1

Svojím odvolaním sa spoločnosť St. Jude Medical Coordination Center BV domáha zrušenia uznesenia predsedníčky druhej komory Všeobecného súdu Európskej únie z 21. decembra 2021, Magnetrol International/Komisia (T‑263/16 RENV, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2021:947), ktorým tento súd zamietol jej návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov spoločnosti Magnetrol International NV, žalobkyne v prvostupňovom konaní vo veci T‑263/16 RENV.

2

Rozhodnutím (EÚ) 2016/1699 z 11. januára 2016 o schéme štátnej pomoci týkajúcej sa zdaňovania nadmerného zisku SA.37667 (2015/C) (ex 2015/NN) vykonávanej Belgickom (Ú. v. EÚ L 260, 2016, s. 61, ďalej len „sporné rozhodnutie“), Európska komisia konštatovala, že niektoré oslobodenia udelené Belgickým kráľovstvom predstavujú schému štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom a bola vykonaná v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia nariadila vymáhanie takto poskytnutej pomoci od príjemcov, ktorých konečný zoznam mal byť neskôr vypracovaný Belgickým kráľovstvom.

3

Návrhmi doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 22. marca a 25. mája 2016 Belgické kráľovstvo a Magnetrol International podali žaloby o neplatnosť sporného rozhodnutia, ktoré boli zaregistrované pod číslami T‑131/16 a T‑263/16.

4

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. júla 2016 podala St. Jude Medical Coordination Center žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom T‑420/16.

5

Listom z 20. februára 2018 jej tajomník Všeobecného súdu oznámil, že predseda komory Všeobecného súdu, ktorej bola vec predložená, rozhodol o prerušení konania vo veci T‑420/16 až do vyriešenia sporu vo veciach T‑131/16 a T‑263/16.

6

Uznesením zo 17. mája 2018 predseda rozšírenej siedmej komory Všeobecného súdu rozhodol o spojení vecí T‑131/16 a T‑263/16 na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí.

7

Rozsudkom zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia (T‑131/16 a T‑263/16, EU:T:2019:91), Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie.

8

Komisia podala 24. apríla 2019 odvolanie proti tomuto rozsudku. Toto odvolanie bolo zaregistrované pod číslom C‑337/19 P.

9

Rozsudkom zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International (C‑337/19 P, EU:C:2021:741), Súdny dvor:

10

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. októbra 2021 podala St. Jude Medical Coordination Center návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania vo veci T‑263/16 RENV na podporu návrhov spoločnosti Magnetrol International.

11

Napadnutým uznesením predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania zamietla.

12

V tejto súvislosti v bode 2 tohto uznesenia pripomenula, že podľa článku 143 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí byť návrh na vstup do konania podaný v lehote šiestich týždňov, ktorá začína plynúť od uverejnenia uvedeného v článku 79 tohto poriadku.

13

V bode 3 tohto uznesenia uviedla, že oznámenie s uvedením dátumu podania návrhu na začatie konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie1. augusta 2016, a tak návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol podaný po uplynutí tejto lehoty, predĺženej o lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť. V dôsledku toho tento návrh v bode 4 toho istého uznesenia zamietla.

14

Svojím odvolaním St. Jude Medical Coordination Center navrhuje, aby Súdny dvor:

15

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

16

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na opomenutí Všeobecného súdu rozhodnúť a nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia a druhý na porušení jej práva vstúpiť ako vedľajší účastník do konania na prvom stupni.

17

V druhej časti svojho prvého dôvodu, ktorý treba preskúmať najskôr, tvrdí, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne odôvodnenie v odpovedi na dôvody a tvrdenia uvedené v jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Konkrétne predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu nerozhodla o tvrdeniach odvolateľky založených na článkoch 40 a 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj o zásade riadneho výkonu spravodlivosti.

18

Komisia tvrdí, že napadnuté uznesenie je dostatočne odôvodnené, keďže predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu jasne uviedla, že návrh žalobkyne na vstup vedľajšieho účastníka do konania vo veci T‑263/16 RENV bol podaný po uplynutí lehoty.

19

Na jednej strane treba pripomenúť, že v rámci odvolania je cieľom preskúmania Súdnym dvorom najmä overiť, či Všeobecný súd právne dostatočne odpovedal na všetky tvrdenia, ktoré uviedol odvolateľ, a na druhej strane, že dôvod založený na tom, že Všeobecný súd neodpovedal na tvrdenia uvedené v prvostupňovom konaní, predstavuje v podstate porušenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na Všeobecný súd uplatňuje na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu, a z článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 17. mája 2022, Shanghai Panati/UIPO, C‑103/22 P(I), neuverejnené, EU:C:2022:399, bod 27 a citovaná judikatúra].

20

Z tejto povinnosti odôvodnenia Všeobecnému súdu nevyplýva povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, v dôsledku čoho môže byť odôvodnenie implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 17. mája 2022, Shanghai Panati/EUIPO, C‑103/22 P(I), neuverejnené, EU:C:2022:399, bod 28 a citovaná judikatúra].

21

V prejednávanej veci sa predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu v napadnutom uznesení obmedzila na konštatovanie, že návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v článku 143 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

22

Toto uznesenie teda neobsahuje žiadne odôvodnenie určené na odôvodnenie odmietnutia tvrdení predložených odvolateľkou v prvostupňovom konaní, podľa ktorých jednak uplatnenie tejto lehoty musí byť v prejednávanej veci odmietnuté na základe článku 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj článku 47 Charty a jednak podanie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania po uplynutí uvedenej lehoty bolo spôsobené nepredvídateľnou okolnosťou alebo vyššou mocou alebo ospravedlniteľným omylom.

23

V dôsledku toho je napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnené, a preto musí byť zrušené.

24

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu alebo vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

25

V prejednávanej veci je vhodné, aby Súdny dvor s konečnou platnosťou rozhodol o návrhu odvolateľky na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

26

Je nesporné, že tento návrh bol podaný po uplynutí lehoty šiestich týždňov stanovenej v článku 143 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

27

Odvolateľka však tvrdí, že uvedený návrh treba považovať za prípustný na základe troch dôvodov, z ktorých prvý je založený na článku 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj na článku 47 Charty, druhý na článku 45 tohto štatútu a tretí na porušení práva na účinný prostriedok nápravy, práva na obhajobu, ako aj zásad rovnosti zbraní a riadneho výkonu spravodlivosti.

28

St. Jude Medical Coordination Center sa domnieva, že Rokovací poriadok Všeobecného súdu nestanovuje žiadne pravidlo upravujúce prípadný vstup vedľajšieho účastníka do konania v „pilotnej“ veci, pokiaľ ide o odvolateľku vo veci, ktorá je prerušená do rozhodnutia tejto „pilotnej“ veci, pokiaľ je táto „pilotná“ vec Súdnym dvorom vrátená Všeobecnému súdu.

29

V tejto súvislosti by mal mať takýto účastník konania možnosť podať návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník v tej istej „pilotnej“ veci, ak ju Súdny dvor vrátil Všeobecnému súdu. V opačnom prípade by takémuto účastníkovi bola odopretá spravodlivosť v rozpore s článkom 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý nestanovuje žiadnu podmienku lehoty, a s článkom 47 Charty.

30

Navrhované riešenie by bolo okrem toho v súlade aj s článkom 71 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý stanovuje, že odo dňa, keď sa po prerušení v konaní pokračuje, sa procesné lehoty prerušeného konania nahrádzajú novými lehotami, ktoré začínajú plynúť odo dňa tohto pokračovania.

31

Okrem toho by sa mala použiť analógia s článkom 129 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý umožňuje povoliť návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania podaný po uplynutí lehoty stanovenej na tento účel v článku 130 tohto rokovacieho poriadku, ale pred rozhodnutím, ktorým sa začína ústna časť konania.

32

V dôsledku toho mal Všeobecný súd opätovne začať písomnú časť konania alebo na základe článku 89 ods. 3 písm. b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzvať odvolateľku, aby sa písomne vyjadrila prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania.

33

Na úvod treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Rokovací poriadok Všeobecného súdu obsahuje pravidlá upravujúce vstup vedľajšieho účastníka do konania v „pilotnej“ veci, pokiaľ ide o odvolateľku vo veci, ktorá je prerušená do rozhodnutia tejto „pilotnej“ veci, pokiaľ je táto „pilotná“ vec Súdnym dvorom vrátená Všeobecnému súdu.

34

Články 142 až 145 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu síce na jednej strane neupravujú postavenie osôb, ktorým Súdny dvor umožnil vstúpiť do konania ako vedľajším účastníkom v štádiu odvolacieho konania, ak Súdny dvor uznal odvolanie za dôvodné, zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu a vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie, na druhej strane však stanovujú pravidlá týkajúce sa podávania návrhov na vstup vedľajších účastníkov do konania pred Všeobecným súdom a preskúmania týchto návrhov [pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. augusta 2022, Atlas Copco Airpower a Atlas Copco/Komisia, C‑31/22 P(I), EU:C:2022:620, bod 69].

35

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pravidlo stanovené v článku 143 ods. 1 rokovacieho poriadku, podľa ktorého sa návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí podať v lehote šiestich týždňov od uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorým sa pôvodne oznámilo podanie návrhu na začatie konania v dotknutej veci, sa uplatní, ak Súdny dvor postúpi vec Všeobecnému súdu [pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. augusta 2022, Atlas Copco Airpower a Atlas Copco/Komisia, C‑31/22 P(I), EU:C:2022:620, bod 40].

36

Na druhej strane článok 71 uvedeného rokovacieho poriadku definuje trvanie a účinky prerušenia konania bez toho, aby žalobcovi v prerušenej veci priznával osobitné procesné práva v iných veciach.

37

Z toho vyplýva, že takýto účastník konania podlieha pri podaní návrhu na vstup do konania ako vedľajší účastník v inej veci pravidlám stanoveným v článkoch 142 až 145 rokovacieho poriadku vrátane pravidla uvedeného v jeho článku 143 ods. 1.

38

Skutočnosť, ktorej sa dovoláva odvolateľka, že článok 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nestanovuje lehotu na podanie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, nemôže viesť k vylúčeniu uplatnenia článku 143 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, keďže z článku 53 druhého odseku tohto štatútu vyplýva, že konanie pred Všeobecným súdom sa v prípade potreby dopĺňa jeho rokovacím poriadkom.

39

Striktné uplatnenie lehoty stanovenej v článku 143 ods. 1 zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo akémukoľvek svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 5. júla 2018, Müller a i./QH, C‑187/18 P(I), neuverejnené, EU:C:2018:543, bod 20, ako aj citovanú judikatúru].

40

Keďže teda odvolateľka v podstate tvrdí, že zamietnutie jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania je v rozpore s článkom 47 Charty, treba uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora nie je právo byť vypočutý a právo na účinnú súdnu ochranu nijako dotknuté striktným uplatnením pravidiel Únie týkajúcich sa procesných lehôt [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 17. mája 2022, Shanghai Panati/EIPO, C‑103/22 P(I), neuverejnené, EU:C:2022:399, bod 56 a citovaná judikatúra].

41

Okrem toho pravidlo stanovené v článku 71 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, podľa ktorého sa odo dňa, keď sa po prerušení v konaní pokračuje, procesné lehoty prerušeného konania nahrádzajú novými lehotami, ktoré začínajú plynúť odo dňa tohto pokračovania, je v prejednávanej veci irelevantné, keďže toto pravidlo sa uplatňuje na procesné lehoty týkajúce sa prerušených vecí, a nie na procesné lehoty týkajúce sa „pilotných“ vecí.

42

Treba tiež zamietnuť tvrdenie odvolateľky, že je potrebné analogicky uplatniť článok 129 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý stanovuje možnosť povoliť návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania podaný po uplynutí šesťtýždňovej lehoty stanovenej v článku 130 ods. 1 tohto poriadku, ale pred rozhodnutím, ktorým sa začína ústna časť konania, podľa článku 60 ods. 4 tohto poriadku.

43

Takáto možnosť bola skutočne stanovená v článku 115 ods. 1 v spojení s článkom 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, v znení zmien z 19. júna 2013. článok 143 nového Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý je formulovaný jasne a bezpodmienečne, však práve neprevzal túto možnosť, takže ho nemožno uplatniť analogicky [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 5. júla 2018, Müller a i./QH, C‑187/18 P(I), neuverejnené, EU:C:2018:543, bod 27].

44

Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je potrebné opätovne začať písomnú časť konania ani nariadiť opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 ods. 3 písm. b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, keďže toto ustanovenie v každom prípade umožňuje vyzvať na vyjadrenie nie tretie osoby, ale účastníkov konania.

45

V dôsledku toho prvý dôvod, ktorý uvádza odvolateľka, nepreukazuje, že by bolo možné vyhovieť jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

46

St. Jude Medical Coordination Center tvrdí, že ak by Súdny dvor rozhodol, že sa v tejto veci uplatňuje článok 143 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, jej návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť napriek tomu považovaný za prípustný podľa článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

47

Na jednej strane bolo prakticky nemožné predložiť tento návrh v lehote stanovenej Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu, keďže nemohla očakávať, že vec T‑420/16 bude prerušená a rozhodnutie o prerušení tohto konania je bolo doručené po uplynutí tejto lehoty.

48

Na druhej strane, ak by sa malo predpokladať, že St. Jude Medical Coordination Center pochybila, keď nepodala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania pred uplynutím uvedenej lehoty, išlo by o ospravedlniteľný omyl vzhľadom na okolnosti týkajúce sa prerušenia veci T‑420/16 a neexistenciu procesných pravidiel upravujúcich konkrétnu situáciu, v ktorej sa nachádzala.

49

Po prvé z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že od uplatnenia právnej úpravy Únie týkajúcej sa procesných lehôt sa možno odchýliť, len pokiaľ ide o výnimočné prípady náhody alebo vyššej moci v súlade s druhým odsekom článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2016, SV Capital/ABE, C‑577/15 P, EU:C:2016:947, bod 56, ako aj uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 5. júla 2018, Müller a i./QH, C‑187/18 P(I), neuverejnené, EU:C:2018:543, bod 21].

50

Pojem vyššej moci alebo nepredvídateľnej okolnosti, ktorý zodpovedá výnimočným okolnostiam, zahŕňa objektívny prvok týkajúci sa neobvyklých okolností, ktoré sú nezávislé od vôle dotknutej osoby, a subjektívny prvok týkajúci sa povinnosti tejto osoby chrániť sa proti následkom neobvyklej udalosti prijatím vhodných opatrení bez toho, aby priniesla neprimerané obete [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 5. júla 2018, Müller a i./QH, C‑187/18 P(I), neuverejnené, EU:C:2018:543, bod 39 a citovaná judikatúra].

51

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že článok 69 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že prebiehajúce konanie môže byť prerušené v osobitných prípadoch, ak si to vyžaduje riadny výkon spravodlivosti.

52

Keďže označenie veci ako „pilotnej“ je práve odrazom snahy zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti, rozhodnutie o prerušení konania vo veci T‑420/16 treba považovať za uplatnenie článku 69 písm. d).

53

V dôsledku toho toto rozhodnutie, aj keď ho odvolateľka nemohla ovplyvniť, nemožno považovať za neobvyklú okolnosť [pozri analogicky uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 5. júla 2018, Müller a i./QH, C‑187/18 P(I), neuverejnené, EU:C:2018:543, bod 41].

54

Preto sa zdá, bez toho, aby bolo potrebné určiť, či sa odvolateľka mohla chrániť pred následkami tohto rozhodnutia, že nepreukázala existenciu vyššej moci alebo nepredvídateľnej okolnosti.

55

Po druhé, hoci sa od uplatnenia pravidiel Únie týkajúcich sa procesných lehôt možno odchýliť aj v prípade ospravedlniteľného omylu účastníka konania, tento pojem, ktorý treba vykladať striktne, sa vzťahuje iba na výnimočné okolnosti, najmä keď príslušná inštitúcia konala tak, že toto konanie samo osobe alebo v rozhodujúcej miere mohlo vyvolať akceptovateľný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2016, SV Capital/ABE, C‑577/15 P, EU:C:2016:947, bod 59, ako aj uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 5. júla 2018, Müller a i./QH, C‑187/18 P(I), neuverejnené, EU:C:2018:543, bod 42].

56

V prejednávanej veci síce odvolateľka tvrdí, že Rokovací poriadok Všeobecného súdu neobsahuje pravidlá, ktoré by sa priamo vzťahovali na jej situáciu, z preskúmania prvého dôvodu vyplýva, že jej situácia sa riadi článkom 143 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku.

57

Toto ustanovenie je formulované jasne a bezpodmienečne, čo neponecháva žiadny priestor na výkladové ťažkosti.

58

Okrem toho odvolateľka nepreukázala existenciu žiadneho konania Všeobecného súdu, ktoré by mohlo vyvolať nejasnosti, pokiaľ ide o posúdenie lehoty stanovenej v tomto ustanovení.

59

Za týchto okolností odvolateľka nepreukázala, že sa dopustila ospravedlniteľného omylu.

60

V dôsledku toho druhý dôvod, ktorý uvádza odvolateľka, nepreukazuje, že by bolo možné vyhovieť jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

61

St. Jude Medical Coordination Center tvrdí, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rozsudok v „pilotnej“ veci môže mať neprimerané dôsledky pre paralelné veci, v ktorých sa žiada o zrušenie toho istého aktu. Účastníci konania v takýchto paralelných veciach by preto mali záujem vstúpiť ako vedľajší účastníci do „pilotnej“ veci v súlade s článkom 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

62

Takéto riešenie je okrem toho vyžadované na základe zásady rovnosti zbraní, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zásady účinnej súdnej ochrany.

63

Toto riešenie by sa malo uplatniť na St. Jude Medical Coordination Center tým viac, že by táto spoločnosť mohla predložiť rozhodujúce skutočnosti a právne argumenty na podporu návrhov spoločnosti Magnetrol International. Jeden z hlavných dôvodov uplatnených vo veci T‑420/16 nebol uplatnený vo veciach T‑131/16 a T‑263/16. Odvolateľka by tak bola zbavená akejkoľvek účinnej možnosti brániť tieto dôvody, ak by jej nebolo umožnené stať sa účastníkom konania vo veci T‑263/16 RENV.

64

Všetky tvrdenia týkajúce sa tretieho dôvodu, ktorého sa dovoláva St. Jude Medical Coordination Center, majú v podstate preukázať, že táto spoločnosť mala určitý záujem vstúpiť ako vedľajší účastník do konania vo veci T‑263/16 RENV a že nebolo možné jej tento záujem odoprieť bez toho, aby sa porušilo jej právo na účinný prostriedok nápravy, jej právo na obhajobu a zásady rovnosti zbraní a riadneho výkonu spravodlivosti.

65

Z bodov 44, 49 a 55 tohto uznesenia však vyplýva, že návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania pred Všeobecným súdom sa musí podať v lehote stanovenej v článku 143 ods. 1 jeho rokovacieho poriadku s výnimkou prípadov, keď sa na uplatnenie pravidla stanoveného v tomto ustanovení nemusí prihliadať z dôvodu nepredvídateľnej okolnosti, vyššej moci alebo ospravedlniteľného omylu.

66

Keďže je nepochybné, že návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania nebol podaný v tejto lehote, a keďže z preskúmania tvrdení spoločnosti St. Jude Medical Coordination Center týkajúcich sa druhého dôvodu, ktorého sa dovoláva, vyplýva, že táto spoločnosť nepreukázala existenciu nepredvídateľnej okolnosti, vyššej moci alebo ospravedlniteľného omylu, okolnosť, že by mal byť návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý odvolateľka podala včas, vzhľadom na jej záujem na vstupe vedľajšieho účastníka do konania prijatý, a to za predpokladu, že by bol tento záujem preukázaný, nemôže preukázať prípustnosť návrhu na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka podaného odvolateľkou na Všeobecnom súde.

67

Tretí dôvod, ktorý uvádza odvolateľka, teda nepreukazuje, že by bolo možné vyhovieť jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

68

Keďže žiadne z tvrdení, ktoré uviedla St. Jude Medical Coordination Center, neodôvodňuje prijatie jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania po uplynutí šesťtýždňovej lehoty stanovenej v článku 143 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, treba tento návrh zamietnuť ako neprípustný.

69

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou, potom rozhodne aj o trovách konania.

70

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

71

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, hoci Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, St. Jude Medical Coordination Center nepožiadala o priznanie trov konania. Každý účastník konania preto znáša svoje vlastné trovy tohto odvolacieho konania.

72

Pokiaľ ide o trovy konania súvisiace s prvostupňovým konaním, treba uviesť, že napadnuté uznesenie bolo prijaté bez toho, aby bol návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania doručený účastníkom konania vo veci T‑263/16 RENV, ktorí teda nenesú náklady spojené s týmto konaním. Preto odvolateľka, ktorej návrh na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka bol zamietnutý, znáša svoje vlastné trovy konania.

Na základe týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariaďuje: