ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) z 12. decembra 1996 ([1]*) "Systém selektívnej distribúcie - Luxusné kozmetické výrobky" Vo veci T-19/92, Groupement d'achat Édouard Leclerc, spolocnost podla francúzskeho práva, so sídlom v Parízi, v zastúpení: Mario Amadio a Gilbert Parléani, advokáti zapísaní v advokátskej komore v Parízi, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Philippe Hoss, 15, Côte d'Eich, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne Bernd Langeheine, neskôr Berend Jan Drijber, clenovia právneho servisu Komisie, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci Hervé Lehman, advokát zapísaný v advokátskej komore v Parízi, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Carlos Gómez de la Cruz, clen právneho servisu Komisie, Centre Wagner, Kirchberg, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Yves Saint Laurent Parfums SA, spolocnost podla francúzskeho práva, so sídlom v Neuilly-sur-Seine (Francúzsko), v zastúpení: Dominique Voillemot a Arnaud Michel, advokáti zapísaní v advokátskej komore v Parízi, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Jacques Loesch, 11, rue Goethe, Fédération des industries de la parfumerie, odborársky zväz podla francúzskeho práva, so sídlom v Parízi, v zastúpení: Robert Collin, advokát zapísaný v advokátskej komore v Parízi, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Ernest Arendt, 8-10, rue Mathias Hardt, Comité de liaison des syndicats européens de l'industrie de la parfumerie et des cosmétiques, medzinárodné neziskové zdruzenie podla belgického práva, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: Stephen Kon, solicitor, a Mélanie Thill-Tayara, advokátka zapísaná v advokátskej komore v Parízi, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Winandy et Err, 60, avenue Gaston Diderich, a Fédération européenne des parfumeurs détaillants, zdruzenie státnych federácií alebo odborov podla francúzskeho práva, so sídlom v Parízi, v zastúpení: Rolland Verniau, advokát zapísaný v advokátskej komore v Lyone, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Nico Schaeffer, 12, avenue de la Porte Neuve, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie 92/33/EHS zo 16. decembra 1991 o konaní podla clánku 85 Zmluvy EHS (IV/33.242 - Yves Saint Laurent Parfums) (Ú. v. ES L 12, s. 24) [neoficiálny preklad], SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kirschner, sudcovia B. Vesterdorf, C. W. Bellamy, A. Kalogeropoulos a A. Potocki, tajomník: J. Palacio Gonzáles, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. a 29. februára 1996, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav Úvod 1 Kategória kozmetických výrobkov zahrna velkú skálu výrobkov, predovsetkým parfumérske výrobky s obsahom alkoholu, skráslovacie výrobky, výrobky urcené na beznú starostlivost, ako aj vlasové a toaletné výrobky. Táto kategória obsahuje segment, ktorý tvoria luxusné výrobky: výrobky vysokej kvality za relatívne vysoké ceny, ktoré sa predávajú pod prestíznou znackou. Vseobecne sa luxusné kozmetické výrobky predávajú len prostredníctvom sietí selektívnej distribúcie za porovnatelných podmienok. Tieto siete tvoria hlavne specializované parfumérie alebo specializované predajné miesta umiestnené vnútri obchodných domov. 2 Spolocnost Yves Saint Laurent SA (dalej len "Yves Saint Laurent") je výrobcom luxusných kozmetických výrobkov. Je súcastou skupiny Yves Saint Laurent, ktorej cinnost pokrýva výrobu a distribúciu luxusných výrobkov. V roku 1992 dosiahol Yves Saint Laurent priblizne 9 % podiel na trhu luxusných parfumových výrobkov Spolocenstva. 3 Z rozdelenia výrobkov do jednotlivých kategórií, ktoré predlozil Yves Saint Laurent v priebehu konania, vyplýva, ze predaj luxusných parfumov predstavoval v rokoch 1990 a 1991 75 % az 100 % z jeho celkového predaja prostredníctvom selektívnej distribúcie, podla jednotlivých clenských státov, pricom zvysok tvoril predaj luxusných výrobkov urcených na beznú starostlivost a skráslovanie. Tieto výrobky predáva priblizne 7 500 autorizovaných predajní, ako aj obchodov duty free, v ktorých sa realizuje znacná cast predaja vo viacerých clenských státoch. 4 Dna 7. júla 1989 oznámil Yves Saint Laurent Komisii zmluvnú siet selektívnej distribúcie na uvádzanie na trh Spolocenstva svojich parfumérskych výrobkov s obsahom alkoholu, výrobkov urcených na beznú starostlivost a skráslovanie, a predovsetkým poziadal o negatívny atest v zmysle clánku 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, dalej len "nariadenie c. 17", a subsidiárne o výnimku z clánku 85 ods. 3 Zmluvy. 5 Dna 20. decembra 1990, v súlade s clánkom 19 ods. 3 nariadenia c. 17, uverejnila Komisia oznámenie (Ú. v. ES C 320, s. 11), kde uviedla svoj zámer prijat priaznivé rozhodnutie vo veci oznámených zmlúv, v znení upravenom podla svojich pripomienok, a vyzvala zainteresované tretie strany, aby jej v lehote 30 dní oznámili svoje pripomienky. 6 Ako odpoved na toto oznámenie predlozil zalobca, Groupement d'achat Édouard Leclerc (dalej len "Galec"), svoje pripomienky zo 17. januára 1991. Galec je nákupné zdruzenie vo forme druzstevnej spolocnosti, ktoré prevádzkuje siet maloobchodných predajní vo Francúzsku, nazývaných distribucné centrá Leclerc (dalej len "centrá Leclerc"), z ktorých väcsina sú hypermarkety alebo supermarkety. Galec vo svojich pripomienkach namieta proti navrhovanému rozhodnutiu, najmä z dôvodu, ze niektoré centrá Leclerc prispôsobené na distribúciu luxusnej kozmetiky by z nej boli vylúcené, ak by sa navrhované rozhodnutie prijalo. 7 Galec sa rovnakým spôsobom zúcastnil správneho konania vo veci Parfums Givenchy, v ktorej Komisia 24. júla 1992 prijala rozhodnutie 92/428/EHS, týkajúce sa konania podla clánku 85 Zmluvy EHS (IV/33.542 - Systém selektívnej distribúcie Parfums Givenchy) (Ú. v. ES L 236, s. 11), ktoré bolo predmetom súbezného návrhu na Súde prvého stupna (Galec/Komisia, T-88/92). 8 Dna 16. decembra 1991 prijala Komisia rozhodnutie 92/33/EHS o konaní podla clánku 85 Zmluvy EHS (IV/33.242 Yves Saint Laurent Parfums) (Ú. v. ES L 12, s. 14, dalej len "rozhodnutie"). Toto rozhodnutie je predmetom tohto rozsudku. Zmluva spolocnosti Yves Saint Laurent 9 Zo "zmluvy autorizovaného predajcu" (dalej len "zmluva") a zo vseobecných predajných podmienok v jej prílohe v znení z 11. júla 1991, ktorého sa týka rozhodnutie, vyplýva, ze distribucná siet Yves Saint Laurent je uzatvorená siet, v ktorej je zakázané, aby jej clenovia predávali alebo si zaobstarávali výrobky znacky Yves Saint Laurent mimo nej. Yves Saint Laurent sa na druhej strane zaväzuje, ze zabezpecí dodrziavanie distribúcie v rámci platných zákonov a iných právnych predpisov a stiahne svoju znacku z predajní, ktoré nesplnia zmluvné podmienky výberu. 10 Kritériá výberu autorizovaných predajcov podla zmluvy sa predovsetkým týkajú odbornej kvalifikácie personálu, umiestnenia a priestorov predajní, obchodného mena predajcu, ako aj niektorých iných podmienok, ktoré musí splnit, predovsetkým v súvislosti so skladovaním výrobkov, minimálnym rocným objemom nákupu, povinnostou rok sa zdrzat aktívneho predaja nových výrobkov uvedených na trh na inom území a reklamnou a propagacnou spoluprácou medzi predajcami a spolocnostou Yves Saint Laurent. 11 Pokial ide o odbornú kvalifikáciu personálu, bod III.5 zmluvy stanovuje: "5) Odborná kvalifikácia v parfumérii Autorizovaný predajca sa zaväzuje, ze bude dodrziavat ustanovenia týkajúce sa odbornej kvalifikácie stanovené v clánku I.3 vseobecných predajných podmienok a zabezpecí svojim predavacom úcast na skoleniach organizovaných exkluzívnym distribútorom". 12 Body I.2 a I.3 vseobecných predajných podmienok stanovujú: "2) Predavaci Autorizovaný predajca musí mat dostatocné mnozstvo predavacov vo vztahu k predajnej ploche predajne a k poctu výrobkov ponúkaných spotrebitelom. Tento personál musí byt schopný poskytnút uvedeným spotrebitelom poradenské sluzby a kvalitné predvedenie. 3) Odborná kvalifikácia Autorizovaný predajca a jeho predavaci musia mat odbornú kvalifikáciu v oblasti parfumérskych výrobkov (kozmetika a výrobky beznej starostlivosti), ktorá vyplýva bud: - z diplomu v odbore kozmetika, - z osvedcenia o odbornom parfumérskom vzdelaní vydanom uznanou obchodnou a priemyselnou komorou, - z minimálne trojrocnej skúsenosti v oblasti predaja prestíznych parfumérskych výrobkov (kozmetika a výrobky beznej starostlivosti)." 13 Pokial ide o predajne, bod I.1 vseobecných predajných podmienok stanovuje: "a) Prostredie predajne Stvrt, ulice a obchody nachádzajúce sa v blízkosti predajne musia vzdy zodpovedat prestízi a vseobecnej známosti znacky Yves Saint Laurent. b) Dalsie prvky, ktoré sa berú do úvahy Obchodné meno, priecelie budovy, kde sa nachádza predajna, oznacenie prítomnosti predajne, výklady, vonkajsie osvetlenie, plocha, vnútorné osvetlenie, dlázka, steny a strop, nábytok, vnútorná výzdoba, reklamný materiál, cistota a poriadok v predajni, cistota výrobkov a reklamného materiálu, policky, oznacenie a zhodnotenie znacky, skladovacie podmienky, kozmetické kabínky, úprava personálu a obsluha. Tieto prvky musia byt vzdy v súlade s prestízou a vseobecnou známostou znacky Yves Saint Laurent. c) Predajná plocha Predajná plocha musí byt primeraná poctu predávaných výrobkov. Musí autorizovanému predajcovi umoznit ponúkat, vzhladom na zastúpené znacky, miesto vyhradené pre výrobky, ktoré zodpovedá prestízi a vseobecnej známosti znacky Yves Saint Laurent. d) Dalsie cinnosti predajne Ak predajna vykonáva inú cinnost alebo cinnosti, je potrebné vziat do úvahy nasledujúce prvky: - význam tejto (týchto) cinnosti (cinností), - vnútorná a vonkajsia prezentácia tejto (týchto) cinnosti (cinností), - oddelenie tejto (týchto) cinnosti (cinností) od cinnosti parfumérie, - rozdelenie predavacov medzi túto (tieto) cinnost (cinností) a cinnost parfumérie, - spôsobilost predavacov pridelených na kazdú z týchto cinností, - odev predavacov pridelených pre kazdú z týchto cinností. ..." 14 Body III.3 a III.4 zmluvy tiez stanovujú: "3) Druh a kvalita výrobkov predávaných v predajniach Autorizovaný predajca oznací druh a kvalitu vsetkých výrobkov, ktoré sa predávajú alebo budú predávat v predajni. Autorizovanému predajcovi sa zakazuje predávat v predajni výrobky, ktoré by mohli znehodnotit svojou blízkostou imidz znacky Yves Saint Laurent." "4) Standard a údrzba predajne Autorizovaný predajca musí jednak pri skladovaní a jednak pri vystavovaní výrobkov udrziavat predajnu v perfektnom stave z hladiska údrzby a cistoty. Zariadenie, nábytok a výzdoba predajne alebo speciálneho oddelenia parfumérie vnútri predajne musí zodpovedat standardu a kvalite, ktoré sa spájajú s imidzom znacky Yves Saint Laurent." 15 Pokial ide o obchodné meno predajcu, druhý odsek bodu 1 vseobecných predajných podmienok stanovuje: "Obchodné meno parfumérie, obchodu, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo priestoru, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo parfuméria, musí vzdy zodpovedat prestízi znacky Yves Saint Laurent. V dôsledku toho musí byt obchodné meno kompatibilné so zásadami distribúcie luxusných výrobkov a výrobkov vysokej kvality. To nie je prípad obchodného mena, ktorého imidz sa spája s absenciou alebo nedostatkom poradenstva pre zákazníkov, standardu alebo kvalitnej výzdoby." 16 Pokial ide o postup pri prijímaní do siete, po kazdej ziadosti o otvorenie úctu nasleduje v lehote priemerne 3 mesiacov a maximálne 5 mesiacov zhodnotenie predajne spolocnostou Yves Saint Laurent alebo jej exkluzívnym zástupcom prostredníctvom hodnotiacej správy, ktorej kópiu v priebehu konania Yves Saint Laurent predlozil (príloha 16 k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania - dalej len "hodnotiaca správa"). V tejto hodnotiacej správe sa hodnotené prvky postupne týkajú vonkajsieho vzhladu predajne, jej vnútorného vzhladu a odbornej spôsobilosti a sú ohodnotené podla hodnotiacej skály, ktorá obsahuje 33 rôznych rubrík, alebo 37 rubrík v prípade predajne, ktorá má okrem predaja parfumérskych výrobkov jednu alebo viaceré iné dominantné cinnosti. Kazdá rubrika sa podla okolností hodnotí dvoma az desiatimi bodmi, alebo dvoma az siedmimi bodmi. 17 Na prijatie za autorizovaného predajcu musí byt celkový pocet dosiahnutých bodov vyssí ako 231 (33 rubrík x 7) alebo 259 (27 rubrík x 7), podla okolností. Získanie troch známok "2" v rubrikách umiestnenie predajne, prostredie, priecelie, osvetlenie, podlaha, steny, nábytok, dalsie predávané výrobky v predajni a odborná spôsobilost sa povazuje za dôvod na vylúcenie. V prípade obchodných domov pouzíval Yves Saint Laurent az do roku 1992 prispôsobenú verziu hodnotiacej správy, ale táto verzia má byt nahradená novou verziou hodnotiacej správy, ktorá je prispôsobená pre vsetky nespecializované obchody. Dovtedy sa podla vyjadrenia Yves Saint Laurent v prípade nespecializovanej predajne pouzívajú jednotlivé rubriky súcasnej hodnotiacej správy týkajúce sa vnútorného vzhladu obchodu a personálu len pre "oddelenie" parfumérie (odpoved zo 16. januára 1996 na otázky súdu, s. 3 a 4). 18 Podla záverov hodnotenia je ziadost bud zamietnutá s odôvodnením, alebo je ziadatel informovaný o opatreniach, ktoré musí prijat, aby splnil kritériá. V tom prípade mu je poskytnutá lehota maximálne 6 mesiacov, aby splnil uvedené kritériá, a po jej uplynutí bude vykonané nové hodnotenie. V prípade kladnej odpovede bude úcet otvorený v lehote deviatich mesiacov od dátumu hodnotenia. Rozhodnutie Komisie 19 Komisia v rozhodnutí v bode II.A.4 usúdila, ze clánok 85 ods. 1 Zmluvy sa nevztahuje na systém selektívnej distribúcie, ak sú splnené tri podmienky; po prvé - ze vlastnosti daného výrobku si vyzadujú vytvorenie takéhoto systému, aby sa zachovala kvalita a správne pouzitie, po druhé - ze výber predajcov sa uskutocnuje na základe objektívnych kritérií kvalitatívnej povahy, týkajúcich sa odbornej kvalifikácie predajcu a jeho personálu, ako aj jeho priestorov, a po tretie - ze tieto kritériá sú stanovené jednotne vo vztahu k vsetkým potenciálnym predajcom a uplatnujú sa nediskriminacne (pozri rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1977, Metro/Komisia, dalej len "rozsudok Metro I", 26/76, Zb. .s. 1875, bod 20; z 11. decembra 1980, L´Oréal, 31/80, Zb. s. 3775, bod 16, a z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, dalej len "rozsudok AEG", 107/82, Zb. s. 3151, bod 33). 20 Dalej Komisia v druhom odseku bodu II. A.5 rozhodnutia konstatuje: "Dotknuté výrobky sú skutocne výrobkami vysokej kvality, ktoré sú výsledkom osobitného výskumu, co sa prejavuje v originalite ich tvorby, v dômyselnosti predávanej skály, ako aj v kvalitatívnej úrovni pouzívaných materiálov, hlavne vo výrobe obalov, v ktorých sú prezentované. Ich povaha luxusných výrobkov potom vyplýva aj z aury exkluzivity a prestíze, ktorá ich odlisuje od podobných výrobkov patriacich do iných trhových segmentov a zodpovedajúcich iným nárokom spotrebitelov. Takáto charakteristika na jednej strane úzko súvisí so schopnostou výrobcu vyvinút a zachovat imidz znacky s dobrým menom a na druhej strane závisí od prezentácie smerom k verejnosti, ktorá je schopná zdôraznit estetické alebo funkcné specifiká kazdého jednotlivého výrobku alebo skály výrobkov..." 21 Dalej sa Komisia domnieva, ze kritériá výberu spolocnosti Yves Saint Laurent týkajúce sa odbornej kvalifikácie, umiestnenia a priestorov predajne a obchodného mena predajcu nespadajú do pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Komisia predovsetkým usudzuje, ze "prítomnost specializovaného odborného poradenstva v predajni je oprávnenou poziadavkou, pokial sú speciálne získané znalosti potrebné na pomoc spotrebitelovi pri hladaní najvhodnejsieho výrobku podla jeho vkusu a potreby a na poskytnutie najlepsích informácií o podmienkach pouzívania, prípadne uchovávania takýchto výrobkov" (tretí odsek bodu II.A.5) a "kedze udrzanie imidzu prestíznej znacky je na trhu luxusných kozmetických výrobkov podstatným faktorom hospodárskej sútaze, ziaden výrobca by si nevedel udrzat svoju trhovú pozíciu bez sústavnej propagacnej cinnosti. Je teda jasné, ze takéto úsilie by vyslo nazmar, ak by boli v stádiu maloobchodného predaja výrobky Yves Saint Laurent predávané spôsobom, ktorý by mohol zmenit ich vnímanie zo strany spotrebitela. Kritériá vztahujúce sa na umiestnenie a estetické a funkcné vlastnosti predajne sú preto oprávnenou poziadavkou výrobcu, pretoze ich cielom je poskytnút spotrebitelom prostredie v súlade s luxusnou a exkluzívnou povahou daných výrobkov a prezentáciu v súlade s imidzom znacky Yves Saint Laurent. Dalej, kritérium týkajúce sa obchodného mena má za ciel zabezpecit, aby obchodné meno parfumérie alebo obchodu alebo priestoru, kde sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo parfuméria boli v súlade so zásadami distribúcie daných výrobkov, a teda vylúcit imidz, ktorý by sa spájal s absenciou alebo nedostatkom zákazníckych sluzieb a standardu alebo s absenciou pozornosti venovanej výzdobe. Z tohto hladiska je vhodné zdôraznit, ze znehodnocujúci charakter predajne alebo jej obchodného mena nemozno v ziadnom prípade spájat s beznou cenovou politikou distribútora" (stvrtý odsek bodu II.A.5). 22 Komisia pokracuje v piatom a siestom odseku bodu II.A.5: "Zákaz predaja tovaru, ktorý by mohol znehodnotit svojou blízkostou imidz znacky Yves Saint Laurent, má za ciel len uchovat v ociach verejnosti auru prestíze a exkluzivity vlastnú daným výrobkom, a vyhnút sa tak akémukolvek prirovnávaniu k tovarom nizsej kvality. Podobný ciel majú aj kritériá výberu zamerané na to, aby v predajniach vykonávajúcich viaceré cinnosti bol priestor vyhradený na predaj parfumérskych výrobkov primeraný priestoru urcenému na predaj iných výrobkov a dostatocne od neho oddelený. Z tohto hladiska je vhodné zdôraznit, ze kedze systém selektívnej distribúcie Yves Saint Laurent Parfums je otvorený pre obchody so specializovaným oddelením, a berúc do úvahy rôzne formy distribúcie, s ktorými Yves Saint Laurent Parfum súhlasil na úrovni Spolocenstva, tieto kritériá samy osebe nevylucujú urcité moderné formy distribúcie, ako sú obchodné domy. Povinnost zaväzujúca autorizovaného distributéra vyhradit výrobkom Yves Saint Laurent Parfums miesto, ktoré vzhladom na zastúpené znacky zodpovedá standardu znacky Yves Saint Laurent, a umoznit tak, aby ju spotrebitel identifikoval, je v súlade s cielom zabezpecit hodnotnú prezentáciu výrobkov, ktorých sa zmluva týka. ... takéto kritérium výberu samo osebe neobmedzuje slobodu distributéra predávat a propagovat konkurencné znacky, ani nenarúsa rozvoj nových foriem distribúcie." 23 Pokial ide o ostatné povinnosti a podmienky, ktoré musí autorizovaný predajca splnit, Komisia usudzuje, ze tie, ktoré sa týkajú postupu prijatia do siete, minimálneho rocného objemu nákupu, spolupráce v oblasti reklamy a propagácie, uskladnenia výrobkov a uvedenia nových výrobkov na trh, patria do pôsobnosti clánku 85 ods. 1 (pozri bod II.A.6 rozhodnutia) a ze zaznamenané prekázky hospodárskej sútaze sú výrazným obmedzením obchodu v rámci Spolocenstva (bod II.A.8). 24 Komisia vsak v bode II.B.1 rozhodnutia konstatuje, ze zmluvy, ktoré tvoria distribucný systém Yves Saint Laurent, splnajú styri podmienky stanovené v clánku 85 ods. 3 Zmluvy. 25 Pokial ide o otázku, ci dané ustanovenia prispievajú k zlepseniu výroby a distribúcie v zmysle clánku 85 ods. 3 Zmluvy, Komisia zastáva nasledujúci názor (bod II.B.2): "Luxusné kozmetické výrobky sa odlisujú od podobných výrobkov, ktoré plnia iné nároky spotrebitelov, medziiným imidzom exkluzívnosti a prestíze, ktorý sa v hodnotení spotrebitela spája so znackou, ktorú nesú. Schopnost výrobcu vytvorit a zachovat originálny a prestízny imidz znacky je tak rozhodujúcim faktorom hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze luxusnú kozmetickú znacku mozno distribuovat, len ak sa respektuje jej exkluzívne poslanie. Skúsenosti dokazujú, ze zovseobecnená distribúcia luxusného kozmetického výrobku môze zmenit jeho vnímanie spotrebitelom a napokon spôsobit znízenie jeho dopytu." 26 Za týchto okolností Komisia usudzuje, ze ustanovenia zmluvy, ktoré patria do pôsobnosti clánku 85 ods. 1 (pozri bod 23 vyssie), "majú za ciel zabezpecit, aby výrobky Yves Saint Laurent boli distribuované len za podmienok schopných zachovat ich imidz vysokej kvality a ich exkluzívne poslanie, ktoré sú charakteristické pre ich povahu luxusných kozmetických výrobkov" (pozri koniec siedmeho odseku bodu II.B.2). 27 Co sa týka otázky, ci je "primeraný podiel na výhodách" vyhradený pre uzívatelov, v zmysle clánku 85 ods. 3 Zmluvy, Komisia najmä usudzuje, ze "oznámený distribucný systém umoznuje zachovat exkluzívnu povahu zmluvných výrobkov, co je hlavnou motiváciou pri výbere zo strany spotrebitelov" (druhý odsek bodu II.B.3), a ze "ak zákazník povazuje imidz znacky alebo sluzby sprevádzajúce predaj v rámci systému selektívnej distribúcie za druhoradé, bude si v kazdom prípade môct vybrat z podobných výrobkov, patriacich na vedlajsí trh a distribuovaných bez pouzitia systémov selektívnej distribúcie, cím sankcionuje výber obchodnej stratégie výrobcu" (tretí odsek bodu II.B.3). 28 Napokon Komisia v bode II.B.4 rozhodnutia usudzuje, ze systém distribúcie Yves Saint Laurent neukladá ziadne obmedzenia, obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaných cielov, v zmysle clánku 85 ods. 3, písm. a) Zmluvy, a v bode II.B.5 hovorí, ze dotknuté zmluvy neumoznujú uchádzajúcim sa podnikom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov v zmysle clánku 85 ods. 3, písm. b) Zmluvy. Komisia predovsetkým dodáva, ze "nezistila, ze by sírenie systémov selektívnej distribúcie v oblasti luxusných kozmetických výrobkov v zásade vylucovalo urcité moderné formy distribúcie, ako sú obchodné domy. Kritériá výberu Yves Saint Laurent Parfums skutocne nie sú kritériami, ktoré by nemohli splnit aj tieto formy distribúcie, aj ked si to vyzaduje ciastocnú zmenu ich osobitých metód uvádzania na trh" (stvrtý pododsek odseku II.B.5). 29 Clánok 1 rozhodnutia znie: "Ustanovenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy EHS sa neuplatnia, v súlade s clánkom 85 ods. 3: - na typovú zmluvu o autorizovanej distribúcii, ktorou sa spája Yves Saint Laurent Parfums so svojimi specializovanými predajcami so sídlom vo Francúzsku, ako ani na vseobecné predajné podmienky uvedené v prílohe a - na typovú zmluvu o autorizovanej distribúcii, ktorou sa spájajú exkluzívni zástupcovia Yves Saint Laurent Parfums so sídlom v niektorom z clenských státov Spolocenstva mimo Francúzska so svojimi specializovanými predajcami, ako ani na vseobecné predajné podmienky v prílohe k nej. Toto rozhodnutie platí od 1. júna 1991 do 31. mája 1997." Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 9. marca 1992 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Uznesením z 12. októbra 1992 sa vyhovelo návrhu spolocnosti Yves Saint Laurent, Comité de liaison des syndicats européens de l'industrie de la parfumerie et des cosmétiques (dalej len "Colipa"), Fédération des industries de la parfumerie (dalej len "FIP") a Fédération européenne des parfumeurs (dalej len "FEPD") na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalovanej. 31 Na základe správy sudcu-spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna o otvorení ústnej casti konania bez predchádzajúceho dokazovania. Avsak v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval zalovanú, spolocnost Yves Saint Laurent a FEPD, aby písomne odpovedali na urcité otázky a predlozili urcité dokumenty pred pojednávaním. Úcastníci konania predlozili svoje odpovede medzi 16. a 24. januárom 1996. 32 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 28. a 29. februára 1996. 33 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna : - zrusil rozhodnutie ako celok, - zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. 34 Zalovaná navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 35 Vedlajsí úcastník Yves Saint Laurent navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil návrh zalobcu za neprípustný, - subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedlajsím úcastníctvom Yves Saint Laurent. 36 Vedlajsí úcastník FIP navrhuje, aby Súd prvého stupna: - rozhodol o prípustnosti zaloby, - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedlajsím úcastníctvom FIP. 37 Vedlajsí úcastník Colipa navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedlajsím úcastníctvom Colipa. 38 Vedlajsí úcastník FEPD navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedlajsím úcastníctvom FEPD. 39 Vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkoch konania zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil jeho zalobu za dôvodnú, - zaviazal vedlajsích úcastníkov na náhradu trov konania. O prípustnosti Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 40 Yves Saint Laurent tvrdí, ze zaloba je neprípustná z dôvodu, ze na jednej strane rozhodnutie neindividualizuje Galec a na druhej strane Galec-u sa rozhodnutie priamo netýka, a nemá preto právny záujem podat zalobu. 41 Po prvé, nielenze sa rozhodnutie vôbec priamo ani nepriamo neodvoláva na Galec alebo centrá Leclerc, ale navyse skutocnost, ze Galec je cinný na trhu distribúcie, ho neindividualizuje ani na základe jeho urcitých osobitných vlastností, ani na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vztahu k akémukolvek inému subjektu cinnému na trhu (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, a z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459). 42 Dalej, prejavy Galec-u boli velmi obmedzené. Okrem pripomienok zaslaných Komisii pocas správneho konania nepodal Galec ziadnu ziadost o prijatie u spolocnosti Yves Saint Laurent. Galec ani nepodal staznost proti zmluvám Yves Saint Laurent. V rozsudkoch Metro I; z 22. októbra 1986, Metro/Komisia (dalej len "rozsudok Metro II, 75/84, Zb. s. 3021), a z 28. januára 1986, Cofaz/Komisia, 169/84, Zb. s. 391, Súdny dvor uznal zaloby tretích strán za prípustné len na základe prísnejsích kritérií individualizácie. 43 Po druhé, podla svojich stanov je Galec sprostredkujúcim subjektom medzi svojimi clenmi - centrami Leclerc a ich dodávatelmi, pricom koná výhradne v mene centier Leclerc. Nebolo by teda mozné kvalifikovat ho za distributéra a este menej za autorizovaného predajcu spolocnosti Yves Saint Laurent. V dôsledku toho teda z rozhodnutia pre Galec nevyplýva ziadny úcinok ani ziadna priama skoda (pozri rozsudok súdneho dvora z 28. októbra 1982, Groupement des agences de voyages /Komisia, 135/81, Zb. s. 3799). Rozhodnutie sa ho teda priamo netýka a nemá ziaden pôvodný ani súcasný záujem na zrusení napadnutého aktu. 44 Napokon, za predpokladu, ze Galec podal zalobu v záujme svojich clenov, jeho stanovy neobsahujú ziadne ustanovenie, podla ktorého by bol oprávnený zastupovat ich pred súdom. Podla zásady "nikto nezaluje prostredníctvom splnomocnenca", je zaloba Galec-u neprípustná (pozri návrhy generálnej advokátky Rozes v rozsudku Groupement des agences de voyages /Komisia, uz citovanom, s. 3811). 45 Zalobca zdôraznuje, ze pocas správneho konania podal v zmysle clánku 19 ods. 3 nariadenia c. 17 pripomienky, ktoré sú svojím cielom ekvivalentné podaniu staznosti, a ze Komisia zopakovala jeho tvrdenia v rozhodnutí, predovsetkým v bode I.D a na konci bodu II.B.5. 46 Dalej, priamy a osobný záujem Galec-u podat zalobu nemozno seriózne popriet. Ako referencná centrála hospodárskeho koncernu je Galec priamym subjektom na trhu parfumov a kozmetických výrobkov, kedze vyberá výrobcov a vyjednáva podmienky skály výrobkov a cien, financné podmienky a dodacie a zásobovacie podmienky. Galec dodáva, ze bez rozhodnutia by si mohol riadne urcitým spôsobom zaobstarat výrobky Yves Saint Laurent, ale prijatie rozhodnutia ho zbavuje vsetkých bezných prístupových práv k tomuto trhu. 47 Zalovaná zastáva názor, ze zaloba Galecu je prípustná, pricom sa obzvlást odvoláva na rozsudok Metro II. 48 Galec jasne vyjadril svoju vôlu distribuovat luxusné parfumy, na jednej strane v pripomienkach predlozených pocas správneho konania, a na druhej strane pocetnými pokusmi rôznych centier Leclerc o distribúciu luxusných parfumov, ktoré boli predmetom súdneho sporu, najmä pred vnútrostátnymi súdmi. 49 Okrem toho, zo stanov Galec-u vyplýva, ze jeho cielom je predovsetkým zoskupovat objednávky svojich clenov a postupovat ich dodávatelom (clánok 2) a ze môze nakupovat aj priamo vo vlastnom mene (clánok 30 A). Z toho vyplýva, ze ak by niektorí clenovia Galec-u mohli byt prijatí do siete Yves Saint Laurent, mohlo by sa stat, ze by Galec nakupoval dané výrobky na ich úcet. Dalej nemozno spochybnit, ze clenovia Galec-u môzu mat záujem byt súcastou distribucnej siete Yves Saint Laurent. Situácia uvedená v rozsudku Groupement des agences de voyages /Komisia, uz citovanom, je teda zásadne odlisná od situácie v tomto prípade. Posúdenie Súdom prvého stupna 50 Zalovaná nenavrhla rozhodnút o neprípustnosti zaloby. Za týchto okolností spolocnost Yves Saint Laurent nie je oprávnená vzniest námietku neprípustnosti a Súd prvého stupna teda nemusí skúmat nou uvádzané dôvody (rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, body 20 az 22). 51 Je vsak vhodné bez návrhu preskúmat prípustnost zaloby, v zmysle clánku 113 rokovacieho poriadku (pozri rozsudok CIRFS a i./Komisia, uz citovaný, bod 23). 52 V súlade s clánkom 173 Zmluvy môze kazdá fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe, pokial sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. Kedze rozhodnutie bolo urcené pre spolocnost Yves Saint Laurent, je vhodné preskúmat, ci sú tieto dve podmienky splnené, pokial ide o Galec. 53 Pokial ide o otázku, ci sa Galec-u rozhodnutie týka "osobne", z ustálenej judikatúry vyplýva, ze subjekty iné ako osoby, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri rozsudok Plaumann/Komisia, uz citovaný, s. 223, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93, T-448/93 a 449/93, Zb. s. II-1971, bod 34). 54 Súd v tomto ohlade uvádza, ze Galec je druzstevnou spolocnostou maloobchodníkov s variabilným kapitálom, ktorí podnikajú pod obchodným menom É. Leclerc, ktorá bola zalozená v súlade s francúzskym zákonom c. 72-652 z 11. júla 1972. Clánok 1 tohto zákona stanovuje, ze takéto druzstevné spolocnosti majú za ciel zlepsovat prostredníctvom spolocného úsilia svojich clenov podmienky, za ktorých títo vykonávajú svoju obchodnú cinnost. Na tento úcel môzu hlavne dodávat svojim clenom vsetok alebo cast tovaru, potraviny alebo sluzby, zariadenie a materiál potrebné k výkonu ich obchodnej cinnosti. Clánok 2 ods. 2 stanov Galec-u zvlást uvádza, ze sluzby, ktoré ponúka svojim clenom, nebudú obmedzené, co sa týka druhu ani mnozstva, a môzu sa vztahovat na vsetky transakcie a cinnosti akokolvek súvisiace s obchodom jeho clenov. Podla clánku 30A stanov pracuje Galec výhradne na úcet spolocníkov, aby im umoznil znizovat cenu pri nákupe a distribúcii pre svojich vlastných clenov a/alebo pre spotrebitelov. Môze hlavne nakupovat vo svojom vlastnom mene na úcet svojich clenov. 55 Podla nespochybnených tvrdení Galec-u na pojednávaní sa táto spolocnost pred prijatím rozhodnutia obrátila na mnohých parfumérov, vrátane spolocnosti Yves Saint Laurent, so ziadostou, aby aspon niektorí z jeho clenov boli prijatí do siete ako autorizovaní predajcovia. Následne listom z 22. augusta 1990 jeden z clenov Galec-u, spolocnost Rocadis, ktorá vedie centrum Leclerc v Poitiers, poziadala o prijatie do siete Yves Saint Laurent. 56 Táto ziadost bola zamietnutá listom spolocnosti Yves Saint Laurent z 28. septembra 1990 z dôvodu, ze na francúzskych súdoch prebiehal súdny spor medzi spolocnostou Yves Saint Laurent a spolocnostou Rocadis v súvislosti s predajom výrobkov spolocnosti Yves Saint Laurent spolocnostou Rocadis mimo jej distribucnej siete. 57 Takisto je nepochybné, ze viaceré iné centrá Leclerc prejavili vôlu distribuovat výrobky spolocnosti Yves Saint Laurent, ako dokazujú pocetné súdne spory pred vnútrostátnymi súdmi, ktoré uviedol Galec vo svojich vyjadreniach. 58 Dalej sa Galec zúcastnil na správnom konaní pred Komisiou a predlozil podrobné pripomienky na základe uverejnenia oznámenia podla clánku 19 ods. 3 nariadenia c. 17 (pozri bod 6 vyssie). Vo svojich pripomienkach Galec predovsetkým tvrdí, ze rozhodnutie by malo za následok vylúcenie jeho clenov z distribúcie výrobkov spolocnosti Yves Saint Laurent, a vyzval Komisiu, aby na mieste overila podmienky distribúcie luxusných výrobkov v zariadeniach centier Leclerc, ktoré chcú vstúpit do distribúcie luxusných parfumov. 59 Listom z 12. februára 1991 Komisia potvrdila, ze pripomienky Galec-u budú pozorne preskúmané. Na pojednávaní Komisia potvrdila, ze tieto pripomienky vzala pri prijímaní rozhodnutia do úvahy. Je vsak nepochybné, ze Komisia v podstate schvaluje osobitosti systému selektívnej distribúcie spolocnosti Yves Saint Laurent, ktoré Galec kritizuje pocas správneho konania. 60 Za týchto okolností zastáva Súd prvého stupna názor, ze situácia v danom prípade nie je vecne odlisná od situácie, ktorou sa zaoberá rozsudok Metro II (body 21 az 23), kde Súdny dvor usúdil, ze subjektu, ktorému bol zamietnutý vstup do siete ako autorizovanému distributérovi a ktorý predlozil pripomienky v zmysle clánku 19 ods. 3 nariadenia 17, sa priamo a osobne týka rozhodnutie Komisie, ktoré potvrdilo kritériá kritizované týmto subjektom pocas správneho konania. 61 Je potrebné dodat, ze rozhodnutie zasahuje do vlastných záujmov Galec-u, kedze Galec má v stanovách za ciel dohadovat dodávacie zmluvy pre centrá Leclerc. Galec-u sa teda rozhodnutie aj osobne týka ako subjektu, ktorý vyjednáva o takýchto zásobovacích zmluvách (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, body 20 az 25, ako aj rozsudok CIRFS a i./Komisia, uz citovaný, bod 30). 62 Dalej, zo stanov Galec-u a predovsetkým z ich clánku 2 vyplýva, , ze Galec je pocas správneho konania implicitne splnomocnený vyjadrovat nielen svoje vlastné stanovisko, ale aj stanovisko svojich clenov, ktorí si zelajú byt súcastou siete Yves Saint Laurent. Kedze títo sú potenciálnymi konkurentmi autorizovaných predajcov Yves Saint Laurent, sami sú "zainteresovanými tretími stranami" v zmysle clánku 19 ods. 3 nariadenia c. 17. Z toho vyplýva, ze Galec-u sa rozhodnutie týka aj osobne, kedze sa zúcastnil na správnom konaní ako zástupca svojich clenov (pozri analogicky rozsudok AITEC a i./Komisia, uz citovaný, body 60 az 62). 63 Pokial ide o otázku, ci sa rozhodnutie Galec-u priamo týka, stací konstatovat, ze rozhodnutie necháva nedotknuté vsetky úcinky siete Yves Saint Laurent, cím Yves Saint Laurent môze priamo voci Galec-u a jeho clenom uplatnit kritériá výberu, ktorých zákonnost tento pocas správneho konania napadol. 64 Okrem toho, aj ked sa Galec sám nechce stat autorizovaným predajcom Yves Saint Laurent, jeho nákup výrobkov Yves Saint Laurent odteraz závisí od splnenia kritérií výberu, ktoré rozhodnutie uznalo za zákonné. Galec má teda skutocný a aktuálny záujem na spochybnení jeho dôvodnosti. 65 Z toho vyplýva, ze zaloba je prípustná. O veci samej 66 Hlavnou výhradou Galec-u je, ze súhrn kritérií výberu schválených v rozhodnutí má a priori za následok vylúcenie niektorých hypermarketov É. Leclerc zo siete Yves Saint Laurent, napriek tomu, ze by boli schopné predávat luxusné parfumy za lojálnych a hodnotných podmienok. Okrem tejto výhrady Galec uvádza vo svojom návrhu tri zalobné dôvody, zalozené postupne na nedostatku odôvodnenia, chybách v skutkových zisteniach a právnych chybách. Tieto sa prekrývajú a v podstate obsahujú nasledujúce styri tvrdenia: a) rozhodnutie vykazuje nedostatok odôvodnenia a/alebo zjavné chyby v skutkových zisteniach, kedze metódy zhodnocovania vlastné velkým a stredným predajniam (dalej len "velká distribúcia") sa tu hodnotia ako nevhodné pre distribúciu luxusných parfumov, b) rozhodnutie vykazuje nedostatok odôvodnenia a/alebo zjavné chyby v skutkových zisteniach, pokial ide o potreby a ocakávania spotrebitelov, c) rozhodnutie vykazuje právne chyby a /alebo nedostatok odôvodnenia, kedze Komisia rozhodla, ze kritériá zhrnuté v jeho bode II.A.5 nespadajú pod clánok 85 ods. 1 Zmluvy, d) rozhodnutie vykazuje právne chyby a/alebo zjavné chyby v skutkových zisteniach a/alebo nedostatok odôvodnenia pri uplatnení clánku 85 ods. 3 Zmluvy. 67 Je vhodné preskúmat v prvom rade dôvodnost rozhodnutia vo vztahu k clánku 85 ods. 1 Zmluvy zoskupením vsetkých dôvodov a tvrdení úcastníkov konania a následne dôvodnost rozhodnutia vo vztahu k clánku 85 ods. 3 Zmluvy. I - O dôvodnosti rozhodnutia vo vztahu k clánku 85 ods. 1 Zmluvy Zhrnutie tvrdení úcastníckych strán Tvrdenia Galec-u 68 Galec najskôr uvádza, ze prostredníctvom svojich clenov podnikajúcich pod obchodným menom É. Leclerc distribuuje pocetné luxusné výrobky (materiál vysokej technickej nárocnosti, kvalitné vína, bizutériu, hodinárske výrobky, fotoaparáty, luxusné textílie atd.) za perfektne prispôsobených podmienok a akceptuje potrebu mat vhodný systém zalozený na koncepte "luxusná selektívnost", aby sa udrzala prestíz luxusných výrobkov a uspokojili ocakávania spotrebitelov. Takisto uznáva, ze nie vsetky obchody pod obchodným menom É. Leclerc sú vhodné na takúto formu uvádzania na trh. Avsak niektoré hypermarkety alebo supermarkety cinné pod obchodným menom É. Leclerc uz praktizujú luxusnú selektívnost za pomoci osobitných techník, ako je zriadenie vyhradeného miesta v obchode alebo zriadenie specializovaného priestoru v interiéri predajne, prípadne oznaceného vedlajsím obchodným menom (napr. "Eole"). Takéto obchody sú prispôsobené alebo prispôsobitelné na predaj luxusnej kozmetiky, ako dokazujú fotografie priestorov "krása-zdravie" v niektorých centrách Leclerc, uvedené v prílohe návrhu. 69 Avsak velká distribúcia je automaticky vylúcená zo siete Yves Saint Laurent z dôvodu kumulácie kritérií výberu schválených v rozhodnutí, hlavne tých, ktoré sa týkajú bezprostredného susedstva, t. j. hodnotenie "stvrte", "ulíc" alebo "blízkych obchodov" [bod I.1, písm. a) predajných podmienok], "priecelia" vybaveného "výkladmi", "výzdoby", celkového vzhladu celej predajne, dalsích prvkov, ktoré treba brat do úvahy, uvedených v bode I.1, písm. b) predajných podmienok, prítomnosti v predajni iných predávaných výrobkov, ktoré "by mohli svojím susedstvom znehodnotit imidz znacky Yves Saint Laurent", a iných cinností ako parfuméria, ktoré v súlade s bodom I.1, písm. d) predajných podmienok musia byt posúdené podla ich významu, vonkajsej prezentácie, ich oddelenia od cinnosti parfumérie a oblecenia personálu, ktorý je ku kazdej z týchto cinností pridelený. 70 Pre Galec je najsvojvolnejsím a najnapadnutelnejsím kritériom kritérium týkajúce sa obchodného mena. Obchodné meno É. Leclerc pokrýva sirokú skálu predajní a hoci niektoré distribucné centrá vystupujúce pod týmto obchodným menom by nemohli aspirovat na postavenie distributéra luxusných výrobkov, Komisia nevzala do úvahy moznost, ze niektoré iné centrá môzu objektívne kritériá pozadované na distribúciu takýchto výrobkov splnit. 71 Z toho vyplýva, ze v rozpore so zásadami, ktoré uplatnuje Súdny dvor v rozsudkoch Metro I, Metro II, L´Oréal, uz citovaných, a v rozsudku z 10. júla 1980, Lancôme (99/79, Zb. s. 2511), dotknutý systém selektívnej distribúcie vylucuje nové formy obchodu tým, ze pouzíva kritériá, ktoré nie sú ani objektívne, ani jednotné, ani uplatnované nediskriminacným spôsobom, ani primerané tomu, co je nevyhnutné. Okrem toho kritériá stanovené v rozhodnutí vylúcili "osobitnú formu obchodu", co je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch Metro I (body 20 a 50), Metro II (bod 34) a AEG (body 36 a 73). 72 Podla zalobcu teda rozhodnutie bud znamená, ze do siete môzu byt prijaté len niektoré formy velkej distribúcie, ako sú obchodné domy, napr. Printemps alebo Galeries Lafayette, co potvrdzuje správa profesora Webera spomenutá v bode I.B rozhodnutia a tvrdenia Yves Saint Laurent v jeho vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania, alebo ze kritériá schválené Komisiou vyzadujú od velkej distribúcie ovela viac, ako je ciastocná úprava jej metód uvádzania na trh. Aby boli splnené kritériá ako umiestnenie v urcitých uliciach, kde sú obchody v súlade s prestízou znacky, fyzické oddelenie cinnosti parfumérie od ostatných cinností, obliekanie vsetkých zamestnancov predajne do sluzobného odevu, poziadavky nemat prílis vela aktivít, ktoré "nevykazujú známky luxusu" alebo mat obchody vybavené výkladmi, velká distribúcia by sa musela úplne zrieknut svojich metód uvádzania na trh. 73 Pokial ide o odôvodnenie rozhodnutia, zalobca usudzuje, ze v zásadnom rozhodnutí, ako je toto, by malo byt odôvodnenie obzvlást úplné. Komisia vsak nedostatocne odôvodnila svoje tvrdenie, podla ktorého oznámené kritériá - ktoré podla zalobcu vylucujú vsetky ostatné formy predaja okrem specializovaného predajcu - neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Odvolávajúc sa na rozsudky Metro, AEG, Lancôme a L´Oréal, uz citované, Komisia pouzila pri ochrane imidzu znacky luxusných výrobkov kritériá, ktoré boli az doteraz vyhradené pre "technickú" selektívnost, avsak svoje rozhodnutie neodôvodnila spôsobom, ktorý sa v týchto rozsudkoch vyzaduje. 74 Dalej, rozsudky L´Oréal, Lancôme a Metro, uz citované, stanovujú pre Komisiu povinnost zhodnotit restriktívnu povahu zmlúv na základe hospodárskeho kontextu. Komisia mala na základe znalostí, ze vsetci "znackoví predajcovia parfumov" pouzívajú rovnaký spôsob exkluzívnej distribúcie, poskytnút odôvodnenie, týkajúce sa kumulatívneho úcinku sietí, hlavne ak v zásade podporuje vseobecné a absolútne vylúcenie celej jednej formy obchodu z distribúcie daných výrobkov. 75 Komisia tiez nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie, ked nevzala do úvahy pripomienky dodané Galec-om pocas správneho konania, podla ktorých sa dnes luxusné výrobky predávajú vo velkej distribúcii za plne adaptovaných podmienok. V priebehu minulého desatrocia presla velká distribúcia výraznou zmenou metód uvádzania na trh, a tak dokáze nielen chránit imidz znacky, ktorý sa spája s výrobkami vysokej technickej nárocnosti alebo luxusu, ale aj byt konkurencieschopná z hladiska imidzu týchto výrobkov. 76 Komisia navyse neodôvodnila svoje vnímanie ocakávaní spotrebitelov vo vztahu k obchodnému menu velkého distributéra. Moderní spotrebitelia vsak ocakávajú rôznorodú ponuku luxusných výrobkov a spontánne by na nu reagovali, keby mali takúto ponuku k dispozícii. Komisia proti tomuto overitelnému konstatovaniu postavila len tvrdenia bez akéhokolvek odôvodnenia, t. j. ze niektoré obchodné mená sú svojou podstatou - a navzdy - znehodnocujúce (stvrtý odsek bodu II.A.5 rozhodnutia) a ze spotrebitel v mysli spája svoje nároky na "exkluzívny a prestízny imidz" len s exkluzívnou distribúciou cez specializovaných predajcov (prvý odsek bodu II.B.2). Tieto tvrdenia nie sú podlozené ziadnym prieskumom, anketou alebo statistickým výskumom, takze Komisia neumoznuje Súdu prvého stupna overit relevantnost tohto portrétu priemerného spotrebitela. 77 Pokial ide o chyby v skutkových zisteniach, ktoré vykazuje rozhodnutie, zalobca tvrdí, ze Komisia z uz uvedených dôvodov nevzala do úvahy schopnost velkej distribúcie distribuovat luxusné parfumy za uspokojivých podmienok. Dalej Komisia zjavne nezohladnila motiváciu zákazníkov, ked v druhom odseku bodu II.B.3 rozhodnutia konstatuje, ze "oznámený distribucný systém umoznuje zachovat exkluzívnu povahu zmluvných výrobkov, co je hlavným motívom výberu spotrebitela". Podla zalobcu tu ide o "zastaralé" podoby motivácie, prisudzované spotrebitelom bez najmensieho dôkazu. 78 V skutocnosti by, pokial velká distribúcia dokáze uvádzat na trh luxusné parfumy, vyvolala znacný spontánny záujem spotrebitelov vyhladávajúcich luxus a moznost snívat, ale nie vzdy ceny pozadované v uzatvorenej sieti. Predovsetkým by to bola kategória spotrebitelov, casto relatívne mladých, majetných a obyvatelov miest, obdivovatelov inovácie a znackových výrobkov, ktorí by uprednostnovali nákup vo velkej distribúcii, vrátane vsetkých "luxusných" tovarov, no ktorej existenciu Komisia popiera. 79 Okrem toho zmeny v distribúcii hlboko zmenili vnímanie obchodných mien distributérov zo strany spotrebitelov. Bolo by teda nesprávne predpokladat, ze spotrebitel má vzdy jednotnú a degradujúcu predstavu o velkej distribúcii, alebo ze prechod do velkej distribúcie by premenil vsetky luxusné výrobky na bezné výrobky. Komisia bola plne informovaná o tomto vývoji, ale vôbec ho nevzala do úvahy, co je zjavným omylom v posúdení (pozri body 74 a 75 rozsudku AEG). 80 Pokial ide o právne chyby, ktorých sa Komisia dopustila, zalobca tvrdí, ze Komisia porusila právo Spolocenstva, ked rozhodla, ze kritériá zhrnuté v bode II.A.5 rozhodnutia, hlavne kritériá týkajúce sa prítomnosti kvalifikovaného personálu, umiestnenia, estetiky a obchodného mena predajne, dalsích cinností obchodu, ako aj relatívnej dôlezitosti znacky Yves Saint Laurent v porovnaní s konkurencnými znackami, nespadajú pod zákaz clánku 85 ods. 1 Zmluvy. 81 Uznaním, ze takéto kritériá, ktoré podla zalobcu "a priori" eliminujú urcitý pocet potenciálnych predajcov, sú zákonné, porusila Komisia zásadu, podla ktorej musia byt obmedzenia distribúcie výrobkov primerané, ako aj zásadu, podla ktorej sú kvantitatívne obmedzenia a priori nezákonné (pozri hlavne rozsudky Metro I a Metro II, L'Oréal a AEG, uz citované). V skutocnosti tieto obmedzenia presahujú potrebnú mieru, co sa týka vlastností daných výrobkov, potreby ochrany ich kvality a správneho pouzitia. 82 Komisia takisto porusila právo Spolocenstva, ked v jeho kontexte nehodnotila zjavné obmedzenia vyplývajúce zo siete spolocnosti Yves Saint Laurent (pozri bod 40 rozsudku Metro II). V tomto ohlade zalobca zdôraznuje, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe tvrdila, ze relevantným trhom je trh "kozmetických výrobkov", hoci v rozhodnutí, ako aj v dalsích bodoch vyjadrenia k zalobe uvádza, ze trh luxusných parfumov tvorí specifický a samostatný trh. V rozpore s tvrdeniami Komisie vôbec nemozno pochybovat, ze kumulatívny úcinok podobných sietí by vylúcil velkú distribúciu z trhu luxusných parfumov, co je v danom prípade relevantný trh. Tvrdenia Komisie 83 Zalujúca tvrdí, ze v rozhodnutí sa nevyjadrila k otázke, ci niektoré centrá Leclerc môzu splnit kritériá oznámené spolocnostou Yves Saint Laurent, ale ze preskúmala obsah, dopad a zákonnost týchto kritérií z hladiska práva Spolocenstva. Dalej rozhodnutie a priori nevylucuje ziadnu formu obchodu. V rozhodnutí je uvedené po prvé, ze tieto kritériá "nie sú samy osebe také, aby vylucovali niektoré moderné formy distribúcie, ako obchodné domy" (koniec piateho odseku bodu II.A.5), a po druhé, ze niektoré moderné formy distribúcie môzu splnit kritériá výberu pri pozmenení ich obchodných metód (stvrtý odsek bodu II.B.5). Na pojednávaní potvrdil zástupca Komisie, ze táto a priori nevylucuje ziaden typ distribúcie "typu supermarket" v sektore luxusnej kozmetiky, a ze termín "obchodné domy" v piatom odseku bodu II.A.5 a stvrtom odseku bodu II.B.5 rozhodnutia je potrebné vykladat tak, ze zahrna aj hypermarkety. 84 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého môzu pozadované kritériá splnit len specializovaní predajcovia v centre mesta, je nepresné; v mestských stvrtiach alebo na predmestiach sú aj iné obchody ako specializovaní predajcovia. Takisto poziadavka súladu s prestízou a vseobecnou známostou znacky nemusí byt automaticky nepouzitelná na velkú distribúciu, pretoze podla fotografií dodaných zalobcom sú niektoré z jeho obchodov schopné poskytnút dekoráciu interiéru prispôsobenú predaju prestíznych znaciek. 85 Pokial ide o kritériá obchodného mena, táto potreba sa javí zvlást zrejmá, ak vezmeme do úvahy, ze umoznuje vylúcit urcité obchodné mená, ktoré sú zjavne znehodnocujúce. Okrem toho jeden z postupov zhodnocovania pouzívaný centrami Leclerc pre predaj luxusných výrobkov spocíva v tom, ze im pridelí prilahlé priestory oznacené vedlajsím obchodným menom, napr. "Eole". Navyse rozhodnutie uvádza, ze znehodnocujúcu povahu obchodného mena nemozno spájat s beznou cenovou politikou distributéra (koniec stvrtého odseku bodu II.A.5). 86 Tvrdenie Galec-u, podla ktorého velká distribúcia môze splnit dané kritériá len po radikálnej zmene metód uvádzania na trh, teda vôbec nezodpovedá stanovisku Komisie. Uvedené kritériá môzu poukazovat len na ciastocnú zmenu osobitných metód uvádzania na trh urcitých moderných foriem distribúcie, pricom stupen tejto zmeny závisí od hodnotenia jednotlivých prípadov. 87 Pokial ide o odôvodnenie rozhodnutia, toto je jasné a úplné, hlavne v bode II.A.5. Okrem toho z rozsudkov Lancôme a L´Oréal, uz citovaných, a z rozhodnutia Komisie 85/616/EHS zo 16. decembra 1985 o konaní podla clánku 85 Zmluvy EHS (IV/30.665 - Villeroy et Boch, Ú. v. ES L 376, s. 15) vyplýva, ze skutocnost, ze udrzanie prestízneho imidzu môze odôvodnit kvalitatívne kritériá vztahujúce sa na odbornú kvalifikáciu predajcu a na jeho priestory, nie je nová. Bolo by navyse nepresné predpokladat, ze Komisia nevzala do úvahy kumulatívny dopad systémov selektívnej distribúcie, ako to dokazuje bod II.A.8 rozhodnutia. 88 Co sa týka spotrebitelov, zalovaná tvrdí, ze základnou motiváciou spotrebitela luxusných výrobkov, hoci z krátkodobého hladiska ho pritahuje nizsia cena, je istota, ze výrobok sa nestane bezným výrobkom v dôsledku straty výnimocnosti jeho imidzu a znízenia kreatívnej úrovne, co by z dlhodobého hladiska bolo následkom nízkej ceny. Okrem toho z bodu I.D rozhodnutia vyplýva, ze pripomienky spotrebitelských zdruzení zohladnené Komisiou ukázali, ze spotrebitel si zelá, aby boli výrobky luxusnej parfumérie predávané len v kvalitných predajniach a kvalifikovaným personálom. 89 Pokial ide o prípadné schopnosti velkej distribúcie distribuovat výrobky spolocnosti Yves Saint Laurent, zalovaná popiera, ze by v tomto ohlade vyjadrila nejaké hodnotenie. Pokial sú niektoré obchody velkej distribúcie schopné splnit kritériá odôvodnené selektívnou distribúciou luxusných parfumov, tak si to vyzaduje len konkrétne overenie jednotlivých prípadov, v prvom rade zo strany spolocnosti Yves Saint Laurent, a nie zo strany Komisie. Rozhodnutie neobsahuje tvrdenie, podla ktorého by luxusný produkt strácal svoju výnimocnost predajom prostredníctvom velkej distribúcie. 90 Napokon, co sa týka clánku 85 ods. 1 Zmluvy, zalovaná zastáva názor, ze kritériá zohladnené v bode II.A.5 rozhodnutia sú zjavne objektívnymi kritériami kvalitatívnej povahy, ako sú opísané v rozsudku Metro I, a sú stanovené jednotne a nediskriminacným spôsobom, pretoze nevylucujú ziadneho distributéra, ktorý ich dokáze splnit. Komisia dalej uviedla, ze tieto kritériá musia byt uplatnované nediskriminacným spôsobom, co je otázka praxe, a nie hodnotenia kritérií ako takých. Prijaté kritériá tiez nie sú v rozpore so zásadou proporcionality, pretoze sú potrebné na udrzanie aury prestíze a exkluzívnosti, ktorá dané výrobky odlisuje od ostatných podobných výrobkov a na zachovanie imidzu prestíznej znacky. 91 Bod 40 rozsudku Metro II nie je relevantný, pretoze tento rozsudok sa týkal situácie, v ktorej uz neboli iné formy distribúcie ako selektívne siete a v ktorej nebola strnulost cien vyvázená efektívnou hospodárskou sútazou medzi znackami. To nie je prípad trhu kozmetických výrobkov, kde je ponuka roztrúsená tak v stádiu výroby, ako aj distribúcie, a kde výrobky predávané autorizovanými distribucnými sietami predstavujú len cast celkového predaja kozmetických výrobkov, ktorá sa pohybuje od 22,4 % v Spojenom královstve do 36,2 % v Taliansku. Tak môze na jednej strane spotrebitel kúpit iné parfumy za nizsiu cenu mimo sietí selektívnej distribúcie a na druhej strane je medzi konkurencnými znackami luxusných parfumov a medzi luxusnými výrobkami tej istej znacky efektívna hospodárska sútaz. Tvrdenia vedlajsích úcastníkov 92 Kedze vedlajsí úcastníci vypracovali obsiahle tvrdenia podobné tvrdeniam Komisie, je vhodné zopakovat z nich len nasledujúce prvky. 93 Podla spolocnosti Yves Saint Laurent je základný postulát, na ktorom stojí zaloba, chybný. Komisia nepotvrdila a priori vylúcenie urcitej formy obchodu, ani neprijala exkluzívnost v prospech specializovaných predajcov v centre mesta. Naopak, v rozhodnutí sa sústredila na overenie, ci je distribucný systém otvorený vsetkým formám distribúcie a ziadnu z nich a priori nevylucuje (bod II.B.5). 94 Siet spolocnosti Yves Saint Laurent sa okrem specializovaných parfumérií skladá zo sietí obchodných domov (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené královstvo, Grécko, Spanielsko, Belgicko) a vo vsetkých clenských státoch aj z multi-specializovaných predajní, hlavne parfumérií-drogérií (Spojené královstvo, Holandsko, Nemecko a Dánsko), parfumérií-lekární (Francúzsko, Taliansko, Spanielsko, Portugalsko), parfumérií-konfekcných predajní (Spanielsko, Portugalsko), multi-specializovanej predajne "Boots" (Spojené královstvo) a z moderných sietí velkých parfumérií, hlavne v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Taliansku a Francúzsku. V nespecializovaných predajniach sa uskutocnuje 99,6 % predaja v Spojenom královstve a 75 % predaja v Dánsku. Vo Francúzsku, Spanielsku a Holandsku sa tento podiel pohybuje od 20 % do 40 %. Takisto mapy poskytnuté spolocnostou Yves Saint Laurent ukazujú, ze predajne sú prítomné aj mimo mestských centier. 95 Pokial ide o analýzu motivácie a ocakávaní spotrebitelov, hodnotenie Komisie potvrdzujú aj iné stúdie poskytnuté spolocnostou Yves Saint Laurent v prílohe k jeho vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, konkrétne stúdie vypracované profesorom Glaisom, americkým casopisom Mademoiselle a profesorom Thoenigom, z ktorých vyplýva, ze spotrebitel pokladá znacku výrobku za dôlezitú, ze hlavný motív, ktorý ovplyvnuje kúpu luxusného výrobku, spocíva v prestízi tohto výrobku a ze spotrebitelia sú priaznivo naklonení distribucnému systému, ktorý zachováva prestízny imidz výrobku. Naopak, tvrdenie Galec-u, podla ktorého analýza Komisie odráza mimoriadne zastaralú a nemodernú predstavu o motivácii spotrebitela, nie je podlozené ziadnou stúdiou alebo anketou. 96 Co sa týka potreby systému selektívnej distribúcie, spolocnost Yves Saint Laurent zdôraznuje, ze hoci sa Komisia zamerala na prestíz a vseobecnú známost znacky Yves Saint Laurent, takisto vzala do úvahy osobitosti výrobku, predovsetkým kvalitu pouzívaných prvotných surovín, výskumné a vývojové postupy a obalové materiály (bod II.A.5). Napríklad vývoj nového výrobku az po priemyselnú výrobu trvá asi tri roky a stále centrum pre výskum a rozvoj spolocnosti Yves Saint Laurent skúma kazdý rok nové zlozenia výrobkov. Pouzíva sa vyse 5000 prvotných surovín, z ktorých mnohé sú vzácne, sofistikované a drahé a sú potrebné pocetné testy. Originalita, dômyselnost a vysoká kvalita týchto výrobkov, v kombinácii s prestízou a vseobecnou známostou znaciek, ktoré sa na ne vztahujú, teda odôvodnujú selektívnu distribúciu, inak by ich mohol postihnút osud parfumov Coty, ktoré zmizli z trhu z dôvodu nerovnováhy medzi kvalitou výrobku a spôsobom distribúcie, ktorý nezodpovedal ocakávaniam spotrebitelov. 97 Co sa týka clánku 85 ods. 1 Zmluvy, kritérium odbornej kvalifikácie je potrebné pre splnenie ocakávaní spotrebitelov a preto, ze výrobky majú technickú povahu a sú výsledkom rozsiahleho výskumu. Vonkajsie prostredie predajne je tiez objektívnym kritériom potrebným pre zhodnotenie samotnej predajne a kupovaného výrobku, co nevylucuje ziadnu formu distribúcie. Kvalita, zariadenie a výklad predajne sú "schránkou" pre výrobok a mali by byt v súlade s jeho imidzom. Obchodné meno je takisto objektívnym kritériom výberu, pricom má pozitívnu, negatívnu alebo neutrálnu silu pôsobenia na vnímanie v zmysle kvalifikácie personálu, obsluhy a privítania, co sa odráza na predaji výrobkov. Napokon, fyzické oddelenie medzi oddelením kozmetiky a oddeleniami venovanými výrobkom beznej spotreby, ktoré sa pozaduje od nespecializovaných predajní, neznamená obmedzenie hospodárskej sútaze a nebráni vstupu nespecializovaných obchodov do siete. To dalej zodpovedá konkrétnemu ocakávaniu výrobcu a spotrebitela, aby sa kúpa luxusného výrobku nemiesala s kúpou výrobku beznej spotreby, ako sú potravinárske výrobky. 98 Napokon, hodnotiaca správa predajní (bod 16 vyssie) dokazuje, ze postup na prijatie do siete spocíva na objektívnych a jednotných základoch. Uchádzac - predajca vie o tomto hodnotení a môze poziadat o druhé hodnotenie. Prípadné spory rozhodnú vnútrostátne súdy. Na urcenie, ci niektorá znacka môze byt znehodnocujúca, sa spolocnost Yves Saint Laurent opiera o ankety uskutocnené nezávislými organizáciami medzi spotrebitelmi. V prílohe k svojmu vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania uvádza zoznam otázok stanovených pre tieto ankety a uvádza, ze výsledky sa oznamujú danému podniku, ktorý ich môze slobodne napadnút. 99 Colipa najskôr pripomína, ze rozhodnutie sa odvoláva na správu profesora Webera, ktorú pokladá za zodpovedajúcu vlastnej znalosti trhu. Z tejto správy vyplýva, ze trh Spolocenstva s kozmetickými výrobkami je segmentovaný, a ze táto segmentácia je sprevádzaná diferenciáciou spôsobu distribúcie podla skúmaného sektora. Táto správa je v súlade so závermi Komisie, predovsetkým so závermi uvedenými v bode II.B.3, podla ktorých napriek nízkemu stupnu nahraditelnosti medzi luxusnými kozmetickými výrobkami a podobnými výrobkami z iných segmentov trhu v mysli spotrebitelov môzu spotrebitelia, ktorí povazujú imidz znacky a predajné sluzby v rámci systémov selektívnej distribúcie za druhotné, nakupovat na vedlajsom trhu, ktorý takéto systémy nepouzíva. 100 Okrem toho správa profesora Webera potvrdzuje, ze existuje vysoký pocet výrobcov a distributérov fungujúcich na trhu luxusných kozmetických výrobkov za dynamických a vysoko konkurencných podmienok a ze pocet nových subjektov na trhu je takisto vysoký. Dalej, výrobcovia by mali neustále hladat a vyvíjat nové výrobky, vyvíjat a udrziavat politiku uvádzania na trh, ktorá je vhodná pre imidz prestíznej znacky. Komisia teda v rozhodnutí správne zhodnotila konkurencný kontext oznámených zmlúv. Tvrdenie zalobcu, podla ktorého je velká distribúcia týmito zmluvami vylúcená, nie je podlozené ziadnou ekonomickou analýzou ani ziadnym iným dôkazom. 101 Colipa dalej pripomína právne zásady uplatnitelné na selektívnu distribúciu, ktoré cerpá predovsetkým z analýzy judikatúry Súdneho dvora, ako aj zásadu "free rider" ("cierny pasazier")v americkom zákonodarstve a zásadu "Immanenz-Theorie" v nemeckom práve a tvrdí, ze táto forma distribúcie je pre luxusnú kozmetiku plne opodstatnená, ako to uznal jednak Súdny dvor hlavne v rozsudkoch L´Oréal a Lancôme, uz citovaných, a jednak generálny advokát M. Reischl vo svojich návrhoch k rozsudku Súdneho dvora z 10. júla 1980, Guerlain a i. (253/78 a 1/79, 2/79 a 3/79, Zb. s. 2327, 2377). 102 Tento ekonomický prístup zalozený na pravidle rozumného prístupu uznáva, ze hospodárska sútaz zameraná na iné prvky ako je cena má svoje výhody, hlavne vzhladom na potrebné rozsiahle investície a na potrebu zabránit, aby "parazitní" predajcovia nezili na úkor tých, ktorí akceptujú ekonomické obmedzenia obchodnej politiky výrobcu. Navyse, hospodárska sútaz nie je na dotknutom trhu vylúcená, pretoze uvedená selektívna distribúcia existuje vedla iných metód, ktoré v danom prípade predstavujú vyse 50 % výrobkov európskeho parfumérskeho priemyslu. 103 Súbezná existencia iných selektívnych distribucných sietí je relevantná, len ak tvorí bariéru vstupu na trh (pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935), alebo ak neponecháva priestor pre iné formy distribúcie zamerané na politiku hospodárskej sútaze iného druhu, alebo vedie k strnulosti cenovej struktúry, ktorá nie je vyvázená inými faktormi hospodárskej sútaze (rozsudok Metro II), co v danom prípade neplatí. Naopak, ziadna moderná forma distribúcie nie je automaticky vylúcená z úcasti na sieti a Galec mal len podat ziadost o prijatie a splnit kritériá výberu. 104 Pocas pojednávania Colipa takisto poukázala na správu Monopolies and Mergers Commission "Fine Fragrances - A report on the supply in the UK for retail sale of fine fragrances" (Cm 2380, november 1993), podla ktorej nie je selektívna distribúcia v sektore luxusnej kozmetiky v rozpore s verejným záujmom v zmysle Fair Trading Act 1973 v Spojenom královstve. Colipa takisto zdôraznuje, ze vo viacerých clenských státoch sa luxusná kozmetika predáva prostredníctvom selektívnej distribúcie v "nespecializovaných" alebo "mnoho-výrobkových" obchodoch, ako napr. Boots v Spojenom královstve, Matas v Dánsku, Sephora vo Francúzsku, Müller v Nemecku atd. 105 FIP uvádza, ze v kazdom luxusnom výrobku je podstatná jeho nemateriálna cast a ze v kazdej prestíznej sluzbe je vytvorená atmosféra základom, pretoze dobré meno znacky, a v dôsledku toho jej osud je v rukách jej predajcov, ktorí sú výkladom znacky pre spotrebitela. V tejto súvislosti ponúka autorizovaný predajca spotrebitelovi sériu záruk: prezentáciu úplnej skály výrobkov alebo dostatocný výber, vrátane posledných noviniek znacky, poradenstvo poskytnuté kompetentným personálom skoleným výrobcom, istotu zárucného a popredajného servisu, potesenie z prostredia predaja, ktoré dodáva nákupu radostnú a snovú atmosféru. Avsak symbolické prvky, ktoré vytvárajú a eliminujú luxus, môzu byt narusené, ak sa budú prestízne výrobky predávat v nevhodných podmienkach alebo v prostredí (napríklad pri potravinách alebo cistiacich prostriedkoch), ktoré by mohli znehodnotit prestízny imidz danej znacky, ako to bolo v prípade prostredia, ktoré malo za následok zmiznutie parfumov Coty z dôvodu straty výnimocnosti znacky. Zachovanie imidzu znacky v ociach spotrebitelov je o to potrebnejsie, ze vzhladom na nutné náklady na prvotné suroviny vynakladá výrobca este znacné investície na vývoj nových výrobkov, neustálu kontrolu ich kvality a reklamu, co môze dosahovat az 30 % obratu znacky. 106 V tomto kontexte FIP usudzuje, ze dané kvalitatívne povinnosti, vrátane tých, ktoré súvisia so obchodným menom, sú nevyhnutné na udrzanie imidzu znacky výrobcu a na zarucenie lepsieho poradenstva spotrebitelovi, aj ked tieto poziadavky môzu spôsobit odmietnutie prijat niektorých predajcov do siete. V tomto prípade Komisia dôsledne respektovala judikatúru Súdneho dvora a ziadnym spôsobom neprijala a priori vylúcenie urcitej formy distribúcie. 107 FEPD najskôr uvádza, ze uzitocnost selektívnej distribúcie uznaná výrobcami, predajcami a spotrebitelmi a potvrdená aj judikatúrou Súdneho dvora sa prejavuje v cieloch, ktoré sleduje: teda v koherencii a imidzi siete fungujúcej pre luxusné a vysokokvalitné výrobky, aby sa zabezpecila co najlepsia sluzba pre spotrebitela a uspokojenie urcitých jeho potrieb. Ocakávaním spotrebitela je zaobstarat si výrobky vysokej kvality a dostat adekvátne poradenstvo v prostredí priaznivom pre výber výrobkov. V danom prípade zmeny v zmluvách zaslaných Komisii stanovujú hranicu, pod ktorou by uz neslo o selektívnu distribúciu pre luxusné parfumy, pretoze ak by boli kritériá menej nárocné, ktorýkolvek distributér by ich podla FEPD mohol splnit. 108 V tomto kontexte venujú specializované maloobchody dostatocné úsilie a spájajú potrebné kvality pre uspokojenie potrieb spotrebitelov, hlavne z dôvodu ich struktúry, specializácie, priestorov a geografickej prítomnosti. Vseobecne ide o podniky mensej velkosti, ktoré majú pruznost rozhodovania, znalosti a priestory prispôsobené na predaj daných výrobkov, co je potrebné na rozvoj lojálnej klientely. Predajne nie sú vyhradené pre specializovaných predajcov v centre mesta, ale nachádzajú sa tak v centre mesta, ako aj na periférii alebo na predmestí, vrátane obchodných domov, obchodných centier a hypermarketov. Tieto tvrdenia sú podlozené správou profesora Glaisa, z ktorej predovsetkým vyplýva, ze poradenstvo, ktoré mozno dostat v specializovaných obchodoch, predstavuje výrazné zhodnotenie. 109 Cielom zaloby je dosiahnut znízenie selektívnosti pozadovaných kritérií na súcasnú úroven centier Leclerc, co by viedlo k eliminácii specializovaných obchodov a k frustrácii spotrebitela a co by nútilo výrobcov znízit svoje cinnosti vo výskume, inovácii a komunikácii, az po vymiznutie casti luxusu, ktorý tieto výrobky predstavujú. Zalobca by bol sám zodpovedný za elimináciu, o ktorej tvrdí, ze je jej obetou, keby sa odmietol podrobit koherentným a odôvodneným kritériám vstupu. Zalobca nie je a priori vylúcený, ale musí len upravit svoje metódy v závislosti od druhu daných výrobkov, co si nevyzaduje radikálnu zmenu predajných metód centier Leclerc. Posúdenie Súdom prvého stupna 110 Hodnotenie dôvodnosti rozhodnutia vo vztahu k uplatneniu clánku 85 ods. 1 Zmluvy prinása styri hlavné otázky: A) ci selektívna distribúcia zalozená na kvalitatívnych kritériách v sektore luxusnej kozmetiky je v zásade v súlade s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy, B) ci kritériá výberu spolocnosti Yves Saint Laurent uvedené v bode II.A.5 rozhodnutia plnia pozadované podmienky, aby boli povazované za zákonné v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy, C) ci sú dôvody a tvrdenia zalobcu týkajúce sa jednak otázky, ci sú jeho clenovia a priori vylúcení zo siete spolocnosti Yves Saint Laurent, a jednak postoja spotrebitelov v tomto ohlade dôvodné, a D) ci sa clánok 85 ods. 1 Zmluvy má uplatnit z dôvodu existencie súbezných sietí v danom sektore. A - O zásadnom súlade systému selektívnej distribúcie zalozenom na kvalitatívnych kritériách v sektore luxusnej kozmetiky s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy 111 Hoci zalobca tvrdí, ze akceptuje potrebu systému zameraného na koncepciu "luxusnej selektívnosti", aby sa udrzala prestíz luxusných výrobkov a uspokojili sa ocakávania spotrebitelov, spochybnuje zákonnost výberových kritérií, ktoré si zvolila spolocnost Yves Saint Laurent, vo vztahu k clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Za týchto okolností je vhodné vopred preskúmat základné právne zásady, ktoré majú vplyv na uplatnenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy v sektore luxusnej kozmetiky. 112 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze systémy selektívnej distribúcie tvoria prvok hospodárskej sútaze v súlade s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy, ak sú splnené styri podmienky: po prvé, ze vlastnosti daného výrobku si vyzadujú systém selektívnej distribúcie, v tom zmysle, ze taký systém predstavuje zákonnú poziadavku, vzhladom na druh daných výrobkov a hlavne na ich vysokú kvalitu a technickú vypracovanost, aby sa zachovala ich kvalita a zabezpecilo správne pouzívanie (pozri rozsudok L´Oréal, uz citovaný, bod 16, vylozený vo svetle rozsudku Metro I, body 20 a 21; rozsudku AEG, bod 33, a rozsudku Súdu prvého stupna z 27. februára 1992, Vichy/Komisia, T-19/91, Zb. s. II-415, body 69 az 71), po druhé, ze výber predajcov sa vykonáva v závislosti od objektívnych kritérií kvalitatívnej povahy stanovených jednotne pre vsetkých potenciálnych predajcov a uplatnovaných nediskriminacným spôsobom (pozri napr. rozsudky Metro I, bod 20, L´Oréal, uz citovaný, bod 15, a AEG, bod 35), po tretie, ze daný systém je zameraný na dosiahnutie takého výsledku, ktorý by zlepsil hospodársku sútaz, a teda vyvázil obmedzenie hospodárskej sútaze vlastné systémom selektívnej distribúcie, predovsetkým v oblasti ceny (pozri rozsudky Metro I, body 20 az 22, AEG, body 33, 34 a 73, a Metro II, bod 45), a po stvrté, ze stanovené kritériá neprekracujú potrebnú mieru (pozri rozsudky L´Oréal, uz citovaný, bod 16, a Vichy/Komisia, uz citovaný, body 69 az 71). Otázka, ci sú tieto podmienky splnené, musí byt posúdená objektívnym spôsobom, s ohladom na záujem spotrebitela (pozri rozsudky Metro I, bod 21, a Vichy/Komisia, uz citovaný, body 69 az 71). 113 Hoci je pravda, ze Súdny dvor konstatoval, ze takéto systémy selektívnej distribúcie zalozené na kvalitatívnych kritériách mozno akceptovat v sektore výroby tovarov dlhodobej spotreby, vysokej kvality alebo technickej vypracovanosti, bez porusenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy, predovsetkým s cielom udrzania specializovaného obchodu schopného dodat specifické sluzby pre takéto výrobky (pozri rozsudky Metro I, bod 20; AEG, bod 33, a Metro II, bod 54, a rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, ETA, 31/85, Zb. s. 3933, bod 16), z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze systémy selektívnej distribúcie, ktoré sú odôvodnené specifickou povahou výrobkov alebo nárokmi na ich distribúciu, môzu byt zavedené v iných hospodárskych sektoroch bez porusenia clánku 85 ods. 1 (pozri rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 1985, Binon, 243/83, Zb. s. 2015, body 31 a 32, a zo 16. júna 1981, Salonia, 126/80 Zb. s. 1563). Súdny dvor vo svojom rozsudku Metro I (bod 20) takisto rozhodol, ze povaha a intenzita úcinnej hospodárskej sútaze ("workable comptetition"), potrebnej na dosiahnutie cielov Zmluvy, sa môze lísit v závislosti od daných výrobkov alebo sluzieb a hospodárskej struktúry daných sektorových trhov, bez porusenia zásady nenarusenej hospodárskej sútaze podla clánkov 3 a 85 Zmluvy. 114 Pokial ide o luxusnú kozmetiku, predovsetkým o luxusné parfumy, ktoré tvoria väcsinu daných výrobkov, je nepochybné, ze po prvé ide o sofistikované výrobky vysokej kvality, ktoré sú výsledkom osobitného výskumu a pouzívajú materiály vysokej kvalitatívnej úrovne, hlavne na svoje obaly, po druhé, ze tieto výrobky majú "luxusný imidz", ktorým sa odlisujú od ostatných podobných výrobkov, ktoré takýto imidz nemajú, a po tretie, ze tento luxusný imidz je dôlezitý v ociach spotrebitela, ktorý ocenuje moznost kupovat luxusnú kozmetiku a hlavne luxusné parfumy. V mysli spotrebitelov existuje len nízky stupen zastupitelnosti medzi luxusnými kozmetickými výrobkami a podobnými výrobkami patriacimi k iným trhovým segmentom (pozri bod II.A.8 rozhodnutia). 115 Za týchto okolností Súd prvého stupna uvádza, ze pojem "vlastnosti" luxusnej kozmetiky v zmysle rozsudku L´Oréal, uz citovaného, nemozno obmedzovat na jej materiálne vlastnosti, ale zahrna aj specifické vnímanie zo strany spotrebitelov, zvlást ich "auru luxusu". V prejednávanej veci teda ide o výrobky, ktoré na jednej strane majú vysokú vnútornú kvalitu, a na druhej strane majú luxusný charakter, ktorý vyplýva z ich samotnej podstaty. 116 Pokial ide o otázku, ci je selektívna distribúcia oprávnenou poziadavkou v prípade výrobkov, ktoré majú také vlastnosti, Súd prvého stupna uvádza, ze odôvodnenie rozhodnutia v tejto súvislosti (bod II.A) sa nezakladá na koncepcii specializovaného obchodu, ktorý je schopný poskytnút specifické sluzby pre výrobky vysokej technickej vypracovanosti, v zmysle rozsudkov Metro I, Metro II a AEG, ale skôr na dvoch iných základných predpokladoch, a to: a) záujme spolocnosti Yves Saint Laurent ako výrobcu luxusnej kozmetiky udrzat prestízny imidz svojej znacky a ochránit výsledky svojho propagacného úsilia (pozri druhý a stvrtý odsek bodu II.A.5 rozhodnutia; pozri tiez v rovnakom zmysle bod II.B.2) a b) potrebe zachovat vo vnímaní spotrebitelov "auru exkluzívnosti a prestíze" daných výrobkov, hlavne zabezpecením "prezentácie pred verejnostou, schopnou zhodnotit estetickú alebo funkcnú specifickost" výrobkov (druhý odsek bodu II.A.5) a "prostredia v súlade s luxusným a exkluzívnym charakterom daných výrobkov a prezentácie v súlade s imidzom znacky" (stvrtý odsek bodu II.A.5, pozri aj piaty a siesty odsek). 117 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze hoci si výrobca môze slobodne vybrat politiku uvádzania na trh, clánok 85 ods. 1 Zmluvy sa musí zohladnit, akonáhle zavedenie tejto politiky prinása zmluvy, ktoré stanovujú iným nezávislým hospodárskym subjektom povinnosti, ktoré môzu obmedzit ich slobodu hospodárskej sútaze v miere, ktorá výrazne ovplyvnuje obchod v rámci Spolocenstva. Za týchto okolností samotná skutocnost, ze výrobca vynalozil výrazné úsilie na propagáciu, nie je sama osebe objektívnym zdôvodnením neuplatnenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy na distribucnú siet, ktorá obmedzuje slobodu hospodárskej sútaze zúcastnených podnikov a tretích osôb. Ak by tomu bolo inak, mohol by hociktorý výrobca zdôvodnit prijatie systému selektívnej distribúcie len na základe svojho propagacného úsilia a akékolvek restriktívne kritérium výberu by mohlo byt odôvodnené tým, ze bolo potrebné na ochranu politiky uvádzania na trh, ktorú si zvolil výrobca (pozri rozsudok Vichy/Komisia, uz citovaný, bod 71). 118 Súd prvého stupna teda konstatuje, ze systém selektívnej distribúcie je mimo rámca pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy, len ak je objektívne zdôvodnený aj vzhladom na záujem spotrebitelov (pozri koniec bodu 112, vyssie). 119 V tejto súvislosti si Súd prvého stupna myslí, ze je v záujme spotrebitelov vyhladávajúcich luxusnú kozmetiku, aby takéto výrobky boli prezentované v predajniach za dobrých podmienok. Pokial ide o výrobky vysokej kvality, ktorých luxusný imidz spotrebitelia ocenujú, kritériá, ktorých cielom je len zabezpecit ich hodnotnú prezentáciu, sledujú výsledok, ktorý môze zlepsit hospodársku sútaz prostredníctvom zachovania tohto luxusného imidzu, a teda vyvázit obmedzenie hospodárskej sútaze, ktoré je vlastné systémom selektívnej distribúcie. Takéto kritériá sú teda legitímnou poziadavkou v zmysle uz citovanej judikatúry (pozri rozsudok Metro I, bod 37). 120 Súd prvého stupna zastáva názor, ze je v záujme spotrebitelov vyhladávajúcich luxusnú kozmetiku, aby luxusný imidz takýchto výrobkov nebol oslabený, pretoze by uz neboli povazované za luxusné výrobky. V súcasnosti je v kozmetickom sektore segmentácia medzi luxusnou kozmetikou a kozmetikou, ktorá nie je luxusná, a táto segmentácia zodpovedá rôznym potrebám spotrebitelov, a nemozno ju teda z hospodárskeho hladiska kritizovat. Hoci "luxusná" povaha luxusnej kozmetiky vyplýva, okrem iného, z jej vysokej vnútornej kvality, jej vyssej ceny a reklamných kampaní výrobcov, Súd prvého stupna usudzuje, ze skutocnost, ze tieto výrobky sa predávajú v rámci systémov selektívnej distribúcie s cielom zabezpecit hodnotnú prezentáciu v predajni, takisto prispieva k tomuto luxusnému imidzu, a teda k udrzaniu jednej z hlavných vlastností výrobkov vyhladávaných spotrebitelmi. Výsledok vseobecnej distribúcie daných výrobkov, v rámci ktorej by spolocnost Yves Saint Laurent nemala ziadnu moznost ubezpecit sa, ci sa jej výrobky predávajú za vhodných podmienok, by prinásal riziko znízenia kvality prezentácie výrobkov v predajniach, co by ohrozilo "luxusný imidz", a teda samotnú podstatu daných výrobkov. Z toho vyplýva, ze kritériá, ktorých cielom je zabezpecenie prezentácie výrobkov v predajniach v súlade s ich luxusnou povahou, tvoria legitímnu poziadavku, ktorá zlepsuje hospodársku sútaz v záujme spotrebitela v zmysle uz citovanej judikatúry. 121 Tento záver neoslabuje skutocnost, preukázanú pocas konania, ze v niektorých clenských státoch, predovsetkým v Holandsku, ale aj v Spojenom Královstve a vo Francúzsku, sa viac ci menej výrazná cast predaja uskutocnuje prostredníctvom neautorizovaných predajcov, ktorí sa zásobujú na paralelnom trhu. Nie je vylúcené, ze záujem spotrebitelov o takýto predaj scasti vznikol na základe luxusného imidzu, k udrzaniu ktorého selektívna distribúcia prinajmensom ciastocne prispela. Z toho ale nevyplýva, ze ak by selektívna distribúcia neexistovala, tento luxusný imidz by zostal neporusený. 122 Aj ked je vsak v záujme spotrebitelov, aby si mohli zadovázit luxusnú kozmetiku predávanú za dobrých prezentacných podmienok, a tak za podmienok zachovávajúcich jej luxusný imidz, je rovnako v ich záujme, aby distribucný systém zalozený na tomto predpoklade nebol uplatnovaný nadmerne restriktívnym spôsobom a aby prístup k výrobkom nebol nadmerne limitovaný, ako to uviedli styri spotrebitelské zdruzenia pocas konania pred podaním zaloby (pozri bod 175 nizsie). Takisto z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze systém spolocnosti Yves Saint Laurent mozno povazovat za systém sledujúci legitímny výsledok, ktorý by vyvázil obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré sú mu vlastné, len ak je otvorený vsetkým potenciálnym predajcom schopným zabezpecit pre spotrebitela nálezitú prezentáciu vo vhodnom prostredí a zachovat luxusný imidz daných výrobkov (pozri bod 112 vyssie). Systém selektívnej distribúcie, z ktorého by vyplývalo vylúcenie urcitých foriem uvádzania na trh schopných predávat výrobky za hodnotných podmienok, napríklad na vhodnom mieste alebo prispôsobenom priestore, by mal za následok jedine ochranu existujúcich foriem obchodu pred hospodárskou sútazou zo strany nových subjektov, a nebol by teda v súlade s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy (pozri rozsudok AEG, body 74 a 75). 123 Z toho vyplýva, ze v sektore luxusnej kozmetiky nie sú v zásade kvalitatívne kritériá výberu predajcov nepresahujúce potrebnú mieru na zabezpecenie predaja týchto výrobkov za dobrých podmienok prezentácie predmetom clánku 85 ods. 1 Zmluvy, pokial sú tieto kritériá objektívne, stanovené jednotným spôsobom pre vsetkých potenciálnych predajcov a uplatnované nediskriminacným spôsobom. B - O otázke, ci výberové kritériá spolocnosti Yves Saint Laurent podla bodu II.A.5 rozhodnutia splnajú podmienky pozadované na to, aby mohli byt prehlásené za nezákonné podla clánku 85 ods. 1 1. O úlohách Súdu prvého stupna a príslusných vnútrostátnych súdov a orgánov 124 Galec usudzuje, ze niektoré z výberových kritérií spolocnosti Yves Saint Laurent jej dávajú nadmernú a nekontrolovatelnú slobodu pri posudzovaní, a teda nie sú objektívne v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Komisia a vedlajsí úcastníci usudzujú, ze tieto kritériá predstavujú posúdenie výrobcom od prípadu k prípadu, podriadené dodrziavaniu zásady zákazu diskriminácie a kontrole príslusných súdov. 125 V súvislosti s týmito tvrdeniami je na úvod potrebné upresnit úlohy Súdu prvého stupna a príslusných vnútrostátnych súdov a orgánov. 126 Pokial ide o otázku, ci dané kritériá splnajú podmienky potrebné na to, aby ich bolo mozné povazovat za zákonné vo vztahu k clánku 85 ods. 1 Zmluvy, teda ci sú kvalitatívne a objektívne kritériá a ci nie sú diskriminacné ani neprimerané, súdna kontrola Súdu prvého stupna v zmysle clánku 173 Zmluvy sa obmedzuje na overenie, ci tvrdenia Komisie v bode II.A.5 rozhodnutia sú postihnuté nedostatkom odôvodnenia, zjavnou chybou v skutkových alebo právnych zisteniach, zjavným omylom v posúdení alebo zneuzitím právomoci. Nie je úlohou Súdu prvého stupna vyjadrovat sa k uplatneniu týchto kritérií v konkrétnych prípadoch. 127 Avsak ako Komisia a spolocnost Yves Saint Laurent správne uviedli, uplatnenie týchto kritérií v konkrétnych prípadoch nie je len v právomoci samotného výrobcu, ale musí byt stanovené objektívnym spôsobom. Z toho vyplýva, ze moznost nezávislej a efektívnej kontroly uplatnenia týchto kritérií v konkrétnych prípadoch je zásadným prvkom zákonnosti siete spolocnosti Yves Saint Laurent v zmysle clánku 85 ods. 1 [pozri bod II.A.6, písm. a) a stvrtý odsek bodu II.B.4 rozhodnutia]. 128 Podla ustálenej judikatúry sú na uplatnenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy príslusné vnútrostátne súdy, z dôvodu jeho priameho úcinku (pozri rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1974, BRT 127/73, Zb. s. 51, body 15 a 16). Z toho vyplýva, ze záujemca, ktorému bol odmietnutý vstup do siete a ktorý usudzuje, ze dané kritériá boli v jeho prípade pouzité spôsobom odporujúcim clánku 85 ods. 1 Zmluvy a hlavne diskriminacným alebo neprimeraným spôsobom, môze podat zalobu na príslusnom vnútrostátnom súde. Takúto zalobu mozno podat podla okolností aj na vnútrostátnych orgánoch príslusných uplatnovat clánok 85 ods. 1. 129 Vnútrostátnym súdom alebo orgánom, na ktorých bola takáto zaloba podaná, prinálezí rozhodnút - podla okolností vo svetle judikatúry Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupna - o otázke, ci kritériá výberu spolocnosti Yves Saint Laurent boli v konkrétnom prípade uplatnené diskriminacným alebo neprimeraným spôsobom, cím by bol porusený clánok 85 ods. 1 Zmluvy. Vnútrostátne súdy alebo orgány majú hlavne úlohu dbat, aby dané kritériá neboli pouzité na zabránenie prístupu do siete novým subjektom, schopným distribuovat dané výrobky za podmienok, ktoré nie sú znehodnocujúce. 130 Dalej má záujemca, ktorému bol odmietnutý vstup do siete, moznost, s výhradou zásad vyslovených Súdom prvého stupna v rozsudku z 18. septembra 1992, Automec/Komisia (T-24/90, Zb. s. II-2223), podat staznost na Komisii v zmysle clánku 3 nariadenia c. 17, najmä v prípade systematického pouzívania prístupových podmienok v rozpore s právom Spolocenstva (pozri rozsudok AEG, body 44 az 46, 67 a nasl.). 2. O principiálnej zákonnosti daných kritérií vo vztahu k clánku 85 ods. 1 Zmluvy a) Kritériá týkajúce sa odbornej kvalifikácie 131 Galec vo svojich vyjadreniach nepoprel kritériá týkajúce sa odbornej kvalifikácie personálu a poradenských a predvádzacích sluzieb podla bodov I.2 a I.3 vseobecných predajných podmienok (pozri bod 25 jeho pripomienok k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania), ale pocas pojednávania tvrdil, ze tieto kritériá sú neprimerané v porovnaní s poziadavkami na predaj daných výrobkov za adekvátnych podmienok. 132 Súd prvého stupna usudzuje, ze prítomnost osoby schopnej dat v predajni spotrebitelovi rady alebo vhodné informácie je v zásade oprávnenou poziadavkou pre predaj luxusnej kozmetiky a je neoddelitelnou súcastou dobrej prezentácie takýchto výrobkov. 133 Navyse zalobca nepredlozil dôkazy, ktoré by Súdu prvého stupna umoznili rozhodnút o otázke, ci kvalifikácia pozadovaná v bode I.3 vseobecných predajných podmienok, t. j. diplom v odbore kozmetika alebo podobná odborná kvalifikácia alebo minimálne trojrocné skúsenosti v oblasti predaja prestíznych parfumérskych výrobkov, sú neprimerané vzhladom na povahu daných výrobkov. 134 V kazdom prípade je úlohou príslusných vnútrostátnych súdov a orgánov, aby dbali na to, ze ustanovenia Zmluvy týkajúce sa odbornej kvalifikácie nie sú v konkrétnych prípadoch uplatnované diskriminacným alebo neprimeraným spôsobom. b) Kritériá týkajúce sa umiestnenia a priestorov predajne 135 Kritika Galec-u smeruje hlavne na kritériá týkajúce sa "prostredia" predajne, externého vzhladu predajne, hlavne výkladov, a na predaj iných tovarov v predajni. Podla Galec-u sú tieto kritériá prílis subjektívne, neprimerané a diskriminacné vo vztahu k jeho clenom. - "Prostredie" a umiestnenie predajne 136 Bod I.1, písm. a) vseobecných predajných podmienok stanovuje, ze "stvrt, ulice a obchody nachádzajúce sa v blízkosti predajne musia vzdy zodpovedat prestízi a vseobecnej známosti znacky Yves Saint Laurent". Z rubrík 1 a 2 hodnotiacej správy vyplýva, ze obchod nachádzajúci sa v stvrti, ktorá je "dobre prístupná z hladiska dopravy a obchodná" alebo "centrálna a obchodná" a v ulici v blízkosti "hodnotných alebo luxusných" obchodov, s budovami "dobrej úrovne" alebo "velmi prestíznymi", sa v hodnotení spolocnosti Yves Saint Laurent boduje lepsie ako obchod nachádzajúci sa v inej stvrti alebo inej ulici. Tieto dve rubriky predstavujú 30 bodov v hodnotiacej správe, a majú teda relatívne velkú váhu. 137 Súd prvého stupna usudzuje, ze kritérium vztahujúce sa na prostredie, v ktorom sa nachádza predajna luxusnej kozmetiky, nie je samo osebe predmetom clánku 85 ods. 1 Zmluvy v rozsahu, v akom je jeho cielom zabezpecit, aby takéto výrobky neboli predávané v miestach úplne nevhodných pre takýto predaj. Súd prvého stupna vsak uvádza, ze prinálezí príslusným vnútrostátnym súdom alebo orgánom, aby dbali na to, ze tieto kritériá nie sú v konkrétnom prípade uplatnované diskriminacným alebo neprimeraným spôsobom. - Vonkajsí vzhlad predajne 138 Galec napáda predovsetkým ustanovenia bodu I.1 písm. b) vseobecných predajných podmienok, týkajúce sa kvality priecelia a výkladov, ako aj ustanovenia bodu III.4 zmluvy, podla ktorého "výzdoba" predajne musí zodpovedat standardu a kvalite spájaným s imidzom znacky Yves Saint Laurent. V hodnotiacej správe predstavujú rubriky 3 a 4 týkajúce sa vonkajsieho vzhladu predajne vrátane výkladov spolu 80 bodov, t. j. priblizne 25 % celkového poctu mozných bodov. 139 Súd prvého stupna uvádza, ze takéto ustanovenia, predovsetkým ustanovenia týkajúce sa výkladov, mozno pouzit diskriminacným spôsobom vo vztahu k predajni, akou je napríklad hypermarket, ktorá nemá rovnaké priecelie ako tradicný obchod, teda hlavne priecelie obsahujúce výklady, ale ktorá vhodným spôsobom zriadil miesto alebo priestor vo vnútri obchodu na predaj luxusnej kozmetiky. Dalej, vonkajsie výklady sa nezdajú potrebné pre dobrú prezentáciu výrobkov v kontexte miesta alebo priestoru zriadeného vnútri "mnoho-výrobkového" obchodu. 140 Nie je vsak vylúcené, ze kritériá týkajúce sa výkladov mozno vykladat tak, ze sa odvolávajú na "výklady" priestoru zriadeného vnútri predajne, a nie na vonkajsie výklady. 141 Za týchto okolností stací konstatovat, ze bude úlohou príslusných vnútrostátnych súdov a orgánov, aby dbali na to, ze kritériá týkajúce sa vonkajsieho vzhladu predajne, vrátane kritérií týkajúcich sa výkladov, nie sú uplatnované diskriminacným alebo neprimeraným spôsobom. - Predaj iných tovarov, ktoré by mohli znehodnotit imidz znacky Yves Saint Laurent 142 Pokial ide o interiér predajne, Galec pred Súdom prvého stupna nepredniesol inú kritiku ako kritiku týkajúcu sa obmedzení predaja iných tovarov. V tejto súvislosti Galec hlavne spochybnuje zákonnost bodu III.3 zmluvy, podla ktorého "sa autorizovanému predajcovi zakazuje predávat... výrobky, ktoré by mohli svojím susedstvom znehodnotit imidz znacky Yves Saint Laurent", ako aj bodu I.1 písm. d) vseobecných predajných podmienok, podla ktorého "ak sa v predajni vykonáva nejaká iná cinnost, prvky, ktoré sa zohladnujú, zahrnajú rozsah tejto cinnosti, internú a externú prezentáciu tejto cinnosti, oddelenie tejto cinnosti a cinnosti parfumérie, rozdelenie predavacov medzi túto cinnost a cinnost parfumérie, spôsobilost predavacov pridelených na kazdú z cinností a oblecenie predavacov pridelených na kazdú z cinností." 143 Je potrebné konstatovat, ze ani zmluva, ani hodnotiaca správa neuvádzajú výrobky, ktorých predaj na rovnakom mieste by mohol znehodnocovat imidz znacky Yves Saint Laurent. V rozhodnutí sa Komisia obmedzuje na konstatovanie, ze predmetom tohto ustanovenia je zachovat v ociach verejnosti auru prestíze a exkluzivity vlastnú daným výrobkom, "cím sa vyhnú akémukolvek prirovnávaniu k tovarom nizsej kvality" (piaty odsek bodu II.A.5). 144 Je teda vhodné uviest, ze bod III.3 zmluvy nie je presný a jasný a môze byt uplatnený subjektívne a prípadne diskriminacne. Takisto sa zdá, ze bod I.1 písm. d) vseobecných predajných podmienok dáva spolocnosti Yves Saint Laurent velmi sirokú diskrecnú právomoc, hlavne tým, ze táto spolocnost si vyhradzuje, ze jej hodnotenie bude zahrnat nielen rozsah iných predávaných výrobkov a ich prezentáciu, ale aj personál, spôsobilost a odev personálu prideleného na predaj daných výrobkov. 145 No Súd prvého stupna pripomína, ze Komisia usudzuje, ze hypermarket nemozno vylúcit zo siete len pre tú skutocnost, ze predáva iné tovary (pozri piaty odsek bodu II.A.5 rozhodnutia a body 164 a nasl. nizsie). Okrem toho vedlajsí úcastníci konania nedefinovali výrobky, ktorých distribúcia by mohla znehodnotit "imidz" výrobkov, okrem potravinárskych a cistiacich výrobkov. 146 Za týchto okolností Súd prvého stupna uvádza, ze rozhodnutie mozno vykladat v zmysle, ze predaj iných tovarov typicky predávaných v hypermarkete sám osebe nemôze poskodit "luxusný imidz" daných výrobkov, za predpokladu, ze umiestnenie alebo priestor venovaný predaju luxusnej kozmetiky je upravený tak, aby boli tieto výrobky prezentované v hodnotných podmienkach. Takáto úprava môze vyzadovat, aby urcité iné výrobky, ako napríklad potravinárske alebo cistiace výrobky neboli predávané "v blízkosti" luxusnej kozmetiky, alebo aby medzi predajom luxusnej kozmetiky a predajom ostatných výrobkov nizsej kvality bolo adekvátne rozdelenie (pozri piaty odsek bodu II.A.5 rozhodnutia). 147 Na základe týchto upresnení Súd konstatuje, ze kontrola, ktorá bude v prípade tazkostí vykonaná príslusnými vnútrostátnymi súdmi a orgánmi, môze vyvázit to, ze toto kritérium nie je jasné. Úlohou uvedených orgánov je, aby dbali na to, ze toto ustanovenie nie je uplatnené diskriminacným alebo neprimeraným spôsobom. - Rozsah ostatných cinností vykonávaných v predajni 148 Pokial ide o kritériá týkajúce sa ostatných cinností obchodov, Galec takisto vo svojom návrhu kritizoval skutocnost, ze ak sa v predajni vykonáva iná cinnost, ziadost o prijatie sa hodnotí v závislosti od rozsahu tejto cinnosti [pozri bod 1.1 písm. d) vseobecných predajných podmienok]. Z rubriky 8 hodnotiacej správy spolocnosti Yves Saint Laurent, ktorá predstavuje 20 bodov, vsak vyplýva, ze ak ostatné výrobky zaberajú viac ako 40 % predajnej plochy predajne, regálov alebo výkladov, daný záujemca dostane známku "2", teda známku, ktorá môze prispiet k jeho vyradeniu. 149 Je pravda, ze táto rubrika sa v rozhodnutí nespomína. Vyplýva z nej vsak (piaty odsek bodu II.A.5), ze Komisia rozhodla, ze kritériá spolocnosti Yves Saint Laurent týkajúce sa rozsahu ostatných cinností vykonávaných v predajni nespadajú do pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Kedze hodnotiaca správa je neoddelitelnou súcastou postupu pri prijímaní do siete, ktorý je predmetom rozhodnutia, ako to uviedla sama spolocnost Yves Saint Laurent, vyplýva z toho, ze rozhodnutie je potrebné vykladat tak, ze stanovuje, ze kritérium, ako je kritérium podla rubriky 8, nespadá do clánku 85 ods. 1. 150 Hoci podla hodnotiacej správy je záujemca vyradený len vtedy, ak z jedenástich specifických rubrík získa trikrát známku "2" (bod 17 vyssie), rubrika 8 tejto správy tiez prispieva k vyradeniu záujemcov, ako sú "mnoho-výrobkové" obchody, kde cinnost parfumérie predstavuje menej ako 60 % ich cinností, a to aj v prípade, ak majú priestory specializované na predaj daných výrobkov. 151 Za týchto okolností Súd prvého stupna konstatuje, ze rubriku 8 hodnotiacej správy je potrebné povazovat za neprimeranú, kedze samotná skutocnost, ze cinnost parfumérie v obchode predstavuje menej ako 60 % jeho cinností, nemá sama osebe ziadnu súvislost s oprávnenou poziadavkou zachovat luxusný imidz daných výrobkov. 152 Okrem toho Súd prvého stupna usudzuje, ze táto rubrika je diskriminacná, kedze uprednostnuje kandidatúru specializovanej parfumérie v neprospech kandidatúry "mnoho-výrobkového" obchodu, ktorý má specializovaný priestor zriadený tak, aby splnil kvalitatívne podmienky vhodné pre predaj luxusnej kozmetiky. 153 Z toho vyplýva, ze táto rubrika môze svojou povahou obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy, kedze má za následok znevýhodnenie záujemcu len preto, ze jeho cinnost v oblasti parfumérie je v porovnaní s ostatnými cinnostami obchodu mensinová. 154 Hoci je hodnotiaca správa neoddelitelnou súcastou postupu na prijatie do siete, treba konstatovat, ze bod II.A.5 rozhodnutia neobsahuje ziadne odôvodnenie existencie danej rubriky. Rozhodnutie teda v tomto ohlade vykazuje nedostatok odôvodnenia. 155 Je preto potrebné rozhodnutie zrusit v rozsahu, v akom stanovuje, ze ustanovenie umoznujúce spolocnosti Yves Saint Laurent znevýhodit kandidatúru predajcov len preto, ze ich cinnost parfumérie je mensinová, nepatrí do pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy. c) Kritérium obchodného mena 156 Galec kritizuje, ze ustanovenie druhého odseku bodu I vseobecných predajných podmienok, ktoré sa týka kritéria znacky, je subjektívne, diskriminacné a neprimerané. Komisia a vedlajsí úcastníci konania usudzujú, ze toto ustanovenie je potrebné pre zachovanie luxusnej povahy výrobkov a luxusného imidzu znacky Yves Saint Laurent (pozri stvrtý odsek bodu II.A.5 rozhodnutia). 157 Druhý odsek bodu 1 vseobecných predajných podmienok uvádza nasledujúce: "Obchodné meno parfumérie, obchodu, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo priestoru, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie alebo parfuméria, musí vzdy zodpovedat prestízi znacky Yves Saint Laurent. V dôsledku toho musí byt obchodné meno kompatibilné so zásadami distribúcie luxusných výrobkov a výrobkov vysokej kvality. To nie je prípad obchodného mena, ktorého imidz sa spája s absenciou alebo nedostatkom poradenstva pre zákazníkov, standardu alebo kvalitnej výzdoby." 158 Súd prvého stupna sa domnieva, ze kritérium, ktorého jediným cielom je dbat, aby obchodné meno predajcu nemohla znehodnotit luxusný imidz luxusnej kozmetiky, v zásade predstavuje legitímnu poziadavku distribúcie takýchto výrobkov, a nespadá teda automaticky do clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Mozno sa totiz obávat, ze keby takéto kritérium neexistovalo, luxusný imidz luxusnej kozmetiky, a teda jej samotná podstata, by boli poskodené predajom týchto výrobkov predajcami, ktorých obchodné meno je zjavne v ociach spotrebitelov znehodnocujúca. 159 No kedze na rozdiel od kritérií zameraných na materiálne aspekty predajne kritérium obchodného mena nemozno overit fotoreportázou alebo overením na mieste, príslusné vnútrostátne súdy alebo orgány musia zvlást dbat, aby toto kritérium nebolo uplatnované neodôvodneným alebo neprimeraným spôsobom. 160 Po prvé sa toto kritérium môze odvolávat len na súcasné vnímanie daného obchodného mena z pohladu spotrebitelov. Z toho vyplýva, ze druhý odsek bodu I vseobecných predajných podmienok nemozno vykladat tak, ze by vylucoval moderné formy obchodu, ktoré boli v zaciatkoch zalozené na obmedzení výzdoby alebo sluzieb, ale ktoré odvtedy vyvinuli nové postupy pre zhodnotenie predaja luxusných výrobkov, aby ich obchodného mena uz nebolo z tohto hladiska povazované za znehodnocujúce. 161 Po druhé, v súlade so zásadami, ktoré Súd prvého stupna práve uviedol (pozri body 127 a nasl. vyssie), nezávisí vnímanie daného obchodného mena len od vôle výrobcu, ale musí byt stanovené co najobjektívnejsím spôsobom. V tomto ohlade spolocnost Yves Saint Laurent uviedla ankety a trhové prieskumy, ktoré s týmto cielom uskutocnila. V prípade sporu je potrebné predlozit na posúdenie príslusným vnútrostátnym súdom alebo orgánom objektívne dôkazy, ako sú ankety a trhové prieskumy. 162 Po tretie, ako uviedla samotná zalovaná, rozhodnutie v bode II.A.5 uvádza, ze predstavu v ociach spotrebitelov vyplývajúca z "beznej cenovej politiky distributéra" nemozno pokladat za znehodnocujúcu. Kritérium obchodného mena nemozno pouzívat len na úcel vylúcenia obchodov schopných ponúknut výrobky za znízené ceny, ale za hodnotných podmienok. 163 Napokon sa Súd prvého stupna domnieva, ze kritérium obchodného mena treba uplatnovat zvlást opatrným spôsobom, ak niet pochýb, ze predajca uskutocnil vsetky potrebné investície, aby vyhovel vsetkým poziadavkám týkajúcim sa materiálnych podmienok predaja (zariadenie, oddelenie od ostatných výrobkov, kvalifikovaný personál atd.) a akceptoval povinnosti s ohladom na skladovanie, minimálny rocný objem nákupu, reklamnú spoluprácu atd. V takom prípade je úlohou príslusných vnútrostátnych súdov a orgánov, aby preverili, ci kritérium obchodného mena nie je pouzívané len na úcely vylúcenia predajne, schopnej predávat dané výrobky bez reálneho rizika poskodenia ich imidzu, zo siete. C - O dôvodoch a tvrdeniach zalobcu v súvislosti s otázkou, ci sú jeho clenovia a priori vylúcení zo siete spolocnosti Yves Saint Laurent, a o postoji spotrebitelov v tejto súvislosti 164 Vzhladom na vyssie uvedené je vhodné sa v tomto stádiu úvah zamerat na dôvody a tvrdenia Galec-u týkajúce sa otázky, ci sú jeho clenovia a priori vylúcení zo siete spolocnosti Yves Saint Laurent z dôvodu kumulácie výberových kritérií, a aký je postoj spotrebitelov v tejto súvislosti. 165 Súd prvého stupna najskôr pripomína, ze Komisia mnohokrát pocas konania zdôraznila, ze rozhodnutie a priori neobsahuje vylúcenie moderných foriem obchodu, ako sú hypermarkety prevádzkované centrami Leclerc (pozri napríklad body 83 a 86 vyssie). Spolocnost Yves Saint Laurent zase zdôraznila, ze rozhodnutie stanovuje, ze jej systém je otvorený vsetkým formám distribúcie a ziadnu a priori nevylucuje (pozri bod 93 vyssie). Traja dalsí vedlajsí úcastníci konania takisto uviedli, ze rozhodnutie samo osebe nevylucuje formu distribúcie realizovanú clenmi Galec-u, ani iné moderné formy distribúcie. Naopak, spolocnost Yves Saint Laurent a ostatní vedlajsí úcastníci konania najmä uviedli, ze vo viacerých clenských státoch pôsobia autorizovaní "mnoho-výrobkoví" distributéri, aby dokázali neobmedzujúcu povahu systému spolocnosti Yves Saint Laurent. 166 Z toho vyplýva, ze ziaden úcastník konania pred Súdom prvého stupna netvrdil, ze hypermarkety alebo iné formy "mnoho-výrobkovej" distribúcie by boli v zásade neschopné predávat luxusnú kozmetiku. Komisia a vedlajsí úcastníci konania pripústajú, ze táto moznost je v rozhodnutí obsiahnutá, ak sú také predajne zariadené vhodným spôsobom a akceptujú rovnaké povinnosti ako ostatní autorizovaní distributéri. Súd prvého stupna dalej usudzuje, ze ak by to bolo inak, siet spolocnosti Yves Saint Laurent by porusila clánok 85 ods. 1 Zmluvy, lebo by a priori zo systému vylúcila kategóriu potenciálnych predajcov (pozri bod 122 vyssie). 167 Hoci v piatom odseku bodu II.A.5 a stvrtom odseku bodu II.B.5. rozhodnutia sa Komisia vyjadrila nejednoznacne pouzitím termínu "obchodné domy", ktorý bezne oznacuje tradicnú formu obchodu, a zdôraznením, ze "nemohla zistit", ci rozsírenie systémov selektívnej distribúcie v oblasti luxusných kozmetických výrobkov "zo zásady" vylucuje urcité moderné formy distribúcie, v priebehu konania uviedla, ze prijatím rozhodnutia nemala v úmysle vylúcit formy obchodu, ako sú hypermarkety clenov Galec-u, a ze termín "obchodné domy" v rozhodnutí zahrna aj takú formu obchodu (pozri bod 83 vyssie). 168 Dalej Súd v tomto rozsudku zdôraznil úlohu príslusných vnútrostátnych súdov alebo orgánov pri nediskriminacnom a primeranom uplatnovaní daných kritérií (pozri body 124 a nasledujúce vyssie). 169 Z toho vyplýva, ze zalobca z právneho hladiska nedostatocne dokázal, ze v súcasnosti existujú prekázky vstupu obchodných domov do distribúcie luxusnej kozmetiky, pokial sú tieto predajné miesta pre predaj takýchto výrobkov zariadené vhodným spôsobom. 170 Je preto úlohou Galec-u a jeho clenov, aby sa uchádzali o prijatie do siete, a podla okolností úlohou príslusných vnútrostátnych súdov alebo orgánov, aby rozhodli, ci zamietnutie clenstva v konkrétnom prípade je v súlade s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy, s ohladom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. Dalej prinálezí Komisii, aby dbala, najmä v prípade ziadosti o obnovenie rozhodnutia, aby moderné formy distribúcie neboli nespravodlivým spôsobom vylúcené zo siete spolocnosti Yves Saint Laurent alebo z podobných sietí. 171 Z toho vyplýva, ze tvrdenie Galec-u, podla ktorého sú jeho clenovia a priori vylúcení zo siete spolocnosti Yves Saint Laurent, sa musí zamietnut. 172 Je tiez potrebné zamietnut dôvody a/alebo tvrdenia Galec-u, podla ktorých Komisia neodôvodnila svoje tvrdenie, ze postupy zhodnocovania vlastné obchodným domom sú pre distribúciu luxusných výrobkov nedostatocné. Rozhodnutie nemozno vykladat v tom zmysle, ze by obsahovalo takéto tvrdenie. 173 Z rovnakých dôvodov je potrebné zamietnut tvrdenie Galec-u, podla ktorého sa Komisia dopustila zjavnej chyby v skutkových zisteniach, co sa týka tzv. vylúcenia velkej distribúcie z uvádzania daných výrobkov na trh. 174 Z tých istých dôvodov je navyse potrebné zamietnut tvrdenie Galec-u, ze Komisia neodôvodnila svoje tvrdenia v súvislosti s motiváciou spotrebitelov a dopustila sa v tejto súvislosti zjavnej chyby v skutkových zisteniach . 175 V tejto súvislosti je pravda, ze Komisia sa pri svojich tvrdeniach týkajúcich sa motivácie spotrebitelov neopierala o nezávislé znalecké posudky, najmä v bode II.B.2 rozhodnutia. Takisto je pravda, ako uviedol Galec na pojednávaní, ze styri francúzske spotrebitelské zdruzenia, ktoré predlozili svoje pripomienky pocas správneho konania, t. j. Union féminine civique et sociale (Obciansky a spolocenský zenský zväz) (UCS), Institut national de la consommation (Státny spotrebitelský institút) (INC), Confédération syndicale du cadre de vie (Odborárska konfederácia pre kvalitu zivota) (CSCV) a Confédération des familles (Konfederácia rodín) (CSF), bezvýhradne nepodporili stanovisko Komisie. CSF a INC uviedli proti navrhovanému rozhodnutiu námietky, predovsetkým z dôvodu, ze úcinkom rozhodnutia by bolo udrzanie prílis vysokých cien a vylúcenie prístupu k týmto výrobkom pre významnú cast obyvatelstva. UCS zase uviedol, ze niektoré ustanovenia majú tendenciu stazovat oproti minulosti príchod nových foriem distribúcie na trh, a ze tieto ustanovenia "nie sú orientované na otvorenie a výkon lepsej hospodárskej sútaze v rámci jednotného trhu, ani na záujem spotrebitelov". CSCV zase uzatvorila svoje pripomienky poznámkou, ze "pod pokrývkou technickosti svojich výrobkov a prestíze znacky obmedzuje spolocnost Yves Saint Laurent prostredníctvom diskriminacných výberových kritérií hospodársku sútaz a fiktívne udrzuje velmi vysokú cenu svojich výrobkov". 176 Je vsak potrebné konstatovat, ze zalobca nedokázal, ze Komisia sa dopustila zjavnej chyby v skutkových zisteniach alebo nedostatku odôvodnenia v súvislosti s ocakávaniami spotrebitelov. Z rozhodnutia vyplýva, ze spotrebitel, ktorý uprednostnuje nakupovanie luxusnej kozmetiky vo velkopriestorovej predajni zariadenej vhodným spôsobom, musí túto moznost mat, kým spotrebitel typu, aký sa uvádza v správe profesora Glaisa, ktorý uprednostnuje nákup v specializovanej parfumérii alebo v tradicnom obchodnom dome, si takisto zachováva slobodu nadalej tieto predajne navstevovat. 177 Z toho vyplýva, ze vsetky zalobné dôvody a tvrdenia zalobcu týkajúce sa otázky, ci jeho clenovia sú a priori vylúcení z predaja luxusnej kozmetiky, ako aj súvisiace zalobné dôvody a tvrdenia, týkajúce sa ocakávaní spotrebitelov, musia byt zamietnuté. D - O otázke, ci zákaz v clánku 85 ods. 1 Zmluvy mozno uplatnit z dôvodu existencie paralelných sietí v danom sektore 178 Galec dalej uvádza, ze clánok 85 ods. 1 Zmluvy bol v prejednávanej veci v kazdom prípade porusený preto, lebo siete podobné sieti spolocnosti Yves Saint Laurent existujú v celom danom sektore, takze nezostáva ziaden priestor pre ostatné formy distribúcie a na relevantnom trhu - teda trhu "luxusných parfumov" - neexistuje úcinná hospodárska sútaz v zmysle bodov 40 az 42 rozsudku Metro II. Komisia a vedlajsí úcastníci sa domnievajú, ze napriek existencii paralelných sietí k sieti spolocnosti Yves Saint Laurent existuje na relevantnom trhu - t. j. na trhu "luxusnej kozmetiky" - úcinná hospodárska sútaz, takze clánok 85 ods. 1 Zmluvy nemozno uplatnit. 179 Súd prvého stupna pripomína, ze v bode 40 rozsudku Metro II Súdny dvor rozhodol, ze hoci tzv. "jednoduché" systémy selektívnej distribúcie (teda systémy zalozené len na kvalitatívnych kritériách) môzu byt prvkom hospodárskej sútaze v súlade s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy, obmedzenie alebo vylúcenie hospodárskej sútaze môze nastat, ak existencia urcitého poctu takýchto systémov neponechá ziaden priestor pre ostatné formy distribúcie zamerané na politiku hospodárskej sútaze iného druhu, alebo vyústi do strnulosti cenovej struktúry, ktorá nie je vyvázená inými faktormi hospodárskej sútaze medzi výrobkami tej istej znacky a existenciou úcinnej hospodárskej sútaze medzi rôznymi znackami. Avsak podla bodov 41 a 42 toho istého rozsudku neumoznuje sama existencia velkého poctu takýchto systémov selektívnej distribúcie urcitého výrobku dospiet k záveru, ze hospodárska sútaz je obmedzená alebo skreslená v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy. V prípade nadmerného výskytu "jednoduchých" systémov selektívnej distribúcie sa clánok 85 ods. 1 Zmluvy uplatnuje, len ak je daný trh natolko strnulý a struktúrovaný, ze uz neexistuje úcinná hospodárska sútaz v cenovej oblasti (pozri aj body 44 a 45 tohto rozsudku). 180 Na rozdiel od prípadu, z ktorého vzisiel rozsudok Metro II, kde sa dané výrobky zábavnej elektroniky nepredávali vzdy ;prostredníctvom selektívnej distribúcie, je v prejednávanej veci zrejmé, ze takmer vsetci výrobcovia vykonávajúci svoju cinnost v sektore luxusnej kozmetiky pouzívajú distribucné systémy podobné systému spolocnosti Yves Saint Laurent. 181 Súd prvého stupna vsak uz konstatoval, ze selektívna distribúcia luxusnej kozmetiky môze zlepsit hospodársku sútaz v záujme spotrebitela, predovsetkým tak, ze prispeje k zachovaniu "luxusného" imidzu výrobkov v porovnaní s inými podobnými výrobkami, ktoré takýto imidz nemajú, takze clánok 85 ods. 1 Zmluvy sa neuplatnuje na niektoré kvalitatívne kritériá, ktoré majú takýto ciel (body 114 a nasl. vyssie). 182 Za takýchto okolností Súd prvého stupna konstatuje, ze zmienka v rozsudku Metro II o tom, ze by doslo k vylúceniu hospodárskej sútaze, ak by "existencia urcitého poctu systémov nenechala ziaden priestor pre iné formy distribúcie zamerané na politiku hospodárskej sútaze iného druhu", neznamená, ze clánok 85 ods. 1 Zmluvy mozno automaticky uplatnit len preto, ze vsetci výrobcovia v sektore luxusnej kozmetiky si zvolili rovnaké metódy distribúcie. V prejednávanej veci je potrebné vykladat body 40 az 46 rozsudku Metro II v tom zmysle, ze ak sa niektoré výberové kritériá spolocnosti Yves Saint Laurent posudzujú individuálne, tak nespadajú do pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy, a kumulatívny efekt ostatných sietí tento záver ovplyvní, len ak sa dokáze, ze po prvé, existujú prekázky vstupu na trh pre nových konkurentov schopných predávat dané výrobky, takze dané systémy selektívnej distribúcie majú za následok obmedzenie distribúcie v prospech urcitých existujúcich spôsobov (pozri rozsudok Delimitis, uz citovaný, body 15 a nasl.), alebo po druhé, ze predovsetkým v cenovej oblasti neexistuje úcinná hospodárska sútaz vzhladom na povahu daných výrobkov. 183 Pokial ide o existenciu prekázok vstupu nových konkurentov schopných predávat dané výrobky, Súd prvého stupna uz konstatoval, ze táto nebola dokázaná, pokial ide o clenské hypermarkety zalobcu (pozri bod 164 a nasl. vyssie). 184 Vseobecnejsie, pokial ide o otázku, ci existuje úcinná hospodárska sútaz, je potrebné najskôr stanovit, co je relevantný trh. Hoci v rozhodnutí Komisia správne brala do úvahy celý sektor luxusnej kozmetiky z dôvodu, ze luxusné parfumérske výrobky, skráslovacie výrobky a výrobky beznej starostlivosti majú rovnaký luxusný imidz a casto sa predávajú spolu pod rovnakou znackou, tak otázku, ci existuje úcinná hospodárska sútaz, mozno zhodnotit len v rámci trhu zoskupujúceho vsetky výrobky, ktoré sú podla svojich vlastností zvlást schopné uspokojit sústavné potreby a sú len málo zamenitelné s inými výrobkami (pozri rozsudok L´Oréal, uz citovaný, bod 25). 185 V danom prípade je teda isté, ze parfum z pohladu svojich vlastností alebo pouzívania nie je zamenitelný so skráslovacími výrobkami (napríklad lícidlami) alebo výrobkami beznej starostlivosti (napríklad nocným krémom). Takisto je nepochybné, ze v danom case tvorili luxusné parfumy vyse 80 % celkového predaja spolocnosti Yves Saint Laurent. Vzhladom na dôlezitost tohto vymedzeného sektora je namieste preverit, ci luxusné parfumy podliehajú úcinnej hospodárskej sútazi na úrovni maloobchodu napriek tomu, ze sa vzdy uvádzajú na trh prostredníctvom selektívnej distribúcie. 186 V tejto súvislosti je potrebné najskôr zamietnut tvrdenie Komisie a vedlajsích úcastníkov uvedené v tretom odseku bodu B.3 rozhodnutia, podla ktorého "ak zákazník povazuje imidz znacky alebo sluzby sprevádzajúce predaj v rámci systému selektívnej distribúcie za druhoradé, bude si v kazdom prípade môct vybrat z podobných výrobkov, patriacich na vedlajsí trh a distribuovaných bez pouzitia systémov selektívnej distribúcie, cím sankcionuje výber obchodnej stratégie výrobcu". Aj samotná Komisia konstatovala v rozhodnutí, ze stupen zastupitelnosti luxusnej kozmetiky podobnými výrobkami patriacimi k ostatným trhovým segmentom sektora je "vseobecne nízky" (prvý odsek bodu I.B), a ze "vzhladom na malý stupen zastupitelnosti, ktorý pretrváva vo vnímaní spotrebitelov medzi luxusnými kozmetickými výrobkami a podobnými výrobkami patriacimi k ostatným segmentom sektoru, trh, ktorý je potrebné brat do úvahy v tomto prípade, je trh luxusnej kozmetiky" (bod II.A.8). Okrem toho z bodov I.B a II.A.8 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vzala do úvahy trhový podiel spolocnosti Yves Saint Laurent v oblasti luxusných parfumových výrobkov, aby preverila, ci dané obmedzenia môzu výrazným spôsobom ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. 187 Z toho vyplýva, ze na rozhodnutie, ci luxusné parfumy podliehajú úcinnej hospodárskej sútazi, nie je vhodné brat do úvahy údajnú hospodársku sútaz s parfumami, ktoré nie sú luxusné. 188 Takisto je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie a vedlajsích úcastníkov, podla ktorého existencia úcinnej hospodárskej sútaze môze vyplývat zo skutocnosti, ze podla tretieho odseku bodu I.B rozhodnutia, ktorý vychádza zo správy profesora Webera, výrobky uvádzané na trh prostredníctvom sietí autorizovaných distributérov "predstavovali v r. 1987 24,7 % v Spolkovej republike Nemecko, 30,3 % vo Francúzsku, 36,2 % v Taliansku a 22,4 % v Spojenom královstve v porovnaní s celkovým predajom kozmetických výrobkov". Tieto císla pochádzajú z tabulky c. 22 správy profesora Webera a predstavujú podiel predaja realizovaného prostredníctvom selektívnej distribúcie, vyjadrený ako percento z celkového predaja vsetkých kategórií kozmetiky spolu, teda parfumov, skráslovacích výrobkov, výrobkov beznej starostlivosti, vlasových výrobkov (hlavne sampónov) a toaletných výrobkov (zubných pást, mydiel, dezodorantov atd.). Dalej z uvedenej správy vyplýva (s. 89), ze v Taliansku predstavoval podiel parfumov predávaných prostredníctvom selektívnej distribúcie 81 % a vo Francúzsku 65 %. Podla císiel predlozených FIP je podiel parfumov predávaných prostredníctvom selektívnej distribúcie vo Francúzsku 73 % (pozri prílohu I k jej vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, s. 17). Císla uvedené v tretom odseku bodu I.B rozhodnutia teda nie sú uzitocné pre hodnotenie úcinnosti hospodárskej sútaze v specifickej oblasti, akou je oblast luxusných parfumov. 189 Komisia a vedlajsí úcastníci vsak uviedli, ze aj na trhu luxusných parfumov ako takom existuje úcinná hospodárska sútaz tak medzi výrobcami (inter brand), ako aj medzi autorizovanými distributérmi spolocnosti Yves Saint Laurent (intra brand). 190 V tejto súvislosti Súd prvého stupna konstatuje, ze stanovisko Komisie a vedlajsích úcastníkov nemá oporu v správe profesora Webera, z ktorej vyplýva, hlavne zo strán 71, 89 az 96, 105 a 110, ze v roku 1987 bola medzi distributérmi luxusných parfumov a medzi rôznymi formami distribúcie velmi obmedzená hospodárska sútaz. Je vsak potrebné uviest, ze pred prijatím rozhodnutia pozadovala Komisia od spolocnosti Yves Saint Laurent pocetné zmeny jej zmlúv, medziiným zrusenie vsetkých výlucne kvantitatívnych selektívnych kritérií, zrusenie klauzúl obmedzujúcich slobodu distributérov opätovne predávat výrobky dalsím clenom selektívnej siete, zrusenie klauzúl obmedzujúcich slobodu výberu predajcu, pokial ide o iné znacky, ktoré môzu ponúkat vo svojej predajni, a výslovné uznanie slobody predajcu stanovit si ceny nezávislým spôsobom. Okrem toho, ako práve konstatoval Súd prvého stupna, rozhodnutie predpokladá moznost, ze nové formy obchodu schopné distribuovat dané výrobky majú prístup do siete Yves Saint Laurent. 191 Za týchto okolností prinálezalo Galec-u, aby poskytol dôkazový materiál, ktorý by z právneho hladiska dostatocne preukázal, ze v dôsledku rozhodnutia sa trh stal natolko strnulým a struktúrovaným, ze uz neexistuje úcinná hospodárska sútaz medzi autorizovanými distributérmi luxusných parfumov, najmä v cenovej oblasti (pozri rozsudok Metro II, body 42 a 44). Kedze Galec neuviedol ziadnu konkrétnu skutocnost v tejto súvislosti, Súd konstatuje, ze v prejednávanej veci takéto dôkazy chýbajú. 192 Z vyssie uvedeného, vyplýva, ze zalobné dôvody a tvrdenia zalobcu zalozené na porusení clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ako aj ostatné súvisiace zalobné dôvody a tvrdenia je potrebné zamietnut, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú ustanovenia uvedeného v bode 155 vyssie. II - O dôvodnosti rozhodnutia vo vztahu k clánku 85 ods. 3 Zmluvy EHS Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 193 Pokial ide o udelenú výnimku, Galec uvádza pät hlavných tvrdení, aby dokázal, ze podmienky clánku 85 ods. 3 Zmluvy nie sú splnené. Po prvé, Komisia videla zlepsenie výroby a distribúcie luxusných parfumov len v rámci exkluzivity (pozri prvý odsek bodu II.B.2 rozhodnutia), pricom dodatocné povinnosti vymenované v druhom az siestom odseku bodu II.B.2 rozhodnutia môze velká distribúcia splnit. Po druhé, pokial ide o výhody pre spotrebitelov, Komisia zvolila zastaralú koncepciu správania a ocakávaní spotrebitelov. Po tretie, Komisia podporila totálnu absenciu cenovej hospodárskej sútaze v rámci znacky - hospodárskej sútaze, ktorá by mohla byt zabezpecená velkou distribúciou. Po stvrté, v protiklade so zásadou proporcionality Komisia opomenula porovnat selektívnu distribúciu prostredníctvom specializovaných predajcov so selektívnou distribúciou pouzívajúcou iné formy obchodu, cím ignorovala fakt, ze predajcovia velkej distribúcie musia plnit také isté úlohy a znásat také isté náklady ako vsetci autorizovaní distributéri (pozri hlavne koniec druhého odseku bodu II.B.4 rozhodnutia). Po piate tým, ze ostatným formám distribúcie sa ukladá "ciastocná zmena ich osobitných metód uvádzania na trh", rozhodnutie vylúcilo hospodársku sútaz zo strany týchto foriem distribúcie, okrem okrajových prípadov obchodných domov. 194 Ako odpoved zalovaná uvádza, ze udelená výnimka sa týka len postupu prijatia, minimálneho rocného objemu nákupu, povinností týkajúcich sa skladovania a reklamnej a propagacnej spolupráce, zákazu predaja výrobku, ktorý este nebol autorizovane uvedený na trh, kontroly faktúr spolocnostou Yves Saint Laurent a v prípade, ze zákazník je sám aj distributérom, previerky jeho clenstva v autorizovanej distribucnej sieti - teda povinností, ktoré zalobca nekritizoval vo vztahu k clánku 85 ods. 1 Zmluvy. 195 Okrem toho výhrady zalobcu nie sú relevantné. Súdny dvor v bode 45 rozsudku Metro II osobitne zdôraznil, ze boli vzaté do úvahy náklady vynalozené distributérmi siete z dôvodu ich povinností vyplývajúcich zo zmluvy autorizovaného distributéra. Pokial ide o vylúcenie hospodárskej sútaze, rozhodnutie výslovne uvádza, ze niektoré moderné formy distribúcie nie sú v zásade vylúcené, a potvrdzuje existenciu hospodárskej sútaze medzi znackami, ako aj medzi autorizovanými distributérmi. 196 Tvrdenia vedlajsích úcastníkov konania podporujú stanovisko Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 197 Ako správne uviedla Komisia, odôvodnenie bodu II.B rozhodnutia sa týka len aspektov zmluvy, o ktorých usudzuje, ze podliehajú clánku 85 ods. 1 Zmluvy, teda tých, ktoré sa týkajú najmä postupu pri prístupe do siete, skladovania, minimálneho rocného objemu nákupu, uvádzania nových výrobkov na trh a reklamnej a propagacnej spolupráce. Galec vsak vo svojej zalobe tieto aspekty Zmluvy nekritizoval. 198 Pokial ide o prvé tvrdenie Galec-u, podla ktorého Komisia predpokladá zlepsenie výroby a distribúcie len v rámci "exkluzivity", Súd usudzuje, ze konstatovanie Komisie v prvom odseku bodu II.B.2 rozhodnutia, podla ktorého "znacku luxusnej kozmetiky mozno distribuovat len pri dodrzaní poslania exkluzivity", sa odvoláva na snahu Komisie zachovat exkluzívnu alebo luxusnú povahu daných výrobkov (pozri druhý odsek bodu II.B.3). Túto fázu teda nemozno vykladat tak, ze znamená automatické vylúcenie velkej distribúcie z distribúcie daných výrobkov a ze distribúcia týchto výrobkov je výlucne vyhradená tradicným spôsobom, ako sú parfumérie a obchodné domy v úzkom slova zmysle. 199 Kedze Súd prvého stupna uz konstatoval, ze Komisia nemala v úmysle vylúcit velkú distribúciu z distribúcie daných výrobkov (pozri body 164 a nasledujúce vyssie), je potrebné zamietnut tvrdenie Galec-u, podla ktorého Komisia uvazovala o zlepsení výroby a distribúcie v zmysle clánku 85 ods. 3 Zmluvy len v rámci, ktorý vylucuje velkú distribúciu z distribúcie daných výrobkov. 200 Pokial ide o druhé tvrdenie Galec-u, podla ktorého Komisia pouzila zastaralú koncepciu ocakávaní spotrebitelov, Súd prvého stupna pripomína, ze uz zamietol tvrdenia týkajúce sa motivácie spotrebitelov v bodoch 174 a nasledujúcich vyssie. 201 Co sa týka tretieho tvrdenia Galec-u, podla ktorého Komisia podporila úplnú absenciu cenovej hospodárskej sútaze v rámci znacky, Súd prvého stupna uz konstatoval, ze Galec nepredlozil dôkaz, ze to tak je (pozri bod 191 vyssie). 202 Co sa týka stvrtého tvrdenia Galec-u, podla ktorého Komisia porovnávala selektívnu distribúciu specializovaných predajcov so vseobecnou distribúciou, pricom ignorovala moznost selektívnej distribúcie prostredníctvom iných foriem obchodu, Súd prvého stupna konstatuje, ze Komisia takéto porovnanie nerobila. 203 Pokial ide o piate tvrdenie Galec-u, podla ktorého by nariadenie "ciastocnej zmeny jeho osobitných metód uvádzania na trh" vylúcilo velkú distribúciu zo sektora luxusnej kozmetiky, pocas konania bolo dokázané, ze rozhodnutie nemá za ciel odstránenie velkej distribúcie zo sektora luxusnej kozmetiky. Formuláciu "ciastocná zmena osobitných metód uvádzania na trh" je teda potrebné vykladat ako poziadavku na úpravy takéhoto typu vnútri obchodu, a nie na úpravy, ktoré by radikálne zmenili samotnú povahu obchodu, ako je supermarket alebo hypermarket. Hoci by bolo ziadúce, aby rozhodnutie túto otázku blizsie upresnilo, skutocnost, ze Komisia ani vseobecnými výrazmi nedefinovala, aké zmeny majú byt urobené, nie je sama osebe dostacujúca na to, aby bolo rozhodnutie povazované za nezákonné, najmä vzhladom na to, ze konkrétne prípady budú podla okolností predlozené na kontrolu príslusným vnútrostátnym súdom a orgánom. 204 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody a tvrdenia zalobcu zalozené na porusení clánku 85 ods. 3 Zmluvy je potrebné zamietnut. 205 Z uvedeného vyplýva, ze zalobu je potrebné zamietnut, s výnimkou casti, ktorá sa týka casti rozhodnutia uvedenej v bode 155 vyssie. O trovách 206 Podla clánku 87 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 4 posledného pododseku rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna nariadit, ze iný vedlajsí úcastník konania ako clenský stát alebo institúcia znása svoje vlastné trovy konania. 207 Kedze zalobca nemal vo väcsine svojich návrhov úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu jeho trov konania, ako aj trov konania Komisie a trov konania vedlajsieho úcastníka spolocnosti Yves Saint Laurent, ktorej bolo rozhodnutie urcené. 208 Pokial ide o vedlajsích úcastníkov FIP, Colipa a FEPD, Súd prvého stupna konstatuje, ze záujem týchto troch zdruzení na vyriesení sporu bol menej priamy ako záujem spolocnosti Yves Saint Laurent. Kedze ide o vec, v ktorej títo vedlajsí úcastníci vyjadrili vseobecné úvahy v záujme svojich clenov, bez doplnenia rozhodujúcich skutocností k tvrdeniam Komisie, Súd prvého stupna usudzuje, ze clánok 87 ods. 4 súdneho poriadku bude riadne uplatnený, ak budú znásat svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súd prvého stupna (druhá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie 92/33/EHS Komisie zo 16. decembra 1991 o konaní podla clánku 85 Zmluvy EHS (IV/33.242 - Yves Saint Laurent Parfums) sa rusí v rozsahu, v akom stanovuje, ze ustanovenie povolujúce spolocnosti Yves Saint Laurent znevýhodnovat kandidatúru predajcov len z dôvodu, ze ich cinnost parfumérie je mensinová, nespadá do pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Zalobca znása trovy Komisie a vedlajsieho úcastníka spolocnosti Yves Saint Laurent Parfums SA, ako aj svoje vlastné trovy konania. 4. Kazdý dalsí vedlajsí úcastník konania, Fédération des industries de la parfumerie, Comité de liaison des syndicats européens de l'industrie de la parfumerie et des cosmétiques a Fédération européenne des parfumeurs, znása svoje vlastné trovy konania. Kirschner Vesterdorf Bellamy Kalogeropoulos Potocki Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 1996. Tajomník Predseda komory H. Jung H. Kirschner __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1kmoVi/L104811-9367TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX1kmoVi/L104811-9367TMP.html#Footref*