ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 19. februára 2002 ([1]*) "Stavovská organizácia - Vnútrostátna komora advokátov - Úprava výkonu povolania komorou - Zákaz integrovanej spolupráce medzi advokátmi a úctovníkmi - Clánok 85 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ES) - Zdruzenie podnikov - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Odôvodnenia - Clánok 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES) - Podnik alebo zoskupenie podnikov - Clánky 52 a 59 Zmluvy ES (zmenené, teraz clánky 43 ES a 49 ES) - Uplatnitelnost - Obmedzenia - Odôvodnenia" Vo veci C-309/99, ktorej predmetom je návrh podaný podla clánku 234 ES, ktorým Raad van State (Holandsko) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred týmto vnútrostátnym súdom medzi: J. C. J. Wouters, J. W. Savelbergh, Price Waterhouse Belastingadviseurs BV a Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, za úcasti: Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap, Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa výkladu clánku 3 písm. g) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 3 ods. 1 písm. g) ES], clánku 5 Zmluvy ES (teraz clánok 10 ES), clánkov 52 a 59 Zmluvy ES (zmenené, teraz clánky 43 ES a 49 ES), ako aj clánkov 85, 86 a 90 Zmluvy ES (teraz clánky 81 ES, 82 ES a 86 ES), SÚDNY DVOR, v zlození: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr P. Jann, F. Macken a N. Colneric, a S. von Bahr, sudcovia C. Gulmann, D. A. O. Edward, A. La Pergola, J.-P. Puissochet, M. Wathelet (spravodajca), R. Schintgen, V. Skouris a J. N. Cunha Rodrigues, generálny advokát: P. Léger, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomné pripomienky, ktoré predlozili: - pán Wouters, v zastúpení: H. Gilliams a M. Wladimiroff, advocaten, - pán Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV, v zastúpení: D. van Liedekerke a G. J. Kemper, advocaten, - Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, v zastúpení: O. W. Brouwer, F. P. Louis a S. C. van Es, advocaten, - Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap, v zastúpení: P. Glazener, advocaat, - holandská vláda, v zastúpení: M. A. Fierstra, splnomocnený zástupca, - dánska vláda, v zastúpení: J. Molde, splnomocnený zástupca, - nemecká vláda, v zastúpení: A. Dittrich a W.-D. Plessing, splnomocnení zástupcovia, - francúzska vláda, v zastúpení: K. Rispal-Bellanger, R. Loosli-Surrans a F. Million, splnomocnení zástupcovia, - rakúska vláda, v zastúpení: C. Stix-Hackl, splnomocnená zástupkyna, - portugalská vláda, v zastúpení: L. I. Fernandes, splnomocnený zástupca, - svédska vláda, v zastúpení: A. Kruse, splnomocnený zástupca, - vláda Lichtenstajnského kniezatstva, v zastúpení: C. Büchel, splnomocnený zástupca, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Wils a B. Mongin, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na správu pre pojednávanie, po vypocutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli J. C. J. Wouters, v zastúpení: H. Gilliams, J. W. Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV, v zastúpení: D. van Liedekerke a G. J. Kemper, Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, v zastúpení: O. W. Brouwer a W. Knibbeler, advocaat, Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap, v zastúpení: P. Glazener, holandská vláda, v zastúpení: J. S. van den Oosterkamp, splnomocnený zástupca, nemecká vláda, v zastúpení: A. Dittrich, francúzska vláda, v zastúpení: F. Million, luxemburská vláda, v zastúpení: N. Mackel, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Welter, advokát, svédska vláda, v zastúpení: I. Simfors, splnomocnený zástupca, a Komisia, v zastúpení: W. Wils, na pojednávaní 12. decembra 2000, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. júla 2001, vyhlásil tento Rozsudok 1 Rozsudkom z 10. augusta 1999, doruceným Súdnemu dvoru 13. augusta 1999, Raad van State v súlade s clánkom 234 ES polozil devät prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu ustanovení clánku 3 písm. g) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 3 ods. 1 písm. g) ES], clánku 5 Zmluvy ES (teraz clánok 10 ES), clánkov 52 a 59 Zmluvy ES (zmenené, teraz clánky 43 ES a 49 ES), ako aj clánkov 85, 86 a 90 Zmluvy ES (teraz clánky 81 ES, 82 ES a 86 ES). 2 Tieto otázky vyplynuli z konania o zalobe podanej najmä advokátmi proti rozhodnutiu Arrondissementsrechtbank te Amsterdam, ktorý odmietol zrusit rozhodnutia Nederlandse Orde van Advocaten (Holandská advokátska komora), ktorými bolo odmietnuté zrusenie rozhodnutí dozorných orgánov advokátskych komôr pre okresy Amsterdam a Rotterdam, zakazujúcich advokátom výkon cinnosti advokáta v integrovanom zdruzení s úctovníkmi. Vnútrostátny právny rámec 3 Clánok 134 Ústavy Holandského královstva upravuje zriadovanie a právny rezim verejnoprávnych institúcií. Stanovuje: "1. Profesijné verejnoprávne institúcie a iné verejnoprávne institúcie môzu byt zriadené a zrusené zo zákona alebo na základe zákona. 2. Zákon stanoví ciele a organizáciu takýchto verejnoprávnych institúcií, ich zlozenie a právomoci riadiacich orgánov, ako aj verejný prístup na ich zasadnutia. Riadiacim orgánom môze byt zákonom alebo na základe zákona priznaná právomoc vydávat predpisy. 3. Kontrolu týchto riadiacich orgánov upraví zákon. Ich rozhodnutia nemôzu byt zrusené, s výnimkou prípadu porusenia zákona alebo verejného záujmu." Advocatenwet 4 Na základe týchto ustanovení bol 23. júna 1952 prijatý zákon, ktorým bola zriadená Holandská advokátska komora a ktorý stanovil vnútorný poriadok komory a disciplinárne pravidlá, ktoré sa vztahujú na advokátov a na prokurátorov (dalej len "Advocatenwet", zákon o advokátoch). 5 V clánku 17 ods. 1 a 2 tohto zákona sa uvádza: "1. Súhrn advokátov zapísaných v Holandsku tvorí Holandskú advokátsku komoru so sídlom v Haagu, ktorá je verejnoprávnou institúciou v zmysle clánku 134 Ústavy. 2. Súhrn advokátov zapísaných na rovnakom súde tvorí advokátsku komoru príslusného okresu." 6 Clánok 18 ods. 1 a clánok 22 ods. 1 Advocatenwet stanovujú, ze Holandskú advokátsku komoru a komory jednotlivých okresov riadi príslusná Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten (Vseobecná rada Holandskej advokátskej komory, dalej len "vseobecná rada") a raden van toezicht van de Orden in de arrondissementen (dozorné rady okresných komôr, dalej len "dozorné rady"). 7 Clánky 19 a 20 Advocatenwet upravujú volby clenov vseobecnej rady. Týchto clenov volí College van Afgevaardigden (dalej len "zbor delegátov"), ktorého clenovia sú volení na zasadnutiach okresných komôr. 8 Clánok 26 Advocatenwet stanovuje: "Vseobecná rada a dozorné rady dbajú na riadny výkon advokátskeho povolania a na tento úcel sú oprávnené prijat vsetky potrebné opatrenia. Bránia práva a záujmy advokátov ako takých, dbajú na dodrziavanie povinností advokátov a vykonávajú úlohy, ktoré im boli urcené príslusnými predpismi." 9 Clánok 28 Advocatenwet uvádza: "1. Zbor delegátov môze prijímat predpisy v záujme riadneho výkonu povolania vrátane predpisov na zabezpecenie advokátov, ktorí majú vysoký vek alebo ktorí sú úplne alebo ciastocne neschopní vykonávat povolanie, ako aj zabezpecenie blízkych príbuzných zosnulých advokátov. Zbor dalej prijíma potrebné predpisy upravujúce správu a organizáciu Holandskej advokátskej komory. 2. Návrhy predpisov predkladá zboru delegátov vseobecná rada alebo skupina aspon piatich delegátov. Vseobecná rada môze vyzvat dozorné rady, aby vyjadrili svoje stanovisko k návrhu predpisu predtým, ako ho predlozí zboru delegátov. 3. Predpisy sa ihned po ich prijatí oznámia ministerstvu spravodlivosti a zverejnia sa v úradnom vestníku." 10 Clánok 29 Advocatenwet stanovuje: "1. Predpisy zaväzujú clenov vnútrostátnej komory a hostujúcich advokátov... 2. Tieto predpisy nemôzu obsahovat ustanovenia týkajúce sa zálezitostí upravených zákonom alebo na jeho základe ani upravovat tie oblasti, ktorých vseobecná úprava nie je vhodná z dôvodu odlisností situácií v kazdom okrese. 3. Ustanovenia predpisov, ktoré upravujú zálezitost upravenú zákonom alebo na jeho základe, úplne strácajú úcinnost." 11 Z clánkov 16b a 16c Advocatenwet vyplýva, ze "hostujúcimi advokátmi" je potrebné rozumiet osoby, ktoré nie sú zapísané ako advokáti v Holandsku, ale ktoré sú oprávnené vykonávat svoje povolanie v inom clenskom státe Európskej únie s titulom advokát alebo iným rovnocenným titulom. 12 Clánok 30 Advocatenwet stanovuje: "1. Rozhodnutia zboru delegátov, vseobecnej rady alebo iných orgánov Holandskej advokátskej komory môzu byt královským výnosom zrusené alebo ich úcinnost môze byt pozastavená, ak sú v rozpore s právom alebo odporujú vseobecnému záujmu. 2. Takéto pozastavenie úcinnosti alebo zrusenie sa uskutocní do siestich mesiacov odo dna oznámenia uvedeného v clánku 28 ods. 3 alebo, ak ide o rozhodnutie vseobecnej rady alebo iného orgánu Holandskej advokátskej komory, do siestich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia ministerstvu spravodlivosti, a to prostredníctvom odôvodneného výnosu, ktorý v prípade, ze je to potrebné, stanoví dlzku pozastavenia úcinnosti. 3. Pozastavením úcinnosti ustanovení sa okamzite prerusujú úcinky týchto ustanovení. Dlzka pozastavenia úcinnosti nemôze presiahnut jeden rok, a to ani v prípade, ze jeho doba bola predlzená. 4. Ak královský výnos nezrusí rozhodnutie do uplynutia lehoty, na ktorú bola úcinnost tohto rozhodnutia pozastavená, toto rozhodnutie sa bude povazovat za platné. 5. Zrusenie bude znamenat zrusenie vsetkých zrusitelných úcinkov zrusených ustanovení s výnimkou prípadu, ze královský výnos stanoví inak. Samenwerkingsverordening 1993 13 Na základe clánku 28 Advocatenwet zbor delegátov prijal Samenwerkingsverordening 1993 (predpis z roku 1993 o spolupráci). 14 Clánok 1 Samenwerkingsverordening 1993 definuje pojem "profesijné zdruzenie" ako "akúkolvek spoluprácu, v rámci ktorej úcastníci vykonávajú svoje povolanie na spolocný úcet a spolocné riziko alebo sa na tieto úcely spolocne podielajú na riadení alebo konecnej zodpovednosti". 15 Clánok 2 Samenwerkingsverordening 1993 uvádza: "1. Advokát nie je oprávnený prijat ani udrziavat také záväzky, ktoré by mohli ohrozit jeho slobodu a nezávislost pri výkone jeho povolania, vrátane obhajoby záujmov klientov a s tým súvisiaceho dôverného vztahu medzi advokátom a jeho klientom. 2. Ustanovenie odseku 1 sa rovnako vztahuje na advokáta, ktorý nepracuje v profesijnom zdruzení s advokátmi alebo tretími osobami." 16 Podla clánku 3 Samenwerkingsverordening 1993: "Advokát je oprávnený vstúpit do akékolvek profesijného zdruzenia alebo v takomto zdruzení zotrvat len za podmienky, ze hlavným cielom povolania kazdého z úcastníkov je výkon právnickej praxe." 17 Clánok 4 Samenwerkingsverordening 1993 stanovuje: "Advokát má právo vstúpit do zdruzenia alebo v takomto zdruzení zotrvat iba s: a) inými advokátmi zapísanými v Holandsku; b) inými advokátmi nezapísanými v Holandsku, ak sú splnené podmienky clánku 5; c) osobami patriacimi do inej profesijnej kategórie, ktorá bola na tieto úcely schválená vseobecnou radou v súlade s clánkom 6." 18 Podla clánku 6 Samenwerkingsverordening 1993: "1. Súhlas uvedený v clánku 4 písm. c) môze byt udelený za podmienky, ze: a) povolanie, ktoré vykonávajú osoby patriace do takejto inej profesijnej kategórie, je slobodným povolaním a b) výkon tohto povolania je podmienený diplomom o univerzitnom alebo inom obdobnom vzdelaní a c) na osoby patriace do tejto inej profesijnej kategórie sa vztahujú disciplinárne predpisy porovnatelné s tými, ktoré sa vztahujú na advokátov; a d) vytvorenie zdruzenia s osobami patriacimi takejto inej profesijnej kategórie nebude v rozpore s ustanoveniami clánkov 2 a 3. 2. Súhlas sa tiez môze vztahovat na osobitnú specializáciu v rámci profesijnej kategórie. V tomto prípade sa budú mutatis mutandis uplatnovat podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) az d), pricom vsak vseobecná rada môze stanovit dalsie podmienky. 3. Vseobecná rada sa poradí so zborom delegátov pred tým, ako prijme rozhodnutie uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto clánku." 19 Clánok 7 ods. 1 Samenwerkingsverordening 1993 stanovuje: "Advokát sa vyhýba tomu, aby sa pri komunikácii navonok vyjadroval nepresne, klamlivo alebo neúplne v otázkach formy spolupráce, na ktorej sa zúcastnuje, vrátane clenstva v profesijnom zdruzení." 20 V súlade s clánkom 8 Samenwerkingsverordening 1993: "1. Kazdé profesijné zdruzenie musí mat povinne spolocný názov, ktorý pouzíva pri akejkolvek komunikácii navonok. 2. Spolocný názov nesmie mat takú povahu, ktorá by mohla vyvolat omyl. ... 3. Advokát, ktorý je clenom profesijného zdruzenia, je povinný na poziadanie poskytnút zoznam, ktorý bude obsahovat mená úcastníkov predmetného profesijného zdruzenia, ich povolanie a sídlo. 4. Na kazdom písomnom dokumente profesijného zdruzenia musí byt uvedené meno, funkcia a sídlo osoby, ktorá takýto dokument podpísala." 21 Nakoniec podla clánku 9 ods. 2 Samenwerkingsverordening 1993: "Advokát sa nesmie podielat na zalození ani na zmene zdruzenia predtým, ako dozorná rada nerozhodne, ci podmienky zalozenia alebo zmeny zdruzenia vrátane spôsobu vystupovania navonok sú v súlade s poziadavkami stanovenými týmto predpisom alebo na základe tohto predpisu." 22 Z dôvodovej správy k Samenwerkingsverordening 1993 vyplýva, ze spolupráca s notármi, danovými poradcami a patentovými zástupcami uz bola v minulosti povolená a ze súhlas na tieto tri povolania zostáva v platnosti. Na druhej strane vsak uvádza príklad povolania úctovníkov, s ktorými advokáti nesmú vytvárat zdruzenia. Usmernenia vztahujúce sa na profesijné zdruzenia advokátov a (schválených) osôb vykonávajúcich iné povolanie 23 Okrem Samenwerkingsverordening 1993 Holandská advokátska komora vydala usmernenia vztahujúce sa na profesijné zdruzenia advokátov a (schválených) osôb vykonávajúcich iné povolanie. Tieto usmernenia stanovujú: "1. Dodrziavanie etických a profesijných predpisov Pravidlo c. 1 Advokát nemôze z dôvodu svojej úcasti v profesijnom zdruzení s osobou vykonávajúcou iné slobodné povolanie obmedzit alebo znízit mieru dodrziavania etických a profesijných pravidiel, ktoré sa na neho vztahujú. 2. Oddelené spisy a oddelená správa spisov a archívov Pravidlo c. 2 Advokát, ktorý je clenom profesijného zdruzenia spolu s osobou vykonávajúcou iné slobodné povolanie, je povinný pre kazdú vec, na ktorej spolupracuje s takouto osobou, viest osobitný spis a vo vztahu k takémuto profesijnému zdruzeniu ako takému: - oddelit správu spisu a financnú správu, - zabezpecit také archivovanie tohto spisu, aby bol oddelený od spisov iných osôb vykonávajúcich slobodné povolanie. 3. Konflikt záujmov Pravidlo c. 3 Advokát, ktorý je clenom profesijného zdruzenia s osobou vykonávajúcou iné slobodné povolanie, nemôze vykonávat obhajobu záujmov strany, ktorej záujmy sú protichodné voci záujmom strany, ktorej poskytovala alebo poskytuje odbornú pomoc takáto iná osoba vykonávajúca slobodné povolanie, alebo v prípade, ze by takýto konflikt záujmov mohol vzniknút. 4. Profesijné tajomstvo a evidencia dokumentov Pravidlo c.4 Advokát je povinný v kazdej veci, v ktorej spolupracuje s osobou vykonávajúcou iné slobodné povolanie, starostlivo zaevidovat vsetky listy a dokumenty, s ktorými oboznámil uvedenú osobu vykonávajúcu iné slobodné povolanie." Spory vo veci samej 24 Pán Wouters, clen amsterdamskej komory, sa stal v roku 1991 spolocníkom spolocnosti Arthur Andersen & Co. Belastingadviseurs (danoví poradcovia). Na konci roku 1994, pán Wouters informoval dozornú radu okresnej advokátskej komory v Rotterdame o svojom zámere dat sa zapísat do komory tohto mesta a vykonávat tam prax pod oznacením "Arthur Andersen & Co., advocaten en belastingadviseurs". 25 Rozhodnutím z 27. júla 1995 táto dozorná rada dospela k záveru, ze spolocníci spolocnosti Arthur Andersen & Co. Belastingadviseurs udrziavali profesijné zdruzenie v zmysle Samenwerkingsverordening 1993 s clenmi spolocnosti Arthur Andersen & Co. Accountants, teda s clenmi profesijnej kategórie úctovníkov, a tým pán Wouters porusil clánok 4 Samenwerkingsverordening 1993. Dalej dozorná rada dospela k záveru, ze pán Wouters by porusil clánok 8 Samenwerkingsverordening 1993, ak by vstúpil do zdruzenia, ktorého spolocný názov by uvádzal meno fyzickej osoby "Arthur Andersen". 26 Rozhodnutím z 29. novembra 1995 vseobecná rada zamietla ako nedôvodné správne opravné prostriedky, ktoré pán Wouters, Arthur Andersen & Co. Belastingadviseurs a Arthur Andersen & Co. Accountants podali proti tomuto rozhodnutiu. 27 Zaciatkom roku 1995 pán Savelbergh, clen amsterdamskej komory oznámil dozornej rade okresnej advokátskej komory v Amsterdame svoj zámer nadviazat spoluprácu so spolocnostou Price Waterhouse Belastingadviseurs BV, dcérskou spolocnostou medzinárodnej spolocnosti Price Waterhouse, ktorá zdruzuje nielen danových poradcov, ale aj úctovníkov. 28 Rozhodnutím z 5. júla 1995 táto rada vyhlásila, ze plánovaná spolupráca je v rozpore s clánkom 4 Samenwerkingsverordening 1993. 29 Rozhodnutím z 21. novembra 1995 vseobecná rada zamietla ako nedôvodný správny opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu podaný advokátom Savelberghom a spolocnostou Price Waterhouse Belastingadviseurs BV. 30 Pán Wouters, Arthur Andersen & Co. Belastingadviseurs a Arthur Andersen & Co. Accountants, rovnako ako pán Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV podali zalobu na Arrondissementsrechtbank te Amsterdam (dalej ako "Rechtbank"). Uviedli najmä, ze rozhodnutia vseobecnej rady z 21. a 29. novembra 1995 nie sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa hospodárskej sútaze, práva usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb. 31 Rozsudkom zo 7. februára 1997 Rechtbank vyhlásil zaloby, ktoré podali Arthur Andersen & Co. Belastingadviseurs a Arthur Andersen & Co. Accountants, za neprípustné a odmietol ako nedôvodné zaloby podané advokátmi Woutersom, Savelberghom a spolocnostou Price Waterhouse Belastingadviseurs BV. 32 Rechtbank rozhodol, ze ustanovenia Zmluvy týkajúce sa hospodárskej sútaze sa nevztahujú na spor vo veci samej. Tento súd uviedol, ze Holandská advokátska komora je verejnoprávna institúcia zriadená zo zákona s cielom podpory vseobecného záujmu. Na tento úcel pouzíva okrem iného právomoc vydávat predpisy, ktorá jej bola udelená v clánku 28 Advocatenwet. Je povinná zabezpecit vo vseobecnom záujme nezávislost a lojálnost advokáta, ktorý poskytuje právnu pomoc. Z tohto dôvodu Holandská advokátska komora nie je zdruzením podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 Zmluvy. Nie je mozné ju ani pokladat za podnik alebo zoskupenie podnikatelov, resp. podnikov, ktoré by malo kolektívne dominantné postavenie v zmysle clánku 86 Zmluvy. 33 Okrem iného podla Rechtbank clánok 28 Advocatenwet nijako neprenása kompetencie na súkromných podnikatelov spôsobom, ktorý by negatívne zasahoval do potrebného úcinku clánkov 85 a 86 Zmluvy. V dôsledku toho toto ustanovenie nie je v rozpore s clánkom 5 druhým odsekom v spojení s clánkom 3 písm. g) a clánkami 85 a 86 Zmluvy. 34 Rechtbank rovnako odmietol argumentáciu zalobcov, podla ktorej Samenwerkingsverordening 1993 nie je v súlade s právom usadit sa a slobodným poskytovaním sluzieb, tak ako sú uvedené v clánkoch 52 a 59 Zmluvy. Cezhranicný aspekt vo veci samej chýbal, takze uvedené ustanovenia Zmluvy boli neaplikovatelné. V kazdom prípade zákaz spolupráce medzi advokátmi a úctovníkmi bol odôvodnený naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu a nebol neprimerane obmedzujúci. Kedze chýbali osobitné ustanovenia práva Spolocenstva v tejto oblasti, bolo v skutocnosti právne prípustné, aby Holandské královstvo ustanovilo pre výkon povolania advokáta na svojom území pravidlá, ktorých cielom bolo zabezpecit nezávislost a lojálnost advokáta poskytujúceho právnu pomoc. 35 Pät zalobcov sa odvolalo proti tomuto rozhodnutiu pred Raad van State. 36 Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap (Rada komôr Európskych spolocenstiev), ktorá je zdruzením podla belgického práva, vstúpila do konania pred Raad van State ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov vseobecnej rady. 37 Rozsudkom vydaným 10. augusta 1999 Raad van State potvrdil neprípustnost zalôb, ktoré podali Arthur Andersen & Co. Belastingadviseurs a Arthur Andersen & Co. Accountants. Co sa týka ostatných zalôb, rozhodol, ze riesenie sporu vo veci samej závisí od výkladu viacerých ustanovení práva Spolocenstva. 38 Raad van State kladie otázku, ci na jednej strane prijatím Samenwerkingsverordening 1993 v zmysle právomocí, ktoré mu vyplývajú z clánku 28 Advocatenwet, zbor delegátov neporusil clánky 85 a 86 Zmluvy, a na druhej strane, ci na základe oprávnenia z clánku 28 Advocatenwet, na základe ktorého môze uvedený zbor prijat pravidlá, vnútrostátny zákonodarca neporusil clánky 5, 85 a 86 Zmluvy. Dalej kladie otázku, ci Samenwerkingsverordening 1993 je v súlade so slobodou usadit sa stanovenou v clánku 52 Zmluvy a so slobodným poskytovaním sluzieb stanoveným v clánku 59 Zmluvy. 39 Raad van State rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. a) Je potrebné vykladat pojem zdruzenie podnikatelov uvedený v clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES) v tom zmysle, ze o takéto zdruzenie ide iba v tom prípade, ked koná v záujme podnikatelov, takze na úcely uplatnenia tohto ustanovenia je potrebné rozlisovat cinnosti, ktoré zdruzenie vykonáva vo vseobecnom záujme, od iných cinností, alebo samotná skutocnost, ze zdruzenie môze rovnako konat v záujme podnikatelov, stací na to, aby bolo kvalifikované ako zdruzenia podnikatelov v zmysle tohto ustanovenia a v súvislosti s akýmkolvek jeho konaním? Má na uplatnenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze dosah skutocnost, ze vseobecne záväzné predpisy boli prijaté predmetnými orgánmi na základe oprávnenia zo zákona a v postavení osobitného zákonodarcu? b) Ak sa na prvú otázku bod a) odpovie, ze o zdruzenie podnikatelov ide iba ak zdruzenie koná v záujme podnikatelov, urcuje právo Spolocenstva aj to, v ktorom prípade ide o ochranu vseobecného záujmu a v ktorom nie? c) Ak sa na prvú otázku bod b) odpovie, ze právo Spolocenstva sa v tejto súvislosti uplatnuje, je mozné povazovat prijatie vseobecne záväzných právnych predpisov zo strany komory [Holandská komora advokátov], ktoré upravujú uzatváranie spolupráce medzi advokátmi a osobami s iným povolaním, v súlade s legislatívnym oprávnením, ktoré je urcené na zabezpecenie nezávislosti a lojálnosti advokáta poskytujúceho právnu pomoc, za sledovanie vseobecného záujmu? 2. Ak je mozné na základe odpovedí na prvú otázku body a), b) a c) dospiet k záveru, ze predpis, akým je [Samenwerkingsverordening 1993], musí byt povazovaný za rozhodnutie prijaté zdruzením podnikatelov v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES), je potrebné zvázit, ci také rozhodnutie má - v rozsahu, v akom predstavuje vseobecne záväzný predpis riadiaci uzatváranie spolupráce typu, aký je predmetom prejednávanej veci, s cielom zabezpecit nezávislost a lojálnost advokáta poskytujúceho právnu pomoc - za ciel alebo úcinok obmedzenie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu v rozsahu, v akom je tým ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi? Aké sú kritériá plynúce z práva Spolocenstva, ktoré sú relevantné pri odpovedi na túto otázku? 3. Je potrebné vykladat pojem podnik uvedený v clánku 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES) v tom zmysle, ze ak je orgán, akým je [Holandská advokátska] komora povazovaný za zdruzenie podnikatelov, resp. podnikov, tento orgán musí byt rovnako povazovaný za podnik alebo zoskupenie podnikatelov, resp. podnikov v zmysle tohto ustanovenia, hoci nevykonáva sám ziadnu hospodársku cinnost? 4. Ak je odpoved na predchádzajúcu odpoved kladná a ak je potrebné preto povazovat orgán, akým je [Holandská advokátska] komora, za orgán, ktorý má dominantné postavenie, zneuzíva tento orgán toto postavenie tým, ze zaväzuje advokátov, ktorí sú v nom zdruzení, správat sa na trhu poskytovania právnych sluzieb voci iným osobám spôsobom, ktorý obmedzuje hospodársku sútaz? 5. Ak je potrebné orgán, akým je [Holandská advokátska] komora, povazovat vcelku za zdruzenie podnikatelov na úcely uplatnenia predpisov Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze, je potrebné vykladat clánok 90 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 86 ods. 2 ES) v tom zmysle, ze sa vztahuje aj na orgán, akým je [Holandská advokátska] komora, ktorá prijíma vseobecne záväzné predpisy týkajúce sa spolupráce medzi advokátmi a osobami s iným povolaním, s cielom zabezpecit nezávislost a lojálnost advokáta poskytujúceho právne sluzby? 6. Ak je potrebné orgán, akým je [Holandská advokátska] komora, povazovat za zdruzenie podnikatelov alebo za podnik, alebo zoskupenie podnikatelov, resp. podnikov, predstavuje clánok 3 písm. g) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 3 ods. 1 písm. g) ES], clánok 5 druhý odsek Zmluvy ES (teraz clánok 10 druhý odsek ES) a clánky 85 a 86 Zmluvy ES (teraz clánky 81 ES a 82 ES) prekázku tomu, aby clenský stát zveril tomuto orgánu (alebo jednému z jeho orgánov) právomoc prijímat predpisy, ktoré môzu mat vplyv medzi iným na spoluprácu medzi advokátmi a osobami s iným povolaním, ak zostávajúca právomoc príslusných orgánov verejnej moci umoznuje iba zrusit takýto predpis bez toho, aby mohli tento predpis nahradit iným vlastným predpisom? 7. Riadi sa zákaz spolupráce medzi advokátmi a úctovníkmi, o aký ide v prejednávanej veci, naraz aj ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa práva usadit sa, aj ustanoveniami týkajúcimi sa slobodného poskytovania sluzieb, alebo je potrebné vykladat Zmluvu ES v tom zmysle, ze takýto zákaz musí byt v súlade bud s ustanoveniami týkajúcimi sa práva usadit sa, alebo v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa slobodného poskytovania sluzieb, napríklad podla spôsobu, akým príslusné osoby chcú spolupracovat? 8. Predstavuje zákaz predmetnej integrovanej spolupráce medzi advokátmi a úctovníkmi obmedzenie práva usadit sa, práva na slobodné poskytovanie sluzieb alebo obidvoch týchto práv? 9. Ak z odpovede na predchádzajúcu otázku vyplýva, ze existuje jedno z dvoch uvedených obmedzení alebo obidve, je mozné takéto obmedzenie odôvodnit tak, ze sa povazuje iba za 'spôsob predaja` v zmysle rozsudku [z 24. novembra 1993], Keck a Mithouard, [(C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I-6097)], a preto nie je diskriminacné, alebo tak, ze zodpovedá podmienkam, ktoré Súdny dvor stanovil v tomto zmysle v iných rozsudkoch, najmä v rozsudku [z 30. novembra 1995], Gebhard, [(C-55/94, Zb. s. I-4165)]?" O návrhu na opätovné otvorenia ústnej casti konania 40 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 3. decembra 2001 zalobcovia vo veci samej navrhli Súdnemu dvoru nariadenie opätovného otvorenia ústnej casti konania na základe clánku 61 rokovacieho poriadku. 41 Návrh zalobcov sa opiera o body 170 az 201 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát 10. júla 2001. Zalobcovia vo veci samej tvrdia, ze v uvedených bodoch sa generálny advokát vyjadril k otázke, ktorá nebola výslovne polozená vnútrostátnym súdom. 42 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor môze bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo tiez na návrh úcastníkov konania v súlade s clánkom 61 svojho rokovacieho poriadku nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, ak zvázi, ze vysvetlenia, ktoré mu boli podané, nie sú dostacujúce, alebo ze treba vec rozhodnút na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci konania nevyjadrili (pozri uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C-17/98, Zb. s. I-665, bod 18). 43 V prejednávanej veci vsak Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta konstatoval, ze disponuje vsetkými zisteniami potrebnými na zodpovedanie otázok polozených v tejto veci a ze úcastníci konania sa pred ním k týmto zisteniam vyjadrili. O prvej otázke písm. a) 44 Svojou prvou otázkou písm. a) sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci predpis vztahujúci sa na spoluprácu medzi advokátmi a inými osobami v slobodnom povolaní, ako je Samenwerkingsverordening 1993, ktorý bol prijatý orgánom, akým je Holandská advokátska komora, musí byt povazovaný za rozhodnutie prijaté zdruzením podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Pýta sa najmä na to, ci skutocnost, ze Holandská advokátska komora bola oprávnená na základe zákona prijat vseobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vztahujú na advokátov zapísaných v Holandsku, ako aj na advokátov oprávnených poskytovat sluzby v iných clenských státoch, ktorí prichádzajú poskytovat sluzby do Holandska, má dosah na uplatnenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Kladie tiez otázku, ci jednoduchá okolnost, ze Holandská advokátska komora môze konat v záujme svojich clenov, postacuje na to, aby ju bolo mozné kvalifikovat ako zdruzenie podnikatelov, resp. podnikov, a to s ohladom na vsetky jej cinnosti, alebo ci je na úcely uplatnenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy potrebný osobitný prístup v súvislosti s cinnostami, ktoré vykonáva vo vseobecnom záujme. 45 Na úcel urcenia, ci je potrebné predpis Samenwerkingsverordening 1993 povazovat za rozhodnutie zdruzenia podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy, je potrebné preskúmat v prvom rade to, ci sú advokáti podnikatelmi, resp. podnikmi v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 46 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania (pozri najmä rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21, zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a i., C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 14, a z 11. decembra 1997, Job Centre, nazývaný "Job Centre II", C-55/96, Zb. s. I-7119, bod 21). 47 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (pozri najmä rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, 118/85, Zb. s. 2599, bod 7, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36). 48 Advokáti ponúkajú za odmenu sluzby právneho poradenstva pozostávajúce z prípravy rád, zmlúv a iných úkonov, ako aj zastupovanie a obhajobu pred súdom. Okrem toho preberajú financné riziká, ktoré môzu vzniknút pri výkone ich cinnosti, pretoze v prípade nerovnováhy medzi výdavkami a príjmami advokát musí sám znásat stratu. 49 Za týchto podmienok advokáti zapísaní v Holandsku vykonávajú hospodársku cinnost, a predstavujú teda podnikatelov, resp. podniky v zmysle clánkov 85, 86 a 90 Zmluvy bez toho, aby komplexný a technický charakter sluzieb, ktoré poskytujú, a okolnost, ze výkon ich povolania je regulovaný, mohli zmenit tento záver (pozri v tomto zmysle v súvislosti s lekármi rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 77). 50 Na druhom mieste je potrebné preskúmat, do akej miery musí byt profesijná organizácia, akou je Holandská advokátska komora, povazovaná za zdruzenie podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ked prijala predpis, akým je Samenwerkingsverordening 1993 (pozri v tomto zmysle v súvislosti s profesijnou organizáciou colných speditérov rozsudok z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 39). 51 Zalovaný vo veci samej uvádza, ze kedze holandský zákonodarca zriadil Holandskú advokátsku komoru ako verejnoprávnu institúciu a zveril jej právomoc vydávat predpisy, aby naplnila úlohy verejného záujmu, nemala by byt kvalifikovaná ako zdruzenie podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 Zmluvy, a to najmä nie vo svetle výkonu svojej právomoci vydávat predpisy. 52 Vedlajsí úcastník konania vo veci samej a nemecká, rakúska a portugalská vláda dodávajú, ze orgán, ako je Holandská advokátska komora, je orgánom verejnej moci, a nemal by sa preto na nu vztahovat clánok 85 ods. 1 Zmluvy. 53 Vedlajsí úcastník konania vo veci samej upresnuje, ze orgán môze byt povazovaný za orgán verejnej moci, iba ak cinnost, ktorú vykonáva, predstavuje úlohu verejného záujmu, ktorá patrí medzi podstatné funkcie státu. Holandský stát poveril Holandskú advokátsku komoru, aby pre osoby podliehajúce súdnej právomoci zabezpecila primeraný prístup k právu a spravodlivosti, co presne vystihuje podstatnú funkciu státu. 54 Nemecká vláda pripomína, ze je v právomoci príslusných zákonodarných orgánov clenského státu rozhodnút v rámci vnútrostátnej zvrchovanosti, ako upravia výkon svojich právomocí. Delegovanie právomoci prijímat vseobecne záväzné predpisy na institúciu, ktorá je demokratická a legitímna, a takou je aj profesijná komora, je v rámci hraníc tejto zásady institucionálnej autonómie. 55 Podla nemeckej vlády by bolo proti tejto zásade, keby institúcie, ktorým boli zverené takéto normatívne právomoci, boli povazované za zdruzenia podnikatelov, resp. podnikov podla clánku 85 Zmluvy. Predpokladat, ze vnútrostátna legislatíva je platná, iba ak je vynatá Komisiou podla clánku 85 ods. 3 Zmluvy, by bolo samo osebe protirecením. V dôsledku toho by boli spochybnené vsetky profesijné predpisy. 56 V tejto súvislosti je potrebné urcit, ci v situácii, ked profesijné zdruzenie prijme predpis, akým je Samenwerkingsverordening 1993, má byt povazované za zdruzenie podnikatelov, resp. podnikov, alebo naopak za orgán verejnej moci. 57 Podla judikatúry Súdneho dvora ustanovenia Zmluvy o hospodárskej sútazi sa nevztahujú na cinnost, ktorá svojou povahou, pravidlami, ktorými sa riadi, a svojím cielom, nepatrí do hospodárskej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637, body 18 a 19, týkajúci sa riadenia verejnej sluzby sociálneho zabezpecenia) alebo na cinnost, ktorá sa viaze na výkon oprávnení verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C-364/92, Zb. s. I-43, bod 30, týkajúci sa kontroly a riadenia vzdusného priestoru, a z 18. marca 1997, Diego Cali & Figli, C-343/95, Zb. s. I-1547, body 22 a 23, týkajúci sa dohladu nad znecistovaním morského zivotného prostredia). 58 Je potrebné zdôraznit, ze ked také profesijné zdruzenie, akým je Holandská advokátska komora, prijme predpis ako Samenwerkingsverordening 1993, nevykonáva ani sociálnu úlohu zalozenú na zásade solidarity na rozdiel od urcitých orgánov sociálneho zabezpecenia (pozri rozsudok Poucet a Pistre, uz citovaný, bod 18), ani právomoci typické pre verejnú moc (pozri rozsudok SAT Fluggesellschaft, uz citovaný, bod 30). Toto zdruzenie sa javí ako orgán právnej regulácie povolania, ktorého výkon predstavuje okrem iného hospodársku cinnost. 59 V tejto súvislosti skutocnost, ze vseobecná rada je tiez oprávnená podla clánku 26 Advocatenwet chránit práva a záujmy advokátov, nevylucuje a priori toto profesijné zdruzenie z pôsobnosti clánku 85 Zmluvy, hoci vykonáva svoju regulacnú funkciu výkonu povolania advokáta (pozri v tomto zmysle v súvislosti s lekármi rozsudok Pavlov a i., uz citovaný, bod 86). 60 Aj iné skutocnosti podporujú záver, ze profesijné zdruzenie, ktoré má právomoc prijímat predpisy, akým je aj Holandská advokátska komora, by malo podliehat clánku 85 Zmluvy. 61 Po prvé, z Advocatenwet vyplýva, ze riadiace orgány Holandskej advokátskej komory sa skladajú výlucne z advokátov, ktorí sú volení iba osobami, ktoré vykonávajú toto povolanie. Vnútrostátne orgány nemôzu zasahovat do urcenia clenov dozorných rád, zboru delegátov a vseobecnej rady (pozri v súvislosti s profesijnou organizáciou colných speditérov rozsudok z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 42; v súvislosti so zdruzovaním lekárov rozsudok Pavlov, uz citovaný, bod 88). 62 Po druhé, ked Holandská advokátska komora prijíma predpisy, ako napríklad Samenwerkingsverordening 1993, nie je povinná respektovat urcitý pocet kritérií verejného záujmu. Clánok 28 Advocatenwet, ktorý ju oprávnuje prijímat predpisy, sa obmedzuje iba na to, aby tieto predpisy boli v záujme "riadneho výkonu povolania" (pozri v súvislosti s profesijnou organizáciou colných speditérov rozsudok z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 43). 63 Napokon, kedze Samenwerkingsverordening 1993 ovplyvnuje cinnost clenov Holandskej advokátskej komory na trhu právnych sluzieb, a to prostredníctvom zákazu urcitých druhov spolupráce, ktorý bol týmto predpisom zavedený, tento predpis sa nenachádza mimo sféry hospodárskej cinnosti. 64 Vo svetle predchádzajúcich úvah sa javí, ze profesijné zdruzenie, akým je Holandská advokátska komora, musí byt povazované za zdruzenie podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ked prijalo predpis, akým je Samenwerkingsverordening 1993. Tento predpis totiz predstavuje výraz vôle zástupcov povolania smerujúci k tomu, ze prijmú urcitý spôsob správania sa v rozsahu svojej hospodárskej cinnosti. 65 Nie je az natolko dôlezité, ze Holandská advokátska komora sa riadi verejným právom. 66 V zmysle svojho znenia sa clánok 85 Zmluvy vztahuje na dohody medzi podnikatelmi, resp. podnikmi a na rozhodnutia zdruzení podnikatelov, resp. podnikov. Právny rámec, v ktorom sa vykonáva uzatváranie takýchto dohôd a v ktorom sa prijímajú takéto rozhodnutia, ako aj právna kvalifikácia, ktorú tomuto rámcu dávajú rôzne vnútrostátne právne poriadky, nemajú vplyv na uplatnenie predpisov Spolocenstva o hospodárskej sútazi a najmä clánku 85 Zmluvy (rozsudky z 30. januára 1985, Clair, 123/83, Zb. s. 391, bod 17, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 40). 67 Takýto výklad clánku 85 ods. 1 Zmluvy nevedie k odmietnutiu zásady institucionálnej autonómie, ktorú uviedla nemecká vláda (pozri body 51 a 52). V tomto ohlade je potrebné rozlisovat medzi dvoma prístupmi. 68 Podla prvého prístupu, ak clenský stát zverí normatívne právomoci profesijnému zdruzeniu, musí dbat na to, aby jednak definoval kritériá verejného záujmu a základné princípy, ktoré musia predpisy tohto zdruzenia splnat, a jednak si musí ponechat svoju právomoc vydat rozhodnutie v poslednom stupni. V tomto prípade si právne normy prijaté profesijným zdruzením zachovávajú státny charakter a vymykajú sa ustanoveniam Zmluvy vztahujúcim sa na podnikatelov, resp. podniky. 69 Podla druhého prístupu sa predpisy prijaté profesijným zdruzením pripisujú iba tomuto zdruzeniu. Za predpokladu, ze by sa mal uplatnovat clánok 85 ods. 1 Zmluvy, malo by profesijné zdruzenie nepochybne oznámit takéto predpisy Komisii. Táto povinnost vsak nemá takú povahu, ze by nadmerne paralyzovala regulacnú aktivitu profesijných zdruzení, ako to uvádza nemecká vláda, kedze Komisia disponuje oprávnením prijat nariadenie o skupinovej výnimke podla clánku 85 ods. 3 Zmluvy. 70 Skutocnost, ze kazdý z opísaných systémov by mal rôzne dôsledky vo svetle práva Spolocenstva, neobmedzuje slobodu jednotlivých státov vybrat si jeden alebo druhý systém. 71 Vo svetle predchádzajúcich úvah je potrebné na prvú otázku písm. a) odpovedat, ze predpis týkajúci sa spolupráce medzi advokátmi a inými slobodnými povolaniami, akým je Samenwerkingsverordening 1993 prijatý orgánom, akým je Holandská advokátska komora, musí byt povazovaný za rozhodnutie prijaté zdruzením podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy. O prvej otázke písm. b) a c) 72 Vzhladom na odpoved na prvú otázku písm. a) nie je potrebné odpovedat na prvú otázku písm. b) a c). O druhej otázke 73 V druhej otázke vnútrostátny súd v podstate hladá odpoved na otázku, ci predpis, akým je Samenwerkingsverordening 1993, ktorý na úcel zabezpecenia nezávislosti a lojálnosti advokáta poskytujúceho právnu pomoc spolu s osobami v iných slobodných povolaniach upravuje súbor vseobecne záväzných predpisov regulujúcich vytváranie integrovaných zdruzení, má za ciel alebo úcinok obmedzenie hospodárskej sútaze na spolocnom vnútornom trhu a môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 74 Prostredníctvom opisu postupných verzií úpravy spolupráce sa zalobcovia vo veci samej podujali preukázat, ze Samenwerkingsverordening 1993 má za ciel obmedzit hospodársku sútaz. 75 Pôvodne podmienoval Samenwerkingsverordening 1972 súhlas s úcastou advokátov v multidisciplinárnych zdruzeniach splnením troch podmienok. Po prvé, zdruzené osoby museli byt clenmi iných slobodných povolaní s univerzitným alebo podobným vzdelaním. Dalej museli patrit do komory alebo zdruzenia, ktorých clenovia podliehali disciplinárnym predpisom porovnatelným s predpismi, ktoré sa vztahujú na advokátov. Napokon, pomer zastúpenia advokátov patriacich do uvedeného profesijného zdruzenia a význam ich úcasti v zdruzení museli byt aspon rovnaké - tak pokial ide o vzájomné vztahy medzi úcastníkmi zdruzenia, ako aj o vztahy s tretími osobami - ako pomer zastúpenia a význam úcasti zdruzených osôb, ktoré majú iné povolanie. 76 V roku 1973 vseobecná rada schválila vytváranie multidisciplinárnych profesijných zdruzení medzi advokátmi a jednak clenmi Holandskej komory patentových zástupcov a jednak clenmi Holandskej komory danových poradcov. Neskôr takisto schválila aj notárov. Podla zalobcov vo veci samej, hoci v tom case vytváranie takýchto zdruzení s clenmi holandského institútu úctovníkov nebolo formálne schválené vseobecnou radou, nebola voci tomu vznesená ziadna relevantná námietka. 77 V roku 1991, ked bola Holandská advokátska komora po prvýkrát postavená pred poziadavku o odsúhlasenie vytvárania zdruzení s úctovníkmi, prostredníctvom zrýchleného postupu zmenila a doplnila Samenwerkingsverordening 1972 s jediným cielom, ktorým bolo získat právny základ umoznujúci zakázat profesijné zdruzenia medzi advokátmi a úctovníkmi. Následne mohli byt advokáti clenmi multidisciplinárneho profesijného zdruzenia len v prípade, ze "nemôze byt ohrozená sloboda a nezávislost pri výkone povolania, vrátane práva na obhajobu záujmov jednej strany a zodpovedajúceho vztahu dôvery medzi advokátom a jeho klientom". 78 Odmietnutie povolenia zdruzovania medzi advokátmi a úctovníkmi bolo zalozené na tvrdení, ze komory úctovníkov sa vyvinuli a stali medzicasom obrovskými institúciami, a to tak, ze spolupráca advokátskej kancelárie s takouto kanceláriou úctovníkov, by sa podobala podla vyjadrenia Algemene Deken (generálny doyen) komory v tom case "viac na svadbu mysi a slona ako na spojenie medzi partnermi rovnakej velkosti". 79 Holandská advokátska komora následne prijala Samenwerkingsverordening 1993. Tento predpis prevzal zmenu zavedenú v roku 1991 a pridal dalsiu podmienku, na základe ktorej boli advokáti oprávnení byt clenmi profesijného zdruzenia iba "za podmienky, ze povolanie kazdého z úcastníkov bude mat za ciel výkon právnej praxe" (clánok 3 Samenwerkingsverordening 1993), co podla zalobcov vo veci samej ilustruje protisútazný ciel vnútrostátnej úpravy,, ktorej sa týka vec sama. 80 Subsidiárne zalobcovia vo veci samej uvádzajú, ze nezávisle od jeho ciela má Samenwerkingsverordening 1993 úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz. 81 Integrované zdruzenia advokátov a úctovníkov by umoznovali lepsie reagovat na potreby klientov cinných v hospodárskom a právnom prostredí, ktoré sa stáva coraz viac komplexné a medzinárodné. 82 Kedze advokáti majú povest odborníkov v mnohých oblastiach, môzu svojim klientom najlepsie ponúknut súbor rôznorodých právnych sluzieb a sú osobitne zaujímaví pre iné subjekty na trhu právnych sluzieb ako partneri v rámci multidisciplinárneho profesijného zdruzenia. 83 Úctovník by bol reciprocne pre advokáta zaujímavým partnerom v rámci profesijného zdruzenia. Má totiz skúsenosti v oblastiach právnej úpravy súvah, daní, organizácie a restrukturalizácie podnikov a riadenia. Mnohí klienti majú záujem o integrované sluzby poskytované jedným subjektom, ktoré zahrnajú tak právne, ako aj financné, danové a úctovné aspekty prípadu. 84 Zákaz, ktorého sa týka vec sama, bráni uzatváraniu akýchkolvek dohôd medzi advokátmi a úctovníkmi, ktoré by v akejkolvek forme upravovali rozdelenie právomoci rozhodovat, rozdelenie dosiahnutého zisku v urcitých prípadoch alebo pouzívanie spolocného názvu, co bráni vytvoreniu efektívnej spolupráce v akejkolvek forme. 85 Naopak, luxemburská vláda uviedla v rámci ústnej casti konania, ze zákaz integrovanej spolupráce vo forme, v akej to stanovil Samenwerkingsverordening 1993, má pozitívny dosah na hospodársku sútaz. Uviedla, ze tým, ze je advokátom zakázané zdruzovat sa s úctovníkmi, vnútrostátna právna úprava, ktorej sa týka vec sama, bráni koncentrácii právnych sluzieb poskytovaných advokátmi v rukách niektorých velkých medzinárodných firiem a v dôsledku toho udrzuje významný pocet hospodárskych subjektov na trhu. 86 V tejto súvislosti sa zdá, ze vnútrostátna právna úprava, ktorej sa týka vec sama, narusuje hospodársku sútaz a môze ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. 87 Co sa týka narusenia hospodárskej sútaze, je potrebné najprv uviest, ze skúsenosti advokátov a úctovníkov sa môzu navzájom doplnat. Kedze pri poskytovaní právnych sluzieb, osobitne v oblasti obchodného práva, je coraz viac potrebné aj poradenstvo od úctovníka, integrovaná spolupráca medzi advokátmi a úctovníkmi by umoznila ponúkat sirsí súbor sluzieb, ba dokonca priniest inovácie. Klient by tak mal moznost obrátit sa na jeden subjekt s cielom získat velkú cast sluzieb potrebných na zriadenie, riadenie a prevádzkovanie svojho podniku (výhoda nazývaná "one-stop-shop"). 88 Integrovaná spolupráca medzi advokátmi a úctovníkmi by dalej mohla uspokojit potreby vzniknuté vzrastajúcim prelínaním sa národných trhov a z toho plynúcou potrebou neustáleho prispôsobovania sa vnútrostátnym a medzinárodným predpisom. 89 Nakoniec nie je mozné vylúcit ani to, ze by v dôsledku takejto integrovanej spolupráce mohlo dôjst k znízeniu nákladov na poskytovanie týchto sluzieb. 90 Zákaz integrovanej spolupráce medzi advokátmi a úctovníkmi, tak ako ho stanovuje Samenwerkingsverordening 1993, teda môze obmedzit výrobu a technický rozvoj v zmysle clánku 85 ods. 1 písm. b) Zmluvy. 91 Iste, pre trh úctovníkov je charakteristická znacná koncentrácia v tom zmysle, ze podniky, ktoré tomuto trhu dominujú, sú bezne nazývané "big five" a ze projekt koncentrácie medzi dvoma z nich, spolocnostami Price Waterhouse a Coopers & Lybrand, viedol k rozhodnutiu Komisie 1999/152/ES z 20. mája 1998, ktorým Komisia vyhlásila, ze táto koncentrácia je v súlade so spolocným trhom a fungovaním Dohody o EHP (vec IV/M.1016 - Price Waterhouse/Coopers & Lybrand) (Ú. v. ES L 50, 1999, s. 27), a ktoré bolo prijaté podla nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31) v znení nariadenia Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164). 92 Na druhej strane zákaz konfliktu záujmov, ktorý sa vztahuje na advokátov vo vsetkých clenských státoch, môze predstavovat strukturálnu hranicu pre rozsiahlu koncentráciu advokátskych kancelárií a v dôsledku toho znízit ich moznosti vyuzit úspory dosiahnuté na základe poskytovania sluzieb vo velkom rozsahu alebo strukturálne spolupracovat s osobami v povolaniach, ktoré sú silno koncentrované. 93 Za týchto podmienok povolenie integrovanej spolupráce medzi povolaním advokáta, ktorého znacne decentralizovaný charakter je jednou z jeho základných crt, a tak koncentrovaným sektorom, akým sú úctovníci, bez akýchkolvek podmienok alebo obmedzení, by mohol viest ku globálnemu znízeniu hospodárskej sútaze na trhu právnych sluzieb ako následku podstatného znízenia poctu podnikov prítomných na tomto trhu. 94 V rozsahu, v akom by zachovanie dostatocného stupna hospodárskej sútaze na trhu právnych sluzieb mohlo byt zabezpecené menej extrémnymi opatreniami ako vnútrostátnym predpisom Samenwerkingsverordening 1993, ktorý zakazuje absolútne kazdú formu integrovanej spolupráce, bez ohladu na velkost príslusných advokátskych kancelárií a kancelárií úctovníkov, ktorých sa to týka, vsak takýto predpis obmedzuje hospodársku sútaz. 95 Co sa týka vplyvu na obchod v rámci Spolocenstva, stací pripomenút, ze kartel vztahujúci sa na celé územie clenského státu má sám osebe za následok podporu vnútrostátneho delenia trhu, co vedie k porusovaniu hospodárskeho výkladu predpokladaného Zmluvou (rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, Zb. s. 977, bod 29; z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 22, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 48). 96 Tento dôsledok je o to viac citelný vo veci samej, ze Samenwerkingsverordening 1993 sa uplatnuje rovnako na hostujúcich advokátov zapísaných v komore iného clenského státu, ze hospodárske a obchodné právo riadi coraz viac transnárodných transakcií, a nakoniec, ze spolocnosti úctovníkov, ktoré hladajú partnerov medzi advokátmi, sú vo vseobecnosti medzinárodné skupiny prítomné vo viacerých clenských státoch. 97 Je vsak potrebné uviest, ze akákolvek dohoda medzi podnikatelmi, resp. podnikmi alebo akékolvek rozhodnutie zdruzenia podnikatelov, resp. podnikov, ktoré obmedzuje slobodu cinnosti strán alebo jednej z nich, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený clánkom 85 ods. 1 Zmluvy. Na úcel uplatnenia tohto ustanovenia na konkrétny prípad je potrebné zobrat do úvahy celkový kontext, v ktorom bolo rozhodnutie zdruzenia dotknutých podnikatelov, resp. podnikov prijaté alebo vytvára svoje úcinky a konkrétnejsie jeho ciele, ktoré sú v tomto prípade spojené s potrebou vytvorit organizacné, kvalifikacné, profesijné a kontrolné predpisy a predpisy upravujúce zodpovednost, ktoré zabezpecujú potrebnú garanciu integrity a skúsenosti vo vztahu ku konecným spotrebitelom právnych sluzieb, ako aj vo vztahu k riadnej správe vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, uz citovaný, bod 38). Následne je potrebné skúmat, ci úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré z neho vyplývajú, sú nerozlucne spojené so sledovaním predmetných cielov (rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 97) a ci sú týmto cielom primerané. 98 V tejto súvislosti je potrebné vziat do úvahy právne predpisy platné v Holandsku, a to na jednej strane predpisy týkajúce sa advokátov a Holandskej advokátskej komory, ktorej clenmi sú vsetci advokáti zapísaní v danom clenskom státe, a na druhej strane predpisy týkajúce sa úctovníkov. 99 Co sa týka advokátov, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry má kazdý clenský stát v prípade, ze v danej oblasti chýbajú osobitné predpisy Spolocenstva, právo upravit výkon povolania advokáta na svojom území (pozri rozsudky z 12. júla 1984, Klopp, 107/83, Zb. s. 2971, bod 17; a z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, bod 37). Predpisy vztahujúce sa na toto povolanie sa môzu preto v jednotlivých clenských státoch podstatne odlisovat. 100 Podla predpisov platných v Holandsku, kde je vnútrostátna komora advokátov v zmysle clánku 28 Advocatenwet oprávnená prijímat predpisy na úcel zabezpecenia správneho výkonu povolania advokáta, sú základnými pravidlami prijatými na tento úcel najmä povinnost bránit svojho klienta nezávisle a v jeho výlucnom záujme, dalej, ako uz bolo uvedené, povinnost vyhnút sa akémukolvek riziku konfliktu záujmov, ako aj povinnost prísne zachovávat profesijné tajomstvo. 101 Tieto profesijné povinnosti majú nezanedbatelné dôsledky na struktúru trhu právnych sluzieb a najmä na moznosti spolocného výkonu povolania advokáta a iných slobodných povolaní cinných na trhu. 102 Spôsobujú teda, ze advokát sa nachádza v situácii nezávislosti voci verejnej moci, iným poskytovatelom sluzieb a tretím osobám, ktorými sa nikdy nemôze dat ovplyvnit. Musí ponúknut v tomto smere záruku, ze vsetky kroky, ktoré podnikne v danej veci, sú urobené vo výlucnom záujme klienta. 103 Povolanie úctovníkov nie je na druhej strane podriadené vseobecne a najmä v Holandsku, porovnatelným profesijným poziadavkám. 104 V tomto smere, tak ako generálny advokát správne uviedol v bodoch 185 a 186 svojich návrhov, môze existovat urcitý nesúlad medzi "poradenskou" cinnostou vykonávanou advokátom a "kontrolnou" cinnostou vykonávanou úctovníkom. Ako vyplýva z pripomienok predlozených zalovaným vo veci samej, v Holandsku úctovník vykonáva úlohu potvrdenia úctov. Na tieto úcely objektívne skúma a kontroluje úctovníctvo svojich klientov, aby mohol oznámit tretím osobám, ktoré to zaujíma, svoj osobný pohlad na spolahlivost úctovných podkladov. Z toho vyplýva, ze v dotknutom clenskom státe úctovník nepodlieha profesijnému tajomstvu porovnatelnému s tajomstvom vztahujúcim sa na advokáta, na rozdiel napríklad od ustanovení nemeckého práva. 105 Je preto potrebné konstatovat, ze prijatý predpis má za ciel zabezpecit v danom clenskom státe dodrziavanie platných profesijných pravidiel týkajúcich sa povolania advokáta a ze vzhladom na koncepciu povolania advokáta, ktorá v tomto clenskom státe platí, vnútrostátna komora advokátov mohla dôjst k záveru, ze advokát by viac nemohol poskytovat poradenstvo a zastupovat svojho klienta nezávisle a zachovávajúc prísne profesijné tajomstvo, keby bol clenom struktúry, ktorej úlohou je naopak informovat o financných výsledkoch cinnosti, ktoré majú byt preskúmané a overené. 106 Okrem toho súbor aktivít právnej kontroly úctovníctva a najmä právneho poradenstva tiez vyvoláva otázky v súvislosti s povolaním úctovníkov, ako to potvrdzuje aj zelená kniha 96/C 321/01 Komisie nazývaná "Úloha, postavenie a zodpovednost právneho kontrolóra úctov v Európskej únii" (Ú. v. ES C 321, 1996, s. 1; pozri osobitne body 4.12 az 4.14). 107 Predpis Samenwerkingsverordening 1993 mohol preto byt odôvodnene povazovaný za potrebný na zabezpecenie dobrého výkonu povolania advokáta, tak, ako je jeho výkon upravený v danom clenskom státe. 108 Okrem toho skutocnost, ze v danom prípade platia v inom clenskom státe odlisné predpisy, neznamená, ze predpisy platné v prvom clenskom státe nie sú v súlade s právom Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2001, Mac Quen a i., C-108/96, Zb. s. I-837, bod 33). Aj ked v niektorých clenských státoch je integrovaná spolupráca medzi advokátmi a úctovníkmi prípustná, Holandská advokátska komora sa oprávnene domnieva, ze ciele sledované Samenwerkingsverordening nemôzu byt - berúc do úvahy právne predpisy, ktoré sa vztahujú na advokátov a úctovníkov v Holandsku - dosiahnuté menej obmedzujúcimi opatreniami (pozri v tomto zmysle v súvislosti so zákonom, ktorý vyhradzuje cinnost vymáhania pohladávok advokátom, rozsudok z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, uz citovaný, bod 41). 109 Vo svetle týchto skutocností sa nezdá, ze by úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré zaviedol predpis Samenwerkingsverordening a ktoré sa vztahujú na advokátov pôsobiacich v Holandsku, prekracovali rámec toho, co je potrebné na zabezpecenie riadneho výkonu povolania advokáta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1994, DLG, C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 35). 110 Berúc do úvahy vsetky predchádzajúce úvahy, je potrebné na druhú otázku odpovedat, ze vnútrostátny predpis, ako je Samenwerkingsverordening 1993, prijatý Holandskou advokátskou komorou, neporusuje clánok 85 ods. 1 Zmluvy, pretoze tento orgán mohol odôvodnene dospiet k záveru, ze uvedený predpis sa napriek úcinkom obmedzujúcim hospodársku sútaz, ktoré sú mu vlastné, javí ako potrebný na riadny výkon povolania advokáta, tak ako je upravený v príslusnom státe. O tretej otázke 111 Tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci orgán, akým je Holandská advokátska komora, musí byt povazovaný za podnik alebo zoskupenie podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 86 Zmluvy. 112 Po prvé je potrebné uviest, ze tým ze tento orgán nevykonáva hospodársku cinnost, Holandská advokátska komora nie je podnikom v zmysle clánku 86 Zmluvy. 113 Po druhé by tento orgán nemal byt kvalifikovaný ani ako zoskupenie podnikatelov, resp. podnikov v zmysle uvedeného ustanovenia, pretoze advokáti zapísaní v Holandsku nie sú medzi sebou dostatocne prepojení na to, aby mohli na trhu prezentovat takú línii rovnakého konania, ktorá by mohla obmedzit konkurencné vztahy medzi nimi navzájom (pozri v tomto zmysle rozsudok Centro Servizi Spediporto, uz citovaný, body 33 a 34). 114 Povolanie advokáta je totiz málo koncentrované, výrazne heterogénne a je charakteristické silnou vnútornou konkurenciou. Vzhladom na chýbajúce strukturálne prepojenia medzi nimi nemozno tvrdit, ze advokáti majú kolektívne dominantné postavenie v zmysle clánku 86 Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 227, a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 36 a 42). Okrem toho, ako to vyplýva zo spisu, advokáti realizujú iba 60 % z celkového obratu v sektore právnych sluzieb v Holandsku, co je podiel na trhu, ktorý vzhladom na vysoký pocet advokátskych kancelárií nemôze sám osebe predstavovat rozhodujúci dôkaz kolektívneho dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko a i./Komisia, uz citovaný, bod 226, a Compagnie maritime belge, uz citovaný, bod 42). 115 Vo svetle uvedených úvah je potrebné na tretiu otázku odpovedat, ze orgán, akým je Holandská advokátska komora, nie je ani podnikatelom, resp. podnikom, ani zoskupením podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 86 Zmluvy. O stvrtej otázke 116 Vzhladom na odpoved na tretiu otázku nie je potrebné odpovedat na stvrtú otázku. O piatej otázke 117 Vzhladom na odpoved na druhú otázku nie je potrebné odpovedat na piatu otázku. O siestej otázke 118 Vzhladom na odpoved na druhú a tretiu otázku nie je potrebné odpovedat na siestu otázku. O siedmej, ôsmej a deviatej otázke 119 Svojou siedmou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci je potrebné posudzovat súlad zákazu integrovanej spolupráce medzi advokátmi a úctovníkmi, ktorý stanovuje Samenwerkingsverordening 1993, s právom Spolocenstva súcasne z hladiska ustanovení Zmluvy týkajúcich sa práva usadit sa a ustanovení týkajúcich sa slobodného poskytovania sluzieb. Svojou ôsmou a deviatou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci takýto zákaz predstavuje obmedzenie práva usadit sa a/alebo práva na slobodné poskytovanie sluzieb, a ak je to tak, ci je toto obmedzenie odôvodnené. 120 Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze respektovanie clánkov 52 a 59 Zmluvy sa vztahuje aj na predpisy neverejnej povahy, ktoré upravujú kolektívnym spôsobom samostatne zárobkovú cinnost, a poskytovanie sluzieb. Zrusenie prekázok volného pohybu osôb a slobodného poskytovania sluzieb medzi clenskými státmi by bolo narusené, keby zrusenie prekázok zo strany státu mohlo byt neutralizované prekázkami vychádzajúcimi z právnej autonómie zdruzení alebo orgánov, ktoré nie sú subjektmi verejného práva (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. decembra 1974, Walrave, 36/74, Zb. s. 1405, body 17, 23 a 24; zo 14. júla 1976, 13/76, Dona, Zb. s. 1333, body 17 a 18; z 5. decembra 1995, C-415/93, Bosman, Zb. s. I-4921, body 83 a 84; a zo 6. júna 2000, Angonese, C-281/98, Zb. s. I-4139, bod 32). 121 Za týchto podmienok Súdny dvor môze posúdit, ci sa ustanovenia Zmluvy týkajúce sa práva usadit sa a práva na slobodné poskytovanie sluzieb vztahujú na predpis, akým je Samenwerkingsverordening. 122 Za predpokladu, ze by sa ustanovenia týkajúce sa práva usadit sa a/alebo ustanovenia týkajúce sa práva na slobodné poskytovanie sluzieb vztahovali na zákaz akejkolvek integrovanej spolupráce medzi advokátmi a úctovníkmi, tak ako ho upravuje Samenwerkingsverordening, a ze tento predpis predstavuje obmedzenie jednej a/alebo druhej z týchto slobôd, toto obmedzenie by bolo opodstatnené dôvodmi uvedenými vyssie v bodoch 97 az 109 tohto rozsudku. 123 Na siedmu, ôsmu a deviatu otázku je teda potrebné odpovedat, ze clánky 52 a 59 Zmluvy nie sú v rozpore s vnútrostátnym predpisom, akým je Samenwerkingsverordening 1993, ktorý zakazuje akúkolvek integrovanú spoluprácu medzi advokátmi a úctovníkmi. O trovách 124 Holandská, dánska, nemecká, francúzska, luxemburská, rakúska, portugalská, svédska vláda a vláda Lichtenstajnského kniezatstva, ako ani Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Z týchto dôvodov SÚDNY DVOR o otázkach polozených Raad van State rozsudkom z 10. augusta 1999 rozhodol takto: 1. Predpis týkajúci sa spolupráce medzi advokátmi a inými slobodnými povolaniami, akým je Samenwerkingsverordening 1993 (predpis z roku 1993 o spolupráci), prijatý orgánom, akým je Nederlandse Orde van Advocaten (Holandská advokátska komora), musí byt povazovaný za rozhodnutie zdruzenia podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES). 2. Vnútrostátny predpis, akým je Samenwerkingsverordening 1993, prijatý orgánom, akým je Holandská advokátska komora, neporusuje clánok 85 ods. 1 Zmluvy, pretoze tento orgán mohol odôvodnene dospiet k záveru, ze uvedený predpis sa napriek úcinkom obmedzujúcim hospodársku sútaz, ktoré sú mu vlastné, javí ako potrebný na riadny výkon povolania advokáta, tak ako je upravený v príslusnom státe. 3. Orgán, akým je Nederlandse Orde van Advocaten, nie je ani podnikom, ani zoskupením podnikatelov, resp. podnikov v zmysle clánku 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES). 4. Clánky 52 a 59 Zmluvy nie sú v rozpore s vnútrostátnym predpisom, akým je Samenwerkingsverordening 1993, ktorý zakazuje akúkolvek integrovanú spoluprácu medzi advokátmi a úctovníkmi. Rodríguez Iglesias Jann Macken Colneric von Bahr Gulmann Edward La Pergola Puissochet Wathelet Schintgen Skouris Cunha Rodrigues Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. februára 2002. Tajomník Predseda R. Grass G. C. Rodríguez Iglesias __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina References 1. file:///tmp/lynxXXXXJfYI1y/L100699-812TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXJfYI1y/L100699-812TMP.html#Footref*