1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť Natixis, navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie C(2021) 3489 final z 20. mája 2021 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.40324 – Povinnosti európskeho štátu) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka.

2

Dňa 1. februára 2020 nadobudla platnosť Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7, ďalej len „dohoda o vystúpení“) v súlade s jej článkom 185. V dôsledku toho od tohto dátumu Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska už nie je členským štátom Európskej únie.

3

Dohoda o vystúpení vo svojom článku 126 stanovila prechodné obdobie, ktoré sa skončilo 31. decembra 2020, počas ktorého sa právo Únie uplatňovalo v Spojenom kráľovstve, pokiaľ v tejto dohode nie je stanovené inak.

4

Vzťahy medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom sa v súčasnosti spravujú najmä Dohodou o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (Ú. v. EÚ L 149, 2021, s. 10, ďalej len „dohoda o obchode a spolupráci“).

5

V návrhu podanom v rámci tejto žaloby 30. júla 2021 žalobkyňa uviedla, že ju zastupuje J. Stratford, R. Howell, barristers, J.‑J. Lemonnier, advokát, E. Davis a M. Garcíová, solicitors.

6

Pokiaľ ide o pána Howella, pána Davisa a pani Garcíovú, Všeobecný súd dostal ako potvrdenia vyžadované článkom 51 ods. 2 rokovacieho poriadku osvedčenie od General Council of the Bar of England and Wales (Generálna rada advokátskej komory Anglicka a Walesu, Spojené kráľovstvo), v ktorom sa uvádza, že pán Howell má postavenie barristera, osvedčenie Solicitors Regulation Authority (Regulačný orgán solicitorov, Spojené kráľovstvo), v ktorom sa uvádza, že pán Davis má postavenie solicitora, a osvedčenie toho istého orgánu, že pani Garcíová má postavenie solicitora, a osvedčenie Parížskej advokátskej komory, že je zapísaná v tejto komore pod svojím pôvodným titulom (solicitor) podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES L 77, 1998, s. 36; Mim. vyd. 05/001, s. 23).

7

Listom z 11. októbra 2021 požiadala žalobkyňa Všeobecný súd o vysvetlenie dôvodov rozhodnutia predsedu Všeobecného súdu zo 7. septembra 2021, ktorým odmietol povoliť pánom Howellovi a Davisovi a pani Garcíovej, aby ju zastupovali v tomto konaní z dôvodu, že vzhľadom na predložené osvedčenia majú oprávnenie vystupovať len pred súdmi Spojeného kráľovstva.

8

Opatreniami na zabezpečenie priebehu konania prijatými na základe článkov 89 a 90 rokovacieho poriadku, ako aj článku 24 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa Všeobecný súd jednak opýtal účastníkov konania na situáciu pani Garcíovej, ktorá sa odvolávala na osvedčenie vydané parížskou advokátskou komorou na základe smernice 98/5, a jednak požiadal francúzsku vládu o informáciu o prípadnom oprávnení priznanom advokátovi, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva, vystupovať pred francúzskymi súdmi.

9

V odpovedi žalobkyňa informovala Všeobecný súd, že pani Garcíová má oprávnenie vystupovať aj pred írskymi súdmi, a predložila osvedčenie, ktoré to potvrdzovalo.

10

Vzhľadom na túto novú skutočnosť bolo pani Garcíovej povolené zastupovať žalobkyňu v tomto konaní.

11

Listom zo 14. marca 2022 žalobkyňa opätovne požiadala Všeobecný súd o vysvetlenie, prečo pán Howell a pán Davis neboli oprávnení zastupovať ju v tomto konaní.

12

Podľa článku 130 ods. 2, 5 a 7 rokovacieho poriadku, ak účastník konania požiada samostatným podaním Všeobecný súd, aby rozhodol o prekážke konania, Všeobecný súd rozhodne o tomto návrhu čo najskôr po určení lehoty, v ktorej sa k nemu môžu ostatní účastníci konania písomne vyjadriť.

13

Keďže Komisia predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote, je potrebné rozhodnúť o návrhu žalobkyne, ktorým požaduje, aby bola zastúpená pánom Howellom a pánom Davisom, v prípade ktorých boli Všeobecnému súdu predložené len osvedčenia potvrdzujúce, že majú oprávnenie vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva.

14

Na úvod treba uviesť, že žalobkyňa je v tomto konaní platne zastúpená viacerými advokátmi, barristermi a jedným solicitorom.

15

Táto prekážka konania preto nemá žiadny vplyv na prípustnosť žaloby.

16

Pokiaľ ide o vec samu, treba pripomenúť, že pokiaľ ide o zastupovanie takého účastníka konania pred súdmi Únie, na ktorého sa nevzťahuje článok 19 prvý a druhý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, tretí a štvrtý odsek článku 19 tohto štatútu, ktoré sa uplatňujú na konanie na Všeobecnom súde v súlade s článkom 56 uvedeného štatútu, stanovujú dve rozdielne a kumulatívne podmienky, a to po prvé, že účastníci konania, na ktorých sa nevzťahuje článok 19 prvý a druhý odsek, musia byť zastúpení advokátom, a po druhé, že účastníka konania môže pred súdmi Únie zastupovať alebo mu pomáhať len advokát, ktorý je oprávnený vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) [pozri rozsudok z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO, C‑529/18 P a C‑531/18 P, EU:C:2022:218, bod 58 a citovanú judikatúru, a uznesenie zo 7. decembra 2021, Daimler/EUIPO – Volkswagen (IQ), T‑422/21, EU:T:2021:888, bod 15 a citovanú judikatúru].

17

V prípade žaloby, akou je prejednávaná žaloba, je však potrebné na začiatku zohľadniť všetky prípadne príslušné ustanovenia medzinárodných dohôd, ktoré zaväzujú Spojené kráľovstvo a Úniu, konkrétne dohody o vystúpení a dohody o obchode a spolupráci.

18

Po prvé treba poznamenať, že články 87, 90 až 92 v spojení s článkom 95 dohody o vystúpení v podstate stanovujú, že advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva, môže zastupovať účastníka konania pred Všeobecným súdom alebo mu pomáhať v konaní v taxatívne vymedzených prípadoch.

19

Po prvé podľa článku 91 ods. 1 dohody o vystúpení a vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom môže takýto advokát, ktorý zastupoval účastníka konania k 31. decembru 2020, naďalej zastupovať alebo pomáhať tomuto účastníkovi konania v konaní pred Všeobecným súdom.

20

Po druhé podľa článku 91 ods. 2 prvej vety dohody o vystúpení v spojení s článkom 95 ods. 1 a 3 tejto dohody a vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom môže advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva, zastupovať účastníka konania alebo mu pomáhať pred Všeobecným súdom v konaniach o žalobách o neplatnosť podaných proti rozhodnutiam prijatým inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie pred 31. decembrom 2020, ktoré sú určené Spojenému kráľovstvu alebo fyzickým alebo právnickým osobám s bydliskom alebo sídlom v Spojenom kráľovstve.

21

To isté platí pre rozhodnutia inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie určené Spojenému kráľovstvu alebo fyzickým alebo právnickým osobám s bydliskom alebo sídlom v Spojenom kráľovstve, ktoré boli prijaté po 31. decembri 2020, a to buď v rámci postupov uplatňovania článkov 107 a 108 ZFEÚ na pomoc poskytnutú pred 31. decembrom 2020 a začatú pred 31. decembrom 2024, alebo, ako v prejednávanej veci, v konaniach uplatňujúcich články 101 alebo 102 ZFEÚ začatých pred 31. decembrom 2020, alebo v konaniach uplatňujúcich nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) začatých pred 31. decembrom 2020 alebo v rámci vyšetrovaní Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) v súvislosti s určitými údajnými porušeniami uvedenými v taxatívnom zozname a začatými do 31. decembra 2020, alebo v rámci vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) začatých do 31. decembra 2024.

22

Po tretie podľa článku 91 ods. 2 druhej vety dohody o vystúpení v spojení s jej článkom 90 a vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom môže advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva, zastupovať tento štát alebo mu pomáhať pred Všeobecným súdom v konaniach, v ktorých sa tento štát rozhodol vstúpiť do konania v súlade s článkom 90 druhým odsekom písm. c) dohody o vystúpení.

23

V rozpore s tvrdením žalobkyne však predmetná žaloba nezodpovedá žiadnej zo situácií taxatívne stanovených v dohode o vystúpení a uvedených v bodoch 18 až 22 vyššie.

24

Táto žaloba bola istotne podaná po 31. decembri 2020 a smeruje proti rozhodnutiu prijatému na konci konania prebiehajúceho 31. decembra 2020 a v ktorom sa uplatňoval článok 101 ZFEÚ.

25

Z napadnutého rozhodnutia a z dokumentov predložených žalobkyňou podľa článku 78 ods. 4 rokovacieho poriadku však vyplýva, že žalobkyňa je akciovou spoločnosťou so sídlom vo Francúzsku podľa francúzskeho práva.

26

V dôsledku toho nemožno napadnuté rozhodnutie považovať vo vzťahu k žalobkyni za adresované právnickej osobe so sídlom v Spojenom kráľovstve, ako to vyžaduje článok 91 ods. 2 prvá veta dohody o vystúpení v spojení s článkom 95 ods. 1 a 3 tejto dohody.

27

Tento záver nemožno spochybniť skutočnosťou, že ďalšie spoločnosti, ktorým je toto isté rozhodnutie určené, konkrétne NatWest Group plc a Nomura International plc, majú sídlo v Spojenom kráľovstve, keďže podľa ustálenej judikatúry rozhodnutie prijaté Komisiou na základe článku 101 ZFEÚ, hoci je vypracované a uverejnené vo forme jedného rozhodnutia, musí byť považované za súbor jednotlivých rozhodnutí, v ktorých sa v prípade každej spoločnosti, ktorej je rozhodnutie určené, konštatuje porušenie alebo porušenia, za ktoré je zodpovedná, a v prípade potreby sa jej ukladá pokuta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 100 a citovanú judikatúru).

28

To isté platí pre skutočnosť uvádzanú žalobkyňou, že je „usadená“ v Spojenom kráľovstve ako „overseas company“, keďže z dokumentov predložených žalobkyňou, a najmä z dokumentu, ktorý vydal Companies House (Obchodný a podnikový register, Spojené kráľovstvo), vyplýva, že je v tomto štáte iba registrovaná, a nie usadená.

29

Okrem toho na rozdiel od tvrdenia žalobkyne z uznesenia zo 7. decembra 2021, IQ (T‑422/21, EU:T:2021:888), nevyplýva, že by ju v tomto konaní mohli zastupovať advokáti, ktorí majú oprávnenie vystupovať len pred súdmi Spojeného kráľovstva. Žaloba vo veci, v ktorej bolo vydané toto uznesenie, bola totiž zamietnutá ako zjavne neprípustná, keďže žalobkyňu nezastupoval advokát oprávnený vystupovať pred súdmi členského štátu alebo iného zmluvného štátu Dohody o EHP.

30

Napokon, aj keby sa žalobkyňa odvolávala na článok 94 ods. 2 dohody o vystúpení, stačí uviesť, ako vyplýva z názvu hlavy, do ktorej je zaradený tento článok, že právo na zastupovanie alebo pomoc priznané týmto ustanovením advokátom, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva, sa uplatňuje len v rámci správnych konaní uvedených v článkoch 92 a 93 dohody o vystúpení, s výnimkou akýchkoľvek následných súdnych konaní upravených článkom 91 tejto dohody (pozri analogicky uznesenie zo 7. decembra 2021, IQ,T‑422/21, EU:T:2021:888, bod 23).

31

V dôsledku toho, ako uviedla Komisia, žalobkyňa nemôže oprávnene tvrdiť, že podľa dohody o vystúpení boli páni Howell a Davis, ktorí majú oprávnenie vystupovať len pred súdmi Spojeného kráľovstva, oprávnení zastupovať ju pred Všeobecným súdom v prejednávanej veci.

32

Žalobkyňa sa nemôže odvolávať ani na žiadne ustanovenie dohody o obchode a spolupráci.

33

Článok 194 ods. 1 dohody o obchode a spolupráci stanovuje, že zmluvná strana dohody umožní obhajcovi druhej zmluvnej strany poskytovať na jej území vymedzené právne služby na základe profesijného titulu podľa domovskej jurisdikcie daného obhajcu v súlade s článkami 128, 129, 135, 137 a 143 tej istej dohody. Článok 193 písm. a) a g) tejto dohody však stanovuje, že z režimu tohto systému sú vylúčené právne služby týkajúce sa práva Únie, na ktoré sa vzťahuje článok 101 ZFEÚ, o ktorý ide v napadnutom rozhodnutí, ako aj právne zastupovanie najmä pred súdmi a inými riadne zriadenými verejnými súdmi zmluvnej strany tejto dohody vrátane Všeobecného súdu.

34

Po vylúčení možnosti žalobkyne dovolávať sa dohody o vystúpení alebo dohody o obchode a spolupráci treba na druhej strane overiť, či podľa článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, na ktorý odkazuje článok 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, môžu byť pán Howell a pán Davis, barrister a solicitor, napriek tomu oprávnení zastupovať žalobkyňu.

35

Na tento účel musia byť uznaní za „advokátov“ v zmysle článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

36

Pokiaľ ide o ich oprávnenie vystupovať pred súdmi členského štátu alebo iného zmluvného štátu EHP, treba uviesť, že táto žaloba bola podaná 30. júla 2021, teda po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v článku 126 dohody o vystúpení, na 31. decembra 2020, počas ktorého sa právo Únie, pokiaľ v tejto dohode nie je stanovené inak, naďalej uplatňovalo na Spojené kráľovstvo a jeho územie napriek jeho postaveniu tretieho štátu.

37

Z toho vyplýva, že otázku, či advokáti, ktorí majú oprávnenie vystupovať len pred súdmi Spojeného kráľovstva, ktorých splnomocnila žalobkyňa, by sa mali považovať za oprávnených vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu EHP na účely článku 19 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, už nemožno skúmať z hľadiska ustanovení alebo aktov práva Únie vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na právnické povolanie, ako je smernica 98/5 alebo smernica Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, 1977, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 52).

38

Takéto preskúmanie sa preto musí vykonať s ohľadom na prípadnú osobitnú právnu úpravu členského štátu, ktorou sa týmto advokátom jednostranne udeľuje oprávnenie vystupovať pred jeho súdmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO, C‑529/18 P a C‑531/18 P, EU:C:2022:218, bod 59).

39

Žalobkyňa sa však na žiadnu takúto právnu úpravu neodvolala.

40

V tejto súvislosti možno z odpovede francúzskej vlády na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania vyvodiť, že vo Francúzsku takáto právna úprava neexistuje.

41

Francúzske právo totiž umožňuje takémuto advokátovi zastupovať účastníka konania pred francúzskymi súdmi, ak bol pred uplynutím prechodného obdobia zapísaný do zoznamu francúzskej advokátskej komory s titulom francúzskeho advokáta alebo ak pred uplynutím prechodného obdobia predložil žiadosť o uznanie svojej odbornej kvalifikácie a táto žiadosť sa spracováva, alebo ak po uplynutí prechodného obdobia úspešne vykonal skúšku na overenie znalostí francúzskeho práva stanovenú platnými predpismi a bol platne zapísaný do zoznamu francúzskej advokátskej komory s titulom francúzsky advokát.

42

Preto ani pán Howell, ani pán Davis nemôžu byť uznaní za zástupcov žalobkyne v konaní o žalobe podanej žalobkyňou proti napadnutému rozhodnutiu, či už na základe dohody o vystúpení, alebo dohody o obchode a spolupráci, alebo na základe článku 51 ods. 1 rokovacieho poriadku v spojení s článkom 19 štvrtým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

43

Z toho vyplýva, že táto žaloba musí byť zamietnutá.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

nariadil: