NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 10. júna 2004 ([1]1) Vec C-400/99 Talianska republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc pre podniky poskytujúce námornú dopravu - Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania - Vydanie ciastkového rozhodnutia vo veci - Samostatný pozastavujúci úcinok - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Právo byt vypocutý" I - Úvod 1. Tieto návrhy sa týkajú pokracovania konania vo veci C-400/99 (Taliansko/Komisia). V tomto konaní Talianska republika navrhuje ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev oznámeného listom SG(99) D/6463 zo 6. augusta 1999 o zacatí formálneho konania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúceho sa státnej pomoci K-64/99 (ex NN 68/99) - Taliansko - poskytnutej v prospech podnikov patriacich do Gruppo Tirrenia di Navigazione [neoficiálny preklad]([2]2) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2. Pokial ide o skutkový stav, konanie pred Komisiou, zalobné návrhy úcastníkov konania a o uplatnitelné právo Spolocenstva, je potrebné odkázat na rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 2001 v tejto veci([3]3) (dalej len "medzitýmny rozsudok"), ktorým Súdny dvor rozhodol o námietke neprípustnosti zaloby vznesenej Komisiou podla clánku 91 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Súdny dvor námietku zamietol a konanie pokracovalo prejednávaním veci samej. II - O dalsom priebehu konania 3. Komisia vydala 21. júna 2001 rozhodnutie o státnej pomoci poskytnutej Talianskom v prospech námornej spolocnosti Tirrenia di Navigazione (2001/851/ES)([4]4) (dalej len "rozhodnutie z 21. júna 2001")([5]5). Toto rozhodnutie sa týkalo len uvedeného podniku, ktorý "v skupine podnikov Tirrenia má vedúcu úlohu" [neoficiálny preklad]. Rozhodnutie z 21. júna 2001 má toto znenie (výnatky): "Komisia Európskych spolocenstiev - ... kedze: ... 6. Závery (43) Komisia konstatuje na základe vyssie uvedených úvah, ze vsetky pochybnosti o zlucitelnosti pomoci vyplatenej Talianskom spolocnosti Tirrenia di Navigazione na základe dohody z roku 1991 so spolocným trhom sú vyriesené - vydala toto rozhodnutie: Clánok 1 Státna pomoc vyplatená Talianskom spolocnosti Tirrenia di Navigazione od 1. januára 1990 do 31. decembra 2000 ako kompenzácie za sluzby vo verejnom záujme sú zlucitelné so spolocným trhom. ..." [neoficiálny preklad] 4. Komisia prijala 16. marca 2004 rozhodnutie o státnej pomoci poskytovanej Talianskom námorným spolocnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) (dalej len "rozhodnutie zo 16. marca 2004")([6]6). Rozhodnutie sa týkalo ostatných podnikov skupiny Tirrenia, ktoré este neboli uvedené v rozhodnutí z 21. júna 2001. Rozhodnutie zo 16. marca 2004 má toto znenie (výnatky): "Komisia Európskych spolocenstiev - ... kedze: ... 6. Závery (171) Na základe predchádzajúcich úsudkov Komisia konstatuje, ze nepretrvávajú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci vyplácanej regionálnym spolocnostiam od januára 1992 v rámci zmlúv z roku 1991, s výnimkou pomoci poskytnutej spolocnosti Adriatica v období január 1992 - júl 1994 pre spojenie Brindisi/Corfu/Igumenica/Patras, ktoré nie sú kompatibilné so spolocným trhom z troch dôvodov [Komisia konstatuje na základe vyssie uvedených úvah, ze vsetky pochybnosti o zlucitelnosti pomoci vyplatenej Talianskom od januára 1992 regionálnym podnikom na základe dohôd z roku 1991 so spolocným trhom sú vyriesené, okrem tých, ktoré sa týkajú pomoci poskytnutej podniku Adriatica za námorné spojenie Brindisi/Korfu/Igoumenitsa/Patras od januára 1992 do júla 1994, ktoré nie sú zlucitelné so spolocným trhom z týchto troch dôvodov... - neoficiálny preklad] - prijala toto rozhodnutie: Clánok 1 (1) Okrem ustanovenia odseku 2, pomoc poskytovaná Talianskom spolocnosti Adriatica od 1. januára 1992 na úcely kompenzácií za vykonávanie verejnej sluzby je kompatibilná so spolocným trhom v súlade s clánkom 86 ods. 2 zmluvy [S výhradou odseku 2 je státna pomoc vyplatená Talianskom spolocnosti Adriatica od 1. januára 1992 ako kompenzácia za sluzby vo verejnom záujme podla clánku 86 ods. 2 ES zlucitelná so spolocným trhom - neoficiálny preklad]. ... Clánok 2 (1) Pomoc vyplatená Talianskom od 1. januára 1992 na úcely kompenzácií za vykonávanie verejnej sluzby spolocnostiam Siremar, Saremar a Toremar je kompatibilná so spolocným trhom v súlade s clánkom 86 ods. 2 zmluvy [Státna pomoc vyplatená Talianskom spolocnostiam Siremar, Saremar a Toremar od 1. januára 1992 ako kompenzácie za sluzby vo verejnom záujme je podla clánku 86 ods. 2 ES zlucitelná so spolocným trhom - neoficiálny preklad]. ... Clánok 3 (1) Pomoc poskytovaná Talianskom spolocnosti Caremar od 1. januára 1992 na úcely kompenzácií za vykonávanie verejnej sluzby je kompatibilná so spolocným trhom v súlade s clánkom 86 ods. 2 zmluvy [Státna pomoc vyplatená Talianskom spolocnosti Caremar od 1. januára 1992 ako kompenzácie za sluzby vo verejnom záujme je podla clánku 86 ods. 2 ES zlucitelná so spolocným trhom - neoficiálny preklad]. ..." III - O predmete sporu 5. Ako Súdny dvor konstatoval v medzitýmnom rozsudku, zaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu len "v rozsahu, v akom sa v nom rozhoduje o zastavení predmetných opatrení".([7]7) Uvádzajú sa styri zalobné dôvody: 1. Porusenie zásady právnej istoty a pravidiel transparentnosti vo vztahu k nariadeniu Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcemu podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES([8]8) (dalej len "nariadenie c. 659/1999"). 2. Porusenie záruk kontradiktórneho konania a práv na obhajobu, ako aj clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 3. Prekrocenie diskrecnej právomoci pri vydaní príkazu na zastavenie pomoci, pretoze sa opiera o iné dôvody ako o dôvody uvedené v clánku 88 ods. 3 ES (predtým clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES). 4. Porusenie clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 1 a 3 ES, porusenie zásady právnej istoty a porusenie nariadenia c. 659/1999, pokial ide o zistenie existencie a protiprávnosti státnej pomoci pre nejasnost a nepreskúmanie, ako aj pre nedostatocné odôvodnenie a pre neexistenciu podmienok týkajúcich sa skutkových okolností. A - O otázke vydania rozhodnutia vo veci 1. Tvrdenia zalovanej 6. Komisia tvrdila vo svojej duplike, teda este pred vydaním rozhodnutia z 21. júna 2001, ze pokial ide o podnik, ktorého sa týka rozhodnutie z 21. júna 2001, uz netreba rozhodnút vo veci. Rozhodnutie z 21. júna 2001 nebolo napadnuté v stanovenej lehote, a stalo sa teda konecným. Preto je s konecnou platnostou urcené, ze opatrenia v prospech podniku, ktorého sa týka rozhodnutie z 21. júna 2001 sú protiprávnymi státnymi pomocami, ktoré vsak sú zlucitelné so spolocným trhom. Napadnuté rozhodnutie preto stratilo akýkolvek právny úcinok. 2. Posúdenie 7. Vo veciach státnej pomoci netreba vydat rozhodnutie vo veci, ked rozhodnutie o zacatí formálneho konania uz nemá z dôvodu právnych úcinkov konecného rozhodnutia([9]9) nadalej samostatné právne úcinky.([10]10) 8. Predtým ako sa teda budem zaoberat vzájomným vztahom napadnutého rozhodnutia a oboch ciastocných rozhodnutí, chcem najprv pripomenút znenie medzitýmneho rozsudku([11]11) o samostatnom pozastavujúcom úcinku rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Súdny dvor v nom v bode 62 konstatoval (výnatky): "Ak... Komisia zacne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa vykonávaného opatrenia, ktoré kvalifikuje ako novú pomoc, ... má volba Komisie, obzvlást pokial ide o pozastavenie sporného opatrenia, samostatné právne úcinky." 9. Z tohto dôvodu teda treba preskúmat, ci a do akej miery boli vydaním obidvoch ciastocných rozhodnutí odstránené alebo nahradené samostatné právne úcinky napadnutého rozhodnutia. 10. V danom prípade, ako sa hned ukáze, ide o zvlástnu situáciu z viacerých hladísk: nie vsetky opatrenia, ktorých sa týka pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia, boli v oboch ciastocných rozhodnutiach podrobené úplnému posúdeniu státnej pomoci z právneho hladiska([12]12), jedno z dotknutých opatrení nebolo bezprostredne po vydaní napadnutého rozhodnutia uskutocnené z dôvodov vnútrostátneho práva([13]13) a dalsie opatrenie nebolo uz v case vydania napadnutého rozhodnutia objektívne státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.([14]14) 11. V tejto situácii treba najprv zistit, ktorých opatrení talianskych orgánov sa týka pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia. Potom treba preskúmat, ci sa na kazdé z týchto opatrení vztahujú právne úcinky oboch ciastocných rozhodnutí a ak áno, ci by tým mohol byt odstránený pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia. Ak tomu tak nie je, treba na záver preskúmat, ci neprichádza do úvahy vydanie rozhodnutia vo veci z iných dôvodov. 12. Len keby z preskúmania vyplynulo, ze pre urcité opatrenia pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia nadalej trvá, bolo by potrebné vydat rozhodnutie vo veci a preskúmat dôvody neplatnosti týchto opatrení. a) O otázke, ktoré vnútrostátne opatrenia bolo potrebné pozastavit podla napadnutého rozhodnutia 13. Napadnuté rozhodnutie nie je prílis jasné, pokial ide o popis tých opatrení, o ktorých zacalo formálne preskúmacie konanie. Komisia si navyse v tom case nebola istá, aký presný obsah mali jednotlivé opatrenia a v akom boli vzájomnom vztahu. 14. Z kapitoly II ("Tvrdenia prednesené v predbeznom konaní" [neoficiálny preklad]) a z kapitoly III ("Posúdenie" [neoficiálny preklad]) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v case vydania napadnutého rozhodnutia identifikovala tieto opatrenia ako moznú protiprávnu státnu pomoc: dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu z roku 1991, ktoré sa v podstate týkajú rocných kompenzacných platieb pre podnik poskytujúci urcité sluzby prepravy kompami; financovanie blizsie neoznacených investícii do flotily lodí, pri ktorých Komisia povazovala implicitnú státnu záruku za moznú; prevádzkové dotácie podla pätrocného plánu 1995 - 1999, ktoré mohli byt podla názoru Komisie opätovne doplnené inými investíciami na základe obchodného plánu 1999 - 2002; a nakoniec danové úlavy pri zásobovaní palivami a mazivami. 15. Podla údajov uvedených v oboch ciastocných rozhodnutiach sa vsak systém opatrení v prospech podnikov skupiny Tirrenia javí celkovo tak, ze pri kazdom opatrení uvedenom v napadnutých rozhodnutiach zrejme neslo o jednotlivé samostatné opatrenie.([15]15) Celkovo treba teda konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie mohlo mat pozastavujúci úcinok prakticky len pre tieto opatrenia: - "Dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu" medzi Talianskou republikou a podnikmi skupiny Tirrenia pochádzajúce z roku 1991 (dalej len "dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu"), v ktorých islo v podstate o rocné kompenzacné platby a pomoc pri investíciách pre sluzby prepravy kompami. - "Obchodný plán" pre obdobie rokov 1999 - 2002 (dalej len "obchodný plán 1999 - 2002"), v ktorom islo o pomoc pri investíciách na zaobstaranie a udrziavanie k tomu potrebnej flotily.([16]16) - Nezdanenie palív a mazív pre lode, pokial neboli pouzívané len na mori, ale pre podniky skupiny Tirrenia aj behom pobytu lodí v talianskych prístavoch (dalej len "danové úlavy"). b) O obsahu oboch ciastocných rozhodnutí a k mozným následkom pre vydanie rozhodnutia vo veci 16. Dalej bude treba preskúmat kazdé z práve vymenovaných opatrení jedno za druhým z hladiska, ci vydaním oboch ciastocných rozhodnutí mohlo príst k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. i) Dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu 17. Dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu sú, ako to je uvedené v ciastocných rozhodnutiach, nové([17]17) státne pomoci([18]18), ktoré sú vsak z väcsej casti pre pouzitelnost clánku 86 ods. 2 ES zlucitelné so spolocným trhom.([19]19) 18. Vydaním oboch ciastocných rozhodnutí je teda s právnou úcinnostou isté, ze tieto opatrenia vzhladom na ich charakter (novej) státnej pomoci v kazdom prípade podliehali pozastavujúcemu úcinku clánku 88 ods. 3 ES. 19. Tým pádom existoval uz v dobe vydania napadnutého rozhodnutia pozastavujúci úcinok vychádzajúci z primárneho práva vztahujúci sa na dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorý nahradil ten, ktorý Komisia mohla spôsobit rozhodnutím o zacatí formálneho konania. 20. Zaloba proti pozastavujúcemu úcinku napadnutého rozhodnutia sa stala vzhladom na dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu vydaním oboch ciastocných rozhodnutí meritórne bezpredmetná. ii) Obchodný plán 1999 - 2002 21. Najskôr treba konstatovat, ze toto opatrenie nie je vo výrokovej casti príslusného ciastocného rozhodnutia výslovne uvedené. Výroková cast sa totiz odvoláva len na dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu([20]20) (clánok 1 rozhodnutia z 21. júna 2001 a clánky 1 az 3 rozhodnutia z 21. júna 2001 v spojení so "závermi" na konci príslusnej hodnotiacej casti rozhodnutí). 22. Pri zohladnení zásady právnej istoty teda tazko mozno súhlasit s tým, ze obe ciastocné rozhodnutia môzu mat právny úcinok týkajúci sa státnej pomoci aj vo vztahu k takým opatreniam, o ktorých nebolo vo výrokovej casti nic uvedené. Pri pouzití sirokého výkladu judikatúry Súdneho dvora, podla ktorej "na dosiahnutie právnej istoty [musí]... právna úprava umoznovat dotknutým osobám presne rozoznat rozsah povinností, ktoré im táto právna úprava ukladá"([21]21), by vsak bolo mozné zohladnit celý text príslusného ciastocného rozhodnutia, aby sa zistilo ci Komisia vykonala aspon implicitné právne posúdenie obchodného plánu 1999 - 2002 z hladiska státnej pomoci. 23. Obchodný plán 1999 - 2002 je kazdopádne spomenutý v príslusnej hodnotiacej casti ciastocných rozhodnutí. Zakazdým sa tam nachádza len jednoduché konstatovanie, ze jeho výkon bol "ako následok zacatia konania pozastavený"([22]22) [neoficiálny preklad]. Tým je o otázke rozhodujúcej doby pre vydanie rozhodnutia vo veci (pozastavujúci úcinok odo dna dorucenia napadnutého rozhodnutia do dna dorucenia príslusného ciastocného rozhodnutia) povedané len to, ze sporné opatrenia neboli vykonané. Komisia tým vsak nevykonala právne posúdenie z hladiska státnej pomoci.([23]23) 24. Nemozno teda povedat, ci vykonanie obchodného plánu 1999 - 2002 bolo podla názoru Komisie státnou pomocou podla clánku 87 ods. 1 ES. Preto nemozno ani predpokladat, ze pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia vo vztahu k obchodnému plánu 1999 - 2002 je nahradený pozastavujúcim úcinkom clánku 88 ods. 3 ES. Z tohto pohladu nemozno povazovat spor za meritórne bezpredmetný z dôvodu právnych úcinkov ciastocných rozhodnutí. 25. V danom prípade vsak k tomu treba dodat, ze poskytnutie plánovanej pomoci pri investíciách podla obchodného plánu 1999 - 2002 sa uz nerealizovalo, najprv síce pre napadnuté rozhodnutia, krátko na to ale z iných dôvodov, a to z dôvodov spocívajúcich na vnútrostátnom práve. V rozhodnutí z 21. júna 2001 totiz Komisia uvádza, ze "záväzky prijaté talianskymi orgánmi pre obdobie rokov 2000 - 2004 vylucujú, aby sa v prípade Tirrenia di Navigazione uskutocnili dodatocné investície... v súlade s plánom"([24]24) [neoficiálny preklad]. 26. Kedze sa výkon obchodného plánu 1999 - 2002 pozastavil krátko po vydaní napadnutého rozhodnutia, nie pre uz v nich obsiahnutý pozastavujúci úcinok, ale na základe novej medzistátnej dohody, nie je vec potrebné meritórne rozhodnút.([25]25) 27. Podla môjho názoru teda v danom prípade, vzhladom na vnútrostátne záväzky platné od roku 2000 nie je potrebné rozhodnút vo veci samej o pozastavujúcom úcinku napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa obchodnému plánu 1999 - 2002. iii) Danové úlavy 28. Z údajov v napadnutých rozhodnutiach([26]26) a príslusných popisujúcich castí oboch ciastocných rozhodnutí([27]27) mozno vyvodit, ze Komisia, vychádzajúc z informácií, ktoré mala v dobe vydania napadnutého rozhodnutia pripustila, ze danové úlavy boli pouzité len v prospech podnikov Gruppo Tirrenia. Tieto boli z tohto pohladu selektívnym opatrením, a teda státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 29. V ziadnom z oboch ciastocných rozhodnutí sa vsak nenachádza ziadne výslovné konecné posúdenie danových úlav ako státnej pomoci. Najmä sa nenachádza ziadna zmienka tohto opatrenia vo výrokovej casti príslusného ciastocného rozhodnutia. Len v casti "Pripomienky talianskych orgánov"([28]28) [neoficiálny preklad] sa nachádza krátky odkaz na to, ze z informácií, ktoré Komisia obdrzala az v priebehu formálneho preskúmacieho konania, vyplýva, ze danové úlavy boli od zaciatku k dispozícii vsetkým porovnatelným podnikom. 30. Napriek tomu tým Komisia podla môjho názoru definitívne objasnila, síce nie výslovne, ale pre adresátov rozhodnutia nepochybne zretelne([29]29), ze toto opatrenie nebolo uz v dobe napadnutého rozhodnutia státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 31. Ak vsak opatrenie nie je státnou pomocou, nemohol konecným rozhodnutím nastat ani pozastavujúci úcinok v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, ktorý by mohol nahradit, ako to uz bolo uvedené vyssie([30]30), samostatný pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia.([31]31) Z tohto pohladu by teda napadnuté rozhodnutie malo mat nadalej pozastavujúci úcinok pre danové úlavy - vydanie meritórneho rozhodnutia by v tom prípade nebolo potrebné. 32. Pred tým, ako navrhnem Súdnemu dvoru, aby z uvedených dôvodov v danom prípade nepovazoval spor za meritórne bezpredmetný, pokial ide o danové úlavy, chcela by som sa, z dôvodu, ze táto otázka má zásadný význam, krátko zaoberat následkami, aké by mohol mat pozastavujúci úcinok rozhodnutia o zacatí formálneho konania, ktorý je základom tohto návrhu, v prípade vsetkých opatrení, ktorých sa toto rozhodnutie týka: Ak totiz platí samostatný pozastavujúci úcinok aj pri opatreniach, ktoré nie sú státnou pomocou, neznamená to nic iné, nez ze Komisia by bola schopná prostredníctvom rozhodnutia o zacatí formálneho konania vynútit aj docasné pozastavenie vnútrostátnych opatrení, ktoré sú z hladiska právnych predpisov o státnej pomoci legálne. Toto môze viest k tomu, ako to ukazuje práve tento prípad, ze jednoduché podozrenie zo selektívnosti opatrenia postacuje na to, aby boli zdanlivo zvýhodnené podniky vylúcené z celkom legálneho opatrenia, zatial co konkurenti môzu nadalej tazit z tohto opatrenia, a síce dovtedy, kým Komisia neukoncí formálne konanie, co môze pokojne trvat aj niekolko rokov.([32]32) Toto treba este okrem toho posúdit v súvislosti s tým, ze podmienky pre zákonné rozhodnutie o zacatí formálneho konania podla nariadenia c. 659/1999 (clánok 13 ods. 1 v spojení s clánkom 4 ods. 4) sú pomerne málo prísne([33]33) a nemozno sa ani domnievat, ze by pre zacatie formálneho konania bolo, okrem podmienok menovaných v nariadení c. 659/1999, potrebné uz v tomto okamihu definitívne konstatovat existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.([34]34) 33. Podla môjho názoru vsak z medzitýmneho rozsudku vyplýva, ze samostatný pozastavujúci úcinok rozhodnutia o zacatí formálneho konania nutne pôsobí aj proti opatreniam, ktoré objektívne nie sú státnou pomocou. Súdny dvor (a následne aj Súd prvého stupna v dvoch novsích rozhodnutiach([35]35)) totiz v bode 69 medzitýmneho rozsudku konstatoval: "Pokial ide o ostatné opatrenia zvýhodnujúce skupinu Tirrenia, ktorých sa týka rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES, talianska vláda v podstate uvádza, ze nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Analogicky k dôvodom uvedeným v bodoch 59 a 60 vyssie je preto zaloba tiez prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti tej casti napadnutého rozhodnutia, v ktorej ide o pozastavenie týchto iných([36]36) opatrení." Prípustnost zaloby v menovaných bodoch medzitýmneho rozsudku([37]37) bola hlavne zalozená na existencii samostatných právnych úcinkov rozhodnutia o zacatí formálneho konania, ktoré tým pádom skutocne pôsobia aj v prípade opatrení, ktoré vôbec nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 34. Ak rozhodnutie o zacatí formálneho konania môze mat samostatný pozastavujúci úcinok aj v prípade tých opatrení, ktoré nikdy neboli státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, zdá sa byt o to dôlezitejsie, aby bolo mozné v zalobe proti tomuto rozhodnutiu pokracovat aj po vydaní príslusného konecného rozhodnutia. Z tohto dôvodu neprichádza podla môjho názoru do úvahy, ze by nebolo potrebné rozhodnút vo veci.([38]38) 35. Podla mojej mienky teda nemozno vychádzat z toho, ze zaloba nie je meritórne opodstatnená, pokial smeruje proti pozastavujúcemu úcinku napadnutého rozhodnutia týkajúcemu sa danových úlav. 3. Záver 36. Rozhodnút vo veci nie je potrebné, pokial zaloba smeruje proti pozastavujúcemu úcinku napadnutého rozhodnutia týkajúcemu sa dohôd o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu a obchodného plánu 1999 - 2002. Pokial ide o pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia týkajúci sa danových úlav, treba preskúmat zalobné dôvody navrhujúce urcenie neplatnosti, ktoré uvádza talianska vláda. B - O dôvodoch neplatnosti 1. Porusenie zásady právnej istoty a zásad transparentnosti podla nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania 37. Talianska republika zastáva názor, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí mala opierat o ustanovenia nariadenia c. 659/1999, kedze tieto ustanovenia boli v dobe vydania rozhodnutia uz uplatnitelné. Tým Komisia porusila zásadu právnej istoty a zásadu transparentnosti. 38. Komisia proti tomu namieta, ze napadnuté rozhodnutie sa opiera bezprostredne o clánok 88 ES, a nariadenie c. 659/1999 teda nemusí byt v rozhodnutí výslovne uvedené. V medzitýmnom rozsudku Súdny dvor konstatoval, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje príkaz pozastavit pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. b) Posúdenie 39. S právnym názorom Komisie treba súhlasit. Pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia nevyplýva z príkazu pozastavit pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, pretoze takýto príkaz pozastavit pomoc napadnuté rozhodnutia neobsahujú.([39]39) 40. Pozastavujúci úcinok treba podla medzitýmneho rozsudku povazovat za samostatný a vyplýva v danom prípade skôr z toho, ze Komisia zacala formálne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES.([40]40) Z tohto dôvodu nebolo potrebné nariadenie c. 659/1999 výslovne uvádzat. Komisia správne uviedla právny základ pre pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia. 41. K poruseniu zásady právnej istoty a zásady transparentnosti vo vztahu k uvedeniu právneho základu napadnutého rozhodnutia teda nedoslo. 2. Porusenie záruk kontradiktórneho konania a práv na obhajobu, ako aj clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania 42. Talianska republika zastáva názor, ze Komisia jej mala pred vydaním rozhodnutia, ktoré má pozastavujúci úcinok, dat prílezitost, vyjadrit svoje názory. Porusenie práva na obhajobu je vázne najmä, pokial ide o obchodný plán 1999 - 2002 a danové úlavy, pretoze tieto opatrenia neboli pred vydaním napadnutého rozhodnutia voci talianskym orgánom nikdy uvedené. 43. Komisia sa opiera o to, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny príkaz pozastavit pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a teda nebolo ani potrebné získat pripomienky státu uvedené v tomto ustanovení. Ani clánok 10 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 sa neuplatní. Tam je zakotvené právo Komisie poziadat daný clenský stát o informácie pri neoznámenej státnej pomoci. Povinnost Komisie osobitne vypocut clenský stát pri zacatí formálneho konania z neho vsak vyvodit nemozno. Ani clánok 88 ods. 2 ES neobsahuje odkaz na to, ze by Komisia mohla v prípade neoznámenej státnej pomoci zacat formálne konanie len po tom, ako vypocula daný clenský stát. b) Posúdenie 44. Tvrdenia Komisie treba odmietnut. Ako uz Súdny dvor opakovane konstatoval, vseobecná zásada práva Spolocenstva, ze "poskytnutie práva na obhajobu vo vsetkých konaniach, ktoré môzu viest k opatreniu s negatívnym úcinkom voci dotycnej osobe, je základnou zásadou práva Spolocenstva... , ktoré musí byt zabezpecené aj vtedy, ked na to chýba zvlástna právna úprava".([41]41) 45. Rozhodnutie o zacatí formálneho konania podla clánku 88 ods. 2 ES má, ako konstatoval Súdny dvor([42]42), samostatný, od clánku 88 ods. 3 ES nezávislý pozastavujúci úcinok pre v tomto rozhodnutí zahrnuté opatrenia, a teda je bez pochybností opatrením s negatívnym úcinkom. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa tak malo uskutocnit vypocutie pripomienok k pozastavujúcemu úcinku uvedených opatrení podozrivých z hladiska práva o státnej pomoci. 46. Predmetný prípad ukazuje význam tohto osobitného práva byt vypocutý pri zacatí formálneho konania. Ako sa totiz zdá, neboli práve danové úlavy predmetom rokovaní, ktoré Komisia vykonala s talianskymi orgánmi pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Chýbajúca selektívnost danových úlav by v prípade zodpovedajúceho vypocutia mozno vysla najavo uz pred rozhodnutím o zacatí formálneho konania a mohla priviest Komisiu k tomu, aby tieto opatrenia vynala z napadnutého rozhodnutia.([43]43) 47. Toto právo byt vypocutý treba odlisovat od práva byt vypocutý uvedeného v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Právo byt vypocutý podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa týka plánovaného vydania príkazu pozastavit pomoc, ktorého právny úcinok sa odlisuje od právneho úcinku v tomto prípade vyvolaného pozastavujúceho úcinku rozhodnutia o zacatí formálneho konania. Ani ziadost Komisie o informácie podla clánku 10 ods. 2 nariadenia c. 659/1999([44]44) teda nemohla nahradit vypocutie k celému obsahu plánovaného rozhodnutia o zacatí formálneho konania. 48. Doslo teda k poruseniu procesných práv a napadnuté rozhodnutie treba zrusit, pokial ide o pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia týkajúci sa danových úlav. 3. Prekrocenie diskrecnej právomoci pri vydaní príkazu na zastavenie pomoci a) Tvrdenia úcastníkov konania 49. Talianska republika zastáva názor, ze Komisia sa pri vydaní príkazu pozastavit pomoc, namiesto toho, aby kvalifikovala opatrenia ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a aby dokázala, ci ide o novú alebo zmenenú státnu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, opierala len o to, ze konkurencnému podniku mohla vzniknút z výkonu opatrenia skoda. Komisia teda vydala napadnuté rozhodnutie cisto preventívne pre prípad, ze by sa neskôr ukázalo, ze islo o novú alebo protiprávne zmenenú existujúcu státnu pomoc. 50. Komisia vychádza na jednej strane z toho, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje príkaz pozastavit pomoc. Údaje o preventívnom pozastavení na úcely zabránenia skodám pre konkurencné podniky boli uvedené len pre prípad, ze by napadnuté rozhodnutie obsahovalo aj príkaz pozastavit pomoc. Kedze vsak islo len o rozhodnutie o zacatí formálneho konania, nebolo v tej dobe potrebné preukázat, ze protiprávnu státna pomoc skutocne existovala. Napadnuté rozhodnutie preto uvádza, ze Komisia mala pochybnosti o existencii protiprávnej státnej pomoci a jej nezlucitelnosti so spolocným trhom, cím splnila poziadavky pre rozhodnutie o zacatí formálneho konania podla clánku 88 ods. 2 ES. b) Posúdenie 51. Tvrdenia Talianskej republiky treba odmietnut. Podla ustálenej judikatúry rozhodnutie Komisie prekracuje diskrecnú právomoc len vtedy, ked treba na základe objektívnych, logických a zhodujúcich sa indícií predpokladat, ze rozhodnutie bolo vydané výlucne alebo aspon prevazne na iný nez uvedený úcel.([45]45) 52. Komisia sa vsak o takéto dôvody neopierala. Pokial uvádza ochranu konkurencných podnikov([46]46), vztahujú sa tieto výroky na oznámené vydanie príkazu pozastavit pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 53. Ako Súdny dvor konstatoval v medzitýmnom rozsudku, napadnuté rozhodnutie vsak neobsahuje ziadny príkaz pozastavit pomoc.([47]47) Pozastavujúci úcinok naopak vyplýva bezprostredne zo zacatia formálneho konania([48]48). Komisia vsak samotné zacatie formálneho konania neodôvodnuje ochranou konkurencných podnikov. Komisia sa naopak opiera o to, ze má podozrenie ze ide o neoznámenú novú státnu pomoc, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom. 54. Komisia teda pri vydaní napadnutého rozhodnutia neprekrocila diskrecnú právomoc. 4. Porusenie clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 1 a 3 ES, porusenie zásady právnej istoty a nariadenia c. 659/1999 a) Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 55. Talianska republika zastáva názor, ze Komisia sa dopustila právnej chyby, ked predpokladala, ze dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu sú novou státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze tieto dohody na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady EHS c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz)([49]49) ako "existujúce zmluvy o výkone vo verejnom záujme zostanú v platnosti do dátumu uplynutia platnosti príslusnej zmluvy", kedze boli uzatvorené v roku 1991, teda pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia. Okrem toho boli Komisii zaslané v rokoch 1991 az 1997 informácie o týchto dohodách. Komisia napriek tomu nikdy nevzniesla pochybnosti z hladiska práva státnej pomoci. Z tohto dôvodu sa treba domnievat, ze tieto opatrenia boli povolené prinajmensom konkludentne, a ze teda mohli byt kazdopádne "existujúcou" státnou pomocou v zmysle clánku 88 ods. 1 ES. 56. Komisia zastáva názor, ze nariadenie o námornej kabotázi uvedené Talianskou republikou nie je spôsobilé vylúcit pouzitie práva o státnej pomoci, kedze sa opiera len o clánok 84 ods. 2 Zmluvy ES (dopravná politika). Talianske orgány okrem toho v konaní pred vydaním napadnutého rozhodnutia nenamietali, ze ide o existujúcu státnu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 ES. Pokial ide o informácie, ktoré jej mali byt zaslané uz predtým, Komisia uvádza, ze v ziadnom prípade neslo o oznámenie v zmysle rozsudku Lorenz([50]50). Chýbajúca reakcia Komisie sama osebe teda z opatrenia neurobila existujúcu státnu pomoc. b) Posúdenie 57. Z tvrdení úcastníkov konania vyplýva, ze údajné porusenie clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 1 a 3 ES, zásady právnej istoty a nariadenia c. 659/1999 sa vztahuje len na dohody o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu. 58. Tvrdenia úcastníkov konania vrátane repliky Talianskej republiky sú vsak z cias pred vydaním rozhodnutí z 21. júna 2001. Vzhladom na to, ze sa vydaním a dorucením oboch ciastocných rozhodnutí Talianskej republike stal spor medzicasom meritórne bezpredmetným, pokial ide o pozastavujúci úcinok napadnutého rozhodnutia týkajúci sa dohôd o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu, netreba sa dalej zaoberat dôvodmi uvedenými k tejto problematike. C - Vseobecný záver 59. Rozhodnút vo veci o zalobe proti rozhodnutiu Komisie o zacatí formálneho konania nie je potrebné, pokial zaloba smeruje proti pozastavujúcemu úcinku týkajúcemu sa dohôd o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu a obchodného plánu 1999 - 2002. 60. Zalobe treba vyhoviet a napadnuté rozhodnutie zrusit v rozsahu, v akom Komisia porusila právo zalobcu na obhajobu pri vydaní napadnutého rozhodnutia, pokial ide o otázku danových úlav. IV - Návrh 61. Na základe toho, co som uviedla vyssie, navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto: 1. Rozhodnút vo veci o zalobe proti rozhodnutiu SG(99) D/6463 Komisie o zacatí formálneho konania podla clánku 88 ods. 2 ES nie je potrebné, pokial zaloba smeruje proti pozastavujúcemu úcinku týkajúcemu sa dohôd uzatvorených v roku 1991 medzi Talianskou republikou a podnikmi skupiny Tirrenia di Navigazione a obchodného plánu 1999 - 2002. 2. Zalobe proti rozhodnutiu Komisie SG(99) D/6463 sa vyhovuje v rozsahu, v akom smeruje proti zruseniu danových úlav a napadnuté rozhodnutie sa v rovnakom rozsahu rusí. 3. Kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy. __________________________________________________________________ [51]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [52]2 - Ú. v. ES C 306, s. 2. __________________________________________________________________ [53]3 - Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303. __________________________________________________________________ [54]4 - Ú. v. ES L 318, s. 9. __________________________________________________________________ [55]5 - Ziadny z úcastníkov konania neinformoval Súdny dvor o vydaní rozhodnutia z 21. júna 2001 a toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev az 4. decembra 2001. Medzitýmny rozsudok z 9. októbra 2001 bol vydaný bez toho, aby bolo mozné zaoberat sa prípadným významom rozhodnutia z 21. júna 2001 pre prebiehajúce konanie. __________________________________________________________________ [56]6 - Ú. v. EÚ L 53, 2005, s. 29. __________________________________________________________________ [57]7 - Bod 1 medzitýmneho rozsudku, uz citovaného v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [58]8 - Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339. __________________________________________________________________ [59]9 - Obe ciastocné rozhodnutia sa voci Talianskej republike stali konecnými uplynutím lehoty na podanie zaloby uvedenej v clánku 230 ods. 5 ES. __________________________________________________________________ [60]10 - Uznesenie Súdu prvého stupna zo 4. novembra 2002, Salzgitter/Komisia, T-90/99, Zb. s. II-4535, bod 16. __________________________________________________________________ [61]11 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [62]12 - Pozri bod 21 a nasl. a bod 28 a nasl. nizsie. __________________________________________________________________ [63]13 - Pozri bod 25 nizsie. __________________________________________________________________ [64]14 - Pozri bod 29 a nasl. nizsie. __________________________________________________________________ [65]15 - Pozri najmä bod 41 rozhodnutia z 21. júna 2001 a bod 164 rozhodnutia zo 16. marca 2004, pokial ide o "celkovú" súvislost medzi dohodami o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu jednak s prevádzkovými dotáciami podla pätrocného plánu pre obdobie rokov 1995 - 1999 a jednak s blizsie neupresnenými inými investíciami, pri ktorých Komisia povazovala v napadnutom rozhodnutí implicitnú záruku za moznú. __________________________________________________________________ [66]16 - V bode 42 rozhodnutia z 21. júna 2001 sa este nachádzajú poznámky o podpore na zaobstaranie dvoch lodí, ktoré v v ziadnom prípade nepredstavujú samostatné opatrenie, lebo sú zjavne bud castou obchodného plánu 1999 - 2002, alebo boli castou dohôd o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu, kedze ich odpisy sa úplne zahrnú do rocných kompenzacných platieb. __________________________________________________________________ [67]17 - Bod 20 a nasl. rozhodnutia z 21. júna 2001, bod 73 a nasl. rozhodnutia zo 16. marca 2004. __________________________________________________________________ [68]18 - Clánok 1, bod 43 rozhodnutia z 21. júna 2001, clánok 1, bod 171 rozhodnutia zo 16. marca 2004. __________________________________________________________________ [69]19 - Bod 26 a nasl. rozhodnutia z 21. júna 2001, bod 84 a nasl. rozhodnutia zo 16. marca 2004. __________________________________________________________________ [70]20 - Pozri bod 15 vyssie. __________________________________________________________________ [71]21 - Pozri napríklad rozsudky zo 14. decembra 2000, Nemecko/Komisia, C-245/97, Zb. s. I-11261, bod 72, a zo 16. októbra 1997, Belgicko/Banque Indosuez a i. a Európske spolocenstvo, C-177/96, Zb. s. I-5659, bod 27. __________________________________________________________________ [72]22 - Bod 42 rozhodnutia z 21. júna 2001, bod 166 rozhodnutia zo 16. marca 2004. __________________________________________________________________ [73]23 - V bode 42 rozhodnutia z 21. júna 2001 sa síce este nachádzajú náznaky posúdenia, ale len pokial ide o pomoc pri investíciách na dve osobitne spomenuté lode hlavného podniku skupiny Tirrenia. Komisia vsak konstatuje, ze "ich odpisy sa [môzu] úplne zahrnút do rocných kompenzacných platieb" [neoficiálny preklad]. Táto pomoc pri investíciách teda bola skôr súcastou dohôd o záväzkoch vseobecného hospodárskeho záujmu (pozri k tomu bod 15 vyssie), nez súcastou obchodného plánu 1999 - 2002. __________________________________________________________________ [74]24 - Bod 42 rozhodnutia z 21. júna 2001. __________________________________________________________________ [75]25 - Zalobou sledované zrusenie pozastavujúceho úcinku napadnutého rozhodnutia by tu nemalo prakticky zmysel, ani keby bola zaloba úspesná. __________________________________________________________________ [76]26 - Kapitola II písm. d) a kapitola III písm. a) napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [77]27 - Bod 13 rozhodnutia z 21. júna 2001, bod 47 rozhodnutia zo 16. marca 2004. __________________________________________________________________ [78]28 - Bod 18 rozhodnutia z 21. júna 2001, bod 56 rozhodnutia zo 16. marca 2004. __________________________________________________________________ [79]29 - Pozri tiez bod 22 vyssie. __________________________________________________________________ [80]30 - Porovnaj bod 19 vyssie. __________________________________________________________________ [81]31 - Taktiez tu z dôvodu praktickej bezpredmetnosti neprichádza do úvahy rozhodnút vo veci samej, ako to bolo vysvetlené v bode 25 a nasl. vyssie v súvislosti s pozastavujúcim úcinkom na obchodný plán 1999 - 2002. Je totiz mozné, aby danové úlavy, ktoré vzhladom na napadnuté rozhodnutie prechodne neboli poskytnuté, mohli byt po odpadnutí pozastavujúceho úcinku na základe úspesnej zaloby o neplatnost dodatocne poskytnuté. __________________________________________________________________ [82]32 - Rozhodnutie zo 16. marca 2004 bolo v danom prípade vydané napr. az skoro po piatich rokoch po rozhodnutí o zacatí formálneho preskúmacieho konania. __________________________________________________________________ [83]33 - Kedze v danom prípade boli uplatnené iné dôvody neplatnosti, nie je potrebné preskúmat otázku, o ktoré materiálne dôvody by sa zaloba proti napadnutému rozhodnutiu vo vztahu k danovým úlavám vôbec mohla opierat. Komisia totiz vydala napadnuté rozhodnutie v kazdom prípade na základe informácií, ktoré mala v danom okamihu k dispozícii, a podla nich bola existencia státnej pomoci celkom mozná. __________________________________________________________________ [84]34 - Toto by inak mohlo viest k predlzeniu doby predchádzajúcej zacatiu konania, pocas ktorej by boli vylúcené tretie zúcastnené osoby (napr. konkurencné podniky) z úcasti - pretoze smú byt zapojené az vo formálnom konaní - na preskúmaní ústrednej otázky pre rozhodnutie o státnej pomoci a obmedzujúcej nakoniec formálne konanie prakticky na otázku mozností zdôvodnenia podla clánku 87 ods. 2 a 3 ES a clánku 86 ods. 2 ES. __________________________________________________________________ [85]35 - Rozsudky Súdu prvého stupna z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, bod 37, a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-346/99, T-347/99 a T-348/99, Zb. s. II-4259, bod 33. __________________________________________________________________ [86]36 - V origináli nie je zvýraznené. __________________________________________________________________ [87]37 - Zmeny "právneho stavu" uvedené v bode 59 medzitýmneho rozsudku (uz citovaného v poznámke pod ciarou 3) na odôvodnenie prípustnosti zaloby sa vsak nebudú dat spätne odstránit ani v prípade úspesnosti zaloby o neplatnost. __________________________________________________________________ [88]38 - Tak mozno prakticky v kazdom prípade, v ktorom je popieraná kvalifikácia nejakého opatrenia ako státnej pomoci, odporúcat podat preventívne zalobu o zrusenie rozhodnutia o zacatí formálneho konania, na zachovanie lehoty na podanie zaloby podla clánku 230 ods. 5 ES. Na rozdiel od doterajsieho stavu mozno predpokladat, ze takéto zaloby by potom kazdopádne neboli vzaté spät ani vtedy, ked by bolo vydané konecné rozhodnutie o neexistencii pomoci. Toto by mohlo viest k výraznému nárastu poctu vecí. __________________________________________________________________ [89]39 - Bod 52 medzitýmneho rozsudku, uz citovaného v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [90]40 - Bod 62 medzitýmneho rozsudku, uz citovaného v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [91]41 - Pozri napríklad rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 99; zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac", C-301/87, Zb. s. I-307, bod 29; z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 40/85, Zb. s. 2321, bod 28, a z 23. októbra 1974, Transocean, 17/74, Zb. s. 1063, bod 15. __________________________________________________________________ [92]42 - Bod 55 a nasl. medzitýmneho rozsudku, uz citovaného v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [93]43 - Nebude tomu vsak tak bezpodmienecne vo vsetkých prípadoch, v ktorých sa az v priebehu formálneho konania ukáze, ze pri opatrení namietanom v jednotlivom prípade nikdy neslo o státnu pomoc. __________________________________________________________________ [94]44 - Z úvodu napadnutého rozhodnutia, a síce z jeho záverecnej casti, vyplýva, ze takáto ziadost o informácie bola talianskym orgánom pred vydaním napadnutého rozhodnutia predlozená. Podrobnosti o jej obsahu neboli poskytnuté. __________________________________________________________________ [95]45 - Ustálená judikatúra, pozri napríklad rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 24, a z 21. februára 1984, Walzstahl-Vereinigung a Thyssen/Komisia, 140/82, 146/82, 221/82 a 226/82, Zb. s. 951, bod 27. __________________________________________________________________ [96]46 - Kapitola "Závery" napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [97]47 - Bod 52 medzitýmneho rozsudku, uz citovaného v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [98]48 - Bod 62 medzitýmneho rozsudku, uz citovaného v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [99]49 - Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim vyd. 06/002, s. 10. __________________________________________________________________ [100]50 - Rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref1 52. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref2 53. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref3 54. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref4 55. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref5 56. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref6 57. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref7 58. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref8 59. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref9 60. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref10 61. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref11 62. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref12 63. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref13 64. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref14 65. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref15 66. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref16 67. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref17 68. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref18 69. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref19 70. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref20 71. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref21 72. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref22 73. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref23 74. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref24 75. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref25 76. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref26 77. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref27 78. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref28 79. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref29 80. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref30 81. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref31 82. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref32 83. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref33 84. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref34 85. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref35 86. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref36 87. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref37 88. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref38 89. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref39 90. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref40 91. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref41 92. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref42 93. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref43 94. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref44 95. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref45 96. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref46 97. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref47 98. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref48 99. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref49 100. file:///tmp/lynxXXXX6NByZY/L97229-4038TMP.html#Footref50