Vec T-36/99 Lenzing AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Akt, ktorý sa zalobcu osobne týka - Clánok 87 ods. 1 ES - Dohody o splátkovom kalendári a splácaní dlhov - Kritérium súkromného veritela" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata rozsírená komora) z 21. októbra 2004 Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Rozhodnutie, ktorým sa v priebehu konania mení napadnuté rozhodnutie - Nová skutocnost - Rozsírenie návrhov a pôvodných dôvodov 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukoncuje konanie o pomoci - Konkurencný podnik podniku príjemcu pomoci - Právo podat zalobu - Podmienky (Clánok 88 ods. 2 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia - Vseobecne záväzné opatrenie, ktoré má uplatnit správny orgán disponujúci na tento úcel diskrecnou právomocou - Zahrnutie (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Verejná institúcia poverená výberom poistného na sociálne zabezpecenie tolerujúca oneskorenú platbu uvedeného poistného - Znacná obchodná výhoda - Úroky a poplatky z omeskania pozadované za protihodnotu - Neexistencia vplyvu (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Verejný zásah urcený na financovanie miezd a náhrad dlhovaných zamestnancom podniku, ktorý tomuto podniku prinása výhodu - Spôsoby platby - Neexistencia vplyvu 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost vnútrostátneho opatrenia s clánkom 87 ods. 1 ES - Uplatnenie kritéria súkromného veritela Komisiou - Komplexné ekonomické posúdenie - Súdne preskúmanie - Obmedzenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 1. Zmena napadnutého rozhodnutia v priebehu konania predstavuje novú skutocnost, ktorá dovoluje zalobcovi prispôsobit svoje zalobné dôvody a návrhy. (pozri bod 54) 2. Na to, aby mohol podnik o sebe tvrdit, ze je osobne dotknutý rozhodnutím Komisie, ktorým sa ukoncuje konanie zacaté podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s individuálnou pomocou, sa podnik nemôze odvolávat iba na svoje postavenie ako konkurenta vo vztahu k podniku príjemcu predmetnej pomoci, ale okrem toho musí s prihliadnutím na mieru jeho prípadnej úcasti na konaní a dôlezitost vplyvu na jeho postavenie na trhu preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia. Pokial ide o význam vplyvu na postavenie podniku zalobcu na trhu, sudcovi Spolocenstva v stádiu skúmania prípustnosti neprinálezí, aby sa definitívnym spôsobom vyslovil ku konkurencnému vztahu medzi ním a podnikmi, ktoré sú príjemcami pomoci. V tejto súvislosti prinálezí iba podniku zalobcu, aby presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne ovplyvnuje jeho postavenie na predmetnom trhu. (pozri body 75, 80) 3. Na výlucne vseobecne záväzné opatrenia sa clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje. Opatrenia, ktoré sa na prvý pohlad uplatnujú vseobecne na podniky, vsak môzu takisto obsahovat urcitú selektívnost, a preto sa môzu povazovat za opatrenia urcené na zvýhodnenie urcitých podnikov alebo výrobných odvetví. Tak je tomu okrem iného v prípade, ked správny orgán, ktorý má uplatnovat vseobecné pravidlo, disponuje na tento úcel diskrecnou právomocou. (pozri bod 129) 4. Správanie verejnej institúcie poverenej výberom poistného na sociálne zabezpecenie, ktorá toleruje, ze uvedené príspevky sú platené oneskorene, dáva podniku vo váznych financných tazkostiach, ktorý má z toho prospech, tým, ze znizuje jeho zatazenie vyplývajúce z obvyklého uplatnovania rezimu sociálneho zabezpecenia, znacnú obchodnú výhodu, ktorú nemozno úplne odstránit uplatnovaním úrokov a poplatkov z omeskania voci tomuto podniku. (pozri body 137, 139) 5. Mzdy a náhrady dlhované zamestnancom podniku sú súcastou obvyklých prevádzkových nákladov podniku, ktoré je podnik v zásade povinný hradit z vlastných zdrojov. Akýkolvek verejný zásah urcený na financovanie týchto nákladov môze teda predstavovat pomoc zakazdým, ked vedie k poskytnutiu výhody podniku ci uz sú tieto platby uhradené priamo podniku, alebo jeho zamestnancom prostredníctvom verejnej institúcie. (pozri bod 146) 6. V rozsahu, v ktorom uplatnenie kritéria súkromného veritela Komisiou podobne ako uplatnenie kritéria súkromného investora zahrna komplexné ekonomické posúdenie, je toto uplatnenie predmetom súdneho preskúmania, ktoré sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností ci zneuzitia právomoci. (pozri bod 150) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 21. októbra 2004 ([1]*) "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Akt, ktorý sa zalobcu osobne týka - Clánok 87 ods. 1 ES - Dohody o splátkovom kalendári a splácaní dlhov - Kritérium súkromného veritela" Vo veci T-36/99, Lenzing AG, so sídlom v Lenzingu (Rakúsko), v zastúpení: pôvodne H.-J. Niemeyer, neskôr I. Brinker a U. Soltész, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Núńez-Müller, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spanielske královstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 1999/395/ES z 28. októbra 1998 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo spolocnosti Sniace, SA, so sídlom v Torrelavega, Kantábria [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 149, 1999, s. 40), v znení zmenenom a doplnenom rozhodnutím Komisie 2001/43/ES z 20. septembra 2000 (Ú. v. ES L 11, 2001, s. 46), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory R. García-Valdecasas, sudcovia P. Lindh, J. D. Cooke, H. Legal a M. E. Martins Ribeiro, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. októbra 2003, vyhlásil tento Rozsudok Uplatnitelná vnútrostátna právna úprava 1 Podla clánku 20 královského dekrétu c. 1/1994 z 20. júna 1994 o schválení kodifikovaného znenia vseobecného zákona o sociálnom zabezpecení (BOE c. 154 z 29. júna 1994, s. 20658, dalej len "vseobecný zákon o sociálnom zabezpecení"): "1. Je mozné udelit súhlas so splátkovým kalendárom alebo rozvrhom platieb dlznej sumy poistného na sociálne zabezpecenie alebo zvýseného poistného, ako aj iných dlzných súm na sociálnom zabezpecení. ... 3. Rozdelenie splácania dlznej sumy na sociálnom zabezpecení vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb dlzných súm na sociálnom zabezpecení je mozné odsúhlasit vo forme a za podmienok, ktoré sú stanovené právnymi predpismi. Na to, aby to bolo platné, musí správne rozhodnutie, ktorým bol odsúhlasený splátkový kalendár alebo iný rozvrh platieb, stanovit zabezpecenie tohto záväzku v súlade s platnými právnymi predpismi, a to tak, ze budú zriadené vecné alebo osobné práva, okrem prípadu, kedy výnimocné dôvody odôvodnujú priznanie výnimky. 4. Rozdelenie splácania dlznej sumy na sociálnom zabezpecení vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb dlzných súm na sociálnom zabezpecení je spojené s povinnostou platit úroky v zákonom stanovenej výske, platnej v case schválenia takéhoto rozdelenia, urcenej podla ustanovení zákona 24/1984 z 29. júna 1984 o zmene zákonom stanovenej úrokovej sadzby, a to odo dna, kedy nadobudlo takéto schválenie rozdelenia splácania vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb úcinnost az do dna zaplatenia." 2 K dlzným sumám, ktorých splácanie bolo rozdelené podla clánku 27 vseobecného zákona o sociálnom zabezpecení, sa pripocítava poplatok z omeskania. 3 Podmienky rozdelenia dlznej sumy na sociálnom zabezpecení vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb sú stanovené v královskom dekréte c. 1637/1995 zo 6. októbra 1995 o schválení vseobecného nariadenia o výbere financných prostriedkov na sociálne zabezpecenie (BOE c. 254 z 24. októbra 1995, s. 30844). Clánok 40 ods. 1 tohto královského dekrétu stanovuje najmä: "Rozdelenie splácania dlznej sumy na sociálnom zabezpecení vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb, môze byt schválené, tak pocas doby dobrovolného platenia, ako aj pocas núteného výkonu na základe ziadosti dlzníkov, ktorých ekonomická a financná situácia a iné osobitné okolnosti, ktoré uzná Správa pokladnice sociálneho zabezpecenia, bránia splácat ich dlhy." 4 Rozdelenie splácania dlznej sumy poistného na sociálne zabezpecenie vo forme splátkového kalendára je upravené aj v clánkoch 11 az 27 nariadenia ministerstva práce a sociálneho zabezpecenia z 22. februára 1996, ktoré vykonáva vseobecné nariadenie o výbere poistného na sociálne zabezpecenie (BOE c. 52 z 29. februára 1996, s. 7849). 5 Fondo de Garantía Salarial (garancný mzdový fond, dalej len "Fogasa") je nezávislá institúcia spravovaná ministerstvom práce a sociálneho zabezpecenia, ktorá má právnu subjektivitu a spôsobilost na právne úkony v rámci plnenia úcelu, na ktorý je zriadená. Jej hlavnou úlohou je podla clánku 33 ods. 1 královského legislatívneho dekrétu c. 1/1995 z 24. marca 1995 o schválení kodifikovaného textu zákona o postavení zamestnancov (BOE c. 75 z 29. marca 1995, s. 9654, dalej len "zákon o postavení zamestnancov") vyplatit "zamestnancom mzdy, ktoré im neboli zaplatené z dôvodu platobnej neschopnosti, zastavenia platieb, úpadku, konkurzného alebo vyrovnacieho konania". Clánok 33 ods. 1 stanovuje povinnost Fogasa vstúpit do práv a povinností zamestnancov s cielom dosiahnut zaplatenie poskytnutých súm. 6 Formálne podmienky, ktoré je potrebné splnit na dosiahnutie tohto zaplatenia, sú uvedené v královskom dekréte c. 505/85 zo 6. marca 1985 o organizácii a cinnosti Fogasa (BOE c. 92 zo 17. apríla 1985, s. 10203), ktorý doplna zákon o postavení zamestnancov. Clánok 32 tohto dekrétu stanovuje: "1. S cielom ulahcit vymáhanie dlzných súm, [Fogasa] môze uzatvárat dohody o splátkach, v ktorých bude stanovená forma, lehota a záruky splátok, pricom úcinok vstúpenia do práv a povinností bude podmienený tým, ze podnik bude pokracovat v cinnosti a budú zachované pracovné miesta. K sumám, ktorých splácanie bolo dohodnuté vo forme splátkového kalendára, sa pripocítava úrok vo výske stanovenej zákonom platným v danom case. 2. Uzatvorenie dohody o splácaní dlznej sumy vo forme splátkového kalendára sa oznamuje súdnemu orgánu, na ktorom prípadne prebieha konanie o nútenom výkone. 3. Neplnenie dohody má za následok jej zrusenie; [Fogasa] vykoná vsetky úkony, na ktoré je oprávnená, a môze navrhnút, aby pokracovali konania, ktoré boli prerusené. ..." 7 Uzavretie dohody o splátkach záloh, ktoré Fogasa poskytla, upravuje vyhláska ministra práce a sociálneho zabezpecenia z 20. augusta 1985 (BOE n° 206 z 28. augusta 1985, s. 27071). Táto vyhláska stanovuje objektívne kritériá, ktoré musí Fogasa dodrziavat, pricom stanovuje, ze tieto sa uplatnujú "v takej miere, aby bolo mozné vziat do úvahy osobitosti kazdého jednotlivého prípadu". Clánok 2 ods. 1 tej istej vyhlásky stanovuje maximálne lehoty, v rámci ktorých musí byt splatená dlzná suma rozdelená vo forme splátkového kalendára. Clánok 3 tejto vyhlásky stanovuje, ze je potrebné vyzadovat záruku "ktorú je mozné povazovat za dostatocnú". Napokon, podla clánku 6 ods. 3, môze Fogasa odmietnut akúkolvek ziadost o rozdelenie splácania dlznej sumy vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb. Skutkové okolnosti 8 Lenzing AG (dalej len "zalobca") je rakúska spolocnost, ktorá vyrába a predáva vlákna z celulózy (viskóza, modal a lyocell). 9 Sniace, SA (dalej len "Sniace"), je spanielska spolocnost, ktorá vyrába celulózu, papier, viskózne vlákna, syntetické vlákna a sulfáty sodíka. Je usadená v Kantábrii (Spanielsko), co je región, ktorému je od septembra 1995 poskytovaná pomoc podla clánku 92 ods. 3 písm. a) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 87 ods. 3 písm. a) ES]. 10 V marci 1993 spanielske súdy ulozili Sniace, ktoré malo uz niekolko rokov ekonomické a financné tazkosti, zastavenie platieb. V októbri 1996 súkromní veritelia Sniace uzatvorili dohodu o premene 40 % svojich pohladávok proti tejto spolocnosti na akcie tejto spolocnosti, ktorá viedla k zruseniu zastavenia platieb. Verejní veritelia Sniace sa rozhodli vyuzit právo zdrzat sa úcasti na tejto dohode. 11 Dna 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 uzavrelo Sniace s Fogasa dohody o splácaní nedoplatkov miezd a náhrad, ktoré Fogasa vyplatil zamestnancom Sniace. Prvá dohoda stanovila splatenie sumy 897 652 789 spanielskych pesiet (ESP), spolu s úrokmi vypocítanými podla zákonom stanovenej sadzby 10 % vo výske 465 055 911 ESP vo forme polrocných splátok pocas ôsmich rokov (dalej len "dohoda z 5. novembra 1993"). Druhá dohoda stanovila splatenie sumy 229 424 860 ESP, spolu s úrokmi vypocítanými podla zákonom stanovenej sadzby 9 % vo výske 110 035 018 ESP vo forme polrocných splátok pocas ôsmich rokov (dalej len "dohoda z 31. októbra 1995"). Na zabezpecenie splátok zriadilo Sniace v prospech Fogasa 10. augusta 1995 zálozné právo na dve zo svojich nehnutelností. Do júna 1998 takýmto spôsobom Sniace v rámci týchto dvoch dohôd splatilo sumu vo výske 186 963 594 ESP. 12 Správa pokladnice sociálneho zabezpecenia (dalej len "TGSS") uzavrela 8. marca 1996 so Sniace dohodu o splácaní dlznej sumy poistného na sociálne zabezpecenie vo forme splátkového kalendára, ktorá predstavovala 2 903 381 848 ESP a vztahovala sa na obdobie od februára 1991 do februára 1995 (dalej len "dohoda z 8. marca 1996"). Táto dohoda predpokladala splatenie tejto sumy zvýsenej o úroky v zákonom stanovenej výske 9 % v 96-mesacných splátkach az do marca 2004. Dohoda bola zmenená dohodou zo dna 7. mája 1996, ktorá stanovila odlozenie splácania o jeden rok, splácanie v 84-mesacných splátkach a úroky v zákonom stanovenej výske 9 % (dalej len "dohoda zo 7. mája 1996"). Kedze Sniace tieto dohody nedodrzalo, boli nahradené novou dohodou uzavretou 30. septembra 1997 medzi touto spolocnostou a TGSS (dalej len "dohoda z 30. septembra 1997"). Splácanie sa týkalo sumy 3 510 387 323 ESP, co zodpovedalo nedoplatkom na poistnom na sociálne zabezpecenie za obdobie od februára 1991 do februára 1997, zvýseným o poplatok z omeskania vo výske 615 056 349 ESP, a bolo rozlozené na obdobie desiatich rokov. Pocas dvoch prvých rokov mali byt uhrádzané iba úroky vypocítané podla sadzby 7,5 % rocne a pocas nasledujúcich rokov mali byt splácané tak istina, ako aj úroky. Do apríla 1998 Sniace splatilo 216 118 863 ESP v rámci dohody z 30. septembra 1997. 13 Zalobca poslal 4. júla 1996 Komisii staznost týkajúcu sa opakovanej státnej pomoci poskytnutej Sniace pocas niekolkých rokov od konca 80-tych rokov. Dodatocné informácie poslal Komisii listami z 26. novembra a 9. decembra 1996. Spanielske orgány predlozili svoje pripomienky k veci v liste zo 17. februára 1997. 14 Listom z 10. marca 1997 Komisia informovala zalobcu, ze jeho staznost odlozila z dôvodu, ze nebolo dostatocne preukázané, ze Sniace bola poskytnutá státna pomoc v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES). 15 Listom zo 17. apríla 1997 poslal zalobca Komisii dodatocné informácie na podporu svojej staznosti, medzi ktorými bol aj plán zivotaschopnosti podniku Sniace, vypracovaný v auguste 1996 súkromnou poradenskou spolocnostou na ziadost ministerstva priemyslu regionálnej vlády v Kantábrii. Zalobca mal 17. mája 1997 stretnutie s Komisiou. Listom z 18. júna 1997 zalobca predlozil Komisii urcité informácie o európskom trhu viskóznych vlákien. 16 Listom zo 7. novembra 1997 Komisia oznámila spanielskej vláde svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 88 ods. 2 ES) vo vztahu k urcitým údajným prípadom státnej pomoci, na ktoré poukázal zalobca, a akými sú aj dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 a "nevymáhanie nedoplatkov na sociálnom zabezpecení od roku 1991", a vyzvala spanielsku vládu na predlozenie pripomienok. Ostatné clenské státy a oprávnené subjekty boli zverejnením tohto listu v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev zo 14. februára 1998 (Ú. v. ES C 49, s. 2) upovedomené o zacatí tohto konania a vyzvané, aby predlozili ich prípadné pripomienky. Spanielska vláda predlozila svoje pripomienky v liste z 19. decembra 1997. Iné oprávnené subjekty tiez predlozili svoje pripomienky, medzi inými aj zalobca vo svojom liste z 27. marca 1998, ku ktorým sa spanielska vláda vyjadrila listom z 24. júna 1998. V liste zo 16. apríla 1998 spanielska vláda odpovedala na otázky polozené Komisiou v liste z 23. februára 1997. 17 Dna 28. októbra 1998 Komisia prijala rozhodnutie 1999/395/ES o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo spolocnosti Sniace, SA, so sídlom v Torrelavega, Kantábria [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 149, 1999, s. 40, dalej len "rozhodnutie z 28. októbra 1998"). 18 Výrok tohto rozhodnutia znie: "Clánok prvý Nasledujúca státna pomoc, ktorú Spanielsko poskytlo v prospech [Sniace] je nezlucitelná so spolocným trhom: a) dohoda z 8. marca 1996 (zmenená dohodou zo 7. mája 1996) uzavretá medzi Sniace a [TGSS] o splátkovom kalendári pre dlh v celkovej výske istiny 2.903.381.848 ESP, opätovne zmenená dohodou z 30. septembra 1997 o splátkovom kalendári pre dlh v celkovej výske istiny 3.510.387.323 ESP v rozsahu, v akom bola úroková sadzba nizsia ako úroková sadzba na trhu; a b) dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 uzavreté medzi Sniace a [Fogasa] o dvoch ciastkach vo výske 1.362.708.700 ESP a 339.459.878 ESP (vrátane úrokov), v rozsahu, v akom bola úroková sadzba nizsia ako úroková sadzba na trhu. Co sa týka ostatných skutocností, ktoré boli predmetom konania zacatého na základe clánku [88 ods. 2 ES], teda záruka na pôzicku vo výske miliardy [ESP], ktorá bola odsúhlasená podla zákona 7/93, mechanizmus financovania výstavby závodu na spracovanie odpadových vôd a ciastocné odpustenie dlhov miestnou radou v Torrelavega, tieto opatrenia nepredstavujú pomoc, takze konanie je mozné ukoncit. Spanielsko je vsak povinné oznámit Komisii do dvoch mesiacov od zverejnenia tohto rozhodnutia pozmenený danový výmer mestskej rady v Torrelavega týkajúci sa dane z hospodárskej cinnosti, ktorú Sniace dlhuje za rok 1995 a dalsie nasledujúce roky. Pokial ide o nevymáhané príspevky na ochranu zivotného prostredia za obdobie rokov 1987 az 1995, Komisia prijme samostatné rozhodnutie vo vhodnom case. Clánok 2 1. Spanielske královstvo prijme vsetky opatrenia potrebné na to, aby príjemca vrátil pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá mu uz bola protiprávne poskytnutá. 2. Vrátanie pomoci sa uskutocní podla postupu stanoveného vnútrostátnymi právnymi predpismi. k sumám, ktoré majú byt vrátené, sa pripocítajú úroky odo dna, kedy boli tieto sumy poskytnuté príjemcovi az do ich skutocného vrátenia. Úroky sa vypocítajú na základe príslusnej referencnej sadzby. Clánok 3 Spanielske královstvo bude informovat Komisiu do dvoch mesiacov od zverejnenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Spanielskemu královstvu." [neoficiálny preklad] Rozsudok Tubacex a rozhodnutie z 20. septembra 2000 19 Spanielske královstvo podalo do kancelárie Súdneho dvora 24. decembra 1998 zalobu o neplatnost rozhodnutia z 28. októbra 1998 (vec C-479/98). Konanie v tejto veci bolo prvýkrát prerusené rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 23. februára 1999, kedze sa cakalo na vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora vo veci C-342/96, Spanielsko/Komisia, v ktorej islo o podobné otázky. 20 Predmetom konania vo veci C-342/96 bola zaloba o neplatnost rozhodnutia Komisie 97/21/ESUO, ES z 30. júla 1996 o státnej pomoci poskytnutej Compańía Espańola de Tubos por Extrusión SA, so sídlom v Llodio (Álava) (Ú. v. ES L 8, 1997, s. 14). V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze niektoré dohody o splácaní uzavreté medzi Compańía Espańola de Tubos por Extrusión (dalej len "Tubacex"), jej dcérskou spolocnostou Acería de Álava a Fogasa, ako aj niektoré dohody o splátkových kalendároch a inom rozvrhu platieb poistného uzavreté medzi tými istými podnikmi a TGSS obsahovali prvky pomoci poskytnutej protiprávne a v rozpore so spolocným trhom podla clánku 87 ES a podla rozhodnutia Komisie 3855/91/ESUO z 27. novembra 1991 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc poskytovanú zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 362, s. 57) "v rozsahu, v akom [bola] uplatnená úroková sadzba nizsia ako úroková sadzba na trhu" [neoficiálny preklad]. Podla Komisie uplatnenie zákonnej úrokovej miery vo výske 9 % na predmetné dohody nezodpovedalo obvyklým podmienkam na trhu, pretoze priemerná úroková sadzba, ktorú uplatnovali súkromné spanielske banky na pôzicky s dlzkou presahujúcou tri roky, bola podstatne vyssia. 21 Dna 29. apríla 1999 vyhlásil Súdny dvor rozsudok vo veci C-342/96 (Zb. s. I-2459, dalej len "rozsudok Tubacex"). Súdny dvor najprv konstatoval, ze Fogasa neposkytuje pôzicky podnikom v úpadku alebo podnikom v tazkostiach, ale svojimi výplatami uspokujuje vsetky oprávnené nároky uplatnené zamestnancami, pricom od podnikov následne ziada náhradu týchto platieb. Dodáva, ze Fogasa mohla uzatvárat dohody o splácaní, ktoré jej mohli umoznit rozdelit dlzné sumy vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb, a ze TGSS mohla takisto povolit rozdelenie dlzných príspevkov na sociálnom zabezpecení vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb. Súdny dvor následne uviedol, ze stát sa nesprával ako verejný investor, ktorého správanie by sa malo porovnat so správaním súkromného investora, ktorý investuje svoj kapitál tak, aby to bolo rentabilné v kratsom, ci dlhsom case od takejto investície, ale ako "verejný veritel, ktorý podobne ako súkromný veritel chce, aby mu boli vrátané dlzné sumy, a ktorý na tento úcel uzatvára dohody s dlzníkom, na základe ktorých budú nahromadené dlhy rozdelené do formy splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb, aby bolo ulahcené ich zaplatenie" (bod 46). Upresnil, ze predmetné dohody boli uzavreté z dôvodu, ze uz predtým existovala právna povinnost Tubacexu pristúpit k splácaniu miezd vyplatených spolocnostou Fogasa a k zaplateniu dlhovaného poistného na sociálne zabezpecenie a ze teda tieto dohody nespôsobili vznik nových dlhov Tubacexu voci orgánom verejnej moci (bod 47). Napokon Súdny dvor vyhlásil, ze "úroky, ktoré sa obvykle uplatnujú na tento typ dlhov, sú tie, ktoré sú urcené na náhradu skody, ktorú utrpel veritel z dôvodu omeskania plnenia povinnosti dlzníka splatit dlhy, teda úroky z omeskania" a, ze "[za] predpokladu, ze by sa sadzba úrokov z omeskania uplatnená na dlhy voci verejnému veritelovi odlisovala od úrokovej sadzby uplatnovanej na dlhy voci súkromnému veritelovi, mala by sa uplatnit táto posledná uvedená sadzba v prípade, ze by bola vyssia ako prvá uvedená úroková sadzba" (bod 48). Vo svetle týchto skutocností Súdny dvor zrusil rozhodnutie 97/21 "v rozsahu, v ktorom vyhlásilo opatrenia prijaté Spanielskym královstvom v prospech [Tubacexu] za nezlucitelné s clánkom [87 ES], kedze úroková sadzba vo výske 9 % uplatnená na dlzné sumy, ktoré dlhuje posledná uvedená spolocnost spolocnosti [Fogasa] a TGSS, je nizsia ako sadzby uplatnované na trhu". 22 Vo veci C-479/98 Komisia listom zo 17. júna 1999 oznámila Súdnemu dvoru, ze vzhladom na rozsudok Tubacex zamýsla ciastocne zrusit rozhodnutie z 28. októbra 1998 a znovu zacat konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, aby predbezne zhromazdila pripomienky dotknutých strán. Komisia teda poziadala podla clánku 82a ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora o prerusenie konania v tejto veci az do uvedeného ciastocného zrusenia. Predseda Súdneho dvora rozhodnutím z 1. júla 1999 vyhovel tejto ziadosti. 23 V nadväznosti na rozsudok Tubacex Komisia preskúmala rozhodnutie z 28. októbra 1998. V liste zo 16. februára 2000 oznámila spanielskej vláde svoje rozhodnutie znovu zacat konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu k "prvkom pomoci... povazovaným za nezlucitelné so spolocným trhom uvedeným v clánku 1 rozhodnutia [z 28. októbra 1998]" a vyzvala ju na predlozenie pripomienok. Ostatné clenské státy a dotknuté strany boli o opätovnom zacatí konania informované a vyzvané podat svoje prípadné pripomienky zverejnením tohto listu v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 15. apríla 2000 (Ú. v. ES C 110, s. 33). Spanielska vláda predlozila svoje pripomienky v liste z 19. apríla 2000. 24 Komisia 20. septembra 2000 prijala rozhodnutie 2001/43/ES o zmene rozhodnutia z 28. októbra 1998 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 11, 2001, s. 46, dalej len "rozhodnutie z 20. septembra 2000"). 25 Bod V rozhodnutia z 20. septembra 2000 pod názvom "Posúdenie" [neoficiálny preklad] stanovuje: "(20) Komisia musí urcit, ci prvky povazované za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 1 rozhodnutia [z 28. októbra 1998] predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Ak sa ukáze, ze v tomto prípade bola státna pomoc poskytnutá, Komisia bude musiet preverit, ci je takáto státna pomoc zlucitelná so spolocným trhom. (21) Skutkové a právne okolnosti uvedené v rozsudku Tubacex sú analogické s tými, ktoré Spanielsko uviedlo pred Súdnym dvorom vo veci C-479/98, ako aj tými, ktoré Sniace uviedlo pred Súdom prvého stupna vo veci T-190/99 proti rozhodnutiu [z 28. októbra 1998]. Komisia usúdila, ze argumentácia Súdneho dvora v tomto rozsudku sa uplatnuje rovnako na dohody uzavreté medzi Sniace a Fogasa ako aj na dohody uzavreté medzi Sniace a [TGSS], ktoré podla rozhodnutia [z 28. októbra 1998] obsahujú státnu pomoc. (22) Po prvé, je potrebné zdôraznit, ze Sniace malo uz predtým zákonnú povinnost nahradit mzdy vyplatené spolocnostou Fogasa a zaplatit dlhované poistné na sociálne zabezpecenie. Predmetné dohody teda nespôsobili vznik nového dlhu Sniace voci orgánom verejnej moci. V dohodách o splácaní, ktoré uzavrela Fogasa a v dohodách o rozdelení dlhu vo forme splátkového kalendára, ktoré uzavrela [TGSS] sa teda stát nesprával ako verejný investor, ktorého správanie by sa malo porovnat so správaním súkromného investora, ktorý investuje svoj kapitál tak, aby to bolo rentabilné v kratsom ci dlhsom case od takejto investície, ale ako verejný veritel, ktorý podobne ako súkromný veritel chce, aby mu boli vrátané dlzné sumy. V dôsledku toho musí Komisia pri posúdení spochybnenej státnej pomoci porovnat úroky z omeskania uplatnené na dlhy voci verejnému veritelovi s tými, ktoré by sa uplatnili na dlhy voci súkromným veritelom za obdobných okolností. (23) Napriek tomu je potrebné uviest, ze osobitost situácií, v ktorých sa nachádzajú dlzníci a veritelia môze komplikovat urcenie modelu správania sa súkromných veritelov, ktorí sa usilujú o to, aby im boli dlzné sumy zaplatené. V dôsledku toho musí Komisia zalozit svoje posúdenie na skúmaní správania sa súkromných veritelov v konkrétnom prípade. (24) V prejednávanej veci ulozili spanielske súdy v marci 2003 na základe ziadosti Sniace z roku 1992 jej podniku zastavenie platieb. Verejní veritelia vyuzili svoje právo zdrzat sa a nepristúpili na dohodu z októbra 1996 uzavretú medzi veritelmi v rámci konania o zastavení platieb. Ako to konstatovala Komisia v rozhodnutí o zacatí konania, verejní veritelia tým, ze vyuzili svoje právo zdrzat sa, chránili svoje pohladávky v celej výske. (25) Dohody medzi Fogasa a Sniace na jednej strane a medzi orgánom sociálneho zabezpecenia a Sniace na druhej strane neumoznili tomuto podniku priaznivejsie zaobchádzanie v porovnaní s tým, co bolo stanovené v dohode uzavretej medzi súkromnými veritelmi. (26) Podmienky ponúknuté súkromným veritelom vsak neboli rovnaké ako podmienky odsúhlasené voci verejným veritelom, a to najmä pokial ide o postavenie, zabezpecenie a právo zdrzat sa úcasti na dohode veritelov, ktoré majú verejné institúcie. V dôsledku toho Komisia usúdila, ze tento porovnávací prístup nepredstavuje v danom prípade správne uplatnovanie kritéria ,súkromného veritela`, tak ako ho definuje Súdny dvor, ktorý - tak ako potom zdôraznil vo svojom rozsudku z 29. júna 1999 vo veci DMT (C-256/97) - predpokladá, ze správanie dotknutých verejných veritelov sa musí porovnat so správaním hypotetického súkromného veritela, ktorý sa nachádza v maximálnej moznej miere v rovnakej situácii. (27) Komisia konstatovala, ze podla clánku 1108 spanielskeho obcianskeho zákonníka je zákonnou úrokovou sadzbou tá, ktorá sa uplatnuje na náhradu skody, ktorú utrpel veritel, ked je dlzník v omeskaní s platením a ked ziadna iná úroková sadzba nebola urcená. Navyse, clánok 312 spanielskeho obchodného zákonníka stanovuje, ze v prípade pôzicky penazí, pokial neexistuje osobitná dohoda zmluvných strán, je dlzník povinný zaplatit zákonom stanovenú výsku ... dlhu v den splatenia. V dôsledku toho je teda zákonom stanovenou úrokovou sadzbou najvyssia úroková sadzba, ktorú môze súkromný veritel ocakávat, ak by pokracoval vo vymáhaní dlhu právnymi prostriedkami. (28) V dôsledku toho by nemohol súkromný veritel dostat od dlzníka vyssiu úrokovú sadzbu za nedoplatky ako zákonnú úrokovú sadzbu z dôvodu kompenzácie za to, ze nepokracoval vo vymáhaní dlhu právnymi prostriedkami. (29) Napokon je potrebné poukázat na osobitnú situáciu Sniace v case uzavretia dohôd o splátkových kalendároch s Fogasa a [TGSS]. Tento podnik mal závazné financné tazkosti, ktoré ho doviedli k tomu, ze mu bolo ulozené zastavenie platieb a vázne ohrozili jeho sance na záchranu. Ako Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí [z 28. októbra 1998], tým, ze nepristúpila k nútenému vymáhaniu, aby neriskovala, ze spôsobí uvedenie podniku do likvidácie, [TGSS] konala takým spôsobom, aby co najviac zvýsila sancu, ze dlh jej bude splatený. (30) Na základe predchádzajúcich úvah Komisia pripústa, ze v danom prípade tým, ze Spanielsko povolilo splácat dlhy Sniace vo forme splátkového kalendára a uplatnilo na ne zákonnú úrokovú sadzbu, sa pokúsilo zvýsit svoju sancu, ze vsetky dlzné sumy budú splatené bez toho, aby utrpelo financné straty. Spanielsko sa teda správalo tak, ako by sa správal hypotetický súkromný veritel v tej istej situácii voci Sniace." [neoficiálny preklad] 26 Na základe týchto úvah Komisia usúdila v rozhodnutí z 20. septembra 2000, ze "dohody o splácaní uzavreté medzi Fogasa a Sniace a dohoda o splácaní vo forme splátkového kalendára uzavretá medzi orgánmi sociálneho zabezpecenia a Sniace nepredstavovali státnu pomoc" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 31) a ze, v dôsledku toho "[bolo] potrebné zmenit jej rozhodnutie [z 28. októbra 1998]" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 32). 27 Výrok rozhodnutia z 20. septembra 2000 stanovuje: "Prvý clánok Rozhodnutie [z 28. októbra 1998] sa mení takto: 1. Clánok 1 ods. 1 sa nahrádza nasledujúcim odsekom: "Nasledujúce opatrenia vykonané Spanielskom v prospech [Sniace] nepredstavujú státnu pomoc: a) dohoda z 8. marca 1996 (zmenená dohodou zo 7. mája 1996) uzavretá medzi Sniace a [TGSS] o splátkovom kalendári na dlh v celkovej výske istiny 2.903.381.848 [ESP] (teda 17.449.676,34 eur), znovu zmenená dohodou z 30. septembra 1997 o splátkovom kalendári na dlhy v celkovej výske istiny 3.510.387.323 [ESP] (teda 21.097.852,72 eur) a b) dohody z 5. novembra 1993 a z 31. októbra 1995 uzavreté medzi Sniace a [Fogasa] o dvoch sumách, a to 1.362.708.700 [ESP] (teda 8.190.044,23 eur) a 339.459.878 [ESP] (teda 2.040.194,96 eur).' 2. Clánok 2 sa zrusuje. Clánok 2 Toto rozhodnutie je urcené Spanielskemu královstvu." [neoficiálny preklad] 28 Rozhodnutie z 28. októbra 1998 zmenené rozhodnutím z 20. septembra 2000 sa bude dalej oznacovat ako "napadnuté rozhodnutie". 29 Uznesením zo 4. decembra 2000 nariadil predseda Súdneho dvora výmaz veci C-479/98 z registra Súdneho dvora. Konanie 30 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. februára 1999 podal túto zalobu, ktorej predmetom je ciastocné zrusenie rozhodnutia z 28. októbra 1998. 31 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. mája 1999 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 32 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. júla 1999 Spanielske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. Uznesením z 11. októbra 2001 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. 33 Uznesením predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 10. decembra 1999 bolo toto konanie prerusené az do vyhlásenia rozsudku vo veci C-479/98 v súlade s clánkom 47 tretím pododsekom Statútu ES Súdneho dvora (zmenený, teraz clánok 54 tretí pododsek Statútu Súdneho dvora), clánkom 77 písm. a) a clánkom 78 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 34 Listom z 24. januára 2001 tajomník Súdu prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k pokracovaniu tohto konania vzhladom na rozhodnutie z 20. septembra 2000 a vyssie uvedené uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 4. decembra 2000 o vymazaní. Zalobca predlozil svoje pripomienky v liste zapísanom do registra kancelárie Súdu prvého stupna 12. februára 2001, v ktorom okrem iného upravil svoje zalobné návrhy (pozri bod 41 nizsie). V liste zapísanom do registra kancelárie 16. februára 2001 Komisia v podstate oznámila, ze predmet tohto konania nebol dotknutý rozhodnutím z 20. septembra 2000. 35 Zalobca 11. apríla 2001 predlozil svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 36 Uznesením z 8. októbra 2001 Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) spojil konanie o námietke neprípustnosti s konaním vo veci samej. 37 Spanielske královstvo predlozilo 14. februára 2002 vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky. 38 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby predlozila urcité listiny a Spanielske královstvo, aby odpovedalo na písomné otázky a predlozilo urcitý dokument. Komisia a Spanielske královstvo splnili tieto poziadavky v stanovenej lehote. Súd prvého stupna takisto vyzval zalobcu, aby pocas pojednávania ústne odpovedal na jednu otázku. 39 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 23. októbra 2003. Návrhy úcastníkov konania 40 Zalobca vo svojej zalobe navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 rozhodnutia z 28. októbra 1998 v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze: "1. nevymáhanie pohladávok, poplatku z omeskania a úrokov dlzných [TGSS], ako aj dohody o splátkovom kalendári na dlh uzatvorené medzi Sniace a [TGSS] 8. marca 1996, 7. mája 1996 a 30. septembra 1997 a 2. nevymáhanie pohladávok a úrokov z omeskania dlzných... Fogasa, ako aj dohody uzatvorené medzi Sniace a... Fogasa 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 s výnimkou úrokových sadzieb odlisných od sadzieb na trhu, nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku [87 ods. 1 ES]", - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 41 V liste z 12. februára 2001 (pozri bod 34 vyssie) zalobca upravil prvú cast svojich návrhov takto: "zrusil clánok 1 [napadnutého rozhodnutia] v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze: nevymáhanie pohladávok, poplatku z omeskania a úrokov dlzných [TGSS], ako aj dohody o splátkovom kalendári na dlh uzatvorené medzi Sniace a touto institúciou 8. marca 1996, 7. mája 1996 a 30. septembra 1997 a nevymáhanie pohladávok a úrokov z omeskania dlzných... Fogasa, ako aj dohody uzatvorené medzi Sniace a Fogasa 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES". 42 Zalobca vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Súd prvého stupna vyhlásil zalobu za prípustnú. 43 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - v kazdom prípade zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 44 Spanielske královstvo, vedlajsí úcastník konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne, zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. O prípustnosti 45 Komisia a Spanielske královstvo sa dovolávajú neprípustnosti zaloby z dôvodu, ze zalobca na jednej strane nezdôvodnil záujem na konaní a na druhej strane sa ho napadnuté rozhodnutie osobne netýka. O neexistencii záujmu na konaní Tvrdenia úcastníkov konania 46 Komisia uvádza, ze v rozhodnutí z 20. septembra 2000 konstatuje, ze ani dohody o splátkovom kalendári a splácaní ako také, ani úrokové sadzby, ktoré sú tam stanovené, nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Uvádza, ze toto rozhodnutie sa stalo konecným, kedze zalobca nepodal zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu, a ze teda je predmet konania vymedzený návrhmi uvedenými v zalobe. Tieto zalobné návrhy uvádzali iba clánok 1 rozhodnutia z 28. októbra 1998, a to iba v tom rozsahu, v ktorom sa skutocnost, ze TGSS a Fogasa nevymáhali "svoje pohladávky, pokuty za omeskanie a úroky" od Sniace, nepovazovala za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 47 Komisia uvádza, ze zalobca nemá záujem na konaní. Uvádza, ze ak by Súd prvého stupna musel vyhoviet návrhom na zrusenie v zalobe, toto "by neovplyvnilo konecnú povahu rozhodnutia [z 20. septembra 2000] a nic by to nezmenilo na zmenenom znení rozhodnutia [z 28. októbra 1998]". V skutocnosti, "aj keby bol zrusený clánok 1 rozhodnutia [z 28. októbra 1998] za podmienok navrhovaných zalobcom, neovplyvní to konecné znenie clánku 1 ods. 1 rozhodnutia [z 28. októbra 1998] v znení zmenenom rozhodnutím [z 20. septembra 2000], ktoré výslovne stanovilo, ze sporné opatrenia nepredstavujú státnu pomoc". 48 Komisia v duplike uvádza, ze rozhodnutie z 20. septembra 2000 "nie je ,opravou` rozhodnutia [z 28. októbra 1998], ani ho nenahrádza, ale predstavuje naopak nové samostatné posúdenie vrátane posúdenia pomoci, ktorá bola uz posúdená ako zlucitelná so spolocným trhom v rozhodnutí [z 28. októbra 1998]". Uvádza, ze konanie zacaté podla clánku 88 ods. 2 ES po vynesení rozsudku Tubacex (pozri bod 23 vyssie) sa netýkalo len otázky úrokovej sadzby, ale jeho predmetom boli "vsetky opatrenia, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia [z 28. októbra 1998], ale uz s prihliadnutím na [tento rozsudok]". Takisto v rozhodnutí z 20. septembra 2000 Komisia "výslovne a celkovo preskúmala a posúdila tieto opatrenia z pohladu práva státnej pomoci, najmä dohody uzatvorené medzi Fogasa alebo [TGSS] a Sniace". Zalobca mal preto zalobu o neplatnost podat "takisto" proti rozhodnutiu z 20. septembra 2000. 49 Spanielske královstvo uvádza, ze clánok 1 ods. 1 rozhodnutia z 28. októbra 1998 bol "zmenou vykonanou rozhodnutím [z 20. septembra 2000] pozbavený svojho obsahu" a ze táto zaloba sa teda stala bezpredmetnou. 50 Zalobca poznamenáva, ze návrh na zrusenie uvedený v jeho zalobe sa týka rozhodnutia z 28. októbra 1998 iba v tej miere, v akej v nom Komisia vyhlásila, ze "nevymáhanie pohladávok, poplatku z omeskania a úrokov dlzných [TGSS], ako aj dohody o splátkovom kalendári na dlh uzatvorené medzi Sniace a touto organizáciou a nevymáhanie pohladávok a úrokov z omeskania dlzných... Fogasa, ako aj dohody uzatvorené medzi Sniace a Fogasa, nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES" [neoficiálny preklad]. Tieto zalobné návrhy sa netýkajú vyhlásenia uvedeného v prvom clánku tohto rozhodnutia, podla ktorého "rozdiel medzi úrokovými sadzbami stanovenými v dohodách na jednej strane a vyssou úrokovou sadzbou na trhu na druhej strane predstavuje státnu pomoc" [neoficiálny preklad]. 51 Zalobca vysvetluje, ze rozhodnutie z 20. septembra 2000 ciastocne zmenilo rozhodnutie z 28. októbra 1998 v tom zmysle, ze Komisia v nom usúdila, ze ani vyssie uvedený rozdiel medzi úrokovými sadzbami nepredstavuje státnu pomoc. Rozhodnutie z 20. septembra 2000 nemení ostatné aspekty rozhodnutia z 28. októbra 1998 a najmä nie aspekt kritizovaný v zalobe. Predmet sporu, tak ako je v nej stanovený, sa teda nemení. 52 Zalobca dodáva, ze aj keby sa vychádzalo z toho, ze rozhodnutie z 20. septembra 2000 zmenilo a nahradilo rozhodnutie z 28. októbra 1998, má právo, tak, ako to urobil vo svojom liste z 12. februára 2001 (pozri body 34 a 41 vyssie), upravit tieto zalobné návrhy. Odkazuje v tomto smere na rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia (14/81, Zb. s. 749). 53 Z týchto rôznych dôvodov zalobca tvrdí, ze má záujem na konaní. Posúdenie Súdom prvého stupna 54 Je potrebné najprv pripomenút, ze zmena napadnutého rozhodnutia v priebehu konania predstavuje novú skutocnost, ktorá dovoluje zalobcovi prispôsobit svoje zalobné dôvody a návrhy (rozsudok Alpha Steel/Komisia, uz citovaný, bod 8; rozsudky Súdu prvého stupna z 3. februára 2000, CCRE/Komisia, T-46/98 a T-151/98, Zb. s. II-167, body 33 az 36, a z 28. februára 2002, Kvaerner Warnow Werft/Komisia, T-227/99 a T-134/00, Zb. s. II-1205, bod 22). 55 V rozhodnutí z 28. októbra 1998 Komisia okrem iného usúdila, ze dohoda z 8. marca 1996 v znení zmien vykonaných dohodami zo 7. mája 1996 a 30. septembra 1997 uzavretými medzi Sniace a TGSS a dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 uzatvorené medzi Sniace a Fogasa predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES len "v rozsahu, v akom bola úroková sadzba nizsia ako úroková sadzba na trhu" [neoficiálny preklad]. Vo svojej zalobe zalobca navrhuje zrusenie tohto aspektu rozhodnutia z 28. októbra 1998 uvádzajúc najmä, ze "státna pomoc zahrna... celú výsku dlzného poistného na sociálne zabezpecenie zvýseného o poplatky z omeskania a úroky v trhovej úrokovej sadzbe, [ako aj] vsetky sumy dlzné Fogasa zvýsené o úroky v trhovej úrokovej sadzbe". Pokial ide o TGSS, zalobca konkrétnejsie uvádza, ze státnu pomoc predstavuje skutocnost, ze táto institúcia toleruje prinajmensom od roku 1991, ze Sniace nespláca svoje dlhy poistného na sociálne zabezpecenie, ze v rokoch 1996 a 1997 nevymáhal svoje pohladávky napriek skutocnosti, ze Sniace nerespektovalo dohody z 8. marca a 7. mája 1996, ale, ze naopak uzavrel tretiu dohodu o splátkovom kalendári, ze nevyzadoval poskytnutie skutocných záruk a ze sa vzdal zaplatenia poplatkov z omeskania a úrokov v trhovej úrokovej sadzbe. Pokial ide o Fogasa, zalobca v podstate uvádza, ze za státnu pomoc sa povazuje skutocnost, ze táto organizácia nevymáhala svoje pohladávky od Sniace, hoci táto spolocnost nedodrziavala dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995, a ze v týchto dohodách neupravila zaplatenie poplatku z omeskania a úrokov z omeskania. 56 Rozhodnutím z 20. septembra 2000 Komisia zmenila rozhodnutie z 28. októbra 1998 bez toho, aby ho zrusila alebo nahradila. Jediná uskutocnená zmena je, ze uplatnujúc kritérium súkromného veritela namiesto kritéria súkromného investora usúdila, ze ani úrokové sadzby uplatnené TGSS a Fogasa v rámci dohôd o splátkovom kalendári a splácaní uzavretých so Sniace nepredstavujú státnu pomoc. Aspekt rozhodnutia z 28. októbra 1998 uvedený v návrhoch na zrusenie bol teda rozhodnutím z 20. septembra 2000 ovplyvnený iba akcesoricky. Toto posledné uvedené rozhodnutie sa musí povazovat za novú skutocnost umoznujúcu zalobcovi upravit jeho zalobné dôvody a návrhy, co aj urobil vo svojom liste z 12. februára 2001. Bolo by totiz v rozpore so správnym úradným postupom a poziadavkou hospodárnosti konania vyzadovat od zalobcu, aby podal novú zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna smerujúcu proti rozhodnutiu z 20. septembra 2000. 57 Z toho vyplýva, ze zalobca má záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. O otázke, ci je zalobca osobne dotknutý Tvrdenia úcastníkov konania 58 Komisia pripomína, ze podla ustálenej judikatúry subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené, môzu tvrdit, ze sa ich osobne týka, iba ak má toto rozhodnutie pre nich úcinky z dôvodu urcitých ich osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlisujú od vsetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197). 59 Komisia uvádza, ze v oblasti kontroly státnej pomoci sa rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukoncuje konanie zacaté podla clánku 88 ods. 2 ES, týka osobne podnikov, ktoré podali staznost vedúcu k tomuto konaniu a ktorých pripomienky boli vypocuté, pricom tieto pripomienky mali rozhodujúci vplyv na priebeh konania, pokial je ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením predstavujúcim pomoc, ktoré je predmetom uvedeného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1986, COFAZ a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 24 a 25, a z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 40, a rozsudky Súdu prvého stupna z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, T-435/93, Zb. s. II-1281, bod 63 a z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, T-11/95, Zb. s. II-3235, bod 72). Zdôraznuje, ze v uz citovanom rozsudku Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia Súdny dvor vyhlásil, ze "podnik sa nemôze opierat výlucne o skutocnost, ze je konkurentom podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc, ale musí navyse preukázat vzhladom na mieru jeho prípadnej úcasti na konaní a stupen ohrozenia jeho postavenia na trhu, ze sa vyskytujú také skutkové okolnosti, ktoré ho individualizujú obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené" (bod 41). 60 V danom prípade zalobca vo svojej zalobe nepreukázal dostatocne podrobným spôsobom, ze jeho postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené údajnou pomocou poskytnutou Sniace, a ani neuviedol skutkové okolnosti, ktoré spôsobujú, ze je individualizovaný rovnakým spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené. Zalobca sa obmedzil na skonstatovanie vseobecných tvrdení a nepredlozil ziadnu informáciu o úcinkoch údajnej pomoci na jeho konkrétnu situáciu. 61 V kazdom prípade sa Komisii nezdá, ze by údajná pomoc podstatne ovplyvnila postavenie zalobcu. 62 V tomto smere Komisia uvádza v prvom rade, ze zalobca je "s odstupom" najvýznamnejsím výrobcom viskóznych vlákien a ze od roku 1991 výrazne zlepsil svoje obchodné výsledky na trhu. Na podporu svojich tvrdení uvádza nasledujúce skutocnosti: - skupina, ku ktorej patrí zalobca, vyrába rocne priblizne 275 000 ton celulóznych vlákien a je jednou z troch vedúcich spolocností celosvetovej siete na trhu viskóznych vlákien, - zalobca a spolocnosti Säteri a Courtaulds plc tvoria spolu priblizne 90 % produkcie Spolocenstva viskóznych vlákien, - medzi rokmi 1991 a 1997 sa podiel zalobcu na celosvetovom trhu umelých a syntetických viskóznych vlákien na pradenie stále zvysoval, z 9,2 na 16,4 %, - medzi rokmi 1991 a 1997 sa výroba zalobcu pravidelne zvysovala, zo 152 700 ton za rok na 270 800 ton za rok, - pokial ide o zalobcu, "pre rok 1995 bol... charakteristický velmi silný dopyt, pre rok 1996 úplné vyuzitie výrobných kapacít, pre rok 1997 rekordná produkcia a napokon pre rok 1998 rekordné výsledky", - zalobca oznámil dobré výsledky za prvý trimester roku 1999, - vo vztahu k tretiemu trimestru roka 1997, oznámil zvýsenie svojich predajných cien, "svoju rastúcu nezávislost od tlaku cien na svetovom trhu" a potrebu importovat na uspokojenie dopytu, - konsolidovaný obrat zalobcu sa medzi prvým polrokom 2000 a zodpovedajúcim obdobím 2001 zvýsil v danom prípade o 7,2 %. 63 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe dodáva, ze z údajov predlozených zalobcom vyplýva, ze zalobca si úspesne zvýsil svoje podiely na trhu v Spolocenstve medzi rokmi 1995 a 2000, zatial co v tom istom období sa podiely jeho konkurentov (okrem Säteri) neustále znizovali. 64 V druhom rade Komisia uvádza, ze problémy, ktoré existujú na trhu a ktoré spôsobili pokles dopytu, prechodnú nadprodukciu a pokles cien, nie sú dôsledkom údajnej pomoci poskytnutej Sniace, ale vonkajsích faktorov, akými sú dovoz z Ázie, slabost potenciálneho prieniku na exportné trhy v Ázii, obchodné prekázky pri vývoze do tretích krajín, ktorým musia celit európski výrobcovia, a znízenie nákupov tovaru z viskózy v Európe. 65 V tretom rade Komisia uvádza, ze Sniace vyrába rocne iba 25 000 ton viskóznych vlákien a ze patrí medzi mensích výrobcov tak v rámci Európy, ako aj sveta. Upresnuje, ze táto spolocnost musela celit pocetným ekonomickým tazkostiam, ako aj sociálnym konfliktom, co ju prinútilo k tomu, aby prerusila výrobu pocas väcsej casti 90-tych rokov. Pripomína, ze Sniace bola v stave zastavenia platieb od marca 1993 do októbra 1996. 66 Spanielske královstvo dodáva, ze zalobca neuvádza ziadnu konkrétnu okolnost, ktorá by ho individualizovala obdobným spôsobom, akým by bol individualizovaný adresát napadnutého rozhodnutia. Zdôraznuje, ze samotná skutocnost, ze zalobca je konkurentom príjemcu údajnej pomoci, nepostacuje na jeho individualizáciu. 67 Zalobca uvádza, ze sa ho napadnuté rozhodnutie osobne týka. 68 V prvom rade zalobca pripomína, ze bol pôvodcom staznosti, ktorá viedla k zacatiu konania uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES, a ze sa na tomto konaní aktívne zúcastnil. 69 V druhom rade, zalobca tvrdí, ze údajná pomoc citelne poskodila jeho postavenie na trhu viskóznych vlákien. Uvádza, ze medzi ním a Sniace existuje skutocná konkurencia na tomto trhu, ktorý sa v priebehu rokov stále zmensuje a trpí silnou nadvýrobou. Pretrváva na nom cenová konkurencia a Sniace je schopný vzhladom na údajnú pomoc predávat svoje výrobky o 20 % lacnejsie ako jeho konkurenti v Európskej únii. Zalobca uvádza, ze údaje, ktoré predlozil vo svojej zalobe a v jej prílohách, ako aj v odpovediach k pripomienkam svojich konkurentov uvedených v rozhodnutí z 28. októbra 1998, dostatocne preukazujú, ze sa ho napadnuté rozhodnutie týka. Uvádza, ze skutocnosti, na ktoré sa odvoláva vo svojich dokumentoch, preukazujú, ze "vsetci konkurenti Sniace sú vystavení znacnej konkurencii, pokial ide o ceny, a musia, hoci ich struktúra nákladov je lepsia, prijat iné racionalizacné opatrenia, pretoze Sniace je umelo udrziavaná" a ze "celá táto prinajmensom nevýhodná situácia sa týka takisto zalobcu, ktorý optimalizoval svoje zariadenia a struktúru nákladov a napriek nárocnému ekonomickému prostrediu dosahuje dobré výsledky vdaka obchodnej politike postavenej na nových základoch". Pripústa, ze tazkosti, ktoré sa vyskytli na trhu viskóznych vlákien, majú vplyv na ceny tohto produktu, ale upresnuje, ze "vo vnútri rámca tvoreného vonkajsími údajmi mimo trhu" údajná pomoc prinútila sama osebe konkurentov Sniace znízit ceny a prijat racionalizacné opatrenia. 70 Zalobca uvádza, ze Komisia mu nemôze odopriet záujem na konaní z dôvodu, ze má významnú pozíciu na trhu alebo ze zvýsil rozsah predaja pocas predmetného obdobia. V rozsudkoch citovaných Komisiou sudca Spolocenstva nezohladnoval takéto faktory pri zvazovaní, ci zalobcovia neboli osobne dotknutí napadnutými rozhodnutiami. V rozsudku z 5. novembra 1997, Ducros/Komisia (T-149/95, Zb. s II-2031), Súd prvého stupna usúdil, ze situácia predmetného podniku na trhu bola ovplyvnená rozhodnutím Komisie, ktoré povolovalo poskytnutie pomoci, kedze existovala hospodárska sútaz medzi týmto podnikom a príjemcom pomoci. Zalobca dodáva, ze pozitívne výsledky, ktoré dosiahol, by boli este lepsie, keby Sniace neviedlo "agresívnu cenovú politiku..., ktorá bola mozná vdaka pomoci". Napokon uvádza, ze údajná pomoc umoznila tejto spolocnosti umelo sa udrziavat na trhu, hoci jej zánik by spôsobil vo vztahu k jej konkurentom, znízenie nadprodukcie a zlepsenie obchodnej situácie. 71 Zalobca uvádza, ze "okruh podnikov s aktívnou legitimáciou musí byt urcený v závislosti od úcelu ustanovení týkajúcich sa pomoci". V dôsledku toho uvádza, ze kritériá, ktoré pouzila Komisia a sudca Spolocenstva na preukázanie prípadnej existencie "podstatného ovplyvnenia alebo narusenia hospodárskej sútaze" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, sa môzu takisto uplatnit, pokial ide o urcenie, ci má podnik aktívnu legitimáciu. Poznamenáva, ze podla názoru Komisie je hospodárska sútaz vzdy ovplyvnená v zmysle tohto ustanovenia ked je pomoc, tak ako v tomto prípade, poskytnutá v "sektore, ktorý je zvlást problematický" , a pomoc podnikom v tazkostiach má samotnou svojou povahou tendenciu narusit hospodársku sútaz. Uvádza takisto judikatúru, podla ktorej "relatívne malý význam pomoci alebo relatívne malá velkost podniku príjemcu nevylucujú a priori moznost, ze obchod medzi clenskými státmi bude ovplyvnený" (rozsudky ASPEC a i./Komisia, uz citovaný, bod 64, a BP Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 72). Napokon zalobca uvádza, ze údajná pomoc poskytnutá Sniace bola pomoc na prevádzku a ze táto prakticky vzdy spôsobuje podstatné narusenie hospodárskej sútaze. 72 V tretom rade zalobca uvádza, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa postavenia Sniace na trhu viskóznych vlákien sú v priamom protiklade s urcitými konstatovaniami nachádzajúcimi sa v rozhodnutí z 28. októbra 1998. Uvádza najmä, ze podiel Sniace na trhu v Spolocenstve je medzi 10,3 a 13 % a ze roku 2000 mala táto spolocnost podiel na trhu v Spanielsku 35,5 %. Dodáva, ze úvodná strana internetových stránok Sniace uvádza, ze táto spolocnost je jedným z najdôlezitejsích výrobcov viskóznych vlákien v Európe. Posúdenie Súdom prvého stupna 73 Podla ustálenej judikatúry subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené, môzu tvrdit, ze sa ich osobne týka, iba ak má toto rozhodnutie pre nich "úcinky z dôvodu urcitých ich osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlisujú od vsetkých ostatných osôb a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené" (rozsudky Plaumann/Komisia, uz citovaný, Zb. s. 197, 223, a Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, uz citovaný, bod 39). 74 Pokial ide konkrétne o oblast státnej pomoci, boli ako osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, ktorým sa ukoncuje konanie zacaté podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o individuálnu pomoc, uznané okrem podniku príjemcu aj konkurencné podniky tohto posledného uvedeného podniku, ktoré hrali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokial ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudok COFAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 25). 75 Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie ako konkurenta vo vztahu k podniku príjemcu, ale okrem toho musí s prihliadnutím na mieru jeho prípadnej úcasti na konaní a dôlezitost vplyvu na jeho postavenie na trhu preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta.rozhodnutia (rozsudok Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, uz citovaný, bod 41). 76 V tejto veci je nesporné, ze zalobca a Sniace sú aktívni na trhu viskóznych vlákien. Na viacerých miestach rozhodnutia z 28. októbra 1998 Komisia okrem toho výslovne kvalifikuje zalobcu ako konkurenta Sniace. Je teda potrebné skúmat, v akej miere môze zalobcu individualizovat jeho úcast na konaní a vplyv na jeho postavenie na trhu v súlade s clánkom 230 ES. 77 V prvom rade, pokial ide o úcast na konaní, je potrebné skonstatovat, ze práve podrobná staznost datovaná 4. júla 1996, podaná zalobcom a doplnená jeho listami z 26. novembra a 9. decembra 1996 viedla k zacatiu konania. Iste, Komisia sa najprv domnievala, ze nebolo dostatocne preukázané, ze Sniace malo prospech zo státnej pomoci, a v dôsledku toho oznámila svoj úmysel odlozit staznost. Práve vo svetle dodatocných informácií a okolností predlozených zalobcom listami zo 17. apríla a 18. júna 1997 a na rokovaní 17. mája 1997 vsak Komisia rozhodla prehodnotit svoje stanovisko a zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 78 Takisto je potrebné konstatovat, ze toto rozhodnutie o zacatí konania sa zakladá v zásade na tvrdeniach a dôkazoch predlozených zalobcom. Zalobca okrem toho po uverejnení uvedeného rozhodnutia predlozil podrobné pripomienky listom z 27. marca 1998. 79 Je teda preukázané, ze zalobca podal staznost, ktorá viedla k zacatiu konania, a ze sa na nom aktívne zúcastnil. 80 V druhom rade, pokial ide o význam vplyvu na postavenie zalobcu na trhu, je potrebné najprv pripomenút, ze tak, ako vyplýva z bodu 28 uz citovaného rozsudku COFAZ a i./Komisia, sudcovi Spolocenstva v stádiu skúmania prípustnosti neprinálezí, aby sa definitívnym spôsobom vyslovil ku konkurencnému vztahu medzi zalobcom a podnikmi, ktoré sú príjemcami pomoci. V tejto súvislosti prinálezí iba zalobcovi, aby presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne ovplyvnuje jeho postavenie na predmetnom trhu. 81 V tejto veci je potrebné konstatovat, ze zalobca v zalobe kládol dôraz na skutocnost, ze údajná pomoc negatívne ovplyvnila jeho konkurencné postavenie na trhu viskóznych vlákien tým, ze umoznila Sniace umelo udrzat svoju cinnost, hoci tento trh je typický velmi obmedzeným poctom výrobcov, aktívnou hospodárskou sútazou a velkou nadprodukciou. 82 Na preukázanie existencie takejto nadvýroby zalobca výslovne odkazuje na urcité strany vyjadrení, ktoré predlozil 27. marca 1998 po zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES a ktoré sú prílohou jeho zaloby. Tieto strany obsahujú údaje týkajúce sa spotreby, výroby a výrobných kapacít viskóznych vlákien v Spolocenstve za roky 1992 az 1997, co sú údaje, ktoré pochádzajú od Comité international de la rayonne et des fibres synthétiques (Medzinárodný výbor pre umelý hodváb a syntetické vlákna) (CIRFS). 83 Okrem toho zalobca na pojednávaní poukázal na urcité informácie obsiahnuté v jeho staznosti zo 4. júla 1996, ktoré sú takisto pripojené k jeho zalobe. V tejto staznosti uviedol údaje týkajúce sa trhu s viskóznymi vláknami, identifikoval výrobcov viskózy prítomných v danom case na trhu, pricom predlozil odhad ich príslusných výrobných kapacít a predlozil upresnenia týkajúce sa mnozstva viskóznych vlákien predávaných Sniace pocas rokov 1991 az 1995, rozlisujúc okrem iného mnozstvo predané v Spanielsku a mnozstvo exportované do Talianska. 84 Komisia nepredlozila ziadny dokument, ktorý by mohol spochybnit presnost informácií predlozených zalobcom. Naopak, uznáva tak v námietke neprípustnosti, ako aj v rozhodnutí z 28. októbra 1998, ze trh viskóznych vlákien trpí nadprodukciou. Tak teda v odôvodnení c. 74 tohto rozhodnutia výslovne uvádza, ze "Sniace je aktívny v upadajúcom sektore, co prinútilo niektorých z jeho konkurentov, aby znízili svoje výrobné kapacity" [neoficiálny preklad], ze "výroba týchto vlákien v EHP bola znízená zo 760 000 ton roku 1992 na 684 000 ton roku 1997 (teda znízenie o 10 %) a spotreba pocas toho istého obdobia sa znízila o 11 %" [neoficiálny preklad] a ze "priemerná miera vyuzívania kapacít pocas tohto obdobia bola priblizne 84 %, co je vzhladom na takýto kapitálovo silný sektor málo" [neoficiálny preklad]. 85 Navyse je potrebné zdôraznit, ze Komisia uznala, tak v rozhodnutí z 28. októbra 1998 (odôvodnenie c. 80), ako aj v rozhodnutí z 20. septembra 2000 (odôvodnenie c. 29), ze podstatné financné tazkosti, ktoré malo Sniace, výrazne znízili jeho sancu na prezitie, a ze keby TGSS pristúpila k nútenému vymáhaniu svojich dlhov, viedlo by to k zániku tejto spolocnosti. Vzhladom na velmi nízky pocet výrobcov na trhu a nadvýroby, ktoré existovali na tomto trhu, by zánik Sniace mohol mat citelné dôsledky na konkurencné postavenie zostávajúcich výrobcov, co by viedlo k znízeniu ich prebytocných kapacít a zlepseniu obchodnej situácie. Aj ked Sniace nepatrilo medzi najvýznamnejsích výrobcov viskóznych vlákien v Spolocenstve, postavenie, ktoré malo na trhu, urcite nebolo nezanedbatelné. Je teda potrebné uviest to, co Komisia uviedla v odôvodnení c. 9 rozhodnutia z 28. októbra 1998, ze produkcná kapacita viskóznych vlákien Sniace "[sa blízila] k 32 000 tonám (priblizne 9 % celkovej kapacity na úrovni Spolocenstva)" [neoficiálny preklad]. 86 Je potrebné konstatovat, ze tieto skutocnosti sú spôsobilé preukázat, ze postavenie zalobcu na trhu je podstatným spôsobom ovplyvnené napadnutým rozhodnutím. 87 Okrem toho zalobca zdôraznil skutocnost, ze údajná pomoc umoznila Sniace predávat svoje produkty v Spolocenstve za ceny nizsie priblizne o 20 % oproti priemerným cenám jeho konkurentov. Na podporu tohto tvrdenia zalobca odkazuje na vyhlásenia spolocností Courtauld plc a Säteri uvedené v odôvodneniach c. 15 a 17 rozhodnutia z 28. októbra 1998. V replike zalobca doplnil toto tvrdenie výslovným odkazom na svoj list z 18. júna 1997, ktorý je prílohou zaloby, v ktorom predlozil Komisii dodatocné informácie o európskom trhu viskóznych vlákien. V tomto liste sú uvedené tabulky, ktoré okrem iného uvádzajú za roky 1989 az 1996 objemy viskóznych vlákien a modalu dodané Sniace a zalobcom v Spanielsku, ako aj Sniace a rakúskymi výrobcami vo Francúzsku a Taliansku. Uvedený list obsahuje takisto údaje o dovozných cenách, ktoré Sniace a iní výrobcovia uplatnovali vo Francúzsku a Taliansku od roku 1989 do roku 1996. Zalobca okrem toho pripojil k svojej replike tabulky, v ktorých sa nachádzajú tie isté údaje za roky 1997 az do polovice roka 2001. Z týchto rôznych informácií vyplýva, ze vo väcsine prípadov a s výnimkou výrobcov z krajín východnej Európy boli ceny Sniace nizsie ako ceny ostatných európskych výrobcov. 88 Komisia nepopiera, ze Sniace predávalo svoje výrobky za nizsie ceny ako boli ceny jej európskych konkurentov. Uvádza iba, ze vseobecný pokles cien o viac ako 30 %, ku ktorému doslo na trhu medzi rokmi 1990 a 1996 nie je dôsledkom poskytnutia údajnej pomoci v prospech Sniace, ale vonkajsích faktorov, medzi ktoré patrí dovoz pochádzajúci z Ázie. Okrem toho je potrebné uviest, ze v clánku odborného casopisu European Chemical News, ktorý Komisia pripojila k námietke neprípustnosti, sa uvádza, ze "pozorovatelia trhu potvrdzujú, ze Sniace má nadalej negatívny vplyv na cenu, co prekracuje jeho slabú kapacitu vo vztahu k postaveniu na trhu". 89 Preto teda nemozno vylúcit, ze údajné pomoci, z ktorých niektoré povazuje sama Komisia za "znacnú výhodu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 80 rozhodnutia z 28. októbra 1998), umoznili Sniace predávat svoje výrobky za ceny nizsie, ako boli ceny konkurentov, medzi ktorých patrí zalobca. 90 Napokon argument, v ktorom Komisia vychádza zo skutocnosti, ze v priebehu sporných rokov mal zalobca dobré výsledky a zvýsil svoju výrobu, nie je relevantný. Podstatný vplyv na postavenie dotknutej osoby na trhu sa totiz nemusí nevyhnutne prejavit poklesom rentability, znízením jeho podielu na trhu alebo zaznamenaním prevádzkových strát. Otázka, ktorá sa vynára v tomto kontexte je tá, ci by sa dotknutá osoba nachádzala vo výhodnejsej situácii v prípade, ak by neexistovalo rozhodnutie, ktorého zrusenie navrhla. Tak ako správne uvádza zalobca, toto môze zahrnat aj prípad, ked mu vznikne uslý zisk z dôvodu poskytnutia výhody jednému z jeho konkurentov verejným orgánmi. 91 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobca uviedol relevantným spôsobom dôvody, kvôli ktorým napadnuté rozhodnutie mohlo poskodit jeho oprávnené záujmy, ovplyvnujúc pri tom podstatným spôsobom jeho postavenie na trhu. Je teda potrebné dôjst k záveru, ze napadnuté rozhodnutie sa ho osobne týka. 92 Z toho vyplýva, ze zaloba musí byt vyhlásená za prípustnú. O veci samej 93 Zalobca uvádza dva dôvody na podporu svojej zaloby. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a druhý na porusení povinnosti odôvodnenia. Tvrdenia úcastníkov konania 94 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobca na úvod uvádza, ze v rozsudku Tubacex sa Súdny dvor vyjadril len k otázke, ci urcité podmienky dohôd o splátkovom kalendári a splácaní dlhov uzatvorených medzi TGSS a Fogasa a to konkrétne dohodnuté úrokové sadzby, obsahovali prvky státnej pomoci. Súdny dvor nerozhodol o dohodách ako o takých, ani neskúmal právne otázky polozené v rámci tohto konania. Odkazujúc na znenie bodu 46 rozsudku Tubacex zalobca uvádza, ze hoci je pravda, ze Súdny dvor zalozil svoje posúdenie na predpoklade Komisie, podla ktorého nevymáhanie dlhov zo strany TGSS a Fogasa nemalo charakter státnej pomoci, neosvojil si tento predpoklad. Podla zalobcu Súdny dvor tento predpoklad nemohol v skutocnosti spochybnit, kedze Spanielske královstvo proti nemu nenamietalo a tento predpoklad Spanielske královstvo ani neposkodzoval. 95 Podla zalobcu z toho vyplýva, ze z rozsudku Tubacex nemozno vyvodit, ze by sa Súdny dvor v zásade domnieval, ze dohody o splácaní dlhov a splátkových kalendároch uzavreté medzi TGSS a Fogasa na jednej strane a podnikmi v tazkostiach na druhej strane, nepredstavujú sami osebe státnu pomoc. Táto otázka by sa mala skúmat vzdy samostatne s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na základe kritéria súkromného veritela. 96 Dalej zalobca uvádza, ze TGSS a Fogasa majú právomoc volnej úvahy pre odsúhlasenie alebo zamietnutie odlozenia platieb a prípadne pre stanovenie jeho podmienok. Podmienka specifickosti, co je jedna z charakteristických vlastností pojmu státnej pomoci, je teda v tomto prípade splnená. 97 Okrem toho zalobca uvádza, ze Komisia v tejto veci správne nepouzila kritérium súkromného veritela. 98 V prvom rade zalobca tvrdí, ze Komisia zakladá svoju argumentáciu na mylnom predpoklade, podla ktorého "vymáhanie splatného dlhu si vyzaduje osobitné zdôvodnenie". V tejto súvislosti vysvetluje, ze v prípade solventného dlzníka pristúpi súkromný veritel k vymáhaniu svojich pohladávok hned, ako sa stanú splatnými. Takisto súkromný veritel vo vseobecnosti nebýva ochotný odsúhlasit odklad splátok, ked má dlzník ekonomické problémy, ale priamo uplatní svoje práva a v prípade potreby sa uspokojí prostredníctvom zabezpecenia, ktoré bolo zriadené k danému dlhu. Súkromný veritel váha zacat s vymáhaním svojich splatných pohladávok iba v tom prípade, ak to predstavuje najrozumnejsie riesenie z ekonomického hladiska, napríklad ak mu to umoznuje v porovnaní s ostatnými dostupnými moznostami vymôct väcsiu cast svojich pohladávok alebo vyhnút sa este väcsím stratám. 99 V druhom rade zalobca uvádza, ze správanie sa TGSS a Fogasa v tejto veci nebolo v súlade s tým, co mozno ocakávat od hypotetického súkromného veritela nachádzajúceho sa v rovnakej situácii ako oni. 100 Na podporu tohto tvrdenia zalobca po prvé uvádza, ze konanie o zastavenie platieb nebránilo týmto organizáciám, aby vymáhali svoje pohladávky. Vysvetluje, ze "súdna ochrana dlzníka v rámci [tohto konania] sa obmedzuje na pohladávky vzniknuté pred zacatím [uvedeného] konania". Pohladávky TGSS a Fogasa vzniknuté po zacatí konania o zastavenie platieb mohli teda byt vymáhané po celý cas. Pokial ide o pohladávky vzniknuté v rokoch 1991 a 1992, mohli byt vymáhané v tej dobe. V kazdom prípade, mohli byt predmetom núteného výkonu od októbra 1996. 101 Po druhé zalobca uvádza, ze súkromný veritel, ktorý má tak ako TGSS a Fogasa prednostné práva a zábezpeky, by neposkytol moznost splácania dlzníkovi, ktorý má financné tazkosti, ale by pristúpil k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. Spochybnuje dôvodnost tvrdenia, ktoré Komisia zakladá na tom, ze v danom prípade nepristúpil ziadny súkromný veritel Sniace k takémuto nútenému výkonu, vrátane spanielskej banky Banesto, ktorej pohladávka bola pritom zabezpecená zálozným právom na nehnutelnost. Zalobca uvádza, ze postavenie vsetkých ostatných veritelov Sniace s výnimkou Banesto bolo horsie ako postavenie TGSS a Fogasa. Dodáva, ze ani v napadnutom rozhodnutí, ani v písomných podaniach Komisia neuvádza ziadne údaje, ktoré by mohli urcit, ci sa títo veritelia nachádzali v situácii, ktorá by bola porovnatelná so situáciou uvedených organizácií. Nijaké upresnenie nebolo podané najmä vo vztahu k "perspektíve vymáhania pohladávok, ktorých sa súkromní veritelia vzdali", k výske ich pohladávok a zábezpekám, ktoré mali. Podla zalobcu sa závery Komisie môzu zakladat na konkrétnom správaní sa Banesto, iba "ak sa viacerí alebo väcsina súkromných veritelov v porovnatelnej situácii, v akej je Fogasa, správali ako Banesto". Napokon uvádza, ze nemozno vylúcit, ze niektorí súkromní veritelia Sniace sú takisto aj jej akcionármi. 102 Zalobca takisto uvádza, ze nemozno predpokladat, ze uzatvorenie predmetných dohôd o splátkovom kalendári a splácaní malo za ciel zachovat pohladávky TGSS a Fogasa. Podla zalobcu by sa súkromný veritel "okamzite pokúsil o uspokojenie z majetku dlzníka, aby vymohol aspon cast svojich pohladávok". Opakuje, ze pre takého veritela sú "odklad zaplatenia a príslusný splátkový kalendár odôvodnené iba vtedy, ak to pre neho predstavuje v porovnaní s inými rieseniami záruku, ze vymôze co najväcsiu moznú cast svojich pohladávok" a ze "by mu odsúhlasil odklad, iba ak by mohol pocítat so zlepsením ekonomickej situácie svojho dlzníka". Takéto zlepsenie vsak v danom prípade nebolo mozné ocakávat, a to z týchto dôvodov: - obrat Sniace sa výrazne znízil v rokoch 1995 a 1996, - nebolo prijaté ziadne restrukturalizacné opatrenie schopné zabezpecit rentabilitu a prevádzkyschopnost podniku a plán zivotaschopnosti vypracovaný v auguste 1996 spanielska vláda nepovazovala za oficiálny restrukturalizacný plán, - roku 1996 trh viskóznych vlákien trpel výraznou nadprodukciou, - v priebehu nasledujúcich rokov sa ocakávalo dalsie znízenie dopytu po viskóznych vláknach v Spolocenstve. 103 Okrem toho zalobca namieta proti relevantnosti tvrdenia Komisie zalozeného na tom, ze pohladávky TGSS a Fogasa sú prednostné. Uvádza, ze keby sa Sniace dostalo do úpadku, pohladávky týchto dvoch organizácií by neboli naozaj "neobmedzene vymáhatelné", kedze by pohladávky zabezpecené zálozným právom na nehnutelnost mali prednost. Uvádza okrem iného, ze Fogasa by mala "výlucnú prednost oproti iným veritelom, iba pokial ide o 30 posledných dní predchádzajúcich okamihu uplatnenia pohladávky". Pokial ide o predchádzajúce obdobie, veritelia, ktorých pohladávky boli zabezpecené zálozným právom na nehnutelnost, by mali pred touto organizáciou prednost. 104 Po tretie zalobca uvádza, ze súkromný veritel by nikdy neváhal pristúpit k vymáhaniu svojich pohladávok voci dlzníkovi, v prípade, ze vie o jeho financných tazkostiach a ak súcasne narastajú jeho dlhy voci nemu. 105 Pokial ide o Fogasa, zalobca teda uvádza, ze potom, ako táto organizácia uzavrela dohodu z 5. novembra 1993 týkajúcu sa len dlhov vzniknutých pred týmto dátumom, pokracovala v mesacnom vyplácaní platov zamestnancom Sniace. Podla zalobcu skutocnost, ze Fogasa bola v súlade so zákonom povinná pokracovat v mesacnom vyplácaní týchto platieb, nie je dôvodom na to, aby sa mohla zdrzat vymáhania splatných pohladávok, prípadne nepristúpit k nútenému výkonu, a tak tolerovat narastanie dlhov. 106 Podla zalobcu TGSS takisto tolerovalo hromadenie sa dlhov Sniace. V tejto súvislosti uvádza, ze dlhy posledného uvedeného subjektu voci TGSS stúpli zo 746 miliónov ESP roku 1991 na 3,2 miliardy roku 1995, a ze táto organizácia prijala opatrenie na vymáhanie svojich pohladávok az roku 1996. Uvádza, ze roku 1995 boli nedoplatky na poistnom na sociálne zabezpecenie Sniace výrazne vyssie ako jej vlastné imanie, ktoré predstavovalo 1,73 miliardy ESP. Kritizuje skutocnost, ze TGSS nepristúpila k predaju majetku, ktorý odnala Sniace, upresnujúc, ze k 31. decembru 1993 bol exekvovaný majetok v hodnote 1,034 miliardy ESP a dlhy tohto podniku na poistnom na sociálne zabezpecenie predstavovali uz priblizne 2,4 miliardy ESP. 107 Po stvrté zalobca uvádza, ze súkromný veritel by nikdy neposkytol nové moznosti splácania dlzníkovi, ktorý nedodrziaval svoje predchádzajúce záväzky týkajúce sa splácania. Uvádza, ze napriek skutocnosti, ze Sniace nesplnila dohody z 8. marca a 7. mája 1996, TGSS s nou uzavrela dohodu z 30. septembra 1997. Pokial ide o Fogasa, uvádza, ze táto uzavrela dohodu z 31. októbra 1995, hoci Sniace splnila dohodu z 5. novembra 1993 iba ciastocne. V júni 1998 tento podnik okrem toho splatil iba tretinu dlzných súm podla týchto dvoch dohôd. Vo vseobecnosti vymohli tieto dve institúcie k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia iba velmi malú cast svojich pohladávok voci Sniace. 108 Po piate zalobca uvádza, ze súkromný veritel by vyzadoval dostatocné záruky a garancie pred tým, ako by umoznil splácanie dlzníkovi nachádzajúcemu sa v tazkej financnej situácii. 109 Uvádza, ze na rozdiel od viacerých úverových institúcií Sniace, v prospech ktorých boli zriadené zálozné práva na nehnutelnost pokrývajúce vsetky ich dlhy, TGSS pocas rokov 1991 az 1996 od Sniace nevyzadovala záruky ako protiváhu za nesplnenie jeho pohladávok. Konkrétne kritizuje skutocnost, ze TGSS nevyzadovala skutocné záruky pri uzatváraní dohody z 30. septembra 1997. Sniace sa uspokojilo s tým, ze roku 1996 navrhlo TGSS a Fogasa "spolocné zálozné právo na nehnutelnost", ale toto nikdy nevzniklo, a to aj napriek tomu, ze skutocná hodnota prevádzkového kapitálu tejto spolocnosti dosahovala k 31. decembru 1996 25 miliárd ESP. Uvádza, ze nie je relevantné, ze TGSS nadobudla v auguste 1998 zálozné právo na strojový park Sniace, kedze táto skutocnost nastala ovela neskôr ako uzavretie dohôd z 8. marca a 7. mája 1996 a 30. septembra 1997. Dodáva, ze Komisia sa nemôze domnievat, ze TGSS si bola "relatívne istá", ze vymôze svoje pohladávky v prípade platobnej neschopnosti Sniace, argumentujúc, ze nezatazené aktíva majetku tejto spolocnosti predstavovali priblizne 20 miliárd ESP. Uvádza, ze TGSS riskovala, ze Sniace poskytne záruky na tieto aktíva tretím osobám, aby tak získala kapitál, a pripomína, ze zálozní veritelia majú prednost pred vsetkými ostatnými veritelmi, ktorých pohladávky nie sú vecne zabezpecené, vrátane prednostných veritelov. 110 Pokial ide o zálozné právo na nehnutelnost v prospech Fogasa, zalobca uvádza, ze v odôvodnení c. 89 rozhodnutia z 28. októbra 1998 Komisia uvádza, ze "napriek opakovaným ziadostiam spanielska vláda neposkytla ziadne upresnenie týkajúce sa [tohto zálozného práva na nehnutelnost]" [neoficiálny preklad]. 111 Po sieste zalobca potvrdzuje, ze súkromný veritel by váhal pristúpit k vymáhaniu svojich pohladávok, iba ak by mu to prinieslo financnú výhodu. Domnieva sa, ze úroky a poplatky z omeskania, ktoré Sniace mala zaplatit TGSS a Fogasa, nepredstavovali pre nich výhodu, kedze ich zaplatenie bolo takisto neisté ako zaplatenie dlznej istiny. 112 Komisia najskôr, odvolávajúc sa na body 45 az 47 rozsudku Tubacex, potvrdzuje, ze Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, ze "ani preddavky zaplatené Fogasa zamestnancom podniku v tazkostiach, ani dohody smerujúce k tomu, aby sa umoznilo podniku zaplatit tieto preddavky Fogasa, nemajú sami osebe charakter státnej pomoci". V tomto prípade "sa kontrola vo vztahu k právu pomoci teda obmedzuje na preskúmanie urcitých spôsobov obsiahnutých v týchto dohodách o splácaní". Podla Komisie to isté platí pre odlozenie splatenia dlhovaného poistného na sociálne zabezpecenie, ktoré poskytla TGSS, ako aj pre dohody o splátkovom kalendári, ktoré táto uzatvorila. Na jednej strane by totiz konanie ziadnej z týchto organizácií nemalo byt porovnávané so správaním sa súkromného investora, ale so správaním súkromného veritela, a na druhej strane tieto rôzne dohody nepriniesli predmetnému podniku ziadny nový prospech z verejných financií. V duplike Komisia tvrdí, ze v rozsudku Tubacex sa Súdny dvor nevyslovil iba k otázke úrokovej miery, ale vseobecnejsie hodnotil dohody uzatvorené medzi Fogasa a TGSS na jednej strane a spanielskymi podnikmi v tazkostiach na druhej strane vo vztahu k pravidlám v oblasti státnej pomoci. Napokon Komisia zdôraznuje, ze rozhodnutie z 20. septembra 2000 prijala najmä prebratím tohto rozsudku. 113 Komisia následne uvádza, ze TGSS a Fogasa konali podla zákonných pravidiel, ktoré sa na ne vztahovali, a ze boli viazané "obmedzeniami a poziadavkami, ktoré obmedzovali ich právomoc volnej úvahy" [neoficiálny preklad]. Vo svojej duplike Komisia uvádza, ze "sporné opatrenia Fogasa a [TGSS] nezvýhodnujú selektívnym spôsobom urcité konkrétne podniky, ako to stanovuje clánok 87 ods. 1 ES". Spanielske královstvo uvádza, ze TGSS tým, ze Sniace poskytla splátkový kalendár na dlhy na poistnom na sociálne zabezpecenie, konala v súlade s platnou vnútrostátnou právnou úpravou. Upresnuje, ze táto právna úprava sa uplatnuje vseobecne na kazdý podnik nachádzajúci sa v jednej z posudzovaných situácií, takze rozhodnutie TGSS o splátkovom kalendári na dlhy Sniace je "vseobecným opatrením a nie svojvolným rozhodnutím príslusných orgánov". 114 Okrem toho Komisia podporovaná Spanielskym královstvom popiera, ze by v tejto veci nesprávne uplatnila kritérium súkromného veritela. 115 V prvom rade Komisia a Spanielske královstvo tvrdia, ze zalobca zakladá svoju zalobu na mylnom predpoklade, podla ktorého TGSS a Fogasa nepristúpili k vymáhaniu svojich pohladávok alebo Sniace odpustili cast dlhov. Komisia uvádza, ze skutocnost, ze tieto organizácie uzatvorili dohody o splátkovom kalendári a splácaní so Sniace naopak preukazuje, ze chceli, aby im Sniace splatilo dlhy. Uvádza takisto tú skutocnost, ze uvedené organizácie neboli stranami dohody z októbra 1996. 116 V druhom rade Komisia uvádza, ze TGSS a Fogasa sa v danom prípade správali ako súkromní veritelia. 117 Po prvé vysvetluje, ze pocas trvania konania o zastavenie platieb bolo nemozné, aby Sniace splatilo TGSS svoje dlhy poistného na sociálne zabezpecenie týkajúce sa rokov 1991 a 1992. Okrem toho nic neumoznovalo domnievat sa, ze pred zacatím tohto konania sa TGSS nepokúsila dosiahnut splatenie dlznej sumy. Pokial ide o pohladávky týkajúce sa poistného na sociálne zabezpecenie za obdobie, ked prebiehalo konanie o zastavenie platieb, Komisia uznáva, ze mohli byt vymáhané pocas tohto konania, ale usudzuje, ze nútený výkon nebol nevyhnutný, kedze táto organizácia mala dostatocné zábezpeky. Dodáva, ze Sniace svoju cinnost prerusilo pocas prevaznej casti rokov 1993 a 1996, ako aj zaciatkom roka 1997, a nemalo teda ziadny príjem, ktorý by mu umoznoval uhradit príslusné poistné. 118 Po druhé namieta proti tomu, ze by TGSS a Fogasa boli povinné pristúpit k nútenému výkonu svojich pohladávok namiesto uzatvorenia dohôd o splátkovom kalendári a splácaní. 119 V tejto súvislosti sa Komisia odvoláva v prvom rade na skutocnost, ze tieto organizácie mali k dispozícii lepsie zábezpeky ako súkromní veritelia. Uvádza, ze pohladávky TGSS sú prednostné v prípade platobnej neschopnosti dlzníka. Uvádza, ze po odpocítaní zálozných práv súkromných veritelov na nehnutelnosti, "nezatazený majetok... Sniace mal hodnotu este priblizne 20 miliárd ESP" a teda vzhladom na svoje postavenie prednostného veritela si TGSS mohla byt v prípade platobnej neschopnosti tohto podniku "relatívne istá", ze svoje pohladávky vymôze. Komisia dodáva, ze Sniace rokovalo v období dohody z 30. septembra 1997 o zriadení zálozného práva v prvom rade na svoj pozemok a zariadenia spolocne v prospech TGSS a Fogasa. Kedze toto zálozné právo nakoniec nebolo zriadené, 31. augusta 1998 bolo rozhodnuté o zabezpecení splátkového kalendára na dlhy na poistnom na sociálne zabezpecenie zachovaním rôznych zádrzných práv uplatnených na hnutelný a nehnutelný majetok Sniace. V tejto súvislosti TGSS získala 6. júla 1998 do zálohu najmä strojový park tohto podniku, a tým "nadobudla zálozné právo v nominálnej hodnote 3 485 038 195 ESP", co je suma zodpovedajúca takmer celej istine jej pohladávky. Pokial ide o Fogasa, Komisia uvádza, ze táto institúcia je takisto prednostným veritelom a ze zálozné právo na nehnutelnost zabezpecujúce celú výsku dlhu bolo v jej prospech poskytnuté 10. augusta 1995. 120 Dalej Komisia uvádza, ze ziadny súkromný veritel Sniace nepristúpil k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. Konkrétnejsie zdôraznuje, ze hlavný súkromný veritel tejto spolocnosti, Banesto, nepristúpil k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok, hoci tieto boli do výsky 5 miliárd ESP zabezpecené zálozným právom. Okrem toho namieta proti tvrdeniu, podla ktorého by sa súkromný veritel nachádzajúci sa v porovnatelnej situácii ako Fogasa, uspokojil zo zálozného práva zriadeného Sniace. Uvádza, ze kedze mala Fogasa prednostné postavenie v prípade platobnej neschopnosti Sniace, mala o to menej dôvodov pristúpit k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. 121 Napokon Komisia uvádza, ze TGSS a Fogasa sa "správali ráznejsie a efektívnejsie ako súkromní veritelia podniku". Komisia a Spanielske královstvo zdôraznujú, ze tieto organizácie neboli úcastníkmi dohody z októbra 1996. Vysvetlujú, ze vzhladom na hrozivú financnú situáciu Sniace súkromní veritelia tým, ze sa podielali na tejto dohode, a tým, ze premenili podla tejto dohody 40 % svojich pohladávok na akcie tejto spolocnosti, sa v skutocnosti v tom istom rozsahu vzdali svojich pohladávok. Komisia dodáva, ze spôsoby splácania dlhov stanovené v dohode z októbra 1996 sú citelne menej výhodné ako tie, ktoré boli dohodnuté s TGSS a Fogasa. Toto splácanie sa totiz rozlozilo na osem rokov a k istine nebudú pripocítavané úroky. 122 Po tretie Komisia uvádza, ze spanielske orgány ju "dôveryhodným spôsobom" uistili, ze TGSS konala "s cielom zachovania vsetkých práv, ktoré mala voci Sniace". Spanielske královstvo tvrdí, ze pravdepodobnost TGSS a Fogasa na vymozenie svojich pohladávok boli lepsie, ked uzavreli sporné dohody ako keby boli vyzadovali okamzité zaplatenie svojich pohladávok. Komisia pripústa, ze vo svojom posúdení údajnej pomoci nevzala do úvahy ani plán zivotaschopnosti vypracovaný v auguste 1996, ani restrukturalizacný plán, na ktorý odkázali spanielske orgány v priebehu správneho konania. 123 Po stvrté Komisia uvádza, ze zalobca nepredlozil ziadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého TGSS tolerovala hromadenie dlhov Sniace na poistnom na sociálne zabezpecenie medzi rokmi 1991 a 1996 bez toho, aby konala. Znovu opakuje, ze vzhladom na konanie o zastavenie platieb "cast týchto súm nebolo mozné v súlade so zákonom vymáhat" a ze Sniace svoju cinnost pocas relevantného obdobia ciastocne prerusila. Okrem toho Komisia a Spanielske královstvo pripomínajú, ze Fogasa má zákonnú povinnost vyplácat zamestnancom mzdu, ktorá im nebola zaplatená okrem iného z dôvodu zastavenia platieb, a následne prevziat práva a zaloby zamestnancov s cielom získat náhradu vyplatených súm. 124 Po piate Komisia uvádza, ze ziadna skutocnost neumoznuje predpokladat, ze Sniace nerespektovala dohody o splátkovom kalendári a splácaní. 125 Po sieste Komisia a Spanielske královstvo usudzujú, ze TGSS a Fogasa mali k dispozícii dostatocné zábezpeky (pozri bod 119 vyssie). 126 Po siedme Komisia poznamenáva, ze v súlade so spanielskou právnou úpravou nedoplatky na poistnom na sociálne zabezpecenie sa automaticky zvysujú o 20 % a uplatnuje sa na ne zákonná úroková sadzba najmenej 9 % rocne. Nevymáhanie dlhov na poistnom na sociálne zabezpecenie alebo súhlas s odlozením ich zaplatenia teda predmetnému podniku automaticky nepriniesol znacnú financnú výhodu. Spanielske královstvo odkazujúc na bod 47 rozsudku Tubacex dodáva, ze dohody o splátkovom kalendári a splácaní dlhov nespôsobili vznik nových dlhov Sniace vo vztahu k orgánom verejnej moci, a teda nemozno tvrdit, ze tento podnik dostal akúkolvek ekonomickú výhodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 127 Podla clánku 87 ods. 1 ES, "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 128 Najskôr je potrebné preskúmat, ci je v tejto veci splnená podmienka specifickosti, ktorá predstavuje jednu z charakteristických vlastností státnej pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 39). 129 Je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES sa na výlucne vseobecne záväzné opatrenia nevztahuje. Judikatúra vsak uz upresnila, ze aj opatrenia, ktoré sa na prvý pohlad uplatnujú vseobecne na podniky, môzu obsahovat urcitú selektívnost, a preto sa môzu povazovat za opatrenia urcené na zvýhodnenie urcitých podnikov alebo výrobných odvetví. Tak je tomu okrem iného v prípade, ked správny orgán, ktorý má uplatnovat vseobecné pravidlo, má urcitú diskrecnú právomoc, pokial ide o uplatnovanie aktu (rozsudky Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, body 23 a 24, Ecotrade, uz citovaný, bod 40, a zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 39). 130 V tejto veci je potrebné konstatovat, ze TGSS a Fogasa majú k dispozícii urcitú právomoc volnej úvahy tak pre uzatváranie dohôd o splátkovom kalendári a splácaní, ako aj pre urcenie niektorých podmienok týchto dohôd, ako je samotný plán splátok, výska splatných súm a dostacujúca povaha ponúkaných zábezpek na úhradu dlhov. Na jednej strane toto jasne vyplýva z právnej úpravy cinnosti obidvoch týchto organizácií. Teda, pokial ide o TGSS, z clánku 20 vseobecného zákona o sociálnom zabezpecení a z clánku 40 ods. 1 královského dekrétu zo 6. októbra 1995 výslovne vyplýva, ze poskytnutie splátkových kalendárov alebo rozdelenie splácania dlhov na poistnom na sociálne zabezpecenie je moznostou, ktorú táto organizácia môze vyuzit. Takisto z clánku 40 ods. 1 královského dekrétu zo 6. októbra 1995 vyplýva, ze TGSS disponuje právomocou posúdit "ostatné osobitné okolnosti", ktoré bránia dlzníkom splatit svoje dlhy. Pokial ide o Fogasa, clánok 32 královského dekrétu zo 6. marca 1985 stanovuje, ze uzatvorenie dohôd o splácaní je moznostou, ktorú môze vyuzit takisto táto organizácia. Okrem toho, ako to konstatoval generálny advokát La Pergola v bode 8 svojich návrhov k rozsudku Tubacex (Zb. s. I-2461), jednotlivé kritériá vyhlásky ministra práce a sociálneho zabezpecenia z 20. augusta 1985 identifikované v bode 7 vyssie potvrdzujú, ze Fogasa disponuje v urcitej miere právomocou volnej úvahy v danej oblasti. Na druhej strane samotná Komisia konstatuje v odôvodneniach c. 81 a 89 rozhodnutia z 28. októbra 1998, ze TGSS a Fogasa majú právomoc volnej úvahy pri odsúhlasení splátkových kalendárov alebo rozdelenia dlhov a pri stanovení urcitých podmienok. Teda v odôvodnení c. 81 Komisia uvádza, ze "je... nesporné, ze právna úprava v oblasti sociálneho zabezpecenia dáva orgánom urcitú právomoc volnej úvahy pri riesení jednotlivých prípadov, co bolo presne vyuzité aj v tomto prípade" [neoficiálny preklad]. V odôvodnení c. 89 uvádza, ze "Fogasa má právomoc volnej úvahy pre odlozenie alebo rozdelenie splácania na obdobie, ktoré môze dosahovat az osem rokov" [neoficiálny preklad]. 131 Navyse je potrebné uviest, ze zalobca nekritizuje iba dohody o splátkovom kalendári alebo splácaní dlhov, ktoré uzavreli TGSS a Fogasa so Sniace. Namieta totiz aj proti skutocnosti, ze TGSS a Fogasa tolerovali, ze táto spolocnost nedodrziava svoje dohody, a pokial ide o TGSS, proti skutocnosti, ze okrem dohody o splátkovom kalendári tolerovala aj to, ze uvedená spolocnost prinajmensom od februára 1991 nespláca svoje dlhy na poistnom na sociálne zabezpecenie pocas viacerých rokov. Je teda nesporné, ze posledné uvedené správania vyplývajú z diskrecnej právomoci TGSS a Fogasa. 132 Okrem toho Spanielske královstvo nemôze zakladat svoje tvrdenie na skutocnosti, ze rozhodnutie TGSS schválit splátkový kalendár na dlhy Sniace nebolo diskriminacné. Na to, aby sa opatrenie nepovazovalo za vseobecné, nie je potrebné preverit, ci správanie sa predmetnej státnej organizácie má diskriminacný charakter. Stací preukázat, tak ako to bolo urobené v tomto prípade, ze uvedená organizácia disponuje právomocou volnej úvahy, pokial ide o uzatvorenie dohôd o splátkovom kalendári alebo splácaní a urcenie urcitých podmienok týchto dohôd. 133 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze podmienka specifickosti je v tejto veci splnená. 134 Dalej je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry má clánok 87 ods. 1 ES za ciel predíst tomu, aby bol obchod medzi clenskými státmi ovplyvnený výhodami poskytnutými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych formách narusujú alebo hrozí, ze narusia hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnia niektoré podniky alebo urcité výrobné odvetvia (rozsudky Súdneho dvora z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 8; z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 12, a z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 58). Pojem pomoci teda zahrna nielen pozitívne plnenia ako subvencie, pôzicky alebo úcast na základnom imaní spolocností, ale takisto opatrenia, ktoré v rôznych formách znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré preto bez toho, aby boli subvenciami v prísne vzatom zmysle slova, sú rovnakej povahy a majú rovnaké úcinky (rozsudok Banco Exterior de Espańa, uz citovaný, bod 13). 135 V danom prípade je potrebné konstatovat, ze niektoré správania sa TGSS a Fogasa, proti ktorým namieta zalobca, zabezpecili Sniace znacnú obchodnú výhodu. 136 Pokial ide teda o TGSS, zo spisu vyplýva, ze táto organizácia tolerovala, ze Sniace nespláca svoje dlhy poistného na sociálne zabezpecenie pocas obdobia, ktoré siahalo prinajmensom od februára 1991 do februára 1997, cím bolo umoznené tejto spolocnosti, aby výska jej dlhov dosiahla az celkovú sumu 3 510 387 323 ESP, zvýsenú o poplatok z omeskania v celkovej sume 615 056 349 ESP a úroky v zákonnej úrokovej miere. Konkrétne, TGSS reagovala az 8. marca 1996 tým, ze uzatvorila prvú dohodu o splátkovom kalendári, vzhladom na to, ze Sniace neuhradila svoje dlhy na poistnom na sociálne zabezpecenie. Okrem skutocnosti, ze táto dohoda nebola zo strany Sniace nikdy splnená (pozri bod 138 nizsie), vsak TGSS tolerovala, ze dlhy tejto spolocnosti na poistnom na sociálne zabezpecenie sa dalej zvysovali az do februára 1997, ktoré sa pridali k dlhom, na ktoré sa vztahovala dohoda z 8. marca 1996. 137 Je isté, ze správanie verejnej institúcie poverenej výberom poistného na sociálne zabezpecenie, ktorá toleruje, ze uvedené príspevky sú platené oneskorene, dáva podniku, ktorý má z toho prospech, znacnú obchodnú výhodu tým, ze znizuje jeho zatazenie vyplývajúce z obvyklého uplatnovania rezimu sociálneho zabezpecenia (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 19). 138 Je takisto preukázané, ze Sniace nedodrziavalo dohodu z 8. marca 1996 v znení zmien prijatých dohodou zo 7. mája 1996. Tak ako uvádza Spanielske královstvo, táto dohoda v skutocnosti nikdy nenadobudla platnost, kedze Sniace "nesplácalo splatné dlhy". TGSS vsak namiesto toho, aby vyzadovala, tak ako by mala právo urobit za daných okolností, okamzité splatenie celého dlhu, súhlasila s uzavretím novej dohody o splátkovom kalendári so Sniace 30. septembra 1997. Konajúc týmto spôsobom, TGSS nespochybnitelne poskytla Sniace znacnú výhodu. Tak ako totiz vyplýva z odôvodnenia c. 80 rozhodnutia z 28. októbra 1998, nútené vymáhanie dlhu tejto spolocnosti by mohlo vzhladom na jej zvlást tazkú financnú situáciu spôsobit jej zánik. 139 Tvrdenie, ktoré Komisia zakladá na skutocnosti, ze v súlade so spanielskou platnou právnou úpravou úroky a poplatky z omeskania sa automaticky uplatnujú na nedoplatky na poistnom na sociálne zabezpecenie, nie je relevantné. Úroky a poplatky z omeskania, ktoré môze byt podnik s váznymi financnými tazkostami nútený zaplatit ako protihodnotu za rozsiahle moznosti splácania, také ako TGSS odsúhlasila v prípade Sniace, nemôzu totiz úplne odstránit výhodu, z ktorej má uvedený podnik prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok DM Transport, uz citovaný, bod 21). 140 Pokial ide o Fogasa, zo spisu vyplýva, ze táto organizácia uzavrela so Sniace 5. novembra 1993 dohodu, podla ktorej sa Sniace zaviazalo zaplatit 897 652 789 ESP ako istinu, zvýsenú o 465 055 911 ESP úrokov vypocítaných pri zákonnej úrokovej sadzbe 10 %, teda celkovú sumu 1 362 708 700 ESP, a to v polrocných splátkach v priebehu ôsmich rokov. Ciastka 897 652 789 ESP zodpovedala sumám vyplatených zo strany Fogasa ako mzdy a náhrady, ktoré dlhovalo Sniace svojim zamestnancom. 141 Príloha 1 tejto dohody predlozená Spanielskym královstvom v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna (pozri bod 38 vyssie) uvádza, ze suma polrocných splátok týkajúcich sa istiny sa zvysovala progresívne takto: 20 000 000 ESP (druhý polrok 1994 a prvý polrok 1995), 35 000 000 ESP (druhý polrok 1995 a prvý polrok 1996), 55 000 000 ESP (druhý polrok 1996 a rok 1997), 80 000 000 ESP (roky 1998 az 2000) a 71 326 395 ESP (rok 2001). Zaplatenie úrokov bolo odlozené az do roku 2000 (styri polrocné splátky vo výske 116 263 978 ESP). 142 Z informácií predlozených Spanielskym královstvom v odpovedi na inú otázku, ktorú mu polozil Súd prvého stupna (pozri bod 38 vyssie), vyplýva, ze dodrzalo dohodu z 5. novembra 1993 Sniace iba velmi obmedzene. Roku 1994 uhradilo iba 10 000 000 ESP zo stanovených 20 000 000 ESP, roku 1995 iba 30 000 000 ESP zo stanovených 55 000 000 ESP, roku 1996 iba 35 000 000 ESP zo stanovených 90 000 000 ESP, roku 1997 iba 15 000 000 ESP zo stanovených 110 000 000 ESP a roku 1998 iba 120 000 000 ESP zo stanovených 160 000 000 ESP. Dohodou z 18. marca 1999 bol plán splácania obsiahnutý v prílohe 1 dohody z 5. novembra 1993 okrem toho zmenený so spätnou úcinnostou. 143 Fogasa 31. októbra 1995 uzavrela druhú dohodu so Sniace, podla ktorej sa Sniace zaviazalo splatit 229 424 860 ESP ako istinu, zvýsenú o úroky vo výske 110 035 018 ESP vypocítané pri zákonnej sadzbe 9 %, teda celkovú sumu 339 459 878 ESP v polrocných splátkach pocas obdobia ôsmich rokov. Ciastka 229 424 860 ESP zodpovedala sumám, ktoré Fogasa stále vyplácala po dohode z 5. novembra 1993 ako mzdy a náhrady dlhované zo strany Sniace jej zamestnancom. 144 Príloha 1 dohody z 31. októbra 1995 predlozená Spanielskym královstvom v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna (pozri bod 38 vyssie) uvádza, ze sumy polrocných splátok týkajúce sa istiny majú byt progresívne takéto: 10 000 000 ESP (1. mája 1996, 1. novembra 1996, 1. mája 1997, 1. novembra 1997, 1. mája 1998 a 1. novembra 1998), 15 000 000 ESP (1. mája 1999, 1. novembra 1999, 1. mája 2000, 1. novembra 2000, 1. mája 2001 a 1. novembra 2001), 20 000 000 ESP (1. mája 2002, 1. novembra 2002 a 1. mája 2003) a 19 424 860 ESP (1. novembra 2003). Zaplatenie úrokov bolo odlozené az do zaplatenia poslednej polrocnej splátky. 145 Z informácií predlozených Spanielskym královstvom v odpovedi na inú otázku polozenú Súdom prvého stupna (pozri bod 38 vyssie) vyplýva, ze Sniace nedodrzalo ani dohodu z 31. októbra 1995. V skutocnosti splatilo totiz do decembra 1998 iba 30 000 000 ESP zo stanovených 60 000 000 ESP. Medzi decembrom 1998 a decembrom 2001 uhradila iba dalsích 50 000 000 ESP zo stanovených 90 000 000 ESP. Dohodou z 18. marca 1999 bol plán splácania obsiahnutý v prílohe 1 dohody z 31. októbra 1995 okrem toho, podobne ako ten, ktorý je prílohou k dohode z 5. novembra 1993, zmenený so spätnou úcinnostou. 146 Súd prvého stupna uznáva, ze tým, ze Fogasa súhlasila, ze bude vyplácat mzdy a náhrady, ktoré sú predmetom dohôd z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995, uspokojila zákonné nároky zo strany zamestnancov Sniace. Z tohto hladiska opatrenie tejto organizácie neobsahuje prvky státnej pomoci. Mzdy a náhrady dlhované zamestnancom podniku sú vsak súcastou obvyklých prevádzkových nákladov podniku, ktoré je podnik v zásade povinný hradit z vlastných zdrojov. Akékolvek verejné opatrenie urcené na financovanie týchto nákladov môze teda predstavovat pomoc zakazdým, ked vedie k poskytnutiu výhody podniku, ci uz sú tieto platby uhradené priamo podniku alebo jeho zamestnancom prostredníctvom verejnej institúcie. Tým, ze Fogasa tolerovala, ze splátky dlhu vzniknutého v dôsledku vyssie uvedených platieb neboli dodrzané, poskytla Sniace jednoznacnú obchodnú výhodu, kedze mu znízila náklad, ktorý obvykle znása podnikový rozpocet. Táto výhoda je o to zrejmejsia, ze vzhladom na nedodrziavanie povinností zo strany Sniace, ktoré mu vyplývali z dohôd z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995, mohla Fogasa ziadat okamzité splatenie celej výsky svojich pohladávok, prípadne uplatnit svoje zálozné právo na nehnutelnost. 147 Komisia nemôze odôvodnovat vyssie uvedené správania TGSS a Fogasa skutocnostou, ze Sniace sa nachádzalo v stave zastavenia platieb od marca 1993 do októbra 1996. Na jednej strane to vôbec nevysvetluje, preco TGSS súhlasila s tým, ze Sniace nezaplatí svoje dlhy na poistnom na sociálne zabezpecenie za roky 1991 a 1992. Na druhej strane existencia konania o zastavenie platieb vôbec nebránila Sniace, aby uhrádzalo platobné záväzky, ktoré mu vyplývali z dohôd o splátkovom kalendári uzatvorených medzi TGSS a Fogasa, a to o to viac, ze tieto dohody s výnimkou dohody z 30. septembra 1997 boli uzatvorené so súdnym správcom vymenovaným spanielskymi súdmi v rámci tohto konania. Napokon je potrebné konstatovat, ze zalobca a Komisia sa zhodujú v tom, ze dlhy Sniace na poistnom na sociálne zabezpecenie vzniknuté po zacatí konania o zastavenie platieb mohli byt v kazdom prípade predmetom núteného vymáhania pocas tohto obdobia. Navyse celok dlhov na poistnom na sociálne zabezpecenie splatných od februára 1991, ako aj dlhy voci Fogasa, na ktoré sa vztahujú dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995, mohli byt takisto v kazdom prípade predmetom núteného vymáhania od ukoncenia konania o zastavenie platieb, teda od októbra 1996. 148 Komisia nemôze okrem toho zakladat svoje tvrdenie na skutocnosti, ze Sniace prerusilo svoju cinnost pocas casti rokov 1993 a 1996, ako aj na zaciatku roka 1997. Na jednej strane táto okolnost znovu nijakým spôsobom neodôvodnuje skutocnost, ze Sniace nevyrovnalo svoje dlhy na poistnom na sociálne zabezpecenie za roky 1991 a 1992. Nevysvetluje ani, preco príjmy tejto spolocnosti v rokoch 1994 a 1995 nepostacovali na úhradu jej poistného na sociálne zabezpecenie za tieto dva roky. Na druhej strane, pokial ide o dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995, Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze výska polrocných splátok bola ovela mensia na zaciatku obdobia splácania ako na jeho konci (pozri body 141 a 144 vyssie). Okrem toho, zaplatenie úrokov bolo odlozené az na posledné dva roky obdobia splácania v prípade dohody z 5. novembra 1993 (teda roky 2000 a 2001) a az do poslednej splátky v prípade dohody z 31. októbra 1995 (1. novembra 2003). 149 Na to vsak, aby mohli byt vyssie uvedené výhody kvalifikované ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je potrebné este preukázat, ze Sniace neboli poskytnuté za obvyklých trhových podmienok (rozsudky SFEI a i., uz citovaný, bod 60, a DM Transport, uz citovaný, bod 22). Presnejsie povedané, je potrebné preskúmat, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze TGSS a Fogasa konali rovnako ako hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa v rámci mozností v rovnakej situácii voci svojmu dlzníkovi ako tieto dve organizácie. 150 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze v rozsahu, v ktorom uplatnenie kritéria súkromného veritela Komisiou podobne ako uplatnenie kritéria súkromného investora zahrna komplexné ekonomické posúdenie, je toto uplatnenie predmetom súdneho preskúmania, ktoré sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností ci zneuzitia právomoci (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11, a z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 39, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 127). 151 Predtým, ako sa pristúpi k tomuto preskúmaniu, je potrebné odmietnut tvrdenie Komisie podla ktorého v rozsudku Tubacex Súdny dvor rozhodol, ze v zásade ani dohody o splátkovom kalendári uzatvorené TGSS, ani dohody o splácaní uzatvorené Fogasa nepredstavujú samy osebe státnu pomoc a ze iba niektoré podmienky týchto dohôd môzu byt predmetom kontroly z hladiska pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. Tak ako to správne poznamenáva zalobca, v napadnutom rozhodnutí vo veci, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, Komisia usúdila, ze dohody uzatvorené medzi TGSS a Fogasa a predmetnými dvoma spanielskymi podnikmi obsahovali prvky státnej pomoci iba v tej casti, v ktorej bola pouzitá úroková sadzba nizsia ako sadzby na trhu. V tejto veci Spanielske královstvo ako zalobca navrhovalo zrusenie rozhodnutia iba z tohto dôvodu. Súdny dvor teda neposudzoval otázku, ci samotné uzatvorenie týchto dohôd a ich podmienky môzu predstavovat státnu pomoc. 152 V skutocnosti má Komisia s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu preverit, ci rozhodnutie TGSS, alebo rozhodnutie Fogasa, ktorými súhlasili s restrukturalizáciou dlhov podniku v tazkostiach, ako aj s jej podmienkami, sú v súlade s kritériom súkromného veritela. 153 Je potrebné dodat, ze tvrdenie, ktoré sa Komisia pokúsa vyvodit z rozsudku Tubacex, nemôze v ziadnom prípade uspiet. V tejto veci totiz nie je vytýkané TGSS a Fogasa iba to, ze uzavreli dohody o restrukturalizácii dlhov so Sniace, ale aj a najmä to, ze tolerovali neplnenie týchto dohôd zo strany Sniace. 154 Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z písomných podaní Komisie vyplýva, ze na základe troch dôvodov usúdila, ze TGSS a Fogasa sa správali v danom prípade ako súkromný veritel. 155 V prvom rade, Komisia pristúpila k porovnaniu správania sa týchto dvoch organizácií a správania sa súkromných veritelov Sniace. V zásade zakladá svoje tvrdenie na skutocnosti, ze TGSS a Fogasa, vyuzijúc svoje právo zdrzat sa, sa nezúcastnili dohody z októbra 1996 a ze sa preto na rozdiel od súkromných veritelov de facto nevzdali 40 % výsky svojich pohladávok. Dodáva, ze podmienky splácania stanovené v tejto dohode sú pre veritelov podstatne menej výhodné ako tie, ktoré boli dohodnuté s TGSS a Fogasa (odôvodnenia c. 24 a 25 rozhodnutia z 20. septembra 2000, body 17, 52, 60, 65, 101 a 106 vyjadrenia k zalobe, a bod 26 dupliky). 156 Toto prvé porovnanie je zjavne nesprávne. TGSS a Fogasa sa totiz nachádzali v inej situácii ako súkromní veritelia Sniace. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze tieto organizácie majú právo zdrzat sa, ich pohladávky sú prednostné a navyse majú urcité zábezpeky, teda zálozné práva v prípade TGSS a zálozné právo na nehnutelnost v prípade Fogasa. Okrem toho je potrebné uviest, ze v odôvodnení c. 26 rozhodnutia z 20. septembra 2000 Komisia sama zdôraznuje, ze "podmienky ponúkané súkromným veritelom neboli také isté ako podmienky odsúhlasené pre verejných veritelov z dôvodu postavenia, zabezpecenia a práva zdrzat sa, ktoré majú verejné institúcie" [neoficiálny preklad], a ze "porovnávací prístup" [neoficiálny preklad] medzi týmito dvoma kategóriami veritelov nepredstavuje správne uplatnenie kritéria súkromného veritela v danom prípade. 157 V druhom rade Komisia uvádza skutocnost, ze Banesto nepristúpilo k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok, hoci tieto boli zabezpecené zálozným právom na nehnutelnost (body 53 a 90 vyjadrenia k zalobe a bod 26 dupliky). 158 Je potrebné konstatovat, ze toto druhé porovnanie zjavne nie je presvedcivejsie ako to prvé. Nic v spise totiz neumoznuje predpokladat, ze Banesto sa nachádzal v porovnatelnej situácii ako TGSS a Fogasa. V tomto smere je potrebné poznamenat, ze spis neobsahuje ziadny, ani len strucný, údaj o okolnostiach, ktoré sa vyskytovali pri rozhodnutí tejto banky nepristúpit k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. Ziadne upresnenie nebolo poskytnuté, pokial ide o podmienky splácania dlhu Sniace vo vztahu k Banesto, k otázke, ci Sniace az dovtedy dodrziavalo, alebo nie svoje zmluvné záväzky voci Banesto a ci Banesto podobne ako TGSS toleroval kumuláciu dlhov pocas rokov. Pokial ide o TGSS, je okrem iného potrebné konstatovat, ze na rozdiel od Banesto, jej pohladávka nebola zabezpecená zálozným právom na nehnutelnost. Podla informácií predlozených Spanielskym královstvom v jeho písomných podaniach, Sniace zriadilo az v druhom polroku 1998 dostatocné zábezpeky pre TGSS ako protihodnotu za splátkový kalendár na dlhy. 159 V tretom rade Komisia tvrdí, ze TGSS a Fogasa tým, ze uzavreli predmetné dohody o splátkovom kalendári a splácaní, "chceli zvýsit [svoje] sance, ze im budú splatené vsetky sumy, ktoré [im] boli dlzné bez toho, aby utrpeli financné straty" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 30 rozhodnutia z 20. septembra 2000). Komisia v odôvodnení c. 29 rozhodnutia z 20. septembra 2000, ktoré sa odvolávalo na jej rozhodnutie z 28. októbra 1998, upresnuje, pokial ide o TGSS, ze "tým, ze sa [táto organizácia] vyhla nútenému vymáhaniu, aby neriskovala likvidáciu podniku, konala takým spôsobom, ktorý zvýsil jej sance, ze jej bude dlh splatený" [neoficiálny preklad]. 160 Je potrebné konstatovat, ze tieto tvrdenia nie sú nijako preukázané. Na jednej strane sú v priamom rozpore s opakovaným tvrdením Komisie, podla ktorého mali TGSS a Fogasa prednostné postavenie a dostatocné zábezpeky, cize ich nic nenútilo pristúpit k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. Na druhej strane, Komisia nemala k dispozícii dostatocné informácie na to, aby mohla posúdit pri plnej znalosti veci perspektívy rentability a zivotaschopnosti Sniace. Je teda potrebné uviest, ze Spanielske královstvo, ktoré bolo Súdom prvého stupna v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvané (pozri bod 38 vyssie), aby predlozilo vývoj obchodných výsledkov (obratu a zisku alebo strát) a výsky zadlzenia Sniace medzi rokmi 1991 az 2000, uznalo, ze nemá tieto údaje k dispozícii. Za týchto okolností nie je mozné uznat tvrdenie Komisie, podla ktorého "spanielska vláda... dôveryhodne uistila zalovanú, ze orgán sociálneho zabezpecenia konal... s cielom uchovat vsetky nároky, ktoré mal voci Sniace". Komisia navyse nemala ziadny dôveryhodný a realistický plán restrukturalizácie pre Sniace. Pokial ide teda o plán zivotaschopnosti vypracovaný v auguste 1996, Komisia ako aj Spanielske královstvo viackrát zdôraznili, ze bol neprípustný a ze sa ním spanielske orgány ani neriadili (pozri najmä rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 87 ods. 2 ES a odôvodnenie c. 103 rozhodnutia z 28. októbra 1998). Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe dokonca presne uviedla, ze tento plán zivotaschopnosti nemohol slúzit ako základ pri jej posúdení (bod 68 vyjadrenia k zalobe). Pokial ide o plán restrukturalizácie, na ktorý Komisia odkazuje v bode 70 svojho vyjadrenia k zalobe, stací uviest, ze Komisia v tom istom bode pripústa, ze jej nebol predlozený. V odôvodnení c. 102 svojho rozhodnutia z 28. októbra 1998 uvádza okrem toho, ze spanielske orgány sa "nepokúsili preukázat existenciu platného plánu restrukturalizácie" [neoficiálny preklad]. V súvislosti s otázkou týkajúcou sa tohto posledného uvedeného plánu Komisia na pojednávaní iba potvrdila, ze na úcely napadnutého rozhodnutia ho nezohladnila. 161 Vzhladom na vyssie uvedené je preto potrebné konstatovat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze predmetné správanie TGSS a Fogasa splnili kritérium súkromného veritela. 162 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod je opodstatnený, a preto musí byt clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia zrusený bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhý zalobný dôvod. O ziadosti o predlozenie listín 163 Zalobca vo svojej zalobe na základe clánku 21 Statútu Súdneho dvora (ES) (teraz clánok 24 Statútu Súdneho dvora) a clánku 65 rokovacieho poriadku ziada Súd prvého stupna, aby vyzval Komisiu na predlozenie rôznych vyjadrení spanielskej vlády po podaní jeho staznosti a zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 164 V replike uvádza, ze zrejmým cielom tejto ziadosti je, aby Súd prvého stupna prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania v súlade s clánkom 64 ods. 4 rokovacieho poriadku. 165 Komisia a Spanielske královstvo namietajú proti tejto ziadosti. Uvádzajú, ze zalobca tým ziada o vykonanie dôkazov v zmysle clánku 65 rokovacieho poriadku, ale ze neupresnil sporné skutocnosti, ktoré by predlozenie listín malo preukázat. Dodávajú, ze pripomienky podané clenským státom v rámci správneho konania majú dôverný charakter. 166 V duplike Komisia uvádza, ze zalobca vo svojej replike vzal svoju ziadost o vykonanie dôkazov spät, a nahradil ju ziadostou o opatrenie na zabezpecenie priebehu konania. Z toho usudzuje, ze zalobca musí byt podla clánku 87 ods. 5 prvý pododsek rokovacieho poriadku zaviazaný na náhradu trov konania zodpovedajúcich konaniu v súvislosti s návrhmi, ktoré vzal spät. 167 Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých Súdom prvého stupna (pozri bod 38 vyssie) rôzne listiny, ktorých predlozenie zalobca ziadal. Za týchto okolností nie je potrebné rozhodnút o tejto ziadosti, ktorá sa stala bezpredmetnou. O trovách 168 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze okrem toho, ze bude znásat vlastné trovy konania, je povinná nahradit trovy konania zalobcu, v súlade s jeho návrhom. 169 Súd prvého stupna sa domnieva, ze nie je potrebné rozhodnút tak, ze zalobca má znásat trovy konania v súvislosti s návrhom, v ktorom ziadal Súd prvého stupna o vykonanie dôkazov, ktorý vzal spät vo svojej replike. Je totiz zrejmé, ze od zaciatku bolo cielom zalobcu, aby Súd prvého stupna nariadil predlozenie urcitých listín ako opatrenie na zabezpecenie priebehu konania a nie ako vykonanie dôkazov. Upresnenie podané zalobcom v tomto smere v jeho replike je nutné chápat nie ako spätvzatie, ale ako opravu jednoduchej chyby pri oznacení uplatnitelného ustanovenia rokovacieho poriadku. 170 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku znása Spanielske královstvo svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie 1999/395/ES z 28. októbra 1998 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo spolocnosti Sniace, SA, so sídlom v Torrelavega, Kantábria [neoficiálny preklad] v znení zmenenom a doplnenom rozhodnutím Komisie 2001/43/ES z 20. septembra 2000 sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli zalobcovi. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. García-Valdecasas Lindh Cooke Legal Martins Ribeiro Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. októbra 2004. Tajomník Predseda komory H. Jung R. García-Valdecasas __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtXy0mw/L98534-6300TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXtXy0mw/L98534-6300TMP.html#Footref*