohto úcastníka konania (rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1; z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada, C-150/94, Zb. s. I-7235, bod 36, a z 8. júla 1999, ICI/Komisia, C-200/92 P, Zb. s. I-4399, body 31 az 33, 37 a 38). V tomto prípade je vsak jasné, ze Spolková republika Nemecko neuplatnuje iné návrhy ako zalobcovia. Navyse, pokial ide o túto otázku, zalobcovia a Spolková republika Nemecko uvádzajú presne to isté tvrdenie, a síce, ze právo Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá bolo porusené. 146 Tvrdenia zalovanej v tomto ohlade sú irelevantné. Okrem uz zmieneného clánku 37 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora, clánok 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa obmedzuje na to, ze stanovuje, ze "vedlajsí úcastník musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania". Navyse, uz citovaný rozsudok Chemie Linz/Komisia uplatnuje ustálenú judikatúru, podla ktorej môze vedlajsí úcastník konania podporit návrhy zalobcu aj odlisnými tvrdeniami, ale nemôze uplatnovat návrhy, ktoré nezodpovedajú návrhom zalobcu (pozri rovnako rozsudok z 8. júla 1999, ICI/Komisia, uz citovaný, body 22 az 33). Napokon uz citované uznesenie Pfizer Animal Health/Rada (body 92 az 97) iba vyslovuje, ze hoci vedlajsí úcastník konania môze v návrhu na odklad výkonu aktu uplatnovat svoje záujmy, nemôze rozsirovat predmet sporu uplatnovaním svojho vlastného práva na predbeznú súdnu ochranu v jeho prospech. 147 Zalobcom a Spolkovej republike Nemecko treba teda priznat právo odvolávat sa v tomto konaní na porusenia práva tohto clenského státu byt vypocutý ako na porusenie podstatnej formálnej nálezitosti správneho konania. 148 Pokial ide o relevanciu prejednávanej výhrady, treba pripomenút, ze ako je uvedené v bode 121 vyssie, respektovanie práva na obhajobu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá musí byt respektovaná aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava. Táto zásada vyzaduje, aby sa osobe, proti ktorej Komisia zacala správne konanie, umoznilo pocas tohto konania úcinne vyjadrit jej stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou. 149 V tomto prípade zalobcovia a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze Komisia porusila právo tohto clenského státu byt vypocutý na jednej strane tým, ze nemeckej vláde odoprela prístup k správe First Consulting, k dvom listom BdB a k znaleckému posudku, ktorý vypracoval profesor Schulte-Mattler a ktorý bol prílohou jedného z týchto listov a na druhej strane tým, ze vo svojom rozhodnutí stanovila sadzbu výnosu po zdanení a teda ovela vyssiu ako sadzba, ktorú bolo mozné ocakávat podla staznosti BdB predchádzajúcej konaniu a podla návrhu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré uvádzajú sadzbu pred zdanením. 150 Treba teda preskúmat, ci odopretie prístupu Spolkovej republiky Nemecko k týmto dokumentom a volba sadzby výnosu po zdanení zabránili Spolkovej republike Nemecko úcinne uplatnit jej stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou na podporu jej záveru o existencii porusenia práva Spolocenstva v napadnutom rozhodnutí. 151 Pokial ide o vyssie uvedené dokumenty, treba uviest, ze správa First Consulting bola vypracovaná takmer na konci správneho konania. Zhrnula a komentovala stanoviská rôznych úcastníkov tohto konania a v niekolkých podstatných bodoch sa Komisia odchýlila od stanoviska, ktoré obhajovala. List BdB z 30. októbra 1998 obsahuje odpovede na otázky polozené Komisiou na dvojstrannom stretnutí s BdB, ktoré sa konalo 16. septembra 1998 a zaujíma stanovisko k niektorým aspektom znaleckého posudku, ktorý predlozil WestLB. 152 List BdB zo 14. januára 1999 sa vracia k otázke, ktorá bola predmetom diskusie na viacstrannom stretnutí expertov 10. novembra 1998, a v tomto ohlade predkladá posudok profesora Schulte-Mattlera, ktorý bol prilozený k tomuto listu. Tento list v krátkosti zdôraznuje niektoré body analýzy spornej transakcie a opakuje ziadost, aby bolo v konaní rozhodnuté. Posudok profesora Schulte-Mattlera skúma v rámci analýzy spornej transakcie podrobnejsie otázku týkajúcu sa výnosnosti vlastného kapitálu. 153 Význam prístupu k týmto dokumentom treba preskúmat v kontexte celého správneho konania (pozri opis tohto konania v bodoch 23 a 25 az 28 vyssie). Pred samotným zacatím konania podla clánku 88 ods. 2 ES vsak zalovaná poziadala nemecké orgány o poskytnutie informácií a jej zástupcovia sa niekolkokrát stretli so zástupcami nemeckých orgánov. Rozhodnutie o zacatí konania navyse podrobne uvádzalo predbeznú analýzu spornej transakcie, ktorú vykonala Komisia najmä v otázke primeranej odmeny za kapitál pochádzajúci z WfA, a dospelo k predbeznému záveru, ze transakcia "pravdepodobne obsahuje prvky státnej pomoci v zmysle clánku [87] ods. 1 [ES]" (rozhodnutie o zacatí konania, bod 11). Po zacatí tohto konania Komisia odovzdala pripomienky, ktoré jej predlozili dotknuté osoby nemeckej vláde, ktorá sa k nim vyjadrila. Nemecké orgány boli rovnako pozvané a zúcastnili sa na viacstrannom stretnutí, ktoré sa konalo 10. novembra 1998 za úcelom prediskutovania viacerých aspektov spornej transakcie. Komisia neskôr zase ziadala dodatocné informácie od nemeckej vlády a tieto informácie dostala. 154 Vsetky tieto kontakty medzi nemeckými orgánmi a Komisiou sa týkali viacerých aspektov spornej transakcie, vrátane aspektov vztahujúcich sa na otázky, ktorých hlavne sa týkali dokumenty opísané v bodoch 151 a 152 vyssie. Toto konstatovanie potvrdzuje podrobná analýza stanoviska nemeckej vlády aj k týmto otázkam v napadnutom rozhodnutí. 155 Pokial ide o to, ze napadnuté rozhodnutie pouzíva sadzbu výnosu po zdanení, treba najprv zdôraznit, ze rozhodnutie o zacatí konania sa zmienuje o výnose po zdanení a rovnako s odkazom na tento typ výnosu uvádza, ze "ak sa zvázi výnos, ktorý trhovo konajúci investor obvykle ocakáva z investície, je velmi neisté, ze tento investor by súhlasil s fixnou odmenou 0,6 % za kapitál vlozený do WestLB" a specifikuje, ze "aj bez toho, aby bolo v tomto stádiu stanovené definitívne porovnávacie kritérium, sa mozno domnievat, ze táto hodnota je ovela nizsia, ako by za podobnú investíciu pozadoval trhovo konajúci investor" (bod 7.2). 156 Okrem toho, ako to správne uvádza Komisia, ani staznost BdB, ani návrh rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, nepredstavujú akty, ktoré môzu viest k vzniku ocakávaní, ktoré by boli z právneho hladiska relevantné a ktoré by Komisia bola povinná zohladnit pri vypracovaní konecného rozhodnutia. Napokon, Spolková republika Nemecko mohla skutocne predlozit svoje pripomienky k primeranému výnosu zo spornej transakcie a nemôze sa odvolávat na porusenie svojho práva byt vypocutá iba na základe toho, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia nepoznala typ sadzby výnosu, ktorý pouzilo napadnuté rozhodnutie. 157 Nemozno sa ani domnievat, ze bol porusený clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, kedze pripomienky dotknutých osôb, ktoré Komisia v tomto prípade dostala po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania v úradnom vestníku, skutocne odovzdala nemeckej vláde, a kedze dokumenty uvádzané zalobcami na podporu ich výhrady boli Komisii predlozené v záverecnej fáze správneho konania. Okrem toho tieto dokumenty z prevaznej casti iba rozvíjali alebo upresnovali stanoviská uz vyjadrené úcastníkmi konania v správnom konaní, ako to bolo uvedené v bodoch 151 a 152 vyssie. 158 Z uvedeného vyplýva, ze Spolková republika Nemecko mala moznost vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou na podporu jej záveru o existencii porusenia práva Spolocenstva v napadnutom rozhodnutí. 159 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnostou z dôvodu porusenia podstatnej formálnej nálezitosti, ktoré by vyplývalo z nerespektovania práva Spolkovej republiky Nemecko byt vypocutá. Výhradu zalobcov a Spolkovej republiky Nemecko v tomto ohlade treba preto zamietnut. H - Druhá cast: nesprávne zistenia skutkových okolností 1. Tvrdenia úcastníkov konania 160 Spolková krajina tvrdí, ze opis skutkového stavu vykonaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí je v urcitých ohladoch neúplný alebo nesprávny. V prvom rade sa domnieva, ze tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 13 a nasl. napadnutého rozhodnutia sú neúplné, pokial ide o struktúru nemeckého bankového systému, úlohy a funkciu WestLB, ako aj verejnoprávne úlohy, ktoré má plnit. V druhom rade spolková krajina tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí sa nachádzajú nesprávne zistenia skutkových okolností, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri nesprávnom posúdení, ku ktorému doslo v tejto veci. Popiera, ze WestLB je podnikom vyzadujúcim ozdravné opatrenia, ze vklad WfA do WestLB je nenávratný a ze prevod majetku WfA bol pre WestLB jediným spôsobom, ako splnit nové kapitálové poziadavky bez znízenia rizikovo vázených aktív. 161 Komisia popiera tvrdenie, ze ak by v napadnutom rozhodnutí boli zohladnené skutocností, ktoré uvádza spolková krajina, malo by to za následok iné právne posúdenie, nez je to, ktoré je obsiahnuté v tomto rozhodnutí. Pokial ide o údajné nesprávne zistenia skutkového stavu, zalovaná popiera, ze v napadnutom rozhodnutí tvrdila, ze prípad WestLB je prípadom ozdravenia. Vysvetluje, preco je odôvodnené tvrdit, ze spolková krajina aspon ciastocne stratila svoje právo disponovat majetkom WfA a opätovne tvrdí, ze WestLB nemal na to, aby splnil nové kritéria kapitálovej primeranosti bez znízenia rizikovo vázených aktív, iné moznosti ako zaclenenie majetku WfA. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 162 V rozsahu, v akom je v rámci tejto výhrady vytýkané skutkovo nesprávne odôvodnenie treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze aj ked jedno z odôvodnení sporného aktu obsahuje nesprávny skutkový údaj, táto formálna vada nemôze viest k zruseniu tohto aktu, ak jeho ostatné odôvodnenia poskytujú odôvodnenie, ktoré je samo osebe dostatocné (rozsudky Súdneho dvora z 20. októbra 1987, Spanielsko/Rada a Komisia, 119/86, Zb. s. 4121, bod 51, a Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. s. II-17, bod 160). Otázka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vsak bude posúdená nizsie v rámci preskúmania piateho dôvodu. 163 Okrem toho v rozsahu, v akom je v rámci tejto výhrady vytýkané uvedenie skutkového stavu, ktorý bol v tomto prípade podkladom pre uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora, treba sa na jednej strane domnievat, ze spolková krajina nepreukázala, do akej miery údajné nesprávne uvedenie skutkového stavu Komisiou viedlo zalovanú k právne alebo ekonomicky nesprávnemu posúdeniu spornej transakcie a na druhej strane, ze táto otázka je súcastou vecnej analýzy prejednávanej veci, ktorá je urobená nizsie v rámci preskúmania siesteho dôvodu (pozri predovsetkým body 336, 350 a 351, 405 a 419 nizsie). I - Tretia cast: porusenie zásady neutrality 1. Tvrdenia úcastníkov konania 164 Spolková krajina tvrdí, ze Komisia porusila svoju povinnost nestrannosti tým, ze pocas konania zvýhodnila BdB, ako aj zaujatým opisom skutkových okolností. Komisia porusila svoju povinnost nestrannosti tým, ze okrem svojej ziadosti adresovanej nemeckým orgánom pozadovala poskytnutie dokumentov iba od BdB a tým, ze dokumenty, ktoré poskytol BdB, odmietla zverejnit ostatným dotknutým osobám. Pokial ide o údajne zaujatý opis skutkových okolností, spolková krajina spochybnuje najmä prirovnanie WestLB k nezávislej obchodnej banke, ktoré vyplýva z napadnutého rozhodnutia. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 165 Výhrada týkajúca sa údajného zaujatého opisu skutkových okolností sa obmedzuje na vytýkanie nesprávnych zistení skutkových okolností, ktoré bolo práve preskúmané v rámci druhej casti tohto dôvodu. 166 Výhrada, ze Komisia nezverejnila niektoré dokumenty BdB sa obmedzuje na tvrdenie o porusení práva na obhajobu, ktoré uz bolo posúdené a odmietnuté vyssie, alebo na tvrdenie o porusení povinnosti odôvodnenia, ktoré bude preskúmané neskôr v rámci piateho dôvodu. 167 Pokial ide o povinnost nestrannosti, je pravda, ze Komisia má povinnost dôkladného a nestranného preskúmania spisu najmä pri uplatnovaní clánku 88 ES. Táto povinnost nachádza svoj výraz v práve na správny úradný postup, ktoré je súcastou vseobecných právnych zásad spolocných ústavným tradíciám clenských státov (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, max.mobil/Komisia, T-54/99, Zb. s. II-313, body 48 a 49, a citovanú judikatúru). 168 V tomto prípade vsak s tvrdením zalozeným na porusení povinnosti nestrannosti nemozno súhlasit. Komisia totiz pocas správneho konania nezvýhodnila BdB. Na jednej strane niekolko krát pozadovala informácie od Spolkovej republiky Nemecko a na druhej strane zalobcom nebolo bránené, aby predlozili dokumenty a informácie, ale naopak mali prílezitost uviest a podlozit svoje stanoviská. Okrem toho správne konania v oblasti státnej pomoci nie je, pokial ide o zalobcov, kontradiktórnym konaním. 169 So zretelom na uvedené treba prvú a tretiu cast tohto dôvodu zamietnut. Druhá cast bude posúdená nizsie pocas preskúmania piateho a siesteho dôvodu. IV - O stvrtom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES pri výklade pojmu státnej pomoci 170 Zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 87 ods. 1 ES a clánok 295 ES, kedze obsahuje nesprávny výklad pojmu státnej pomoci. 171 V rámci prvej casti tohto dôvodu spolková krajina tvrdí, ze sporná transakcia neprestavuje pomoc poskytnutú zo státnych zdrojov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V rámci druhej casti zalobcovia vytýkajú Komisii, ze rozsírila pojem státnej pomoci tým, ze uplatnila zásadu trhovo konajúceho investora na podnik dosahujúci zisk a tým, ze túto zásadu vylozila tak, ze z kapitálu vlozeného verejným investorom vyzaduje prinajmensom výnos, ktorý je priemerný v dotknutom sektore. A - Prvá cast: existencia státnych zdrojov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 172 Spolková krajina tvrdí, ze sporná transakcia nepredstavuje pomoc poskytnutú zo státnych zdrojov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Tvrdí, ze nejde o státne zdroje v prípade, ked stát vo svojom postavení vlastníka alebo podnikatela vkladá kapitál do podniku trvalo vytvárajúceho zisk a výlucne na podnikatelské úcely. Uvádza, ze ku transakcii doslo, pretoze z jej pohladu ako podnikatela umoznovala táto transakcia vyuzit majetok WfA ekonomicky najrozumnejsím spôsobom. 173 Podla spolkovej krajiny musí preukázanie existencie pomoci poskytnutej zo státnych zdrojov predchádzat otázke, ci úcinkom tohto opatrenia bolo zaviest zvýhodnenie. 174 Spolková krajina, ktorú podporuje Spolková republika Nemecko, tvrdí, ze posúdit, ci vklad kapitálu predstavuje pomoc poskytnutú zo státnych zdrojov mozno iba jeho porovnaním s transakciami uskutocnovanými investorom za obvyklých trhových podmienok a teda iba prijatím uhla pohladu takéhoto investora. Vo svojom rozhodnutí vsak Komisia iba skonstatovala, ze podnik bol zvýhodnený v dôsledku toho, ze nesprávne vyzadovala, aby bol vklad kapitálu orgánmi verejnej moci, ktorý je motivovaný podnikatelskými dôvodmi, vzdy sprevádzaný primeranou protihodnotou. 175 V tomto ohlade spolková krajina tvrdí, ze myslienka Komisie, podla ktorej treba zabezpecit primeranú odmenu, odporuje samotnej podstate vkladu kapitálu, ktorý je motivovaný podnikatelskými dôvodmi. V prípade takéhoto vkladu neexistuje synalagmatický vztah a pevne stanovená "odmena". Investor sa spolieha iba na to, ze podnik dosiahne z tohto kapitálu zisk, ktorý sa tak vráti investorovi. V medziobdobí predstavuje zvýsenie hodnoty podniku podstatnú cast výnosu, ktorý sa dostáva investorovi za jeho vklad kapitálu. Práve skutocnost, ze zdroje sú vystavené urcitému riziku a ze túto odmenu nemozno garantovat, charakterizuje vklad kapitálu motivovaný podnikatelskými dôvodmi. 176 Komisia odpovedá, ze státne zdroje zostávajú státnymi zdrojmi, aj ked sú pouzité v rámci "podnikatelskej cinnosti" vykonávanej státom. Ak by vklad státnych zdrojov nepredstavoval pomoc, nebolo by to preto, ze bol vlozený v rámci podnikatelskej cinnosti státu, ale iba preto, ze stát si zabezpecil primeranú odmenu za tento vklad. Treba preto skontrolovat, ci stát pri pouzití financných zdrojov koná presne tak ako súkromný investor v porovnatelnej situácii. 177 Komisia tvrdí, ze jej prístup k urceniu existencie státnej pomoci nevylúcil uhol pohladu trhovo konajúceho investora, hoci boli zohladnené aj stanoviská podniku, ktorý je príjemcom pomoci a jeho konkurentov. Navyse, na rozdiel od toho, co tvrdí spolková krajina a Spolková republika Nemecko, tento prístup neodporuje ani jej vlastnej rozhodovacej praxi, ani judikatúre (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2000, Ufex a i./Komisia, T-613/97, Zb. s. II-4055, bod 69). 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 178 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych zdrojov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 179 Na to, aby bolo mozné výhody kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych zdrojov a na druhej strane ich musí byt mozné pripísat státu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24, a citovaná judikatúra). 180 Toto ustanovenie vsak nerozlisuje medzi státnymi zásahmi podla ich prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, body 19 a 20). Pojem pomoci je tak objektívnym pojmom závislým od jedinej otázky, ci státne opatrenie priznáva alebo nepriznáva jednému alebo niektorým podnikom výhodu (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T-67/94, Zb. s. II-1, bod 52, a z 10. mája 2000, SIC/Komisia, T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 83). 181 Tvrdenie spolkovej krajiny sa vsak v podstate rovná tvrdeniu, ze ak sú státne zdroje pouzité ekonomicky najrozumnejsím spôsobom, strácajú charakter státnych zdrojov. Ako vsak uviedla Komisia, zdroje neprestávajú byt zdrojmi iba preto, ze ich pouzitie je podobné pouzitiu súkromným investorom. Otázka, ci sa stát správal ako podnikatel je totiz súcastou urcenia existencie státnej pomoci a nie preskúmania verejného alebo neverejného charakteru dotknutých zdrojov. 182 V tomto prípade je nepochybné, ze WfA bol verejnoprávnou institúciou vybavenou verejnými zdrojmi, ktorého výlucným vlastníkom bola spolková krajina. Jeho kapitál bol zaclenený do kapitálu WestLB zákonom, ktorý vyhlásil parlament spolkovej krajiny. Za týchto okolností sporná transakcia zahrna poskytnutie státnych zdrojov. 183 V dôsledku toho treba zamietnut túto cast stvrtého dôvodu. B - Druhá cast: protiprávne rozsírenie pojmu státnej pomoci 184 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze protiprávne rozsírila pojem státnej pomoci, po prvé, porusením clánku 295 ES, po druhé tým, ze uplatnuje zásadu trhovo konajúceho investora na podnik, ktorý dosahuje zisk a po tretie tým, ze vykladá túto zásadu tak, ze z kapitálu vlozeného verejným investorom vyzaduje prinajmensom výnos priemerný v dotknutom sektore. 1. Porusenie clánku 295 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania 185 Zalobcovia tvrdia, ze clánok 295 ES predstavuje obmedzenie právomoci v prospech clenských státov a ze je potrebné zosúladit sútazné právo Spolocenstva s právomocou clenských státov samostatne definovat ich úpravu vlastníckych vztahov. Aj ked sloboda clenských státov vyplývajúca z clánku 295 ES nemôze slúzit na to, aby sa vyhli ostatným povinnostiam ulozeným Zmluvou ES, ustanovenia Zmluvy ES nemozno vykladat tak siroko, aby sa ochrana vyplývajúca z clánku 295 ES obmedzila do tej miery, ze clenské státy uz nebudú mat prakticky ziadnu volnost pri riadení verejných podnikov alebo pri zachovaní majetkových úcastí v týchto podnikoch. Toto ustanovenie teda kladie implicitné medze pojmu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 186 Spolková krajina zdôraznuje nemoznost jasného rozlisovania medzi verejnou a súkromnou oblastou cinnosti verejných podnikov a tvrdí, ze aj podla clánku 295 ES sa stát ako investor alebo podnikatel môze riadit inými hladiskami ako cisto zárobkovými kritériami, a to predovsetkým strategickými alebo dlhodobými hladiskami ako je posilnenie alebo rozsírenie existujúcej majetkovej úcasti alebo vytvorenie synergií. 187 Komisia sa domnieva, ze vztah medzi clánkom 295 ES a úpravou Spolocenstva v oblasti státnej pomoci je vyriesený clánkom 86 ES. Vo vseobecnosti môzu byt státne opatrenia, ktoré pozívajú ochranu vyplývajúcu z clánku 295 ES, vynaté z uplatnovania clánku 87 ES iba vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v clánku 86 ods. 2 ES. Ak tieto podmienky splnené nie sú, nemá uplatnenie pravidiel státnej pomoci za následok ziadny zásah do podstaty clánku 295 ES, pretoze uplatnenie týchto pravidiel nebráni státu, aby nadalej riadil verejnoprávne podniky alebo v nich mal majetkovú úcast. 188 Podla Komisie sa skutocnost, ze verejný podnik plní aj verejné úlohy, nepovazuje za specifikum pri výpocte primeranej odmeny za investíciu, pretoze plnenie týchto úloh je dostatocne a vycerpávajúco chránené clánkom 86 ods. 2 ES. 189 Obchodné hladiská, ktoré odôvodnujú financné opatrenie státu, ako sú napríklad strategické alebo dlhodobé hladiská, nepozívajú osobitnú ochranu podla clánku 295 ES. Predstavujú iba faktory, ktoré treba zohladnit pri urcení, ci bol vklad kapitálu zrealizovaný za obvyklých trhových podmienok. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 190 Clánok 295 ES stanovuje: "Táto zmluva sa nedotýka úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch." 191 Clánok 86 ES stanovuje: "1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva, tieto státy neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto zmluvy, najmä s pravidlami uvedeným v clánkoch 12 a 81 az 89. 2. Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami spolocenstva. ..." 192 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze hoci úprava vlastníckych vztahov patrí podla clánku 295 ES nadalej do pôsobnosti kazdého clenského státu, toto ustanovenie nemá za následok, ze sa na úpravy vlastníckych vztahov existujúce v clenských státov neuplatnia základné pravidlá Zmluvy (pozri rozsudky Súdneho dvora z 6. novembra 1984, Fearon, 182/83, Zb. s. 3677, bod 7; z 1. júna 1999, Konle, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 38, a z 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, C-367/98, Zb. s. I-4756, bod 48). 193 V súlade s clánkom 86 ods. 1 ES sa tak pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou, ktoré sú základnými pravidlami, uplatnujú bez rozdielu na verejné i súkromné podniky (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 122). 194 Nemozno sa teda domnievat, ze clánok 295 ES obmedzuje pôsobnost pojmu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 195 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, takéto uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze na podniky bez ohladu na úpravu vlastníckych vztahov, ktorej podliehajú, nemá za následok obmedzenie ochrany vyplývajúcej z clánku 295 ES a to, ze clenské státy uz prakticky nemajú ziadnu volnost pri riadení verejných podnikov, pri zachovaní majetkových úcastí v týchto podnikoch alebo pri zohladnení iných hladísk ako cisto zárobkových kritérií. 196 Aj keby totiz záujmy, na ktoré sa vztahuje táto argumentácia, mohli bránit uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze, sú zohladnené clánkom 86 ods. 2 ES, kedze toto ustanovenie stanovuje, ze podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, môzu byt vynaté z uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel právne alebo fakticky znemoznuje plnenie osobitných úloh, ktoré im boli zverené. 197 V tomto prípade zalobcovia netvrdili, ze boli splnené podmienky stanovené v clánku 86 ods. 2 ES na vynatie WestLB z uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze. 198 Napokon treba podotknút, ze tvrdenie spolkovej krajiny, podla ktorého sa stát ako investor alebo podnikatel môze riadit inými hladiskami ako krátkodobými zárobkovými kritériami, treba posúdit nie s prihliadnutím na clánok 295 ES, ale v rámci preskúmania správania spolkovej krajiny z uhla pohladu trhovo konajúceho investora. 199 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalozené na porusení clánku 295 ES nie je dôvodné. 2. Uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora na podnik, ktorý dosahuje zisk a) Tvrdenia úcastníkov konania 200 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze zásadu trhovo konajúceho investora uplatnila na podnik, ktorý dosahuje zisk. Zdôraznujú, ze WestLB uz roky vytváral zisk a ze sa ocakáva, ze takýto zisk dosiahne aj v budúcnosti. WestLB tvrdí, ze táto zásada tak, ako sa uplatnuje v kontexte státnych opatrení, ktorých cielom je ozdravenie podnikov, nemôze byt bez rozdielu prenesená na opatrenia, ktoré sa týkajú podnikov dosahujúcich zisky. Otázka dlhodobej výnosnosti stráca svoj význam vzdy, ked podnik uz preukázal svoju ekonomickú zivotaschopnost tým, ze pravidelne vypláca dividendy. Navyse investícia do podniku, ktorý uz nie je zivotaschopný, podlieha väcsiemu riziku ako investícia do zdravého podniku a výnosy ocakávané trhovo konajúcim investorom sú tak odlisné podla toho, v ktorej z týchto dvoch situácii sa nachádza. 201 Zalobcovia tvrdia, ze zásada trhovo konajúceho investora bola Komisiou uplatnovaná a Súdnym dvorom akceptovaná iba vo vztahu k podnikom v restrukturalizácii. Spolková krajina popiera význam judikatúry, ktorú v tomto ohlade cituje BdB a tvrdí, ze je na Komisii, aby pocas kontroly správania preukázala, ze ziadny trhovo konajúci investor by nekonal rovnako, pretoze inak by doslo k preneseniu dôkazného bremena. Na podporu svojich tvrdení sa odvoláva na body 2 a 16 oznámenia Komisie z roku 1993 a na bod 20 rozsudku Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, nazývaného "Alfa Romeo" (C-305/89, Zb. s. I-1603). Podla spolkovej krajiny clánok 295 ES bráni pozitívnej kontrole orgánov verejnej moci, ktorá by od nich vyzadovala, aby preukázali, ze kazdý trhovo konajúci investor by konal rovnako. 202 Komisia popiera tvrdenia zalobcov a zdôraznuje, ze podstatné je urcit, ci vklad kapitálu státom do verejného podniku treba povazovat za "obvyklú" obchodnú transakciu alebo ci stát prekrocil svoju úlohu podnikatela. Ak stát poskytuje verejnému podniku kapitál za podmienok, ktoré nie sú trhové, nekoná ako podnikatel, ale uprednostnuje tento verejný podnik jeho zvýhodnením oproti jeho konkurentom, ktorí môzu získat nový kapitál iba za trhových podmienok. Táto výhoda je relevantná v práve státnej pomoci bez ohladu na prípadný zisk dosahovaný verejným podnikom. 203 Komisia tvrdí, ze neuplatnovanie tejto zásady na podniky vytvárajúce zisk by malo za následok, ze stát by mohol bez akejkolvek kontroly poskytnút svojim podnikom, ktoré nie sú stratové, neobmedzené financné prostriedky bez primeranej protihodnoty, cím by vyvolával narusenia hospodárskej sútaze v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES. 204 Akokolvek tomu je, Komisia uznáva, ze poziadavky týkajúce sa dôkazov, ktoré musí predlozit pri uplatnení tejto zásady na podniky vytvárajúce zisk, sú prísnejsie ako v prípade, ked túto zásadu uplatnuje na podniky vykazujúce stratu alebo vyzadujúce restrukturalizáciu. 205 Komisia uznáva, ze zásada trhovo konajúceho investora sa v jej predchádzajúcej praxi a v judikatúre Súdneho dvora uplatnovala najmä v prípadoch, ked stát vlozil kapitál do podnikov vykazujúcich stratu alebo vyzadujúcich restrukturalizáciu. Tvrdí vsak, ze to nevylucuje jej uplatnenie na podniky vytvárajúce zisk a ze to uz zdôraznila tak ona sama, ako aj Súdny dvor. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 206 Ako bolo pripomenuté vyssie v bode 178, clánok 87 ods. 1 ES má za ciel zabránit tomu, aby bol obchod medzi clenskými státmi ovplyvnený výhodami poskytnutými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych formách narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze zvýhodnením urcitých podnikov alebo výroby urcitých výrobkov. 207 Na úcely posúdenia, ci státne opatrenie predstavuje pomoc, treba teda urcit, ci podnik, ktorý je jeho príjemcom, dostáva ekonomickú výhodu, ktorý by nezískal za obvyklých trhových podmienok (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60; z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 41; z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 22, a rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný, bod 78). 208 V zásade teda otázka, ci podnik, ktorý je príjemcom pomoci, dosahuje alebo nedosahuje zisk, nie je sama osobe rozhodujúca pri urcení, ci existuje takáto výhoda. Túto otázku treba naopak zohladnit v rámci posúdenia, ci sa verejný investor správal ako trhovo konajúci investor alebo ci podnik, ktorý je príjemcom pomoci, dostal ekonomickú výhodu, ktorý by nezískal za obvyklých trhových podmienok. 209 Navyse tvrdenie zalobcov, ze prax Komisie a judikatúra Súdneho dvora obsahujú iba prípady uplatnenia zásady trhovo konajúceho investora na podniky v restrukturalizácii, nie je ani správne ani spôsobilé spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 210 Pokial ide o judikatúru Súdneho dvora, treba pripomenút, ze okrem toho, ze nikdy výslovne neobmedzila uplatnenie tejto zásady na podniky vykazujúce stratu, táto judikatúra casto pouzívala formulácie týkajúce sa pojmu státnej pomoci, ktoré nevylucujú, ale naopak predpokladajú, uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora na podniky dosahujúce zisk (v tomto ohlade pozri okrem judikatúry citovanej v bode 207 vyssie rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13, a SFEI a i., uz citovaný, body 58 az 62). 211 Pokial ide o prax Komisie, treba zdôraznit, ze v bode 22 svojho oznámenia z roku 1993 Komisia uvádza, ze právo Spolocenstva v oblasti pomoci treba uplatnovat "na verejné podniky bez ohladu na ich situáciu, a nie len na tie, ktoré vykazujú straty, ako je tomu v súcasnosti" [neoficiálny preklad]. Tvrdenie, ktoré zalobcovia vyvodzujú z bodov 2 a 16 tohto oznámenia, preto nie je spôsobilé vylúcit uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora na podniky, ktoré dosahujú zisk. 212 Navyse, ako pripomína BdB, v uz citovanom rozhodnutí 98/365 týkajúcom sa SFMI-Chronopost zalovaná preskúmala, ci boli sporné transakcie v súlade so zásadou trhovo konajúceho investora napriek tomu, ze podniky, ktoré boli príjemcami dotknutých opatrení, vytvárali úctovný zisk. 213 Napokon treba zdôraznit, ze aj keby uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora na podniky, ktoré dosahujú zisk, predstavovalo vývoj oproti predchádzajúcej beznej praxi Komisie a judikatúre Spolocenstva, ani tak nie je spochybnený právny základ tohto uplatnenia. Toto uplatnenie totiz neodporuje ziadnemu právnemu pravidlu Spolocenstva, ale, ako bolo vysvetlené vyssie, je v úplnom súlade s pravidlami Zmluvy, ktoré sa uplatnujú v tejto oblasti. 214 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie zalobcov zalozené na tom, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretoze uplatnuje zásadu trhovo konajúceho investora na podnik dosahujúci zisk. 3. Poziadavka priemerného výnosu v dotknutom sektore z kapitálu vlozeného verejným investorom a) Tvrdenia úcastníkov konania 215 Zalobcovia tvrdia, ze poziadavka stanovená Komisiou v napadnutom rozhodnutí, aby minimálny výnos z kapitálu vlozeného verejným investorom zodpovedal priemernému výnosu v dotknutom sektore je po prvé nezlucitelná s clánkom 87 ods. 1 ES predovsetkým preto, ze nezohladnuje úcinok vyvolaný postavením vlastníka, po druhé je v rozpore tak s oznámením Komisie z roku 1993, ako aj s jej predchádzajúcou praxou a judikatúrou Súdneho dvora, a po tretie je v rozpore s clánkom 295 ES. i) O nezlucitelnosti poziadavky priemerného výnosu s clánkom 87 ods. 1 ES 216 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze pri urcení primeraného výnosu z vlozeného kapitálu vychádzala výlucne z priemerného výnosu a ze sa tak domnievala, ze trhovo konajúci investor sa zaujíma iba o optimalizáciu výnosu, pricom nezohladnila, ze existujú súkromní investori, ktorí sledujú iné ciele, ako sú napríklad ciele spojené s hladiskami týkajúcimi sa podnikatelských stratégií, sociálnymi, kultúrnymi alebo inými hladiskami. Okrem toho tvrdia, ze uplatnenie priemerného výnosu nedovoleným spôsobom bráni posúdeniu osobitných okolností veci týkajúcich sa investora, podniku a spornej transakcie, ako aj porovnaniu tejto transakcie so správaním iných podnikov v porovnatelnej situácii. Spolková krajina tvrdí, ze Komisia zneuzíva volnú úvahu, ktoré jej je priznaná v zlozitých ekonomických veciach, ked vychádza z priemerného výnosu ako porovnávacieho kritéria bez toho, aby zohladnila porovnatelnost podnikov. Tvrdí, ze v bankovom sektore sa priemerný výnos urcuje velmi tazko, kedze medzi bankovými institúciami existujú rozdiely. 217 WestLB sa domnieva, ze Komisia vykresluje nesprávny obraz súkromného investora. Tvrdí, ze dokonca aj investor, ktorý sa riadi zásadou výnosnosti, uplatnuje stratégiu diverzifikácie rizík a svoj kapitál na trhu rozlozí. Bude rovnako realizovat investície, ktoré sa nachádzajú na priemernej alebo nizsej úrovni výnosovej skály a ktoré z tohto dôvodu predstavujú relatívne nízke riziko. Stát tak dostane primeranú protihodnotu za svoju investíciu vtedy, ak v rámci rozpätia pozorovatelného na trhu získa zo svojej investície výnos zodpovedajúci podstúpenému riziku. 218 Spolková krajina zdôraznuje, ze mnozstvo podnikov roky dosahuje nizsie zisky ako ich konkurenti, pricom to nespôsobuje ich odchod z trhu, ale iba nizsiu odmenu za vlozený kapitál, co musí posúdit investor. 219 Podla zalobcov Komisia nemôze tvrdit, ze pouzila kritérium priemerného výnosu iba ako "základnú hodnotu". Navyse Komisia nemôze konstatovat existenciu státnej pomoci bez toho, aby preukázala, ze ziadny súkromný investor v porovnatelnej situácii by nerealizoval investíciu za takých podmienok, ako boli podmienky spornej transakcie. V tomto prípade to znamená, ze Komisia musí preukázat, ze výnos ocakávaný spolkovou krajinou je zjavne nizsí ako rozpätie, vo vnútri ktorého by súkromný investor v rovnakej situácii poskytol kapitál. V prípade spolkovej krajiny mozno za minimálnu hodnotu v najhorsom prípade povazovat iba dolnú hranicu tohto rozpätia a nie jeho strednú hodnotu. 220 WestLB rovnako tvrdí, ze poziadavka priemerného výnosu vedie k monopolizácii trhu v rozpore s cielmi sútazného práva Spolocenstva. Ak by uz investori investovali iba do podnikov ponúkajúcich aspon priemerný výnos, kazdý vklad kapitálu do takýchto podnikov by mal za následok dalsie zvýsenie priemerného výnosu v dotknutom sektore. Kazdé zvýsenie priemerného výnosu by vsak znízilo pocet podnikov, ktoré by boli este schopné ponúknut takýto výnos a mohli este získat vklad kapitálu. Na konci takéhoto neustáleho zvysovania priemernej výnosnosti by zostal iba jediný podnik. 221 V kazdom prípade spolková krajina tvrdí, ze nikdy nevlozila kapitál tak, ze by sa súcasne ciastocne alebo úplne vzdala primeranej odmeny. Poznamenáva, ze je naopak najväcsím spolocníkom vo WestLB, ze dostala výplatu dividend, ze jej zisk sa zvýsil spolu s vkladom WfA a napokon, ze dostala dohodnutú zálohu na zisk vo výske 0,6 %. Investícia navyse nespôsobuje spolkovej krajine prakticky ziadne náklady a spolková krajina z nej dosahuje zisk, ktorý by inak nezískala. Kazdý súkromný investor v porovnatelnej situácii by konal rovnako. 222 WestLB a Spolková republika Nemecko vytýkajú Komisii tiez to, ze v napadnutom rozhodnutí nezohladnila efekt vyvolaný postavením vlastníka, ktorý sa prejavuje vtedy, ked investor, ktorý uz má majetkovú úcast v podniku, do ktorého chce investovat, zvýsi vkladom nového kapitálu hodnotu toho pôvodného. Tento efekt vedie casto k tomu, ze investor, ktorý uz investoval do podniku, do neho vlozí dalsí kapitál, aj ked má táto investícia v case jej realizácie iba nizsiu ako priemernú výnosnost. 223 Spolková krajina zvlást dodáva, ze ak má investor väcsinovú majetkovú úcast v podniku, treba predpokladat, ze existuje trvalý záujem odôvodnujúci investíciu a nie iba snaha o krátkodobý zisk. 224 Zohladnenie efektu vyvolaného postavením vlastníka rovnako umoznuje rozlisovat medzi pomocou a vkladmi, ktoré nepredstavujú pomoc. Ked teda z pohladu potenciálneho kupujúceho hodnota podniku po vlození vkladu stúpne aspon o hodnotu tohto vkladu, aj trhovo konajúci investor by vlozil tento vklad, prinajmensom vtedy, ak by bol vlastníkom tohto podniku. Ak po vlození vkladu hodnota podniku stúpne o sumu, ktorá je nizsia ako hodnota vkladu, ide o pomoc. Spolková republika Nemecko dodáva, ze pri tomto výpocte je irelevantné, ze spolková krajina nie je jediným vlastníkom WestLB. Okrem toho vytýka Komisii, ze tento výpocet neurobila. 225 V odpovedi na pripomienky BdB v tomto ohlade zalobcovia zdôraznujú, ze efekt vyvolaný postavením vlastníka sa neuplatnuje iba na niektorých vlastníkov, ale na vsetky vklady kapitálu do podnikov, v ktorých uz investor má majetkovú úcast. 226 WestLB napokon uvádza, ze v dynamickej ekonomike sa neustále objavujú nové lukratívne investicné prílezitosti, ktorých výnos je vyssí ako výnos z kapitálového trhu upravený o riziko. Vlastník banky, ktorý sa so zretelom na sprísnené ustanovenia týkajúce sa vlastných zdrojov, rozhoduje medzi vkladom nových vlastných zdrojov zvonku alebo nemoznostou poskytnút svojim klientom rovnaké úvery ako v minulosti, patrí k tým, ktorí môzu získat dodatocný výnos z týchto nových investicných prílezitostí. 227 Komisia popiera argumentáciu zalobcov a tvrdí, ze priemerný výnos nepredstavuje konecný bod prieskumu, ktorého cielom je zistit existenciu pomoci, ale základnú hodnotu, na základe ktorej sa robí konkrétne vyhodnotenie ostatných osobitostí investície na úcely urcenia "primeranej odmeny". Komisia tvrdí, ze v tomto prípade vykonala toto konkrétne vyhodnotenie a zvázila osobitosti spornej transakcie. Vyplýva to napríklad zo znízenia, ktoré vykonala, aby zohladnila nevýhody spojené s nedostatocnou likviditou kapitálu (odôvodnenia c. 202 az 205 napadnutého rozhodnutia) alebo zo zvýsenia vykonaného na úcely zohladnenia ostatných osobitostí ako je napríklad výska kapitálu WfA v porovnaní s ostatnými vlastnými garancnými zdrojmi WestLB (odôvodnenia c. 220 a 221). 228 Komisia dalej tvrdí, ze nebola povinná zohladnit efekt vyvolaný postavením vlastníka, aspon nie tak, ako ho formuloval WestLB a Spolková republika Nemecko. Uvádza, ze takýto prístup neberie do úvahy moznosti investovania mimo podniku, ktoré by kazdý investor preskúmal s prihliadnutím na absolútnu a relatívnu hodnotu investície v spornej transakcii. Tvrdí tiez, ze na to, aby sa kazdý nový vklad kapitálu automaticky povazoval za vykonaný v súlade so zásadami trhovej ekonomiky nestací, ze verejné orgány majú majetkovú úcast v danom podniku. Trhovo konajúci investor bude v kazdom prípade chciet vediet, ci mu jeho celková investícia pozostávajúca z uz investovaných prostriedkov a z nového vkladu kapitálu umozní pocítat s primeraným výnosom. ii) O rozpore medzi napadnutým rozhodnutím a oznámením Komisie z roku 1993, jej predchádzajúcou praxou a judikatúrou 229 V prvom rade zalobcovia a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze poziadavka priemerného výnosu je v rozpore s volnou úvahou, ktorú verejnému investorovi priznávajú body 27 az 29 oznámenia z roku 1993. Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze táto volná úvaha existuje najmä vtedy, ked je budúci výnos premenlivý, napríklad ked je vklad vlastných zdrojov odmenovaný vo forme dividend a kapitálových ziskov, Spolková republika Nemecko uvádza, ze tento pohlad nezodpovedá volnej úvahe, ktorú má trhovo konajúci investor, ktorý na tomto trhu nachádza rozmanitost rôznych výnosov, a to dokonca aj v oblasti fixných odmien. 230 V druhom rade WestLB cituje niekolko rozhodnutí Komisie, aby z nich vyvodil, ze pri odmietnutí existencie pomoci odkazuje táto institúcia prevazne na skutocnost, ze podnik, ktorý je príjemcom vkladu kapitálu, dlhodobo dosahuje zisk [pozri najmä rozhodnutie Komisie 96/278/ES z 31. januára 1996 o rekapitalizácii spolocnosti Iberia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 104, s. 25), a rozhodnutie Komisie týkajúce sa podniku Duferco Clabecq uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 22. januára 1998 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 20, s. 3)]. 231 V tretom rade WestLB tvrdí, ze poziadavka priemerného výnosu ako minimálneho výnosu nie je zlucitelná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorý uz uznal, ze ked státne opatrenia umoznujú zabezpecit dlhodobú výnosnost podniku, investícia nepredstavuje pomoc. Odvoláva sa najmä na judikatúru, podla ktorej Súdny dvor uznal okrem výnosnosti dôlezitost niektorých cielov, ktoré môzu odôvodnit súkromnú investíciu, ako napríklad strukturálna, globálna alebo sektorová politika vedená vyhliadkami dlhodobej výnosnosti (rozsudok Alfa Romeo, uz citovaný, bod 20); alebo snaha zachovat dobrú povest alebo presmerovat svoje cinnosti (rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 21); alebo aj úvahy spojené s lokalitou ako sú tie, ktoré uvádza generálny advokát van Gerven v bode 14 svojich návrhov k posledne citovanému rozsudku (Zb. s. I-1451), ked poukazuje na skutocnost, ze významný súkromný holding nemôze zostat úplne lahostajný voci zamestnanosti a hospodárskemu rozvoju v regióne, v ktorom vykonáva cinnost. WestLB teda tvrdí, ze sporná transakcia je zalozená aj na úvahách spojených s lokalitou a ze pre spolkovú krajinu je silná spolková banka významným faktorom pre hospodárstvo a dobrú povest skupiny verejných podnikov spolkovej krajiny. 232 Spolková krajina dodáva, ze podla Súdneho dvora treba posúdit, ci by za podobných okolností investor porovnatelnej velkosti pristúpil k vkladu kapitálu za príslusných podmienok (rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 40/85, uz citovaný, bod 13). V rovnakom zmysle Súdny dvor nedávno uviedol, ze správanie verejného subjektu sa musí zjavne odlisovat od správania súkromného investora v rovnakej situácii, aby ho bolo mozné kvalifikovat ako státnu pomoc (rozsudok DM Transport, uz citovaný). 233 Komisia, ktorú podporuje BdB, popiera, ze existuje rozpor medzi napadnutým rozhodnutím a oznámením Komisie z roku 1993, pretoze volná úvaha clenských státov pri vkladoch vlastných zdrojov je zachovaná. Komisia okrem toho tvrdí, ze táto volná úvaha sa nemôze vztahovat na rozhodnutia, ktoré zjavne neboli prijaté za trhových podmienok, co je prípad spornej transakcie. Táto volná úvaha je ponechaná clenským státom najmä vtedy, ked budúci výnos závisí os skutocných hospodárskych výsledkov podniku, ako je tomu napríklad vtedy, ked sú vklady vlastných zdrojov odmenované vo forme dividend a kapitálových ziskov. iii) O porusení clánku 295 ES poziadavkou priemerného výnosu 234 Zalobcovia v prvom rade tvrdia, ze poziadavka minimálneho výnosu zodpovedajúceho priemernému výnosu predstavuje diskrimináciu verejných podnikov vo vztahu k súkromným podnikom a diskrimináciu verejných orgánov ako investorov vo vztahu k súkromným investorom. 235 V rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorý výslovne uznal, ze cinnosti verejných a súkromných podnikov môzu sledovat zásadne odlisné ciele [rozsudok Súdneho dvora zo 6. júla 1982, Francúzsko a i./Komisia, 188/80 az 190/80, Zb. s. 2545, bod 21, týkajúci sa smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi (Ú. v. ES L 195, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20)], sa Komisia riadi výlucne zásadou výnosnosti, ktorú chce bez rozdielu uplatnit tak na verejné, ako aj na súkromné podniky. Navyse zavedenie kritéria priemerného výnosu, ktorý závisí od celého dotknutého sektora, bráni verejným podnikom, aby sledovali iné ciele ako sú napríklad úlohy výlucne vo vseobecnom záujme, na ktoré sa podla clánku 86 ods. 2 ES nevztahuje kontrola státnej pomoci. 236 WestLB dalej tvrdí, ze prístup Komisie znacne obmedzuje investicnú slobodu verejných orgánov v porovnaní so súkromnými investormi. Zatial co súkromný investor má plné právo investovat do podnikov s nizsou ako priemernou výnosnostou, verejné orgány môzu investovat iba do podnikov, ktoré dosahujú prinajmensom priemerný výnos. Z prístupu Komisie preto vyplýva, ze súkromní investori môzu realizovat svoje investície na základe sirsieho okruhu dôvodov ako verejné orgány. Spolková krajina zdôraznuje, ze investicné rozhodnutia prijaté tak verejnými, ako aj súkromnými investormi, nie sú vedené iba ocakávaným výnosom, ale aj inými hladiskami, ako sú napríklad také strategické ciele ako zlepsenie alebo posilnenie existujúcej majetkovej úcasti. 237 V druhom rade WestLB tvrdí, ze poziadavka priemerného výnosu verejných podnikov vedie k nepriamemu tlaku na privatizáciu. Pre verejné podniky, ktoré majú nizsiu ako priemernú výnosnost, by bolo nemozné uspokojit potreby dodatocného kapitálu, na rozdiel od súkromných podnikov, ktoré majú rovnakú výnosnost. Clenské státy by tak boli vystavené tlaku smerujúcemu k privatizácii týchto podnikov s cielom zabránit ich vymiznutiu z trhu. 238 Komisia, ktorú podporuje BdB, popiera aj tvrdenie zalobcov, ze poziadavka priemerného výnosu porusuje clánok 295 ES. V prvom rade Komisia odmieta tvrdenie, ze pouzitie priemerného výnosu na úcely výpoctu "primeranej odmeny" má za následok diskrimináciu verejných podnikov a verejných orgánov ako investorov. 239 Na jednej strane Komisia popiera, ze pouzitie kritéria priemerného výnosu bráni verejným podnikom v plnení verejných úloh. 240 Na druhej strane, pokial ide o verejné orgány, Komisia tvrdí, ze investicná sloboda státu nie je v porovnaní so súkromnými investormi obmedzená, ale ze ide jednoducho o posúdenie investícií s prihliadnutím na podmienky existujúce na danom trhu v prípade, ked sa tieto investície týkajú casti verejného podniku, ktorá je vystavená hospodárskej sútazi. 241 Pokial ide o porovnatelné obchodné záujmy verejných a súkromných investorov, Komisia tvrdí, ze pouzitie kritéria priemerného výnosu nevedie k ziadnej diskriminácii. Verejný investor, tak ako kazdý vkladatel súkromného kapitálu, ocakáva v konecnom dôsledku primeraný výnos, aj ked je jeho investícia ovplyvnená strategickými alebo dlhodobými hladiskami. Okrem toho neposudzuje iba to, ci dotknutý podnik dosahuje zisk, ale aj to, ci výnos zodpovedá obvyklej trhovej výske. Uplatnenie tých istých kritérií na verejného investora teda nepredstavuje diskrimináciu, ale iba odráza uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora. 242 V druhom rade Komisia odmieta tvrdenie, ze správne pouzitie kritéria priemerného výnosu vedie k povinnej privatizácii. Na jednej strane sa tento výnos uplatnuje ako referencná hodnota iba na sútazné cinnosti verejného podniku a na druhej strane cinnosti verejných podnikov, ktoré patria do verejného sektora, pozívajú osobitnú ochranu podla clánku 86 ods. 2 ES. Nejde o povinnost privatizácie, ale o povinnost správat sa v sektore cinností, ktoré sú vystavené hospodárskej sútazi trhovo. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 243 Ako bolo pripomenuté v bodoch 206 a 207 vyssie, clánok 87 ods. 1 ES má za ciel zabránit tomu, aby bol obchod medzi clenskými státmi ovplyvnený výhodami poskytnutými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych formách narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze zvýhodnením urcitých podnikov alebo výroby urcitých výrobkov. Na úcely posúdenia, ci státne opatrenie predstavuje pomoc, treba teda urcit, ci podnik, ktorý je jeho príjemcom, dostáva ekonomickú výhodu, ktorý by nezískal za obvyklých trhových podmienok. 244 Okrem toho podla ustálenej judikatúry môze vklad zo strany verejných orgánov do kapitálu podniku v akejkolvek forme predstavovat státnu pomoc, ked sú splnené podmienky uvedené v clánku 87 ES. 245 S cielom urcit, ci má takýto vklad povahu státnej pomoci treba posúdit, ci by za podobných okolností súkromný investor vykonávajúci cinnost za obvyklých podmienok trhovej ekonomiky (dalej len "súkromný investor"), velkosti porovnatelnej s velkostou organizácie riadiacej verejný sektor, mohol byt podnecovaný k tomu, aby vlozil príslusný kapitál (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, Zb. s. I-959, bod 29, a Alfa Romeo, uz citovaný, body 18 a 19). Je predovsetkým dôlezité polozit si otázku, ci by súkromný investor zrealizoval spornú transakciu za rovnakých podmienok a v prípade negatívnej odpovede preskúmat, za akých podmienok by tak mohol urobit (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Cityflyer Express/Komisia, T-16/96, Zb. s. II-757, bod 51). 246 Napokon, porovnanie správania verejného a súkromného investora treba urobit so zretelom na postoj, ktorý by mal pocas spornej transakcie súkromný investor s ohladom na v tom case dostupné informácie a predvídatelný vývoj (rozsudok Cityflyer Express/Komisia, uz citovaný, bod 76). 247 V tomto prípade treba na úvod zdôraznit, ze v rámci prejednávaného zalobného dôvodu je relevantnou otázkou otázka, ci je Komisia vo vseobecnosti oprávnená pouzit hodnotu priemerného výnosu v dotknutom sektore ako analytický nástroj pri urcovaní správania súkromného investora. 248 Naopak otázka, ci uplatnenie zásady súkromného investora v tomto prípade je alebo nie je protiprávne, najmä pokial ide o konkrétne stanovenie výsky priemerného výnosu zohladneného Komisiou, je súcastou analýzy piateho dôvodu, ktorý bude preskúmaný nizsie. 249 V prvom rade zalobcovia v podstate tvrdia, ze pouzitie priemerného výnosu je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES. Vytýkajú Komisii, ze pri urcení primeranej odmeny za spornú transakciu vychádzala výlucne z priemerného výnosu bez zohladnenia vsetkých osobitných okolností veci, pricom sa domnievala, ze súkromný investor sa zaujíma iba o optimalizáciu výnosu a nezohladnila efekt vyvolaný postavením vlastníka. 250 Najprv treba zdôraznit, ze priemerný výnos predstavuje iba analytický nástroj pouzitý pri uplatnení clánku 87 ods. 1 ES. 251 Na jednej strane teda priemerný výnos nemôze byt automatickým kritériom na urcenie existencie a rozsahu státnej pomoci. Tento výnos nezbavuje Komisiu jej povinnosti vykonat úplnú analýzu vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie prijímajúceho podniku a relevantného trhu, aby overila, ci podnik dostáva ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok. 252 Na druhej strane pouzitie priemerného výnosu ako analytického nástroja podlieha vsetkým pravidlám práva Spolocenstva o státnej pomoci. Pouzitie priemerného výnosu napríklad nemôze Komisiu zbavit jej povinnosti zohladnit moznost, ze sporná pomoc prípadne splna podmienky na to, aby mohla byt povolená na základe výnimky stanovenej clánkom 86 ods. 2 ES. 253 Pouzitie priemerného výnosu okrem toho nemá vplyv na povinnost Komisie podla clánku 253 ES odôvodnit dostatocným spôsobom jej konecné rozhodnutie týkajúce sa existencie a rozsahu dotknutej státnej pomoci. 254 Za týchto podmienok môze byt pouzitie priemerného výnosu dotknutého sektora ako analytického nástroja popri iných nástrojoch pri uplatnení zásady súkromného investora odôvodnené s cielom urcit, ci a prípadne v akej miere dostáva podnik ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok. 255 Správanie súkromného investora v trhovom hospodárstve sa totiz riadi vyhliadkami výnosnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 84). Pouzitie priemerného výnosu tak musí byt v súlade s myslienkou, ze obozretný súkromný investor, teda investor, ktorý chce maximalizovat svoje zisky, ale bez podstupovania prílisného rizika v porovnaní s ostatnými úcastníkmi na trhu, vyzaduje pri svojom výpocte primeranej odmeny, ktorú môze ocakávat zo svojej investície, v zásade minimálny výnos, ktorý sa rovná priemernému výnosu dotknutého sektora. 256 V tomto prípade treba zdôraznit, ze priemerný výnos bol pouzitý pri uplatnení zásady súkromného investora na podnik dosahujúci zisk. Navyse na úcely výpoctu existencie a výsky pomoci musela Komisia pouzit referencnú hodnotu pri svojom porovnaní medzi spornou transakciou a správaním súkromného investora. 257 Pokial ide o tvrdenia zalozené na tom, ze súkromný investor sa nezaujíma iba o optimalizáciu výnosu zo svojich investícií a ze Komisia nezohladnila efekt vyvolaný postavením vlastníka, treba zopakovat, ze pouzite priemerného výnosu nezbavuje Komisiu jej povinnosti vykonat analýzu vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu. Táto otázka bude posúdená nizsie v rámci preskúmania uplatnenia zásady súkromného investora v tomto prípade. 258 V dôsledku toho sa treba domnievat, ze samotné pouzitie minimálneho výnosu zodpovedajúceho priemernému výnosu v dotknutom sektore Komisiou ako analytického nástroja pouzitého v rámci zohladnenia vsetkých relevantných skutocností daného prípadu, nie je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES. 259 V druhom rade zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore s oznámením Komisie z roku 1993, jej predchádzajúcou praxou a judikatúrou. 260 Pokial ide o bod 27 uvedeného oznámenia, treba pripomenút, ze Komisia v nom uznáva, ze investorovi treba pri analýze investicného rizika ponechat volnú úvahu, ale vyhlasuje, ze pri výkone tejto úvahy "musia verejné podniky, rovnako ako súkromné podniky, uplatnovat kritériá výnosnosti" [neoficiálny preklad]. V bode 29 Komisia opakuje myslienku, podla ktorej "kazdé obchodné investicné rozhodnutie predpokladá znacnú mieru volnej úvahy" [neoficiálny preklad], ale túto myslienku zahrna do vseobecnejsej analýzy týkajúcej sa spôsobu urcenia, ci existuje alebo neexistuje státna pomoc, co uz neumoznuje podporit tvrdenie zalobcov. 261 Ako navyse poznamenáva Komisia, mozno rozlisovat medzi odhadom pravdepodobného výnosu z projektu, pri ktorom má verejný investor urcitú mieru volnej úvahy, a prieskumom, ktorý tento investor robí, aby urcil, ci sa mu zdá výnos dostatocný na to, aby zrealizoval danú investíciu, pri ktorom je miera volnej úvahy obmedzenejsia, pretoze je mozné porovnat danú transakciu s inými moznostami investovania kapitálu. 262 Pokial ide o údajný rozpor medzi poziadavkou priemerného výnosu a praxou Komisie a judikatúrou, zalozený na tom, ze ani Komisia, ani súd Spolocenstva predtým nevyzadovali takýto výnos na úcely urcenia, ci existuje alebo neexistuje státna pomoc, treba sa domnievat, ze v kazdom prípade táto prax alebo judikatúra ani nevylúcili moznost stanovit takúto poziadavku. Naopak judikatúra týkajúca sa pojmu státnej pomoci obsahuje materiálne kritérium, z ktorého vyplýva moznost pouzit pri uplatnení zásady súkromného investora priemerný výnos (pozri judikatúru citovanú v bode 207 vyssie a napríklad rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný, bod 13, a SFEI a i., uz citovaný, body 58 az 62). 263 Napokon treba pripomenút, ze aj keby pouzitie priemerného výnosu pri uplatnení tejto zásady predstavovalo vývoj oproti predchádzajúcej praxi Komisie a judikatúre Spolocenstva, ani tak nie je spochybnený právny základ tohto pouzitia. V medziach uvedených vyssie (pozri body 250 az 253 a 255) totiz toto pouzitie neodporuje ziadnemu právnemu pravidlu Spolocenstva, ale, ako bolo práve vysvetlené, je v úplnom súlade s pravidlami, ktoré sa uplatnujú v tejto oblasti. 264 V dôsledku toho sa treba domnievat, ze oznámenie Komisie z roku 1993, predchádzajúca prax zalovanej a judikatúra nemôzu za podmienok vysvetlených vyssie spochybnit zákonnost pouzitia priemerného výnosu pri uplatnení zásady súkromného investora. 265 V tretom rade zalobcovia uvádzajú, ze pouzitie priemerného výnosu Komisiou je v rozpore s clánkom 295 ES najmä preto, ze toto pouzitie má za následok diskrimináciu verejných podnikov vo vztahu k súkromným podnikom a diskrimináciu verejných orgánov konajúcich ako investori vo vztahu k súkromným investorom. 266 V tomto ohlade treba zdôraznit, ako bolo pripomenuté v bode 193 vyssie, ze pravidlá hospodárskej sútaze sa uplatnujú bez rozdielu na verejné a na súkromné podniky a ze clánok 295 ES neporusuje túto zásadu. 267 Okrem toho v súlade s ustálenou judikatúrou zo zásady rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými podnikmi vyplýva, ze kapitál, ktorý podniku poskytuje priamo alebo nepriamo stát za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam, nemozno povazovat za státnu pomoc (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 231, bod 20, a rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 69). 268 V tejto súvislosti má pouzitie priemerného výnosu ako analytického nástroja pri uplatnení zásady súkromného investora za ciel práve urcit, ci sporná transakcia bola urobená za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam. 269 Pokial pouzitie priemerného výnosu respektuje podmienky uvedené v bodoch 250 az 253 a 255 vyssie, nemozno sa domnievat, ze porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými podnikmi, alebo s verejnými a súkromnými investormi. 270 Kedze totiz Komisia musí vzdy preskúmat vsetky relevantné zlozky spornej transakcie a jej kontext, musí zohladnit otázku, ci by obozretný súkromný investor na mieste dotknutého verejného investora prijal ako primeranú odmenu výnos nizsí ako priemerný výnos v dotknutom sektore z dôvodu iných ekonomických hladísk ako optimalizácie svojho výnosu. Rovnaká poznámka platí pre tvrdenie zalozené na údajnej diskriminácii medzi verejnými a súkromnými podnikmi, pretoze osobitosti spornej transakcie týkajúce sa podniku, ktorý je príjemcom opatrenia, sa musia zohladnit aj pri uplatnení zásady súkromného investora. 271 Okrem toho treba uviest, ze sa nemozno domnievat, ze poziadavka, ktorej cielom je zohladnit správanie obozretného súkromného investora na úcely posúdenia správania verejného investora, zatial co správanie súkromného investora takejto poziadavke nepodlieha, má za následok diskrimináciu verejného investora. 272 Zásada rovnosti totiz zakazuje zaobchádzat rozdielne s porovnatelnými situáciami, a tým spôsobovat znevýhodnenie urcitých sútazitelov vo vztahu k iným, ak nie je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené existenciou objektívnych významnejsích rozdielov (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1999, Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, T-106/96, Zb. s. II-2155, bod 103). Verejný investor sa vsak nenachádza v rovnakej situácii ako súkromný investor. Súkromný investor môze pri financovaní svojich investícií pocítat iba so svojimi vlastnými prostriedkami a za následky svojich rozhodnutí tak zodpovedá svojim majetkom. Verejný investor má naopak prístup k zdrojom, ktoré vyplývajú z výkonu verejnej moci, najmä k tým, ktoré pochádzajú z daní. Kedze situácia týchto dvoch typov investorov nie je rovnaká, nemôze zohladnenie správania obozretného súkromného investora na úcely posúdenia správania verejného investora predstavovat diskrimináciu verejného investora. 273 Napokon, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, pouzitie priemerného výnosu nebráni verejným podnikom v plnení úloh vo vseobecnom záujme chránených clánkom 86 ods. 2 ES, kedze Komisia musí vzdy zohladnit moznost, ze sporná pomoc prípadne splna podmienky stanovené týmto ustanovením na to, aby bola povolená. 274 V dôsledku toho sa treba domnievat, ze za podmienok vysvetlených vyssie nie je pouzitie priemerného výnosu pri uplatnení zásady súkromného investora v rozpore ani s clánkom 295 ES. 275 Z toho vyplýva, ze nemozno vyhoviet výhrade zalobcov zalozenej na nezákonnosti pouzitia priemerného výnosu pri uplatnení zásady súkromného investora v napadnutom rozhodnutí. 276 Z uvedeného vyplýva, ze druhú cast stvrtého dôvodu zalobcov zalozenú na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí protiprávne rozsírila pojem státnej pomoci, treba zamietnut. 277 Za týchto okolností treba v celom rozsahu zamietnut dôvod zalobcov zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES spôsobenom tým, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne vylozila pojem státnej pomoci. V - O piatom a siestom dôvode zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia a porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES, pokial ide v prvom rade o existenciu státnych zdrojov, v druhom rade o skutocnost, ze podla Komisie sporná transakcia narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, a v tretom rade o uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora Komisiou 278 Pokial ide o povinnost odôvodnenia, treba na úvod pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry závisí rozsah povinnosti odôvodnenia od povahy sporného aktu a od kontextu, v ktorom bol prijatý. Z odôvodnenia musí jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie tak, aby na jednej strane umoznilo súdu Spolocenstva vykonat jeho kontrolu zákonnosti a na druhej strane, aby umoznilo dotknutým osobám zistit dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné (rozsudky Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, uz citovaný, bod 230, a EPAC/Komisia, uz citovaný, bod 34). 279 Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext a vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdu prvého stupna Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, uz citovaný, bod 230, a z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 175). 280 Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutkový stav a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v struktúre rozhodnutia (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 31, a EPAC/Komisia, uz citovaný, bod 35). 281 Napríklad v prípade posúdenia opatrenia ako pomoci vyzaduje povinnost odôvodnenia, aby boli uvedené dôvody, na základe ktorých sa Komisia domnieva, ze sporné opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok EPAC/Komisia, uz citovaný, bod 36). 282 Pokial ide o vecnú analýzu napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze posúdenie otázky, ci investícia splna kritérium trhovo konajúceho investora Komisiou, zahrna zlozité ekonomické posúdenie. Ked vsak Komisia prijíma akt zahrnajúci takto zlozité ekonomické posúdenie, disponuje sirokou mierou volnej úvahy a súdna kontrola tohto aktu, aj ked je v zásade "úplná", pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na overenie toho, ci boli dodrzané procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkového stavu zohladneného na vykonanie sporného výberu, a na overenie toho, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu tohto skutkového stavu alebo k zneuzitiu právomoci. Súdu prvého stupna predovsetkým neprinálezí, aby svojim vlastným ekonomickým posúdením nahradil posúdenie autora rozhodnutia (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 81, a Alitalia/Komisia, uz citovaný, bod 105, a citovaná judikatúra). 283 Cielom analýzy prejednávaných zalobných dôvodov Súdom prvého stupna je urcit, ci je napadnuté rozhodnutie postihnuté nedostatocným odôvodnením alebo ci je postihnuté porusením clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES. V tomto poslednom ohlade Súd prvého stupna preskúma najmä to, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení zásady trhovo konajúceho investora na spornú transakciu. A - Prvá cast: porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o existenciu státnych zdrojov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 284 Spolková krajina tvrdí, ze Komisia právne dostatocným spôsobom neodôvodnila existenciu státnych zdrojov pouzitých pri spornej transakcii. 285 Komisia popiera, ze neodôvodnila pouzitie státnych zdrojov pri spornej transakcii. Pripomína, ze vysvetlila, ze WfA je verejným podnikom, ktorý pouzíva verejné zdroje a ze vklad takéhoto majetku vo forme kapitálu do podniku nevyhnutne zahrna poskytnutie státnych zdrojov. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 286 Ako bolo zdôraznené v bode 182 vyssie a vysvetlené v odôvodneniach c. 27 az 30 a 38 napadnutého rozhodnutia, je nepochybné, ze WfA bol verejnoprávnou institúciou vybavenou verejnými zdrojmi, ktorého výlucným vlastníkom bola spolková krajina a ze WfA bol zaclenený do WestLB zákonom, ktorý vyhlásil parlament spolkovej krajiny. Za týchto okolností je zrejmé, ze sporná transakcia zahrna poskytnutie státnych zdrojov. Odôvodnenie, ktoré v tomto ohlade poskytuje sporné rozhodnutie, je teda postacujúce. B - Druhá cast: porusenie povinnosti odôvodnenia a porusenie clánku 87 ods. 1 ES, pokial ide o skutocnost, ze sporná transakcia narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi 1. Tvrdenia úcastníkov konania 287 WestLB, ktorý sa opiera o rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia (296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 24), tvrdí, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia aj pokial ide o existenciu narusenia hospodárskej sútaze a obmedzenia obchodu medzi clenskými státmi. V tomto ohlade rozhodnutie uvádza iba vseobecné konstatovania o liberalizácii financných trhov a odvoláva sa na to, ze WestLB vykonáva cinnost v zahranicí. 288 Okrem toho pre prípad, ze by bol výklad pojmu státnej pomoci pouzitý v napadnutom rozhodnutí správny, WestLB subsidiárne tvrdí, ze prevod WfA na WestLB nenarúsa hospodársku sútaz, ani neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Aj keby sporné opatrenie predstavovalo státnu pomoc, Komisia musí preukázat, ze narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, co neurobila. Samotná skutocnost, ze WestLB nevykonáva svoje cinnosti iba v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ale aj v zahranicí, nestací na to, aby bolo mozné predpokladat narusenie hospodárskej sútaze. Okrem toho odkaz na dôvodovú správu k zákonu spolkovej krajiny týkajúcemu sa prevodu WfA na WestLB nemôze sám osebe preukazovat obmedzenie obchodu medzi clenskými státmi. Obmedzenie obchodu treba preukázat objektívne a dôvody zákonodarcu nie sú v tejto súvislosti relevantné. 289 Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí dostatocne odôvodnila existenciu narusenia hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Pripomína, ze uviedla existenciu úzkej súvislosti medzi vlastnými zdrojmi úverovej institúcie a jej bankovými cinnostami a skutocnost, ze WestLB "ponúka svoje sluzby v konkurencii ostatných európskych bánk". BdB dodáva, ze zalobcovia sa zúcastnili na konaní a teda poznali vsetky podrobnosti stanoviska Komisie k tejto otázke (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 76 a nasl. a bod 100 a nasl.). 290 Okrem toho je podla Komisie sporná transakcia spôsobilá obmedzit hospodársku sútaz, pretoze poskytla WestLB výhody, ktoré mu umoznili znízit náklady pri plnení prísnejsích kritérií kapitálovej primeranosti. Táto transakcia rovnako posilnila jeho postavenie vo vztahu k jeho konkurentom, tak vo vnútrostátnom obchode, ako aj v obchode vo vnútri Spolocenstva, co postacuje na to, aby bolo mozné predpokladat existenciu narusenia hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saggio k rozsudku Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, I-6864, bod 24, a generálny advokát Cosmas k rozsudku Súdneho dvora z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C-288/96, Zb. s. I-8237, I-8241, bod 106 a nasl.). BdB dodáva, ze kedze WestLB platí za kapitál WfA úroky, ktoré nie sú v trhovej výske, dostáva prevádzkovú pomoc. Podla judikatúry Súdneho dvora vsak o prevádzkovej pomoci platí domnienka, ze sama osebe narúsa hospodársku sútaz, pricom zalobca túto domnienku nevyvrátil. 291 Pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi, Komisia pripomína dôvodovú správu k zákonu spolkovej krajiny týkajúcemu sa prevodu WfA na WestLB, ktorá vysvetluje, ze sporná transakcia má za ciel posilnit "vnútrostátnu a medzinárodnú konkurencieschopnost" WestLB. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 292 Pokial ide o odôvodnenie preskúmavanej otázky, treba okrem judikatúry uvedenej v bodoch 278 az 281 vyssie pripomenút, ze aj vtedy, ked z okolností, za ktorých bola pomoc poskytnutá vyplýva, ze táto pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je povinnostou Komisie prinajmensom spomenút tieto okolnosti v odôvodnení jej rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 15; z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 52, a Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 64). 293 Treba vsak uviest, ze v napadnutom rozhodnutí zalovaná spomenula najmä skutocnost, ze WestLB je vseobecnou obchodnou bankou s medzinárodným zameraním; ze v zahranicí má najsilnejsie postavenie práve v Európe; ze v roku 1997 tvorili jeho cinnosti v zahranicí 48 % jeho nekonsolidovaných príjmov; ze ponúka svoje sluzby v konkurencii iných európskych bánk; ze existuje úzky vztah medzi vlastnými zdrojmi úverovej institúcie a jej bankovými cinnostami (odôvodnenia c. 17 az 20, 55 az 66 a 157 az 160 napadnutého rozhodnutia). 294 Zalovaná tým dostatocne jasne vysvetlila skutkový stav a právne úvahy, ktoré majú v tomto ohlade podstatný význam v struktúre rozhodnutia. Toto odôvodnenie umoznuje zalobcom a súdu Spolocenstva poznat dôvody, na základe ktorých sa zalovaná domnievala, ze sporná transakcia má za následok narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnuje obchod vo vnútri Únie. 295 Okrem toho nie je povinnostou Komisie vykonat extrémne podrobnú vycíslenú ekonomickú analýzu, kedze vysvetlila, v com boli úcinky na hospodársku sútaz a vplyv na obchod medzi clenskými státmi zjavné. 296 Komisia napokon nebola povinná preukázat skutocný úcinok, ktorý mala táto pomoc na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi. Povinnost Komisie predlozit takýto dôkaz by totiz viedla k zvýhodneniu clenských státov, ktoré poskytujú pomoc v rozpore s oznamovacou povinnostou stanovenou v clánku 88 ods. 3 ES na úkor tých, ktoré oznamujú pomoc este v stádiu plánovanej pomoci (rozsudky Súdu prvého stupna Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný, bod 67; CETM/Komisia, uz citovaný, bod 103, a z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb. s. II-261, bod 85). 297 V dôsledku toho treba prejednávanú cast piateho a siesteho zalobného dôvodu zamietnut v rozsahu, v akom sa týka údajne nedostatocného odôvodnenia. 298 Pokial ide o dôvodnost rozhodnutia Komisie v prejednávanej otázke, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je dokonca aj relatívne nízka pomoc schopná ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ak v sektore, v ktorom vykonáva cinnost podnik, ktorý je jej príjemcom, vládne zivá hospodárska sútaz (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, bod 24, a z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 27; rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný, bod 49). 299 Okrem toho v prípade, ked financná pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov posilnuje postavenie podniku vo vztahu k ostatným konkurencným podnikom v obchode v rámci Spolocenstva, treba tieto konkurencné podniky povazovat za ovplyvnené touto pomocou (rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11; rozsudky Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný, bod 50; CETM/Komisia, uz citovaný, bod 86). 300 Napokon pomoc, ktorá má odbremenit podniky, ktoré sú jej príjemcami, od vsetkých alebo od casti nákladov, ktoré by tieto podniky museli obvykle vynakladat v rámci svojho bezného riadenia alebo svojich obvyklých cinností, v zásade narúsa hospodársku sútaz (pozri rozsudky Siemens/Komisia, uz citovaný, body 48 a 77, a Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný, bod 43). 301 V tomto prípade treba zdôraznit, ze sporná transakcia posilnila postavenie WestLB vo vztahu k jeho konkurentom. Vzhladom na velkost transakcie a WestLB, ako aj na významné pôsobenie WestLB na medzinárodných trhoch, je s prihliadnutím na citovanú judikatúru zjavné, ze zalovaná právom dospela k záveru, ze sporná transakcia je spôsobilá narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 302 Toto zistenie potvrdzuje dôvodová správa k zákonu spolkovej krajiny týkajúcemu sa prevodu WfA na WestLB, ktorá vysvetluje, ze cielom spornej transakcie bolo posilnit "vnútrostátnu a medzinárodnú konkurencieschopnost" WestLB. 303 Z uvedeného vyplýva, ze túto cast treba zamietnut v celom rozsahu. C - Tretia cast: porusenie clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES, pokial ide o uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora Komisiou a porusenie povinnosti odôvodnenia týkajúce sa niektorých skutocností zohladnených pri výpocte primeranej odmeny 304 Zalobcovia, ktorých podporuje Spolková republika Nemecko, sa odvolávajú na porusenie povinnosti odôvodnenia týkajúce sa niektorých skutocností zohladnených pri výpocte primeranej odmeny za sporný vklad a subsidiárne - ak by Súd prvého stupna povazoval výklad pojmu státnej pomoci za správny - napádajú uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora v napadnutom rozhodnutí. V prvom rade tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nezohladnuje osobitosti spornej transakcie. V druhom rade, pokial ide o vlastný kapitál, ktorý WestLB nemôze pouzit na rozsírenie svojich obchodných cinností, zalobcovia na jednej strane uvádzajú, ze urcenie odmeny za tento kapitál na 0,3 % po zdanení nie je dostatocne odôvodnené, a na druhej strane tvrdia, ze majetková výhoda, ktorú dostal WestLB, sa netýka tohto kapitálu. V tretom rade, pokial ide o kapitál WfA pouzitelný na zabezpecenie obchodných cinností WestLB, zalobcovia na jednej strane tvrdia nedostatocné odôvodnenie niekolkých skutocností týkajúcich sa výpoctu primeranej odmeny a na druhej strane napádajú oprávnenost odmeny, ktorú vypocítala Komisia. 1. Nezohladnenie osobitostí spornej transakcie a) Tvrdenia úcastníkov konania 305 Zalobcovia a predovsetkým spolková krajina tvrdia, ze Komisia sa pri uplatnení zásady súkromného investora v napadnutom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v tom, ze nezohladnila niektoré osobitosti spornej transakcie. 306 Zalobcovia uvádzajú, ze po prvé, pokial ide o investora, sporná transakcia bola jediným opatrením umoznujúcim zlepsit výnosnost WfA a zrealizovat myslienku státnej banky s prihliadnutím na nové kapitálové ustanovenia. Po druhé, vzhladom na úlohu vo vseobecnom záujme, ktorú plnil WfA, nebolo mozné z jeho majetku získat ziadny výnos. Kedze na základe spornej transakcie mohla spolková krajina získat významné príjmy pri súcasnom zachovaní obmedzení týkajúcich sa majetku WfA, predstavovala sporná transakcia ekonomicky najrozumnejsie vyuzitie tohto majetku. 307 Po tretie, v prípade rozdelenia alebo zrusenia WestLB sa hodnota WfA, a to prípadne zvýsená, vráti spät iba spolkovej krajine. Po stvrté, kedze majetok WfA predstavuje vo vnútorných vztahoch druhoradú zábezpeku, je rucitelská zaloba proti majetku WfA velmi nepravdepodobná, dokonca aj v takmer nemozných prípadoch strát WestLB. Po piate, transakcia vyvolala synergické úcinky vo výske 30 miliónov DEM rocne, ktoré sú súcastou ocakávaného výnosu. 308 Po sieste, zalobcovia poznamenávajú, ze majetok WfA nie je volným kapitálom, ale má presné urcenie, ktoré sporná transakcia nezmenila a ktoré znizuje jeho hodnotu. V tomto ohlade tvrdia, ze Komisia nesprávne ocenila nevýhody spojené s nedostatocnou likviditou majetku WfA. Zalobcovia sa domnievajú, ze na úcely výpoctu primeranej odmeny je významný iba uhol pohladu investora. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 45 vyssie), teda nie je pri tomto výpocte dôlezitá danová odpocítatelnost nákladov na refinancovanie WestLB a sadzba refinancovania vo výske 8,26 % musí byt v celom rozsahu odpocítaná od sadzby výnosu týkajúceho sa vlastného volného kapitálu. Okrem toho je úspora na dani z príjmov právnických osôb danovo neutrálna, pretoze má na strane investora za následok znízenie danového dobropisu vyplývajúceho zo zapocítania vztahujúceho sa na dan z príjmov právnických osôb platnú v Nemecku v case spornej transakcie. Napokon, kedze nedoslo k prevodu likvidity, je riziko spolkovej krajiny znacne obmedzené, co malo viest Komisiu k dodatocnému znízeniu primeranej odmeny. 309 Komisia, ktorú podporuje BdB, sa naopak domnieva, ze správne zohladnila osobitosti spornej transakcie a vysvetluje, preco tieto osobitosti nemali viest k inému posúdeniu, nez je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Po prvé, domnieva sa, ze zohladnila východiskovú situáciu spolkovej krajiny ako investora, ale zdôraznuje, ze jej posúdenie tejto situácie sa lísi od posúdenia zalobcov. Po druhé, popiera význam tvrdení zalobcov týkajúcich sa úlohy vo vseobecnom záujme, ktorú plnil WfA, pricom najmä tvrdí, ze zalobcovia zmiesavajú úlohu státu ako podnikatela s úlohou, ktorá mu prinálezí ako nositelovi suverenity. 310 Po tretie, Komisia uvádza, ze prednostné právo spolkovej krajiny na odmenu za spornú transakciu je skôr nevyhnutným dôsledkom toho, ze po prevode majetku nedoslo k zväcseniu podielu spolkovej krajiny. Po stvrté, Komisia popiera význam tvrdenia, podla ktorého majetok WfA predstavuje vo vnútorných vztahoch iba druhoradú zábezpeku, pricom poznamenáva, ze pred transakciou bola k dispozícii zábezpeka vo výske 5,1 miliardy DEM a ze majetok WfA bol podla súvahy WestLB ocenený na 5,9 miliardy DEM, z ktorých 4 miliardy uznal Bundesaufsichtsamt für das Kreditwesen. Po piate, Komisia sa domnieva, ze synergické úcinky nemozno povazovat za cast odmeny za kapitál WfA, kedze nespôsobujú WestLB ziadne náklady. 311 Po sieste, pokial ide o osobitnú povahu zdrojov WfA, Komisia najmä tvrdí, ze skutocnost, ze kapitál WfA bol uznaný ako vlastné základné zdroje preukazuje, ze ho má WestLB skutocne k dispozícii, aby mohol znízit prípadné straty. Tieto zdroje teda prinásajú WestLB konkurencnú výhodu na trhu financných sluzieb. 312 V tomto ohlade Komisia tvrdí aj to, ze pri výpocte primeranej odmeny správne zohladnila nevýhodu súvisiacu s nedostatkom likvidity zdrojov. Tvrdí, ze pri stanovení primeranej odmeny na základe zásady trhovo konajúceho investora je rozhodujúci spôsob, akým príjemca vníma konkrétnu výhodu, ktorá mu je poskytnutá. Ako dodatocné náklady odôvodnené osobitnou povahou prevedeného kapitálu tak treba zohladnit iba cisté náklady refinancovania, teda náklady, ktoré nie sú vyvázené nizsou danou. Komisia navyse pripomína, ze si myslí, ze danový dobropis, ktorý je vlastný zapocítaniu, nezohráva ziadnu úlohu pri výpocte primeranej odmeny. Tvrdí dalej, ze dalsie znízenie odôvodnené znízeným rizikom spolkovej krajiny, nie je opodstatnené. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 313 Pokial ide o prvé dve tvrdenia zalobcov, treba na úvod zdôraznit, ze pri uplatnení zásady súkromného investora nestací porovnat výnos, ktorý spolková krajina dosahuje zo spornej transakcie s výnosom, ktorý dosahovala z majetku WfA pred touto transakciou. Je totiz nepochybné, ze majetok WfA, ktorého jedinou úlohou bolo podporovat bytovú výstavbu, nepodliehal logike súkromného investora. Treba naopak porovnat výnos získaný spolkovou krajinou vdaka spornej transakcii s výnosom, ktorý by z tejto transakcie vyzadoval hypotetický súkromný investor nachádzajúci sa v co najväcsej moznej miere v rovnakej situácii ako spolková krajina (pozri v tomto zmysle rozsudok DM Transport, uz citovaný, bod 25). 314 Treba vsak zdôraznit, ze obvykle sa súkromný investor neuspokojí s tým, ze mu investícia nespôsobuje straty alebo ze mu prinesie obmedzený zisk. Usiluje sa totiz o rozumnú maximalizáciu výnosu zo svojej investície v závislosti od existujúcich okolností a uspokojenia svojich krátkodobých, strednodobých a dlhodobých záujmov, a to aj v prípade, ked investuje do podniku, na ktorého základnom imaní uz má majetkovú úcast. 315 Pokial teda ide o postavenie spolkovej krajiny ako investora, skutocnost, ze sporná transakcia bola z pohladu spolkovej krajiny rozumná, ju nevyníma z uplatnenia práva Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. Táto skutocnost neodstranuje potrebu zistit, ci táto transakcia posilnuje postavenie WestLB tým, ze mu dáva výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok. 316 Rovnaká poznámka platí aj pre tvrdenie, ktoré zalobcovia uviedli v druhom rade, a podla ktorého predstavovala transakcia ekonomicky najrozumnejsie vyuzitie majetku WfA. Súd prvého stupna sa navyse domnieva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pri výpocte odmeny za spornú transakciu ocakávanej súkromným investorom nezohladnila zisk, ktorý spolková krajina dosiahla zo svojej úcasti na zvýsení objemu obchodov WestLB. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze zalobcovia netvrdili, ze toto zvýsenie bolo väcsie ako zvýsenie dosiahnuté inými bankovými podnikmi pocas rovnakého obdobia za obdobných okolností. Kedze toto nebolo preukázané, nemozno sa domnievat, ze zisky vyplývajúce pre spolkovú krajinu zo zvýsenia objemu obchodov WestLB sú specifickým dôsledkom spornej transakcie, takze by sa mali zohladnit pri výpocte odmeny za spornú transakciu ocakávanej súkromným investorom. V kazdom prípade treba poznamenat, ze tvrdené zvýsenie rovnako vytvorilo zisk pre ostatných spolocníkov WestLB, ktorí k nemu nijako neprispeli, co tiez nie je v súlade so správaním trhovo konajúceho investora. 317 Napokon, pokial ide o tvrdenie spolkovej krajiny zalozené na zvýsení danových príjmov, treba zdôraznit, ze postavenie spolkovej krajiny ako verejného subjektu a jej postavenie ako podnikatela nemozno zmiesavat. Toto zvýsenie príjmov je teda pre súkromného investora úplne irelevantné. 318 Pokial ide o tretie tvrdenie, podla ktorého sa v prípade rozdelenia alebo zrusenia WestLB vráti hodnota WfA, a to prípadne zvýsená, iba spolkovej krajine, treba na jednej strane poznamenat, ze zvýsenie tejto hodnoty je neisté a ze toto tvrdenie predpokladá situáciu, ktorú si zalobcovia nezelajú a ktorá je v rozpore s cielmi spornej transakcie. Toto tvrdenie totiz predpokladá, ze WestLB sa zrusí alebo ze majetok WfA sa oddelí od majetku WestLB. V oboch prípadoch by bola sporná transakcia, ktorou bol WfA zaclenený do WestLB, zmarená. Na druhej strane skutocnost, ze hodnota WfA, a to prípadne zvýsená, sa v prípade rozdelenia vráti spolkovej krajine, nijako neznizuje narusenie hospodárskej sútaze, ktoré je v medziobdobí sporná transakcia spôsobilá vyvolat, ani nevylucuje moznost, ze táto transakcia môze predstavovat ekonomickú výhodu, ktorú spolková krajina poskytla WestLB a ktorú by WestLB nezískal za obvyklých trhových podmienok. 319 Pokial ide o stvrté tvrdenie zalobcov týkajúce sa toho, ze majetok WfA predstavuje vo vnútorných vztahoch medzi spolocníkmi WestLB druhoradú zábezpeku, nemozno sa domnievat, ze sa Komisia dopustila zjavného pochybenia, ked mala za to, ze táto skutocnost neodôvodnuje znízenie odmeny pozadovanej za spornú transakciu. Treba totiz najprv uviest, ze táto zábezpeka existuje iba vo vztahoch medzi rôznymi spolocníkmi. Naopak z pohladu vonkajsích vztahov nie je majetok WfA vo vztahoch WestLB s jeho veritelmi nijak chránený. Okrem toho aj pokial ide o vnútorné vztahy, velkost vkladu WfA v porovnaní s celým vlastným kapitálom WestLB, a to 5,9 miliárd DEM v porovnaní s 11 miliardami DEM, ktoré tvoria celkovú sumu vlastného kapitálu WestLB po spornej transakcii, teda priblizne 53,63 % z celkovej sumy, znacne relativizuje údajne nízke garancné riziko spojené s vkladom realizovaným spornou transakciou. 320 Pokial ide o piate tvrdenie zalozené na existencii synergických úcinkov, ktoré údajne mali byt zohladnené pri výpocte ocakávaného výnosu, treba pripomenút, ako bolo zdôraznené v bode 314 vyssie, ze súkromný investor sa obvykle neuspokojí s tým, ze sa vyhne stratám alebo ze zo svojej investície dosiahne obmedzený výnos, ale pokúsi sa maximalizovat výnos zo svojho majetku v závislosti od existujúcich okolností a svojich záujmov. Najprv treba uviest, ze tieto synergické úcinky neznamenajú pre WestLB ziadne náklady alebo nevýhodu, za ktoré by mal dostat kompenzáciu vo forme nizsej odmeny za vlozený kapitál. Je tak pravdepodobné, ze súkromný investor by na mieste spolkovej krajiny nesúhlasil s nizsou odmenou za svoju investíciu kvôli nepriamej výhode, ktorú z nej získava, ale ktorá nespôsobuje WestLB ziadnu nevýhodu. Okrem toho, ak by WestLB namiesto uzavretia spornej transakcie so spolkovou krajinou musel získat financie od súkromného investora, ktorý by nemohol tazit z týchto synergických úcinkov, musel by mu v kazdom prípade zaplatit odmenu zodpovedajúcu odmene ponúkanej na trhu. Za týchto okolností sa nemozno domnievat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked mala za to, ze existencia prípadných synergických úcinkov, z ktorých mala nepriamo prospech spolková krajina, predstavovala pre spolkovú krajinu dodatocnú výhodu vyplývajúcu zo spornej transakcie, ktorá neodôvodnovala znízenie výsky státnej pomoci vypocítanej Komisiou. 321 Pokial ide o sieste tvrdenie, ktoré sa týka zohladnenia obmedzení vztahujúcich sa na vklad WfA do WestLB, Súd prvého stupna pripomína, ze v tomto prípade ide o otázku, aký je presný význam nedostatocnej likvidity kapitálu WfA pre výpocet primeranej odmeny za spornú transakciu. Konkrétnejsie, úcastníci konania sa nezhodujú v názore na to, ci na úcely takéhoto výpoctu treba alebo netreba zohladnit skutocnost, ze náklady WestLB na refinancovanie, ako sú napríklad prevádzkové výdavky, znizujú jeho zdanitelný príjem a v dôsledku toho dan z príjmu právnických osôb, ktorú je povinný platit. 322 Treba vsak pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES má za ciel zabránit tomu, aby bol obchod medzi clenskými státmi ovplyvnený výhodami poskytnutými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych formách narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze zvýhodnením urcitých podnikov alebo výroby urcitých výrobkov. 323 S cielom urcit, ci má vklad verejných orgánov do kapitálu podniku povahu státnej pomoci treba posúdit, ci by za podobných okolností investor vykonávajúci cinnost za obvyklých podmienok trhovej ekonomiky, velkosti porovnatelnej s velkostou organizácie riadiacej verejný sektor, mohol byt podnecovaný k tomu, aby vlozil príslusný vklad. Je predovsetkým dôlezité polozit si otázku, ci by súkromný investor zrealizoval spornú transakciu za rovnakých podmienok a v prípade negatívnej odpovede preskúmat, za akých podmienok by tak mohol urobit (pozri judikatúru citovanú v bode 245 vyssie). 324 V tomto prípade treba v súlade s úvahou vysvetlenou v bode 313 vyssie urcit, aký by bol výnos, ktorý by za spornú transakciu vyzadoval súkromný investor nachádzajúci sa v co najväcsej moznej miere v rovnakej situácii ako spolková krajina. 325 Ako je uvedené v bodoch 180, 207 a 243 vyssie, konecným cielom je urcit, ci prijímajúci podnik dostal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok. 326 V tomto ohlade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, nemozno ako dôvod proti zohladneniu danovej odpocítatelnosti nákladov WestLB na refinancovanie uvádzat, ze pri výpocte primeranej odmeny je významný iba uhol pohladu investora. 327 Pri uplatnovaní práva Spolocenstva v oblasti státnej pomoci sa totiz nemozno domnievat, ze dusevný postup, ktorý spocíva v overení toho, ci transakcia prebehla za obvyklých podmienok trhového hospodárstva, sa musí nevyhnutne vykonat s poukazom na jediného investora alebo na jediný podnik, ktorý je príjemcom investície, hoci práve vzájomné pôsobenie medzi rôznymi ekonomickými cinitelmi je typické pre trhové hospodárstvo. 328 Pri rokovaniach za obvyklých podmienok trhového hospodárstva by tak bolo pre súkromného investora nachádzajúceho sa v rovnakej situácii ako spolková krajina nemozné nebrat do úvahy nedostatocnú likviditu kapitálu WfA. Takýto investor by musel zohladnit uhol pohladu WestLB a skutocnost, ze pre WestLB mal kapitál WfA obmedzenú uzitocnost. Za tento kapitál by totiz nemohol pozadovat podobnú odmenu ako za volný kapitál. 329 Práve tak je predovsetkým pri takej transakcii, akou je sporná transakcia, ktorá sa týkala kapitálu znacnej výsky, dôvodné si mysliet, ze súkromný investor by zohladnil skutocné náklady, ktoré pre WestLB vznikajú z dôvodu nedostatocnej likvidity kapitálu WfA, a teda ciastocnú danovú odpocítatelnost nákladov na refinancovanie, ktorá z toho vyplývala. 330 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie, ze úspora na dani z príjmov právnických osôb je z danového hladiska celkovo neutrálna, pretoze má u investora za následok znízenie danového dobropisu vyplývajúceho z danového zapocítania, treba poznamenat, ze ako bude preukázané nizsie (pozri body 388 az 393), skutocnost, ze Komisia nezohladnila zapocítanie vztahujúce sa na dan z príjmov právnických osôb platnú v Nemecku v case spornej transakcie nemôze spochybnit zákonnost výpoctu primeranej odmeny. 331 Záverom sa treba domnievat, ze napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom sa Komisia pri vyhodnotení vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie na úcely výpoctu primeranej odmeny za nu domnievala, ze nedostatocnú likviditu kapitálu WfA treba zohladnit v závislosti od cistých nákladov refinancovania, ktoré sa na nu vztahovali a teda v závislosti od toho, ze náklady refinancovania vedú k znízeniu dane z príjmov právnických osôb, ktorú platí WestLB. V dôsledku toho treba sieste tvrdenie zalobcov odmietnut. 332 Napokon treba preskúmat aj tvrdenie, ktoré zalobcovia uviedli v rámci toho, ked spochybnili pouzitie priemerného výnosu, a síce ze Komisia nezohladnila, ze súkromní investori môzu sledovat aj iné ciele ako optimalizáciu výnosu zo svojho kapitálu, napríklad z dôvodu efektu vyvolaného postavením vlastníka (pozri body 216 a 222 az 226 vyssie). 333 V tomto ohlade treba uviest, ze zalobcovia iba vseobecne uvádzajú na jednej strane význam toho, ze súkromní investori môzu sledovat iné ciele ako optimalizáciu výnosu zo svojich investícií a na druhej strane, ze táto úvaha by sa mala uplatnit v tomto prípade na spolkovú krajinu. 334 Napriek tomu vsak nevysvetlujú, v akom konkrétnom rozsahu táto úvaha spochybnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia. Predovsetkým nevysvetlujú preco a v akom presnom rozsahu táto úvaha odôvodnuje znízenie státnej pomoci vypocítanej Komisiou so zretelom na výnos, ktorý mohla spolková krajina ocakávat z kapitálu WfA v súlade so zásadou súkromného investora. V dôsledku toho treba vyslovit, ze zalobcovia v tomto prípade nepreukázali význam tejto úvahy a nemôzu teda oprávnene vytýkat Komisii, ze ju nezohladnila. 335 Navyse, pokial ide konkrétne o tvrdenie zalozené na efekte vyvolanom postavením vlastníka, treba pripomenút, ako bolo uvedené v bode 314 vyssie, ze obvykle sa súkromný investor neuspokojí s tým, ze sa vyhne stratám alebo získa zo svojej investície obmedzený výnos, ale snazí sa maximalizovat výnos zo svojho majetku v závislosti od existujúcich okolností a svojich záujmov, a to aj v prípade, ked investuje do podniku, na ktorého základnom imaní uz má majetkovú úcast. 336 Okrem toho, pokial ide o zohladnenie vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu Komisiou, treba zdôraznit, ako je uvedené v bode 197 vyssie, ze zalobcovia netvrdili, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné preto, ze v tomto prípade boli splnené podmienky stanovené v clánku 86 ods. 2 na to, aby bol WestLB vynatý z uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze. 337 Z uvedeného vyplýva, ze preskúmanie úvahy Komisie týkajúcej sa osobitostí spornej transakcie, neodhalilo zjavne nesprávne posúdenie. Výhradu zalozenú na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade treba preto zamietnut. 2. Primeraná odmena za sumu 3,4 miliardy DEM z majetku WfA, ktorá nemôze slúzit na zabezpecenie vlastných cinností WestLB a) Tvrdenia úcastníkov konania 338 Spolková krajina uvádza, ze napadnuté rozhodnutie dostatocne neodôvodnuje stanovenie sadzby primeranej odmeny za vlastný kapitál urcený na zabezpecenie úverov, ktorý WestLB nemôze pouzit, na 0,3 % po zdanení. Nie je mozné pochopit, z akých dôvodov Komisia zohladnuje niektoré faktory - najmä výsku dotknutej sumy a okolnost, ze mimoriadne rezervy WfA sú poskytnuté WestLB na neobmedzený cas - a ako boli tieto faktory zohladnené pri výpocte pouzitej sadzby primeranej odmeny. 339 Zalobcovia okrem toho napádajú dôvodnost napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade. Tvrdia, ze za 3,4 miliardy DEM, ktoré WestLB nemôze pouzit na rozsírenie svojich cinností, nemala byt vyplatená ziadna odmena. Domnievajú sa, ze táto cast vkladu neposkytuje banke ziadnu ekonomickú výhodu vzhladom na to, ze 1,5 miliardy DEM z tejto sumy tvorí garancný kapitál, ktorý slúzi na cinnosti WfA a nie na cinnosti WestLB, a na to, ze ani zostávajúca cast vo výske 1,9 miliardy DEM nie je zohladnovaná veritelmi banky, pre ktorých má význam len jej dlhodobý rating, ktorý sporná transakcia nezmenila. 340 Zalovaná pripomína, ze v odôvodnení c. 221 napadnutého rozhodnutia dostatocne uviedla, ako pri urcení primeranej odmeny za kapitál, ktorý WestLB nemôze pouzit, dospela k sadzbe 0,3 % po zdanení. Uvádza, ze sadzba 0,3 %, ktorú pocas konania vo veci formálneho zistovania uvádzala nemecká vláda ako primeranú províziu za rucenie za WestLB, bola zvýsená, aby sa tak zohladnili osobitosti kapitálu, a to výska sumy a casovo neobmedzené pouzitie, a následne znízená na hodnotu po zdanení. 341 Komisia sa navyse domnieva, ze suma 3,4 miliardy DEM, ktorá nemohla slúzit na zabezpecenie vlastných cinností WestLB, je pre WestLB ekonomicky uzitocná, pretoze sa vykazuje v súvahe WestLB ako dodatocné vlastné zdroje a teda zvysuje jeho vierohodnost tým, ze pre veritelov predstavuje dodatocnú zábezpeku. Komisia okrem toho popiera tvrdenie zalozené na význame ratingu tejto banky. Domnieva sa preto, ze aj uvedená suma mala byt zohladnená pri urcení primeranej odmeny za prevod WfA. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 342 Pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto otázke, v prvom rade treba poznamenat, ze v odôvodnení c. 220 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze dotknutý kapitál má pre WestLB faktickú hodnotu, ze jeho ekonomická funkcia je porovnatelná s funkciou zábezpeky alebo garancie a ze za prevzatie takéhoto rizika by súkromný investor vyzadoval primeranú odmenu. 343 V druhom rade, pokial ide o sadzbu odmeny vo výske 0,3 %, stací uviest, ze ako to Komisia uvádza v odôvodnení c. 221 napadnutého rozhodnutia, a ako to potvrdili zalobcovia na pojednávaní, túto sadzbu uviedla nemecká vláda ako províziu za rucenie za takú banku, ako je WestLB. 344 Treba teda dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie na jednej strane jasne vysvetlilo dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze sa domnievala, ze odmena za tento kapitál bola opodstatnená a na druhej strane uviedlo skutocnosti, ktoré umoznujú zalobcom a súdu Spolocenstva pochopit dôvody rozhodnutia Komisie týkajúceho sa výpoctu odmeny za tento kapitál. Výhradu zalobcov zalozenú na nedostatku odôvodnenia v tomto ohlade treba preto zamietnut. 345 Pokial ide o dôvodnost tohto rozhodnutia, je namieste uviest, ze kedze tento kapitál poskytol WestLB výhodu zvýsením jeho platobnej spôsobilosti, je dôvodné domnievat sa, ze súkromný investor by za tento kapitál vyzadoval odmenu. Pokial ide o sadzbu, ktorú pouzila Komisia, stací zopakovat, ze túto sadzbu uvádzala Spolková republika Nemecko a ze v tomto ohlade je irelevantné, ze Komisia na to, aby k nej dospela, povazovala za vhodné uplatnit na nu postupne zvýsenie a potom znízenie. Zalobcovia okrem toho uvádzajú, ze WestLB nemal platit ziadnu odmenu za dotknutý kapitál, ale nevysvetlujú, preco by konecná sadzba stanovená Komisiou pre primeranú odmenu za tento kapitál mala byt odlisná. 346 Za týchto okolností sa nemozno domnievat, ze rozhodnutie Komisie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, pokial ide o odmenu vypocítanú za sumu 3,4 miliardy DEM z majetku WfA, ktorá nemôze slúzit na zabezpecenie vlastných cinností WestLB. V dôsledku toho treba výhradu zalozenú na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade zamietnut. 3. Primeraná odmena za sumu 2,5 miliardy DEM z majetku WfA, ktorá môze slúzit na zabezpecenie vlastných cinností WestLB 347 Zalobcovia, ktorých podporuje Spolková republika Nemecko, v prvom rade tvrdia, ze táto odmena mala byt vypocítaná s ohladom na specifický rizikový profil majetku WfA, ktorý je porovnatelný s profilom hybridných nástrojov patriacich k vlastným zdrojom. V druhom rade sa domnievajú, ze na to, aby sporná transakcia nepredstavovala státnu pomoc, nebolo potrebné zväcsit majetkovú úcast spolkovej krajiny na základnom imaní WestLB. V tretom rade uvádzajú, ze konecná sadzba výnosu 9,3 % vyzadovaná Komisiou za túto sumu z majetku WfA nie je odôvodnená, pokial ide o niektoré jej zlozky, a vo viacerých ohladoch nie je oprávnená. a) Porovnatelnost prevodu majetku WfA s nástrojmi patriacimi k vlastným zdrojom Tvrdenia úcastníkov konania 348 WestLB tvrdí, ze rizikový profil majetku WfA nie je porovnatelný s rizikovým profilom základného imania, ale s profilom hybridných nástrojov patriacich k vlastným zdrojom, ako sú tiché kapitálové úcasti, perpetual preferred shares (casovo neobmedzené prioritné akcie) a investicné cenné papiere. Primeranú odmenu za spornú transakciu treba teda vypocítat nie porovnaním prevodu WfA so zvýsením základného imania, ale jeho porovnaním s týmito hybridnými nástrojmi a za ne uhrádzanými odmenami, ktorých hodnoty (medzi 9,3 a 10,3 %) sú iné ako hodnota, ktorú Komisia pozadovala v napadnutom rozhodnutí ako základnú odmenu (12 %). WestLB okrem toho popiera dôvodnost pripomienok, ktoré mala Komisia v tomto ohlade v napadnutom rozhodnutí. 349 Komisia, ktorú podporuje BdB, popiera toto tvrdenie a tvrdí, ze kvôli osobitostiam majetku WfA nie je porovnanie s hybridnými nástrojmi patriacimi k vlastným zdrojom vhodným základom na urcenie primeranej odmeny za spornú transakciu. Vysvetluje, v com sa majetok WfA v mnohom lísi od kazdého z nástrojov, ktoré spomenul WestLB. Posúdenie Súdom prvého stupna 350 Výber porovnávacieho kritéria na úcely stanovenia sadzby primeranej odmeny za dotknutú cast majetku WfA, ktorý vykonala Komisia, nemozno povazovat za zjavne nesprávny. Komisia totiz v odôvodeniach c. 193 az 201 napadnutého rozhodnutia vysvetluje, preco si myslí, ze rozdiely medzi hybridnými nástrojmi a spornou transakciou sú také, ze porovnanie spornej transakcie s týmito nástrojmi má iba obmedzenú hodnotu. Komisia predovsetkým upriamila pozornost na skutocnost, ze hybridné nástroje, na ktoré sa odvolávali zalobcovia, predstavujú vo vseobecnosti iba malú cast vlastných zdrojov banky na rozdiel od majetku WfA, ktorý predstavuje takmer polovicu základných vlastných zdrojov WestLB. 351 Za týchto okolností, kedze porovnatelnost majetku WfA s týmito hybridnými nástrojmi sa týka oblasti urcitej ekonomickej zlozitosti, v ktorej disponuje Komisia sirokou mierou volnej úvahy, sa treba domnievat, ze s ohladom na hranice súdnej kontroly tohto aktu preskúmanie napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade neodhalilo zjavné nesprávne posúdenie spôsobilé spochybnit jeho zákonnost. b) Nevyhnutnost zväcsit majetkovú úcast spolkovej krajiny vo WestLB Tvrdenia úcastníkov konania 352 WestLB tvrdí, ze na to, aby sporná transakcia nepredstavovala státnu pomoc, nebolo potrebné zväcsit majetkovú úcast spolkovej krajiny na základnom imaní WestLB, kedze spolková krajina dostáva za majetok WfA primeranú odmenu. 353 Komisia principiálne súhlasí s tvrdením WestLB a vysvetluje, ze v odôvodneniach c. 182 a 184 napadnutého rozhodnutia jednoducho vyhlásila, ze takéto zväcsenie majetkovej úcasti spolkovej krajiny na základnom imaní WestLB by bolo jedným z prostriedkov získania primeraného výnosu za vklad sporného kapitálu, pricom ak k nemu nedoslo, musela spolková krajina získat primeranú odmenu inak. Posúdenie Súdom prvého stupna 354 Treba sa domnievat, ze toto tvrdenie zalobcov je bezpredmetné. Zalobcovia a Komisia sa totiz zhodujú na tom, ze na to, aby sporná transakcia nepredstavovala státnu pomoc, nebolo potrebné zväcsit majetkovú úcast spolkovej krajiny na základnom imaní WestLB, ak spolková krajina dostala primeranú odmenu za majetok WfA. Zostáva tak urcit, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze odmena vyplývajúca zo spornej transakcie nebola primeraná za situácie, ked spolková krajina nezväcsila svoju majetkovú úcast na základnom imaní WestLB. c) O konecnej sadzbe výnosu vo výske 9,3 % 355 Zalobcovia uvádzajú, ze konecná sadzba výnosu vo výske 9,3 % vyzadovaná Komisiou ako primeraná odmena za spornú transakciu nie je odôvodnená, pokial ide o niektoré jej zlozky, a vo viacerých ohladoch nie je oprávnená. 356 Po prvé, zalobcovia sa odvolávajú na nedostatocné odôvodnenie stanovenia 12 % základnej sadzby výnosu po zdanení na úcely výpoctu primeranej konecnej odmeny (dalej len "základná sadzba výnosu") a tvrdia, ze táto sadzba je nesprávna. Po druhé uvádzajú, ze zvýsenie z dôvodu rizika o 1,5 %, ktoré vykonala Komisia pocas výpoctu primeranej konecnej odmeny, je nedostatocne odôvodnené a tvrdia, ze toto zvýsenie nie je oprávnené. i) O základnej sadzbe výnosu vo výske 12 % Tvrdenia úcastníkov konania 357 Zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neumoznuje zistit kritéria, ktoré boli na zaciatku stanovenia základnej sadzby výnosu na 12 % po zdanení. Tvrdia tiez, ze Komisia nemala dôvod vyzadovat sadzbu v takejto výske. 358 V prvom rade, pokial ide o typ základnej sadzby výnosu, ktorý pouzila Komisia, zalobcovia zdôraznujú, ze napadnuté rozhodnutie je nejednoznacné v tom, ci uvedená sadzba zodpovedá výnosu z vlastných zdrojov (Return on Equity, dalej len "RoE") alebo výnosu z investície (Return on Investment, dalej len "RoI"), ktoré sú odlisné. Domnievajú sa rovnako, ze napadnuté rozhodnutie neumoznuje zistit, preco Komisia prihliadala k ocakávanému výnosu po zdanení. Spolková krajina dodáva, ze hoci vo svojom vyjadrení k zalobe Komisia napokon upresnila, ze ocakávaným výnosom investora môze byt iba ocakávaný výnos "po zdanení" zaplatenom podnikom, ale "pred zdanením" zaplateným investorom, z napadnutého rozhodnutia to vsak jasne nevyplýva. 359 V tomto ohlade zalobcovia popierajú správnost takého výkladu napadnutého rozhodnutia, aký Komisia uvádza vo svojom vyjadrení k zalobe. WestLB este dodáva, ze skutocnost, ze Komisia sa vo svojom rozhodnutí skutocne opierala o výnos po zdanení vyplýva navyse aj z návrhu napadnutého rozhodnutia, a navrhuje Súdu prvého stupna, aby Komisii nariadil predlozit vsetky verzie návrhu napadnutého rozhodnutia. 360 V druhom rade zalobcovia, ktorých podporuje Spolková republika Nemecko, tvrdia, ze Komisia mala zohladnit existenciu danového dobropisu vyplývajúceho zo zapocítania vztahujúceho sa na dan z príjmov právnických osôb platnú v Nemecku v case spornej transakcie. Tvrdia, ze Komisia nesprávne stotoznuje výnos investora pred zdanením s výnosom po zdanení zaplatenom podnikom. Uvádzajú, ze kedze toto stotoznenie nezohladnuje dôsledky, ktoré má pre dotknuté osoby danový rezim, ktorý sa na ne uplatnuje, sú výsledky porovnania výnosov vykonaného Komisiou deformované na ujmu zalobcov, co skresluje uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora na tento prípad. 361 Poznamenávajú, ze spolková krajina na rozdiel od iných investorov nemá pri platení dane z dividend právo na danový dobropis, aby si tak zo svojho dlhu na dani z príjmov odpocítala sumu zodpovedajúcu dani z príjmov uz zaplatenej podnikom, ktorého dividendy spolková krajina dostáva. V dôsledku tohto zapocítania sa RoE po zdanení zaplatenom podnikom vzdy odlisuje od RoI investora pred zdanením o sumu, ktorá sa prinajmensom rovná danovému dobropisu vztahujúcemu sa na dan z príjmov právnických osôb. 362 Zalobcovia dochádzajú k záveru, ze na zabezpecenie porovnatelnosti výnosov treba investorom, ktorí nemajú právo na danový dobropis, priradit fiktívny dobropis. Podla WestLB tak Komisia po stanovení základnej sadzby výnosu vo výske 12 % mala zohladnit fiktívny danový dobropis vo výske 5,5 % ako príjem spolkovej krajiny. Alternatívne mohla Komisia znízit RoI pred zdanením z 12 na 6,45 %. Podla spolkovej krajiny mohla byt od WestLB vyzadovaná výplata dividendy nanajvýs vo výske 6,48 %. 363 Pokial ide o tvrdenie BdB a zalovanej, ze zapocítanie sa neuplatnuje na odmenu dohodnutú za kapitál WfA, zalobcovia tvrdia, ze význam ich pripomienok v tomto ohlade spocíva v konfrontácii prístupu, ktorý pouzila Komisia, s danovou situáciou súkromného trhovo konajúceho investora, ktorú táto institúciu povazuje za vzor. 364 V tretom rade zalobcovia tvrdia, ze hodnota základnej sadzby výnosu pouzitá zalovanou nie je dostatocne odôvodnená. 365 V tomto ohlade zalobcovia popierajú význam skutocností zohladnených v odôvodnení c. 209 napadnutého rozhodnutia a najmä poznamenávajú, ze púhy odkaz na rozhodnutie Komisie 98/490/ES z 20. mája 1998 o pomoci, ktorú poskytlo Francúzsko skupine Crédit Lyonnais [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 221, s. 28), bez vysvetlenia podobnosti existujúcej medzi oboma vecami, nemôze predstavovat dostatocné odôvodnenie. 366 Spolková krajina tvrdí, ze nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je o to evidentnejsí, ze Komisia sa v tomto rozhodnutí zrejme po prvýkrát opiera výlucne o ocakávané budúce výnosy, pricom vyzaduje minimálny výnos. Nespolieha sa napríklad na výnos ponúkaný porovnatelnými podnikmi a skutocne dosahovaný v ekonomicky porovnatelnom sektore v dotknutom clenskom státe. Prognózy na urcenie ocakávaného výnosu a parametre rozhodujúce v tomto ohlade vsak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú. Navyse v odpovedi na pripomienky Komisie spolková krajina poznamenáva, ze napriek tomu, ze casti napadnutého rozhodnutia citované zalovanou skutocne vysvetlujú, ze rozhodnutie investora sa podla Komisie riadi hlavne ocakávanými výnosmi, tieto casti neobsahujú prognózy a parametre, ktoré investor na tento úcel zohladnuje. 367 WestLB dodáva, ze Komisia sa nezaoberala otázkou, ktorý je relevantný trh alebo "dotknutý sektor", v ktorom treba ocakávat priemerný výnos, o ktorý oprela svoje rozhodnutie, co je vsak v konaní, na ktoré sa vztahuje právo státnej pomoci, základnou otázkou pri urcení priemerného výnosu, ktorý môze byt ponúkaný v danom ekonomickom odvetví. 368 Spolková krajina dalej tvrdí, ze Komisia tým, ze neprihliadala na niektoré podstatné analytické tvrdenia a na údaje a informácie predlozené Spolkovou republikou Nemecko týkajúce sa základnej sadzby výnosu, neponúkla v tomto ohlade ziadne odôvodnenie (rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb. s. I-2097, body 44 a 45). 369 Komisia namieta, ze napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nedostatocným odôvodnením základnej sadzby výnosu vo výske 12 % po zdanení a tvrdí, ze táto sadzba je opodstatnená. 370 V prvom rade zalovaná popiera tvrdenie, podla ktorého napadnuté rozhodnutie neodôvodnuje typ základnej sadzby výnosu, ktorý zalovaná pouzila. 371 V druhom rade Komisia, ktorú podporuje BdB, popiera tvrdenie, ze danový dobropis vyplývajúci zo zapocítania treba zohladnit ako súcast odmeny investora. Komisia sa domnieva, ze tento danový dobropis má iba kompenzovat stratu, ktorá by vyplynula z dvojitého zdanenia. Rovnako popiera dôvodnost pripomienok týkajúcich sa danovej oblasti, ktoré mali v tomto ohlade zalobcovia a vysvetluje, preco výpocty danového zatazenia celkovo nemozno zohladnit pri urcení priemerného výnosu trhovo konajúceho investora. 372 BdB a Komisia dalej tvrdia, ze zapocítanie dane z príjmov právnických osôb sa vôbec neuplatní na odmenu dohodnutú za kapitál WfA, pretoze táto odmena je fixná, pricom toto zapocítanie sa uplatní v prípade Nemecka vtedy, ked investor získa od podniku odmenu vo forme úcasti na ziskoch. 373 V tretom rade, pokial ide o údajné nedostatocné odôvodnenie hodnoty základnej sadzby výnosu, ktorú pouzila zalovaná, zalovaná zdôraznuje, ze v odôvodnení c. 209 napadnutého rozhodnutia výslovne spomenula východiská pre výpocet tejto sadzby, a to svoju vlastnú skúsenost, niekolko vyhlásení a stúdií investicných bánk a poradenských spolocností týkajúcich sa skutocných a ocakávaných výnosov z vlastného kapitálu a z investícií, stanoviská oznámené dotknutými úcastníkmi konania, ako aj skorsie rozhodnutia Komisie týkajúce sa kapitálu, ktorý verejnej banke poskytol stát. 374 Komisia, ktorú podporuje BdB, tvrdí, ze vysvetlenia v tomto ohlade obsiahnuté v odôvodneniach c. 206 az 209 napadnutého rozhodnutia treba vnímat v ich systematickej súvislosti a najmä v súvislosti s mnohými výmenami názorov, ku ktorým doslo v tejto veci medzi Komisiou a úcastníkmi správneho konania, ako aj so zretelom na skutocnost, ze Komisia odkázala na kritéria, ktoré WestLB ako hospodársky subjekt v sektore pozná. 375 Zalovaná sa domnieva, ze judikatúra jej neukladá povinnost, aby poskytla zalobcom podrobný zoznam metód a informacných zdrojov alebo výklad matematickej úvahy, ktorou sa riadi v konkrétnom prípade tým, ze uvedie vsetky faktory výpoctu, ku ktorým prihliadala (rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i., C-466/93, Zb. s. I-3799, bod 16; z 29. februára 1996, Komisia/Rada, C-122/94, Zb. s. I-881, bod 29; z 12. novembra 1998, Taliansko/Rada, C-352/96, Zb. s. I-6937, bod 41). 376 Komisia tvrdí, ze v súvislosti s uplatnovaním zásady trhovo konajúceho investora nadobudla významné skúsenosti v otázkach týkajúcich sa vkladu kapitálu verejnými orgánmi, výnosov ocakávaných investormi a kapitálových transakcií v sektore financných sluzieb. Komisia pripomína, na jednej strane, ze v napadnutom rozhodnutí si osvojila úvahy vysvetlené v stúdii First Consulting, ktoré tak slúzia na odôvodnenie tohto rozhodnutia a na druhej strane, ze zohladnila dokumenty predlozené Spolkovou republikou Nemecko, ako to preukazuje podrobný výklad týkajúci sa správy Lehman Brothers. 377 Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie odkazuje na rozhodnutie 98/490 týkajúce sa Crédit Lyonnais iba ako na príklad preukazujúci, ze hlbkové analýzy európskeho bankového sektora a uplatnenia zásady trhovo konajúceho investora rovnako umoznili konstatovat, ze ocakávaný výnos za investíciu do banky je potrebné stanovit na 12 %. Vysvetluje, ze jednoducho nepreniesla do napadnutého rozhodnutia hodnotu sadzby uvedenú v rozhodnutí 98/490 a ze sa na nu odvolala iba preto, aby zdôraznila primeranost sadzby odmeny pouzitej v napadnutom rozhodnutí. Komisia okrem toho popiera význam odkazu Spolkovej republiky Nemecko na uz citovaný rozsudok Alitalia/Komisia, pricom zdôraznuje, ze v tomto prípade bola sadzba výnosu pouzitá v rozhodnutí 98/490 iba jedným z informacných zdrojov, na ktoré odkázala Komisia. Navyse táto sadzba neslúzila na preskúmanie toho, ci investícia predstavuje pomoc, ako to bolo v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom uz citovaného rozsudku Alitalia/Komisia, ale slúzila jednoducho na preukázanie toho, ci bola Crédit Lyonnais po ozdravení zivotaschopná. 378 Pokial ide o výpocet minimálneho výnosu ocakávaného v základnej sadzbe 12 % po zdanení zaplatenom spolocnostou, ktorý v roku 1991 ocakával investor zo svojho kapitálu, z odôvodnenia c. 209 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa oprela o priemerný výnos dosahovaný v bankovom sektore, pretoze «v praxi musia podniky presvedcit investorov o svojej schopnosti poskytnút z vlozeného kapitálu prinajmensom priemerný výnos" [neoficiálny preklad]. V tomto rámci " ak podnik nesplní [tieto] ocakávania, investor bude zvazovat, ze sa obráti na taký podnik, ktorý mu ponúkne lepsie vyhliadky" [neoficiálny preklad]. 379 Komisia tvrdí, ze na základe dokumentov, ktorých obsah je presne uvedený v napadnutom rozhodnutí, mohli zalobcovia zistit prícinu stanovenia ocakávaného minimálneho výnosu na 12 % po zdanení, ktoré má zaplatit podnik. Dodáva, ze táto hodnota sa neodklána od hodnôt navrhnutých v správe Lehman Brothers, ktorú objednal WestLB. 380 Zalovaná rovnako vyvracia kritiku spolkovej krajiny, podla ktorej Komisia nezohladnila skutocný výnos porovnatelných podnikov, ale po prvý krát vo svojej praxi odkázala na budúci ocakávaný výnos, pricom vyvodzovala minimálny výnos bez toho, aby uviedla prognózy, ktoré bolo treba stanovit a podstatné parametre pouzité na tento úcel. Komisia pripústa, ze zohladnila hlavne ocakávaný výnos, pretoze práve ním sa riadi výber investora, ale tvrdí, ze tento faktor podrobne vysvetlila (pozri napríklad odôvodnenia c. 162, 167, 171, 208 a 209 napadnutého rozhodnutia). 381 Komisia napokon popiera, ze nezohladnila podstatné tvrdenia uvádzané Spolkovou republikou Nemecko. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze velmi podrobne a dôkladne preskúmala vsetky podstatné tvrdenia a argumenty dotknutých osôb (pozri najmä odôvodnenia c. 121 az 138 rozhodnutia). Posúdenie Súdom prvého stupna 382 Pokial ide o odôvodnenie výberu Komisie týkajúceho sa základnej sadzby výnosu vypocítanej po zdanení, v prvom rade treba zdôraznit, ze odmena, ktorú WestLB skutocne zaplatil spolkovej krajine, zodpovedá výnosu po zdanení podnikom, ale pred zdanením investorom. Skutocná odmena platená rocne WestLB bola 0,6 % po zdanení platenom podnikom alebo 1,1 % pred týmto zdanením. 383 V tomto prípade vsak Komisia stanovila prvok pomoci s poukazom na odmenu spolkovej krajiny po zdanení platenom podnikom, ktorá bola dohodnutá v spornej transakcii, a ktorú porovnala s odmenou, ktorú povazovala za primeraná za túto transakciu. Toto konstatovanie vyplýva najmä z tabulky c. 7 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 232), v ktorej je "skutocná odmena (po zdanení)" odpocítaná od "trhovej odmeny", ako aj z upresnenia, podla ktorého dotknutá sadzba zodpovedá "minimálnemu ocakávanému výnosu vo výske 12 % po zdanení" pouzitému v odôvodnení c. 209 napadnutého rozhodnutia. Rovnako vyplýva z odôvodnenia c. 69 a z poslednej vety v odôvodnení c. 121 napadnutého rozhodnutia. 384 Ak teda skutocná odmena dohodnutá úcastníkmi spornej transakcie, ktorá slúzi ako základ porovnania vykonaného Komisiou, zodpovedá výnosu po zdanení platenom podnikom a pred zdanením platenom investorom, potom primeraná odmena, ktorú vypocítala Komisia, musela zodpovedat rovnakému typu výnosu, aby mohla slúzit ako základ výpoctu prvku pomoci. Ide o faktor, o ktorom zalobcovia a Spolková republika Nemecko nemohli nevediet, pretoze Komisia nielenze vysvetlila svoje stanovisko teoreticky, ale následne tiez podla rovnakého kritéria vypocítala presnú sumu pomoci, ktorú má WestLB vrátit. 385 Okrem toho je v kontexte rozhodnutia na tento úcel významný aj odkaz v poznámke pod ciarou 45 na "cisté výnosy". Skutocnost, ze pojem "cisté výnosy" treba chápat ako výnos po zdanení platenom podnikom, ale pred zdanením plateným investorom, logicky vyplýva z pouzitia tohto pojmu v kontexte analýzy urobenej v napadnutom rozhodnutí. Toto rozhodnutie totiz analyzuje spornú transakciu z pohladu súkromného investora, pre ktorého je výnosom, ktorý musí zohladnit pri výbere svojej investície, výnos po zdanení platenom podnikom. 386 Záverom sa treba domnievat, ze samotné znenie napadnutého rozhodnutia umoznuje zalobcom a Spolkovej republike Nemecko pochopit, ze základná sadzba výnosu pouzitá Komisiou odkazuje na výnos po zdanení platenom podnikom, ale pred zdanením plateným investorom. Tvrdenie zalobcov zalozené na nedostatku odôvodnenia toho, ze táto sadzba je po zdanení, treba preto zamietnut. 387 V tomto ohlade treba este zamietnut návrh WestLB smerujúci k tomu, aby bolo Komisii nariadené predlozit vsetky verzie návrhu napadnutého rozhodnutia na úcely overenia toho, aký typ základnej sadzby výnosu pouzila Komisia. Tieto verzie totiz nemajú ziaden rozhodujúci vplyv na kontrolu zákonnosti, ktorú musí vykonat súd Spolocenstva, akonáhle analýza textu napadnutého rozhodnutia postacuje na overenie toho, ci Komisia v tomto ohlade splnila povinnost odôvodnenia (pozri judikatúru citovanú v bode 92 vyssie). 388 V druhom rade, pokial ide o vecné tvrdenie týkajúce sa zapocítania vztahujúceho sa na dan z príjmov právnických osôb platnú v Nemecku v case spornej transakcie (dalej len "zapocítanie danového dobropisu"), treba urcit, ci sa danový dobropis, ktorý vyplýva z tohto zapocítania, má zohladnit ako súcast odmeny investora pri výpocte primeranej odmeny za spornú transakciu. 389 Toto zapocítanie sa v podstate vyznacuje tým, ze s cielom zabránit dvojitému zdaneniu príjmov právnických osôb sa v prvom rade na úcely urcenia zdanitelného príjmu kazdého investora suma zaplatená podnikom z titulu dane z príjmov právnických osôb pripíse akcionárovi ako príjem v pomere k jeho podielu na základnom imaní, a tak sa pripocíta k sume dividend, ktorú tento investor skutocne prijal. Dan z príjmov, ktorú má zaplatit investor, sa potom vypocíta zo sumy, ktorá vyplýva z tohto scítania, ale investor má pri platení danového dlhu výhodu danového dobropisu, ktorý zodpovedá sume zaplatenej podnikom z titulu dane z príjmov právnických osôb v pomere k jeho podielu na základnom imaní, pricom táto suma sa odpocíta z danového dlhu investora. 390 Zalobcovia tvrdia, ze výsledky porovnania výnosov vykonaného Komisiou sú skreslené na ich úkor a sú v rozpore so zásadou trhovo konajúceho investora z dôvodu, ze ako súcast výnosu investora nebol zohladnený danový dobropis. 391 V tomto prípade treba najprv zdôraznit, ze ako to bolo práve vysvetlené (pozri bod 386 vyssie), zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze typ sadzby výnosu, ktorý pouzila Komisia, zodpovedá výnosu po zdanení platenom podnikom, ale pred zdanením plateným investorom, a týka sa tak iba dividend skutocne vyplatených investorovi. Výnos, ktorý pouzila Komisia ako východiskový bod svojho výpoctu, teda nezahrna danový dobropis, z ktorého by mohol mat výhodu súkromný investor v case spornej transakcie. 392 Tento výber Komisie nemozno povazovat za zjavne nesprávny. Na rozdiel od toho, co sa deje v prípade súkromného investora, sa zapocítanie danového dobropisu neuplatnuje v prípade spolkovej krajiny. Zapocítanie danového dobropisu ma totiz iba kompenzovat prípadné dvojité zdanenie príjmu právnických osôb. Kedze vsak spolková krajina nie je platitelom dane z dividend, ktoré dostáva od WestLB, nepodliehajú tieto dividendy dvojitému zdaneniu. 393 Za týchto okolností skutocnost, ze danový dobropis nebol zohladnený pri urcení primeranej odmeny za investíciu spolkovej krajiny nemôze skreslit porovnanie, ktoré vykonala Komisia. V dôsledku toho treba tvrdenie zalobcov v tomto ohlade zamietnut. 394 V tretom rade, pokial ide o odôvodnenie hodnoty základnej sadzby výnosu, ktorú pouzila Komisia, treba pripomenút, ze jediný odkaz obsiahnutý v tomto ohlade v napadnutom rozhodnutí sa nachádza v odôvodnení c. 209, ktoré znie takto: "Pocas vysetrovania Komisia okrem svojej vlastnej skúsenosti zohladnila aj niekolko vyhlásení a stúdií investicných bánk a poradenských spolocností týkajúcich sa skutocných a ocakávaných výnosov z vlastného kapitálu a z investícií, ako aj stanoviská oznámené rôznymi úcastníkmi konania. Na základe týchto informácií, svojej skúsenosti v tejto oblasti, statistík trhu a svojich predchádzajúcich rozhodnutí o státnej pomoci, Komisia stanovuje z tejto investície majúcej povahu vlastného kapitálu k dátumu prevodu minimálny ocakávaný výnos vo výske 12 % po zdanení..." [neoficiálny preklad] 395 Po prvé, treba konstatovat, ze text napadnutého rozhodnutia sám osebe neumoznuje pochopit skutocnosti a úvahy, ktoré mali podstatný význam pri výbere hodnoty základnej sadzby výnosu Komisiou v napadnutom rozhodnutí na úcely výpoctu primeranej odmeny. V napadnutom rozhodnutí sa totiz Komisia obmedzuje na to, ze vypocítava informacné zdroje, ktoré boli základom jej výberu, ale neopakuje ich obsah spôsobom, ktorý by vysvetloval, v akom rozsahu a so zretelom na aké úvahy zohladnila tieto zdroje pri prijímaní svojho rozhodnutia. 396 Po druhé, treba sa domnievat, ze odkazy Komisie neumoznujú pochopit ani jej výber v tomto ohlade. Pokial totiz ide o "vyhlásenia a stúdie investicných bánk a poradenských spolocností", ako aj "stanoviská oznámené rôznymi úcastníkmi konania", treba poznamenat, ze takýto vseobecný odkaz na dokumenty a stanoviská, ktoré ponúkali protichodné analýzy s rôznymi výsledkami, nemozno povazovat za spôsobilý vysvetlit dôvody výberu Komisie. Navyse treba zdôraznit, ze správa First Consulting, ktorá sa najviac blízila k hodnote základnej sadzby výnosu pouzitej Komisiou, bola zalobcom a Spolkovej republike Nemecko odovzdaná az tesne pred ústnou castou konania v prejednávaných veciach. 397 Pokial ide o "skúsenost Komisie v tejto oblasti", treba poznamenat, ze takýto odkaz neposkytuje odôvodnenie prijatého opatrenia takým spôsobom, aby mohol súd vykonat svoju kontrolu zákonnosti a aby mohli dotknuté osoby bránit svoje práva. 398 Pokial ide o "predchádzajúce rozhodnutia Komisie o státnej pomoci", Súd prvého stupna konstatuje, ze jediný presný odkaz zalovanej v napadnutom rozhodnutí je odkaz na rozhodnutie 98/490 týkajúce sa Crédit Lyonnais. Ako vsak potvrdzuje Komisia, táto vec bola iba príkladom, ktorý podoprel stanovisko Komisie týkajúce sa stanovenia základnej sadzby výnosu v tejto veci. V kazdom prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetluje, aký je v tomto prípade význam výnosu vyzadovaného v inej súvislosti. 399 Po tretie, treba posúdit tvrdenie zalovanej, ze zalobcovia a Spolková republika Nemecko mohli pochopit výber Komisie z dôvodu ich úcasti na správnom konaní a z dôvodu znalostí WestLB ako hospodárskeho subjektu v sektore. V tomto ohlade Komisia trvá na tom, ze výberu hodnoty základnej sadzby výnosu, ktorú pouzila, bolo mozné porozumiet v súvislosti s niekolkými znaleckými posudkami vymenenými pocas správneho konania a predovsetkým, ze táto sadzba sa neodklánala od hodnoty uvedenej v správe Lehman Brothers, ktorú predlozil WestLB. 400 Napriek tomu sa vsak treba domnievat, ze to, ze sa zalobcovia zúcastnili na konaní alebo ze WestLB je hospodárskym subjektom dotknutého sektora, v tomto prípade neznamená, ze sú schopní pochopit dôvody, ktoré boli základom výberu Komisie týkajúceho sa hodnoty pouzitej základnej sadzby výnosu. Rovnako skutocnost, ze WestLB predlozil správu, ktorá uvádzala podobnú sadzbu výnosu ako stanovila Komisia, nestací sama osebe na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto ohlade odôvodnené. Samotná existencia tejto správy, ktorá zaujala analytický prístup a navrhla konecnú odmenu, lísiace sa od prístupu a odmeny v napadnutom rozhodnutí, a ktorej obsah toto rozhodnutie nijako neopakuje, totiz nemôze Komisiu oslobodit od povinnosti odôvodnit hodnotu sadzby, ktorú pouzila. 401 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie Komisie zalozené na tom, ze judikatúra jej neukladá povinnost, aby zalobcom poskytla podrobný zoznam metód a informacných zdrojov, ako ani výklad matematickej úvahy, ktorou sa riadi v konkrétnom prípade, treba upresnit, ze toto tvrdenie je síce správne, ale ze z dôvodu, ze v tomto prípade nejde o takúto poziadavku, nemôze citovaná judikatúra podlozit tvrdenie, ze odôvodnenie dotknutej hodnoty sadzby výnosu v napadnutom rozhodnutí je dostatocné. 402 Komisii totiz mozno v napadnutom rozhodnutí vytýkat nie neexistenciu vycerpávajúceho opisu matematickej úvahy, ktorou sa riadila v tomto prípade, ale jednoducho nedostatocné vysvetlenie podstatných úvah, ktoré viedli Komisiu k výberu dotknutej hodnoty sadzby výnosu. 403 Napokon treba zdôraznit, ze v tomto prípade má povinnost odôvodnenia o to podstatnejsí význam, ze hodnota základnej sadzby výnosu vyzadovanej Komisiou predstavovala centrálny prvok výpoctu primeranej odmeny za spornú transakciu, vykonaného v rámci uplatnenia zásady súkromného investora. 404 Z uvedeného vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nesplna poziadavky clánku 253 ES, pokial ide o stanovenie 12 % hodnoty základnej sadzby výnosu pouzitej pri výpocte primeranej odmeny. Výhrade zalobcov zalozenej na nedostatku odôvodnenia v tomto ohlade treba teda vyhoviet. 405 V dôsledku toho Súd prvého stupna nie je schopný vyjadrit sa k rôznym tvrdeniam, ktoré popierajú dôvodnost napadnutého rozhodnutia vo vztahu k hodnote tejto sadzby. ii) O zvýsení o 1,5 % z dôvodu rizika Tvrdenia úcastníkov konania 406 Zalobcovia sa domnievajú, ze stanovenie sadzby zvýsenia z dôvodu rizika na 1,5 % nie je dostatocne odôvodnené. Rozhodnutie iba odkazuje na správu First Consulting a nevysvetluje výklad tejto správy urobený Komisiou. Pokial ide o rozpätie sadzieb uvedené Komisiou v poznámke pod ciarou 49 tohto rozhodnutia ako oprávnené, rozhodnutie nevysvetluje ani to, preco treba za minimálnu hodnotu povazovat priemernú hodnotu tohto rozpätia. Zalobcovia okrem toho popierajú, ze list Komisie týkajúci sa podniku Sidmar, ktorý je spomenutý v poznámke pod ciarou 48 napadnutého rozhodnutia, má význam pre stanovenie sadzby zvýsenia. V tomto ohlade tvrdia, ze o tomto liste nevedeli pred týmto sporovým konaním a popierajú, ze jeho obsah má význam pre prejednávanú vec. 407 Zalobcovia rovnako popierajú opodstatnenost dôvodov uvádzaných Komisiou na stanovenie zvýsenia základnej sadzby primeranej odmeny. V tomto ohlade WestLB navrhuje Súdu prvého stupna, aby nariadil Komisii, aby oznámila meno americkej banky, ako aj konkrétne okolnosti vkladu kapitálu, na ktoré odkazuje v poznámke pod ciarou 47 napadnutého rozhodnutia. 408 Komisia, ktorú podporuje BdB, popiera existenciu nedostatocného odôvodnenia a tvrdí, ze jej rozhodnutie v tomto ohlade je oprávnené. 409 Tvrdí, ze v odôvodneniach c. 210 a 215 napadnutého rozhodnutia podrobne vysvetlila faktory, ktoré treba zohladnit pri urcení 1,5 % sadzby zvýsenia z dôvodu rizika, ako aj ich význam a dopad na odmenu, ktorú by trhovo konajúci investor vyzadoval za svoj vklad kapitálu. Domnieva sa, ze skutocnost, ze si z dvoch krajných hodnôt uvedených jej expertom zvolila priemernú hodnotu je pochopitelná od zaciatku so zretelom na úvahy rozvinutú v napadnutom rozhodnutí. Zalovaná rovnako tvrdí, ze faktory, ktoré vyzadovali zvýsenie, sú rovnako aj parametrami pouzitými na urcenie sadzby tohto zvýsenia a ze z dôvodu, ze neexistuje matematický model umoznujúci vypocítat presnú sadzbu zvýsenia, musí Komisia vyuzit svoju volnú úvahu. 410 Zalovaná este tvrdí, ze kedze vsetky svoje výpocty na urcenie primeranej odmeny vykonala na základe hodnôt po zdanení, je logické, ze 1,5 % zvýsenie z dôvodu rizika je tiez hodnotou po zdanení zaplatenom podnikom. 411 Komisia navyse zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí, v jeho poznámke pod ciarou 48, odkázala na list týkajúci sa podniku Sidmar, ktorý 25. júla 1984 adresovala Belgicku. Uvádza, ze tento list vysvetluje, ze z dôvodu, ze akcie bez hlasovacieho práva musia prinásat prednostnú dividendu, ktorá je vyssia ako bezná dividenda, kazdý vklad kapitálu bez hlasovacieho práva odôvodnuje 2 % zvýsenie. Komisia dodáva, ze pocas správneho konania informovala zalobcov o svojej rozhodovacej praxi, ktorou sa riadila v napadnutom rozhodnutí. Vyvodzuje z toho, ze so zretelom na nízku pouzitú sadzbu, odkaz na vyssie uvedený list a podrobné diskusie týkajúce sa podmienok, ktoré treba dodrzat, mohli takí skúsení investori ako WestLB a spolková krajina bez problémov porozumiet rozhodnutiu Komisie dokonca aj bez toho, aby upresnila postup, ktorým sa riadila. 412 Komisia sa napokon na podporu svojho stanoviska týkajúceho sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dotknuté zvýsenie, odvoláva na judikatúru citovanú v bode 375 vyssie. Posúdenie Súdom prvého stupna 413 Pokial ide o odôvodnenie 1,5 % zvýsenia základného výnosu, treba uviest, ze odôvodnenia c. 210 a 215 napadnutého rozhodnutia vysvetlujú dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze sa domnievala, ze základnú sadzbu výnosu treba zvýsit. Okrem toho sa treba domnievat, ze odôvodnenie toho, ze sadzba zvýsenia bola sadzbou po zdanení logicky vyplýva z toho, ze Komisia vypocítala aj základnú sadzbu výnosu po zdanení. 414 Pokial vsak ide o odôvodnenie hodnoty samotnej sadzby zvýsenia, treba poznamenat, ze poznámka pod ciarou 49 napadnutého rozhodnutia odkazuje na správu First Consulting. Táto poznámka iba uvádza, ze táto správa, ktorá je prezentovaná ako "znalecký posudok objednaný Komisiou", "zdôraznuje, ze trhovo konajúci investor by ocakával zvýsenie za kazdú z osobitných okolností [spomenutých v texte rozhodnutia] a navrhuje stanovit 1 az 2 % zvýsenie za vsetky tieto tri aspekty spolu". [neoficiálny preklad] 415 Okrem toho poznámka pod ciarou 48 rovnakého rozhodnutia uvádza: "Komisia uz v niekolkých rozhodnutiach skonstatovala, ze akcie bez hlasovacieho práva musia prinásat prednostnú dividendu, ktorá je vyssia ako bezná dividenda (pozri napríklad list týkajúci sa podniku Sidmar, ktorý Komisia adresovala Belgicku z 25. júla 1984)." [neoficiálny preklad] 416 Je vsak zjavné, ze text napadnutého rozhodnutia neumoznuje jasne pochopit úvahu zalovanej týkajúcu sa výberu hodnoty sadzby zvýsenia pouzitej v tomto prípade. Navyse pred sporovým konaním nemali zalobcovia prístup ani k správe First Consulting, ani k listu týkajúcemu sa podniku Sidmar, do ktorých sa mohli pozriet az tesne pred ústnou castou konania v prejednávaných veciach. Okrem toho tento list, ktorý pochádza z júla 1984, sa týka belgického oceliarenského podniku a nie je mozné pochopit, preco sa úvaha pouzitá v prípade tohto podniku a v tom case mohla uplatnit na spornú transakciu. 417 Tvrdenie Komisie zalozené na judikatúre uvedenej v bode 375 vyssie treba odmietnut z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 401 a 402 vyssie. Navyse v tomto prípade nebol, pokial ide o stanovenie sadzby zvýsenia, dosiahnutý stupen odôvodnenia, ktorý vyzaduje táto judikatúra. 418 Z uvedeného vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nesplna poziadavky clánku 253 ES v prípade 1,5 % sadzby zvýsenia základnej sadzby výnosu pouzitej na výpocet primeranej odmeny. Výhrade zalobcov zalozenej na nedostatku odôvodnenia v tomto ohlade treba teda vyhoviet. 419 V dôsledku toho Súd prvého stupna nie je schopný vyjadrit sa k tvrdeniam týkajúcim sa dôvodnosti napadnutého rozhodnutia v tejto otázke. Za týchto okolností nie je ani potrebné rozhodnút o návrhu zalobcu vo veci T-228/99 smerujúcemu k tomu, aby bolo Komisii nariadené oznámit meno americkej banky, ako aj konkrétne okolnosti vkladu kapitálu, na ktoré odkazuje v poznámke pod ciarou 47 napadnutého rozhodnutia. VI - Závery 420 Preskúmanie vsetkých zalobných dôvodov uplatnených v prejednávaných veciach preukázalo, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatocným odôvodnením dvoch faktorov, ktoré boli pouzité na výpocet primeranej odmeny za spornú transakciu, a ktoré sa týkajú 12 % hodnoty základnej sadzby výnosu a 1,5 % hodnoty sadzby zvýsenia tejto základnej sadzby výnosu (pozri body 394 az 404 a 414 az 418 vyssie). Súd prvého stupna sa domnieva, ze tieto dva faktory majú v celkovej struktúre napadnutého rozhodnutia podstatný význam. V dôsledku toho treba toto rozhodnutie zrusit. O trovách 421 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech a zalobcovia podali návrh v tomto zmysle, je opodstatnené zaviazat Komisiu na to, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania zalobcov. 422 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. Kedze BdB, vedlajsí úcastník konania, nemal vo veci úspech, znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora), rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2000/392/ES z 8. júla 1999 o opatrení zavedenom Nemeckom v prospech Westdeutsche Landesbank - Girozentrale (WestLB) sa zrusuje. 2. Komisia je povinná nahradit trovy konania zalobcov a znása svoje vlastné trovy konania. 3. Spolková republika Nemecko a Bundesverband deutscher Banken eV znásajú svoje vlastné trovy konania. Moura Ramos Tiili Pirrung Mengozzi Meij Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. marca 2003. Súdny tajomník Predseda H. Jung R. M. Moura Ramos Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu I - Okolnosti sporu A - Poziadavky v oblasti vlastného kapitálu ulozené smernicou o vlastných zdrojoch a smernicou o kapitálovej primeranosti B - WestLB C - WfA D - Zaclenenie WfA do WestLB II - Správne konanie III - Napadnuté rozhodnutie A - Vseobecná analýza B - Analýza primeranej odmeny za kapitál Konanie a návrhy úcastníkov konania O veci samej I - O prvom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia C - Tvrdenia úcastníkov konania D - Posúdenie Súdom prvého stupna II - O druhom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu E - Tvrdenia úcastníkov konania F - Posúdenie Súdom prvého stupna III - O tretom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí G - Prvá cast: právo Spolkovej Nemecko byt vypocutá 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna H - Druhá cast: nesprávne zistenia skutkových okolností 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna I - Tretia cast: porusenie zásady neutrality 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna IV - O stvrtom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES pri výklade pojmu státnej pomoci A - Prvá cast: existencia státnych zdrojov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - Druhá cast: protiprávne rozsírenie pojmu státnej pomoci 1. Porusenie clánku 295 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. Uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora na podnik, ktorý dosahuje zisk a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. Poziadavka priemerného výnosu v dotknutom sektore z kapitálu vlozeného verejným investorom a) Tvrdenia úcastníkov konania i) O nezlucitelnosti poziadavky priemerného výnosu s clánkom 87 ods. 1 ES ii) O rozpore medzi napadnutým rozhodnutím a oznámením Komisie z roku 1993, jej predchádzajúcou praxou a judikatúrou iii) O porusení clánku 295 ES poziadavkou priemerného výnosu b) Posúdenie Súdom prvého stupna V - O piatom a siestom dôvode zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia a porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES, pokial ide v prvom rade o existenciu státnych zdrojov, v druhom rade o skutocnost, ze podla Komisie sporná transakcia narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, a v tretom rade o uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora Komisiou A - Prvá cast: porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o existenciu státnych zdrojov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - Druhá cast: porusenie povinnosti odôvodnenia a porusenie clánku 87 ods. 1 ES, pokial ide o skutocnost, ze sporná transakcia narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - Tretia cast: porusenie clánku 87 ods. 1 ES a clánku 295 ES, pokial ide o uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora Komisiou a porusenie povinnosti odôvodnenia týkajúce sa niektorých skutocností zohladnených pri výpocte primeranej odmeny 1. Nezohladnenie osobitostí spornej transakcie a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. Primeraná odmena za sumu 3,4 miliardy DEM z majetku WfA, ktorá nemôze slúzit na zabezpecenie vlastných cinností WestLB a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. Primeraná odmena za sumu 2,5 miliardy DEM z majetku WfA, ktorá môze slúzit na zabezpecenie vlastných cinností WestLB a) Porovnatelnost prevodu majetku WfA s nástrojmi patriacimi k vlastným zdrojom Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Nevyhnutnost zväcsit majetkovú úcast spolkovej krajiny vo WestLB Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) O konecnej sadzbe výnosu vo výske 9,3 % i) O základnej sadzbe výnosu vo výske 12 % Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna ii) O zvýsení o 1,5 % z dôvodu rizika Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna VI - Závery O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina References 1. file:///tmp/lynxXXXXn1WyRZ/L99793-9182TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXn1WyRZ/L99793-9182TMP.html#Footref*