1

Svojím odvolaním sa združenie Ja zum Nürburgring eV domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 19. júna 2019, Ja zum Nürburgring/Komisia (T‑373/15, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:432), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu o určenie čiastočnej neplatnosti rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/151 z 1. októbra 2014 o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1, ďalej len „konečné rozhodnutie“).

2

Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013 (Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15) (ďalej len „nariadenie č. 659/1999“), ktoré bolo zrušené nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), sa uplatňuje na skutkové okolnosti prejednávanej veci.

3

Podľa článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 na účely tohto nariadenia pojem „zainteresovaná strana [dotknutá osoba – neoficiálny preklad]“ bude znamenať „akýkoľvek členský štát a akúkoľvek osobu, podnikateľa alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci [ktorých záujmy môžu byť dotknuté poskytnutím pomoci – neoficiálny preklad], najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné združenia“.

4

Článok 4 toho istého nariadenia s názvom „Predbežné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie“ vo svojich odsekoch 2 až 4 stanovuje:

„2.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia.

3.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom, pokým spadá do rámca článku [107 ods. 1 ZFEÚ], rozhodne, že opatrenie je zlučiteľné so spoločným trhom (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky [rozhodnutie o nevznesení námietok – neoficiálny preklad]‘). Rozhodnutie bude špecifikovať, ktorá výnimka zo zmluvy sa použila.

4.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že vznikli pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom, rozhodne o začatí konania podľa článku [108 ods. 2 ZFEÚ] (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania‘).“

5

Podľa článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia:

„Rozhodnutie začať konať vo veci formálneho zisťovania zhrnie príslušné záležitosti faktov a práva, bude zahrnovať predbežné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, čo sa týka jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom.

Rozhodnutím sa vyzve daný členský štát a iné zainteresované strany [dotknuté osoby – neoficiálny preklad], aby predložili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovať jeden mesiac [v stanovenej lehote, ktorá obvykle nie je dlhšia ako jeden mesiac – neoficiálny preklad]. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môže predĺžiť predpísané obdobie [Komisia môže v náležite odôvodnených prípadoch predĺžiť stanovenú lehotu – neoficiálny preklad].“

6

Článok 13 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 659/1999 stanovuje, že výsledkom preskúmania možnej protiprávnej pomoci bude prijatie rozhodnutia podľa článku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia.

7

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 16 napadnutého rozsudku, pričom na účely tohto konania ich možno zhrnúť nasledovne.

8

Komplex Nürburgring (ďalej len „Nürburgring“) sa nachádza v spolkovej krajine Porýnie‑Falcko (Nemecko) a pozostáva z automobilového pretekárskeho okruhu (ďalej len „okruh Nürburgring“), zábavného parku, hotelov a reštaurácií.

9

V rokoch 2002 až 2012 boli verejnoprávne podniky, ktoré boli vlastníkmi Nürburgring (ďalej len „predávajúci“), príjemcami pomoci predovšetkým zo strany spolkovej krajiny Porýnie‑Falcko. V priebehu roka 2011 odvolateľ, nemecké združenie automobilového športu, podal na Komisiu prvú sťažnosť týkajúcu sa tejto pomoci. Uvedená pomoc bola predmetom konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré začala Komisia v roku 2012. V tom istom roku Amtsgericht Bad Neuenahr‑Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr‑Ahrweiler, Nemecko) dospel k záveru, že predávajúci sú platobne neschopní, a rozhodol o predaji ich majetku. Začala sa verejná súťaž (ďalej len „verejná súťaž“), ktorá sa skončila predajom tohto majetku spoločnosti Capricorn Nürburgring Besitzgesellschaft GmbH (ďalej len „Capricorn“).

10

V priebehu roka 2013 odvolateľ predložil Komisii druhú sťažnosť z dôvodu, že verejná súťaž nebola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená. Podľa odvolateľa takto kupujúci, ktorý bol vybratý, dostal novú pomoc a zabezpečil kontinuitu hospodárskych činností predávajúcich, takže by sa na neho mal rozšíriť aj príkaz na vrátenie pomoci, ktorú dostali predávajúci.

11

V článku 2 konečného rozhodnutia Komisia konštatovala, že niektoré opatrenia pomoci v prospech predávajúcich (ďalej len „pomoc predávajúcim“) sú nezákonné a nezlučiteľné s vnútorným trhom. V článku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že Capricorn a jej dcérske spoločnosti neboli dotknuté prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich („prvé sporné rozhodnutie“).

12

V článku 1 poslednej zarážke uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavoval štátnu pomoc (ďalej len „druhé sporné rozhodnutie“). Komisia v tejto súvislosti usúdila, že verejná súťaž bola realizovaná otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom, že tento postup viedol k trhovej predajnej cene a že medzi predávajúcimi a kupujúcim neexistovala žiadna hospodárska kontinuita.

13

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2015 podal odvolateľ žalobu o neplatnosť prvého a druhého sporného rozhodnutia.

14

Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom sa v nej navrhovalo zrušenie prvého sporného rozhodnutia, keďže odvolateľ nepreukázal, že je týmto rozhodnutím osobne dotknutý. Z dôvodov uvedených v bodoch 48 až 69 napadnutého rozsudku Všeobecný súd po prvé dospel k záveru, že odvolateľ z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal, že toto rozhodnutie podstatne ovplyvnilo konkurenčné postavenie, ktoré mal na relevantných trhoch, po druhé, že ako profesijné združenie nemohol tvrdil, že má aktívnu legitimáciu na konanie za jedného zo svojich členov, a po tretie, že nepreukázal, že zastával v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré predchádzalo prijatiu prvého sporného rozhodnutia, postavenie vyjednávača, ktoré by bolo jasne vymedzené a úzko súviselo so samotným predmetom tohto rozhodnutia.

15

Pokiaľ ide o návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia, Všeobecný súd konštatoval v bode 83 napadnutého rozsudku, že účastníci konania sa zhodujú v tom, že toto rozhodnutie je rozhodnutím prijatým na konci fázy predbežného preskúmania pomoci zavedenej článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a nie na konci konania vo veci formálneho zisťovania.

16

V bode 88 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že nemožno vylúčiť, že odvolateľ vzhľadom na svoj cieľ, ktorým je konkrétne obnova a podpora automobilového pretekárskeho okruhu v Nürburgringu, a na skutočnosť, že sa zúčastnil na prvej fáze verejnej súťaže vyhlásenej na účely predaja majetku Nürburgringu a v tejto súvislosti získal veľké množstvo informácií týkajúcich tohto majetku, bude spôsobilý predložiť Komisii v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ pripomienky, ktoré Komisia bude môcť zahrnúť do svojho posúdenia otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného charakteru verejnej súťaže a do posúdenia otázky, či bol majetok Nürburgringu predaný v tomto kontexte za trhovú cenu. V bode 89 napadnutého rozsudku teda dospel k záveru, že odvolateľovi treba priznať postavenie dotknutej osoby, pokiaľ ide o druhé sporné rozhodnutie, a preto v bode 93 napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o druhé sporné rozhodnutie, odvolateľ má aktívnu legitimáciu na ochranu procesných práv, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

17

V bode 129 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že na to, aby bolo možné rozhodnúť o merite žaloby v rozsahu, v akom sa v nej navrhovalo zrušenie druhého sporného rozhodnutia, a najmä o piatom a ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999, ako aj o procesných právach odvolateľa, je potrebné preskúmať, či prvý až štvrtý žalobný dôvod umožňujú preukázať, že Komisia po skončení fázy predbežného preskúmania narazila na ťažkosti vyžadujúce si začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

18

Na konci tohto preskúmania Všeobecný súd konštatoval v bode 176 napadnutého rozsudku, že piaty a ôsmy žalobný dôvod, preskúmané so zreteľom na tvrdenia predložené odvolateľom v rámci prvého až štvrtého žalobného dôvodu, neumožňujú preukázať, že na konci fázy predbežného preskúmania Komisia čelila takým ťažkostiam, ktoré by si vyžadovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania, a preto ich treba zamietnuť.

19

Všeobecný súd tiež v bodoch 182 až 190 a 193 až 197 preskúmal a zamietol šiesty a deviaty žalobný dôvod, ktoré boli založené na tom, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia a právo na riadnu správu vecí verejných.

20

V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 198 napadnutého rozsudku zamietol žalobu ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú.

21

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

22

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

23

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza päť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolateľ nebol osobne dotknutý prvým sporným rozhodnutím ako konkurent príjemcu predmetnej pomoci, druhý je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd rozhodol, že odvolateľ nebol osobne dotknutý prvým sporným rozhodnutím ako profesijné združenie, tretí je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd dospel k záveru, že nemal aktívnu legitimáciu v konaní proti druhému spornému rozhodnutiu, štvrtý je založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, skreslení skutkových okolností a dôkazov, ako aj na nesprávnom právnom posúdení pri skúmaní dôvodov smerujúcich proti implicitnému odmietnutiu Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania a piaty je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri posudzovaní toho, či je odôvodnenie druhého sporného rozhodnutia dostatočné.

24

Prvý a druhý odvolací dôvod sa týka zamietnutia návrhu na zrušenie prvého sporného rozhodnutia Všeobecným súdom, zatiaľ čo tretí až piaty žalobný dôvod sa týka zamietnutia návrhu na zrušenie druhého sporného rozhodnutia.

25

Prvý odvolací dôvod sa týka bodu 56 napadnutého rozsudku, ktorý znie takto:

„Okrem toho v rozsahu, v akom [odvolateľ] tvrdí, že do jeho postavenia na trhu bolo podstatne zasiahnuté v dôsledku jeho minulých investícií do okruhu Nürburgring, je potrebné poznamenať, že samotná skutočnosť, že z nejakého dôvodu investoval do Nürburgringu, nestačí na konštatovanie, že by ako hospodársky subjekt pôsobil na relevantných trhoch, čo [odvolateľ] navyše ani netvrdí, ani a fortiori, že by do jeho postavenia hospodárskeho subjektu na takýchto trhoch bolo podstatne zasiahnuté pomocou poskytnutou predávajúcim, ktorá podľa [odvolateľa] spôsobila, že sa tieto investície stali zbytočné. [Odvolateľ] v každom prípade nevysvetľuje, ako prvé [sporné] rozhodnutie, podľa ktorého kupujúci majetku Nürburgringu nebol povinný vrátiť pomoc poskytnutú kupujúcim, mohlo zasiahnuť užitočnosť investícií, ktoré [odvolateľ] vložil do Nürburgringu.“

26

Prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že z právneho hľadiska dostatočne neodpovedal na jeho argumentáciu týkajúcu sa podstatného narušenia jeho postavenia na trhu, čo podľa odvolateľa predstavuje porušenie povinnosti odôvodnenia, ako aj jeho práva byť vypočutý a jeho práva na účinnú súdnu ochranu.

27

Odvolateľ predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v druhej vete bodu 56 napadnutého rozsudku uviedol, že nevysvetlil, ako by prvé sporné rozhodnutie ovplyvnilo užitočnosť investícií, ktoré uskutočnil v Nürburgringu, nezohľadnil jeho argumentáciu uvedenú v bode 32 jeho repliky pred Všeobecným súdom, podľa ktorej tieto investície v podstate vyšli nazmar a odklonili sa od svojho cieľa, ktorým bolo podporovať využívanie tradičného okruhu Nürburgring a zabezpečiť, aby organizátori športových podujatí mali na neho prístup za podmienok, ktoré slúžia všeobecnému záujmu, a namiesto toho došlo k financovaniu, formou krížovej dotácie, ubytovacích a zábavných zariadení, ktoré nemajú žiadny vzťah s automobilovým športom, postavených s pomocou poskytnutou predávajúcim. Odvolateľ dodal, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn naďalej ako priamy nezákonný následok zachováva zásah do jeho postavenia na trhu, ktorý vyplýva z protiprávnej pomoci.

28

Domnieva sa, že vzhľadom na úzky vzťah medzi jeho investíciami na okruh Nürburgring a prevádzkou tohto okruhu za podmienok, ktoré slúžia verejnému záujmu, je natoľko spojený s prevádzkovaním tohto okruhu, že získal postavenie na relevantnom trhu na účely prevádzkovania automobilových pretekárskych okruhov. V tejto súvislosti pripomína, že pred Všeobecným súdom upozornil na skutočnosť, že okruh Nürburgring predstavuje prirodzený monopol. Všeobecný súd však nezohľadnil skutočnosť, že môže existovať len potenciálna hospodárska súťaž na účely využívania prirodzeného monopolu. Investície realizované odvolateľom sú teda najpriamejším spôsobom na získanie postavenia na trhu. Z tých istých dôvodov je tvrdenie uvedené v prvej vete bodu 56 napadnutého rozsudku, podľa ktorého odvolateľ netvrdil, že jeho postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené pomocou predávajúcim, takisto nesprávne.

29

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, keď v bode 56 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že investícia realizovaná z takého alebo onakého dôvodu nestačí na konštatovanie, že investor je ako hospodársky subjekt prítomný na trhu, v rámci ktorého sa vykonali tieto investície.

30

Komisia tvrdí, že prvého odvolací dôvod je neúčinný a v každom prípade nedôvodný.

31

Na účely spoločného preskúmania dvoch častí prvého odvolacieho dôvodu treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktorým rozhodnutie nie je určené, môžu tvrdiť, že sa ich osobne týka, iba ak má toto rozhodnutie na nich účinky z dôvodu určitých ich osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je takéto rozhodnutie určené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223, zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 93, ako aj z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 33).

32

Keď tak ako v predmetnom prípade odvolateľ spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia o posúdení pomoci prijatého na konci konania vo veci formálneho zisťovania, samotná skutočnosť, že môže byť považovaný za dotknutú osobu v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Musí ešte dokázať, že má osobitné postavenie v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode. Je to tak najmä v prípade, keď postavenie tohto odvolateľa na trhu je podstatným spôsobom ovplyvnené pomocou, o ktorú ide v predmetnom rozhodnutí (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 97, ako aj z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 37).

33

Ako sám Všeobecný súd pripomenul v bode 48 napadnutého rozsudku, za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania boli okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uznané aj jeho konkurenčné podniky s aktívnou úlohou v rámci tohto konania, pokiaľ bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 98, ako aj z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 38).

34

Samotné uskutočnenie investícií do určitého prvku infraštruktúry však neznamená, že predmetný investor pôsobí na akomkoľvek trhu súvisiacom s prevádzkou tejto infraštruktúry. Platí to o to viac v prípade, keď takéto investície smerujú k podpore využívania uvedenej infraštruktúry rôznymi subjektmi za podmienok, ktoré slúžia verejnému záujmu, ako to podľa tvrdení odvolateľa bolo v prípade investícií, ktoré údajne uskutočnil do okruhu Nürburgring.

35

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 56 napadnutého rozsudku v podstate dospel k záveru, že argumentácia odvolateľa týkajúca sa investícií, ktoré uskutočnil do okruhu Nürburgring, nepostačuje na preukázanie toho, že prvým sporným rozhodnutím bol osobne dotknutý v zmysle judikatúry citovanej v bode 31 tohto rozsudku. Druhú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

36

Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, ktorá je v podstate založená na porušení povinnosti odôvodnenia Všeobecným súdom, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť Všeobecného súdu odôvodniť svoje rozhodnutia na základe článku 36 a článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie neukladá Všeobecnému súdu povinnosť poskytnúť také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky odôvodnenia formulované účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, bod 96, ako aj citovaná judikatúra).

37

Z bodu 56 napadnutého rozsudku však prinajmenšom implicitne, ale jasne vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že argumentácia odvolateľa založená na investíciách, ktoré uskutočnil do okruhu Nürburgring, nepostačovala na preukázanie toho, že bol prítomný na relevantnom trhu, a už vôbec nie, že jeho konkurenčné postavenie na tomto trhu bolo podstatne ovplyvnené opatrením, ktoré je predmetom prvého sporného rozhodnutia.

38

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu preto musí byť zamietnutá ako nedôvodná a rovnako celý tento odvolací dôvod.

39

Druhý odvolací dôvod sa týka bodu 69 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd uviedol, že vzhľadom na prísne podmienky stanovené v rozsudku z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C‑78/03 P, EU:C:2005:761, body 53 až 59), je namieste konštatovať, že odvolateľ nepreukázal, že by v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré predchádzalo prijatiu prvého napadnutého rozhodnutia, mal postavenie vyjednávača, ktoré bolo jasne vymedzené a úzko súviselo so samotným predmetom tohto rozhodnutia, a ktoré by mohlo preukázať, že je týmto rozhodnutím osobne dotknutý.

40

Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodnenia a skreslil skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré mu boli predložené na posúdenie. Domnieva sa, že pred Všeobecným súdom preukázal, že v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu prvého sporného rozhodnutia, zohrával aktívnu a jedinečnú úlohu týkajúcu sa využívania okruhu Nürburgring s cieľom všeobecného záujmu. Jeho postavenie vyjednávača, ktoré je jasne vymedzené a úzko spojené s predmetom tohto rozhodnutia, je porovnateľné s postavením Landbouwschap (verejnoprávna inštitúcia zriadená na zabezpečenie ochrany spoločných záujmov hospodárskych subjektov v poľnohospodárskom odvetví pri dodržaní všeobecného záujmu, Holandsko) vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38, body 20 až 24), ako aj s postavením Comité international de la rayonne et des fibres synthétiques (CIRFS) vo veci v ktorej bol vydaný rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, body 29 a 30).

41

Odvolateľ totiž rokoval s Komisiou s ohľadom na pomoc, ktorá je predmetom prvého sporného rozhodnutia, s cieľom zaručiť svojim členom spôsobom, ktorý je v súlade s právom štátnej pomoci a s cieľom všeobecného záujmu, využívanie tohto okruhu a zabezpečiť, aby jeho investície naďalej prispievali k tomuto cieľu. Tieto hmotnoprávne okolnosti charakterizujú odvolateľa v porovnaní s akoukoľvek inou osobou tak, že mu je priznaná aktívna legitimácia v konaní proti prvému spornému rozhodnutiu.

42

Všeobecný súd preto nemohol vylúčiť aktívnu legitimáciu odvolateľa bez toho, aby vysvetlil, prečo vzhľadom na ním uvedené dôvody, dôkazy a podrobné tvrdenia neboli splnené podmienky potrebné na to, aby mu bolo priznané takéto postavenie. Odkaz Všeobecného súdu v bode 69 napadnutého rozsudku na „prísne podmienky stanovené v rozsudku z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C‑78/03 P, EU:C:2005:761, body 53 až 59)“, neumožňuje pochopiť, aké sú podmienky, ktoré Všeobecný súd preskúmal. Rozsudok Všeobecného súdu je teda postihnutý chýbajúcim odôvodnením alebo nedostatočným odôvodnením, čo tiež predstavuje porušenie práva byť vypočutý a práva na účinnú súdnu ochranu. Navyše Všeobecný súd tým, že sa domnieval, že odvolateľ „nepreukázal“, že v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré predchádzalo prijatiu prvého sporného rozhodnutia, zastával postavenie vyjednávača bez toho, aby vysvetlil, ktoré dôkazy predložené odvolateľom preskúmal, skreslil skutkové okolnosti a dôkazy.

43

Komisia sa domnieva, že druhý odvolací dôvod je nedôvodný a musí byť zamietnutý.

44

Z bodu 58 napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolateľ pred Všeobecným súdom najmä tvrdil, že viedol rokovania na ochranu záujmov nemeckého automobilového športu, najmä pokiaľ ide o obnovu a podporu automobilového pretekárskeho okruhu Nürburgring, a že sa zúčastnil na správnom konaní, ktoré predchádzalo prijatiu prvého sporného rozhodnutia, tým, že podal sťažnosť a predložil písomné pripomienky a dôkazy.

45

V bodoch 66 a 67 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zhrnul úvahy, ktoré viedli Súdny dvor k vyhláseniu prípustnosti žalôb vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38), ako aj z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111). Okrem toho v bode 68 tohto rozsudku Všeobecný súd s odkazom na svoju vlastnú judikatúru a judikatúru Súdneho dvora uviedol, že skutočnosť, že profesijné združenie podalo sťažnosť, na základe ktorej začalo konanie vo veci formálneho zisťovania, alebo predložilo pripomienky počas tohto konania, nestačí na to, aby sa tomuto združeniu priznalo osobitné postavenie vyjednávača.

46

Napokon v bode 69 napadnutého rozsudku Všeobecný súd poukázal na „prísne podmienky stanovené v rozsudku z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C‑78/03 P, EU:C:2005:761, body 53 až 59)“, v ktorom Súdny dvor sám pripomenul osobitné okolnosti vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38), ako aj z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111), a vysvetlil, v čom sa tieto podmienky odlišovali od situácie jednoduchej dotknutej osoby, ktorá sa aktívne zúčastnila na konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa štátnej pomoci.

47

Tieto pripomenutia judikatúry umožňujú pochopiť, prečo argumentácia odvolateľa zhrnutá v bode 58 napadnutého rozsudku nestačila na to, aby sa mu priznalo postavenie vyjednávača v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 66 až 69 napadnutého rozsudku.

48

Odôvodnenie, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 65 až 69 napadnutého rozsudku, hoci je relatívne stručné, preto stačí na to, aby odvolateľ pochopil dôvody zamietnutia jeho argumentácie uvedenej na podporu prípustnosti jeho návrhu na zrušenie prvého sporného rozhodnutia založeného na judikatúre vyplývajúcej z rozsudkov z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38), ako aj z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111).

49

Pokiaľ ide o tvrdenie o údajnom skreslení skutkových okolností a dôkazov Všeobecným súdom, treba ho zamietnuť ako neprípustné, keďže odvolateľ neuviedol ani konkrétne skutočnosti, ktoré Všeobecný súd skreslil, ani to, v čom Všeobecný súd skreslil tieto skutočnosti (pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. februára 2017, Vidmar a i./Komisia, C‑240/16 P, EU:C:2017:89, body 26 a 27).

50

Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že druhom odvolací dôvod treba zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

51

Keďže prvý a druhý odvolací dôvod treba zamietnuť, odvolanie treba zamietnuť, pokiaľ ide o to, že sa v ňom navrhovalo zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie prvého sporného rozhodnutia.

52

Komisia bez toho, aby podala vzájomné odvolanie, navrhuje, aby Súdny dvor preskúmal prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom sa v nej navrhovalo zrušenie druhého sporného rozhodnutia, keďže podľa nej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení pojmu „dotknutá osoba“ v zmysle článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, ako aj článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, a nesprávne konštatoval, že odvolateľ sa mohol na toto postavenie odvolávať.

53

Treba v tejto súvislosti pripomenúť, že Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, je povinný vyjadriť sa v prípade potreby aj z úradnej moci k dôvodu verejného poriadku založeného na porušení podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej jednotlivcom na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, C‑654/17 P, EU:C:2019:634, bod 44, ako aj citovanú judikatúru).

54

Z bodov 84 až 89 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd v podstate rozhodol, že odvolateľ bol oprávnený domáhať sa zrušenia druhého sporného rozhodnutia ako dotknutá osoba a na účely zabezpečenia ochrany procesných práv, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.

55

V prvom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd iba čiastočne zohľadnil judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti a nevenoval sa skutočnosti, že postavenie dotknutej osoby predpokladá existenciu konkurenčného vzťahu.

56

Toto tvrdenie však treba zamietnuť. Článok 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 vymedzuje pojem „dotknutá osoba“ ako „akúkoľvek osobu, podnikateľa alebo združenie podnikateľov [ktorých záujmy môžu byť dotknuté poskytnutím pomoci – neoficiálny preklad], najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné združenia“. Toto ustanovenie preberá definíciu pojmu „dotknuté osoby“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora (rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 41, ako aj citovaná judikatúra).

57

Ako uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, hoci má podnik konkurujúci príjemcovi opatrenia pomoci nepochybne postavenie „dotknutej osoby“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, možno toto postavenie tiež priznať aj subjektu, ktorý nie je konkurentom príjemcu predmetnej pomoci, pokiaľ preukázal, že jeho záujmy by mohli byť dotknuté poskytnutím tejto pomoci. Podľa judikatúry Súdneho dvora si to vyžaduje, aby preukázal, že je riziko, že uvedená pomoc bude mať konkrétny dosah na jeho situáciu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 65, ako aj z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 132).

58

Preto sa musí zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého z rozsudkov z 9. júla 2009, 3F/Komisia (C‑319/07 P, EU:C:2009:435), z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex (C‑83/09 P, EU:C:2011:341), ako aj zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873), vyplýva, že postavenie dotknutej osoby predpokladá konkurenčný vzťah.

59

Ako totiž vyplýva z bodu 104 rozsudku z 9. júla 2009, 3F/Komisia (C‑319/07 P, EU:C:2009:435), Súdny dvor priznal odborovej organizácii postavenie dotknutej osoby, opierajúc sa o potenciálne poškodenie záujmov tejto osoby, ako aj jej členov, prostredníctvom opatrení, o ktoré išlo v tejto veci, počas kolektívneho vyjednávania.

60

Pokiaľ ide o rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex (C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 64), Súdny dvor nezaložil svoju analýzu na konkurenčnom vzťahu medzi príjemcom pomoci a podnikom, ktorý bol žalobcom v tejto veci, ale vychádzal zo skutočnosti, že tento posledný uvedený podnik potreboval pre svoj výrobný proces rovnakú prvotnú surovinu ako tento príjemca.

61

V poslednom rade, rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 43), na ktorý sa odvoláva Komisia, nie je relevantný. V bode 43 tohto rozsudku totiž nešlo o otázku postavenia osoby alebo podniku ako dotknutej osoby, ale o prípadný priamy zásah, vzhľadom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa zachovali účinky predmetných vnútroštátnych opatrení, ktoré zaviedli schému pomoci, do právneho postavenia sťažovateľa, ktorý tvrdí, že ho tieto opatrenia stavajú do nevýhodného konkurenčného postavenia.

62

V druhom rade Komisia tvrdí, že priznanie postavenia odvolateľa ako dotknutej strany Všeobecným súdom je založené, ako vyplýva z bodu 88 napadnutého rozsudku, na skutočnosti, že odvolateľ má potenciálne relevantné informácie. Samotná skutočnosť, že určitá osoba má informácie, ktoré môžu byť relevantné v rámci konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa opatrenia s cieľom určiť, či toto opatrenie predstavuje protiprávnu štátnu pomoc, však nestačí na to, aby sa mu priznalo takéto postavenie.

63

Iste, v bode 86 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd odkázal na postavenie odvolateľa ako „združenia, ktorého neziskovým cieľom je obnovenie a podpora automobilového pretekárskeho okruhu Nürburgring a podpora kolektívnych záujmov jeho členov, z ktorých niektorí organizujú športové podujatia na tomto okruhu“, ako aj na to, že záujmy odvolateľa „mohli byť konkrétne dotknuté poskytnutím pomoci, ktorej existencia mala byť podľa [odvolateľa] konštatovaná v druhom napadnutom rozhodnutí, pretože verejná súťaž nebola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená a neviedla k predaju majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn za trhovú cenu“.

64

Z bodu 88 tohto rozsudku však vyplýva, že Všeobecný súd na to, aby priznal odvolateľovi postavenie „dotknutej osoby“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, nakoniec vychádzal z toho, že nemožno „vylúčiť, že [odvolateľ] vzhľadom na svoj cieľ, ktorým je konkrétne obnova a podpora automobilového pretekárskeho okruhu v Nürburgringu, a na skutočnosť, že sa zúčastnil na prvej fáze verejnej súťaže vyhlásenej na účely predaja majetku Nürburgringu a v tejto súvislosti získal veľké množstvo informácií týkajúcich tohto majetku, bude spôsobilý predložiť Komisii v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ pripomienky, ktoré Komisia bude môcť zahrnúť do svojho posúdenia otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného charakteru verejnej súťaže a do posúdenia otázky, či bol majetok Nürburgringu predaný v tomto kontexte za trhovú cenu“.

65

Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 33 a 34 svojich návrhov, skutočnosť, že určitá osoba má informácie, ktoré môžu byť relevantné v rámci konania vo veci formálneho zisťovania pomoci, neznamená, že záujmy takejto osoby môžu byť dotknuté poskytnutím tejto pomoci a že je riziko, že táto pomoc bude mať konkrétny dosah na jej situáciu v zmysle judikatúry citovanej v bode 57 tohto rozsudku. Samotná držba relevantných informácií preto nepostačuje na to, aby sa táto osoba považovala za dotknutú osobu.

66

Zo spisu v prvostupňovom konaní pred Všeobecným súdom, predloženého Súdnemu dvoru v súlade s článkom 167 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, však vyplýva, že odvolateľ pred Všeobecným súdom predovšetkým tvrdil, že je združením, ktoré obhajuje záujmy celého nemeckého automobilového športu v súvislosti s okruhom Nürburgring, že jeho hlavným cieľom je zabezpečiť prevádzkovanie tohto okruhu za hospodárskych podmienok orientovaných na všeobecný záujem zabezpečujúci prístup k tomuto okruhu aj športovým amatérom a že spoločnosť Capricorn sleduje koncept, ktorého cieľom je maximalizácia zisku, nezlučiteľný s cieľmi odvolateľa.

67

Vzhľadom na tieto tvrdenia, ktoré Komisia nespochybnila, treba pripustiť, že údajné poskytnutie pomoci spoločnosti Capricorn v súvislosti s nadobudnutím Nürburgringu by mohlo ovplyvniť záujmy odvolateľa a jeho členov, takže ho treba kvalifikovať ako „dotknutú osobu“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999.

68

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia je prípustný.

69

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľ spochybňuje bod 83 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že on sám alebo niektorý z jeho členov nemohli byť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v súvislosti s prvým sporným rozhodnutím, považovaní za osobne dotknutých druhým sporným rozhodnutím.

70

Tento odvolací dôvod sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré nie je nevyhnutnou podporou pre jeho výrok. Ako totiž vyplýva z bodu 93 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd rozhodol, že je prípustné, aby odvolateľ navrhoval zrušenie druhého sporného rozhodnutia, a ako vyplýva z bodu 68 tohto rozsudku, tento záver nemožno spochybniť.

71

Tretí odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako neúčinný.

72

Štvrtý odvolací dôvod sa člení na päť častí. V prvom rade treba preskúmať druhú, štvrtú a piatu časť tohto odvolacieho dôvodu.

73

V druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 152 až 156 napadnutého rozsudku skreslil list Deutsche Bank AG z 10. marca 2014, ktorý podporoval ponuku spoločnosti Capricorn, keď konštatoval, že sa nezdá, že by Komisia mala mať pochybnosti o záväznosti tohto listu. Odvolateľ pripomína, že pred Všeobecným súdom upozornil na skutočnosť, že uvedený list obsahuje na poslednej strane „významnú poznámku“, z ktorej vyplýva, že pojmy a podmienky, ktoré sú v ňom uvedené, nemali zakladať právne záväzné povinnosti. Ostatné pasáže tej istej poznámky potvrdzujú toto posúdenie. Podľa odvolateľa, ak by Všeobecný súd neskreslil list Deutsche Bank z 10. marca 2014, mal konštatovať, že Deutsche Bank sa uvedeným listom nepovažovala za viazanú.

74

V rámci štvrtej časti štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že konštatovanie Všeobecného súdu v bode 166 napadnutého rozsudku, podľa ktorého skutočnosti, ktoré nastali po 11. marci 2014, neboli relevantné pre preskúmanie otázky, či bola spoločnosti Capricorn prípadne poskytnutá pomoc v rámci verejnej súťaže, svedčí o nesprávnom právnom posúdení a skreslení dôkazov Všeobecným súdom a okrem toho je nedostatočne odôvodnené.

75

Podľa odvolateľa mala Komisia pri prijatí druhého sporného rozhodnutia k dispozícii podrobné informácie a indície potvrdzujúce, že Capricorn získala neoprávnenú výhodu v rámci netransparentnej a diskriminačnej verejnej súťaže, ktorá viedla k tomu, že jej bol majetok Nürburgringu priznaný napriek tomu, že bola v stave platobnej neschopnosti. Tieto informácie mali viesť Komisiu k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, a na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 167 napadnutého rozsudku, aj v prípade, že odvolateľ nepodal novú sťažnosť.

76

Napokon piatou časťou štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľ spochybňuje body 173 až 176 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd odmietol tvrdenia odvolateľa zhrnuté v bodoch 170 a 171 tohto rozsudku. Podľa odvolateľa sa Všeobecný súd obmedzil na zhrnutie jeho argumentácie v bode 170 napadnutého rozsudku bez toho, aby ju preskúmal alebo poskytol odôvodnenie zamietnutia tejto argumentácie. To isté platí pre argumentáciu týkajúcu sa nájomnej zmluvy na majetok Nürburgringu, ktorá je uvedená v bode 171 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd len uviedol, že nájomné bolo zaplatené spoločnosti nezávislej od predávajúcich a že kúpna cena majetku Nürburgringu bola znížená o sumu nájomného, ktoré malo byť započítané do tejto ceny až do dňa, keď sa predaj dokončil. Všeobecný súd jednoducho bez poskytnutia vysvetlenia rozhodol, že Komisia nemusela mať pochybnosti o existencii neoprávnenej výhody, čo predstavuje skreslenie dôkazov predložených odvolateľom a svedčí o nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení článku 107 a článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

77

Komisia sa v prvom rade domnieva, že druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je neúčinná. Podľa nej konštatovania uvedené v bodoch 152, 154 a 155 napadnutého rozsudku, ktoré odvolateľ nespochybnil, postačujú na podporu úvah Všeobecného súdu týkajúcich sa skutočnosti, že sa nezdá, že by Komisia mala mať pochybnosti o záväznosti listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, aj keby Všeobecný súd v bode 153 tohto rozsudku skreslil skutkové okolnosti.

78

V každom prípade je podľa nej druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu nedôvodná. List Deutsche Bank z 10. marca 2014 opakovane používa pojem „záväzok“. Odvolateľ v skutočnosti spochybňuje len výklad tohto pojmu Všeobecným súdom v kontexte iných vyhlásení obsiahnutých v tom istom liste. To však patrí do právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu Všeobecným súdom, ktoré zahŕňa aj výklad zmlúv uzatvorených podľa vnútroštátneho práva.

79

Pokiaľ ide o štvrtú časť štvrtého odvolacieho dôvodu, Komisia sa domnieva, že vychádza z nesprávneho pochopenia bodov 165 až 169 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd tam odpovedal záporne na otázku, či tvrdenie odvolateľa zhrnuté v bode 163 tohto rozsudku, podľa ktorého bola 13. augusta 2014 Capricorn nahradená ďalším kupujúcim v rámci netransparentného postupu ďalšieho predaja majetku Nürburgringu, malo byť preskúmané v druhom spornom rozhodnutí. Podľa Komisie je táto odpoveď správna, keďže okolnosti, ktoré nastali po predaji majetku Nürburgringu, nie sú relevantné pre posúdenie otázky, či správca konkurznej podstaty Nürburgringu pri tomto predaji konal ako investor v trhovom hospodárstve. Takýto investor nemohol zohľadniť skutočnosti, ako sú tie, ktoré uvádza odvolateľ a ktoré nastali až po uzavretí predaja. Aj keby Komisia mala pri prijatí druhého sporného rozhodnutia k dispozícii informácie, na ktoré sa odvolateľ odvoláva vo svojej argumentácii, tieto informácie by boli irelevantné pre uplatnenie zásady predávajúceho v trhovom hospodárstve na kúpnu zmluvu z 11. marca 2014, ktorú uzavreli správca konkurznej podstaty Nürburgringu a Capricorn.

80

Napokon v odpovedi na piatu časť štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že argumentácia odvolateľky zhrnutá v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku nespochybňuje dodržanie kritéria predávajúceho v trhovom hospodárstve. Konkrétne tvrdenia zhrnuté v bode 170 tohto rozsudku sa týkajú udalostí, ktoré nastali po uzavretí uvedenej kúpnej zmluvy. To isté platí pre uzavretie nájomnej zmluvy, uvedené v bode 171 uvedeného rozsudku. V bodoch 173 až 174 toho istého rozsudku Všeobecný súd uviedol stručné, ale jasné odôvodnenie na odôvodnenie zamietnutia týchto tvrdení. Bolo logické, že Všeobecný súd odkázal na body 138 až 158 napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd v nich uviedol, že predajná cena majetku Nürburgringu bola určená v rámci otvorenej a transparentnej verejnej súťaže a neexistovala žiadna pochybnosť, pokiaľ ide o financovanie vybratej ponuky. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa založené na skreslení dôkazov, nie je možné pochopiť, aký je základ tohto tvrdenia, a to tým viac, že odvolateľ sám uznáva, že Všeobecný súd správne zhrnul svoju argumentáciu v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku.

81

Na úvod treba spresniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu sa týka nielen bodu 153 napadnutého rozsudku, ale aj bodov 152 a 154 až 156 tohto rozsudku. Preto ju nemožno zamietnuť ako neúčinnú.

82

Na účely preskúmania tejto časti treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 151 napadnutého rozsudku, investorom, ktorí sa zaujímali o nadobudnutie majetku Nürburgringu, bolo spresnené, že budú vybraní s prihliadnutím na pravdepodobnosť uzavretia transakcie. Jedným z faktorov, ktoré bolo treba v tejto súvislosti zohľadniť, bolo zabezpečenie financovania ich ponuky potvrdené potvrdením financovania vydaného ich finančnými partnermi.

83

Z odôvodnení 50, 273 a 278 konečného rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že financovanie ponuky spoločnosti Capricorn bolo zabezpečené, keďže táto spoločnosť predložila list Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorý mal záväznú povahu.

84

V bodoch 152 až 155 napadnutého rozsudku Všeobecný súd overil, či preskúmanie uskutočnené Komisiou, pripojené k analýze nemeckých orgánov, mohlo vylúčiť existenciu pochybností o záväznosti tohto listu, a v bode 156 tohto rozsudku dospel k záveru, že to tak skutočne bolo.

85

Treba preto preskúmať, či Všeobecný súd v rámci tohto preskúmania skreslil obsah uvedeného listu, ako to tvrdí odvolateľ.

86

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že k skresleniu dôkazov dochádza vtedy, keď sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby bolo potrebné použiť nové dôkazy (rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, EU:C:2007:32, bod 37, ako aj z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑326/05 P, EU:C:2007:443, bod 60).

87

V prejednávanej veci zo znenia listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, ako ho predložila Komisia pred Všeobecným súdom a ktorý je uvedený v spise prvostupňového konania, vyplýva, že tento list obsahuje na prvej strane jasnú informáciu, podľa ktorej „záväzok“ uvedený v tomto liste podlieha podmienkam uvedeným najmä v „zozname podmienok“ pripojenom k uvedenému listu ako príloha A.

88

Ako však správne uvádza odvolateľ, táto príloha obsahuje na konci „dôležitú poznámku“, ktorá najmä uvádza, že „tento zoznam podmienok slúži iba ako podklad na diskusiu a jeho cieľom nie je vytvoriť medzi nami akýkoľvek právne záväzný vzťah… V dôsledku toho nenesieme žiadnu zodpovednosť za akúkoľvek priamu, následnú alebo inú stratu vyplývajúcu zo skutočnosti, že sa vychádzalo [zo samotného] tohto listu“.

89

Z týchto údajov zjavne vyplýva, že list Deutsche Bank z 10. marca 2014 nezakladal záväznú povinnosť financovania na ťarchu banky, ktorá ho vystavila, v prospech spoločnosti Capricorn.

90

Tento záver navyše potvrdzuje aj údaj nachádzajúci sa v odseku 9 strany 5 tohto listu, nazvanom „Uplatniteľné právo a právomoc“, ktorý odkazuje na „akúkoľvek mimozmluvnú povinnosť“ vyplývajúcu z uvedeného listu, pričom nespomína zmluvné záväzky práve preto, že tento list nemal zakladať takéto povinnosti.

91

V tejto súvislosti nie je dôležité, čo Všeobecný súd uviedol v bodoch 152 a 153 napadnutého rozsudku, že v tom istom liste sa uvádza, že Deutsche Bank je „pripravená poskytnúť“ spoločnosti Capricorn úver vo výške 45 miliónov eur a že viackrát odkazuje na „záväzok“ prijatý spoločnosťou Deutsche Bank vo vzťahu k spoločnosti Capricorn, keďže z informácií pripomenutých v bode 88 tohto rozsudku jasne vyplýva, že tento „záväzok“ nevytvára právne záväzné povinnosti financovania o nič viac ako skoršie listy Deutsche Bank, na ktoré Všeobecný súd odkazuje v bode 154 napadnutého rozsudku. To, že neexistencia záväznosti listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 bola vyjadrená v inom znení, ako bolo znenie posledných listov, tento záver nespochybňuje.

92

Z toho vyplýva, že ako tvrdí odvolateľ v rámci druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd skreslil obsah listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, a preto je táto časť dôvodná.

93

V rámci štvrtej časti štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľ Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 166 napadnutého rozsudku zamietol jeho tvrdenia zhrnuté v bodoch 162 a 163 tohto rozsudku.

94

Ako uviedol generálny advokát v bode 108 svojich návrhov, odvolateľ pred Všeobecným súdom v podstate tvrdil, že po tom, čo 11. marca 2014 došlo k uzatvoreniu predaja majetku Nürburgring spoločnosti Capricorn, táto spoločnosť a predávajúci uzatvorili dohodu o záruke za platbu splátok predajnej ceny, v ktorej sa stanovuje možnosť opätovného predaja predmetného majetku v prípade pretrvávajúceho nezaplatenia druhej splátky predajnej ceny, k čomu následne skutočne došlo.

95

V bode 166 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul, že pomoc, ktorú mala Komisia podľa odvolateľa konštatovať v druhom spornom rozhodnutí, bola spoločnosti Capricorn poskytnutá 11. marca 2014, teda v deň predaja uvedeného majetku spoločnosti Capricorn za údajne nižšiu než trhovú cenu. Všeobecný súd z toho vyvodil, že skutočnosti, ktoré nastali po tomto dátume, neboli relevantné pre preskúmanie otázky, či bola spoločnosti Capricorn prípadne poskytnutá pomoc v rámci verejnej súťaže. V bode 167 napadnutého rozsudku dodal, že ak odvolateľ chcel, aby Komisia preskúmala aj existenciu novej pomoci vyplývajúcej z údajného pokračovania postupu predaja, mal v tejto súvislosti podať novú sťažnosť.

96

V tejto súvislosti je pravda, že ak by sa malo dospieť k záveru, že spoločnosti Capricorn bola poskytnutá pomoc zodpovedajúca rozdielu medzi trhovou cenou majetku Nürburgringu a cenou jeho nadobudnutia spoločnosťou Capricorn v rámci verejnej súťaže, ktorá nezodpovedala požiadavkám otvorenosti, transparentnosti, nepodmienenosti a nediskriminačnej povahy, platilo by, že táto pomoc bola nepochybne poskytnutá 11. marca 2014, čo bol dátum predaja tohto majetku spoločnosti Capricorn a zároveň dátum podpisu zmluvy o predaji tohto majetku.

97

Na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 166 napadnutého rozsudku, to však neznamená, že skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dátume, boli zo svojej podstaty irelevantné pre posúdenie otázky, či takáto pomoc bola skutočne poskytnutá.

98

Treba totiž pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci sa musí posudzovať z hľadiska informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 70, ako aj citovanú judikatúru). Ako v podstate uvádza generálny advokát v bodoch 102 a 103 svojich návrhov, predbežná fáza konania o preskúmaní štátnej pomoci končí v okamihu, keď Komisia prijme jedno z rozhodnutí stanovených v článku 4 nariadenia č. 659/1999, takže nemožno vylúčiť, že nové prvky analýzy sa môžu objaviť po skončení verejnej súťaže, ale pred prijatím príslušného rozhodnutia Komisie.

99

Konkrétne, ako vyplýva z bodov 82 a 83 tohto rozsudku, skutočnosť, že financovanie ponuky spoločnosti Capricorn bolo zabezpečené, bolo prinajmenšom jedným z faktorov odôvodňujúcich prevod majetku Nürburgringu na túto spoločnosť.

100

Skutkové okolnosti uvedené odvolateľom, ako sú zhrnuté v bode 94 tohto rozsudku, hoci nastali po prevode majetku Nürburgringu na spoločnosť Capricorn, ak by sa potvrdili, by mohli spochybniť dôvodnosť záveru, ku ktorému dospeli subjekty zodpovedné za verejnú súťaž, podľa ktorého financovanie ponuky spoločnosti Capricorn bolo zabezpečené, a teda záveru o transparentnom a nediskriminačnom charaktere tohto postupu, pričom treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 157 napadnutého rozsudku, iná ponuka bola odmietnutá z dôvodu neexistencie dôkazu o financovaní.

101

Vzniká teda otázka, prečo, ak Capricorn disponovala zabezpečeným financovaním svojej ponuky, musela opätovne rokovať o zaplatení kúpnej ceny v splátkach a v konečnom dôsledku nemohla zaplatiť druhú splátku, čo viedlo k ďalšiemu predaju majetku Nürburgringu.

102

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa tým, že odmietol relevantnosť skutočností uvádzaných odvolateľom a zhrnutých v bode 94 tohto rozsudku len z dôvodu, že nastali po predaji majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Štvrtá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je preto dôvodná.

103

Napokon piatou časťou štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľ v podstate tvrdí, že to, že odmietnutie Všeobecného súdu v bodoch 173 až 176 napadnutého rozsudku, jeho tvrdení zhrnutých v bodoch 170 a 171 tohto rozsudku, je postihnuté neexistenciou odôvodnenia alebo nedostatočnosťou odôvodnenia.

104

V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 170 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zhrnul štyri tvrdenia, ktoré odvolateľ uviedol v rámci tretej časti tretieho žalobného dôvodu. Podľa Všeobecného súdu bolo cieľom týchto tvrdení preukázať, že tak kúpna cena majetku Nürburgringu zaplatená spoločnosťou Capricorn, ako aj podmienky zaplatenia tejto ceny obsahovali prvky pomoci, keďže, po prvé 6 miliónov eur z hrubého prevádzkového prebytku prevádzkovateľa Nürburgringu bolo započítaných do kúpnej ceny, hoci tento prevádzkovateľ v roku 2013 uviedol, že očakávané výnosy z majetku Nürburgringu boli nulové, po druhé platba druhej splátky kúpnej ceny bola odložená, po tretie sankcia vo výške 25 miliónov eur, ktorá bola stanovená v kúpnej zmluve v prípade nezaplatenia, nebola vymáhaná, a po štvrté majetok Nürburgringu bol prevedený ďalšiemu kupujúcemu v rámci netransparentného postupu.

105

V bode 171 tohto rozsudku Všeobecný súd zhrnul dodatočné tvrdenie uvedené odvolateľom v rovnakom kontexte, podľa ktorého zmluva, ktorou bol majetok Nürburgringu prenajatý spoločnosti Capricorn za obdobie od 1. januára 2015, s cieľom upraviť prechodnú situáciu zodpovedajúcu prípadnému uskutočneniu podmienky, s ktorou bol spojený predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, a to prijatie rozhodnutia Komisie vylučujúceho akékoľvek riziko, že nadobúdateľ uvedeného majetku by mohol byť povinný vrátiť pomoc predávajúcim, sama nebola výsledkom otvorenej, transparentnej, nediskriminačnej a nepodmienenej verejnej súťaže, takže nájomné z tejto zmluvy nezodpovedalo trhovej cene a obsahovalo nové prvky pomoci. Medzi predávajúcimi a spoločnosťou Capricorn malo byť dohodnuté, že nájomné z uvedenej nájomnej zmluvy až do dňa, keď sa dokončil predaj, sa započíta do predajnej ceny majetku Nürburgringu.

106

V odpovedi na tieto tvrdenia sa Všeobecný súd obmedzil na uvedenie, v bode 173 napadnutého rozsudku, že „z dôvodov uvedených v bodoch 138 až 158 [tohto rozsudku] nie je namieste prijať záver, že Komisia mala mať pochybnosti v súvislosti s transparentnosťou a nediskriminačnou povahou verejnej súťaže“. V bode 174 uvedeného rozsudku dodal, že z týchto istých dôvodov tiež vyplýva, že „preskúmanie vykonané Komisiou, ktoré viedlo k prijatiu druhého [sporného] rozhodnutia, bolo takej povahy, že vylúčilo akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu poskytnutia výhody kupujúcemu v rámci nájomnej zmluvy týkajúcej sa majetku Nürburgringu alebo ďalších podmienok úhrady kúpnej ceny za tento majetok“.

107

Ako však uviedol generálny advokát v bode 115 svojich návrhov, na rozdiel od toho, čo vyžaduje judikatúra citovaná v bode 36 tohto rozsudku, takéto odôvodnenie ani implicitne neodpovedá na tvrdenia odvolateľa zhrnuté v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku a neumožňuje pochopiť úvahy Všeobecného súdu tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a aby Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie.

108

Dôvody uvedené v bodoch 138 až 158 napadnutého rozsudku, na ktoré Všeobecný súd odkázal v bode 173 tohto rozsudku, sa totiž týkajú jednak netransparentnej a diskriminačnej povahy verejnej súťaže najmä vzhľadom na nedostatok transparentnosti finančných údajov, netransparentnosť a diskriminačnú povahu kritérií hodnotenia a ich uplatnenia, ako aj pokračovania procesu predaja po prevode majetku Nürburgringu na Capricorn a jednak otázky financovania ponuky spoločnosti Capricorn. Neumožňujú teda pochopiť, prečo boli tvrdenia odvolateľa zhrnuté v bodoch 170 a 171 uvedeného rozsudku zamietnuté.

109

Preto je potrebné dospieť k záveru, že napadnutý rozsudok je postihnutý nedostatkom odôvodnenia, pokiaľ ide o zamietnutie týchto tvrdení Všeobecným súdom. Z toho vyplýva, že piata časť štvrtého odvolacieho dôvodu je dôvodná.

110

Za týchto podmienok bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvú a tretiu časť štvrtého odvolacieho dôvodu, alebo piaty odvolací dôvod, treba odvolaniu vyhovieť a zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia.

111

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

112

V prejednávanej veci najmä vzhľadom na okolnosť, že žaloba o neplatnosť, ktorú podal odvolateľ vo veci T‑373/15, je založená na žalobných dôvodoch, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a ktorých preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo preskúmanie spisu, sa Súdny dvor domnieva, že stav konania dovoľuje, aby sám vydal konečný rozsudok (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P,EU:C:2020:676, bod 130), v rámci sporu, ktorý je mu predložený, teda pokiaľ ide o návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 134).

113

Treba pripomenúť, že druhé sporné rozhodnutie je rozhodnutím o nevznesení námietok vychádzajúce z článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, ktorého zákonnosť závisí od otázky, či existujú pochybnosti o zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom.

114

Keďže takéto pochybnosti musia viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, na ktorom sa môžu zúčastniť dotknuté osoby uvedené v článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, treba usudzovať, že akákoľvek dotknutá osoba v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia je priamo a osobne dotknutá takýmto rozhodnutím. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, totiž môžu dosiahnuť ich dodržanie len vtedy, keď majú možnosť napadnúť rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).

115

V tejto súvislosti treba uviesť, že súdu Únie nepochybne neprináleží vykladať žalobu žalobcu spochybňujúcu výlučne dôvodnosť rozhodnutia o posúdení pomoci ako takého takým spôsobom, že v skutočnosti smeruje k ochrane procesných práv, ktoré žalobca vyvodzuje z článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak žalobca výslovne nepredložil žalobný dôvod sledujúci tento účel, inak by sa zmenil predmet tejto žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 55). Ak však žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate namieta proti skutočnosti, že rozhodnutie prijaté Komisiou v súvislosti s predmetnou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, čo je v rozpore s jeho procesnými právami, hoci Komisia mala takúto povinnosť vzhľadom na existenciu pochybností o zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. Na to, aby žalobca uspel so svojím návrhom na zrušenie, môže uvádzať akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, počas fázy predbežného preskúmania, muselo vyvolať takéto pochybnosti, bez toho, aby použitie týchto argumentov zmenilo predmet žaloby. Z toho vyplýva, že súd Únie môže skúmať tvrdenia z hľadiska vecnej stránky uvedené žalobcom s cieľom overiť, či z nich nevyplývajú aj skutočnosti na podporu žalobného dôvodu, ktorý žalobca tiež uviedol a ktorým výslovne poukazuje na existenciu pochybností, ktoré by odôvodňovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 56 a 59).

116

V prejednávanej veci už bolo postavenie odvolateľa ako „dotknutej osoby“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 uznané v bode 67 tohto rozsudku. Odvolateľ na podporu svojej žaloby uviedol deväť žalobných dôvodov. S výnimkou siedmeho žalobného dôvodu uvedeného na podporu návrhu na zrušenie prvého sporného rozhodnutia sú ostatné žalobné dôvody uvedené na podporu návrhu na zrušenie druhého sporného rozhodnutia.

117

Piaty a ôsmy žalobný dôvod sa výslovne zakladajú na porušení procesných práv odvolateľa v tom, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ napriek skutočnosti, že predaj majetku Nürburgringu za nižšiu cenu, ako je jeho trhová cena, ju mal viesť k domnienke, že kupujúcemu bola poskytnutá pomoc.

118

Na účely rozhodnutia o týchto žalobných dôvodoch treba v súlade s judikatúrou citovanou v bode 115 tohto rozsudku najprv spoločne preskúmať prvú a tretiu časť prvého žalobného dôvodu, ako aj druhý žalobný dôvod, ktoré sú v podstate založené na tom, že Komisia nesprávne posúdila potvrdenie financovania ponuky spoločnosti Capricorn.

119

Prvou a treťou časťou svojho prvého žalobného dôvodu, ako aj svojím druhým žalobným dôvodom odvolateľ tvrdí, že konštatovanie Komisie uvedené v odôvodneniach 50, 51, 266, 271 a 273 konečného rozhodnutia, podľa ktorého Capricorn predložila finančný záväzok Deutsche Bank týkajúci sa úveru vo výške 45 miliónov eur, je zjavne nesprávne, keďže zo znenia listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 vyplýva, že tento list nebol záväzný.

120

Dodáva, že poznámka pod čiarou 79 konečného rozhodnutia preukazuje, že Komisia vedela o dohode uvedenej v bode 94 tohto rozsudku, uzavretej 13. augusta 2014 medzi konkurzným správcom Nürburgringu, predávajúcimi a spoločnosťou Capricorn, ktorá upravovala najmä odklad úhrady druhej splátky predajnej ceny spoločnosťou Capricorn. Táto dohoda však preukazuje neexistenciu potvrdenia financovania ponuky spoločnosti Capricorn.

121

Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. Odkazuje na znenie listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, v ktorom sa viackrát uvádza konkrétne „záväzok“ zo strany Deutsche Bank, a preto sa domnieva, že sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tohto listu.

122

Pokiaľ ide o dohodu z 13. augusta 2014, spresňuje, že pri prijímaní konečného rozhodnutia nemala k dispozícii znenie tejto dohody, ktorá jej nebola zaslaná v rámci správneho konania. Informácie uvedené v poznámke pod čiarou 79 konečného rozhodnutia pochádzajú z oznámenia Spolkovej republiky Nemecko. V každom prípade zdôrazňuje, že druhé sporné rozhodnutie nezaložila na skutočnosti, že dôkaz o financovaní poskytnutom spoločnosťou Deutsche Bank ešte existoval v čase prijatia tohto rozhodnutia.

123

Treba uviesť, že na vylúčenie existencie protiprávnej pomoci poskytnutej spoločnosti Capricorn pri nadobudnutí majetku Nürburgringu sa Komisia mala ubezpečiť, že toto nadobudnutie sa uskutočnilo za trhovú cenu, čo by bolo tak v prípade, ak by bolo možné potvrdiť, že verejná súťaž bola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená.

124

Ako už bolo uvedené v bode 82 tohto rozsudku, jedným z faktorov zohľadnených na účely výberu nadobúdateľa majetku Nürburgringu bolo potvrdenie financovania jeho ponuky.

125

Z odôvodnenia 116 konečného rozhodnutia totiž vyplýva, že iný uchádzač, ktorý podal sťažnosť Komisii, v rámci verejnej súťaže navrhol kúpnu cenu za celý majetok Nürburgringu vyššiu, než bola cena ponúknutá spoločnosťou Capricorn. Z odôvodnenia 272 konečného rozhodnutia však vyplýva, že táto ponuka bola odmietnutá z dôvodu neexistencie dôkazu o financovaní.

126

Podľa odôvodnenia 273 konečného rozhodnutia sa len dve ponuky považovali za ponuky, ktoré mali zabezpečené financovanie, a to ponuka spoločnosti Capricorn a ponuka iného uchádzača. Keďže však výška zabezpečeného financovania, ktoré mal tento uchádzač k dispozícii, ako aj ním ponúkaná kúpna cena boli nižšie ako tie, ktoré predstavila spoločnosť Capricorn, bola nakoniec vybraná ponuka spoločnosti Capricorn.

127

Z toho vyplýva, že ak by sa preukázalo, že sa nesprávne konštatovalo, že Capricorn disponovala potvrdeným financovaním na svoju ponuku, zatiaľ čo v skutočnosti to tak nebolo, táto okolnosť by mohla spochybniť najmä nediskriminačnú povahu verejnej súťaže, keďže by mohla preukázať, že Capricorn mala prednostné zaobchádzanie a jej ponuka nebola odmietnutá, na rozdiel od prinajmenšom jedného iného uchádzača, ktorý nemohol predložiť dôkaz o financovaní potvrdzujúcom jeho ponuku.

128

Preto Komisia bola vzhľadom na existenciu pochybností o potvrdení financovania ponuky spoločnosti Capricorn, ktoré nebolo možné rozptýliť, povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania a nemohla prijať rozhodnutie o nevznesení námietok, akým je druhé sporné rozhodnutie.

129

Treba konštatovať, že skutočnosti uvádzané odvolateľom preukazujú existenciu takýchto pochybností.

130

Na jednej strane z dôvodov uvedených v bodoch 87 až 91 tohto rozsudku sa Komisia nemohla domnievať, že list Deutsche Bank z 10. marca 2014 obsahoval záväzný prísľub financovania.

131

Na druhej strane, ako tvrdí odvolateľ, z poznámky pod čiarou 79 konečného rozhodnutia vyplýva, že Capricorn nezaplatila druhú splátku kúpnej ceny v stanovenej lehote a že zmluvou uzavretou 13. augusta 2014 medzi správcom konkurznej podstaty Nürburgringu, predávajúcimi a spoločnosťou Capricorn bola platba tejto splátky odložená na neskorší dátum, za protihodnotu zaplatenia úrokov z omeškania spoločnosťou Capricorn a poskytnutia dodatočných záruk. Ak by však financovanie ponuky spoločnosti Capricorn bolo skutočne zabezpečené, táto spoločnosť by logicky bola schopná zaplatiť druhú splátku kúpnej ceny v stanovenej lehote a nemusela by rokovať o odložení svojej platby.

132

Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmať zvyšok argumentácie, ktorú odvolateľ uviedol na podporu svojej žaloby, v rozsahu, v akom sa v nej navrhuje zrušenie druhého sporného rozhodnutia, treba dospieť k záveru, že posúdenie otázky, či predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn zahŕňal poskytnutie pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom spoločnosti Capricorn, vyvoláva pochybnosti v zmysle článku 4 nariadenia č. 659/1999, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania uvedeného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

133

Preto je potrebné žalobe vyhovieť a zrušiť druhé sporné rozhodnutie.

134

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

135

Podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní podľa jeho článku 184 ods. 1, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

136

V prejednávanej veci treba uplatniť toto posledné uvedené ustanovenie, keďže odvolanie sa zamieta, pokiaľ ide o napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie prvého sporného rozhodnutia, ale odvolaniu sa vyhovelo, pokiaľ ide o tento rozsudok v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia, pričom Súdny dvor zrušil toto rozhodnutie.

137

Je preto opodstatnené nariadiť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: