ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 11. júla 1974 ([1]*) Vo veci 8/74, ktorej predmetom je návrh podaný podla clánku 177 Zmluvy EHS, ktorým Tribunal de premičre instance de Bruxelles navrhuje, aby v súvislosti s trestným konaním pred týmto vnútrostátnym súdom medzi Procureur du Roi a Benoît a Gustave Dassonville a s obcianskoprávnym sporom medzi SA Ets Fourcroy, SA Breuval et Cie a Benoît a Gustave Dassonville Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie o výklade clánkov 30 az 33, 36 a 85 Zmluvy EHS, SÚDNY DVOR, v zlození: predseda R. Lecourt, predsedovia komory A. M. Donner, M. Sřrensen, sudcovia R. Monaco, J. Mertens de Wilmars, P. Pescatore, H. Kutscher, C. Ó Dálaigh a A. J. Mackenzie Stuart (spravodajca), generálny advokát: A. Trabucchi, tajomník: A. Van Houtte, vyhlásil tento Rozsudok 1 Rozhodnutím z 11. januára 1974 doruceným do kancelárie Súdneho dvora 8. februára 1974 Tribunal de premičre instance de Bruxelles predlozil na základe clánku 177 Zmluvy EHS dve otázky týkajúce sa výkladu clánkov 30, 31, 32, 33, 36 a 85 Zmluvy EHS v súvislosti s poziadavkou úradného dokumentu pre výrobky s oznacením pôvodu vydaného vládou státu vývozcu. 2 Prvá otázka spocíva v tom, ci vnútrostátne právne ustanovenie zakazujúce dovoz tovaru s oznacením pôvodu, ak tento tovar nesprevádza úradný dokument vydaný vyvázajúcim státom, ktorý osvedcuje jeho právo na takéto oznacenie, predstavuje opatrenie, ktoré má rovnocenný úcinok ako mnozstevné obmedzenie podla clánku 30 Zmluvy. 3 Táto otázka bola predlozená v rámci trestného konania vedeného v Belgicku proti obchodníkom, ktorí legálne nadobudli dodávku skótskej whisky, ktorá je vo volnom obehu vo Francúzsku, a doviezli ju do Belgicka, pricom neboli drzitelmi osvedcenia o pôvode vydaného britskými colnými orgánmi, cím porusili belgické právne predpisy. 4 Zo spisu a zo vzájomných ústnych vyjadrení vyplýva, ze obchodník, ktorý chce do Belgicka dovázat skótsku whisky, ktorá uz je vo volnom obehu vo Francúzsku, môze získat takéto osvedcenie len s váznymi tazkostami na rozdiel od dovozcu, ktorý ju dováza priamo zo státu výrobcu. 5 Vsetky obchodné právne predpisy clenských státov, ktoré môzu priamo alebo nepriamo, skutocne alebo potenciálne tvorit prekázku obchodu v rámci Spolocenstva, sa musia povazovat za opatrenia s rovnocenným úcinkom ako mnozstevné obmedzenia. 6 Pokial nie je vytvorený rezim Spolocenstva, ktorý by spotrebitelom zarucoval pravost oznacenia pôvodu výrobku, a clenský stát prijme opatrenia na predchádzanie nekalým praktikám v tejto súvislosti, musí dodrzat podmienku, ze tieto opatrenia budú rozumné a pozadované dôkazné prostriedky nebudú tvorit prekázku obchodu medzi clenskými státmi, a teda budú prístupné vsetkým státnym príslusníkom clenských státov. 7 Bez toho, ze by vôbec bolo potrebné skúmat, ci sa na takéto opatrenia vztahuje clánok 36, tieto opatrenia v kazdom prípade na základe zásady vyjadrenej v druhej vete tohto clánku nesmú byt prostriedkami svojvolnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi clenskými státmi. 8 Takýto prípad môze nastat vtedy, ak clenský stát pozaduje na úcely preukázania pôvodu výrobku také nálezitosti, ktoré môzu bez váznych tazkostí prakticky splnit len priami dovozcovia. 9 Preto poziadavka clenského státu na osvedcenie o pravosti, ktorého získanie je pre dovozcov pravého výrobku, ktorý je legálne vo volnom obehu v inom clenskom státe, tazsie ako pre dovozcov, ktorí dovázajú rovnaký výrobok priamo z krajiny pôvodu, predstavuje opatrenie s rovnocenným úcinkom ako mnozstevné obmedzenie nezlucitelné so Zmluvou. 10 Druhá otázka spocíva v tom, ci je dohoda, ktorej úcinkom je obmedzenie hospodárskej sútaze a ktorá má nepriaznivý vplyv na obchod medzi clenskými státmi, ak sa pouzije v spojení s vnútrostátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa osvedcenia o pôvode, neplatná, ak sa táto dohoda obmedzuje len na to, ze výhradnému dovozcovi povoluje vyuzit tieto právne predpisy s cielom zabránit paralelnému dovozu alebo tomu nebráni. 11 Na dohodu o výhradnom predaji sa vztahuje zákaz podla clánku 85, ak táto dohoda právne alebo skutkovo bráni iným osobám ako výhradným dovozcom dovázat predmetné výrobky z iných clenských státov na chránené územie. 12 Konkrétnejsie, dohoda o výhradnom predaji môze mat nepriaznivý vplyv na obchod medzi clenskými státmi a môze narusovat hospodársku sútaz, ak drzitel výhradného oprávnenia môze zabránit paralelným dovozom z iných clenských státov na územie, na ktoré sa vztahuje výhradné oprávnenie, a to prostredníctvom kombinácie dohody a úcinkov vnútrostátnych právnych predpisov, ktoré vyzadujú výlucne urcitý dôkazný prostriedok o pravosti. 13 Na úcely rozhodnutia, ci ide o takýto prípad, treba vziat do úvahy nielen práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení takejto dohody, ale aj právne a hospodárske súvislosti tejto dohody a najmä moznú existenciu podobných dohôd uzatvorených medzi tým istým výrobcom a drzitelmi výhradného oprávnenia usadenými v iných clenských státoch. 14 V tejto súvislosti môze skutocnost, ze v clenskom státe sú udrziavané ceny, ktoré sú znacne vyssie ako ceny, ktoré platia v inom clenskom státe, viest k skúmaniu, ci sa dohoda o výhradnom predaji nepouzíva s cielom bránit dovozcom pri získavaní dôkazného prostriedku o pravosti predmetného výrobku, pozadovaného takými vnútrostátnymi právnymi predpismi, aké sú uvedené v otázke. 15 Samotná skutocnost, ze dohoda len povoluje vyuzit takéto vnútrostátne právne predpisy alebo tomu nebráni, vsak nestací na to, aby bola dohoda neplatná. O trovách 16 Belgická vláda a vláda Spojeného královstva, ako ani Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. 17 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred Tribunal de premičre instance de Bruxelles, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Z týchto dôvodov Súdny dvor rozhodol o otázkach, ktoré mu polozil Tribunal de premičre instance de Bruxelles rozhodnutím z 11. januára 1974, takto: 1. Poziadavka clenského státu na osvedcenie o pravosti, ktorého získanie je pre dovozcov pravého výrobku, ktorý je legálne vo volnom obehu v inom clenskom státe, tazsie ako pre dovozcov, ktorí dovázajú rovnaký výrobok priamo z krajiny pôvodu, predstavuje opatrenie s rovnocenným úcinkom ako mnozstevné obmedzenie nezlucitelné so Zmluvou. 2. Samotná skutocnost, ze dohoda len povoluje vyuzit takéto vnútrostátne právne predpisy alebo tomu nebráni, vsak nestací na to, aby bola dohoda neplatná. Lecourt Donner Sřrensen Monaco Mertens de Wilmars Pescatore Kutscher Ó Dálaigh Mackenzie Stuart Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 1974. Tajomník Predseda A. Van Houtte R. Lecourt __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLAItgh/L111731-6808TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXLAItgh/L111731-6808TMP.html#Footref*