ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 21. septembra 1999 ([1]*) "Podniky - Odvetvový dôchodkový fond - Povinná úcast v odvetvovom dôchodkovom systéme" Vo veci C-67/96, ktorej predmetom je návrh podaný podla clánku 177 Zmluvy ES (teraz clánok 234 ES), ktorým Kantongerecht te Arnhem (Holandsko) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred týmto vnútrostátnym súdom medzi: Albany International BV a Stichting Bedrijfspensioenfonds Textielindustrie Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie o výklade clánkov 85, 86 a 90 Zmluvy ES (teraz clánky 81 ES, 82 ES a 86 ES), SÚDNY DVOR, v zlození: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr J.-P. Puissochet, G. Hirsch a P. Jann, sudcovia J. C. Moitinho de Almeida (spravodajca), C. Gulmann, J. L. Murray, D. A. O. Edward, H. Ragnemalm, L. Sevón a M. Wathelet, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: D. Louterman-Hubeau, hlavná referentka, so zretelom na písomné pripomienky, ktoré predlozili: - Albany International BV, v zastúpení: T. R. Ottervanger, advokát advokátskej komory v Rotterdame, a H. van Coeverden, advokát advokátskej komory v Haagu, - Stichting Bedrijfspensioenfonds Textielindustrie, v zastúpení: E. Lutjens, advokát advokátskej komory v Amsterdame, a O. Meulenbelt, advokát advokátskej komory v Utrechte, - holandská vláda, v zastúpení: A. Bos, právny poradca na ministerstve zahranicných vecí, splnomocnený zástupca, - nemecká vláda, v zastúpení: E. Röder, Ministerialrat na spolkovom ministerstve hospodárstva, a C.-D. Quassowski, Regierungsdirektor na tom istom ministerstve, splnomocnení zástupcovia, - francúzska vláda, v zastúpení: K. Rispal-Bellanger, zástupkyna riaditela pre medzinárodné hospodárske právo a komunitárne právo na riaditelstve právnych zálezitostí na ministerstve zahranicných vecí, a C. Chavance, tajomník pre zahranicné veci na tom istom ministerstve, splnomocnení zástupcovia, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Wils, clen právneho servisu, splnomocnený zástupca, so zretelom na správu pre pojednávanie, po vypocutí ústnych pripomienok na pojednávaní 17. novembra 1998, ktoré predniesli: Albany International BV, v zastúpení: T. R. Ottervanger; Stichting Bedrijfspensioenfonds Textielindustrie, v zastúpení: E. Lutjens a O. Meulenbelt; holandská vláda, v zastúpení: M. A. Fierstra, vedúci oddelenia európskeho práva na ministerstve zahranicných vecí, splnomocnený zástupca; francúzska vláda, v zastúpení: C. Chavance, svédska vláda, v zastúpení: A. Kruse, departementsrĺd na právnom sekretariáte (EÚ) ministerstva zahranicných vecí, splnomocnený zástupca, a Komisia, v zastúpení: W. Wils, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. januára 1999, vyhlásil tento Rozsudok 1 Rozsudkom zo 4. marca 1996 doruceným Súdnemu dvoru 11. marca 1996 polozil Kantongerecht te Arnhem podla clánku 177 Zmluvy ES (teraz clánok 234 ES) tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu clánkov 85, 86 a 90 Zmluvy ES (teraz clánky 81 ES, 82 ES a 86 ES). 2 Tieto otázky boli polozené v rámci sporu medzi Albany International BV (dalej len "Albany") a Stichting Bedrijfspensioenfonds Textielindustrie (Odvetvový dôchodkový fond textilného priemyslu, dalej len "fond") v súvislosti s odmietnutím Albany zaplatit príspevky do fondu za rok 1989 s odôvodnením, ze povinná úcast vo fonde, na základe ktorej sa od neho pozadujú príspevky, odporuje clánku 3 písm. g) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 3 ods. 1 písm. g) ES], clánku 85, 86 a 90 Zmluvy. Vnútrostátna právna úprava 3 Systém holandského dôchodkového zabezpecenia sa zakladá na troch pilieroch. 4 Prvý pilier zodpovedá základnému zákonnému dôchodku poskytovanému státom podla Algemene Ouderdomswet (zákon, ktorým sa zriaduje vseobecný systém dôchodkov, dalej len "AOW") a Algemene Nabestaandenwet (zákon o zovseobecnenom poistení pozostalých). Na základe tohto povinného zákonného systému majú vsetci obyvatelia nárok na dôchodok v obmedzenej výske nezávislej od mzdy, ktorú predtým skutocne dostávali, a ktorý sa vypocíta na základe zákonom stanovenej minimálnej mzdy. 5 Druhý pilier zahrna doplnkové dôchodky poskytované v súvislosti so závislou alebo samostatnou zárobkovou cinnostou, ktoré vo väcsine prípadov doplnajú základný dôchodok. Doplnkové dôchodky vo vseobecnosti spravujú v rámci kolektívnych systémov uplatnovaných na urcité odvetvie hospodárstva, povolanie alebo pracovníkov podniku dôchodkové fondy, pricom úcast v týchto fondoch sa stala povinnou okrem iného aj v prípade fondu vo veci samej na základe Wet van 17 maart 1949 houdende vaststelling van en regeling betreffende verplichte deelneming in een bedrijfspensioenfonds (zákon zo 17. marca 1949, ktorým sa stanovujú pravidlá povinnej úcasti v odvetvovom dôchodkovom fonde, dalej len "BPW"). 6 Tretí pilier predstavujú individuálne poistné zmluvy v rámci dôchodkového alebo zivotného poistenia, ktorých uzatváranie je dobrovolné. 7 Wet op de loonbelasting (zákon o dani z miezd) stanovuje, ze príspevky na tvorbu dôchodku sú odpocítatelné iba vtedy, ked tento dôchodok nepresiahne "rozumnú výsku". Príspevky sa nemôzu odpocítat v prípade tvorby dôchodku presahujúceho túto výsku. Táto výska je v prípade 40 odpracovaných rokoch 70 % z individuálnej mzdy na konci kariéry. Uvedená danová právna úprava má za následok, ze súcasná norma v oblasti tvorby dôchodku v Holandsku zodpovedá dôchodku, vrátane dôchodku na základe AOW, vo výske 70 % poslednej mzdy. 8 Clánok 1 ods. 1 BPW v znení zákona z 11. februára 1988 stanovuje: "Na úcely tohto zákona a ustanovení, ktoré z neho vychádzajú, znamená: ... b) odvetvový dôchodkový fond: fond pôsobiaci v urcitom odvetví, v rámci ktorého sa zhromazdujú financné prostriedky bud výlucne v prospech osôb, ktoré vykonávajú závislú zárobkovú cinnost v danom odvetví, alebo aj v prospech osôb v inom postavení, ktoré v uvedenom odvetví vykonávajú cinnost. ... f) minister: minister sociálnych vecí a zamestnanosti." 9 Clánok 3 zmeneného a doplneného BPW stanovuje: "1. Minister môze na ziadost profesijného odvetvového zdruzenia, ktoré povazuje za dostatocne reprezentatívne vo vztahu k struktúre hospodárskeho zivota daného odvetvia, po vzájomnej dohode s riaditelom príslusného odboru vseobecnej správy, do ktorého pôsobnosti patria okrem iného zálezitosti daného odvetvia, a po konzultácii so Sociaal-Economische Raad (hospodárska a sociálna rada) a Verzekeringskamer (zdruzenie poistovní) stanovit povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde pre vsetkých pracovníkov alebo len pre niektoré kategórie pracovníkov tohto odvetvia. 2. V prípade uvedenom v odseku 1 sú vsetky osoby patriace do predmetných kategórií podla ustanovení vyssie citovaného odseku, a pokial ide o zamestnancov, aj ich zamestnávatelia povinní dodrziavat príslusné ustanovenia statútu a poriadku odvetvového dôchodkového fondu, ako aj vsetky ustanovenia prijaté na ich základe. Dodrziavania týchto ustanovení sa mozno domáhat na súde, okrem iného aj vo vztahu k platbám príspevkov." 10 V clánku 5 ods. 2 zmeneného a doplneného BPW je vymenovaných niekolko podmienok, za ktorých môze minister sociálnych vecí a zamestnanosti schválit ziadost o stanovenie povinnej úcasti, ako je upravená v clánku 3 ods. 1. V súlade s clánkom 5 ods. 2 bodmi III a IV zmeneného a doplneného BPW musia statút a poriadok odvetvového dôchodkového fondu dostatocným spôsobom garantovat záujmy úcastníkov a zástupcovia zdruzení zamestnávatelov a pracovníkov daného odvetvia musia byt v rovnakom pocte zastúpení v predstavenstve fondu. 11 Clánok 5 ods. 2 bod II písm. l) zmeneného a doplneného BPW tiez stanovuje, ze statút a poriadok odvetvového dôchodkového fondu musia obsahovat ustanovenia týkajúce sa prípadov a podmienok, za ktorých nie sú pracovníci daného odvetvia povinní stat sa úcastníkmi uvedeného fondu alebo môzu byt oslobodení od urcitých povinností voci fondu. 12 Clánok 5 ods. 3 zmeneného a doplneného BPW spresnuje: "Minister sociálnych vecí a zamestnanosti po dohode so zdruzením poistovní a hospodárskou a sociálnou radou vydá smernice týkajúce sa otázok uvedených v odseku 2 bode II písm. l). Na úcely vypracovania týchto smerníc bude potrebné vychádzat zo zásady, ze príslusní pracovníci, ktorí uz boli úcastníkmi dôchodkového fondu na základe uzavretia zmluvy o zivotnom poistení najmenej sest mesiacov pred podaním ziadosti uvedenej v clánku 3 ods. 1, nie sú povinní stat sa úcastníkmi tohto odvetvového fondu alebo sú oslobodení od povinnosti platit príspevky v plnom rozsahu alebo v rozumnej miere pod podmienkou, ze môzu preukázat, ze v dobe, pocas ktorej nemusia byt úcastníkmi odvetvového fondu alebo sú úplne alebo v rozumnej miere oslobodení od povinnosti platit príspevky do tohto fondu, získavajú dôchodkové práva, ktoré sú prinajmensom rovnocenné právam, ktoré by získali v prípade úcasti v odvetvovom dôchodkovom fonde, a to tak dlho, kým môzu uvedenú skutocnost preukázat. Minister môze vydat smernice aj k iným otázkam uvedeným v odseku 2." 13 Smernice uvedené v clánku 5 ods. 3 zmeneného a doplneného BPW vydal minister sociálnych vecí a zamestnanosti prostredníctvom Beschikking van 29 december 1952 betreffende de vaststelling van de richtlijnen voor de vrijstelling van deelneming in een bedrijfspensioenfonds wegens een bijzondere pensioenvoorziening (rozhodnutie z 29. decembra 1952, ktorým sa prijali smernice o oslobodení od úcasti v odvetvovom dôchodkovom fonde z dôvodu úcasti v osobitnom dôchodkovom systéme, v znení zmenenom a doplnenom rozhodnutím z 15. augusta 1988, dalej len "smernice o oslobodení od úcasti"). 14 V clánku 1 zmenených a doplnených smerníc o oslobodení od úcasti sa stanovuje: "Oslobodenie od povinnosti úcasti v odvetvovom dôchodkovom fonde alebo od povinnosti platit do fondu príspevky môze tento fond udelit na ziadost kazdej zainteresovanej osoby, pokial sa na pracovníka príslusného odvetvia vztahuje osobitný dôchodkový systém zodpovedajúci týmto podmienkam: a) tento systém musí podliehat podnikovému dôchodkovému fondu, inému odvetvovému dôchodkovému fondu alebo poistovatelovi vlastniacemu potvrdenie upravené v clánku 10 Wet toezicht verzekeringsbedrijf (zákon o dohlade nad poistovnami, Stb. 1986, 638), alebo musí byt zalozený na Algemene burgerlijke pensioenwet (vseobecný zákon o obcianskych dôchodkoch v státnej sluzbe, Stb. 1986, 540), Spoorwegenpensioenwet (zákon o dôchodkoch zamestnancov holandských zelezníc a ich príbuzných, Stb. 1986, 541) alebo Algemene Militaire pensioenwet (vseobecný zákon o vojenských dôchodkoch, Stb. 1979, 305); b) práva vyplývajúce z tohto systému musia ako celok byt prinajmensom rovnocenné právam vyplývajúcim z odvetvového dôchodkového fondu; c) práva príslusného pracovníka a dodrziavanie jeho povinností musia byt dostatocne garantované; d) ak z oslobodenia vyplýva odchod z fondu, zdruzenie poistovní musí ponúknut kompenzáciu v primeranej výske za prípadnú skodu, ktorú fond utrpel z poistno-technického hladiska následkom odchodu." 15 V clánku 5 zmenených a doplnených smerníc sa dalej uvádza: "1. Oslobodenie sa musí udelit, ak sú splnené podmienky uvedené v clánku 1 písm. a), b) a c), ak sa osobitný dôchodkový systém uplatnoval najmenej sest mesiacov pred podaním ziadosti, na základe ktorej sa úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde stala povinnou, a ak sa preukázalo, ze pracovník daného odvetvia získava pocas doby, pre ktorú nemusí byt úcastníkom fondu alebo je úplne alebo v rozumnej miere oslobodený od povinnosti platit príspevky, práva prinajmensom rovnocenné právam, ktoré by získal v prípade úcasti v odvetvovom dôchodkovom fonde. 2. Ak v case uvedenom v odseku 1 nesplna osobitný dôchodkový systém podmienku uvedenú v clánku 1 písm. b), musí sa poskytnút dostatocná lehota na prispôsobenie sa tejto podmienke pred prijatím rozhodnutia o ziadosti. 3. Oslobodenie na základe tohto clánku musí nadobudnút úcinnost v case, ked sa úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde stane povinnou." 16 V clánku 9 uvedených zmenených a doplnených smerníc sa spresnuje: "1. Proti rozhodnutiam uvedeným v clánku 8 mozno podat staznost zdruzeniu poistovní do 30 dní od dorucenia rozhodnutia zainteresovanej osobe. Odvetvový dôchodkový fond musí písomne oznámit predchádzajúcu vetu dotknutej osobe v tomto istom case ako rozhodnutie. 2. Zdruzenie poistovní oznámi svoje rozhodnutie o staznosti odvetvovému dôchodkovému fondu, ako aj osobám, ktoré podali uvedené staznosti." 17 Posúdenie zdruzením poistovní je pokusom o zmier. Rozhodnutie nemá v rámci sporu záväzný charakter. Proti posúdeniu zdruzením poistovní nemozno podat ani námietku, ani odvolanie. 18 Okrem ustanovení BPW sa na odvetvové dôchodkové fondy, v ktorých je úcast povinná, uplatní aj Wet van 15 mei 1962 houdende regelen betreffende pensioen- en spaarvoorzieningen (zákon z 15. mája 1962 o dôchodkových fondoch a sporitelských fondoch, niekolkokrát zmenený a doplnený, dalej len "PSW"). 19 Úcelom PSW je garantovat v rámci mozností to, aby záväzky v oblasti dôchodkov prijaté voci pracovníkom boli skutocne dodrziavané. 20 Na tento úcel clánok 2 ods. 1 PSW ukladá zamestnávatelom povinnost zvolit si jeden z troch systémov urcených na oddelenie financných prostriedkov zhromazdených na dôchodkové úcely od ostatného majetku podniku. Zamestnávatel môze vstúpit do odvetvového dôchodkového fondu, zalozit podnikový dôchodkový fond alebo uzavriet skupinové alebo individuálne poistné zmluvy s niektorou poistovnou. 21 Clánok 1 ods. 6 PSW spresnuje, ze sa vztahuje aj na odvetvové dôchodkové fondy, v ktorých sa úcast podla BPW stala povinnou. 22 PSW zároven stanovuje celý rad podmienok, ktoré musia splnat statút a poriadok odvetvového dôchodkového fondu. Clánok 4 PSW stanovuje v tejto súvislosti, ze zalozenie takého fondu treba oznámit ministrovi sociálnych vecí a zamestnanosti a takisto zdruzeniu poistovní. Clánok 6 ods. 1 PSW potvrdzuje, ze zástupcovia zdruzení zamestnávatelov a zástupcovia zdruzení pracovníkov daného odvetvia sú zastúpení v rovnakom pocte v predstavenstve odvetvového dôchodkového fondu. 23 PSW navyse urcuje v clánkoch 9 a 10 podmienky spravovania zhromazdených financných prostriedkov. Vseobecné pravidlo týkajúce sa tejto oblasti je uvedené v clánku 9, ktorý dôchodkovým fondom nariaduje previest riziko vyplývajúce zo záväzkov spojených s dôchodkami alebo ho zaistit. Clánok 10 umoznuje dôchodkovým fondom odchylne od tohto pravidla spravovat a samostatne investovat na vlastné riziko zhromazdené financné prostriedky. Na získanie oprávnenia postupovat takýmto spôsobom musí dôchodkový fond predlozit príslusným orgánom plán hospodárenia s presným vysvetlením spôsobu, akým chce celit poistnému riziku a financnému riziku. Plán musí schválit zdruzenie poistovní. Okrem toho sa stále vykonáva nepretrzitý dohlad nad dôchodkovými fondmi. Úctovné výkazy systému sa musia pravidelne predkladat na schválenie zdruzeniu poistovní. 24 Nakoniec sú v clánkoch 13 az 16 PSW uvedené pravidlá investovania zhromazdených prostriedkov. Podla clánku 13 musia byt aktíva systému zvýsené o odhady príjmov dostatocné na krytie záväzkov v dôchodkovej oblasti. V clánku 14 sa spresnuje, ze investovanie sa musí uskutocnovat opatrne. Spor vo veci samej 25 Fond bol zalozený podla BPW. Úcast vo fonde sa stala povinnou výnosom ministra sociálnych vecí a zamestnanosti zo 4. decembra 1975 (dalej len "výnos o povinnej úcasti"). 26 Albany prevádzkuje textilný závod, ktorý je úcastníkom fondu od roku 1975. 27 Az do roku 1989 spocíval dôchodkový systém fondu na pausálnych platbách. Dôchodok priznaný pracovníkom nezodpovedal ich mzde, ale predstavoval pevnú sumu pre kazdého pracovníka. Kedze Albany povazoval tento systém za nedostatocne stedrý, uzavrel v roku 1981 s poistovnou zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení pre svojich pracovníkov, aby celkový dôchodok, na ktorý budú mat pracovníci nárok po 40 odpracovaných rokoch, dosiahol výsku 70 % ich poslednej mzdy. 28 S úcinnostou od 1. januára 1989 zmenil fond svoj dôchodkový systém. Na základe tohto systému sa pracovníkom priznáva suma takisto vo výske 70 % poslednej mzdy. 29 Po zmene dôchodkového systému fondu poziadal Albany 22. júla 1989 o oslobodenie od úcasti. Fond ziadost zamietol 28. decembra 1990. Fond totiz usúdil, ze podla smerníc o oslobodení od úcasti sa oslobodenie môze povolit iba vtedy, ak boli splnené podmienky stanovené uvedenými smernicami a ak sa osobitné ustanovenia týkajúce sa dôchodkovej oblasti uplatnovali sest mesiacov pred podaním ziadosti sociálnych partnerov, na základe ktorej sa stala úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde povinnou. 30 Albany podal staznost proti rozhodnutiu fondu na zdruzenie poistovní. Zdruzenie poistovní v rozhodnutí z 18. marca 1992 uviedlo, ze aj ked fond nie je povinný povolit pozadované oslobodenie, treba ho poziadat, aby vyuzil svoju právomoc poskytnút oslobodenie alebo aspon výpovednú lehotu, kedze Albany zmluvne dohodol pre svojich pracovníkov doplnkový dôchodkový systém uz pred niekolkými rokmi a kedze tento systém je od 1. januára 1989 obdobný ako systém zavedený fondom. 31 Fond sa neriadil stanoviskom zdruzenia poistovní a 11. novembra 1992 nechal dorucit Albany platobný rozkaz na zaplatenie sumy 36 700,29 HFL zodpovedajúcej zákonne stanoveným príspevkom za rok 1989 zvýsených o úroky, inkasné poplatky, mimosúdne trovy a asistencné náklady. 32 Albany podal odpor proti tomuto rozkazu na Kantongerecht te Arnhem. Uviedol najmä, ze systém povinnej úcasti vo fonde odporuje clánku 3 písm. g) Zmluvy, clánkom 52 a 59 Zmluvy ES (zmenené, teraz clánky 43 ES a 49 ES) a clánkom 85, 86 a 90 Zmluvy. 33 Podla Albany odmietnutie fondom povolit jeho oslobodenie má následky, ktoré ho poskodzujú. Poistovna mu totiz údajne poskytla podmienky menej výhodné, ked musel dojednat systém doplnkového dôchodkového poistenia zalozený fondom. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí fond, iné odvetvové dôchodkové fondy, ako napríklad Bedrijfspensioenfonds voor de Bouwnijverheid a edrijfspensioenfonds voor het Schildersbedrijf, povolili oslobodenie podnikom, ktoré predtým uzavreli zmluvu o systéme doplnkového dôchodkového poistenia. 34 Fond nadalej tvrdil, ze v tomto prípade neexistuje ziadna zákonná povinnost povolit pozadované oslobodenie. Preto môze sudca vykonat iba okrajovú kontrolu. Podla clánku 5 ods. 3 BPW sa oslobodenie musí povinne udelit iba vtedy, ked podnik zaviedol rovnocenný dôchodkový systém najmenej sest mesiacov pred tým, nez sa úcast stala povinnou. Taká povinnost oslobodenia vraj nastáva iba pri prvom vstupe do fondu a neexistuje v prípade zmeny dôchodkového poriadku. Fond okrem toho nástojil na význame zachovania korektného dôchodkového systému zalozeného na solidarite v prospech vsetkých pracovníkov a podnikov textilného priemyslu a v tejto súvislosti podciarkol, ze udelenie oslobodenia Albany by spôsobilo odchod 110 z asi 8 800 poistencov fondu. 35 Kantongerecht sa pripojil k stanovisku zdruzenia poistovní, ze systém doplnkového poistenia Albany bol od 1. januára 1989 podobný dôchodkovému systému zavedenému fondom. Zdôraznil, ze vztahy medzi odvetvovým dôchodkovým fondom a úcastníkom sa riadia poziadavkami práva a spravodlivého zaobchádzania, ako aj vseobecnými zásadami zdravej správy. Odvetvový dôchodkový fond má teda pri rozhodovaní vo veci priznania oslobodenia zohladnit stanovisko zákonom urcenej nezávislej odbornej institúcie - zdruzenia poistovní. 36 Kantongerecht uviedol, ze v rozsudku zo 14. decembra 1995, Van Schijndel a Van Veen (C-430/93 a C-431/93, Zb. s. I-4705), neboli posledné tri otázky týkajúce sa zlucitelnosti holandského systému povinnej úcasti v profesijnom dôchodkovom systéme s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze preskúmané Súdnym dvorom. 37 Za takýchto podmienok Kantongerecht te Arnhem rozhodol s odkazom na svoje medzitýmne rozsudky z 19. apríla 1993, 17. januára 1994 a 9. januára 1995 o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je odvetvový dôchodkový fond podla clánku 1 ods. 1 písm. b) BPW podnikom v zmysle clánkov 85, 86 alebo 90 Zmluvy ES? 2. Je v prípade kladnej odpovede na prvú otázku zavedenie povinnej úcasti priemyselných podnikov opatrením prijatým clenským státom, ktoré narúsa potrebný úcinok pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky? 3. Môzu mat v prípade negatívnej odpovede na druhú otázku iné okolnosti za následok, ze povinná úcast je nezlucitelná s ustanoveniami clánku 90 Zmluvy, a za tohto predpokladu, aké sú to okolnosti"? O prípustnosti 38 Holandská a francúzska vláda, ako aj Komisia spochybnujú prípustnost otázok z dôvodu neexistencie v rozsudku vnútrostátneho súdu dostatocne presného vymedzenia skutkového a právneho rámca sporu vo veci samej. Kedze vnútrostátny súd neposkytol podrobné vysvetlenie predpisov týkajúcich sa veci samej, okolností, za akých vznikol fond, a pravidiel spravovania fondu, Súdny dvor vraj nemôze poskytnút uzitocný výklad práva Spolocenstva a clenské státy a iné oprávnené subjekty nemôzu predlozit písomné pripomienky s návrhmi odpovedí na prejudiciálne otázky. 39 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry vyzaduje nutnost dospiet k výkladu, ktorý bude uzitocný pre vnútrostátneho sudcu, aby ten vymedzil skutkový a právny rámec sporu, v rámci ktorého kladie otázky, alebo aby aspon vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sa jeho otázky zakladajú. Tieto poziadavky osobitne platia v niektorých oblastiach, akou je oblast hospodárskej sútaze, pre ktoré sú typické komplexné skutkové a právne okolnosti (pozri najmä rozsudky z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C-320/90 az C-322/90, Zb. s. I-393, body 6 a 7; zo 14. júla 1998, Safety Hi-Tech, C-284/95, Zb. s. I-4301, body 69 a 70, a Bettati, C-341/95, Zb. s. I-4355, body 67 a 68). 40 Informácie uvedené v rozhodnutiach vnútrostátneho súdu musia Súdnemu dvoru umoznit nielen poskytnút uzitocné odpovede, ale zároven dat clenským státom a oprávneným subjektom moznost predlozit pripomienky podla clánku 20 Statútu ES Súdneho dvora. Súdnemu dvoru prislúcha dozerat na ochranu tejto moznosti so zretelom na skutocnost, ze podla tohto ustanovenia sa oprávneným subjektom oznamujú iba rozhodnutia vnútrostátneho súdu (pozri najmä uznesenia z 30. apríla 1998, Testa a Modesti, C-128/97 a C-137/97, Zb. s. I-2181, bod 6, a z 11. mája 1999, Anssens, C-325/98, Zb. s. I-2969, bod 8). 41 V prejednávanej veci z pripomienok predlozených podla clánku 20 Statútu ES Súdneho dvora vládami clenských státov a inými oprávnenými subjektmi vyplýva, ze informácie obsiahnuté v rozsudku vnútrostátneho súdu im umoznili zaujat uzitocné stanovisko k otázkam polozeným Súdnemu dvoru. 42 Okrem toho sa francúzska vláda vo svojich pripomienkach odvoláva na pripomienky, ktoré predlozila v spojených veciach Brentjens (rozsudok z 21. septembra 1999, C-115/97 az C-117/97, Zb. s. I-6025) a ktoré výslovne odkazujú na vec Drijvende Bokken (rozsudok z 21. septembra 1999, C-219/97, Zb. s. I-6121), zatial co Komisia sa vo svojich pripomienkach priamo zmienuje o tejto poslednej veci. Uznesenie vnútrostátneho súdu o zacatí prejudiciálneho konania v citovanej veci Drijvende Bokken, ktorá sa tiez týka zlucitelnosti povinnej úcasti v odvetvovom dôchodkovom fonde s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, vsak obsahuje podrobný výklad právnej úpravy uplatnitelnej na spor vo veci samej. 43 Okrem toho, hoci holandská a francúzska vláda mohli v prejednávanej veci usudzovat, ze informácie poskytnuté vnútrostátnym sudcom im neumoznujú zaujat stanovisko k niektorým aspektom otázok polozených Súdnemu dvoru, treba zdôraznit, ze tieto informácie boli doplnené údajmi zo spisu odovzdaného vnútrostátnym súdom, z písomných pripomienok a z odpovedí na otázky polozené Súdnym dvorom. Vsetky tieto údaje uvedené v správe pre pojednávanie boli oznámené vládam clenských státov a iným oprávneným subjektom v súvislosti s pojednávaním, pocas ktorého mohli v prípade potreby doplnit svoje pripomienky. 44 Nakoniec treba uviest, ze informácie poskytnuté vnútrostátnym sudcom, v prípade potreby doplnené uz spomínanými údajmi, poskytujú Súdnemu dvoru dostatocný obraz o skutkovom a právnom rámci sporu vo veci samej na to, aby mohol podat výklad pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vo svetle okolností tohto sporu. 45 Z toho vyplýva, ze polozené otázky sú prípustné. O druhej otázke 46 Svojou druhou otázkou, ktorú treba skúmat ako prvú, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci odporuje clánku 3 písm. g) Zmluvy, clánku 5 Zmluvy ES (teraz clánok 10 ES) a clánku 85 Zmluvy rozhodnutie orgánov verejnej správy stanovit na ziadost reprezentatívnych zdruzení zamestnávatelov a pracovníkov urcitého odvetvia povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde. 47 Albany tvrdí, ze ziadost sociálnych partnerov stanovit povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde je dohodou medzi podnikmi pôsobiacimi v danom odvetví, ktorá je v rozpore s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy. 48 Taká dohoda narúsa hospodársku sútaz z dvoch hladísk. Po prvé, tým, ze zveruje výkon povinného systému jedinému správcovi, zbavuje podniky vyvíjajúce ekonomickú cinnost v danom odvetví moznosti zapojit sa do odlisného systému riadeného inými poistovatelmi. Po druhé, táto dohoda vylucuje zásadným spôsobom týchto poistovatelov z trhu dôchodkového poistenia. 49 Dôsledky takej dohody pre hospodársku sútaz sú "znacné", pretoze postihujú celé holandské textilné odvetvie. Dôsledky sa este zosilnujú kumulatívnym úcinkom spojeným so skutocnostou, ze úcast v dôchodkových systémoch sa stala povinnou v mnohých odvetviach hospodárstva a pre vsetky podniky v týchto odvetviach. 50 Takáto dohoda navyse narúsa obchod medzi clenskými státmi, kedze sa týka podnikov, ktoré vyvíjajú cezhranicnú obchodnú cinnost, a kedze zbavuje poistovatelov usadených v iných clenských státoch moznosti ponúknut Holandsku kompletný dôchodkový systém bud prostredníctvom cezhranicného poskytovania sluzieb, alebo prostredníctvom dcérskych spolocností a pobociek. 51 Podla Albany teda tým, ze orgány verejnej správy vytvorili zákonný rámec a vyhoveli ziadosti sociálnych partnerov zaviest povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde, podporili a posilnili uskutocnovanie a fungovanie dohôd medzi podnikmi pôsobiacimi v daných odvetviach v rozpore s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy, a teda porusili clánok 3 písm. g) a clánky 5 a 85 Zmluvy. 52 Pre potreby odpovede na druhú otázku treba najskôr preskúmat, ci rozhodnutie prijaté reprezentatívnymi zdruzeniami zamestnávatelov a pracovníkov daného odvetvia v rámci kolektívnej zmluvy zriadit v tomto odvetví jediný dôchodkový fond poverený spravovaním doplnkového dôchodkového systému a poziadat orgány verejnej správy, aby stanovili povinnú úcast v tomto fonde pre vsetkých pracovníkov uvedeného odvetvia, neodporuje clánku 85 Zmluvy. 53 Najprv treba pripomenút, ze clánok 85 ods. 1 Zmluvy zakazuje vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Význam tohto pravidla viedol autorov Zmluvy k tomu, ze v clánku 85 ods. 2 Zmluvy výslovne urcili, ze dohody a rozhodnutia zakázané podla tohto ustanovenia sú automaticky neplatné. 54 Dalej treba pripomenút, ze podla clánku 3 písm. g) a i) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 3 ods. 1 písm. g) a j) ES], cinnost Spolocenstva zahrna nielen "systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz", ale aj "politiku v sociálnej oblasti". V clánku 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 2 ES) sa totiz uvádza, ze úlohou Spolocenstva je hlavne "podporovat harmonický a vyrovnaný rozvoj hospodárskej cinnosti" a "vysokú úroven zamestnanosti a sociálnej ochrany". 55 V tejto súvislosti clánok 118 Zmluvy ES (clánky 117 az 120 Zmluvy ES boli nahradené clánkami 136 ES az 143 ES) stanovuje, ze úlohou Komisie je podporovat úzku spoluprácu medzi clenskými státmi v sociálnej oblasti, najmä v zálezitostiach práva zdruzovat sa v odboroch a kolektívne vyjednávat medzi zamestnávatelmi a pracovníkmi. 56 V clánku 118b Zmluvy ES (clánky 117 az 120 Zmluvy ES boli nahradené clánkami 136 ES az 143 ES) sa dalej uvádza, ze Komisia sa usiluje rozvíjat dialóg medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni, ktorý môze viest k zmluvným vztahom, ak to obe strany pokladajú za ziaduce. 57 V clánku 1 dohody o sociálnej politike (Ú. v. ES C 191, 1992, s. 91, dalej len "dohoda o sociálnej politike") sa uvádza, ze Spolocenstvo a clenské státy majú za ciel hlavne zlepsenie zivotných a pracovných podmienok, primeranú sociálnu ochranu, rozvoj ludských zdrojov umoznujúcich vysokú a trvalú úroven zamestnanosti a boj proti vylúceniu z trhu práce. 58 Podla clánku 4 ods. 1 a 2 dohody o sociálnej politike môze viest dialóg medzi sociálnymi partnermi na úrovni Spolocenstva, ak to obe strany pokladajú za ziaduce, k zmluvným vztahom vrátane dohôd, ktorých uskutocnovanie prebieha bud v súlade s postupmi a praktikami typickými pre sociálnych partnerov a clenské státy, alebo na základe spolocnej ziadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie. 59 Niektoré obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz logicky vyplývajú z kolektívnych dohôd uzavretých medzi reprezentatívnymi zdruzeniami zamestnávatelov a pracovníkov. Ciele sociálnej politiky sledované takýmito dohodami by boli vázne ohrozené, keby boli sociálni partneri podriadení clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES pri spolocnom hladaní opatrení urcených na zlepsenie podmienok zamestnanosti a pracovných podmienok. 60 Z uzitocného a koherentného výkladu ustanovení Zmluvy ako celku vyplýva, ze dohody uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi na úcely takých cielov sa musia s ohladom na ich povahu a predmet povazovat za nepatriace do rozsahu pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES. 61 V tejto súvislosti treba teda preskúmat, ci povaha a predmet dohody spornej vo veci samej oprávnujú jej vylúcenie z rozsahu pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy. 62 V tomto prípade treba konstatovat, ze jednak rovnako ako kategórie dohôd uvedené vyssie vytvorené sociálnym dialógom bola aj dohoda sporná vo veci samej uzavretá vo forme kolektívnej dohody a predstavuje výsledok kolektívneho vyjednávania medzi reprezentatívnymi zdruzeniami zamestnávatelov a pracovníkov. 63 A jednak, co sa týka predmetu dohody spornej vo veci samej, táto dohoda zavádza v urcenom odvetví doplnkový dôchodkový systém spravovaný dôchodkovým fondom, pricom úcast v tomto fonde sa môze stat povinnou. Cielom takéhoto systému ako celku je garantovat urcitú úroven dôchodkov vsetkým pracovníkom v tomto odvetví, cím priamo prispieva k zlepseniu jednej z pracovných podmienok pracovníkov, teda ich odmenovania. 64 Treba teda vyvodit záver, ze dohoda sporná vo veci samej nepatrí vzhladom na svoju povahu a predmet do oblasti pôsobnosti clánku 85 ods.1 Zmluvy. 65 Dalej treba pripomenút, ze ako rozhodol Súdny dvor najmä v rozsudku z 21. septembra 1988, Van Eycke (267/86, Zb. s. 4769, bod 16), clánok 85 Zmluvy sa týka výlucne správania podnikov a nevztahuje sa na legislatívne alebo normatívne opatrenia clenských státov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze clánok 85 Zmluvy v spojení s clánkom 5, ukladá clenským státom povinnost neprijat legislatívne alebo normatívne opatrenia alebo neponechat ich úcinné, ak by mohli narusit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky. Takýto prípad nastáva podla uvedenej judikatúry vtedy, ked clenský stát bud nariadi alebo podporuje uzavretie dohôd odporujúcich clánku 85 Zmluvy, alebo posilní úcinky takých dohôd, alebo ked zbaví svoju právnu úpravu státneho charakteru tým, ze prenesie na súkromné hospodárske subjekty zodpovednost za prijímanie intervencných rozhodnutí v hospodárskej oblasti (pozri aj rozsudky zo 17. novembra 1993, Meng, C-2/91, Zb. s. I-5751, bod 14; Reiff, C-185/91, Zb. s. I-5801, bod 14; Ohra Schadeverzekeringen, C-245/91, Zb. s. I-5851, bod 10; z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, body 53 a 54, a Corsica Ferries France, C-266/96, Zb. s. I-3949, body 35, 36 a 49). 66 Z tohto pohladu treba uviest, ze ziadost reprezentatívnych zdruzení zamestnávatelov a pracovníkov adresovaná orgánom verejnej správy, aby zaviedli povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde, ktorý tieto zdruzenia zriadili, je súcastou systému upraveného v niekolkých vnútrostátnych právnych poriadkoch, ktorý sa týka výkonu normotvornej právomoci v sociálnej oblasti. Kedze dohoda sporná vo veci samej nepatrí do rozsahu pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ako vyplýva z bodov 52 az 64 tohto rozsudku, clenské státy môzu volne ulozit povinnost úcasti osobám, ktoré nie sú dohodou viazané. 67 Clánok 4 ods. 2 dohody o sociálnej politike zakotvuje vyslovene na úrovni Spolocenstva moznost pre sociálnych partnerov spolocne poziadat Radu o uskutocnovanie sociálnych dohôd. 68 Rozhodnutie orgánov verejnej správy stanovit povinnú úcast v takom fonde nemozno teda povazovat za nariadenie alebo podporu uzatvárania dohôd odporujúcich clánku 85 Zmluvy alebo posilnenie úcinkov takých dohôd. 69 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze rozhodnutie orgánov verejnej správy stanovit povinnú úcast v takom fonde nepatrí do kategórie normatívnych opatrení, ktoré podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora narúsajú potrebný úcinok clánku 3 písm. g) a clánkov 5 a 85 Zmluvy. 70 Na druhú otázku je teda potrebné odpovedat, ze clánku 3 písm. g) a clánkom 5 a 85 Zmluvy neodporuje rozhodnutie orgánov verejnej správy stanovit na ziadost reprezentatívnych zdruzení zamestnávatelov a pracovníkov urcitého odvetvia povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde. O prvej otázke 71 Prvou otázkou, ktorú treba preskúmat ako druhú, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci je dôchodkový fond poverený spravovaním doplnkového dôchodkového systému zriadeného kolektívnou zmluvou uzavretou medzi reprezentatívnymi zdruzeniami zamestnávatelov a pracovníkov urcitého odvetvia, v ktorom sa úcast rozhodnutím orgánov verejnej správy stala povinnou pre vsetkých pracovníkov odvetvia, podnikom v zmysle clánkov 85 a nasl. Zmluvy. 72 Podla fondu a vlád, ktoré podali pripomienky, nie je taký fond podnikom v zmysle clánku 85 a nasl. Zmluvy. V tejto súvislosti pripomínajú rôzne znaky odvetvového dôchodkového fondu a doplnkového dôchodkového systému, ktorý fond spravuje. 73 Po prvé, povinná úcast vsetkých pracovníkov daného odvetvia v doplnkovom dôchodkovom systéme má zásadnú sociálnu funkciu v systéme dôchodkového zabezpecenia platnom v Holandsku vzhladom na to, ze výska zákonného dôchodku je mimoriadne nízka a vypocítava sa na základe minimálnej zákonnej mzdy. Akonáhle je doplnkový dôchodkový systém zavedený kolektívnou zmluvou v zákonom vymedzenom rámci a úcast v tomto systéme sa stala rozhodnutím orgánov verejnej správy povinnou, stáva sa súcastou holandského systému sociálnej ochrany a odvetvový dôchodkový fond poverený spravovaním systému treba povazovat za prispievajúci k správe verejnej sluzby sociálneho zabezpecenia. 74 Po druhé, odvetvový dôchodkový fond je neziskový. Na jeho spravovaní sa spolupodielajú sociálni partneri zastúpení v rovnakom pocte v predstavenstve. Odvetvový dôchodkový fond vyberá priemerný príspevok stanovený predstavenstvom spôsobom zohladnujúcim na kolektívnej úrovni sumu príspevkov, velkost dávok a rozsah rizík. Okrem toho príspevky nemôzu klesnút pod urcitú úroven, aby sa vytvorili primerané rezervy, a nemôzu v záujme zachovania neziskového charakteru presiahnut istú úroven, ktorej dodrziavanie zabezpecujú sociálni partneri a zdruzenie poistovní. Hoci sa zhromazdené prostriedky investujú na úcely ich zhodnotenia, investovanie sa vykonáva pod dohladom zdruzenia poistovní a podla ustanovení PSW a statútu odvetvového dôchodkového fondu. 75 Po tretie, odvetvový dôchodkový fond funguje na základe zásady solidarity. Solidarita sa prejavuje povinnostou prijat vsetkých pracovníkov bez predchádzajúcej lekárskej prehliadky v prípade oslobodenia od platenia príspevkov z dôvodu pracovnej neschopnosti, uhradením fondom dlzného zostatku príspevkov v prípade úpadku zamestnávatela, ako aj indexovaním výsky dôchodkov s cielom zachovat ich hodnotu. Zásada solidarity vraj vyplýva aj z neexistencie ekvivalentnosti v individuálnych prípadoch medzi zaplateným príspevkom, ktorý je priemerným príspevkom a nezávislým na rizikách, a nárokmi na dôchodok, pri ktorých urcovaní sa zohladnuje priemerná mzda. Taká solidarita vyvoláva nutnost povinnej úcasti v doplnkovom dôchodkovom systéme. Inak by odchod "pozitívnych" rizík mal negatívny spirálovitý úcinok, ktorý by ohrozil financnú rovnováhu systému. 76 So zretelom na uvedené sa fond a vlády, ktoré podali pripomienky, domnievajú, ze odvetvový dôchodkový fond je institúciou poverenou spravovaním systému sociálneho zabezpecenia rovnako ako institúcie, ktorých sa týkal rozsudok zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre (C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637), a na rozdiel od institúcie spornej v rozsudku zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a i. (C-244/94, Zb. s. I-4013), ktorá sa povazovala za podnik v zmysle clánku 85 a nasl. Zmluvy. 77 Treba pripomenút, ze v kontexte práva hospodárskej sútaze Súdny dvor rozhodol, ze pojem podnik zahrna kazdý právny subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania (pozri najmä rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21, Poucet a Pistre, uz citovaný, bod 17, a Fédération française des sociétés d'assurance a i., uz citovaný, bod 14). 78 V uz citovanom rozsudku vo veci Poucet a Pistre Súdny dvor navyse vylúcil z tohto pojmu institúcie poverené spravovaním niektorých povinných systémov sociálneho zabezpecenia zalozených na zásade solidarity. V systéme zdravotného poistenia a poistenia v materstve, ktoré posudzoval, boli totiz dávky rovnaké pre vsetky osoby, ktorým boli urcené, hoci príspevky boli proporcionálne vo vztahu k výske príjmov; v systéme starobného poistenia zabezpecovali financovanie starobných dôchodkov aktívni pracovníci a okrem toho práva na dôchodok stanovené zákonom neboli proporcionálne vo vztahu k príspevkom zaplateným v systéme starobného poistenia; nakoniec sa systémy s prebytkom financných prostriedkov podielali na financovaní systémov, ktoré mali strukturálne financné problémy. Solidarita nutne znamenala to, ze rôzne systémy boli spravované jedinou institúciou a úcast v týchto systémoch bola povinná. 79 Naopak v uz citovanom rozsudku vo veci Fédération française des sociétés d'assurance a i. Súdny dvor rozhodol, ze nezisková institúcia spravujúca systém starobného poistenia urcený na doplnenie základného povinného poistenia a zriadený zákonom ako dobrovolné poistenie, ktorý funguje na zásade zhodnotenia, je podnikom v zmysle clánku 85 a nasl. Zmluvy. Dobrovolná úcast, uplatnenie zásady zhodnotenia a skutocnost, ze dávky závisia iba od výsky príspevkov zaplatených poistencami a od financných výsledkov investícií realizovaných správcovskou spolocnostou, automaticky znamená, ze táto institúcia vykonáva hospodársku cinnost a konkuruje poistovniam sprostredkujúcim zivotné poistenie. Ani sledovanie sociálneho ciela, ani neziskový charakter cinnosti, ani poziadavky solidarity, ani ostatné pravidlá týkajúce sa hlavne obmedzení, ktorými je správcovská spolocnost obmedzovaná pri realizácii investícií, nezbavili správcovskú spolocnost jej hospodárskej povahy. 80 Práve vo svetle toho, co bolo uvedené vyssie, treba posúdit otázku, ci sa pojem podnik v zmysle clánku 85 a nasl. Zmluvy vztahuje na institúciu, akou je odvetvový dôchodkový fond, ktorého sa týka spor vo veci samej. 81 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze odvetvový dôchodkový fond sám urcuje výsku príspevkov a dávok a ze cinnost fondu sa riadi zásadou zhodnotenia. 82 Na rozdiel od dávok poskytovaných institúciami poverenými spravovaním povinných systémov sociálneho zabezpecenia, na ktoré sa odvoláva citovaný rozsudok Poucet a Pistre, závisia dávky fondu od financných výsledkov investícií, ktoré fond uskutocnuje a v rámci ktorých podlieha rovnako ako poistovna dohladu vykonávanému zdruzením poistovní. 83 Ako navyse vyplýva z clánku 5 BPW a clánkov 1 a 5 smerníc o oslobodení od úcasti odvetvový dôchodkový fond je povinný povolit podniku oslobodenie vtedy, ak tento podnik zabezpecoval svojim pracovníkom najmenej sest mesiacov pred podaním ziadosti, na základe ktorej sa stala úcast vo fonde povinnou, dôchodkový systém, ktorý im poskytoval práva prinajmensom rovnocenné právam, ktoré by získali úcastou vo fonde. Tento fond môze okrem toho povolit podniku podla clánku 1 citovaných smerníc oslobodenie od úcasti, ak podnik zabezpecuje svojim pracovníkom dôchodkový systém, ktorý im poskytuje práva prinajmensom rovnocenné právam vyplývajúcim z fondu, ak v prípade odchodu z fondu navrhne zdruzenie poistovní primeranú kompenzáciu za prípadnú skodu, ktorú fond utrpel z poistno-technického hladiska následkom odchodu z fondu. 84 Z toho vyplýva, ze odvetvový dôchodkový fond, akým je fond, o ktorý ide vo veci samej, vykonáva hospodársku cinnost, ktorou konkuruje poistovniam. 85 Za takýchto podmienok neziskový charakter fondu a znaky solidarity uvedené fondom a vládami, ktoré predlozili pripomienky, nie sú dostatocným dôvodom na to, aby sa odvetvový dôchodkový fond nepovazoval za podnik v zmysle pravidiel hospodárskej sútaze Zmluvy. 86 Sledovanie sociálneho ciela, spomínané znaky solidarity a takisto obmedzenia alebo dohlad nad investíciami uskutocnovanými odvetvovým dôchodkovým fondom môzu spôsobit, ze sluzba poskytovaná týmto fondom je menej konkurencieschopná nez porovnatelná sluzba poskytovaná poistovnou. Aj ked takéto prekázky nebránia tomu, aby sa cinnost vykonávaná fondom povazovala za hospodársku cinnost, mohli by odôvodnit výlucné právo takejto institúcie spravovat systém doplnkového dôchodkového poistenia. 87 Treba teda odpovedat na prvú otázku tak, ze dôchodkový fond poverený spravovaním systému doplnkového dôchodkového poistenia zriadeného kolektívnou zmluvou uzavretou medzi reprezentatívnymi zdruzeniami zamestnávatelov a pracovníkov urcitého odvetvia, v ktorom sa úcast rozhodnutím orgánov verejnej správy stala povinnou pre vsetkých pracovníkov odvetvia, je podnikom v zmysle clánkov 85 a nasl. Zmluvy. O tretej otázke 88 Tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci je v rozpore s clánkami 86 a 90 Zmluvy, ak orgány verejnej správy udelili dôchodkovému fondu výlucné právo spravovat v urcitom odvetví systém doplnkového dôchodkového poistenia. 89 Holandská vláda tvrdí, ze úcelom výnosu o povinnej úcasti je iba zaviazat pracovníkov daného odvetvia, aby sa stali úcastníkmi fondu. Týmto výnosom sa neudeluje fondu výlucné právo v oblasti doplnkových dôchodkov. Fond nemá ani dominantné postavenie v zmysle clánku 86 Zmluvy. 90 Treba zdôraznit, ze rozhodnutie orgánov verejnej správy stanovit ako v tomto prípade povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde nutne znamená udelenie tomuto fondu výlucného práva zhromazdovat a spravovat príspevky poukázané na úcely tvorby dôchodkov. Takýto fond treba teda povazovat za podnik, ktorému orgány verejnej správy udelili výlucné práva v zmysle clánku 90 ods. 1 Zmluvy. 91 Dalej treba zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry sa podnik, ktorý má zákonný monopol na podstatnej casti spolocného trhu, môze povazovat za podnik s dominantným postavením v zmysle clánku 86 Zmluvy (pozri rozsudky z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova, C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 14, a z 13. decembra 1991, GB-Inno-BM, C-18/88, Zb. s. I-5941, bod 17). 92 Odvetvový dôchodkový fond, akým je aj fond, o ktorý ide vo veci samej, ktorý má výlucné právo spravovat systém doplnkového dôchodkového poistenia v urcitom priemyselnom odvetví niektorého clenského státu a na základe toho v podstatnej casti spolocného trhu, mozno povazovat za fond s dominantným postavením v zmysle clánku 86 Zmluvy. 93 Treba vsak doplnit, ze jednoduchá skutocnost, ze sa vytvorilo dominantné postavenie udelením výlucných práv v zmysle clánku 90 ods. 1 Zmluvy, nie je ako taká nezlucitelná s clánkom 86 Zmluvy. Clenský stát porusuje zákazy upravené týmito dvoma ustanoveniami iba vtedy, ked predmetný podnik jednoduchým výkonom výlucných práv, ktoré mu boli udelené, zneuzíva svoje dominantné postavenie alebo ked tieto práva môzu vytvorit situáciu, ktorá vedia k tomu, ze podnik sa dopustí takého zneuzitia (rozsudky Höfner a Elser, uz citovaný, bod 29; z 18. júna 1991, ERT, C-260/89, Zb. s. I-2925, bod 37; Merci convenzionali porto di Genova, uz citovaný, body 16 a 17; z 5. októbra 1994, Centre d'insémination de la Crespelle, C-323/93, Zb. s. I-5077, bod 18; a z 12. februára 1998, Raso a i., C-163/96, Zb. s. I-533, bod 27). 94 Albany v tejto súvislosti tvrdí, ze systém povinnej úcasti v systéme doplnkového dôchodkového poistenia spravovaného fondom je v rozpore s ustanoveniami clánku 86 a 90 Zmluvy. Dôchodkové dávky ponúkané fondom vraj nezodpovedajú alebo uz nezodpovedajú potrebám podnikov. Tieto dávky sú údajne prílis nízke a nezodpovedajú mzdám, a sú teda systematicky neprimerané. Zamestnávatelia teda musia prijat dalsie opatrenia v dôchodkovej oblasti. Inými slovami, povinná úcast zbavuje zamestnávatelov moznosti uzatvorit s niektorou poistovnou zmluvu na celkové krytie v dôchodkovej oblasti. Uzavretie poistných zmlúv v dôchodkovej oblasti s viacerými poistovatelmi zvysuje administratívne náklady a znizuje efektívnost. 95 Treba pripomenút, ze v uz citovanom rozsudku Höfner a Elser, bod 34, Súdny dvor rozhodol, ze clenský stát, ktorý udelil verejnej institúcii pre oblast zamestnanosti výlucné právo investovat, porusuje clánok 90 ods. 1 Zmluvy, pretoze vytvára situáciu nevyhnutne nútiacu uvedenú institúciu porusit ustanovenia clánku 86 Zmluvy, najmä preto, lebo zjavne nemôze uspokojit poziadavky trhu v súvislosti s týmto druhom cinností. 96 V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze systém doplnkového dôchodkového poistenia ponúkaný fondom sa zakladá na norme platnej v súcasnosti v Holandsku, teda na norme, ze kazdý pracovník, ktorý platil príspevky po celú dobu úcasti v uvedenom systéme, získava dôchodok vrátane dôchodku na základe AOW, ktorý sa rovná 70 % poslednej mzdy. 97 Je zrejmé, ze niektoré podniky pôsobiace v danom odvetví by mohli chciet zabezpecit svojim pracovníkom dôchodkový systém nad rámec systému ponúkaného fondom. Skutocnost, ze tieto podniky nemôzu zverit spravovanie dôchodkového systému iba jednému poistovatelovi, a tým dochádza k obmedzeniu hospodárskej sútaze, vyplýva vsak priamo z výlucného práva udeleného odvetvovému dôchodkovému fondu. 98 Treba teda preskúmat, ci v súlade s názorom fondu, holandskej vlády a Komisie môze byt výlucné právo odvetvového dôchodkového fondu spravovat doplnkové dôchodkové systémy v danom odvetví a obmedzenie sútaze, ktoré z toho vyplýva, odôvodnené clánkom 90 ods. 2 Zmluvy ako opatrenie nutné na naplnenie osobitnej sociálnej úlohy vo vseobecnom záujme, ktorou bol fond poverený. 99 Albany tvrdí, ze povinná úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde nie je nutná na zabezpecenie primeranej úrovne dôchodku pre pracovníkov. Primeranú úroven mozno dosiahnut na základe stanovenia minimálnych poziadaviek, ktoré by dôchodkové dávky mali splnat, bud sociálnymi partnermi na podnet orgánov verejnej správy, alebo priamo orgánmi verejnej správy. Kolektívne pracovné zmluvy vraj pravidelne stanovujú povinnost pre zamestnávatelov zabezpecit systém minimálneho dôchodku, pricom sa im ponecháva volnost, co sa týka zriadenie vlastného podnikového fondu, úcasti v odvetvovom dôchodkovom fonde alebo obrátenia sa na niektorú poistovnu. 100 Podla spolocnosti Albany platenie "priemerného príspevku" tiez nie je dôvodom pre povinnú úcast. Po prvé, ani BPW a ani výnos o povinnej úcasti vraj nepozadujú systém zalozený na takomto príspevku. Po druhé, rôzne odvetvové dôchodkové fondy, v ktorých úcast nie je povinná, fungujú na základe systému "priemerného príspevku". 101 Co sa týka prijatia vsetkých pracovníkov toho istého odvetvia bez predchádzajúcej lekárskej prehliadky, aby sa "zlé" riziká nemohli odmietnut, Albany uvádza, ze v praxi zmluvy uzavreté v rámci dôchodkového poistenia s poistovatelmi stanovujú povinnost pre zamestnávatela ohlásit vsetkých svojich pracovníkov, ako aj povinnost pre poistovatela akceptovat bez predchádzajúcej lekárskej prehliadky kazdého ohláseného pracovníka. 102 Predovsetkým treba pripomenút, ze podla clánku 90 ods. 2 Zmluvy podliehajú podniky poverené spravovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu pravidlám hospodárskej sútaze iba do tej miery, do akej uplatnenie týchto pravidiel nevedie k znemozneniu z právneho alebo skutkového hladiska naplnenia osobitnej úlohy, ktorá im bola zverená. 103 Tým, ze clánok 90 ods. 2 Zmluvy umoznuje za istých podmienok odchýlky od vseobecných pravidiel Zmluvy, snazí sa o zosúladenie záujmu clenských státov vyuzívat urcité podniky hlavne z verejného odvetvia ako nástroj hospodárskej alebo sociálnej politiky so záujmom Spolocenstva na dodrziavaní pravidiel hospodárskej sútaze a zachovaní jednoty spolocného trhu (rozsudky z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia, C-202/88, Zb. s. I-1223, bod 12, a z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, C-157/94, Zb. s. I-5699, bod 39). 104 Vzhladom na takto definovaný záujem clenských státov im nemozno zakazovat pri definovaní sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorými poverujú urcité podniky, zohladnovat ciele ich vnútrostátnej politiky a usilovat sa uskutocnovat tieto ciele pomocou povinností a obmedzení, ktoré uvedeným podnikom ukladajú (rozsudok Komisia/Holandsko, uz citovaný, bod 40). 105 Systém doplnkového dôchodkového poistenia, o ktorý ide vo veci samej, plní dôlezitú sociálnu funkciu v dôchodkovom systéme v Holandsku z dôvodu nízkej výsky zákonného dôchodku, ktorý sa vypocítava z minimálnej zákonom stanovenej mzdy. 106 Význam sociálnej funkcie doplnkových dôchodkov bol navyse nedávno uznaný prijatím zákonodarcom Spolocenstva smernice Rady 98/49/ES z 29. júna 1998 o zabezpecení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo cinných osôb pohybujúcich sa v rámci spolocenstva (Ú. v. ES L 209, s. 46; Mim. vyd. 05/003, s. 323). 107 Dalej treba pripomenút, ze na splnenie podmienok uplatnenia clánku 90 ods. 2 Zmluvy nie je nutné, aby bola financná rovnováha alebo ekonomická zivotnost podniku povereného spravovaním sluzby vseobecného hospodárskeho významu ohrozená. Stací, aby bolo pri neexistencii sporných práv marené plnenie zvlástnych úloh zverených podniku vyplývajúcich z povinností a obmedzení, ktoré mu boli ulozené (rozsudok Komisia/Holandsko, uz citovaný, bod 52) alebo aby zachovanie týchto práv bolo nutné na poskytnutie ich majitelovi moznosti plnit úlohy vseobecného hospodárskeho významu, ktoré mu boli zverené za ekonomicky prijatelných podmienok (rozsudok z 19. mája 1993, Corbeau, C-320/91, Zb. s. I-2533, body 14 az 16, a rozsudok Komisia/Holandsko, uz citovaný, bod 53). 108 V prípade zrusenia výlucného práva fondu spravovat systém doplnkového dôchodkového poistenia pre vsetkých pracovníkov urcitého odvetvia by podniky zamestnávajúce mladý a zdravý personál vykonávajúci cinnosti, ktoré nie sú nebezpecné, usilovali o výhodnejsie poistné podmienky u súkromných poistovatelov. Postupným odchodom "dobrých" rizík by sa odvetvovému dôchodkovému fondu zvysovali "zlé" riziká, co by vyvolalo vzostup nákladov na dôchodky pracovníkov a hlavne pracovníkov malých a stredných podnikov, ktoré majú starsích zamestnancov vykonávajúcich nebezpecné cinnosti, ktorým by potom fond nemohol ponúknut dôchodky za prijatelné náklady. 109 Takáto situácia môze nastat hlavne vtedy, ked rovnako ako vo veci samej je doplnkový dôchodkový systém spravovaný výlucne fondom s vysokým stupnom solidarity hlavne z toho dôvodu, ze príspevky nezávisia od rizika, dalej z dôvodu povinnosti prijat vsetkých pracovníkov bez predchádzajúcej lekárskej prehliadky, pokracovania tvorby dôchodku v prípade oslobodenia od platenia príspevkov pre pracovnú neschopnost, prevzatia nedoplatku príspevkov fondom dlhovaného zamestnávatelom v prípade úpadku, ako aj z dôvodu indexovania výsky dôchodkov v záujme zachovania ich hodnoty. 110 Také obmedzenia totiz spôsobujú, ze sluzba poskytovaná fondom je menej konkurencieschopná nez porovnatelná sluzba poskytovaná poistovnami a prispievajú k tomu, ze výlucné právo tohto fondu spravovat doplnkový dôchodkový systém má svoje opodstatnenie. 111 Z toho vyplýva, ze zrusenie výlucného práva udeleného fondu by mohlo viest k tomu, ze fond by nemohol plnit úlohy vseobecného hospodárskeho záujmu, ktoré mu boli zverené, za ekonomicky prijatelných podmienok a ze by doslo k ohrozeniu jeho financnej rovnováhy. 112 Albany s odkazom na uz citovaný rozsudok GB-Inno-BM vsak usudzuje, ze skutocnost, ze fond má dvojité postavenie správcu dôchodkového systému a zároven orgánu, ktorému bola udelená právomoc povolovat oslobodenie od platenia príspevkov, by mohla viest k nespravodlivému výkonu tejto právomoci. 113 Treba uviest, ze v uz citovanom rozsudku GB-Inno-BM, bod 28, Súdny dvor rozhodol, ze clánku 3 písm. g) a clánkom 86 a 90 Zmluvy odporuje, aby clenský stát udelil spolocnosti prevádzkujúcej verejnú telekomunikacnú siet právomoc vydávat normy týkajúce sa telefónnych prístrojov a kontrolovat ich dodrziavanie hospodárskymi subjektmi, pretoze na trhu telefonických prístrojov konkuruje týmto subjektom. 114 V bode 25 tohto rozsudku Súdny dvor totiz uviedol, ze kumulovanie právomocí v takomto podniku, akými sú jednak právomoc povolit alebo zamietnut pripojenie telefonických prístrojov k sieti a jednak právomoc urcovat technické normy, ktoré musia tieto prístroje splnat, a právomoc kontrolovat, ci prístroje, ktoré ním neboli vyrobené, zodpovedajú specifikáciám, ktoré schválil, znamená udelit mu právomoc urcit koncové aparáty, ktoré môzu byt pripojené k verejnej sieti, a tým ho zjavne zvýhodnit pred jeho konkurentmi. 115 Situácia vo veci, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, sa odlisuje od situácie, ktorá bola predmetom uz citovaného rozsudku GB-Inno-BM. 116 Najprv treba totiz zdôraznit, ze podla clánku 5 ods. 1 smerníc o oslobodení od úcasti má odvetvový dôchodkový fond povinnost povolit podniku oslobodenie vtedy, ked podnik uz zabezpecoval svojim pracovníkom najmenej sest mesiacov pred podaním ziadosti, na základe ktorej sa úcast vo fonde stala povinnou, dôchodkový systém, ktorý im udeloval práva prinajmensom rovnocenné právam, ktoré by získali v prípade úcasti vo fonde. 117 Kedze vyssie uvedené ustanovenie viaze odvetvový dôchodkový fond v oblasti výkonu jeho právomoci povolit oslobodenie, nemozno ho povazovat za ustanovenie, ktoré môze fond viest k zneuzitiu tejto právomoci. V takom prípade sa totiz fond obmedzuje na preskúmanie, ci sú splnené podmienky stanovené príslusným ministrom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 1993, Lagauche a i., C-46/90 a C-93/91, Zb. s. I-5267, bod 49). 118 Dalej treba spomenút, ze podla clánku 1 smerníc o oslobodení od úcasti má odvetvový dôchodkový fond moznost oslobodit podnik od úcasti vtedy, ked tento podnik zabezpecuje svojim pracovníkom dôchodkový systém, na základe ktorého majú práva prinajmensom rovnocenné právam vyplývajúcim z fondu, pricom v prípade odchodu z fondu navrhne zdruzenie poistovní fondu primeranú kompenzáciu za prípadnú skodu, ktorú by fond utrpel z poistno-technického hladiska následkom odchodu z fondu. 119 Vyssie uvedené ustanovenie tým umoznuje odvetvovému dôchodkovému fondu oslobodit od povinnej úcasti taký podnik, ktorý svojim pracovníkom zabezpecuje dôchodkový systém rovnocenný systému, ktorý spravuje, ak oslobodenie od úcasti neohrozí jeho financnú rovnováhu. Výkon právomoci oslobodit od povinnej úcasti zahrna komplexné posúdenie údajov o dôchodkových systémoch a financnej rovnováhe fondu, co si nevyhnutne vyzaduje sirokú mieru volnej úvahy. 120 Vzhladom na komplexnost takého posúdenia, ako aj na riziká, ktoré povolenie oslobodenia so sebou nesie pre financnú rovnováhu odvetvového dôchodkového fondu a následne pre plnenie sociálneho poslania, ktoré mu bolo zverené, clenský stát môze usúdit, ze právomoc oslobodit od úcasti nemozno udelit odlisnému subjektu. 121 Treba vsak uviest, ze vnútrostátne súdy, na ktoré bol, ako aj v prejednávanej veci podaný odpor proti platobnému rozkazu na zaplatenie príspevkov, musia vykonávat preskúmanie rozhodnutia fondu o odmietnutí oslobodenia od úcasti, ktoré im umozní aspon overit, ci fond nevyuzíva svojvolne moznost povolit oslobodenie od úcasti a ci je dodrzaná zásada zákazu diskriminácie, ako aj ostatné podmienky zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí. 122 Co sa nakoniec týka tvrdenia Albany, ze primeranú úroven dôchodkov pre pracovníkov mozno zabezpecit stanovením minimálnych poziadaviek, ktoré musia dôchodky ponúkané poistovnami splnat, treba zdôraznit, ze so zretelom na sociálnu funkciu doplnkových dôchodkových systémov s a mieru volnej úvahy, ktorú majú clenské státy podla ustálenej judikatúry pri úprave svojich systémov sociálneho zabezpecenia (rozsudok zo 7. februára 1984, Duphar a i., 238/82, Zb. s. 523, bod 16, rozsudok Poucet a Pistre, uz citovaný, bod 6, a zo 17. júna 1997, Sodemare a i., C-70/95, Zb. s. I-3395, bod 27), kazdému clenskému státu prinálezí preskúmat so zretelom na osobitosti svojho vnútrostátneho dôchodkového systému moznost stanovenia minimálnych poziadaviek, ktoré by mu umoznili zabezpecit úroven dôchodkov, o ktorej dosiahnutie usiluje v urcitom odvetví, zavedením povinnej úcasti v dôchodkovom fonde. 123 Na tretiu otázku treba teda odpovedat, ze nie je v rozpore s clánkami 85 a 90 Zmluvy, ak orgány verejnej správy udelili dôchodkovému fondu výlucné právo spravovat v urcitom odvetví doplnkový dôchodkový systém. O trovách 124 Holandská, nemecká, francúzska a svédska vláda, ako aj Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Z týchto dôvodov Súdny dvor v konaní o prejudiciálnych otázkach, ktoré mu predlozil Kantongerecht te Arnhem rozsudkom zo 4. marca 1996, rozhodol takto: 1. Clánku 3 písm. g) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 3 ods. 1 písm. g) ES] a clánkom 5 a 85 Zmluvy ES (teraz clánky 10 ES a 81 ES) neodporuje rozhodnutie orgánov verejnej správy stanovit na ziadost reprezentatívnych zdruzení zamestnávatelov a pracovníkov urcitého odvetvia povinnú úcast v odvetvovom dôchodkovom fonde. 2. Dôchodkový fond poverený spravovaním systému doplnkového dôchodkového poistenia zriadeného kolektívnou zmluvou uzavretou medzi reprezentatívnymi zdruzeniami zamestnávatelov a pracovníkov urcitého odvetvia, v ktorom sa úcast rozhodnutím orgánov verejnej správy stala povinnou pre vsetkých pracovníkov odvetvia, je podnikom v zmysle clánkov 85 a nasl. Zmluvy. 3. Nie je v rozpore s clánkami 85 a 90 Zmluvy ES (teraz clánky 82 ES a 86 ES), ak orgány verejnej správy udelili dôchodkovému fondu výlucné právo spravovat v urcitom odvetví doplnkový dôchodkový systém. Rodríguez Iglesias Puissochet Hirsch Jann Moitinho de Almeida Gulmann Murray Edward Ragnemalm Sevón Wathelet Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. septembra 1999. Tajomník Predseda R. Grass G. C. Rodríguez Iglesias __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX51crRd/L102600-3615TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX51crRd/L102600-3615TMP.html#Footref*