1

Združenie Danske Slagtermestre sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 1. decembra 2020 Danske Slagtermestre/Komisia (T‑486/18, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2020:576), ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú jeho žalobu na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2018) 2259 final z 19. apríla 2018 o štátnej pomoci SA.37433 (2017/FC) – Dánsko (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktorým sa po skončení štádia predbežného preskúmania vyhlasuje, že príspevok zavedený zákonom lov nr. 902/2013 om ændring af lov om betalingsregler for spildevandsforsyningsselskaber m.v. (Betalingsstruktur for vandafledningsbidrag, bemyndigelse til opgørelse af særbidrag for behandling af særlig forurenet spildevand m.v.) [zákon č. 902/2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon ustanovujúci pravidlá týkajúce sa príspevkov, ktoré platia prevádzkovatelia čističiek odpadových vôd (štruktúra príspevkov za odvádzanie odpadových vôd, ktorým sa povoľuje zavedenie osobitných príspevkov za čistenie osobitne znečistených odpadových vôd atď.)] neposkytuje určeným podnikom žiadnu selektívnu výhodu, a teda nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2

Odvolateľ je profesijné združenie, ktoré tvrdí, že zastupuje dánske malé bitúnky, veľkoobchodníkov, mäsiarstva a spracovateľské podniky. 26. septembra 2013 podal Európskej komisii sťažnosť z dôvodu, že Dánske kráľovstvo prijatím zákona č. 902/2013 poskytlo veľkým bitúnkom štátnu pomoc v podobe zníženia príspevkov na čistenie odpadových vôd.

3

Pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona stanovovala dánska právna úprava jednotný poplatok za meter kubický vody pre všetkých spotrebiteľov vody, ktorí boli napojení na tú istú čističku, bez ohľadu na odvetvie ich činnosti a ich spotrebu. Zákon č. 902/2013 však zaviedol degresívny viacstupňový systém, ktorý stanovuje cenu za meter kubický odpadových vôd v závislosti od objemu vypúšťaných odpadových vôd (ďalej len „viacstupňový systém“).

4

Viacstupňový systém je koncipovaný takto:

5

Prevádzkovatelia čističiek odpadových vôd stanovujú tarifu na meter kubický pre každý stupeň takto:

6

V rámci viacstupňového modelu platia spotrebitelia vody, na ktorých sa vzťahuje stupeň 3, najprv tarifu stanovenú pre stupeň 1, a to až kým ich spotreba vody presiahne hodnotu 500 m3. Potom platia tarifu pre stupeň 2, kým ich spotreba presiahne hodnotu 20000 m3, a nakoniec platia príspevok za odpadové vody podľa tarify pre stupeň 3.

7

V období od 10. októbra 2013 do 12. septembra 2017 si Komisia s odvolateľom a Dánskym kráľovstvom vymenila informácie týkajúce sa sťažnosti. 23. júla 2014 a 25. februára 2016 táto inštitúcia zaslala žalobkyni listy s predbežným posúdením, v ktorých dospela k záveru, že predmetné opatrenie neposkytuje selektívnu výhodu, a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

8

19. apríla 2018 prijala Komisia sporné rozhodnutie. Zatiaľ čo odvolateľ sa domnieval, že viacstupňový systém na trhu porážania zvierat zvýhodňuje veľké bitúnky v Dánsku tým, že im poskytuje hospodársku výhodu predstavujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia zastávala názor, že nová tarifikácia zavedená zákonom č. 902/2013 neposkytuje určeným podnikom žiadnu osobitnú výhodu.

9

Odvolateľ návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. augusta 2018 podal na základe článku 263 ZFEÚ žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

10

Dánske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Tomuto návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyhovelo.

11

Napadnutým uznesením Všeobecný súd vyhlásil žalobu za neprípustnú z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie odvolateľa.

12

Všeobecný súd v bode 32 tohto uznesenia dospel k záveru, že hoci prvý prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, teda aktívna legitimácia akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby pri podávaní žaloby proti aktom, ktoré sú jej určené, je v každom prípade v prejednávanej veci irelevantný, keďže sporné rozhodnutie bolo určené len Dánskemu kráľovstvu, treba naopak preskúmať, či mal odvolateľ aktívnu legitimáciu na základe druhého alebo tretieho prípadu uvedeného v tomto ustanovení, ktoré sa týkajú aktívnej legitimácie akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby pri podávaní žaloby proti aktom, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, a aktívnej legitimácie takejto osoby pri podávaní žaloby voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú, a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

13

V tejto súvislosti Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 24 až 26 uvedeného uznesenia konštatoval, že sporné rozhodnutie sa odvolateľa ako vyjednávača osobne nedotýka, v bodoch 33 až 82 toho istého uznesenia rozhodol, že splnenie podmienky, podľa ktorej musí byť odvolateľ osobne dotknutý týmto rozhodnutím, nemožno vyvodiť ani z iných skutočností, takže žaloba podaná v prejednávanej veci v dôsledku toho nespadá pod druhý prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.

14

Následne rozhodol, že nemožno uplatniť ani tretí prípad uvedený v tomto ustanovení.

15

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane v bodoch 90 až 96 napadnutého uznesenia s odkazom najmä na kritériá, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, ďalej len „rozsudok Montessori, EU:C:2018:873), konštatoval, že sporné rozhodnutie predstavuje regulačný akt.

16

Na druhej strane v bodoch 97 až 104 tohto uznesenia uviedol, že odvolateľ nie je priamo dotknutý týmto aktom.

17

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 102 tohto uznesenia odkázal na bod 47 rozsudku Montessori, podľa ktorého „vzhľadom na to, že podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti vyžaduje, aby napadnutý akt mal priame účinky na právne postavenie žalobcu, súd Únie musí overiť, či žalobca relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé dostať ho do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, a teda mať vplyv na jeho právne postavenie“.

18

V bode 103 toho istého uznesenia Všeobecný súd rozhodol, že „v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že jeho členovia, alebo dokonca niektorí z nich, boli dotknutým opatrením podstatne ovplyvnení, a už vôbec nie, aké dôsledky malo toto opatrenie mať na ich postavenie v rámci hospodárskej súťaže (pozri body 71 až 77 [napadnutého uznesenia]). Žalobca teda dostatočne nepreukázal, že [napadnuté] rozhodnutie mohlo znevýhodniť jeho členov v hospodárskej súťaži a že v dôsledku toho malo toto rozhodnutie priamy vplyv na ich právne postavenie, najmä na ich právo nebyť v dôsledku tohto opatrenia vystavení narušeniu hospodárskej súťaže na relevantnom trhu“.

19

Všeobecný súd teda v bodoch 104 až 106 napadnutého uznesenia rozhodol, že z dôvodu neexistencie priameho účinku musí byť žaloba zamietnutá ako neprípustná bez toho, aby bolo potrebné preskúmať podmienku týkajúcu sa neexistencie vykonávacích opatrení napadnutého rozhodnutia.

20

Odvolateľ svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie.

21

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

22

Dánske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a potvrdil napadnuté uznesenie.

23

Komisia tvrdí, že návrhy odvolateľa nie sú v súlade s článkom 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, pretože smerujú len k zrušeniu napadnutého uznesenia bez toho, aby sa zohľadnila situácia, v ktorej by bolo odvolaniu vyhovené.

24

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa článku 170 ods. 1 „v odvolaní možno navrhnúť, aby sa v prípade, ak sa rozhodne, že je dôvodné, čiastočne alebo úplne vyhovelo návrhom, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní“.

25

V prejednávanej veci odvolateľ formálne navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie. Hoci jeho návrhy výslovne nesmerujú k tomu, aby sa vyhovelo návrhom predloženým v prvostupňovom konaní, či dokonca k zrušeniu sporného rozhodnutia, nemožno na nich nahliadať inak, než že v podstate smerujú k rovnakému výsledku (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P, EU:C:2020:575, bod 59).

26

Dôvod neprípustnosti založený na rozpore s rokovacím poriadkom, ktorý uviedla Komisia, sa preto musí zamietnuť.

27

Odvolateľ uvádza na podporu svojho odvolania päť odvolacích dôvodov. Prvý a druhý odvolací dôvod, ktoré treba preskúmať spoločne, sú založené na nesprávnom uplatnení podmienky, že žalobca musí byť priamo dotknutý sporným opatrením v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a zo zámeny tejto podmienky s podmienkou, že žalobca musí byť osobne dotknutý sporným opatrením. Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že kritériá stanovené v rozsudku Montessori týkajúce sa požiadavky priameho účinku sú v prejednávanej veci splnené, štvrtý odvolací dôvod na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že odvolateľ nepreukázal, že jeho členovia utrpeli narušenie hospodárskej súťaže, a piaty odvolací dôvod sa zakladá na tom, že posúdenie požiadavky, podľa ktorej musí byť odvolateľ sporným rozhodnutím osobne dotknutý, ktoré vykonal Všeobecný súd, je skutkovo aj právne nesprávne.

28

Odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že ho v súvislosti s priamou dotknutosťou podriadil požiadavkám, ktoré presahujú rámec požiadaviek vyplývajúcich z výkladu článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku Montessori.

29

Hoci Všeobecný súd v bode 102 napadnutého uznesenia citoval rozsudok Montessori, v bode 103 tohto uznesenia nezohľadnil poučenia vyplývajúce z tohto rozsudku, keďže požadoval, aby odvolateľ preukázal, ktorí z jeho členov sú napadnutým rozhodnutím konkrétne dotknutí, a na podporu svojho posúdenia, že odvolateľ nie je týmto rozhodnutím priamo dotknutý, odkázal na body 71 až 77 uvedeného uznesenia, pričom sa tieto body ale netýkajú požiadavky priamej dotknutosti, ale požiadavky osobnej dotknutosti žalobcu.

30

Podľa názoru Komisie nie sú tieto výhrady dôvodné. Podľa nej Všeobecný súd v bode 102 napadnutého uznesenia verne zopakoval relevantné kritérium uvedené v rozsudku Montessori, aby v bode 103 tohto uznesenia rozhodol, že žaloba toto kritérium nespĺňa. Všeobecný súd sa pritom nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

31

Použitie slova „preukázať“ v bode 103 by správne odrážalo slová „relevantným spôsobom opísa[ť] dôvody“ uvedené v bode 47 rozsudku Montessori.

32

Situácia vo veci, ktorá viedla k rozsudku Montessori, je navyše odlišná od situácie v prejednávanej veci. Komisia poznamenáva, že tento prvý prípad sa týkal oslobodenia od dane pre jasne identifikované subjekty v špecifickom odvetví služieb. To vysvetľuje, prečo Všeobecný súd v bode 50 tohto rozsudku rozhodol, že skutočnosť, že odvolateľky tvrdili a predložili dôkazy na podporu tvrdenia, že ich zariadenia sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti zariadení, ktoré na rovnakom trhu služieb prevádzkujú príjemcovia údajnej pomoci, postačuje na to, aby sa konštatovalo, že sporné rozhodnutie v tejto veci mohlo odvolateľky znevýhodniť v hospodárskej súťaži. Naopak v prejednávanej veci sa napadnuté rozhodnutie týka opatrenia spadajúceho pod všeobecný daňový systém, ktorý sa vzťahuje na činnosti všetkých osôb vypúšťajúcich odpadové vody. Odvolateľ nevysvetlil ani nezdôvodnil, ako by tento systém znevýhodnil jeho členov v porovnaní s inými podnikmi, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie. Dokonca nedokázal identifikovať relevantný trh, pretože jeho opis relevantných výrobkov alebo služieb bol príliš vágny.

33

Pokiaľ ide o odkaz v bode 103 napadnutého uznesenia na jeho body 71 až 77, Komisia uvádza, že Všeobecný súd v týchto bodoch skúmal, či napadnuté rozhodnutie mohlo znevýhodniť členov odvolateľa v hospodárskej súťaži. Skutočnosť, že toto posúdenie bolo relevantné v rámci analýzy podmienky, že žalobca musí byť osobne dotknutý sporným opatrením, nebráni tomu, aby tie isté konštatovania boli rovnako relevantné na posúdenie podmienky, že žalobca musí byť týmto aktom dotknutý priamo.

34

V každom prípade z bodov 71 až 77 vyššie vyplýva, že odvolateľ relevantným spôsobom neopísal dôvody, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie mohlo znevýhodniť jeho členov v hospodárskej súťaži.

35

Subsidiárne, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia podmienky priamej dotknutosti, Komisia žiada, aby Súdny dvor nahradil odôvodnenie napadnutého uznesenia tým, že konštatuje, že sporné rozhodnutie je regulačným aktom, ktorý vyžaduje vykonávacie opatrenia, takže podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ týkajúca sa nevyžadovania takýchto opatrení nie je splnená.

36

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že z bodu 105 napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd o tejto podmienke nerozhodol. Sporné rozhodnutie pritom vyžaduje vykonávacie opatrenia. Na rozdiel od prípadu, ktorý viedol k vydaniu rozsudku vo veci Montessori sa tento prípad týka opatrenia, ktoré sa vzťahuje tak na príjemcov údajnej pomoci, ako aj na ich konkurentov. Konkurenti by preto rovnako ako príjemcovia údajnej pomoci mohli podať žalobu proti svojmu daňovému výmeru na vnútroštátne súdy, čo by mu umožnilo podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

37

Komisia okrem toho poznamenáva, že zákon č. 902/2013 vyžaduje, aby prevádzkovatelia čističiek odpadových vôd každý rok stanovili tarifu platnú pre tri stupne viacstupňového modelu. Z toho vyplýva, že realizácia tohto modelu si vyžaduje následnú implementáciu do dánskeho právneho poriadku. Tento právny poriadok navyše vyžaduje, aby stanovenie tarify schválilo v každej lokalite obecné zastupiteľstvo. Takto by bol prijatý správny akt, ktorý by bolo možné napadnúť na vnútroštátnom súde z dôvodu, že stanovenie taríf je v rozpore s právom Únie. Preto aj v tejto situácii mohol žalobca požiadať tieto súdy, aby položili Súdnemu dvoru otázku podľa článku 267 ZFEÚ. Okrem toho mohli členovia odvolateľa podať na dánskych súdoch žalobu o určenie, aby napadli súlad zákona č. 902/2013 s právom Únie.

38

Dánske kráľovstvo rovnako ako Komisia tvrdí, že Všeobecný súd správne zamietol žalobu ako neprípustnú.

39

Podľa tohto členského štátu výklad rozsudku Montessori, ktorý podáva odvolateľ, oslabuje požiadavky na dokazovanie, ktoré Súdny dvor stanovil v tomto rozsudku. V bode 50 rozsudku Montessori Súdny dvor konštatoval priamu dotknutosť vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľky predložili dôkazy o svojej geografickej blízkosti k príjemcom údajnej pomoci a o tom, že vykonávajú podobné činnosti na tom istom trhu. V prejednávanom prípade však odvolateľ neposkytol relevantné informácie, ktoré by umožnili domnievať sa, že mohlo byť ovplyvnené postavenie jeho členov v rámci hospodárskej súťaže.

40

Dánske kráľovstvo dodáva, že ak by Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa pri uplatňovaní požiadavky priamej dotknutosti dopustil nesprávneho právneho posúdenia, odvolanie by sa malo napriek tomu zamietnuť, keďže sporné rozhodnutie vyžaduje vykonávacie opatrenia.

41

Prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nie je určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Na jednej strane takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že takýto akt sa tejto osoby priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môže podať žalobu voči regulačnému aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ak sa jej priamo týka (rozsudok z 20. januára 2022, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑594/19 P, EU:C:2022:40, bod 29 a citovaná judikatúra).

42

Podmienky prípustnosti takto upravené v tomto ustanovení sa musia vykladať so zreteľom na základné právo na účinnú súdnu ochranu, ako ho zakotvuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie, bez toho, aby tento výklad viedol k odchýleniu sa od podmienok výslovne upravených v Zmluve o FEÚ (rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 55, ako aj citovaná judikatúra).

43

Toto odvolanie sa týka posledného prípadu uvedeného v článku 263 ods. 4 ZFEÚ, ktorý priznáva aktívnu legitimáciu, ak je napadnuté opatrenie regulačným opatrením, ktoré nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ktoré sa priamo týka žalobcu. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 94 až 96 napadnutého uznesenia konštatoval, že sporné rozhodnutie, ktorým Komisia odmietla kvalifikovať systém degresívnej tarifikácie poplatkov za čistenie odpadových vôd, zavedený dánskym zákonodarcom, ako štátnu pomoc, predstavuje regulačný akt. Zároveň však v bodoch 97 až 104 tohto uznesenia rozhodol, že tento akt sa odvolateľa priamo nedotýka. Všeobecný súd z toho v bodoch 105 a 106 tohto uznesenia vyvodil neprípustnosť žaloby bez toho, aby bolo potrebné overiť, či tento akt vyžaduje vykonávacie opatrenia.

44

Treba preto preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil podmienku priamej dotknutosti, ako tvrdí odvolateľ.

45

Táto podmienka si vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch kritérií, a to konkrétne po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie žalobcu, a po druhé, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudok z 13. januára 2022, Nemecko a i./Komisia, C‑177/19 P až C‑179/19 P, EU:C:2022:10, bod 72, ako aj citovaná judikatúra).

46

Pokiaľ ide o druhé z týchto kritérií, Všeobecný súd bez toho, aby to bolo v rámci tohto odvolania napadnuté, v bode 98 napadnutého uznesenia rozhodol, že sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom uvádza, že viacstupňový systém zavedený Dánskym kráľovstvom v rámci jeho systému príspevkov na čistenie odpadových vôd neobsahuje prvok pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, má čisto automaticky a výlučne na základe pravidiel Únie za následok, že tento členský štát môže uplatniť tento systém bez uplatnenia akýchkoľvek ďalších sprostredkujúcich ustanovení.

47

Pokiaľ ide o prvé kritérium uvedené v bode 45 tohto rozsudku, ktoré sa týka priamej dotknutosti, Súdny dvor v bode 43 rozsudku Montessori pripomenul, že v oblasti štátnej pomoci skutočnosť, že rozhodnutie Komisie v celom rozsahu zachováva účinky vnútroštátneho opatrenia, o ktorom sťažovateľ v sťažnosti zaslanej tejto inštitúcii uviedol, že nie je zlučiteľné s cieľom zachovania hospodárskej súťaže, a v dôsledku ktorého sa dostáva do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, umožňuje dospieť k záveru, že toto rozhodnutie priamo ovplyvňuje právne postavenie sťažovateľa, a to najmä jeho právo nebyť vystavený narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom predmetných vnútroštátnych opatrení, ktoré vyplýva z ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoc.

48

V tejto súvislosti Súdny dvor v bodoch 46 a 47 rozsudku Montessori uviedol, že hoci priamu dotknutosť právneho postavenia žalobcu nemožno vyvodiť len zo samotnej skutočnosti, že medzi žalobcom a príjemcami údajnej pomoci môže existovať konkurenčný vzťah, táto podmienka sa musí na druhej strane považovať za splnenú, ak žalobca relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci spôsobilé dostať ho do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži. Overenie, ktoré je Všeobecný súd povinný v tomto ohľade vykonať, však nesmie viesť k tomu, aby vo fáze skúmania prípustnosti žaloby zaujal konečné stanovisko ku konkurenčnému vzťahu medzi žalobcom a príjemcami údajnej pomoci.

49

Súdny dvor tak stanovil výklad požiadavky priamej dotknutosti, ktorý umožňuje osobe, ktorá podala Komisii sťažnosť týkajúcu sa štátnej pomoci, obrátiť sa na Všeobecný súd s cieľom preskúmať zákonnosť rozhodnutia Komisie týkajúceho sa vnútroštátneho opatrenia, ktoré je predmetom tejto sťažnosti, a to za predpokladu, že táto osoba Všeobecnému súdu relevantným spôsobom opíše, že jej v dôsledku tohto hrozí, že bude znevýhodnená v hospodárskej súťaži.

50

V prejednávanej veci odvolateľ pred Všeobecným súdom vystupoval ako profesijné združenie dánskych malých bitúnkov, veľkoobchodníkov, mäsiarstiev a spracovateľských podnikov. Bolo preto úlohou Všeobecného súdu preskúmať, či relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré sporné rozhodnutie, podľa ktorého viacstupňový systém, ktorý Dánske kráľovstvo zaviedlo v rámci systému príspevkov na čistenie odpadových vôd, neobsahuje prvky štátnej pomoci, a či mohlo znevýhodniť jeho členov alebo aspoň ich významnú časť v hospodárskej súťaži.

51

Z bodu 103 napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd založil svoje posúdenie, podľa ktorého táto podmienka nebola splnená, na úvahe, že „žalobca nepreukázal, že jeho členovia, alebo dokonca niektorí z nich, boli dotknutým opatrením podstatne ovplyvnení, a už vôbec nie, aké dôsledky malo toto opatrenie mať na ich postavenie v rámci hospodárskej súťaže (pozri body 71 až 77 [napadnutého uznesenia])“.

52

Ako uviedol generálny advokát v bode 27 svojich návrhov, Všeobecný súd tým, že požadoval, aby odvolateľ „preukázal“, aké protisúťažné účinky by „konkrétne“ vyvolalo sporné vnútroštátne opatrenie, a v dôsledku toho aj sporné rozhodnutie, ktoré umožňuje dotknutému členskému štátu uplatniť toto opatrenie, podriadil podmienku priamej dotknutosti požiadavke, ktorá presahuje rámec požiadavky vyplývajúcej z výkladu tejto podmienky, ktorý Súdny dvor podal v rozsudku Montessori. V rámci vyvažovania, ktoré Súdny dvor uplatňuje na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany, stačí, aby osoba, ktorá podáva sťažnosť, relevantným spôsobom opísala možnosť, že sa dostane do znevýhodneného postavenia v hospodárskej súťaži.

53

Tým, že Všeobecný súd v súvislosti s podmienkou priamej dotknutosti uplatnil požiadavku, ktorá nezodpovedá rozsahu tejto podmienky v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

54

Existenciu tohto pochybenia potvrdzuje odkaz v bode 103 napadnutého uznesenia na body 71 až 77 tohto uznesenia, v ktorých Všeobecný súd vytkol odvolateľovi, že na podporu prípustnosti svojej žaloby neuviedol konkrétne údaje týkajúce sa najmä podielov jeho členov a príjemcov údajnej pomoci na relevantnom trhu, obrat a príjmy jeho členov a vplyv poplatkov za čistenie odpadových vôd na cenu, ktorú môžu jej členovia skutočne účtovať svojim zákazníkom. Podľa bodu 77 tohto uznesenia teda odvolateľ „nepreukázal skutočný účinok údajnej pomoci na jeho členov a na ich vlastné postavenie v hospodárskej súťaži na relevantnom trhu“.

55

Všeobecný súd tým, že považoval takýto dôkaz za potrebný na preukázanie priamej dotknutosti žalobcu, išiel nad rámec požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Montessori. Ako vyplýva z bodov 46 a 47 tohto rozsudku, preskúmanie priameho účinku sa nemusí zakladať na hĺbkovej analýze konkurenčnej situácie na relevantnom trhu, ktorá by umožnila určiť presný rozsah poškodenia hospodárskej súťaže, ale na prima facie posúdení rizika, že rozhodnutie Komisie, podľa ktorého predmetné vnútroštátne opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, by mohlo viesť k znevýhodneniu odvolateľa alebo jeho členov v hospodárskej súťaži.

56

Z toho vyplýva, že prvý a druhý odvolací dôvod sú dôvodné.

57

Pokiaľ ide o judikatúru, ktorú uviedli Komisia a Dánske kráľovstvo, podľa ktorej platí, že ak odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje znaky porušenia práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, toto porušenie nevedie k zrušeniu rozsudku a treba nahradiť odôvodnenie (pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 2021, Banco Santander/Komisia, C‑52/19 P, EU:C:2021:794, bod 105 a citovaná judikatúra), treba konštatovať, že túto judikatúru nemožno v prejedávanej veci uplatniť.

58

V rozpore s tým, čo tvrdia Komisia a Dánske kráľovstvo, sa totiž zdá, že napadnuté uznesenie, ktorým Všeobecný súd vyhlásil žalobu za neprípustnú, nie je založené na iných právnych dôvodoch, ako sú tie, ktoré Všeobecný súd uviedol.

59

Súdny dvor v tejto súvislosti, pokiaľ ide o podmienku, na ktorú sa odvolávajú táto inštitúcia a tento členský štát, týkajúcu sa neexistencie vykonávacích opatrení, v bodoch 63 až 66 rozsudku Montessori spresnil, že hoci vo vzťahu k príjemcom schémy pomoci vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa táto schéma zavádza, a akty vykonávajúce tieto ustanovenia, ako je daňový výmer, predstavujú vykonávacie opatrenia, ktoré vyžaduje rozhodnutie, ktorým sa uvedená schéma vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom alebo ktorým sa takáto schéma vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom s výhradou dodržiavania záväzkov zo strany dotknutého členského štátu, tento výklad nie je použiteľný na situáciu konkurentov príjemcov vnútroštátneho opatrenia, pri ktorom sa dospelo k záveru o tom, že nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Takýto konkurent totiž nespĺňa podmienky stanovené týmto opatrením, aby mal právo na jeho využitie. Za týchto okolností by bolo vykonštruované zaviazať tohto konkurenta, aby požiadal vnútroštátne orgány o poskytnutie tejto výhody a aby napadol akt, ktorým sa tejto žiadosti odmieta vyhovieť, na vnútroštátnom súde, aby sa tento súd obrátil na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa platnosti rozhodnutia Komisie týkajúceho sa uvedeného opatrenia.

60

V prejednávanej veci údajná výhoda, ktorú mala Komisia podľa žalobcu kvalifikovať ako štátnu pomoc, spočíva v zavedení degresívneho tarifného systému, ktorý má podľa tvrdení žalobkyne za následok, že veľké bitúnky spadajú v rámci viacstupňového systému opísaného v bodoch 4 a 5 tohto rozsudku do tarifného stupňa priaznivejšieho, než je tarifný stupeň, ktorý sa uplatňuje na malé bitúnky. Za týchto okolností, ako generálny advokát v podstate uviedol v bodoch 59 a 60 svojich návrhov, by bolo vykonštruované, ako to Súdny dvor konštatoval vo veci Montessori, a navyše v rozpore so záujmami riadneho výkonu spravodlivosti, vyžadovať od odvolateľa alebo bitúnkov, ktoré sú s ním spojené, aby požiadali vnútroštátne orgány, ktoré uplatňujú tento tarifný systém, aby malým bitúnkom priznali výhodný tarifný stupeň, ktorý sa uplatňuje na veľké bitúnky, hoci vedia, že naň nemajú nárok, a to len s cieľom napadnúť akt, ktorým by sa táto žiadosť zamietla na vnútroštátnom súde, aby tento súd položil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa platnosti sporného rozhodnutia súvisiaceho s týmto systémom.

61

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba prvému a druhému odvolaciemu dôvodu vyhovieť a napadnuté uznesenie zrušiť.

62

Keďže napadnuté uznesenie bolo zrušené na základe prvého a druhého odvolacieho dôvodu, nie je potrebné skúmať tretí až piaty odvolací dôvod.

63

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

64

Súdny dvor nie je schopný v tomto štádiu konania vecne rozhodnúť o žalobe podanej na Všeobecný súd, lebo to predpokladá preskúmanie skutkových otázok na základe dôkazov, ktoré Všeobecný súd nehodnotil a ktoré neboli prejednané v konaní pred Súdnym dvorom.

65

Súdny dvor však má k dispozícii informácie potrebné na posúdenie prípustnosti tejto žaloby. Za týchto okolností je potrebné s konečnou platnosťou rozhodnúť o tejto procesnej otázke (pozri analogicky najmä rozsudky zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 66; z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, C‑132/12 P, EU:C:2014:100, bod 66, a z 21. februára 2018, LL/Parlament, C‑326/16 P, EU:C:2018:83, body 31 a 32).

66

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že napadnuté rozhodnutie predstavuje regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Ako uviedol Súdny dvor v bodoch 28, 31 a 32 rozsudku Montessori, pod tento pojem spadajú nelegislatívne akty Komisie, ktorých účelom je povoliť alebo zakázať vnútroštátnu schému.

67

Po druhé treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nemožno z dôvodov uvedených v bodoch 59 a 60 tohto rozsudku považovať za rozhodnutie vyžadujúce vykonávacie opatrenia.

68

Pokiaľ ide po tretie o podmienku priamej dotknutosti, tá si vyžaduje, ako bolo pripomenuté v bode 45 tohto rozsudku, aby boli kumulatívne splnené dve kritériá, a to konkrétne jednak, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie žalobcu, a jednak, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním.

69

Sporné rozhodnutie, podľa ktorého viacstupňový systém, ktorý zaviedlo Dánske kráľovstvo v rámci jeho systému príspevkov na čistenie odpadových vôd, neobsahuje prvky štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, má výlučne automatické právne účinky podľa samotnej právnej úpravy Únie a bez uplatnenia ďalších sprostredkujúcich ustanovení. Žaloba preto spĺňa druhé z dvoch kritérií uvedených v predchádzajúcom odseku.

70

Pokiaľ ide o prvé kritérium uvedené v bode 68 tohto rozsudku, treba konštatovať, že v konaní pred Všeobecným súdom žalobca tvrdil a doložil dokumentmi, že viacerí členovia, ktorých zastupuje, vykonávajú rovnakú činnosť ako podnik, ktorý má dominantné postavenie na trhu porážania hovädzieho dobytka a ošípaných v Dánsku, a že na tento podnik sa z dôvodu jeho vysokého objemu odpadových vôd vzťahuje nižší príspevok, než aký sa podľa viacstupňovej tarifikácie zavedenej zákonom č. 902/2013 môže vzťahovať na podniky, ktoré sú spojené s žalobcom. Ďalej tvrdil a podložil informáciami, že náklady na zabité zviera by boli pre tieto posledné uvedené podniky väčšie ako pre dominantný podnik, pretože tieto podniky nemôžu mať prospech z využívania rovnakého stupňa viacstupňového systému.

71

Žalobca tak relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré môže napadnuté rozhodnutie prinajmenšom významnú časť jeho členov, konkrétne malé bitúnky, znevýhodniť v hospodárskej súťaži.

72

Napadnuté rozhodnutie má teda priame účinky na právne postavenie žalobcu, takže žaloba spĺňa aj prvé z dvoch kritérií uvedených v bode 68 tohto rozsudku.

73

Z toho vyplýva, že žaloba na prvom stupni je prípustná. V dôsledku toho treba vec vrátiť Všeobecnému súdu, aby rozhodol vo veci samej.

74

Keďže vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: