ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 13. júla 1966 ([1]*) V spojených veciach 56/64 a 58/64, Établissements Consten S.A.R.L., so sídlom v Courbevoie (Seine), v zastúpení: J. Lassier, advokát pri Cour d'Appel de Paris, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, J. Welter, avocat-avoué, 6, rue Willy-Georgen zalobca vo veci 56/64, a Grundig-Verkaufs-GmbH, spolocnost s rucením obmedzeným podla nemeckého práva, so sídlom vo Fürth (Bavorsko), v zastúpení: Max Grundig, konatel, za právnej pomoci H. Hellmann, advokát, a K. Pfeiffer, advokát, zapísaní v advokátskej komore v Kolíne, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, A. Neyens, avocat-avoué, 9, rue des Glacis, zalobca vo veci 58/64, ktorých v konaní podporujú: vláda Talianskej republiky, v zastúpení: A. Maresca, splnomocnený minister a zástupca vedúceho diplomatického právneho oddelenia ministerstva zahranicných vecí, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Peronaci, zástupca generálneho státneho advokáta, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Talianske velvyslanectvo, 5, rue Marie Adélaide, vedlajsí úcastník konania v oboch veciach, vláda Spolkovej republiky Nemecko, v zastúpení: U. Everling, Ministerialrat, a H. Peters, Regierungsrat, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, kancelária velvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko, 3, boulevard Royal, vedlajsí úcastník konania vo veci 58/64, proti Komisii Európskeho hospodárskeho spolocenstva, v zastúpení: G. Le Tallec (vec 56/64) a J. Thiesing (vec 58/64), právni poradcovia, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, sekretariát Právneho servisu európskych výkonných predstavitelov, 2, Place de Metz, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Willy Leissner, akciová spolocnost, so sídlom v Strasburgu, v zastúpení: C. Lapp, zapísaný v advokátskej komore v Strasburgu, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, H. Glaesener, notaire, 20, rue Glesener, UNEF, spolocnost s rucením obmedzeným podla francúzskeho práva, so sídlom v Parízi, v zastúpení: R. Collin, advokát pri Cour d'Appel de Paris, a P. A. Franck, advokát na Cour d'Appel de Bruxelles, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, kancelária E. Arendt, avocat-avoué, 6, rue Willy-Goergen, vedlajsí úcastníci konania, ktorých predmetom je zaloba o zrusenie rozhodnutia Komisie z 23. septembra 1964 týkajúceho sa konania podla clánku 85 Zmluvy (IV/A-00004-03344 "Grundig-Consten"), SÚDNY DVOR, v zlození: predseda Ch. L. Hammes, predsedovia komôr L. Delvaux a W. Strauß, sudcovia A. M. Donner, A. Trabucchi (spravodajca), R. Lecourt a R. Monaco, generálny advokát: K. Roemer, tajomník: A. Van Houtte, vyhlásil tento Rozsudok O výhrade, ktorá sa týka kvalifikovania napadnutého právneho aktu Zalobca Consten uplatnuje ako zalobný dôvod porusenie podstatných formálnych nálezitostí, kedze text uverejnený v úradnom vestníku oznacuje napadnutý akt ako smernicu, hoci akt tohto druhu nemôze byt urcený jednotlivcom. Ak ide o akt urcený menovite oznaceným podnikom, je autentický len ten text, ktorý bol oznámený adresátom. Predmetný text obsahuje slová: "Komisia prijala toto rozhodnutie". Tento zalobný dôvod preto nie je dôvodný. O výhradách, ktoré sa týkajú porusenia práva na obhajobu Zalobca Consten vytýka Komisii, ze porusila právo na obhajobu, ked ho neoboznámila s obsahom celého spisu. Zalobca Grundig uvádza tú istú výhradu, hlavne vo vztahu k dvom nótam pochádzajúcim od francúzskych a nemeckých institúcií, ktoré Komisia zohladnila pri prijímaní rozhodnutia. Konanie pred Komisiou týkajúce sa uplatnenia clánku 85 Zmluvy je správnym konaním, z coho vyplýva, ze úcastníkom konania by malo byt vopred umoznené predlozit pripomienky k výhradám, ktoré má Komisia v úmysle proti nim pouzit. Na tieto úcely musia byt informovaní o skutkových okolnostiach, na ktorých sa zakladajú výhrady. Nie je vsak potrebné, aby boli oboznámení s celým spisom. V predmetnom prípade stanovisko Komisie z 20. decembra 1963 obsahuje vsetky skutkové okolnosti potrebné na preukázanie výhrad, ku ktorým Komisia dospela. Zalobcovia riadne dostali kópiu stanoviska a mohli predlozit svoje písomné a ústne pripomienky. Napadnuté rozhodnutie nie je zalozené na iných výhradách nez tých, ktoré boli predmetom tohto konania. Zalobca Consten tvrdí, ze rozhodnutie je poznacené aj porusením práva na obhajobu, kedze nezohladnuje hlavné návrhy, ktoré predlozil Komisii, predovsetkým ziadosti o doplnenie vysetrovania. V takomto konaní, ktoré nemá povahu súdneho konania, nie je správny orgán povinný odôvodnit zamietnutie návrhov úcastníkov konania. Nezdá sa, ze by pocas konania pred Komisiou bolo porusené právo úcastníkov konania na obhajobu. Tento zalobný dôvod nie je dôvodný. O výhrade, ktorá sa týka zistenia porusenia vo výroku rozhodnutia Nemecká vláda podporuje zalobný dôvod, ktorý sa týka porusenia podstatných formálnych nálezitostí, z dôvodu, ze zistenie porusenia sa malo nachádzat výlucne v odôvodnení rozhodnutia a nie v jeho výrokovej casti. Toto zistenie tvorí základ povinností úcastníkov konania ukoncit porusovanie. Úcinky tohto zistenia na právnu situáciu dotknutých podnikov nezávisia od jeho umiestnenia v rozhodnutí. Táto výhrada nemá opodstatnenie, a preto ju treba zamietnut. O zalobných dôvodoch, ktoré sa týkajú moznosti uplatnenia clánku 85 ods. 1 na zmluvy o výhradnej distribúcii Zalobcovia tvrdia, ze zákaz podla clánku 85 ods. 1 sa vztahuje len na tzv. horizontálne kartelové dohody. Talianska vláda dalej tvrdí, ze zmluvy o výhradnej distribúcii nie sú "dohodami medzi podnikmi" v zmysle tohto ustanovenia, pretoze zmluvné strany nie sú v rovnováznom postavení. Vo vztahu k týmto zmluvám mozno chránit volnú hospodársku sútaz len podla clánku 86 Zmluvy. Ani znenie clánku 85, ani znenie clánku 86 nedáva základ pre takú specializáciu jedného ci druhého clánku v závislosti od postavenia zmluvných strán v hospodárskom procese. Clánok 85 sa vseobecne vztahuje na vsetky dohody, ktoré skreslujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, a teda nestanovuje ziaden rozdiel medzi týmito dohodami v závislosti od toho, ci sú uzatvorené medzi navzájom si konkurujúcimi subjektmi na rovnakom stupni alebo medzi nekonkurujúcimi si subjektmi nachádzajúcimi sa na rôznych stupnoch hospodárskeho procesu. V zásade nemozno rozlisovat tam, kde nerozlisuje Zmluva. Nie je mozné vylúcit prípadné pouzitie clánku 85 na dohodu o výhradnej distribúcii z dôvodu, ze poskytovatel výhradného oprávnenia a koncesionár nie sú konkurentmi a nie sú v rovnováznom postavení. V zmysle clánku 85 ods. 1 môze byt hospodárska sútaz skreslená nielen dohodami, ktoré ju obmedzujú medzi ich stranami, ale aj dohodami, ktoré bránia hospodárskej sútazi, ktorá by inak mohla fungovat medzi jednou z nich a tretími stranami, alebo túto sútaz obmedzujú. Z tohto hladiska je irelevantné, ci sú strany dohody na rovnakých stupnoch, pokial ide o ich ekonomické postavenie a fungovanie v hospodárstve. To platí o to viac v prípade, ak sa strany na základe takejto dohody snazia tým, ze zabránia hospodárskej sútazi výrobkov tretích osôb alebo ju obmedzia, zaviest alebo si zabezpecit neoprávnenú výhodu na úkor spotrebitela alebo uzívatela, ktorá by bola v rozpore so vseobecnými cielmi clánku 85. Je preto mozné, aby bez toho, zeby doslo k zneuzitiu dominantného postavenia, dohoda medzi hospodárskymi subjektmi na rôznych stupnoch bola spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a zároven mala za ciel alebo úcinok vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, a aby sa tak na nu vztahoval zákaz podla clánku 85 ods. 1. Bolo by zbytocné porovnávat na jednej strane situáciu výrobcu viazaného výhradnou zmluvou s distributérom svojich výrobkov, na ktorú sa uplatnuje clánok 85, so situáciou výrobcu, ktorý do svojho podniku nejakým spôsobom zaclenil distribúciu vlastných výrobkov, napríklad formou obchodného zastúpenia, cím by sa vyhol clánku 85. Tieto situácie sú právne odlisné. Ide o dva odlisné záujmy, kedze efektívnost dvoch podnikatelských struktúr, z ktorých jedna je integrovaná do podniku výrobcu a druhá nie, nemusí byt rovnaká. Znenie clánku 85 stanovuje, ze zákaz sa vztahuje na dohodu uzatvorenú medzi viacerými podnikmi, ak sú splnené aj ostatné podmienky, a nevztahuje sa teda na prípady, ked v jednom podniku je integrovaná jeho vlastná distribucná siet; z toho vsak nevyplýva, ze zmluvná situácia vyplývajúca z dohody medzi výrobným podnikom a distribucným podnikom sa musí povazovat za legálnu len na základe jednoduchej ekonomickej analógie, ktorá je navyse neúplná a v rozpore so znením uvedeného clánku 85. Okrem toho, ak v prvom prípade zmluva chcela prostredníctvom clánku 85 respektovat vnútornú organizáciu podniku a spochybnit ju clánkom 86 len vtedy, ak dosiahne taký stupen závaznosti, ze ide o zneuzitie dominantného postavenia, rovnaká výhrada sa nemôze uplatnit, ak prekázky v hospodárskej sútazi vyplývajú z dohody uzavretej medzi dvoma rôznymi podnikmi, ktorú väcsinou stací zakázat. Dohoda medzi výrobcom a distributérom, ktorá by sa snazila o obnovu hraníc v obchode medzi clenskými státmi, by mohla byt v rozpore s najzákladnejsími cielmi Spolocenstva. Zmluva, ktorej preambula a text majú za ciel zrusit bariéry medzi státmi a ktorá je v mnohých ustanoveniach prísna voci ich opätovnému objaveniu, nemôze podnikom umoznovat, aby takéto bariéry znovu vytvárali. Clánok 85 ods. 1 má tento ciel plnit, aj ked ide o dohody medzi podnikmi nachádzajúcimi sa na rôznych stupnoch hospodárskeho procesu. Uvedené zalobné dôvody sú preto nedôvodné. O výhrade, ktorá sa týka nariadenia Rady c. 19/65 Zalobca Grundig kladie otázku, ci zákaz podla clánku 85 ods. 1 bolo mozné uplatnit na predmetnú dohodu pred prijatím nariadenia Rady c. 19/65 o uplatnovaní clánku 85 ods. 3 Zmluvy na urcité kategórie dohôd. Tento zalobný dôvod zalobca prvýkrát uplatnil vo svojej replike. Skutocnost, ze toto nariadenie bolo prijaté po podaní zaloby, nemôze ospravedlnit toto omeskanie. Tento zalobný dôvod sa v podstate rovná tvrdeniu, ze pred prijatím tohto nariadenia Komisia nemala clánok 85 ods. 1 uplatnit, kedze nemala právomoc udelovat výnimky podla kategórií dohôd. Kedze táto skutocnost existovala aj pred nariadením c. 19/65, nariadenie nie je novou skutocnostou v zmysle clánku 42 rokovacieho poriadku, ktorá by mohla odôvodnit neskorsie uvedenie tohto zalobného dôvodu. Táto výhrada je teda neprípustná. O výhrade, ktorá sa týka pojmu "dohody, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi" Zalobcovia a nemecká vláda tvrdia, ze Komisia, kedze vychádzala z nesprávnej interpretácie pojmu dohody, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, nepreukázala, ze bez spornej dohody by bol tento obchod intenzívnejsí. Zalovaná odpovedá, ze táto podmienka clánku 85 ods. 1 je splnená v okamihu, ked sa v dôsledku dohody obchod medzi clenskými státmi rozvíja za iných podmienok, ako by sa rozvíjal bez prekázok vyplývajúcich z dohody, a ked vplyv tejto dohody na trhové podmienky dosahuje urcitý stupen závaznosti. V predmetnom prípade tomu tak je, predovsetkým po zvázení prekázok, ktoré z danej dohody vyplývajú pre spolocný trh v oblasti dovozu a vývozu výrobkov Grundig urcených do a pochádzajúcich z Francúzska. Uvedená podmienka má za ciel stanovit hranice medzi pôsobnostou práva Spolocenstva a vnútrostátneho práva v oblasti úpravy kartelov. Ak táto dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, tak sa na zmenu hospodárskej sútaze vyvolanú touto dohodou vztahujú zákazy podla práva Spolocenstva obsiahnuté v clánku 85, kým v opacnom prípade sa na nu nevztahujú. V tomto ohlade je dôlezité predovsetkým vediet, ci je zmluva spôsobilá priamo alebo nepriamo, skutocne alebo potenciálne, ohrozit volný obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol poskodit plnenie cielov jednotného trhu medzi státmi. Okolnost, ze urcitá dohoda napomáha zvýsit, dokonca v znacnom rozsahu, objem obchodu medzi státmi, nestací na vylúcenie moznosti, ze táto dohoda môze "ovplyvnit" obchod vo vyssie uvedenom zmysle. V predmetnom prípade zmluva medzi spolocnostami Grundig a Consten na jednej strane tým, ze iným podnikom ako Consten bráni dovázat výrobky Grundig do Francúzska, a na druhej strane tým, ze Constenu zakazuje opätovne vyvázat tieto výrobky do iných krajín spolocného trhu, nesporne ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Tieto obmedzenia slobody obchodu, ako aj tie, ktoré by pre tretie osoby mohli vyplynút z podania prihlásky ochrannej známky GINT firmou Consten vo Francúzsku, ktorou Grundig oznacuje vsetky svoje výrobky, stacia na splnenie predmetnej podmienky. Zalobné dôvody predlozené v tejto súvislosti treba zamietnut. O výhradách, ktoré sa týkajú kritéria obmedzenia hospodárskej sútaze Zalobcovia a nemecká vláda tvrdia, ze kedze Komisia obmedzila svoje vysetrovanie len na výrobky Grundig, rozhodnutie sa zakladá na mylnom chápaní pojmu hospodárska sútaz a systému zákazov stanoveného v clánku 85 ods. 1. Tento pojem sa vztahuje hlavne na hospodársku sútaz medzi podobnými výrobkami rôznych znaciek. Komisia mala pred vyhlásením o tom, ze clánok 85 ods. 1 sa vztahuje na predmetný prípad, na základe pravidla rozumného uvázenia ("rule of reason") zvázit hospodársky dopad spornej zmluvy na hospodársku sútaz medzi rôznymi znackami. Predpokladá sa, ze vertikálne dohody o výhradnej distribúcii neposkodzujú hospodársku sútaz, a v predmetnom prípade neexistuje nic, co by tento predpoklad vyvracalo. Naopak, daná zmluva zvýsila hospodársku sútaz medzi podobnými výrobkami rôznych znaciek. Zásada volnej hospodárskej sútaze sa týka rôznych stádií a aspektov hospodárskej sútaze. Hoci je hospodárska sútaz medzi výrobcami väcsinou viditelnejsia ako medzi distributérmi výrobku tej istej znacky, z toho este nevyplýva, ze dohoda smerujúca k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi distributérmi by sa mala vyhnút zákazu podla clánku 85 ods. 1 len preto, ze môze posilnit hospodársku sútaz medzi výrobcami. Okrem toho, na úcely uplatnenia clánku 85 ods. 1, je nadbytocné zohladnit konkrétne úcinky dohody, ked sa uz raz zistí, ze jej cielom je obmedzit, zabránit alebo skreslit hospodársku sútaz. Absencia akejkolvek analýzy úcinkov dohody na hospodársku sútaz medzi podobnými výrobkami rôznych znaciek v napadnutom rozhodnutí nespôsobuje sama osebe vadu rozhodnutia. Zostáva teda preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie správne aplikovalo zákaz podla clánku 85 ods. 1 na spornú dohodu z dôvodu obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré takto vzniklo v oblasti distribúcie samotných výrobkov Grundig. Porusenie zistené v napadnutom rozhodnutí vyplýva z absolútnej územnej ochrany, ktorú v prospech Constenu zaviedla uvedená zmluva na základe francúzskeho práva. Zalobcovia tak chceli odstránit akúkolvek moznost hospodárskej sútaze na úrovni velkoobchodu s výrobkami Grundig na území specifikovanom v zmluve dvoma hlavnými spôsobmi. Grundig sa jednak zaviazal, ze nebude dodávat tretím osobám, a to ani nepriamo, výrobky urcené pre územie, na ktoré sa vztahovala zmluva. Restriktívna povaha tohto záväzku je zjavná, ak ho zvázime vo svetle zákazu vývozu, ktorý bol stanovený nielen pre Consten, ale aj pre vsetkých ostatných drzitelov výhradných oprávnení firmy Grundig, ako aj pre nemeckých velkoobchodníkov. Okrem toho registrácia ochrannej známky GINT firmou Consten vo Francúzsku, ktorou Grundig oznacuje vsetky svoje výrobky, má za ciel zvýsit ochranu vyplývajúcu zo spornej dohody pred rizikom paralelných dovozov výrobkov Grundig do Francúzska o ochranu vyplývajúcu z práv priemyselného vlastníctva. Ziadna tretia strana by tak nemohla bez vázneho rizika dovázat výrobky Grundig pochádzajúce z ostatných clenských státov Spolocenstva s cielom ich opätovného predaja vo Francúzsku. Zalovaná právom vzala do úvahy celkový systém distribúcie, ktorý takto Grundig vytvoril. Na zistenie skutocnej zmluvnej situácie je potrebné nazerat na zmluvu v ekonomickom a právnom kontexte, v ktorom ju zmluvné strany uzatvorili, bez toho, zeby sa to mohlo povazovat za zasahovanie do právnych úkonov alebo okolností, ktoré nie sú predmetom konania pred Komisiou. Z takto zistenej situácie vyplýva izolácia francúzskeho trhu a moznost pouzívat pre vsetky predmetné výrobky ceny nepodliehajúce úcinnej hospodárskej sútazi. Navyse, cím je úsilie výrobcov o individualizáciu ich znaciek v ociach uzívatelov úspesnejsie, tým viac má úcinnost hospodárskej sútaze medzi výrobcami tendenciu slabnút. Z dôvodu znacného dopadu distribucných nákladov na celkovú predajnú cenu sa zdá dôlezité, aby sa stimulovala aj hospodárska sútaz medzi obchodníkmi. Úsilie obchodníka je stimulované hospodárskou sútazou medzi distributérmi výrobkov tej istej znacky. Zmluva, ktorá sa usiluje o izolovanie francúzskeho trhu s výrobkami Grundig a o umelé udrzanie oddelených domácich trhov v rámci Spolocenstva pre výrobky jednej velmi rozsírenej znacky, teda môze skreslit hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Napadnuté rozhodnutie preto dôvodne konstatovalo, ze predmetná dohoda je porusením clánku 85 ods. 1, pricom ziadne dalsie úvahy týkajúce sa tak ekonomických údajov (cenové rozdiely medzi Francúzskom a Nemeckom, reprezentatívnost dotknutého typu prístroja, úroven nákladov Constenu), ako aj presnosti kritérií, z ktorých Komisia vychádzala pri porovnávaní situácie na francúzskom a nemeckom trhu, ako aj prípadných priaznivých úcinkov dohody v iných ohladoch, nemôzu v ziadnom prípade v kontexte uvedených obmedzení viest k odlisnému rieseniu podla clánku 85 ods. 1. O výhrade, ktorá sa týka rozsahu zákazu Zalobca Grundig a nemecká vláda vytýkajú Komisii, ze zo zákazu vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia nevynala tie ustanovenia zmluvy, pri ktorých nebol zistený ziaden úcinok, ktorý by mohol obmedzit hospodársku sútaz, a ze teda nedefinovala porusenie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z jeho clánku 3 vyplýva, ze porusenie zistené v clánku 1 výrokovej casti nespocíva v záväzku Grundigu dodávat vo Francúzsku priamo len Constenu. Toto porusenie vyplýva z ustanovení, ktoré spolu s udelením výhradného práva majú na základe vnútrostátneho práva tendenciu narúsat paralelné dovozy výrobkov Grundig do Francúzska tým, ze ustanovujú absolútnu územnú ochranu v prospech drzitela výhradného oprávnenia. Absolútna neplatnost ustanovená v clánku 85 ods. 2 sa vztahuje len na tie casti dohody, ktorých sa zákaz týka, alebo na celú dohodu, pokial nie sú tieto casti oddelitelné od samotnej zmluvy. Je teda na Komisii, ci sa vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia obmedzí na zistenie porusenia len v urcitých castiach dohody, ktorých sa zákaz týka, alebo ci v odôvodnení uvedie dôvody, pre ktoré sa jej tieto casti nezdajú byt oddelitelné od dohody ako celku. Z clánku 1 rozhodnutia vsak vyplýva, ze porusenie bolo zistené vo vztahu k dohode ako celku, hoci Komisia z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila potrebu vyhlásit za neplatnú celú dohodu, pri ktorej sa nepreukázalo, ze by vsetky jej ustanovenia porusovali clánok 85 ods. 1. Práve naopak, stav, ktorý bol uznaný za nezlucitelný s clánkom 85 ods. 1, nevyplýva zo spojeného úcinku vsetkých ustanovení dohody a z jej celkového úcinku, ale z urcitých ustanovení zmluvy z 1. apríla 1957, týkajúcich sa absolútnej územnej ochrany, a z dodatocnej zmluvy o ochrannej známke GINT. Clánok 1 napadnutého rozhodnutia teda treba zrusit, pretoze bez platných dôvodov rozsiruje neplatnost podla clánku 85 ods. 2 na vsetky ustanovenia predmetnej dohody. O zalobných dôvodoch, ktoré sa týkajú zistenia porusenia, pokial ide o dohodu o ochrannej známke GINT Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze porusila clánky 36, 222 a 234 Zmluvy EHS a okrem toho prekrocila medze svojej právomoci, ked vyhlásila, ze dohoda o zápise ochrannej známky GINT vo Francúzsku slúzi na zabezpecenie absolútnej územnej ochrany v prospech firmy Consten, a preto v clánku 3 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia vylúcila, ze by Consten mal moznost uplatnit práva vyplývajúce z vnútrostátnej legislatívy v oblasti ochranných známok, aby sa bránil proti paralelným dovozom. Zalobcovia osobitne tvrdia, ze kritizovaný úcinok na hospodársku sútaz nevyplýva zo zmluvy, ale z registrácie ochrannej známky v súlade s francúzskou legislatívou, na základe ktorej vzniká pôvodné právo majitela ochrannej známky, z ktorého vyplýva absolútna územná ochrana podla vnútrostátneho práva. Právo Constenu podla zmluvy byt výlucným uzívatelom ochrannej známky GINT vo Francúzsku, pricom sa táto ochranná známka môze rovnako pouzívat v iných krajinách, je zamerané na umoznenie kontroly a zabránenie paralelným dovozom. Zmluva, ktorou Grundig ako majitel tejto ochrannej známky podla medzinárodného zápisu povolil, aby Consten vo svojom mene podal prihlásku tejto ochrannej známky vo Francúzsku, smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Hoci sa Consten podaním prihlásky ochrannej známky GINT stal pôvodným drzitelom práv k tejto ochrannej známke podla francúzskeho práva, túto prihlásku mohol uskutocnit len na základe zmluvy s Grundigom. Na túto zmluvu sa teda môze vztahovat zákaz podla clánku 85 ods. 1. Tento zákaz by nebol úcinný, ak by Consten mohol nadalej pouzívat ochrannú známku s rovnakým cielom, aký sleduje zmluva, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu. Clánky 36, 222 a 234 zmluvy, na ktoré sa odvolávajú zalobcovia, nevylucujú kazdý dopad práva Spolocenstva na výkon vnútrostátnych práv priemyselného vlastníctva. Clánok 36, ktorý obmedzuje pôsobnost ustanovení o liberalizácii obchodu obsiahnutých v casti I, kapitole 2 Zmluvy, neobmedzuje rozsah pôsobnosti clánku 85. Clánok 222 sa obmedzuje na upresnenie, ze "Zmluva sa nedotýka úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch". Príkaz obsiahnutý v clánku 3 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia zdrzat sa pouzívania práv vyplývajúcich z vnútrostátnej právnej úpravy ochranných známok na úcely zabránenia paralelným dovozom sa nedotýka nadobúdania týchto práv, len obmedzuje ich vyuzívanie na mieru potrebnú na uplatnenie zákazu vyplývajúceho z clánku 85 ods. 1. Právomoc Komisie vydat takýto zákaz, ktorá je ustanovená v clánku 3 nariadenia Rady c. 17/62, je v súlade s povahou právnej úpravy Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ktorú tvoria ustanovenia majúce bezprostredný úcinok a priamo zaväzujúce jednotlivcov. Takýto systém noriem z dôvodu svojej povahy, ktorá bola popísaná vyssie, a funkcie nepripústa také zneuzitie práv vyplývajúcich z ktoréhokolvek vnútrostátneho práva ochranných známok, ktorého cielom je zmarit úcinnost práva Spolocenstva v oblasti kartelových dohôd. Clánok 234, ktorého cielom je chránit práva tretích státov, sa na predmetný prípad nevztahuje. Uvedené zalobné dôvody preto nie sú dôvodné. O námietkach, ktoré sa týkajú nevypocutia dotknutých tretích strán Zalobcovia a nemecká vláda tvrdia, ze clánok 3 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia sa fakticky vztahuje na celú distribúciu výrobkov Grundig na spolocnom trhu. Komisia tým prekrocila svoje právomoci a neuznala právo vsetkých dotknutých strán byt vypocutý. Zákaz bránit svojim distributérom a drzitelom výhradných oprávnení, aby vyvázali do Francúzska, ktorý vyplýva pre Grundig z uvedeného clánku 3, je vlastne bezprostredným dôsledkom zákazu absolútnej územnej ochrany vytvorenej v prospech Constenu. Tento zákaz teda nevybocuje z rámca konania, ktorého výsledkom je uplatnenie clánku 85 ods. 1 na dohodu medzi Grundigom a Constenom. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie priamo neovplyvnuje platnost dohôd uzavretých medzi Grundigom a velkoobchodníkmi a inými drzitelmi výhradných oprávnení ako Consten. Obmedzuje sa na obmedzenie slobody Grundigu, pokial ide o paralelný dovoz jeho výrobkov do Francúzska. Hoci je zelatelné, aby Komisia v rámci mozností rozsírila vysetrovanie na subjekty, ktoré by mohli byt jej rozhodnutiami dotknuté, len samotný záujem na tom, aby sa zabránilo vyhláseniu protiprávnosti dohody, ktorej nie sú stranami, s cielom zachovat výhody, ktoré im de facto vyplývali zo situácie vyvolanej takou dohodou, by nebol dostatocným základom na to, aby ostatní drzitelia výhradných oprávnení Grundigu mali právo, aby ich Komisia ex offo prizvala k úcasti na konaní, ktoré sa týka vztahov medzi Constenom a Grundigom. Tento zalobný dôvod je preto nedôvodný. O výhradách, ktoré sa týkajú uplatnenia clánku 85 ods. 3 O podmienkach uplatnenia Zalobcovia, vo viacerých bodoch podporení nemeckou vládou, okrem iného tvrdia, ze vsetky podmienky na uplatnenie výnimky, ktorých existenciu napadnuté rozhodnutie popiera, boli v predmetnom prípade splnené. Zalovaná vychádza z úvahy, ze je na dotknutých podnikoch, aby dokázali, ze podmienky na uplatnenie výnimky sú splnené. Podniky majú právo, aby Komisia adekvátne vysetrila ich ziadosti, ktorých cielom je dosiahnut uplatnenie clánku 85 ods. 3. Na tieto úcely sa Komisia nemôze obmedzit na to, ze bude od podnikov vyzadovat dôkaz o tom, ze podmienky na uplatnenie výnimky sú splnené, ale musí v záujme riadneho úradného postupu v konaní nálezite prispiet k zisteniu relevantných faktov a okolností svojimi vlastnými prostriedkami. Okrem toho, výkon právomocí Komisie so sebou nutne prinása komplexné ekonomické posúdenie. Súdna kontrola tohto posúdenia musí brat ohlad na jeho povahu a obmedzit sa na preskúmanie relevantnosti skutkových okolností a ich právneho posúdenia Komisiou. Táto kontrola sa predovsetkým vykonáva vo vztahu k odôvodneniu rozhodnutí, ktoré musí uvádzat, na akých skutkových okolnostiach a úvahách je zalozené uvedené posúdenie. V napadnutom rozhodnutí sa vyhlasuje, ze hlavný dôvod zamietnutia výnimky spocíva v skutocnosti, ze nie je splnená podmienka uvedená v clánku 85 ods. 3 písm. a). Nemecká vláda vytýka uvedenému rozhodnutiu, ze neodpovedá na otázku, ci by skutocnosti, ktorých priaznivý úcinok Komisia uznala, predovsetkým predbezné objednávky, zárucné a pozárucné sluzby, mohli byt zachované nedotknuté, ak by neexistovala absolútna územná ochrana. Napadnuté rozhodnutie pripústa len hypoteticky, ze predmetná zmluva o výhradnom zastúpení prispieva k zlepsovaniu výroby a distribúcie. Napadnuté rozhodnutie skúma otázku, ci "zlepsenie distribúcie výrobkov výhradnou distribucnou zmluvou nemozno lepsie dosiahnut, ak sa pripustia paralelné dovozy". Po preskúmaní argumentov týkajúcich sa predbezných objednávok, sledovania trhu a zárucných a pozárucných sluzieb, sa v rozhodnutí dospelo k záveru, ze "nebol uvedený ani naznacený ziaden iný dôvod, ktorý by pôsobil v prospech potreby absolútnej územnej ochrany". Existencia takéhoto zlepsenia výroby alebo distribúcie relevantných výrobkov, pozadovaná na udelenie výnimky, sa musí posúdit vzhladom na celkové vyznenie clánku 85. Toto zlepsenie nemozno stotoznovat so vsetkými výhodami, ktoré partnerom z dohody plynú, pokial ide o ich výrobnú a distribucnú cinnost, co sú väcsinou nepopieratelné výhody, kvôli ktorým sa zmluva bude vo vsetkých ohladoch zdat nevyhnutnou pre takto chápané zlepsenie. Takáto subjektívna metóda, kde obsah pojmu "zlepsenie" závisí od osobitostí daných zmluvných vztahov, by nezodpovedala úcelu clánku 85. Samotný fakt, ze Zmluva stanovuje, ze obmedzenie hospodárskej sútaze musí byt "nevyhnutné" pre dané zlepsenie, jasne svedcí o význame, ktorý toto zlepsenie musí dosahovat. Toto zlepsenie musí predovsetkým prinásat znacné objektívne výhody, ktoré vykompenzujú nevýhody, ktoré z toho vyplývajú v oblasti hospodárskej sútaze. Argument nemeckej vlády zalozený na myslienke, ze vsetky prvky prispievajúce k zlepseniu, ako ho plánovali strany dohody, by mali zostat nedotknuté, predpokladá, ze otázka, ci vsetky tieto prvky sú nielen priaznivé, ale aj nevyhnutné pre zlepsenie výroby alebo distribúcie relevantných výrobkov, bola uz zodpovedaná kladne. Tento argument nielen ze oslabuje poziadavku nevyhnutnosti, ale zároven zamiena starostlivost o specifické záujmy zmluvných partnerov s objektívnymi zlepseniami, ktoré predpokladá Zmluva. Komisia pri posudzovaní relatívneho významu rôznych prvkov, ktoré jej boli predlozené na preskúmanie, musela naopak zhodnotit ich úcinnost vzhladom na objektívne zistitelné zlepsenie výroby a distribúcie výrobkov, ako aj zhodnotit, ci by z toho vyplývajúci úzitok stacil na to, aby sa z toho vyplývajúce obmedzenia hospodárskej sútaze mohli povazovat za nevyhnutné. Tvrdenie, ktoré spocíva v potrebe zachovat nedotknuté vsetky dojednania zmluvných partnerov, ktoré môzu prispiet k plánovanému zlepseniu, je s týmto názorom nezlucitelné. Výhrada nemeckej vlády zalozená na nepresných predpokladoch nemôze vyvrátit posúdenie Komisie. Zalobcovia tvrdia, ze pripustenie paralelných dovozov by malo za úcinok, ze výhradný distribútor by uz nebol schopný vopred plánovat. Urcitý stupen neistoty je vlastný vsetkým predpovediam o budúcich moznostiach predaja. Takáto predpoved musí vychádzat zo série variabilných a neistých prvkov. Pripustenie paralelných dovozov iste môze prinásat zvýsené riziko pre drzitela výhradného oprávnenia, ktorý v casovom predstihu uzatvára fixné objednávky na mnozstvá, ktoré predpokladá, ze predá. Takéto riziko je vsak vlastné vsetkým obchodným cinnostiam, a teda nemôze odôvodnit speciálnu ochranu v tomto ohlade. Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze na základe konkrétnych skutocností nepreskúmala, ci je mozné zabezpecit zárucné a pozárucné sluzby bez absolútnej územnej ochrany. Hlavne podciarkujú význam, ktorý má pre dobré meno znacky Grundig nálezité poskytovanie sluzieb pre vsetky prístroje Grundig uvedené na trh. Uvolnenie paralelných dovozov by nútilo Consten, aby odmietal tieto sluzby pre prístroje dovezené jeho konkurentmi, ktorí sami tieto sluzby uspokojivo nezabezpecujú. Toto odmietnutie by bolo v rozpore aj so záujmami spotrebitelov. Pokial ide o bezplatné zárucné sluzby, rozhodnutie tvrdí, ze kupec si normálne môze uplatnit právo na takúto záruku len u svojho dodávatela, a to len za podmienok s ním dohodnutých. Zalobcovia toto tvrdenie vázne nepopierajú. Obavy týkajúce sa ujmy, ktorá by pre dobrú povest výrobkov Grundig mohla vyplynút z nedostatocných sluzieb, sa za daných okolností nezdajú byt oprávnené. V skutocnosti spolocnost UNEF, ktorá je hlavným konkurentom Constenu a ktorá zacala predávat výrobky Grundig vo Francúzsku neskôr ako Consten, pricom musela prekonat nezanedbatelné riziko, takisto poskytuje bezplatnú záruku a platené popredajné sluzby za podmienok, ktoré ako celok, zdá sa, neposkodili dobrú povest obchodného mena Grundig. Okrem toho nic nebráni zalobcom, aby spotrebitelov vhodnou reklamou informovali o druhu sluzieb a iných výhodách, ktoré im môze poskytnút oficiálna distribucná siet výrobkov Grundig. Nie je preto presné tvrdit, ze reklama, ktorú realizuje Consten, musí paralelným dovozcom prinásat rovnaké výhody. Výhrady uvádzané zalobcami sú nedôvodné. Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze nepreskúmala, ci je absolútna územná ochrana nevyhnutná z hladiska pokrytia znacných nákladov, ktoré znásal Consten v súvislosti s uvedením výrobkov Grundig na francúzsky trh. Zalovaná namieta, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia nikdy nebola oboznámená s nákladmi na uvedenie na trh, ktoré by neboli pokryté. Toto tvrdenie zalovanej nebolo spochybnené. Komisia nemôze byt povinná vysetrovat túto skutocnost ex offo. Tvrdenie zalobcov je v podstate tvrdením, ze drzitel výhradného oprávnenia by bez absolútnej územnej ochrany nebol prijal dohodnuté podmienky. Táto okolnost vsak nemá ziaden súvis so zlepsením distribúcie podla clánku 85 ods. 3. Túto výhradu preto nemozno prijat. Zalobca Grundig dalej tvrdí, ze bez absolútnej územnej ochrany by výhradný distributér nebol ochotný znásat výdavky potrebné na sledovanie trhu, kedze z výsledkov jeho úsilia by mohli mat prospech paralelní dovozcovia. Zalovaná namieta, ze uvedené sledovanie trhu, ktorého cielom je predovsetkým umoznit technické zlepsenie výrobkov urcených na vývoz do Francúzska podla zelania francúzskych spotrebitelov, môze priniest úzitok len Constenu. Consten by totiz ako drzitel výhradného oprávnenia, co napadnuté rozhodnutie nespochybnuje, ako jediný dostával prístroje s vlastnostami speciálne upravenými pre francúzsky trh. Táto výhrada je nedôvodná. Výhrady namierené proti casti rozhodnutia týkajúcej sa existencie podmienky uvedenej v clánku 85 ods. 3 písm. a) v danom prípade, posúdené ako osobitne, tak aj ako celok, sa nezdajú byt dôvodné. Z dôvodu kumulatívnej povahy podmienok potrebných na udelenie výnimky podla clánku 85 ods. 3 je teda zbytocné skúmat zalobné dôvody týkajúce sa ostatných podmienok na udelenie výnimky. O neposkytnutí podmienecnej výnimky Zalobca Grundig, podla ktorého je zamietnutie výnimky zalozené na existencii absolútnej územnej ochrany v prospech Constenu, tvrdí, ze v súlade s clánkom 7 ods. 1 nariadenia Rady c. 17/62 mala Komisia aspon pripustit zmluvu o výhradnej distribúcii za podmienky, ze by nebolo zabránené paralelným dovozom. Ak takáto podmienecná výnimka chýba, výroková cast rozhodnutia prekracuje vlastné odôvodnenie, ako aj svoj ciel, ktorým je zákaz absolútnej územnej ochrany. Ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia spôsobuje, ze diskusia o tejto výhrade je bezpredmetná. O trovách Podla clánku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdny dvor môze rozhodnút o celkovej alebo ciastocnej náhrade trov konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. Tak je tomu v predmetnom prípade. Trovy konania znásajú na jednej strane zalobcovia a vlády Talianskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko (vedlajsí úcastníci konania na podporu zalobcu) a na druhej strane zalovaná a spolocnosti Leissner a UNEF (vedlajsí úcastníci konania na podporu zalovanej). So zretelom na podania, po vypocutí sudcu spravodajcu, po vypocutí pripomienok úcastníkov konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta, so zretelom na Zmluvu o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva a najmä jej clánky 3, 36, 85, 86, 222 a 234, so zretelom na nariadenia Rady c. 17/62 a 19/65, so zretelom na Protokol o statúte Súdneho dvora Európskeho hospodárskeho spolocenstva, so zretelom na Rokovací poriadok Súdneho dvora, Súdny dvor, zamietnuc vsetky dalsie sirsie alebo odporujúce návrhy, rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie Európskeho hospodárskeho spolocenstva z 23. septembra 1964 týkajúce sa konania podla clánku 85 Zmluvy (IV-A/00004-03344, "Grundig-Consten"), uverejnené v Úradnom vestníku Európskych Spolocenstiev 20. októbra 1964 (s. 2545/64), sa zrusuje v rozsahu, v akom jeho clánok 1 vyhlasuje, ze celá zmluva z 1. apríla 1957 porusuje clánok 85, a to vrátane tých jej castí, ktorými k tomuto poruseniu nedoslo. 2. Vo zvysnej casti sa zaloby 56/64 a 58/64 zamietajú ako nedôvodné. 3. Zalobcovia, zalovaná a vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Rozhodnuté a vyhotovené Súdnym dvorom v Luxemburgu 13. júla 1966. Hammes Delvaux Strauß Donner Trabucchi Lecourt Monaco Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 1966. Tajomník Predseda A. Van Houtte Ch. L. Hammes __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina a francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXA4bmAU/L112413-3927TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXA4bmAU/L112413-3927TMP.html#Footref*