Vec C-400/99 Talianska republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Opatrenia voci podnikom poskytujúcim námornú dopravu - Zmluvy o výkone vo verejnom záujme - Neexistencia pomoci, existujúca pomoc alebo nová pomoc - Zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES - Povinnost pozastavenia" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Predmet - Návrh na zrusenie rozhodnutia zacat formálny postup preskúmania státnej pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES smerujúci k napadnutiu povinnosti pozastavit preskúmavané opatrenia v ocakávaní ukoncenia tohto konania - Pôsobenie rozhodnutia o ukoncení konania a nadobudnutie jeho definitívneho charakteru - Zaloba zachovávajúca svoj predmet 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Dosah - Rozhodnutie zacat formálny postup preskúmania podla clánku 88 ods. 2 ES (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 659/1999) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Rozhodnutie zacat formálny postup preskúmania podla clánku 88 ods. 2 ES - Povinnost predbezne nastolit opatrenie pomoci s dotknutým clenským státom a preskúmat situáciu vo svetle ním poskytnutých podkladov - Povinnost lojálnej spolupráce tohto clenského státu (Clánky 10 ES a 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánky 10 a 13) 4. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Zneuzitie právomoci - Pojem (Clánok 230 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Tazkosti s posúdením zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom alebo existencia pochybností o charaktere pomoci - Povinnost Komisie zacat formálny postup preskúmania podla clánku 88 ods. 2 ES (Clánky 87 ES a 88 ods. 2 a 3 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Procesný rámec stanovený predbezným posúdením existujúcich pomocí alebo nových pomocí dotknutých opatrením - Neexistencia diskrecnej právomoci Komisie - Povinnost lojálnej spolupráce clenského státu pozadujúceho posúdenie existujúcich pomocí (Clánky 10 ES a 88 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Vseobecná schéma pomoci schválená Komisiou - Individuálna pomoc prezentovaná ako spadajúca do rámca schválenia - Preskúmanie Komisiou - Prednostné posúdenie s ohladom na rozhodnutie o schválení a len subsidiárne s ohladom na Zmluvu (Clánky 87 ES a 88 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúce pomoci a nové pomoci - Platby námorným spolocnostami zabezpecujúce v rámci zmlúv o výkone vo verejnom záujme pravidelnú prepravu na ostrovy - Clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92 - Uplatnitelnost schémy nových pomocí na samotné platby nepotrebné na zachovanie rovnováhy zmlúv (Clánok 88 ods. 1 a 3 ES; nariadenie Rady c. 3577/92, clánok 4 ods. 3) 1. Zaloba proti rozhodnutiu Komisie zacat konanie na preskúmanie státnej pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES, ktorá smeruje v podstate k tomu, aby Súdny dvor rozhodol, ze dotknuté opatrenia nemajú byt pozastavené, kým sa neukoncí toto konanie, nie je bezpredmetná, z dôvodu pôsobenia, po jej podaní, rozhodnutia, ktorým sa ukoncilo uvedené konanie a ktoré medzitým nadobudlo definitívny charakter. (pozri body 15 - 18) 2. Povinnost odôvodnit rozhodnutie spôsobujúce ujmu, stanovená v clánku 253 ES, ktorej úcelom je umoznit Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a dotknutej osobe poskytnút dostatocné podklady na to, aby zistila, ci je rozhodnutie opodstatnené, alebo ci má vady, ktoré by umoznili napadnút jeho zákonnost. Nespomenutie nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], alebo niektoré z jeho ustanovení, v rozhodnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s predpokladanou státnou pomocou, by mohlo prípadne predstavovat nedostatocné odôvodnenie len vtedy, ak by Komisia uplatnila ustanovenia tohto nariadenia, ktoré nevyplývajú priamo zo Zmluvy. (pozri body 22 - 23) 3. Vzhladom na právne dôsledky rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES, Komisia musí, pri predbeznom posúdení sledovaných opatrení ako novej pomoci v prípade, ze je mozné, ze dotknutý clenský stát s takýmto posúdením nebude súhlasit, nastolit s dotknutým clenským státom dotknuté opatrenia, aby mal tento prílezitost prípadne Komisii oznámit, ze podla neho uvedené opatrenia nie sú pomocou, alebo ze sú existujúcou pomocou. Clánky 10 a 13 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], sú s touto poziadavkou zlucitelné a Komisia sa nemôze zdrzat nastolenia opatrenia s daným clenským státom predtým, nez voci nemu zacne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Komisia musí, ak je napadnutý charakter pomoci, dostatocne túto otázku preskúmat na základe informácií, ktoré jej v tomto stádiu poskytol uvedený stát, aj ak takéto skúmanie nevyústi do definitívneho posúdenia. V rámci zásady lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a institúciami, ktorá vyplýva z clánku 10 ES, a tiez preto, aby sa konanie nespomalovalo, prinálezí clenskému státu, ktorý usudzuje, ze sporné opatrenia nepredstavujú pomoc, aby co najskôr od okamihu, ked sa nan Komisia obráti v súvislosti s týmito opatreniami, poskytol Komisii podklady odôvodnujúce takýto postoj. Ak tieto podklady umoznia rozptýlit pochybnosti a dospiet k tomu, ze skúmané opatrenia neobsahujú prvky pomoci, Komisia nemôze zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Ak vsak tieto podklady neumoznujú vylúcit pochybnosti o existencii prvkov pomoci a ak existujú tiez pochybnosti o ich zlucitelnosti so spolocným trhom, Komisia musí zacat uvedené konanie. (pozri body 29 - 30, 48) 4. Pojem zneuzitia právomoci sa týka skutocnosti, ked správny orgán vyuzil svoje právomoci na iný úcel ako na ten, na ktorý mu boli zverené. Rozhodnutie má vadu spocívajúcu v zneuzití právomoci len vtedy, ak je na základe objektívnych, relevantných a koherentných ukazovatelov zjavné, ze bolo prijaté na takýto úcel. (pozri bod 38) 5. Komisia pri skúmaní opatrení pomoci z hladiska clánku 87 ES s cielom urcit, ci sú tieto opatrenia zlucitelné so spolocným trhom, musí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, ak po predbeznom preskúmaní nemohla vylúcit vsetky pochybnosti o zlucitelnosti týchto opatrení so spolocným trhom. Rovnaké zásady sa prirodzene musia uplatnovat aj vtedy, ak má Komisia nadalej pochybnosti o samotnom posúdení skúmaného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. (pozri bod 47) 6. Povinnost zacat za urcitých okolností konanie podla clánku 88 ods. 2 ES neovplyvnuje to, do akého procesného rámca takéto rozhodnutie bude patrit, pricom pôjde bud o trvalé skúmanie schém existujúcej pomoci vyplývajúce z ustanovení clánku 88 ods. 1 v spojení s odsekom 2, alebo o kontrolu novej pomoci vyplývajúcu z ustanovení toho istého clánku odseku 3 v spojení s odsekom 2. Vzhladom na právne úcinky tejto procesnej volby vtedy, ked ide o opatrenia, ktoré sa uz vykonávajú, Komisia si nemôze bez dalsieho zvolit druhý z uvedených procesných rámcov, ak dotknutý clenský stát tvrdí, ze sa má uplatnit prvý z nich. V takom prípade musí Komisia vykonat dostatocné skúmanie tejto otázky na základe informácií, ktoré jej v tomto stádiu odovzdal clenský stát, aj ak takéto skúmanie nevyústi do definitívneho posúdenia skúmaných opatrení. Podobne, ako treba postupovat, ak ide o otázku samotnej existencie prvkov pomoci, je v rámci zásady lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a institúciami, ktorá vyplýva z clánku 10 ES, a tiez preto, aby sa konanie nespomalovalo, úlohou clenského státu, ktorý usudzuje, ze ide o existujúcu pomoc, aby co najskôr od okamihu, ked sa nan Komisia obráti v súvislosti s týmito opatreniami, poskytol Komisii podklady odôvodnujúce takýto postoj. Ak tieto podklady umoznia v rámci predbezného posúdenia usúdit, ze sporné opatrenia sú naozaj existujúcou pomocou, Komisia sa nimi musí zaoberat v procesnom rámci upravenom v clánku 88 ods. 1 a 2 ES. Ak, naopak, podklady poskytnuté clenským státom neumoznujú dospiet k tomuto predbeznému záveru, alebo ak clenský stát v tejto súvislosti neposkytne ziadne podklady, Komisia sa musí týmito opatreniami zaoberat v procesnom rámci upravenom v odsekoch 3 a 2 toho istého clánku. (pozri body 53 - 55) 7. Ak Komisia povolila schému pomoci, bolo by v rozpore so zásadami legitímnej dôvery a právnej istoty, aby znova skúmala opatrenia, prijaté na základe tejto schémy, ako novú pomoc. Z toho vyplýva, ze pokial dotknutý clenský stát tvrdí, ze opatrenia sa poskytujú na základe vopred schválenej schémy pomoci, Komisia nemôze v súvislosti s týmito opatreniami hned zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES tak, ze by ich povazovala za novú pomoc, coho dôsledkom by bolo ich pozastavenie, ale musí najprv urcit, ci sa na tieto opatrenia vztahuje daná schéma a v prípade, ze tomu tak je, urcit, ci splnajú podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení tejto schémy. Komisia tak môze zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, posudzujúc sporné opatrenia ako novú pomoc, iba v prípade, ze pri uvedených skúmaniach dospeje k zápornej odpovedi. V prípade kladného záveru musí Komisia na sporné opatrenia hladiet ako na existujúcu pomoc a konat podla clánku 88 ods. 1 a 2 ES. (pozri bod 57) 8. Vzhladom na to ze, zmluvy o výkone vo verejnom záujme spomenuté v clánku 4 nariadenia c. 3577/92, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz), obsahujú financné ustanovenia potrebné na zabezpecenie povinností výkonu sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú v nich uvedené, a ze znenie odseku 3 tohto clánku sleduje zachovanie daných zmlúv az do uplynutia ich platnosti bez toho, aby obmedzilo rozsah tohto ustanovenia len na urcité aspekty uvedených zmlúv, na financné ustanovenia potrebné na zabezpecenie povinností výkonu sluzieb vo verejnom záujme sa uvedený clánok 4 ods. 3 vztahuje. Naopak, prípadná pomoc presahujúca potreby na zabezpecenie povinností výkonu sluzieb vo verejnom záujme, co je predmetom sporných zmlúv, nemôze patrit do oblasti pôsobnosti uvedeného clánku 4 ods. 3 práve preto, ze nie je potrebná na rovnováhu, a teda na zachovanie takýchto zmlúv. Takáto pomoc teda nemôze byt povazovaná za existujúcu pomoc na základe tohto ustanovenia. (pozri body 64 - 65) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 10. mája 2005 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Opatrenia voci podnikom poskytujúcim námornú dopravu - Zmluvy o výkone vo verejnom záujme - Neexistencia pomoci, existujúca pomoc alebo nová pomoc - Zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES - Povinnost pozastavenia" Vo veci C-400/99, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost podla clánku 230 ES, podaná 18. októbra 1999, Talianska republika, v zastúpení: pôvodne U. Leanza, neskôr I. M. Braguglia, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. G. Ferri a M. Fiorilli, avvocati dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. De Persio, D. Triantafyllou a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans a A. Rosas, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca), R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 10. júna 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou Talianska republika navrhuje zrusenie rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev oznámeného listom SG(99) D/6463 zo 6. augusta 1999 o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúceho sa státnej pomoci K-64/99 (ex NN 68/99) - Taliansko - poskytnutej v prospech podnikov patriacich do Gruppo Tirrenia di Navigazione [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 306, s. 2, dalej len "napadnuté rozhodnutie") v rozsahu, v akom z tohto rozhodnutia vyplýva pozastavenie danej pomoci. Skutkový stav a konanie 2 Oddelenia Komisie po prijatí stazností, podla ktorých talianske orgány poskytovali nepovolenú pomoc vnútrostátnym sluzbám prepravy kompami prevádzkovanými podnikmi patriacimi do Gruppo Tirrenia di Navigazione (dalej len "skupina Tirrenia"), listom z 12. marca 1999 polozili v tejto súvislosti otázky talianskym orgánom. 3 Táto ziadost o informácie sa týkala najmä povinností poskytovat sluzby vo verejnom záujme, ktoré prinálezali podnikom skupiny Tirrenia, a podmienok urcenia nadmerných nákladov vyplývajúcich z týchto povinností, ako aj ich kompenzácie. 4 V nadväznosti na rôznu korespondenciu s talianskymi orgánmi Komisia usúdila, ze existujú závazné pochybnosti o zlucitelnosti opatrení, spôsobilých predstavovat státnu pomoc v prospech podnikov patriacich do skupiny Tirrenia, so spolocným trhom. Napadnutým rozhodnutím preto zacala v súvislosti s predpokladanou pomocou konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. V tomto rámci Komisia hladela na sporné opatrenia ako na novú pomoc alebo na zmeny existujúcej pomoci v zmysle clánku 88 ods. 3 ES (dalej len "nová pomoc"), a nie ako na existujúcu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 (dalej len "existujúca pomoc"). Toto rozhodnutie následne dorucila talianskym orgánom. 5 V casti uvedeného rozhodnutia nazvaného "Závery" Komisia okrem iného uviedla, ze si vyhradzuje právo poziadat talianske orgány, aby pozastavili vyplácanie akejkolvek pomoci presahujúcej cistý príplatok pokrývajúci náklady spojené s poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. Následne vyzvala talianske orgány, aby do desiatich pracovných dní potvrdili pozastavenie týchto platieb a uviedla, ze ak by prevysujúca poskytovaná pomoc nebola pozastavená a ak by pozastavená suma nebola odôvodnená, môze talianskym orgánom v tomto zmysle zaslat príkaz. Komisia upresnila, ze pozastavenie je potrebné na obmedzenie dosahu narúsania hospodárskej sútaze, ale ze sa netýka pozastavenia samotných sluzieb, ktoré mozno nadalej zabezpecovat v súlade s právom Spolocenstva. Komisia talianske orgány upozornila okrem iného na odkladný úcinok clánku 88 ods. 3 ES a na list zaslaný clenským státom 22. februára 1995, v ktorom uviedla, ze vsetku protiprávne poskytnutú pomoc mozno vymáhat od príjemcu. 6 Talianska republika podala 18. októbra túto zalobu, ktorou navrhuje zrusenie napadnutého rozhodnutia "v casti, v ktorej rozhoduje o pozastavení pomoci vyhlásenej za protiprávnu". 7 Tirrenia di Navigazione SpA, Adriatica di Navigazione SpA, Caremar SpA, Toremar SpA, Siremar SpA a Saremar SpA, spolocnosti patriace do skupiny Tirrenia, podali 19. októbra 1999 do kancelárie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zalobu zapísanú do registra pod císlom T-246/99, ktorou navrhujú zrusenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 8 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 25. novembra 1999 Komisia na základe clánku 91 ods. 1 navrhla, aby Súdny dvor rozhodol o zastavení konania, alebo aby vyhovel námietke neprípustnosti pred prejednaním veci samej. 9 Rozsudkom z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia (C-400/99, Zb. s. I-7303, dalej len "medzitýmny rozsudok") Súdny dvor túto ziadost zamietol a konanie pokracovalo prejednávaním vo veci samej. Súdny dvor v podstate v tomto rozsudku rozhodol, ze zaloba je prípustná, kedze Komisia posúdila sporné opatrenia ako protiprávne vykonanú novú pomoc, zatial co talianska vláda tvrdí, ze niektoré z nich sú zákonne poskytovanou existujúcou pomocou a ze iné neobsahujú prvky pomoci, a teda ze tieto opatrenia nemôzu byt, na rozdiel od toho, co vyplýva z napadnutého rozhodnutia, pozastavené. Vzhladom na tieto súvislosti Súdny dvor usúdil, ze uvedené rozhodnutie má samostatné právne úcinky, a ze je teda napadnutelným aktom. Podrobná analýza úvahy, ktorá viedla Súdny dvor k tomuto záveru, sa nachádza v medzitýmnom rozsudku. 10 Uznesením z 25. marca 2003 Súd prvého stupna na základe clánku 54 tretieho odseku Statútu Súdneho dvora v rozsahu, v akom sa ho týka, prerusil konanie vo veci T-246/99, ktoré pred ním prebieha, a to az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora v tejto veci. 11 Komisia medzicasom ukoncila konanie, ktoré sa zacalo napadnutým rozhodnutím v súvislosti s opatreniami poskytnutými jednému z podnikov skupiny Tirrenia, konkrétne námornej spolocnosti Tirrenia di Navigazione SpA, v rámci schémy vyplývajúcej z dohody uzatvorenej s talianskym státom roku 1991, ktorá sa týkala povinností tohto podniku poskytovat sluzby vo verejnom záujme [rozhodnutie z 21. júna 2001 o státnej pomoci poskytnutej Talianskom v prospech námornej spolocnosti Tirrenia di Navigazione [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 318, s. 9, dalej len "rozhodnutie z 21. júna 2001")]. Komisia vyhlásila platby uhradené v tomto rámci ako kompenzácie za sluzby vo verejnom záujme od 1. januára 1990 do 31. decembra 2000 za zlucitelné so spolocným trhom a za urcitých podmienok povolila rovnaký typ financovania aj na obdobie od 1. januára 2001 do 31. decembra 2004. V tomto rozhodnutí vsak nadalej posudzovala tieto opatrenia ako novú pomoc, pricom takéto posúdenie uviedla uz v napadnutom rozhodnutí a Talianska republika ho touto zalobou napáda. 12 Druhým rozhodnutím prijatým na konci písomnej casti konania v tejto veci Komisia ukoncila konanie, ktoré sa zacalo napadnutým rozhodnutím v súvislosti s inými podnikmi skupiny Tirrenia [rozhodnutie Komisie 2005/163/ES zo 16. marca 2004 o státnej pomoci poskytovanej Talianskom námorným spolocnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) (Ú. v. EÚ L 53, 2005, s. 29). Komisia vyhlásila hlavnú cast platieb poskytnutých ako kompenzácie za výkon sluzieb vo verejnom záujme týmito podnikmi od 1. januára 1992 a za urcitých podmienok povolila ich uhrádzanie aj od roku 2004. Za nezlucitelné so spolocným trhom vsak Komisia vyhlásila platby poskytnuté podniku Adriatica za námorné spojenie od januára 1992 do júla 1994 a od 1. septembra 2004 zrusila financovanie poskytované podniku Caremar za rýchle spojenia na prepravu pasazierov. V tomto druhom rozhodnutí o ukoncení Komisia tiez posudzovala vsetky vyssie uvedené opatrenia ako novú pomoc, pricom takéto posúdenie uviedla uz v napadnutom rozhodnutí. Návrhy úcastníkov konania 13 Talianska republika navrhuje: - zrusit list Komisie zo 6. augusta 1999 "v casti, v ktorej rozhoduje o pozastavení pomoci vyhlásenej za protiprávnu", - zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 14 Komisia navrhuje: - aby Súdny dvor urcil, ze zaloba sa stala bezpredmetnou vo vztahu k casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa pomoci v prospech Tirrenia di Navigazione, - zamietnut zalobu v zostávajúcej casti, - zaviazat zalovanú na náhradu trov konania. O návrhu na zastavenie konania 15 Komisia vo svojej duplike tvrdí, ze zaloba sa stala bezpredmetnou vo vztahu k pomoci v prospech Tirrenia di Navigazione SpA. Kedze rozhodnutie z 21. júna 2001 nebolo napadnuté pred uplynutím lehoty na podanie zaloby, v súcasnosti je s konecnou platnostou rozhodnuté, ze hoci sú opatrenia prijaté v prospech tejto spolocnosti zlucitelné so spolocným trhom, sú protiprávnou pomocou, a to novou pomocou vykonanou bez predchádzajúceho povolenia, ktoré vyzaduje clánok 88 ods. 3 ES. Vo vztahu k týmto opatreniam stratilo napadnuté rozhodnutie akýkolvek samostatný právny úcinok a talianska vláda uz nemá ziadny záujem na jeho zrusení. 16 Tvrdenie Komisie je potrebné zamietnut. 17 Je pravdou, ze Komisia vo svojom rozhodnutí z 21. júna 2001, ktorým sa ciastocne ukoncilo konanie zacaté napadnutým rozhodnutím, potvrdila svoje pôvodné posúdenie, podla ktorého boli dotácie poskytnuté v prospech Tirrenia di Navigazione Spa v súvislosti s povinnostami tohto podniku poskytovat sluzby vo verejnom záujme novou pomocou v zmysle clánku 88 ods. 3 ES a ze toto rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v lehote na podanie zaloby, sa stalo definitívnym. Zaloba proti napadnutému rozhodnutiu vsak v podstate smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodol, ze opatrenia, ktorých pozastavenie ziadala Komisia v tomto rozhodnutí, nemali byt pozastavené, kým nebude prijaté rozhodnutie alebo rozhodnutia, ktorým sa ukoncí konanie zacaté napadnutým rozhodnutím. Ako vsak vyplýva z clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, ako aj z clánku 7 ods. 2 az 5 a clánku 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), dalej len "procesné nariadenie o státnej pomoci"), takáto otázka nie je predmetom rozhodnutia o ukoncení konania. 18 Z uvedeného vyplýva, ze zaloba vôbec nie je bezpredmetnou. O veci samej 19 Talianska vláda v podstate uvádza styri zalobné dôvody. V prvom rade tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. V druhom rade podla nej Komisia neumoznila talianskym orgánom predlozit pripomienky pred prijatím napadnutého rozhodnutia. V tretom rade sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci. Nakoniec podla talianskej vlády napadnuté rozhodnutie z rôznych dôvodov porusuje clánok 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 1 a 3 ES. O odôvodnení Argumentácia úcastníkov konania 20 Talianska vláda vytýka Komisii, ze v napadnutom akte opomenula odkaz na "procesné nariadenie o státnej pomoci", hoci toto nariadenie uz bolo v platnosti. 21 Komisia odpovedá, ze právny základ rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES, takého, akým je napadnuté rozhodnutie, je obsiahnutý priamo v Zmluve ES a ze o "procesné nariadenie o státnej pomoci" sa preto nebolo potrebné opriet. Posúdenie Súdnym dvorom 22 Clánok 253 ES okrem iného stanovuje, ze rozhodnutia prijaté Komisiou musia byt odôvodnené. Dôvodom povinnosti odôvodnit rozhodnutie spôsobujúce ujmu je umoznit Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a dotknutej osobe poskytnút dostatocné podklady na to, aby zistila, ci je rozhodnutie opodstatnené, alebo ci má vady, ktoré by umoznili napadnút jeho zákonnost (pozri najmä rozsudok z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22). 23 V danom prípade by skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí nie je spomenuté "procesné nariadenie o státnej pomoci" alebo niektoré z jeho ustanovení, mohla prípadne predstavovat nedostatocné odôvodnenie len vtedy, ak by Komisia uplatnila ustanovenia tohto nariadenia, ktoré nevyplývajú priamo zo Zmluvy. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze nariadenie v rozsiahlej miere len kodifikuje detailný výklad procesných ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci, ktoré poskytol sudca Spolocenstva pred prijatím tohto nariadenia. 24 V danom prípade napadnuté rozhodnutie nevykonáva ziadne procesné ustanovenie týkajúce sa kontroly státnej pomoci, ktoré by nevyplývalo priamo zo Zmluvy. Týmto rozhodnutím Komisia vyzvala talianske orgány predlozit ich pripomienky podla clánku 88 ods. 2 ES k opatreniam, ktorých sa týka, a formulovala túto výzvu tak, ze uvedené opatrenia predbezne posúdila ako novú pomoc, coho dôsledkom malo byt ich pozastavenie v rozsahu upresnenom v uvedenom rozhodnutí (pozri rozsudky z 30. júna 1992, Spanielsko/Komisia, C-312/90, Zb. s. I-4117, bod 17, a Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4145, bod 25, ako aj medzitýmny rozsudok, bod 56). Ziadne konanie, ani ziadny právny úcinok vyplývajúce z tohto rozhodnutia nie sú zalozené na novom ustanovení "procesného nariadenia o státnej pomoci". 25 Zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení je preto potrebné zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze talianska vláda nemala moznost predlozit pripomienky Argumentácia úcastníkov konania 26 Talianska vláda tvrdí, ze Komisia jej mala umoznit predlozit pripomienky pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ktorého dôsledkom malo byt pozastavenie urcitých platieb. Usudzuje, ze nevykonanie takéhoto postupu je obzvlást závazné v súvislosti s dvoma typmi opatrení, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, a to sprevádzajúcim opatrením pre priemyselný projekt skupiny Tirrenia na roky 1999 - 2002 a danovými opatreniami týkajúcimi sa zásobovania pohonnými látkami a motorovým olejom, o ktorých sa Komisia nikdy pred tým, ako ich uviedla v napadnutom rozhodnutí, pred talianskymi orgánmi nezmienila. 27 Komisia pripomína, ze rozhodnutie neobsahuje príkaz na pozastavenie sporných opatrení. Ustanovenia clánku 11 ods. 1 "procesného nariadenia o státnej pomoci", ktoré uvádza talianska vláda v zalobe, a ktoré ukladajú povinnost zhromazdit pripomienky dotknutého clenského státu pred vydaním takéhoto príkazu, sa teda podla nej neuplatnujú. Napadnuté rozhodnutie naopak obsahuje práve výzvu na predlozenie pripomienok k prípadnému neskorsiemu príkazu na pozastavenie. 28 Komisia dodáva, ze v prípade vykonania novej neoznámenej pomoci ("protiprávna" pomoc upravená v kapitole III "procesného nariadenia o státnej pomoci") rozhodnutiu o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES nemusí predchádzat korespondencia s dotknutým clenským státom. Clánok 10 ods. 2 tohto nariadenia síce umoznuje Komisii vopred poziadat uvedený stát o informácie, ale neukladá jej to ako povinnost. Clánok 13 ods. 1 uvedeného nariadenia povoluje zacatie daného konania bez toho, ze by prikazoval akúkolvek predchádzajúcu povinnost. Posúdenie Súdnym dvorom 29 Vzhladom na právne dôsledky rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES Komisia musí, pri predbeznom posúdení sledovaných opatrení ako novej pomoci v prípade, ze je mozné, ze dotknutý clenský stát s takýmto posúdením nebude súhlasit (pozri medzitýmny rozsudok, body 59 a 60), nastolit s dotknutým clenským státom sporné opatrenia, aby mal tento prílezitost prípadne Komisii oznámit, ze podla neho uvedené opatrenia nie sú pomocou, alebo ze sú existujúcou pomocou. 30 Clánky 10 a 13 "procesného nariadenia o státnej pomoci" uvádzané Komisiou sú s touto poziadavkou zlucitelné. V clánku 10, ktorý sa týka situácie, ked Komisia má k dispozícii informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, pojem "podla potreby" pouzitý v odseku 2 uvádzajúci vetu "[Komisia podla potreby] poziada o informácie od daného clenského státu" sa týka prípadov, ked bolo medzi Komisiou a uvedeným clenským státom uz sporné opatrenie nastolené, napríklad ak on sám informoval Komisiu o existencii takéhoto opatrenia. Tento pojem neznamená, ze Komisia sa môze zdrzat nastolenia sporného opatrenia s daným clenským státom predtým, nez voci nemu zacne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Rovnako clánok 13, ktorý uvádza, ze výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci môze byt rozhodnutie o zacatí uvedeného konania, nezbavuje Komisiu povinnosti nastolit s dotknutým clenským státom sporné opatrenie pred prijatím takéhoto rozhodnutia. 31 V danom prípade Komisia nenastolila s talianskymi orgánmi danový rezim, z ktorého skupina Tirrenia pozívala výhody v súvislosti so zásobovaním jej lodí pohonnými látkami a motorovým olejom pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ktoré predpokladalo prinajmensom ciastocné pozastavenie tohto rezimu. Ak by to Komisia bola urobila, talianske orgány by hned mohli predlozit podklady s cielom preukázat, ze tento rezim nemá byt pozastavený ako protiprávna pomoc. V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozhodnutí o ciastocnom ukoncení konania z 21. júna 2001 týkajúcom sa Tirrenia di Navigazione Komisia oznámila talianskym orgánom, ze rozsírili schému na vsetky lode ponechané v prístave z dôvodu údrzby odo dna prijatia rozhodnutia z 2. marca 1996, teda pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 32 Pokial ide naopak o priemyselný plán skupiny Tirrenia na roky 1999 - 2002, zo spisu vyplýva, ze Komisia v ziadosti o informácie uvedenej v liste z 12. marca 1999 nastolila mechanizmus viacrocných hospodárskych plánov, ktoré musí skupina Tirrenia predlozit talianskym orgánom. Preto, kedze sa nový plán alebo opatrenia doplnujúce predchádzajúci plán pripravovali a následne ich skupina predstavila pocas úvodnej casti skúmania opatrení spomenutých v uvedenom liste, talianske orgány mohli ocakávat, ze tento nový plán alebo jeho doplnky budú zahrnuté do oblasti pôsobnosti prípadného rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Sami mohli Komisiu informovat tým, ze by podla potreby predlozili podklady spôsobilé zabránit tomu, aby boli tieto opatrenia zahrnuté do takéhoto rozhodnutia ako údajná nová pomoc. 33 Pokial ide o dotácie vyplatené skupine Tirrenia z dôvodu jej povinností poskytovat sluzby vo verejnom záujme, zo spisu vyplýva, ze tieto opatrenia nastolili tak oddelenia Komisie, ako aj talianske orgány v ziadosti Komisie o informácie z 12. marca 1999, v odpovedi talianskych orgánov na túto ziadost a pocas dvojstranného stretnutia, pricom vsetko toto nastalo este pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Talianska republika preto v súvislosti s nimi nemôze tvrdit, ze nemala moznost predlozit relevantné podklady pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 34 Napadnuté rozhodnutie preto musí byt zrusené v rozsahu, v akom viedlo k pozastaveniu danového rezimu vztahujúcemu sa na skupinu Tirrenia vo vztahu k zásobovaniu jej lodí pohonnými látkami a motorovým olejom. 35 Dalsia analýza obsiahnutá v tomto rozsudku sa preto týka uz len dotácií vyplatených skupine Tirrenia na základe jej povinností poskytovat sluzby vo verejnom záujme, o ktorých talianska vláda tvrdí, ze ak by obsahovali prvky pomoci, boli by v kazdom prípade existujúcou pomocou, a takisto priemyselného plánu skupiny Tirrenia na roky 1999 - 2002. O zneuzití právomoci Argumentácia úcastníkov konania 36 Talianska vláda usudzuje, ze napadnuté rozhodnutie, ktorým Komisia posudzuje sporné opatrenia ako protiprávnu pomoc a ktoré predpokladá ich pozastavenie, neobsahuje odôvodnenie takéhoto posúdenia. Jediné odôvodnenie týkajúce sa pozastavenia sa týka ujmy, ktorú by pokracovanie vo vykonávaní uvedených opatrení spôsobilo konkurencným podnikom skupiny Tirrenia, ale nepreukazuje, ze ide o pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a o novú pomoc. Komisia tak prijala len rozhodnutie o preventívnom pozastavení pre prípad, ze sledované opatrenia by boli naozaj novou pomocou, no toto rozhodnutie v ziadnom prípade nie je zalozené na dostatocnom skúmaní umoznujúcom dospiet k takémuto záveru. 37 Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje príkaz na zastavenie, ktorý by bol vyzadoval preukázanie existencie protiprávnej pomoci. Vyjadruje len pochybnosti o existencii pomoci, o jej protiprávnom charaktere a o jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Úvahy týkajúce sa prípadnej ujmy, ktorú by sporné opatrenia mohli spôsobit konkurentom skupiny Tirrenia, sa týkajú len prípadnej moznosti neskorsieho príkazu na pozastavenie, v súvislosti s ktorou boli talianske orgány vyzvané, aby sa vyjadrili. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Pojem zneuzitia právomoci sa týka skutocnosti, ked správny orgán vyuzil svoje právomoci na iný úcel ako na ten, na ktorý mu boli zverené (pozri najmä rozsudok zo 4. februára 1982, Buyl a i./Komisia, 817/79, Zb. s. 245, bod 28). Rozhodnutie má vadu spocívajúcu v zneuzití právomoci len vtedy, ak je na základe objektívnych, relevantných a koherentných ukazovatelov zjavné, ze bolo prijaté na takýto úcel (pozri najmä rozsudok z 5. mája 1966, Gutmann, 18/65 a 35/65, Zb. s. 149, 170). 39 V danom prípade tomu vsak tak nie je. Ako Súdny dvor rozhodol v medzitýmnom rozsudku, pozastavenie vykonávaných opatrení, ktoré Komisia v rozhodnutí o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES posudzuje ako novú pomoc, vyplýva priamo z tohto posúdenia v spojení s ustanoveniami clánku 88 ods. 3 poslednou vetou ES. Preto by mohlo byt zneuzitie právomoci konstatované len vtedy, ak by sa preukázalo, ze Komisia úmyselne ako novú pomoc posúdila opatrenia, o ktorých bolo nepochybné, ze ide o existujúcu pomoc podliehajúcu kontrolnému rezimu podla clánku 88 ods. 1 ES alebo o opatrenia, ktoré nepatria do oblasti pôsobnosti clánkov 87 ES a 88 ES, teda ak by sa preukázalo, ze Komisia úmyselne chcela dosiahnut krátku lehotu na pozastavenie opatrení, o ktorých nemohla pochybovat, ze sa este môzu legálne vykonávat prinajmensom do ukoncenia konania. 40 Ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia vzhladom na informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, vsak nebolo nepochybne zjavné, ze dotácie uhradené skupine Tirrenia, ktoré presahovali cistý príplatok pokrývajúci náklady spojené s poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu a ktoré boli predmetom pozastavenia vyplývajúceho z uvedeného rozhodnutia, predstavovali bud existujúcu pomoc vo vyssie uvedenom význame alebo opatrenia neobsahujúce prvky pomoci. 41 Zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci preto nie je opodstatnený. O porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 1 a 3 ES Argumentácia úcastníkov konania 42 Talianska vláda zdôraznuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze v danom stádiu nie je mozné vyslovit sa o existencii prvkov pomoci. Takýto stupen neistoty neumoznuje zacat konanie, ktorého dôsledkom je pozastavenie sporných opatrení. Talianska vláda z tohto hladiska odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia (C-47/91, Zb. s. I-4635), v ktorom Súdny dvor v súvislosti so súladom individuálnej pomoci s rozhodnutím o schválení schémy pomoci rozhodol: "33 ... kedze [clánok 88 ods. 3 ES] umoznuje Komisii nariadit len pozastavenie novej pomoci, nestací, aby mala len pochybnosti o súlade individuálnej pomoci s jej rozhodnutím o schválení schémy pomoci. 34 Ak má Komisia pochybnosti o súlade individuálnej pomoci s jej rozhodnutím o schválení schémy pomoci, prinálezí jej prikázat dotknutému clenskému státu, aby jej v nou stanovenej lehote poskytol vsetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na jej vyjadrenie o súlade individuálnej pomoci s jej rozhodnutím o schválení schémy pomoci." 43 Podla talianskej vlády okrem iného Komisia v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze pomoc potrebná na pokrytie výdavkov na sluzby vo verejnom záujme poskytnutá na základe zmlúv o výkone vo verejnom záujme existujúcich pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia Rady (EHS) c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), je povolená na základe clánku 4 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý stanovuje, ze "existujúce zmluvy o výkone vo verejnom záujme zostanú v platnosti do dátumu uplynutia platnosti príslusnej zmluvy". 44 V tejto súvislosti talianska vláda uvádza, ze vsetko, co bolo uhradené v prospech podnikov skupiny Tirrenia ako protihodnota ich úloh vo verejnom záujme, je upravené v zmluvách o výkone vo verejnom záujme uzavretých 30. júla 1991 medzi ministerstvom dopravy a uvedenými podnikmi, ze Komisia dostala oznámenie o týchto zmluvách uz roku 1991 a ze v rokoch 1991 a 1997 jej bol dorucený urcitý pocet súvisiacich podkladov. V replike zdôraznuje, ze prípadná pomoc tak bola vykonaná pred liberalizáciou zavedenou nariadením c. 3577/92, pricom podstatné nálezitosti povinností poskytovat sluzby vo verejnom záujme a príslusných kompenzácií pochádzajú este z obdobia pred prijatím Rímskej zmluvy, a ze v kazdom prípade Komisia vzhladom na to, ze dostala oznámenie o uvedených zmluvách, priamo alebo nepriamo potvrdila uvedenú pomoc. Preto pokial by platby v prospech podnikov skupiny Tirrenia mali byt posúdené ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, v kazdom prípade by slo o existujúcu pomoc. 45 Podla talianskej vlády vsak Komisia pri urcení, ci ide o existujúcu pomoc alebo o novú pomoc, nezohladnila podklady, ktoré jej boli poskytnuté v rokoch 1991 a 1997. Hned sa bez odôvodnenia rozhodla pre druhý uvedený predpoklad. 46 Komisia vysvetluje, ze skutocnost, ze vyjadrila neistotu o existencii prvkov pomoci v skúmaných opatreniach, je v rámci rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES obvyklá. Uvádza vsak, ze v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila ziadnu pochybnost, ci majú sporné opatrenia charakter nových opatrení, pretoze v korespondencii, ktorá predchádzala prijatiu tohto rozhodnutia, talianske orgány ziadnym spôsobom netvrdili, ze ide o existujúcu pomoc. Preto táto situácia nie je porovnatelná s tou, ktoré viedla k uz citovanému rozsudku Taliansko/Komisia. Posúdenie Súdnym dvorom 47 Tak, ako Súdny dvor rozhoduje ustáleným spôsobom, Komisia pri skúmaní opatrení pomoci z hladiska clánku 87 ES s cielom urcit, ci sú tieto opatrenia zlucitelné so spolocným trhom, musí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, ak po predbeznom preskúmaní nemohla vylúcit vsetky pochybnosti o zlucitelnosti týchto opatrení so spolocným trhom (rozsudok z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13). Rovnaké zásady sa prirodzene musia uplatnovat aj vtedy, ak má Komisia nadalej pochybnosti o samotnom posúdení skúmaného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Nemozno teda vytýkat Komisii zacatie uvedeného konania aj vtedy, ak v rozhodnutí prijatom na tento úcel vyjadrí pochybnosti o tom, ci opatrenia, ktoré sú jeho predmetom, majú charakter pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 48 Vzhladom na právne dôsledky zacatia konania podla clánku 88 ods. 2 ES na opatrenia posudzované ako nová pomoc vsak musí Komisia v prípade, ze clenský stát tvrdí, ze opatrenia nie sú pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, dostatocne túto otázku preskúmat na základe informácií, ktoré jej v tomto stádiu poskytol uvedený stát, aj ak takéto skúmanie nevyústi do definitívneho posúdenia. V rámci zásady lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a institúciami Spolocenstva, ktorá vyplýva z clánku 10 ES, a tiez preto, aby sa konanie nespomalovalo, prinálezí clenskému státu, ktorý usudzuje, ze sporné opatrenia nepredstavujú pomoc, aby co najskôr od okamihu, ked sa nan Komisia obráti v súvislosti s týmito opatreniami, poskytol Komisii podklady odôvodnujúce takýto postoj. Ak tieto podklady umoznia rozptýlit pochybnosti a dospiet k tomu, ze skúmané opatrenia neobsahujú prvky pomoci, Komisia nemôze zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Ak vsak tieto podklady neumoznujú vylúcit pochybnosti o existencii prvkov pomoci a ak existujú tiez pochybnosti o ich zlucitelnosti so spolocným trhom, Komisia musí zacat uvedené konanie. 49 V danom prípade zo spisu vyplýva, ze talianske orgány v odpovedi na prvú ziadost Komisie o informácie tvrdili, ze dotácie vyplývajúce zo zmlúv o výkone vo verejnom záujme uzatvorených s podnikmi skupiny Tirrenia roku 1991 nepredstavujú státnu pomoc. Kedze vsak Komisia nemala moznost v tomto stádiu preverit primeranost dotácií vo vztahu k nadmerným nákladom vyplývajúcim z povinností poskytovat sluzby vo verejnom záujme, bolo legitímne, ze mala nadalej pochybnosti týkajúce sa existencie prvkov pomoci v týchto dotáciách. Navyse Komisia nastolila pozastavenie týchto subvencií len v rozsahu, v akom presahovali cistý príplatok pokrývajúci náklady spojené s poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. Talianska vláda zasa v rámci tejto zaloby uviedla, ze nepovazovala za potrebné vyjadrit sa k uplatnitelnosti clánku 87 ES na jej vztahy so skupinou Tirrenia ako zmluvnou stranou zmlúv o výkone vo verejnom záujme. Pokial ide o priemyselný plán skupiny Tirrenia na obdobie 1999 - 2002, talianske orgány nepredlozili Komisii pred prijatím napadnutého rozhodnutia príslusné podklady, ktoré by prípadne mohli vylúcit existenciu prvkov státnej pomoci medzi opatreniami, ktoré tento plán predvída. Za týchto okolností talianska vláda nemôze Komisii vytýkat, ze zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES z dôvodu, ze mala pochybnosti o existencii prvkov pomoci v skúmaných opatreniach. 50 Výhrada, v zmysle ktorej Komisia neoprávnene posúdila sporné opatrenia ako novú pomoc, hoci mala vedomost o podkladoch umoznujúcich posúdit tieto opatrenia ako existujúcu pomoc, sa týka len financovania vyplývajúceho zo zmlúv o výkone vo verejnom záujme uzatvorených s podnikmi skupiny Tirrenia roku 1991. V dalsom texte tohto rozsudku sa preto analýza uz netýka priemyselného plánu na obdobie 1999 - 2002. Po vyjasnení tejto okolnosti treba zo skutkových dôvodov ciastocne zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého talianske orgány nepredlozili uvedené podklady pred zacatím konania. 51 Zo spisu totiz vyplýva, ze talianske orgány uz pocnúc ich odpovedou na prvú ziadost Komisie o informácie uvádzali, ze na zmluvy o výkone vo verejnom záujme uzatvorené s podnikmi skupiny Tirrenia sa vztahuje clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92, cím v podstate tvrdili, ze financovania vyplývajúce z týchto zmlúv sú zákonné a ze teda nepredstavujú novú pomoc, ale existujúcu pomoc. Len samotný odkaz na rôznu korespondenciu s Komisiou v rokoch 1991 az 1997 obsiahnutý v tejto odpovedi bez toho, aby bolo preukázané akékolvek prepojenie medzi podkladmi poskytnutými v tejto korespondencii a prípadným posúdením sporných opatrení ako existujúcej pomoci, vsak nepostacuje na to, aby talianska vláda mohla vytýkat Komisii skutocnost, ze nezohladnila tieto podklady pri posúdení toho, ci majú sporné opatrenia charakter nových alebo existujúcich opatrení predtým, nez zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 52 Zalobný dôvod talianskej vlády sa preto v dalsom texte skúma len v rozsahu, v akom sa opiera o skutocnost, ze Komisia pri volbe, ze na sporné opatrenia bude hladiet ako na novú pomoc a nie na existujúcu pomoc, nezohladnila ustanovenia clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92. 53 Povinnost zacat za urcitých okolností konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, pripomenutá v bode 46 tohto rozsudku, neovplyvnuje to, do akého procesného rámca takéto rozhodnutie bude patrit, pricom pôjde bud o trvalé skúmanie schém existujúcej pomoci vyplývajúce z ustanovení clánku 88 ods. 1 v spojení s odsekom 2, alebo o kontrolu novej pomoci vyplývajúcu z ustanovení toho istého clánku odseku 3 v spojení s odsekom 2. 54 Vzhladom na právne úcinky tejto procesnej volby vtedy, ked ide o opatrenia, ktoré sa uz vykonávajú (pozri medzitýmny rozsudok, body 56 az 63), Komisia si nemôze bez dalsieho zvolit druhý z uvedených procesných rámcov, ak dotknutý clenský stát tvrdí, ze sa má uplatnit prvý z nich. V takom prípade musí Komisia vykonat dostatocné skúmanie tejto otázky na základe informácií, ktoré jej v tomto stádiu odovzdal clenský stát, aj ak takéto skúmanie nevyústi do definitívneho posúdenia skúmaných opatrení. 55 Podobne tomu, ako treba postupovat, ak ide o otázku samotnej existencie prvkov pomoci, je v rámci zásady lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a institúciami Spolocenstva, ktorá vyplýva z clánku 10 ES, a tiez preto, aby sa konanie nespomalovalo, úlohou clenského státu, ktorý usudzuje, ze ide o existujúcu pomoc, aby co najskôr od okamihu, ked sa nan Komisia obráti v súvislosti s týmito opatreniami, poskytol Komisii podklady odôvodnujúce takýto postoj. Ak tieto podklady umoznia v rámci predbezného posúdenia usúdit, ze sporné opatrenia sú naozaj existujúcou pomocou, Komisia sa nimi musí zaoberat v procesnom rámci upravenom v clánku 88 ods. 1 a 2. Ak, naopak, podklady poskytnuté clenským státom neumoznujú dospiet k tomuto predbeznému záveru, alebo ak clenský stát v tejto súvislosti neposkytne ziadne podklady, Komisia sa musí týmito opatreniami zaoberat v procesnom rámci upravenom v clánku odsekoch 2 a 3 toho istého clánku. 56 Daný prípad preto treba skúmat z hladiska týchto zásad. 57 Situácia nie je úplne porovnatelná s tou, ktorá viedla k rozsudku Taliansko/Komisia, uz citovanému talianskou vládou. V tomto rozsudku Súdny dvor usúdil, ze ak Komisia povolila schému pomoci, bolo by v rozpore so zásadami legitímnej dôvery a právnej istoty, aby znova skúmala opatrenia, prijaté na základe tejto schémy, ako novú pomoc. Preto Súdny dvor rozhodol, ze pokial clenský stát tvrdí, ze opatrenia sa poskytujú na základe vopred schválenej schémy pomoci, Komisia nemôze v súvislosti s týmito opatreniami hned zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES tak, ze by ich povazovala za novú pomoc, coho dôsledkom by bolo ich pozastavenie, ale musí najprv urcit, ci sa na tieto opatrenia vztahuje daná schéma a v prípade, ze tomu tak je, urcit, ci splnajú podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení tejto schémy. Komisia tak môze zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, posudzujúc sporné opatrenia ako novú pomoc, iba v prípade, ze pri uvedených skúmaniach dospeje k zápornej odpovedi. V prípade kladného záveru musí Komisia na sporné opatrenia hladiet ako na existujúcu pomoc a konat podla clánku 88 ods. 1 a 2 ES. 58 V danom prípade vsak prípadné posúdenie sporných opatrení ako existujúcej pomoci nevyplýva z rozhodnutia, vo vztahu ku ktorému by sa úcastníci zhodli, ze prinása schválenie schémy pomoci. Talianska vláda totiz tvrdí, ze clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92 schvaluje schémy pomoci upravené v zmluvách o výkone vo verejnom záujme, ktoré sú v nom spomenuté, ale Komisia tvrdí opak. Preto nie je mozné tvrdit, ze Komisia mala ihned skúmat súlad uvedených opatrení z hladiska tohto nariadenia, kedze popiera, ze by toto nariadenie predstavovalo schválenie schémy pomoci. 59 V tomto prípade treba pri procesnej volbe, ci posudzovat sporné opatrenia ako existujúcu pomoc alebo ako novú pomoc, zodpovedat práve otázku, ci clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92 schvaluje vsetku pomoc upravenú v zmluvách o výkone vo verejnom záujme, ktoré sú v nom spomenuté. 60 Komisia túto otázku skúmala. Napadnuté rozhodnutie tak obsahuje cast, ktorá znie takto: "Clánok 4 ods. 3 povoluje, aby existujúce zmluvy o výkone vo verejnom záujme zostali v platnosti do dátumu uplynutia ich platnosti. Tieto 'ustanovenia o pôvodných aktoch` sa musia vykladat restriktívne, pretoze sú výnimkou zo vseobecného pravidla, podla ktorého zmluvy [o výkone vo verejnom záujme] musia byt otvorené vsetkým dotknutým subjektom Európskej únie. Preto sa tieto ustanovenia môzu vztahovat len na pomoc potrebnú na zabezpecenie ponuky sluzieb vo verejnom záujme. Pomoc, ktorá presahuje alebo pri ktorej je riziko, ze presiahne tento limit, musí skúmat Komisia na základe ustanovení o státnej pomoci podla bezných procesných pravidiel" [neoficiálny preklad]. Z tohto úryvku vyplýva, ze Komisia posúdila ako novú pomoc len financovanie, ktoré prekracuje náklady vyplývajúce z povinnosti poskytovat sluzby vo verejnom záujme. Táto analýza je navyse aj v úplnom súlade s tým, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje výzvu pozastavit len také financovanie, ktoré presahuje cistý príplatok pokrývajúci náklady spojené s poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, no nie vsetko financovanie zmlúv o výkone vo verejnom záujme uzatvorených s podnikmi skupiny Tirrenia. 61 Talianska vláda preto nemôze vytýkat Komisii, ze opatrenia, ktorých pozastavenie vyplýva z napadnutého rozhodnutia, hned povazovala za novú pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, bez toho, ze by najprv skúmala podklady predlozené talianskymi orgánmi na podporu ich stanoviska, podla ktorého sa na sporné opatrenia malo hladiet ako na existujúcu pomoc. 62 Vo veci samej je preto potrebné skúmat otázku, ci v protiklade s tým, co tvrdí Komisia, clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92 mal viest Komisiu k tomu, ze sporné opatrenia posúdi ako existujúcu pomoc v stádiu konania, v ktorom treba rozhodnút, ci sa nimi bude zaoberat ako s existujúcou pomocou alebo ako s novou pomocou. 63 Komisia popiera, ze by clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92 mohol povolit státnu pomoc a urobit z nej existujúcu pomoc uz na základe samotnej skutocnosti, ze ju predpokladá zmluva o výkone vo verejnom záujme, ktorá existovala v case, ked toto nariadenie nadobudlo platnost. Toto nariadenie prijaté na základe clánku 84 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 80 ES) sa týka slobodného poskytovania sluzieb v oblasti námornej dopravy a státnu pomoc môze povolit len akt, ktorého právnym základom je clánok 94 Zmluvy ES (teraz clánok 89 ES). Jediným cielom clánku 4 uvedeného nariadenia je umoznit docasné ponechanie urcitých zásahov do slobodného poskytovania sluzieb odôvodnených potrebou zachovat urcité dopravné sluzby vo verejnom záujme. Komisia zdôraznuje, ze, v kazdom prípade, medzinárodné spojenia zabezpecované urcitými podnikmi skupiny Tirrenia nepatria do oblasti pôsobnosti nariadenia c. 3577/92 týkajúceho sa len námornej kabotáze. 64 Tvrdenia Komisie sú správne len ciastocne. Clánok 4 nariadenia c. 3577/92, ktorý sa v súvislosti s touto problematikou týka zmlúv o výkone vo verejnom záujme uzavretých s námornými spolocnostami podielajúcimi sa na pravidelnej preprave na ostrovy, z ostrovov a medzi ostrovmi, vo svojom odseku 3 stanovuje, ze zmluvy o výkone vo verejnom záujme existujúce k 1. januáru 1993 môzu zostat v platnosti do dátumu uplynutia ich platnosti. Zmluvy tohto typu vsak prirodzene obsahujú financné ustanovenia potrebné na zabezpecenie povinností výkonu sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú v nich uvedené. Kedze znenie clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92 sleduje zachovanie daných zmlúv bez toho, aby obmedzilo rozsah tohto ustanovenia len na urcité aspekty uvedených zmlúv, na financné ustanovenia potrebné na zabezpecenie povinností výkonu sluzieb vo verejnom záujme sa uvedený clánok 4 ods. 3 vztahuje. Komisia preto nesprávne tvrdí, ze tento sa obmedzuje len na povolenie zachovania prípadných výlucných alebo osobitných práv vyplývajúcich z uvedených zmlúv. Koniec koncov, Komisia v napadnutom rozhodnutí nezaujala az také restriktívne stanovisko, pretoze uznala, ze mechanizmy financovania daných zmlúv sú v medziach financovania nadmerných nákladov na povinnosti výkonu sluzieb vo verejnom záujme pokryté clánkom 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92. 65 V rozpore s tým, co v podstate tvrdí talianska vláda, vsak prípadná pomoc presahujúca potreby na zabezpecenie povinností výkonu sluzieb vo verejnom záujme, co je predmetom sporných zmlúv, nemôze patrit do oblasti pôsobnosti clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92 práve preto, ze nie je potrebná na rovnováhu, a teda na zachovanie takýchto zmlúv. Takáto pomoc teda nemôze byt povazovaná za existujúcu pomoc na základe tohto ustanovenia. 66 V tejto veci sa vsak zaloba talianskej vlády týka len opatrení, ktorých pozastavenie Komisia nastolila v napadnutom rozhodnutí, a to výlucne "akejkolvek pomoci presahujúcej cistý príplatok pokrývajúci náklady spojené s poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu v súlade s [povinnostami výkonu sluzieb vo verejnom záujme] stanovenými talianskymi orgánmi v závislosti od vseobecného hospodárskeho záujmu". Ide o prípadnú pomoc, ktorá nie je potrebná na zabezpecenie uvedených povinností, a preto sa na nu nemôze hladiet ako na existujúcu pomoc na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 3577/92. Komisia sa preto oprávnene mohla zaoberat touto prípadnou pomocou ako novou pomocou v protiklade s tvrdením talianskej vlády. 67 Zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 1 a 3 ES je preto nedôvodný. 68 Zo vsetkého predchádzajúceho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v rozsahu, v akom z neho vyplýva pozastavenie danového rezimu uplatnovaného na zásobovanie lodí skupiny Tirrenia pohonnými látkami a motorovým olejom az do dorucenia rozhodnutia o ukoncení konania týkajúceho sa dotknutého podniku talianskym orgánom a ze v zostávajúcej casti musí byt zaloba zamietnutá. O trovách 69 Podla clánku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. V tomto prípade je opodstatnené, aby kazdý úcastník znásal svoje vlastné trovy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie oznámené talianskym orgánom listom SG (99) D/6463 zo 6. augusta 1999 o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES, týkajúce sa státnej pomoci K-64/99 (ex NN 68/99) [neoficiálny preklad] sa zrusuje v rozsahu, v akom z neho vyplýva pozastavenie danového rezimu uplatnovaného na zásobovanie lodí Gruppo Tirrenia di Navigazione pohonnými látkami a motorovým olejom az do dorucenia rozhodnutia o ukoncení konania týkajúceho sa dotknutého podniku [rozhodnutie Komisie K(2001) 1684 z 21. júna 2001 alebo rozhodnutie Komisie K(2004) 470, konecné znenie zo 16. marca 2004] talianskym orgánom. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Kazdý úcastník znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]*^ Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYLVyh1/L98382-434TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYLVyh1/L98382-434TMP.html#Footref*