1.

Prejednávaná vec sa týka odvolania Európskej komisie, ktorým táto inštitúcia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozsudok z 12. marca 2020, Valencia Club de Fútbol/Komisia (T‑732/16, EU:T:2020:98; ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd Európskej únie zrušil na základe žaloby Valencia Club de Fútbol, SAD (ďalej len „Valencia CF“) rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/365 zo 4. júla 2016 o štátnej pomoci SA.36387 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2013/CP) poskytnutej Španielskom futbalovým klubom Valencia Club de Fútbol SAD, Hércules Club de Fútbol SAD a Elche Club de Fútbol SAD ( 2 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2.

Na základe tohto odvolania bude potrebné, aby Súdny dvor preskúmal metodiku vymedzenú v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov [107] a [108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk ( 3 ) (ďalej len „oznámenie o zárukách“) na účely posúdenia existencie pomoci v prípade individuálnej verejnej záruky, t. j. metodiku, ktorú Komisia podľa konštatovania Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku nezohľadnila. Súdny dvor bude mať tiež príležitosť bližšie vysvetliť rozsah svojej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena a povinnosti náležitej starostlivosti Komisie pri určovaní existencie výhody, najmä v súvislosti s poskytovaním individuálnej štátnej záruky.

3.

Okrem článku 107 ZFEÚ sú v prejednávanej veci relevantné body 2.1, 2.2, 3.1, 3.2, 4.1 a 4.2 oznámenia o zárukách.

4.

Skutkové okolnosti vedúce k sporu v prejednávanej veci sa uvádzajú v bodoch 1 až 10 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazujem pre bližšie podrobnosti. Pre potreby tohto konania sa obmedzím na pripomenutie nasledujúcich skutočností.

5.

Valencia CF je profesionálny futbalový klub, ktorý má sídlo vo Valencii, v Španielsku. Nadácia Fundación Valencia je nezisková organizácia, ktorej základným cieľom je zachovávať, šíriť a podporovať športové, kultúrne a sociálne aspekty klubu Valencia CF a jeho spojenie s fanúšikmi.

6.

Dňa 5. novembra 2009 Instituto Valenciano de Finanzas (ďalej len „IVF“), finančná inštitúcia Generalitat Valenciana (regionálna samospráva Valencie, Španielsko), poskytla v prospech Fundación Valencia záruku za bankový úver vo výške 75 miliónov eur získaný od banky Bancaja (teraz Bankia), prostredníctvom ktorého nadobudla v rámci zvýšenia základného imania 70,6 % akcií klubu Valencia CF (ďalej len „opatrenie 1“). ( 4 )

7.

Záruka pokrývala 100 % istiny úveru plus úroky a náklady na zaručenú transakciu. Za to mala Fundación Valencia ako protihodnotu platiť v prospech IVF ročný poplatok za záruku vo výške 0,5 %. Ako nadväznú záruku získala IVF záložné právo v druhom poradí na akcie klubu Valencia CF vo vlastníctve Fundación Valencia. Doba trvania príslušného úveru bola stanovená na šesť rokov. Úroková sadzba základného úveru bola najskôr 6 % v prvom roku, neskôr fixovaná prostredníctvom „Euro Interbank Offered Rate“ (Euribor) na 1 rok, zvýšená o maržu 3,5 % s minimálnou sadzbou 6 %. Okrem toho bol stanovený poplatok za sprístupnenie zdrojov vo výške 1 %. Splátkový kalendár stanovoval splácanie úrokov od augusta 2010 a vrátenie istiny v dvoch splátkach vo výške 37,5 milióna eur 26. augusta 2014 a 26. augusta 2015. Predpokladalo sa, že zaručený úver (istina a úroky) sa splatí z predaja akcií klubu Valencia CF nadobudnutých Fundación Valencia.

8.

IVF 10. novembra 2010 zvýšila svoju záruku v prospech Fundación Valencia o 6 miliónov eur (ďalej len „opatrenie 4“). ( 5 )

9.

Na základe informácií o týchto zárukách Komisia začala prostredníctvom rozhodnutia zo 4. júla 2006 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) ( 6 ) vyšetrovanie s cieľom overiť zlučiteľnosť týchto záruk s ustanoveniami Únie o štátnej pomoci. V priebehu vyšetrovania Komisia dostala informácie a pripomienky okrem iného od Španielskeho kráľovstva, IVF, klubu Valencia CF a Fundación Valencia.

10.

Sporným rozhodnutím Komisia dospela okrem iného k záveru, že opatrenie 1 a opatrenie 4 predstavovali protiprávnu štátnu pomoc.

11.

V tomto rozhodnutí Komisia najprv konštatovala, že v čase poskytnutia opatrení 1 a 4 bol Valencia CF v ťažkostiach. ( 7 ) Nešlo však o mimoriadne ťažkú situáciu v zmysle uvedenom v bodoch 2.2 a 4.1 písm. a) Oznámenia o zárukách. ( 8 ) Napriek tomu Komisia usúdila, že vzhľadom na finančné ťažkosti, ktorým tento klub čelil pred zavedením predmetných opatrení, bolo možné usúdiť, že jeho rating podľa ratingovej stupnice agentúry Standard & Poor’s patril do kategórie CCC. ( 9 )

12.

V odôvodneniach 85 až 87 sporného rozhodnutia, ktoré sú súčasťou oddielu 7.1.2 s názvom „Selektívna výhoda“, Komisia konštatuje, že:

13.

V odôvodnení 93 sporného rozhodnutia, ktoré je súčasťou oddielu 7.2 s názvom „Výpočet pomoci“, sa uvádza, že:

14.

Valencia CF návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. októbra 2016 podal žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, pričom na podporu tohto návrhu uviedol osem žalobných dôvodov.

15.

V bodoch 116 až 138 napadnutého rozsudku, ktorých sa toto odvolanie týka, Všeobecný súd vyhovel – výlučne v súvislosti s opatrením 1 ( 10 ) – tretej časti prvého žalobného dôvodu, ktorým Valencia CF namietal nesprávne posúdenie Komisie, podľa ktorého sa opatrenie 1 neposkytlo za trhovú cenu.

16.

Podľa konštatovania Všeobecného súdu z oznámenia o zárukách predovšetkým vyplýva, že predbežne je potrebné zistiť prípadnú trhovú cenu buď na úrovni záruky alebo na úrovni základného úveru, so zreteľom na ktorú sa majú porovnať podmienky spornej transakcie s cieľom stanoviť, či je finančná záťaž znášaná dlžníkom nižšia, než by znášal v prípade, že by si bol nútený obstarať rovnaký úver a rovnakú záruku za trhovú cenu. Na tieto účely z bodu 3.2 písm. d) a bodu 4.2 oznámenia o zárukách podľa názoru Všeobecného súdu vyplýva, že Komisia je v prvom rade povinná preskúmať, či je cena za záruku prinajmenšom taká istá ako zodpovedajúca referenčná výška poplatku na finančných trhoch; v druhom rade, pri neexistencii takejto referenčnej výšky poplatku, je Komisia povinná porovnať celkové finančné náklady na úver so zárukou (vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku) s trhovou cenou podobného úveru, ktorý nie je zabezpečený zárukou; napokon, v prípade neexistencie trhovej ceny podobnej nezaručenej pôžičky je potrebné použiť referenčnú sadzbu ( 11 ).

17.

Na základe tohto predpokladu Súdny dvor s odkazom na odôvodnenia 85 a 86 písm. c) sporného rozhodnutia konštatoval, že Komisia v úvahách týkajúcich sa charakteristiky výhody neuviedla, aká bola trhová cena, so zreteľom na ktorú posúdila predmetný poplatok, ani neskúmala záložné právo poskytnuté IVF z dôvodu zabezpečenia záruky. Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia sa obmedzila na posúdenie finančnej situácie žalobcu, aby s ohľadom na výšku poplatku za záruku zaplateného v prospech IVF vyvodil, že nezodpovedal trhovým podmienkam. Ďalej Všeobecný súd konštatoval, že v rámci odpovede na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia potvrdila, že sa domnievala, že vzhľadom na finančnú situáciu žalobcu, ktorý bol podnikom v ťažkostiach, neexistovala trhová cena, ktorá by mohla slúžiť ako referencia pre poplatok za záruku. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že na účely zistenia, či poplatok zaplatený IVF znamenal výhodu, Komisia na jednej strane nezohľadnila všetky relevantné vlastnosti záruky a príslušného úveru, najmä existenciu záruk poskytnutých dlžníkom, a na druhej strane neskúmala trhovú cenu, s ohľadom na ktorú mala porovnať predmetný poplatok, pričom sa domnievala, že v prípade podniku v ťažkostiach takáto cena neexistuje. ( 12 )

18.

V bodoch 130 až 133 napadnutého rozsudku Všeobecný súd následne uviedol, že Komisia v odôvodnení 93 vykonala v rámci vyčíslenia spornej pomoci podrobnejšiu analýzu. V každom prípade, s odkazom na odpoveď Komisie v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na odpoveď na otázku položenú počas pojednávania, v ktorej sa Komisia odvolala na obsah rozhodnutia o začatí konania, Všeobecný súd dospel v prvom rade k záveru, že Komisia neskúmala, či na finančných trhoch existuje „zodpovedajúca orientačná [referenčná – neoficiálny preklad] výška poplatku“. Komisia podľa Všeobecného súdu naopak predpokladala, že žiadna finančná inštitúcia by nebola ručiteľom podniku v ťažkostiach v situácii, keď oznámenie o zárukách nestanovuje všeobecnú domnienku, podľa ktorej v prípade podniku v ťažkostiach nemôže existovať trhová cena. V druhom rade Všeobecný súd rozhodol, že Komisia sa domnievala, že si splnila svoje vyšetrovacie povinnosti týkajúce sa existencie trhovej ceny podobného nezaručeného úveru jednoducho tým, že svoje pochybnosti v tejto súvislosti vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania.

19.

Všeobecný súd preto vytkol Komisii predovšetkým skutočnosť, že nezohľadnila oznámenie o zárukách, keď vychádzala z predpokladu, že žiadna finančná inštitúcia by nebola ručiteľom podniku v ťažkostiach, a teda že na trhu nemožno nájsť žiadnu zodpovedajúcu referenčnú výšku poplatku za záruku. Po druhé Všeobecný súd rozhodol, že Komisia si nesplnila povinnosť uskutočniť celkové posúdenie pri zohľadnení všetkých relevantných okolností. ( 13 )

20.

Po tretie v bodoch 135 až 137 napadnutého rozsudku Všeobecný súd Komisii tiež vytkol, že dostatočne nepodložila svoje tvrdenie, ktorým vylúčila existenciu trhovej ceny podobného nezaručeného úveru. V tejto súvislosti dospel Všeobecný súd k záveru, že Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania obmedzila na to, že uviedla svoje pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu podobných transakcií, pričom v rámci svojej právomoci nepožiadala dotknutý členský štát alebo iné strany o informácie týkajúce sa existencie podobných úverov, ako je pôžička, ktorá je základom spornej transakcie. Okrem toho Komisia podľa Všeobecného súdu neuviedla žiadny iný dôkaz získaný počas správneho konania, ktorý by podporoval jej zistenia týkajúce sa nedostatku porovnateľných transakcií. ( 14 )

21.

Na základe týchto úvah Všeobecný súd vyhovel prvému žalobnému dôvodu klubu Valencia CF a zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo opatrenia 1.

22.

Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o opatrenie 1, vrátil vec Všeobecnému súdu a konštatoval, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

23.

Valencia CF predovšetkým navrhuje, aby Súdny dvor vyhlásil odvolanie Komisie za neprípustné, subsidiárne aby Súdny dvor zamietol odvolanie v celom rozsahu a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

24.

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie Komisie a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania.

25.

Vo svojom odvolaní Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, ktorým poukazuje na to, že Všeobecný súd v bodoch 124 až 138 napadnutého rozsudku porušil právo Únie, keď nesprávne vyložil článok 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o preukázanie existencie výhody. Jediný odvolací dôvod Komisie sa delí na tri časti.

26.

V prvej časti Komisia namieta, že Všeobecný súd nesprávne vyložil sporné rozhodnutie a oznámenie o zárukách. Komisia poznamenáva, že vzhľadom na špecifický charakter zaručenej transakcie nezistila na trhu transakcie podobné predmetnej záruke, ani nezabezpečené úvery podobné pôžičke, ktorej sa táto záruka týka. V rozpore s konštatovaním Všeobecného súdu však Komisia nikdy nedospela k záveru o neexistencii trhovej ceny za zodpovedajúci poplatok za záruku, ani k tomu, že nijaký subjekt na trhu by z tohto dôvodu neprevzal záruku za Valencia CF. Naopak, z odôvodnenia 93 písm. a) sporného rozhodnutia má vyplývať, že Komisia vypočítala, aká trhová úroková sadzba by sa mohla uplatniť na predmetnú záruku. Z oznámenia o zárukách v tejto súvislosti podľa Komisie vyplýva, že za určitých výnimočných okolností by Komisia mohla dospieť k predpokladu, že vo vzťahu ku konkrétnej záruke neexistuje trhová cena, nejde však o prípad sporného rozhodnutia. ( 15 )

27.

Posúdenia uvedené v bodoch 124 až 130 napadnutého rozsudku sa preto zakladajú na nesprávnom výklade sporného rozhodnutia. Najmä v bode 124 napadnutého rozsudku poskytol Všeobecný súd čiastočný a selektívny výklad sporného rozhodnutia. Izolovane pritom zohľadnil poslednú vetu odôvodnenia 85, ktorá, hoci je nepresná, nie je základom sporného rozhodnutia. Toto rozhodnutie naopak vychádza z nedostatočnej ceny zaplatenej za záruku, a nie z nemožnosti získať záruku alebo úver na trhu. Komisia nespochybňuje možnosť existencie trhovej ceny, hoci aj v prípade poskytnutia záruky v prospech podniku v ťažkostiach. Body 127 až 129 napadnutého rozsudku preto nie sú relevantné.

28.

Okrem toho napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho výkladu oznámenia o zárukách, vo vzťahu ku ktorému sa Všeobecný súd obmedzil na zhrnutie niekoľkých krátkych úsekov, neriadil sa však jeho logikou. Po prvé Všeobecný súd nesprávne predpokladal, že použitie referenčných sadzieb sa zakladá na domnienke, keď použitie týchto sadzieb bolo neoddeliteľnou súčasťou empirickej praxe zameranej na stanovenie ukazovateľa trhovej ceny záruky. Po druhé Všeobecný súd nesprávne vykladá oznámenie o zárukách, ako keby toto oznámenie stanovovalo prísnu hierarchiu medzi trhovými metódami a referenčnými metódami na určenie existencie pomoci a jej vyčíslenia. Všetky metódy upravené v tomto oznámení však majú za cieľ určiť trhovú cenu záruky, pričom sa zakladajú na trhových údajoch. Po tretie predpokladom použitia referenčnej sadzby nie je nesplnenie povinnosti vykonať celkové posúdenie zohľadňujúce všetky relevantné skutočnosti v danej veci.

29.

V druhej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou výhody vyplývajúcej z individuálnej záruky a s povinnosťou náležitej starostlivosti Komisie. Konkrétne Všeobecný súd zaťažil Komisiu nadmerným dôkazným bremenom na účely preukázania, že k poskytnutiu verejnej záruky nedošlo za trhových podmienok.

30.

Komisia poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o prejednávanú vec, v rozhodnutí o začatí konania predovšetkým vyjadrila pochybnosti o existencii podobných záruk na finančnom trhu, pričom uviedla, že subjekty na trhu nie sú podľa všetkého ochotné prevziať na seba riziko platobnej neschopnosti príjemcov. Po druhé Komisia tiež vyzvala členský štát a dotknuté strany, aby sa k danej veci vyjadrili, pričom Španielske kráľovstvo požiadala o poskytnutie všetkých relevantných informácií na účely posúdenia pomoci. Po tretie Fundación Valencia vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania vyjadrila podľa Komisie pochybnosti o existencii podobných záruk na trhu.

31.

Podľa názoru Komisie táto inštitúcia unesie svoje dôkazné bremeno na účely preukázania existencie výhody v súlade s judikatúrou v prípade, že v rozhodnutí o začatí konania uvedie, tak ako v prejednávanej veci, odôvodnenie, ktorého základom sú ťažkosti podniku, ktorý je príjemcom záruky, a charakteristiky takejto záruky, z čoho vyvodí rating podniku, a keď po tom, čo vyzve členský štát a dotknuté strany, aby sa v danej veci vyjadrili, pričom požiada o poskytnutie všetkých relevantných informácií na účely posúdenia pomoci, nijaká súčasť spisu nenasvedčuje tomu, že by na trhu existovali podobné transakcie (potvrdili to aj dotknuté strany). Za týchto okolností z povinnosti náležitej starostlivosti nevyplýva, že Komisia by bola povinná vyhľadávať informácie, ktorých existencia je nepravdepodobná alebo čisto hypotetická. Neexistuje nijaký logický dôvod, pre ktorý by Komisia bola za takýchto okolností navyše nútená využiť svoje právomoci voči členskému štátu, tretím dotknutým stranám alebo aj iným subjektom. Výzva uvedená v rozhodnutí o začatí konania je dostatočná na to, aby členský štát a/alebo dotknuté strany oznámili podobné transakcie, pokiaľ existujú. V zásade je to členský štát, ktorý uvádza, že sa správal ako racionálny súkromný subjekt pôsobiaci v rámci trhového hospodárstva, a ktorý musel preskúmať, či na trhu existujú podobné transakcie. Orgány verejnej moci a príjemca opatrenia sú z hľadiska zisťovania existencie podobných transakcií v lepšej pozícii než Komisia. Okrem toho Komisiu nemožno vyzvať na predloženie negatívnych dôkazov. Judikatúra Súdneho dvora aj Všeobecného súdu tento prístup potvrdzujú.

32.

Všeobecnejšie, pokiaľ ide o preukázanie existencie pomoci, Komisia zastáva názor, že je povinná využiť svoje osobitné vyšetrovacie právomoci len vtedy, keď nemá dostatočné dôkazy na preukázanie existencie pomoci, keď má vedomosť o existencii dôležitého dôkazu, ktorým nedisponuje a ktorý môže ovplyvniť jej posúdenie vo veci existencie pomoci, alebo v prípade dôvodného predpokladu, že údaje, ktoré má k dispozícii, sú neúplné. Nijaká z týchto situácií v prejednávanej veci nenastala.

33.

V tretej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav, keď v bode 137 napadnutého rozsudku konštatoval, že „Komisia neuvádza žiadny iný dôkaz získaný počas správneho konania, ktorý by podporoval jej zistenia týkajúce sa nedostatku porovnateľných transakcií“. Na pojednávaní pred Všeobecným súdom sa totiž táto inštitúcia odvolala na pochybnosti Fundación Valencia o existencii podobných záruk na trhu, na ktoré sa odkazuje v bode 30, t. j. skutočnosť, na ktorej tiež založila svoje rozhodnutie.

34.

Valencia CF predbežne vznáša námietku neprípustnosti, v rámci ktorej uvádza, že odvolanie treba vyhlásiť za neprípustné. Vo veci samej Valencia CF a Španielske kráľovstvo spochybňujú tvrdenia Komisie.

35.

Na úvod je potrebné analyzovať námietku neprípustnosti, ktorú voči odvolaniu vzniesol Valencia CF.

36.

Valencia CF v prvom rade uvádza, že Komisia neuvádza s potrebnou presnosťou, ktoré body odôvodnenia napadnutého rozsudku napáda. Po druhé Valencia CF poznamenáva, že vzhľadom na to, že oznámenie o zárukách nie je nástrojom pozitívneho práva Únie, jeho prípadné porušenie nemožno kvalifikovať ako právnu otázku, ktorou by sa mohol Súdny dvor zaoberať v rámci konania o odvolaní. Po tretie Komisia sa podľa názoru klubu Valencia CF obmedzila na opätovné uvedenie dôvodov a tvrdení, ktoré vzniesla už v konaní na Všeobecnom súde, pričom jej zámerom je dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu, čo je v rámci odvolania neprípustné.

37.

Domnievam sa, že námietku neprípustnosti vznesenú zo strany klubu Valencia CF je potrebné zamietnuť.

38.

Komisia predovšetkým vo svojom odvolaní jasne uvádza body a časti napadnutého rozsudku, ktoré sú predmetom jej výhrad. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 25 až 33 vyššie, údajné nesprávne právne posúdenie, ktoré Komisia vytýka Všeobecnému súdu, jasne vyplýva z tvrdení, ktoré táto inštitúcia predniesla.

39.

Komisia totiž predovšetkým spochybňuje výklad sporného rozhodnutia Všeobecným súdom. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že dôvody smerujúce proti výkladu rozhodnutia Komisie vykonanému Všeobecným súdom sú v rámci odvolania prípustné. ( 16 ) Komisia ďalej spochybňuje výklad oznámenia o zárukách Všeobecným súdom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z ustálenej judikatúry, v špecifickej oblasti štátnej pomoci je Komisia viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma, pokiaľ sa neodchyľujú od noriem Zmluvy. ( 17 ) Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd vytkol Komisii skutočnosť, že nezohľadnila oznámenie o zárukách, odvolací dôvod zameraný na spochybnenie výkladu takéhoto oznámenia treba považovať za prípustný. Obdobne platí, že údajné nedodržanie pravidiel v oblasti dokazovania predstavuje právnu otázku, ktorá je prípustná vo fáze odvolania. ( 18 )

40.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľom odvolania Komisie nie je, na rozdiel od tvrdenia klubu Valencia CF, ani opakovať žalobné dôvody a tvrdenia uvedené už v prvom stupni konania, ani spochybniť hodnotenie skutkového stavu a dôkazov vykonané Všeobecným súdom.

41.

Vo veci samej sa domnievam, že na to, aby bolo možné odpovedať na tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojom odvolaní, je potrebné najprv venovať niekoľko úvah oznámeniu o zárukách [oddiel a)], ako aj pripomenúť zásady vypracované v judikatúre v súvislosti s dôkazným bremenom a povinnosťou náležitej starostlivosti Komisie pri posudzovaní existencie výhody podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ [oddiel b)]. Na základe uvedených skutočností následne podrobím analýze jediný odvolací dôvod Komisie [oddiel c)].

42.

Z bodu 1.1 oznámenia o zárukách vyplýva, že poskytuje usmernenia o zásadách a metodike, z ktorých Komisia vychádza pri uplatňovaní ustanovení zmlúv v oblasti štátnej pomoci na štátne záruky. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 39 vyššie toto oznámenie zaväzuje Komisiu, nie však Súdny dvor. ( 19 )

43.

Ako je zrejmé z bodu 2.1 a bodu 2.2 uvedeného oznámenia, výhodou štátnej záruky je to, že riziko spojené s nesplatením zaručeného úveru znáša štát. Toto prevzatie rizika by sa za bežných okolností malo kompenzovať primeranou protihodnotou, teda poplatkom. K zvýhodneniu podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ dochádza v prípade úplného alebo čiastočného zrieknutia sa samotného poplatku, čo znamená stratu zdrojov pre štát a zároveň výhodu pre podnik.

44.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora ( 20 ) z oznámenia o zárukách vyplýva, ( 21 ) že posúdenie na účely určenia existencie výhody, a teda štátnej pomoci, vychádza zo „zásady investora v trhovom hospodárstve“. Cieľom takéhoto posúdenia je overiť, či sa záruka poskytla za podmienok, ktoré by boli prijateľné pre súkromný hospodársky subjekt pôsobiaci v bežných podmienkach trhového hospodárstva.

45.

Na tieto účely upravuje oznámenie o zárukách analýzu zameranú predovšetkým na určenie toho, či by obozretný súkromný investor poskytol alebo neposkytol príjemcovi podobnú záruku za rovnakých podmienok a za rovnakú cenu, aké sa vzťahujú na dotknutú záruka. V prípade zápornej odpovede ide o výhodu, teda o pomoc, ktorú je v druhej fáze potrebné vyčísliť, pričom sa určí, za akú cenu by za špecifických okolností daného prípadu obozretný súkromný investor prípadne poskytol podobnú záruku. Výška pomoci sa vo všeobecnosti bude rovnať rozdielu medzi cenou, ktorá sa za záruku skutočne zaplatila, a cenou, ktorú by za poskytnutie takejto záruky požadoval obozretný súkromný investor.

46.

Štruktúra oznámenia o zárukách sa riadi uvedenou dvojfázovou schémou. Najprv sa totiž v bode 3 uvádzajú niektoré kumulatívne podmienky, ktorých splnenie vylučuje existenciu štátnej pomoci. Pokiaľ ide konkrétne o individuálne záruky, ako je záruka, ktorá je predmetom prejednávanej veci, v bode 3.2 oznámenia o zárukách sa stanovuje, že na vylúčenie existencie štátnej pomoci stačí, ak sa dodržia niektoré podmienky v ňom uvedené. Ide o tieto podmienky: aby dlžník nemal finančné problémy [písm. a)], aby bolo rozsah záruky možné správne stanoviť v čase jej poskytnutia [písm. b)], aby záruka nekryla viac ako 80 % nesplatenej pôžičky [písm. c)] a aby sa za záruku zaplatila trhovo orientovaná cena [písm. d)].

47.

Oznámenie o zárukách výslovne nešpecifikuje dôsledky nedodržania týchto podmienok. Je však potrebné vychádzať z predpokladu, že ak jedna alebo viaceré z týchto podmienok nie sú splnené, neznamená to automaticky a nevyhnutne, že ide o štátnu pomoc. Nesplnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok naznačuje prítomnosť indícií o existencii štátnej pomoci, čo vedie k potrebe podrobnejšej analýzy. V tejto súvislosti je zvlášť významná podmienka uvedená v bode 3.2 písm. d): čiže aby sa za záruku zaplatila trhovo orientovaná cena. V prípade nedodržania tejto podmienky, t. j. ak sa dotknutá štátna záruka poskytne za nižšiu ako trhovú cenu, zdá sa byť nepochybné, že predmetné opatrenie môže poskytnúť príjemcovi výhodu, a preto predstavuje štátnu pomoc.

48.

V bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách sa podrobne uvádzajú kritériá, ktoré sa majú použiť na určenie, či sa daná záruka poskytuje za trhovo orientovanú cenu.

49.

V prvom a druhom odseku tohto bodu sa spresňuje, že na uvedené účely je predovšetkým potrebné overiť existenciu „zodpovedajúcej orientačnej [referenčnej – neoficiálny preklad] výšky poplatku [na finančných trhoch]“. Pokiaľ nie je možné nájsť takúto zodpovedajúcu referenčnú výšku, „celkové finančné náklady na pôžičku so zárukou, vrátane úrokovej sadzby pôžičky a poplatku za záruku, sa musia porovnať s trhovou cenou podobnej pôžičky, ktorá nie je zabezpečená zárukou“.

50.

V treťom odseku uvedeného bodu sa ďalej spresňuje, že v obidvoch prípadoch treba pri určovaní zodpovedajúcej trhovej ceny vykonať analýzu základných charakteristík záruky a súvisiacej pôžičky, ktorá by mala konkrétne umožniť ohodnotiť dlžníka pomocou ratingu rizika.

51.

V prípade, že na základe analýzy vykonanej s ohľadom na vyššie uvedené parametre Komisia dospeje k záveru, že poskytnutá záruka priznáva príjemcovi výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, je v druhej fáze potrebné vyčísliť výšku pomoci. V bode 4 oznámenia o zárukách sa uvádzajú kritériá, ktoré sa majú použiť na takéto vyčíslenie.

52.

Ako už bolo uvedené, v oznámení o zárukách sa stanovuje, že vo všeobecnosti sa výška pomoci bude rovnať rozdielu medzi skutočne zaplatenou cenou za záruku a cenou, ktorú by za poskytnutie takejto záruky požadoval obozretný súkromný investor.

53.

V niektorých prípadoch je však možné, že ak je podnik v mimoriadne ťažkej situácii, teda pravdepodobnosť, že dlžník nesplatí pôžičku, je mimoriadne vysoká, nijaký obozretný súkromný investor by záruku neposkytol. V danom prípade, na ktorý sa vzťahujú body 2.2 a 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách, trhová cena záruky neexistuje, pretože žiadny investor by nebol ochotný ju poskytnúť. V takej situácii, ku ktorej v súlade s bodom 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách dochádza len „vo výnimočných situáciách“, sa teda výška pomoci bude rovnať výške samotnej záruky. Dôvodom je na jednej strane skutočnosť, že vzhľadom na to, že trhová cena za poskytnutie takejto záruky neexistuje, výšku pomoci nemožno stanoviť ako rozdiel medzi skutočne zaplatenou cenou a faktorom, ktorý neexistuje. Na druhej strane, keďže riziko nesplatenia je mimoriadne vysoké, štát bude s najväčšou pravdepodobnosťou nútený zaplatiť celú sumu, na ktorú sa záruka vzťahuje. ( 22 )

54.

Okrem uvedenej špecifickej možnosti je na vyčíslenie pomoci potrebné identifikovať trhovú cenu za poskytnutie záruky, s ktorou sa porovná skutočne zaplatená cena za dotknutú záruku.

55.

V tejto súvislosti sa v bode 4.2 oznámenia o zárukách uvádza, že keď trh neposkytuje záruky na daný typ transakcie, trhová cena za záruku nie je známa. Uvedené netreba chápať v zmysle, že ide o situáciu, aká sa uvádza v bode 53 vyššie, ale skôr v tom zmysle, že trhová cena síce nie je „empiricky“ známa, možno ju však vykonštruovať. V takom prípade sa pomoc vyčísľuje tak, že sa vypočíta „rozdiel medzi špecifickou trhovou úrokovou mierou, ktorú by táto spoločnosť znášala bez záruky, a úrokovou mierou, ktorú získala prostredníctvom štátnej záruky po zohľadnení všetkých zaplatených poplatkov“. Podľa toho istého bodu uvedeného oznámenia „ak neexistuje žiadna trhová úroková miera a ak členský štát chce použiť ako náhradu referenčnú sadzbu… pre výpočet intenzity pomoci v individuálnej záruke platia podmienky stanovené v oznámení o referenčných sadzbách“.

56.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží Komisii, aby preukázala existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a teda poskytla aj dôkaz o tom, že podmienka poskytnutia výhody príjemcom je splnená. ( 23 )

57.

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že v prípade uplatniteľnosti zásady súkromného investora nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie splnenia podmienok uplatniteľnosti tejto zásady, Komisia, a to najmä s prihliadnutím na informácie poskytnuté dotknutým členským štátom. ( 24 )

58.

Na tieto účely Komisii prináleží vykonať celkové posúdenie zohľadňujúce všetky relevantné skutočnosti v prejednávanej veci, ktoré jej umožní určiť, či prijímajúci podnik zjavne nezískal úľavy porovnateľné s úľavami od takéhoto súkromného podnikateľského subjektu. ( 25 ) Podľa judikatúry sú na účely uplatnenia uvedeného kritéria súkromného investora relevantné len prvky, ktoré sú k dispozícii, a predvídateľný vývoj v čase prijatia predmetného opatrenia. ( 26 )

59.

V tomto ohľade je Komisia povinná v záujme riadneho uplatnenia základných pravidiel Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci uskutočniť konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s náležitou starostlivosťou, aby pri prijímaní konečného rozhodnutia mala k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy. ( 27 )

60.

Konkrétne, keď sa zdá, že kritérium súkromného veriteľa by sa mohlo uplatniť, Komisii prislúcha požiadať dotknutý členský štát, aby jej poskytol všetky relevantné informácie umožňujúce jej preveriť, či sú splnené podmienky uplatnenia tohto kritéria. ( 28 )

61.

Vzhľadom na to, že Komisia nie je v skutočnosti nutne priamo oboznámená s okolnosťami, za ktorých sa prijalo rozhodnutie prijať konkrétne opatrenie, musí sa na účely uplatnenia tohto kritéria vo veľkej miere opierať o objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré dotknutý členský štát predložil na účely preukázania, že došlo k splneniu podmienok na uplatnenie kritéria súkromného investora. ( 29 )

62.

V každom prípade, aj keď je táto inštitúcia konfrontovaná s členským štátom, ktorý jej v rozpore so svojou povinnosťou spolupráce neposkytol informácie, ktoré mu nariadila oznámiť, musí založiť svoje rozhodnutia na dôkazoch určitej spoľahlivosti a koherencie, ktoré poskytujú dostatočný základ na vyvodenie záveru, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, a ktoré sú preto spôsobilé podporiť závery, ku ktorým dospela. ( 30 )

63.

Keďže vymáhanie predmetnej pomoci od jej príjemcu má za cieľ odstrániť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené danou konkurenčnou výhodou, a tak obnoviť situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím tejto pomoci, Komisia nemôže predpokladať, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, tým, že vychádza len z negatívnej domnienky založenej na neexistencii informácií umožňujúcich dospieť k opačnému záveru, pokiaľ neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázať existenciu takej výhody. ( 31 )

64.

Jediný odvolací dôvod, ktorý Komisia uviedla vo vzťahu k napadnutému rozsudku, je potrebné analyzovať práve vzhľadom na predchádzajúce úvahy.

65.

Na overenie správnosti analýzy Všeobecného súdu s ohľadom na výhrady predložené Komisiou je podľa môjho názoru potrebné začať preskúmaním sporného rozhodnutia so zreteľom na napadnutý rozsudok.

66.

V tejto súvislosti Komisia v spornom rozhodnutí najprv v oddiele 7.1.2 určila existenciu selektívnej výhody a následne v oddiele 7.2 vyčíslila výšku pomoci.

67.

V rámci oddielu 7.1.2 Komisia predovšetkým v odôvodneniach 73 až 77 konštatovala, že Valencia CF bol vo finančných ťažkostiach, v odôvodnení 80 však vylúčila, že by sa nachádzal v mimoriadne ťažkej situácii. V tomto ohľade Všeobecný súd v bodoch 51 až 106 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenia Valencie CF, ktorých cieľom bolo spochybniť analýzu Komisie týkajúcu sa ťažkostí tejto spoločnosti. Táto časť napadnutého rozsudku sa nespochybňuje, a preto sa na ňu toto odvolanie nevzťahuje.

68.

V odôvodneniach 81 až 83 sporného rozhodnutia Komisia z uvedených ťažkostí vyvodila možnosť dospieť k záveru, že rating klubu Valencia CF patril podľa štandardnej metodiky používanej ratingovými agentúrami (konkrétne Standard & Poor’s) do kategórie CCC. Hoci Valencia CF napadol túto analýzu jednak v tretej časti svojho prvého žalobného dôvodu – ktorej Všeobecný súd vyhovel – a jednak vo svojom vyjadrení v rámci tohto odvolacieho konania, treba poznamenať, že v napadnutom rozsudku Všeobecný súd predmetnú analýzu a následný záver nespochybnil. Nepatria preto do rámca tohto odvolania.

69.

V odôvodnení 85 sporného rozhodnutia – citovanom v bode 12 vyššie – Komisia odkazuje na oznámenie o zárukách, pričom uvádza, že ide o základ jej analýzy a pripomína niektoré jeho zásady. Všeobecný súd odkazuje na toto odôvodnenie, a najmä na jeho poslednú vetu v bode 124 napadnutého rozsudku. Ako pripúšťa samotná Komisia, táto posledná veta je zjavne nepresná. ( 32 )

70.

Skutočná analýza predmetnej situácie sa však nachádza v odôvodneniach 86 a 87 sporného rozhodnutia.

71.

Konkrétne v odôvodnení 86 Komisia uvádza, že parametre uvedené v bode 3.2 oznámenia nie sú splnené. Presnejšie, Komisia poznamenáva že: a) Valencia CF je spoločnosť v kríze [pozri bod 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách]; b) záruka pokrýva viac ako 100 % úveru [pozri bod 3.2 písm. c) uvedeného oznámenia], a c) poplatok za záruku vo výške 0,5 % neodráža riziko nesplatenia zaručeného úveru, a preto cenu záruky nemožno považovať za trhovo orientovanú cenu [pozri bod 3.2 písm. d) vyššie uvedeného oznámenia].

72.

Na základe tejto analýzy Komisia v odôvodnení 87 dospela k záveru, že predmetné opatrenia nespĺňajú podmienky stanovené v oznámení o zárukách a že „príjemcovia by nezískali opatrenia za rovnakých podmienok na trhu“.

73.

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že Všeobecný súd v bode 125 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že v úvahách týkajúcich sa vymedzenia výhody, teda v oddiele 7.1.2 sporného rozhodnutia, Komisia neuviedla, aká bola trhová cena, so zreteľom na ktorú hodnotila predmetný poplatok.

74.

Až v odôvodnení 93 sporného rozhodnutia – teda v oddiele 7.2 venovanom výške pomoci – Komisia poznamenáva, že „úroková sadzba, ktorá by sa uplatňovala na úver bez štátnej záruky…, neposkytne zmysluplné porovnanie“, a to „z dôvodu obmedzeného počtu pozorovaných podobných transakcií na trhu“.

75.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ako sa uvádza v bodoch 48 až 50 vyššie, na určenie toho, či sa pri uplatnení „zásady investora v trhovom hospodárstve“ za záruku platí trhovo orientovaná cena, je v súlade s oznámením o zárukách najprv potrebné overiť, či je „cena za záruku prinajmenšom taká istá ako zodpovedajúca orientačná [referenčná – neoficiálny preklad] výška poplatku na finančných trhoch“, pričom ak takúto referenčnú výšku poplatku nemožno identifikovať, „celkové finančné náklady na pôžičku so zárukou, vrátane úrokovej sadzby pôžičky a poplatku za záruku, sa musia porovnať s trhovou cenou podobnej pôžičky, ktorá nie je zabezpečená zárukou“.

76.

V rámci systému oznámenia o zárukách je určenie takýchto referenčných cien (teda „referenčná výška poplatku na finančných trhoch“ a v opačnom prípade „trhová cena podobnej pôžičky, ktorá nie je zabezpečená zárukou“), pokiaľ ich je možné identifikovať, podľa všetkého rozhodujúce na účely kvalifikácie dotknutej záruky ako štátnej pomoci.

77.

V tomto smere zo spisu, ako aj z bodov 125 a 131 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania výslovne vypočul Komisiu s cieľom overiť základ vyššie citovaného záveru uvedeného v odôvodnení 93 sporného rozhodnutia, z ktorého v podstate vyplynula neexistencia „podobných pôžičiek, ktoré nie sú zabezpečené zárukou“ a ktoré by sa mali použiť ako referenčná hodnota na určenie toho, či cena zaplatená za dotknutú záruku bola alebo nebola trhovo orientovaná.

78.

Na predmetnú otázku Komisia odpovedala, že s prihliadnutím na finančnú situáciu klubu Valencia CF, ktorý bol podnikom v ťažkostiach, dospela k záveru o neexistencii trhovej ceny, ktorá by mohla slúžiť ako referenčná hodnota vo vzťahu k predmetnému poplatku za záruku. Vo svojej odpovedi Komisia ďalej spresnila, že „inými slovami, nedokázala nájsť podobné transakcie s poplatkami za záruku platenými finančnými inštitúciami, keďže takéto inštitúcie nepodstupovali také rizikové transakcie, ako sú transakcie spočívajúce v prevzatí záruk v prospech podnikov s ratingom CCC“. Následne sa Komisia odvolala na bod 3.3 oznámenia o zárukách, z ktorého vyplýva neexistencia trhovej referenčnej sadzby pre úvery poskytnuté spoločnostiam s ratingom CCC. Uvedená inštitúcia tiež dodala, že nijaká súčasť spisu v správnom konaní nenaznačovala opak.

79.

Z tejto odpovede na otázku Všeobecného súdu je zrejmé, že Komisia v podstate vyvodila zo skutočnosti, že na základe jej vlastnej analýzy sa bolo „možn[é] domnievať“ ( 33 ), že rating klubu Valencia CF patril do kategórie CCC, dôsledok, že nijaká finančná inštitúcia by nepodstúpila takú riskantnú transakciu, akou je prevzatie záruky v prospech klubu Valencia CF, a preto z tohto dôvodu a pri neexistencii náznakov o opaku v predmetnom spise bolo potrebné vylúčiť existenciu „podobných pôžičiek, ktoré nie sú zabezpečené zárukou“ a ktoré by sa mali použiť ako referenčná hodnota na porovnanie s dotknutou zárukou.

80.

V tejto súvislosti poznamenávam, že okrem skutočnosti, že takáto argumentácia ako základ záveru uvedeného v odôvodnení 93 sporného rozhodnutia v texte sporného rozhodnutia úplne chýba, vychádza podľa všetkého z úvahy, ktorú by bolo možné definovať ako „logicky hodnovernú“, ale ktorá sa reálne neopiera o skutočné dôkazy.

81.

Ako totiž usúdila Komisia, je hodnoverné sa domnievať, že finančné inštitúcie vo všeobecnosti nevstupujú do záručných vzťahov s podnikmi, ktoré majú rating CCC, hoci Komisia, pravdupovediac, na podporu tohto tvrdenia uviedla výlučne odkaz na bod 3.3 oznámenia o zárukách. V tomto prípade však záver o neexistencii „podobných pôžičiek, ktoré nie sú zabezpečené zárukou“ a ktoré by sa mali použiť ako referenčná hodnota na určenie toho, či cena zaplatená za dotknutú záruku bola alebo nebola trhovo orientovaná, vychádza určitým spôsobom z dvojakej dedukcie, t. j. na jednej strane z úvahy o tom, že v dôsledku finančných ťažkostí klubu Valencia CF bolo „možné sa domnievať“, že rating tohto podniku patril do kategórie CCC; takýto rating preto klubu Valencia CF pridelila samotná Komisia, ( 34 ) na druhej strane z dedukcie, ktorá bola dôsledkom pridelenia uvedeného ratingu, teda úvahy o tom, že nijaká finančná inštitúcia by s klubom Valencia CF neuzavrela podobnú transakciu.

82.

Mám pochybnosť o tom, či záver vychádzajúci výlučne z takejto logicky hodnovernej úvahy možno považovať za zodpovedajúci požiadavkám na dôkazné bremeno vo veci existencie výhody a na povinnosť náležitej starostlivosti Komisie, ktoré vyplývajú z judikatúry uvedenej v bodoch 56 až 63 vyššie.

83.

Ako sa uvádza v bode 57 vyššie, dôkazné bremeno týkajúce sa nesplnenia podmienok na uplatnenie zásady súkromného hospodárskeho subjektu znáša Komisia. Toto bremeno si v súlade s výkladom podľa judikatúry vyžaduje, aby sa Komisia opierala o skutočnosti, ktoré môžu pozitívne preukázať existenciu výhody, pričom jej nemôže umožniť, aby sa obmedzila na jednoduché dedukcie, akokoľvek hodnoverné, alebo aby vychádzala z negatívnych domnienok a nedokázala pritom preukázať, že sa aspoň pokúsila konkrétne overiť opodstatnenosť týchto dedukcií prostredníctvom dôkazov s určitou spoľahlivosťou a koherentnosťou, ktoré poskytujú dostatočný základ pre závery, ku ktorým Komisia dospela, a môžu preto tieto závery potvrdiť. Z ustálenej judikatúry uvedenej v bode 59 vyššie totiž vyplýva, že Komisia je povinná uskutočniť konanie o preskúmaní nestranne a s náležitou starostlivosťou, aby pri prijímaní konečného rozhodnutia mala na tieto účely k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy. Povinnosť náležitej starostlivosti Komisie jej neumožňuje oprieť svoje závery len o „logicky hodnoverné“ úvahy bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom pokúsila získať konkrétne informácie na podporu svojich záverov.

84.

V tomto zmysle nesúhlasím s názorom Komisie uvedeným v bode 31 vyššie, podľa ktorého sa má vychádzať z predpokladu, že v situácii, aká nastala v prejednávanej veci, uniesla svoje dôkazné bremeno a splnila si povinnosť náležitej starostlivosti v súlade s judikatúrou. Podľa môjho názoru Komisia totiž nemôže v prípade, aký je predmetom prejednávanej veci, na základe deduktívneho uvažovania dospieť k záveru o neexistencii „podobných pôžičiek, ktoré nie sú zabezpečené zárukou“ a ktoré by sa mali použiť ako referenčná hodnota na určenie toho, či cena zaplatená za dotknutú záruku bola trhovo orientovaná, a obmedziť sa na to, že požiada členský štát a dotknuté strany o vyjadrenie k rozhodnutiu o začatí konania a k záverom v ňom uvedeným, a tiež na tvrdenie, že z nijakej súčasti spisu nevyplýva, že by na trhu existovali podobné transakcie.

85.

Ako totiž vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 57 a 61 vyššie, je samozrejmé, že Komisia sa v oblasti pomoci vo veľkej miere opiera o informácie poskytnuté dotknutým členským štátom. Na jednej strane však z judikatúry uvedenej v bode 60 tiež vyplýva, že Komisii prislúcha požiadať dotknutý členský štát, aby jej poskytol všetky relevantné informácie umožňujúce jej preveriť, či sú splnené podmienky na uplatnenie zásady súkromného investora. Jednoduchá žiadosť o vyjadrenie k rozhodnutiu o začatí konania sa mi nezdá byť porovnateľná s takouto žiadosťou o informácie. Na druhej strane z judikatúry uvedenej v bode 62 rovnako vyplýva, že aj keď daný členský štát nespolupracuje, Komisia musí v každom prípade založiť svoje rozhodnutia na dôkazoch určitej spoľahlivosti a koherencie, ktoré poskytujú dostatočný základ pre jej závery. Nemôže sa preto opierať len o deduktívnu úvahu, ktorá je logicky hodnoverná.

86.

To neznamená, že Komisia má vyhľadávať dôkazy, ktorých existencia je čisto hypotetická, alebo že musí využiť svoje osobitné vyšetrovacie právomoci aj v prípadoch, v ktorých to nie je nevyhnutné. Uvedené jednoducho znamená, že povinnosť náležitej starostlivosti, ktorú má Komisia, jej v takom prípade, aký nastal v prejednávanej veci, neumožňuje vychádzať výlučne z logicky hodnovernej úvahy a pritom nijakým spôsobom nepodložiť svoj záver – aspoň sa o to pokúsiť – o konkrétne informácie, ktoré môžu slúžiť ako základ jej záveru, podľa ktorého bolo potrebné vylúčiť existenciu „podobných pôžičiek, ktoré nie sú zabezpečené zárukou“ a ktoré by sa mali použiť ako referenčná hodnota na porovnanie s dotknutou zárukou.

87.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že nemožno dospieť k záveru, ktorého sa domáha Komisia a podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zaťažil túto inštitúciu nadmerným dôkazným bremenom tým, že v bode 135 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď v odôvodnení 93 sporného rozhodnutia vylúčila existenciu trhovej ceny za podobný nezabezpečený úver „z dôvodu obmedzeného počtu pozorovaných podobných transakcií na trhu“, keďže toto zistenie nebolo dostatočne podložené. Z uvedeného vyplýva, že druhú časť jediného odvolacieho dôvodu Komisie treba zamietnuť.

88.

Toto pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia v súvislosti s dôkazom, ktorý je, ako sa uvádza v bodoch 75 a 76 s odkazom na body 48 až 50, rozhodujúcim v rámci analýzy stanovenej v oznámení o zárukách na účely kvalifikácie dotknutej záruky ako štátnej pomoci, podľa môjho názoru postačuje aj na odôvodnenie záveru Všeobecného súdu uvedeného v bode 134 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia v prejednávanej veci nezohľadnila uvedené oznámenie. Predpokladom analýzy zodpovedajúcej tomuto oznámeniu by totiž bolo náležite starostlivé overenie možnej existencie trhovej ceny za podobný nezabezpečený úver. Z uvedeného vyplýva, že aj prvú časť jediného odvolacieho dôvodu Komisie treba podľa môjho názoru v každom prípade zamietnuť.

89.

Pokiaľ ide o tretiu časť jediného odvolacieho dôvodu Komisie, ktorá sa týka údajného skreslenia skutkového stavu Všeobecným súdom a ktorej zhrnutie sa uvádza v bode 33 vyššie, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. ( 35 )

90.

Komisia zastáva názor, že Všeobecný súd tým, že v bode 137 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nepripojila žiadne ďalšie dôkazy získané počas správneho konania, ktoré by potvrdili jej zistenia týkajúce sa nedostatku podobných transakcií, skreslil skutkový stav, keďže uvedená inštitúcia sa opierala aj o pochybnosti o existencii podobných záruk na trhu, ktoré vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania vyjadrila Fundación Valencia.

91.

V tejto súvislosti poznamenávam, že ani v spornom rozhodnutí, ani vo vyššie uvedenej odpovedi Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariadené Všeobecným súdom sa nikde neodkazuje na prípadné pochybnosti Fundación Valencia. Okrem toho a v každom prípade z jednoduchého oboznámenia sa s príslušnou časťou pripomienok Fundación Valencia, na ktoré odkazuje Komisia, je zrejmé, že táto nadácia len uviedla, že „nemá vedomosť“, či na trhu existovali alebo neexistovali podobné porovnateľné záruky, pričom nevyjadruje pochybnosti o ich existencii, ako uvádza Komisia. Za týchto podmienok nemožno podľa môjho názoru vytýkať Všeobecnému súdu skreslenie skutkového stavu, pričom z tohto dôvodu nemožno vyhovieť ani tretej časti jediného odvolacieho dôvodu Komisie.

92.

Z vyššie uvedených skutočností podľa môjho názoru vyplýva, že jediný odvolací dôvod navrhnutý Komisiou je neopodstatnený. Z tohto dôvodu sa domnievam, že podané odvolanie je potrebné zamietnuť.

93.

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa vzťahuje na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

94.

V článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa rovnako vzťahuje na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, sa stanovuje, že členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

95.

Keďže Komisia je v prejednávanej veci účastníkom konania, ktorý vo veci nemal úspech, je potrebné jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi klubu Valencia CF. Španielske kráľovstvo, ktoré malo postavenie vedľajšieho účastníka konania na prvom stupni, znáša svoje vlastné trovy konania.

96.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: