–

„Baltijas Starptautiskā Akadēmija“ SIA, v zastúpení: I. Cvetkova,

–

„Stockholm School of Economics in Riga“ SIA, v zastúpení: E. Balode‑Buraka, D. Driče a L. Rasnačs, advokāti,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: J. Davidoviča, I. Hūna a K. Pommere, splnomocnené zástupkyne,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman, M. Gijzen, J. Hoogveld a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Arenas, C. Kovács a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 2 bodu 83 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi „Baltijas Starptautiskā Akadēmija“ SIA (ďalej len „BSA“) a „Stockholm School of Economics in Riga“ SIA (ďalej len „SSE“), súkromnoprávnymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, a Latvijas Zinātnes padome (Vedecká rada Lotyšska, Lotyšsko) vo veci zamietnutia žiadostí o financovanie projektov, ktoré podali tieto inštitúcie v rámci výziev na predkladanie projektov základného a aplikovaného výskumu, ktoré vyhlásila Vedecká rada Lotyšska.

3

Odôvodnenia 45, 47, 48 a 49 nariadenia č. 651/2014 znejú:

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto kategórie pomoci:

…

…“

5

Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, uvádza:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na výskum, vývoj a inovácie

83. ‚organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov‘ je subjekt (ako sú univerzity alebo výskumné inštitúty, agentúry technologického transferu, sprostredkovatelia v oblasti inovácie, fyzické alebo virtuálne spolupracujúce subjekty zamerané na výskum) bez ohľadu na jeho právne postavenie (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) alebo spôsob financovania, ktorého primárnym cieľom je nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj alebo vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov. Ak takýto subjekt vykonáva aj hospodárske činnosti, musia sa financovanie, náklady a príjmy spojené s takýmito hospodárskymi činnosťami účtovať osobitne. Podniky, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať takýto subjekt, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nesmú mať prednostný prístup k výsledkom, ktoré dosiahol.“

6

Oznámenie Európskej komisie s názvom „Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“ (Ú. v. EÚ C 198, 2014, s. 1) (ďalej len „oznámenie Komisie z roku 2014“) v bodoch 17, 19 a 20 stanovuje:

…

7

Vyhláška Rady ministrov č. 725 z 12. decembra 2017 (Latvijas Vēstnesis, 2017, č. 248), nazvaná „Fundamentālo un lietišķo pētījumu projektu izvērtēšanas un finansējuma administrēšanas kārtība“ (Postupy posudzovania projektov základného a aplikovaného výskumu a o správe ich financovania) v bode 2.7 uvádza:

„Uchádzač je vedecká inštitúcia zapísaná v registri vedeckých inštitúcií, ktorá bez ohľadu na jej právne postavenie (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) alebo spôsob financovania podľa právnych predpisov, ktoré upravujú jej činnosti (stanovy, interné predpisy alebo zakladateľská listina), vykonáva hlavné činnosti, ktoré nemajú hospodársky charakter, a spĺňa definíciu organizácie venujúcej sa výskumu, ktorá je uvedená v článku 2 bode 83 [nariadenia č. 651/2014].“

8

Podľa bodu 6 vyhlášky č. 725:

„Uchádzač uskutoční projekt, ktorý nesúvisí s jeho hospodárskou činnosťou. Jasne oddeľuje hlavné činnosti, ktoré nemajú hospodársku povahu (a zodpovedajúce finančné toky) od činností, ktoré sa považujú za hospodárske činnosti. Činnosti vykonávané na účet obchodníka, prenájom výskumnej infraštruktúry a poradenské služby sa považujú za hospodárske činnosti. Naopak, ak vedecká inštitúcia vykonáva tiež iné hospodárske činnosti, ktoré sa nezhodujú s hlavnými činnosťami, ktoré nemajú hospodársku povahu, oddelí svoje hlavné činnosti a zodpovedajúce finančné toky od svojich iných činností a od finančných tokov zodpovedajúcich týmto iným činnostiam.“

9

Bod 12.5 vyhlášky č. 725 stanovuje:

„[Vedecká rada Lotyšska] posudzuje súlad návrhu projektu s týmito administratívnymi kritériami: projekt uskutoční vedecká inštitúcia, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v tejto vyhláške.“

10

V oboch veciach predložených vnútroštátnym súdom sú žalobkyne vo veci samej súkromnoprávne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré odpovedali na dve výzvy na jednotlivé projekty, ktoré v rokoch 2019 a 2020 vyhlásila Vedecká rada Lotyšska na financovanie výskumných projektov.

11

Vedecká rada Lotyšska je správnym orgánom, nad ktorým vykonáva dohľad minister školstva a vedy a ktorého úlohou je uskutočňovať národnú politiku rozvoja vedy a techniky súčasne so zaručením odbornosti, uskutočňovaním a kontrolou programov a projektov vedeckého výskumu, ktoré sa financujú zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie a prostredníctvom iných zahraničných finančných nástrojov.

12

BSA je obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným so sídlom v Lotyšsku, ktorej činnosť spočíva v poskytovaní služieb vysokoškolského vzdelávania akademického a neakademického charakteru. Ide o inštitúciu vysokoškolského vzdelávania uznanú štátom, ktorá je navyše zapísaná v registri vedeckých inštitúcií.

13

Vedecká rada Lotyšska rozhodnutím z 23. januára 2020 schválila nariadenie o všeobecnej výzve na predkladanie projektov základného a aplikovaného výskumu na rok 2020, v rámci ktorého BSA predložila návrh projektu.

14

Rozhodnutím zo 14. apríla 2020 Vedecká rada Lotyšska zamietla návrh projektu, ktorý predložila BSA, ako nespôsobilý na financovanie z dôvodu, že BSA nemožno považovať za vedeckú inštitúciu v zmysle vyhlášky č. 725, keďže nezodpovedala definícii pojmu „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ uvedenému v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014.

15

Vedecká rada Lotyšska konkrétne uviedla, že dokumenty, ktoré predložila BSA, neobsahovali žiadnu informáciu umožňujúcu zistiť, či uskutočňovanie nezávislého výskumu predstavuje jej hlavnú činnosť. V tejto súvislosti uviedla, že 84 % jej obratu za rok 2019 predstavovali za rok 2019 poplatky za školné, ktoré vzhľadom na druh činnosti BSA (spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej hlavným cieľom je dosiahnutie zisku), zodpovedali hospodárskej činnosti. V dôsledku toho Vedecká rada Lotyšska dospela k záveru, že hlavnú činnosť BSA treba považovať za činnosť obchodnej povahy.

16

Vedecká rada Lotyšska tiež usúdila, že dokumenty, ktoré predložila BSA, neobsahovali dostatok údajov, pokiaľ ide o skutočnosť, že podniky, ktoré by mohli mať na ňu vplyv, napríklad v postavení akcionára alebo spoločníka, nemôžu mať nijaký privilegovaný prístup k jej výskumným kapacitám, ani k výsledkom výskumu, ktoré dosiahla. V dôsledku toho sa Vedecká rada Lotyšska domnievala, že BSA nemohla zaručiť, že uskutočňovanie projektu a použitie časti jeho financovania budú v súlade s bodom 6 vyhlášky č. 725, ktorý vyžaduje, aby uchádzač uskutočnil projekt, ktorý nesúvisí s jeho hospodárskou činnosťou, a jasne oddelil tie hlavné činnosti, ktoré nemajú hospodársku povahu (a zodpovedajúce finančné toky), od tých činností, ktoré sa považujú za hospodárske činnosti.

17

BSA napadla zamietavé rozhodnutie Vedeckej rady Lotyšska na Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko), pričom tvrdila, že nezávislý výskum predstavuje jej hlavnú činnosť. Podľa spoločnosti BSA ani nariadenie č. 651/2014, ani vyhláška o výzve na predkladanie projektov nestanovujú, že uchádzač nemôže vykonávať hospodársku činnosť a dosahovať z nej zisk, ani nestanovujú, aký musí byť pomer hospodárskych činností a aký musí byť pomer činností, ktoré nemajú hospodársku povahu. BSA ďalej tvrdí, že jasne oddeľuje hlavné činnosti nehospodárskej povahy od činností, ktoré sú hospodárskymi činnosťami, ako aj príslušné finančné toky.

18

Vnútroštátny súd sa preto pýta na výklad, ktorý treba dať pojmu „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014, na ktorý lotyšská právna úprava odkazuje, a na kritériá umožňujúce charakterizovať takýto subjekt.

19

Za týchto podmienok Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

SSE je spoločnosťou s ručením obmedzeným so sídlom v Lotyšsku, ktorej cieľom je najmä vedecký rozvoj a ktorej jedna z úloh spočíva v poskytovaní základného a aplikovaného výskumu v ekonomických vedách. Poskytuje tiež vyššie univerzitné a odborné vzdelávanie. Jej jediným spoločníkom je nadácia „Rīgas Ekonomikas augstskola – Stockholm School of Economics in Riga“, ktorá je zapísaná do registra združení a nadácií.

21

Vedecká rada Lotyšska rozhodnutím z 22. mája 2019 schválila nariadenie o všeobecnej výzve na predkladanie projektov základného a aplikovaného výskumu na rok 2019, v rámci ktorého SSE predložila návrh projektu.

22

Rozhodnutím z 19. septembra 2019 Vedecká rada Lotyšska zamietla návrh projektu SSE ako nespôsobilý na financovanie z dôvodu, že SSE nebolo možné považovať za vedeckú inštitúciu v zmysle vyhlášky č. 725, keďže nezodpovedala definícii pojmu „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ uvedenej v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014.

23

Toto rozhodnutie bolo založené najmä na skutočnosti, že z návrhu projektu SSE vyplýva, že v priebehu roka 2018 bol pomer obratu z nehospodárskych činností SSE vo vzťahu k obratu jej hospodárskych činností 34 % k 66 %.

24

Vedecká rada Lotyšska z toho vyvodila záver, že hlavná činnosť SSE má obchodnú povahu a že nebolo možné vychádzať z toho, že jej primárnym cieľom bolo nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj, prípadne vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov. Domnievala sa tiež, že dokumenty, ktoré predložila SSE, neobsahovali ani informácie, ktoré by naznačovali, že všetky príjmy SSE pochádzajúce z jej hlavnej činnosti by boli opätovne investované do tejto činnosti.

25

SSE napadla zamietavé rozhodnutie Vedeckej rady Lotyšska na Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd), pričom najmä tvrdila, že spĺňa požiadavky stanovené vyhláškou č. 725, keďže bola zapísaná do registra vedeckých inštitúcií a jej hlavná činnosť nemá hospodársku povahu. V tejto súvislosti SSE predložila dokumenty preukazujúce, že finančné toky generované jej hlavnou činnosťou sú oddelené od hospodárskych činností a že zisky z jej hospodárskych činností boli opätovne investované do hlavnej činnosti výskumnej inštitúcie.

26

Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd) rozsudkom z 8. júna 2020 žalobu SSE zamietol. Hoci tento súd pripustil, že vedecká činnosť predstavuje jednu z oblastí činnosti SSE, poukázal na to, že v správe o obrate za rok 2018 sa uvádzalo, že hospodárske činnosti SSE predstavujú časť príjmov a výdavkov, ktoré sú vyššie ako príjmy a výdavky pochádzajúce z jej nehospodárskych činností. Uvedený súd z toho vyvodil záver, že SSE nie je vedeckou inštitúciou oprávnenou získať štátne financovanie na základný a aplikovaný výskum.

27

SSE podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko).

28

Tento súd má pochybnosti o posúdeniach, ktoré vykonali Vedecká rada Lotyšska a Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd). Domnieva sa, že ak by sa mali schváliť kritériá, ktoré títo stanovili na poskytnutie pomoci vedeckej inštitúcii, podľa ktorých príjmy a výdavky spojené s jej hospodárskymi činnosťami musia byť nižšie ako príjmy pochádzajúce z nehospodárskych činností, súkromné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by nemohli získať štátnu pomoc v prospech výskumu, čo by viedlo k rozdielnemu zaobchádzaniu na ich ujmu.

29

Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) zastáva názor, že nariadenie č. 651/2014 jasne nestanovuje, či je na účely kvalifikácie subjektu ako „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ odôvodnené zohľadniť príslušnú časť príjmov a výdavkov tohto subjektu pochádzajúcich z jeho hospodárskych a nehospodárskych činností.

30

Domnieva sa, že riešenie veci, ktorá mu bola predložená, závisí od výkladu článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014 Súdnym dvorom.

31

Za týchto okolností Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

32

V súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 10. decembra 2020, J & S Service, C‑620/19, EU:C:2020:1011, bod 31, ako aj citovaná judikatúra).

33

Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené, alebo pokiaľ ide o hypotetický problém (rozsudok z 24. februára 2022, Tiketa, C‑536/20, EU:C:2022:112, bod 39 a citovaná judikatúra).

34

V prejednávaných veciach sa Súdnemu dvoru kladie otázka týkajúca sa výkladu, ktorý treba dať článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014 definujúcemu pojem „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“. Vnútroštátne súdy však podali svoje návrhy na začatie prejudiciálneho konania v rámci sporov týkajúcich sa uplatňovania vyhlášky č. 725, ktoré sa týkajú poskytnutia verejných financií na účely základného a aplikovaného výskumu, zo strany Vedeckej rady Lotyšska. Ako uvádzajú tieto súdy, bod 2.7 vyhlášky č. 725 odkazuje jasne a bezpodmienečne na článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 a spresňuje, že na to, aby uchádzači predkladajúci projekt boli oprávnení na verejné financovanie základného výskumu zo strany Vedeckej rady Lotyšska, musia spĺňať definíciu organizácie venujúcej sa výskumu uvedenú v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014. Keďže ako uvedené súdy dostatočne uviedli, riešenie sporov vo veci samej závisí od výkladu tohto ustanovenia nariadenia č. 651/2014, odpovede Súdneho dvora na položené prejudiciálne otázky sa zdajú nevyhnutné na to, aby vnútroštátne súdy mohli vydať svoje rozhodnutie.

35

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že Súdny dvor uznal ako prípustné návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých i keď skutkový stav vo veciach samých nespadal priamo do pôsobnosti tohto práva, tieto ustanovenia boli bez zmeny ich predmetu alebo rozsahu na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné z dôvodu priameho a bezpodmienečného odkazu stanoveného týmto právom na ich obsah. Súdny dvor okrem toho opakovane rozhodol, že v tomto type situácií je zjavným záujmom právneho poriadku Únie, aby sa s cieľom zabrániť budúcim rozdielnym výkladom ustanovenia prevzaté z práva Únie vykladali jednotným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89, EU:C:1990:360, body 36 a 37; z 24. októbra 2019, Belgische Staat, C‑469/18 a C‑470/18, EU:C:2019:895, body 21 až 23 a citovaná judikatúra, ako aj z 10. decembra 2020, J & S Service, C‑620/19, EU:C:2020:1011, body 34, 44 a 45).

36

Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že lotyšské orgány tým, že v bode 2.7 vyhlášky č. 725 priamo a bezpodmienečne odkázali na článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 v rámci vymedzenia kritérií oprávnenosti základného výskumu na verejné financovanie, chceli zabezpečiť súlad medzi vnútroštátnym právom a relevantným právom Únie a zabezpečiť zlučiteľnosť ich systému verejného financovania základného výskumu s pravidlami práva Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci, tak aby uvedený odkaz nemenil predmet a rozsah tohto ustanovenia.

37

Za týchto podmienok je potrebné, aby Súdny dvor odpovedal na prvú až štvrtú otázku položenú v každej z týchto vecí v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014.

38

Pokiaľ však ide o piatu otázku vo veci C‑164/21 týkajúcu sa relevantnosti pôvodu študentov, ktorých subjekt prijíma, a typu vzdelávania, ktoré poskytuje, ako kritérií pre jeho kvalifikáciu ako organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov, treba konštatovať, že je hypotetická, keďže vnútroštátny súd dostatočne jasne a presne nevysvetľuje dôvody, ktoré ho viedli k položeniu tejto otázky, a rozsah, v akom je odpoveď na uvedenú otázku potrebná na rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený.

39

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑164/21 sa totiž neuvádza, v čom sú kritériá, ktorých sa týka táto otázka, relevantné v rámci konania vo veci samej, napríklad v rozsahu, v akom boli základom rozhodnutia Vedeckej rady Lotyšska, alebo v rozsahu, v akom sa na ne odvolala BSA v rámci svojej žaloby pred vnútroštátnym súdom. Piatu otázku vo veci C‑164/21 treba preto vyhlásiť za neprípustnú.

40

Prvou a druhou otázkou vo veci C‑164/21, ako aj prvou až treťou otázkou vo veci C‑318/21, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátne súdy v podstate pýtajú, či sa má článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 vykladať v tom zmysle, že súkromnoprávny subjekt, ktorý vykonáva viacero činností, medzi ktoré patrí výskum, ale ktorého väčšina príjmov pochádza z hospodárskych činností, akými sú napríklad poskytovanie vzdelávacích služieb za odmenu, možno považovať za „organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle tohto ustanovenia.

41

Vnútroštátne súdy sa tak Súdneho dvora pýtajú na to, aký výklad treba dať pojmu „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“, ako je definovaný v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014, a na kritériá umožňujúce identifikovať takúto organizáciu.

42

V súlade s ustálenou judikatúrou treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 26. februára 2019, Rimšēvičs a ECB/Lotyšsko, C‑202/18 a C‑238/18, EU:C:2019:139, bod 45, ako aj citovaná judikatúra).

43

Článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 definuje organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov ako „subjekt (ako sú univerzity alebo výskumné inštitúty, agentúry technologického transferu, sprostredkovatelia v oblasti inovácie, fyzické alebo virtuálne spolupracujúce subjekty zamerané na výskum) bez ohľadu na jeho právne postavenie (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) alebo spôsob financovania, ktorého primárnym cieľom je nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj alebo vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov“.

44

Toto ustanovenie okrem toho spresňuje, že ak takýto subjekt vykonáva aj hospodárske činnosti, musia sa financovanie, náklady a príjmy spojené s takýmito hospodárskymi činnosťami účtovať osobitne. Uvádza tiež ešte, že podniky, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať takýto subjekt, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nesmú mať prednostný prístup k výsledkom, ktoré dosiahol.

45

Z doslovného výkladu článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014 vyplýva, že hlavným kritériom na kvalifikáciu subjektu ako organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov je primárny cieľ, ktorý sleduje a ktorým musí byť buď nezávislé vykonávanie základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja, alebo šírenie výsledkov takýchto činností vo veľkej miere prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov.

46

Po prvé, pokiaľ ide o pojem „primárny cieľ“, treba konštatovať, že nariadenie č. 651/2014 ho nedefinuje. Súdnemu dvoru teda prináleží určiť jeho význam a rozsah v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. februára 2020, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Nástup námorníkov do služby v prístave Rotterdam), C‑341/18, EU:C:2020:76, bod 42 a citovanú judikatúru]. V tomto jazyku cieľ subjektu odkazuje na účel, ktorý má dosiahnuť, a prídavné meno „primárny“ zdôrazňuje väčší význam predmetného cieľa, a teda jeho uprednostnenie pred prípadnými inými cieľmi sledovanými týmto subjektom.

47

Z tohto hľadiska použitie pojmu „primárny cieľ“ v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014 naznačuje, že organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov v zmysle tohto ustanovenia môže sledovať viacero cieľov a vykonávať rôzne druhy činností pod podmienkou, že spomedzi týchto rôznych cieľov výkon nezávislých činností výskumu alebo šírenia výsledkov takýchto činností vo veľkej miere, predstavuje hlavný účel, ktorý prevažuje nad prípadnými inými cieľmi sledovanými touto organizáciou.

48

Tento výklad, podľa ktorého článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 a pojem „primárny cieľ“, o ktorý sa toto ustanovenie opiera, nebránia tomu, aby organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov vykonávala aj iné činnosti, prípadne hospodárskej povahy, akými sú činnosti výučby za odmenu, za predpokladu, že tieto činnosti si zachovajú sekundárnu povahu, neprevažujúcu vo vzťahu k hlavným činnostiam nezávislého výskumu alebo šírenia výsledkov tohto výskumu, ktoré vo všeobecnosti nemajú hospodársku povahu, potvrdzuje odôvodnenie 49 tohto nariadenia a bod 20 oznámenia Komisie z roku 2014, z ktorých vyplýva, že výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra môže vykonávať zároveň hospodárske aj nehospodárske činnosti.

49

Po druhé, pokiaľ ide o činnosti vykonávané pri sledovaní primárneho cieľa subjektu, hoci zo znenia článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014 a z použitia priraďovacej spojky „alebo“ vyplýva, že organizácie venujúce sa výskumu a šíreniu poznatkov nemusia nevyhnutne kumulatívne vykonávať výskumné činnosti a činnosti šírenia výsledkov, na druhej strane výraz „výsledky takýchto činností“ nevyhnutne znamená, že činnosti šírenia poznatkov organizácie sa nemôžu bez rozdielu týkať výsledkov akéhokoľvek druhu výskumu, dokonca aj bez akéhokoľvek spojenia s predmetnou organizáciou, ale musia sa aspoň čiastočne týkať výsledkov výskumných činností vykonávaných samotnou organizáciou.

50

Z týchto skutočností vyplýva, že na to, aby subjekt mohol byť kvalifikovaný ako „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014, musí vykonávať nezávislé výskumné činnosti, prípadne doplnené činnosťami šírenia výsledkov týchto výskumných činností.

51

V dôsledku toho zariadenia určené výlučne na činnosti vzdelávania a výučby, ktoré vo všeobecnosti šíria súčasný stav vedy, nemôžu byť kvalifikované ako organizácie venujúce sa výskumu a šíreniu poznatkov. Tento výklad je podporený účelom a všeobecnou štruktúrou nariadenia č. 651/2014, ako aj režimom, ktorý toto nariadenie stanovuje pre pomoc na výskum, vývoj a inovácie, ktorá, ako vyplýva najmä z odôvodnení 45, 47 a 48 tohto nariadenia, nemôže mať za cieľ vyňať pomoc poskytnutú subjektom, ktoré sa venujú výlučne výučbe a šíreniu všeobecných poznatkov, ktoré nijako nesúvisia s výskumnými činnosťami, ktoré navyše nevykonávajú.

52

Po tretie, pokiaľ ide o kritériá, podľa ktorých sa musí posudzovať základná podmienka primárneho cieľa subjektu na účely jeho kvalifikácie ako „organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov“, v zmysle článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014, treba predovšetkým konštatovať, že nie sú špecifikované v uvedenom článku 2 bode 83. Z toho treba vyvodiť, že toto ustanovenie umožňuje na účely posúdenia primárneho cieľa subjektu zohľadniť všetky relevantné kritériá, akými sú uplatniteľný právny rámec alebo stanovy predmetného subjektu.

53

V tejto súvislosti sa Súdnemu dvoru kladie otázka, či je na účely posúdenia primárneho cieľa, ktorý subjekt sleduje, rozhodujúca povaha štruktúry obratu subjektu a podiel, ktorý predstavujú príjmy z jeho hospodárskych činností. Vnútroštátne súdy sa konkrétne pýtajú, či skutočnosť, že subjekt dosahuje viac ako polovicu svojich príjmov z takýchto hospodárskych činností, nevyhnutne znamená, že ho nemožno kvalifikovať ako „organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014.

54

V tejto súvislosti treba najprv konštatovať, že článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 nestanovuje žiadnu požiadavku, pokiaľ ide o štruktúru a pôvod financovania činností subjektu na účely posúdenia jeho primárneho cieľa a jeho kvalifikácie ako „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“. Toto ustanovenie dokonca spresňuje, že takáto kvalifikácia sa musí vykonať bez ohľadu na spôsob financovania subjektu alebo jeho právne postavenie verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu.

55

V nadväznosti na to požiadavka oddeleného účtovníctva, ktorú ukladá článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014, potvrdzuje, že organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov môže vykonávať aj činnosti hospodárskej povahy, ktoré generujú príjmy.

56

Napokon, ako zdôrazňujú lotyšská a holandská vláda, ako aj Komisia, je potrebné konštatovať, že kritérium štruktúry obratu subjektu a príslušného podielu, ktorý na ňom predstavujú príjmy pochádzajúce z hospodárskych činností tohto subjektu a príjmy pochádzajúce z jeho vo všeobecnosti nehospodárskych činností výskumu a šírenia poznatkov z tohto výskumu, ak sa vezme izolovane, môže poskytnúť skreslený obraz o skutočných činnostiach subjektu a jeho primárnom cieli, napríklad podcenením skutočného významu činnosti, ktorá generuje len malý objem príjmov.

57

Preto sa treba domnievať, že kritérium štruktúry obratu subjektu a podielu, ktorý na ňom predstavujú príjmy z hospodárskych činností tohto subjektu, nemôže byť použité ako jediné rozhodujúce kritérium posúdenia primárneho cieľa uvedeného subjektu na účely jeho prípadnej kvalifikácie ako organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov.

58

Článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 však nebráni tomu, aby toto kritérium mohlo byť zohľadnené v širšom kontexte analýzy všetkých relevantných okolností, ako jeden z indikátorov primárneho cieľa, ktorý subjekt sleduje.

59

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné odpovedať na prvú a druhú otázku vo veci C‑164/21 a na prvú až tretiu otázku vo veci C‑318/21 tak, že článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že súkromnoprávny subjekt, ktorý vykonáva viacero činností, medzi ktoré patrí výskum, ale ktorého väčšina príjmov pochádza z hospodárskych činností, akými sú napríklad poskytovanie vzdelávacích služieb za odmenu, možno považovať za „organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle tohto ustanovenia, pod podmienkou, že vzhľadom na všetky relevantné okolnosti daného prípadu možno preukázať, že jeho primárnym cieľom je nezávisle vykonávať činnosti základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja, prípadne doplnené o činnosti šírenia výsledkov takýchto výskumných činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov. V tomto rámci nemožno od takéhoto subjektu požadovať, aby dosiahol určitý pomer svojich príjmov z nehospodárskych činností výskumu a šírenia poznatkov.

60

Treťou otázkou vo veci C‑164/21 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 vykladať v tom zmysle, že na to, aby subjekt mohol byť považovaný za „organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle tohto ustanovenia, je nevyhnutné, aby tento subjekt opätovne investoval príjmy dosiahnuté z jeho hlavnej činnosti do tej istej činnosti.

61

V prvom rade treba konštatovať, že článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 okrem povinnosti účtovať oddelene financovanie, náklady a príjmy z prípadných hospodárskych činností, ktoré vykonáva subjekt, nestanovuje na účely jeho kvalifikácie ako organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov žiadnu požiadavku týkajúcu sa použitia a prípadného opätovného investovania svojich príjmov týmto subjektom.

62

V tejto súvislosti, tak ako to uvádzajú vo svojich pripomienkach holandská vláda a Komisia, treba poznamenať, že takáto požiadavka opätovného investovania existovala v skoršom režime nariadenia č. 800/2008, ktorého článok 30 bod 1 uvádzal, že „všetky zisky sa musia investovať naspäť do týchto činností [výskumu], do rozširovania ich výsledkov alebo do výučby“ a že táto požiadavka nebola prebratá do nariadenia č. 651/2014.

63

Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí lotyšská vláda, takúto požiadavku opätovného investovania nemožno vyvodiť z bodu 19 písm. b) oznámenia Komisie z roku 2014, ktorého cieľom na rozdiel od bodu 19 písm. a) tohto oznámenia nie je kvalifikovať hlavné činnosti výskumných organizácií, ale týka sa výlučne kvalifikácie činností spočívajúcich v transfere poznatkov. Iba s cieľom uviesť, za akých podmienok možno tieto posledné uvedené činnosti kvalifikovať ako „nehospodárske“, tento bod 19 písm. b) odkazuje na požiadavku opätovného investovania príjmov do hlavných činností výskumnej organizácie.

64

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku vo veci C‑164/21 odpovedať tak, že článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby subjekt mohol byť považovaný za „organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle tohto ustanovenia, nie je nevyhnutné, aby tento subjekt opätovne investoval príjmy dosiahnuté z jeho hlavnej činnosti do tej istej hlavnej činnosti.

65

Svojimi štvrtými otázkami vo veciach C‑164/21 a C‑318/21 sa vnútroštátne súdy v podstate pýtajú, či sa má článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 vykladať v tom zmysle, že právne postavenie členov a akcionárov subjektu, ako aj prípadná ziskovosť nimi vykonávaných činností a ciele, ktoré sledujú, predstavujú rozhodujúce kritériá na účely kvalifikácie uvedeného subjektu ako „organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle tohto ustanovenia.

66

Po prvé článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 výslovne stanovuje, že právne postavenie subjektu (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) a jeho spôsob financovania nie sú relevantné na účely určenia, či ho možno kvalifikovať ako organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov. To potvrdzuje vôľu Komisie, ktorá je autorom nariadenia č. 651/2014, nebrať na účely kvalifikácie subjektu ako organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov do úvahy formálne kritériá súvisiace s právnym postavením a vnútornou organizáciou subjektu.

67

Po druhé pravidlo uvedené v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014, podľa ktorého podniky, ktoré môžu vykonávať rozhodujúci vplyv na organizáciu venujúcu sa výskumu a šíreniu poznatkov, napríklad v ich postavení akcionára alebo člena, nemôžu mať prednostný prístup k výsledkom, ktoré táto organizácia dosiahla, naznačuje, že právne postavenie členov alebo akcionárov subjektu a zisková alebo nezisková povaha ich činností, nemôžu byť rozhodujúce na účely kvalifikácie uvedeného subjektu ako „organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle tohto ustanovenia.

68

Okrem toho treba uviesť, že toto pravidlo sa týka len subjektov, ktoré možno považovať za podniky. Ako však Súdny dvor opakovane rozhodol (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99, EU:C:2002:98, body 46 a 47, ako aj z 11. júna 2020, Komisia a Slovenská republika/Dôvera zdravotná poisťovňa, C‑262/18 P a C‑271/18 P, EU:C:2020:450, body 28 a 29), a ako to potvrdzuje článok 1 prílohy I nariadenia č. 651/2014, ako aj bod 17 oznámenia Komisie z roku 2014, „podnik“ v zmysle práva Únie je každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť spočívajúcu v ponuke výrobkov alebo služieb na danom trhu bez ohľadu na jeho právne postavenie a ziskovú povahu cieľa, ktorý sleduje. Preto, ako tvrdí najmä lotyšská a holandská vláda, ako aj Komisia, pravidlo uvedené v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014 nepredstavuje žiadne obmedzenie týkajúce sa právneho postavenia prípadných členov alebo akcionárov organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov, a ziskovej alebo neziskovej povahy činností vykonávaných týmito subjektmi a cieľov, ktoré sledujú.

69

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na štvrté otázky vo veciach C‑164/21 a C‑318/21 odpovedať tak, že článok 2 bod 83 nariadenia č. 651/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že právne postavenie členov a akcionárov subjektu, ako aj prípadná ziskovosť nimi vykonávaných činností a ciele, ktoré sledujú, nepredstavujú rozhodujúce kritériá na účely kvalifikácie uvedeného subjektu ako „organizácie venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov“ v zmysle tohto ustanovenia.

70

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: