1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Helénska republika v rámci svojho programu ekonomických úprav zaviedla program privatizácie. Larco General Mining & Metallurgical Company SA (ďalej len „Larco“), grécky banský a metalurgický podnik, patrí medzi spoločnosti, ktoré mali byť privatizované. Larco sa špecializuje na ťažbu a spracovanie lateritu, ťažbu lignitu a výrobu feroniklovej zliatiny a vedľajších produktov. Medzi jej činnosti patrí prieskum, rozvoj, ťažba, tavba a obchodovanie s jej produktmi na celosvetovej úrovni.

3

V marci 2012 Hellenic Republic Asset Development Fund, spoločnosť založená na účely riadenia postupu privatizácie, informovala Komisiu o návrhu privatizácie spoločnosti Larco.

4

Komisia tak predbežne preskúmala tento návrh, aby overila, či neobsahuje prvky štátnej pomoci.

5

Gréckym orgánom zaslala dotazník. Z odpovedí na tento dotazník, ktoré boli Komisii doručené 16. marca 2012, výslovne vyplýva, že Larco už využila zásahy gréckeho štátu. Komisia potom požiadala o ďalšie informácie emailmi z 18. apríla 2012, 24. apríla 2012, 5. júla 2012, 22. augusta 2012 a zo 7. decembra 2012 a listami zo 4. mája 2012 a 14. januára 2013, na ktoré grécke orgány odpovedali 20. apríla 2012, 26. apríla 2012, 3. októbra 2012, 13. novembra 2012, 15. novembra 2012, 7. decembra 2012, 24. decembra 2012 a 18. januára 2013. Stretnutia medzi útvarmi Komisie a zástupcami gréckych orgánov sa uskutočnili 30. apríla 2012 a 11. septembra 2012 v Aténach (Grécko) a 25. januára 2013 v Bruseli (Belgicko).

6

Listom zo 6. marca 2013 Komisia oznámila Helénskej republike svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s rôznymi opatreniami, ako sú štátne záruky poskytnuté spoločnosti Larco v rokoch 2008, 2010 a 2011, zvýšenie základného imania v roku 2009, dohoda o vyrovnaní dlhov podpísaná v roku 1998, či dokonca možnosť predložiť záručné listiny vo výške 1,5 milióna eur namiesto zaplatenia daňovej pokuty vo výške 190 miliónov eur.

7

Komisia následne vyzvala grécke orgány a dotknuté osoby, aby k týmto opatreniam predložili svoje pripomienky.

8

Komisii boli 30. apríla 2013 doručené len pripomienky gréckych orgánov.

9

Dňa 27. marca 2014 Komisia prijala rozhodnutie 2014/539/EÚ o štátnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spoločnosti Larco General Mining & Metallurgical Company S.A. (Ú. v. EÚ L 254, 2014, s. 24), ktorého články 2 až 5 výroku stanovujú, že dotknuté opatrenia sú protiprávnou pomocou, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, že táto pomoc sa musí vymôcť od spoločnosti Larco a že Komisii sa majú poskytnúť informácie, najmä pokiaľ ide o už prijaté a plánované opatrenia na účely dosiahnutia súladu s týmto rozhodnutím.

10

Okrem toho, keďže Helénska republika informovala Komisiu o svojom zámere predať niektoré aktíva spoločnosti Larco prostredníctvom dvoch odlišných verejných obstarávaní, Komisia prijala v ten istý deň rozhodnutie v súvislosti so štátnou pomocou SA.37954 (2013/N) a týkajúce sa tohto predaja (ďalej len „rozhodnutie o predaji niektorých aktív spoločnosti Larco“). V tomto poslednom rozhodnutí Komisia uvádza, že podľa informácií poskytnutých Helénskou republikou majú byť oba postupy verejného obstarávania uskutočnené jednak štátom a jednak spoločnosťou Larco ako vlastníkmi aktív, na ktoré sa vzťahujú verejné obstarávania. Prvé verejné obstarávanie sa týkalo najmä metalurgickej továrne v Larymne (Grécko), ako aj 40 % práv na ťažbu lateritu v Agios Ioannis (Grécko), zatiaľ čo druhé sa týkalo 73 % práv na ťažbu lateritu v Evii (Grécko) a všetkých práv na ťažbu lateritu v Kastorii (Grécko). Po ukončení oboch verejných obstarávaní a bez ohľadu na ich výsledky by bol v prípade spoločnosti Larco vyhlásený konkurz v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou a jej zostávajúci majetok by sa predal v rámci likvidácie.

11

Vzhľadom na tieto informácie Komisia v rozhodnutí týkajúcom sa predaja určitých aktív spoločnosti Larco usúdila, že pokiaľ sú dodržané viaceré ustanovenia a podmienky, uvedený predaj po prvé nepredstavuje štátnu pomoc a po druhé nevedie k hospodárskej kontinuite medzi spoločnosťou Larco a majiteľom alebo vlastníkmi aktív, ktoré budú predané. Komisia sa domnievala, že za týchto podmienok sa otázka vymáhania protiprávnej a nezlučiteľnej štátnej pomoci, ktorá bola vyplatená spoločnosti Larco, nebude týkať nových vlastníkov aktív určených na predaj.

12

Dvojmesačná lehota stanovená pre Helénsku republiku článkom 5 rozhodnutia 2014/539 na poskytnutie informácií, pokiaľ ide o opatrenia prijaté na účely vymáhania dotknutej pomoci, uplynula 28. mája 2014, pričom Komisia v tejto v tejto súvislosti nedostala nijakú informáciu.

13

Listom z 23. júna 2014 Komisia pripomenula gréckym orgánom ich povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia 2014/539 a požiadala ich, aby ju v lehote 20 pracovných dní informovali o spôsoboch vykonania tohto rozhodnutia. Tieto orgány odpovedali emailom z 18. júla 2014, že jej v tejto lehote nie sú schopné poskytnúť informácie.

14

Okrem toho Komisia tiež pripomenula Helénskej republike, že je povinná dodržať lehotu štyroch mesiacov stanovenú v článku 4 ods. 2 rozhodnutia 2014/539. Táto lehota však uplynula 28. júla 2014 bez toho, aby boli Komisii poskytnuté informácie týkajúce sa vykonania tohto rozhodnutia.

15

Komisia listami zo 6. októbra 2014 a 18. decembra 2015 vyzvala tento členský štát, aby jej poskytol tieto informácie a zorganizoval výmenu informácií týkajúcich sa spôsobov vymáhania dotknutej pomoci. Uvedený členský štát však na tieto listy neodpovedal. Počas stretnutia, ktoré sa konalo v Aténach medzi Komisiou a gréckymi orgánmi, tieto orgány neuviedli nijaké tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo neexistenciu opatrení na vykonanie rozhodnutia 2014/539.

16

Keďže Komisia usúdila, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z rozhodnutia 2014/539, podala 2. septembra 2016 podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ žalobu o nesplnenie povinnosti proti Helénskej republike, ktorou sa domáhala určenia, že Helénska republika v stanovených lehotách neprijala všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím alebo v každom prípade Komisiu v rozpore s článkom 5 uvedeného rozhodnutia nedostatočne informovala o prijatých opatreniach.

17

Dňa 9. novembra 2017 rozsudkom, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, Súdny dvor rozhodol, že Helénska republika neprijala v stanovených lehotách všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia 2014/539 a neinformovala Komisiu o opatreniach prijatých podľa tohto rozhodnutia.

18

Po vyhlásení rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, Komisia zaslala 15. novembra 2017 gréckym orgánom list, v ktorom ich požiadala o vymáhanie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci s vnútorným trhom, na ktorý tieto orgány neodpovedali.

19

Dňa 13. novembra 2018 Komisia listom zaslaným gréckemu ministrovi financií požiadala o informácie o stave konania o vymáhaní dotknutej pomoci a uviedla, že môže podať žalobu o nesplnenie povinnosti podľa článku 260 ZFEÚ. Aj tento list zostal bez odpovede.

20

Keďže Komisia dospela k záveru, že rozhodnutie 2014/539 ešte nebolo vykonané, zaslala 25. januára 2019 gréckym orgánom výzvu podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ, v ktorej ich vyzvala, aby jej v lehote dvoch mesiacov zaslali svoje pripomienky.

21

Dňa 29. marca 2019 tento členský štát odpovedal na výzvu, pričom okrem iného poukázal na ťažkosti, ktorým čelil, a zároveň prejavil vôľu spolupracovať.

22

Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podať túto žalobu.

23

Dňa 14. februára 2020 Helénska republika prijala zákon č. 4664/2020. Článok 21 tohto zákona stanovuje zaradenie spoločnosti Larco do režimu nútenej správy, ktorá má viesť prostredníctvom rýchleho a zjednodušeného konania k likvidácii tejto spoločnosti (ďalej len „nútená správa“).

24

Na základe žiadosti tohto členského štátu, ktorý konal v postavení veriteľa spoločnosti Larco, Monomeles Efeteio Athinon (Odvolací súd rozhodujúci samosudcom Atény, Grécko) rozhodnutím č. 1407/2020 z 28. februára 2020 zaradil túto spoločnosť do režimu nútenej správy, ktorý neviedol k ukončeniu fungovania uvedenej spoločnosti. Týmto istým rozhodnutím uvedený súd vymenoval núteného správcu, ktorý bol poverený vykonať súpis všetkých aktív a pasív tejto spoločnosti a má využiť verejné obstarávanie na účely predaja aktív tejto spoločnosti.

25

Dňa 13. marca 2020 grécke orgány jednak vyzvali Larco, aby v lehote tridsiatich kalendárnych dní vyplatila sumu zodpovedajúcu pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, zvýšenú o uplatniteľné úroky, a jednak informovali Komisiu o režime nútenej správy, ktorý sa uplatňoval na Larco.

26

Dňa 26. marca 2020Súdny dvor rozsudkom Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238) vyhovel odvolaniu podanému spoločnosťou Larco proti rozsudku Všeobecného súdu z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu tejto spoločnosti o neplatnosť rozhodnutia 2014/539. Zrušil rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá prvá časť prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týkala záruky poskytnutej gréckym štátom v roku 2008 spoločnosti Larco a týkajúcej sa pôžičky vo výške 30 miliónov eur, ktorú ATE Bank poskytla tejto spoločnosti (ďalej len „opatrenie č. 2“).

27

V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Larco vzniesla námietky proti výške pomoci týkajúcej sa opatrenia č. 2, ktorá sa má vymôcť.

28

Dňa 7. apríla 2020 nútený správca spoločnosti Larco podal žalobu proti Helénskej republike s cieľom dosiahnuť rozhodcovské riešenie sporu týkajúceho sa vlastníckych vzťahov podniku v Larymne.

29

Listom z 27. apríla 2020 grécke orgány informovali Komisiu o námietkach spoločnosti Larco týkajúcich sa opatrenia č. 2, na ktoré táto inštitúcia odpovedala listom zo 6. mája 2020.

30

Dňa 14. mája 2020 tieto orgány zaslali gréckym daňovým orgánom list, v ktorom požiadali o vymoženie dotknutej pomoci v celom rozsahu od spoločnosti Larco.

31

V nadväznosti na žiadosť Súdneho dvora o informácie zaslanú na základe článku 62 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Helénska republika predložila dokumenty týkajúce sa vymáhania dotknutej pomoci.

32

Z odpovede na túto žiadosť o informácie po prvé vyplýva, že k 22. marcu 2021 sa na Larco stále vzťahoval režim nútenej správy vzhľadom na čas potrebný na vyhlásenie rozhodcovského rozsudku týkajúceho sa vlastníckych vzťahov podniku v Larymne a na skutočnosť, že tento režim mal byť ukončený po dobe dvanástich mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa, keď bol uvalený, alebo po dobe deviatich mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.

33

Po druhé rozhodcovský súd v uvedenom rozsudku vyhlásenom 24. septembra 2020 a opravenom 8. októbra 2020 uznal vlastnícke právo gréckeho štátu k metalurgickému podniku a banskému komplexu v Larymne. Larco bola naďalej nájomcom týchto aktív gréckeho štátu.

34

Po tretie v nadväznosti na tento rozsudok boli obe verejné súťaže uvedené v bode 10 tohto rozsudku, ktorými Helénska republika prejavila svoj zámer predať niektoré aktíva spoločnosti Larco, aktualizované a nútený správca pripravil konečný súpis všetkých aktív a pasív spoločnosti Larco.

35

Po štvrté postupy týkajúce sa týchto verejných obstarávaní sa konali súbežne a mali byť ukončené najneskôr 8. júla 2021.

36

Komisia Helénskej republike v prvom rade vytýka, že neprijala opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, keďže viac ako päť rokov po prijatí rozhodnutia 2014/539 a viac ako dva roky po vyhlásení tohto rozsudku grécke orgány nevymohli dotknutú štátnu pomoc od spoločnosti Larco.

37

Podľa Komisie grécke orgány prijali opatrenia na vymáhanie tejto pomoci až po 29. januári 2020, teda po dátume podania tejto žaloby a v rozpore s požiadavkou okamžitého a účinného vykonania tohto rozhodnutia. Predovšetkým zákon č. 4664/2020, ktorý stanovuje zaradenie spoločnosti Larco do režimu nútenej správy, bol prijatý až 14. februára 2020. Následne bol 28. februára 2020 na Larco uvalený režim nútenej správy. Napokon grécke orgány vyzvali 13. marca 2020 Larco, aby v lehote 30 dní vrátila sumu zodpovedajúcu tejto pomoci.

38

Pokiaľ ide o režim nútenej správy spoločnosti Larco, Komisia po prvé uvádza, že článok 21 ods. 4 zákona č. 4664/2020 stanovuje, že tejto spoločnosti môže byť poskytnutá štátna dotácia, aby mohla pokryť svoje výdavky spojené s uplatňovaním tohto režimu. Podľa Komisie pomoc týkajúca sa fungovania spoločnosti Larco upravená v tomto ustanovení, ktorej cieľom je oslobodiť túto spoločnosť od nákladov, ktoré by obvykle musela znášať v rámci svojej obvyklej prevádzky alebo obvyklých činností, predstavuje kategóriu pomoci, ktorá osobitným spôsobom poškodzuje hospodársku súťaž. V prejednávanej veci grécke orgány už poskytli spoločnosti Larco prevádzkovú pomoc v rámci nútenej správy.

39

Po druhé sa Komisia domnieva, že Helénska republika bola povinná začať konkurzné konanie proti spoločnosti Larco a zapísať do zoznamu pohľadávok pohľadávky týkajúce sa vymáhania dotknutej pomoci v štvormesačnej lehote stanovenej v článku 4 rozhodnutia 2014/539. Po takomto zápise malo nasledovať buď úplné vrátenie dotknutej pomoci, alebo likvidácia príjemcu a definitívne ukončenie jeho činností.

40

V prejednávanej veci Helénska republika nezapísala pohľadávky týkajúce sa vymáhania dotknutej pomoci do zoznamu pohľadávok. Podľa článku 21 ods. 9 zákona č. 4664/2020 sa takýto formálny zápis môže uskutočniť až po prevode aktív spoločnosti Larco za najlepšiu ponuku, a to po uskutočnení dražby týchto aktív.

41

Podľa Komisie aj za predpokladu, že by pohľadávka Helénskej republiky týkajúca sa vymáhania dotknutej pomoci bola formálne zapísaná do zoznamu pohľadávok po prevode aktív spoločnosti Larco, ako to stanovuje režim nútenej správy, rozsudok, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, možno v celom rozsahu vykonať len za predpokladu, že zisk z likvidácie by postačoval na vymoženie celej sumy dotknutej pomoci. V opačnom prípade by len likvidácia a definitívne ukončenie činností spoločnosti Larco umožnili zabezpečiť úplné vykonanie tohto rozsudku.

42

Pokiaľ ide v druhom rade o povinnosť Helénskej republiky informovať Komisiu, táto inštitúcia tvrdí, že orgány tohto členského štátu v stanovených lehotách neoznámili skutočnosti umožňujúce overiť presnosť výpočtu sumy pomoci, ktorá sa má vymáhať.

43

Tieto orgány teda nevykonali rozsudok, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti.

44

Komisia sa okrem toho domnieva, že skutočnosť, že žaloba spoločnosti Larco o neplatnosť rozhodnutia 2014/539 je v nadväznosti na rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), stále prejednávaná pred Všeobecným súdom, nie je v prejednávanej veci relevantná. Tvrdí, že konanie o nesplnení povinnosti podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ je nezávislé od konania začatého podľa článku 263 ZFEÚ. Táto inštitúcia spresňuje, že Súdny dvor týmto rozsudkom čiastočne zrušil rozsudok z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), avšak nezrušil rozhodnutie 2014/539, ktoré je naďalej plne vykonateľné. Helénska republika je teda povinná vykonať toto rozhodnutie v celom rozsahu.

45

Helénska republika na svoju obranu v prvom rade tvrdí, že grécke orgány prijali sériu opatrení, ktoré predstavujú podstatný vývoj vo vykonaní rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti. Z dôvodu finančných ťažkostí spoločnosti Larco tak grécke orgány 14. februára 2020 rozhodli o zaradení spoločnosti Larco do režimu nútenej správy, ktorý sa na ňu začal vzťahovať 28. februára 2020 a ktorý mal skončiť po uplynutí doby dvanástich mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa jeho uvalenia, alebo doby deviatich mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa vyhlásenia rozhodcovského rozsudku v spore týkajúcom sa vlastníckeho práva podniku v Larymne.

46

Helénska republika po prvé uvádza, že v porovnaní s konkurzným konaním podľa všeobecného práva a osobitným postupom stanoveným zákonom č. 4307/2014 je nútená správa osobitným konkurzným konaním, v rámci ktorého nútený správca rýchle uskutoční predaj aktív dotknutého podniku a zorganizuje verejné obstarávanie, aby sa vyhlo znehodnoteniu aktív.

47

Je pravda, že zaradenie spoločnosti Larco do režimu nútenej správy neviedlo k okamžitému ukončeniu jej činností. Udržanie prevádzky podniku v Larymne sa však považovalo za potrebné jednak na dosiahnutie maximálnej ceny aktív spoločnosti Larco, na uskutočnenie predaja týchto aktív v rámci verejného obstarávania, a jednak na zabezpečenie pokračovania vo výrobe niklu v Grécku, ktorá je mimoriadne dôležitá tak pre grécke, ako aj pre európske hospodárstvo.

48

Okrem toho grécke ministerstvo životného prostredia a energetiky môže podľa vnútroštátneho práva poskytnúť štátne dotácie na úhradu nákladov potrebných na výkon nútenej správy, ako aj prevádzkových nákladov na udržanie činnosti podniku až do jej ukončenia. Takto prípadne vyplatené sumy by však mali byť odpočítané od kúpnej ceny aktív a mali by byť vrátené štátu bez zohľadnenia ostatných pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok.

49

Po druhé Helénska republika uvádza, že do piatich dní od skončenia verejného obstarávania má nútený správca vyzvať veriteľov, aby s konečnou platnosťou zapísali svoje pohľadávky, a následne vyhotoviť tabuľku konečného zoznamu pohľadávok. Pokiaľ ide konkrétne o dátum zápisu do zoznamu pohľadávok, Helénska republika tvrdí, že na rozdiel od konkurzného konania podľa všeobecného práva, v rámci ktorého sa zápis do zoznamu pohľadávok uskutoční pred likvidáciou podniku, v rámci nútenej správy sa tento zápis vykoná po predaji aktív dotknutej spoločnosti. Odchylne od uplatniteľných všeobecných ustanovení majú pohľadávky štátu týkajúce sa vymáhania protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci prednosť pred akýmkoľvek všeobecným alebo osobitným prednostným právom ostatných veriteľov.

50

Po tretie Helénska republika tvrdí, že definitívne ukončenie činnosti spoločnosti Larco sa uskutoční predajom aktív tejto spoločnosti, takže bude zaručený zánik hospodárskej kontinuity a narušenia hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. Zaradenie spoločnosti Larco do režimu nútenej správy tak predstavuje nezvratné konanie, ktoré musí viesť k likvidácii tejto spoločnosti a k definitívnemu ukončeniu jej činnosti. V každom prípade Helénska republika tvrdí, že v prípade neúspechu verejného obstarávania by sa Larco ocitla v konkurze a jej aktíva by sa zlikvidovali podľa konkurzného konania podľa všeobecného práva. Takýto neúspech by mal byť konštatovaný, ak by sa v priebehu nútenej správy nepredalo 75 % aktív tohto podniku.

51

Helénska republika navyše nespochybňuje, že rozhodnutie 2014/539 zostáva plne vykonateľné po vyhlásení rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238). Podľa tohto členského štátu sa však Komisia vo svojom oznámení o vymáhaní protiprávnej štátnej pomoci a nezlučiteľnej s vnútorným trhom, domnieva, že ak prebieha konanie o žalobe proti rozhodnutiu o vymáhaní, predbežné vykonanie tohto rozhodnutia môže byť zabezpečené napríklad tým, že príjemca pomoci vyplatí celú sumu, ktorá sa má vymáhať na viazanom účte.

52

Po druhé Helénska republika tvrdí, že listom z 13. marca 2020 informovala Komisiu o všetkých opatreniach prijatých na účely vymáhania dotknutej pomoci. Dňa 14. mája 2020 nariadila vrátenie celkovej sumy tejto pomoci.

53

Na úvod treba uviesť, že žaloba o neplatnosť podaná spoločnosťou Larco proti rozhodnutiu 2014/539, ktorá viedla k rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), nemá vplyv na vykonateľnosť tohto rozhodnutia, a teda ani na prejednávaný spor. Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž, ako vyplýva z článku 278 ZFEÚ, ak Všeobecný súd nerozhodne inak, žaloba o neplatnosť nemá odkladný účinok. Podanie žaloby o neplatnosť teda v zásade nemení vykonateľnosť rozhodnutia, ktorého zrušenie sa navrhuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2015, Komisia/Francúzsko, C‑63/14, EU:C:2015:458, bod 47).

54

Pokiaľ ide o tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého Komisia vo svojom oznámení o vymáhaní štátnej pomoci, ktorá je protiprávna a nezlučiteľná s vnútorným trhom, stanovuje, že v prípade, že prebieha konanie o žalobe proti rozhodnutiu o vymáhaní, môže byť predbežné vykonanie tohto rozhodnutia zabezpečené napríklad tým, že príjemca pomoci zaplatí celú sumu, ktorá sa má vymôcť na viazanom účte, stačí uviesť, že v prejednávanej veci tento členský štát neposkytol dôkazy, ktoré by potvrdzovali takéto zaplatenie.

55

Na úvod treba v prvom rade pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členský štát, ktorému je určené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhať protiprávnu pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je povinný podľa článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonania tohto rozhodnutia. Musí dosiahnuť účinné vymáhanie dlžných súm, aby sa odstránilo skreslenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorú táto pomoc poskytuje (rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, bod 68 a citovaná judikatúra).

56

Vymáhanie protiprávnej pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú s vnútorným trhom sa totiž musí vykonať bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tieto účely sú dotknuté členské štáty povinné prijať všetky opatrenia stanovené ich jednotlivými právnymi poriadkami vrátane predbežných opatrení, a to bez toho, aby tým bolo dotknuté právo Únie (rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, bod 69 a citovaná judikatúra).

57

Pokiaľ ide o prípady, v ktorých protiprávne poskytnutá štátna pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, musí byť vymáhaná od podnikov príjemcov, ktoré sú v ťažkostiach alebo bol na ne vyhlásený konkurz, treba pripomenúť, že takéto ťažkosti nemajú dosah na povinnosť vymáhania pomoci. Členský štát je teda povinný v jednotlivých prípadoch vyvolať likvidáciu spoločnosti, zapísať svoju pohľadávku medzi pasíva tejto spoločnosti alebo prijať akékoľvek iné opatrenie umožňujúce vrátenie pomoci (rozsudok zo 17. januára 2018, Komisia/Grécko, C‑363/16, EU:C:2018:12, bod 36).

58

Konkrétne podľa ustálenej judikatúry možno obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho z tejto pomoci v zásade dosiahnuť zápisom pohľadávok vymáhanej dotknutej pomoci do zoznamu pohľadávok (rozsudok zo 17. januára 2018, Komisia/Grécko, C‑363/16, EU:C:2018:12, bod 37 a citovaná judikatúra).

59

Treba však uviesť, že takýto zápis umožňuje splniť povinnosť vymáhania v prípade, že štátne orgány nemohli vymôcť celú sumu pomoci, len ak vyhlásenie konkurzu vedie k likvidácii podniku, teda k definitívnemu skončeniu jeho činnosti, ktorú štátne orgány môžu vyvolať v ich postavení akcionárov alebo veriteľov (rozsudok zo 17. januára 2018, Komisia/Grécko, C‑363/16, EU:C:2018:12, bod 38).

60

Z toho vyplýva, že definitívne skončenie činností podniku príjemcu štátnej pomoci sa vyžaduje len v prípade, keď vymáhanie celej sumy pomoci nie je možné počas konkurzného konania (rozsudok zo 17. januára 2018, Komisia/Grécko, C‑363/16, EU:C:2018:12, bod 39).

61

Treba tiež uviesť, že pokiaľ ide o konanie o nesplnení povinnosti na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ, za dátum relevantný pre posúdenie existencie takéhoto nesplnenia povinnosti treba považovať dátum uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia (rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, bod 73 a citovaná judikatúra).

62

Keďže Komisia v prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bode 20 tohto rozsudku, zaslala 25. januára 2019 Helénskej republike doplňujúcu výzvu v súlade s postupom stanoveným v článku 260 ods. 2 ZFEÚ, relevantným dátumom uvedeným v predchádzajúcom bode tohto rozsudku je dátum uplynutia lehoty stanovenej v tomto liste, a to 25. marca 2019.

63

Je zjavné, že grécke orgány si k tomuto dátumu nesplnili povinnosť vymáhania dotknutej pomoci.

64

Ako totiž vyplýva z bodov 23 až 25, 45 a 52 tohto rozsudku, grécke orgány prijali opatrenia na vymáhanie dotknutej pomoci až po 29. januári 2020, čo je dátum podania tejto žaloby. Po prvé totiž zákon č. 4664/2020 zavádzajúci režim nútenej správy bol prijatý 14. februára 2020, teda takmer rok po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve a takmer šesť rokov po dátume uplynutia pôvodnej lehoty na vykonanie rozhodnutia 2014/539. Po druhé je nesporné, že Helénska republika 28. februára 2020 zaradila Larco do režimu nútenej správy. Po tretie výzva adresovaná spoločnosti Larco, aby v lehote 30 dní uhradila sumu zodpovedajúcu dotknutej pomoci, bola zaslaná 13. marca 2020. Napokon po štvrté grécke orgány zaslali 14. mája 2020 gréckym daňovým orgánom list, v ktorom požiadali Larco o vrátenie dotknutej pomoci v celom rozsahu.

65

Za týchto podmienok Helénska republika nemôže platne tvrdiť, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve prijala všetky opatrenia potrebné na začatie konania o vymáhaní dotknutej štátnej pomoci.

66

V druhom rade, pokiaľ ide o neinformovanie Komisie, treba uviesť, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v liste z 25. januára 2019 Helénska republika neposkytla Komisii informácie taxatívne uvedené v článku 5 rozhodnutia 2014/539.

67

V dôsledku toho je nutné konštatovať, že Helénska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na to, aby vyhovela rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

68

Komisia usudzuje, že nesplnenie povinnosti vytýkané Helénskej republike pretrváva v čase preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom.

69

Navrhuje sankcionovať nevykonanie rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, najmä zaplatením penále, a to na základe jej oznámenia SEK(2005) 1658 z 12. decembra 2005, nazvaného „Uplatňovanie článku [260 ZFEÚ]“ (Ú. v. EÚ C 126, 2007, s. 15; ďalej len „oznámenie z roku 2005“), na základe jej oznámenia Úprava metódy výpočtu paušálnej pokuty a denného penále, ktoré Komisia navrhuje v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti vedeného na Súdnom dvore Európskej únie (Ú. v. EÚ C 70, 2019, s. 1), ako aj jej oznámenia, nazvaného „Aktualizácia údajov používaných pri výpočte paušálnych pokút a penále, ktoré bude Komisia navrhovať Súdnemu dvoru Európskej únie v konaniach o nesplnení povinnosti“ (Ú. v. EÚ C 309, 2019, s. 1). Komisia uvádza, že podľa vzorca uvedeného v oznámení z roku 2005 sa denné penále rovná paušálnemu jednotnému základu vo výške 3116 eur vynásobenému koeficientom závažnosti, koeficientom dĺžky trvania a faktorom „n“.

70

Pokiaľ ide o koeficient závažnosti, Komisia tvrdí, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci, ktoré boli v prejednávanej veci porušené, majú základnú povahu. Táto inštitúcia zdôrazňuje nepriaznivý účinok, ktorý mala protiprávna a nezlučiteľná pomoc, ktorá nebola vymožená, na trhu, na ktorom Larco vykonáva svoju činnosť. Vzhľadom na vlastnosti tohto trhu sa Komisia domnieva, že nepriaznivý účinok nevymoženej pomoci na hospodársku súťaž ovplyvňuje podniky nielen v Grécku, ale aj všeobecnejšie v Európskej únii.

71

Pokiaľ ide o otázku, či existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, Komisia jednak poukazuje na opakované nesplnenie povinností Helénskej republiky v oblasti štátnej pomoci a jednak zastáva názor, že v prejednávanej veci nemožno prijať nijakú poľahčujúcu okolnosť. V dôsledku toho navrhuje uplatniť koeficient závažnosti 7 na stupnici od 1 do 20 stanovenú v oznámení z roku 2005.

72

Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, Komisia tvrdí, že ku dňu, keď sa rozhodla podať žalobu na Súdny dvor v tejto veci, a to 27. novembra 2019, dĺžka trvania porušenia, ktorej začiatok je stanovený na deň vyhlásenia rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, teda na 9. novembra 2017, predstavovala 24 mesiacov ku dňu, keď sa Komisia rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor v tejto veci, teda 27. novembra 2019, takže treba uplatniť koeficient dĺžky trvania 2,4 na stupnici od 1 do 3, ktorý bol tiež stanovený v tomto oznámení.

73

Pokiaľ ide o platobnú schopnosť stíhaného členského štátu a konkrétnejšie faktor „n“, Komisia uvádza, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko (C‑93/17, EU:C:2018:903), konštatoval, že od 1. apríla 2017 sa systém hlasovania v Rade Európskej únie zmenil, keďže faktor „n“ už nemohol zohľadňovať počet hlasov dotknutého členského štátu v Rade a treba sa opierať o hrubý domáci produkt (HDP) členských štátov ako o prevládajúci prvok.

74

Podľa Komisie je pritom potrebné zachovať inštitucionálnu váhu dotknutého členského štátu v Únii ako podstatný prvok výpočtu faktora „n“ na účely uloženia sankcií, ktoré sú primerané a zároveň dostatočne odrádzajúce. Podľa nej zohľadnenie samotného HDP značne zväčšuje rozdiel medzi členskými štátmi pre tento faktor. Komisia tvrdí, že metóda výpočtu faktoru „n“ sa musí zakladať nielen na demografickej alebo ekonomickej váhe, ale aj na skutočnosti, že každý členský štát má v rámci inštitucionálneho rámca Únie vlastnú hodnotu. Preto na účely zachovania rovnováhy medzi platobnou schopnosťou a inštitucionálnou váhou členského štátu v Únii by sa mal faktor „n“ vypočítať jednak na základe HDP a jednak na základe počtu kresiel v Európskom parlamente priznaných dotknutému členskému štátu. Táto inštitúcia sa preto domnieva, že tento faktor „n“ musí byť pre Helénsku republiku stanovený na 0,51.

75

Použitie HDP a počtu kresiel v Európskom parlamente bez možnej úpravy by však viedlo k zjavne nižšej referenčnej hodnote, než je hodnota vyplývajúca z uplatnenia pôvodnej metódy výpočtu faktora „n“. Na účely výpočtu jednotného základného paušálu pre penále tak Komisia navrhuje použiť vyrovnávací faktor vo výške 4,5, aby sumy sankcií, ktoré Komisia navrhla Súdnemu dvoru, boli primerané a dostatočne odrádzajúce.

76

Napokon, pokiaľ ide o periodicitu penále, Komisia zastáva názor, že penále by malo byť denné a nie polročné. Usudzuje, že v prejednávanej veci musia byť denné penále bez akéhokoľvek znižovania sumy.

77

Helénska republika namieta, že v prejednávanej veci nie je potrebné uložiť finančné sankcie z dôvodu, že podstatný vývoj bol dosiahnutý samotným prijatím zákona č. 4664/2020 a zaradením spoločnosti Larco do režimu nútenej správy. Okrem toho tento členský štát zdôrazňuje, že cieľom tohto režimu ako celku je rýchlo zabezpečiť likvidáciu spoločnosti Larco, a to buď predajom je aktív núteným správcom, aby sa dosiahla čo najvyššia možná cena, alebo v prípade, že sa nepodarí predať 75 % aktív v období dvanástich mesiacov, tak vyhlásením konkurzného konania podľa všeobecných právnych predpisov.

78

Helénska republika sa domnieva, že za predpokladu, že Súdny dvor dospeje k záveru, že penále treba napriek tomu uložiť, výška penále požadovaného Komisiou nie je primeraná osobitným okolnostiam prejednávanej veci a nie je v súlade so zásadou proporcionality.

79

Pokiaľ ide o závažnosť porušenia, Helénska republika v prvom rade tvrdí, že treba zohľadniť jednak opatrenia prijaté v tomto štádiu a jednak skutočnosť, že v prejednávanej veci suma, ktorú treba vymáhať, spolu s úrokmi vypočítanými k 14. máju 2020 predstavuje 160 miliónov eur, zatiaľ čo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko (C‑93/17, EU:C:903), suma, ktorá sa má vymôcť, predstavovala 670 miliónov eur. V tomto kontexte vzhľadom na čas potrebný na dosiahnutie podstatného vývoja v konaní o likvidácií spoločnosti Larco tento členský štát žiada, aby bolo penále stanovené na polročnom základe.

80

Helénska republika v druhom rade tvrdí, že je nepravdepodobné, že by táto pomoc mala vážne dôsledky na podmienky hospodárskej súťaže v Únii a spôsobila narušenie hospodárskej súťaže.

81

V treťom rade tento členský štát tvrdí, že pokiaľ ide o údajné opakovanie jeho protiprávneho konania v oblasti štátnej pomoci, vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko (C‑93/17, EU:C:2018:903), grécke orgány prijali opatrenia potrebné na ukončenie konania o vymáhaní tým, že pristúpili k likvidácii aktív dotknutej spoločnosti.

82

Helénska republika sa preto domnieva, že v prejednávanej veci nie je primerané uplatniť koeficient závažnosti vyšší než 1.

83

Pokiaľ ide o koeficient dĺžky trvania, Helénska republika sa domnieva, že tento koeficient nemá byť vyšší než 1.

84

Napokon, pokiaľ ide o platobnú schopnosť a konkrétnejšie o faktor „n“, Helénska republika sa podobne ako Komisia domnieva, že na účely výpočtu hodnoty tohto faktora treba zohľadniť nielen hospodársku váhu, ale aj inštitucionálnu váhu dotknutého členského štátu v Únii. Preto je potrebné zohľadniť počet kresiel v Európskom parlamente priznaných tomuto členskému štátu.

85

Na úvod je potrebné pripomenúť, že cieľom konania upraveného v článku 260 ods. 2 ZFEÚ je nabádať porušujúci členský štát k tomu, aby vykonal rozsudok určujúci nesplnenie povinnosti, a tak zabezpečil účinné uplatňovanie práva Únie, a že obe opatrenia upravené v tomto ustanovení, t. j. paušálna pokuta a penále, sledujú tento cieľ [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 134 a citovaná judikatúra].

86

Treba tiež pripomenúť, že je úlohou Súdneho dvora, aby v každej veci a v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, uložil primerané peňažné sankcie, aby sa najmä zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie (rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, bod 107 a citovaná judikatúra).

87

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je uloženie penále v zásade odôvodnené len vtedy, keď nesplnenie povinnosti spočívajúce v tom, že nebol vykonaný predchádzajúci rozsudok, trvá až do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 137 a citovaná judikatúra].

88

Na účely overenia, či nesplnenie povinnosti, ktoré je žalovanej vytýkané, trvalo až do posúdenia skutkových okolností prejednávanej veci Súdnym dvorom, je potrebné posúdiť opatrenia, ktoré boli podľa žalovaného štátu prijaté po lehote stanovenej vo výzve (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 98, a zo 17. septembra 2015, Komisia/Taliansko, C‑367/14, neuverejnený, EU:C:2015:611, bod 89).

89

V prejednávanej veci Helénska republika tvrdí, že režim nútenej správy spoločnosti Larco nebol ukončený a že dve verejné obstarávania, na základe ktorých možno uskutočniť predaj aktív spoločnosti Larco, mali byť ukončené 8. júla 2021.

90

Stačí však konštatovať, že Helénska republika nepreukázala, že ku dňu preskúmania skutkových okolností v prejednávanej veci Súdnym dvorom prijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti.

91

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné konštatovať, že nesplnenie povinnosti vytýkané Helénskej republike pretrvávalo až do času, keď Súdny dvor skúmal skutkové okolnosti v tejto veci.

92

Za týchto podmienok sankcionovať Helénsku republiku zaplatením penále je primeraným finančným nástrojom na podnietenie tohto členského štátu, aby prijal opatrenia nevyhnutné na ukončenie zisteného nesplnenia povinnosti a na zabezpečenie úplného vykonania rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti.

93

Podľa ustálenej judikatúry musí byť penále uložené vo výške, ktorá by členský štát, ktorý nevykonal rozsudok týkajúci sa nesplnenia povinnosti, presvedčila, aby zmenil svoje konanie a ukončil vytýkané porušovanie [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 147 a citovaná judikatúra].

94

Pri výkone svojej právomoci posúdenia veci prináleží Súdnemu dvoru, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu [rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 118 a citovaná judikatúra; z 22. februára 2018, Komisia/Grécko, C‑328/16, EU:C:2018:98, bod 90 a citovaná judikatúra, ako aj z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 148 a citovaná judikatúra].

95

Návrhy Komisie týkajúce sa penále nie sú pre Súdny dvor záväzné a sú iba užitočným návodom. Rovnako tak usmernenia ako tie, ktoré sú uvedené v oznámeniach Komisie, nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale iba prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení samotnej Komisie, keď táto inštitúcia predkladá návrhy Súdnemu dvoru. V rámci konania podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa nesplnenia povinnosti zo strany členského štátu, ktoré pretrváva napriek tomu, že rovnaké nesplnenie už bolo zistené v prvom rozsudku vyhlásenom na základe článku 258 ZFEÚ alebo článku 108 ods. 2 ZFEÚ, musí mať Súdny dvor totiž možnosť voľne stanoviť výšku a spôsob platby uloženého penále, ktoré považuje za primerané, aby motivovalo tento členský štát na ukončenie nesplnenia povinností vyplývajúceho z tohto prvého rozsudku Súdneho dvora (rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, bod 119 a citovaná judikatúra).

96

Na účely stanovenia výšky penále medzi základné kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť na zabezpečenie donucovacieho charakteru tohto penále, a aby sa právo Únie uplatňovalo jednotne a účinne, v zásade patria závažnosť porušenia, jeho trvanie a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. Na účely uplatňovania týchto kritérií je potrebné zohľadniť najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na súkromné a verejné záujmy, ako aj naliehavosť dosiahnutia toho, aby si dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 149 a citovaná judikatúra].

97

Pokiaľ ide v prvom rade o závažnosť porušenia, treba zdôrazniť kľúčovú povahu ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 150 a citovaná judikatúra].

98

Pravidlá, ktoré sú predmetom rozhodnutia 2014/539 a rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, vyjadrujú totiž jednu z podstatných úloh zverených Únii na základe článku 3 ods. 3 ZEÚ, a to vytvorenie vnútorného trhu, ako aj na základe Protokolu (č. 27) o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, ktorý je podľa článku 51 ZEÚ súčasťou Zmlúv a podľa ktorého vnútorný trh zahŕňa systém, ktorým sa zabezpečuje, aby hospodárska súťaž nebola narušená.

99

Význam porušených ustanovení Únie v takom prípade, akým je ten, o ktorý ide v tejto veci, sa odráža najmä v skutočnosti, že vrátením pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom sa odstraňuje skreslenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorá vyplýva z takejto pomoci, a že týmto vrátením príjemca stráca výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 151 a citovaná judikatúra].

100

Pokiaľ ide o nesplnenie povinnosti zistené v prejednávanej veci, treba po prvé pripomenúť, že bez ohľadu na skutočnosť, že Helénska republika prijala opatrenia na vymáhanie dotknutej štátnej pomoci, nevymohla túto štátnu pomoc v celom rozsahu. Vzhľadom na pravidlo pripomenuté v bode 94 tohto rozsudku, podľa ktorého musí byť penále prispôsobené okolnostiam a primerané zistenému nesplneniu povinnosti, treba zohľadniť skutočnosť, že hoci Larco zostala nájomcom metalurgického podniku a banského komplexu v Larymne, v nadväznosti na rozhodcovské rozhodnutie vydané 24. septembra 2020, ktoré bolo opravené 8. októbra 2020, rozhodcovský súd uznal vlastnícke právo gréckeho štátu k týmto aktívam.

101

Po druhé treba zdôrazniť značnú výšku nevymoženej pomoci. Táto suma, zvýšená o úroky, totiž k 14. máju 2020 predstavovala 160 miliónov eur.

102

Po tretie treba zohľadniť skutočnosť, že trh, na ktorom Larco vykonáva svoju činnosť, a najmä trh s feroniklovou zliatinou, je cezhraničný. V dôsledku toho má nevymožená protiprávna a nezlučiteľná pomoc nepriaznivý účinok na trh, ktorý sa neobmedzuje len na územie Helénskej republiky.

103

Napokon je nutné dospieť k záveru, že tento členský štát sa opakovane dopúšťa porušení v oblasti štátnej pomoci. Helénska republika totiž bola odsúdená jednak v rámci žaloby podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ za nevykonanie rozhodnutí o vymáhaní pomoci vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 1. marca 2012, Komisia/Grécko (C‑354/10, neuverejnený, EU:C:2012:109); z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395); zo 17. októbra 2013, Komisia/Grécko (C‑263/12, neuverejnený, EU:C:2013:673); z 9. novembra 2017, Komisia/Grécko (C‑481/16, neuverejnený, EU:C:2017:845), a zo 17. januára 2018, Komisia/Grécko (C‑363/16, EU:C:2018:12), a jednak v rámci žaloby podľa článku 228 ods. 2 tretieho pododseku ES vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko (C‑369/07, EU:C:2009:428).

104

Treba konštatovať, že v danom prípade má porušenie pravidiel Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci závažnú povahu.

105

Pokiaľ ide v druhom rade o dĺžku trvania porušenia, treba ju posúdiť s prihliadnutím na okamih, ku ktorému Súdny dvor posudzoval skutkový stav, a nie okamih, keď Komisia podala žalobu na Súdny dvor [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 156 a citovaná judikatúra].

106

Za týchto okolností, keďže Helénska republika nevedela preukázať, že jej nesplnenie povinnosti vykonať v celom rozsahu rozsudok, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, bolo skutočne ukončené, je nutné dospieť k záveru, že uvedené nesplnenie povinnosti trvá už viac ako štyri roky, čo predstavuje značne dlhé obdobie.

107

Pokiaľ ide v treťom rade o platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že treba zobrať do úvahy najnovší vývoj HDP tohto členského štátu, ako je vyjadrený v čase posudzovania skutkového stavu Súdnym dvorom [rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 131; z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 158 a citovaná judikatúra, ako aj z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – Oblasť trestného práva), C‑658/19, EU:C:2021:138, bod 83 a citovaná judikatúra).

108

Na to, aby sa zabezpečila primeraná a odrádzajúca povaha sankcií, Komisia navrhuje zohľadniť okrem HDP dotknutého členského štátu aj jeho inštitucionálnu váhu v Únii vyjadrenú počtom hlasov, ktorými tento členský štát disponuje v rámci Európskeho parlamentu. Táto inštitúcia sa tiež domnieva, že na zabezpečenie primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií je potrebné použiť vyrovnávací koeficient 4,5.

109

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 95 tohto rozsudku, že návrhy Komisie týkajúce sa penále nie sú pre Súdny dvor záväzné a sú len užitočným návodom.

110

Keďže matematické premenné použité Komisiou na výpočet výšky penále sú totiž orientačné pravidlá, ktoré definujú usmernenia, ktoré chce Komisia sledovať, prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a k právnej istote jej konania, ako aj k primeranosti výšky penále, ktoré zamýšľa navrhnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2000, Komisia/Grécko, C‑387/97, EU:C:2000:356, body 86 a 87).

111

V tomto kontexte na jednej strane z judikatúry po 1. apríli 2017, čo je dátum, od ktorého sa starý systém vážených hlasov určujúci počet hlasov členských štátov v Rade už neuplatňuje, vyplýva, že Súdny dvor na účely posúdenia platobnej schopnosti dotknutého členského štátu zohľadní HDP tohto členského štátu ako prevládajúci faktor (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, body 141 a 142).

112

Na druhej strane, pokiaľ ide o zohľadnenie inštitucionálnej váhy dotknutého členského štátu v Únii s cieľom zaručiť primeranú a odrádzajúcu povahu sankcií, treba po prvé pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 94 tohto rozsudku vyplýva, že primeranosť finančných sankcií sa posudzuje vzhľadom na zistené nesplnenie povinnosti, ako aj platobnú schopnosť dotknutého členského štátu.

113

Po druhé treba konštatovať, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 35 svojich návrhov, že cieľ spočívajúci v stanovení sankcií, ktoré budú dostatočne odrádzajúce, si nevyhnutne nevyžaduje zohľadnenie inštitucionálnej váhy dotknutého členského štátu v Únii.

114

Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 29 svojich návrhov, inštitucionálna váha dotknutého členského štátu v Únii je nezávislá od povahy predmetného nesplnenia povinnosti.

115

Zohľadnenie inštitucionálnej váhy dotknutého členského štátu sa preto nezdá byť nevyhnutné na zabezpečenie dostatočného odradenia a prinútenia tohto členského štátu k zmene svojho súčasného alebo budúceho konania v súvislosti s poskytovaním štátnej pomoci.

116

Za týchto podmienok bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť Komisie navrhnúť finančné sankcie, ktoré sa zakladajú na viacerých kritériách s cieľom umožniť najmä zachovanie primeraného rozdielu medzi jednotlivými členskými štátmi, je potrebné vychádzať z HDP Helénskej republiky ako prevládajúceho prvku na účely posúdenia jej platobnej schopnosti bez toho, aby sa na účely stanovenia dostatočne odrádzajúcich a primeraných sankcií zohľadnila inštitucionálna váha Helénskej republiky vyjadrená počtom hlasov, ktorými tento členský štát disponuje v Európskom parlamente.

117

Okrem toho, pokiaľ ide o návrh Komisie použiť vyrovnávací koeficient 4,5, táto inštitúcia nepreukázala objektívne kritériá, na základe ktorých stanovila hodnotu tohto koeficientu.

118

Pokiaľ ide o periodicitu penále, Komisia sa domnieva, že toto penále musí byť denné.

119

Je však potrebné zohľadniť osobitosť vymáhania dotknutej pomoci.

120

V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, že grécke orgány prijali určité opatrenia, ktoré by mohli slúžiť ako základ na vykonanie rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti. Dôsledky týchto opatrení však nemožno vnímať okamžite. Zdá sa teda, že úplné vykonanie rozhodnutia 2014/539, a teda rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, nemožno dosiahnuť v krátkom čase.

121

Z toho vyplýva, že k prípadnému konštatovaniu ukončenia porušovania by mohlo dôjsť až na konci obdobia, v ktorom sa budú dať vyhodnotiť všetky dosiahnuté výsledky.

122

Preto treba stanoviť polročné penále s cieľom umožniť Komisii posúdiť stav vývoja opatrení na vykonanie tohto rozsudku vzhľadom na situáciu platnú na konci predmetného obdobia.

123

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a vzhľadom na voľnú úvahu priznanú Súdnemu dvoru článkom 260 ods. 3 ZFEÚ treba Helénskej republike uložiť povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 4368000 eur za každé šesťmesačné obdobie omeškania s prijatím opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s rozsudkom, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, a to odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do dňa úplného vykonania rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti.

124

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil výšku paušálnej pokuty tak, že vynásobí dennú sumu počtom dní trvania porušenia.

125

Komisia navrhuje uplatniť na výpočet paušálnej pokuty rovnaký koeficient závažnosti a rovnaký faktor „n“ ako v rámci penále. Naproti tomu stanovuje základný denný paušál na 1039 eur. Na rozdiel od výpočtu penále sa koeficient dĺžky trvania neuplatní, pretože trvanie porušenia je už zohľadnené pri násobení dennej sumy počtom dní pretrvávania nesplnenia povinnosti.

126

Komisia tak navrhuje, aby suma paušálnej pokuty buď zodpovedala základnému paušálu, teda sume 1039 eur vynásobenej koeficientom závažnosti (7) a faktorom „n“ (0,51), alebo sume 3709,23 eura, ktorá bola vynásobená počtom dní, ktoré uplynuli medzi dňom vyhlásenia rozsudku, ktorým sa určuje nesplnenie povinnosti, a dňom, keď si členský štát splní povinnosti, alebo ak to nie je možné, dňom vyhlásenia tohto rozsudku.

127

Helénska republika namieta proti tomu s tvrdením, že paušálna pokuta navrhnutá Komisiou nie je primeraná osobitným okolnostiam a nie je v súlade so zásadou proporcionality.

128

Na úvod treba pripomenúť, že Súdny dvor je v rámci výkonu voľnej úvahy, ktorá mu prináleží v danej oblasti, oprávnený kumulatívne uložiť penále a paušálnu pokutu [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 163 a citovaná judikatúra].

129

Uloženie paušálnej pokuty a prípadné stanovenie jej výšky v každom konkrétnom prípade závisí od všetkých relevantných skutočností, ktoré sa týkajú tak charakteristík zisteného nesplnenia povinnosti, ako aj samotného postoja dotknutého členského štátu, ktorého sa konanie začaté podľa článku 260 ZFEÚ týka. V tejto súvislosti tento článok priznáva Súdnemu dvoru širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či uloží, alebo neuloží túto sankciu, a prípadne pri stanovení jej výšky [rozsudok z 12. marca 2020, Komisia/Taliansko (Protiprávna pomoc poskytnutá v odvetví hotelierstva na Sardínii), C‑576/18, neuverejnený, EU:C:2020:202, bod 164 a citovaná judikatúra].

130

V prejednávanej veci všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré viedli ku konštatovaniu nesplnenia povinnosti, naznačujú, že účinná prevencia pred opakovaním podobných porušení práva Únie v budúcnosti si môže vyžadovať prijatie takého odradzujúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty.

131

Za týchto okolností Súdnemu dvoru prináleží, aby v rámci svojej diskrečnej právomoci stanovil výšku tejto paušálnej pokuty tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná zistenému nesplneniu povinnosti (rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, bod 156 a citovaná judikatúra).

132

Medzi relevantné faktory v tejto súvislosti patria najmä také skutočnosti, akými sú závažnosť zisteného porušenia a obdobie, počas ktorého toto porušenie pretrvávalo od vyhlásenia rozsudku, ktorým bolo určené (rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko, C‑93/17, EU:C:2018:903, bod 157 a citovaná judikatúra).

133

Okolnosti prejednávanej veci, ktoré majú byť zohľadnené, vyplývajú najmä z dôvodov nachádzajúcich sa v bodoch 97 až 117 tohto rozsudku a týkajú sa závažnosti a trvania porušenia, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu.

134

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy predstavuje stanovenie výšky paušálnej pokuty, ktorú má Helénska republika zaplatiť, na 5500000 eur spravodlivé posúdenie okolností prejednávanej veci.

135

V dôsledku toho je potrebné uložiť Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu vo výške 5500000 eur.

136

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Helénskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a bolo zistené nesplnenie povinnosti týmto štátom, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: