ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 21. septembra 1988 ([1]*) "Opatrenie státu týkajúce sa oslobodenia príjmov zo sporitelských vkladov od dane - Konkurencia medzi bankami vo vztahu ku kreditným úrokom" Vo veci 267/86, ktorej predmetom je návrh podaný na Súdny dvor podla clánku 177 Zmluvy EHS rozhodnutím Vredegerecht kantónu Beveren (Belgicko) v prebiehajúcom súdnom spore medzi Pascal Van Eycke, bydliskom v Beverene, a Société anonyme ASPA, so sídlom v Antverpách, na zacatie prejudiciálneho konania o výklade clánkov 59 az 66, 85, 86 a 95 Zmluvy EHS, SÚDNY DVOR, v zlození: predseda komory G. Bosco, vo funkcii predsedu, predseda komory J. C. Moitinho de Almeida, sudcovia T. Koopmans, U. Everling, K. Bahlmann, Y. Galmot, C. N. Kakouris, R. Joliet a F. A. Schockweiler, generálny advokát: G. F. Mancini, tajomník: D. Louterman, referentka, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - pán van Eycke, v zastúpení: J. Cerfontaine, advokát komory v Antverpách, - Belgické královstvo, v zastúpení: G. van Hecke a K. Lenaerts, advokáti, a R. Hoebaer a R. Devyver, splnomocnení zástupcovia, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: T. van Rijn, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. Overhoff, so zretelom na správu pre pojednávanie a po ústnej casti konania z 25. novembra 1987, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. apríla 1988, vyhlásil tento Rozsudok 1 Rozsudkom z 28. októbra 1986, ktorý bol Súdnemu dvoru dorucený 30. októbra 1986, Vredegerecht kantónu Beveren (Belgicko) polozil podla clánku 177 Zmluvy EHS tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu clánkov 59 az 66, 85, 86 a 95 uvedenej zmluvy, aby bol schopný posúdit zlucitelnost vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá obmedzuje oslobodenie od dane vztahujúce sa na dan z príjmov dosiahnutých vo forme kreditných úrokov na urcitú kategóriu sporitelských vkladov, s právom Spolocenstva. 2 Tieto otázky vyvstali v rámci sporu medzi pánom Van Eyckom (dalej len "zalobca") a akciovou spolocnostou ASPA, belgickou financnou institúciou, ktorý sa týka sadzieb kreditných úrokov na sporitelských vkladoch, ktoré si zalobca zamýslal v ASPA zriadit. Zo spisu vyplýva, ze zalobca po tom, co sa oboznámil s reklamou ASPA na úrokové sadzby sporitelských vkladov, sa dostavil do tejto financnej institúcie, aby si zriadil sporitelský úcet za zverejnených podmienok. Ked mu ASPA potom oznámila, ze podla královského nariadenia z 13. marca 1986 je povinná uplatnovat menej výhodné podmienky nez sú ponúkané v jej reklame, zalobca podal na vnútrostátny súd zalobu, ktorou sa domáhal uznania, ze ASPA sa nemohla dovolávat uvedeného královského nariadenia, aby zdôvodnila zmenu svojich podmienok sporenia, kedze toto nariadenie porusuje clánok 85 a nasl. Zmluvy EHS. 3 Pre lepsie pochopenie vyssie spomenutého královského nariadenia je potrebné ho umiestnit do jeho právneho a ekonomického kontextu, ktorý sa v Belgicku vyznacuje dlhodobou existenciou oslobodenia casti príjmov zo sporitelských vkladov od dane zavedeného zo sociálnych dôvodov a s cielom podporit sporenie, ktorého základné podmienky upravuje clánok 19 bod 7 zákona o daniach z príjmov. 4 Ked zaciatkom 80-tych rokov rastúci pocet sporitelní zaviedol politiku vysokých sadzieb, belgická vláda chcela obmedzit rozsah oslobodenia od dane a zákonom z 28. decembra 1983 ho podriadila urcitému poctu podmienok, ktoré malo definovat královské nariadenie. 5 Královské nariadenie z 29. decembra 1983 vydané na vykonanie uz citovaného zákona v podstate podriadilo poskytnutie oslobodenia od dane dvom podmienkam: výnos sporitelských vkladov sa mal skladat jednak zo základného úroku, pre ktorý bola stanovená maximálna hranica zodpovedajúca najnizsej priemernej sadzbe uplatnitelnej na relevantnom trhu, a jednak z vernostnej alebo rastovej prémie, ktorú mohla kazdá financná institúcia slobodne urcit. 6 Belgické menové orgány sa potom domnievali, ze konkurencia v oblasti vernostných alebo rastových prémií je privelká a ide proti vseobecnej tendencii znizovania úrokových sadzieb, ktorá charakterizovala ostatné nástroje sporenia. Kedze udrzanie vysokej úrovne sadzieb kreditných úrokov v oblasti sporitelských vkladov malo podla názoru týchto orgánov za následok udrzanie takisto vysokej úrovne debetných sadzieb s nepriaznivými dôsledkami na hospodársku cinnost krajiny a na verejný dlh, belgická banková komisia adresovala v septembri 1985 financným ústavom odporúcanie, aby obmedzili výnosy sporitelských vkladov. Viedlo k uzavretiu dohody o samoregulácii medzi bankami, súkromnými sporitelnami a verejnými úverovými institúciami 30. decembra 1985, ktorou mieru tohto výnosu upravili na maximálnu sadzbu 7 %. 7 Kedze táto dohoda nebola vsetkými financnými institúciami dodrziavaná, minister financií sa rozhodol pre rezim, v ktorom orgány verejnej moci priamo urcujú podmienky vyssie spomenutého oslobodenia od dane. 8 Tento rezim bol zavedený vyssie spomenutým královským nariadením z 13. marca 1986, ktoré priamo stanovilo tak maximálnu sadzbu základného úroku, ako aj maximálnu sadzbu vernostnej alebo rastovej prémie. 9 V tomto kontexte vnútrostátny súd na základe spolocného návrhu obidvoch úcastníkov konania vo veci samej polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je právny rezim zavedený královským nariadením z 29. decembra 1983 a potvrdený s urcitými úpravami královským nariadením z 13. marca 1986 týkajúci sa výnosov, ktoré môzu financné ústavy vyplatit zo sporitelských vkladov, co je rezim, ktorý - v rozsahu, v akom predlzuje vo forme právnych predpisov skôr existujúce medzibankové dohody alebo zosúladené postupy zamerané na obmedzenie výnosov sporitelských vkladov - pozostáva z povinného stanovenia týchto výnosov: a) ako jednotnej sadzby pre vsetkých zúcastnených na trhu; b) okrem toho, ako limitu, ktorý musia vsetci zúcastnení na trhu dodrziavat pri stanovení výnosov, pod hrozbou úplnej straty výhod pre sporitelskú klientelu z privilegovaného danového rezimu, ktorý platí pre bezné sporitelské vklady, zlucitelný s pravidlami hospodárskej sútaze Spolocenstva, ako ich definujú clánky 85 a nasl. Zmluvy EHS? 2. Iba v prípade, ak je odpoved na prvú otázku písm. a) kladná, je povinné zavedenie - okrem jednotnej sadzby, pokial ide o základný úrok poskytnutý financnými institúciami - maximálneho limitu pre prípadne splatnú vernostnú alebo rastovú prémiu, s vylúcením akejkolvek inej formy konkurencie v oblasti prijímania vkladov, pod hrozbou straty výhod z privilegovaného danového rezimu uvedeného v prvej otázke (královské nariadenie z 13. marca 1986, clánok 1), zlucitelné s pravidlami hospodárskej sútaze Spolocenstva, ako ich definujú clánky 85 a nasl. Zmluvy EHS? 3. Nie je poskytnutie danových výhod, okrem iného úplného oslobodenia od zrázkovej dane, výlucne v prospech sporitelských vkladov zriadených v belgických frankoch a výlucne vo financných ústavoch, ktoré majú svoje sídlo v Belgicku, diskrimináciou na úkor podobných vkladov prijatých financnými ústavmi, ktoré nemajú sídlo v Belgicku, alebo znejúcich na inú menu alebo vo forme cenných papierov, a je preto poskytnutie takých danových výhod zlucitelné s ustanoveniami clánkov 59 az 66, ako aj clánku 95 Zmluvy EHS?" 10 Pre sirsí výklad skutkového stavu sporu vo veci samej, vnútrostátneho právneho rámca a pripomienok predlozených Súdnemu dvoru odkazujeme na správu pre pojednávanie. Tieto casti spisu sú dalej uvádzané iba v rozsahu nevyhnutnom pre úsudok Súdneho dvora. O právomoci Súdneho dvora 11 Belgická vláda po prvé tvrdí, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný vnútrostátnym súdom je neprípustný, kedze z radu okolností je zrejmý cisto fiktívny charakter sporu vo veci samej. Po druhé uvádza, ze v tejto veci pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemôze byt nijako relevantný na riesenie sporu vo veci samej. Královské nariadenie z 13. marca 1986 totiz nijako spolocnosti ASPA nebránilo, aby uplatnila svoje skorsie podmienky sporenia výhodnejsie pre zalobcu, a teda nijako neviedlo k sporu vo veci samej. 12 V tomto ohlade treba poznamenat, ze zo skutkových okolností uvedených v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania zjavne nevyplýva, ze by v skutocnosti islo o fiktívny spor. 13 Pokial ide o druhé tvrdenie uvádzané belgickou vládou, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora potvrdenej rozsudkom z 12. júna 1986 (Bertini, 98, 162 a 258/85, Zb. s. 1893) je úlohou vnútrostátneho súdu, aby posúdil nevyhnutnost prejudiciálnej otázky vzhladom na skutkový stav veci. 14 Z týchto dôvodov je opodstatnené preskúmat otázky polozené vnútrostátnym súdom. O prvej a druhej otázke 15 Tieto otázky musia byt chápané tak, ze v podstate v nich ide o snahu zistit, ci vnútrostátna právna úprava, ktorá obmedzuje oslobodenie od dane ustanovené v oblasti dane z príjmov pre výnosy z urcitej kategórie sporitelských vkladov iba na vklady, pri ktorých sú dodrzané maximálne úrokové sadzby a prémie stanovené právnou úpravou, je zlucitelná s povinnostami vyplývajúcimi clenským státom z clánku 5 Zmluvy EHS v spojení s clánkom 3 písm. f) a clánkom 85 tej istej zmluvy alebo nie. 16 V tomto ohlade treba pripomenút, ze clánky 85 a 86 Zmluvy sa samy osebe týkajú iba správania podnikov, a nie právnych predpisov pochádzajúcich od clenských státov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze clánky 85 a 86 vykladané v spojení s clánkom 5 Zmluvy clenským státom ukladajú, aby nevydávali alebo neponechávali v platnosti predpisy, a to aj právnej povahy, ktoré by mohli odstránit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky. Podla tej istej judikatúry je tomu tak v prípade, pokial clenský stát bud nariadi alebo zvýhodní uzavretie kartelu v rozpore s clánkom 85, alebo posilní úcinky takých kartelov, alebo odoberie vlastnej právnej úprave jej státny charakter tým, ze zodpovednost za vydávanie rozhodnutí o zásahoch v hospodárskej oblasti prenesie na súkromné subjekty. 17 Predovsetkým je potrebné poznamenat, ze podla zistení uvedených v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania existovali pred zavedením predmetnej právnej úpravy medzibankové dohody alebo zosúladené postupy, ktorých zámerom bolo obmedzit výnosy zo sporitelských vkladov. Ale ani z týchto zistení, ani z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru nevyplýva, ze by právna úprava, o ktorú ide, nariadovala alebo zvýhodnovala uzavretie nových kartelov alebo zavedenie nových postupov. Na posúdenie - so zretelom na kritériá definované v judikatúre Súdneho dvora - skutocného dosahu tejto právnej úpravy teda treba preskúmat, ci ju mozno povazovat za úpravu, ktorá posilnuje úcinky uz existujúcich kartelov, a ci urcité okolnosti jej nemôzu odobrat jej charakter státnej úpravy. 18 K prvému bodu postacuje poznamenat, ze podla judikatúry Súdneho dvora sa právna úprava na to, aby bola povazovaná za posilnenie úcinkov uz existujúcich kartelov, musí obmedzit na úplné alebo ciastocné prebratie prvkov dohôd, ku ktorým doslo medzi hospodárskymi subjektmi, pricom tieto subjekty zaväzuje alebo podnecuje k zabezpeceniu ich dodrziavania. Hoci úplná strata výhod z privilegovaného danového rezimu, ktorý platí pre sporitelské úcty, predstavuje dôlezitý motivacný prvok na dodrziavanie predmetnej právnej úpravy, zo ziadneho zistenia v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vsak nevyplýva, ze táto právna úprava sa obmedzila na potvrdenie tak metódy obmedzenia výnosov z vkladov, ako aj výsky maximálnych sadzieb, ktoré boli prijaté v rámci uz existujúcich kartelov alebo zosúladených postupov. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu, aby tento bod presetril, ak sa domnieva, ze v tomto ohlade môze existovat pochybnost. 19 Pokial ide o druhý bod, z predmetnej právnej úpravy vyplýva, ze orgány verejnej moci si vyhradili právomoc samy stanovit maximálne miery výnosov zo sporitelských vkladov a túto zodpovednost nepreniesli na ziaden súkromný subjekt. Táto úprava teda má státny charakter. Tento charakter nemozno spochybnit samotnou okolnostou, ktorú zdôraznil zalobca vo veci samej, ze z odôvodnenia královského nariadenia z 13. marca 1986 vyplýva, ze k jeho prijatiu doslo po dohode s predstavitelmi zdruzení úverových institúcií. 20 Na prvú a druhú otázku je teda namieste odpovedat v tom zmysle, ze vnútrostátna právna úprava, ktorá obmedzuje oslobodenie od dane ustanovené v oblasti dane z príjmov pre výnosy z urcitej kategórie sporitelských vkladov iba na vklady, pri ktorých sú dodrzané maximálne úrokové sadzby a prémie stanovené právnou úpravou, nie je nezlucitelná s povinnostami vyplývajúcimi clenským státom z clánku 5 Zmluvy EHS v spojení s clánkom 3 písm. f) a clánkom 85 tej istej zmluvy, s výhradou prípadného preskúmania otázky, ci sa predmetná úprava neobmedzuje na potvrdenie tak metódy obmedzenia výnosov z vkladov, ako aj výsky maximálnych sadzieb, ktoré boli prijaté v rámci uz existujúcich kartelov alebo zosúladených postupov, vnútrostátnymi súdmi. O tretej otázke 21 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate snazí zistit, ci vnútrostátna právna úprava, ktorá obmedzuje vyssie popísané oslobodenie od dane iba na sporitelské vklady zriadené vo vnútrostátnej mene vo financných ústavoch, ktoré majú sídlo v predmetnom clenskom státe, je zlucitelná s clánkami 59 az 66, ako aj s clánkom 95 Zmluvy EHS, alebo nie. 22 Pokial ide o otázku, ci taká danová právna úprava, ktorá sa týka výnosu z urcitej kategórie sporitelských vkladov zriadených v bankách, je zlucitelná s clánkom 59 a nasl. Zmluvy EHS týkajúcimi sa volného pohybu sluzieb, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 61 ods. 2 tej istej zmluvy sa liberalizácia bankových sluzieb spojených s volným pohybom kapitálu uskutocní v súlade s postupnou liberalizáciou pohybu kapitálu. 23 Pritom zriadovanie sporitelských vkladov tvorí súcast kategórie pohybov kapitálu nazvanej "zriadovanie bezných a vkladových úctov a ukladanie penazných prostriedkov na ne, repatriácia alebo pouzitie zostatkov na bezných alebo vkladových úctoch v úverových institúciách" [neoficiálny preklad] nachádzajúcej sa v zozname D prílohy I prvej smernice Rady o vykonaní clánku 67 Zmluvy z 11. mája 1960 (Ú. v. ES 43 z 12. 7. 1960, s. 921) a v zozname C prílohy I, ktorý bol nahradený smernicou Rady 86/566, ktorou sa mení prvá smernica, zo 17. novembra 1986 (Ú. v. ES L 332, s. 22). Tieto pohyby kapitálu este neboli liberalizované. 24 Preto v tejto veci nemohlo dôjst k poruseniu ustanovení Zmluvy EHS týkajúcich sa volného pohybu bankových sluzieb, pokial ide o pohyby kapitálu. 25 Co sa napokon týka uplatnitelnosti clánku 95 Zmluvy EHS na predmetnú danovú právnu úpravu, postacuje poznamenat, ze zákaz diskriminacného alebo protekcionistického vnútrostátneho zdanovania ustanoveného týmto clánkom pokrýva iba "výrobky" z iných clenských státov. Penazné prostriedky nasporené v urcitej mene pritom, ako bolo spomínané vyssie, spadajú do rozsahu pôsobnosti clánku 61 ods. 2 a clánku 67 Zmluvy EHS. Nepredstavujú teda výrobky v zmysle clánku 95 tej istej zmluvy. 26 Na tretiu otázku je teda namieste odpovedat v tom zmysle, ze vnútrostátna právna úprava, ktorá obmedzuje vyssie popísané oslobodenie od dane iba na sporitelské vklady zriadené vo vnútrostátnej mene vo financných ústavoch, ktoré majú sídlo v predmetnom clenskom státe, nie je nezlucitelná s clánkami 59 az 66, ako aj s clánkom 95 Zmluvy EHS. O trovách 27 Belgické královstvo a Komisia Európskych spolocenstiev nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Z týchto dôvodov Súdny dvor rozhodol o otázkach, ktoré mu predlozil Vredegerecht kantónu Beveren rozsudkom z 28. októbra 1986, takto: 1. Vnútrostátna právna úprava, ktorá obmedzuje oslobodenie od dane ustanovené v oblasti dane z príjmov pre výnosy z urcitej kategórie sporitelských vkladov iba na vklady, pri ktorých sú dodrzané maximálne úrokové sadzby a prémie stanovené právnou úpravou, nie je nezlucitelná s povinnostami vyplývajúcimi clenským státom z clánku 5 Zmluvy EHS v spojení s clánkom 3 písm. f) a clánkom 85 tej istej zmluvy, s výhradou prípadného preskúmania otázky, ci sa predmetná úprava neobmedzuje na potvrdenie tak metódy obmedzenia výnosov z vkladov, ako aj výsky maximálnych sadzieb, ktoré boli prijaté v rámci uz existujúcich kartelov alebo zosúladených postupov, vnútrostátnymi súdmi. 2. Vnútrostátna právna úprava, ktorá obmedzuje vyssie popísané oslobodenie od dane iba na sporitelské vklady zriadené vo vnútrostátnej mene vo financných ústavoch, ktoré majú sídlo v predmetnom clenského státu, nie je nezlucitelná s clánkami 59 az 66, ako aj s clánkom 95 Zmluvy EHS. Bosco Moitinho de Almeida Koopmans Everling Bahlmann Galmot Kakouris Joliet Schockweiler Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. septembra 1988. Tajomník Predseda J.-G. Giraud A. J. Mackenzie Stuart __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfzrkrH/L108813-6378TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXfzrkrH/L108813-6378TMP.html#Footref*