1

Svojou žalobou podanou na základe na článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Helsingin Bussiliikenne Oy, domáha zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2020/1814 z 28. júna 2019 o štátnej pomoci SA.33846 – (2015/C) (ex 2014/NN) (ex 2011/CP), ktorú poskytlo Fínsko spoločnosti Helsingin Bussiliikenne Oy (Ú. v. EÚ L 404, 2020, s. 10, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

Helsingin Bussiliikenne (ďalej len „bývalá spoločnosť HelB“) bola založená 1. januára 2005 spoločnosť Suomen Turistiauto Oy, súkromnou dopravnou spoločnosťou vo vlastníctve Helsingin kaupunki (mesto Helsinki, Fínsko), po tom, čo táto spoločnosť nadobudla aktíva a pasíva spoločnosti HKL‑Bussiliikenne Oy, ktorá bola podnikom založeným v roku 1995 na základe rozhodnutia dopravných služieb mesta Helsinki. Bývala spoločnosť HelB prevádzkovala autobusové linky v regióne Helsínk (Fínsko) a ponúkala nájomnú prepravu a služby spočívajúce v prenájme autobusov. Bola v 100 % vlastníctve mesta Helsinki.

3

Mesto Helsinki prijalo od roku 2002 do roku 2012 rôzne opatrenia v prospech spoločnosti HKL‑Bussiliikenne a bývalej spoločnosti HelB (ďalej len „sporné opatrenia“). Po prvé v roku 2002 tak bol spoločnosti HKL‑Bussiliikenne poskytnutý úver vo výške 14,5 milióna eur na obstaranie vybavenia pre autobusovú dopravu. Bývalá spoločnosť HelB začala čerpať tento úver 1. januára 2005. Mesto Helsinki po druhé poskytlo tejto spoločnosti v čase jej založenia prevádzkový úver v celkovej výške 15893700,37 eura, ktorého cieľom bolo refinancovať určité pasíva spoločností HKL‑Bussiliikenne a Suomen Turitiauto. Mesto Helsinki po tretie 31. januára 2011 a 23. mája 2012 poskytlo bývalej spoločnosti HelB dva nové prevádzkové úvery vo výške 5,8 milióna eur a 8 miliónov eur.

4

Dňa 31. októbra 2011 podniky verejnej dopravy, Nobina Sverige AB a Nobina Finland Oy, podali na Európsku komisiu sťažnosť, ku ktorej sa 15. novembra 2011 pripojila ich materská spoločnosť Nobina AB. V tejto sťažnosti tvrdili, že Fínska republika poskytla bývalej spoločnosti HelB protiprávnu pomoc. Dňa 22. novembra 2011 Komisia predložila túto sťažnosť Fínskej republike.

5

Rozhodnutím C(2015) 80 final zo 16. januára 2015 o opatrení SA.33846 (2015/C) (ex 2014/NN) (ex 2011/CP) – Fínsko – Helsingin Bussiliikenne Oy (Ú. v. EÚ C 116, 2015, s. 22, ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa najmä sporných opatrení. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie10. apríla 2015 a dotknuté strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od tohto uverejnenia. Komisia nedostala od žalobkyne nijaké pripomienky.

6

Okrem toho 24. júna 2015, počas konania, mesto Helsinki informovalo Komisiu o uskutočnení predaja bývalej spoločnosti HelB. Dňa 5. novembra 2015 Fínska republika zaslala Komisii návrh kúpnej zmluvy vypracovaný so žalobkyňou.

7

Dňa 14. decembra 2015 bola bývalá spoločnosť HelB predaná žalobkyni, ktorá sa predtým menovala Viikin Linja Oy. V súlade s podmienkami kúpnej zmluvy sa premenovala na Helsingin Bussiliikenne Oy (ďalej len „nová spoločnosť HelB“). Akty týkajúce sa operácie zahŕňali doložku zaručujúcu úplné odškodnenie pre nadobúdateľa bývalej spoločnosti HelB v prípade žiadosti o vrátenie štátnej pomoci (ďalej len „doložka o odškodnení“) a časť kúpnej ceny bola uvedená na viazaný účet až do prijatia konečného rozhodnutia týkajúceho sa štátnej pomoci alebo najneskôr do 31. decembra 2022. Tieto akty obsahovali aj mechanizmus návratu k lepšiemu zisku, na základe ktorého sa nadobúdateľ zaviazal vyplatiť predávajúcemu na ten istý viazaný účet bonus, ak sa prekročia vopred dohodnuté úrovne zisku.

8

Prevod v prospech spoločnosti Viikin Linja sa týkal všetkých obchodných činností bývalej spoločnosti HelB. Bývalá spoločnosť HelB si neponechala už žiadne aktíva s výnimkou súm zapísaných alebo splatných na účet viazaného účtu. Pasíva vyplývajúce zo sporných opatrení neboli prevedené na novú spoločnosť HelB. Mesto Helsinki ju po predaji bývalej spoločnosti HelB oslobodilo od povinnosti vrátiť zostávajúcu dlžnú sumu za úver na obstaranie vybavenia z roku 2002. Okrem toho mesto Helsinki 11. decembra 2015 zmenilo prevádzkové úvery z rokov 2005, 2011 a 2012, ktoré neboli splatené, na základné imanie bývalej spoločnosti HelB.

9

Komisia 28. júna 2019 prijala napadnuté rozhodnutie. Výrok napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

Štátna pomoc vo výške 54231850 EUR, ktorú [Fínska republika] v rámci opatrení 1, 2, 3 a 4 v rozpore s článkom 108 ods. 3 [ZFEÚ] neoprávnene poskytl[a] v prospech spoločnosti Helsingin Bussiliikenne Oy, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 2

1. Fínsko zabezpečí, že príjemca vráti pomoc uvedenú v článku 1.

2. So zreteľom na hospodársku kontinuitu medzi pôvodnou HelB (v súčasnosti Helsingin kaupungin Linja‑autotoiminta Oy) a novou HelB (celé obchodné meno Helsingin Bussiliikenne Oy, predtým Viikin Linja Oy) sa povinnosť splatiť pomoc prenáša na novú HelB (celé obchodné meno Helsingin Bussiliikenne Oy).

3. Sumy, ktoré sa majú vrátiť, sa úročia od dátumu, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až do ich skutočného vrátenia.

…

Článok 4

1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia [Fínska republika] predloží Komisii tieto informácie:

…“

10

Žalobkyňa, ktorú v konaní podporuje Fínska republika, navrhuje, aby Všeobecný súd:

11

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

12

Nobina podporuje návrhy Komisie a navrhuje, aby bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

27

Na úvod treba pripomenúť, že konanie o preskúmaní štátnej pomoci je vzhľadom na svoju všeobecnú štruktúru konaním začatým proti členskému štátu, ktorý je vzhľadom na svoje povinnosti podľa práva Európskej únie zodpovedný za poskytnutie pomoci. Z tohto dôvodu v prípade, ak členský štát nemal možnosť vyjadriť sa k určitým informáciám, Komisia ich nesmie v záujme rešpektovania práva na obranu použiť vo svojom rozhodnutí proti tomuto členskému štátu (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P, EU:C:2020:192, bod 73).

28

Okrem toho podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ ak Komisia rozhodne o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa opatrenia pomoci, musí dotknutým osobám umožniť, aby predložili svoje pripomienky. Toto pravidlo má povahu podstatnej formálnej náležitosti (rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C‑334/07 P, EU:C:2008:709, bod 55; pozri tiež rozsudok z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P, EU:C:2021:905, bod 63 a citovaná judikatúra).

29

Hoci sa tieto dotknuté osoby tak nemôžu dovolávať práva na obranu, majú naopak právo zúčastniť sa v primeranom rozsahu so zreteľom na okolnosti prejednávaného prípadu na správnom konaní vedenom Komisiou. V tejto súvislosti uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie predstavuje primeraný prostriedok na upovedomenie všetkých dotknutých účastníkov konania o začatí konania. Cieľom tohto oznámenia je získať od nich všetky informácie, ktoré majú Komisii pomôcť pri jej budúcich úkonoch. Takýto postup zaručuje tiež členským štátom a dotknutým kruhom možnosť byť vypočutý (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P, EU:C:2020:192, bod 71 a 72).

30

Na tento účel článok 6 ods. 1 prvá veta nariadenia 2015/1589 ukladá Komisii povinnosť „zhrnúť“ v rozhodnutí o začatí konania relevantné skutkové a právne okolnosti, zahrnúť do nich predbežné zhodnotenie dotknutého opatrenia s cieľom určiť, či má povahu pomoci, a uviesť dôvody, ktoré ju vedú k pochybnostiam o zlučiteľnosti uvedeného opatrenia s vnútorným trhom.

31

V prejednávanej veci aj za predpokladu, že by žalobkyňa chcela namietať porušenie svojho práva na obranu, takáto výhrada musí byť zamietnutá ako neúčinná, keďže, ako bolo pripomenuté v bode 29 vyššie, takéto právo nemá.

32

Pokiaľ ide o údajné porušenie jej práva zúčastniť sa na konaní stanovenom v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, treba uviesť, že žalobkyňa, ako potvrdila na pojednávaní, nespochybňuje zákonnosť rozhodnutia o začatí konania ku dňu jeho uverejnenia v úradnom vestníku.

33

Žalobkyňa však tvrdí, že po prevode bývalej spoločnosti HelB mala Komisia opraviť alebo doplniť rozhodnutie o začatí konania alebo prinajmenšom umožniť jej predložiť pripomienky.

34

V prvom rade v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia bola povinná prijať pozmeňujúce rozhodnutie o začatí konania, treba uviesť, že hoci predpisy upravujúce konanie v oblasti štátnej pomoci výslovne neupravujú možnosť prijať rozhodnutie o zmene a rozšírení prebiehajúceho konania (rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 50), v prípade, ak sa Komisia po prijatí rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dozvie, že toto konanie sa opiera buď o neúplné skutkové okolnosti alebo o nesprávnu právnu kvalifikáciu týchto skutkových okolností, musí mať možnosť, či dokonca byť povinná prispôsobiť svoje stanovisko, že prijme opravné rozhodnutie alebo nové rozhodnutie o začatí konania, aby tak bolo dotknutým osobám účinne umožnené predložiť svoje pripomienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 76 a citovanú judikatúru).

35

Konkrétne ak Komisia v nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania zmení svoje odôvodnenie týkajúce sa skutkových okolností alebo právnej kvalifikácie týchto skutkových okolností, ktoré sa javia ako rozhodujúce pri jej posúdení, pokiaľ ide o existenciu pomoci alebo jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom, musí opraviť rozhodnutie o začatí tohto konania alebo ho rozšíriť, aby dotknuté osoby mohli účinne predložiť pripomienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, UPF, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 77).

36

V prejednávanej veci žalobkyňa zakladá povinnosť Komisie opraviť rozhodnutie o začatí konania na skutočnosti, že Komisia v napadnutom rozhodnutí zmenila svoje ponímanie príjemcu sporných opatrení, ako aj predmet konania.

37

Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že Komisia nezmenila analýzu, ktorú vykonala v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o príjemcu sporných opatrení, ani všeobecnejšie existenciu pomoci alebo jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Napadnuté rozhodnutie tak jasne označuje bývalú spoločnosť HelB ako podnik, ktorému boli poskytnuté sporné opatrenia, a analýza týkajúca sa existencie pomoci a jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom je uskutočnená výlučne vo vzťahu k tomuto podniku.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že výrok rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci je neoddeliteľný od jeho odôvodnenia, takže v prípade potreby ho treba vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C‑355/95 P, EU:C:1997:241, bod 21, a z 29. apríla 2021, Komisia/Španielsko (TNT en Castille‑La Manche), C‑704/19, neuverejnený, EU:C:2021:342, bod 74 a citovanú judikatúru]. Hoci je pravda, že článok 1 napadnutého rozhodnutia označuje za príjemcu sporných opatrení „Helsingin Bussiliikenne“, pričom nespresňuje, či ide o bývalú spoločnosť HelB alebo novú spoločnosť HelB, z celkového výkladu tohto rozhodnutia vyplýva, že toto označenie sa nevyhnutne vzťahuje na bývalú spoločnosť HelB.

39

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, tak okolnosť, že vo výroku napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, že povinnosť vymáhania pomoci vyplývajúca zo sporných opatrení bolo potrebné rozšíriť na novú spoločnosť HelB z dôvodu hospodárskej kontinuity medzi bývalou a novou spoločnosťou HelB, nemožno považovať za zmenu príjemcu pomoci, vo vzťahu ku ktorej má Komisia posúdiť existenciu pomoci a jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

40

Takúto okolnosť nemožno považovať ani za rozšírenie predmetu konania, keďže toto rozšírenie bolo obmedzené na štyri sporné opatrenia uvedené v bode 3 vyššie. Komisia tak preskúmala prevod činnosti bývalej spoločnosti HelB výlučne v rámci svojej analýzy existencie hospodárskej kontinuity medzi bývalou spoločnosťou HelB a žalobkyňou. Komisia konkrétne nerozšírila konanie vo veci formálneho zisťovania na otázku, či prevod činnosti bývalej spoločnosti HelB v prospech žalobkyne mohol predstavovať štátnu pomoc. Komisia, ako jasne vyplýva z odôvodnení 269 a 270 napadnutého rozhodnutia, neposudzovala ani to, či doložka o odškodnení a dohoda o viazanom účte predstavujú štátnu pomoc.

41

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že Komisia bola povinná prijať rozhodnutie o zmene alebo rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania.

42

V druhom rade v rozsahu, v akom žalobkyňa vytýka Komisii, že jej neumožnila predložiť pripomienky, treba pripomenúť, že právo dotknutých osôb zúčastniť sa na konaní sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti každej prejednávanej veci (pozri bod 29 vyššie). Môžu však existovať okolnosti, za ktorých zistenie nových skutočností v porovnaní s tými, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o začatí konania, si môže vyžadovať väčšiu účasť dotknutých osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P, EU:C:2021:905, bod 71).

43

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že po uverejnení rozhodnutia o začatí konania, ktoré bolo prijaté 10. apríla 2015, bola Komisia listom mesta Helsinki z 24. júna 2015 informovaná o začatí predaja činností bývalej spoločnosti HelB. K tomuto listu bolo pripojené memorandum z apríla 2015 týkajúce sa plánu predaja s názvom „projekt Viima“. Dňa 5. novembra 2015 Fínska republika doručila Komisii najmä akt o predaji, ktorý mal byť uzavretý so žalobkyňou. Komisia predložila Fínskej republike otázky týkajúce sa tohto prevodu, najmä v priebehu roka 2016. Komisia sa teda domnievala, že je relevantné rozhodnúť v napadnutom rozhodnutí o otázke, či pomoc vyplývajúca zo sporných opatrení bola v nadväznosti na toto postúpenie prevedená na žalobkyňu, a rozhodla v prospech existencie hospodárskej kontinuity medzi bývalou a novou spoločnosťou HelB. Na základe toho a tak, ako to potvrdila na pojednávaní, sa Komisia domnievala, že žalobkyňa sa stala skutočným príjemcom dotknutej pomoci, a teda prípadným dlžníkom povinným vrátiť túto pomoc.

44

Z vysvetľujúceho memoranda o predajnej cene z 21. septembra 2015, ktoré vypracovala na žiadosť mesta Helsinki nezávislá spoločnosť (ďalej len „správa o predajnej cene“) a ktorý sa nachádza v prílohe žaloby, tiež vyplýva, že skupina, do ktorej patrí žalobkyňa, predložila svoju záväznú ponuku na odkúpenie 3. júna 2015 a že dohoda o prevode bola podpísaná 14. decembra 2015, pričom tieto dva dátumy nasledovali po uplynutí lehoty poskytnutej dotknutým stranám na predloženie pripomienok v nadväznosti na uverejnenie rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie.

45

Treba tiež uviesť, že Komisia nezaslala žalobkyni nijakú žiadosť o informácie na základe článku 7 v spojení s článkom 12 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia 2015/1589.

46

Z toho vyplýva, že aj keď bola Komisia informovaná o procese prevodu činností bývalej spoločnosti HelB od júna 2015 a od dátumu tohto prevodu a prijatia napadnutého rozhodnutia uplynulo tri a pol roka, Komisia nikdy nepripojila žalobkyňu ako skutočného príjemcu sporných opatrení ku konaniu, hoci na konci tohto konania sa rozhodla rozšíriť povinnosť vymáhania.

47

V tejto súvislosti je nesporné, že žalobkyňa bola náležite informovaná o prebiehajúcom konaní vo veci formálneho zisťovania a o dôsledkoch prípadnej povinnosti vymáhania dotknutej pomoci, keďže kúpna zmluva obsahovala doložku o odškodnení, ktorá pripomína, že má byť odškodnená v prípade akýchkoľvek nárokov na vrátenie štátnej pomoci. Hoci žalobkyňa ako obozretný hospodársky subjekt mohla z vlastného podnetu poskytnúť Komisii všetky užitočné informácie týkajúce sa prevzatia činností bývalej spoločnosti HelB, takáto okolnosť nemôže Komisiu zbaviť jej procesných povinností.

48

V dôsledku toho osobitné okolnosti prejednávanej veci odôvodňujú, že Komisia, keďže chcela preskúmať otázku hospodárskej kontinuity medzi činnosťami bývalej a novej spoločnosti HelB, s konaním viac spája žalobkyňu ako skutočného príjemcu sporných opatrení. Komisia tým, že jej neumožnila predložiť pripomienky k otázke hospodárskej kontinuity, porušila právo zaručené článkom 108 ods. 2 ZFEÚ.

49

V treťom rade, pokiaľ ide o otázku, či Komisia, ako tvrdí žalobkyňa, porušila podstatnú formálnu náležitosť, treba pripomenúť, že povinnosť Komisie umožniť dotknutým osobám v štádiu rozhodnutia o začatí konania predložiť svoje pripomienky má povahu podstatnej formálnej náležitosti (pozri bod 28), ktorého porušenie vedie k úplnému zrušeniu napadnutého aktu (rozsudok z 10. marca 2022, Komisia/Freistaat Bayern a i., C‑167/19 P a C‑171/19 P, EU:C:2022:176, bod 94 a citovaná judikatúra).

50

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že rozhodnutie o začatí konania obsahovalo všetky požadované údaje a že bolo riadne uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (pozri bod 32 vyššie). Porušenie konštatované v bode 48 vyššie sa teda netýka povinností, ktoré má Komisia k dátumu začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa ustanovení článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589, ale povinností, ktoré jej prislúchajú z dôvodu osobitnej okolnosti vyplývajúcej z udalosti, ktorá nastala po tom, čo boli dotknuté osoby vyzvané, aby predložili svoje pripomienky, a pred prijatím napadnutého rozhodnutia. V tomto zmysle sa prejednávaná vec odlišuje od vecí, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia (T‑34/02, EU:T:2006:59), a z 12. decembra 2018, Freistaat Bayern/Komisia (T‑683/15, EU:T:2018:916), na ktoré sa žalobkyňa odvoláva a ktoré sa týkajú nesplnenia povinností Komisiou v súvislosti s obsahom rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Okrem toho bolo konštatované, že v prejednávanej veci Komisia nebola povinná prijať rozhodnutie o zmene alebo rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania (pozri bod 41 vyššie).

51

Z toho vyplýva, že Komisia tým, že porušila právo zaručené článkom 108 ods. 2 ZFEÚ, ako bolo konštatované v bode 48 vyššie, neporušila podstatnú formálnu náležitosť, ale dopustila sa procesnej vady, ktorá môže viesť k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak sa preukáže, že bez tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah (pozri rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P, EU:C:2020:192, bod 80 a citovanú judikatúru).

52

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že ak by jej bolo umožnené predložiť pripomienky, poskytla by Komisii rozhodujúce doplňujúce informácie týkajúce sa otázky, či bola na ňu dotknutá pomoc prevedená, a preto nemožno vylúčiť, že v prípade takýchto informácií by napadnuté rozhodnutie bolo odlišné. Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že počas konania Komisia položila Fínskej republike otázku v súvislosti s nadobudnutím činností bývalej spoločnosti HelB novou spoločnosťou HelB a že otázky týkajúce sa prevádzkového plánu a prípadnej kontinuity obchodnej stratégie bývalej spoločnosti HelB zostali bez odpovede. V rámci tretieho žalobného dôvodu spresňuje, že uskutočnila veľké investície a prijala opatrenia na začlenenie činnosti bývalej spoločnosti HelB do skupiny, do ktorej patrí (prevod manažérskych a riadiacich úloh na materskú spoločnosť skupiny, vzájomné využívanie autobusov s autobusmi ostatných spoločností skupiny, vzájomné využívanie zamestnancov, začlenenie depozitnej služby, servisné služby a informatické služby). Komisia sa preto vyjadrila k hospodárskej kontinuite bez toho, aby disponovala všetkými požadovanými informáciami.

53

Na úvod treba zdôrazniť, že v rámci preskúmania vplyvu konštatovanej procesnej vady na napadnuté rozhodnutie nejde o určenie, či sú tvrdenia žalobkyne dôvodné, ale o posúdenie toho, či by Komisia vzhľadom na vyššie uvedené informácie mohla prijať rozhodnutie s odlišným obsahom.

54

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa judikatúry hospodárska kontinuita medzi spoločnosťami, ktoré sú stranami prevodu, sa posudzuje v závislosti od predmetu prevodu, t. j. aktív a pasív, zachovania pracovnej sily a skupinových aktív, od ceny prevodu, totožnosti akcionárov alebo majiteľov nadobúdajúceho podniku a predávajúceho podniku, okamihu, keď došlo k prevodu, teda po začatí vyšetrovania, po začatí konania alebo po konečnom rozhodnutí, či dokonca od hospodárskej logiky operácie (pozri rozsudok zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, C‑127/16 P, EU:C:2018:165, bod 108 a citovanú judikatúru).

55

V prejednávanej veci Komisia na jednej strane v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že vymáhanie dotknutej štátnej pomoci treba rozšíriť na žalobkyňu po tom, čo preskúmala po prvé rozsah operácie prevodu, po druhé cenu prevodu, po tretie totožnosť pôvodného a súčasného vlastníka, po štvrté harmonogram operácie a po piate hospodársku logiku operácie.

56

Argumentácia žalobkyne smeruje k preukázaniu, že svojimi pripomienkami mohla ovplyvniť posúdenie Komisie, pokiaľ ide o kritérium súvisiace s hospodárskou logikou operácie. Pripomienky, ktoré podľa žalobkyne mohli byť predložené bez zistenej procesnej vady, sa teda týkajú len jedného z kritérií použitých na určenie existencie hospodárskej kontinuity.

57

Na druhej strane, pokiaľ ide o hospodársku logiku operácie, treba uviesť, že cieľom tohto faktora je určiť, či sú aktíva nadobudnuté na vykonávanie hospodárskej činnosti, na ktorú bola určená dotknutá pomoc, alebo či sú použité na vykonávanie týchto činností alebo podľa odlišnej obchodnej stratégie alebo modelu. Skutočnosť, že podnik, ktorý prevzal aktíva podniku, ktorý bol pôvodne príjemcom opatrenia pomoci, ich používa rovnakým spôsobom ako tento posledný uvedený podnik bez zmeny obchodnej stratégie, hovorí v prospech hospodárskej kontinuity medzi oboma podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2021, Fortischem/Komisia, C‑890/19 P, neuverejnený, EU:C:2021:345, bod 88).

58

V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 250 a 251 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že nadobudnutie žalobkyňou sa týkalo všetkých aktív potrebných na pokračovanie v činnosti bývalej spoločnosti HelB v nepretržitej prevádzke, všetkých zamestnancov bývalej spoločnosti HelB a práv a povinností s nimi spojených (s výnimkou úverov na obstaranie vybavenia z roku 2002 a prevádzkových úverov za roky 2005, 2011 a 2012) a že predaj sa uskutočnil bez prerušenia činnosti. Komisia tiež konštatovala, že prevzatie činnosti spoločnosťou, ktorá pôsobila na tom istom trhu ako bývalá spoločnosť HelB, naznačuje, že činnosť bývalej spoločnosti HelB musí pokračovať bez väčších rozdielov s tými istými autobusmi, tými istými trasami a rovnakými farbami.

59

Žalobkyňa nespochybňuje rozsah prevzatia, neexistenciu prerušenia činnosti a jej pokračovanie s tými istými autobusmi, tými istými trasami a rovnakou farbou. Nespochybňuje ani to, ako sa uvádza v odôvodnení 221 napadnutého rozhodnutia, že kúpna zmluva uzavretá 14. decembra 2015 stanovovala, že činnosť bývalej spoločnosti HelB bola prevedená s pokračovaním v prevádzke a že predaj sa týkal všetkých aktív a všetkých záväzkov potrebných na pokračovanie činnosti. V tejto súvislosti je nesporné, že žalobkyňa nahradila bývalú spoločnosť HelB v zmluvách uzavretých s koncesionárom povereným prevádzkou hromadnej dopravy v regióne Helsinki, takže pôsobí v striktnom rámci podmienok definovaných týmito zmluvami, ktoré nemožno podstatným spôsobom meniť. Žalobkyňa tiež uvádza, že celá činnosť, ktorú prevzala, spočíva na týchto zmluvách.

60

Žalobkyňa tiež nespochybňuje skutočnosť, že činnosť bola prevzatá spoločnosťou patriacou do skupiny pôsobiacej na trhu autobusovej dopravy vo Fínsku, teda na tom istom trhu, na ktorom pôsobila bývalá spoločnosť HelB. Konkrétne žalobkyňa vo svojich písomných podaniach nikdy nespochybnila skutočnosť uvedenú v odôvodnení 23 napadnutého rozhodnutia, že táto skupina mala v roku 2016 21,9 % podiel na tomto trhu. Okolnosť, že žalobkyňa alebo skupina, do ktorej patrí, už nepôsobila na tomto trhu v regióne Helsinki od roku 2001, nemá vplyv na posúdenie hospodárskej kontinuity.

61

Žalobkyňa naopak spochybňuje skutočnosť, že aktíva bývalej spoločnosti HelB používa rovnakým spôsobom. Tvrdí, že mohla predložiť dôkazy v tomto zmysle vyplývajúce z okolností, podľa ktorých jednak skupina, do ktorej patrí, vynaložila veľké investície spočívajúce najmä v kúpe 83 nových autobusov, a jednak táto skupina prijala množstvo opatrení na začlenenie činnosti bývalej spoločnosti HelB, ktoré jej umožnilo dosiahnuť významné synergické účinky.

62

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Fínska republika v odpovedi na otázky, ktoré jej predložila Komisia v súvislosti s obchodnou stratégiou žalobkyne, uviedla, že nevedela o stratégii a obchodných plánoch skupiny, do ktorej žalobkyňa patrí, pričom zopakovala informácie, ktoré sa nachádzali na intranetovej stránke uvedenej skupiny, a poukázala najmä na proces zlúčenia žalobkyne v tejto skupine. Ako však tvrdí Komisia, racionalizácia riadenia prevádzky obchodnej činnosti prostredníctvom opatrení smerujúcich k jej integrácii v rámci skupiny, najmä vzájomným podieľaním sa na určitých nákladoch, nemôže dokazovať existenciu zmeny modelu alebo obchodnej stratégie, hoci žalobkyňa vykonávala činnosť v súlade s existujúcimi zmluvami, ktoré nevykazujú žiadnu významnú zmenu.

63

Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, že opatrenia na integráciu činnosti bývalej spoločnosti HelB do skupiny, do ktorej patrí žalobkyňa, nemôžu svojou povahou vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci preukázať existenciu zmeny obchodnej stratégie. To isté platí pre okolnosť, že uvedená skupina uskutočnila uvedené investície v prospech žalobkyne.

64

Preto treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že ak by jej bolo umožnené predložiť svoje pripomienky k otázke hospodárskej kontinuity, mohli tieto pripomienky zmeniť posúdenie Komisie v tejto súvislosti.

65

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto: