1.

V prejednávanej veci, ktorá sa týka koncentrácie medzi podnikmi na trhu leteckej dopravy, Súdny dvor rozhoduje o odvolaní, ktoré podala spoločnosť American Airlines Inc. (ďalej len „American“) proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2020, American Airlines/Komisia (T‑430/18, EU:T:2020:603, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorú podala American, o neplatnosť rozhodnutia Európskej komisie C(2018) 2788 final z 30. apríla 2018 (vec M.6607 – US Airways/American Airlines) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2.

Charakteristickým znakom tejto veci je skutočnosť, že Súdny dvor musí po prvý raz vykladať konkrétne ustanovenia záväzkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Komisie o koncentrácii.

3.

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 69 napadnutého rozsudku a na účely týchto návrhov ich možno zhrnúť takto.

4.

Komisii bolo 18. júna 2013 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, podľa ktorého mala spoločnosť US Airways Group Inc. (ďalej len „US Airways“) uzavrieť fúziu so spoločnosťou American (ďalej len „strany fúzie“).

5.

Komisia sa domnievala, že táto transakcia vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom v súvislosti so spojením medzi letiskami London Heathrow (Spojené kráľovstvo; ďalej len „LHR“) a Philadelphia International Airport (Spojené štáty; ďalej len „PHL“) (ďalej len „spojenie LHR – PHL“).

6.

S cieľom rozptýliť vážne pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s touto transakciou, strany fúzie pôvodne navrhli určité záväzky 10. a 14. júla 2013. Komisia tieto dva súbory návrhov záväzkov zamietla a trvala na tom, že do týchto záväzkov musia byť zahrnuté prednostné práva „takého druhu, ako sú práva“ vo veci COMP/M.6447 – IAG/bmi (ďalej len „vec IAG/bmi“).

7.

Strany fúzie predložili 16. júla 2013 tretí súbor návrhov záväzkov obsahujúci najmä prednostné práva. Dokument zaslaný Komisii obsahoval aj verziu so sledovaním zmien, ktorá odrážala vykonané zmeny.

8.

Pokiaľ ide konkrétne o začlenenie prednostných práv do revidovaných záväzkov, v e‑maile pripojenom k záväzkom sa len uvádzalo, že prednostné práva boli zahrnuté „v súlade so žiadosťou“ Komisie. Okrem toho body 1.9 až 1.11 návrhov záväzkov zo 16. júla 2013, ktoré boli po prvý raz zapracované do tohto návrhu, mali rovnaké znenie ako ustanovenia prijaté v konečných záväzkoch voči Komisii. ( 2 )

9.

Navyše v tlačive RM ( 3 ) z 30. júla 2013, ktoré sa týkalo návrhu ich konečných záväzkov voči Komisii (ďalej len „konečné záväzky“), mali strany fúzie pod názvom „Odchýlky od vzorových textov“ upozorniť na odchýlky navrhovaných záväzkov od príslušných znení vzorových záväzkov uverejnených útvarmi Komisie a vysvetliť dôvody týchto odchýlok.

10.

V tejto súvislosti v oddiele 3 tohto tlačiva strany fúzie uviedli:

„Záväzky navrhnuté [zmluvnými stranami fúzie] sa odchyľujú od znení vzorových záväzkov uverejnených útvarmi Komisie v rozsahu potrebnom na splnenie špecifických požiadaviek štrukturálneho opravného opatrenia v osobitnom kontexte leteckej dopravy.

Ako bolo uvedené na predchádzajúcich rokovaniach, navrhnuté záväzky sú založené na záväzkoch prijatých Komisiou v iných veciach koncentrácie medzi leteckými spoločnosťami. Predovšetkým sú väčšinou založené na záväzkoch navrhnutých vo [veci] IAG/bmi.

Aby sa uľahčilo posudzovanie navrhnutých záväzkov, [zmluvné strany fúzie] ďalej označia body, v ktorých sa navrhnuté záväzky odchyľujú od záväzkov prijatých vo [veci] IAG/bmi. Tieto body nezahŕňajú drobné jazykové odchýlky alebo objasnenia vyžadované osobitnými okolnosťami tohto prípadu, najmä v oddiele týkajúcom sa definícií.“

11.

Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa prednostných práv, v tlačive RM z 30. júla 2013 nebola označená nijaká odchýlka od záväzkov prijatých vo veci IAG/bmi.

12.

Rozhodnutím C(2013) 5232 final z 5. augusta 2013 (vec COMP/M.6607 – US Airways/American Airlines) (Ú. v. EÚ C 279, 2013, s. 6), ktoré bolo prijaté na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 139/2004 ( 4 ) v spojení s článkom 6 ods. 2 toho istého nariadenia, Komisia vyhlásila fúziu za zlučiteľnú s vnútorným trhom za určitých podmienok a povinností, ktoré treba splniť (ďalej len „rozhodnutie o povolení“).

13.

V bode 160 rozhodnutia o povolení bol obsah konečných záväzkov týkajúcich sa prednostných práv zhrnutý takto:

„Vo všeobecnosti sa prevádzkové intervaly získané potenciálnym novým účastníkom trhu podľa konečných záväzkov musia využiť na poskytnutie pravidelnej služby leteckej dopravy cestujúcich bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk [LHR – PHL] a na inú trasu medzi dvojicou miest ich možno využiť len vtedy, ak potenciálny nový účastník trhu túto službu prevádzkoval počas doby využívania… Po uplynutí doby využívania bude mať potenciálny nový účastník trhu právo využívať prevádzkové intervaly na akejkoľvek trase medzi dvojicou miest (‚prednostné práva‘). Priznanie prednostných práv však podlieha schváleniu zo strany Komisie na základe odporúčania nezávislého monitorovacieho správcu.“

14.

V bodoch 176, 178 až 181, 186 a 197 až 199 rozhodnutia o povolení Komisia v rámci svojej analýzy záväzkov uviedla tieto zistenia:

„(176) Podľa judikatúry súdov Európskej únie musia byť záväzky schopné odstrániť zistené problémy hospodárskej súťaže a zabezpečiť konkurencieschopné trhové štruktúry. Konkrétne na rozdiel od záväzkov prijatých počas fázy II cieľom záväzkov navrhnutých v priebehu fázy I nie je zabrániť významnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže, ale skôr jasne rozptýliť všetky závažné pochybnosti v tejto súvislosti. Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení, či tieto opravné opatrenia predstavujú priamu a dostatočnú odpoveď, ktorá je spôsobilá rozptýliť tieto pochybnosti.

(178) Podľa posúdenia Komisie konečné záväzky odstraňujú všetky závažné pochybnosti identifikované v priebehu konania. Komisia preto dospela k záveru, že konečné záväzky prijaté zmluvnými stranami sú dostatočné na odstránenie závažných pochybností, pokiaľ ide o zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom.

(179) Vo veciach týkajúcich sa leteckých spoločností sú záväzky uvoľnenia prevádzkových intervalov pre Komisiu prijateľné, ak je dostatočne jasné, že dôjde k skutočnému vstupu nových konkurentov, čo vylúči akékoľvek významné prekážky účinnej hospodárskej súťaže…

(180) Záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je založený na skutočnosti, že disponibilita prevádzkových intervalov na letisku [LHR] je hlavnou prekážkou vstupu na letecké spojenie, v prípade ktorého boli zistené závažné pochybnosti. Je teda koncipovaný tak, aby túto prekážku odstránil (alebo aspoň citeľne znížil) a aby umožnil dostatočný, včasný a pravdepodobný vstup na letecké spojenie [LHR – PHL].

(181) … V balíku záväzkov je vnútorná atraktívnosť prevádzkových intervalov posilnená perspektívou nadobudnúť prednostné práva…

(186) Vzhľadom na vyššie uvedené a ostatné dostupné dôkazy, najmä záujem a údaje o pravdepodobnom a včasnom vstupe doručené počas konzultácie s aktérmi na trhu, Komisia dospela k záveru, že záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je kľúčovým prvkom pravdepodobného a včasného vstupu na spojenie [LHR – PHL]. Rozsah vstupu na toto spojenie postačuje na odstránenie závažných pochybností, ktoré boli zistené na tomto trhu…

(197) Podľa článku 6 ods. 2 druhého pododseku prvej vety nariadenia o koncentráciách môže Komisia pripojiť k svojmu rozhodnutiu podmienky a povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby dotknuté podniky plnili záväzky, ktoré prijali voči Komisii s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom.

(198) … Ak podmienka nie je splnená, rozhodnutie [o povolení] už neplatí…

(199) … rozhodnutie v tejto veci podlieha úplnému splneniu požiadaviek stanovených v oddieloch 1, 2, 3 a 4 konečných záväzkov (podmienky), zatiaľ čo ostatné oddiely konečných záväzkov predstavujú pre zmluvné strany povinnosti.“

15.

V bode 200 rozhodnutia o povolení je spresnené, že konečné záväzky sú pripojené k tomuto rozhodnutiu a sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Nakoniec v bode 201 rozhodnutia o povolení Komisia rozhodla, že vyhlási oznámenú transakciu, zmenenú konečnými záväzkami, za zlučiteľnú s vnútorným trhom „s výhradou úplného splnenia podmienok a povinností stanovených v konečných záväzkoch pripojených k tomuto rozhodnutiu“.

16.

V prvom bode preambuly konečných záväzkov pripojených k rozhodnutiu o povolení zmluvné strany fúzie uviedli, že prijali konečné záväzky, aby umožnili Komisii vyhlásiť fúziu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

17.

V treťom bode tejto preambuly je uvedené:

„Tento text sa má vykladať vo svetle rozhodnutia [o povolení] v rozsahu, v akom záväzky predstavujú podmienky a povinnosti, ktoré sú s ním spojené, vo všeobecnom rámci práva [EÚ], najmä so zreteľom na nariadenie o fúziách, a s odkazom na oznámenie Komisie o nápravných opatreniach prípustných v súlade s nariadením [o fúziách] a [vykonávacím] nariadením.“

18.

V oddiele konečných záväzkov nazvanom „Definície“ sú určité pojmy vymedzené takto:

19.

V bodoch 1.9 až 1.11 konečných záväzkov je uvedené:

„1.9 Vo všeobecnosti sa prevádzkové intervaly získané potenciálnym novým účastníkom trhu v dôsledku konania o uvoľnení prevádzkových intervalov využijú len na poskytovanie konkurenčnej leteckej dopravnej služby na trase medzi dvojicou letísk. Prevádzkové intervaly možno využívať na inej dvojici miest až v prípade, že potenciálny nový účastník trhu prevádzkoval službu bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk spôsobom, ktorý je v súlade s ponukou predloženou na základe bodu 1.24 počas niekoľkých po sebe nasledujúcich sezón podľa združenia IATA (ďalej len ‚doba využívania‘).

1.10 Potenciálny nový účastník trhu sa považuje za subjekt, ktorý má prednostné práva k získaným prevádzkovým intervalom, ak došlo k riadnemu využitiu prevádzkových intervalov na trase medzi dvojicou letísk počas doby využívania. V tejto súvislosti má potenciálny nový účastník trhu po uplynutí doby využívania právo využívať prevádzkové intervaly získané na základe týchto záväzkov na akejkoľvek trase medzi dvojicou miest (ďalej len ‚prednostné práva‘).

1.11 Prednosť podlieha schváleniu Komisie na základe odporúčania nezávislého monitorovacieho správcu na konci doby využívania…“

20.

Bod 1.13 týchto záväzkov stanovuje:

„Počas doby využívania sa za zneužitie považuje, ak sa potenciálny nový účastník trhu, ktorý získal prevádzkové intervaly uvoľnené zmluvnými stranami, rozhodne:

…

…“

21.

Bod 1.24 týchto záväzkov stanovuje:

„Pred uplynutím lehoty na predloženie žiadostí o pridelenie prevádzkových intervalov musí každý uchádzač predložiť svoju formálnu ponuku na pridelenie prevádzkových intervalov aj nezávislému monitorovaciemu správcovi. Formálna ponuka musí prinajmenšom uvádzať:

22.

Bod 1.26 konečných záväzkov stanovuje:

„Po doručení oficiálnej ponuky alebo ponúk Komisia (na základe odporúčania nezávislého monitorovacieho správcu) musí:

23.

Bod 1.27 týchto záväzkov stanovuje:

„Komisia vykonaním svojho posúdenia v súlade s bodom 1.26 uprednostní uchádzača, ktorý bude celkovo vyvíjať najefektívnejší konkurenčný tlak na trasu medzi dvojicou letísk… Na tento účel Komisia zohľadní dynamiku podnikateľského plánu uchádzača a uprednostní najmä uchádzača spĺňajúceho jedno alebo viaceré z týchto kritérií:

…“

24.

Dňa 9. októbra 2014 vedľajší účastník konania, spoločnosť Delta Air Lines Inc. (ďalej len „Delta“), predložil formálnu ponuku na pridelenie prevádzkových intervalov v súlade s bodom 1.24 konečných záväzkov. Podľa svojej prihlášky mal vedľajší účastník konania v úmysle od leta 2015 prevádzkovať každodennú frekvenciu na trase medzi dvojicou letísk LHR – PHL počas šiestich po sebe nasledujúcich sezón podľa združenia IATA.

25.

Delta bola jediným uchádzačom o prevádzkové intervaly na základe konečných záväzkov.

26.

Rozhodnutím zo 6. novembra 2014 Komisia po posúdení životaschopnosti spoločnosti Delta a jej ponuky na základe bodov 1.21 a 1.26 konečných záväzkov vyhlásila, že Delta je po prvé nezávislá od strán, nie je s nimi prepojená a vyčerpala vlastné portfólio prevádzkových intervalov na letisku LHR v zmysle bodu 1.21 konečných záväzkov a po druhé že je potenciálnym životaschopným konkurentom strán na trase medzi dvojicami letísk, pre ktorú požiadala o prevádzkové intervaly na základe konečných záväzkov, vzhľadom na to, že má z dlhodobého hľadiska kapacitu, zdroje a vôľu prevádzkovať službu na linke LHR – PHL ako zástupca životaschopnej konkurenčnej sily.

27.

Dňa 17. decembra 2014 American a Delta predložili Komisii dohodu o uvoľnení prevádzkových intervalov, ktorú mali obe spoločnosti uzavrieť na účely splnenia záväzkov týkajúcich sa prevádzkových intervalov požadovaných spoločnosťou Delta na trase medzi dvojicou letísk LHR – PHL.

28.

Rozhodnutím z 19. decembra 2014 Komisia v súlade so správou monitorovacieho správcu zo 17. decembra 2014 schválila dohodu o uvoľnení prevádzkových intervalov. Toto rozhodnutie stanovovalo, že Delta je povinná využiť prevádzkové intervaly spoločnosti US Airways na poskytovanie služby letov bez medzipristátia na spojení LHR – PHL. Okrem toho stanovovalo, že Delta si bude môcť nárokovať prednostné práva, ak sa tieto prevádzkové intervaly počas doby využívania riadne využijú na základe súhlasu Komisie, a že ak Komisia schváli prednostné práva, Delta si zachová uvoľnené prevádzkové intervaly a bude mať právo využiť ich na trasách medzi akoukoľvek dvojicou miest.

29.

Delta začala prevádzkovať letecké spojenie LHR – PHL na začiatku leteckej letnej sezóny podľa združenia IATA v roku 2015.

30.

Dňa 30. apríla 2018 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že Delta počas doby využívania riadne využívala prevádzkové intervaly, a schválila udelenie prednostných práv spoločnosti Delta na základe bodu 1.10 konečných záväzkov.

31.

Na základe výkladu znenia, kontextu a účelu záväzkov Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, že výraz „riadne využitie“ nemožno chápať ako „využívanie v súlade s ponukou“, ale že sa má vykladať v tom zmysle, že znamená „neexistenciu zneužitia“ prevádzkových intervalov v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov.

32.

Komisia ďalej v spornom rozhodnutí skúmala, či Delta zneužila prevádzkové intervaly v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov, aby určila, či jej majú byť priznané prednostné práva. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že využívanie prevádzkových intervalov je napriek ich nedostatočnému využívaniu v súlade so zásadou „využité alebo stratené prevádzkové intervaly“, ktorá je upravená v článku 10 ods. 2 a 3 nariadenia č. 95/93, ( 5 ) keďže využitie prevádzkových intervalov vždy presahovalo hranicu 80 %. Vzhľadom na to, že Komisia konštatovala, že Delta nezneužila prevádzkové intervaly v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov, dospela k záveru, že v súlade s písomným odporúčaním monitorovacieho správcu Delta počas doby využívania riadne využívala prevádzkové intervaly, a povolila priznanie prednostných práv spoločnosti Delta v súlade s bodom 1.10 konečných záväzkov.

33.

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2018 podala American žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, pričom uviedla dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod bol založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri výklade výrazu „riadne využitie“. Druhým žalobným dôvodom American tvrdila, že Komisia nezohľadnila všetky skutočnosti relevantné na priznanie prednostných práv.

34.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu podanú spoločnosťou American v celom rozsahu a uložil spoločnosti American povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Všeobecný súd najmä konštatoval, že pojem „riadne využitie“ v bode 1.10 Komisia vykladala správne v tom zmysle, že znamená „neexistenciu zneužitia“ v zmysle bodu 1.13.

35.

Podľa Všeobecného súdu tento výklad vyplýva po prvé zo znenia bodu 1.10 vzhľadom na jeho kontext, po druhé z cieľov sledovaných týmto ustanovením a právnou úpravou, ktorej je súčasťou a ktorej cieľom je uľahčiť vstup nového hráča na predmetné spojenie, a najmä z nariadenia o letiskových prevádzkových intervaloch, a po tretie z úmyslu strán fúzie, ktorý vyplýva z tlačiva RM.

36.

Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 26. februára 2021 podala American proti napadnutému rozsudku odvolanie.

37.

American v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

38.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

39.

Delta navrhuje, aby Súdny dvor:

40.

Na podporu svojho odvolania American uvádza jediný odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že pojem „riadne využitie“ uvedený v bode 1.10 konečných záväzkov znamená „neexistenciu zneužitia“. Ďalej tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil rozhodnutie o udelení prednostných práv spoločnosti Delta v rozsahu, v akom Delta neprevádzkovala pridelené prevádzkové intervaly.

41.

Tento odvolací dôvod je rozdelený do troch častí. V prvej časti American v podstate tvrdí, že pri výklade pojmu „riadne využitie“ Všeobecný súd nezohľadnil ciele nariadenia o fúziách, nápravné opatrenia podľa tohto nariadenia a osobitné záväzky uzavreté medzi účastníkmi fúzie. V druhej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že „riadne využitie“ znamená „neexistenciu zneužitia“. V tretej časti American Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho výkladu tlačiva RM a bodu 1.9 konečných záväzkov, konkrétne právnych dôsledkov slovného spojenia „v súlade s ponukou“.

42.

Vzhľadom na uvedený odvolací dôvod je ústrednou otázkou tohto odvolania výklad pojmu „riadne využitie“, ktorý je podľa bodu 1.10 konečných záväzkov právnym kritériom na udelenie prednostných práv.

43.

Keďže pojem „riadne využitie“ nie je v bode 1.10 týchto záväzkov vymedzený, bude potrebné určiť, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že výklad prijatý v spornom rozhodnutí, podľa ktorého sa „riadne využitie“ má chápať ako „neexistencia zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov, je podporený cieľom predmetných ustanovení a ich kontextom.

44.

Prvou časťou jediného odvolacieho dôvodu American v podstate spochybňuje účelový a kontextový výklad pojmu „riadne využitie“ uvedeného v bode 1.10 konečných záväzkov, ktorý poskytol Všeobecný súd. Tvrdenia spoločnosti American možno rozdeliť do troch častí. Tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku vo svojej analýze nezohľadnil: po prvé ciele nariadenia o fúziách a nápravné opatrenia podľa tohto nariadenia, po druhé špecifické ciele konečných záväzkov a po tretie úplný rámec nápravných opatrení stanovený týmito záväzkami. American tvrdí, že keďže sa napadnutý rozsudok nezaoberá týmito skutočnosťami, je postihnutý zjavne nesprávnym právnym výkladom.

45.

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a uvádza, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu zaoberal cieľmi nariadenia o fúziách, nápravnými opatreniami podľa tohto nariadenia a spornými záväzkami.

46.

Delta zas namieta neprípustnosť tejto časti odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom American len opakuje tvrdenia, ktoré už boli uvedené v prvostupňovom konaní, nevykonala však presnú analýzu napadnutého rozsudku.

47.

Pred preskúmaním troch tvrdení, na ktorých je založená prvá časť jediného odvolacieho dôvodu, je potrebné rozhodnúť o otázke prípustnosti tejto časti vznesenej spoločnosťou Delta.

48.

Hoci American vo svojom odvolaní preberá niektoré tvrdenia uvedené v prvostupňovom konaní, napriek tomu podľa môjho názoru jasne a presne uvádza sporné prvky napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú právnych otázok, ako aj právne tvrdenia, ktoré sú osobitne uvedené na podporu tejto prvej časti. Ako som uviedol v bode 44 vyššie, American spochybňuje účelový a kontextový výklad pojmu „riadne využitie“ uvedený v napadnutom rozsudku.

49.

Námietke neprípustnosti tejto časti odvolacieho dôvodu, ktorú vzniesla Delta, teda nemožno vyhovieť.

50.

American v prvom rade tvrdí, že napadnutý rozsudok pri výklade pojmu „riadne využitie“ nezohľadnil ciele stanovené v nariadení o fúziách a v oznámení Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle [nariadenia o fúziách] a [vykonávacieho nariadenia] (Ú. v. EÚ C 267, 2008, s. 1, ďalej len „oznámenie o nápravných opatreniach“), podľa ktorých by záväzky mali „úplne odstraňovať“ problémy s hospodárskou súťažou.

51.

Na úvod treba poukázať na to, že ak koncentrácia vyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže v tom zmysle, že by mohla značne narušiť účinnú hospodársku súťaž, strany fúzie môžu navrhnúť nápravné opatrenia známe ako „záväzky“, aby odstránili obavy uvedené Komisiou. ( 6 )

52.

Pokiaľ ide o nápravné opatrenia podľa nariadenia o fúziách, ich účelom je úplne odstrániť obavy z narušenia hospodárskej súťaže uvedené Komisiou tak, aby koncentrácia významne nenarušila účinnú hospodársku súťaž. V závislosti od štádia, do ktorého dospelo správne konanie, musia navrhované záväzky umožniť Komisii buď dospieť k názoru, že oznámená koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom v štádiu predbežného preskúmania (ďalej len „fáza I“) podľa článku 6 ods. 2 nariadenia o fúziách, alebo odpovedať na námietky vznesené počas podrobného vyšetrovania (ďalej len „fáza II“) v súlade s článkom 18 ods. 3 v spojení s článkom 8 ods. 2 tohto nariadenia.

53.

Podľa mňa je jasné, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku riadne preskúmal ciele nariadenia o fúziách a nápravné opatrenia podľa tohto nariadenia.

54.

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že Všeobecný súd stanovil relevantný výkladový rámec v bodoch 111 a 112 napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že treba zohľadniť osobitné pravidlá výkladu obsiahnuté v treťom bode preambuly konečných záväzkov. Podľa tohto ustanovenia sa tieto záväzky majú vykladať „vo všeobecnom rámci práva [EÚ], najmä so zreteľom na nariadenie o fúziách, a s odkazom na [oznámenie o nápravných opatreniach]“.

55.

Po druhé Všeobecný súd v bodoch 117 až 120 napadnutého rozsudku uviedol zásady, na ktorých je založená kontrola fúzií, pričom uviedol, že záväzky musia zabezpečiť, „aby v relatívne blízkej budúcnosti nemohlo dôjsť k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia alebo k vzniku prekážok účinnej hospodárskej súťaže, ktorým majú záväzky zabrániť“, a že „záväzky prijaté vo fáze I majú za cieľ rozptýliť všetky závažné pochybnosti o tom, či koncentrácia môže značne narúšať účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti, najmä z dôvodu vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia“. Podľa Všeobecného súdu z toho vyplýva, že „záväzky prijaté počas fázy I umožňujú Komisii vzhľadom na ich dosah a obsah prijať rozhodnutie o povolení bez začatia fázy II, pričom Komisia sa mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že uvedené záväzky predstavujú priamu a postačujúcu odpoveď, ktorá jasne odstráni všetky závažné pochybnosti“. ( 7 ) Okrem toho v rámci účelového výkladu pojmu „riadne využitie“ Všeobecný súd v bode 255 napadnutého rozsudku rozhodol, že „zmluvné strany fúzie [prijali tieto záväzky], aby Komisii umožnili konštatovať, že rozptýlili jej závažné pochybnosti“.

56.

Skutočnosť, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku výslovne nespomenul odôvodnenie 30 nariadenia o fúziách alebo bod 9 oznámenia o nápravných opatreniach, na rozdiel od tvrdení spoločnosti American neznamená, že nezohľadnil ciele záväzkov, ktoré vyplývajú z uplatniteľných pravidiel.

57.

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd pri výklade pojmu „riadne využitie“ neignoroval cieľ nápravných opatrení podľa nariadenia o fúziách. Napadnutý rozsudok teda v tejto súvislosti nie je postihnutý nesprávnym právnym posúdením.

58.

American tvrdí, že napadnutý rozsudok nezohľadňuje konkrétny cieľ záväzkov prijatých stranami fúzie, ktorý spočíva v obnovení zaniknutej hospodárskej súťaže na trase LHR – PHL, čo by si vyžadovalo prísnejší výklad pojmu „riadne využitie“.

59.

V tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd v bode 30 napadnutého rozsudku neodkázal na hlavné prvky zistení Komisie týkajúcich sa týchto záväzkov, uvedených najmä v bodoch 176, 178 až 181, 186 a 197 až 199 rozhodnutia o povolení. Všeobecný súd predovšetkým v napadnutom rozsudku okrem iného nespomenul význam rozsahu a pôsobnosti nápravných opatrení, nárast spôsobený transakciou, rozsah vstupu, skutočnosť, že konečné záväzky umožnia dostatočnú úroveň hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami na spojení LHR – PHL, ako aj štrukturálnu povahu nápravného opatrenia.

60.

Okrem toho, hoci napadnutý rozsudok poukázal na judikatúru, podľa ktorej záväzky musia predstavovať priamu a dostatočnú odpoveď spôsobilú jasne rozptýliť všetky vážne pochybnosti, pokiaľ ide o predmetnú transakciu, American tvrdí, že Všeobecný súd túto logiku neuplatnil pri výklade výrazu „riadne využitie“, lebo akceptoval, že Delta neprevádzkovala 470 opravných prevádzkových intervalov.

61.

American tvrdí, že v rámci účelového výkladu relevantných ustanovení záväzkov sa Všeobecný súd v bodoch 250 až 278 napadnutého rozsudku zameral len na účel prednostných práv spočívajúci v zvýšení vnútornej príťažlivosti prevádzkových intervalov, neposúdil však konkrétny cieľ týchto záväzkov, ktorým je obnoviť zaniknutú hospodársku súťaž v rámci každodennej služby súvislosti s jedným z účastníkov fúzie, a to zabezpečením postačujúceho vstupu. American v tejto súvislosti uvádza, že otázka, či skutočné využívanie prevádzkových intervalov splnilo alebo nesplnilo tento cieľ, je rozhodujúcim prvkom každého rozhodnutia týkajúceho sa prednostných práv.

62.

Nakoniec American tvrdí, že v bodoch 266 a 267 napadnutého rozsudku si Všeobecný súd zamenil zmysel a účel prednostných práv s podmienkou „riadneho využitia“, ktorá musí byť splnená na to, aby mohli byť prednostné práva priznané. Podľa spoločnosti American vzhľadom na to, že cieľom záväzku prevádzkového intervalu bolo prevziať každodennú službu jednej zo strán fúzie, a tým úplne odstrániť problém s hospodárskou súťažou, rozsah, v akom sa opravné prevádzkové intervaly skutočne využívajú na dosiahnutie tohto cieľa, je nielen plne zlučiteľný s určením „riadneho využitia“ a s otázkou, či treba priznať prednostné práva, ale v skutočnosti ide kľúčový prvok tohto posúdenia.

63.

V tejto súvislosti chcem v prvom rade poukázať na to, že tvrdenie spoločnosti American je založené na predpoklade, že všeobecným cieľom nápravných opatrení v oblasti kontroly koncentrácií a špecifickým cieľom konečných záväzkov je prevziať každodennú službu, ktorú predtým prevádzkovala jedna zo strán fúzie.

64.

Z preskúmania cieľa sledovaného týmito záväzkami, ktoré nasleduje, vyplýva, že ide o nesprávny predpoklad.

65.

Cieľom záväzkov prijatých stranami fúzie bolo rozptýliť vážne pochybnosti Komisie o zlučiteľnosti s vnútorným trhom, ktoré by transakcia inak spôsobila. Subjekt po fúzii by bol jediným leteckým dopravcom, ktorý by poskytoval priamu prepravu na trase LHR – PHL. Komisia okrem toho konštatovala, že dostupnosť prevádzkových intervalov na letisku LHR je hlavnou prekážkou vstupu na trase, na ktorej boli zistené vážne pochybnosti. ( 8 )

66.

Cieľom týchto záväzkov bolo teda úplne odstrániť problémy s hospodárskou súťažou na spojení LHR – PHL odstránením (alebo výrazným znížením) prekážok vstupu na letisko LHR s cieľom podporiť dostatočný, včasný a pravdepodobný vstup potenciálneho účastníka na toto spojenie.

67.

Pokiaľ ide o prevádzkové intervaly uvoľnené stranami fúzie a prevzaté potenciálnym účastníkom na trhu, tieto záväzky stanovujú, že sa musia použiť na poskytovanie „konkurenčnej leteckej dopravnej služby“, vymedzenej v konečných záväzkoch ako „poskytnutie pravidelnej služby leteckej dopravy cestujúcich bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk [LHR – PHL]“. ( 9 ) Na to, aby potenciálny účastník trhu prevádzkoval „konkurenčnú leteckú dopravnú službu“, nemusel prevádzkovať určitý počet letov denne. Bod 1.1 konečných záväzkov jednoducho uvádza maximálny počet uvoľnených opravných prevádzkových intervalov a neurčuje pevný, záväzný počet frekvencií, ktoré musí potenciálny účastník trhu prevádzkovať.

68.

Okrem toho prevádzkové intervaly, ktoré získa nový účastník trhu, sa mohli použiť len na trase LHR – PHL počas doby využívania. Podľa bodu 1.10 konečných záväzkov boli prednostné práva priznané, len ak došlo k „riadnemu využitiu“ týchto intervalov na trase LHR – PHL počas tejto doby. Po nadobudnutí tieto práva umožnili novému účastníkovi trhu ponechať si tieto prevádzkové intervaly natrvalo a využívať ich na akejkoľvek trase alebo vo dvojici miest.

69.

Na základe predchádzajúcich úvah možno vyvodiť nasledujúce závery.

70.

Po prvé záväzok týkajúci sa prevádzkového intervalu je nápravné opatrenie, ktorého cieľom je uľahčiť vstup na trasu LHR – PHL odstránením hlavnej prekážky vstupu bez špecifikovania konkrétneho počtu frekvencií, ktoré by potenciálni účastníci trhu mali prevádzkovať. Na rozdiel od tvrdení spoločnosti American teda nijaký bod záväzkov neukladá potenciálnemu účastníkovi trhu povinnosť využiť 100 % opravných prevádzkových intervalov, o ktorých použitie požiadal, ani odôvodniť odchýlku od svojej ponuky.

71.

Po druhé cieľom tohto záväzku nie je prevziať dennú službu spoločnosti US Airways, ale konkurenčný tlak zo strany spoločnosti US Airways pred koncentráciou. Záväzok týkajúci sa prevádzkového intervalu tak zabezpečuje, že po tejto koncentrácii bude na subjekt po fúzii vyvíjaný tlak na základe skutočného alebo potenciálneho vstupu na trh. Cieľom záväzkov je prostredníctvom prevodu prevádzkových intervalov na nového účastníka trhu zabezpečiť, aby ich mohol využívať za rovnakých podmienok ako US Airways pred fúziou. ( 10 )

72.

Po tretie prevzatie dennej služby spoločnosti US Airways nie je ani podmienkou na udelenie prednostných práv potenciálnym účastníkom trhu.

73.

Po štvrté, ako rozhodol Všeobecný súd v bodoch 257 až 261 napadnutého rozsudku, cieľom prednostných práv je zefektívniť záväzok týkajúci sa prevádzkového intervalu tým, že prispejú k spoločnému cieľu, ktorým je úplné odstránenie problémov s hospodárskou súťažou zistených Komisiou prostredníctvom umožnenia dostatočného, včasného a pravdepodobného vstup na letecké spojenie LHR – PHL.

74.

Okrem toho chcem poukázať na to, že na rozdiel od výhrad, ktoré American uviedla v odvolaní, Všeobecný súd neignoroval cieľ, ktorý uvádza a podľa ktorého sú záväzky zamerané na zopakovanie nárastu spôsobeného transakciou. Všeobecný súd výslovne zamietol toto tvrdenie z dôvodu, že nie je podložené rozhodnutím o povolení, sporným rozhodnutím ani konečnými záväzkami a že je nezlučiteľné so samotnou povahou prednostných práv a s právomocou voľnej úvahy, ktorú má Komisia, keď prijíma nápravné opatrenia navrhnuté účastníkmi fúzie. ( 11 ) Ďalej by som chcel uviesť, že ani jeden z výňatkov z rozhodnutia o povolení citovaných v bode 59 vyššie nepodporuje stanovisko spoločnosti American.

75.

Nakoniec sa domnievam, že tvrdenie spoločnosti American uvedené v bode 61 vyššie, založené na tom, že Všeobecný súd sa zameral len na účel prednostných práv, ktorým je zvýšiť príťažlivosť opravných prevádzkových intervalov, pričom nezohľadnil širší cieľ záväzkov, ktorým je zabezpečiť účinné riešenie problémov s hospodárskou súťažou vyvolaných koncentráciou, treba zamietnuť.

76.

Ako bolo vysvetlené v bodoch 72 a 73 vyššie, priznanie prednostných práv nesledovalo samostatný cieľ, ale smerovalo k dosiahnutiu všeobecného cieľa záväzkov, ktorým je úplné odstránenie problémov s hospodárskou súťažou na spojení LHR – PHL. Cieľom zahrnutia prednostných práv do týchto záväzkov bolo teda uľahčiť vstup zvýšením príťažlivosti prevádzkových intervalov, aby boli letecké spoločnosti motivované požiadať o využitie opravných prevádzkových intervalov a vstúpiť na letecké spojenie LHR – PHL s konkurenčnou leteckou dopravnou službou, čím sa zabezpečí účinné plnenie týchto záväzkov. Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa zameral na účel prednostných práv.

77.

American tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia pri kontextovom výklade pojmu „riadne využitie“, lebo svoju analýzu obmedzil na bod 1.13 konečných záväzkov oddelene, pričom nezohľadnil úplný nápravný rámec týchto záväzkov. Podľa spoločnosti American mal kontextový výklad brať do úvahy aspoň body 1.1, 1.24, 1.26, 1.27, 1.10 a 1.11 konečných záväzkov. Spoločné posúdenie týchto ustanovení preukazuje, že tvoria koherentný systém, ktorý zabezpečuje, aby nápravné opatrenie dosiahlo hlavný cieľ, ktorým je „úplné odstránenie“ problému s hospodárskou súťažou.

78.

Po prvé treba uviesť, že kontextový alebo systémový výklad neznamená, že právne ustanovenie sa má vykladať vo svetle všetkých ďalších ustanovení právnej úpravy, ktorej je súčasťou. Tieto ďalšie ustanovenia sa teda musia posudzovať len v rozsahu, v akom sú relevantné.

79.

Po druhé, pokiaľ ide o analýzu úplného nápravného rámca stanoveného záväzkami, zo znenia napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd analyzoval ostatné ustanovenia konečných záväzkov vrátane tých, na ktoré sa odvoláva American. Odmietol však, že by mali význam na účely analýzy pojmu „riadne využitie“, keďže tieto ustanovenia sa netýkajú priznania prednostných práv. Ako Všeobecný súd v tejto súvislosti správne konštatoval v bodoch 246 až 249 napadnutého rozsudku, body 1.1, 1.24, 1.26 a 1.27 konečných záväzkov upravujú ponuku potenciálneho účastníka trhu a sú relevantné na účely pridelenia opravných prevádzkových intervalov, a nie na účely priznania prednostných práv.

80.

Ako Všeobecný súd rozhodol v bode 239 napadnutého rozsudku, jediným ustanovením konečných záväzkov, ktoré skutočne súvisí s využívaním predmetných prevádzkových intervalov, je bod 1.13 týkajúci sa zneužitia. Konkrétnejšie bod 1.13 písm. b) konečných záväzkov uvádza počet frekvencií, ktoré musia byť prevádzkované, aby sa prevádzka nižšieho počtu týždenných frekvencií, ako navrhol potenciálny účastník trhu, nepovažovala za „zneužitie“. Takéto využívanie musí byť v súlade so zásadou „využitých alebo stratených prevádzkových intervalov“ podľa článku 10 ods. 2 nariadenia o letiskových prevádzkových intervaloch, ktorý v podstate stanovuje, že na to, aby letecký dopravca mohol prevádzkovať pridelené prevádzkové intervaly počas nasledujúceho obdobia, musí preukázať, že tieto prevádzkové intervaly využíval aspoň 80 % času počas plánovacieho obdobia, na ktoré boli tieto prevádzkové intervaly pridelené (ďalej len „pravidlo 80/20“).

81.

Okrem toho, ako je tiež uvedené v bode 70 vyššie, ani jeden bod konečných záväzkov neukladá potenciálnemu účastníkovi trhu povinnosť využiť 100 % opravných prevádzkových intervalov, o ktorých využitie požiadal, ani odôvodniť odchýlku od svojej ponuky.

82.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa preto domnievam, že prvú časť jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

83.

V druhej časti jediného odvolacieho dôvodu American v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že pojem „riadne využitie“ znamená „neexistenciu zneužitia“.

84.

Toto tvrdenie je rozdelené na dve časti. Po prvé American tvrdí, že uplatnenie normy „neexistencie zneužitia“ pri výklade pojmu „riadne využitie“ má za následok úroveň využitia prevádzkových intervalov, ktorá je v rozpore so samotnými cieľmi záväzkov prijatých účastníkmi fúzie. Po druhé American tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil viacerých pochybení, keď rozhodol, že pojem „riadne využitie“ znamená „neexistenciu zneužitia“.

85.

Komisia a Delta zas tvrdia, že ani jedno z tvrdení, ktoré American uviedla v tejto časti odvolacieho dôvodu, nepreukazuje nijaké pochybenie v analýze Všeobecného súdu.

86.

American tvrdí, že každý deň, keď nebol prevádzkovaný opravný prevádzkový interval, nebol dosiahnutý cieľ „úplného odstránenia“ problému s hospodárskou súťažou, čo predstavuje „významnú prekážku účinnej hospodárskej súťaže“. American sa domnieva, že hoci Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní, či záväzky predstavujú dostatočnú odpoveď, ktorá môže rozptýliť všetky vážne pochybnosti, nemôže tieto záväzné záväzky zmeniť prostredníctvom výkladu pojmu „riadne využitie“, ktorý nie je v súlade s cieľmi a podmienkami týchto záväzkov.

87.

Podľa môjho názoru treba toto tvrdenie zamietnuť najmä vzhľadom na to, že požiadavka na využívanie prevádzkových intervalov na účely udelenia prednostných práv, ktorú obhajuje American, je v rozpore s ustanoveniami a cieľmi záväzkov a mohla by ohroziť ich účinnosť.

88.

Po prvé prijatie výkladu, ktorý obhajuje American, by každého potenciálneho účastníka trhu nútilo využívať intervaly na viac ako 80 %, čo je odvetvová norma. ( 12 ) Neexistuje teda dôvod, pre ktorý by sa od spoločnosti Delta na účely získania prednostných práv malo vyžadovať, aby dodržiavala prísnejšie prevádzkové podmienky, ako sú podmienky stanovené v štandardnom regulačnom rámci, ktorý sa teda pred fúziou uplatňoval na spoločnosť US Airways a po fúzii sa uplatňoval na American.

89.

Po druhé stanovenie vyššej úrovne prevádzky pre každého nového potenciálneho účastníka trhu ako pre jeho konkurentov by bolo v rozpore s potrebou zabezpečiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže na leteckom spojení LHR – PHL. Taká požiadavka by zbavila spoločnosť Delta flexibility, ktorú ponúka pravidlo 80/20, a znevýhodnila by ju v porovnaní so spoločnosťou American, ktorá by z nej mala naďalej prospech. Keďže cieľom záväzkov je zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž na spojení LHR – PHL, situácia spoločnosti Delta by mala byť porovnateľná so situáciou ktorejkoľvek inej leteckej spoločnosti, najmä spoločností pôsobiacich na tomto spojení. Z toho vyplýva, že len využívanie prevádzkových intervalov novým účastníkom trhu so zreteľom na podmienky stanovené v bode 1.13 konečných záväzkov zaručuje, že tento nový subjekt – v tomto prípade Delta – môže vykonávať svoju činnosť za rovnakých podmienok ako jeho hlavný konkurent, konkrétne American.

90.

Po tretie stanovisko, ktoré zastáva American, by nebolo zlučiteľné s konkrétnym cieľom záväzkov, ktorým je uľahčiť vstup na trasu LHR – PHL. Prijatie miery využitia presahujúcej odvetvovú normu by mohlo odradiť každého potenciálneho účastníka trhu, zbaviť záväzky motivačného účinku sledovaného prostredníctvom zahrnutia prednostných práv a znížiť účinnosť záväzku, ktorý sa týka prevádzkového intervalu.

91.

Po štvrté prijatie výkladu, ktorý presadzuje American, by mohlo ohroziť právnu istotu potrebnú na zabezpečenie uplatňovania sporného rozhodnutia a potrebného účinku záväzkov. V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že ako Všeobecný súd správne uviedol v bodoch 125 a 275 napadnutého rozsudku, okrem cieľa rozptýliť vážne pochybnosti o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom sú záväzky relevantné aj pre tretie osoby, ktoré preberajú činnosti účastníkov fúzie, keďže podmienky, za akých takéto činnosti môžu prevziať, sú vo veľkej miere určené týmito záväzkami. Na tento účel je dôležité, aby sa na udelenie prednostných práv uplatňovali jasné a overiteľné zásady, ktoré nie sú predmetom svojvoľných úvah. Prijatie stanoviska spoločnosti American by teda znamenalo akceptovať, že akýkoľvek odklon od ponuky predloženej účastníkom trhu, ktorý preberá prevádzkové intervaly – v tomto prípade spoločnosti Delta – by mal byť odôvodnený vágnymi kritériami, ktoré nie sú špecifikované v záväzkoch. Ako Všeobecný súd správne uvádza v bode 250 napadnutého rozsudku, iba výkladom „riadneho využitia“ ako neexistencie „zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov je potrebný stupeň právnej istoty zabezpečený pre každého potenciálneho účastníka trhu.

92.

Po piate treba uviesť, že na to, aby záväzky navrhnuté stranami fúzie mohli odstrániť zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže, musia byť záväzky účinne vykonávané a musí byť možné monitorovať ich. ( 13 ) Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode vyššie iba odkaz na bod 1.13 konečných záväzkov spĺňa túto podmienku.

93.

Po šieste, keďže takýto výklad podmienok priznania prednostných práv je nepresný, v zásade ho nemožno prijať vo fáze I, ktorej cieľom je, opakujem, rozptýliť všetky vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom. ( 14 )

94.

Okrem toho sa domnievam, že tvrdenie spoločnosti American, podľa ktorého sa Všeobecný súd v bode 291 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že skutočnosť, že miera využitia prevádzkových intervalov spoločnosti Delta sa pohybuje od 76,4 % do 81 %, nemôže znamenať ohrozenie cieľa záväzkov, treba zamietnuť. American v tejto súvislosti poukazuje na to, že Delta sa rozhodla neprevádzkovať 470 služieb (spolu cesty tam a späť) na spojení LHR – PHL a že v dôsledku toho cieľ záväzkov v prejednávanej veci nebol splnený, keďže tieto prevádzkové intervaly v konečnom dôsledku neprevádzkovala nijaká letecká spoločnosť. Podľa odvolateľky je tento výsledok silným náznakom toho, že „neexistencia zneužitia“ je nesprávnym právnym výkladom výrazu „riadne využitie“.

95.

Treba uviesť, že tvrdenie spoločnosti American týkajúce sa metodiky použitej Komisiou na výpočet miery využitia sa týka skutkových okolností (a skutkových posúdení), ktoré boli s konečnou platnosťou vyriešené v bodoch 285 až 291 napadnutého rozsudku a ktorých skreslenie odvolateľka nenamieta. Okrem toho v bodoch 90, 290 a 294 napadnutého rozsudku je uvedené, že odvolateľka síce kritizuje rozsah nedostatočného využívania prevádzkových intervalov spoločnosťou Delta, no nepopiera, že Delta ich využívala v súlade s pravidlom 80/20.

96.

Po prvé American tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 95, 103, 104 a 207 napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal z obvyklého významu pojmu „zneužitie“, keď dospel k záveru, že ho možno zosúladiť s pojmom „riadne využitie“. American tvrdí, že Všeobecný súd mal uznať, že obvyklý význam pojmu „zneužitie“ sa vzťahuje na situáciu, o akú ide v prejednávanej veci, keď sa bez dostatočného odôvodnenia nedodrží sľub poskytnutý na zabezpečenie právnej výhody vrátane prednostných práv.

97.

V tejto súvislosti treba uviesť, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd nezaložil svoje závery na bežnom význame alebo doslovnom výklade pojmu „zneužitie“. Čiastočne preto, že v bode 107 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že doslovný výklad „nie je presvedčivý“, sa Všeobecný súd pustil do kontextového výkladu záväzkov.

98.

Po druhé American tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 209 a 210 napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že ustanovenia o „zneužití“ sa nachádzali v oddiele nazvanom „Priznanie prednostných práv k prevádzkovým intervalom“ vo veci IAG/bmi, pričom dospel k záveru, že tento pojem znamená „neprimerané využívanie“. American v tejto súvislosti poukazuje na to, že záväzky v prejednávanej veci neobsahujú taký oddiel. Okrem toho tvrdí, že tento oddiel záväzkov vo veci IAG/bmi, o ktorom sa predpokladalo, že sa týka „priznania prednostných práv“, sa v skutočnosti týka iných aspektov, ktoré nie sú podstatné na účely výkladu pojmu „riadne využitie“.

99.

Ako som vysvetlil v bode 6 vyššie, záväzky vo veci IAG/bmi slúžili ako vzor pre záväzky v prejednávanej veci. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 118 a 119 nižšie, ak sa strany chceli odchýliť od tohto modelu alebo poskytnúť iný výklad, než je výklad záväzkov vo veci IAG/BMI, malo to byť uvedené v záväzkoch. Preto skutočnosť, že záväzky vo veci IAG/bmi obsahujú nadpis „Priznanie prednostných práv k prevádzkovým intervalom“ a oddiel nazvaný „Priznanie prednostných práv k prevádzkovým intervalom“ obsahuje ustanovenia, ktoré nesúvisia s priznaním prednostných práv, nespochybňuje tvrdenie uvedené v bode 209 napadnutého rozsudku, podľa ktorého záväzky vo veci IAG/bmi tvoria pevný základ pre výklad záväzkov v prejednávanej veci. ( 15 )

100.

Po tretie American tvrdí, že v napadnutom rozsudku nie je vykonaná jediná a úplná analýza úvah, podľa ktorých bod 1.13 konečných záväzkov, ktorý sa týka pojmu „zneužitie“, stanovuje normu na určenie „riadneho využitia“. Okrem toho American Všeobecnému súdu vytýka, že sa v týchto úvahách dopustil nesprávneho právneho posúdenia, najmä v bodoch 236 až 240, 276 a 277 napadnutého rozsudku.

101.

Podľa môjho názoru je síce pravda, že štruktúra napadnutého rozsudku nie je vždy veľmi jasná a niekedy sťažuje jeho výklad a pochopenie, neznamená to však, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že pojem „zneužitie“ predstavuje normu na určenie „riadneho využitia“.

102.

Po štvrté American vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 279 až 292 napadnutého rozsudku dopustil zjavne nesprávneho výkladu, keď rozhodol, že „výklad záväzkov s prihliadnutím na kontext“ sa má vykonať z hľadiska nariadenia o letiskových prevádzkových intervaloch. Tvrdí, že tieto úvahy sú v rozpore so znením tretieho bodu preambuly konečných záväzkov, keďže v tomto ustanovení nie je spomenuté nariadenie o letiskových prevádzkových intervaloch medzi právnymi predpismi, podľa ktorých sa majú záväzky vykladať, hoci je uvedené v iných častiach záväzkov. Okrem toho tvrdí, že cieľ nariadenia o letiskových prevádzkových intervaloch nezodpovedá cieľom nápravných opatrení podľa nariadenia o fúziách a osobitným nápravným opatreniam v tejto veci.

103.

V prvom rade chcem uviesť, že zo skutočnosti, že nariadenie o letiskových prevádzkových intervaloch je výslovne spomenuté v záväzkoch, jasne vyplýva, že ide o jeden z prvkov, ktoré treba zohľadniť v rámci kontextovej analýzy, ktorá sa má vykonať. Okrem toho chcem poukázať na to, že tretí bod preambuly konečných záväzkov stanovuje, že záväzky sa majú vykladať najmä vo „všeobecnom rámci práva EÚ“. Z tohto dôvodu Všeobecný súd v bode 124 napadnutého rozsudku rozhodol, že je potrebné zohľadniť nariadenie o letiskových prevádzkových intervaloch, ktoré je súčasťou „všeobecného rámca práva Únie“.

104.

Po druhé, ako je vysvetlené v bodoch 80 a 88 vyššie, keďže miera využitia stanovená v tomto nariadení predstavuje odvetvovú normu, Všeobecný súd správne rozhodol, že Delta môže očakávať, že bude pokračovať vo svojej činnosti na základe štandardného regulačného rámca. Okrem toho v rozsahu, v akom ustanovenia článku 10 ods. 2 a 3 nariadenia o letiskových prevádzkových intervaloch predstavujú štandardný regulačný rámec v Európskej únii, Všeobecný súd v bode 283 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že možno očakávať, že ak by sa podmienky na priznania prednostných práv odchyľovali od tohto rámca, bolo by to jasne uvedené v znení konečných záväzkov, čo nie je prípad prejednávanej veci.

105.

Po tretie a nakoniec sa domnievam, že na rozdiel od tvrdenia spoločnosti American skutočnosť, že nariadenie o letiskových prevádzkových intervaloch sleduje odlišné ciele ako nariadenie o fúziách, nebráni tomu, aby sa toto nariadenie zohľadnilo v rámci kontroly fúzií. Ako je teda uvedené v bode 89 vyššie, uplatnenie pravidla 80/20 nie je motivované len úvahami o leteckej doprave, ale je tiež nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Delta a jej hlavným konkurentom na spojení LHR – PHL, teda spoločnosťou American. Okrem toho je Komisia v rámci svojej úlohy povinná zohľadniť všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa navrhovaného nápravného opatrenia s ohľadom na štruktúru a osobitné charakteristiky trhu, na ktorom vznikajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže. ( 16 )

106.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že druhú časť jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

107.

V tretej časti jediného odvolacieho dôvodu American v podstate tvrdí, že Všeobecný súd priznal obsahu tlačiva RM neprimeraný a neodôvodnený význam pri výklade pojmu „riadne využitie“.

108.

V tejto súvislosti chcem uviesť, že Komisia tvrdí, že toto tvrdenie je neprípustné, keďže nebolo uvedené v prvostupňovom konaní.

109.

Domnievam sa však, že tvrdenie spoločnosti American je prípustné v rozsahu, v akom spochybňuje konštatovania Všeobecného súdu uvedené v napadnutom rozsudku, podľa ktorých informácie v tlačive RM naznačujú, že slovné spojenie „v súlade s ponukou“ nie je relevantné na účely výkladu pojmu „riadne využitie“ v zmysle bodu 1.10 konečných záväzkov.

110.

American po prvé tvrdí, že tlačivo RM je prípravným dokumentom a že analýza v napadnutom rozsudku je teda v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa „travaux préparatoires“ nepovažujú za výkladové metódy, ktoré by mohli zmeniť obsah alebo účel ustanovenia práva EÚ.

111.

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že ako Všeobecný súd správne rozhodol v bodoch 122 a 123 napadnutého rozsudku, existencia tlačiva RM vyplýva priamo z nariadenia o fúziách. Keďže znenie konečných záväzkov sa musí v súlade s tretím bodoch ich preambuly vykladať s ohľadom na toto nariadenie, Všeobecný súd vo svojej analýze správne zohľadnil tlačivo RM. ( 17 )

112.

Po druhé, pokiaľ ide o obsah tlačiva RM, článok 20 ods. 1a vykonávacieho nariadenia stanovuje, že podniky sú povinné v tomto tlačive špecifikovať informácie a dokumenty, ktoré musia predložiť súčasne s ponukou záväzkov. Okrem toho príloha IV tohto nariadenia spresňuje, že informácie v tlačive RM sú potrebné na to, aby Komisia mohla preskúmať, či záväzky môžu spôsobiť, že koncentrácia bude zlučiteľná so spoločným trhom, keďže zabránia značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Ďalej chcem poukázať na to, že oznámenie o nápravných opatreniach tiež odkazuje na tlačivo RM v bode 7, v ktorom je uvedené, že je zodpovednosťou strán fúzie, ktoré ako jediné majú všetky relevantné informácie, aby poskytli „všetky také dostupné informácie, ktoré Komisia potrebuje“ na posúdenie návrhu nápravných opatrení.

113.

Z toho vyplýva, že tlačivo RM nie je čisto prípravným dokumentom, ako tvrdí odvolateľka, ale dokumentom dopĺňajúcim záväzky, ktorého cieľom je, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 133 napadnutého rozsudku, práve pomôcť Komisii pri hodnotení obsahu, cieľa, uskutočniteľnosti a účinnosti navrhovaných nápravných opatrení a vysvetliť, ako tieto opatrenia chápe samotný podnik.

114.

Po tretie treba uviesť, že hoci analýza tlačiva RM zohráva v napadnutom rozsudku dôležitú úlohu, ( 18 ) tvrdenie spoločnosti American, podľa ktorého Všeobecný súd priznal tlačivu neprimeraný význam, treba zamietnuť. Z napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že analýza tlačiva RM je len jedným z prvkov, ktoré Všeobecný súd zohľadnil v kontextovej analýze, na základe ktorej konštatoval, že pojem „riadne využitie“ možno vykladať ako neexistenciu „zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov. ( 19 )

115.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy zastávam názor, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že znenie konečných záväzkov sa má vykladať so zreteľom na tlačivo RM.

116.

Po druhé American tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia pri výklade bodu 1.9 konečných záväzkov, konkrétne právnych dôsledkov slovného spojenia „v súlade s ponukou“ vzhľadom na tlačivo RM. Podľa spoločnosti American táto veta nie je len „jazykovou odchýlkou“ záväzkov, keďže pochádza z iných vzorov nápravných opatrení, ktoré Komisia nedávno prijala.

117.

Z nižšie uvedených dôvodov sa domnievam, že aj toto tvrdenie je chybné.

118.

Treba uviesť, že Komisia výslovne trvala na tom, že záväzky ponúknuté stranami fúzie musia zahŕňať prednostné práva takého druhu ako vo veci IAG/bmi, aby bolo možné fúziu vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Na základe toho sa v oddiele 3 tlačiva RM, ktorý Komisii predložili strany fúzie, výslovne uvádzalo, že záväzky sú založené na záväzkoch prijatých v rozhodnutí vo veci IAG/bmi a že body, v ktorých sa strany odchýlili od týchto záväzkov, budú uvedené v tlačive RM. ( 20 ) Okrem toho účastníci fúzie spresnili, že tieto body neobsahujú „drobné jazykové odchýlky“ a objasnenia, ktoré si vyžadujú osobitné okolnosti. Pokiaľ ide konkrétnejšie o ustanovenia o prednostných právach, tlačivo RM neupozorňuje na nijakú odchýlku od záväzkov vo veci IAG/bmi.

119.

Všeobecný súd teda v bodoch 143 a 144 napadnutého rozsudku správne uznal, že je povinnosťou spoločnosti American uviesť v tlačive RM akúkoľvek podstatnú zmenu v porovnaní so záväzkami vo veci IAG/bmi, ktoré v prejednávanej veci slúžili ako vzor. Keďže výraz „v súlade s ponukou“ nebol uvedený v záväzkoch vo veci IAG/bmi a doplnenie tohto výrazu nebolo zdôraznené ako zmena v porovnaní so záväzkami vo veci IAG/bmi, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 139 napadnutého rozsudku rozhodol, že toto slovné spojenie treba považovať za „drobnú jazykovú odchýlku“ záväzkov.

120.

Tieto úvahy nemôžu byť spochybnené tvrdeniami spoločnosti American, že formulácia „v súlade s ponukou“ pochádza z iných vzorových nápravných opatrení a že záväzok týkajúci sa prevádzkového intervalu v prejednávanej veci obsahuje množstvo ustanovení prevzatých zo záväzkov vo veci COMP/AT.39595 – A++. ( 21 ) Jediným vzorom, na ktorom Komisia výslovne trvala v záväzkoch ponúkaných v súvislosti s udelením prednostných práv, bola vec IAG/bmi. Ustanovenia iných záväzkov preto nie sú relevantné pre výklad pojmu „riadne využitie“ a udelenie prednostných práv, a to najmä vzhľadom na to, že ďalšie uvádzané vzorové záväzky sa netýkali prednostných práv.

121.

V tejto súvislosti treba spresniť, že hoci je Komisia v rámci svojej úlohy preukázať, že fúzia môže významne narušiť hospodársku súťaž, povinná overiť informácie poskytnuté stranami fúzie, nemožno od nej očakávať, že bude predvídať akýkoľvek možný výklad záväzkov ponúknutých týmito stranami, najmä ak sa tento výklad nielenže odchyľuje od analytického rámca, ktorý prijali samotné strany, a od štandardných odvetvových noriem na dotknutom trhu, ale ani nevyplýva zo znenia záväzkov. Domnievam sa, že ak účastníci fúzie chceli poskytnúť iný výklad ako v prípade záväzkov vo veci IAG/bmi, pričom ako referenčný bod na udelenie prednostných práv použili „ponuku“, malo to jasne vyplývať z tlačiva RM alebo to v ňom malo byť aspoň uvedené, ako to Všeobecný súd správne uviedol v bodoch 138, 149, 151 až 158 a 199 napadnutého rozsudku.

122.

Po tretie American tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu bodu 1.9 konečných záväzkov. V tejto súvislosti tvrdí, že pri správnom výklade slovného spojenia „v súlade s ponukou“ a bodu 1.9 v spojení s bodom 1.10 z ustanovení záväzkov vyplýva, že ponuku účastníka trhu treba považovať za východiskový bod pre analýzu „riadneho využitia“ a rozhodnutie o udelení prednostných práv.

123.

Z dôvodov preskúmaných v bodoch 64 až 73 vyššie zastávam názor, že toto tvrdenie nemožno prijať.

124.

Okrem toho skutočnosť, že formulácia „v súlade s ponukou“ už bola obsiahnutá v pôvodnom návrhu záväzkov predloženom účastníkmi fúzie, ktorý nestanovoval prednostné práva, preukazuje, že tento bod mal iný účel ako určenie podmienok udelenia prednostných práv. ( 22 )

125.

Za týchto okolností sa domnievam, že tretiu časť jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť a odvolanie je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

126.

V tomto konaní na Súdnom dvore Delta navrhla zaviazať spoločnosť American na náhradu trov konania, ktoré vznikli nielen v tomto konaní, ale aj v konaní na Všeobecnom súde.

127.

Z nasledujúcich dôvodov sa domnievam, že tomuto návrhu nemožno vyhovieť.

128.

Treba uviesť, že vzhľadom na to, že Delta nepožiadala o náhradu trov v prvostupňovom konaní, Všeobecný súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že podľa článku 134 ods. 1 a článku 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu znáša svoje vlastné trovy konania.

129.

Ďalej treba poukázať na to, že ak je odvolanie nedôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Okrem toho článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa mutatis mutandis uplatní na odvolacie konanie podľa článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

130.

Tieto ustanovenia sa však majú vykladať v tom zmysle, že Súdny dvor môže zaviazať účastníka konania na náhradu trov konania, ktoré vznikli inému účastníkovi konania na Všeobecnom súde, len vtedy, ak tento iný účastník konania požiadal o náhradu trov na Všeobecnom súde. ( 23 ) Ak to tak nie je a návrh na náhradu trov konania na Všeobecnom súde bol podaný až v štádiu konania na Súdnom dvore, tento návrh treba zamietnuť bez ohľadu na to, či sa odvolanie zamietne, ako to navrhujem v prejednávanej veci.

131.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: