–

Zenith Media Communications SRL, v zastúpení: V. Berea, R. Ionescu, P. Partene, A. I. Rusan, avocaţi, a A. Komives, ügyvéd,

–

Consiliul Concurenţei, v zastúpení: C. Butacu a B. Chiriţoiu, splnomocnení zástupcovia,

–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a A. Rotăreanu, splnomocnené zástupkyne,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Aiello, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. V. Rogalski a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 3 ZEÚ a článku 101 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Zenith Media Communications SRL a Consiliul Concurenei (Rada pre hospodársku súťaž, Rumunsko) týkajúceho sa rozhodnutia, ktorým sa tejto spoločnosti ukladá pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

3

Článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje:

„Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na dohody, rozhodnutia združení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle článku [101] ods. 1 [ZFEÚ], ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj článok [101 ZFEÚ] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. …“

4

Článok 5 tohto nariadenia stanovuje:

„Orgány hospodárskej súťaže členských štátov majú právomoc na uplatňovanie článkov [101] a [102 ZFEÚ] v jednotlivých prípadoch. Na tento účel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti, môžu prijímať tieto rozhodnutia:

Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môžu tiež rozhodnúť, že nie sú žiadne dôvody na zásah z ich strany.“

5

Článok 23 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje možnosť Európskej komisie uložiť podnikom pokuty za porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže Európskej únie. Tieto pokuty neprevyšujú 10 % celkového obratu podniku dosiahnutého v predchádzajúcom hospodárskom roku.

6

Podľa článku 35 ods. 1 toho istého nariadenia:

„Členské štáty určia orgán alebo orgány hospodárskej súťaže zodpovedné za uplatňovanie článkov [101] a [102 ZFEÚ] tak, aby boli účinne splnené ustanovenia tohto nariadenia. …“

7

Článok 2 ods. 1 prvý pododsek štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku [50 ods. 2 písm. g) ZFEÚ] (Ú. v. ES L 222, 1978, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 21), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Ú. v. EÚ L 178, 2003, s. 16. Mim. vyd. 17/001, s. 273), stanovuje:

„Ročná účtovná závierka musí obsahovať súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Tieto dokumenty tvoria jednotný celok.“

8

Z článkov 22 až 26 štvrtej smernice 78/660, zmenenej smernicou 2003/51, vyplýva, že čistá suma obratu je uvedená na výkaze ziskov a strát.

9

Článok 2 ods. 3 Legea concurenței nr. 21/1996 (zákon č. 21/1996 o hospodárskej súťaži) z 10. apríla 1996 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 88 z 30. apríla 1996), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o hospodárskej súťaži“), stanovuje:

„Ak sa podniky… zúčastňujú na zoskupení podnikov bez právnej subjektivity, ktoré sa vytvorilo na základe dohody, dohovoru, paktu, protokolu, zmluvy a inak, bez ohľadu na to, či je toto zoskupenie výslovné, verejné alebo skryté a bez ohľadu na jeho formu (aliancia, združenie, blok, zväz a iné), sa ustanovenia tohto zákona uplatňujú na každý zúčastnený podnik s prihliadnutím na zásadu proporcionality, pokiaľ ide o konanie a skutky uvedené v odseku 1, ktoré boli vykonané v súvislosti s účasťou v takomto zoskupení.“

10

Článok 5 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži znie:

„1.   Zakazujú sa všetky kartely medzi podnikmi, rozhodnutia o združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže na rumunskom trhu alebo jeho časti, najmä tie, ktoré:

11

Článok 55 ods. 1 písm. a) zákona o hospodárskej súťaži stanovuje:

„Za porušenia sankcionované pokutou, ktorá nesmie presiahnuť 10 % celosvetového obratu dosiahnutého podnikom alebo združením podnikov v hospodárskom roku predchádzajúcom sankcii, sa považujú nasledujúce skutky, vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti podnikmi alebo združeniami podnikov:

12

V prílohe Ordinul nr. 420, pentru punerea în aplicare a Instrucțiunilor privind individualizarea sancțiunilor pentru contravențiile prevăzute la articolul [55] din legea concurenței nr. 21/1996 (vyhláška č. 420, ktorou sa vykonávajú pokyny pre konkrétne určenie sankcií za správne delikty stanovené v článku [55] zákona o hospodárskej súťaži č. 21/1996) z 2. septembra 2010 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 638 z 10. septembra 2010) sa nachádzajú pokyny určené Rade pre hospodársku súťaž v súvislosti s výpočtom pokút (ďalej len „pokyny pre konkrétne určenie sankcií“), pričom v prílohe II bode A tejto vyhlášky sa uvádza:

„A. Stanovenie základnej sadzby

1.   Základná sadzba sa určí podľa závažnosti a dĺžky trvania skutkových okolností. Vypočíta sa spočítaním nižšie uvedených dvoch čiastok podľa závažnosti a dĺžky trvania:

x závažnosť + y dĺžka trvania = základná sadzba

2.   Celkový obrat, ktorý dosiahol porušovateľ v hospodárskom roku predchádzajúcom sankcii, určený v súlade s platnými daňovými úpravami, sa považuje za východiskový bod pre stanovenie základnej sadzby pokuty v prípade deliktov uvedených v článku [55] zákona.“

13

Ordinul nr. 3055, pentru aprobarea Reglementarilor contabile conforme cu directivele europene (vyhláška č. 3055, ktorou sa schvaľujú účtovné predpisy v súlade s európskymi smernicami) z 29. októbra 2009 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 766 z 10. novembra 2009, ďalej len „vyhláška, ktorou sa schvaľujú účtovné predpisy“) v bodoch 33, 46 a 253 stanovuje:

…

…

…

14

Rozhodnutím z 3. decembra 2014 Rada pre hospodársku súťaž konštatovala, že v období od 26. marca do 17. októbra 2012 sa viaceré podniky vrátane navrhovateľky vo veci samej, ktoré ponúkajú služby sprostredkovania reklamy, dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 5 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži a článku 101 ods. 1 ZFEÚ tým, že sa zúčastnili na karteli, ktorého cieľom bolo vylúčiť z rumunského trhu konkurenčných sprostredkovateľov reklamy (ďalej len „rozhodnutie Rady pre hospodársku súťaž“). Navrhovateľke vo veci samej bola uložená pokuta vo výške 2146199 rumunských lei (RON) (približne 484759 eur), ktorá podľa jej výkazu ziskov a strát predstavovala 2,52 % jej obratu za hospodársky rok 2013.

15

Navrhovateľka vo veci samej podala na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Rady pre hospodársku súťaž alebo subsidiárne zníženia výšky pokuty s prihliadnutím na maximálnu hranicu, ktorá vyplýva zo správneho určenia jej obratu. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 8. júna 2016.

16

Na podporu opravného prostriedku, ktorý podala proti tomuto rozsudku na Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko), teda na vnútroštátny súd, navrhovateľka vo veci samej tvrdí, že ako sprostredkovateľka reklamy vykonáva činnosť sprostredkovateľa medzi inzerentmi a poskytovateľmi reklamných služieb, akými sú televízne stanice. Sprostredkovatelia reklamy uhrádzajú poskytovateľom reklamných služieb odmenu, ktorú prijímajú od inzerentov. Odmena sprostredkovateľov reklamy má formu provízie od inzerentov. Súčasťou obratu sprostredkovateľov reklamy je iba táto provízia. Rada pre hospodársku súťaž pritom zohľadnila ako základ výpočtu uloženej pokuty obrat uvedený v účtovníctve dotknutej navrhovateľky, ktorý zahŕňal nielen vybrané provízie, ale aj sumy, ktoré navrhovateľka zaplatila poskytovateľom reklamných služieb. Rada pre hospodársku súťaž tým porušila bod 253 (2) vyhlášky, ktorou sa schvaľujú účtovné predpisy a odmietla uplatniť právne predpisy a judikatúru týkajúce sa výpočtu obratu v prípade sprostredkovateľov na základe bodu 152 jej pokynov z 5. augusta 2010 o pravidlách uplatniteľných v oblasti kontroly koncentrácií. Uvedená navrhovateľka tak nebola sankcionovaná za údajné porušenie práva hospodárskej súťaže, ale za spôsob vedenia účtovníctva. Za týchto okolností Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) zamietnutím žaloby podanej proti rozhodnutiu Rady pre hospodársku súťaž nezohľadnil skutočné príjmy navrhovateľky vo veci samej, čím porušil zásadu proporcionality.

17

Vnútroštátny súd spresňuje, že pred prijatím tohto rozhodnutia všetky obvinené podniky tvrdili, že na účely stanovenia výšky pokuty nemala Rada pre hospodársku súťaž zohľadniť ich celkové príjmy, ale len ich skutočné príjmy. Tak uvedené rozhodnutie, ako aj zákon o hospodárskej súťaži a pokyny pre konkrétne určenie sankcií sú pritom v súvislosti s určením základu výpočtu pokuty zamerané na celkový obrat, ktorý vyplýva z ročných účtovných závierok, bez toho, aby rozlišovali podľa zložiek uvedeného obratu alebo činností dotknutého podniku. Pokyny pre konkrétne určenie sankcií neponechávajú Rade pre hospodársku súťaž nijakú mieru voľnej úvahy s cieľom vyhnúť sa riziku svojvôle. Obvinený podnik sa teda nemôže odvolávať na nesúlad obratu, ktorý sa nachádza v jeho výkaze ziskov a strát, s príslušnými účtovnými pravidlami, keďže tento obrat vyplýva z jeho vlastných rozhodnutí a účtovných záznamov.

18

Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že podľa bodu 253 (2) vyhlášky, ktorou sa schvaľujú účtovné predpisy, pozostáva príjem obchodného zástupcu z provízií, ktoré dostáva ako odmenu za ponúkané sprostredkovateľské služby, a že vo veci koncentrácie Rada pre hospodársku súťaž vykonala vlastné posúdenie obratu navrhovateľky vo veci samej, aby zohľadnila len provízie prijaté v súvislosti s jej sprostredkovateľskou činnosťou.

19

Vnútroštátny súd sa domnieva, že za týchto podmienok musí na účely určenia, či je Rada pre hospodársku súťaž povinná zohľadniť výlučne časť obratu predstavujúcu provízie prijaté navrhovateľkou vo veci samej, vzájomne vyvážiť zásady predvídateľnosti a proporcionality s odstrašujúcim účinkom sankcie. To by sa malo uskutočniť s ohľadom na povinnosť lojálnej spolupráce a povinnosť členských štátov zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli brániť účinnému uplatňovaniu článku 101 ZFEÚ.

20

Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či prístup, podľa ktorého je Rada pre hospodársku súťaž povinná stanoviť základnú sadzbu pokuty podľa obratu uvedeného na výkaze ziskov a strát navrhovateľky vo veci samej, ktorý okrem poplatkov za sprostredkovateľskú činnosť zahŕňa aj sumy prijaté od inzerentov a vyplácané poskytovateľom reklamných služieb, môže porušiť zásadu proporcionality. Záver, že Rada pre hospodársku súťaž nie je oprávnená zohľadniť iný obrat, by mohol viesť k uloženiu pokuty, ktorá by síce bola predvídateľná a odstrašujúca, ale neodrážala by skutočnú hospodársku situáciu dotknutého podniku, a tým by uvedenú zásadu porušovala.

21

Za týchto okolností Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Majú sa článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 101 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že:

22

Rada pre hospodársku súťaž po prvé tvrdí, že prejudiciálne otázky sú neprípustné z dôvodu, že vnútroštátny súd v skutočnosti žiada Súdny dvor, aby vyložil pojem „obrat“ obsiahnutý v právnej norme vnútroštátneho práva a aby sám rozhodol o skutkových okolnostiach vo veci samej.

23

Je nepochybné, že v rámci postupu upraveného v článku 267 ZFEÚ sú úlohy Súdneho dvora a vnútroštátneho súdu jasne oddelené a výklad vnútroštátnych právnych predpisov, rovnako ako posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej prináleží výhradne vnútroštátnemu súdu (rozsudok zo 14. novembra 2019, Spedidam, C‑484/18, EU:C:2019:970, bod 28 a citovaná judikatúra).

24

V rozpore s tvrdením Rady pre hospodársku súťaž však vnútroštátny súd nežiada Súdny dvor o výklad vnútroštátneho práva.

25

Prejudiciálne otázky položené týmto súdom sa totiž týkajú výkladu článku 4 ods. 3 ZEÚ a článku 101 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality v kontexte sporu vzťahujúcom sa na zákonnosť výšky pokuty, ktorú navrhovateľke vo veci samej uložil vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže za porušenie tak vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, ako aj práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Uvedený súd sa osobitne snaží získať relevantné výkladové prvky práva Únie s cieľom určiť, do akej miery má obrat zaznamenaný v účtovníctve záväznú povahu na účely výpočtu uvedenej pokuty.

26

Rada pre hospodársku súťaž po druhé tvrdí, že prejudiciálne otázky sú hypotetické z dôvodu, že navrhovateľka vo veci samej počas správneho konania nespochybnila správnosť účtovných zápisov, ktoré vykonala vo svojom výkaze ziskov a strát, a obmedzila sa len na tvrdenie, že na účely výpočtu pokuty mala byť zohľadnená iba časť jej obratu.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na účely vydania svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, že pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).

28

To znamená, že na otázky týkajúce sa práva Únie sa uplatňuje domnienka relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 33, ako aj citovaná judikatúra).

29

V prejednávanej veci stačí uviesť, že ako už bolo konštatované v bode 25 tohto rozsudku, položené otázky sa týkajú výkladu práva Únie. Na jednej strane pritom vôbec nie je zjavné, že by požadovaný výklad tohto práva nemal nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, keďže každá z položených otázok by mohla vnútroštátnemu súdu pomôcť, aby mohol rozhodnúť o zákonnosti výšky pokuty uloženej navrhovateľke vo veci samej, a teda rozhodnúť o tomto spore. Na druhej strane návrh vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania obsahuje všetky skutkové a právne okolnosti potrebné na zodpovedanie týchto otázok. Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že uvedené otázky sú irelevantné.

30

Otázky, ktoré položil Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Najvyšší kasačný súd), preto sú prípustné.

31

Svojimi tromi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej je vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže povinný na účely výpočtu pokuty uloženej podniku za porušenie článku 101 ZFEÚ zohľadniť za každých okolností obrat, ako vyplýva z výkazu ziskov a strát tohto podniku bez toho, aby mal možnosť preskúmať okolnosti, na ktoré tento podnik poukázal s cieľom dokázať, že uvedený obrat neodráža skutočnú hospodársku situáciu tohto podniku, a preto je potrebné za obrat považovať inú sumu, ktorá túto situáciu zohľadňuje.

32

V zmysle článku 35 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 členské štáty určia orgán alebo orgány hospodárskej súťaže zodpovedné za uplatňovanie článku 101 ZFEÚ tak, aby boli ustanovenia tohto nariadenia účinne dodržané. Takto učené orgány musia v zmysle tohto ustanovenia zabezpečiť vo všeobecnom záujme účinné uplatňovanie uvedeného článku Zmluvy o FEÚ (rozsudok zo 7. decembra 2010, VEBIC, C‑439/08, EU:C:2010:739, bod 56).

33

Ako vyplýva z článku 5 nariadenia č. 1/2003, príslušný vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže, ktorý je oprávnený uplatňovať článok 101 ZFEÚ, môže najmä ukladať pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podľa vnútroštátneho práva.

34

Odkaz v článku 5 nariadenia č. 1/2003 na ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce sankcie za porušenie článku 101 ZFEÚ znamená, že členské štáty sú na základe článku 4 ods. 3 druhého a tretieho pododseku ZEÚ povinné prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie pôsobnosti a účinnosti tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti musia členské štáty pri výkone svojich právomocí dodržiavať právo Únie, a najmä zásadu efektivity. Nemôžu teda prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť uplatňovanie práva Únie, a konkrétne v oblasti práva hospodárskej súťaže musia dbať na to, aby pravidlá, ktoré stanovujú alebo uplatňujú, neohrozovali účinné uplatňovanie článku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2021, Whiteland Import Export, C‑308/19, EU:C:2021:47, body 47 a 48, ako aj citovanú judikatúru). Členské štáty si teda síce zachovávajú právo zvoliť sankcie, pritom však musia najmä dbať na to, aby porušenia článku 101 ZFEÚ boli postihované za hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok, ktoré dávajú sankcii účinnú, primeranú a odstrašujúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2017, Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība, C‑177/16, EU:C:2017:689, bod 68, a z 3. apríla 2019, Powszechny Zakład Ubezpieczeń na Życie, C‑617/17, EU:C:2019:283, bod 37).

35

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada proporcionality najmä v oblasti sankcií vyžaduje, aby jednak uložená sankcia zodpovedala závažnosti porušenia, a jednak, aby sa pri stanovení výšky pokuty zohľadnili osobitné okolnosti prejednávanej veci (pozri analogicky rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17, EU:C:2018:810, bod 45).

36

Okrem toho, pokiaľ ide o uloženie pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa právomocí, ktorými disponuje Komisia na základe článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003, vyplýva, že požiadavka, podľa ktorej pokuta uložená podniku, ktorý porušil článok 101 ZFEÚ, nesmie presiahnuť 10 % celkového obratu dosiahnutého podnikom v predchádzajúcom hospodárskom roku, má za cieľ práve zabezpečiť, aby sa v súlade so zásadou proporcionality sledovaný dosah na dotknutý podnik posudzoval v každom jednotlivom prípade, a to najmä tak, že sa zohľadní obrat, ktorý odráža skutočnú hospodársku situáciu tohto podniku počas doby, keď došlo k porušeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, C‑227/14 P, EU:C:2015:258, body 48 a 49, ako aj citovanú judikatúru). Pojem „obrat“ sa totiž týka hodnoty predaja tovaru alebo služieb dotknutého podniku a odráža tak jeho skutočnú hospodársku situáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība, C‑177/16, EU:C:2017:689, bod 65).

37

Z toho vyplýva, že hoci sú členské štáty nepochybne oprávnené stanoviť sankcie, ktoré môže vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže uložiť za porušenie článku 101 ZFEÚ, vnútroštátna právna úprava alebo prax vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, podľa ktorých by vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže bol vo všetkých prípadoch povinný vypočítať výšku pokuty len s prihliadnutím na obrat zaznamenaný vo výkaze ziskov a strát, pričom by bolo vylúčené preskúmať akékoľvek odôvodnenie alebo relevantné údaje predložené obvineným podnikom s cieľom preukázať, že predmetná suma neodráža hospodársku realitu, by mohli viesť k uloženiu pokút prekračujúcich hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov článku 101 ZFEÚ.

38

Za predpokladu právnej a vecnej opodstatnenosti dôvodov uvedených v tejto súvislosti na základe dostatočne presných a zdokumentovaných dôkazov predložených obvineným podnikom by totiž uložená pokuta napriek tomu, že by nedosahovala maximálnu hranicu stanovenú vnútroštátnymi právnymi predpismi a určenú na základe obratu uvedeného vo výkaze ziskov a strát, v skutočnosti mohla túto hranicu prekročiť, ak by bola určená na základe výpočtu obratu, ktorý by odrážal skutočnú hospodársku situáciu podniku.

39

Vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže preto musí mať možnosť preskúmať právnu a skutkovú opodstatnenosť každého dôkazu, ktorý by mohol hodnoverne preukázať, že výška obratu uvedená vo výkaze ziskov a strát neodráža skutočnú hospodársku situáciu obvineného podniku. V prejednávanej veci tak dotknutému vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže prislúcha, aby overil, či navrhovateľka vo veci samej skutočne konala, ako tvrdí, v postavení sprostredkovateľky, ktorá prijala finančné prostriedky v mene tretích osôb a jej odmena mala formu provízie, a aby sa jej opýtal na presné dôvody, pre ktoré nepovažovala za potrebné opraviť výšku svojho obratu uvedenú vo výkaze ziskov a strát. Uvedenému orgánu teda prináleží, aby z poskytnutých vysvetlení vyvodil príslušné závery s cieľom zabezpečiť tak odstrašujúcu povahu pokuty, ako aj jej súlad so zásadou proporcionality.

40

Nevyhnutnosť stanoviť pokutu na základe objektívnych kritérií a potreba zabezpečiť predvídateľnosť pokuty neumožňujú, na rozdiel od tvrdenia Rady pre hospodársku súťaž, iný výklad.

41

Na jednej strane je totiž každý vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže povinný prispôsobiť výšku pokuty osobitným okolnostiam každého jednotlivého prípadu s prihliadnutím na objektívne kritériá, akými sú závažnosť a dĺžka trvania porušenia, ako aj prípadné priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, aby sa zaručila účinná, odstrašujúca a primeraná povaha tejto pokuty.

42

Na druhej strane, pokiaľ ide o predvídateľnosť pokuty, treba uviesť, že je zaručená ustanoveniami vnútroštátneho práva umožňujúcimi dotknutým podnikom vopred určiť maximálnu výšku pokuty, ktorú im môže vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže uložiť, ako aj objektívne faktory, ktoré tento orgán zohľadní pri výpočte tejto pokuty, keďže tieto ustanovenia vymedzujú výkon právomoci uvedeného orgánu (pozri analogicky rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, C‑227/14 P, EU:C:2015:258, bod 51).

43

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať, že článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej je vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže povinný na účely výpočtu pokuty uloženej podniku za porušenie článku 101 ZFEÚ zohľadniť za každých okolností obrat tohto podniku, ako vyplýva z jeho výkazu ziskov a strát bez toho, aby mal možnosť preskúmať okolnosti, na ktoré tento podnik poukázal s cieľom preukázať, že uvedený obrat neodráža skutočnú hospodársku situáciu tohto podniku, a preto je potrebné za obrat považovať inú sumu, ktorá túto situáciu zohľadňuje, za predpokladu, že tieto okolnosti sú presné a podložené dokumentami.

44

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 101 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej je vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže povinný na účely výpočtu pokuty uloženej podniku za porušenie článku 101 ZFEÚ zohľadniť za každých okolností obrat tohto podniku, ako vyplýva z jeho výkazu ziskov a strát bez toho, aby mal možnosť preskúmať okolnosti, na ktoré tento podnik poukázal s cieľom preukázať, že uvedený obrat neodráža skutočnú hospodársku situáciu tohto podniku, a preto je potrebné za obrat považovať inú sumu, ktorá túto situáciu zohľadňuje, za predpokladu, že tieto okolnosti sú presné a podložené dokumentami.