ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 25. marca 1999 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Nariadenie (EHS) c. 4064/89 - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Záujem na konaní - Územná pôsobnost nariadenia (EHS) c. 4064/89 - Kolektívne dominantné postavenie - Záväzky" Vo veci T-102/96, Gencor Ltd, spolocnost podla juhoafrického práva, so sídlom v Johannesburgu (Juhoafrická republika), v zastúpení: Paul Lasok, QC, James Flynn a David Hall, solicitors, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Marc Loesch, 11, rue Goethe, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: Richard Lyal, clen právneho servisu, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Carlos Gómez de la Cruz, clen právneho servisu, Centre Wagner, Kirchberg, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: Ernst Röder, Ministerialrat, a Bernd Kloke, Oberregierungsrat, splnomocnení zástupcovia, Spolkové ministerstvo hospodárstva a technológie, Bonn (Nemecko), vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia 97/26/ES Komisie z 24. apríla 1996, v ktorom bola urcitá koncentrácia vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom a s uskutocnovaním dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec c. IV/M.619 - Genor/Lonrho) (Ú. v. ES L 11, 1997, s. 30), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia B. Vesterdorf, R. García-Valdecasas, R. M. Moura Ramos a M. Jaeger, tajomníci: J. Palacio González a A. Mair, referenti, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. februára 1998, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Koncentrácia Ucastníci koncentrácie 1 Gencor Ltd (dalej "Gencor") je spolocnost podla juhoafrického práva. Ide o materskú spolocnost koncernu, ktorého hlavné cinnosti sa sústredujú na tazobný a metalurgický priemysel. 2 Impala Platinum Holdings Ltd (dalej "Implats") je spolocnost podla juhoafrického práva, ktorá zdruzuje cinnosti Gencor v sektore platinoidov. Jej vlastníkmi sú Gencor vo výske 46,5% obchodného podielu a verejný sektor vo výske 53,5 % obchodného podielu, kontrolu nad spolocnostou vykonáva Gencor v zmysle clánku 3 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, úpravy v Ú. v. ES, L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31, dalej "nariadenie c. 4064/89"). 3 Lonrho Plc (dalej "Lonrho") je spolocnost podla anglického práva. Ide o materskú spolocnost koncernu, ktorý vykonáva rôzne cinnosti v tazobnom a metalurgickom sektore, ako aj v hotelierstve, polnohospodárstve a vseobecne v obchode. 4 Eastern Platinum Ltd (dalej "Eastplats") a Western Platinum Ltd (dalej "Westplats"), ktoré sú vseobecne známe pod menom Lonrho Platinum Division (dalej "LPD") sú spolocnosti podla juhoafrického práva, ktoré zdruzujú aktivity spolocnosti Lonrho v sektore platinoidov. Obchodný podiel vo výske 73 % vlastní spolocnosti Lonrho prostredníctvom spol. Implats a 27 % Gencor. Toto posledné rozdelenie obchodných podielov vzniklo na základe akcionárskej zmluvy podpísanej 15. januára 1990 koncernmi Gencor a Lonrho (dalej "akcionárska zmluva"). Táto zmluva stanovuje, ze kazdý akcionár urcí rovnaký pocet správcov do správnej rady, ktorí si pomerne rozdelia hlasovacie práva a ziaden z nich nebude mat väcsinu hlasov. Na prijatie niektorých rozhodnutí sa vyzaduje súhlas správnej rady, napr. v týchto: diverzifikácia cinností LPD, celková suma dividend, ktoré sa budú rozdelovat, rocný strategický plán a rozpocet, schválenie rocnej uzávierky a zmena percenta odmenovania akcionárov. Súhlas akcionárov sa vyzaduje na investicné rozhodnutia a významné predaje majetku. Riadiace cinnosti nadalej zabezpecuje, v súlade s dohodami podpísanými medzi Eastplast a Westplast (dalej "dohody o riadení"), Lonrho Management Services (dalej "LMS"), co je spolocnost podla juhoafrického práva kontrolovaná spolocnostou Lonrho. Plán koncentrácie 5 Gencor a Lonrho plánovali spolocne získat kontrolu v spolocnosti Implats a prostredníctvom nej v spolocnostiach Eastplast a Westplast (LPD), za pomoci operácie, ktorá sa mala uskutocnit v dvoch etapách. Prvá etapa mala umoznit spolocnostiam Gencor a Lonrho nadobudnutie spolocnej kontroly v spolocnosti Implats. Cielom druhej etapy bolo zabezpecit spolocnosti Implats výlucnú kontrolu v spolocnostiach Eastplats a Westplats. Ako protihodnotu za odstúpenie svojej kapitálovej úcasti v spolocnostiach Eastplats a Westplats sa mala zvýsit majetkovú úcast spolocnosti Lonrho v spol. Implats. 6 V rámci operácie mala spolocnost Implats získat výlucnú kontrolu v spolocnosti Eastplats a Westplats. V nej samotnej sa mala kapitálová úcast delit nasledovne: 32 % Gencor, 32 % Lonrho a 36 % verejnost. Dohoda o vymenovaní správcov a o spôsobe hlasovania mala mimochodom upravovat konanie dvoch hlavných akcionárov v najdôlezitejsích otázkach zivota spolocnosti, cím im zabezpecila spolocnú kontrolu nad spol. Implats. 2. Administratívne konanie 7 Dna 7. júna 1995 ohlásili spolocnosti Gencor a Lonrho podpísanie rámcovej dohody za úcelom spojenia ich aktivít v sektore platinoidov. V ten istý den zaslali zmluvné strany Komisii kópiu tlacovej správy, ktorá transakciu oznamovala. 8 Dna 22. augusta 1995 Juhoafrický úrad pre konkurenciu (South African Competition Board) zmluvným stranám oznámil, ze na základe materiálov, ktoré mu predlozili 14. augusta 1995, táto operácia nespôsobuje problémy vo vztahu k juhoafrickému právu v oblasti hospodárskej sútaze. 9 Dna 10. novembra 1995 spol. Gencor a Lonrho podpísali sériu dohôd vo veci koncentrácie. Medzi týmito materiálmi bola aj kúpna zmluva, ktorej plnenie bolo podriadené splneniu urcitých odkladných podmienok, predovsetkým schváleniu operácie Komisiou do 30. júna 1996 alebo, na základe dohody oboch strán, najneskôr 30. septembra 1996, v súlade s ustanoveniami 3.1.8 a 3.3 kúpnej zmluvy. 10 Dna 17. novembra 1995 spol. Gencor a Lonrho spolocne nahlásili Komisii tieto dohody a ich zmluvy pomocou formuláru CO, v súlade s clánkom 4, paragraf 1, nariadenia c. 4064/89. 11 Rozhodnutím z 8. decembra 1995 Komisia nariadila odklad uskutocnenia koncentracnej operácie, v zmysle clánku 7, paragraf 2 a clánku 18, paragraf 2 toho istého nariadenia, az kým neprijme konecné rozhodnutie. 12 Rozhodnutím z 20. decembra 1995 zvázila, ze koncentracná operácia vyvoláva vázne pochybnosti, co sa týka jej kompatibility so spolocným trhom, a teda zacala konanie podla nariadenia c. 4064/89, v súlade s clánkom 6, paragraf 1c). 13 Dna 13. marca 1996 získala Anglo American Corporation of South Africa Ltd (dalej "AAC") úcast vo výske 6 % kapitálu spol. Lonrho s predkupným právom na dalsie úcastiny vo výske 18 %. Je hlavným konkurentom spol. Gencor a Lonrho v sektore platinoidov prostredníctvom spol. Amplats, ktorá je na nu napojená, a ktorá je najvýznamnejsím svetovým dodávatelom. 14 Následne na schôdzu, ktorú Komisia zorganizovala 13. marca 1996, zalobkyna a spol. Lonrho zacali viest diskusie s oddeleniami Komisie, aby preskúmali moznost navrhnút záväzky podla clánku 8, paragraf 2, nariadenia c. 4064/89. 15 Dna 27. marca 1996 Komisia oznámila spolocnostiam Gencor a Lonrho, ze jednu z najväcsích obáv vo veci koncentracnej operácie u nej vyvoláva moznost obmedzenia výroby, ktorá by mohla vyvíjat rastúci tlak na ceny. V tejto súvislosti pripomenula, ze záväzky súvisiace so správaním sa spolocností orgány Spolocenstva bezne neakceptujú. 16 Dna 1. apríla 1996 po sérii schôdzí a návrhov na túto tému spol. Gencor a Lonrho predlozili poslednú verziu záväzkov, ktoré navrhovali. Tieto záväzky sa týkali predovsetkým objemu výroby v konkrétnom mieste. 17 V liste z 2. apríla 1996 Komisia tieto návrhy záväzkov kritizovala z dôvodu, ze neodstránili jej obavy. Zvlást upozornila na tazkosti, ktoré by boli spojené s preverovaním týchto záväzkov a problémy, ktoré by spôsobilo zrusenie operácie, keby neboli dodrzané. Pridala, ze tieto návrhy neberú do úvahy predvídatelný vývoj dopytu. 18 Dna 9. apríla 1996 poradný výbor vo veci koncentrácie medzi podnikmi (dalej "poradný výbor") vydal stanovisko ku koncentracnej operácii a navrhovaným záväzkom zalobkyne a spol. Lonrho. Vyjadril svoj súhlas s návrhom rozhodnutia Komisie, pokial ide o typ koncentrácie, rozmer Spolocenstva, súvisiaci trh produktov a geografický trh, ako aj nedostatocnost prednesených záväzkov. Väcsina jeho clenov prijala analýzu Komisie, podla ktorej by koncentracná operácia viedla k vzniku dominantného oligopolného postavenia na príslusných trhoch, ako aj jej záver, podla ktorého by operácia bola nekompatibilná so spolocným trhom a fungovaním Európskeho hospodárskeho priestoru (dalej "EHP"). Mensina clenov vyjadrila pochybnosti, pokial ide o moznost aplikovat nariadenie c. 4064/89 na situácie oligopolnej dominantnosti, a preto sa zdrzala hlasovania v otázke, ci operácia je alebo nie je nekompatibilná so spolocným trhom a fungovaním EHP. 19 Dna 19. apríla 1996 minister zahranicia Juhoafrickej republiky oficiálne odovzdal Komisii pripomienky svojej vlády k plánovanej koncentracnej operácii. V tomto liste sa obmedzil na vyhlásenie, ze neplánuje spochybnit stanovisko konkurencnej politiky Spolocenstva v oblasti koncentrácie a tajných dohôd, ale ze vzhladom na význam minerálnych zdrojov pre juhoafrickú ekonomiku by uprednostnil realizáciu akcie pred efektívnymi tajnými dohodami, keby k nim doslo. V konkrétnom prípade si juhoafrická vláda myslí, ze za urcitej situácie je lepsie mat dvoch konkurentov rovnakej sily ako stav, v ktorom by existoval dominantný tazobný podnik v sektore. Podla neho, hoci podstatná cast zdrojov platiny sa nachádza v ich krajine, zdroje nachádzajúce sa v zahranicí by teoreticky mohli uspokojit dopyt na 20 rokov, mimo potenciálnych významných zdrojov v Zimbabwe. Napokon, juhoafrická vláda vyjadrila zelanie preskúmat tieto otázky s Komisiou a poziadala, aby bolo rozhodnutie oddialené az do zorganizovania takejto diskusie. 20 Rozhodnutím 97/26/EHS z 24. apríla 1996 (Ú. v. ES L 11, 1997, s. 30, dalej "sporné rozhodnutie"), Komisia prehlásila koncentracnú operáciu za nekompatibilnú so spolocným trhom a s fungovaním EHP podla clánku 8, paragraf 3 nariadenia c. 4064/89, pretoze výsledok operácie by viedol ku vzniku duopolistického dominantného postavenia spolocností Amplats a Implats/LPD na svetovom trhu platiny a ródia, co by spôsobilo výrazné narusenie efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 21 Listom z 21. mája 1996 spol. Lonrho oznámila zalobkyni, ze má v úmysle nepredlzit lehotu predpísanú v kúpnej zmluve pre splnenie odkladných podmienok z 30. júna do 30. septembra 1996, kedze podmienka pre schválenie operácie Komisiou upravená ustanovením 3.1.8 dohody nebola v pozadovanom case splnená. Súdne konanie 22 Dna 28. júna 1996 podal zalobkyna toto zalobu na zrusenie sporného rozsudku. 23 Dna 3. decembra 1996 vyjadril zalobkyna ziadost o zorganizovanie konania alebo vysetrovania podla clánkov 49, 64 a 65 súdneho poriadku, aby bola presne stanovená právna forma a dosah zbierky zákonov vydanej juhoafrickými úradmi o konkurencii, ako aj pôsobnost a podmienky uplatnenia juhoafrického práva v oblasti hospodárskej sútaze. 24 Dna 18. decembra 1996, 24. januára a 30. júla 1997 predlozila Komisia svoje pripomienky k tejto ziadosti. 25 Dna 25. novembra a 3. decembra 1996 Spolková republika Nemecko a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska predlozili ziadost o intervenciu v prospech záverov Komisie. 26 Dna 11. decembra 1996 a 3. januára 1997, poziadal zalobkyna o tajné zaobchádzanie s urcitými prvkami spisu, týkajúcimi sa Spolkovej republiky Nemecko a Spojeného královstva. 27 Dna 19. februára 1997 poziadal súd zalobkynu a spol. Lonrho, aby zodpovedali niektoré otázky vo veci prípustnosti zaloby a predlozili urcité dokumenty. Na otázky súdu zodpovedali zalobkyna a Lonrho v uvedenom poradí 1. apríla a 10. marca 1997. Zalobkyna predlozil pozadované dokumenty, predovsetkým dohody o riadení podpísané 15. januára 1990 medzi Eastplats a Westplats a LMS, ako aj dohodu podpísanú pod názvom akcionárska zmluva, takisto podpísanú 15. januára 1990 medzi spol. Gencor a Lonrho, týkajúcu sa kontroly v LPD. 28 Nariadením z 3. júna 1997 predseda piateho rozsíreného súdneho senátu na jednej strane súhlasil s intervenciou Spolkovej republiky Nemecko a Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska a na druhej strane ciastocne vyhovel ziadosti o tajné spracovanie. 29 Dna 27. júna 1997 predlozil zalobkyna dodatocnú ziadost o tajné spracovanie urcitých údajov v spise. 30 Nariadením zo 16. júla 1997 to predseda piateho rozsíreného súdneho senátu odsúhlasil. 31 Dna 22. septembra 1997 sa Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska vzdalo svojej intervencie. Dna 26. septembra 1997 predlozila Spolková republika Nemecko svoje intervencné podanie. 32 Na základe správy sudcu-spravodajcu rozhodol súd o zacatí ústneho konania a v rámci organizacných opatrení konania podla clánku 64 súdneho poriadku boli zalobkyna a Komisia vyzvaní, aby predlozili úplné znenie záväzkov navrhovaných úcastníkmi koncentrácie pocas administratívneho konania. Obe strany predlozili pozadovaný materiál v uvedenom poradí 6. a 12. februára 1998. 33 Hlavní úcastníci boli vypocutí na osobitnom pojednávaní (ústne otázky a odpovede) na súde 18. februára 1998. 34 Listom zo 17. júla 1998 sa pýtal súd zalobkyne, ci by sa vzhladom na rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998 týkajúci sa Francúzska a Komisie (C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375) vzdal svojho dôvodu, podla ktorého koncentrácie, ktoré vytvárajú kolektívne dominantné postavenie nespadajú do pôsobnosti nariadenia c. 4064/89. Zalobkyna odpovedal na otázku súdu listom z 29. júla 1998. Návrhy úcastníkov konania 35 Zalobkyna navrhuje: - zrusit sporné rozhodnutie, - odsúdit Komisiu na náhradu trov konania. 36 Komisia navrhuje: - zamietnut zalobu ako neprípustné, - navyse ho zamietnut ako neopodstatnené, - odsúdit zalobkynu na náhradu trov konania. 37 Spolková republika Nemecko navrhuje zamietnut zalobu. O prípustnosti Tvrdenia zalovanej 38 Komisia sa dovoláva neprípustnosti zaloby z dôvodu, ze uz nie je v záujme zalobkyne vo veci konat. V skutocnosti, právne postavenie zalobkyne by sa rozhodnutím súdu nezmenilo v jeho prospech, kedze nahlásenú operáciu uz nemozno uskutocnit. 39 Komisia podciarkuje v tomto ohlade, ze operácia naplánovaná medzi spol. Gencor a Lonrho bola podriadená urcitým odkladným podmienkam, medzi ktorými figurovalo získanie súhlasu Komisie podla clánkov 6, paragraf 1a) alebo b), alebo 8, paragraf 2 nariadenia c. 4064/89. Uvádza, ze táto podmienka mala byt splnená najneskôr do 30. júna 1996, v opacnom prípade mala byt celá kúpna zmluva neplatná, v súlade s jej ustanovením 3.3. Napokon uvádza, ze predlzenie dátumu uplynutia lehoty do 30. septembra 1996, ako bola takáto moznost daná v tom istom ustanovení na základe písomnej dohody zmluvných strán, spolocnost Lonrho odmietla v liste z 21. mája 1996. Posúdenie Súdom prvého stupna 40 Je vhodné pripomenút, ze zalobu na zrusenie podané fyzickou alebo právnickou osobou je prípustné, len ak zalobkyna má záujem na zrusení napadnutej listiny (rozsudok Súdu z 9. novembra 1994, Scottisch Football/Komisia, T-46/92, Zb. s. II-1039, bod 14). Takýto záujem existuje, len ak samotné zrusenie rozhodnutia môze mat právne dôsledky (rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, Akzo Chemie/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 21). 41 Z tohto hladiska je vhodné uviest, ze podla clánku 176 Zmluvy ES, institúcia ktorá vydala zrusené rozhodnutie, musí prijat opatrenia uvedené vo vykonávacej casti rozsudku. Tieto opatrenia nesúvisia s tým, ze uz neexistuje právna listina Spolocenstva, pretoze zrusenie listiny vyplýva zo samotného zrusenia sudcom. Týkajú sa predovsetkým zrusenia úcinkov vyplývajúcich z danej listiny, na ktoré sa vztahujú zistené nelegálnosti. Zrusenie listiny, ktorá uz bola vykonaná alebo medzicasom zrusená od urcitého termínu, este stále môze mat právne následky. V skutocnosti mohla listina spôsobit právne úcinky pocas obdobia, kedy bola v platnosti a tieto úcinky nie vzdy pominú z dôvodu zrusenia listiny. Zalobu na zrusenie rozhodnutia je tiez prípustné, ak umoznuje zabránit, aby sa uvedená nelegálnost v budúcnosti opakovala. Z týchto dôvodov je rozsudok o zrusení základom, od ktorého príslusná institúcia môze uskutocnit adekvátnu nápravu situácie zalobkyne, alebo vyhnút sa tomu, aby bola prijatá identická listina (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia), 92/78, Zb. s. 777, bod 32, Akzo Chemie/Komisia, pozri vyssie, bod 21 a z 26. apríla 1988, Apesco/Komisia, 207/86, Zb. s. 2151, bod 16). 42 Okolnost, ze zalobkyna je adresátom sporného rozhodnutia, ktorým bola koncentrácia prehlásená za nekompatibilnú so spolocným trhom, mu dáva dôvod na konanie a na preskúmanie legálnosti tohto rozhodnutia sudcom Spolocenstva. 43 Mimochodom, ako podciarkuje zalobkyna, sporné rozhodnutie môze zmenit jeho právne postavenie ako mozného nadobúdatela úcasti spol. Lonrho v LPD. 44 V skutocnosti, v zmysle clánku 11 akcionárskej zmluvy (predovsetkým 11.1 a 11.6), akýkolvek predaj alebo plány spol. Lonrho na uvedenie na burzu akejkolvek casti svojej úcasti dosahujúcej 73 % v LPD, by spolocnosti Gencor poskytli právo nadobudnút ju ako celok alebo jej cast. Skutocnost, ze niektorá zo sprostredkovatelských spolocností vlastniacich podiel v LPD by vystúpila z koncernu Lonrho a tretia strana by nadobudla 51 % kapitálu spol. Lonrho, by takisto otvorila moznost nadobudnút úcast pre spol. Gencor. Preto je namieste konstatovat, ze sporné rozhodnutie by bolo prekázkou uplatnenia týchto predkupných práv. 45 Napokon, téza Komisie by vyústila do situácie, kedy by legálnost nepriaznivých rozhodnutí vydaných v rámci nariadenia c. 4064/89, nemohla byt predmetom súdnej kontroly, pokial by zmluvný základ operácie prestal existovat skôr, nez by súd rozhodol. Avsak pominutie základu pre operáciu samo o sebe nie je fakt, ktorý by vylucoval kontrolu legálnosti rozhodnutia Komisie. 46 Z toho vyplýva, ze dôvod o neprípustnosti uvedený Komisiou musí byt zamietnutý. O veci samej 47 Zalobkyna uvádza rôzne námietky a dôvody na podporu svojho zaloby, ktoré v poradí cerpajú z nasl. oblastí: Komisia nie je príslusná vo veci koncentracnej operácie z dôvodu korelatívneho porusenia clánku 190 zmluvy, porusenia clánku 2 nariadenia c. 4064/89, v tom, ze koncentrácie vytvárajúce kolektívne dominantné postavenie nespadajú do pôsobnosti nariadenia a korelatívneho porusenia clánku 190 zmluvy, porusenia clánku 2 nariadenia 4064/89 v tom, ze Komisia nesprávne skonstatovala, ze koncentrácia by vytvorila kolektívne dominantné postavenie a korelatívneho porusenia clánku 190 zmluvy, ako aj napokon porusenia clánku 8, paragraf 2 nariadenia c. 4064/89 a korelatívneho porusenia clánku 190 zmluvy. I - O námietkam vychádzajúcich na jednej strane z porusenia nariadenia c. 4064/89, kedze toto nedáva Komisii právomoc skúmat zlucitelnost danej koncentracnej operácie so spolocným trhom a na druhej strane z porusenia clánku 190 zmluvy. Tvrdenia úcastníkov konania 48 Zalobkyna predovsetkým uplatnuje fakt, ze nariadenie c. 4064/89 nedáva Komisii právomoc skúmat zlucitelnost koncentracnej operácie so spolocným trhom. Uplatnuje navyse to, ze ak by nariadenie c. 4064/89 poskytovalo takúto právomoc, nebolo by ho mozné uplatnit podla clánku 184 zmluvy, lebo by bolo nelegálne. 49 Nariadenie c. 4064/89 nie je mozné uplatnit pre danú koncentracnú operáciu, pokial sa týka ekonomickej cinnosti vykonávanej na území tretej krajiny, Juhoafrickej republiky, a je schválená úradmi tejto krajiny. Nariadenie je mozné uplatnit na koncentracné operácie vykonávané v rámci Spolocenstva. 50 Táto analýza je v súlade s teritoriálnym princípom, ktorý je vseobecnou zásadou medzinárodného práva verejného, ktoré by Spolocenstva pri vykonávaní svojich právomocí mala respektovat (rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Ahlstrom Osakeyhtio a i./Komisia, 89/85, 104/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, dalej ako "rozsudok Drevodrvina", bod 18 a rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva Navigation, C-286/90, Zb. s. I-6019, bod 9). 51 Právne základy pouzívané Radou pri tvorbe nariadenia c. 4064/89, t. j. clánky 87 a 235 zmluvy, nemozno pri stanovovaní mimoúzemnej právomoci interpretovat bez uplatnenia tohto princípu. Totiz, tieto princípy uvedené v clánkoch 85 a 86, na ktoré sa odvoláva clánok 87, ako aj ciele Spolocenstva, na ktoré odkazuje clánok 235, berú do úvahy len konkurenciu v rámci spolocného trhu a nie konkurenciu medzi podnikmi so sídlom na spolocnom trhu a podnikmi, ktoré nie sú jeho súcastou, ani konkurenciu medzi podnikmi so sídlom mimo spolocného trhu. Toto riesenie vyplýva tak z podmienky rozdelenia obchodu medzi clenskými státmi, v zmysle clánkov 85 a 86, ako aj z cielov Spolocenstva uvedených v clánkoch 2 a 3 bod g) zmluvy. 52 Toto obmedzenie rozsahu pôsobnosti nariadení zmluvy vo veci hospodárskej sútaze sa znovu objavuje tak v bodoch 1 az 5 a 9 az 11 odôvodnení nariadenia c. 4064/89 ako aj v jeho clánku 2, pricom tieto ustanovenia uvádzajú, ze nariadenie sa vztahuje len na koncentracné operácie, ktoré majú dopad v rámci spolocného trhu. 53 Hoci nariadenie c. 4064/89 výslovne nedefinuje svoj rozsah pôsobnosti v závislosti od miesta, kde k operácii dôjde, jeho tridsiate odôvodnenie a clánok 24 poskytujú indície, ze koncentracná operácia uskutocnená v tretej krajine, na ktorej sa zúcastnia podniky Spolocenstva, spadá do právomoci úradov tejto krajiny a nie Komisie. 54 Zalobkyna upresnuje, ze jeho analýza neznamená, ze nariadenie c. 4064/89 mozno aplikovat výhradne na koncentracné operácie medzi podnikmi so sídlom v Spolocenstva. Miesto sídla zúcastnených podnikov je v skutocnosti menej dôlezité ako miesto alebo miesta realizácie koncentracnej operácie. Zalobkyna sa tu dovoláva rozsudku Súdneho dvora z 21 februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia (6/72, Zb. s. 215), v ktorom bola Komisii priznaná právomoc uplatnit clánok 86 zmluvy vo veci koncentracnej operácie uskutocnenej podnikom sídliacim mimo Spolocenstva, kedze islo o nadobudnutie úcasti v podniku Spolocenstva. 55 Nariadenie c. 4064/89 mozno tak uplatnit len v prípadoch, ak cinnosti, ktorých sa koncentracná operácia týka, sú v rámci Spolocenstva. Presnejsie, ako uvádza jedenáste odôvodnenie, platí pre podniky, ktoré majú v Spolocenstve výrazné aktivity. V tomto prípade by sa nahlásená koncentrácia uskutocnila v Juhoafrickej republike, kde sa nachádza hlavná oblast cinnosti podnikov uskutocnujúcich operáciu, t. j. tazba a spracovanie platinoidov. Okolnost, ze Lonrho má filiálku s kanceláriou v Spolocenstve na predaj vsetkej svojej výroby platinoidov a skutocnost, ze prevádzkuje dalsie cinnosti v rámci Spolocenstva v oblastiach hotelierstva a vseobecného obchodu, nedovoluje, aby sa usudzovalo, ze prevádzkuje výrazné cinnosti v Spolocenstve v zmysle jedenásteho odôvodnenia uvedeného vyssie. 56 Zalobkyna prirovnáva túto analýzu k analýze obsiahnutej v rozsudku "Drevodrvina", ktorý v prípade cenového dohovoru potvrdil, ze Komisia má právomoc uplatnit pravidlá o konkurencii na restriktívne správanie sa v rámci spolocného trhu zo strany podnikov, ktoré sídlia mimo Spolocenstva, pokial koncentracná dohoda alebo prax vznikne alebo sa vykonáva na území Spolocenstva. Avsak v danom prípade koncentracná operácia nevznikla ani sa nevykonáva na území Spolocenstva, ale na území Juhoafrickej republiky. Týka sa teda predovsetkým priemyselnej a konkurencnej politiky tejto tretej krajiny. V dôsledku toho, Komisia nemá územnú právomoc (rozsudok "Drevodrvina", body 11 az 18 a závery generálneho advokáta M. Darmona v tomto rozsudku, bod 20). 57 Aj za predpokladu, ze by nariadenie c. 4064/89 posudzovalo právomoc z hladiska kritéria existencie okamzitého a výrazného dopadu koncentracnej operácie na konkurenciu v rámci Spolocenstva, toto kritérium nie je v danom prípade splnené. 58 Po prvé, Komisia konstatovala (body 206 a 210 v odôvodnení sporného rozhodnutia), ze koncentracná operácia by mohla viest zo strednodobého hladiska k vzniku dominantného postavenia duopolného typu na svetových trhoch platiny a ródia. Avsak toto konstatovanie je v danom prípade na odôvodnenie pouzitia kritéria okamzitého a výrazného dopadu nedostatocné. Výraz "zo strednodobého hladiska" je dvojzmyselný, kedze môze znamenat bud vytvorenie dominantného postavenia zo strednodobého hladiska, alebo jeho pominutie po case. V prvom prípade by dôsledky operácie neboli okamzité, pretoze by záviseli od budúceho správania sa tak podniku, ktorý vzíde z koncentrácie, ako aj druhého clena duopolu, t. j. spol. Amplats. V druhom prípade by dôsledky operácie neboli výrazné z dôvodu prechodnosti. 59 Po druhé, kedze príslusné trhy sú trhy svetové, prípadné dominantné postavenie vytvorené koncentracnou operáciou by sa netýkalo viac Spolocenstva ako ktorejkolvek inej vlády, takze operácia by nemala výrazný dopad. Sporné rozhodnutie (body 16, 18 a 98 odôvodnení) neprisudzuje Spolocenstva rozsiahlejsiu právomoc ako je právomoc Juhoafrickej republiky alebo ktorejkolvek inej krajiny, predovsetkým Japonska alebo Severnej Ameriky, ale uspokojuje sa s poznámkou, ze príslusné trhy sú trhy svetové, ze európska spotreba predstavuje takmer 20 % svetového dopytu platinoidov (v priemere 17 % v prípade platiny) a vsetok dopad na svetové trhy by mal zákonite dopad na Spolocenstvo a EHP. Tieto prvky sú nedostatocné na urcenie právomoci Komisie a v kazdom prípade aj na odôvodnenie rozhodnutia v súlade s poziadavkami clánku 190 zmluvy. 60 Z tohto hladiska tak sektorový ako aj geografický dopyt platiny a ródia na svetovej úrovni ukazuje, ze západná Európa (zahrnajúca Spolocenstvo), ktorej spotreba predstavovala pocas obdobia 1991 - 1995 len 17 az 22 % svetového dopytu, by bola velmi málo dotknutá koncentracnou operáciou, ktorá sa uskutocnuje mimo jej rámca a týka sa jej menej ako Japonska, kde spotreba pocas toho istého obdobia predstavovala 47 az 51 % svetového dopytu, alebo Severnej Ameriky (vrátane USA), kde spotreba pocas toho istého obdobia predstavovala 19 az 21 % svetového dopytu. Relatívne nízka úroven trhových podielov (cca (...) (1) % platina a (...) % ródium v r. 1994) a celkový obrat (priblizne (...) miliónov ECU za samotnú platinu v r. 1994) realizovaných v rámci Spolocenstva výkonom cinností v oblasti platiny a ródia dvoch podnikov zainteresovaných na operácii, túto analýzu potvrdzuje. Z tohto hladiska urcenie, ze rozmer koncentracnej operácie je rozmerom Spolocenstva, by nutne znamenalo, ze pri výpocte obratu daných podnikov v zmysle clánku 5 nariadenia c. 4064/89, by sa bral do úvahy len pojem spolocnosti alebo právnickej osoby a nie podniku v zmysle clánkov 85 a 86 zmluvy (pozri sporné rozhodnutie, body 24, 34, 44, 56, 98, 100 a 209 odôvodnení, ako aj tabulku 6 v bode 96). 61 Po tretie, kedze ide o vytvorenie duopolného dominantného postavenia na trhoch platiny a ródia, riziko uvádzané Komisiou ohladne tajných dohôd alebo paralelného správania sa medzi clenmi oligopolu spadá predovsetkým pod právomoci juhoafrických úradov v oblasti hospodárskej sútaze. Inak by tomu mohlo byt len v prípade, ze by boli splnené podmienky stanovené v rozsudku "Drevodrvina". Avsak daný prípad sa lísi od prípadu, pre ktorý bol vynesený uvedený rozsudok, pretoze tento uvedený rozsudok sa netýkal koncentracnej operácie uskutocnenej v tretej krajine, ale cenového dohovoru, ktorý sa priamo týkal Spolocenstva a bol v nej aj praktizovaný (pozri "Drevodrvina", bod 13). V kazdom prípade, Komisia sa nemôze vyhlásit za príslusnú vo vztahu koncentracnej operácie, ktorá by sa mohla alebo nie ukázat, ze spadá do jej právomoci podla zmluvy, na základe budúceho a hypotetického správania sa podnikov cinných na danom trhu. 62 Po posledné, sporné dohody sú predmetom rozhodnutia juhoafrického úradu príslusného vo veci hospodárskej sútaze, t. j. Juhoafrického úradu pre konkurenciu, z 22. augusta 1995. Toto rozhodnutie pripustilo, ze nahlásená operácia nepredstavuje tazkosti v zmysle juhoafrickej politiky v oblasti hospodárskej sútaze. V dôsledku toho, táto operácia je v súlade so zákonom miesta, kde sa má vykonávat, co znamená, ze ak by ju Komisia prehlásila za nelegálnu, zákonite by vytvorila konflikt ohladne právomoci s juhoafrickými úradmi. Z tohto hladiska juhoafrický minister zahranicia jasne vyjadril svoje obavy v liste, ktorý adresoval Komisii 19. apríla 1996. Konflikt ohladne príslusnosti by vyplýval zo skutocnosti, ze koncentracná operácia by znamenala zmenu priemyselnej struktúry tretej krajiny, v tomto prípade Juhoafrickej republiky, co by prinieslo zásadnejsie dôsledky pre uchádzajúce sa podniky, ale aj pre ekonomiku daného státu, ako samotné zmluvy. V dôsledku toho, prehlasovanie sa za príslusného vo veci takýchto zmien by znamenalo zásadnejsie zasahovanie do vnútorných zálezitostí tohto státu. 63 Napokon, vzhladom na relatívne slabý dopad koncentracnej operácie na Spolocenstvo je mozné vyvodit, ze nie je ziaden legálny dôvod a je disproporcionálne, aby sa Komisia dozadovala svojej príslusnosti ci právomoci. 64 Komisia uplatnuje fakt, ze disponuje dvoma podstatnými bázami, na ktorých sa zakladá jej právomoc. Prvým je princíp národnosti, na základe ktorého je príslusná ratione personae, aby poznala konanie spol. Lonrho, ktorá je zalozená podla práva clenského státu. Druhým je územný princíp. 65 Predbezne Komisia uvádza, ze to boli úcastnícke strany koncentracnej operácie, kto ju poziadal o preskúmanie kompatibility ich operácie so spolocným trhom EHP, ked jej nahlásili svoju dohodu a súhlas Komisie urcili za podmienku uskutocnenia operácie. Za takýchto podmienok nemôze úcastnícka strana bez toho, aby odporovala zásadám "nemo auditur..." a "venire contra factum proprium", konat, ako keby neslo o dobrovolné podriadenie sa nariadeniu c. 4064/89. 66 Komisia kritizuje tvrdenia zalobkyne, týkajúce sa kritéria lokalizácie hospodárskej cinnosti dotknutej koncentracnou operáciou, ako aj kritérií a podmienok právomoci v rámci nariadenia c. 4064/89. 67 Pokial ide o lokalizáciu hospodárskej cinnosti dotknutej koncentracnou operáciou uvádza, ze hoci sa stotoznuje s analýzou zalobkyne podla ktorej nariadenie c. 4064/89 ako aj clánky 85 a 86 zmluvy sa vztahujú na konkurenciu vo vnútri spolocného trhu, nevyvádza z toho v danom prípade rovnaký záver. Totiz, kedze sporné rozhodnutie sa zakladá na úvahe, podla ktorej nahlásená operácia, hoci sa uskutocnuje v Juhoafrickej republike vo forme zdruzenia výrobných prostriedkov, sa bude vykonávat v celosvetovom rozmere a zmení konkurencnú struktúru na trhoch daných produktov tak na svetovej úrovni ako aj v Spolocenstve z dôvodu svetového rozmeru geografického trhu, bolo by chybou si mysliet, ako to robí zalobkyna, ze uvedené rozhodnutie sa netýka právnej úpravy hospodárskych cinností na území Spolocenstva. Z tohto hladiska Komisia uvádza, ze hoci je pravdou, ze zmluvné strany netazia platinu v Spolocenstve, tak je na druhej strane pravdou, ze sa tu uskutocnuje nezanedbatelná cast ich aktivít. 68 Komisia rozvíja úvahu vo vztahu k rozsudku "Drevodrvina" a k záverom predlozeným generálnym advokátom M. Darmonom v tomto rozsudku, pricom pripomína, ze v tejto veci bola podstata zalozená nie tak na lokalizácii podnikov, ale na protikonkurencnom dopade na územie Spolocenstva. Preto je vhodné v tomto spore sústredit sa nie na lokalizáciu podnikov, ale na modifikáciu konkurencnej struktúry v rámci spolocného trhu. Táto modifikácia sa netýka, ako by to chcel prezentovat zalobkyna, tazby alebo spracovania daných produktov, ale trhu predaja platiny v Spolocenstve. 69 Pokial ide o kritériá a podmienky medzinárodnej príslusnosti Spolocenstva v zmysle nariadenia c. 4064/89, Komisia si myslí, ze napadnuté rozhodnutie je v súlade s rieseniami uvedenými v rozsudku "Drevodrvina", v ktorom Súdny dvor uvádza dva prvky potrebného správania sa, t. j. vytvorenie dohovoru a jeho uplatnenie, aby sa potom skúmalo, ci sa dohovor uplatnuje vo vnútri spolocného trhu. Avsak sporná koncentrácia by bola uplatnená po celom svete, kde by zmenila konkurencnú struktúru. Právomoc Komisie teda vyplýva z tradicných pravidiel týkajúcich sa medzinárodnej právomoci a tento záver posilnuje skutocnost, ze svetový predaj spolocnosti LPD sa uskutocnuje prostredníctvom Western Metal Sales, belgickej filiálky spolocnosti Lonrho so sídlom v Bruseli. 70 Pokial ide o argumentáciu predlozenú zalobkynou ohladne výrazného a okamzitého dopadu, Komisia si myslí, ze nemá ziadne opodstatnenie, kedze sporné rozhodnutie správne zhodnotilo výrazný a okamzitý dopad na konkurencnú struktúru v rámci spolocného trhu a EHP. 71 Pokial ide o moznost konfliktu právomoci s juhoafrickými úradmi, daná koncentrácia má malý dopad na konkurencnú situáciu v Juznej Afrike, pretoze dopyt po platine v tejto krajine je velmi slabý. Za takýchto podmienok Komisia prirovnáva plánovanú operáciu k exportnému kartelu, ktorý v zásade nemá dopad na konkurencnú struktúru krajín zúcastnených podnikov, a ktorého dopad by mohli úrady týchto krajín hodnotit dokonca kladne. 72 Nemecká vláda zdôvodnuje, ze nariadenie c. 4064/89 umoznuje zhodnotit zlucitelnost nahlásenej operácie so spolocným trhom a EHP. Táto analýza je tak v súlade so zásadami medzinárodného práva verejného, ako aj so súdnou praxou Súdneho dvora vzhladom na clánok 85 zmluvy. 73 Po prvé, nariadenie c. 4064/89 samotné urcuje systém svojej mimoúzemnej aplikácie. Pravidlo konfliktu, vlastné podnikom sídliacim mimo Spolocenstva vyplýva z kombinovaného cítania jedenásteho odôvodnenia a prvého clánku, paragraf 2b). Jedenáste odôvodnenie predovsetkým hovorí o aplikácii kritéria urceného v clánku 1, paragraf 2b) na koncentrácie uskutocnené podnikmi, ktoré nemajú hlavnú oblast cinnosti v Spolocenstve, ale tam majú výrazné aktivity, t. j. realizácia celkového obratu v Spolocenstve, ktorého výska presahuje 250 miliónov ECU aspon dvoma podnikmi zúcastnujúcimi sa na operácii. Avsak v danom prípade táto operácia splna tento limit a Komisia v svojom rozhodnutí dostatocne charakterizovala dôsledky koncentrácie na spolocný trh. 74 Po druhé, pokial ide o súlad tejto analýzy s medzinárodným právom verejným, nemecká vláda uvádza, ze tak pravidlo konfliktu uvedené v nariadení c. 4064/89 ako aj jeho aplikácia v danom prípade splnajú kritériá vyplývajúce z teórie dopadu, inak nazývanej princíp objektívnej teritoriality. Realizácia obratu aspon 250 miliónov ECU v Spolocenstve oboma z podnikov zainteresovaných na operácii, je adekvátnym kritériom. Prvky uvedené Komisiou v jej analýze dopadu operácie na EHP navyse potvrdzujú, ze mimoúzemné uplatnenie nariadenia c. 4064/89 je v súlade s medzinárodným právom. 75 Súhlasiac s argumentami prezentovanými Komisiou v tomto ohlade, nemecká vláda poznamenáva, ze po tretie, jej interpretácia nariadenia c. 4064/89 nie je spochybnená rozsudkom "Drevodrvina". Posúdenie súdu 76 Na úvod je potrebné zamietnut argument Komisie, podla ktorého zalobkyna tým, ze jej oficiálne oznámil koncentracnú dohodu, aby ju preskúmala, a ze schválenie urcil za podmienku jej uplatnenia, sa dobrovolne podriadil jej právomoci. Totiz, porusenie povinnosti nahlásit a pozastavit cinnost stanovené v clánkoch 4 a 7 nariadenia c. 4064/89 pre kazdú koncentracnú operáciu dimenzie Spolocenstva je sprevádzané podla jeho clánku 14 vysokými financnými sankciami. Preto nemôzme z nahlásenia alebo pozastavenia uvedenia koncentracnej dohody do praxe usudzovat, ze islo o dobrovolné podriadenie sa zalobkyne právomoci Spolocenstva. Mimochodom, aby bolo mozné zhodnotit túto právomoc z hladiska koncentracnej operácie, musí Komisia najskôr preskúmat danú operáciu, co je dôvodom na stanovenie nahlasovanej povinnosti pre zmluvné strany koncentrácie. Táto povinnost automaticky neznamená, ze Komisia je príslusná rozhodovat o danej koncentrácii. 77 V danom prípade je potrebné preskúmat dve otázky. Najskôr je potrebné preverit, ci koncentrácie ako táto patria do pola pôsobnosti nariadenia c. 4064/89, potom, ak áno, ci jeho uplatnenie pre takýto typ koncentrácie je v rozpore s medzinárodným právom verejným ohladne právomocí státov. 1. Co sa týka rozsahu územnej pôsobnosti nariadenia c. 4064/89 78 Pokial ide o prvú otázku, je vhodné pripomenút, ze v súlade s jeho prvým clánkom sa nariadenie c. 4064/89 vztahuje na vsetky koncentracné operácie rozmeru Spolocenstva, t. j. vsetky koncentrácie medzi podnikmi, ktoré individuálne nerealizujú viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v Spolocenstve v rámci jedného a toho istého clenského státu, a ktorých celkový kombinovaný obrat vo svetovom meradle predstavuje sumu väcsiu ako 5 miliárd ECU, a ktorých celkový obrat realizovaný individuálne v Spolocenstve aspon dvoma z nich predstavuje viac ako 250 miliónov ECU. 79 Prvý clánok nariadenia nevyzaduje na to, aby koncentracná operácia bola hodnotená, ze má rozmer Spolocenstva, aby dané podniky mali sídlo v Spolocenstve ani aby výrobné cinnosti, ktorých sa koncentrácia týka, boli vykonávané na území Spolocenstva. 80 Pokial ide o kritérium obratu, je vhodné konstatovat, ze ako hovorí bod 13 v odôvodneniach sporného rozhodnutia, daná koncentrácia má rozmer Spolocenstva v zmysle prvého clánku, paragraf 2, nariadenia c. 4064/89. Totiz, dané podniky vo svetovom meradle realizujú celkový obrat vyse 10 miliárd EUC, co je viac ako 5 miliárd stanovených v nariadení c. 4064/89. Výsledky posledného úctovného obdobia spol. Gencor a Lonrho ukazujú, ze obe realizovali obrat vyssí ako 250 miliónov ECU v Spolocenstve. Napokon, Gencor a Lonrho obidve nerealizujú viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v Spolocenstve v rámci jedného a toho istého clenského státu. 81 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne vylucujúce uplatnenie nariadenia na danú koncentráciu a zalozené na právnych základoch, ako aj na znení odôvodnení a ustanovení nariadenia c. 4064/89, nemozno ich prijat. 82 Totiz, tak právne základy nariadenia c. 4064/89, t. j. clánky 87 a 235 zmluvy, konkrétne ustanovenia, ktoré majú uviest do praxe, t. j. clánky 3g) a 85 a 86 zmluvy, ako aj body 1 az 5, 9 az 11 týchto odôvodnení, len hovoria o potrebe ubezpecit sa, ze konkurencia na spolocnom trhu nie je narusená, predovsetkým koncentracnými operáciami, ktoré by vyústili do vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. Vôbec nevylucujú z rozsahu pôsobnosti nariadenia koncentracné operácie, ktoré, hoci sú zamerané na tazobné a/alebo výrobné cinnosti mimo Spolocenstva, majú za následok vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia, ktoré má za následok narusenie efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu výrazným spôsobom. 83 Konkrétnejsie, jedenáste odôvodnenie in fine nariadenia c. 4064/89 nedokladá tézu zalobkyne. 84 Podla tohto odôvodnenia, "koncentracná operácia dosahuje rozmer Spolocenstva (...), pokial sú koncentrácie uskutocnené podnikmi, ktoré nemajú hlavnú oblast svojej cinnosti v Spolocenstve, ale majú v nej významné aktivity". 85 Odvolávajúc sa tak vseobecne na pojem významnej aktivity, nariadenie neuprednostnuje za úcelom urcenia svojej územnej pôsobnosti výrobné cinnosti oproti predajným cinnostiam. Naopak, kedze v svojom prvom clánku stanovuje kvantitatívne limity zalozené na obratoch daných podnikov vo svete a v Spolocenstve, uprednostnuje ako spájajúci prvok koncentrácie a Spolocenstva skôr predajnú cinnost na spolocnom trhu. Teda nepopiera sa, ze spol. Gencor a Lonrho realizujú nezanedbatelný predaj v Spolocenstve (v hodnote viac ako 250 miliónov ECU). 86 Vhodnost kritéria zalozeného na lokalizácii výrobných cinností nie je navyse potvrdená ani v tridsiatom odôvodnení ani clánkom 24 nariadenia c. 4064/89. Clánok 24 zdaleka neurcuje kritérium na stanovenie územnej pôsobnosti nariadenia, ale len stanovuje postupy, ktoré treba dodrziavat v situáciách, kde tretie strany podnikom Spolocenstva neposkytujú porovnatelné zaobchádzanie s tým, aké Spolocenstvo poskytuje podnikom z týchto tretích krajín v oblasti kontroly koncentrácií. 87 Zalobkyna nemôze, odvolávajúc sa na rozsudok "Drevodrvina" pouzit kritérium uplatnenia dohovoru v praxi na podporu svojej interpretácie územnej pôsobnosti nariadenia c. 4064/89. Kritérium aplikácie urcitého dohovoru ako spojiva medzi ním a územím Spolocenstva, zdaleka nemá zmysel, aký mu zalobkyna prisudzuje, ba naopak. Totiz, podla rozsudku "Drevodrvina" je kritérium uplatnenia dohovoru splnené jednoducho predajom v Spolocenstve, nezávisle od lokalizácie zdrojov zásob a výrobných zariadení. Teda nespochybnuje sa, ze Gencor a Lonrho realizovali predaj v Spolocenstve pred koncentráciou a robili tak aj potom. 88 Za takýchto podmienok, keby sme aplikovali na daný prípad nariadenie c. 4064/89 ako na projekt koncentrácie oznámený podnikmi, ktoré majú sídlo a prevádzkujú tazobné a výrobné cinnosti mimo Spolocenstva, Komisia nezhodnotila územnú pôsobnost nariadenia c. 4064/89 nesprávne. 2. Ku kompatibilite sporného rozhodnutia s medzinárodným právom verejným 89 Následne na koncentracnú dohodu by zanikli konkurencné vztahy, ktoré predtým existovali medzi spol. Implats a LPD, predovsetkým pokial ide o ich predaj v Spolocenstve. Tým sa mení struktúra hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, kedze namiesto troch juhoafrických dodávatelov platinoidov by zostali len dvaja. Uvedenie plánovanej koncentrácie do praxe vedie nielen k fúzii tazobných a výrobných cinností zmluvných strán v oblasti platinoidov prevádzkovaných v Juznej Afrike, ale aj ich obchodných cinností na celom svete, zvlást v Spolocenstve, kde Implats a LPD realizovali nezanedbatelný predaj. 90 Je vhodné uviest, ze pokial je predvídatelné, ze plánovaná koncentrácia bude mat za okamzitý a výrazný dopad v Spolocenstve, uplatnenie nariadenia je vo vztahu k medzinárodnému právu verejnému opodstatnené. 91 Z tohto hladiska zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze výsledkom operácie by bol vznik dominantného duopolného postavenia spol. Amplats a Implats/LPD na trhoch platiny a ródia, co by malo za následok výrazné narusenie efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu v zmysle clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 4064/89. 92 Preto je namieste preverit, ci tri kritériá okamzitého, výrazného a predvídatelného dopadu sú v tomto prípade vsetky zastúpené. 93 Pokial ide o kritérium okamzitého dopadu, výraz "zo strednodobého hladiska" pouzitý v bodoch 206 a 210 odôvodnení sporného rozhodnutia vzhladom na vytvorenie dominantného duopolného postavenia je, v rozpore s tvrdením zalobkyne, úplne jednoznacný. Jasne sa odvoláva na lehotu stanovenú na vycerpanie ruských zásob, co by umoznilo vytvorenie dominantného duopolného postavenia spol. Amplats a Implats/LPD na svetových trhoch platiny a ródia, a tým vznik duopolného dominantného postavenia v Spolocenstve, ktorá je pokladaná za významnú cast svetových trhov. 94 Toto dominantné postavenie nezávisí, ako tvrdí zalobkyna, od budúceho správania sa podniku, ktorý vznikne z koncentrácie a správania sa spolocnosti Amplats, ale je predovsetkým výsledkom samotných charakteristík trhu a zmeny jeho struktúry. Odvolávajúc sa na budúce správanie sa clenov duopolu, zalobkyna nerozlisuje prípadné zneuzitie dominantného postavenia, ktorého by sa clenovia duopolu mohli dopustit vo viac-menej vzdialenej budúcnosti, co by bolo mozné, alebo aj nie, kontrolovat prostredníctvom clánkov 85 a/alebo 86 zmluvy, od modifikácie struktúry podnikov a trhu vyplývajúcich z koncentrácie. Existencia zneuzívajúceho správania urcite nie je zákonite okamzitým dôsledkom koncentrácie, kedze závisí od rozhodnutí, ktoré clenovia duopolu môzu prijat, alebo aj neprijat, v budúcnosti. Vznik podmienok, ktoré by nielen umoznili takýto typ správania sa, ale by ho robili aj ekonomicky racionálnym, vsak je priamym a okamzitým dôsledkom koncentrácie, kedze táto by výrazne narusila efektívnu konkurenciu na trhu tým, ze by trvalým spôsobom zmenila struktúru príslusných trhov. 95 Preto koncentrácia bude mat okamzitý dopad na Spolocenstvo. 96 Pokial ide o kritérium výrazného dopadu, je vhodné uviest, ze ako bude uvedené v bode 297 nizsie, Komisia dostatocne dokázala, ze koncentrácia vytvorí trvalé dominantné duopolné postavenie na svetových trhoch platiny a ródia. 97 Zalobkyna nemôze tvrdit, ze koncentrácia by nemala výrazný dopad na Spolocenstvo, vzhladom na nízku úroven predaja a trhového podielu zmluvných strán koncentrácie v EHP. Totiz, hoci úroven predaja v západnej Európe (20 % svetového dopytu) a trhový podiel hospodárskej jednotky, ktorá vznikne koncentráciou, v Spolocenstve [(...) % v prípade platiny] dostatocne odôvodnuje právomoc Komisie vo vztahu ku koncentrácii a mozný dopad koncentrácie sa ukazuje este ovela väcsí, ako by sa zdalo podla príslusných císiel. Vzhladom na skutocnost, ze koncentrácia by mala za následok vznik dominantného duopolného postavenia na svetových trhoch platiny a ródia, je zjavné, ze predaj v Spolocenstve, potenciálne ovplyvnený koncentráciou, by pokryl nielen predaj podniku Implats/LPD, ale aj predaj spol. Amplats (cca 35 az 50 %), co by znamenalo viac ako výraznú cast predaja platiny a ródia v západnej Európe a ovela vyssí spolocný trhový podiel spolocností Implats/LPD a Amplats (priblizne (...) az 65 %). 98 Napokon, nemozno prijat argument zalobkyne, podla ktorého sa vznik dominantného postavenia uvádzaného Komisiou v spornom rozhodnutí netýka viac Spolocenstva ako iných príslusných úradov a dokonca sa týka Spolocenstva menej ako iných. Totiz, skutocnost, ze v kontexte svetového trhu sú koncentráciou dotknuté dalsie casti sveta, nebráni Spolocenstvu vykonávat kontrolu nad koncentracnou operáciou, ktorá znacne vplýva na konkurenciu vo vnútri spolocného trhu tým, ze vytvára dominantné postavenie. 99 Preto tvrdenia, ktorými zalobkyna spochybnuje existenciu výrazného dopadu koncentracnej operácie na Spolocenstvo, musia byt zamietnuté. 100 Co sa týka kritéria predvídatelného dopadu, zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze skutocne bolo predvídatelné, ze vytvorenie dominantného duopolného postavenia na svetovom trhu by malo za následok výrazné narusenie hospodárskej sútaze v Spolocenstve, ktorá je integrálnou súcastou tohto trhu. 101 Z toho vyplýva, ze uplatnenie nariadenia c. 4064/89 voci plánovanej koncentrácii bolo v súlade s medzinárodným právom verejným. 102 Dalej je vhodné preskúmat, ci vykonaním tejto právomoci Spolocenstva porusila zásadu nezasahovania a zásadu proporcionality. 103 Pokial ide o argument zalobkyne, podla ktorého sa Spolocenstva mala, podla zásady nezasahovania, zdrzat vydania zákazu koncentrácie, aby sa predislo konfliktu právomoci s juhoafrickými úradmi, je potrebné ho zamietnut bez toho, aby sme si kládli otázku existencie takéhoto pravidla v medzinárodnom práve. Za týmto úcelom postacuje skonstatovat, ze nie je konflikt medzi správaním urceným juhoafrickou vládou a správaním urceným Spolocenstvu, kedze v liste z 22. augusta 1995 sa juhoafrické úrady príslusné vo veci hospodárskej sútaze obmedzili na záver, ze koncentracné dohody nespôsobujú problém v oblasti politiky hospodárskej sútaze bez toho, ze by nariadovali uzatváranie takýchto dohôd (pozri v tomto zmysle rozsudok "Drevodrvina", bod 20). 104 K tomu, v liste z 19. apríla 1996 juhoafrická vláda zdaleka nespochybnila príslusnost Spolocenstva vyjadrit sa k danej koncentrácii a najskôr nechala presetrit celkovú preferenciu, vzhladom na strategický význam tazobných prevádzok v Juznej Afrike, pre prípad ad hoc intervencií v specifických prípadoch tajných dohôd, pricom neuviedla podrobnosti o priemyselnom alebo inom prínose koncentracnej operácie plánovanej medzi spolocnostami Gencor a Lonrho. Potom len vyjadrila názor, podla ktorého plánovaná koncentrácia mozno neposkodí konkurenciu, vzhladom na hospodársky význam spol. Amplats, na existenciu dalsích zdrojov zásob platinoidov a moznost vstupu dalsích výrobcov na juhoafrický trh prostredníctvom udelenia nových tazobných koncesií. 105 Napokon ani zalobkyna a mimochodom ani juhoafrická vláda v liste z 19. apríla 1996 neuviedli, odhliadnuc od jednoduchých principiálnych prehlásení, v com by plánovaná koncentrácia ovplyvnila zivotné záujmy hospodárstva a/alebo obchodu Juhoafrickej republiky. 106 Pokial ide o argument, podla ktorého si Spolocenstvo nemôze nárokovat právomoc vo vztahu ku koncentracnej operácii na základe budúceho a hypotetického správania sa, t. j. paralelného správania sa podnikov cinných na danom trhu, ktoré by mohlo, alebo aj nie, podliehat právomoci Spolocenstva na základe zmluvy Spolocenstva, je vhodné uviest, ako bolo zdôraznené vyssie v rámci skúmania okamzitého dopadu koncentrácie, ze ak odstránenie rizika zneuzívajúceho správania sa v budúcnosti môze byt legitímnou obavou ktoréhokolvek úradu pre konkurenciu príslusného v tejto veci, hlavným cielom kontroly koncentrácií na úrovni Spolocenstva je zabezpecit, aby restrukturalizácia podnikov neviedla ku vzniku pozície ekonomickej sily, ktorá by mohla výrazne narusit efektívnu konkurenciu na spolocnom trhu. Právomoc Spolocenstva sa teda zakladá predovsetkým na potrebe vyhnút sa tvorbe struktúr trhu, ktoré by mohli vytvorit alebo posilnit dominantné postavenie a nie na potrebe priamo kontrolovat prípadné zneuzitie dominantného postavenia. 107 V dôsledku toho nie je potrebné vyjadrit sa k otázkam, ci list z 22. augusta 1995 Juhoafrického úradu pre konkurenciu je definitívnym vyjadrením stanoviska ku koncentrácii, ci juhoafrická vláda bola alebo nie oficiálnou institúciou poverenou otázkami hospodárskej sútaze a napokon, k dosahu juhoafrického práva v oblasti hospodárskej sútaze. Preto nie je dôvod uznat poziadavku na organizacné opatrenia pocas konania alebo vysetrovania vyjadrenú zalobkynou v liste z 3. decembra 1996. 108 Za týchto podmienok nie je rozhodnutie Komisie v rozpore s nariadením c. 4064/89 ani s pravidlami medzinárodného práva verejného, na ktoré sa odvoláva zalobkyna. 109 Z tých istých dôvodov je nutné zamietnut námietku o nelegálnosti, namierenú na základe clánku 184 zmluvy proti nariadeniu c. 4064/89, cím sa vraj udeluje právomoc Komisii vo vztahu ku koncentrácii medzi spolocnostami Gencor a Lonrho. 110 Pokial ide o odôvodnenie právomoci Spolocenstva na uplatnenie nariadenia na koncentráciu v spornom rozhodnutí, je namieste konstatovat, ze text uvedený v bodoch 4, 13 az 18, 204 az 206, 210 a 213 odôvodnení sporného rozhodnutia, je v súlade s povinnostami Komisie podla clánku 190 zmluvy, aby odôvodnila svoje rozhodnutia tak, aby sudca Spolocenstva mohol vykonat svoju súdnu kontrolu, aby bola úcastníckym stranám daná moznost obhajovat svoje práva a umoznené vsetkým zainteresovaným stranám oboznámit sa s podmienkami, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu ES a pravidlá jej uplatnovania. 111 Teda obe skúmané námietky musia byt zamietnuté bez toho, ze by bolo potrebné uznat poziadavku na organizacné opatrenia pocas konania alebo vysetrovania vyjadrenú zalobkynou v liste z 3. decembra 1996. II - K námietkam vychádzajúcim na jednej strane z porusenia clánku 2 nariadenia c. 4064/89 tým, ze Komisia nemá právomoc zabránit koncentracným operáciám, ktoré vytvárajú alebo posilnujú kolektívne dominantné postavenie a na druhej strane z porusenia clánku 190 Zmluvy ES. Tvrdenia zalobkyne 112 Zalobkyna tvrdí, ze nariadenie c. 4064/89 neumoznuje zakázat vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia. 113 Analýza znenia nariadenia c. 4064/89 ukazuje, ze pojem kolektívnej dominantnosti je z jeho pôsobnosti vylúcený. Na rozdiel od clánku 86 zmluvy, clánok 2, paragraf 3 nariadenia c. 4064/89 vôbec nespomína pojem kolektívneho dominantného postavenia. Komisia teda nie je príslusná zakázat koncentráciu z tohto dôvodu. 114 Okrem toho, pätnáste odôvodnenie nariadenia c. 4064/89, podla ktorého je prítomný znak kompatibility predovsetkým, ak trhový podiel neprekracuje 25 %, znamená, ze uvedené nariadenie vylucuje moznost klást prekázky koncentracnej operácii z dôvodu, ze vytvára kolektívne dominantné postavenie. Totiz, na oligopolných trhoch by koncentracná operácia medzi dvoma operátormi nemohla vyústit do vzniku fuzionovanej jednotky, ktorá by mala trhový podiel vyssí ako 25 %. Úcastníci tohto tzv. kolektívneho dominantného postavenia, ktorí by neboli zmluvnými stranami koncentracnej operácie, by teda nemohli byt pokladaní za "príslusné podniky" v zmysle nariadenia c. 4064/89. 115 Odvolávajúc sa na prípravné práce, zalobkyna uvádza, ze otázka kolektívneho dominantného postavenia bola prediskutovaná pri schvalovaní nariadenia c. 4064/89. Skutocnost, ze toto nariadenie nepokrýva oligopoly, teda nie je dôsledkom opomenutia, ale cieleného vynechania, kedze clenské státy, ktoré zasadali v Rade nedospeli k dohode o tejto otázke. V takomto kontexte by bolo nevhodné a nSpolocenstvazitocné interpretovat nariadenie c. 4064/89 spôsobom nezlúcitelným s výsledkom intenzívnych rokovaní vedených v Rade pocas jeho schvalovania. 116 V Spojenom královstve, Nemecku a Francúzsku pokrývajú ustanovenia vztahujúce sa na kontrolu koncentracných operácií speciálne kolektívnu dominantnost, co vôbec nie je prípad nariadenia c. 4064/89. Tieto systémy okrem toho obsahujú speciálne postupy pre vsetky spolocnosti, ktoré majú byt súcastou oligopolu. 117 Interpretácia clánku 2, paragraf 3 nariadenia c. 4064/89 spôsobom, ktorý zahrna pojem kolektívneho dominantného postavenia, by viedla k dvom osobitným právnym problémom, kedy by doslo k poruseniu základných princípov zmluvy Spolocenstva, t. j. zásady právnej bezpecnosti a procesných práv tretích osôb. 118 Takáto interpretácia by nebola v súlade so zásadou právnej bezpecnosti, zvlást vzhladom na sankcie, ktoré sa na podniky vztahujú v rámci nariadenia c. 4064/89. 119 Co sa týka procesných práv tretích osôb, zalobkyna tvrdí, ze pokial v praxi Komisia konzultuje v rámci konania tretie osoby cinné na príslusnom trhu a umoznuje im predlozit svoje pripomienky a zúcastnit sa na pojednávaní, tieto tretie osoby nemajú také isté práva, ani sa s nimi nezaobchádza rovnako ako s podnikmi, ktoré sú predmetom koncentracnej operácie, co dokazuje, ze nariadenie c. 4064/89 nSpolocenstvamoznuje posúdit situácie kolektívneho dominantného postavenia. 120 Je dôlezité do písmena aplikovat nariadenie c. 4064/89, pokial sa koncentracné operácie týkajú len aktivít vyvíjaných na území tretej krajiny, zvlást pokial vláda tejto krajiny, tak ako v danom prípade juhoafrická vláda, nástojí na potrebe kontrolovat tajné dohody, ked vzniknú a nie vopred. 121 Zalobkyna uvádza, ze v rozhodnutí 92/553/EHS z 22. júla 1992, týkajúceho sa urcitého súdneho konania podla nariadenia c. 4064/89 (spor c. IV/M.190-Nestlé/Perrier) (Ú. v. ES L 356, s. 1, dalej "rozhodnutie Nestlé/Perrier") Komisia interpretovala clánok 2 nariadenia c. 4064/89 v zmysle, ze absencia kontroly koncentracných operácií vedúcich k vzniku a/alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia môze spochybnit základný ciel uvedený v clánku 3g) zmluvy Spolocenstva o zdravej konkurencii na vnútornom trhu. Podla neho Komisia pripustila v svojej Sestnástej Správe o politike hospodárskej sútaze, ze toto riziko neexistuje. V tejto správe institúcia zvázila, ze môze kontrolovat znSpolocenstvazívajúce správanie sa podnikov v kolektívnom dominantnom postavení prostredníctvom clánku 86 Zmluvy. V kazdom prípade sú právomoci Komisie v tomto smere stanovené nariadením c. 4064/89 a nie v cieli vseobecnej politiky zameranom na prevenciu vzniku potenciálne obmedzujúcich konaní. Takze Komisia je príslusná, len ak koncentracná operácia vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie, a tak narúsa efektívnu konkurenciu a nie jednoducho vtedy, pokial by mohla narusit stav efektívnej hospodárskej sútaze. 122 Napokon, keby sa uplatnilo nariadenie v prípade koncentracnej operácie, ktorá by viedla ku vzniku kolektívneho dominantného postavenia bez právneho základu, ktorý by odôvodnoval takéto riesenie, islo by o porusenie clánku 190 Zmluvy. Posúdenie súdu 123 Clánok 2, paragraf 3 nariadenia c. 4064/89 hovorí: "Koncentracné operácie, ktoré vytvárajú alebo posilnujú dominantné postavenie, ktoré má za dôsledok výrazné narusenie efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo na podstatnej casti tohto trhu, je potrebné vyhlásit za nezlucitelné so spolocným trhom". 124 Ide teda o to, ci výraz "ktoré vytvárajú alebo posilnujú dominantné postavenie" sa vztahuje len na vznik alebo posilnenie individuálneho dominantného postavenia, alebo ci sa vztahuje rovnako na vznik alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia, t. j. ktoré majú dve alebo viaceré podniky. 125 Zo znenia clánku 2 nariadenia nemozno vyvodit, ze spomínané nariadenie sa týka len koncentracných operácií, ktoré vytvárajú alebo posilnujú individuálne dominantné postavenie, t. j. dominantné postavenie úcastníckych strán koncentrácie. Clánok 2 nariadenia tým, ze hovorí o "koncentracných operáciách, ktoré vytvárajú alebo posilnujú dominantné postavenie", nevylucuje sám o sebe moznost uplatnit nariadenie v prípadoch, kedy koncentracné operácie vedú ku vzniku alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia, t. j. k dominantnému postaveniu úcastníckych strán koncentrácie s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré nie sú súcastou tejto koncentrácie (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 166). 126 Zalobkyna nemá dôvod tvrdit, ze preto, ze iné státne systémy mali v case prijatia nariadenia c. 4064/89 ustanovenia speciálne zamerané na kontrolu koncentrácií vedúcich ku vzniku alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia, tak zámerná volba Rady nezahrnút takéto ustanovenia do nariadenia nutne znamená, ze toto nariadenie sa nevztahuje na situácie kolektívneho dominantného postavenia. Totiz, volba nSpolocenstvatrálneho znenia ako je uvedené v clánku 2, paragraf 3 nariadenia, v zásade nevylucuje z rozsahu svojej pôsobnosti vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia. 127 Napokon je dôlezité uviest, nezávisle od stupna ich presného stanovenia, ze legislatívy státov, ktoré boli aplikovatelné na vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia pred vstupom nariadenia c. 4064/89 do platnosti, uz nemozno uplatnit na takýto typ koncentrácií, a to v súlade s clánkom 21, paragraf 2 tohto nariadenia. Keby sme sa priklonili k téze zalobkyne, bolo by nutné pripustit, ze vsetky clenské státy, ktoré na vznik alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia aplikovali ich systémy kontroly koncentrácií, t. j. predovsetkým Francúzska republika, Spolková republika Nemecko a Spojené královstvo, upustili od tohto typu kontroly, co sa týka koncentracných operácií rozmeru Spolocenstva. Avsak pokial nie sú jasné známky, ktoré by toto potvrdzovali, nemozno predpokladat, ze clenské státy mali takýto zámer. 128 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne vo vztahu k prípravným prácam, súd si myslí, ze pri interpretácii právnej normy je potrebné prisúdit mensí význam stanoviskám, ktoré obhajoval niektorý clenský stát pocas prípravy, ako zneniu a úcelu danej normy. 129 Prípravné práce samotné nemozno pokladat za jasné vyjadrenie zámeru autorov nariadenia c. 4064/89, co sa týka dosahu výrazu "dominantné postavenie". Za takýchto podmienok nemôzu poskytovat uzitocné znaky pre interpretáciu napadnutého pojmu (súd France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 167 a citovaný rozsudok). 130 V kazdom prípade skutocnost, ze po prijatí nariadenia niektoré clenské státy, zvlást Francúzska republika, spochybnili aplikovatelnost nariadenia na kolektívne dominantné postavenie, neznamená, ze nariadenie sa na takéto prípady nevztahuje. Kedze clenské státy nie sú viazané stanoviskami, ktoré prijali pocas schvalovania v Rade, nemozno vylúcit, ze niektorý z nich zmení názor po prijatí legislatívnej normy, alebo sa jednoducho rozhodne predlozit otázku o legálnosti sudcovi Spolocenstva. 131 Dalej je potrebné interpretovat nariadenie c. 4064/89, zvlást jeho clánok 2, na základe jeho celkovej ekonomiky. 132 Je vhodné preskúmat argument zalobkyne, podla ktorého systém nariadenia vylucuje zo svojho pola pôsobnosti situácie kolektívneho dominantného postavenia. Z tohto hladiska zalobkyna dôvodí, ze odvolávka na limit 25 % v pätnástom odôvodnení nariadenia c. 4064/89 zdá sa vylucuje uplatnenie nariadenia na kolektívne dominantné postavenia. 133 Toto pätnáste odôvodnenie hovorí: "... koncentracné operácie, ktoré z dôvodu obmedzeného trhového podielu zúcastnených podnikov nevyvolávajú predpoklad, ze by narusili efektívnu konkurenciu, mozno pokladat za zlucitelné so spolocným trhom, (...) bez ujmy na clánkoch 85 a 86 zmluvy je tu takýto predpoklad predovsetkým, ak trhový podiel koncentrovaných podnikov nepresahuje 25 % ani na spolocnom trhu ani na jeho podstatnej casti". 134 Ako správne podciarkuje Komisia, takáto odovlávka na 25 % -ný limit trhového podielu nezakladá dôvod pre restriktívnu interpretáciu nariadenia. Kedze oligopolné trhy, kde jeden z podnikov v spolocnom dominantnom postavení má menej ako 25 % -ný podiel sú relatívne zriedkavé, táto odvolávka neznamená, ze by boli z rozsahu pôsobnosti nariadenia vylúcené prípady spolocnej dominantnosti. Beznejsie sú totiz oligopolné trhy, kde majú podniky v dominantnom postavení viac ako 25 % -ný trhový podiel. Takze trhové struktúry najpriaznivejsie pre vznik oligopolných správaní sa sú struktúry, pre ktoré je typická prítomnost dvoch, troch alebo styroch dodávatelov, ktorí majú kazdý priblizne rovnaký trhový podiel, napríklad dvaja dodávatelia majú kazdý 40 % trhu, traja dodávatelia majú 25 a 30 % trhu alebo styria dodávatelia majú kazdý okolo 25 % trhu. Avsak vsetky tieto konfigurácie sú zlucitelné s 25 %-ným podielom stanoveným v pätnástom odôvodnení nariadenia. 135 Navyse, tento limit sa uvádza len ako informácia, ako sa mimochodom uvádza v samotnom pätnástom odôvodnení a vôbec sa nepouzíva vo výrokovej casti nariadenia. (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 176). 136 Preto interpretácia clánku 2, paragraf 3 nariadenia c. 4064/89 vzhladom na jeho pätnáste odôvodnenie nemôze byt odôvodnením pre tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nemozno nariadenie aplikovat na kolektívne dominantné postavenie. 137 Dalej je vhodné preskúmat argument zalobkyne vychádzajúci z princípu právnej bezpecnosti a práva na obhajobu. 138 Podla zalobkyne, zvlást vzhladom na sankcie, ktoré vyplývajú podnikom z nariadenia c. 4064/89, je nezlucitelné so zásadou právnej bezpecnosti posunút beznú interpretáciu clánku 2 nariadenia, paragraf 3 tak, ze sa rozsíri jeho dopad na situácie kolektívnej dominantnosti. 139 Teda otázka, ktorú si treba polozit vzhladom na skúmanú námietku je práve otázka, ci správna interpretácia nariadenia je tá, ktorú uvádza Komisia. Ak je tomu tak, rozhodnutie je z tohto hladiska legálne a nedoslo k naruseniu zásady právnej bezpecnosti. Naopak, ak je správna interpretácia nariadenia interpretácia uvádzaná zalobkynou rozhodnutie je chybné z dôvodu nekompetentnosti a v takom prípade nie je potrebné vyjadrit sa k prípadnému poruseniu zásady právnej bezpecnosti. 140 Preto je argument zalobkyne neúcinný. 141 Pokial ide o dodrzanie práva na obhajobu, je vhodné pripomenút, ze clánok 18 nariadenia c. 4064/89 uvádza: "1. Pred prijatím rozhodnutí podla clánku 7, paragraf 2 a 4, clánku 8, paragraf 2, druhý ods. a paragraf 3, 4 a 5, ako aj clánkov 14 a 15, Komisia dáva záujemcom: osobám, podnikom a zdruzeným podnikom prílezitost vyjadrit v kazdom stádiu konania az po konzultáciu konzultacného výboru svoje stanovisko k námietkam vyjadreným voci nim. ... 3. Komisia zakladá svoje rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým sa záujemcovia vyjadrili. Práva zúcastnených na obhajobu sú pocas priebehu konania plne zabezpecené. Prístup k spisu je otvorený prinajmensom pre priamo zainteresované strany, pricom sa respektujú zákonné záujmy podnikov, aby nedochádzalo k prezrádzaniu ich obchodného tajomstva. 4. Pokial to Komisia alebo kompetentné orgány clenských státov pokladajú za potrebné, môzu vypocut aj iné fyzické alebo právnické osoby. Pokial fyzické alebo právnické osoby odôvodnia dostatocnú zainteresovanost, hlavne clenovia správnej rady alebo predstavenstva príslusných podnikov alebo uznaní zástupcovia zamestnancov týchto podnikov a poziadajú o vypocutie, bude ich ziadosti vyhovené". 142 V rozpore s názorom zalobkyne nevylucujú v zásade tieto ustanovenia moznost, aby clenovia oligopolu, ktorí nie sú úcastníkom koncentrácie, mali pri pojednávaní také isté práva, ako úcastnícke podniky danej koncentrácie. 143 Totiz, úroven ochrany práv na obhajobu urcitého podniku závisí, podla clánku 18 nariadenia, len od toho, ci je zainteresovaným podnikom alebo priamo zainteresovaným podnikom alebo tretou stranou s dostatocným zainteresovaním a táto otázka zase závisí od toho, ci by mu rozhodnutie, ktoré chce Komisia prijat, mohlo uskodit. Z toho vyplýva, ze ak clenské podniky oligopolu, ktoré nie sú úcastníkmi koncentrácie, bude potrebné pokladat za strany priamo zainteresované na rozhodnutí Komisie, mali by také isté súdne práva ako podniky, ktoré sú úcastníkmi koncentrácie. 144 Ak vsak rozhodnutie Komisie neposkodí podniky, ktoré nie sú úcastníkmi koncentrácie, mali by právo byt vypocuté, ak dokázu dostatocnú zainteresovanost, a to v súlade s clánkom 18, paragraf 4 nariadenia c. 4064/89, co by bolo v súlade so súdnou praxou Súdneho dvora ohladne súdnych práv tretích osôb. 145 Aj keby sme predpokladali, ze zistenie Komisie, ze koncentráciou doslo k vzniku alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia príslusných podnikov a tretieho podniku, môze samo o sebe tomuto poslednému pôsobit ujmu, je dôlezité pripomenút, ze respektovanie práva na obhajobu v kazdom procese, ktorý by mohol vyústit do rozhodnutia poskodzujúceho urcitú osobu, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorú treba zarucit, aj ak neexistuje ziadna legislatíva ohladne procesu (pozri aj rozsudky súdu z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21, a France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 174). 146 Za existencie takejto zásady nemozno okolnost, ze zákonodarca Spolocenstva v rámci nariadenia nestanovil vyslovene postup zarucujúci práva na obhajobu pre tretie podniky, o ktorých je predpoklad, ze majú kolektívne dominantné postavenie s podnikmi - úcastníkmi koncentrácie, pokladat za rozhodný dôkaz o neaplikovatelnosti uvedeného nariadenia na kolektívne dominantné postavenie (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 175). 147 Z toho vyplýva, ze argument vychádzajúci z procesných práv tretích osôb nemozno akceptovat. 148 Ak literárna, historická a systematická interpretácia nariadenia, zvlást jeho clánku 2, nSpolocenstvamoznuje presne stanovit jeho dopad, co sa týka typu dominantného postavenia, na ktorý sa zameriava, je potrebné interpretovat danú právnu normu podla jej úcelu (pozri rozsudky súdu zo 7. februára 1979, Holandsko/Komisia, 11/76, Zb. s. 245, bod 6, z 5. decembra 1996, Merck a Beecham, C-267/95 a C-268/95, Zb. s. I-6285, body 19 - 25 a France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 168). 149 Z tohto hladiska, ako to vyplýva z jeho prvých piatich odôvodnení, si nariadenie stanovuje za hlavný ciel, za úcelom realizácie úcelu zmluvy Spolocenstva, a hlavne jej clánku 3f), precíslovaného na clánok 3g) následkom vstupu zmluvy o Spolocenstvarópskej Únii do platnosti, zabezpecit, aby proces restrukturalizácie podnikov vyplývajúci predovsetkým z dobudovania vnútorného trhu nespôsobil trvalú ujmu konkurencii. Takto je teda v piatom odôvodnení in fine nariadenia c. 4064/89 podciarknuté, ze "právo Spolocenstva musí v dôsledku toho obsahovat ustanovenia, ktoré mozno aplikovat pri koncentracných operáciách, ktoré by mohli výrazným spôsobom narusit efektívnu konkurenciu na spolocnom trhu alebo v jeho výraznej casti" (pozri v tomto zmysle rozsudok France a i./Komisia, vyssie, bod 169). 150 Dalej, zo siesteho, siedmeho, desiateho a jedenásteho odôvodnenia toho istého nariadenia vyplýva, ze toto nariadenie na rozdiel od clánkov 85 a 86 zmluvy, sa má aplikovat na vsetky koncentracné operácie rozmeru Spolocenstva, pokial je tu riziko, ze z dôvodu svojho dopadu na struktúru hospodárskej sútaze v Spolocenstva by sa mohli ukázat ako nezlucitelné so systémom zdravej hospodárskej sútaze, ktorá je predmetom Zmluvy Spolocenstva (rozsudok France a i./Komisia, vyssie, bod 170). 151 Avsak koncentracná operácia, ktorá vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie zúcastnených strán s organizáciou, ktorá nie je úcastníkom operácie, sa môze ukázat nekompatibilná so systémom zdravej hospodárskej sútaze podla zmluvy. Preto, pokial by bolo uznané, ze nariadenie sa vztahuje len na koncentracné operácie, ktoré vytvárajú alebo posilnujú dominantné postavenie úcastníckych strán koncentrácie, tak úcel tohto nariadenia, ktorý vyplýva z citovaných odôvodnení, by bol ciastocne nesplnený. Toto nariadenie by tak bolo ochudobnené o nezanedbatelnú cast svojho uzitocného úcelu, aj keby sa to neprejavilo vo vztahu k vseobecnej ekonomike systému Spolocenstva pri kontrole koncentrácií (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 171). 152 Pokial ide o tvrdenia vychádzajúce na jednej strane z toho, ze nariadenie mozno aplikovat na koncentracné operácie medzi podnikmi, ktoré nemajú hlavné centrum cinnosti v Spolocenstva a na druhej strane z toho, ze Komisia by mohlo prípadne kontrolovat restriktívne konanie clenov oligopolu prostredníctvom clánku 86 zmluvy, tak tieto nemôzu spochybnit aplikovatelnost nariadenia na prípady kolektívnej dominantnosti vyplývajúce z koncentrácie. 153 Co sa týka prvého z týchto argumentov, je potrebné uviest, ze aplikovatelnost nariadenia na kolektívne dominantné postavenie nemôze závisiet od jeho územnej pôsobnosti. 154 Pokial ide o moznost uplatnit clánok 86 zmluvy, neposkytuje dôvod mysliet si, ze nariadenie nemozno uplatnit v prípade kolektívnej dominantnosti, kedze takúto úvahu by bolo potrebné rozviest aj v prípade dominantnosti jedným podnikom, co by viedlo k záveru, ze nariadenie nie je vôbec potrebné. 155 Navyse, kedze clánok 86 zmluvy umoznuje len kontrolu posilnenia dominantného postavenia a nie vzniku takejto situácie (rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, pozri vyssie, bod 26), neaplikovatelnost nariadenia na koncentrácie by znamenala vytvorenie medzery v systéme Spolocenstva ohladne kontroly koncentrácií, co by mohlo narusit správne fungovanie spolocného trhu. 156 Z predchádzajúceho vyplýva, ze kolektívne dominantné postavenia nie sú vylúcené z rozsahu pôsobnosti nariadenia c. 4064/89, ako to zvázil aj samotný Súdny dvor po pojednávaní z 18. februára 1998 v rozsudku France a i./Komisia, pozri vyssie (bod 178). 157 Kedze Komisia nebola viazaná uviest nejaké odôvodnenie do znenia rozhodnutia, pokial ide o aplikovatelnost nariadenia na kolektívne dominantné postavenie, hlavne ak uz predtým vyjadrila svoje stanovisko k tejto téme tak vo výrocných správach o politike hospodárskej sútaze, ako aj v iných prípadoch koncentrácie, predovsetkým v rozhodnutí Nestlé/Perrier. Preto ujma vychádzajúca z porusenia povinnosti uviest dôvod podla clánku 190 zmluvy, nie je podlozená. 158 Z toho vyplýva, ze skúmané námietky je potrebné zamietnut. III - O námietkam zalozeným na jednej strane na porusení clánku 2 nariadenia c. 4064/89 tým, ze Komisia nesprávne skonstatovala, ze koncentráciou vzniklo kolektívne dominantné postavenie a na druhej strane na porusení clánku 190 zmluvy. A - Sporné rozhodnutie 159 Aby vyvodila záver o vzniku kolektívneho dominantného postavenia spolocností Implats/LPD a Amplats, ktoré môze výrazne narusit konkurenciu na spolocnom trhu (bod 219 odôvodnení sporného rozhodnutia), Komisia hlavne skonstatovala (body 74 az 214 odôvodnení), ze: - napriek skutocnosti, ze platinoidy (platina, paládium, ródium, irídium, ruténium a osmium) sa v prírodnom stave nachádzajú na tom istom lozisku, nie sú dostatocne vzájomne zastupitelné, aby sa uvazovalo, ze tvoria len jeden trh produktov, a ze teda kazdý platinoid osobitne tvorí trh produktov, - platinoidy tvoria tovar vysokej hodnoty, ktorý sa predáva po celom svete za rovnakých podmienok, a preto existuje integrovaný svetový trh pre kazdý platinoid, - pre trhy platiny a ródia je typická homogénnost produktu, velká prehladnost trhu, neelasticita dopytu vo vztahu k súcasným cenám, mierny rast dopytu, výrobné techniky dosiahli stupen zrelosti, bariéry vstupu na trh sú vysoké, miera koncentrácie podnikov je vysoká, financné väzby a kontakty medzi dodávatelmi na pocetných trhoch, neexistencia jednacej sily kupujúcich, ako aj skutocnost, ze konkurencia je málo rozvinutá a v minulosti sa mohli presadit len urcité prejavy hospodárskej sútaze, - následkom koncentracnej operácie by koncern Implats/LPD a Amplats mali trhový podiel priblizne 35 % pre kazdého na trhu platiny (t. j. spolocný trhový podiel asi 70 %), ktorý by po vycerpaní ruských zásob v priebehu dvoch rokov vzrástol na 40 % pre kazdú z týchto spolocností (spolu trhový podiel priblizne 80 %) a spolocný podiel na odhadovaných svetových zásobách platinoidov vo výske 89 %, z toho kazdá z nich asi 50 %, - následkom koncentrácie by Implats/LPD a Amplats mali podobnú nákladovú struktúru, - koncentrácia by definitívne odstránila konkurencnú hrozbu, ktorú dovtedy znamenala na trhu LPD, - následkom koncentrácie by Rusko malo na trhu uz len malú úlohu, - okrajové zdroje zásob, t. j. dodávatelia mimo oligopolu, recyklacné podniky, majitelia zásob mimo ruských zdrojov a náhrady za paládium a platinu, by neboli schopné celit ekonomickej sile duopolu zlozeného zo spolocností Implats/LPD a Amplats, - nové vstupy na trhy platiny a ródia sú málo pravdepodobné. B - Vseobecné úvahy 160 Zalobkyna uvádza, ze dôkazové prvky a dôvody obsiahnuté v spornom rozhodnutí nestacia v tomto prípade na odôvodnenie konstatovania, ze ide o kolektívne dominantné postavenie a navyse, nie je dostatocným odôvodnením vzhladom na súdnu prax ohladne clánku 190 zmluvy. 161 Tvrdí, ze ak by Komisia na objektívne charakteristiky trhu platiny a ródia správne aplikovala kritériá pouzité v minulosti vo svojej rozhodovacej praxi, neprisla by k záveru, ze koncentrácia vedie k vzniku kolektívneho dominantného postavenia. 162 Je potrebné pripomenút, ze v zmysle clánku 2, paragraf 3 nariadenia c. 4064/89, musia byt koncentracné operácie, ktoré vytvárajú alebo posilnujú dominantné postavenie a majú za následok, ze bude výrazne narusená efektívna konkurencia na spolocnom trhu alebo jeho významnej casti, vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom. 163 V rámci hodnotenia existencie kolektívneho dominantného postavenia musí teda Komisia preverit podla výhladovej analýzy referencného trhu, ci koncentracná operácia, o ktorej má rozhodovat, by viedla k situácii, kedy by doslo k výraznému naruseniu efektívnej hospodárskej sútaze na danom trhu zo strany úcastníckych podnikov koncentrácie a jedného alebo viacerých tretích podnikov, ktoré spolu, predovsetkým z dôvodu korelacných faktorov medzi nimi, môzu pristúpit k rovnakým krokom na trhu a konat vo výraznej miere nezávisle od ostatných konkurentov, ich klientely a, v konecnom dôsledku, spotrebitelov (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyssie, bod 221). 164 Z tohto hladiska zásadné pravidlá nariadenia, zvlást clánok 2, dávajú Komisii urcitú rozhodovaciu právomoc, predovsetkým pokial ide o posúdenie z ekonomického hladiska (ten istý rozsudok, bod 223). 165 Z toho vyplýva, ze kontrola sudcom Spolocenstva ohladne výkonu takejto právomoci, ktorá je podstatná pri definovaní pravidiel vo veci koncentrácie, musí byt vykonaná vzhladom na rozsah posudzovania, ktorý si vyzadujú normy ekonomického typu, ktoré sú súcastou systému koncentrácií (ten istý rozsudok, bod 224). 166 Na základe týchto úvah je vhodné preskúmat rôzne tvrdenia, ktoré uvádza zalobkyna. C - K údajnej existencii spolocnej kontroly spolocností Gencor a Lonrho nad LPD pred koncentracnou operáciou Tvrdenia úcastníkov konania 167 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia zdá sa zabudla vziat dostatocne do úvahy vsetky dôkazové prvky, ktoré jej boli predlozené ohladom situácie pred uskutocnením koncentrácie, kedy mala spolu so spolocnostou Lonrho kontrolu nad LPD. Faktory, ktoré viedli Komisiu k záveru, ze plánovaná koncentrácia bude nekompatibilná so spolocným trhom, uz existovali pred projektom. Preto je tazké pochopit, ako by koncentrácia zmenila úroven hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho významnej casti. 168 Komisia tvrdí, ze - na rozdiel od tvrdenia zalobkyne - nebola LPD pred návrhom koncentrácie kontrolovaná spolocnostami Gencor a Lonrho. Podla nej zalobkyna vraví presný opak toho, co tvrdil vo svojej odpovedi úcastníckym stranám na oznámenie staznosti, t. j. ze Implats a LPD boli úplne rozdielne jednotky, a ze Implats bola v LPD zapojená len ako mensinový akcionár. Posúdenie súdu 169 Súd uvádza, ze v bodoch 114 az 121 a 186 az 191 odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia predstavila podrobnú analýzu strukturálnych väzieb existujúcich medzi Implats a LPD pred koncentráciou, ako aj dopad koncentrácie na struktúru hospodárskej sútaze na trh platiny. Podla sporného rozhodnutia existencia týchto väzieb nezabránila LPD, aby zostala vo vztahu k spolocnosti Implats nezávislým konkurentom, pricom táto nezávislost by po koncentrácii prestala existovat. 170 Preto je namieste preskúmat, ci koncentracná operácia môze výrazne zmenit stupen vplyvu, ktorý by mohol mat zalobkyna na LPD, a tým aj podmienky a struktúru hospodárskej sútaze na trhoch platiny a ródia, alebo ci tým, ze koncentrácia nepridala nic výrazné k existujúcej struktúre trhu, ju mala Komisia povolit. 171 Z tohto hladiska je vhodné uviest, ze podla clánku 8.2 akcionárskej zmluvy z r. 1990 je bezné riadenie a bezná kontrola aktivít a zálezitostí spolocností Eastplats a Westplats, t. j. LPD, výhradne pod kontrolou spolocnosti Lonrho, prostredníctvom jej filiálky LMS. 172 Tento clánok uvádza: "Riadenie a bezná a kazdodenná kontrola zálezitostí a záväzkov kazdej spolocnosti budú prenesené na LMS (Lonrho Management Services) prostredníctvom riadiacich dohôd a úcastnícke strany budú konat tak, aby v den podpisu spolocnosti prijali riadiace dohody s LMS podla ktorých bude riadenie podnikov spolocností vykonávat LMS. LSA (Lonrho South Africa) bude konat tak, aby LMS informovala pravidelne a úplne správnu radu kazdej spolocnosti o vsetkých materiálnych aspektoch zálezitostí kazdej spolocnosti prostredníctvom (okrem iného) mesacných správ o riadení". 173 Dalej, podla clánku 8.5 akcionárskej zmluvy, komercializácia a predaj produkcie LPD takisto podliehajú výhradnej kontrole spolocnosti Lonrho prostredníctvom jej filiálky Western Metal Sales (bod 117 odôvodnení sporného rozhodnutia). 174 Tento clánok uvádza: "Produkcia WPL (Westplats) a EPL (Eastplats), vrátane produkcie bane nadobudnutej spolocnostou WPL z titulu hlavnej zmluvy, bude komercializovaná prostredníctvom WMS (Western Metal Sales) ..." 175 Mimochodom, podla clánku 6.3 akcionárskej zmluvy, "tak dlho, ako bude spolocnost Lonrho celkovo drzitelom 50 % alebo viac upísaného kapitálu kazdej spolocnosti, predseda a konatel kazdej zo spolocností a predseda schôdzí správnej rady bude riaditel vymenovaný spolocnostou LSA". V tomto ohlade sa nepopiera, ze LMS ako dodávatel manazérskych sluzieb pre LPD, sa nachádza v pozícii sily a v privilegovanej situácii tak pre znalost a riadenie aktivít LPD a vykonávanie silného vplyvu na dôsledky vsetkých rozhodnutí LPD (bod 118 odôvodnení sporného rozhodnutia). 176 Navyse, chýbajúci vplyv spolocnosti Gencor na konkurencné stratégie LPD sa potvrdil vo vyhláseniach samotných úcastníkov koncentrácie v ich odpovediach na oznámenie staznosti (pozri prílohu 5 k odpovedi spolocností Gencor a Lonrho na oznámenie staznosti, paragrafy 6, 7 a 8: kontrola LPD spolocnostami Gencor a Lonrho, stvrtý odstavec), kde hovoria, ze "Implats a LPD boli a este stále sú úplne odlisné a osobitne riadené jednotky, pokial ide o ich bezné riadenie ich riadiacimi orgánmi, pricom sa neodvolávajú jedna na druhú" a ze "úcast spolocnosti Implats bola a zostáva (...) úcastou akcionára, ktorý vlastní 27 % kapitálu LPD" (bod 118 odôvodnení rozhodnutia). Takisto to potvrdzuje clánok 17 akcionárskej zmluvy, ktorý hovorí: "Vztahy akcionárov (spolocnosti Gencor a Lonrho) sa riadia touto zmluvou a ziadny prvok v nej obsiahnutý nemozno pokladat za znak asociácie, spolocného podniku alebo podobné ...". 177 Napokon, nepopiera sa na jednej strane, ze LPD a Impalts, zachovajúc si svoje obchodné sluzby, si navzájom konkurovali pred koncentráciou a predávali svoje produkty niektorým spolocným klientom za odlisných podmienok, napríklad pokial ide o zlavy, ktoré im poskytovali (bod 117 odôvodnení sporného rozhodnutia) a na druhej strane, ze pocas posledného desatrocia LPD bola s Ruskom hlavným konkurentom na trhu (body 174 az 177 odôvodnení). 178 Z toho vyplýva, ze Lonrho bola schopná individuálne kontrolovat, bez súhlasu spolocnosti Gencor, významný aspekt konkurencnej stratégie LPD, t. j. jej politiku komercializácie. 179 Avsak po koncentrácii by tento aspekt obchodnej politiky LPD uz nebol pod výhradnou kontrolou spolocnosti Lonrho, ale pod spolocnou kontrolou Lonrho a Gencor. Operácia by spôsobila, ze nová jednotka by absorbovala Western Metal Sales a LMS a zároven by zdruzila vsetky tazobné, spracovatelské, finalizacné a obchodné cinnosti v rámci Implats/LPD pod jedno vedenie (body 120 a 186 odôvodnení sporného rozhodnutia). 180 Za takýchto podmienok, v rozpore s tvrdením zalobkyne, môze koncentracná operácia výrazne zmenit konkurencné moznosti LPD na úrovni komercializácie platinoidov. 181 Co sa týka politiky v oblasti produkcie, je vhodné uviest, ze podla nasledujúcich clánkov akcionárskej zmluvy, tak rozhodnutia týkajúce sa vsetkých zásadných investícií nad rámec uz schváleného programu ako aj strategický rocný plán a rozpocet pre vsetky spolocnosti tvoriace LPD, podliehali predchádzajúcemu schváleniu spolocnostami Gencor a Lonrho: "6.1 LSA a Implats budú mat také isté zastúpenie a hlasovacie práva v správnych radách spolocností... ... 8.3 Akákolvek významná investícia nad rámec uz schváleného programu týkajúca sa zálezitostí niektorej zo spolocností a vplývajúca na ich financovanie a rozhodnutia o odbúravaní investícií, si vyzaduje dohodu akcionárov. Ak by sa akcionári nemohli dohodnút na veciach tohto typu, akcionári poziadajú o názor nezávislého experta prijatelného pre obe strany, ktorého názor bude vzatý do úvahy. 8.4 Napriek ustanoveniam obsiahnutým v stanovách jednotlivých spolocností, právomoci a funkcie správnej rady kazdej spolocnosti budú zahrnat presetrenie a, v prípade potreby, schválenie nasledujúcich zálezitostí: ... 8.4.3 rocný strategický plán a rozpocet kazdej spolocnosti." 182 V tomto ohlade sa nepopiera, ze Lonrho môze bez úcasti spolocnosti Gencor zvýsit úroven súcasnej produkcie LPD priblizne na (...) uncí rocne z existujúcich lozísk a dalsie dodatocné nárasty realizované vdaka sústavným vylepseniam výrobných postupov a vyrieseniu problémov ponukového retazca (bod 5.1 správy vypracovanej v marci 1996 kanceláriou National Economic Research Associates, ekonomický konzultanti, dalej "správa NERA"). 183 Zalobkyna vsak uvádza, ze koncentrácia nezmení moznosti zablokovat budúcu expanziu výrobnej kapacity LPD nad túto ciastku, kedze podla akcionárskej zmluvy z r. 1990 bol uz na realizáciu akejkolvek významnej investície potrebný jeho súhlas, vrátane investícií nevyhnutných na rozsírenie banských sácht známych pod názvom (...). Totiz, podla neho by mu jeho práva veto pri schvalovaní strategického rocného plánu a rocných rozpoctov umoznili zabránit LPD získat potrebné financovanie (prostredníctvom bankových pôziciek alebo spotrebitelského financovania) na rozvoj bane (...) (správa NERA, bod 5.1). 184 Tu je potrebné konstatovat, ze podla údajov poskytnutých úcastníckymi stranami a analýzou oznámenou pánom R.W. Rowlandom, bývalým riaditelom spolocnosti Lonrho, LPD bola, napriek svojej zadlzenosti, schopná samofinancovat svoj rozvojový projekt a ze dodatkové výdavky na zariadenie v obmedzenej výske by jej umoznili zvýsit produkciu na 900 000 uncí rocne (bod 115 in fine, 121 a 191 odôvodnení sporného rozhodnutia). (...) 185 Avsak podla clánku 8.3 in fine akcionárskej zmluvy z r. 1990, sa Gencor a Lonrho v prípade nezhody ohladne budúcej expanzie LPD mali obrátit na nezávislého experta. Z toho vyplýva, ze ako to uvádza Komisia, Gencor nemohla donekonecna blokovat rozhodnutia vo veci investícií potrebných na rozvoj výrobnej kapacity spolocnosti LPD,, a ktoré by mohli priniest úzitok vsetkým akcionárom, z dôvodov cudzích správnemu fungovaniu podniku (bod 191 odôvodnení sporného rozhodnutia). 186 Avsak po koncentrácii bol tento typ stretu záujmov menej pravdepodobný, vzhladom na zmenu ekonomických záujmov zúcastnených strán. 187 Totiz, pred koncentráciou spolocnost Gencor kontrolovala Implats a vlastnila minoritnú úcast 27 % kapitálu LPD, doplnenú akcionárskou zmluvou. Lonrho vlastnila zase 73 % kapitálu LPD, ale nemala ziadnu úcast na kapitále spolocnosti Implats. Za takýchto podmienok, hoci Gencor mohla pred koncentráciou mat záujem na tom, aby presadila rozhodnutia priaznivé pre rozvoj aktivít, ktoré samostatne kontrolovala (a ktoré by proporcionálne priniesli väcsí zisk), t. j. aktivít spolocnosti Implats, v prípade potreby na úkor LPD, to nebol prípad spolocnosti Lonrho, ktorá, vyvíjajúc aktivity na trhu platinoidov výhradne cez LPD, mala objektívne ako jediný záujem co najracionálnejsí rozvoj aktivít svojej filiálky LPD. 188 Naproti tomu, v dôsledku koncentrácie by sa táto situácia mohla radikálne zmenit, kedze tak Gencor ako aj Lonrho by mali rovnakú úcast na kapitáli novej spolocnosti Implats/LPD a tak by mohli zdielat rovnaké ciele a ekonomické záujmy, prinajmensom pokial ide o strategické rozhodnutia týkajúce sa rozvoja nového podniku. Inými slovami, koncentrácia teda mohla zmenit rovnováhu záujmov dvoch hlavných akcionárov LPD tým, ze by viedla k väcsej zhode názorov medzi spolocnostami Gencor a Lonrho, predovsetkým vo vztahu k rozvoju výrobnej kapacity nového podniku, a tak by vznikla moznost vzniku duopolnej struktúry trhu, tvorenej na jednej strane spolocnostami Gencor a Lonrho a na druhej strane spolocnostou Amplats. 189 To mimochodom potvrdzujú samotné úcastnícke strany. 190 Z tohto hladiska sa v bode 187 odôvodnení sporného rozhodnutia uvádza: "... Ako sa uvádza v liste adresovanom akcionárom spolocnosti Lonrho pri príprave koncentrácie: Sú urcité body, ohladne ktorých sa spolocnosti Implats a Lonrho dosial nezhodli, ako napríklad plány rozvoja aktivít LPD navrhované spolocnostou Lonrho. Pre správnu radu je jasné, ze po operácii budú mat Lonrho a Gencor obe záujem na zvýsení hodnoty nového podniku Implats, co bude výrazným prínosom pre akcionárov oboch spolocností." 191 Bod 188 sporného rozhodnutia dodáva: "dalej, podla plánov predstavených (...), zhoda záujmov po uskutocnení operácie bude viest k znízeniu produkcie a zvýseniu cien, co je opak toho, k comu by doslo ak by sa operácia neuskutocnila a oba podniky by sa drzali svojich súcasných rozvojových plánov. Zvlást (...) navrhuje dva odlisné scenáre, ktoré popisujú vývoj produkcie spolocností Implats/LPD v prípade fúzie a ak by k fúzii nedoslo: a) (...) b) (...)". 192 Napokon, podla bodu 189 odôvodnení sporného rozhodnutia, (...) uvádza predovsetkým podla správy z augusta 1994 pod názvom (...), ze koncentrácia by znamenala velké výhody z hladiska trhu (okrem moznej úspory nákladov): "(...) (... udrzanie súcasných úrovní produkcie by malo pozitívne ovplyvnit kurzy...) a dalej, (...) (... spolocnost, ktorá vzíde z operácie, bude mat priaznivejsie burzové hodnotenie ako je hodnota jednotlivých fuzionovaných podnikov, z dôvodu svojej velkosti a väcsej schopnosti ovplyvnovat trh...)" 193 Za týchto podmienok, napriek strukturálnym väzbám existujúcim medzi zalobkynou a Lonrho z titulu akcionárskej zmluvy z r. 1990, Komisia dôvodne predpokladá, ze plánovaná koncentrácia mohla definitívne zrusit konkurencnú hrozbu, ktorú LPD predstavovala v oblasti nákladovo nárocných aktivít spolocností Implats a Amplats, tak co sa týka komercializácie ako aj produkcie a z toho titulu znacne ovplyvnovat existujúcu struktúru trhu. 194 Preto je potrebné skúmanú staznost zamietnut. D - K charakteristike kolektívneho dominantného postavenia uvedenej Komisiou 1. Ku kritériu trhového podielu Tvrdenia úcastníkov konania 195 Zalobkyna uvádza, ze trhové podiely úcastníckych strán na svetovom trhu platiny, na ktoré sa odvoláva Komisia, sú vo výske (...) % (pre Implats) a (...) % (LPD), co znamená spolocný trhový podiel (...) %. Na trhu Spolocenstva dosahujú tieto trhové podiely (...) % (LPD), (...) % (Implats) a (...) % (spolocný podiel). Avsak v iných prípadoch kontroly koncentracných operácií, kde bolo zistené kolektívne dominantné postavenie, ako napríklad prípad, z ktorého vyplynulo rozhodnutie Nestlé/Perrier a rozhodnutie 94/449/CE zo 14. decembra 1993 ohladne procesu aplikácie nariadenia c. 4064/89 (prípad c. IV M.308-Kali+Salz/MdK/Treuhand) (JO 1994, L186, s. 38) (dalej "rozhodnutie Kali+Salz/MdK/Treuhand"), spolocný trhový podiel je ovela vyssí ako v nasom prípade a Komisia napriek tomu povolila plánované koncentrácie. 196 V prípade, z ktorého vyplynulo rozhodnutie Nestlé/Perrier, Nestlé a BSN mali spolu 82 % daného trhu, t. j. francúzskeho trhu minerálnych vôd (bod 119 odôvodnení rozhodnutia). Operácia koncentrácie bola povolená, ak dodrzia urcité podmienky. 197 V prípade, z ktorého vyplynulo rozhodnutie Kali+Salz/MdK/Treuhand, trhový podiel Kali+Salz vzrástol zo 17 na 25 % trhu Spolocenstva mimo Nemecka a vznikol tak fakticky monopol, ktorý vlastnil 98 % nemeckého trhu, ktorý bol hodnotený ako príslusný geograficky odlisný trh. Aj tu Komisia povolila koncentráciu za podmienky dodrzania urcitých podmienok. 198 Komisia uvádza, ze porovnanie uskutocnené zalobkynou medzi trhovými podielmi úcastníckych strán koncentrácie a celkovým trhovým podielom vsetkých clenov oligopolu v prípade Nestlé/Perrier (82 %) je nesprávne, ako aj porovnanie s prípadom Kali+Salz/MdK/Treuhand. Posúdenie súdu 199 Zákaz stanovený v clánku 2, paragraf 3, nariadenia c. 4064/89 je vyjadrením celkového ciela stanoveného v clánku 3g) zmluvy Spolocenstva, t. j. vytvorenie systému, ktorý zabezpecí zdravú konkurenciu na spolocnom trhu (prvé a siedme odôvodnenie nariadenia c. 4064/89). Týka sa koncentracných operácií, ktoré zakladajú alebo posilnujú dominantné postavenie, coho dôsledkom je výrazné narusenie efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti. 200 Takto stanovené dominantné postavenie sa týka situácie, kedy má ekonomickú silu jeden alebo viacero podnikov, co im dáva moc vytvárat prekázky pre udrzanie efektívnej hospodárskej sútaze na danom trhu, kedze majú moznost správat sa znacne nezávisle vo vztahu ku konkurentom, zákazníkom a v konecnom dôsledku aj ku spotrebitelom. 201 Existencia dominantného postavenia môze vyplývat z viacerých faktorov, ktoré by jednotlivo nemuseli byt rozhodujúce. Medzi týmito faktormi má velký význam existencia velkých trhových podielov. Avsak vlastníctvo velkého trhového podielu, ako dôkazový znak existencie dominantného postavenia, nie je nemenitelný údaj. Jeho význam na jednotlivých trhoch sa mení v závislosti na struktúre trhu, hlavne pokial ide o produkciu, ponuku a dopyt (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, pozri vyssie, body 39 a 40). 202 Dalej, vztah medzi trhovým podielom úcastníckych podnikov koncentrácie a trhovými podielmi ich konkurentov, zvlást tých, ktorí ich bezprostredne nasledujú, je platným znakom existencie dominantného postavenia. Tento faktor totiz umoznuje zhodnotit konkurencnú schopnost konkurentov daných podnikov (ten istý rozsudok, bod 48). 203 Za týchto podmienok situácia, z ktorej Komisia vychádzala v ostatných prípadoch koncentrácie ohladne viac menej vysokých trhových podielov, aby podlozila svoje hodnotenie moznosti vzniku alebo posilnenia kolektívneho dominantného postavenia, ju nezaväzuje pri hodnotení ostatných prípadov, týkajúcich sa zvlást trhov, pre ktoré je typická odlisná struktúra ponuky a dopytu a konkurencné podmienky. 204 Kedze chýbajú znaky dokazujúce, ze trh minerálnych vôd a/alebo drasla skúmané v prípadoch, z ktorých vzislo rozhodnutie Nestlé/Perrier a Kali+Salz/MdK/Treuhand na jednej strane, a trh platiny a ródia skúmané v tomto prípade na strane druhej, vykazujú zásadne podobné charakteristiky, zalobkyna sa nemôze odvolávat na prípadné odlisnosti trhového podielu, ktoré vlastnia clenovia oligopolu, a ktoré vzala do úvahy Komisia v niektorom z týchto prípadov, aby spochybnil limit trhového podielu, ktorý sa berie ako znak toho, ze existuje kolektívne dominantné postavenie v tomto prípade. 205 Navyse, velkost trhových podielov sa môze na jednotlivých trhoch lísit, ale správne mozno usudzovat, ze extrémne vysoké trhové podiely sami o sebe, ak nedôjde k výnimocným okolnostiam, znamenajú dôkaz existencie dominantného postavenia (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, Akzo/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60). Totiz, vlastníctvo extrémne vysokého trhového podielu stavia podnik, ktorý ho má - bez toho, aby vlastníci výrazne mensích podielov boli schopní rýchlo uspokojit dopyt, ktorý by sa chcel odvrátit od podniku, ktorý má najväcsí podiel - do situácie sily, co z neho robí zákonitého partnera a uz z tohto titulu mu zarucuje, prinajmensom pocas relatívne dlhých období, nezávislost správania sa, ktorá je typická pre dominantné postavenie (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, pozri vyssie, bod 41). 206 Je pravdou, ze v kontexte oligopolu nemá vzdy vlastníctvo väcsích trhových podielov zo strany clenov oligopolu, v porovnaní s analýzou individuálneho dominantného postavenia, taký istý význam z hladiska mozností daných clenov správat sa ako skupina vo výraznej miere nezávisle voci ich konkurentom, klientom a napokon aj spotrebitelom. Zostáva vsak faktom, ze vlastníctvo velkého trhového podielu, hlavne v prípade duopolu, je takisto, pokial iné fakty nedokazujú opak, výrazným znakom existencie kolektívneho dominantného postavenia. 207 V danom prípade je vhodné poznamenat, ze - ako uviedla Komisia v spornom rozhodnutí (bod 81 a 181 odôvodnení) - následkom koncentrácie by podniky Implats/LPD a Amplats mali kazdý trhový podiel priblizne 30 az 35 %, t. j. spolocný trhový podiel priblizne 60 - 70 % na svetovom trhu platinoidov a priblizne 89 % svetových zásob platinoidov. Rusko malo trhový podiel 22 % a priblizne 10 % svetových zásob, výrobcovia severnej Ameriky trhový podiel 5 % a 1 % svetových zásob a recyklacné podniky mali trhový podiel 6 %. Je vsak pravdepodobné, ze ked Rusko docerpá svoje zásoby, to znamená pravdepodobne v priebehu dvoch rokov od vydania sporného rozhodnutia, podniky Implats/LPD a Amplats by kazdý mali trhový podiel priblizne 40 %, t. j. spolocný trhový podiel 80 %, co by bol velký vysoký trhový podiel. 208 Takto, vzhladom na rozdelenie trhových podielov úcastníkov koncentrácie a odstup od velkosti trhových podielov, ku ktorému by doslo po koncentrácii medzi podnikov vyplývajúcim z koncentrácie a spolocnostou Amplats a na druhej strane ostatnými dodávatelmi platiny, Komisia mohla vyvodit správny záver, ze plánovaná operácia môze viest k vytvoreniu dominantného postavenia juhoafrických podnikov. 209 Je potrebné konstatovat, ze porovnanie, ktoré urobil zalobkyna ohladne trhového podielu úcastníkov koncentrácie a celkovým trhovým podielom vsetkých clenov oligopolu v prípade, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Nestlé/Perrier (82 %) je nesprávne. V skutocnosti, ako to podciarkla Komisia, by bolo potrebné porovnat podiel 82 % s úhrnom trhových podielov úcastníkov koncentrácie a spolocnosti Amplats po pomyselnom odmyslení si ruského výrobcu (Almaz) ako významného cinitela na trhu, cize dokopy priblizne 80 %. Pokial ide o prípad, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Kali+Salz/MdK/Treuhand, zalobkyna takisto nesprávne porovnal trhové podiely úcastníkov koncentrácie v tomto prípade s podielmi Kali+Salz a MdK (98 %) v Nemecku, kde neslo o kolektívne dominantné postavenie. Avsak Komisia v prípade Kali+Salz/MdK/Treuhand skonstatovala existenciu kolektívneho dominantného postavenia na európskom trhu, s výnimkou Nemecka, pricom podnik vyplývajúci z koncentrácie spolu s dalsím clenom duopolu vlastnil celkový trhový podiel priblizne 60 %. Zalobkyna mal pristúpit k porovnaniu s týmto posledným císlom, ktoré je výrazne nizsie, ako spolocný trhový podiel spolocností Amplats a Implats/LPD v dôsledku koncentrácie. 210 Pokial ide o argument zalobkyne, podla ktorého spolocný trhový podiel Implats/LPD po koncentrácii by dosiahol len (...) % v Spolocenstve, je potrebné poukázat na to, ze na jednej strane, daný geografický trh je urcitá geografická zóna, pre ktorú je typická existencia dostatocne homogénnych konkurencných podmienok pre vsetkých ekonomických cinitelov. V tejto zóne by podnik alebo podniky v dominantnom postavení mali prípadne moznost pristúpit k zneuzívaniu a vytvárat prekázky pre efektívnu konkurenciu (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1979, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 11 a 14). Preto Komisia mohla rozumne zhodnotit dopad koncentrácie na konkurenciu v danej zóne. Na druhej strane je vhodné poznamenat, ze z dôvodu charakteristík trhu platinoidov popísaných v bodoch 68 az 72 odôvodnení sporného rozhodnutia, má príslusný geografický trh v tomto prípade svetový rozmer, co úcastnícke strany nepopierajú. 211 Za týchto podmienok sa nemozno odvolávat na "trhové podiely" úcastníckych strán v Spolocenstve. Totiz, na svetovom trhu, akým je trh platiny a ródia, by ekonomická sila podniku ako je ten, ktorý by vznikol z Implats/LPD a Amplats po koncentrácii, bola ekonomickou silou spojenou s jeho svetovým trhovým podielom a nie trhovým podielom v jednej casti sveta. 212 Z tohto hladiska existencia regionálnych rozdielov v rozdelení trhových podielov clenov oligopolu, ktorí dominujú na trhu takýchto produktov, ktoré mozno lahko prepravovat, a ktorých ceny sú stanovené na svetovej úrovni, len odráza tradicné obchodné vztahy, ktoré by mohli bud lahko vymiznút, ak by sa podniky v dominantnom postavení rozhodli praktizovat dumpingové ceny, aby odstránili konkurentov, alebo by ich bolo tazko mozné zmenit z dôvodu praktizovania prehnaných cien, ak by okrajové zdroje zásob nemohli polahky uspokojit dopyt zákazníkov podnikov v dominantnom postavení, ktoré by praktizovali tieto prehnané ceny. 213 Avsak, ako zalobkyna sám uznáva v bode 4.24 svojej ziadosti, nic nedokazuje, ze podniky cinné na trhoch platiny mimo duopolu identifikovaného Komisiou, ani clenovia samotného duopolu, by boli schopní izolovat spolocný trh, napríklad aby mohol celit, selektívnym spôsobom, rozhodnutiu clenov dominantného oligopolu zvýsit ceny na svetovom trhu. 214 Aj keby sme predpokladali, ze v kontexte svetového trhu, akým je trh platiny a ródia, je potrebné skúmat aj presnú úroven predaja daných podnikov v Spolocenstve v tomto prípade, je potrebné skonstatovat, ze trhový podiel Implats/LPD a Amplats v Spolocenstve sa podstatne nelísi od podielu, ktorý majú na svetovom trhu platiny. 215 Totiz, podla údajov poskytnutých úcastníkmi koncentrácie na nahláske CO, spolocný trhový podiel Implats/LPD v Spolocenstve bol v priemere priblizne (...) % pocas obdobia 1992-1995 (pozri nahlasovací formulár CO bod 6.1.10, príloha 6 k ziadosti), zatial co trhový podiel spolocnosti Amplats sa odhadoval na priblizne 35 az 50 % a podiel Ruska na priblizne 25 az 35 %. Inými slovami, spolocný trhový podiel Implats/LPD-Amplats v Spolocenstve bol pocas koncentrácie priblizne (...) az 65 % a po vycerpaní ruských zásob sa mal zvýsit na priblizne (...) az 78 %, pretoze podla informácií poskytnutých samotnými úcastníkmi koncentrácie Rusko uz od r. 1994 realizovalo priblizne 50 % svojho predaja zo svojich zásob (pozri formulár CO, bod 7.3.2, príloha 7 k ziadosti). 216 Preto je potrebné celkove zamietnut tvrdenia o ujme vyplývajúcej z kritéria trhového podielu. 2. O podobnostiach nákladovej struktúri spolocností Implats/LPD a Amplats po koncentrácii Tvrdenia zalobkyne 217 Podla názoru zalobkyne Komisia nesprávne zvázila, ze hospodárska jednotka vzniknutá fúziou a Amplats by zákonite konali na trhu zhodne, z dôvodu podobnej nákladovej struktúry. Analýza institúcie zanedbala velkú rozmanitost úrovne prevádzkových nákladov rôznych baníckych sácht tak u spolocností Implats a LPD ako u Amplats. Z tohto hladiska by bolo úplne zavádzajúce uvazovat len s priemernými nákladmi, pretoze výrobné rozhodnutia sa prijímajú pre jednotlivé sachty a konkurencia sa prejavuje v stádiu marginálnych nákladov. Posúdenie súdu 218 Porovnanie nákladov, ktoré urobila Komisia, je zalozené na grafoch uvedených v prílohe II k spornému rozhodnutiu, ktoré predstavujú krivky prevádzkových nákladov troch juhoafrických výrobcov, ako ich vypracovali samotní úcastníci operácie. 219 V bode 138b) sporného rozhodnutia Komisia poukazuje na to, pricom zalobkyna to nepoprel, ze pre struktúru nákladov priemyslu platiny je typická strnulost a velmi vysoké fixné náklady, co znamená, ze v platinových baniach sa môze produkcia lísit vo velkej miere, dokonca aj ak urcitý pocet prevádzkovaných sácht je málo alebo vôbec nie je rentabilný. Takisto poukazuje na to, ze v takomto kontexte by stratégia zatvorenia nízko ziskových sácht v prospech ziskovejsích spôsobila rozdelenie fixných nákladov medzi zostávajúce sachty, co by znízilo rentabilitu kazdej dalsej sachty a vyvolalo by to potrebu neustáleho otvárania nových sácht. 220 Preto mohla správne vyvodit, ze v priemysle platiny musí výrobca brat do úvahy celkovú situáciu svojich prevádzkových nákladov, aby urcil adekvátnu úroven svojej produkcie a nebrat do úvahy len prevádzkové náklady svojich jednotlivých sácht. Za takýchto podmienok je plne odôvodnené porovnanie nákladov fuzionovanej spolocnosti a Amplats zalozené na prevádzkových nákladoch vsetkých ich sácht. 221 Zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze analýza Komisie nevzala do úvahy velkú rozmanitost úrovne prevádzkových nákladov rôznych sácht bane tak u Implats a LPD ako u Amplats. K tomuto bodu je potrebné poznamenat, ze vzhladom na grafy predstavujúce krivky prevádzkových nákladov troch juhoafrických producentov platiny pred a po operácii, ktoré vypracovali úcastníci operácie (prílohy II a IV sporného rozhodnutia) a napriek rozdielom, na ktoré poukázala Komisia v spornom rozhodnutí (bod 182),, a ktoré súvisia s kvalitou tazenej minerálnej suroviny, s nákladmi spracovania a konecnej úpravy a s administratívnymi nákladmi, tak koncentrácia by sa uskutocnila vznikom nového podniku, ktorého prevádzkové náklady baní by mali analogickú struktúru so struktúrou spolocnosti Amplats. 222 V dôsledku toho, vzhladom na podobnost trhových podielov daných podnikov, ich podielu na svetových zásobách a ich nákladových struktúr, Komisia správne vyvodila záver, ze po koncentrácii by doslo k väcsej zhode záujmov medzi spolocnostami Amplats a Implats/LPD, co sa týka vývoja trhu, a ze táto zhoda by zvýsila riziko paralelného protikonkurencného správania sa, ako napríklad obmedzovanie produkcie. 223 Preto je potrebné zamietnut skúmané námietky. 3. Ku charakteristikám trhu a) K transparentnosti trhu Tvrdenia úcastníkov konania 224 Zalobkyna tvrdí, ze analýza charakteristík trhu, ktorú vykonala Komisia, je chybná. Podla neho, hoci platina je homogénnym produktom s velkou priehladnostou cien, neznamená to automaticky, ze je tu priehladnost aj na úrovni predaja, výrobných rozhodnutí a zdrojov konkurentov, ako to dokazuje fakt, ze v r. 1994 Amplats mohla skrývat svoje výrobné problémy pocas viacerých mesiacov tak, ze pristúpila k lízingu platiny, aby dodrzala svoje dodávatelské záväzky. 225 Komisia poukazuje na to, ze v bodoch 145 a 146 odôvodnení rozhodnutia predostrela dôvody, pre ktoré je tu velká priehladnost nielen co sa týka ceny, ale aj produkcie, predaja, zásob a nových investícií. Avsak zalobkyna nepredostrel ziadnu informáciu, ktorá by mohla vyvrátit obsah rozhodnutia. Dalej, priehladnost v oblasti cien je v prípade oligopolu najdôlezitejsím prvkom pre stanovenie transparentnosti trhu. Napokon, Komisia uvádza, ze podla spolocnosti Lonrho nemohla Amplats skrývat pred trhom svoje výrobné problémy, co je v rozpore s informáciami zo správy NERA. Posúdenie súdu 226 Zalobkyna nepopiera, ze platina je homogénny produkt, pre ktorý má trh transparentný mechanizmus stanovovania cien. 227 Avsak priehladnost v oblasti cien je v situácii oligopolu základným prvkom pre stanovenie úrovne priehladnosti trhu. Prostredníctvom mechanizmu ceny môzu clenovia oligopolu hlavne okamzite rozpoznat rozhodnutia ostatných clenov oligopolu o zvýsení ich trhového podielu na úkor status quo ante a môzu prípadne prijat potrebné odvetné opatrenia, aby toto konanie znemoznili. 228 V danom prípade, ako bolo uvedené v rozhodnutí (body 144 az 146 odôvodnení), priehladnost trhu je relatívne vysoká, predovsetkým z dôvodu kótovania platiny na burze kovov, vydávania výrobných a predajných statistík, obmedzeného a známeho poctu priamych zákazníkov na trhu, pretoze sektor platiny tvorí malá a relatívne zatvorená skupina podnikov s úzkymi väzbami, kvôli specifickosti hlavne pouzívaných zmlúv, t. j. dlhodobých zmlúv, ktoré zakazujú opätovný predaj zakúpeného produktu a z dôvodu, ze akékolvek zvýsenie výrobnej kapacity sa bezne robí cez investicné projekty, ktorých podrobnosti sú väcsinou v zainteresovaných kruhoch známe. 229 Za takýchto podmienok je potrebné vyvodit záver, ze Komisia správne zvázila, ze je tu velká priehladnost nielen v oblasti cien, ale aj v oblasti výroby, predaja, zásob a nových investícií. 230 Preto je potrebné námietku zamietnut. b) K perspektívam rastu trhu platiny Tvrdenia úcastníkov konania 231 Podla zalobkyne je analýza charakteristík trhu vykonaná Komisiou chybná. Skutocnost, ze vývoj dopytu je pomalý, nemôze byt prekázkou pre zivú konkurenciu a pre zmeny z toho vyplývajúcich trhových podielov. Na podlozenie svojho tvrdenia sa zalobkyna odvoláva na správu NERA. Podla bodu 4.1.4 tejto správy, pokial, tak ako v danom prípade, je pre príslusný priemysel typický stav nadmernej kapacity, musia si výrobcovia konkurovat, predovsetkým znizovaním výrobných nákladov, aby sa vyhli zatváraniu svojej nadbytocnej výrobnej kapacity. Teda, podla názoru zalobkyne, vývoj trhového podielu a znizovanie reálnych cien platiny v období 1985-1995, ako aj reakcia spolocnosti Amplats, ktorá zvýsila svoju produkciu pri nízkych cenách a spolocnosti Implats, ktorá pristúpila k výrazným racionalizacným opatreniam, ukazujú, ze struktúra trhu platiny nevyústila do oligopolnej kooperácie medzi najvýznamnejsími výrobcami. 232 Komisia tvrdí, ze po plánovanej koncentrácii by mali obaja hlavní výrobcovia velmi podobné nákladové struktúry. Takze aj v oblasti znizovania nákladov by bolo paralelné správanie sa inteligentnou stratégiou. Okrem toho by bolo presné aj to, ze trh s takýmto typicky pomalým rastom nepodporuje vstup nových podnikov a zivú konkurenciu. Posúdenie súdu 233 Zalobkyna nepopiera, ze v zásade trh, pre ktorý je typický pomalý rast, nepodporuje vstup nových podnikov a zivú konkurenciu. Obmedzuje sa na vyjadrenie pochybnosti, odvolávajúc sa na minulý vývoj trhu, ci je mozné túto zásadu aplikovat na trh platiny. 234 Nezamietol analýzu Komisie (body 160 az 172 odôvodnení sporného rozhodnutia) týkajúcu sa predchádzajúcej existencie trendu s oligopolnou dominantnostou, vychádzajúcu z prieskumu trhového rastu a vývoja trhových podielov pocas minulého desatrocia, z nízkej miery priamej hospodárskej sútaze prostredníctvom cien pri dlhodobých zmluvách s nákupcami, z pretrvávania vysokých cien a zo správania sa hlavných subjektov trhu. 235 Úvaha zalobkyne je zalozená na údajoch ohladne rastu dopytu, ktoré nie sú porovnatelné s odhadovaným rastom dopytu na obdobie rokov 1995-2000. Totiz, pocas obdobia 1986-1995, kedy doslo k fluktuácii trhových podielov a cien ako aj k reakciám spolocností Amplats a Implats, na ktoré poukazuje zalobkyna, dopyt sa takmer zdvojnásobil, ked vzrástol z 2.830.000 na 5.205.000 uncí rocne (pozri správu NERA, tabulka 3.1, s. 15), zatial co pocas obdobia rokov 1995-2000 sa dopyt nemal výrazne zvýsit, kedze mal vzrást zo 4.705.000 na 5.570.000 uncí rocne (pozri bod 127 odôvodnení sporného rozhodnutia). 236 Napokon, analýza zalobkyne nezohladnuje dopad koncentrácie na struktúru trhu a nového subjektu vo vztahu k svojmu hlavnému konkurentovi, spolocnosti Amplats. Teda, aj keby sme predpokladali, ze analýza zalobkyne je správna, pokial ide o minulost, zostáva faktom, ze koncentrácia by mala za následok, ze dvaja hlavní výrobcovia by mali znacne podobné struktúry nákladov a ze vzhladom na struktúru trhu platiny by paralelné protikonkurencné správanie bolo z ekonomického hladiska racionálnejsou stratégiou ako stratégia vzájomnej hospodárskej sútaze na úkor spolocných maximálnych ziskov. 237 Za takýchto podmienok, vzhladom na stabilitu trhu platiny, ktorého priemerný rocný rast sa na obdobie rokov 1995 - 2000 odhaduje priblizne na 3 %, Komisia mohla odôvodnene vyvodit záver, ze noví konkurenti nie sú motivovaní vstúpit na tento trh, ani existujúci konkurenti nie sú motivovaní prijat ofenzívnu stratégiu, aby si získali tento dodatocný dopyt. 238 Túto námietku je preto potrebné zamietnut. c) K rovnováhe medzi ponukou a dopytom Argumenty zalobkyne 239 Zalobkyna potom tvrdí, ze obava Komisie ohladne prípadného zvýsenia cien platiny tiez zjavne vychádza z nepodlozenej myslienky o pravdepodobnom vzniku nedostatku (bod 136 odôvodnení rozhodnutia). 240 Teda, podla názoru zalobkyne, stanovisko Komisie je v rozpore s názorom väcsiny výrobcov, ktorí poukazujú na existenciu nadbytocného zásobovania, ktoré by sa mohlo pocas nasledujúcich rokov vyrovnat. Posúdenie súdu 241 V bode 127 odôvodnení sporného rozhodnutia uvádza Komisia rôzne odhady poskytnuté úcastníckymi stranami ohladne budúceho vývoja dopytu, t. j. odhady samotných úcastníckych strán a odhady vypracované spolocnostami Anderson, Wilson and Partners Inc., BOE Nat West Securities, SBC Warburg a Engelhard, pricom tieto odhady jednotlivých spolocností sa lísia. 242 Napriek tomu Komisia pristúpila v bodoch 128 az 131 rozhodnutia takisto k podrobnej analýze (ktorú, mimochodom, zalobkyna nespochybnuje) faktorov, na ktorých sú zalozené odhady, podla ktorých by mal dopyt rást v nasledujúcich rokoch pomaly. 243 Boli to tieto faktory: - zvýsenie produkcie katalyzátorov z dôvodu posilnenia a/alebo plánovaného zavedenia legislatívy v oblasti boja proti znecistovaniu ovzdusia v USA, v Európe, v Brazílii a v Argentíne do konca storocia a rozsírenejsie pouzívanie platiny v katalyzátoroch dieselových vozidiel. - rast dopytu po platine v sektore bizutérie v Japonsku, v USA a pravdepodobne v Cíne, - co sa týka priemyselného vyuzitia, náhrady v ropnom a chemickom priemysle z dôvodu opätovného uvedenia tovární zatvorených pocas obdobia recesie do prevádzky, - zvýsené pouzívanie osobných pocítacov, pricom platina sa viac pouzíva na pokrytie hard-disku a v ostatných komponentoch, - napokon, v dlhodobom výhlade, pouzívanie pohonných batérií. 244 Dalej, nezávisle od otázky, ktorý odhad týkajúci sa vývoja dopytu, poskytnutý úcastníckymi stranami, je presnejsí, Komisia v bodoch 134 az 136 odôvodnení sporného rozhodnutia uviedla, ze svetová ponuka platiny by po koncentrácii bola ovládaná juhoafrickými podnikmi a v dôsledku toho by akýkolvek deficit ponuky vo vztahu k dopytu mohol byt vykrytý len juhoafrickými podnikmi. 245 Vzhladom na tieto znaky, ktoré zalobkyna nespochybnil, je potrebné vyvodit záver, ze analýza Komisie ohladne vývoja ponuky a dopytu platiny nevykazuje zjavné chyby v hodnotení. 246 Preto je potrebné zamietnut skúmanú námietku. d) K okrajovým a alternatívnym zdrojom zásobovania Tvrdenia úcastníkov konania 247 Zalobkyna tvrdí, ze pri skúmaní prekázok vstupu na trh Komisia nedostatocne zohladnila: - kumulovaný dopad rôznych okrajových a alternatívnych zdrojov zásobovania, predovsetkým rastúci potenciál recyklovanej platiny, - styri milióny uncí, ktoré tvoria zásoby platiny nazhromazdené od roku 1985, - rastúcu substitúciu paládia za platinu, - produkciu Ruska a predaj jeho zásob, - plány okrajových dodávatelov, ako napríklad Stillwater v USA a Hartley v Zimbabwe, ktorí plánujú novú významnú produkciu. 248 Z tohto hladiska zalobkyna poukazuje na to, ze list juhoafrickej vlády z 19. apríla 1996 uvádza, ze svetové zásoby mimo Juznej Afriky a Zimbabwe by mohli teoreticky uspokojit svetový dopyt pocas 20 rokov. 249 Komisia vraj zásadne opomenula zhodnotit dopad, ktorý by mali rôzne okrajové zdroje zásobovania a dalsie prvky, ktoré by mohli ovplyvnit konkurenciu v prípade zvýsenia cien, napríklad o 10 alebo 20 %. Takéto zvýsenie, pokial by bolo udrzatelné, by totiz ukazovalo, ze fuzionovaný subjekt by pri spolocnom konaní so spolocnostou Amplats bol schopný správat sa výrazne nezávisle vo vztahu k svojim konkurentom, zákazníkom a napokon aj spotrebitelom. 250 Komisia teda dôkladne nezhodnotila, aký by bol vývoj cien za absencie prvkov, na ktoré poukázal zalobkyna a este menej zhodnotila rastúci význam, ktorý tieto prvky budú mat v budúcnosti, ak by doslo k hypotetickému rastu cien, co je hlavnou obavou Komisie. Ide o nepodlozený dôkaz, co je v rozpore s clánkom 190 Zmluvy ES, kedze je zrejmé, ze 37 % trhu, ktoré predstavujú okrajové zdroje zásobovania spolu s inými prvkami, by umoznili zadrzat rast cien. 251 Komisia zase odkazuje na body 91 az 95 odôvodnení sporného rozhodnutia týkajúce sa recyklácie, na body 29 az 32 týkajúce sa náhrady platiny paládiom, na bod 138c), ktorý hovorí o zásobách, na body 122 az 125, 134 a 173, ktoré sa odvolávajú na ruskú produkciu a na predaj zo zásob, na body 85 az 90 a na bod 138c) ohladne nových produkcií, a na body 193 az 204 venované ekonomickej analýze predstavenej úcastníckymi stranami. Na konci bodu 138 v odôvodneniach sporného rozhodnutia prisla k záveru, ze reakcie sekundárnych zdrojov ponuky zlozené zo zásob, nových baní a recyklácie, by nemohli zabránit zneuzívaniu dominantného postavenia. Takisto v bode 203 prehlásila, ze je malá sanca, aby zdroje zásobovania mimo oligopolu, zásoby iné ako ruské zásoby a recyklácia mohli ponúknut dostatocné mnozstvá, aby zabránili zneuzívaniu spolocného dominantného postavenia. Teda tento posledný záver bral do úvahy existujúcu situáciu v Rusku ako hlavný zdroj hospodárskej sútaze na trhu, mimo LPD. 252 Pokial ide o argument zalobkyne, podla ktorého 37 % trhu, ktoré predstavujú okrajové zdroje zásob a dalsie vplyvy, by zabrzdili rast cien, Komisia tvrdí, ze juhoafrickí výrobcovia sami predstavovali v roku 1995 63 % trhu a toto císlo by malo znacne narást (aby dosiahlo úroven takmer 80 %), ked od roku 1997 Rusko bude predávat len zo svojich zásob. Dalej tvrdí, ze znacná cast okrajovej hospodárskej sútaze je hypotetická a kazdopádne by nemohla vyvíjat tlaky na trh skôr, ako o niekolko rokov. 253 Napokon uvádza, ze zalobkyna nepodlozil tvrdenie, podla ktorého by zásoby mimo Juznej Afriky mohli teoreticky uspokojit svetový dopyt pocas nasledujúcich 20 rokov. Zalobkyna takisto neuvádza, aké dôsledky pre trh by mohli mat tieto "teoreticky" dostatocné zásoby. Posúdenie súdu 254 Je potrebné konstatovat, ze téze zalobkyne chýbajú fakty. 255 V bodoch 93, 94 a 95 odôvodnení sporného rozhodnutia skúma Komisia hranice rastového potenciálu aktivity recyklácie platiny, zvlást z katalyzátorov, hranice tejto aktivity s ohladom na náklady zberu odpadu, vývoz vozidiel do krajín tretieho sveta, teda vozidiel, ktoré sa vyhnú recyklácii, ako aj dalsie faktory. 256 V bode 138 c) tých istých odôvodnení plne berie do úvahy otázku styroch miliónov uncí platiny, ktorá sa nachádza v zásobách akumulovaných od roku 1985. 257 V bodoch 29 az 32 poukazuje na obmedzenia trendu nahrádzania platiny paládiom. 258 Pokial ide o produkciu Ruska a predaj jeho zásob, Komisia ich skúma v bode 81 odôvodnení. V bodoch 123 az 125, 134 a 173 hodnotí moznost rozvoja ruskej produkcie. V bodoch 171 a 173 hodnotí, a napokon vylucuje, moznost selektívneho pouzitia svojich zásob zo strany Ruska za úcelom prípadného monopolistického pokusu o znizovanie produkcie. 259 Pokial ide o plány okrajových dodávatelov ako napríklad Stillwater v USA a Hartley v Zimbabwe, sú preskúmané v bode 88. 260 Co sa týka kumulovaného dopadu rôznych okrajových a alternatívnych zdrojov zásobovania, tento je analyzovaný v bodoch 138c) a 202 odôvodnení. 261 Tak sa zdá, v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, ze Komisia dostatocne vzala do úvahy vyssie uvedené faktory hodnotenia a v tomto ohlade svoje rozhodnutie plne zdôvodnila. 262 Co sa týka argumentu zalobkyne, podla ktorého Komisia plne nezhodnotila, aký by bol cenový vývoj pri absencii ním uvádzaných faktorov, stací konstatovat, ze pri hodnotení predvídatelného dopadu koncentracnej operácie na trh nemusí Komisia skúmat, aký by bol vývoj trhu v minulosti pri absencii jedného alebo viacerých faktorov hospodárskej sútaze. Totiz Komisia v rámci svojho skúmania musí preskúmat len ci, zvlást z dôvodu minulého vývoja konkurencných podmienok na danom trhu, koncentracná operácia môze spôsobit vznik stavu ekonomickej sily pre jeden alebo viaceré podniky, co im umozní správat sa zneuzívajúco, hlavne pokial ide o zvysovanie cien. 263 Z toho vyplýva, ze námietky zalobkyne je potrebné zamietnut. e) K strukturálnym väzbám Tvrdenia úcastníkov konania 264 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nevzala do úvahy súdnu prax (rozsudok z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, dalej "rozsudok Ploché sklo"), podla ktorej podla clánku 86 Zmluvy ES je pre konstatovanie kolektívneho dominantného postavenia potrebná existencia strukturálnych väzieb medzi dvoma podnikmi, napríklad prostredníctvom technologického postupu, dohody alebo licencie, co im dáva moznost správat sa nezávisle voci konkurentom, zákazníkom a, v konecnom dôsledku, aj spotrebitelom. V danom prípade Komisia nepreukázala existenciu strukturálnych väzieb ani nedokázala, ze fuzionovaný subjekt a spolocnost Amplats sa budú správat, ako keby boli jedným dominantným subjektom. To vraj zároven znamená porusenie povinnosti podat dôkazy podla clánku 190 zmluvy Spolocenstva. 265 Z tohto hladiska zalobkyna podciarkuje, ze v spornom rozhodnutí sa Komisia zamerala na nasledujúce strukturálne väzby medzi fuzionovaným subjektom a Amplats (body 156 a 157 odôvodnení): - väzby v priemysle, predovsetkým spolocný podnik v oceliarskom sektore, - nedávne nadobudnutie 6 % kapitálu spolocnosti Lonrho spolocnostou AAC, spolu s právom prvého odmietnutia dodatocnej úcasti vo výske 18 %. 266 Táto analýza je teda nedostatocná v troch ohladoch. 267 Na jednej strane, ziadna z týchto informácií sa netýka priamo priemyslu platinoidov. Prvá sa týka specificky väzieb s iným priemyslom a tak prvá ako aj druhá sa skôr týka AAC, ako jej spolocníka cinného v priemysle platiny, t. j. Amplats. 268 Na druhej strane, vôbec nejde o strukturálne väzby typu, ktorý podla rozsudku Ploché sklo postacuje na vytvorenie spolocného dominantného postavenia v zmysle clánku 86 zmluvy. 269 Napokon, nedávne nadobudnutie úcasti AAC v kapitály spolocnosti Lonrho je nepriaznivou operáciou pre Gencor a koncentráciu. Samo o sebe predstavuje dôkaz, ze väzby existujúce medzi rôznymi spolocnostami nie sú prekázkou vzájomnej agresívnej hospodárskej sútaze. 270 Komisia tvrdí, ze vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi nie vzdy presadzovala prítomnost ekonomických väzieb, aby vyvodila záver o existencii kolektívneho dominantného postavenia a na druhej strane, ze vo svojom rozsudku Ploché sklo (bod 358) súd existenciu ekonomických väzieb nepokladal za potrebnú ani nezúzil pojem ekonomických väzieb na strukturálne väzby uvádzané zalobkynou. Má teda právo chápat tento pojem ako pojem, ktorý zahrna vztah vzájomnej závislosti, ktorý existuje medzi clenmi obmedzeného oligopolu. 271 Dalej, aj keby sme predpokladali, ze súd vyzadoval existenciu ekonomických väzieb v sfére clánku 86 zmluvy, neznamená to, ze táto istá poziadavka musí byt prítomná pri kontrole koncentrácií. 272 Dalej, hoci je pojem ekonomických väzieb potrebné interpretovat v uzsom zmysle, napriek tendencie zalobkyne podcenovat ich, existuje medzi úcastníkmi plánovanej koncentrácie a spolocnostou Amplats viacero väzieb tohto typu, ktoré by mohli posilnit spolocné záujmy clenov zúzeného oligopolu (body 155 az 157 odôvodnení sporného rozhodnutia). Posúdenie Súdom prvého stupna 273 Súd vo svojom rozsudku Ploché sklo nebral existenciu väzieb strukturálneho typu, ktoré spomenul len ako príklad, za potrebné kritérium pre konstatovanie existencie kolektívneho dominantného postavenia. 274 Obmedzil sa na zdôraznenie (bod 358 rozsudku), ze v zásade nemozno vylúcit, ze dva alebo viaceré nezávislé hospodárske subjekty môzu byt na specifickom trhu spojené ekonomickými väzbami a z tohto titulu majú spolu dominantné postavenie vzhladom na ostatné subjekty na tom istom trhu. Dodal (ten istý bod), ze takým prípadom by mohlo byt napríklad, keby dva alebo viaceré nezávislé podniky spolocne prostredníctvom dohody alebo licencie vlastnili technologický postup, ktorý by im poskytoval moznost správat sa v znacnej miere nezávisle voci svojim konkurentom, zákazníkom a napokon aj spotrebitelom. 275 Z toho istého rozsudku súdu takisto nemozno vydedukovat, ze by súd obmedzil pojem hospodárskych väzieb na strukturálne väzby, na ktoré sa zameriava zalobkyna. 276 Mimochodom, z právneho alebo ekonomického hladiska nie je ziaden dôvod, aby sme z pojmu hospodárskych väzieb vylúcili vztah vzájomnej závislosti, ktorý existuje medzi clenmi obmedzeného oligopolu, v rámci ktorého, na trhu s vhodnými charakteristikami predovsetkým z hladiska koncentrácie trhu, priehladnosti a homogénnosti produktu, sú schopní predvídat svoje vzájomné správanie sa a teda sú silne tlacení, aby zosúladili svoje správanie sa s trhom, aby hlavne maximalizovali svoje spolocné zisky tým, ze obmedzia produkciu za úcelom zvýsenia cien. V skutocnosti, v takomto kontexte kazdý subjekt vie, ze silne konkurencný krok z jeho strany smerujúci k na zvýseniu jeho trhového podielu (napríklad znízenie cien) by vyvolal rovnaký krok zo strany ostatných, takze by svojou iniciatívou nezískal ziadnu výhodu. Vsetky subjekty by tak museli celit znízeniu úrovne cien. 277 Takýto záver sa viac ponúka v oblasti kontroly koncentrácií, kde je cielom zabránit vzniku alebo posilneniu protikonkurencných struktúr trhu. Tieto struktúry môzu vyplynút z existencie ekonomických väzieb v úzkom zmysle, ako to obhajuje zalobkyna, ako aj z trhových struktúr oligopolného typu, kde sa kazdý subjekt môze oboznámit so spolocnými záujmami a hlavne spôsobit zvýsenie cien bez toho, aby musel pristúpit k uzatvoreniu dohody alebo uchýlit sa k spolocným praktikám. 278 V danom prípade je teda námietka zalobkyne zalozená na tom, ze Komisia nedokázala existenciu strukturálnych väzieb, neúcinná. 279 Institúcia mohla platne vyvodit záver, na základe plánovanej zmeny trhovej struktúry a na podobnosti nákladov spolocnosti Amplats a Implats/LPD, ze plánovaná operácia by vytvorila kolektívne dominantné postavenie a v skutocnosti by viedla k duopolu zlozenému z týchto dvoch podnikov. 280 Takisto mohla za tým istým úcelom uviest ekonomické väzby spomínané v bodoch 156 a 157 odôvodnení sporného rozhodnutia. 281 Zalobkyna nemá dôvod spochybnovat správnost pouzitia uvedených väzieb z dôvodu, ze sa netýkajú priamo priemyslu platinoidov, a ze sa týkajú skôr AAC ako Amplats. V skutocnosti, väzby medzi hlavnými výrobcami platiny ohladne cinností mimo produkcie platinoidov (bod 156 odôvodnení rozhodnutia) boli Komisiou vzaté do úvahy nie ako dôkazové prvky o existencii ekonomických väzieb v striktnom zmysle prisudzovanom tomuto pojmu zalobkynou, ale ako faktory, ktoré prispievajú k disciplíne clenov oligopolu tým, ze násobia riziká odvetných opatrení v prípade, kedy by jeden alebo viacerí clenovia konali spôsobom, ktorý by ostatní pokladali za neprijatelný. Túto analýzu mimochodom potvrdil výskum istého konzultanta ohladne mozných konkurencných reakcií spolocnosti Implats voci LPD, ktorý je uvedený medzi materiálmi pochádzajúcimi od riadiaceho výboru spolocností Gencor a Implats zo 6. mája 1994, citovaný v rozhodnutí (bod 158 odôvodnení): podla tohto konzultanta sú jedným z mozných scenárov "organizované útoky a signály sústredujúce sa na cenovú vojnu, t. j. Rh (ródium)". 282 Tvrdenie, podla ktorého sa uvedené väzby týkajú AAC a nie priamo Amplats, nemôze narusit úvahu Komisie. Kedze spolocnost Amplats je kontrolovaná spolocnostou AAC, Komisia právom zvázila, ze väzby existujúce medzi nou a dalsími podnikmi cinnými alebo aj nie na trhoch platinoidov môzu mat priaznivý alebo nepriaznivý dopad na Amplats. 283 Pokial ide o argument, podla ktorého nedávne nadobudnutie úcasti spolocnosti AAC na kapitále spolocnosti Lonrho je nepriaznivou operáciou pre Gencor a pre koncentráciu a je samo o sebe znakom, ze väzby existujúce medzi rôznymi spolocnostami nie sú prekázkou pre vzájomnú agresívnu konkurenciu, je potrebné poukázat na to, ze na jednej strane zalobkyna nepriniesol dôkaz o nepriaznivom charaktere tejto operácie a na druhej strane, ze nezávisle od jej dôvodov, táto operácia by upevnila existujúce väzby medzi dvoma najvýznamnejsími konkurentmi na trhu. 284 Preto je potrebné skúmanú námietku zamietnut. f) O konkurencných prostriedkoch iným ako technologický rozvoj Tvrdenia úcastníkov konania 285 Zalobkyna poukazuje na to, ze hoci technológia produkcie a banská tazba dosiahli zrelost, Komisia nevzala do úvahy ostatné netechnické aspekty konkurencných výhod, ako napríklad disponibilné banské rezervy, riadenie cinnosti a rôzne typy pomoci pre rôznych výrobcov, ktoré by podniky uviedli do velmi odlisného postavenia voci konkurencii. 286 Komisia nepopiera, ze v sektore, kde technológia dosiahla stupen zrelosti, je konkurencia mozná. Avsak absencia technologických zmien by zastavila významný zdroj hospodárskej sútaze. Dalej, argument zalobkyne poukazuje na dôlezitost rozdielu medzi stýlmi riadenia a základnami zdrojov. Teda, jednou z najdôlezitejsích charakteristík projektu koncentrácie z hladiska jej dopadu na konkurenciu je, ze by odstavila konkurenta (LPD), ktorého stýl riadenia a nákladová struktúra sa velmi lísia od stýlu riadenia a nákladovej struktúry spolocností Implats a Amplats. Posúdenie Súdom prvého stupna 287 V rozpore s tvrdením zalobkyne Komisia vzala v bodoch 152 a 153 odôvodnení sporného rozhodnutia do úvahy fakt, ze aj v sektore, kde technológia dosiahla stupen zrelosti, konkurencia je stále mozná za podmienky vyuzitia nových metód práce a nových výrobných metód, ako aj fakt, ze medzi styrmi významnými výrobcami platiny sú rozdiely v riadení, ze pokroky v tazobných technikách platiny sú relatívne pomalé a ze sa neocakáva ziaden technologický objav, ktorý by bol prevratný pre výrobnú struktúru platiny. 288 Rozhodnutie teda vzalo do úvahy ostatné netechnické aspekty konkurencných výhod. Preto je potrebné tento dôvod zalobkyne zamietnut. g) O zohladnení reakcie dotknutých tretích subjektov Tvrdenia zalobkyne 289 Podla zalobkyne Komisia ignorovala neutrálnu alebo pozitívnu reakciu väcsiny klientov a dalsích tretích strán, ktoré skontaktovala, na koncentracnú operáciu, pricom táto reakcia sa uvádza v bodoch 2.17 az 2.21 odpovede na oznámenie námietok. Teda, ak by si tieto subjekty nemysleli, ze na tomto trhu by okrajové a ostatné faktory mali vplyv na konkurenciu a zabránili by prípadnému zvýseniu cien, urcite by reagovali negatívne. Posúdenie súdu 290 Zalobkyna neposkytuje ziadnu informáciu, ktorá by dokazovala jeho tvrdenie. Skutocnost, ze v rámci svojej vlastnej analýzy trhu sa Komisia priklonila k názoru klientov a ostatných zainteresovaných tretích strán, ktoré mali negatívnu reakciu ohladne projektu koncentrácie, nedokazuje, ze nevzala do úvahy stanovisko tých, ktorí mali pozitívnu alebo neutrálnu reakciu. 291 V kazdom prípade, hoci názor klientov a ostatných tretích strán môze byt významným zdrojom informácií o predvídatelnom dopade koncentracnej operácie na trh, nemôze zaväzovat Komisiu pri jej autonómnom posudzovaní dopadu koncentrácie na tento trh. 292 Preto je potrebné skúmanú námietku zamietnut. h) K minulým oligopolistickým tendenciám Tvrdenia úcastníkov konania 293 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze uviedla existenciu jednej minulej tendencie v priemysle platiny na vytvorenie kolektívneho dominantného postavenia, ignorovala fakt, ze trhové podiely sa v priebehu casu zmenili (zalobkyna odkazuje na správu NERA, tabulku s. 15) a ze, ako by to uznala sama, progresívny úpadok trhových podielov hlavných výrobcov ukázal, ze na trhu existuje urcitá konkurencia. Dalej, ceny sa pocas posledného desatrocia reálne znízili (odkazuje na správu NERA, tabulky 3.2, s. 18, príloha 10, obr. 3, na odpoved na oznámenie námietok, takisto v prílohe 11 ziadosti). 294 Komisia tvrdí, ze hoci samotné rozhodnutie pripústa existenciu hospodárskej sútaze v minulosti, takisto existovali paralelné alebo podobné správanie sa ako majú podniky spojené dohovorom. Posúdenie súdu 295 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne z bodov 166 a 173 ako aj z bodov 168 az 172 a 204 odôvodnení sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia plne vzala do úvahy vo svojej analýze týkajúcej sa osobitného konkurencného rámca, v ktorom juhoafrickí dodávatelia konali pred operáciou koncentrácie, tak fluktuácie trhového podielu, ako aj cenový vývoj. 296 Preto je potrebné námietku zalobkyne zamietnut. i) Záver 297 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze sporné rozhodnutie právoplatne vyvodilo záver (bod 219 odôvodnení), ze výsledkom koncentracnej operácie by bol vznik duopolného dominantného postavenia spolocností Amplats a Implats/LPD na trhu platiny a ródia, co by malo za následok výrazné narusenie efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu v zmysle clánku 2 nariadenia c. 4064/89. Z toho zároven vyplýva, ze odôvodnenie rozhodnutia splna poziadavky clánku 190 Zmluvy ES. 298 Kedze boli zamietnuté vsetky staznosti zalobkyne, je potrebné urobit to isté so skúmanými námietkami. IV - O námietkach vychádzajúcich na jednej strane z porusenia clánku 8, paragrafu 2, nariadenia c. 4064/89, ze Komisia neprijala záväzky navrhované úcastníkmi koncentrácie a na druhej strane z porusenia clánku 190 Zmluvy ES Tvrdenia úcastníkov konania 299 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia urobila právnu chybu, ked odmietla prijat záväzky navrhnuté úcastníkmi koncentrácie, a ze takisto opomenula dostatocne právne zdôvodnit svoje odmietnutie, cím porusila clánok 190 zmluvy. 300 Pripomína, ze podla bodu 215 odôvodnení sporného rozhodnutia navrhli strany Komisii projekt záväzkov, ktoré smerovali k vyrieseniu problémov hospodárskej sútaze vyplývajúcich z operácie. Tieto záväzky mali byt predlozené clenským státom a prediskutované pocas schôdze konzultacného výboru 9. apríla 1996. 301 Mali byt tri: a) zvýsenie výrobnej kapacity sachty (...) o mnozstvo (...) uncí; b) udrzanie výroby na súcasnej úrovni (...) uncí (...); c) vytvorenie nového dodávatela na trhu. 302 Komisia (bod 216 odôvodnení sporného rozhodnutia) vraj nesprávne zamietla tieto záväzky, ked zvázila, ze súvisia so správaním a nemozno ich tak akceptovat v rámci nariadenia c. 4064/89. Teda zalobkyna tvrdí, ze Komisia uz prijala záväzky týkajúce sa správania sa, v rámci tohto nariadenia. K tomu cituje urcitý pocet rozhodnutí, v rámci ktorých Komisia jasne akceptovala tento druh záväzkov. 303 Zalobkyna poukazuje na to, ze bod 216 odôvodnení rozhodnutia zamieta záväzky z dôvodu, ze "výroba by sa mohla obmedzit v ostatných sachtách vo vlastníctve nového fuzionovaného subjektu, len aby sa celková produkcia udrzala na úrovni (...) uncí, pricom táto úroven by znízila celkovú výrobu". Podla neho tento argument nemá ziaden zmysel. Podla neho záväzok spocíva v rozvoji dodatocnej kapacity (...) uncí v sachte (...) a udrzaní produkcie na existujúcej úrovni. V dôsledku toho by nemohlo dôjst k ziadnemu znízeniu výroby skôr, ako by bola k dispozícii dodatocná kapacita. 304 Zalobkyna takisto spochybnuje argument Komisie (bod 216 odôvodnení sporného rozhodnutia), podla ktorého, ak by niektorý z dodávatelov udrzal svoju výrobu na danej úrovni, Amplats, dalsí clen oligopolu, by o tom vedela, co by vyvolalo tlak na zvysovanie cien. Tvrdí, ze záväzok nestanovil vrchnú hranicu výroby fuzionovaného subjektu. Amplats by teda nemohla predpokladat, ze fuzionovaný subjekt by reagoval na zvýsenie dopytu udrzaním svojej produkcie na existujúcej úrovni. V kazdom prípade by mali podniky právo na rozumný zisk zo svojich hospodárskych cinností, ak by neslo o neakceptovatelný alebo nekalý rozsah zisku z pohladu práva na konkurenciu. Teda podla zalobkyne, kazdé správanie sa fuzionovaného subjektu a spolocnosti Amplats, ktoré by viedlo k takémuto zisku, by mohlo byt predmetom intervencie juhoafrických orgánov. 305 Zalobkyna takisto tvrdí, ze Komisia vôbec nevzala do úvahy konstatovanie juhoafrických úradov, podla ktorého Amplats uz mala dominantné postavenie, ktoré by bolo vystavené efektívnej konkurencii subjektu vytvoreného v dôsledku koncentrácie. Konanie Komisie tak nie je zlucitelné s obavou, ktorú vyjadrili juhoafrické úrady oboznámené s prípadom ohladne struktúry, ktorá vtedy existovala na trhu. 306 Pokial ide o vytvorenie nového dodávatela, ktorý by mal podla Komisie zanedbatelný efekt, zalobkyna tvrdí, ze pokial ostatné kritiky Komisie ohladne jej prístupu k záväzkom sú odôvodnené, tento aspekt sporného rozhodnutia nemozno obhajovat. 307 Dalej spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého záväzok neodráza trhový rast, na ktorom sa zhodli vsetci komentátori (bod 216 odôvodnení sporného rozhodnutia). Myslí si, ze toto stanovisko je v rozpore s názorom väcsiny priemyselníkov. Títo poukázali na existenciu nadmerného zásobovania, ktoré by sa mohlo vyrovnat o niekolko rokov. Toto stanovisko bolo rozpísané v najmenej troch nezávislých správach, prilozených k odpovedi úcastníckych strán na oznámenie námietok, na ktorú sa Komisia odvoláva v spornom rozhodnutí len strucne. V tomto kontexte je záväzok strán spocívajúci v udrzaní výroby na jej súcasnej úrovni krokom, ktorý môze odstránit hlavnú obavu Komisie. 308 Dalej zalobkyna tvrdí, ze dodrziavanie ponúknutých záväzkov by bolo mozné sledovat. Predovsetkým by bolo mozné overit udrzanie úrovne výroby prostredníctvom povinnosti poskytnút Komisii kazdý stvrtrok výrobné císla. Tieto by potom bolo mozné rocne porovnávat s výrobnými císlami publikovanými vo výrocnej správe a na úctoch, ktoré sú certifikované. Co sa týka dalsieho ponúknutého záväzku, t. j. rozvoja projektu (...), zalobkyna si myslí, ze napriek jeho strukturálnemu charakteru by bolo mozné ho lahko preverit pomocou certifikovaných správ o napredovaní a návstev na mieste kazdý rok. Kontrola dodrziavania týchto záväzkov by teda nebola tazsia ako kontrola záväzkov akceptovaných v iných prípadoch. 309 Napokon, Komisia sa nemala pri zamietnutí navrhnutých záväzkov odvolávat na skutocnost, ze by bolo tazsie overit si ich dodrziavanie, pretoze vsetky výrobné infrastruktúry vytvoreného koncernu by sa nachádzali v Juznej Afrike. Podla zalobkyne, ak má Komisia podla práva Spolocenstva a medzinárodného práva právomoc zabránit koncentracnej operácii realizovanej úplne mimo Spolocenstva, tak musí na takú fúziu pouzit také isté normy a kritériá, ako sú tie, ktoré by pouzila v prípade fúzie vo vnútri Spolocenstva. 310 Komisia spochybnuje, ze záväzok by spocíval v udrzaní produkcie a v rozvoji projektu (...), t j. vo zvýsení výroby. Podla nej navrhovaný záväzok spocíva len v udrzaní existujúcej úrovne výroby, pricom by sa rozvinuli nové výrobné kapacity. Teda, sporné rozhodnutie (bod 216 odôvodnení) vysvetluje, preco by to kazdopádne na expandujúcom trhu nestacilo. Dalej, argument zalobkyne, podla ktorého by si Amplats nemohla mysliet, ze subjekt vyplývajúci z koncentrácie by sa zdrzal zvysovania výroby ako odpoved na zvýsenie dopytu, by znamenal popretie existencie oligopolu. Napokon, z dôvodov uvedených v rámci prvej námietky, by bolo ohladom tohto extravagantné tvrdit, ze juhoafrické úrady poverené konkurenciou by mali záujem intervenovat v prípade svojvolného obmedzenia výroby. 311 Komisia si myslí, ze záväzky týkajúce sa správania nemozno akceptovat. Podla nej v kontexte nariadenia c. 4064/89 musí byt riesenie pre koncentráciu ekonomickej moci na trhu vzniknutom v dôsledku koncentrácie samo o sebe strukturálne. Kedze cielom nariadenia je zabránit, aby nedochádzalo k situáciám, kedy by sa mohlo prejavit protikonkurencné správanie sa (bez dohody), mozno vziat do úvahy len záväzky, ktoré prispievajú k odbúraniu moznosti zneuzitia. Dalej, clánok 2 nariadenia speciálne bráni Komisii schválit koncentráciu vytvárajúcu alebo posilnujúcu dominantné postavenie. Za takýchto podmienok je slub nezneuzívat dominantné postavenie nedostatocný a neplní poziadavky nariadenia. 312 Komisia sa nepriklána k analýze zalobkyne ohladne záväzkov navrhnutých a prijatých v niektorých minulých prípadoch. Záväzok mozno pokladat za strukturálny, ak riesi strukturálny problém, napríklad prístup na trh. V tomto ohlade nie je potrebné diskutovat o otázke, ci navrhovaný záväzok rozvinút projekt (...) je strukturálny, pretoze by v ziadnom prípade nevyriesil predmetný problém hospodárskej sútaze. Posúdenie Súdom prvého stupna 313 Najskôr je potrebné skúmat aký typ záväzku mozno prijat v rámci nariadenia c. 4064/89 a zvlást, ci je právoplatná téza Komisie, podla ktorej nemozno akceptovat záväzky týkajúce sa správania sa. 314 Na základe siedmeho odôvodnenia, v zmysle ktorého "je potrebné vytvorit nový právny nástroj (...), ktorý by umoznil efektívnu kontrolu vsetkých koncentracných operácií v závislosti od ich dopadu na konkurencnú struktúru v Spolocenstva", nariadenie c. 4064/89 má za hlavný ciel kontrolu trhových struktúr a nie kontrolu správania sa podnikov, pricom táto posledne uvedená kontrola je predovsetkým vyhradená v clánkoch 85 a 86 zmluvy. 315 Clánok 8, paragraf 2 nariadenia hovorí: "Pokial Komisia zistí, ze nahlásená koncentracná operácia, poprípade po zmenách vykonaných príslusnými podnikmi, splna kritérium stanovené v clánku 2, paragraf 2, prijme rozhodnutie o prehlásení koncentrácie za kompatibilnú so spolocným trhom. Svoje rozhodnutie môze doplnit podmienkami a nariadeniami s cielom zabezpecit, aby príslusné podniky plnili záväzky, ktoré prijali voci Komisii, aby zmenili pôvodný projekt koncentrácie (...)". 316 Z týchto ustanovení, ako aj z clánku 2, paragraf 3 toho istého nariadenia vyplýva, ze ak Komisia dospeje k záveru, ze koncentracná operácia môze vytvorit alebo posilnit dominantné postavenie, musí ju zakázat, aj keby sa úcastnícke podniky plánovanej operácie zaviazali pred Komisiou, ze ho nezneuzijú. 317 Totiz, kedze cielom nariadenia je zabránit vytvoreniu alebo posilneniu trhových struktúr, ktoré by mohli výrazne narusit efektívnu konkurenciu na spolocnom trhu, nemozno akceptovat vznik takýchto situácií pod zámienkou, ze dané podniky sa zaväzujú, ze nebudú zneuzívat svoje dominantné postavenie, aj keby sa ukázalo, ze dodrzanie týchto záväzkov mozno lahko preverit. 318 V dôsledku toho, v rámci nariadenia c. 4064/89, Komisia je habilitovaná prijat len záväzky, ktoré smerujú k tomu, aby sa nahlásená operácia stala kompatibilnou so spolocným trhom. Inými slovami, záväzky navrhované danými podnikmi musia Komisii umoznit dospiet k záveru, ze daná koncentracná operácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie v zmysle clánku 2, paragrafy 2 a 3 nariadenia. 319 Je teda jedno, ci navrhovaný záväzok mozno kvalifikovat ako záväzok, ktorý súvisí so správaním alebo struktúrou. Je pravdou, ze záväzky strukturálneho typu, ako znízenie trhového podielu subjektu vzniknutého koncentráciou prostredníctvom predaja filiálky, sú v zásade vítanejsie z hladiska ciela nariadenia, kedze definitívne alebo prinajmensom trvale zabranujú vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia, ktoré Komisia predtým zistila, bez toho, aby si mimochodom vyzadovali kontrolné opatrenia zo stredno alebo dlhodobého hladiska. Nemozno vsak v zásade vylúcit záväzky, u ktorých sa na prvý pohlad zdá, ze súvisia so správaním, ako napr. nepouzívanie urcitej znacky pocas urcitého obdobia alebo poskytnutie casti výrobnej kapacity podniku vzniknutého koncentráciou pre potreby tretích konkurentov, alebo vseobecnejsie prístup k významnej infrastruktúre za nediskriminacných podmienok, pretoze aj tieto záväzky môzu zabránit vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia. 320 Za takýchto podmienok je potrebné skúmat záväzky navrhované príslusnými podnikmi od prípadu k prípadu. 321 V danom prípade, hoci zalobkyna povazuje rozvoj projektu (...) za strukturálny záväzok, nepopiera, ze - ako poukazuje Komisia v spornom rozhodnutí (bod 216 odôvodnení) - tento záväzok nemohol o nic viac ako dalsie navrhované záväzky, napr. záväzok udrzat výrobu na urcitej úrovni a záväzok vytvorit nového dodávatela, vyriesit otázku oligopolnej struktúry trhu vytvorenej koncentráciou. 322 Totiz, prvé dva záväzky vôbec nemenia struktúru daného trhu ako trhu duopolného, ale obmedzujú sa na usmernovanie výrobnej politiky spol. Implats/LPD v podobe jednoduchého stanovenia povinnosti minimálnej výroby, ktorá, hoci môze znízit moznosti zneuzívania dominantného postavenia v budúcnosti v závislosti od vývoja dopytu, nezarucuje, ze k takémuto druhu zneuzívania nedôjde a ani to, co je este dôlezitejsie, ze zanikne dominantné postavenie. 323 Zalobkyna dalej nemôze tvrdit, ze Komisia nemohla odmietnut záväzok z dôvodu, ze keby Implats/LPD udrzala výrobu na danej úrovni, spol. Amplats by sa o tom dozvedela, a to by vyvolalo tlak na rast cien. V skutocnosti, keby sme argument dalej rozvinuli, vôbec to nedokazuje, ze navrhovaný záväzok by mohol zrusit duopolné dominantné postavenie vytvorené koncentráciou, ale len spochybnuje existenciu dominantného postavenia. K tomuto poslednému bodu boli teda tvrdenia zalobkyne uz zamietnuté v rámci námietky na zrusenie na základe porusenia clánku 2 nariadenia c. 4064/89 a v súvislosti so zistením kolektívneho dominantného postavenia. 324 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, podla ktorých by na jednej strane podniky mali právo tazit rozumné zisky zo svojej hospodárskej cinnosti a na druhej strane by akékolvek správanie sa fuzionovaného subjektu a spolocnosti Amplats, ktoré by viedlo k takémuto zisku, mohlo byt predmetom intervencie juhoafrických úradov, stací konstatovat, ze nezávisle od dobrého úmyslu, tieto tvrdenia nie sú vhodné za úcelom hodnotenia, ci by navrhovaný záväzok mohol alebo nemohol odstránit prekázku vytvorenú pre konkurencnú struktúru koncentráciou. 325 Co sa týka tretieho záväzku, t. j. vytvorenia nového dodávatela, stací poznamenat, ze zalobkyna nespochybnuje analýzu Komisie, podla ktorej by mal tento záväzok zanedbatelný efekt na výsku budúceho zásobovania konecného spotrebitela platinou. Zalobkyna sa obmedzuje na upozornenie, pricom tak uznáva vedlajsí význam tohto záväzku, ze ak má pravdu ohladne prístupu k záväzku, co sa týka ostatných kritík adresovaných Komisii, nic neumoznuje obhajovat tento aspekt rozhodnutia. 326 Takze vzhladom na to, ako to bolo posúdené vyssie, ze Komisia oprávnene zamietla dva prvé záväzky, nedopustila sa zjavnej chyby, ked uvázila, ze nezávisle od povahy nemozno tretí záväzok akceptovat vzhladom na jeho zanedbatelný dopad na trh. 327 Za takýchto podmienok tvrdenia zalobkyne týkajúce sa mozností kontrolovat navrhované záväzky nie sú vôbec vhodné. Tieto záväzky celkove nemôzu odstránit prekázku, ktorú efektívnej konkurencii kladie koncentracná operácia, preto ich Komisia odôvodnene zamietla, hoci previerka ich plnenia nekladie osobitné tazkosti. 328 Komisia sa teda nedopustila právnej chyby, ani zjavnej chyby v hodnotení, ked odmietla záväzky navrhované spol. Gencor a Lonrho za úcelom odstránenia problémov hospodárskej sútaze spôsobených koncentracnou operáciou. 329 V dôsledku vyssie uvedeného je mimochodom rozhodnutie dostatocne odôvodnené, pokial ide o zamietnutie záväzkov. 330 Preto je potrebné skúmané námietky zamietnut. O trovách 331 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu vsetkých trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala Komisia. 332 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Spolková republika Nemecko preto znásat svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie. 3. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy. Azizi Vesterdorf García-Valdecasas Moura Ramos Jaeger Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. marca 1999. Tajomník Predseda komory H. Jung J. Azizi Obsah __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCb6GnO/L103066-3073TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXCb6GnO/L103066-3073TMP.html#Footref*