ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá komora) zo 17. decembra 2003 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Právomoc Komisie - Diskriminácia medzi leteckými spolocnostami - Relevantný sektorový a geografický trh - Súvislost medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi - Spochybnený právny základ rozhodnutia - Existencia dominantného postavenia - Zneuzitie dominantného postavenia - Primeranost výsky pokuty" Vo veci T-219/99, British Airways plc, so sídlom vo Waterside (Spojené královstvo), v zastúpení: W. Allan a O. Black, solicitors, W. Wood a H. Davies, barristers, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: M. Erhart, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Barav, barrister, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Virgin Atlantic Airways Ltd, so sídlom v Crawley (Spojené královstvo), v zastúpení: P. Binetter, solicitor, N. Green a C. West, barristers, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/74/ES zo 14. júla 1999 týkajúceho sa konania podla clánku 82 Zmluvy ES (IV/D-2/34.780 Virgin/British Airways) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1) na základe clánku 230 ES, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá komora), v zlození: predseda komory B. Vesterdorf, sudcovia, M. Jaeger a H. Legal, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. februára 2003, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Podla odôvodnenia c. 2 rozhodnutia 2000/74/ES Komisie zo 14. júla 1999 týkajúceho sa konania podla clánku 82 Zmluvy ES (IV/D-2/34.780 Virgin/British Airways) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie") sú British Airways plc (dalej len "BA") najväcsou britskou leteckou spolocnostou. Spolocnost BA prevádzkuje hviezdicovú siet s centrom na letiskách v londýnskom regióne. Pocas relevantného obdobia obsluhovala siet pravidelných liniek do 15 destinácií v Spojenom královstve a 155 medzinárodných destilácií v 72 státoch. V roku 1997 zastávala BA prvé miesto v svetovom rebrícku v pocte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi na kilometre a deviate miesto v pocte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi a vnútrostátnymi letmi na kilometre. 2 Pocas obchodného roka uzatvoreného 31. marca 1998 dosiahla BA konsolidovaný obrat vo výske 8,642 miliardy libier sterlingov (GBP), z ktorých odviedla cistý zisk vo výske 460 miliónov GBP. Pocas toho istého obchodného roka zamestnávala BA v priemere 60 675 osôb. 3 Virgin Atlantic Airways Ltd (dalej len "Virgin") je súkromný podnik, spolocnost zalozená podla anglického práva, ktorá prevádzkuje pravidelné sluzby prepravy osôb na urcitom pocte medzinárodných liniek. V roku 1997 zastávala dvadsiate prvé miesto v svetovom rebrícku v pocte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi a vnútrostátnymi letmi na kilometre. Pocas obchodného roka uzatvoreného 30. apríla 1998 dosiahla Virgin obrat priblizne 942 miliónov GBP. Ku koncu roka 1997 zamestnávala okolo 4 522 osôb. 4 Spolocnost BA uzatvorila s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve uznanými International Air Transport Association (IATA) zmluvy, ktorými sa zakladá nárok na základnú standardnú províziu za predaj leteniek spolocnosti BA vykonávaný týmito cestovnými kanceláriami. Táto provízia predstavovala v období od roku 1976 do roku 1997 9 % z predaja medzinárodných leteniek a 7,5 % z predaja leteniek na vnútrostátne lety. 5 Okrem tohto systému základných provízií uzatvorila spolocnost BA s cestovnými kanceláriami uznanými IATA zmluvy, ktoré zahrnali tri rozlicné systémy financných stimulov: "marketingové zmluvy", "globálne zmluvy" a nakoniec "systém prémií za výsledok". Marketingové zmluvy a globálne zmluvy 6 Prvý systém stimulov zavedený spolocnostou BA pozostával z "marketingových zmlúv", ktoré dali urcitým cestovným kanceláriám uznaným IATA so sídlom v Spojenom královstve moznost k základnej provízii získat dodatocne platby, a to: - prémiu za výsledok, ku ktorej boli poskytnuté aj urcité osobitné prémie v súvislosti s rozsahom leteckých segmentov spolocnosti BA, - penazné sumy z fondu, ktoré museli cestovné kancelárie pouzit na skolenie svojho personálu, - penazné sumy z fondu na podporu podnikov, ktorý zriadila spolocnost BA, aby zvýsila svoje príjmy, a z ktorého prostriedky museli cestovné kancelárie pouzit na financovanie reklamných akcií pre spolocnost BA. 7 Marketingové zmluvy zaväzovali cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve aj k tomu, aby v prípade oznamovania letových casov a cien letov, ako aj produktov a brozúr nezaobchádzali so spolocnostou BA menej výhodne nez s akoukolvek inou leteckou spolocnostou. 8 Tieto marketingové zmluvy uzatvorené na dobu jedného roka boli v zásade vyhradené pre cestovné kancelárie uznané IATA so sídlom v Spojenom královstve s rocným obratom z predaja leteniek spolocnosti BA (dalej len "trzba za letenky") vysím nez 500 000 GPB. Cestovné kancelárie s trzbou za letenky nad 500 000 GBP, ale pod 10 miliónov GBP rocne, mohli uzatvorit standardnú marketingovú zmluvu. Cestovné kancelárie, ktorých rocná trzba za letenky presahovala 10 miliónov GBP, uzatvárali individuálne dojednané marketingové zmluvy s BA. 9 Prémia za výsledok bola vypocítaná pohyblivo podla objemu, o aký cestovná kancelária zvýsila trzby za letenky BA. Dodatocne k vseobecnej prémii za výsledok vznikol v súvislosti s urcitými leteckými trasami nárok na osobitnú prémiu za výsledok. 10 Vyplácanie prémie za výsledok alebo osobitnej prémie bolo podmienené kazdorocným zvysovaním predaja leteniek BA cestovnými kanceláriami. Vo vseobecnosti síce nebola uskutocnená ziadna z týchto dvoch dodatocných platieb za segmenty, ktoré boli nalietané na vnútrostátnych leteckých trasách v Spojenom královstve, tieto segmenty vsak boli zapocítané na úcely dosiahnutia cielových prahových hodnôt, kedze tie sa pocítali ako globálne trzby za letenky, ktoré zahrnujú dialkové, krátke a vnútrostátne lety. 11 Okrem marketingových zmlúv uzatvorila spolocnost BA s troma cestovnými kanceláriami uznanými IATA druhý typ stimulacných zmlúv (dalej len "globálne zmluvy"). Na zimnú sezónu 1992/1993 dohodla spolocnost BA s troma cestovnými kanceláriami globálne podporné programy, na základe ktorých týmto kanceláriám vznikol nárok na získanie dodatocných provízií, ktorých výska bola vypocítaná podla nárastu podielu spolocnosti BA na ich celosvetových predajoch. 12 Dna 9. júla 1993 podala Virgin na Komisiu Európskych spolocenstiev staznost týkajúcu sa najmä týchto marketingových zmlúv. 13 Komisia rozhodla o zacatí konania týkajúceho sa marketingových zmlúv uzatvorených medzi BA a cestovnými kanceláriami a 20. decembra 1996 prijala proti BA oznámenie o výhradách. Ústne pripomienky BA boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. novembra 1997. Nový systém prémií za výsledok 14 Dna 17. novembra 1997 zaslala spolocnost BA vsetkým cestovným kanceláriám v Spojenom královstve list, v ktorom ich informovala o podrobnostiach súvisiacich s tretím typom stimulacných zmlúv, ktorý pozostával z nového systému prémií za výsledok platného od 1. januára 1998 (dalej len "nový systém prémií za výsledok"). 15 Okrem novej jednotnej provízie vo výske 7 % za vsetky predané letenky v Spojenom královstve mohla kazdá cestovná kancelária získat dodatocnú províziu az do výsky 3 % za medzinárodné letenky a az do výsky 1 % za vnútrostátne letenky. Výska variabilného dodatocného prvku za vnútrostátne a zahranicné letenky závisela od výsledkov, ktoré cestovná kancelária dosiahla v predaji leteniek spolocnosti BA. Výsledky cestovných kancelárií sa hodnotili porovnaním celkovej trzby za letenky spolocnosti BA, ktoré vystavila cestovná kancelária v jednom kalendárnom mesiaci, s trzbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka. 16 Na základe nového systému prémií za výsledok sa za kazdý percentuálny bod prekracujúci referencnú sadzbu vo výske 95 % udeloval cestovnej kancelárii dodatocný variabilný prvok vo výske 0,1 %, ktorý sa skladal z dodatocnej provízie z predaja medzinárodných leteniek a pridával sa k základnej provízii vo výske 7 %. Pri predajoch vnútrostátnych leteniek predstavoval variabilný prvok 0,1 % za zvýsenie predaja o 3 % nad referencnú sadzbu vo výske 95 %. Najvyssí variabilný prvok, aký mohla cestovná kancelária v rámci nového systému prémií za výsledok získat, predstavoval 3 % za medzinárodné letenky a 1 % za vnútrostátne letenky, pokial bol výsledok trzby v obidvoch prípadoch najmenej vo výske 125 %. 17 Pokial napríklad cestovná kancelária dosiahla v urcitom mesiaci výsledok vo výske 112 %, predstavoval variabilný prvok za medzinárodné letenky 1,7 % [(112 - 95) x 0,1 %] z medzinárodnej trzby zohladenej na výpocet prémie za tento mesiac. Naopak variabilný prvok za vnútrostátne letenky bol pri tomto výsledku 0,5 % [(112 - 95) ÷ 3 x 0,1 %] z vnútrostátnej trzby zohladnenej na výpocet prémie za tento kalendárny mesiac. Variabilné prvky nového systému prémií za výsledok sa vyplácali v mesacných intervaloch. 18 Nový systém prémií za výsledok mal pôvodne platit az do 31. marca 1999. Na december 1997 plánovala spolocnost BA prechodné obdobie, v ktorom mal platit nový systém prémií za výsledok popri uz existujúcich standardných províziách vo výske 9 % a 7,5 % za medzinárodné a vnútrostátne letenky. Dna 8. februára 1999 zverejnila spolocnost BA informáciu, ze túto úpravu na obdobie rokov 1999 - 2000 neobnoví. 19 Dna 9. januára 1998 podala Virgin doplnujúcu staznost týkajúcu sa tohto nového systému prémií za výsledok dosiahnutý BA. Dna 12. marca 1998 prijala Komisia dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa tohto nového systému. Rozhodnutie Komisie 20 Dna 14. júla 1999 Komisia na základe nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204), prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré stanovuje, ze kazdá z leteckých liniek obsluhovaných spolocnostou BA s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom královstve potenciálne predstavuje samostatný trh sluzieb leteckej dopravy (odôvodnenie c. 80) a ze relevantný geografický trh pre leteckú dopravu je britský trh (odôvodnenie c. 83). 21 Podla odôvodnenia c. 31 napadnutého rozhodnutia poskytujú cestovné kancelárie leteckým spolocnostiam sluzby spocívajúce v propagovaní sluzieb leteckej dopravy poskytovaných leteckými spolocnostami, v pomoci cestujúcim pri výbere vhodných dopravných sluzieb a v plnení administratívnych úloh, akými sú vystavovanie leteniek, prijatie platby od cestujúceho a jej prevod na leteckú spolocnost. Za tieto sluzby platia letecké spolocnosti cestovným kanceláriám provízie, ktoré závisia od predaja leteniek vykonávaného prostredníctvom týchto cestovných kancelárií. 22 Komisia sa dalej domnieva, ze BA je nákupca v dominantnom postavení na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predovsetkým v dôsledku percentuálneho podielu, ktorý predstave predaj leteniek BA na celkovom predaji leteniek uskutocnenom na území Spojeného královstva v rámci systému úpravy IATA pre cestovné kancelárie (odôvodnenia c. 90 a 91). 23 V odôvodneniach c. 29 a 30 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnuje podmienky marketingových zmlúv a nového systému prémií za výsledok takto: "29. Systémy provízií pre cestovné kancelárie opísané vyssie majú jednu spolocnú charakteristickú crtu. V kazdom prípade vedie dosiahnutie poziadaviek na zvýsenie predaja k nárastu vyplatenej provízie za vsetky letenky predané cestovnou kanceláriou a nie len za tie, ktoré predala po dosiahnutí týchto poziadaviek. V rámci marketingových zmlúv tak dochádza k zvýseniu penaznej prémie, ktorá sa vypláca cestovnej kancelárii za kazdú predanú letenku. Pri systéme prémií za výsledok rastie vyplácaná podielová provízia za vsetky letenky predané cestovnou kanceláriou. Pokial sa teda cestovná kancelária nachádza tesne pred dosiahnutím prahovej hodnoty na zvýsenie sadzby provízie, môze mat predaj niekolkých leteniek spolocnosti BA rozhodujúci vplyv na jej príjem z provízií. Naopak konkurent spolocnosti BA, ktorý chce cestovnú kanceláriu motivovat k tomu, aby niektoré rezervácie previedla zo spolocnosti BA na konkurencnú leteckú spolocnost, musí zaplatit za vsetky predané letenky podstatne vyssí percentuálny podiel provízie nez spolocnost BA, aby sa tento úcinok zrusil. 30. Tento úcinok systémov provízií spolocnosti BA treba znázornit na príklade. Vychádzajme z predpokladu, ze cestovná kancelária predala pocas jedného mesiaca referencného roka medzinárodné letenky za celkovo 100 000 GBP mesacne. Ak predá cestovná kancelária mesacne medzinárodné letenky spolocnosti BA v hodnote 100 000 GBP, získa základnú províziu vo výske 7 % a 'prémiu za výsledok` vo výske 0,5 % [(100 - 95) x 0,1 %], co znamená celkové príjmy z provízií za predané medzinárodné letenky vo výske 7 500 GBP [100 000 x (7 % + 0,5 %)]. Ak by tá istá cestovná kancelária vynalozila 1 % zo svojho predaja medzinárodných leteniek v prospech konkurenta spolocnosti BA, klesla by jej 'prémia za výsledok` na 0,4 % [(99 - 95) x 0,1 %] a táto znízená sadzba by sa pouzila na vsetky predaje leteniek spolocnosti BA. Jej príjmy získané vo forme provízií z predaja medzinárodných leteniek spolocnosti BA by tak klesli na 7 326 GBP [99 000 x (7 % + 0,4 %)]. Znízenie o 1 000 GBP pri predajoch medzinárodných leteniek spolocnosti BA znamená pokles príjmov získaných vo forme provízií o 174 GBP. 'Hranicnú` sadzbu provízie predstavuje výska 17,4 %. V praxi to znamená, ze konkurent spolocnosti BA schopný ponúknut lety, ktoré by cestovnej kancelárii nahradili 1 000 GBP z predajov leteniek spolocnosti BA, by musel ponúknut províziu 17,4 % za tieto letenky, aby odskodnil cestovnú kanceláriu za stratu príjmu spocívajúcu v neuhradených províziách spolocnosti BA. Aj spolocnost BA síce musí ponúknut túto vysokú hranicnú prémiovú sadzbu na to, aby zvýsila predaj svojich leteniek, ale konkurent je na rozdiel od tejto spolocnosti znevýhodnený tým, ze túto vysokú prémiovú sadzbu musí platit za vsetky svoje predaje... Tento úcinok sa este zosilnuje, pokial pocet dotknutých leteniek predstavuje mensí podiel na smerodajných hodnotách predajov leteniek spolocnosti BA cestovnou kanceláriou. Tento úcinok sa zosilní, aj ked dotknutá cestovná kancelária okrem dodatocných provízií udelených v rámci systému prémií za výsledok dostane aj prémie z marketingovej zmluvy." [neoficiálny preklad] 24 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatuje, ze spolocnost BA zneuzila svoje dominantné postavenie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu tým, ze uplatnila marketingové zmluvy a nový systém prémií za výsledok na cestovné kancelárie sprostredkujúce leteckú dopravu so sídlom v Spojenom královstve (odôvodnenie c. 96). 25 Uplatnenie systémov prémií za výsledok spolocnostou BA na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v tom, ze uplatnenie týchto systémov na jednej strane cestovné kancelárie motivuje skôr k zachovaniu alebo zvýseniu predaja leteniek BA ako k predaju svojich sluzieb konkurentom spolocnosti BA, pricom tieto financné stimuly nie sú závislé od objemu predajov leteniek BA, ktoré tieto cestovné kancelárie uskutocnili, v absolútnych císlach (odôvodnenie c. 102) a na druhej strane dotknutým cestovným kanceláriám stanovuje rozdielne podmienky za rovnocenné sluzby (odôvodnenie c. 109). 26 Komisia sa napokon domnieva, ze zneuzívajúce správanie spolocnosti BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu spôsobuje skreslenie hospodárskej sútaze medzi BA a inými leteckými spolocnostami na britskom trhu sluzieb leteckej dopravy (odôvodnenia c. 103 a 111). 27 V dôsledku toho výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [BA] porusila clánok 82 [ES] tým, ze na cestovné kancelárie, od ktorých nakupuje v Spojenom královstve sluzby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, uplatnila systémy provízií a iné stimuly, pricom cielom a úcinkom týchto systémov a týchto stimulov je prostredníctvom odmenovania vernosti cestovných kancelárií a uplatnovania diskriminácie medzi nimi vytlácanie konkurentov spolocnosti BA z britského trhu leteckej dopravy. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa spolocnosti [BA] ukladá penazná pokuta vo výske 6,8 milióna eur. ..." [neoficiálny preklad] Konanie 28 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. októbra 1999 podala BA zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého rozhodnutia, ktoré jej bolo dorucené 27. júla 1999. 29 Podaním doruceným 10. apríla 2000 poziadala Virgin o povolenie vstúpit do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 30 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. apríla 2000 spolocnost Air France takisto poziadala o povolenie vstúpit do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov BA na zrusenie napadnutého rozhodnutia, tvrdiac, ze riesenie tohto sporu bude mat vplyv na stanovisko, ktoré bude Komisia musiet prijat v rámci konania vedeného proti systémom obchodných stimulov uplatnovaných spolocnostou Air France na cestovné kancelárie. 31 Uznesením z 9. februára 2001 sa vyhovelo návrhu spolocnosti Virgin na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a ziadosti BA o dôverné zaobchádzanie s urcitými dokumentmi voci spolocnosti Virgin. 32 Naproti tomu návrh spolocnosti Air France na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol zamietnutý z dôvodu nedostatku záujmu na výsledku tohto sporu, pretoze predmet tohto konania nezahrna prípadný dosah rozsudku, ktorý má byt vydaný v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, na stanovisko, ktoré môze Komisia prijat proti Air France. 33 Rozhodnutím Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 34 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval BA a Komisiu, aby odpovedali na urcité otázky. BA a Komisia týmto poziadavkám vyhoveli v stanovených lehotách. 35 Ústne prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 26. februára 2003. Návrhy úcastníkov konania 36 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia, podporovaná Virgin, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 38 Na podporu svojej zaloby uviedla BA osem zalobných dôvodov zalozených na nedostatku právomoci Komisie, na porusení zásady zákazu diskriminácie, na nesprávnom definovaní relevantného sektorového a geografického trhu, na neexistencii súvislosti medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi, na prijatí napadnutého rozhodnutia na nesprávnom právnom základe, na neexistencii dominantného postavenia, na neexistencii zneuzitia dominantného postavenia a nakoniec na neprimeranosti výsky pokuty. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 39 Spolocnost BA tvrdí, ze Komisia prekrocila svoju právomoc tým, ze 14. júla 1999 prijala napadnuté rozhodnutie, hoci vsetci jej clenovia, ktorí k 16. marcu 1999 podali demisiu s cielom predíst vysloveniu nedôvery zo strany Parlamentu, boli oprávnení spravovat iba bezné zálezitosti v zmysle clánku 201 ES, ktorý je uplatnitelný analogicky az do vymenovania clenov novej Komisie 15. septembra 1999. 40 Dôvody odôvodnujúce obmedzenie cinností Komisie stanovené v clánku 201 ES, ktorého podstata spocíva v udelení ústavnej právomoci Parlamentu odnat Komisii jej politický mandát, sú prinajmensom rovnako platné v prípade, ked je odstúpenie Komisie ako orgánu dobrovolné, ako v prejednávanej veci, ako ked odstúpenie nasleduje po vyslovení nedôvery zo strany Parlamentu. 41 Na rozdiel od zotrvania clenov Komisie vo funkcii az do ich nahradenia stanoveného v clánku 215 stvrtom odseku ES, ktorý pri uvolnení miest v rámci Komisie predpokladá, ze bude pokracovat vo výkone mandátu, ktorým bola poverená, pojem "bezné zálezitosti", ktoré clenovia Komisie nadalej spravujú na základe clánku 201 druhého odseku ES, zahrna iba kazdodenné cinnosti Komisie. Sú z nich vylúcené nové politické iniciatívy, akou je napadnuté rozhodnutie, ktorému Komisia jasne zamýslala priznat význam precedensu uplatnitelného na letecké spolocnosti zastávajúce na trhu rovnaké postavenie ako BA. 42 Aj za predpokladu, ze by sa clánok 215 ES mohol uplatnit, neoprávnoval by Komisiu prijat napadnuté rozhodnutie. Vo svojom prvom odseku toto ustanovenie stanovuje, ze funkcia clena Komisie sa koncí jeho odstúpením. Pojem "funkcia" zahrna rozhodnutie týkajúce sa, ako je to v prejednávanej veci, uplatnenia clánku 82 ES, ako zdôraznuje znenie clánku 213 ods. 2 ES, podla ktorého clenovia Komisie vykonávajú svoje funkcie úplne nezávisle. 43 Komisia tvrdí, ze v prípade absencie vyslovenia nedôvery zo strany Parlamentu sa clánok 201 ES neuplatnuje ani analogicky na dobrovolné odstúpenie, hoci by bolo simultánne, vsetkých clenov Komisie; takáto moznost vyplýva z clánku 215 ES. 44 Kedze toto druhé ustanovenie neukladá ziadne obmedzenie právomocí clenov Komisie, sú z právneho hladiska oprávnení a povinní vykonávat právomoci, ktoré im zveruje Zmluva, az do vymenovania ich nástupcov. 45 Napadnuté rozhodnutie v kazdom prípade nepredstavuje novú politickú iniciatívu a patrí medzi bezné zálezitosti spravované Komisiou. Posúdenie Súdom prvého stupna 46 Clánok 201 ES znie: "Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej cinnost, môze o tom Európsky parlament hlasovat najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním. Ak sa návrh na vyslovenie nedôvery prijme dvojtretinovou väcsinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väcsinu clenov Európskeho parlamentu, clenovia Komisie odstúpia kolektívne [sú povinní kolektívne odstúpit - neoficiálny preklad]. V správe bezných zálezitostí pokracujú dovtedy, kým ich [ne]nahradia noví clenovia podla clánku 214. V takom prípade sa funkcné obdobie novovymenovaných clenov, ktorí majú nahradit pôvodných clenov Komisie, skoncí dnom, ktorým by sa skoncilo funkcné obdobie odstupujúcich clenov Komisie." 47 Navyse clánok 215 ES stanovuje: "Funkcia clena Komisie koncí okrem riadneho uplynutia funkcného obdobia alebo smrti aj odstúpením alebo odvolaním. Miesto uvolnené odstúpením, odvolaním alebo smrtou obsadí na zvysný cas funkcného obdobia clen, ktorého Rada vymenuje kvalifikovanou väcsinou. Rada môze jednomyselne rozhodnút, ze uvolnené miesto sa neobsadí. V prípade odstúpenia, odvolania alebo smrti predsedu sa na zvysný cas do konca funkcného obdobia vymenuje náhradník. Pri nahrádzaní predsedu sa uplatnuje postup ustanovený v clánku 214 ods. 2. S výnimkou odvolania podla clánku 216 zostávajú clenovia Komisie vo funkcii, az kým nie sú nahradení, alebo kým Rada nerozhodne, ze uvolnené miesto sa neobsadí, ako je uvedené v druhom odseku tohto clánku." 48 Listom zo 16. marca 1999 informoval predseda Komisie Jacques Santer predsedu konferencie zástupcov vlád clenských státov o rozhodnutí clenov Komisie kolektívne odstúpit a odovzdat svoj mandát do rúk vlád clenských státov. V tomto liste predseda Komisie a jej clenovia vyhlásili, ze najmä na základe clánku 215 stvrtého odseku ES zaistia výkon svojich funkcií, az kým nebudú nahradení na základe postupov stanovených v Zmluve. 49 Vyhlásením z 22. marca 1999 Rada, ktorá povazovala za nevyhnutné vymenovat novú Komisiu v co najkratsom case, vyjadrila zelanie, aby clenovia Komisie pokracovali v zabezpecovaní výkonu svojich funkcií v súlade so Zmluvami. 50 Z clánku 201 ES vyplýva, ze clenov Komisie mozno povazovat za "povinných kolektívne odstúpit" v zmysle druhého odseku poslednej vety tohto clánku iba vtedy, ak Parlament predtým schválil návrh na vyslovenie nedôvery za podmienok definovaných tým istým clánkom. 51 V prípade absencie vyslovenia nedôvery, ako je to v prejednávanom prípade, predstavujú individuálne odstúpenia vsetkých clenov Komisie, hoci sú simultánne, situáciu, na ktorú sa nevztahujú podmienky clánku 201 ES. 52 Okolnost, ze clenovia Komisie mohli kolektívnym odstúpením uznat svoju politickú zodpovednost, nemá z právneho hladiska v tejto súvislosti nijaký význam. V rámci systému právomocí Komisie nemôze volba právneho základu aktu závisiet iba od presvedcenia institúcie, ale musí byt zalozená na objektívnych skutocnostiach, ktoré môzu byt predmetom súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. s. 1493, bod 11). 53 Treba preto zastávat názor, ze funkcie dotknutých clenov Komisie sa skoncili ich dobrovolným individuálnym odstúpením v zmysle clánku 215 prvého odseku ES, pricom simultánnost týchto individuálnych odstúpení nemôze spochybnit dobrovolnú povahu kazdého takého odstúpenia. 54 Okrem toho, ako vyplýva z právnych východísk rozhodnutia zástupcov vlád clenských státov európskych spolocenstiev 1999/627/ES, ESUO, Euratom z 15. septembra 1999 o vymenovaní predsedov a clenov Komisie Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 30), toto rozhodnutie je zalozené predovsetkým na clánku 215 ES. 55 Autori Zmluvy tým, ze v clánku 215 prvom odseku ES spresnili, ze funkcia clena Komisie sa koncí jeho odstúpením, prejavili iba úmysel definovat právne dôvody skoncenia funkcií clenov Komisie v priebehu ich funkcného obdobia bez toho, aby chceli zakázat výkon obvyklých právomocí odstupujúcich clenov do nadobudnutia úcinnosti ich dobrovolného odstúpenia k dátumu ich skutocného nahradenia. 56 Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby zostali "vo funkcii, az kým [neboli] nahradení" 15. septembra 1999, ako stanovuje clánok 215 stvrtý odsek ES. Az do tohto dátumu si teda zachovali svoje právomoci v celom rozsahu. 57 Komisia teda prijala napadnuté rozhodnutie 14. júla 1999 bez toho, aby prekrocila svoju právomoc. 58 Preto je potrebné prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie Tvrdenia úcastníkov konania 59 Spolocnost BA vytýka Komisii, ze porusila zásadu zákazu diskriminácie a uviedla ju do velmi nevýhodnej sútaznej pozície tým, ze jej v napadnutom rozhodnutí zakázala uplatnovat systém prémií za výsledok na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve bez toho, aby rovnaké rozhodnutie prijala voci iným leteckým spolocnostiam, ktoré zastávajú prinajmensom rovnako silnú pozíciu, ako je pozícia, ktorú spolocnosti BA priznala Komisia, a uplatnujú rovnaké systémy financných stimulov. 60 Priorita staznosti Virgin neodôvodnuje prijatie rozhodnutia zacat konanie o porusení iba proti BA. Volná úvaha Komisie spocívajúca v pridelovaní svojich zdrojov veciam v konaní nemôze umoznovat diskrimináciu, najmä ak má sama osebe protisútazné úcinky na úkor podniku, proti ktorému sa konanie vedie. 61 Komisia nepovazuje prijatie napadnutého rozhodnutia sest rokov po predlození staznosti Virgin za diskriminacné. Domnieva sa, ze disponuje volnou úvahou na priradenie rôznych stupnov prednosti veciam, ktoré sú jej predlozené, v závislosti od záujmu Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 77). 62 Podla tlacového vyhlásenia týkajúceho sa "zásad upravujúcich provízie cestovných kancelárií" zverejneného v den prijatia napadnutého rozhodnutia predstavuje toto napadnuté rozhodnutie prvú etapu riesenia provízií, ktoré letecké spolocnosti vyplácajú cestovným kanceláriám. Zásady stanovené v tomto vyhlásení dávajú takisto jasné indikácie pre akúkolvek inú leteckú spolocnost nachádzajúcu sa v rovnakej situácii ako BA a Komisia prijme vsetky opatrenia nevyhnutné na zabezpecenie dodrziavania týchto zásad leteckými spolocnostami nachádzajúcimi sa v rovnocenných situáciách. 63 Napadnuté rozhodnutie nevyvoláva nepriaznivé úcinky voci spolocnosti BA na iných geografických trhoch, nez je britský trh. Kedze na týchto iných trhoch nemá BA dominantné postavenie, môze pouzívat rezimy financných stimulov, aby tak kontrovala rezimom pouzívaným konkurencným podnikom. 64 Navyse ponuka pochádzajúca od iných leteckých spolocností, ktoré na území Spojeného královstva uplatnujú na cestovné kancelárie rôzne systémy prémií, nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie sa týka spolocnosti BA ako podniku nachádzajúceho sa v dominantnom postavení na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu v dôsledku osobitnej zodpovednosti, ktorá jej na základe tohto postavenia prinálezí. Posúdenie Súdom prvého stupna 65 Aby sa mohla Komisii vytýkat diskriminácia, musela by posúdit rovnaké skutkové okolnosti rozdielne, cím by niektoré hospodárske subjekty boli voci iným znevýhodnené, bez toho, aby bolo takéto nerovné zaobchádzanie odôvodnené existenciou závazných objektívnych rozdielov (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1999, Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, T-106/96, Zb. s. II-2155, bod 103). 66 Okolnost, ze voci hospodárskemu subjektu, ktorý sa nachádzal v podobnom postavení ako zalobca, Komisia nekonstatovala nijaké porusenie, v ziadnom prípade neumoznuje vylúcit porusenie zistené voci tomuto zalobcovi, ak bolo správne preukázané (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 146). 67 Okrem toho je zalobný dôvod zalozený na jednoduchom tvrdení o nezákonnosti systémov financných stimulov uplatnovaných leteckými spolocnosti konkurujúcimi BA na cestovné kancelárie z hladiska clánkov 81 ES a 82 ES, ktoré nebolo vôbec preukázané. 68 Navyse, bez ohladu na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na staznost podanú spolocnostou Virgin proti BA v roku 1993, Komisia má na úcely úcinného dohladu nad uplatnovaním pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze právo priradit, ako v prejednávanej veci, rôzne stupne prednosti staznostiam, ktoré jej boli predlozené (rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-119/97 P, Zb. s. I-1341, bod 88), v závislosti od záujmu Spolocenstva posudzovaného z hladiska okolností kazdého prípadu, a najmä skutkových a právnych okolností, ktoré sú jej predlozené (rozsudok Automec/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 86). 69 V tejto súvislosti je Komisia povinná v kazdom prípade posúdit závaznost namietaných obmedzení hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 1999, SGA/Komisia, T-189/95, T-39/96 a T-123/96, Zb. s. II-3587, bod 53), ako aj prednost staznosti, ako v prejednávanom prípade, ktorá jej bola predlozená. Komisii teda prinálezí viest svoje vysetrovania v primeranej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, body 55 a 56). 70 Ak je Komisia konfrontovaná s mnozstvom okolností, ktoré umoznujú, ako je to v prejednávanej veci, podozrenie z konania viacerých velkých podnikov patriacich do toho istého hospodárskeho odvetvia v rozpore s právom hospodárskej sútaze, je oprávnená sústredit svoje úsilie na jeden z dotknutých podnikov a vyzvat hospodárske subjekty údajne poskodené prípadným protiprávnym konaním iných podnikov, aby sa obrátili na vnútrostátne orgány (pozri v tomto zmysle rozsudok SGA/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 59). 71 Napokon Komisia bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená spolocnostou BA, na pojednávaní potvrdila, ze zacala vysetrovanie proti ôsmim leteckým spolocnostiam v nadväznosti na staznosti podané spolocnostou BA v júni a septembri 1998 a listom zo 6. februára 2003 informovala spolocnost BA o svojom úmysle ukoncit tieto vysetrovania. 72 Pokial sa teda spolocnost BA domnieva, ze je to dôvodné, v tejto súvislosti jej prinálezí predlozit Komisii svoje pripomienky a spochybnit prípadné rozhodnutie Komisie nevyhoviet jej staznostiam. 73 Druhému zalobnému dôvodu teda nemozno vyhoviet. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom definovaní relevantného sektorového a geografického trhu 74 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (pozri bod 22 vyssie), Komisia sa domnievala, ze relevantný trh na úcely stanovenia dominantného postavenia BA je britský trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. Tvrdenia úcastníkov konania 75 Spolocnost BA spochybnuje túto analýzu Komisie a tvrdí, ze aj za predpokladu, ze trh sluzieb poskytovaných cestovnými kanceláriami leteckým spolocnostiam existuje, za okolností prejednávaného prípadu nemôze predstavovat relevantný sektorový trh. 76 Komisia pripísala obmedzenia hospodárskej sútaze vyvodené zo sporných systémov prémií za výsledok postaveniu, ktoré má BA ako nákupca sluzieb poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve. Komisia sa tým odchýlila jednak od svojej obvyklej metódy vymedzenia relevantného trhu, cím prejudikovala zistenie dominantného postavenia a v konecnom dôsledku zneuzitie, a jednak od svojho oznámenia o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). 77 Cestovné kancelárie predstavujú distribucný kanál, ktorý umoznuje leteckým spolocnostiam predávat miestenky na svoje lety a zabezpecuje funkciu maloobchodu. Na trhoch znackových výrobkov sa totiz povaha hospodárskej sútaze posudzuje tak, ze sa za relevantné zvolia trhy dotknutých výrobkov a nie trhy nákupu maloobchodných sluzieb poskytovaných nákupnými centrami, ktoré výrobcovia pouzívajú na predávanie svojich výrobkov. 78 Postavenie BA vo vztahu k cestovným kanceláriám neposkytuje správny prístup na posúdenie jej trhovej sily. Na úcely definovania relevantného sektorového trhu s cielom posúdit úcinky financných výhod poskytnutých cestovným kanceláriám na hospodársku sútaz sa malo urcit, ci jediný dodávatel sluzieb leteckej dopravy na vymedzenej linke môze úcinne zvýsit svoje ceny. 79 Ako to pripustila Komisia v odôvodneniach c. 80 a 81 napadnutého rozhodnutia, odpoved bude závisiet od miery, v akej sa cestujúci zelajúci si vyuzit vymedzenú linku domnievajú, ze ostatné linky sú úcinnými náhradami. Komisia uplatnila tento prístup pri preskúmaní osobnej leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom královstve, ale nesprávne vyvodila záver, ze existuje odlisný trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 80 Spolocnost BA tvrdí, ze podla prístupu Komisie, ak by sa trh sluzieb distribúcie leteniek zabezpecovaný cestovnými kanceláriami zmensil do takej miery, ze by sa stal bezvýznamný, stále by zostával relevantným trhom. Podla BA vsak iné formy distribúcie neumoznujú vyvodit záver, ze existuje trhová sila leteckej spolocnosti na tomto trhu, hoci má prevládajúci podiel na distribúcii leteniek cestovnými kanceláriami. 81 Okrem toho, ak by existovali styri série destinácií (Spojené státy, Európa, Afrika a Daleký východ) a iba jediný dodávatel sluzieb leteckej dopravy pre kazdú destináciu, kazdá letecká spolocnost by mala podstatný vplyv nad svojimi vlastnými linkami bez toho, aby podliehala tlaku iných leteckých spolocností. Podla analýzy Komisie by vsak ziadna z týchto spolocností nemala nevyhnutne dominantné postavenie na nákup sluzieb cestovných kancelárií, kedze kazdá z nich by predstavovala iba 25 % z nákupu týchto sluzieb. 82 Napokon letecká spolocnost, ktorá nemá dominantné postavenie na trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ale sama prevádzkuje vymedzenú linku alebo malé mnozstvo liniek, by mohla konat spôsobom úplne nezávislým od svojich konkurentov a cestovných kancelárií na týchto istých linkách. Podla analýzy Komisie vsak táto situácia nespadá pod clánok 82 ES. 83 Spolocnost BA dodáva, ze ak by aj sluzby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predstavovali relevantný sektorový trh, geografický trh by bol rozsiahlejsí ako územie Spojeného královstva. Velký pocet významných cestovných kancelárií pôsobí vo viacerých státoch. Okrem toho cestovné kancelárie coraz väcsmi obchodujú s leteckými spolocnostami na medzinárodnej úrovni, ako to preukazujú globálne zmluvy uzatvorené spolocnostou BA s niektorými cestovnými kanceláriami. 84 Komisia pripomína, ze podla odôvodnenia c. 31 napadnutého rozhodnutia konajú cestovné kancelárie na úcet leteckých spolocností ako nezávislí sprostredkovatelia vykonávajúci cinnost spocívajúcu v nezávislom poskytovaní sluzieb (rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1987, VVR, 311/85, Zb. s. 3801, bod 20). 85 Sluzby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu odmenované leteckými spolocnostami vo forme provízie, ktorá bola zalozená na vystavovaní ich leteniek, spocívali v reklamnej cinnosti v prospech partnerských leteckých spolocností, v pomoci cestujúcim vybrat si vhodné letecké spolocnosti a lety, vo vystavovaní leteniek, v prijatí platby od cestujúcich a jej prevode na letecké spolocnosti. 86 Nic nebránilo zisteniu zneuzitia dominantného postavenia dominantným nákupcom, ktorý nie je vylúcený z pôsobnosti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 87 Komisia pripomína, ze kvalifikovala samostatný trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu [rozhodnutie Komisie 91/480/EHS z 30. júla 1991 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (vec c. IV/32.659 - IATA Passenger Agency Programme) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 18)], ako aj iné trhy spojené s leteckými cestami, ako sú pocítacové rezervacné systémy leteckých ciest [rozhodnutie Komisie 88/589/EHS zo 4. novembra 1988 týkajúce sa konania podla clánku [82 ES] (IV/32.318, London European - Sabena) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 317, s. 47)]. 88 Napokon obmedzenie relevantného geografického trhu na Spojené královstvo odôvodnujú viaceré faktory, ktoré lokalizujú dotknuté cinnosti na britské územie. Zákazníci si predovsetkým rezervujú letenky v státe svojho bydliska a vztahy medzi cestovnými kanceláriami a leteckými spolocnostami sa zakladajú v jednotlivých státoch. Posúdenie Súdom prvého stupna 89 Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala názor, ze sektorový trh, ktorý sa má zohladnit na úcely urcenia dominantného postavenia BA, zahrna sluzby, ktoré letecké spolocnosti kupujú od cestovných kancelárií na úcely predaja a distribúcie svojich leteniek (odôvodnenie c. 72). Podla názoru Komisie je následkom takéhoto postupu leteckých spolocností vytvorenie trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ktorý sa odlisuje od trhov leteckej dopravy. 90 Komisia sa okrem toho domnieva, ze relevantný geografický trh je v prejednávanom prípade územie Spojeného královstva v dôsledku vnútrostátneho rozmeru, ktorý má obchodná cinnost cestovných kancelárií. 91 Je opodstatnené pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 62, potvrdený v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 18. októbra 2001, Kish Glass/Komisia, C-241/00 P, Zb. s. I-7759) na úcely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom sektorovom trhu treba moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnujúceho vsetky výrobky a sluzby, ktoré v závislosti od svojich vlastností môzu osobitne uspokojit stále potreby a sú málo zamenitelné s inými výrobkami alebo sluzbami. Okrem toho vzhladom na to, ze vymedzenie relevantného trhu slúzi na posúdenie, ci má predmetný podnik moznost bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze a správat sa v znacnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov a v danom prípade od svojich poskytovatelov sluzieb, v tejto súvislosti sa nemozno obmedzovat iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných sluzieb, ale takisto treba zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúry dopytu a ponuky na trhu. 92 Z písomných podaní spolocnosti BA vyplýva, ze sama pripústa existenciu autonómneho trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, pretoze v bode 11.34 svojej zaloby potvrdzuje, ze cestovné kancelárie samy osebe sú cinné na konkurencnom trhu a vzájomne si konkurujú, aby svojim zákazníkom poskytli co najlepsie sluzby. 93 Hoci v tejto súvislosti cestovné kancelárie konajú na úcet leteckých spolocností, ktoré nesú vsetky riziká a výhody spojené so samotnou dopravnou sluzbou a ktoré uzatvárajú zmluvy o preprave priamo s cestujúcimi, napriek tomu predstavujú nezávislých sprostredkovatelov vykonávajúcich cinnost spocívajúcu v nezávislom poskytovaní sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok VVR, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 20). 94 Ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 31 napadnutého rozhodnutia, táto osobitná cinnost cestovných kancelárií spocíva jednak v poskytovaní poradenstva potenciálnym cestujúcim, rezervovaní a vo vystavovaní leteniek, v prijatí ceny za dopravu a jej prevode na letecké spolocnosti a jednak v zabezpecovaní reklamných a obchodno-propagacných sluzieb v prospech týchto leteckých spolocností. 95 V tejto súvislosti BA sama tvrdí, ze cestovné kancelárie sú a prinajmensom krátkodobo zostanú pre letecké spolocnosti dôlezitým distribucným kanálom, ktorý im umoznuje úcinne predávat miestenky na lety, ktoré ponúkajú, a ze existuje vzájomná závislost medzi cestovnými kanceláriami a leteckými spolocnostami, ktoré samotné nemôzu efektívne predávat svoje sluzby leteckej dopravy. 96 Ako BA dalej pripomína, cestovné kancelárie ponúkajú väcsiu skálu leteckých liniek, casov príletov a odletov, ako by mohla ponúknut ktorákolvek letecká spolocnost. Cestovné kancelárie filtrujú informácie týkajúce sa jednotlivých letov v prospech cestujúcich, ktorí sú vystavení vzrastajúcemu mnozstvu rôznych tarifových struktúr leteckej dopravy uplatnovaných leteckými spolocnostami, ktoré vychádzajú zo systémov spoplatnovania skutocného casu. 97 Spolocnost BA okrem toho uznala, ze rola, ktorú cestovné kancelárie zohrávajú v distribúcii leteniek, vysvetluje, preco sa im letecké spolocnosti snazia poskytnút výhody tak, aby predávali miestenky na ich lety. Nenahraditelnú povahu sluzieb, ktoré cestovné kancelárie poskytujú leteckým spolocnostiam, pritom potvrdzujú vsetky odmeny, ktoré im spolocnosti poskytujú. 98 Napokon BA sama zdôraznila, ze významné cestovné kancelárie rokujú o zmluvách o distribúcii leteniek individuálne, a teda môzu medzi leteckými spolocnostami vytvorit konkurencné prostredie. 99 Takúto osobitost sluzieb poskytovaných cestovnými kanceláriami leteckým spolocnostiam, bez toho, zeby mali letecké spolocnosti reálnu moznost zvazovat nahradenie cestovných kancelárií, aby samy vykonávali rovnaké sluzby, posilnuje skutocnost, ze v case vytýkaných skutkových okolností bolo 85 % leteniek predaných na území Spojeného královstva predaných prostredníctvom cestovných kancelárií. 100 Treba preto prijat názor, ze sluzby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predstavujú hospodársku cinnost, ktorú v case vydania napadnutého rozhodnutia nemohli letecké spolocnosti nahradit inou formou distribúcie svojich leteniek, a ze v dôsledku toho predstavujú trh sluzieb odlisný od trhu leteckej dopravy. 101 Pokial ide o okolnost, podla ktorej obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré Komisia pripisuje systémom prémií za výsledok spolocnosti BA, vyplývajú z postavenia, ktoré BA zastáva nie ako dodávatel, ale ako nákupca sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, táto okolnost nie je relevantná z hladiska definovania relevantného trhu. Clánok 82 ES sa totiz uplatnuje tak na podniky, pri ktorých sa zistilo prípadné dominantné postavenie vo vztahu k ich dodávatelom, ako je to v prejednávanom prípade, ako aj na podniky, ktoré môzu byt voci svojim zákazníkom v rovnakom postavení. 102 Navyse BA na pojednávaní sama pripustila, ze je mozné, aby tak predávajúci, ako aj kupujúci mali dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES. 103 Z uvedeného vyplýva, ze BA nemôze oprávnene tvrdit, ze na úcely definovania relevantného sektorového trhu s cielom posúdit úcinky financných výhod, ktoré poskytuje cestovným kanceláriám v Spojenom královstve, na hospodársku sútaz, sa malo urcit, ci jediný dodávatel sluzieb leteckej dopravy na vymedzenej linke môze úcinne zvýsit svoje ceny. 104 Takýto parameter, ktorý je prípadne relevantný z hladiska kazdej leteckej linky, nemôze umoznit zmeranie hospodárskej sily, ktorou BA disponuje nie v postavení dodávatela sluzieb leteckej dopravy, ale v postavení nákupcu sluzieb cestovných kancelárií, na vsetkých linkách s príletmi a odletmi na britských letiskách vo vztahu ku vsetkým ostatným leteckým spolocnostiam, o ktorých sa predpokladá, ze majú rovnaké postavenie nákupcov sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu na jednej strane a voci cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom královstve na strane druhej. 105 Námietky formulované BA voci relevantnosti sektorového trhu zvoleného Komisiou, zalozené na prípadnej marginalizácii distribúcie leteniek prostredníctvom cestovných kancelárií, na výlucnej specializácii leteckých spolocností podla geografických destinácií a na nezávislosti správania prípadnej leteckej spolocnosti v situácii monopolu na niektorých linkách, preto nie sú dôvodné. 106 Tieto tvrdenia sú zalozené na situáciách, ktoré sú hypotetické alebo cudzie podmienkam hospodárskej sútaze uplatnovaným na sektorovom relevantnom trhu vytvorenom leteckými sluzbami cestovných kancelárií tak medzi cestovnými kanceláriami poskytujúcimi sluzby, ako aj medzi leteckými spolocnostami, ktoré tieto sluzby vyuzívajú. 107 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked ako relevantný trh kvalifikovala sektorový trh sluzieb poskytovaných cestovnými kanceláriami v prospech leteckých spolocností s cielom urcit, ci má BA na tomto trhu dominantné postavenie ako objednávatel uvedených plnení. 108 Pokial ide o geografický trh, ktorý treba zobrat do úvahy, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze môze byt definovaný ako územie, na ktorom sa vsetky hospodárske subjekty nachádzajú v rovnakých alebo dostatocne rovnorodých podmienkach hospodárskej sútaze, pokial ide najmä o dotknuté výrobky alebo sluzby, pricom vôbec nie je nevyhnutné, aby tieto podmienky boli úplne rovnorodé (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 91, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951). 109 Nemozno totiz spochybnit, ze v prevaznej väcsine si cestujúci rezervujú letenky v státe svojho bydliska. Hoci BA tvrdila, ze nie vsetky letenky boli cestovnými kanceláriami v Spojenom královstve predané nevyhnutne obyvatelom tohto státu, uznala, ze transakcie vykonané mimo územia Spojeného královstva nemozno kvantifikovat. 110 Okrem toho, ako to uviedla Komisia v odôvodnení c. 83 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to BA spochybnila, pravidlá IATA o poradí pouzitia kupónov leteniek bránia tomu, aby sa letenky predané mimo územia Spojeného královstva pouzili na lety s odletmi z britských letísk. 111 Kedze sa distribúcia lístkov na leteckú dopravu uskutocnuje na vnútrostátnej úrovni, vyplýva z toho, ze letecké spolocnosti obvykle kupujú sluzby spocívajúce v distribúcii týchto lístkov na vnútrostátnom základe, ako to potvrdzujú zmluvy uzatvorené na tento úcel medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve. 112 Nebolo spochybnené ani to, ze letecké spolocnosti strukturujú svoje obchodné sluzby na vnútrostátnej úrovni, ze správa leteniek cestovnými kanceláriami sa uskutocnuje v rámci vnútrostátnych plánov bankovej úhrady IATA a v prejednávanom prípade prostredníctvom plánu bankovej úhrady pre Spojené královstvo (Billing and Settlement Plan for the United Kingdom, dalej len "BSPUK"). 113 Navyse BA nespochybnila tvrdenie Komisie, podla ktorého BA uplatnuje svoje systémy prémie za výsledok na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve jednotným spôsobom na celom území tohto clenského státu. 114 Spolocnost BA nespochybnila ani to, ze sporné financné stimuly sa uplatnujú iba na predaj leteniek BA uskutocnený v Spojenom královstve, hoci sú tieto stimuly uvedené v zmluvách uzatvorených s cestovnými kanceláriami, ktorých cinnost presahuje jeden clenský stát. 115 Na rozdiel od tvrdenia spolocnosti BA uzatvorenie globálnych zmlúv medzi nou a niektorými cestovnými kanceláriami nie je spôsobilé preukázat, ze tieto cestovné kancelárie coraz väcsmi obchodujú s leteckými spolocnostami na medzinárodnej úrovni. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 20 napadnutého rozhodnutia, ktoré BA nespochybnila, tieto globálne zmluvy sa uzatvorili iba s tromi cestovnými kanceláriami a iba na zimnú sezónu 1992/1993. Tieto zmluvy sa okrem toho iba prilozili k lokálnym zmluvám uzatvoreným v dotknutých státoch. 116 Nezdá sa teda, ze Komisia nesprávne urcila, ze relevantným geografickým trhom je trh Spojeného královstva s cielom preukázat, ze BA na nom má dominantné postavenie ako nákupca sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve. 117 Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nesprávnej definícii relevantného sektorového a geografického trhu nemozno prijat. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii súvislosti medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi 118 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala existenciu úcinkov sporných postupov na viacero trhov. Ako vyplýva najmä z odôvodnení c. 111 a 112 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze systémy prémií za výsledok uplatnované BA zakladajú na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve a vedú jednak k znízeniu kvality sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu poskytovaných iným leteckým spolocnostiam jednak k uplatnovaniu menej priaznivých podmienok na poskytovanie týchto sluzieb. Toto zneuzívajúce správanie BA na trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu vytváralo okrem iného závazné protisútazné úcinky na britských trhoch leteckej dopravy v neprospech leteckých spolocností konkurujúcich BA (odôvodnenia c. 103 a 113). Tvrdenia úcastníkov konania 119 Spolocnost BA tvrdí, ze neexistuje dostatocne úzka súvislost pozadovaná clánkom 82 ES medzi na jednej strane britským trhom sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, na ktorom má údajne BA dominantné postavenie, a na druhej strane britskými trhmi leteckej dopravy, na ktorých BA dominantné postavenie nemá. 120 Analýza Komisie je "kruhová" v tom, ze sa domnieva, ze úspech spolocnosti BA na britských trhoch leteckej dopravy zakladá dominantné postavenie BA na britskom trhu sluzieb cestových kancelárií, ktorého zneuzívanie má skodlivé následky na prvé uvedené trhy. 121 Okrem toho podiely spolocnosti BA na britských trhoch leteckej dopravy sú prílis malé na vyvolanie obáv a jej postavenie nákupcu sluzieb cestovných kancelárií v Spojenom královstve jej neumoznuje kontrolovat poskytovanie týchto sluzieb. 122 Komisia sa domnieva, ze identifikovala trh, ktorý tvoria sluzby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu so sídlom v Spojenom královstve, na ktorom má BA dominantné postavenie, ktoré zneuzila z dôvodu nezákonnej diskriminácie medzi týmito hospodárskymi subjektmi a z dôvodu úcinku vylúcenia, ktorý jej správanie na tomto trhu vyvolalo. Zohladnili sa aj úcinky vylúcenia, ktoré toto zneuzitie dominantného postavenia vyvolalo voci konkurencným leteckým spolocnostiam na sektorových trhoch leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom královstve. 123 Súd prvého stupna zdôraznil, ze clánok 82 ES neobsahuje ziadnu výslovnú zmienku o poziadavkách týkajúcich sa lokalizácie zneuzitia na trhu výrobkov alebo sluzieb (rozsudok zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 113), a Súdny dvor prijal názor, ze posúdenie Súdu prvého stupna v tomto bode nemozno spochybnit (rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 24). 124 Hoci sa prejednávaný prípad odlisuje od veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, uz citovaného v bode 108 vyssie, pretoze zneuzitie dominantného postavenia spolocnostou BA vyvolalo úcinky tak na ovládanom trhu, ako aj na iných trhoch, je nepochybné, ze britský trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu udrzuje úzke vztahy s trhmi leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom královstve a letmi v rámci Spojeného královstva. 125 Vedlajsí úcastník konania spolocnost Virgin pripomína, ze BA spochybnila autonómiu trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu vo vztahu k trhu leteckej dopravy. BA teda nemôze tvrdit, ze tieto dva trhy sú úplne oddelené a bez akéhokolvek vztahu. 126 Virgin dodáva, ze spôsobilost cestovných kancelárií uplatnovat rozhodujúci vplyv na výber leteckej spolocnosti cestujúcim skutocne nemozno spochybnit. Navyse aj prémie, ktoré im vyplácajú letecké spolocnosti, významne ovplyvnujú ich spôsoby rezervácie voci cestujúcim, ktorí na nich delegujú výber leteckej spolocnosti. Posúdenie Súdom prvého stupna 127 Zneuzitie dominantného postavenia, ktorého sa podnik dopustí na ovládanom sektorovom trhu, ktorého úcinky sa vsak prejavujú na odlisnom trhu, na ktorom nemá dotknutý podnik dominantné postavenie, môze spadat pod clánok 82 ES, pokial má tento odlisný trh dostatocnú súvislost s prvým trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 22, a z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, Zb. s. 3261, bod 26). 128 V prejednávanom prípade sú sporné systémy prémií za výsledok upravené vo vsetkých zmluvách, ktoré BA uzatvorila s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve na úcely poskytovania sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu spocívajúcich vo vystavovaní jej leteniek cestujúcim a v poskytovaní doplnkových sluzieb reklamy a obchodnej propagácie. 129 Ako uz bolo uvedené vyssie, pripustilo sa, ze letecké cestovné kancelárie zabezpecujú funkciu maloobchodu a ze si prinajmensom krátkodobo zachovajú túto rolu, a teda aj zásadný význam pre letecké spolocnosti. 130 Plnenia, ktoré letecké spolocnosti týmto spôsobom predávajú cestujúcim prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve, pozostávajú zo sluzieb leteckej dopravy na pravidelných letoch, ktoré tieto spolocnosti zabezpecujú, s príletmi a odletmi na britských letiskách. 131 Súd prvého stupna v tejto súvislosti pripomína, ze v case sporných postupov spolocnosti BA bolo 85 % leteniek predaných v Spojenom královstve predaných prostredníctvom cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 132 Existuje teda nesporná súvislost medzi na jednej strane leteckými sluzbami cestovných kancelárií poskytovanými leteckým spolocnostiam cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve a na druhej strane sluzbami leteckej dopravy zabezpecovanými týmto leteckými spolocnostami na britských trhoch leteckej dopravy tvorených leteckými linkami s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom královstve. 133 Okrem toho je argumentácia BA zalozená na predpoklade, ze takáto súvislost medzi dotknutými trhmi existuje. BA totiz v bode 10.28 svojej zaloby uvádza, ze odmietnutie cestovnej kancelárie zabezpecit propagáciu letov BA môze pre túto spolocnost znamenat absolútnu obchodnú stratu. Takýto uslý zisk sa vsak môze prejavit iba znízením poctu vystavených leteniek v prospech BA. 134 Spolocnost BA v bode 4.39 svojej zaloby naopak zdôraznuje, ze kedze výhody poskytnuté leteckými spolocnostami cestovným kanceláriám môzu viest k zvýseniu dopytu po sluzbách leteckej dopravy, ich výsledkom sú významné úspory nákladov. 135 Komisia teda správne urcila, ze existuje súvislost medzi britským trhom sluzieb cestovných kancelárií, ktoré letecké spolocnosti nakupujú od cestovných kancelárií, a britskými trhmi leteckej dopravy, vyzadovaná clánkom 82 ES. 136 Za týchto podmienok stvrtý zalobný dôvod nemozno prijat. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom základe 137 Nariadenie c. 17, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, predstavuje prvé nariadenie implementujúce clánky 81 ES a 82 ES a stanovuje vseobecný právny rámec uplatnenia týchto dvoch ustanovení. 138 Podla clánku 1 nariadenia Rady c. 141 z 26. novembra 1962, ktoré vyníma dopravu z pôsobnosti nariadenia c. 17 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 124, s. 2751), "nariadenie c. 17 sa neuplatnuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v odvetví dopravy, ktorých predmetom alebo úcelom je stanovenie cien a podmienok dopravy, obmedzovanie alebo kontrola poskytovania dopravy alebo rozdelovania dopravných trhov, ani na dominantné postavenie na dopravnom trhu podla clánku [82 ES]". [neoficiálny preklad] 139 Podla tretieho odôvodnenia nariadenia c. 141 vsak osobitné aspekty dopravy odôvodnujú neuplatnovanie nariadenia c. 17 iba na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré sa poskytovania sluzby dopravy priamo týkajú. 140 Napokon 14. decembra 1987 prijala Rada nariadenie (EHS) c. 3975/87 stanovujúce postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy (Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 262). Tvrdenia úcastníkov konania 141 BA tvrdí, ze aj za predpokladu, ze relevantný sektorový trh je trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, na postupy vytýkané spolocnosti BA sa nevztahuje nariadenie, ktoré si Komisia zvolila za právny základ napadnutého rozhodnutia, konkrétne nariadenie c. 17, ale nariadenie c. 3975/87. 142 Vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Súdneho dvora z 11. marca 1997, Komisia/UIC (C-264/95 P, Zb. s. I-1287, bod 28), potvrdzujúceho rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júna 1995, Union internationale des chemins de fer/Komisia (T-14/93, Zb. s. II-1503), Súdny dvor odmietol tvrdenie, ktoré v danom prípade obhajovala Komisia, o uplatnitelnosti nariadenia Rady (EHS) c. 1017/68 z 19. júla 1968 o uplatnovaní pravidiel sútaze na zeleznicnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (Ú. v. ES L 175, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 6) iba na zmluvy alebo zosúladené postupy týkajúce sa priamo poskytovania dopravy z dôvodu, ze relevantný úsek clánku 1 nariadenia c. 1017/68 bol presný a podrobný a nespomínal výraz "priamo". 143 Komisia odlisuje vec, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Komisia/UIC, uz citovanému v bode 142 vyssie, od tohto sporu, tvrdiac, ze oblast pôsobnosti nariadenia c. 1017/68 je definovaná sirsie ako oblast pôsobnosti nariadenia c. 3975/87, pretoze prvý text sa odvoláva na vsetky "dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré majú za ciel alebo úcinok na urcovanie cien a dopravných podmienok, na obmedzovanie alebo kontrolu poskytovania dopravy, rozdelovanie dopravných trhov". Ako vsak uznal Súdny dvor v rozsudku Komisia/UIC, uz citovanom v bode 142 vyssie, také isté je znenie clánku 1 nariadenia c. 141, ktoré vyníma celé odvetvie dopravy z pôsobnosti nariadenia c. 17. 144 Okrem toho samotné znenie nariadenia c. 3975/87 preukazuje, ze cielom tohto aktu nebol iba obmedzený rozsah pôsobnosti uvádzaný Komisiou. Jeho clánok 2 stanovuje neuplatnenie zákazu uvedeného v clánku 81 ods. 1 ES na kartely vymenované v prílohe. Táto príloha pod písm. k) zahrna kartely týkajúce sa "zúctovani[a] a vysporiadani[a] úctov medzi leteckými dopravcami a ich agentmi prostredníctvom centrálneho a automatizovaného plánu vysporiadania alebo systému, vrátane takých sluzieb, ktoré sú k tomu nevyhnutné a príslusné". Ak by bolo tvrdenie Komisie správne, na tieto kartely by sa nariadenie c. 3975/87 v ziadnom prípade nevztahovalo. 145 Podla vlastnej analýzy Komisie vyvolávajú postupy vytýkané BA úcinky alebo prinajmensom podstatné úcinky v odvetví leteckej dopravy (odôvodnenia c. 118 a 120 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sporné prémie za výsledok predstavujú jeden z priamych nákladov predaja leteniek a majú vplyv na cistú cenu získanú leteckou spolocnostou za poskytnutú sluzbu leteckej dopravy, pricom nepriamo stanovujú aj "ceny dopravy" v zmysle nariadenia c. 141. 146 Pochybenie, pokial ide o právny základ, ktorého sa dopustila Komisia, má za následok, ze BA bola pozbavená procesných záruk vzhladom na rozdielnost rezimov existujúcich v tejto súvislosti medzi nariadením c. 17 a nariadením c. 3975/87. 147 Okrem toho Komisia nemá právomoc prijat napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom má vplyv na letecké linky medzi Európskou úniou a tretími státmi. Tieto nespadajú do pôsobnosti nariadenia c. 3975/87, ktorá sa obmedzuje na leteckú dopravu medzi letiskami v rámci Spolocenstva. 148 Podla názoru Komisie je nepochybné, ze na letecké sluzby cestovných kancelárií ako cinnosti súvisiace alebo nepriamo spojené s trhom leteckej dopravy v pravom slova zmysle sa nevztahuje vylúcenie uplatnovania nariadenia c. 17 stanovené clánkom 1 nariadenia c. 141, naopak, nariadeniu c. 17 podliehajú. 149 Nariadenie c. 3975/87, ktorého tretie odôvodnenie zdôraznuje charakteristické rysy vlastné leteckej doprave, sa uplatnuje iba na dohody priamo spojené s poskytovaním sluzieb leteckej dopravy. 150 Napadnuté rozhodnutie sa vsak týka iba sluzieb, ktoré BA nakupuje od cestovných kancelárií. Vytýkané zneuzitie, ako aj jeho primárne úcinky sa vyskytli na trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu (odôvodnenia c. 85 a 112 napadnutého rozhodnutia). Protisútazné dohody uzatvorené medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve sa neodvolávali na "sluzby leteckej dopravy" a nie sú priamo spojené s poskytovaním takých sluzieb. 151 Bez ohladu na rozsah pôsobnosti nariadenie c. 1017/68 nie je v prejednávanom prípade relevantné a dva rozsudky týkajúce sa Union internationale des chemins de fer, uz citované v bode 142 vyssie, sa vztahovali na toto nariadenie a nie na nariadenie c. 3975/87. 152 Zatial co clánok 1 nariadenia c. 1017/68 definuje svoj rozsah pôsobnosti siroko, nariadenie c. 3975/87 v znení zmien a doplnení nariadenia Rady (EHS) c. 2410/92 z 23. júla 1992 (Ú. v. ES L 240, s. 18; Mim. vyd. 07/001, s. 430) sa týka v zmysle svojho clánku 1 ods. 2 iba "leteckej dopravy medzi letiskami v rámci Spolocenstva". 153 Okrem toho sa tento spor netýka ani poskytovania dopravy, ani urcovania cien dopravy, výslovne uvedených v clánku 1 nariadenia c. 1017/68. 154 Ak by letecké sluzby cestovných kancelárií, ako to naznacuje BA, nespadali do pôsobnosti nariadenia c. 3975/87 a zároven by boli vylúcené z pôsobnosti nariadenia c. 17 nariadením c. 141, nevztahovala by sa na ne nijaká právna úprava Spolocenstva, co nie je mozné. Posúdenie Súdom prvého stupna 155 Systémy prémií za výsledok uplatnované BA sú upravené v zmluvách uzatvorených medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve na úcely poskytovania sluzieb cestovných kancelárií BA, najmä distribúcie leteniek BA, a teda nezahrnajú sluzby leteckej dopravy v pravom zmysle slova, ktoré BA poskytuje cestujúcim. 156 Tieto plnenia spocívajúce v sluzbách leteckej dopravy sú totiz predmetom individuálnych zmlúv uzatváraných medzi BA a cestujúcimi, a teda sa na ne nevztahuje predmet napadnutého rozhodnutia. 157 Systémy prémií za výsledok, ktorých uplatnovanie na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve je predmetom kritiky Komisie, nemozno teda povazovat za priamo súvisiace so sluzbou leteckej dopravy v pravom zmysle slova dohodnutou medzi cestujúcim a leteckou spolocnostou. 158 Ako totiz vyplýva z tretieho odôvodnenia nariadenia c. 141, osobitné aspekty dopravy odôvodnujú neuplatnovanie nariadenia c. 17 iba na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré sa "priamo týkajú poskytovania sluzby dopravy" [neoficiálny preklad] (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, C-82/01 P, Zb. s. I-9297, bod 18). 159 Clánok 1 nariadenia c. 141 teda vylucuje uplatnenie nariadenia c. 17 iba vo vztahu k dohodám, rozhodnutiam a zosúladeným postupom, "ktorých predmetom alebo úcelom je stanovenie cien a podmienok dopravy, obmedzovanie alebo kontrola poskytovania dopravy alebo rozdelovania dopravných trhov" [neoficiálny preklad] (rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod18) a "... dominantné postavenie na dopravnom trhu podla clánku [82 ES]". [neoficiálny preklad] 160 Spolocnost BA sa teda márne dovoláva totoznosti znenia clánku 1 nariadenia c. 1017/68 a clánku 1 nariadenia c. 141, ktorý obmedzuje rozsah pôsobnosti nariadenia c. 17 vo vztahu k nariadeniam uplatnitelným na celú dopravu, odvolávajúc sa na rozsudok Komisia/UIC, uz citovaný v bode 142 vyssie, na podporu tvrdenia, ze nariadenie c. 3975/87 sa uplatnuje na prejednávaný prípad. 161 Po prvé z druhého odôvodnenia nariadenia c. 3975/87 vyplýva, ze nariadenie c. 1017/68 sa vztahuje iba na vnútrozemskú dopravu (zeleznicnú, cestnú a vodnú). BA sa teda nemôze platne dovolávat relevantnosti nariadenia c. 3975/87 v prejednávanom prípade, odvolávajúc sa na nariadenie c. 1017/68, ktoré má odlisnú vecnú pôsobnost. 162 Z druhého odôvodnenia nariadenia c. 3975/87 totiz vyplýva, ze Komisia pred nadobudnutím úcinnosti tohto nariadenia nemala nijaké moznosti priamo vysetrovat prípady predpokladaného porusovania clánkov 81 ES a 82 ES v odvetví leteckej dopravy. 163 Po druhé, berúc do úvahy urcité zvlástne rysy dopravy ako celku podla piateho odôvodnenia nariadenia c. 3975/87, autori tohto textu navyse uznali, ako vyplýva z tretieho odôvodnenia toho istého nariadenia, ze odvetvie leteckej dopravy má jemu vlastné charakteristické rysy. 164 Po tretie zo struktúry ustanovení právnej úpravy uplatnitelnej na leteckú dopravu vyplýva úmysel normotvorcu Spolocenstva, ktorý nebol prítomný v nariadení c. 1017/68, obmedzit pôsobnost nariadenia c. 3975/87 iba na cinnosti, ktoré sa priamo týkajú poskytovania sluzby leteckej dopravy z dôvodu osobitosti tohto odvetvia. 165 Z názvu nariadenia c. 3975/87 vyplýva, ze toto nariadenie "stanovuj[e] postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy", na rozdiel od názvu nariadenia c. 1017/68 "o uplatnovaní pravidiel sútaze na zeleznicnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu". Takéto rozdielne znenie potvrdzuje, ze nariadenie c. 3975/87 sa na urcitú cinnost vztahuje iba vtedy, ak je priamo spojená s poskytovaním sluzieb leteckej dopravy (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 22). 166 Okrem toho prvé odôvodnenie nariadenia Rady (EHS) c. 3976/87 zo 14. decembra 1987 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 zmluvy na urcité kategórie dohôd a zosúladených postupov v odvetví leteckej dopravy (Ú. v ES L 374, s. 9; Mim. vyd. 07/001, s. 270), prijaté v ten istý den ako nariadenie c. 3975/87, pripomína, ze nariadenie c. 17 upravuje postup uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze na "iné dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy nez tie, ktoré sa priamo vztahujú na podmienky leteckej dopravy" (rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 24). 167 Navyse clánok 1 ods. 2 nariadenia c. 3975/87 v znení zmien a doplnení nariadenia c. 2410/92 stanovuje, ze "toto nariadenie sa vztahuje len na leteckú dopravu medzi letiskami Spolocenstva". 168 Takisto clánok 4a nariadenia c. 3975/87 zavedený nariadením Rady (EHS) c. 1284/91 zo 14. mája 1991, ktorým sa mení a doplna nariadenie (EHS) c. 3975/87 (Ú. v. ES L 122, s. 2; Mim. vyd. 07/001, s. 312), sa týka iba postupov, ktorých cielom alebo úcinkom je "priam[e] ohrozeni[e] existencie urcitej leteckej dopravnej sluzby", co predpokladá existenciu priameho vztahu s poskytovaním sluzby leteckej dopravy (rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 23). 169 Preto tvrdenie, ktoré BA zalozila na texte, spocívajúce vo výnimke stanovenej ustanoveniami clánku 2 nariadenia c. 3975/87 v spojení s písm. k) prílohy k tomuto nariadeniu v prospech kartelov týkajúcich sa zúctovania a vysporiadania úctov medzi leteckými dopravcami a ich agentmi, nie je vôbec rozhodujúce. 170 Tieto kartely, ktoré majú cisto technický význam, sa totiz v normatívnom kontexte opísanom vyssie povazujú za dohody oddelitelné od zmlúv, akými sú zmluvy v prejednávanom prípade uzatvorené medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve na úcely poskytovania sluzieb cestovných kancelárií v pravom zmysle slova. 171 Napokon BA nie je oprávnená tvrdit, ze postupy, ktoré sa jej vytýkajú, majú podstatné úcinky na trhu leteckej dopravy. Výber uplatnitelného nariadenia totiz podlieha kvalifikácii dotknutých postupov a nie predchádzajúcej identifikácii trhu, na ktorom tieto postupy vykazujú úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/UIC, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 42). 172 V kazdom prípade z odôvodnení c. 85 a 112 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu lokalizovala tak zneuzitie dominantného postavenia spolocnostou BA, ako aj jeho úcinky, co stací na odôvodnenie uplatnenia nariadenia c. 17 na prejednávaný prípad. 173 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pri prijatí napadnutého rozhodnutia vychádzala z nariadenia c. 17. 174 Preto je opodstatnené zamietnut zalobný dôvod ako nedôvodný. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania 175 Po prvé BA vytýka Komisii, ze ju povazovala za podnik s dominantným postavením na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu bez toho, aby riadne zohladnila intenzitu hospodárskej sútaze, s ktorou je konfrontovaná na britských trhoch leteckej dopravy. 176 Nezávisle od celkového poctu liniek, ktoré prevádzkuje, BA nekonala s významným stupnom nezávislosti ani vo vztahu k svojim konkurentom prítomným na kazdej linke, ani voci cestujúcim, ktorí si môzu vybrat leteckú spolocnost pre kazdú linku. 177 Po druhé BA vytýka Komisii, ze nevysvetlila, ako jej údajné dominantné postavenie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu "vyplýva" z "velkých úspechov", ktoré dosahuje na britských trhoch leteckej dopravy. 178 Spolocnost BA po tretie pripomína, ze podiely, ktoré má podla Komisie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu ako zákazník cestovných kancelárií, nepreukazujú, ze na tomto trhu zastáva dominantné postavenie. Komisia sa obmedzila na spocítanie vsetkých predajov leteniek BA na vsetkých linkách s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom královstve, hoci predstavujú odlisné trhy. 179 Okrem toho Komisia nevypocítala správne podiely na trhu, ktoré má spolocnost BA. Percentuálne podiely, ktoré Komisia zvolila, zahrnali aj predaje uskutocnené mimo územia Spojeného královstva, a teda nadhodnotila podiely BA na trhu. Komisia zalozila svoje výpocty na predajoch leteniek prechádzajúcich cez BSPUK, na ktorom sa zúcastnuje iba cast cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve. Komisia sa bez toho, aby analyzovala transakcie uskutocnené inými cestovnými kanceláriami, uspokojila s domnienkou, ze transakcie prechádzajúce cez BSPUK predstavujú 80 az 85 % vsetkých leteniek predaných cestovnými kanceláriami. Napokon predaje pripísané BA a uskutocnené v rámci BSPUK zahrnali transakcie realizované inými leteckými spolocnostami, ktoré pouzívajú BA ako sprostredkovatela a nie sú zúcastnené na zmluvách uzatvorených medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve. 180 Spolocnost BA tvrdí, ze Komisia nezohladnila dosah predajov uskutocnených iným spôsobom ako prostredníctvom cestovných kancelárií, ako napríklad priame telefonické predaje alebo predaje prostredníctvom internetu. Tieto predaje vsak ovplyvnili, ako to výslovne uznala Komisia v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia, silu leteckých spolocností na trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 181 Komisia, zdôraznujúc osobitne silné postavenie BA voci hlavným cestovným kanceláriám, nezohladnila cistý percentuálny pokles ich celkových predajov leteniek BA a relatívne slabý podiel sluzieb poskytovaných spolocnosti BA na cinnosti niektorých hlavných cestovných kancelárií. 182 Pokial by sa uplatnili kritériá stability podielov na trhu alebo citlivosti na hospodársku sútaz stanovené judikatúrou (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461), podiely BA na britskom "trhu" sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu by neumoznovali vyvodit záver, ze má na tomto trhu pretrvávajúce dominantné postavenie. 183 Správna analýza údajov týkajúcich sa podielov spolocnosti BA na trhu by tvrdenie o dominantnom postavení skôr vyvrátila. Podiel BA na trhu sa totiz zo 47,7 % na zaciatku 90. rokov znízil na 39,7 %. Naproti tomu obchodné podiely iných leteckých spolocností, najmä Virgin a British Midland, prudko vzrástli. 184 Na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia velkost percentuálneho podielu leteniek predaných cestovnou kanceláriou nerobí z dotknutej leteckej spolocnosti "povinného obchodného partnera" tejto cestovnej kancelárie. V praxi musí kazdá cestovná kancelária ponúkat letenky sirokého spektra leteckých spolocností. Cestovné kancelárie totiz disponujú velkou vyjednávacou silou a konecná volba cestovnej kancelárie prinálezí zákazníkovi. 185 Na rozdiel od distribútorov cinných na relevantných trhoch vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaného v bode 182 vyssie, a vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Michelin/Komisia, uz citovaného v bode 91 vyssie, cestovné kancelárie obvykle nemajú zásoby leteniek alebo skutocnú potrebu predat letenky BA. Kedze linky obsluhované spolocnostou BA obsluhujú aj iné letecké spolocnosti, cestovné kancelárie môzu uspokojovat volbu cestujúcich tak dlho, ako môzu predávat letenky BA. 186 Napokon, ak by mala BA skutocne dominantné postavenie, nemala by nijaký záujem venovat znacné sumy na zlepsenie svojich sluzieb s cielom úcinnejsie konkurovat iným leteckým spolocnostiam. 187 Komisia tvrdí, ze na stanovenie dominantného postavenia spolocnosti BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu si zvolila percentuálne podiely predajov leteniek BA cestovnými kanceláriami uznanými IATA a dalsie súvisiace faktory, akými sú velkost BA, rozsah jej sluzieb leteckej dopravy a jej siete. 188 Spolocnost BA sa zjavne mohla správat nezávisle od cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve a najmä jednostranne nahradit základnú províziu vo výske 7 % základnou províziou vo výske 7,5 % pre vnútrostátne lety a 9 % pre medzinárodné lety. Posúdenie Súdom prvého stupna 189 Dominantné postavenie podla clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T-128/98, Rec. p. II-3929, bod 147). 190 Ako vyplýva z preskúmania tretieho dôvodu, Komisia vyvodila záver o existencii dominantného postavenia BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ktoré spocívajú najmä v distribúcii leteniek, poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve leteckým spolocnostiam. 191 Ako sa zdôraznilo v bode 101 vyssie, okolnost, podla ktorej treba BA povazovat za podnik v dominantnom postavení v pozícii nákupcu sluzieb a nie poskytovatela sluzieb, nie je relevantná. 192 Z toho vyplýva, ze pocet miest ponúknutých na dopravnom spojení zabezpecovanom BA na vsetkých linkách s odletmi a príletmi na britských letiskách, ktoré reprezentujú rovnaký pocet leteniek BA, ktoré môzu byt predané prostredníctvom cestovných kancelárii so sídlom v Spojenom královstve, predstavuje vhodné kritérium na zmeranie hospodárskej sily, ktorú môze BA uplatnovat voci týmto cestovným kanceláriám a iným leteckým spolocnostiam, ktoré nakupujú dotknuté distribucné sluzby. 193 Spolocnost BA sama zdôraznila, ze prevádzkovanie hviezdicovej siete na území Spojeného královstva jej umoznuje ponúknut ovela viac letov s odletmi a príletmi na svojich hlavných letiskách a následne prepravovat ovela väcsí pocet cestujúcich nez iné letecké spolocnosti, ktoré prevádzkujú priame linky. 194 Komisia teda správne spocítala vsetky letenky BA predané prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve na vsetkých linkách s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom královstve na úcely výpoctu podielov spolocnosti BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 195 Za týchto podmienok nemôze spolocnost BA úcelovo nezohladnit celkový pocet leteckých liniek, ktoré prevádzkuje, aby spochybnila svoju spôsobilost konat s vysokou mierou nezávislosti vo vztahu k svojim konkurentom prítomným na kazdej z týchto liniek, k cestovným kanceláriám a cestujúcim, ktorí majú moznost vybrat si leteckú spolocnost. 196 Spolocnost BA takisto neoprávnene vytýka Komisii, ze nevysvetlila, ako jej dominantné postavenie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu vyplýva z jej úspechov v leteckej doprave. 197 Na úcely stanovenia, ze BA má prípadné dominantné postavenie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, totiz nie je potrebné posúdit jej hospodársku silu v závislosti od hospodárskej sútaze exitujúcej medzi leteckými spolocnostami poskytujúcimi sluzby leteckej dopravy na kazdej z leteckých liniek obsluhovaných spolocnostou BA a jej konkurentmi s odletmi a príletmi na britských letiskách. 198 Ako vyplýva z preskúmania tretieho dôvodu, tieto rôzne britské trhy sluzieb leteckej dopravy sa odlisujú od sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, medzi ktoré patrí najmä distribúcia leteniek. 199 Pokial ide o namietané nesprávne posúdenie skutkových okolností, spolocnost BA nemôze Komisii vytýkat, ze nezohladnila vplyv telefonických predajov leteniek alebo predajov prostredníctvom internetu, s ohladom na osobitost sluzieb poskytovaných cestovnými kanceláriami, najmä spôsob komercializácie. 200 Táto osobitost okrem iného priviedla spolocnost BA k tvrdeniu, ze cestovné kancelárie majú pre letecké spolocnosti zásadný význam ako sprostredkovatelia. Túto osobitost okrem toho potvrdzuje okolnost, podla ktorej predaje leteniek uskutocené cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve reprezentujú 85 % zo vsetkých leteniek predaných v tomto clenskom státe. 201 Okrem toho BA nemôze úcinne vytýkat Komisii, ze pri urcovaní podielov BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu nezohladnila predaje jej leteniek uskutocnené mimo územia Spojeného královstva. 202 Spolocnost BA totiz v odpovedi na jednu otázku Súdu prvého stupna pripustila, ze bolo nemozné kvantifikovat transakcie uskutocnené mimo územia Spojeného královstva. Komisia teda nemohla rozlisovat, ci boli letenky predané na území Spojeného královstva alebo mimo neho. Ako vyplýva z preskúmania tretieho zalobného dôvodu, cestujúci si obvykle rezervujú letenky v státe svojho bydliska. Zalobkyna teda nepreukázala, ze hodnotenie Komisie sa týkalo poctu leteniek, ktorý môze skreslit jej odhad podielov BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 203 Tvrdenie BA zalozené na nedostatku reprezentatívnosti BSPUK nie je presvedcivé. Hoci BSPUK zoskupuje iba 4 634 zo 7 000 cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve, je nesporné, ze clenmi tohto vnútrostátneho plánu bankovej úhrady sú práve najvýznamnejsie z týchto cestovných kancelárií. 204 Vzhladom na prevaznú cast predajov leteniek prechádzajúcich cez BSPUK z celkových predajov leteniek predávaných prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve sa zdá, ze Komisia sa správne domnievala, ze podiely siestich hlavných leteckých spolocností na celkových predajoch leteniek nemôzu byt velmi odlisné od predajov zaúctovaných prostredníctvom BSPUK. 205 Ako tiez vyplýva z odôvodnenia c. 34 napadnutého rozhodnutia, BA sama v priebehu správneho konania uviedla, ze v období od januára do novembra 1998 predala 85 % svojich leteniek vydaných v Spojenom královstve prostredníctvom cestovných kancelárií uznaných IATA a BSPUK. Zo znenia odôvodnenia c. 33 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyna v tomto bode nespochybnila, vyplýva, ze 4 108 zo 4 634 cestovných kancelárií zúcastnujúcich sa na BSPUK, teda priblizne 89 %, je uznaných IATA. 206 Nebolo spochybnené ani to, ze predaje leteniek BA uskutocnené cestovnými kanceláriami uznanými IATA so sídlom v Spojenom královstve predstavovali 66 % z predajov desiatich prvých leteckých spolocností, spracovaných pocas toho istého hospodárskeho roka BSPUK. 207 Za týchto podmienok sa okolnost, podla ktorej sa 2 366 cestovných kancelárií nezúcastnuje na BSPUK, nezdá spôsobilá významne znízit podiel BA na predajoch leteniek uskutocnených v Spojenom královstve prostredníctvom cestovných kancelárií. 208 To isté platí, aj pokial ide o predaje leteniek uskutocnené inými leteckými spolocnostami vyuzívajúcimi BA ako sprostredkovatela, ktoré sa nezúcastnujú na dotknutých systémoch prémií za výsledok. Ako zdôraznila Komisia, bez toho, aby to spolocnost BA poprela, BA sa obmedzila na vyhlásenie, ze uvedené predaje môzu reprezentovat 5 % a menej. 209 Treba este preskúmat, ci úvaha rozvinutá Komisiou na úcely preukázania dominantného postavenia BA na základe vecných dôkazov, ktoré zákonne získala, nie je dotknutá prípadným nesprávnym právnym posúdením. 210 V tejto súvislosti treba zohladnit velmi významný ukazovatel, ktorý spocíva v tom, ze dotknutý podnik má na trhu velký podiel, ako aj vo vztahu medzi podielmi dotknutého podniku na trhu a podielmi jeho bezprostredných konkurentov (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, body 39 a 48), a to tým skôr, ze bezprostrední konkurenti majú iba marginálne podiely na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 111). 211 Ako vyplýva z tabulky uvedenej nizsie, prevzatej z odôvodnenia c. 41 napadnutého rozhodnutia, ktorej vecnú nepresnost nebola spolocnost BA spôsobilá preukázat (pozri body 199 az 208 vyssie), nielen ze trhové podiely spolocnosti BA na vsetkých predajoch leteniek obchodovaných cez BSPUK treba povazovat za velké, ale trvalo predstavujú niekolkonásobok podielov na trhu kazdého z piatich hlavných konkurentov prítomných na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 British Airways 46,3 45,6 43,5 42,7 40,3 42,0 39,7 American Airlines - 5,4 7,3 7,7 7,6 3,6 3,8 Virgin 2,8 3,0 3,7 4,0 4,0 5,8 5,5 British Midland 3,6 3,4 3,2 3,0 2,7 - - Qantas 3,0 2,7 3,0 2,6 6,4 3,0 3,3 KLM 2,5 - - - - 3,8 5,3 212 Hospodárska sila, ktorú BA získava zo svojich podielov na trhu, je este posilnená miestom vo svetovom rebrícku, ktorý zastáva v dôsledku poctu cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi na kilometre, rozsahom poskytovaných dopravných sluzieb, ako aj hviezdicovou sietou. 213 Podla vlastných tvrdení spolocnosti BA jej sietové transakcie umoznujú v porovnaní s jej piatimi dalsími konkurentmi poskytnút väcsí výber leteckých spojení a vyssiu frekvenciu letov. 214 Z odôvodnenia c. 38 napadnutého rozhodnutia, ktoré spolocnost BA nespochybnila, okrem toho vyplýva, ze v roku 1995 prevádzkovala 92 zo 151 medzinárodných leteckých liniek zabezpecovaných z letiska Heathrow a 43 z 92 servisných liniek z Gatwicku, teda niekolkonásobne vyssí pocet ako pocet spojení obsluhovaných kazdým z jej troch alebo styroch bezprostredných konkurentov z týchto dvoch letísk. 215 Kumulatívnym úcinkom vsetkých sluzieb zabezpecovaných BA na spojeniach s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom královstve je generovanie kúpy prevládajúceho poctu leteniek BA cestujúcimi prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve a súcasne prinajmensom rovnakého poctu transakcií medzi BA a týmito cestovnými kanceláriami na úcely poskytovania sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, najmä distribúcie leteniek BA. 216 Z toho nevyhnutne vyplýva, ze tieto cestovné kancelárie závisia v podstatnej miere od príjmov, ktoré získajú od BA za svoje letecké sluzby cestovných kancelárií. 217 Spolocnost BA teda neoprávnene spochybnuje, ze má postavenie povinného obchodného partnera cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve a tvrdí, ze tieto kancelárie v skutocnosti nemajú potrebu predávat letenky BA. Argumenty BA nemôzu popriet tvrdenie, uvedené v odôvodnení c. 93 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého má BA osobitne silné postavenie vo vztahu k svojim bezprostredným konkurentom a najvýznamnejsím cestovným kanceláriám. 218 Zo skutkových okolností tejto veci vyplýva, ze BA mohla obezníkom zo 17. novembra 1997 zaviest jednostranné znízene svojich platných sadzieb provízií od 1. januára 1998 az doteraz a rozsírit svoj nový systém prémií za výsledok na vsetky cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve. 219 Za týchto okolností ani prípadný priebezne namietaný malý podiel predaja leteniek BA na cinnostiach niektorých hlavných cestovných kancelárií, ani údajné fluktuácie podielu BA na celkovom obrate z predajov leteniek uskutocnených cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve nemôzu spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého má BA dominantné postavenie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 220 Ani okolnost, podla ktorej cestovné kancelárie obvykle nemajú zásobu leteniek, nemôze spochybnit velkú závislost cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve od spolocnosti BA a tomu zodpovedajúcu volnost BA, pokial ide o správanie voci iným leteckým spolocnostiam vyuzívajúcim sluzby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 221 Táto okolnost, ktorá má cisto logistickú povahu, totiz nemôze mat vplyv na dominantné postavenie BA vyplývajúce z jej prevládajúcej váhy na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 222 Tvrdenie, podla ktorého by BA ako podnik s dominantným postavením nemala nijaký záujem venovat znacné sumy na zlepsenie svojich sluzieb s cielom úcinnejsie konkurovat iným leteckým spolocnostiam, nie je relevantné, pretoze sa týka britských trhov leteckej dopravy a nie britského trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ktorý si Komisia zvolila na stanovenie dominantného postavenia BA. 223 Napokon z toho istého dôvodu ani percentuálny pokles predajov leteniek BA, ani vzrast podielov na trhu niektorých konkurencných leteckých spolocností nie sú dostatocne rozsiahle na to, aby spochybnili existenciu dominantného postavenia BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 224 V prejednávanej veci samotné znízenie podielov spolocnosti BA na trhu nemôze predstavovat dôkaz absencie jej dominantného postavenia. Postavenie, ktoré BA zastáva na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, totiz stále zostáva vo velmi velkej miere prevládajúce. Ako potvrdzuje tabulka prevzatá v bode 211 vyssie, pocas celého casového rozsahu porusenia stanoveného Komisiou bol zachovaný podstatný rozdiel medzi na jednej strane podielmi BA na trhu a na druhej strane podielmi jej bezprostredného konkurenta na trhu, ako aj súhrnnými podielmi na trhu jej piatich hlavných konkurentov prítomných na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 225 Komisia sa teda správne domnievala, ze BA má dominantné postavenie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 226 Siesty zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii zneuzitia dominantného postavenia 227 Spolocnost BA spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého jej systémy prémií za výsledok zalozili diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve alebo vyvolali úcinok vylúcenia vo vztahu ku konkurencným leteckým spolocnostiam. O diskriminacnej povahe systémov prémií za výsledok spolocnosti BA vo vztahu k cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom královstve - Tvrdenia úcastníkov konania 228 Spolocnost BA vytýka Komisii, ze nepreukázala existenciu diskriminácie medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve, ktorá by vychádzala z uplatnenia nerovnakých kritérií alebo ktorá by nebola odôvodnená legitímnymi obchodnými úvahami. 229 Okolnost, podla ktorej dve cestovné kancelárie, ktoré predali rozdielny objem leteniek BA, môzu získat tie isté výhody a dve cestovné kancelárie, ktoré predali rovnaké mnozstvo leteniek BA, môzu získat rozdielne výhody, v nicom nepreukazuje existenciu diskriminácie v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. 230 Naopak, cestovné kancelárie rôznej velkosti môzu vynalozit rovnakú mieru úsilia a zdrojov na predaj leteniek BA. Výhodou výpoctu prémií za výsledok zalozeného na predajoch uskutocnených cestovnou kanceláriou pocas predchádzajúceho referencného obdobia je skutocnost, ze zohladnuje velkost dotknutej cestovnej kancelárie. 231 Podla názoru Komisie vytvárali systémy prémií za výsledok spolocnosti BA nezákonnú diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve, pretoze boli zalozené na miere, v akej cestovné kancelárie dosiahnu alebo zlepsia predaj leteniek BA uskutocnený pocas predchádzajúceho referencného obdobia, a nie na rôznom objeme uskutocnených predajov leteniek alebo na úrovni sluzby poskytnutej BA. 232 Tento postup znevýhodnil niektoré cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve v porovnaní s inými v rámci ostrej hospodárskej sútaze, ktorá medzi nimi existuje. Rezimy financných stimulov uplatnovaných BA tým, ze skreslili úroven provízií vyplácaných cestovným kanceláriám, ovplyvnili ich schopnost vzájomne si konkurovat. - Posúdenie Súdom prvého stupna 233 Clánok 82 ES v druhom odseku písm. c) stanovuje, ze zneuzívanie dominantného postavenia môze spocívat v uplatnovaní nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, cím sú títo partneri v hospodárskej sútazi znevýhodnení. 234 Je nesporné, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 29 napadnutého rozhodnutia, ze realizácia ciela spocívajúceho v náraste predajov leteniek BA cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve viedla k zvýseniu sadzieb provízií vyplácaných BA nielen za jej letenky predané po splnení ciela, ale aj za vsetky letenky BA, ktoré cestovná kancelária predala pocas referencného obdobia. 235 V tomto rozsahu mohli dotknuté systémy prémií za výsledok viest k uplatneniu rozdielnych sadzieb provízií na rovnaké príjmy dosiahnuté z predaja leteniek BA dvoma cestovnými kanceláriami, hoci ich parametre predaja, a teda aj miera rastu, boli pocas predchádzajúceho referencného obdobia rozdielne. 236 Tieto systémy prémií za výsledok tým, ze rôzne odmenovali rovnaké sluzby poskytované pocas rovnakého obdobia, skreslovali úroven odmien, ktoré dotknuté cestovné kancelárie získavali vo forme provízií vyplácaných BA. 237 Ako spolocnost BA sama uviedla, cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve vedú intenzívnu hospodársku sútaz a ich spôsobilost sútazit medzi sebou závisí od ich schopnosti zabezpecit letové miesta podla priania zákazníkov, a to za primeranú cenu. 238 Kedze táto schopnost cestovných kancelárií navzájom si konkurovat v rámci poskytovania sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu cestujúcim a vyvolat u konkurencných leteckých spolocností dopyt po takýchto sluzbách závisela od financných zdrojov kazdej cestovnej kancelárie, bola prirodzene ovplyvnená diskriminacnými podmienkami odmenovania systémov prémií za výsledok spolocnosti BA. 239 Tvrdenia BA zalozené na význame velkosti cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve nie sú relevantné. Kritizované systémy prémií za výsledok samotné spocívali na parametri, ktorý nesúvisel s velkostou podniku, pretoze boli zalozené na miere, v akej cestovné kancelárie zvýsili predaje leteniek BA v porovnaní s prahovou hodnotou poctu leteniek BA predaných pocas predchádzajúceho referencného obdobia. 240 Za týchto podmienok Komisia oprávnene dospela k zisteniu, ze systémy prémií za výsledok predstavujú v prípade BA zneuzitie dominantného postavenia na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, a to tým, ze majú diskriminacné úcinky voci cestovným kanceláriám so sídlom s Spojenom královstve, a preto niektoré z nich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. O úcinku vylúcenia leteckých spolocností konkurujúcich BA, ktorý vyplýva z "vernostnej" povahy systémov prémií za výsledok spolocnosti BA 241 Súd prvého stupna najskôr pripomína, ze podla ustálenej judikatúry je pojem zneuzitie objektívnym pojmom vztahujúcim sa na správanie podniku v dominantnom postavení, ktoré by mohlo ovplyvnit struktúru trhu, kde je práve v nadväznosti na prítomnost dotknutého podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorého úcinkom je to, ze prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisných od tých, ktorými sa riadi bezná hospodárska sútaz tovarov a sluzieb na základe výkonov hospodárskych subjektov, bráni udrzaniu zatial existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 91, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 70; rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69; rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 111). 242 V dôsledku toho, hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje nijakú výcitku voci dotknutému podniku, tomuto podniku prinálezí bez ohladu na príciny tohto postavenia osobitná zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil úcinnú a neporusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudky Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 57, a Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 112). 243 Rovnako aj ked existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovat si vlastné obchodné záujmy, pokial sú ohrozené, a tento podnik má moznost v primeranom rozsahu uskutocnit úkony, ktoré povazuje za vhodné na úcely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemozno povolit, ak je jeho cielom posilnit dané dominantné postavenie a zneuzit ho (rozsudok United Brands/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 189; rozsudky Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s II-389, bod 69; z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 107, a Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 112). 244 Pokial ide presnejsie o poskytovanie zliav podnikom v dominantnom postavení, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vernostná zlava, ktorá je poskytnutá ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovat sa výlucne alebo skoro výlucne od podniku, ktorý má dominantné postavenie, je v rozpore s clánkom 82 ES. Cielom takej zlavy je totiz poskytnutím financných výhod bránit zásobovaniu sa zákazníkov u konkurencných výrobcov (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 518; Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, body 89 a 90; Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 71, a BPB Industries a British Gypsum/Komisia, uz citovaný v bode 244 vyssie, bod 120). 245 Vseobecnejsie systém zliav, ktorého úcinkom je zabránit zásobovaniu sa zákazníkov u konkurentov na trhu, sa povazuje za odporujúci clánku 82 ES, ak ho uplatnuje podnik s dominantným postavením. Z tohto dôvodu Súdny dvor rozhodol, ze zlava viazuca sa na dosiahnutie ciela nákupu tiez porusuje clánok 82 ES (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 86). 246 Systémy mnozstevných zliav, ktoré sa viazu výlucne na objem nákupov uskutocnených u jedného dominantného výrobcu, sa síce vo vseobecnosti povazujú za systémy, ktorých úcinkom nie je v rozpore s clánkom 82 ES zabránit zásobovaniu sa zákazníkov tohto výrobcu u jeho konkurentov (rozsudky Súdneho dvora Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 71, a z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, C-163/99, Zb. s. I-2613, bod 50). Ak sa zvýsenie dodaného mnozstva prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je totiz oprávnený poskytnút zákazníkovi zisk z tohto znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, Zb. s. I-2618, bod 106). Mnozstevné zlavy by teda mali zobrazovat nárast výkonnosti a úspory z rozsahu dosiahnuté podnikom s dominantným postavením. 247 Z toho vyplýva, ze systém zliav, v rámci ktorého výska zlavy narastá v závislosti od kúpeného mnozstva, neporusuje clánok 82 ES, ibaze by z kritérií a podmienok poskytovania zliav vyplývalo, ze systém nespocíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, pricom sa snazí, podobne ako mnozstevné zlavy a zlavy na dosiahnutie ciela nákupu, bránit zákazníkom v zásobovaní sa u konkurencných výrobcov (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 90; Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 73, a Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 114). 248 Vo vseobecnosti mozno z tejto judikatúry vyvodit záver, ze cielom kazdého systému "vernostných" zliav uplatneného podnikom v dominantnom postavení je zabránit zásobovaniu sa zákazníkov u konkurentov v rozpore s clánkom 82 ES, a to nezávisle od otázky, ci je systém zliav diskriminujúci. To isté platí aj pre "vernostný" systém prémií za výsledok uplatnovaný nákupcom v dominantnom postavení vo vztahu k poskytovaniu jeho sluzieb (pozri bod 101 vyssie). 249 Vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Michelin/Komisia, uz citovaného v bode 91 vyssie, Súdny dvor, ktorý neprijal výhradu Komisie, podla ktorej bol systém zliav uplatnovaný Michelin diskriminacný, napriek tomu rozhodol, ze takýto systém porusuje clánok 82 ES, pretoze vytvára vztah závislosti maloobchodníkov od Michelin. - Tvrdenia úcastníkov konania 250 Spolocnost BA tvrdí, ze Komisia sa obmedzila na predpoklad, ze postupy BA mali úcinok vylúcenia, v rozpore s tým, co vyzaduje rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu trhov leteckej dopravy a nijaký empirický dôkaz ujmy, ktorú systémy prémie za výsledok BA spôsobili konkurentom, zákazníkom alebo spotrebitelom. 251 Zdá sa, ze Komisia bez toho, aby sa oprela o akýkolvek dôvod, predpokladala, ze cestovné kancelárie môzu kontrolovat významný podiel predajov leteniek v neprospech spotrebitelov, zatial co majú iba malý vplyv na výber leteckých spolocností cestujúcimi. 252 Systémy prémií za výsledok BA nemohli zabránit jej konkurentom uzatvorit rovnaké zmluvy s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve. Kedze spolocnost BA reprezentovala menej ako 50 % z celkového predaja leteniek na trhu definovanom Komisiou, neexitoval nijaký dôvod vyvodit záver, ze iné letecké spolocnosti, zohladnené ako celok, povazovali za nerentabilné navrhnút výhody rovnocenné výhodám spolocnosti BA. Velké cestovné kancelárie, ktoré vykonávajú o nieco menej ako 50 % z celkových predajov leteniek BA, rokovali o zmluvách individuálne, a teda mohli vyvolat hospodársku sútaz medzi leteckými spolocnostami. 253 V kazdom prípade struktúra prémií za výsledok BA nepodnecovala cestovné kancelárie uprednostnovat BA pred inými leteckými spolocnostami. Výhody poskytnuté cestovným kanceláriám záviseli od mnozstva faktorov, medzi ktoré patrila najmä úroven cielových prahových hodnôt a miera úspechu dotknutých cestovných kancelárií vzhladom na tieto prahové hodnoty. 254 Výhody BA boli poskytované v závislosti od mnozstva predaných leteniek a nie na základe percentuálneho podielu transakcií cestovnej kancelárie vykonaných na úcet BA. Aj ak cestovná kancelária zvýsila svoje predaje leteniek BA, podiel BA na jej cinnostiach sa mohol znízit a podiel iných leteckých spolocností paralelne zvýsit. 255 Vernostné zmluvy sú prostriedkom umoznujúcim hospodársku sútaz, ktorú nijakým spôsobom neskreslujú. Miera nárastu podielov iných leteckých spolocností na trhu naznacuje, ze vernostné zlavy nemohli mat úcinok vylúcenia, ktorý namieta Komisia. 256 Výhody poskytnuté cestovným kanceláriám viedli k významnej úspore nákladov v prospech spotrebitelov tým, ze BA poskytli väcsiu volnost na znízenie svojich taríf a/alebo jej umoznili ponúknut väcsí pocet letov na niektorých leteckých linkách. 257 Spolocnost BA spochybnuje kritiku Komisie týkajúcu sa struktúry vernostných zmlúv. Po prvé by diskontinuita nárastu tarifných výhod udelených cestovným kanceláriám bola relevantná iba vtedy, ak by mala quod non úcinok vylúcenia. V kazdom prípade nemozno predpokladat, ze táto diskontinuita bola v prospech BA. V rámci celého odvetvia leteckej dopravy bolo prakticky nemozné predvídat, ze poskytnuté výhody by systematicky zvýhodnovali BA alebo iné letecké spolocnosti. 258 Po druhé odhady predajných cielov s odvolaním sa na výkony predchádzajúceho obdobia, ktoré Komisia kritizovala v odôvodneniach c. 48 a 109 napadnutého rozhodnutia, boli pre zmluvné strany odôvodnené a zároven výhodné z hladiska úcinkov. V kazdom prípade môze byt stimulacný efekt dotknutých zmlúv zhodnotený az po urcitom case. 259 Spolocnost BA poznamenáva, ze tieto prvé dve námietky Komisie nie sú relevantné, pokial ide o systém prémií za výsledok, ktorý zaviedla medzi decembrom 1997 a marcom 1999. Tento systém stanovil tak kontinuálne zvysovanie, ako aj mesacný, nie rocný výpocet výhod poskytnutých cestovným kanceláriám. 260 Po tretie BA spochybnuje dôvodnost námietky, ktorú Komisia vyvodzuje v odôvodneniach c. 48 a 102 napadnutého rozhodnutia z absencie akéhokolvek vztahu medzi výhodami poskytnutými cestovným kanceláriám a usporenými nákladmi. Rozumná hospodárska politika vedie podnik k uplatneniu systému zliav nezávisle od prípadnej realizácie úspor. Vernostné dohody sú praktickým prostriedkom poskytnutia výhod spojených s výnosom bez nutnosti vykonat nárocný, ci dokonca nemozný výpocet presného vztahu, ktorý je vysoko variabilný, medzi cenou letenky a jej nákladom. V dôsledku úrovne fixných nákladov prevládajúcej v odvetví leteckej dopravy znízilo zlepsenie uzívania kapacít priemerný jednotkový náklad a usetrilo tak BA náklady, o ktoré je oprávnená delit sa s cestovnými kanceláriami a so zákazníkmi. 261 Po stvrté BA tvrdí, ze Komisia tým, ze pripísala vernostné úcinky sporných systémov prémie za výsledok skutocnosti, ze spolocnost BA prevádzkuje väcsie mnozstvo liniek ako iné letecké spolocnosti (odôvodnenie c. 91 napadnutého rozhodnutia), opomenula skutocnost, ze celková zlava poskytnutá spolocnostou BA sa rovnala zaplateniu rôznych sadzieb zliav na rôznych linkách. Hoci mensie letecké spolocnosti mohli mat vyssie priemerné náklady na predaj, nevylucovalo ich to z rôznych relevantných trhov a ani im to nebránilo viest úcinnú hospodársku sútaz. 262 Podla Komisie a Virgin rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, zavádzajú zásadu, podla ktorej môze dodávatel v dominantnom postavení poskytnút zlavy za nárast výkonnosti okrem zliav alebo stimulov urcených na zabezpecenie vernosti zákazníkov (odôvodnenie c. 101 napadnutého rozhodnutia). 263 Zlava udelovaná podnikom v dominantnom postavení v závislosti od zvýsenia nákupov realizovaných v urcitom období, ak ju nie je mozné povazovat za obvyklú mnozstevnú zlavu, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia, pretoze cielom takéhoto postupu môze byt iba zaviazat zákazníkov, ktorým sa poskytuje, a uviest konkurentov do nepriaznivého sútazného postavenia (rozsudok Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 213). 264 Clánok 82 ES nevyzaduje preukázanie akéhokolvek skutocného alebo priameho úcinku kritizovaného správania na spotrebitelov. Cielom práva hospodárskej sútaze je chránit struktúru trhu proti umelým skreslovaniam, pretoze tým sú lepsie chránené záujmy spotrebitelov v strednodobom a dlhodobom horizonte. 265 Ak sú splnené vsetky charakteristiky, ako je to v prejednávanom prípade, ktoré Súdny dvor povazoval za rozhodujúce v rozsudku Michelin/Komisia, uz citovanom v bode 91 vyssie, na posúdenie, ci systém zliav predstavuje zneuzitie, nie je potrebné preukázat aj prítomnost charakteristík a úcinkov takého systému, akým bol systém odsúdený Súdnym dvorom v rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovanom v bode 182 vyssie. 266 V dôsledku struktúry systémov prémií uplatnovaných BA sa marginálna provízia získaná cestovnými kanceláriami za kazdý doplnkový segment predaný na úcet BA exponenciálne zvýsi, ak sa cestovná kancelária priblízi prahovej hodnote dodatocnej provízie. Mensie konkurencné letecké spolocnosti nemali moznost ponúknut sadzby provízií takejto povahy. Okrem toho vzhladom na úroven marginálnej provízie vyplývajúcej z dotknutého systému predala BA velké mnozstvo leteniek so stratou. 267 Zneuzitie spocíva v tom, ze doplnkové provízie sa neviazali na úspory nákladov alebo na nárast výkonnosti dosiahnutý BA v rámci jej transakcií s cestovnými kanceláriami, ale skôr na mieru, v akej cestovné kancelárie dosiahli alebo presiahli úroven predaja leteniek BA uskutocneného pocas predchádzajúceho obdobia, bez ohladu na ich velkost, výkonnost alebo sluzby poskytované BA. 268 Kedze cestovné kancelárie nadalej zostávajú najvýznamnejsím distribucným kanálom, ktorý letecké spolocnosti vyuzívajú na predaj sluzieb leteckej dopravy v Spojenom královstve, zneuzívajúce správanie BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu malo aj závazný úcinok vylúcenia vo vztahu ku konkurencným leteckým spolocnostiam na britských trhoch leteckej dopravy. 269 Okolnost, podla ktorej mohli konkurenti BA v dôsledku liberalizácie týchto trhov zobrat jej podiely na trhu, nepreukazuje, ze jej systémy financných stimulov nemali protisútazné úcinky. - Posúdenie Súdom prvého stupna 270 S cielom urcit, ci BA zneuzila svoje dominantné postavenie, ked voci cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom královstve uplatnila systémy prémií za výsledok, je potrebné skúmat ich podmienky, ako aj spôsoby poskytovania prémií a posúdit, ci úcelom týchto prémií bolo prostredníctvom zvýhodnenia, ktoré nebolo odôvodnené nijakým plnením hospodárskej povahy, odobrat alebo obmedzit cestovným kanceláriám moznost predávat svoje sluzby leteckým spolocnostiam podla vlastného výberu a tým bránit prístupu leteckých spolocností, ktoré sú konkurentmi BA, na britský trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 90; Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 89, a Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, body 114 a 197). 271 V prejednávanej veci je potrebné urcit, ci marketingové zmluvy a nové systémy prémií za výsledok mali na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve vernostný úcinok, prípadne ci tieto systémy spocívali na hospodársky odôvodnenom protiplnení (pozri v tomto zmysle rozsudky Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 73; Portugalsko/Komisia, uz citovaný v bode 246 vyssie, bod 52, a Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 114). 272 Pokial ide po prvé o vernostnú povahu dotknutých systémov, treba konstatovat, ze v dôsledku ich rastúcej povahy, ktorá mala znacne citelný úcinok na marzu, sa mohli zvýsené sadzby provízie z obdobia na obdobie zvysovat exponenciálnym spôsobom v takej miere, v akej narastal pocet leteniek BA predaný cestovnými kanceláriami pocas nasledujúcich referencných období. 273 Naopak o co vyssie boli príjmy z predaja leteniek BA pocas referencného obdobia, o to podstatnejsí bol financný postih cestovných kancelárií vo forme neprimeraného znízenia sadzby prémií za výsledok v prípade znízenia tohto predaja leteniek BA, aj ked nepatrného, vzhladom na predchádzajúce referencné obdobie. BA preto nemôze spochybnovat vernostnú povahu sporných systémov. 274 Spolocnost BA sa s cielom spochybnit vernostný úcinok svojich systémov prémií za výsledok na cestovné kancelárie nemôze opierat ani o skutocnost, ze tieto cestovné kancelárie majú iba slabý vplyv na výber leteckých spolocností cestujúcimi. BA totiz sama tvrdila, ze tieto cestovné kancelárie poskytujú uzitocnú sluzbu spocívajúcu vo filtrovaní informácií komunikovaných cestujúcim, ktorí celia nadmernému mnozstvu rôznych tarifových struktúr leteckej dopravy. 275 Okrem toho, ak aj je pravda, ze výhody poskytované cestovným kanceláriám záviseli, ako tvrdí BA, od úrovne cielových prahových hodnôt a miery úspechu získanej vo vztahu k týmto prahovým hodnotám, vernostný úcinok na cestovné kancelárie vyplývajúci z prémií za výsledok treba povazovat napriek tomu za preukázaný. 276 Navyse námietka BA, podla ktorej tieto "vernostné zmluvy" nebránili jej konkurentom, aby uzavreli podobné zmluvy s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve, nemôze byt prijatá. Pät hlavných konkurentov BA prítomných na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu nemozno povazovat za spôsobilých poskytnút cestovným kanceláriám rovnaké výhody. 277 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pocet leteniek BA predaných týmito cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve v rámci vsetkých leteckých spojení s odletmi a príletmi na britských letiskách predstavoval nemenne pocas celého obdobia uplatnovania sporných systémov prémií za výsledok viacnásobok tak predaja leteniek uskutocneného ktorýmkolvek z týchto piatich hlavných konkurentov, ako aj ich celkového spolocného predaja. 278 Za týchto podmienok je po právnej stránke dostatocne preukázané, ze konkurencné podniky neboli spôsobilé dosiahnut v Spojenom královstve také príjmy, ktoré by mohli predstavovat dostatocne velké financné zázemie na to, aby mohli úcinne zaviest systém prémií porovnatelný so systémom BA, ktorý by bol schopný celit úcinku vylúcenia, ktorý proti nim nastal na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 279 Po druhé, pokial ide o otázkou, ci sporné systémy prémií za výsledok uplatnované BA spocívali na hospodársky odôvodnenom protiplnení, treba pripomenút, ze je pravda, ze existencia dominantného postavenia nebráni podniku v takomto postavení uskutocnit v rozumnej miere také cinnosti, ktoré povazuje za primerané na ochranu svojich vlastných obchodných záujmov, v prípade, ze sú ohrozené (rozsudok Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 112). 280 Aby vsak ochrana konkurencného postavenia podniku, ktorý má dominantné postavenie, tak ako spolocnost BA, bola legitímna, musí prinajmensom vychádzat z kritérií hospodárskej výkonnosti (rozsudok Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 189). 281 V prejednávanej veci sa vsak zdá, ze BA nepreukázala, ze vernostná povaha jej systémov prémií za výsledok spocíva na hospodársky odôvodnenom protiplnení. 282 Splnenie cielov zvýsenia predaja leteniek BA cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom královstve vsak spôsobilo uplatnenie vyssej sadzby provízie nielen na letenky BA predané po splnení týchto cielov, ale na vsetky letenky BA, ktorých predaj sa uskutocnil v uplatnenom referencnom období. 283 Zdá sa teda, ze dodatocná odmena cestovných kancelárií nemala nijakú objektívnu súvislost s protiplnením vyplývajúcim pre BA z predaja dalsích leteniek. 284 Za týchto okolností sa nemozno domnievat, ze systémy prémií za výsledok spolocnosti BA predstavovali protihodnotu nárastu výkonnosti alebo usporených nákladov predajom leteniek BA po realizácii týchto cielov. Naopak, treba prijat názor, ze takéto spätné uplatnenie zvýsených sadzieb provízií na vsetky letenky BA predané cestovnou kanceláriou pocas zvoleného referencného obdobia môze spôsobit predaj niektorých leteniek BA za cenu, ktorá nie je primeraná nárastu výkonnosti získanému spolocnostou BA predajom týchto dalsích leteniek. 285 Ak by aj ktorákolvek letecká spolocnost, ako to tvrdí BA, mala skôr záujem predávat dalsie letenky na svoje lety ako ponechat miesta neobsadené, zvýhodnenie, ktoré by predstavovala lepsia úroven naplnenia lietadiel, by bolo v tomto prípade znacne zmensené z dôvodu nárastu nákladov BA v podobe zvýsenia odmeny cestovnej kancelárii, ktorá pristúpila k spätnému uplatneniu zvýsenej provízie. 286 Sporné systémy prémií za výsledok je nutné z dôvodu, ze nespocívajú na hospodársky odôvodnenom protiplnení, povazovat za smerujúce výlucne k odmenovaniu nárastu predaja leteniek BA z obdobia na obdobie a v nadväznosti na to k upevneniu vernostného vztahu cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom královstve voci BA. 287 Cestovné kancelárie tak boli odrádzané poskytovat svoje sluzby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu leteckým spolocnostiam konkurujúcim BA, ktorých vstup alebo napredovanie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu bol teda nevyhnutne obmedzený. 288 Spolocnost BA by preto nemohla mat nijaký záujem na uplatnovaní svojich systémov prémií za výsledok, ak by to nebol záujem vytlacit konkurencné letecké spolocnosti z trhu a vytvorit tak prekázku pre udrzanie existujúcej úrovne hospodárskej sútaze alebo pre rozvoj tejto sútaze na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 289 Spolocnost BA najmä nemôze oprávnene tvrdit, ze od urcitej úrovne naplnenia lietadla sú predaje dalsích leteniek nevyhnutne ziskové. Ako sa uz totiz povedalo, protihodnota za predaje leteniek uskutocnené cestovnou kanceláriou po tom, ako sa dosiahol ciel spocívajúci v náraste jej predajov, predstavuje dodatocný náklad vo forme spätného uplatnenia zvýsenej sadzby provízie na vsetky letenky BA predané cestovnou kanceláriou pocas zvoleného referencného obdobia, ktorý môze byt rovnocenný alebo vyssí ako tento zisk. 290 Okrem toho na pojednávaní BA sama pripustila, ze neexistovala priama súvislost medzi prípadnými úsporami uskutocnenými vdaka predaju dalsích leteniek BA, ku ktorému doslo po splnení cielov predaja, a zvýsením sadzieb provízií vyplatených cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom královstve. 291 Na rozdiel od toho, co tvrdí BA, jej systémy prémií za výsledok teda nemohli predstavovat spôsob výkonu beznej hospodárskej sútaze ani umoznit znízenie jej nákladov. Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti BA uplatnuje, nie sú spôsobilé preukázat, ze tieto systémy prémií za výsledok mali objektívne hospodárske odôvodnenie. 292 Komisia teda dôvodne prijala záver, ze BA zneuzila svoje dominantné postavenie na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu tým, ze uplatnila systémy prémií za výsledok nespocívajúce na hospodársky odôvodnenom protiplnení a obmedzila tak volnost týchto cestovných kancelárií poskytovat svoje sluzby leteckým spolocnostiam podla svojho výberu a v dôsledku toho prístup týchto leteckých spolocností na britský trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. 293 Nakoniec BA nemôze vytýkat Komisii, ze nepreukázala, ze jej postupy mali úcinok vylúcenia. Na jednej strane na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES nie je nutné preukázat, ze posudzované zneuzitie má konkrétny úcinok na dotknuté trhy. Postacuje totiz, ak sa preukáze, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo inak povedané, ze správanie je spôsobilé mat taký úcinok. 294 Na druhej strane sa zdá, ze sporné postupy by nielen mohli mat obmedzujúci úcinok na britské trhy sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu a trhy leteckej dopravy, ale aj ze Komisia takýto úcinok konkrétnym spôsobom preukázala. 295 Kedze cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve zabezpecovali v období, ked doslo k sporným skutocnostiam, predaj 85 % vsetkých leteniek predaných na území Spojeného královstva, správanie BA na britskom trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu nemohlo nemat úcinok vylúcenia z britských trhov leteckej dopravy na úkor konkurencných leteckých spolocností v dôsledku súvislosti existujúcej medzi dotknutými trhmi, ktorá sa zistila v rámci preskúmania stvrtého zalobného dôvodu. 296 V dôsledku toho úcinku vyvolaného systémami prémií uplatnovanými BA na britských trhoch leteckej dopravy nemôze byt prijaté tvrdenie BA, podla ktorého napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu trhov leteckej dopravy a nijaký empirický dôkaz ujmy, ktorú by jej systémy financných stimulov spôsobili konkurencným leteckým spolocnostiam alebo cestujúcim. 297 Okrem toho, ak sa podnik v dominantnom postavení skutocne dopustí takého postupu, ktorý má na jeho konkurentov úcinok vylúcenia, okolnost, ze ocakávaný výsledok sa nedosiahne, nestací na vyvrátenie oznacenia tohto postupu za zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. 298 Navyse zvýsenie trhových podielov niektorých leteckých spolocností konkurujúcich BA, redukovaných na absolútnu hodnotu vzhladom na malý rozsah ich pôvodných trhových podielov, neznamená, ze postup BA nemal nijaký úcinok. V prípade absencie takýchto postupov sa mozno domnievat, ze trhové podiely týchto konkurentov by sa mohli zväcsit podstatnejsím spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 149). 299 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked prijala názor, ze BA porusila ustanovenia clánku 82 ES tým, ze na cestovné kancelárie v Spojenom královstve uplatnila systémy prémií za výsledok, ktoré sú diskriminacné voci niektorým ich príjemcom v porovnaní s inými a zároven je ich cielom a úcinkom odmenovat vernost týchto cestovných kancelárií bez odôvodnenej hospodárskej protihodnoty, následne vytlacit konkurencné letecké spolocnosti z britského trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu a v dôsledku toho aj z britských trhov leteckej dopravy. 300 Z toho vyplýva, ze siedmy zalobný dôvod sa musí zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranosti výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 301 Spolocnost BA sa domnieva, ze pokuta, ktorá jej bola udelená vo výske 6 800 000 eur, je neprimeraná vzhladom na oznámenie Komisie týkajúce sa usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; dalej len "usmernenia"). 302 Predovsetkým základná ciastka pokuty, teda 4 000 000 eur, ktorá by mala odrázat závaznost, rozsah a dosah spáchaného porusenia, je prílis vysoká vzhladom na bod 1 A usmernení. Podla ich znenia treba pri posudzovaní závaznosti porusenia zobrat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu pôvodcov porusenia, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom. Nijakým spôsobom sa vsak nepreukázalo, ze systémy prémií BA spôsobili spotrebitelom skodu. 303 Podla bodu 1 B tretej zarázky usmernení sa dlhodobé porusenia zvysujú o dodatocnú ciastku vo výske 10 % pokuty stanovenej podla závaznosti porusenia. Zvýsenie pokuty o 70 %, teda o 10 % rocne od roku 1992, je neprimerané. Trvanie správania BA odráza pomalost, s akou Komisia viedla svoje vysetrovanie. Pocas celého konania bola spolocnost BA v dobrej viere, ze systémy financných stimulov sú v súlade s právom Spolocenstva. 304 Napokon BA tvrdí, ze jej odôvodnená pochybnost o tom, ci systémy prémie mali povahu porusenia, a jej plná spolupráca s Komisiou v priebehu celého správneho konania predstavujú polahcujúce okolnosti, ktoré implikujú znízenie pokuty na základe bodu 3 usmernení. 305 Komisia tvrdí, ze zneuzitie dominantného postavenia zistené v prejednávanom prípade treba povazovat za závazné porusenie práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Systémy vylucujúcich zliav boli odsúdené uz v minulosti. Bol zdôraznený význam cestovných nákladov v britskom hospodárstve a zistilo sa, ze napriek liberalizácii leteckej dopravy si BA zachovala priemerné trhové podiely na britských trhoch leteckej dopravy. 306 Clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu na úkor spotrebitelov, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze. 307 Navyse zneuzitie dominantného postavenia spocívajúce najmä v diskriminácii, vo vylucovacom správaní a vernostných zlavách poskytovaných podnikom v dominantnom postavení s cielom vylúcit svojich konkurentov z trhu, je v usmerneniach kvalifikované ako "závazné porusenie". 308 Sporné zneuzívajúce postupy sa zacali v roku 1992 voci niektorým cestovným kanceláriám. Od januára 1998 do marca 1999 systémy prémií za výsledok rozsírili zneuzívajúce správanie na vsetky cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve a posilnili svoje úcinky na cestovné kancelárie, ktoré sú zmluvnou stranou marketingovej zmluvy. Trvanie týchto postupov odôvodnilo zvýsenie ulozenej pokuty o 70 % v závislosti od závaznosti porusenia. 309 Dlzka trvania správneho konania, ktorej primeraná povaha sa posudzuje v závislosti od okolností kazdej veci (rozsudok Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 278), nebola neprimeraná a neodôvodnuje dlzku trvania zistených porusení. 310 Skoncenie porusovania hned po prvých úkonoch Komisie predstavuje podla usmernení polahcujúcu okolnost. Spolocnost BA vsak po dorucení prvého oznámenia Komisie o výhradách z 20. decembra 1996 rozsírila systémy prémií za výsledok uplatnované dovtedy na cestovné kancelárie, ktoré uskutocnovali urcitý objem rocných predajov leteniek BA, na vsetky cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom královstve. Posúdenie Súdom prvého stupna 311 Kedze clánok 82 ES odsudzuje uz objektívne poskodenie struktúry samotnej hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 26), tvrdenie BA zalozené na neexistencii dôkazu o ujme spôsobenej spotrebitelom jej systémami prémií nemôze byt prijaté. 312 Spolocnost BA nemôze kritizovat ani zvýsenie základnej ciastky ulozenej pokuty namietaním pomalého priebehu vysetrovania vedeného Komisiou, ktorého trvanie bolo nesporne predlzované tým, ze BA zotrvávala v správaní spôsobujúcom porusenie a dalej ho zhorsovala. 313 Mesiac po pojednávaní nasledujúcom po prvom oznámení o výhradách, ktoré sa konalo 12. novembra 1997, BA posilnila protisútazné úcinky svojho pôvodného systému prémií za výsledok tým, ze rozsírila nový systém stimulov na vsetky britské cestovné kancelárie sprostredkujúce leteckú dopravu. 314 Kedze BA nezohladnila výhrady formulované Komisiou voci jej prvému systému prémií za výsledok, prirodzene sa nemozno domnievat, ze mala dobrú vieru v súlad svojich systémov stimulov s právom hospodárskej sútaze Spolocenstva pocas celého správneho konania. 315 Napokon, kedze BA zintenzívnila svoje postupy obmedzujúce hospodársku sútaz pocas správneho konania, uz sa nemôze odôvodnene odvolávat na plnú spoluprácu s Komisiou pocas celého priebehu tohto konania. Komisia teda oprávnene nepriznala BA výhodu na základe polahcujúcich okolností. 316 Je teda potrebné potvrdit výsku pokuty stanovenú Komisiou, pretoze bola stanovená na úrovni zodpovedajúcej tak usmerneniam, ako aj primeranej sankcii vzhladom na vsetky okolnosti prejednávaného prípadu. 317 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia BA zalozené na neprimeranosti výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, musia byt zamietnuté. 318 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobu je potrebné zamietnut v celom rozsahu. O trovách 319 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 320 Kedze BA nemala úspech v ziadnom zo svojich návrhov, je povinná nahradit okrem vlastných trov konania aj trovy konania vynalozené Komisiou a vedlajsím úcastníkom konania Virgin v súlade s návrhmi podanými v tomto zmysle. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna znása vlastné trovy konania, ako aj trovy, ktoré vznikli Komisii a vedlajsiemu úcastníkovi konania. Vesterdorf Jaeger Legal Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2003. Tajomník Predseda komory H. Jung B. Vesterdorf __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEShnJI/L98991-5336TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXEShnJI/L98991-5336TMP.html#Footref*