ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) z 13. februára 2001 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Hospodárska sútaz - Rozhodnutie o ziadosti o informácie - Penále - Právo odmietnut poskytnút odpoved, ktorou sa priznáva porusenie - Dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd" Vo veci T-112/98, Mannesmannröhren-Werke AG, so sídlom v Mülheim an der Ruhr (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a K. Moosecker, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: K. Wiedner, za právnej pomoci M. Hilf, profesor, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(98) 1204 z 15. mája 1998, týkajúceho sa konania podla clánku 11 ods. 5 nariadenia Rady c. 17, SÚD PRVÉHO STUPNAEURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda B. Vesterdorf, sudcovia A. Potocki, A. W. H. Meij, M. Vilaras a N. J. Forwood, tajomník: H. Jung, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. mája 2000, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) s názvom "Ziadost o informácie" v ods. 1, 4 a 5 stanovuje: "1. Pri výkone svojich povinností na základe clánku 89 a ustanovení prijatými na základe clánku 87 zmluvy, môze Komisia získat vsetky nevyhnutné informácie od vlád a kompetentných orgánov clenských státov ako aj od podnikov a zdruzení podnikov. ... 4. Pozadované informácie budú poskytovat majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem, alebo zdruzení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby splnomocnené alebo oprávnené zákonom. 5. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v dobe stanovenej Komisiou, alebo poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím poziada, aby boli takéto informácie poskytnuté. Rozhodnutie bude specifikovat pozadované informácie, stanoví vhodný casový limit a uvedie pokuty podla clánku 15(1) b) a clánku 16(1) a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom." 2 Clánok 16 uvedeného nariadenia pod názvom "Periodické penalizacné platby" stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov periodické penalizacné platby od 50 do 1 000 úctovných jednotiek za den pocítaných od dátumu stanoveného rozhodnutím, aby zabezpecila: ... c) poskytnutie úplných a správnych informácií, ktoré sa vyzadovali rozhodnutím prijatým podla clánku 11(5); ..." 3 Clánok 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 (dalej len "dohovor") stanovuje: "1. Kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu... 2. Kazdý, kto je obvinený z trestného cinu, sa povazuje za nevinného, dokial jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom." Skutkové okolnosti 4 Komisia zacala setrenie proti zalobkyni a dalsím výrobcom ocelových rúr. Pocas tohto setrenia vykonala niekolkokrát kontrolu okrem iného aj u zalobkyne. 5 V rámci týchto kontrol 13. augusta 1997 Komisia adresovala zalobkyni ziadost o informácie, ktorou polozila otázky týkajúce sa údajného porusenia pravidiel v oblasti práva hospodárskej sútaze, ktorých sa mala dopustit zalobkyna. 6 Uvedená ziadost o informácie obsahovala najmä styri nasledujúce otázky: "1.6. Schôdze medzi európskymi a japonskými výrobcami Podla informácií, ktoré má Komisia, sa Vás podnik zúcastnil na schôdzkach európskych a japonských výrobcov bezsvíkových rúr. Tieto schôdzky prebiehali v rámci stretnutí, ktoré sa v odborných kruhoch oznacujú ako 'Europe-Japan Club`. Boli organizované na týchto úrovniach: predsedovia ('Presidents Meetings` alebo 'P-Meetings`), vedúci pracovníci ('Managers Committee` alebo 'Managers Meetings` alebo 'M-Meetings`), experti ('Experts Meetings` alebo 'E-meetings`) a pracovné skupiny ('Working Group`). Ziadame Vás, aby ste nám zaslali z obdobia od roku 1984 az dodnes: - dátumy, miesta a mená podnikov, ktoré sa zúcastnili vsetkých schôdzí európskych a japonských výrobcov bezsvíkových rúr na úrovni predsedov, vedúcich pracovníkov, expertov a pracovných skupín, - mená osôb, ktoré zastupovali Vás podnik na vyssie uvedených schôdzach, a dokumenty týkajúce sa ich pracovných ciest (vyúctovanie cestovných nákladov, letenky, atd.), - kópie vsetkých pozvaní, programy, zápisnice, interné instrukcie, správy a vsetky ostatné dokumenty vztahujúce sa na vyssie uvedené schôdzky, ktoré vlastní Vás podnik a/alebo Vasi zamestnanci, - v prípade, ak nedisponujete príslusnými materiálmi, ziadame Vás, aby ste nám oznámili, co bolo predmetom týchto schôdzí, aké rozhodnutia boli prijaté, typ dokumentov, ktoré Vám boli dorucené pred schôdzou a po nej. 1.7. Schôdze 'Special Circle` Podla informácií, ktoré má Komisia, sa Vás podnik zúcastnil na schôdzkach európskych výrobcov bezsvíkových rúr v rámci rokovaní oznacovaných ako 'Special Circle`. Ziadame Vás, aby ste nám zaslali nasledujúce informácie a dokumenty z obdobia od roku 1984 az do dnes: - dátumy, miesta a mená podnikov, ktoré sa zúcastnili vsetkých schôdzí medzi európskymi a japonskými výrobcami bezsvíkových rúr na úrovni predsedov, vedúcich pracovníkov, expertov a pracovných skupín, - mená osôb, ktoré zastupovali Vás podnik na vyssie uvedených schôdzach, a dokumenty týkajúce sa ich pracovných ciest (vyúctovanie cestovných nákladov, letenky, atd.), - kópie vsetkých pozvaní, programy, zápisnice, interné instrukcie, správy a vsetky ostatné dokumenty vztahujúce sa na vyssie uvedené schôdzky, ktoré vlastní Vás podnik a/alebo Vasi zamestnanci, - v prípade, ak nedisponujete príslusnými materiálmi, ziadame Vás, aby ste nám oznámili, co bolo predmetom týchto schôdzí, aké rozhodnutia boli prijaté, typ dokumentov, ktoré Vám boli dorucené pred schôdzou a po nej. 1.8. Dohoda 1962 Od 1. januára 1962 do júla 1996 bol Vás podnik zmluvnou stranou styroch dohôd týkajúcich sa OCTG (prieskumné ocelové rúry) a potrubí (Quota agreement for OCTG, Price agreement for OCTG, Price agreement for Linepipe, Supplemetary agreement). Aký je vztah medzi týmito dohodami a 'Special Circle` a vyssie uvedeným 'Europe-Japan Club`? Do akej miery existencia a plnenie týchto dohôd ovplyvnili rozhodnutia prijímané v rámci 'Europe-Japan Club` a/alebo v rámci 'Special Circle`? Do akej miery rozhodnutia 'Europe-Japan Club` a/alebo 'Special Circle` ovplyvnili plnenie vyssie uvedených dohôd? ... 2.3. Schôdze európskych a japonských výrobcov Podla informácií, ktoré má Komisia, sa Vás podnik zúcastnil na schôdzkach európskych výrobcov velkopriemerových zváraných rúr. Ziadame Vás, aby ste nám zaslali nasledujúce informácie a dokumenty z obdobia od roku 1984 az do dnes: - dátumy, miesta a mená podnikov, ktoré sa zúcastnili vsetkých schôdzí medzi európskymi a japonskými výrobcami velkopriemerových zváraných rúr na úrovni predsedov, vedúcich pracovníkov, expertov a pracovných skupín, - mená osôb, ktoré zastupovali Vás podnik na vyssie uvedených schôdzach, a dokumenty týkajúce sa ich pracovných ciest (vyúctovanie cestovných nákladov, letenky, atd.), - kópie vsetkých pozvaní, programy, zápisnice, interné instrukcie, správy a vsetky ostatné dokumenty vztahujúce sa na vyssie uvedené schôdzky, ktoré vlastní Vás podnik a/alebo Vasi zamestnanci, - v prípade, ak nedisponujete príslusnými materiálmi, ziadame Vás, aby ste nám oznámili, co bolo predmetom týchto schôdzí, aké rozhodnutia boli prijaté, typ dokumentov, ktoré Vám boli dorucené pred schôdzou a po nej. 7 Listom zo 14. októbra 1997 advokáti zalobkyne odpovedali na niekolko z polozených otázok, ale odmietli odpovedat na styri vyssie uvedené otázky. Zalobkyna sa listom z 23. októbra 1997 stotoznila s obsahom odpovedí svojich advokátov. 8 Vo svojej odpovedi z 10. novembra 1997 Komisia odmietla tvrdenia zalobkyne, ktorá uviedla, ze nie je povinná odpovedat na spomenuté otázky. Komisia následne v súlade s clánkom 11 ods. 4 nariadenia c. 17 stanovila zalobkyni lehotu desat dní odo dna dorucenia tohto listu na zaslanie odpovedí na spomenuté otázky. Komisia doplnila, ze pre prípad, ze zalobkyna v stanovenej lehote neodpovie na tieto otázky, môzu sa jej ulozit penále. 9 Advokáti zalobkyne listom z 27. novembra 1997 potvrdili postoj zalobkyne, ktorým odmietla poskytnút ziadané informácie. 10 Dna 15. mája 1998 Komisia na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 vydala rozhodnutie (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna je povinná odpovedat v lehote troch dní odo dna dorucenia napadnutého rozhodnutia na styri sporné otázky nachádzajúce sa v prílohe. Clánok 2 napadnutého rozhodnutia urcuje, ze "ak (zalobkyna) nesplnení povinnost zaslat pozadované informácie za podmienok stanovených v clánku 1, ukladajú sa jej penále vo výske 1 000 ecu za kazdý den omeskania pocnúc dnom uplynutia lehoty urcenej v clánku 1". Konanie 11 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. júla 1998 zalobkyna podala túto zalobu. 12 Súd prvého stupna na základe clánku 14 svojho rokovacieho poriadku po návrhu prvej komory a vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 uvedeného poriadku rozhodol predlozit vec rozsírenej komore. 13 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá rozsírená komora) otvoril ústnu cast konania. 14 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 23. mája 2000. 15 Faxom zaslaným kancelárii Súdu prvého stupna 18. decembra 2000 zalobkyna poziadala Súd prvého stupna, aby zobral do úvahy pri prejednávaní veci Chartu základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 364, s. 1) vyhlásenú 7. decembra 2000 v Nice (dalej len "Charta"), pretoze tá vytvára novú právnu skutocnost, ktorá má vplyv na skutkový stav v danej veci z pohladu clánku 6 ods. 1 dohovoru. Subsidiárne, zalobkyna navrhuje znovuotvorenie ústnej casti konania. 16 Po výzve adresovanej Komisii, aby sa vyjadrila k tomuto návrhu, vo svojom liste z 15. januára 2001 odmietla tvrdenia zalobkyne a skonstatovala, ze Charta základných práv Európskej únie nemá ziadny vplyv na prejednávanú vec. Návrhy úcastníkov konania 17 Zalobkyna navrhla, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia navrhla, aby Súd prvého stupna: - zmietol zalobu ako zjavne neprípustnú, pokial ide o zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - zamietol zalobu ako nedôvodnú, pokial ide o zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 19 Na pojednávaní Komisia potvrdila, ze "nemala v úmysle ani právomoc vykonat clánok 2 napadnutého rozhodnutia". Po tomto vyhlásení zalobkyna stiahla spät návrh na zrusenie uvedeného clánku a následne aj zalobné dôvody, o ktoré sa tento clánok opieral, co sa zaznamenalo. O veci samej 20 Zalobca uvádza styri zalobné dôvody, ktorými odôvodnuje svoj návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého uznesenia. V prvom rade treba preskúmat prvé tri zalobné dôvody, ktoré sa týkajú namietaného porusenia práva na obhajobu. Tvrdenia úcastníkov konania Prvý zalobný dôvod 21 Podkladom prvého zalobného dôvodu je rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb. s. 3283, dalej len "rozsudok Orkem"). 22 Zalobkyna uvádza, ze podnik má povinnost poskytnút vsetky nevyhnutné informácie vztahujúce sa na skutocnosti známe Komisii, v prípade potreby sa táto povinnost dotýka aj príslusných dokumentov, ktoré podnik vlastní, a to aj vtedy, ak by sa mali tieto informácie a dokumenty pouzit ako podklad pre rozhodnutie smerujúce proti nemu alebo inému podniku, v ktorom sa skonstatuje, ze doslo ku konaniu, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. Napriek tomu Súdny dvor takúto povinnost a jej korespondujúce právo Komisie dorucit údaje podmienuje rozhodnutím, ktorým sa neporusuje právo na obhajobu podniku (rozsudok Orkem, bod 34, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 1995, Société générale/Komisia, T-34/93, Zb. s. II-545, bod 73 a nasledujúce, dalej len "rozsudok Société générale"). Na tieto zásady sa malo prihliadnut pocas predbezného setrenia. Zalobkyna dodáva, ze v rozsudku Orkem Súdny dvor konstatoval porusenie práva na obhajobu, pretoze Komisia neziadala len faktické údaje, ale domáhala sa aj odpovedí na otázky o cieli konania podniku a o predmete niektorých schôdzí. Súdny dvor mal rovnako ako nelegálnu posúdit otázku, ktorá môze prinútit zalobkynu priznat úcast na dohode, ktorá môze obmedzovat alebo bránit v hospodárskej sútazi. V uvedenej veci majú otázky, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, rovnaký protiprávny úcinok. 23 Pokial ide o otázku 1.6, jej nelegálnost vyplýva uz z jej samotného znenia, v ktorom sa uvádza, ze Komisia uz skôr disponovala údajmi vztahujúcimi sa na predmetné schôdze. Tento nelegálny charakter vyplýva aj zo stvrtej casti uvedenej otázky, ktorou bola zalobkyna poziadaná, aby v prípade, ak nedisponuje "príslusnými" dokumentmi, oznámila, co bolo predmetom uvedených schôdzí, a uviedla, aké rozhodnutia boli prijaté pocas ich konania. Táto povinnost sa nevyhnutne vztahuje na ciel a obsah týchto schôdzí a/alebo na ich prípadné nelegálne ciele. V prípade, ze sa rokovalo alebo sa dosiahla dohoda, alebo bol prijatý postup, ktorý je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, odpovedou na polozené otázky by sa zalobkyna musela nevyhnutne priznat, ze úcastníci týchto schôdzí sledovali ciel, ktorý je v rozpore s uvedenými pravidlami. Predlozená odpoved na túto cast otázky by umoznila Komisii vykladat odpovede na zvysné tri casti tejto otázky ako potvrdenie priznania o nelegálnom konaní. Povinnost odpovedat na kazdú z týchto otázok má za následok porusenie práva zalobkyne na obhajobu. 24 Rovnako je to aj v prípade otázky 1.7, ktorá obdobným spôsobom vyzadovala informácie o sledovanom cieli úcastníkov schôdzí európskych výrobcov bezsvíkových rúr rámci "Special Circle" a o údajoch týkajúcich sa tém a prijatých rozhodnutí, ktoré sa prejednávali na niektorých z týchto schôdzí. 25 Pokial ide o otázku 1.8, tá je nelegálna s pohladu právomocí, ktoré sú upravené v clánku 11 ods. 1 a 5 nariadenia c. 17, pretoze sa netýka skutkového stavu. V skutocnosti Komisia môze vyzadovat len informácie o skutkovom stave. Komisia vsak nie je oprávnená vyzadovat od zalobkyne jej názory, úsudky, predpoklady alebo závery. V uvedenej veci sa otázka týka výlucne hodnotenia skutkového stavu, "vztahu" medzi zmluvami, ktorých obsah má Komisia k dispozícii, a niektorými údajnými poruseniami právnych predpisov. Navyse, ak predmetom schôdzí medzi "Europe Japan Club" a "Special Circle" bolo konanie, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, a ak existoval vztah medzi týmito schôdzami a zmluvami, o ktorých má vedomost Komisia, tak tá mohla byt informovaná o ich obsahu len na základe priznania, ze doslo ku konaniu, ktoré je v rozpore s hospodárskou sútazou, pricom v súlade so zásadami obsiahnutými v rozsudku Orkem nikoho nemozno nútit, aby sa priznal. 26 Na otázku 2.3, ktorá má rovnaký obsah ako prvé dve, sa vztahujú mutatis mutandis vyssie uvedené argumenty. 27 Zalobkyna sa odvoláva na rozsudok Société générale (bod 75) Súdu prvého stupna, ktorý skonstatoval, ze otázka týkajúca sa skutkového stavu nenadobúda nelegálny charakter, ak predmetom odpovede je výklad dohôd, ktoré majú byt údajne v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. Napriek tomu z toho nemozno v ziadnom prípade dedukovat, ze otázky dotýkajúce sa výkladu a hodnotenia sú stále legálne a ze treba na ne odpovedat. Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku vylozil, ze podniky v zmysle clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 sú povinné poskytnút len "cisto faktické" odpovede. 28 Komisia uviedla, ze pocas priebehu predbezného setrenia, sú podniky na základe ziadosti povinné informovat ju o vsetkých skutocnostiach, ktoré sú im známe a ktoré sú predmetom setrenia. Podnik má povinnost predlozit vsetky materiály týkajúce sa skutkového stavu. Cielom tejto povinnosti je garantovat potrebný úcinok práva Spolocenstva v prípade kartelov, ako aj dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou ES, ktoré musia podniky respektovat. Uplatnením práva na obhajobu sa zalobkyna nemôze úspesne vyhnút tejto povinnosti. Nariadenie c. 17 pri predbeznom vysetrovaní priznáva podnikom niektoré procesné garancie, ale neoprávnuje ich neodpovedat na niektoré otázky z dôvodu, ze odpovede by mohli prispiet k ich usvedceniu z porusenia predpisov upravujúcich hospodársku sútaz, a konstituovali by tak istý druh sebaobvinenia. Napriek tomu Komisia pripústa, ze nemôze vyzadovat od podniku odpovede, ktorými by potvrdil porusenie pravidiel, a ze je úlohou orgánu Spolocenstva dokázat, ze doslo k takémuto konaniu. 29 Podla Komisie má kazdý podnik povinnost oznámit na základe ziadosti o informácie vsetky údaje o skutocnostiach, ktoré sú dôlezité s pohladu kartelového práva. Nie je vsak prípustné vyzadovat informácie o zámeroch, predmete a cieloch niektorých postupov alebo opatrení, takéto otázky môzu donútit podnik k priznaniu, ze sa dopustil porusení. 30 Komisia konstatuje, ze Súdny dvor nemal výhrady k otázkam, ktoré boli polozené vo veci Orkem, ktoré zo sirsieho pohladu korespondujú otázkam 1.6, 1.7 a 2.3. Týmito otázkami sa mali získat informácie o vedení schôdzí, o úcastníkoch a taktiez sa mali získat príslusné dokumenty. Ziadané údaje sa vztahovali len na skutkový stav a neimplikovali priznanie protiprávneho konania. Z toho vyplýva, ze proti týmto otázkam nemozno mat námietky. 31 Otázka 1.8 sa vztahovala na styri dohody uzavreté zalobkynou v roku 1962, ktoré boli oznámené Bundeskartellamt (Federálny úrad na dozor nad kartelmi a dohodami obmedzujúcimi hospodársku sútaz). Podla Komisie táto otázka je cisto faktická, a teda je v súlade s právom. Ak by sa nou ziadal tiez výklad týchto dohôd, jej charakter by sa nezmenil (rozsudok Société générale, bod 75). 32 Komisia na záver dodáva, ze právo nevypovedat vo svoj neprospech nebolo Súdnym dvorom výslovne uznané (rozsudok Orkem, bod 27). O druhom zalobnom dôvode, ktorý je zalozený na porusení clánku 6 ods. 1 dohovoru 33 Podla zalobkyne Komisia musí v konaniach, ktoré pred nou prebiehajú, respektovat clánok 6 dohovoru (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zbierka s. II-1739, body 41, 42 a 53). Základné práva ako vseobecné zásady práva Spolocenstva sú garantované dohovorom a majú prednost pred ustanoveniami nariadenia c. 17. Z odôvodnenia bodu 11 napadnutého rozhodnutia by malo vyplývat, ze Komisia sa domnieva, ze dodrziava dohovor. 34 Pokial ide o podmienky uplatnenia clánku 6 ods. 1 dohovoru, zalobkyna uvádza, ze tento clánok poskytuje právo predovsetkým kazdému, koho vec sa týka trestného obvinenia. Pod pojmom "kazdý" sa rozumie fyzická osoba, ako aj právnická osoba (stanovisko Komisie pre ludské práva v prílohe Európskeho súdu pre ludské práva, rozsudok spolocnost Stenuit z 27. februára 1992, séria A c. 232-A). Zalobkyna dodáva, ze v tomto smere Súdny dvor v rozsudku Orkem výslovne uznal, ze nielen fyzické osoby, ale aj podniky, voci ktorým sa vedie setrenie v oblasti práva hospodárskej sútaze, sa môzu odvolávat na základné práva garantované v clánku 6 ods. 1 dohovoru. Súdny dvor mal implicitne potvrdit, ze samotný fakt, ze Komisia nemá postavenie "súdneho orgánu", neodôvodnuje vylúcenie aplikácie tohto clánku. 35 Vysetrovacie konanie, ktorého cielom je ulozenie sankcie, môze mat rovnako povahu trestného obvinenia v zmysle clánku 6 dohovoru (rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva Öztürk z 21. februára 1984, séria A c. 73, § 56). V uz citovanom stanovisku mala Komisia pre ludské práva prijat analýzu vztahujúcu sa na konanie vo veciach kartelového práva, ktorého výsledkom bolo ulozenie pokuty. 36 Podla zalobkyne ochrana podla clánku 6 dohovoru podstatne prekracuje rámec zásad, ktoré sú obsiahnuté v rozsudku Orkem. Okrem toho, ze tento clánok dáva osobám, proti ktorým je vedené konanie, ktorého výsledkom môze byt udelenie pokuty, moznost odmietnut odpovedat na otázky a odopriet poskytnutie dokumentov obsahujúcich informácie o cieloch postupov, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, zakotvuje aj právo neobvinit sa prostredníctvom pozitívneho aktu. 37 Zalobkyna uvádza, ze Európsky súd pre ludské práva, dalej len "Európsky súd", v rozsudku Funke z 25. februára 1993 (séria A c. 256-A) skonstatoval, ze kazdé opatrenie vo vysetrovaní vedenom proti právnickej alebo fyzickej osobe, ktoré núti tieto osoby, aby sa pozitívnym aktom sami obvinili, porusuje clánok 6 ods. 1 dohovoru, a to nezávisle od príslusnej vnútrostátnej úpravy, na ktorú sa odvoláva vysetrujúci orgán. 38 Nielen opatrenia spocívajúce vo vynútení priznania sa alebo v oznámení cielov dohodnutých na niektorých schôdzkach, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, ale aj vytváranie nátlaku hrozbou sankcie by sa mali povazovat za nelegálne, pretoze umoznujú Komisii získavat dôkazy v neprospech zalobkyne. Nariadené vyhladanie a predlozenie dokumentov zo schôdzí, ktoré Komisia povazuje za nelegálne, a z ich úcastí podozrieva zalobkynu malo za ciel pod hrozbou sankcií, ktoré sú odôvodnené v zmysle clánku 15 nariadenia c. 17, donútit ju, aby sa obvinila. Nemalo byt povinnostou zalobkyne vyhladávat ani predkladat zápisnice, poznámky, dokumenty o cestovných nákladoch alebo iné údaje vztahujúce na schôdze, ktoré podla Komisie mali byt v rozpore s clánkom 85 Zmluvy ES (zmenený na clánok 81 ES). 39 Zalobkyna uvádza, ze na základe clánku 6 ods. 1 dohovoru, nezávisle od ciastocne prekonaných zásad, ktoré boli uznané v rozsudku Orkem, má právo odmietnut aktívne správanie, ktorým by pocas setrenia bola nútená svedcit priamo proti sebe a ktorým by poskytla dôkazy vo svoj neprospech alebo by priznala nelegálne ciele alebo zámery, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. Rovnako aj tento dôvod bol prekázkou prijatia napadnutého rozhodnutia. 40 Zalobkyna uvádza sedem bodov, aby poukázala, ze dohovor sa na daný prípad uplatnuje. 41 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze z rozsudkov Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow (C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14), a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, Zb. s. I-8417), vyplýva, ze v Európskom spolocenstve nemozno akceptovat opatrenia, ktoré nerespektujú dohovorom priznané a garantované ludské práva. 42 Po druhé, zalobkyna zdôraznuje, ze právo neobvinit sa vo vnútrostátnom konaní alebo v konaní, ktoré vyplýva z práva Spolocenstva, priznal Európsky súd v uz citovaných rozsudkoch Funke a Öztrük, ako aj Komisia pre ludské práva v uz citovanom stanovisku. Zalobkyna dodáva, ze v uz citovanom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia Súdny dvor pripustil, ze pôsobnost clánku 6 dohovoru sa vztahuje na konanie, ktoré môze mat za následok ulozenie pokuty v zmysle nariadenia c. 17. 43 Po tretie, zalobkyna tvrdí, ze v rozsudku Súdneho dvora z 10. novembra 1993, Otto (C-60/92, Zb. s. I-5683), a ani v rozsudku Société générale sa nepotvrdili zásady, ktoré boli formulované v rozsudku Orkem. 44 Po stvrté, tvrdenie Komisie, ze jej schopnost plnit svoje úlohy a uplatnovat právo Spolocenstva týkajúce sa kartelového práva závisí z casti od toho, ci má, alebo nemá právo nútit dotknuté podniky k ich samoobvineniu, nie je podlozené. 45 Po piate, zalobkyna pripomína, ze Súdny dvor uz rozhodol v rozsudku Orkem (bod 30) a v uz citovanom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia (bod 21), ze uplatnovanie práv garantovaných dohovorom nezávisí od toho, ci ide o fyzickú alebo právnickú osobu. 46 Po sieste, zalobkyna uvádza, ze v európskom práve neexistuje "okrajová oblast trestného práva v uzsom slova zmysle" s osobitnými právami a záväzkami, na ktorú sa odvoláva Komisia. Zhodnotenie otázky, ci pojem trestné obvinenie v zmysle dohovoru zahrna aj správne sankcie a pokuty, bude závisiet len od povahy sankcií. Európsky súd a Európska komisia pre ludské práva poníma a vykladá tento pojem nezávisle (rozsudok ESLP Neumeister z 27. júna 1968, séria A c. 8, § 18, a rozsudok Öztrük, uz citovaný, § 50). Pokial ide o výklad clánku 6 ods. 1 dohovoru, nie je podstatný argument Komisie, ze tá nedisponuje právomocou v trestnej oblasti. Podla zalobkyne z vyssie uvedeného vyplýva, ze európske kartelové právo a jeho uplatnovanie sa dotýka aj "trestného" práva v zmysle dohovoru. 47 Na záver zalobkyna uvádza, ze Komisia sa musí povazovat za "súd" v zmysle clánku 6 ods. 1 dohovoru. 48 Na úvod Komisia poznamenáva, ze zákonnost právnych aktov orgánov Spolocenstva sa nemôze hodnotit priamo z pohladu Dohovoru, a to aj napriek tomu, ze práva garantované dohovorom sú zdrojom inspirácie pre vseobecné zásady práva Spolocenstva, najmä pre základné práva, v tej miere, v akej vsetky clenské státy pristúpili k tomuto dohovoru, ktorý odráza spolocnú normu clenských státov v oblasti základných práv. Napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s clánkom 6 dohovoru. 49 Komisia rovnako uznáva, ze Európsky súd rozhodol, ze kazdý, kto je obvinený v zmysle dohovoru, má na základe jeho clánku 6 právo odopriet vypovedat alebo nemá povinnost vypovedat vo svoj neprospech. Komisia predkladá 5 argumentov s cielom poukázat na to, ze pôsobnost clánku 6 ods. 1 dohovoru sa nevztahuje na prejednávaný prípad. 50 Po prvé, Komisia podciarkuje, ze Európsky súd zatial nerozhodol, ze právo nevypovedat vo svoj neprospech by sa malo priznat v konaní týkajúcom sa kartelov, ktoré prebieha na úrovni Spolocenstva alebo na vnútrostátnej úrovni. 51 Pokial ide o konanie na úrovni Spolocenstva, Komisia dáva do pozornosti najmä jeho osobitosti, a to, ze konanie sa vztahuje výlucne na právnické osoby a v ziadnom prípade sa v nom nemôze rozhodovat o potrestaní alebo o ulození sankcie vo vlastnom zmysle slova. 52 Po druhé, Komisia uvádza, ze Európsky súd dosial nerozhodol, ze právo nevypovedat vo svoj neprospech sa vztahuje aj na právnické osoby. 53 Po tretie, Komisia tvrdí, ze Európsky súd priznal právo odmietnut poskytnutie informácií, ak by sa tým dotknutá osoba vystavila riziku výpovede, ktorá by smerovala proti nej samej, len vo velmi úzko vymedzenej oblasti trestného práva, v jeho tradicnom a uzsom slova zmysle, a to v rámci trestných konaní, ktoré môzu skoncit vynesením trestu odnatia slobody a pre osobitnú povahu hroziacej sankcie sa nepochybne oznacujú ako konania o trestnom obvinení v zmysle clánku 6 ods. 1 dohovoru. 54 Po stvrté, Komisia tvrdí, ze nie je "súdom", a preto sa zásady clánku 6 ods. 1 dohovoru nevztahujú na tento prípad (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia, T-348/94, Zb. s. II-1875, bod 56). Nedostatok súdnej právomoci Komisie má za následok, ze konanie týkajúce sa kartelov nemá trestný charakter. Pôsobnost zásad vyplývajúcich z clánku 6 dohovoru sa nevztahuje na predbezné vysetrovanie vedené Komisiou. 55 Na záver Komisia uvádza, ze bolo by prakticky nemozné uplatnovat kartelové právo Spolocenstva bez povinnej aktívnej spolupráce podnikov na vysetrovaní skutkového stavu. Je potrebné, aby Komisia bola v rámci predbezného setrenia oprávnená vynútit si od podnikov informácie, ktoré by mohli umoznit ich obvinenie. Súdny dvor a Súd prvého stupna (rozsudok Société générale, bod 71 a nasledujúce, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner k rozsudku Súdneho dvora z 18. mája 1982, AM & SL/Komisia, 155/79, Zb. s. 1575) priznali Komisii uvedené oprávnenie. Ak by dotknutý podnik mal právo odmietnut vyhotovit správu alebo predlozit dokumenty, pretoze by sa mohli pouzit ako dôkaz o jeho nelegálnej cinnosti, tak podla Komisie by konanie upravené v clánku 11 nariadenia c. 17 nemohlo viac plnit svoj úcel. 56 Komisia zdôraznuje, ze ani ostatné argumenty zalobkyne neumoznujú dôjst k záveru, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z clánku 6 ods. 1 dohovoru. O tretom zalobnom dôvode, ktorý je zalozený na porusení clánkov 6 ods. 2 a clánku 10 dohovoru. 57 Zalobkyna uvádza, ze právo nevypovedat vo svoj neprospech zarucuje prezumpcia neviny, ktorá vyplýva z clánku 6 ods. 2 dohovoru, a taktiez aj právo na slobodu vyjadrovania garantované v clánku 10 dohovoru (stanovisko Komisie pre ludské práva v prílohe k rozsudku Európskeho súdu z 2. júna 1993 vo veci K proti Rakúsku, séria A c. 255-B). Zalobkyna vo svojom návrhu uviedla, ze sa zameriava len na tieto tvrdenia, a to len do tej miery, do akej Európsky súd rozhodol v uz citovanom rozsudku Funke (§ 45), ze pri porusení clánku 6 ods. 1 dohovoru nie je povinný preskúmavat údajné porusenie inej zásady tohto dohovoru. 58 Komisia pripústa, ze pre podobnost prezumpcie neviny s právom nemat povinnost vypovedat vo svoj neprospech má toto právo podla judikatúry Európskeho súdu svoj základ v ustanovení clánku 6 ods. 1 dohovoru v spojení s odsekom 2 toho istého clánku. Pokial ide o moznost odmietnut poskytnút informácie, záruky clánku 6 ods. 2 dohovoru neposkytujú iný alebo sirsí rozsah práv ako ten, ktorý vyplýva z odseku 1 tohto clánku. Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Na úvod treba podciarknut, ze Súd prvého stupna nie je oprávnený preskúmat zákonnost setrenia v oblasti práva hospodárskej sútaze z hladiska ustanovení dohovoru, pokial tieto ustanovenia nie sú súcastou práva Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayer-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 311). 60 Napriek tomu, podla ustálenej judikatúry, sudca Spolocenstva zabezpecuje respektovanie základných práv, ktoré tvoria neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad (pozri najmä stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Kremzow, uz citovaný, bod 14). V tomto zmysle sa Súdny dvor a Súd prvého stupna inspirujú spolocnými ústavnými tradíciami clenských státov, ako aj usmerneniami obsiahnutými v medzinárodných dohovoroch týkajúcich sa ochrany ludských práv, ku ktorým clenské státy pristúpili, a v tejto oblasti spolupracujú. Z tohto pohladu má dohovor osobitnú dôlezitost (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Podobne v zmysle clánku F ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (zmenený na clánok 6 ods. 2 EÚ): "Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [dohovor] a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov ako základných princípov práva spolocenstva." 61 Dalej treba pripomenút, ze cielom právomocí zverených Komisii nariadením c. 17 je umoznit plnit úlohu, ktorú jej ukladá zmluva, a to dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 62 V rámci predbezného setrenia nariadenie c. 17 nepriznáva podniku, proti ktorému je vedené vysetrovanie, ziadnu výnimku z povinnosti podrobit sa vysetrovaciemu úkonu z dôvodu, zeby jeho výsledky mohli priniest dôkaz o tom, ze sa dopustil porusenia. Naopak, nariadenie stanovuje podniku povinnost aktívne spolupracovat, pricom Komisii prinálezí nakladat so vsetkými informáciami vtahujúcimi sa na predmet setrenia (rozsudky Orkem, bod 27, a Société générale, bod 72). 63 Treba preskúmat, ci niektoré obmedzenia vysetrovacej právomoci Komisie pri predbeznom setrení nevyplývajú z nevyhnutnosti zabezpecit respektovanie práva na obhajobu, pretoze v nariadení c. 17 chýba výslovné zakotvenie práva odopriet vypovedat (rozsudok Orkem, bod 32). 64 V tomto zmysle sa treba vyhnút tomu, aby v rámci predbezného setrenia, ktoré môze mat rozhodujúci význam pri urcení, ci konanie podniku bolo nelegálne, doslo k nenapravitelnému poruseniu práva na obhajobu (rozsudky Orkem, bod 33, a Société générale, bod 73). 65 Z konstantnej judikatúry vyplýva, ze z dôvodu zachovania potrebného úcinku clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17 má Komisia právo vyzadovat jednak vsetky potrebné informácie týkajúce skutkových okolností, o ktorých môze mat podnik vedomost, a v prípade potreby aj súvisiace dokumenty, ktoré podnik vlastní, a to aj napriek tomu, ze tie sa môzu pri rozhodovaní o porusení pravidiel hospodárskej sútaze proti nemu alebo inému podniku pouzit (rozsudky Súdneho dvora Orkem, bod 34; z 18. októbra 1989, Solvay/Komisia, 27/88, Zb. s. 3355, uverejnenie výberu z rozhodnutí, a Société générale, bod 74). 66 Uznanie práva na absolútne odopretie výpovede uvádzané zalobkynou by presahovalo rámec toho, co je nevyhnutné na ochranu práva na obhajobu podnikov, a vytvorilo by neodôvodnenú prekázku pri plnení úlohy dozoru nad dodrziavaním pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, ktorú Komisii zveruje clánok 89 Zmluvy ES (zmenený na clánok 85 ES). 67 Z toho vyplýva, ze podnik, ktorému bolo dorucené rozhodnutie o ziadosti o informácie v zmysle clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17, má právo odopriet vypovedat len do tej miery, do akej by bol nútený poskytnút odpoved, ktorou by pripustil, ze doslo k poruseniu pravidiel, pricom Komisia je tým orgánom, ktorý preukazuje, ci nastala takáto skutocnost (rozsudok Orkem, bod 35). 68 Tvrdenia zalobkyne treba hodnotit v rámci vyssie stanovených obmedzení. 69 V uvedenej veci treba najprv preskúmat zákonnost otázok 1.6, 1.7 a 2.3, ktoré sú takmer totozné, a následne otázku 1.8. 70 Prvé tri zarázky otázok 1.6, 1.7 a 2.3 obsahujú výlucne ziadosti o faktické informácie a ziadosti o zaslanie pôvodných dokumentov. Vo svojom rozsudku Orkem Súdny dvor porovnatelné otázky nehodnotil ako nezákonné. Z toho vyplýva, ze zalobkyna mala povinnost na tieto otázky odpovedat. 71 Naproti tomu posledná cast týchto troch otázok sa netýka len faktických informácií. S rovnakým cielom Komisia ziadala od zalobkyne, aby predovsetkým uviedla, co bolo "predmetom" schôdzí, na ktorých sa mala zúcastnit, a aké "rozhodnutia" sa pocas ich konania prijali, pricom bolo zrejmé, ze Komisia mala podozrenie, ze predmetom týchto schôdzí bolo dosiahnutie takej dohody o predajnej cene, ktorá mala zabránit alebo obmedzovat hospodársku sútaz. Z predchádzajúceho vyplýva, ze povaha týchto otázok núti zalobkynu priznat svoju úcast na nezákonnej dohode, ktorá je v rozpore s pravidlami Spolocenstva týkajúcimi sa hospodárskej sútaze. 72 V tomto zmysle je na mieste skonstatovat, ze Komisia v poslednej casti troch sporných otázok výslovne uviedla, ze zalobkyna je povinná dorucit predmetné informácie, iba ak nenájde ziadané dokumenty, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej casti. Zalobkyna bola povinná odpovedat na poslednú zarázku uvedených otázok len v tom prípade, ak by nebola schopná predlozit ziadané dokumenty. Vzhladom na poradie a obsah prvých troch castí otázok nemohlo byt vylúcené, zeby zalobkyna musela dat odpoved na poslednú zarázku týchto troch otázok. 73 Vzhladom na vyssie uvedené treba uzavriet, ze posledná zarázka otázok 1.6, 1.7 a 2.3 porusuje právo zalobkyne na obhajobu. 74 Pokial ide o otázku 1.8, treba podciarknut, ze Komisia ziada od zalobkyne, po prvé, aby sa vyjadrila, aký bol vztah medzi styrmi zmluvami tykajúcimi sa OCTG a potrubí uzatvorenými v roku 1962, ktoré boli oznámené Bundeskartellamt, a "Europe-Japan Club" a "Special Circle", a po druhé, aby sa vyjadrila k prijatým rozhodnutiam v rámci "Europe-Japan Club" a/alebo v rámci "Special Circle", to znamená k tým rozhodnutiam, ktoré by podla Komisie mohli porusovat ustanovenia zmluvy. Odpovedou na tieto otázky by bola zalobkyna nútená hodnotit charakter svojich rozhodnutí. Treba konstatovat, ze v súlade s rozsudkom Orkem otázka 1.8 porusuje právo zalobkyne na obhajobu. 75 Pokial ide o argumenty odvolávajúce sa na clánok 6 ods. 1 a 2 dohovoru, ktorý umoznuje osobe, ktorá bola poziadaná o dorucenie informácií, neodpovedat na otázky, a to aj cisto faktické, a odmietnut Komisii zaslat dokumenty, treba pripomenút, ze zalobkyna sa na súdoch Spolocenstva nemôze priamo odvolávat na dohovor. 76 Co sa týka dosahu Charty na hodnotenie predmetnej veci, na ktorú sa odvoláva zalobkyna (pozri vyssie bod 15), treba pripomenút, ze Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili Chartu 7. decembra 2000. Z toho vyplýva, ze Charta nemôze mat ziadny vplyv na hodnotenie napadnutého aktu, ktorý bol prijatý skôr. Za týchto okolností nie je mozné znova otvorit ústnu cast konania, tak ako to ziadala zalobkyna. 77 Napriek tomu je potrebné podciarknut, ze právo Spolocenstva uznáva základnú zásadu práva na obhajobu, rovnako ako aj zásadu práva na spravodlivé súdne konanie (pozri rozsudky Súdneho dvora Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 21, a z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, bod 26). V osobitnej oblasti práva hospodárskej sútaze sa uplatnením uvedených zásad poskytuje rovnaká ochrana ako tá, ktorú zarucuje clánok 6 dohovoru, na základe ktorej ustálená judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupna priznáva dotknutým osobám, ktorým bola dorucená ziadost Komisie v zmysle clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17, právo obmedzit svoju odpoved len na faktické otázky a poskytovat len vyssie oznacené listiny a existujúce dokumenty, pricom toto právo sa priznáva hned od zaciatku prvého stádia setrenia, ktoré zacala Komisia. 78 Samotná povinnost odpovedat na cisto faktické otázky, ktoré polozila Komisia, a vyhoviet jej ziadosti poskytnutím vyssie uvedených existujúcich dokumentov neporusuje zásadu práva na obhajobu alebo práva na spravodlivé súdne konanie. V skutocnosti povinnej osobe nic nebráni, aby neskôr v správnom konaní alebo pocas konania na súdoch Spolocenstva v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu preukázala, ze skutkový stav uvedený v jej odpovediach a zaslané dokumenty majú iný význam ako ten, ktorý im pripisuje Komisia. 79 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit, pretoze núti zalobkynu odpovedat na poslednú zarázku otázok 1.6, 1.7, 2.3, ako aj otázky 1.8, ktoré ju svojou povahou navádzajú k tomu, aby priznala prípadnú úcast na dohode, ktorá mohla obmedzovat alebo bránit v hospodárskej sútazi. O stvrtom zalobnom dôvode, ktorý je zalozený na nerespektovaní procesných záruk vnútrostátneho práva Tvrdenia úcastníkov konania 80 Zalobkyna uvádza, ze právo neobvinit sa pozitívnym aktom nevyplýva len z práva Spolocenstva, ale aj z nemeckého práva, ktoré sa v tomto spore nemôze opomenút. Dalej pripomína, ze v nemeckom práve platí zásada, podla ktorej pred vysetrovacími orgánmi ziadna fyzická ani právnická osoba nie je povinná vypovedat vo svoj neprospech. V zmysle tejto zásady by mala mat zalobkyna právo odmietnut poskytnút vsetky informácie a taktiez dokumenty, ktoré svedcia v jej neprospech. Podla zalobkyne v zmysle paragrafu 136 ods. 1 Strafprozeßordnung (nemecký trestný poriadok) môze kazdý obvinený alebo podozrivý zaujat pasívny postoj pri vysetrovaní, ktoré má trestný alebo správny charakter, pretoze nikoho nemozno nútit, aby sa aktívne podielal na svojom potrestaní. 81 Podla zalobkyne táto záruka, ktorú poskytuje vnútrostátne právo, platí aj v danom prípade, a to do tej miery, do akej ulozenie pokuty v rámci setrenia vedenom proti nej na základe práva Spolocenstva môze mat za následok stíhanie podla vnútrostátneho práva. Mohli by sa zacat nové setrenia, pretoze ulozenie pokuty v zmysle clánku 15 nariadenia c. 17 nevylucuje, aby podnik nemohol celit novému alebo dalsiemu stíhaniu, ktoré by bolo vedené podla vnútrostátneho práva (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1969, Walt Wilhelm a i./Bundeskartellamt, 14/68, Zb. s. 1, 16). V tomto zmysle treba vziat do úvahy fakt, ze v prípade ulozenia pokuty Komisia skoncí konanie vypracovaním rozhodnutia, ktoré odôvodnení a uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, ktorým sa zverejnia vsetky okolnosti skutku, na základe ktorého doslo k poruseniu. Zalobkyna dodáva, ze zverejnenie týchto skutocností môze viest príslusné vnútrostátne orgány k tomu, aby zacali vysetrovanie v rámci trestného alebo správneho konania pre rovnaké skutky. 82 Komisia uvádza, ze ustanovenia nemeckého práva nemajú taký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, ze by prípadne bolo mozné vyvodit z rôznych právnych poriadkov clenských státov spolocnú zásadu odopriet vypovedat. Súdny dvor to odmietol v rozsudku Orkem (bod 29) odvolávajúc sa na fakt, ze právne poriadky väcsiny clenských státov priznávajú právo odopriet vypovedat iba fyzickým osobám obvineným z trestného cinu. 83 Podobne Komisia zdôraznuje, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je len ona oprávnená nakladat s informáciami získanými v konaní, ktoré je vedené v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17 (rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 1992, AEB a i., C-67/91, Zb. s. I-4785, bod 38). Komisia pripomína, ze na tieto informácie sa nemôzu odvolávat orgány clenských státov v rámci predbezného setrenia ani pri odôvodnení rozhodnutia vydaného na základe ustanovení vyplývajúcich z právnej úpravy hospodárskej sútaze podla vnútrostátneho alebo práva Spolocenstva. Tieto orgány by mali disponovat týmito informáciami ako s internými a mali by sa pouzit len v prípade posúdenia, ci zacat alebo nezacat vnútrostátne konanie (rozsudok AEB a i., uz citovaný, bod 42). Posúdenie Súdom prvého stupna 84 Treba pripomenút, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze právne poriadky clenských státov, vo vseobecnosti, nepriznávajú právo nevypovedat vo svoj neprospech. Pre východisko v uvedenej veci nie je dôlezité tvrdenie stazovatelky, podla ktorej takáto zásada existuje v nemeckom práve. 85 Pokial ide o tvrdenie stazovatelky, ze existuje riziko, ze sa informácie získané Komisiou a odovzdané vnútrostátnym orgánom pouzijú proti nej, stací poukázat na uz citovaný rozsudok AEB a i. (bod 42), v ktorom Súdny dvor po pripomenutí, ze informácie získané Komisiou musia byt odovzdané vnútrostátnym orgánom, jasne rozhodol: "Vnútrostátne orgány clenských státov sa nemôzu na tieto informácie odvolávat pocas predbezného vysetrovania ani v odôvodnení rozhodnutia vydaného na základe ustanovení práva hospodárskej sútaze, nech by islo o vnútrostátne právo, alebo právo Spolocenstva. Tieto informácie musia zostat internými informáciami týchto orgánov a môzu sa pouzit len na zhodnotenie moznosti, ci zacat alebo nezacat vnútrostátne konanie." 86 Z tohto vyplýva, ze nemecké orgány pri odôvodnení rozhodnutia, ktoré smeruje proti zalobkyni, vydanom v zmysle ustanovení práva hospodárskej sútaze sa nemôzu odvolávat na informácie, ktoré získala Komisia na základe clánku 11 nariadenia c. 17 prostredníctvom ziadosti o oznámenie údajov. 87 V dôsledku toho, ak nemecké orgány povazujú za týchto podmienok Komisiou získané údaje za dôlezité na zacatie konania na základe rovnakých skutkov, sú povinné podat vlastnú ziadost o informácie vztahujúce sa na tieto skutky. 88 Okolnost, ze Komisiou nadobudnuté informácie môzu priviest pozornost nemeckých orgánov k otázke mozného porusenia nemeckého práva a ze tieto orgány ich môzu pouzit na zhodnotenie moznosti zacat alebo nezacat vnútrostátne konanie, nemení nic na závere, ze tomuto zalobnému dôvodu nemozno vyhoviet, tak ako to jasne vyplýva z bodu 42 uz citovaného rozsudku AEB a i. 89 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. 90 Vzhladom na vyssie uvedené, pokial ide o poslednú zarázku otázok 1.6, 1.7, 2.3 a otázku 1.8 ziadosti o poskytnutie údajov adresovanej zalobkyni 13. augusta 1997, napadnuté rozhodnutie sa zrusuje, a pokial ide o ostatné dôvody, zaloba sa zamieta. O trovách 91 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Napriek tomu podla odseku 3 prvého pododseku toho istého clánku môze Súd prvého stupna priznat plnú alebo ciastocnú náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo vo výnimocných prípadoch. 92 V uvedenej veci treba zobrat do úvahy v prvom rade, ze kazdý z úcastníkov konania mal ciastocný neúspech. V druhom rade treba poznamenat, ze Komisia nerespektovaním rozsudku Orkem vyzadovala od zalobkyne odpoved na ziadosti, ktoré boli uvedené v poslednej zarázke otázok 1.6, 1.7, 2.3 a otázky 1.8, a tým porusila jej právo na obhajobu a donútila zalobkynu podat túto zalobu. Za týchto podmienok Súd prvého stupna zaväzuje Komisiu na náhradu dvoch tretín trov konania zalobkyne. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(98) 1204 z 15. mája 1998, týkajúce sa konania podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 Rady, pokial ide o poslednú zarázku otázok 1.6, 1.7 a 2.3 a otázky 1.8 ziadosti o poskytnutie údajov, ktorá bola 13. augusta 1997 adresovaná zalobkyni, sa zrusuje. 2. Vo zvysnej casti sa zaloba zamieta. 3. Zalovaná znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov zalobkyne, ktorá znása jednu tretinu vlastných trov konania. Vesterdorf Potocki Meij Vilaras Forwood Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. februára 2001. Tajomník Predseda H. Jung B. Vesterdorf __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5YY0YM/L101448-204TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX5YY0YM/L101448-204TMP.html#Footref*