Vec T-613/97 Union française de l'express (UFEX) a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Oblast posty - Verejnoprávny podnik poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu - Logistická a obchodná pomoc poskytnutá dcérskej spolocnosti nepodnikajúcej vo vymedzenom sektore - Odvolanie - Postúpenie Súdnym dvorom" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia rozsírená komora) zo 7. júna 2006 Abstrakt rozsudku 1. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah [Zmluva ES, clánok 92 (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánky 93 a 190 (zmenené, teraz clánky 88 ES a 253 ES)] 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah [Zmluva ES, clánok 190 (zmenený, teraz clánok 253 ES)] 3. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah [Zmluva ES, clánok 173 (zmenený, teraz clánok 230 ES) a clánok 190 (zmenený, teraz clánok 253 ES)] 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah [Zmluva ES, clánok 92 (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánky 93 a 190 (zmenené, teraz clánky 88 ES a 253 ES)] 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem [Zmluva ES, clánok 92 ods. 1 (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES)] 6. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem [Zmluva ES, clánok 92 ods. 1 (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES)] 1. Je potrebné pripomenút, ze odôvodnenie pozadované clánkom 190 Zmluvy (teraz clánok 253 ES) musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov a na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 190 Zmluvy, musí byt posudzovaná nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast. Pokial ide podrobnejsie o rozhodnutie Komisie, ktorá vyvodzuje záver o neexistencii údajnej státnej pomoci uvádzanej stazovatelom, Komisia je v kazdom prípade povinná vysvetlit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré v staznosti uvádzané skutkové a právne údaje nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná zaujat stanovisko k údajom, ktoré sú zjavne nad rámec konania, ktoré nemajú význam, alebo sú zjavne druhoradé. (pozri body 63, 64) 2. V prípade, ak Komisia disponuje právomocou volnej úvahy s cielom, aby bola schopná plnit svoje funkcie, respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach má este zásadnejsiu dôlezitost. Medzi týmito zárukami figuruje najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne skúmat vsetky relevantné prvky daného prípadu a odôvodnit dostacujúcim spôsobom svoje rozhodnutia. (pozri bod 65) 3. Hoci v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijat na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia nie je povinná diskutovat o vsetkých skutkových a právnych okolnostiach, ako aj o úvahách, ktoré ju viedli k prijatiu takéhoto rozhodnutia, skutocnostou zostáva, ze je v zmysle clánku 190 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 253 ES) povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôlezitost v struktúre jej rozhodnutia, umoznujúce súdu Spolocenstva a zainteresovaným úcastníkom spoznat podmienky, za ktorých Komisia aplikovala Zmluvu. S výnimkou mimoriadnych okolností rozhodnutie musí obsahovat odôvodnenie uvedené vo svojom obsahu a nemôze byt formulované po prvýkrát a dodatocne pred súdom. Odôvodnenie totiz v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré má voci nej negatívne právne úcinky. Preto, pokial rozhodnutie Komisie uplatnujúce clánok 92 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 87 ES) je postihnuté podstatnými nedostatkami, Komisia ho nemôze konvalidovat dovolávajúc sa po prvýkrát pred Súdom prvého stupna údajov a iných prvkov analýzy umoznujúcich konstatovat, ze uplatnenie clánku 92 Zmluvy bolo správne, aspon pokial nejde o prvky analýzy, ktoré neboli popreté ziadnym z úcastníkov pocas predchádzajúceho správneho konania. Z toho vyplýva, ze odôvodnenie podané pracovníkmi Komisie pred Súdom prvého stupna nemôze konvalidovat nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Výrok a odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byt podla clánku 190 Zmluvy povinne odôvodnené, predstavujú nedelitelný celok, z coho vyplýva, ze v zmysle zásady kolegiality prislúcha iba kolégiu clenov Komisie prijat zároven obidve alebo akúkolvek zmenu dôvodov presahujúcu cisto pravopisné alebo gramatické prispôsobenie, kedze je to výlucnou pôsobnostou kolégia. V tejto súvislosti je súd Spolocenstva povinný v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 173 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 230 ES) obmedzit sa na kontrolu zákonnosti napadnutého aktu. Súdu prvého stupna preto neprislúcha nahrádzat prípadnú absenciu odôvodnenia alebo doplnat predmetné odôvodnenie Komisie pripájajúc k nemu alebo nahrádzajúc ho údajmi, ktoré nevyplývajú zo samotného napadnutého rozhodnutia. (pozri body 66 - 70) 4. Dosah povinnosti odôvodnenia musí byt posudzovaný v závislosti od okolností daného prípadu, ktoré prípadne môzu vyzadovat podrobnejsie odôvodnenie. Podrobnejsie odôvodnenie sa vyzaduje za okolností spocívajúcich v skutocnosti, ze rozhodnutie predstavuje jedno z prvých rozhodnutí týkajúcich sa zlozitej ekonomickej otázky v rámci uplatnenia ustanovení v oblasti státnej pomoci, akou je otázka výpoctu nákladov materskej spolocnosti podnikajúcej na vymedzenom trhu obycajnej posty a poskytujúcej logistickú a obchodnú pomoc svojej dcérskej spolocnosti nepodnikajúcej na vymedzenom trhu. Rovnako skutocnost, ze v tomto rámci stazovatelia pocas správneho konania predlozili viacero ekonomických stúdií, má tiez viest Komisiu k príprave starostlivého odôvodnenia, odpovedajúc na základné tvrdenia týchto stazovatelov, ktoré boli podporované týmito ekonomickými stúdiami. Za týchto okolností nezodpovedá poziadavkám clánku 190 Zmluvy (teraz clánok 253 ES) odôvodnenie takéhoto rozhodnutia obmedzujúceho sa na velmi vseobecné vysvetlenie Komisiou sledovanej metódy posúdenia nákladov a konecný získaný výsledok bez toho, aby pripocítaval s pozadovanou presnostou rozlicné náklady materskej spolocnosti vzniknuté poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci pre jej dcérsku spolocnost, ako aj fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a upresnoval zhodnotenie vlastného kapitálu. (pozri body 96 - 98) 5. Posúdenie otázky, akým spôsobom sú za absencie analytického úctovníctva vypocítané náklady materskej spolocnosti podnikajúcej na vymedzenom trhu, ktoré vznikli poskytnutím logistickej a obchodnej pomoci jej dcérskej spolocnosti nepodnikajúcej na vymedzenom trhu, predpokladá zlozité ekonomické posúdenie. Komisia, ked prijímala akt zahrnajúci zlozité ekonomické posúdenie, pozívala sirokú právomoc volnej úvahy a súdna kontrola tohto aktu, hoci je v zásade "úplná", pokial ide o otázku, ci opatrenie spadá do pôsobnosti clánku 92 ods. 1 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES), sa obmedzuje na overenie respektovania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, materiálnu presnost skutkových údajov uvedených pre napádanú volbu, absenciu zjavnej chyby v posúdení týchto údajov alebo na absenciu zneuzitia právomoci. Súdu prvého stupna najmä neprislúcha nahrádzat svojím ekonomickým posúdením ekonomické posúdenie autora rozhodnutia. V tejto súvislosti z dôvodu, ze materská spolocnost podniká v sektore obycajnej posty, sa Komisia nedopustila zjavnej chyby v posúdení pri svojej volbe metódy lineárnej retropolácie. Argument, ze táto metóda neberie do úvahy výnosy narastajúcej miery, pretoze by sa celkové jednotkové náklady vykonaných cinností expresnej posty museli zmensovat so zvýsením objemu cinnosti, sa totiz vztahuje na prípad súkromného podniku zacínajúceho svoju cinnost a konkrétne za predpokladu, ze tento podnik zavádza svoju distribucnú siet nanovo. Neuplatnuje sa na zavedenie novej cinnosti, ktorá predstavuje iba malú cast uz existujúcej cinnosti a pre ktorú uz bola vynalozená väcsina fixných nákladov. V odvetví, akým je odvetvie obycajnej posty, kde fixné náklady sú velmi významné, ale vyplývajú zo samotnej existencie siete materskej spolocnosti podnikajúcej na tomto vymedzenom trhu a nezávisle od cinnosti jej dcérskej spolocnosti, takýto argument nemozno vziat do úvahy. (pozri body 128, 130, 131) 6. Pojem státnej pomoci v zmysle clánku 92 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 87 ES) má sirokú pôsobnost. Toto ustanovenie má za ciel zabránit tomu, aby obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený zvýhodneniami poskytovanými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych podobách narusujú hospodársku sútaz alebo hrozia jej narusením tým, ze zvýhodnujú urcité podniky alebo výrobu urcitých tovarov. Pojem pomoci teda zahrna nielen pozitívne plnenie, ako sú dotácie, ale tiez zásahy, ktoré v rôznych formách znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré takto bez toho, aby boli dotáciami v pravom zmysle slova, majú rovnakú povahu a majú rovnaké úcinky. Medzi nepriamymi výhodami, ktoré majú rovnaké úcinky ako dotácie, je uvádzané dodanie tovarov alebo sluzieb za preferencných podmienok. Okrem toho clánok 92 ods. 1 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES) nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale vymedzuje tieto zásahy podla ich úcinkov. Z tohto dôvodu státnou pomocou je prevod klientely vyuzívajúcej sluzbu, ktorá nepatrí do vymedzeného odvetvia, vytvorenej materskou spolocnostou podnikajúcou na vymedzenom trhu pomocou vlastných zdrojov zákonného monopolu na súkromnoprávnu dcérsku spolocnost bez protihodnoty. Ide totiz o opatrenie odlisujúce sa od logistickej a obchodnej pomoci dcérskej spolocnosti prostredníctvom takéhoto podniku. Toto konstatovanie nemôze byt spochybnované skutocnostou, ze táto klientela nemala úctovnú protihodnotu. Hoci ide o tazko kvantifikovatelný prvok, neznamená to, ze by bol bez hodnoty. V tejto súvislosti vytvorenie a komercializácia zoznamov adries pre urcité cinnosti predstavujú, ako také, ekonomické cinnosti. (pozri body 158 - 160, 163 - 169) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) zo 7. júna 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Oblast posty - Verejnoprávny podnik poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu - Logistická a obchodná pomoc poskytnutá dcérskej spolocnosti nepodnikajúcej vo vymedzenom sektore - Odvolanie - Postúpenie Súdnym dvorom" Vo veci T-613/97, Union française de l'express (UFEX), so sídlom v Roissy-en-France (Francúzsko), DHL International SA, so sídlom v Roissy-en-France, Federal express international (France) SNC, so sídlom v Gennevilliers (Francúzsko), CRIE SA, so sídlom v Asničres (Francúzsko), v zastúpení: É. Morgan de Rivery a J. Derenne, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Rozet a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, R. Abraham a F. Million, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Chronopost SA, so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), v zastúpení: V. Bouaziz Torron a D. Berlin, advokáti, a La Poste, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: H. Lehman, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 98/365/ES z 1. októbra 1997, týkajúceho sa pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo SFMI-Chronopost (Ú. v. ES L 164, 1998, s. 37), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili, J. Azizi, E. Cremona a O. Czúcz, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2003, so zretelom na písomnú cast konania po postúpení veci a po pojednávaní z 15. júna 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Tento rozsudok je vyhlasovaný po postúpení veci rozsudkom Súdneho dvora z 3. júla 2003, Chronopost a i./UFEX a i. (C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, dalej len "rozsudok Súdneho dvora"), ktorý zrusil rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2000, UFEX a i./Komisia (T-613/97, Zb. s. II-4055, dalej len "rozsudok Súdu prvého stupna"). Skutkové okolnosti 2 Francúzska posta (dalej len "La Poste"), ktorá podniká ako zákonný monopol v sektore obycajnej posty, bola az do konca roku 1990 integrálnou súcastou francúzskej státnej správy. Od 1. januára 1991 bola organizovaná ako právnická osoba zriadená podla verejného práva, v súlade s ustanoveniami zákona 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej postovej sluzby a telekomunikácií (JORF z 8. júla 1990, s. 8069, dalej len "zákon 90-568"). Tento zákon povoluje vykonávat urcité cinnosti otvorené pre konkurenciu, najmä zasielatelstvo expresnej posty. 3 Société française de messagerie internationale (dalej len "SFMI") je súkromnou spolocnostou, ktorej bola zo strany La Poste zverená správa sluzby expresnej posty od konca roku 1985. Tento podnik bol zalozený so základným imaním 10 miliónov francúzskych frankov (FRF) (priblizne 1 524 490 eur), rozdeleným medzi Sofipost (66 %), financnú spolocnost, ktorú vlastní do výsky 100 % La Poste, a TAT Express (34 %), dcérsku spolocnost leteckej spolocnosti Transport aérien transrégional (dalej len "TAT"). 4 Spôsoby prevádzkovania a komercializácie sluzby expresnej posty, ktorú SFMI zabezpecovala pod oznacením EMS/Chronopost, boli definované instrukciou francúzskeho ministerstva pôst a telekomunikácií z 19. augusta 1986. Podla tejto instrukcie mala La Poste poskytovat SFMI logistickú a obchodnú pomoc. Zmluvné vztahy medzi La Poste a SFMI boli upravované dohodami, z ktorých prvá je z roku 1986. 5 V roku 1992 bola struktúra cinnosti expresnej posty vykonávanej zo strany SFMI zmenená. Sofipost a TAT vytvorili novú spolocnost, Chronopost SA, v ktorej mali stále v uvedenom poradí 66 % a 34 % akcií. Spolocnost Chronopost, ktorá mala do 1. januára 1995 výlucný prístup k sieti La Poste, sa zamerala na vnútrostátnu expresnú postu. SFMI bola získaná zo strany GD Express Worldwide France, dcérskej spolocnosti spolocného medzinárodného podniku zdruzujúceho austrálsku spolocnost TNT a posty piatich krajín, kde bola koncentrácia povolená rozhodnutím Komisie z 2. decembra 1991 (Vec IV/M.102 - TNT/Canada Post, DBP Postdienst, La Poste, PTT Poste a Sweden Post) (Ú. v. ES C 322, s. 19). SFMI si zachovala cinnost medzinárodnej expresnej posty, vyuzívajúc Chronopost ako zástupcu a poskytovatela sluzieb pri manipulácii so svojimi medzinárodnými zásielkami vo Francúzsku (dalej len "SFMI-Chronopost"). 6 Syndicat français de l'express international (SFEI), ktorý je nástupcom po Union française de l'express (UFEX) a clenmi ktorého sú traja dalsí zalobcovia, je profesijným záujmovým zdruzením podla francúzskeho práva zdruzujúcim takmer vsetky spolocnosti ponúkajúce sluzby expresnej posty konkurujúce SFMI-Chronopost. 7 Dna 21. decembra 1990 podala SFEI staznost Komisii hlavne z toho z dôvodu, ze logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste pre SFMI predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES). V staznosti bola hlavne uvedená skutocnost, ze odplata platená zo strany SFMI za pomoc poskytovanú zo strany La Poste nezodpovedá obvyklým trhovým podmienkam. Rozdiel medzi trhovou cenou za nadobudnutie takýchto sluzieb a cenou skutocne platenou zo strany SFMI predstavuje státnu pomoc. Ekonomická stúdia vypracovaná na poziadanie SFEI zo strany poradenskej spolocnosti Braxton associés bola pripojená k zalobe s cielom ohodnotit sumy pomoci pocas obdobia rokov 1986 - 1989. 8 Listom z 10. marca 1992 Komisia informovala SFEI o ulození jej staznosti ad acta. Dna 16. mája 1992 SFEI a iné podniky podali proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost pred Súdnym dvorom. Súdny dvor zastavil konanie (uznesenie Súdneho dvora z 18. novembra 1992, SFEI a i./Komisia, C-222/92, Zb. s. I-5431) po rozhodnutí Komisie z 9. júla 1992 o odvolaní rozhodnutia z 10. marca 1992. 9 Na ziadost Komisie jej Francúzska republika predlozila informácie listom z 21. januára, faxovou správou z 3. mája a listom z 18. júna 1993. 10 Dna 16. júna 1993 SFEI a ostatné podniky podali pred obchodným súdom v Parízi zalobu proti SFMI, Chronopost, La Poste a iným. K tejto zalobe bola pripojená druhá stúdia spolocnosti Braxton associés, aktualizujúca údaje prvej stúdie a rozsirujúca obdobie ohodnotenia pomoci po koniec roku 1991. Rozsudkom z 5. januára 1994 obchodný súd v Parízi predlozil Súdnemu dvoru viacero prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu clánku 92 Zmluvy a clánku 93 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES), z ktorých jedna sa týkala pojmu státnej pomoci za okolností tohto konania. Francúzska vláda predlozila Súdnemu dvoru v prílohe k svojim pripomienkam z 10. mája 1994 ekonomickú stúdiu vypracovanú spolocnostou Ernst & Young. Rozsudkom z 11. júla 1996, SFEI a i. (C-39/94, Zb. s. I-3547, dalej len "rozsudok SFEI"), Súdny dvor rozhodol, ze "poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci zo strany verejnoprávneho podniku jeho súkromnoprávnym dcérskym spolocnostiam vykonávajúcim cinnost otvorenú pre volnú hospodársku sútaz môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy, ak odmena prijatá ako protihodnota je nizsia nez odmena, ktorá by bola pozadovaná za obvyklých trhových podmienok" (bod 62). 11 Medzicasom, listom Komisie z 20. marca 1996, bola Francúzska republika informovaná o zacatí konania uvedeného v clánku 93 ods. 2 Zmluvy. Dna 30. mája 1996 Francúzska republika zaslala Komisii svoje pripomienky v tomto smere. 12 Dna 17. júla 1996 uverejnila Komisia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev oznámenie o zacatí konania podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy, týkajúceho sa predpokladanej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti SFMI-Chronopost (Ú. v. ES C 206, s. 3). 13 Dna 17. augusta 1996 SFEI predlozil Komisii svoje pripomienky v odpovedi na toto oznámenie. Pripojil svoje pripomienky k novej ekonomickej stúdii vypracovanej kanceláriou Bain & Co. Okrem toho rozsírila SFEI rozsah svojej staznosti z 21. decembra 1990 o urcité nové prvky, najmä o pouzívanie dobrého mena ochrannej známky La Poste, privilegovaný prístup k vysielacím vlnám Radio France, colné a danové privilégiá a investície La Poste do zasielatelských platforiem. 14 Komisia predlozila Francúzskej republike pripomienky SFEI v septembri 1996. Francúzska republika v reakcii zaslala Komisii list, pripojac k nemu ekonomickú stúdiu vypracovanú poradenskou spolocnostou Deloitte Touche Tohmatsu (dalej len "správa Deloitte"). 15 Listom zo 7. novembra 1996 SFEI trvala pred Komisiou na vypocutí ku vsetkým údajom v spise. Ziadala z tohto dôvodu oznámenie odpovedí, ktoré francúzska vláda uz predlozila Komisii a ktorými doposial nedisponovala (islo o listy z 21. januára a 18. júna 1993) a k momentu ich dorucenia dodatocné údaje predlozené francúzskou vládou Komisii. 16 Listom z 13. novembra 1996 Komisia odmietla SFEI prístup k vyssie uvedeným materiálom spisu. 17 Dna 21. apríla 1997 SFEI zaslala Komisii nový list ziadajúc ju, aby ju informovala o presnom stave vybavenia veci, a konkrétne, aby jej oznámila na jednej strane odpovede francúzskej vlády týkajúce sa listu o oznámení zacatia konania a jej pripomienok zo 17. augusta 1996 a na druhej strane reakcie a úmysly Komisie. Dna 30. apríla 1997 Komisia odmietla oznámit obsah dokumentov, ktorými disponovala, vychádzajúc z ich prísne dôvernej povahy. 18 Dna 1. októbra 1997 Komisia prijala rozhodnutie 98/365/ES týkajúce sa pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo SFMI-Chronopost (Ú. v. ES L 164, 1998, s. 37, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), oznámené SFEI listom z 22. októbra 1997. 19 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze je potrebné rozlisovat dve kategórie opatrení. Prvá kategória spocíva v poskytnutí zo strany La Poste na jednej strane logistickej pomoci spocívajúcej v sprístupnení postových infrastruktúr k dispozícii SFMI-Chronopost pre zber, triedenie, prepravu a distribúciu jej zásielok a na druhej strane obchodnej pomoci, teda prístupu SFMI-Chronopost ku klientele La Poste a prínose tejto klientely jej obchodnými cinnostami v prospech SFMI-Chronopost. Druhá kategória spocíva v osobitných opatreniach, akými je privilegovaný prístup k Radio France, a v danových a colných privilégiách. 20 Komisia sa domnieva, ze relevantnou otázkou je otázka, "ci podmienky transakcie medzi La Poste a SFMI-Chronopost [boli] porovnatelné s podmienkami rovnakej transakcie medzi súkromnou materskou spolocnostou, ktorá tiez môze byt v situácii monopolu (napríklad preto, ze vlastní výhradné práva) a jej dcérskou spolocnostou". Podla Komisie neexistovala ziadna financná výhoda, ak vnútorné ceny za tovary a sluzby vymienané medzi spolocnostami patriacimi k rovnakej skupine boli "vypocítané na základe úplných nákladov (teda celkových nákladov plus zhodnotenia vlastného kapitálu)". 21 V tejto súvislosti Komisia poukazuje na to, ze platby vykonávané zo strany SFMI-Chronopost nepokrývali celkové náklady pocas dvoch prvých rokov prevádzky, ale pokrývali vsetky náklady okrem nákladov sídla a regionálnej správy. Komisia sa domnieva, ze po prvé, nebolo neobvyklé, ze pocas obdobia rozbehu kryli platby vykonané novým podnikom, a to SFMI-Chronopost, iba variabilné náklady. Po druhé, stále podla názoru Komisie, Francúzska republika mohla preukázat, ze od roku 1998 odplata zaplatená zo strany SFMI-Chronopost pokrývala vsetky náklady znásané zo strany La Poste, ako aj zhodnotenie vlastného kapitálu investovaného zo strany La Poste. Okrem toho Komisia vypocítala, ze vnútorná miera výnosu (dalej len "VMV") z investície La Poste ako akcionára podstatne prekrocila kapitálové náklady spolocnosti v roku 1986, teda obvyklú mieru výnosu, ktorú by súkromný investor vyzadoval za podobných okolností. V dôsledku toho La Poste poskytla logistickú a obchodnú pomoc svojej dcérskej spolocnosti za obvyklých trhových podmienok, a táto pomoc teda nepredstavuje státnu pomoc. 22 Pokial ide o druhú kategóriu, a to rôzne konkrétne opatrenia, Komisia sa domnievala, ze SFMI-Chronopost nepozívala ziadnu výhodu, pokial ide o colné konanie, postovné poplatky, dan z miezd alebo lehoty splatnosti. Pouzívanie vozidiel La Poste ako reklamného nosica musí byt podla Komisie povazované za obchodnú pomoc obvyklú medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou a SFMI-Chronopost nepozívala ziadne preferencné zaobchádzanie, pokial ide o reklamu na Radio France. Komisia tiez mohla konstatovat, ze záväzky prevzaté zo strany La Poste pri povolení spolocného podniku rozhodnutím Komisie z 2. decembra 1991 nepredstavovali státnu pomoc. 23 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala toto: "Logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost, ostatné financné transakcie medzi týmito dvomi spolocnostami, vztah medzi SFMI-Chronopost a Radio France, colný rezim uplatnitelný na La Poste a [na] SFMI-Chronopost, systém dane z miezd a postové poplatky uplatnitelné na La Poste a jej investície... do zásielkových platforiem nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost." 24 Dna 2. decembra 1997 SFEI poziadal Komisiu o oznámenie v lehote do 17. decembra 1997 faxovej správy z 3. mája 1993, správy z 30. mája 1996 a správy Deloitte, ktoré sú vsetky uvádzané v napadnutom rozhodnutí. V ten istý den zalobcovia rovnako ziadali od francúzskeho ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu oznámenie správy Deloitte. Rovnakú ziadost zaslali komisii pre prístup k úradným dokumentom 9. decembra 1997. 25 Listom z 15. decembra 1997 Komisia zamietla ziadost SFEI, odkazujúc na Kódex postupu týkajúci sa prístupu verejnosti k dokumentom Komisie a Rady [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 340, 1993, s. 41). Komisia tvrdila, ze ak sa ziadost týka dokumentu, ktorý je v drzbe institúcie a ktorého autorom je iná fyzická alebo právnická osoba alebo clenský stát, ziadost musí byt adresovaná priamo autorovi dokumentu. Okrem toho sa Komisia dovolávala výnimiek vyvodzovaných z ochrany obchodného a priemyselného tajomstva a ochrany dôvernosti. 26 Zalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. decembra 1997 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 27 Dna 12. marca 1998 zalobcovia podali ziadost o predlozenie dokumentov smerujúcu k tomu, aby Komisia poskytla dokumenty spomínané v rozhodnutí, ku ktorým nemali prístup pred jeho prijatím, a to faxovú správu z 3. mája 1993, správu z 30. mája 1996, vyjadrenie v reakcii na pripomienky SFEI z mesiaca august 1996 a správu Deloitte, teda dokumenty adresované Komisii francúzskou vládou. Oznámením zo 7. mája 1998 Súd prvého stupna vyzval Komisiu na predlozenie dvoch posledne menovaných pozadovaných dokumentov. Tieto dokumenty boli predlozené 26. mája 1998. 28 Podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 2. júna 1998 podala Francúzska republika návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalovanej. Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 5. júna 1998 formulovali Chronopost a La Poste rovnaký návrh. 29 Uzneseniami predsedu stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna zo 7. júla 1998 boli Francúzska republika, Chronopost a La Poste pribratí do konania ako vedlajsí úcastníci podporujúci v konaní návrhy zalovanej. 30 Dna 23. júla 1998 zalobcovia podali do kancelárie Súdu prvého stupna druhú ziadost o predlozenie dokumentov. Listom z 10. novembra 1998 Súd prvého stupna oznámil zalobcom svoje rozhodnutie nepristupovat v tomto stádiu k tejto ziadosti. 31 Vo svojej replike zalobcovia ziadali, aby bolo so vsetkými dokumentmi uvádzanými v prílohe 10 repliky zaobchádzané dôverne a aby k týmto dokumentom mohol mat prístup iba Súd prvého stupna. Listami z 5. januára a 10. februára 1999 zalobcovia upresnili, ze táto poziadavka sa týka iba La Poste a Chronopost. Predseda stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna uznesením z 5. marca 1999 vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie s urcitými údajmi vo vztahu k La Poste a Chronopost. 32 Zalobcovia sa na podporu svojej zaloby dovolávajú styroch zalobných dôvodov pre urcenie neplatnosti, z ktorých prvý je zalozený na "porusení práv obhajoby, najmä práva na prístup k spisu", druhý na "nedostatocnom odôvodnení", tretí na "omyloch v skutkových okolnostiach a zjavných omyloch v posúdení" a stvrtý na "nepochopení pojmu státna pomoc". Stvrtý zalobný dôvod sa rozdeluje na dve casti, podla ktorých Komisia na jednej strane nepochopila pojem státna pomoc, neberúc do úvahy obvyklé trhové podmienky v analýze odplaty za pomoc poskytnutú zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost, a na druhej strane vylúcila z tohto pojmu rôzne opatrenia, z ktorých mala prospech SFMI-Chronopost. 33 Súd prvého stupna ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia pripustiac prvú cast stvrtého zalobného dôvodu. Z ostatných zalobných dôvodov a tvrdení zalobcov Súd prvého stupna skúmal iba prvý zalobný dôvod, zalozený na porusení práva na obhajobu, a tvrdenia uvádzané v rámci tretieho zalobného dôvodu, zalozené na omyloch v skutkových okolnostiach a zjavných omyloch v posúdení, ktoré sa nezamienajú s omylmi predbezne skúmanými v rámci stvrtého zalobného dôvodu. V oboch prípadoch boli zalobné dôvody formulované zalobcami zamietnuté. 34 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdneho dvora v uvedenom poradí 19. a 23. februára 2001, Chronopost, La Poste a Francúzska republika v zmysle clánku 56 Statútu Súdneho dvora podali odvolania proti tomuto rozsudku. 35 Na podporu svojich odvolaní sa Chronopost, La Poste a Francúzska republika dovolávali viacerých zalobných dôvodov, z ktorých prvý bol zalozený na porusení clánku 92 ods. 1 Zmluvy, vyplývajúcom z mylného výkladu pojmu "obvyklé trhové podmienky". 36 Rozsudkom z 3. júla 2003 Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna, vyhovejúc prvému zalobnému dôvodu, vrátil vec Súdu prvého stupna aj na rozhodnutie o trovách konania. Konanie po vrátení veci 37 Vec bola pridelená stvrtej rozsírenej komore Súdu prvého stupna. Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené rozhodnutím Súdu prvého stupna z 13. septembra 2004 (Ú. v. EÚ C 251, s. 12), sudca spravodajca bol pridelený k tretej rozsírenej komore, ktorej bola následne táto vec pridelená. 38 Podla clánku 119 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zalobcovia a zalovaná podali písomné vyjadrenia. Za uplatnenia clánku 119 ods. 3 rokovacieho poriadku bolo zalobcom a zalovanej povolené podat doplnujúce písomné vyjadrenia. Písomné vyjadrenia vedlajsích úcastníkov boli podla clánku 119 ods. 1 rokovacieho poriadku podané po dorucení doplnujúcich písomných vyjadrení úcastníkov konania. 39 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a, v rámci organizacných opatrení konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a odpovedali písomne na otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách. 40 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 15. júna 2005. Na konci tohto pojednávania boli Komisia a La Poste vyzvané na predlozenie urcitých dokumentov. Okrem toho bola ostatným úcastníkom konania urcená lehota na predlozenie ich pripomienok k vyssie uvedeným dokumentom. Zalobcovia predlozili svoje pripomienky v stanovenej lehote. 41 Ústna cast konania sa skoncila 23. augusta 2005. 42 Listami dorucenými 30. septembra a 4. októbra 2005 poziadali Chronopost a La Poste o povolenie predlozit stanovisko v reakcii na vyjadrenia zalobcov k dokumentom predlozeným v nadväznosti na ziadost Súdu prvého stupna uvedenú pocas pojednávania. 43 Uznesením z 27. októbra 2005 Súd prvého stupna (tretia rozsírená komora) rozhodol o opätovnom otvorení ústnej casti konania v súlade s clánkom 62 rokovacieho poriadku. 44 Súd prvého stupna rovnako prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania v súlade s clánkom 64 rokovacieho poriadku, ktoré spocívali v zalození pripomienok predlozených zo strany Chronopost a La Poste v uvedenom poradí v dnoch 30. septembra a 4. októbra 2005 do spisu. Pripomienky ostatných úcastníkov konania boli rovnako zalozené do spisu. 45 Ústna cast konania sa potom opät skoncila 19. decembra 2005. Návrhy úcastníkov konania po vrátení veci 46 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal zalovanú na náhradu trov konania vo veci T-613/97, - zaviazal spolocne a nerozdielne Francúzsku republiku, Chronopost a La Poste na náhradu trov konania vo veciach C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P a T-613/97 po vrátení veci. 47 Komisia podporovaná Francúzskou republikou a La Poste navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 48 Chronopost navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, najmä, ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú, - zaviazal zalovaných na náhradu trov konania v oboch stupnoch. Právny stav 1. Úvodné pripomienky 49 V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora a vrátenie tejto veci Súdu prvého stupna zalobcovia zotrvávajú v podstate na druhom, tretom a stvrtom zalobnom dôvode uvedenom v prvostupnovom konaní, ktorého sa týkal rozsudok Súdu prvého stupna, a to zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, zalobnom dôvode zalozenom na skutkových nepresnostiach a zjavnom omyle v posúdení analýzy odplaty za pomoc poskytovanú zo strany La Poste, a zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení pojmu státna pomoc. Tento posledný zalobný dôvod sa delí na dve casti zalozené na jednej strane na nepochopení pojmu obvyklé trhové podmienky, tak ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora a na druhej strane nezohladnení urcitých prvkov v pojme státna pomoc. 50 Na úvod je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna pre právnu vadu v uplatnení clánku 92 ods. 1 Zmluvy. Podla Súdneho dvora táto vada spocíva v konstatovaniach Súdu prvého stupna, podla ktorých Komisia mala preskúmat v rámci svojej analýzy otázky, ci logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost predstavuje alebo nepredstavuje státnu pomoc, ci úplné náklady La Poste na poskytnutie tejto logistickej pomoci zodpovedajú faktorom, ktoré by podnik konajúci za podmienok obvyklých na trhu musel brat do úvahy pri urcení odplaty za poskytnuté sluzby. Súd prvého stupna z toho vyvodil záver, ze Komisia mala aspon overit, ci protihodnota obdrzaná La Poste bola porovnatelná s protihodnotou pozadovanou súkromnou financnou spolocnostou alebo skupinou súkromných spolocností, nepodnikajúcich vo vymedzenom sektore, sledujúcich strukturálnu politiku, globálnu alebo sektorovú, a vedených dlhodobými perspektívami. Súdny dvor uviedol, ze toto posúdenie, postihnuté právnou vadou, opomína skutocnost, ze podnik, akým je La Poste, sa nachádza v situácii velmi odlisnej od situácie súkromného podniku podnikajúceho za obvyklých podmienok na trhu, a upresnuje v tejto súvislosti toto (body 34 az 40 rozsudku Súdneho dvora): "34 La Poste je poverená sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 90 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 86 ods. 2 ES) (rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1993, Corbeau, C-320/91, Zb. s. I-2533, bod 15). Takáto sluzba spocíva v podstate v povinnosti zabezpecovania zberu, prepravy a distribúcie posty v prospech vsetkých uzívatelov, na celom území predmetného clenského státu za jednotné poplatky a za rovnakých kvalitatívnych podmienok. 35 Na tento úcel sa musí La Poste vybavit, alebo musí byt vybavená významnou infrastruktúrou a prostriedkami ('postovou sietou`) umoznujúcimi jej poskytovat základnú postovú sluzbu vsetkým pouzívatelom, vrátane oblastí s malou hustotou osídlenia, v ktorých poplatky nepokrývajú náklady vytvárané poskytovaním predmetných sluzieb. 36 Z dôvodu prevádzkových charakteristík, ktorých zabezpecenie musí siet La Poste umoznovat, zriadenie a udrziavanie tejto siete nezodpovedá cisto obchodnej logike. Ako bolo pripomenuté v bode 22 tohto rozsudku, UFEX a i. okrem toho pripustili, ze siet, akú vyuzívala SFMI-Chronopost, nie je zjavne obchodnou sietou. Preto by táto siet nikdy nebola vytvorená súkromným podnikom. 37 Okrem toho poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci je nerozlucne spojené so sietou La Poste, pretoze spocíva práve v sprístupnení tejto siete bez ekvivalentu na trhu. 38 Za týchto okolností, za neexistencie akejkolvek moznosti porovnat situáciu La Poste so situáciou skupiny súkromných spolocností nepodnikajúcich vo vymedzenom odvetví, musia byt 'obvyklé trhové podmienky`, ktoré sú nevyhnutne hypotetické, posudzované s odkazom na objektívne a overitelné údaje, ktoré sú dostupné. 39 V danom prípade náklady znásané zo strany La Poste za poskytovanie logistickej a obchodnej pomoci svojej dcérskej spolocnosti môzu predstavovat takéto objektívne a overitelné údaje. 40 Na tomto základe existencia státnej pomoci v prospech SFMI-Chronopost môze byt vylúcená, ak je na jednej strane preukázané, ze pozadovaná protihodnota pokrýva riadne vsetky variabilné dodatocné náklady vznikajúce poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci, adekvátny príspevok na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete, ako aj primerané zhodnotenie vlastného kapitálu v rozsahu, v akom bol urcený na cinnosti v rámci sútaze SFMI-Chronopost, a pokial, na druhej strane, ziadny údaj neumoznuje domnievat sa, ze tieto údaje boli podhodnotené alebo urcené svojvolne." 51 S prihliadnutím na tieto úvahy Súdneho dvora sa Súd prvého stupna domnieva, ze je potrebné na úvod skúmat zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Zalobné dôvody zalozené na skutkových nepresnostiach a zjavných chybách v posúdení, ako aj mylnom uplatnení pojmu státna pomoc, ktoré splývajú, budú skúmané následne spolu. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 52 Zalobcovia uvádzajú skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala jednoduchý odkaz na ekonomické pomery, ktoré jej slúzili ako základ, bez upresnenia údajov týchto pomerov umoznujúcich prijat záver o neexistencii pomoci v prospech SFMI-Chronopost, ktoré by mohli byt kontrolované súdom Spolocenstva. 53 Zalobcovia tvrdia, po prvé, ze nie je mozné popriet, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené hlavne na záveroch správy Deloitte, ktorú im Komisia odmietla predlozit a ktorá jediná môze odôvodnit obsah napadnutého rozhodnutia. Správa Deloitte, ktorá je základným prvkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, mala byt oznámená zalobcom najneskôr v rovnakom case ako rozhodnutie, ktorým boli poskodení, s cielom umoznit im výkon ich práv. 54 Po druhé zalobcovia poznamenávajú, ze odôvodnenie týkajúce sa logistickej pomoci je nedostatocné. Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádzala, akým spôsobom sú rozdelované "úplné náklady", ktoré uvádzala pre súhrn plnení charakterizujúcich cinnost expresnej posty. Odôvodnenie Komisie je v tomto bode zjavne nedostatocné pre to, aby mohlo byt pochopené zalobcami a kontrolované Súdom prvého stupna, kedze neuvádza skutkové okolnosti ktoré viedli Komisiu ku konstatovaniu, ze "celková odplata uhradená zo strany SFMI-Chronopost za logistickú pomoc poskytnutú zo strany La Poste bola vyssia ako celková suma operacných nákladov v priebehu obdobia rokov 1986-1995", a neumoznuje teda prijat záver o existencii pomoci. 55 Po tretie, zalobcovia sa domnievajú, ze odôvodnenie týkajúce sa obchodnej pomoci je nedostatocné. Komisia vôbec neuviedla, aká cast "celkových nákladov" zodpovedá Komisiou udávaným nákladom obchodnej pomoci, ani to, ci táto cast bola uhradená ako specifické plnenie z titulu obchodnej pomoci. Okrem toho by takéto overenie bolo vinou definície pojmu "marketingové náklady" nárocné. Okrem toho sa zalobcovia domnievajú, ze Komisia odpovedala iba vágnou kritikou na velmi presné vycíslenia, ktoré jej boli predlozené, týkajúce sa nákladov na reklamu produktov SFMI a hodnoty pouzívania renomé ochrannej známky La Poste. 56 Podla zalobcov mala Komisia zahrnút do napadnutého rozhodnutia tabulky získané od francúzskej vlády, upresnujúce náklady, a nemohla odôvodnit nedostatok odôvodnenia obavami o komplikovanie napadnutého rozhodnutia alebo obchodným tajomstvom. Poznamenávajú ze referencné obdobie pôvodnej staznosti (1986-1990) uz bolo "obchodne staré". Následne zostávalo posúdenie Komisie abstraktným a odôvodnenie nedostatocným. 57 Po stvrté zalobcovia poznamenávajú, ze existuje rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zodpovedajúci absencii odôvodnenia, pokial ide o metódu nazývanú "retropolácia". V skutocnosti Komisia na úvod vysvetlovala, ze cena logistickej pomoci je vypocítaná násobením poctu vybavovaných vecí, alebo ich váhy, jednotkovou cenou rozlicných operácií, konstatujúc následne, ze az do roku 1992 nemala La Poste analytické úctovníctvo. 58 Zalobcovia este uvádzajú, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia musí byt posudzované v závislosti od okolností daného prípadu, ktoré v danej veci odôvodnujú osobitne dôkladné odôvodnenie. Takéto okolnosti predstavujú: absencia oznámenia, mimoriadne dlhé trvanie správneho konania (rozhodnutie vydané 81 mesiacov po podaní prvej staznosti), podstatné tazkosti uznané Komisiou najmä v tom bode, ci uvedené opatrenia môzu byt kvalifikované ako státna pomoc, pravdepodobná existencia pomoci uznanej Komisiou, zrusenie prvého zamietavého rozhodnutia, po ktorom bola pomoc predmetom zaloby o neplatnost, absolútna absencia starostlivosti Komisie pocas troch rokov (medzi dátumom zrusenia jej rozhodnutia, 9. júlom 1992, a dátumom verejného pojednávania pred Súdnym dvorom vo veci, ktorej sa týkal rozsudok SFEI, teda 24. októbrom 1995), existencia rozsudku SFEI uvádzajúceho usmernenia, odmietnutie umoznenia prístupu k spisu dokonca zbaveného jeho prípadných dôverných castí a zápis sporných opatrení do registra neoznámenej pomoci. Zalobcovia nakoniec uvádzajú, ze Komisii zasielali stále podrobnejsie a podrobnejsie ekonomické stúdie. 59 Komisia sa domnieva, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, v napadnutom rozhodnutí uviedla (v bode D.1) spôsob, akým boli rozdelené "úplné náklady". Poznamenáva, ze metóda sledovaná zo strany La Poste je Komisiou akceptovaná, je opísaná v jej rozlicných etapách, ako aj jej výsledok, teda miera pokrytia "úplných nákladov" vzniknutých La Poste pocas rozlicných rokov. Podla Komisie je na úcely kontroly existencie pomoci dostacujúce spolahnút sa na sledovanú metódu a na získané výsledky bez preberania súvisiacich tabuliek, ktoré mimoriadne komplikujú znenie rozhodnutia Komisie. Komisia dodáva, ze judikatúra si vyzaduje iba specifické odôvodnenie vsetkých relevantných skutkových a právnych údajov, najmä pokial ide o otázku technického výberu. 60 Komisia poznamenáva, ze francúzske orgány jej dali k dispozícii rozdelenie týchto úplných nákladov 30. mája 1996. Toto rozdelenie v podstate rozlisovalo, s malými odlisnostami podla rokov, rozlicné cinnosti postových úradov, triediacich centier a úradníkov La Poste. Predmetné tabulky sa vztahovali vzdy na úplné náklady a porovnávali tieto náklady s cenou jednotkovej subdodávky pre kazdé plnenie, s cielom preukázania rocnej miery pokrytia. Tieto císelné údaje teda majú povahu obchodného tajomstva, kedze ukazujú struktúru nákladov a financné toky medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou. 61 Chronopost zdôraznuje, ze povinnost odôvodnenia Komisie vo vztahu k stazovatelovi spocíva v uvedení dôvodov, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvádzané v staznosti nestacili na preukázanie existencie státnej pomoci. Specifické odôvodnenie vsak nemôze byt pozadované ani pre akýkolvek z vykonaných technických výberov, ani pre údaje zjavne nad rámec konania, ktoré nemajú význam, alebo sú zjavne druhoradé. 62 Chronopost sa domnieva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatocné. Zdôraznuje, ze Komisia nie je povinná zahrnút do napadnutého rozhodnutia vsetky analytické úctovné kalkulácie. Chronopost okrem toho uvádza, ze údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebol uvedený ani Súdom prvého stupna, ani Súdnym dvorom, hoci nedostatocné odôvodnenie je otázkou verejného poriadku, a z tohto dôvodu môze byt namietané z úradnej povinnosti. V rozpore so záverom, ktorý zalobcovia vyvodzujú z judikatúry, postacuje, aby Komisia uviedla, aké sú kalkulácie, z ktorých vychádzala. Posúdenie Súdom prvého stupna Pripomenutie judikatúry v oblasti odôvodnenia 63 Je potrebné pripomenút, ze odôvodnenie pozadované clánkom 190 Zmluvy ES (teraz clánok 253 ES) musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov a na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 190 Zmluvy, musí byt posudzovaná nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a citovanú judikatúru). 64 Pokial ide podrobnejsie o rozhodnutie Komisie, ktorá vyvodzuje záver o neexistencii údajnej státnej pomoci uvádzanej stazovatelom, Komisia je v kazdom prípade povinná vysvetlit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré v staznosti uvádzané skutkové a právne údaje nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná zaujat stanovisko k údajom, ktoré sú zjavne nad rámec konania, ktoré nemajú význam, alebo sú zjavne druhoradé (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 64). 65 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze v prípade, ak Komisia disponuje právomocou volnej úvahy s cielom, aby bola schopná plnit svoje funkcie, respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach má este zásadnejsiu dôlezitost. Medzi týmito zárukami figuruje najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne skúmat vsetky relevantné prvky daného prípadu a odôvodnit dostacujúcim spôsobom svoje rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14). 66 Okrem toho, hoci v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijat na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia nie je povinná diskutovat o vsetkých skutkových a právnych okolnostiach, ako aj o úvahách, ktoré ju viedli k prijatiu takéhoto rozhodnutia, skutocnostou zostáva, ze je v zmysle clánku 190 Zmluvy povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôlezitost v struktúre jej rozhodnutia, umoznujúce súdu Spolocenstva a zainteresovaným úcastníkom spoznat podmienky, za ktorých Komisia aplikovala Zmluvu (pozri v tejto súvislosti rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95 a citovanú judikatúru). 67 Z judikatúry rovnako vyplýva, ze s výnimkou mimoriadnych okolností rozhodnutie musí obsahovat odôvodnenie uvedené vo svojom obsahu a nemôze byt formulované po prvýkrát a dodatocne pred súdom (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 171, a European Night Services a i./Komisia, uz citovaný, bod 95 a citovanú judikatúru). Je potrebné pripomenút, ze odôvodnenie v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré má voci nej negatívne právne úcinky. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdom Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 463). Preto, pokial rozhodnutie Komisie uplatnujúce clánok 92 Zmluvy je postihnuté podstatnými nedostatkami, Komisia ho nemôze konvalidovat dovolávajúc sa po prvýkrát pred Súdom prvého stupna údajov a iných prvkov analýzy umoznujúcich konstatovat, ze jej uplatnenie clánku 92 Zmluvy bolo správne, aspon pokial nejde o prvky analýzy, ktoré neboli popreté ziadnym z úcastníkov pocas predchádzajúceho správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok European Night Services a i./Komisia, uz citovaný, bod 96). 68 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie podané pracovníkmi Komisie pred Súdom prvého stupna nemôze konvalidovat nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, T-93/02, Zb. s. II-143, bod 126 a citovanú judikatúru). 69 Výrok a odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byt podla clánku 190 Zmluvy povinne odôvodnené, predstavujú nedelitelný celok, z coho vyplýva, ze v zmysle zásady kolegiality prislúcha iba kolégiu clenov Komisie prijat zároven obidve alebo akúkolvek zmenu dôvodov presahujúcu cisto pravopisné alebo gramatické prispôsobenie, kedze je to výlucnou pôsobnostou kolégia (rozsudok Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, uz citovaný, bod 124, odkazujúci na rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, body 66 az 68). 70 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze súd Spolocenstva je povinný v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 173 Zmluvy ES (teraz clánok 230 ES) obmedzit sa na kontrolu zákonnosti napadnutého aktu. Súdu prvého stupna preto neprislúcha nahrádzat prípadnú absenciu odôvodnenia alebo doplnat predmetné odôvodnenie Komisie pripájajúc k nemu alebo nahrádzajúc ho údajmi, ktoré nevyplývajú zo samotného napadnutého rozhodnutia. 71 Je teda potrebné skúmat, ci napadnuté rozhodnutie, ktoré sa zakladá na zlozitých ekonomických hodnoteniach, bolo vydané za respektovania zásad, ktoré boli práve uvedené. Konkrétne, na základe judikatúry citovanej v bodoch 66 az 70 vyssie, je potrebné skúmat, ci Komisia respektovala povinnost odôvodnenia výlucne vo vztahu k dôvodom uvedeným v obsahu textu samotného napadnutého rozhodnutia. O dosahu kontroly respektovania povinnosti odôvodnenia v danom prípade 72 Je dôlezité pripomenút, ze Súd prvého stupna je povinný skúmat, ci Komisia respektovala svoju povinnost odôvodnenia podla clánku 190 Zmluvy, pokial ide o jej záver týkajúci sa neexistencie státnej pomoci v prospech SFMI-Chronopost. Vo svetle zásad vyvodzovaných Súdnym dvorom v jeho rozsudku, spomenutých v bode 50 vyssie, toto predpokladá najmä skúmanie dostacujúcej povahy odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa na jednej strane otázky, ci protihodnota pozadovaná od SFMI-Chronopost, po prvé, pokrýva vsetky variabilné dodatocné náklady spôsobené poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci, po druhé, adekvátny príspevok na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a, po tretie, primerané zhodnotenie vlastného kapitálu v rozsahu, v akom bol urcený na cinnost v rámci sútaze SFMI-Chronopost, a na druhej strane otázku, ci existujú alebo neexistujú náznaky, ze tieto údaje boli podhodnotené alebo urcené svojvolne. 73 V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna domnieva, ze hoci dôvody, pre ktoré Komisia odmietla metódu kalkulácie nákladov ponúkanú zalobcami, jasne vyplývajú z dôvodov uvedených v odôvodneniach 49 az 56 napadnutého rozhodnutia, toto odôvodnenie musí rovnako obsahovat dostatocné vysvetlenie, pokial ide o spôsob, akým Komisia, za pouzitia metódy nazývanej "úplné náklady", vypocítala a ohodnotila náklady La Poste - vrátane nákladov uznaných v tejto súvislosti za relevantné Súdnym dvorom v jeho rozsudku týkajúcom sa odvolania - ako aj protihodnoty pozadovanej v tejto súvislosti zo strany SFMI-Chronopost, s cielom umoznit Súdu prvého stupna vykonávat kontrolu zákonnosti posúdenia Komisie, pokial ide o existenciu státnej pomoci. V tomto kontexte je potrebné odmietnut tvrdenie Chronopost, podla ktorého je napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené, kedze ani Súd prvého stupna, ani Súdny dvor nenamietali nedostatok odôvodnenia, ktorý predstavuje zásadu verejného poriadku. V skutocnosti ani Súd prvého stupna, ani Súdny dvor nemali povinnost namietat nedostatok odôvodnenia z tohto dôvodu, s ohladom na zrusenie napadnutého rozhodnutia Súdom prvého stupna v prvostupnovom konaní, výlucne pre právnu chybu pri uplatnovaní clánku 92 Zmluvy (body 64 az 79 rozsudku Súdu prvého stupna) a obmedzeniu kontroly Súdneho dvora na zákonnost posúdenia, ktoré Súd prvého stupna vykonal na podporu tohto záveru (body 31 az 42 rozsudku Súdneho dvora). 74 Preto Súd prvého stupna povazuje za potrebné skúmat otázku, ci Komisia odôvodnila svoje posúdenie dostatocne, po prvé, pokial ide o pokrytie vsetkých variabilných dodatocných nákladov vznikajúcich poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci, po druhé, co sa týka adekvátneho príspevku na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a, po tretie, pokial ide o primerané zhodnotenie vlastného kapitálu. O odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcom sa variabilných dodatocných nákladov vznikajúcich poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci 75 Pokial ide o variabilné dodatocné náklady vznikajúce poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost, v tridsiatom tretom odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené toto: "Pre vypocítanie celkovej sumy pomoci poskytnutej SFMI-Chronopost, La Poste pocíta na úvod svoje priame operacné náklady, okrem nákladov sídla a regionálnej správy, v závislosti od sortimentu produktov (retaz základných operácií), zodpovedajúce skutocnému plneniu a objemom dopravy. Náklady sídla a regionálnej správy sú rozdelené pomerne k nákladom kazdého plnenia. Pokial ide o sortiment produktov, La Poste nemala systém analytického úctovníctva umoznujúci jej vypocítat skutocné náklady spojené s poskytovaním tejto logistickej pomoci [pre] SFMI-Chronopost. Az do roku 1992 boli tieto náklady vypocítané na základe odhadov. Plnenia poskytnuté [pre] SFMI-Chronopost boli rozdelené na rad základných operácií, ktoré pred rokom 1992 neboli merané na cas. Na urcenie týchto nákladov prispôsobila La Poste tieto plnenia existujúcim postovým sluzbám podobnej povahy, ktorých rozlicné operácie uz boli merané na cas a vyhodnocované (napríklad podanie doporuceného listu). V roku 1992 boli vypocítané trvanie a náklady predmetných operácií, berúc do úvahy skutocné mnozstvá dopravy vyplývajúce z expresnej posty. Tieto výpocty umoznili La Poste odhadnút skutocné náklady jej logistickej pomoci." 76 V tejto súvislosti Komisia v pätdesiatom siedmom odôvodnení napadnutého rozhodnutia konstatovala toto: "Komisia sa domnieva, ze vnútorné ceny, za ktoré sú vymienané produkty a sluzby medzi spolocnostami patriacimi do rovnakej skupiny, neobsahujú ziadnu financnú výhodu, ci uz ide o ceny vypocítané na základe úplných nákladov (teda celkové náklady plus zhodnotenie vlastného kapitálu). V danom prípade úhrady vykonané [zo strany] SFMI-Chronopost nepokrývajú celkové náklady pocas dvoch prvých rokov prevádzky, ale pokrývajú vsetky náklady okrem nákladov sídla a regionálnej správy. Komisia sa domnieva, ze táto situácia nie je abnormálna, pretoze zisk pochádzajúci z cinnosti nového podniku patriaceho do skupiny spolocností môze pokrývat iba variabilné náklady pocas obdobia rozbehu. Ked podnik stabilizuje svoje postavenie na trhu, zisk, ktorý vytvára, musí byt vyssí ako variabilné náklady, a týmto spôsobom prispieva na krytie nákladov skupiny. V priebehu dvoch prvých úctovných rokov (1986 a 1987) platby vykonané [zo strany] SFMI-Chronopost pokrývali nielen variabilné náklady, ale tiez urcité fixné náklady (napríklad nehnutelnosti a vozidlá). Francúzsko preukázalo, ze od roku 1988 odplata platená [zo strany] SFMI-Chronopost za pomoc, ktorá jej bola poskytnutá, pokrýva vsetky náklady vzniknuté La Poste, plus príspevok na zhodnotenie vlastného kapitálu. V dôsledku toho spadala logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste jej dcérskej spolocnosti do obvyklých podmienok trhu a nepredstavovala státnu pomoc." 77 Tieto dôvody neuvádzajú dostatocne presný dosah, ktorý Komisia zamýslala dat ekonomickým a úctovným pojmom pouzívaným v tomto odseku, ani presnú povahu nou skúmaných nákladov pre odôvodnenie neexistencie státnej pomoci, s cielom umoznenia Súdu prvého stupna vykonávat svoju kontrolu v otázke, ci tieto náklady skutocne zodpovedajú dodatocným variabilným nákladom vzniknutým pri poskytovaní logistickej a obchodnej pomoci v zmysle rozsudku Súdneho dvora. 78 Pokial ide o pojem priame operacné náklady, spomenutý v tridsiatom tretom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, Komisia v liste Komisie z 27. mája 2005 v reakcii na písomnú otázku Súdu prvého stupna iba uviedla, ze islo o pripocítatelné náklady. Komisia v tomto liste dodala, ze v rámci La Poste tieto pripocítatelné náklady zahrnajú rovnako cast fixných nákladov, okrem nákladov sídla a regionálnej správy. 79 S ohladom na samotné napadnuté rozhodnutie nie je mozné vediet, aké boli priame operacné náklady, ani aké sú náklady, ktoré sú v úctovníctve La Poste priamo pripocítatelné rozlicným cinnostiam. V skutocnosti sa pripocítatelné náklady menia v rozlicných podnikoch podla pouzitého systému úctovníctva. 80 Súd prvého stupna opätovne konstatuje, ze táto otázka tiez nebola vysvetlená s ohladom na písomnosti Komisie predlozené v rámci konania, ktoré Súd prvého stupna nemohol v ziadnom prípade zobrat do úvahy v rámci skúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako takého (pozri body 66 az 70 vyssie). Vo svojich písomnostiach Komisia vysvetluje, ze na základe analytického úctovníctva obsahujúceho primerané oddelenie rôznych pôst, kroky podniknuté v napadnutom rozhodnutí smerovali k preskupeniu rozlicných poplatkov (externé nákupy tovarov a sluzieb, personál, amortizácia a údrzba investicného majetku) podla ich povahy, ci uz operacnej (cinnosti úradov, dopravy, distribúcie, triedenia, financného typu) - pokial ide o priame náklady (variabilné, teda pripocítatelné vybavovanej veci, a fixné) - ci uz strukturálne (regionálne alebo celostátne administratívne struktúry pre postu alebo financné sluzby, spolocné struktúry) - pokial ide o nepriame náklady (v celom rozsahu fixné). Následne nepriame náklady (fixné) na struktúry (tak spolocné náklady, ako aj osobitné náklady na postu alebo na financné sluzby) boli pripocítatelné cinnostiam "posty" pomerne k operacným nákladom (priamym) vytváraným kazdou z cinností. Takto pre styri cinnosti "posty" (zber, distribúcia, triedenie a doprava), nepriame náklady (strukturálne neoperacné náklady zahrnajúce tiez reklamné a obchodné náklady centra a departementov) boli pripocítané pomerne k priamym nákladom, ktoré zahrna kazdá z uvedených cinností. Náklady rozlicných jednotiek práce (minúta práce alebo prepravená tona) vyplývali z rozdelenia skutocných úplných nákladov týkajúcich sa kazdej cinnosti podla presného poctu minút práce meranej na cas (alebo dopravovanej tonáze). Ak sa vynásobia tieto jednotkové náklady casom venovaným plneniam poskytnutým pre SFMI-Chronopost (alebo dopravovanou hmotnostou), získa sa urcenie celkových nákladov plnení poskytnutých zo strany La Poste svojej dcérskej spolocnosti. 81 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tieto vysvetlenia iba posilnujú záver, podla ktorého odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako také je prílis vseobecné, nez aby umoznilo Súdu prvého stupna kontrolovat zákonnost posúdenia Komisie, pokial ide o otázku, ci vsetky náklady vznikajúce poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost boli kryté. Nedostatocnost odôvodnenia este zdôraznuje skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia pouzíva rozlicné ekonomické a úctovnícke pojmy nepresným spôsobom. Znenie pätdesiateho siedmeho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "v priebehu dvoch prvých úctovných rokov (1986 a 1987) pokrývali platby vykonané [zo strany] SFMI-Chronopost nielen variabilné náklady, ale tiez urcité fixné náklady (napríklad nehnutelnosti a vozidlá)", neumoznuje presne urcit, akými boli tieto "urcité fixné náklady", ktoré SFMI-Chronopost mala pokrývat. 82 Okrem toho neobsahuje napadnuté rozhodnutie vysvetlenie otázky, akým spôsobom boli plnenia poskytnuté pre SFMI-Chronopost rozdelené na rad základných operácií, alebo akým spôsobom La Poste prirovnala tieto plnenia k existujúcim postovým sluzbám podobnej povahy. Berúc do úvahy ze plnenia poskytnuté SFMI-Chronopost neboli pred rokom 1992 casovo merané a ze az do roku 1992 boli skutocné náklady spojené s poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci pre SFMI-Chronopost zo strany La Poste vypocítavané na základe odhadov, bolo by potrebné vysvetlit v napadnutom rozhodnutí spôsob, akým bolo toto prirovnanie vykonané, aby adresát napadnutého rozhodnutia a ostatné zainteresované osoby, ako aj Súd prvého stupna mohli overit prítomnost alebo absenciu prípadných skutkových chýb alebo chýb posúdenia v tomto postupe. 83 Presné vysvetlenia by boli osobitne potrebné pre moznost overenia spôsobu, akým bola obchodná pomoc poskytovaná SFMI-Chronopost zo strany La Poste zohladnovaná v celkových nákladoch. Rovnako, kedze plnenia poskytnuté pre SFMI-Chronopost, ktoré boli spojené s urcitým produktom, boli podla Komisie oddelené od iných aktivít La Poste, bolo potrebné odôvodnit prítomnost, ako aj dôlezitost nákladov spojených s obchodnou pomocou. No z vysvetlení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí nijako nevyplýva, akým spôsobom bola takáto pomoc zohladnená vo výpocte úplných nákladov. 84 V dôsledku toho bolo nevyhnutné do napadnutého rozhodnutia zahrnút adekvátne odôvodnenie v tomto smere a aspon vseobecný súhrn analytických úctovných výpoctov pre plnenia poskytnuté SFMI-Chronopost, kde tajné údaje mali byt prípadne vymazané. 85 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatocné odôvodnenie posúdenia Komisie, pokial ide o variabilné dodatocné náklady vzniknuté poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci. O odôvodnení týkajúcom sa adekvátneho príspevku na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete. 86 Co sa týka príspevku na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete, z tridsiateho tretieho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "náklady sídla a regionálnej správy sú... rozdelené pomerne k nákladom kazdého plnenia". 87 Treba poznamenat, ze s ohladom na samotné napadnuté rozhodnutie nie je mozné urcit, aké typy nákladov sú zahrnuté v nákladoch sídla a regionálnej správy. Konkrétne Súd prvého stupna nemôze overit, ci podla názoru Komisie cast nákladov sídla a regionálnej správy predstavuje náklady, ktoré môzu byt kvalifikované ako fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a ktoré z tohto dôvodu majú byt brané do úvahy pre výpocet protihodnoty pozadovanej od SFMI-Chronopost. Táto kvalifikácia má osobitnú dôlezitost, berúc do úvahy, ze Komisia, rovnako v napadnutom rozhodnutí, konstatovala, ze náklady sídla a regionálnej správy La Poste neboli kryté na 100 % úhradou zaplatenou zo strany SFMI-Chronopost pocas rokov 1986 a 1987. Naopak, z tridsiateho tretieho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze miera krytia úplných nákladov bola iba 70,3 % pre rok 1986 a 84,3 % pre rok 1987. 88 Komisia konkrétne neurcila presným spôsobom akými boli podla nej fixné náklady súvisiace s pouzívaním siete La Poste zo strany SFMI-Chronopost. Napadnuté rozhodnutie najmä neupresnuje, ci existujú iné fixné náklady nez náklady sídla a regionálnej správy, ktoré by mali byt povazované za fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a ktoré, hypoteticky, nespadajú do kategórie variabilných dodatocných nákladov vzniknutých poskytnutím logistickej a obchodnej pomoci pre SFMI-Chronopost. Preto Súd prvého stupna nemôze overit, ci tento príspevok na fixné náklady bol vykonaný správne s ohladom na poziadavky vyvodzované Súdnym dvorom v jeho rozsudku. 89 V dôsledku toho nie je za týchto okolností napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené, kedze neumoznuje Súdu prvého stupna overit na jednej strane, ci náklady sídla a regionálnej správy zahrnajú fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete, a na druhej strane, ci existujú iné fixné náklady La Poste spojené s pouzívaním postovej siete, ktoré by protihodnota pozadovaná od SFMI-Chronopost mala pokrývat podla poziadaviek urcených Súdnym dvorom v jeho rozsudku vyhlásenom v odvolacom konaní. O odôvodnení týkajúcom sa primeraného zhodnotenia vlastného kapitálu 90 Pokial ide o zhodnotenie vlastného kapitálu, Komisia potvrdzuje v pätdesiatom siedmom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ze "Francúzsko preukázalo, ze od roku 1988 odplata platená [zo strany] SFMI-Chronopost za pomoc, ktorá jej bola poskytnutá, pokrývala vsetky náklady vzniknuté La Poste, plus príspevok na zhodnotenie vlastného kapitálu". Napriek tomu napadnuté rozhodnutie neuvádza, aký bol príspevok, ktorým SFMI-Chronopost prispela na zhodnotenie vlastného kapitálu La Poste. 91 Iste, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vypocítavala VMV. Napriek tomu napadnuté rozhodnutie neupresnuje, ci tento výpocet VMV bol vykonaný pre preukázanie, ze kritérium súkromného investora bolo splnené, a/alebo pre výpocet zhodnotenia vlastného kapitálu. V tejto súvislosti je v pätdesiatom ôsmom odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené výlucne, ze "Komisia tiez skúmala otázku, ci konanie La Poste ako akcionára SFMI-Chronopost bolo obchodne odôvodnené s ohladom na zásadu investora v trhovej ekonomike..." a ze "pre preukázanie, ci La Poste koná ako investor v trhovej ekonomike, Komisia musí skúmat výnos pre materskú spolocnost v pojmoch dividend a zhodnotenia kapitálu". 92 Okrem toho, dokonca za predpokladu, ze výpocet VMV tak ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, slúzil pre overenie zhodnotenia vlastného kapitálu urceného na cinnost v rámci sútaze SFMI-Chronopost, napadnuté rozhodnutie neurcuje identitu kapitálu, ktorý Komisia povazuje za skutocne poskytnutý na túto cinnost, pre prijatie záveru o neexistencii státnej pomoci. V tejto súvislosti sa Komisia obmedzuje na tvrdenie, v pätdesiatom deviatom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ze "pre výpocet VMV Komisia zobrala do úvahy na jednej strane vklad kapitálu vykonaný zo strany La Poste v roku 1986 a na druhej strane dividendy vyplatené zo strany SFMI-Chronopost v priebehu obdobia rokov 1986-1991 a hodnotu tejto spolocnosti v roku 1991". Komisia dodáva v sestdesiatom druhom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ze "vypocítavala VMV a porovnávala ho s nákladmi na vlastný kapitál SFMI-Chronopost v roku 1986 (13,65 %), v roku, ked spolocnost vznikla a zacala s výkonom cinnosti, co jej umoznilo overit, ci rentabilita investície v celom jej súhrne je dostacujúca" na vyvodenie záveru, ze "VMV vypocítané Komisiou podstatne prevysuje náklady kapitálu v roku 1986" a ze "financné transakcie, ku ktorým doslo medzi La Poste a jej dcérskou spolocnostou v priebehu obdobia rokov 1986 az 1991, v dôsledku toho neobsahovali ziadny prvok pomoci". Napadnuté rozhodnutie teda uvádza výlucne, ze na jednej strane Komisia zobrala do úvahy vklad kapitálu vykonaný zo strany La Poste v roku 1986 a na druhej strane financné transakcie, ku ktorým doslo medzi La Poste a jej dcérskou spolocnostou v priebehu obdobia rokov 1986-1991, bez toho, aby Komisia dostatocne presne identifikovala, o aké financné transakcie islo. 93 Okrem toho, dokonca za predpokladu, ze VMV dostatocne presne odráza zhodnotenie vlastného kapitálu urceného na cinnost v rámci sútaze SFMI-Chronopost, Súd prvého stupna nie je v ziadnom prípade schopný kontrolovat, ci toto prípadné zhodnotenie vlastného kapitálu bolo primerané v zmysle bodu 40 rozsudku Súdneho dvora, berúc do úvahy, ze výpocet císelnej VMV z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. O odôvodnení týkajúcom sa krytia nákladov vo vseobecnosti 94 Pokial ide o závery Komisie, opakované v pätdesiatom siedmom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podla ktorých "v priebehu dvoch prvých úctovných rokov (1986 a 1987) platby vykonané [zo strany] SFMI-Chronopost pokrývali nielen variabilné náklady, ale tiez urcité fixné náklady (napríklad nehnutelnosti a vozidlá)" a "Francúzsko preukázalo, ze od roku 1988 odplata platená [zo strany] SFMI-Chronopost za pomoc, ktorá jej bola poskytnutá, pokrývala vsetky náklady vzniknuté La Poste, plus príspevok na zhodnotenie vlastného kapitálu", je potrebné konstatovat, ze ide o cisto deklaratívne tvrdenia. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani podrobné skúmanie rozlicných fáz kalkulácie odplaty za predmetnú pomoc alebo nákladov infrastruktúry pre túto pomoc, ani císelné údaje analýzy s tým súvisiacich nákladov. V tomto bode sa Komisia obmedzuje na tvrdenie, ze celkové náklady La Poste boli kryté odplatou od SFMI-Chronopost, bez toho, aby upresnila císla a kalkulácie, na ktorých zakladala svoju analýzu a svoje závery. 95 Za takýchto okolností je pre Súd prvého stupna nemozné kontrolovat, ci pouzitá metóda a etapy analýzy sledované Komisiou nie sú postihnuté vadami a ci sú zlucitelné so zásadami vyvodenými v rozsudku Súdneho dvora na urcenie existencie alebo neexistencie státnej pomoci. O potrebe podrobného odôvodnenia 96 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze dosah povinnosti odôvodnenia musí byt posudzovaný v závislosti od okolností daného prípadu, ktoré prípadne môzu vyzadovat podrobnejsie odôvodnenie. 97 V danom prípade okolnosti vyzadujúce podrobnejsie odôvodnenie spocívajú v skutocnosti, ze po prvé islo o jedno z prvých rozhodnutí Komisie týkajúcich sa zlozitej otázky, v rámci uplatnenia ustanovení v oblasti státnej pomoci, výpoctu nákladov materskej spolocnosti podnikajúcej na vymedzenom trhu a poskytujúcej logistickú a obchodnú pomoc svojej dcérskej spolocnosti nepodnikajúcej na vymedzenom trhu. Po druhé zrusenie prvého odmietavého rozhodnutia Komisie z 10. marca 1992, po podaní zaloby o neplatnost a rozsudku SFEI Súdneho dvora, malo viest Komisiu k odôvodneniu svojho prístupu s o to väcsou pozornostou a presnostou, pokial ide o napádané body. Nakoniec skutocnost, ze zalobcovia pocas správneho konania predlozili viacero ekonomických stúdií, mala tiez viest Komisiu k príprave starostlivého odôvodnenia, odpovedajúc na základné tvrdenia zalobcov, ktoré boli podporované týmito ekonomickými stúdiami. 98 Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa obmedzuje na velmi vseobecné vysvetlenie Komisiou sledovanej metódy posúdenia nákladov a konecný získaný výsledok bez toho, aby pripocítaval s pozadovanou presnostou rozlicné náklady La Poste vzniknuté poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci pre SFMI-Chronopost, ako aj fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a upresnoval zhodnotenie vlastného kapitálu, nezodpovedá poziadavkám clánku 190 Zmluvy. 99 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého císelné údaje spojené s predmetnými výpoctami vykazujú povahu obchodného tajomstva, postacuje konstatovat, ze Komisia mohla najprv vysvetlit sledované metódy a vykonané výpocty bez prípadného zverejnenia obchodných tajomstiev. Táto moznost sa zdá okrem toho potvrdená vysvetleniami podanými Komisiou v priebehu konania, najmä v jej písomných podaniach a v jej odpovediach na ústne a písomné otázky Súdu prvého stupna. V kazdom prípade, Komisia mohla poskytnút vymazané údaje, a nie dôverné verzie týchto analýz. 100 Následne je potrebné domnievat sa, ze napadnuté rozhodnutie neumoznuje Súdu prvého stupna overit existenciu a dôlezitost týchto rozlicných nákladov, ktoré spadajú pod pojem celkové náklady, tak ako boli Komisiou definované v napadnutom rozhodnutí. Preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neumoznuje Súdu prvého stupna kontrolovat zákonnost posúdenia, ktoré Komisia vykonala v tejto súvislosti, ako ani jeho zlucitelnost s poziadavkami stanovenými Súdnym dvorom v jeho rozsudku v odvolacom konaní, s cielom konstatovat neexistenciu státnej pomoci. 101 Z toho vyplýva, ze je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie uvádza záver, ze logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc. 3. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade pojmu státna pomoc Úvodné pripomienky 102 S ohladom na vyssie uvedené nie je mozné skúmat tvrdenia uvádzané zalobcami v prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, zalozené na údajnom nepokrývaní nákladov SFMI-Chronopost, na podhodnotení alebo svojvolne urcenej povahe niektorých údajov uvádzaných Komisiou, chybách v úctovných opravách vykonaných v prílohe 4 správy Deloitte, abnormálne vysokej úrovni VMV alebo dôvodoch rentability SFMI-Chronopost. 103 Co sa týka iných argumentov, ktoré zalobcovia uviedli v prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, a to údajných zjavných vád spojených s metódou nazývanou lineárna "retropolácia", ako aj absencie analytického úctovníctva La Poste v relevantnom case, budú uvádzané dalej. O nesprávnom výklade pojmu obvyklé trhové podmienky O uchýleniu sa k metóde retropolácie - Tvrdenia úcastníkov konania 104 Zalobcovia sa domnievajú, ze vzhladom na absenciu analytického úctovníctva v rámci La Poste v roku 1992 nebola metóda retropolácie výpoctov týkajúcich sa rokov 1986 az 1992 odôvodnená. Zalobcovia zdôraznujú, ze Komisia si bola vedomá neexistencie analytického úctovníctva pred prijatím napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti zalobcovia pripomínajú, ze v roku 1996 právny zástupca francúzskej konkurencie uz poznamenal, ze úctovníctvo La Poste neumoznuje rozdelenie pripocítatelnosti nákladov siete. Následne mala Komisia podla zalobcov odmietnut prijat metódu posúdenia nákladov La Poste zakladajúcu sa na takomto úctovníctve. 105 Zalobcovia z toho vyvodzujú, ze pre Komisiu bolo nemozné pripocítat operacné náklady subdodávky La Poste. 106 Zalobcovia uvádzajú tri chyby. Po prvé, jednotková celková cena produkcie cinností expresnej posty nebola stála, ale podstatne klesala s nárastom objemu produkcie. Metóda zvolená Komisiou teda nebrala do úvahy výnosy narastajúcej miery. V dôsledku toho táto metóda viedla k podhodnoteniu nákladov vzniknutých plneniami urcenými pre SFMI-Chronopost pre pociatocné obdobie, a to o to viac, ze islo o typ plnenia, kde od zaciatku cinnosti bolo potrebné znásat podstatné fixné náklady. Zalobcovia sa v tejto súvislosti domnievajú, ze výber metódy lineárnej retropolácie viedol k znízeniu nákladov v pomere 3 k 1. 107 Po druhé, zvolený "deflátor", a to sadzba nárastu mzdových prostriedkov, nebol primeraný z ekonomického hladiska. Zalobcovia tvrdia, ze vývoj mzdových prostriedkov nemôze byt pouzitý ako "deflátor" nákladov La Poste, pretoze náklady spracovania zásielky SFMI-Chronopost vôbec nezávisia od vývoja poctu zamestnancov La Poste. Podstatné nábory mohli byt vykonané z konjunkturálnych dôvodov alebo pre iné cinnosti bez akéhokolvek spojenia s cinnostami SFMI-Chronopost. Pre získanie nákladov jedinej cinnosti (subdodávky pre SFMI-Chronopost) mali byt pouzité sadzby nárastu nákladov na minútu práce na postových úradoch a v centrách triedenia. Podla zalobcov pouzívanie "bodu 539", cize sadzby nárastu nákladov na minútu práce, by teda bolo este vhodnejsie. 108 Po tretie, zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia mala pouzívat faktúry zalozené na tabulkách ceny postúpenia namiesto metódy retropolácie. Zalobcovia upresnujú, ze uchýlenie sa k metóde retropolácie nie je odôvodnené, pretoze od roku 1986 mali La Poste a SFMI-Chronopost podpísané zmluvy, presným spôsobom definujúce metódu na urcenie úplných nákladov subdodávky, a tiez to, ze tieto úplné náklady boli skutocne vynalozené. 109 Za týchto podmienok zalobcovia tvrdia, ze predlozili dôkaz o existencii alternatívnej a presnejsej metódy, nez je metóda retropolácie. 110 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého je argument týkajúci sa metódy lineárnej retropolácie novým zalobným dôvodom, zalobcovia tvrdia, ze obsah pojmu "obvyklé trhové podmienky" bol zmenený výkladom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora, a nie zalobným dôvodom zalobcov. Tvrdia, ze ich zalobný dôvod sa stále týkal rovnako otázky, ci boli náklady La Poste za poskytnutie logistickej pomoci kryté. Nová formulácia jedného z nimi uz v zalobe uvádzaných tvrdení je prípustná. Zalobcovia iba zmenili prezentáciu zalobných dôvodov pre zohladnenie rozsudku Súdneho dvora. 111 Zalobcovia dodávajú, ze na základe napadnutého rozhodnutia nemohli poznat detaily metódy retropolácie, kedze prístup k správe Deloitte mali az v dôsledku organizacných opatrení prijatých Súdom prvého stupna, a ze preto az vo vyjadrení k replike mohli upresnit svoju argumentáciu k metóde retropolácie. 112 Komisia sa hlavne domnieva, ze kritika týkajúca sa lineárnej povahy metódy retropolácie, ktorá podla zalobcov mala zohladnovat struktúru miery, predstavuje nový zalobný dôvod, ktorý z tohto dôvodu musí byt odmietnutý ako neprípustný. 113 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze odôvodnenie týkajúce sa struktúry miery by malo zmysel, iba ak by podnik zacal zriadovat svoju siet nanovo. Kedze SFMI-Chronopost bol iba produktom diverzifikácie La Poste, ktorá takto vdaka svojej sieti realizovala úspory sortimentu sluzieb efektívnym spôsobom, vykonávajúc cinnost velmi podobnú svojej hlavnej cinnosti. Komisia pripomína, ze objem operácií Chronopost v pomere k operáciám La Poste bol v roku 1992 rádovo 1/3000. 114 Komisia pripústa, ze az od roku 1992 bol súhrn operácií posty predmetom presnej a jednotnej casomiery a az odvtedy sa v rámci La Poste zaviedlo spolahlivé analytické úctovníctvo s podrozdelením výpoctu nákladov na "jednotky práce" v samotnom momente prevzatia záväzkov. Uvádza, ze to je dôvod, pre ktorý musela podporit, pre minulost, metódu retropolácie ponúkanú expertmi. Komisia tvrdí, ze táto metóda sa zakladá na spolahlivých údajoch za rok 1992, a ze bola uplatnená na operácie, ktoré prebehli u SFMI-Chronopost, ktoré boli opakované kazdý rok v úctovníctve datovanom rokom 1986 a overené audítormi. 115 Tvrdí, ze fakt, ze sa Komisia uchýlila k takejto "globalizacnej" metodológii, v zásade podporil Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia (T-106/95, Zb. s. II-229, body 103 a nasledujúce), ako aj úctovnými údajmi, na základe ktorých bola uplatnovaná. 116 Komisia podporovaná Francúzskou republikou udáva, ze zalobcovia nepredlozili dôkaz, na jednej strane o existencii alternatívnej a presnejsej metódy, na druhej strane o tom, ze Komisia zalozila svoje rozhodnutie na materiálne nepresných údajoch, alebo prekrocila svoju právomoc volnej úvahy v prejednávanej veci. 117 Pokial ide o údaje poskytnuté za rok 1992, Komisia zdôraznuje, ze francúzske orgány oznámili 24. mája 1996 opravu za rok 1992, ako aj výpocty týkajúce sa rokov 1986 az 1991, ktoré boli dovtedy zalozené na retropolovaných skutocných poplatkoch a jednotkových nákladoch roku 1992, rovnako ako výpocty týkajúce sa rokov 1993 az 1995, ktoré boli zalozené na údajoch analytického úctovníctva príslusného roku. 118 Komisia pripomína, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zdôraznil, ze "obvyklé trhové podmienky" musia byt posudzované s odkazom na objektívne a overitelné údaje, ktoré sú dostupné. Komisia z toho vyvodzuje, ze berúc do úvahy, ze úctovníctvo existujúce v roku 1992 bolo jediným dostupným, nemala ziadny dôvod spochybnovat tieto údaje za absencie iných podrobnejsích údajov. 119 Pokial ide o "deflátor" pouzívaný pre retropoláciu, ktorým bol deflátor nárastu mzdových prostriedkov, Komisia potvrdzuje, ze si ho zvolila ako indikátor vývoja nákladov, pretoze bol povazovaný za najreprezentatívnejsí z celkových nákladov La Poste pre umoznenie aktualizácie nákladov od roku 1992, kedze mzdové prostriedky predstavujú priblizne 75 % nákladov La Poste. Komisia sa domnieva, ze zalobcovia nemohli ponúknut vhodnejsí indikátor pre predmetné obdobie. Bod 539 bol prílis ciastkovým indikátorom, pretoze existovali dva body 539, jeden pre postové úrady, a jeden pre triedenie, ku ktorým sa pripája "statistika 742" pre distribúciu a náklady prepravovanej tonáze. Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze si zvolila globálnejsí deflátor nemôze predstavovat zjavnú vadu posúdenia. Poznamenáva este, ze zalobcovia sa ani nesnazili preukázat náklady zvýsené podla alternatívnej metódy za obdobie rokov 1986 az 1992. 120 Komisia poznamenáva, ze tarifné dohody uzavreté medzi La Poste a SFMI sú skutocne nevhodné pre definovanie celkových nákladov, kedze ich cielom je definovat odplatu za prevádzkové plnenia, ako aj obchodnú odmenu La Poste. Komisia z toho vyvodzuje, ze skutocne vzniknuté celkové náklady musia byt vypocítané odlisne, aby následne boli porovnané so získanou odplatou, s cielom konstatovat existenciu alebo neexistenciu pomoci. 121 Francúzska republika upresnuje, ze La Poste bola povinná predlozit úctovníctvo uplatnitelné na obchodné podniky az od roku 1991, v rámci vseobecnej reformy zavedenej zákonom 90-568. Dodáva, ze La Poste rozvinula dostatocne presné a homogénne metódy výpoctu nákladov, ktoré jej od roku 1992 umoznili upresnit posúdenie skutocných nákladov znásaných z dôvodu cinností jej dcérskej spolocnosti. Domnieva sa teda, ze metóda zvolená Komisiou v napadnutom rozhodnutí sa opiera o prvky analýzy najspolahlivejsích nákladov, berúc riadne do úvahy specifickost situácie podniku, akým je La Poste. - Posúdenie Súdom prvého stupna 122 Na úvod je potrebné skúmat tvrdenie Komisie, podla ktorého je zalobný dôvod zalobcov týkajúci sa metódy retropolácie nový a z uvedeného dôvodu neprípustný. 123 Podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 124 V danom prípade postacuje konstatovat, ze zalobcovia uz kritizovali v bodoch 212 az 220 svojej zaloby metódu retropolácie, ktorá viedla k ohodnoteniu nákladov za obdobie rokov 1986-1991 v závislosti od nákladov za rok 1992. Konkrétne zalobcovia tvrdili, ze "extrapolácia do minulosti... predpokladala, ze náklady a cena subdodávky sa vyvíjali konstantným a paralelným spôsobom". Zalobcovia, upresnujúc svoju argumentáciu k lineárnej povahe retropolácie, teda neuvádzajú nový alebo odlisný zalobný dôvod, ale rozvíjajú svoje odôvodnenie k tejto téme, obsiahnuté v zalobe. 125 Je rovnako potrebné pripomenút, ze zalobcovia podali svoju zalobu bez toho, ze by mali prístup k správe Deloitte alebo k odpovediam francúzskej vlády. Tieto dokumenty boli zalobcom postúpené az v nadväznosti na organizacné opatrenia prijaté v máji 1998. 126 V tejto súvislosti je dôlezité poznamenat, ze metóda retropolácie bola vysvetlená v napadnutom rozhodnutí strucne, pretoze iba tridsiate tretie a styridsiate tretie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dávajú vysvetlenie tejto metódy. Z týchto odôvodnení teda jednoznacne nevyplýva, ze retropolácia bola lineárna. 127 Za týchto podmienok nemôze byt zalobcom vytýkané, ze nekritizovali podrobne lineárnost metódy retropolácie vo svojej zalobe. Z toho vyplýva, ze argumentácia týkajúca sa lineárnosti metódy retropolácie je prípustná. 128 K meritu veci treba pripomenút, ze posúdenie otázky, akým spôsobom sú za absencie analytického úctovníctva vypocítané náklady La Poste, ktoré vznikli poskytnutím logistickej a obchodnej pomoci jej dcérskej spolocnosti, zo strany Komisie, predpokladá zlozité ekonomické posúdenie. Komisia, ked prijímala akt zahrnajúci zlozité ekonomické posúdenie, pozívala sirokú právomoc volnej úvahy a súdna kontrola tohto aktu, hoci je v zásade "úplná", pokial ide o otázku, ci opatrenie spadá do pôsobnosti clánku 92 ods. 1 Zmluvy, sa obmedzuje na overenie respektovania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, materiálnu presnost skutkových údajov uvedených pre napádanú volbu, absenciu zjavnej chyby v posúdení týchto údajov alebo na absenciu zneuzitia právomoci. Súdu prvého stupna najmä neprislúcha nahrádzat svojím ekonomickým posúdením ekonomické posúdenie autora rozhodnutia (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 81; z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 105, a zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 282). 129 Na úvod je potrebné pripomenút, ze metóda lineárnej retropolácie spocíva v danom prípade v deflácii nákladov kazdého produktu pouzijúc za základný rok náklady zodpovedajúce roku 1992 a ako deflátor mieru nárastu mzdových prostriedkov a, následne, v násobení takto získaných znízených nákladov objemom vykonaných cinností za predmetný rok. 130 Zalobcovia napádajú lineárnu povahu retropolácie v podstate z toho dôvodu, ze táto metóda neberie do úvahy výnosy narastajúcej miery. Podla zalobcov sa celkové jednotkové náklady vykonaných cinností expresnej posty museli zmensovat so zvýsením objemu cinnosti. 131 Na toto odôvodnenie je odkazované v prípade súkromného podniku zacínajúceho svoju cinnost a konkrétne za predpokladu, ze tento podnik zavádza svoju distribucnú siet nanovo. Neuplatnuje sa na zavedenie novej cinnosti, ktorá predstavuje iba malú cast uz existujúcej cinnosti a pre ktorú uz bola vynalozená väcsina fixných nákladov. V odvetví, akým je odvetvie v danom prípade, kde fixné náklady sú velmi významné, ale vyplývajú zo samotnej existencie siete La Poste a nezávisle od cinnosti jej dcérskej spolocnosti, nemozno téze zalobcov vyhoviet. 132 Okrem toho vysvetlenia Komisie - podla ktorých najmä pre pomer operácií pre SFMI-Chronopost, ktorý zostával iba marginálnym v pomere k celkovej preprave La Poste, nebolo mozné realizovat skutocné úspory na vzrastajúcom obrate - zalobcovia nepopierajú. 133 Za týchto okolností je potrebné prijat záver, ze zalobcovia nepreukázali existenciu zjavnej chyby v posúdení vo volbe metódy lineárnej retropolácie. 134 Pokial ide o kritiku zalobcov týkajúcu sa výberu roku, od ktorého bola vykonaná retropolácia, je potrebné pripomenút, ze az do roku 1991 bola La Poste súcastou francúzskej státnej správy a nemala povinnost viest analytické úctovníctvo. Az po nadobudnutí úcinnosti zákona 90-568 boli úctovné povinnosti La Poste zosúladené s úctovnými povinnostami súkromného podniku. 135 Okrem toho, pokial ide o výber roku 1992 ako východiskového bodu pre retropoláciu nákladov, Komisia uviedla bez toho, aby to bolo napádané zalobcami, ze az od roku 1992 umoznili presná casomiera a analytické úctovníctvo presný výpocet nákladov plnení pre SFMI-Chronopost. 136 Komisia musela konvalidovat neexistenciu analytického úctovníctva v rámci La Poste pred rokom 1992. Berúc do úvahy, ze úctovníctvo za rok 1992 bolo prvým, ktoré bolo vykonané podla systému analytického úctovníctva, Komisia bola oprávnená odkázat nan. Mohla tak urobit o to skôr, ze - ako to zhodnotil Súdny dvor vo svojom rozsudku - obvyklé trhové podmienky musia byt posudzované s odkazom na objektívne a overitelné údaje, ktoré sú dostupné. Okrem toho zalobcovia nemohli preukázat, ze existovali iné, podrobnejsie údaje. 137 Navyse skutocnost ze Komisia konvalidovala neexistenciu analytického úctovníctva v rámci La Poste pred rokom 1992, uchýliac sa k metóde retropolácie, odkrýva sirokú mieru úvahy, ktorou disponuje vo veci. 138 S ohladom na vyssie uvedené je potrebné domnievat sa, ze zalobcovia nepreukázali existenciu zjavnej chyby posúdenia vo výbere roku, na základe ktorého bola retropolácia vykonaná. 139 Pokial ide o tvrdenia, ktoré zalobcovia zakladajú na správe Cour des comptes française (francúzskeho najvyssieho kontrolného úradu), je potrebné pripomenút, ze zalobcovia nepreukázali, aké objektívne podklady mala Komisia pouzit namiesto úctovníctva La Poste za rok 1992. Takze, dokonca za predpokladu, ze úctovníctvo La Poste v roku 1992 nebolo analytické, ziadna zjavná vada Komisii nemôze byt vytknutá, berúc do úvahy, ze Komisia legitímne mohla pouzit úctovníctvo La Poste, ktoré jediné umoznovalo posúdenie predmetnej pomoci vo vztahu k skutocným nákladom v zmysle rozsudku Súdneho dvora. 140 Pokial ide o zvolený deflátor, teda mieru nárastu mzdových prostriedkov, kedze tá zodpovedá súhrnu miezd a odvodov sociálneho zabezpecenia zamestnávatelov, Komisia vysvetlila, ze islo o logickú volbu, berúc do úvahy, ze mzdy predstavovali 75 % nákladov operacnej siete La Poste. 141 Je iste pravda, ze miera nárastu mzdových prostriedkov je spojená s celkovým vývojom personálu La Poste a ze pouzívanie jednotkových nákladov práce lepsie umoznovalo získanie nákladov jedinej cinnosti. Ako vyplýva zo správy Deloitte z roku 1996, ak sú náklady v roku 1992 odhadované na 100 a ak mzdové prostriedky vzrástli medzi rokmi 1991 a 1992 o 5 %, retropolované náklady v roku 1991 predstavujú 95,2. 142 Napriek tomu zalobcovia nepreukázali, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého mzdy predstavujú základný prvok nákladov La Poste, by bolo mylné a ze sa takto Komisia dopustila zjavnej chyby v posúdení, vyberúc si mzdové prostriedky ako deflátor. Zalobcovia tiez nepreukázali, ze by pouzitie iného deflátora viedlo k zvýseniu nákladov La Poste ako výsledok retropolácie. 143 Okrem toho, v reakcii na tvrdenia zalobcov uvedené pocas konania pred Súdom prvého stupna, La Poste predlozila dve dodatocné správy pochádzajúce od spolocnosti Deloitte, a to správu z roku 1999 a správu z roku 2004, v ktorých pristúpila k výpoctu retropolácie pouzívajúc bod 539 (úrad) a priemerné náklady na jedného zamestnanca. Výsledky týchto výpoctov, ktoré sa nachádzajú v prílohe 4 správy z roku 1999 a na strane 17 správy z roku 2004, ukazujú, ze pouzitie týchto dvoch koeficientov by viedlo k miernemu znízeniu celkových nákladov La Poste za obdobie rokov 1986 az 1992 v porovnaní s pouzitím mzdových nákladov ako deflátora. Tieto výpocty teda preukazujú, ze zalobcami ponúkaný deflátor nevedie k zvýseniu celkových nákladov La Poste za poskytovanie logistickej a obchodnej pomoci jej dcérskej spolocnosti. 144 Následne je potrebné prijat záver, ze zalobcovia nedospeli k preukázaniu toho, ze by retropolácia viedla k iným výsledkom - a este menej k výsledkom zvysujúcim náklady La Poste - ak by Komisia vybrala iný deflátor. Z toho vyplýva, ze je potrebné prijat záver, ze zalobcovia nepreukázali, ze sa Komisia dopustila zjavného omylu v posúdení pri svojom výbere deflátora. 145 Pokial ide o tvrdenia zalobcov, podla ktorých mala Komisia pouzit dohody existujúce medzi La Poste a SFMI-Chronopost namiesto metódy retropolácie, postacuje konstatovat, ako to robí Komisia, ze dohody medzi La Poste a SFMI-Chronopost sú nevhodné na definovanie úplných nákladov, kedze ich cielom je definovat odplatu za prevádzkové plnenia, ako aj obchodnú odmenu La Poste. Komisia dôvodne zdôraznuje, ze tarifná dohoda nebola rovnocenná analytickému úctovníctvu, a je teda irelevantná pre výpocet nákladov. 146 V dôsledku toho zalobcovia nevysvetlili, ako by pouzitie týchto dohôd mohlo viest k presnejsiemu ohodnoteniu nákladov vzniknutých poskytnutím logistickej a obchodnej pomoci pre SFMI-Chronopost, nez pouzitie metódy retropolácie. 147 S ohladom na vyssie uvedené je potrebné odmietnut prvú cast stvrtého zalobného dôvodu, v rozsahu, v akom je táto cast spojená s metódou retropolácie. O nezohladnení urcitých prvkov v pojme státna pomoc O prevode produktu Postadex - Tvrdenia úcastníkov konania 148 Zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila právnej chyby, ked prijala záver, ze bezodplatný prevod produktu Postadex spadá do rámca vztahov medzi spolocnostami rovnakej skupiny. Po prvé sa Komisia mylne domnievala, ze bezplatný prevod dusevného vlastníctva, akým sú podniky, bol normálnym aktom charakterizujúcim vztah medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou. Podla zalobcov spravidla prevod aktív materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost bud zakladá odplatu, alebo nadobúda formu vkladu kapitálu, alebo je predmetom pohladávky materskej spolocnosti. Je zriedkavo v záujme materskej spolocnosti, aby prevod aktív bol bezodplatný. 149 Domnievajú sa, ze ak by nezávislý expert urcil hodnotu produktu Postadex, bola by odhadnutá na hodnotu prevysujúcu 38 miliónov FRF (priblizne 5 793 062 eur). V konecnom dôsledku reprezentovali posledné údaje o obrate produktu Postadex pocas prevodu túto hodnotu. 150 Zalobcovia vysvetlujú, ze ak Komisia povazovala odhadovanú hodnotu produktu Postadex (38 miliónov FRF) za vklad kapitálu zo strany La Poste do SFMI, tak by TAT s upísaním 3,4 miliónov FRF (518 326,66 eur) z celkového kapitálu 10 miliónov FRF (1 524 490,17 eur) nedisponoval 34 %, ale iba 7 % kapitálu SFMI. 151 Po druhé, Komisia nebrala do úvahy skutocnost, ze v rozpore so situáciou súkromnej skupiny spolocností, bolo to práve vdaka zdrojom zákonného monopolu, s ktorými La Poste mohla vytvorit, financovat a rozvíjat sluzbu Postadex, ktorá nepatrí k vyhradenému sektoru. Komisia v danom prípade porusila svoju rozhodovaciu prax v odvetví telekomunikácií. V tejto súvislosti zalobcovia odkazujú na Usmernenia o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze EHS v telekomunikacnom sektore (Ú. v. ES C 233, 1991, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 43). Podla týchto usmernení, "dotácia cinností v rámci sútaze, ci uz sa týkajúcich sluzieb alebo zariadení, prerozdelovaním nákladov na tieto cinnosti na monopolné sluzby sa zvycajne klasifikuje ako skreslovanie sútaze v rozpore s ustanoveniami clánku 86". 152 Po tretie, Komisia sa dopustila právneho omylu domnievajúc sa, ze prevod produktu Postadex, berúc do úvahy, ze neprinásal pre SFMI-Chronopost ziadnu penaznú výhodu, nepredstavoval státnu pomoc v prospech posledne menovanej spolocnosti. V tejto súvislosti zalobcovia pripomínajú, ze pojem státna pomoc sa definuje v závislosti úcinkov sporných opatrení, a nie v závislosti od povahy udelenej výhody. 153 Komisia tvrdí, ze prevod produktu Postadex nevyvolal ziadne náklady pre La Poste a ze Súdny dvor vo svojom rozsudku odkázal iba na odplatu urcenú na krytie nákladov. 154 Komisia sa domnieva, ze prevod produktu Postadex na SFMI-Chronopost predstavuje priamy dôsledok odclenenia expresnej posty v rámci La Poste na dcérsku spolocnost. Okrem toho Komisia tvrdí, ze klientela nemala hodnotu v úctovnom zmysle a ze bolo nemozné ohodnotit ekonomické výhody predstavované týmto prvkom. Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, ze neslo o státnu pomoc. 155 Subsidiárne Komisia pripomína, ze pripustila odhad, predlozený zalobcami, na 38 miliónov FRF (priblizne 5 793 062 eur) za vklad produktu Postadex, s cielom preukázat, ze vnútorná miera výnosu zostávala vyssia nez náklady kapitálu. 156 Komisia vyvodzuje záver, ze berúc do úvahy to, ze vklad produktu Postadex bol v súlade so skutocnostou skupiny a ze mal dostatocnú protihodnotu pre La Poste ako investora, nepovazovala za potrebné pristupovat k dalsím ohodnoteniam v porovnaní s tými, ktoré sú uvedené v zalobe. 157 Komisia dodáva, ze tvrdené prehodnotenie na strane TAT v kapitále SFMI je novým zalobným dôvodom, ktorý nevyplýva zo skutocností uvedených v priebehu konania na tomto stupni, a ktorý je preto zjavne neprípustný. Komisia subsidiárne zdôraznuje, ze kedze sa napadnuté rozhodnutie týka skutocnosti, ci existovala státna pomoc v prospech SFMI-Chronopost pochádzajúca od La Poste, prípadná pomoc pre TAT musí byt v zásade predmetom iného rozhodnutia, ktoré má predmet odlisný od predmetu napadnutého rozhodnutia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 158 Podla ustálenej judikatúry má pojem státnej pomoci v zmysle clánku 92 Zmluvy sirokú pôsobnost. Toto ustanovenie má za ciel zabránit tomu, aby obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený zvýhodneniami poskytovanými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych podobách narusujú hospodársku sútaz alebo hrozia jej narusením tým, ze zvýhodnujú urcité podniky alebo výrobu urcitých tovarov (rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 26, a z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 12). Pojem pomoci teda zahrna nielen pozitívne plnenie, ako sú dotácie, ale tiez zásahy, ktoré v rôznych formách znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré takto bez toho, aby boli dotáciami v pravom zmysle slova, majú rovnakú povahu a majú rovnaké úcinky (rozsudok Banco Exterior de Espańa, uz citovaný, bod 13). 159 Je potrebné poznamenat, ze medzi nepriamymi výhodami, ktoré majú rovnaké úcinky ako dotácie, je uvádzané dodanie tovarov alebo sluzieb za preferencných podmienok (pozri rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 29 a citovanú judikatúru). 160 Okrem toho v zmysle ustálenej judikatúry clánok 92 ods. 1 Zmluvy nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale vymedzuje tieto zásahy podla ich úcinkov (pozri rozsudok GEMO, uz citovaný, bod 34 a citovanú judikatúru). 161 Pokial ide o prevod produktu Postadex, Komisia v podstate tvrdí, ze tento prevod nevyvolal ziadne náklady, a ze teda neslo o státnu pomoc, kedze vo svojom rozsudku Súdny dvor odkázal iba na odplatu urcenú na krytie nákladov. 162 S tvrdením Komisie, podla ktorého prevod klientely produktu Postadex bol logickým dôsledkom vytvorenia dcérskej spolocnosti, a preto nepredstavoval státnu pomoc, sa nemozno stotoznit. 163 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze ide o opatrenie odlisujúce sa od logistickej a obchodnej pomoci. 164 Je nesporné, ze La Poste previedla na SFMI-Chronopost klientelu svojho produktu Postadex bez akejkolvek protihodnoty. Z odpovedí Komisie na otázky Súdu prvého stupna vyplýva, ze SFMI-Chronopost nijako nezaplatil za prevod klientely Postadex. 165 Klientela Postadex teda predstavovala dusevné vlastníctvo, ktoré malo ekonomickú hodnotu. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze práve so zdrojmi zákonného monopolu mohla La Poste vytvorit sluzbu Postadex. Prevod takéhoto dusevného vlastníctva predstavuje výhodu pre príjemcu. 166 Rovnako rozhodnutie previest Postadex na SFMI-Chronopost môze byt pripísané státu. Podmienky prevádzkovania a komercializácie sluzby expresnej posty, ktoré SFMI zabezpecovala pod názvom EMS/Chronopost, boli definované instrukciou francúzskeho ministerstva pôst a telekomunikácií z 19. augusta 1986. 167 Je teda potrebné konstatovat, ze prevod produktu Postadex na SFMI-Chronopost predstavoval státnu pomoc, kedze zo strany SFMI-Chronopost nebola pre La Poste poskytnutá ziadna protihodnota. 168 Toto konstatovanie nemôze byt spochybnované tvrdením Komisie, podla ktorého klientela Postadex nemala úctovnú protihodnotu. 169 Hoci ide o tazko kvantifikovatelný prvok, neznamená to, ze by bol bez hodnoty. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vytvorenie a komercializácia zoznamov adries pre urcité cinnosti predstavujú, ako také, ekonomické cinnosti. 170 V danom prípade je nesporné, ako to okrem iného vyplýva z listu francúzskych orgánov z 21. januára 1993, ze zmluvy klientely sluzby Postadex boli prevedené na SFMI. Okrem toho správa predstavenstva SFMI z 12. mája 1987 uvádza, ze "prevod cinnosti Postadex na Chronopost bol vykonaný progresívne od 1. januára do 30. júna 1986" a ze "je mozné odhadovat, ze k tomuto dátumu tento prevod prebehol bez podstatnej straty klientov". 171 Z toho vyplýva, ze Komisia sa dopustila právnej chyby domnievajúc sa, ze prevod klientely Postadex nepredstavoval státnu pomoc z dôvodu, ze so sebou neprinásal ziadnu penaznú výhodu. V dôsledku toho je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze prevod produktu Postadex zo strany La Poste na SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc. O dobrom mene ochrannej známky La Poste - Tvrdenia úcastníkov konania 172 Zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila právnej chyby, ked prijala záver, ze dobré meno ochrannej známky La Poste nepredstavuje prvok odlisný od prevodu sluzby Postadex alebo od prístupu k sieti. Zalobcovia zdôraznujú, ze dobré meno ochrannej známky La Poste predstavuje dusevné vlastníctvo, ktoré má samo osebe ekonomickú hodnotu vyplývajúcu zo súhrnu prvkov prezentácie La Poste (zltá farba, logo a heslo). V tejto súvislosti zalobcovia zdôraznujú, ze ekonomická hodnota dobrého mena La Poste predstavuje velkú konkurencnú výhodu, ktorá môze byt rozhodujúcou pri nadobúdaní trhu. Okrem toho sa zalobcovia domnievajú, ze ak raz podnik nadobudol podstatnú cast trhu vdaka výhode, predstavovanej dobrým menom ochrannej známky, táto výhoda je definitívna. 173 Bezodplatný prevod dobrého mena ochrannej známky La Poste, ktoré má významnú ekonomickú hodnotu, financovanú príjmami získanými z monopolu, na SFMI-Chronopost teda predstavoval státnu pomoc. 174 Zalobcovia tvrdia, ze hoci pouzívanie dobrého mena La Poste samo osebe nestálo La Poste nic, predsa je potrebné brat do úvahy "hodnotu tejto moznosti". Zalobcovia zastávajú názor, ze rozsudok Súdneho dvora odkazuje na skutocné náklady iba v rozsahu, v akom ide o prístup k sieti, ktorá nezodpovedá cisto obchodnej logike. V situácii, ked La Poste necháva svoju dcérsku spolocnost pouzívat napríklad svoje vozidlá na úcel reklamy, musí za toto pozadovat odplatu. 175 Komisia tvrdí, ze dobré meno ochrannej známky pre La Poste nevytvára ziadne náklady alebo stratu zisku, ktoré by este neboli zohladnené metódou celkových nákladov. Konstatuje, ze zalobcovia pokracujú v odôvodnovaní údajmi nie o nákladoch, ale o "prírastkových" výhodách, snaziac sa urcit "správnu" odplatu cinnosti SFMI-Chronopost. Takýto prístup nie je v súlade s prístupom "úplných nákladov", co je globálna metóda zachádzajúca az do zohladnenia amortizácie a udrziavania nebytových priestorov materskej spolocnosti. 176 Dodáva, ze neexistuje trh alebo záujem ani o reklamný priestor, ani o dobré meno La Poste. - Posúdenie Súdom prvého stupna 177 Za predpokladu, ze by dobré meno ochrannej známky La Poste bolo dusevným vlastníctvom, toto nemá nevyhnutne za následok, ze jeho pouzívanie patrí do prvku odlisného od logistickej a obchodnej pomoci poskytovanej zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost. Za absencie údajov preukazujúcich, ze dobré meno ochrannej známky vyplýva z takéhoto odlisného prevodu, je potrebné domnievat sa, ze pouzívanie dobrého mena ochrannej známky La Poste vyplýva skôr z poskytnutia tejto logistickej a obchodnej pomoci ako takého a ze predstavuje pre túto pomoc vedlajsí prvok. Tento záver nespochybnujú dôkazy predlozené zalobcami v prílohe 4 ich písomných pripomienok. Zalobcovia odkazujú výlucne na reklamy La Poste predstavujúce Chronopost ako jednu z jej sluzieb, ako aj na vyhlásenia SFMI-Chronopost preukazujúce jej zelanie "vyuzívat kontakty La Poste s velkými dodávatelmi pre dosiahnutie najlepsích podmienok urcitých klientov". Tieto prvky potvrdzujú naopak vedlajsiu povahu pouzívania dobrého mena ochrannej známky La Poste vo vztahu k logistickej a obchodnej pomoci, ktorú La Poste, ako udáva, poskytla za protihodnotu prinajmensom ekvivalentnú svojim úplným nákladom. 178 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila chyby, ked konstatovala, ze pouzívanie dobrého mena La Poste jej dcérskou spolocnostou nepredstavovalo státnu pomoc oddelenú od náhrady celkových nákladov La Poste. K tejto téme je vsak rovnako potrebné pripomenút, vzhladom na konstatovania uvedené v bodoch 72 az 85 vyssie v rámci posúdenia zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia, ze pre Súd prvého stupna je nemozné overit, ci sú splnené podmienky pojmu státna pomoc, pokial ide o poskytovanie logistickej a obchodnej pomoci pre SFMI-Chronopost, vrátane pouzívania dobrého mena ochrannej známky La Poste. 179 S prihliadnutím na vyssie uvedené je potrebné vyhoviet druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, pokial ide o prevod sluzby Postadex, a zamietnut ju v rozsahu, v akom sa týka pouzívania dobrého mena ochrannej známky La Poste. 4. O zalobnom dôvode zalozenom na zjavných vadách posúdenia a skutkových nepresnostiach Vseobecné pripomienky 180 Pokial ide o tretí zalobný dôvod zalozený na zjavných vadách posúdenia a skutkových nepresnostiach, cast zalobných dôvodov uvedených v rámci tohto zalobného dôvodu uz bola rozsudkom Súdu prvého stupna odmietnutá a nebola predmetom odvolania pred Súdnym dvorom. Ide najmä o zalobné dôvody týkajúce sa reklamy na Radio France, colného konania zásielok SFMI-Chronopost a postových poplatkov (rozsudok Súdu prvého stupna, uz citovaný, body 95 az 124). Pokial ide o zostávajúce tvrdenia, z bodov 92 a 93 rozsudku Súdu prvého stupna, ako aj z písomností zalobcov vyplýva, ze splývajú so zalobnými dôvodmi uz skúmanými v tomto rozsudku. Toto vyplýva výslovne z vyjadrenia k písomným pripomienkam zalobcov (bod 84). V skutocnosti jediná cast tohto zalobného dôvodu na neplatnost, ktorá nebola este rozobraná, je cast týkajúca sa údajnej výhody pre SFMI-Chronopost vyplývajúcej z toho, ze La Poste nepodlieha dani z pridanej hodnoty (DPH) a podlieha znízenej dani z miezd. Tvrdenia úcastníkov konania 181 Argumentácia zalobcov v podstate smeruje k tvrdeniu, ze La Poste podliehala jednotnej dani z miezd vo výske 4,25 %, zatial co iné podniky platili priemernú sadzbu vo výske 9,15 %. Podla zalobcov táto výhoda bola prenesená na SFMI-Chronopost skutocnostou, ze hoci SFMI-Chronopost platila úplné náklady La Poste, tieto náklady boli nizsie nez náklady, aké by musel znásat normálny podnik. 182 Zalobcovia napádajú posúdenie Komisie, podla ktorého výhoda cerpaná zo strany La Poste zo skutocnosti, ze podlieha znízenej sadzbe dane z miezd, je viac nez kompenzovaná nevýhodou z dôvodu DPH, ktorú uhrádza zo svojich nákupov. La Poste nemala práva osoby podliehajúcej dani z miezd z rovnakého dôvodu ako vsetky iné podniky, ktoré neboli osobami podliehajúcimi DPH z 90 % ich obratu. Zalobcovia uvádzajú, ze normálna sadzba dane z miezd je 4,25 %, ale ze táto sadzba je posunutá na 8,50 % pre zlomok individuálnych rocných platov zahrnutých medzi 40 780 FRF (6 216,87 eur) a 81 490 FRF (12 423,07 eur) a na 13,60 % pre zlomok týchto platov presahujúcich 81 490 FRF (12 423,07 eur). Az do 1. septembra 1994 pozívala La Poste uplatnenie jednotnej redukovanej sadzby 4,25 % dane z miezd vypocítanej iba zo samotných platov (s vylúcením prémií a naturálnych pozitkov). V dôsledku toho je výhoda tejto redukovanej sadzby v pomere k priemernej sadzbe vyvázenej sadzbou 9,15 % (v závislosti od struktúry mzdových prostriedkov) evidentná. Za týchto podmienok rovnováha s nepodliehaním DPH nevzniká, ale naopak, uplatnenie znízenej sadzby vedie k strate príjmu pre stát. 183 Zalobcovia rovnako zdôraznujú nedostatok úctovníctva a absenciu spolocného merania danovej situácie La Poste vo vztahu k dani z miezd a DPH. Podklady dane z miezd sú tvorené mzdovými prostriedkami podniku, hoci zdanitelný základ DPH je zlozený z dodávok tovarov a poskytnutí sluzieb. Obvyklá sadzba DPH vo výske 20,6 % a sadzby dane z miezd vo výske 4,25 %, 8,50 % alebo 13,60 % nie sú dalej porovnatelné. Takto zalobcovia popierajú rozsah bremena La Poste z dôvodu jej danového oslobodenia od DPH. 184 Zalobcovia rovnako tvrdia, ze kompenzácia danovej výhody vzniknutými danovými nákladmi okrem toho nemení povahu státnej pomoci z tejto výhody. Ziadost Komisie pre francúzske orgány o jej odobratie preukazuje, ze ide o danovú výhodu. Zalobcovia este poznamenávajú, ze v danom prípade "nadnáklady" oslobodenia od DPH, ktoré pozíva La Poste, nie sú spojené s poslaním verejnej sluzby, pokial ide o cinnosti SFMI-Chronopost, ktoré sú otvorené pre konkurenciu. 185 Komisia poznamenáva, po prvé, ze danový rezim La Poste je prísnejsí nez danový rezim jej konkurentov. Toto odôvodnenie sa potvrdilo údajmi, ktoré oznámili francúzske orgány a ktoré odhadujú neodpocítatelnú DPH uhradenú zo strany La Poste na 274 miliónov FRF (41 771 030,72 eur) a uhradenú dan z miezd na 74 miliónov FRF (11 281 227,28 eur) v roku 1993, takze celkové danové zatazenie dosiahlo 352 miliónov FRF (53 662 054,07 eur) pre La Poste. Toto bremeno nie je ekvivalentné bremenu u jej konkurentov nepodliehajúcich dani z miezd, ktorí si môzu odpocítat DPH, ktorú uhradili. 186 Po druhé, údajná obchodná výhoda pochádzajúca z toho, ze klienti La Poste nemusia platit DPH z jej plnení, nie je reálna. Komisia tvrdí, ze fakt, ze La Poste nepodlieha DPH, kompenzuje výhoda, ktorú pozíva v oblasti dane z miezd. Podla informácií predlozených francúzskymi orgánmi je najväcsia cast obratu (83,4 %) La Poste vykonaná s klientmi podliehajúcimi DPH, ktorí by si teda mohli odpocítat DPH, ktorú zaplatili u konkurentov La Poste, ale nie dan z miezd zapocítanú do cien La Poste. Tento prvok konecných nákladov je este závaznejsí nez povinnost zálohovat sumu odpocítatelnej DPH, co predstavuje pre La Poste obchodnú nevýhodu. 187 Francúzska republika vysvetluje, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, ak potvrdzujú, ze "spolocná sadzba dane z miezd vyplýva z presných císelných simulácií francúzskej vlády, ktoré umoznujú vytvorit rovnováhu...", sadzby dane z miezd a príslusné prahy uplatnenia neboli urcené s cielom vytvorit rovnováhu s podnikmi podliehajúcimi DPH. Dodáva, ze takéto riesenie by bolo nemozné realizovat v praxi, berúc do úvahy velmi rozdielne mechanizmy týchto daní. Navyse, pre zachovanie ekonomickej rovnováhy, kazdá zmena sadzby DPH by predpokladala zodpovedajúcu zmenu sadzby dane z miezd, co by nebolo reálne. 188 Okrem toho si Francúzska republika osvojuje argumentáciu Komisie, podla ktorej La Poste nepozíva konkurencnú výhodu z titulu oslobodenia od DPH. Poznamenáva, ze dan z miezd predstavuje bremeno ciastocne definitívne (odpocítatelné od základu dane zo zisku spolocností), zatial co DPH je odpocítatelná v celom rozsahu (dan z dane) a prípadne nahraditelná. Vyvodzuje z toho, ze poplatky La Poste sú teda zatazené uhrádzaním dane z miezd a absenciou práva na odpocet DPH zaplatenej z poplatkov. Posúdenie Súdom prvého stupna 189 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze hoci by postacovalo brat do úvahy výlucne úplné náklady, ktoré znása La Poste za poskytovanie logistickej a obchodnej pomoci pre SFMI-Chronopost, co zalobcovia napádajú, tieto náklady sú nizsie nez náklady, ktoré by znásal súkromný podnik, pretoze La Poste môze poskytovat rovnaké sluzby za nizsie náklady, kedze je oslobodená od DPH a podlieha znízenej sadzbe dane z miezd. 190 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze rozsudok Súdneho dvora vyzaduje iba, aby náklady verejnoprávneho podniku boli nahradené jeho dcérskou spolocnostou. Súdny dvor teda nerozlisoval v otázke, ci tieto náklady sú nizsie nez náklady spolocnosti konajúcej v obvyklých trhových podmienkach. V dôsledku toho s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora, dokonca za predpokladu, ze by cast nákladov La Poste bola dotovaná danovými opatreniami uvádzanými zalobcami, skúmanie existencie státnej pomoci nie je týmto dotknuté, kedze podla Súdneho dvora postacuje, aby náklady vzniknuté poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci boli kryté. 191 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod v rozsahu, v akom je tento zalozený na nepriamej výhode, ktorú pozívala SFMI-Chronopost vdaka údajným danovým výhodám La Poste. O trovách 192 V rozsudku Súdu prvého stupna bola Komisia zaviazaná znásat svoje vlastné trovy konania a 90 % trov konania zalobcov. Vedlajsí úcastníci konania boli zaviazaní znásat svoje vlastné trovy konania. 193 Súdny dvor vo svojom rozsudku nerozhodol o trovách konania. Prislúcha teda Súdu prvého stupna rozhodnút v tomto rozsudku podla clánku 121 rokovacieho poriadku o súhrne trov konania týkajúcich sa konaní na rôznych stupnoch. 194 V zmysle clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku Súd prvého stupna môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci nemali úspech v jednej alebo viacerých castiach predmetu konania. V danom prípade bolo návrhom zalobcov v rámci konania nasledujúceho po konaní o odvolaní vyhovené v prevazujúcej casti. 195 Bude teda vykonané presné posúdenie skutkových okolností prejednávanej veci pri rozhodovaní o tom, ze Komisia bude znásat svoje vlastné trovy konania a 75 % trov konania zalobcov, s výnimkou trov konania vzniknutých v súvislosti s podaniami na Súd prvého stupna a Súdny dvor. Zalobcovia znásajú zvysok svojich vlastných trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 196 Francúzska republika, Chronopost a La Poste, ktorí vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom za uplatnenia clánku 87 ods. 4 prvého a tretieho odseku rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 98/365/ES z 1. októbra 1997 týkajúce sa pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo SFMI-Chronopost, sa zrusuje v rozsahu, v akom konstatuje, ze ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá zo strany La Poste jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost, ani prevod produktu Postadex nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost. 2. Komisia bude znásat svoje vlastné trovy konania a 75 % trov konania zalobcov, s výnimkou trov konania vzniknutých v súvislosti s podaniami pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 3. Zalobcovia znásajú zvysok svojich vlastných trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 4. Francúzska republika, Chronopost SA a La Poste znásajú svoje vlastné trovy konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. Jaeger Tiili Azizi Cremona Czúcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. júna 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Jaeger Obsah Skutkové okolnosti Konanie po vrátení veci Návrhy úcastníkov konania po vrátení veci Právny stav 1. Úvodné pripomienky 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna Pripomenutie judikatúry v oblasti odôvodnenia O dosahu kontroly respektovania povinnosti odôvodnenia v danom prípade O odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcom sa variabilných dodatocných nákladov vznikajúcich poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci O odôvodnení týkajúcom sa adekvátneho príspevku na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete. O odôvodnení týkajúcom sa primeraného zhodnotenia vlastného kapitálu O odôvodnení týkajúcom sa krytia nákladov vo vseobecnosti O potrebe podrobného odôvodnenia 3. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade pojmu státna pomoc Úvodné pripomienky O nesprávnom výklade pojmu obvyklé trhové podmienky O uchýleniu sa k metóde retropolácie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O nezohladnení urcitých prvkov v pojme státna pomoc O prevode produktu Postadex - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O dobrom mene ochrannej známky La Poste - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O zalobnom dôvode zalozenom na zjavných vadách posúdenia a skutkových nepresnostiach Vseobecné pripomienky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXF9lBM/L98007-3721TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXF9lBM/L98007-3721TMP.html#Footref*