–

Asociación Nacional de Empresas Estibadoras y Consignatarios de Buques (Anesco), v zastúpení: T. Arranz Fernández‑Bravo, D. Sarmiento Ramírez‑Escudero a A. Gutiérrez Hernández, abogados,

–

Comisiones Obreras, v zastúpení: R. González Rozas, abogada,

–

Coordinadora Estatal de Trabajadores del Mar (CETM), v zastúpení: S. Martínez Lage, P. Martínez‑Lage Sobredo a V. M. Díaz Domínguez, abogados,

–

Confederación Intersindical Gallega, v zastúpení: H. López de Castro Ruiz, abogado,

–

Unión General de Trabajadores (UGT), v zastúpení: D. Martín Jordedo, abogado,

–

Asociación Estatal de Empresas Operadoras Portuarias (Asoport), v zastúpení: E. Van Hooydonk, advocaat, a J. Puigbó, abogado,

–

španielska vláda, v zastúpení: S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Baches Opi a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ZFEÚ a nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktoré sa začalo na návrh Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (CNMC) (Národná komisia pre trhy a hospodársku súťaž, Španielsko) proti Asociación Nacional de Empresas Estibadoras y Consignatarias de Buques (Anesco), Comisiones Obreras, Coordinadora Estatal de Trabajadores del Mar (CETM), Confederación Intersindical Gallega, Eusko Langileen Alkartasuna, Langile Abertzaleen Batzordeak a Unión General de Trabajadores (UGT) vo veci uzavretia kolektívnej zmluvy stanovujúcej prevzatie v zmluvách pracovníkov na poskytovanie služby manipulácie s tovarom v prístavoch z dôvodu, že táto dohoda je v rozpore s článkom 101 ZFEÚ a príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou.

3

Podľa odôvodnení 17 a 18 nariadenia č. 1/2003:

4

Článok 11 ods. 6 tohto nariadenia stanovuje:

„Ak Komisia začne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podľa kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich práva na uplatňovanie článkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ]. Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov už konajú v prípade, Komisia začne konanie len po konzultácii s týmito vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže.“

5

Článok 1 ods. 1 Ley 15/2007 de Defensa de la Competencia (zákon č. 15/2007 o ochrane hospodárskej súťaže) z 3. júla 2007 (BOE č. 159 zo 4. júla 2007, s. 12946, ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) stanovuje:

„Zakazuje sa akákoľvek kolektívna dohoda, kolektívne rozhodnutie alebo odporúčanie, alebo zosúladený postup, alebo obdobné konanie, ktoré má za cieľ, vytvára alebo môže mať za následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže na celom vnútroštátnom trhu alebo jeho časti…“

6

Článok 36 ods. 1 tohto zákona stanovuje:

„Maximálna lehota na doručenie a oznámenie rozhodnutia, ktorým sa ukončuje konanie o uložení sankcie v prípade protisúťažného správania, je osemnásť mesiacov odo dňa začatia takéhoto konania…“

7

V článku 38 ods. 1 uvedeného zákona sa uvádza:

„Uplynutie maximálnej lehoty 18 mesiacov stanovenej v článku 36 ods. 1 na ukončenie konania o uložení sankcie v oblasti zakázaných dohôd a postupov má za následok skončenie konania.“

8

Podľa článku 44 toho istého zákona:

„[CNMC] môže nezačať konanie alebo zrušiť z registra opravné prostriedky alebo podané spisy z dôvodu nedostatku právomoci, neexistencie predmetu konania alebo zanechania alebo zániku predmetu konania. Konkrétne, ktorákoľvek z týchto podmienok sa považuje za splnenú v týchto prípadoch:

…“

9

Článok 45 zákona o ochrane hospodárskej súťaže stanovuje:

„Správne konania týkajúce sa ochrany hospodárskej súťaže sa riadia ustanoveniami tohto zákona a jeho vykonávacími právnymi predpismi a subsidiárne zákonom č. 30/1992 z 26. novembra 1992 o právnom režime orgánov verejnej správy a o spoločnom správnom konaní…“

10

Článok 48 ods. 1 tohto zákona stanovuje:

„Rozhodnutia a akty predsedu a Rady [CNMC] nemôžu byť napadnuté žiadnym správnym opravným prostriedkom a možno proti nim podať len opravný prostriedok v správnom konaní…“

11

V článku 49 ods. 1 uvedeného zákona sa uvádza:

„Konanie začne riaditeľstvo [pre hospodársku súťaž] z vlastného podnetu alebo na podnet Rady [CNMC] alebo na základe sťažnosti…“

12

Článok 1 ods. 2 Ley 3/2013 de creación de la Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (zákon č. 3/2013 o zriadení Národnej komisie pre trhy a hospodársku súťaž) zo 4. júna 2013 (BOE č. 134 z 5. júna 2013, s. 42191, ďalej len „zákon o zriadení CNMC“), stanovuje:

„Cieľom [CNMC] je zaručiť, zachovávať a podporovať plynulé fungovanie, transparentnosť a existenciu účinnej hospodárskej súťaže na všetkých trhoch a vo všetkých výrobných odvetviach v prospech spotrebiteľov a užívateľov.“

13

Článok 2 ods. 1 tohto zákona uvádza:

„[CNMC] má vlastnú právnu subjektivitu a plnú verejnú a súkromnú spôsobilosť a má pri výkone svojich činností a na účely plnenia svojich cieľov organizačnú a funkčnú autonómiu a úplnú nezávislosť vo vzťahu k vláde, orgánom verejnej správy a subjektom na trhu. Okrem toho podlieha parlamentnej a súdnej kontrole.“

14

Článok 3 uvedeného zákona znie:

„1.   [CNMC] koná pri výkone svojich činností a na účely plnenia svojich cieľov bez ohľadu na akýkoľvek podnikateľský alebo obchodný záujem.

2.   Pri plnení úloh zverených právnymi predpismi a bez toho, aby bola dotknutá spolupráca s inými orgánmi alebo boli dotknuté právomoci riadenia všeobecnej politiky vlády vykonávané prostredníctvom regulačných právomocí vlády, nemôžu zamestnanci ani členovia orgánov [CNMC] žiadať alebo prijímať pokyny od akéhokoľvek verejného alebo súkromného subjektu.“

15

Článok 15 toho istého zákona stanovuje:

„1.   Členov Rady [CNMC] vrátane predsedu a podpredsedu vymenúva vláda prostredníctvom kráľovského dekrétu na návrh Ministro de Economía y Competitividad [(minister hospodárstva a hospodárskej súťaže, Španielsko)] spomedzi osôb, ktoré majú uznanú prestíž a odborné schopnosti v oblasti činnosti [CNMC], po tom, ako sa predstaví osoba navrhnutá na miesto na príslušnom výbore Poslaneckej snemovne. Snemovňa môže prostredníctvom príslušného výboru a na základe dohody prijatej absolútnou väčšinou hlasovať proti vymenovaniu navrhovaného uchádzača v lehote jedného mesiaca od doručenia príslušného oznámenia. Po uplynutí tejto lehoty bez výslovného vyjadrenia Kongresu sa príslušné vymenovania považujú za prijaté.

2.   Mandát členov Rady je šesť rokov bez možnosti obnovenia. Členovia Rady sa čiastočne obmieňajú každé dva roky tak, aby žiadny člen Rady nezostal na svojom mieste viac ako šesť rokov.“

16

Článok 17 ods. 1 zákona o zriadení CNMC stanovuje:

„Plénum Rady sa skladá zo všetkých členov Rady. Predsedá jej predseda [CNMC]. V prípade uvoľnenia, neprítomnosti alebo choroby predsedu ho nahradí podpredseda alebo, ak to nie je možné, služobne najstarší poradca, alebo v prípade rovnakého počtu odpracovaných rokov najstarší poradca.“

17

V článku 19 ods. 1 tohto zákona sa uvádza:

„Predseda [CNMC] má právomoc:

…

…“

18

Článok 20 uvedeného zákona stanovuje:

„Rada [CNMC] je rozhodovacím orgánom, pokiaľ ide o úlohy rozhodovania, konzultácie, podpory hospodárskej súťaže a rozhodcovského konania a riešenia konfliktov stanovené v tomto zákone. Rada je predovšetkým orgánom príslušným na:

…

13.   určenie a schválenie prepustenia riadiacich zamestnancov na návrh predsedu Rady.

…“

19

Článok 25 toho istého zákona, nazvaný „Riadiace orgány“, vo svojom odseku 1 stanovuje, že CNMC má štyri vyšetrovacie riaditeľstvá, medzi ktoré patrí aj riaditeľstvo pre hospodársku súťaž (Dirección de Competencia). Tento orgán je poverený preskúmaním spisov týkajúcich sa funkcií CNMC zameraných na zachovanie a podporu účinnej hospodárskej súťaže na všetkých trhoch a vo všetkých výrobných odvetviach.

20

Podľa článku 29 toho istého zákona týkajúceho sa sankčnej právomoci:

„1.   [CNMC] vykonáva kontrolnú a sankčnú právomoc v súlade s ustanoveniami hlavy IV kapitoly II [zákona o ochrane hospodárskej súťaže], hlavy VI [Ley 7/2010 General de la Comunicación Audiovisual (všeobecný zákon č. 7/2010 o audiovizuálnej komunikácii) z 31. marca 2010 (BOE č. 70 z 1. apríla 2010)], hlavy VIII [Ley 32/2003 General de Telecomunicaciones (všeobecný zákon č. 32/2003 o telekomunikáciách), z 3. novembra 2003 (BOE č. 264 zo 4. novembra 2003)], hlavy X [Ley 54/1997 del Sector Eléctrico (zákon č. 54/1997 o elektrárenskom odvetví) z 27. novembra 1997 (BOE č. 285 z 28. novembra 1997, s. 35097)], hlavy VI [Ley 34/1998 del sector de hidrocarburos (zákon 34/1998 o odvetví uhľohydrátov) zo 7. októbra 1998 (BOE č. 241 z 8. októbra 1998)], hlavy VII [Ley 43/2010 del servicio postal universal, de los derechos de los usuarios y del mercado postal (zákon 43/2010 o univerzálnej poštovej službe, právach užívateľov a poštovom trhu) z 30. decembra 2010 (BOE č. 318 z 31. decembra 2010, s. 109195)] a hlavy VII [Ley 39/2003 del Sector Ferroviario (zákon 39/2003 o železničnom odvetví) zo 17. novembra 2003 (BOE č. 276 zo 17. novembra 2003)].

2.   Na účely výkonu sankčnej právomoci sa garantuje požadované funkčné oddelenie medzi fázou vyšetrovania, ktorá prináleží zamestnancom riaditeľstva príslušného v závislosti od danej veci, a fázou rozhodovania, ktorá prináleží Rade.

3.   Konanie týkajúce sa výkonu sankčnej právomoci sa riadi ustanoveniami tohto zákona, zákonmi uvedenými v odseku 1, ako aj, pokiaľ ide o aspekty neupravené v uvedených právnych predpisoch, [Ley 30/1992 de Régimen Jurídico de las Administraciones Públicas y del Procedimiento Administrativo Común (zákon č. 30/1992 o právnom režime orgánov verejnej správy a spoločnom správnom konaní) z 26. novembra 1992 (BOE č. 285 z 27. novembra 1992)] a jeho vykonávacími predpismi. Sankčné konanie v oblasti ochrany hospodárskej súťaže je konkrétne upravené osobitnými ustanoveniami zákona č. 15/2007 z 3. júla 2007.

4.   Rozhodnutím sa končí správne konanie a proti nemu možno podať opravný prostriedok v správnom konaní.“

21

Článok 4 konsolidovaného znenia štatútu Národnej komisie pre trhy a hospodársku súťaž, schváleného Real Decreto 657/2013 por el que se aprueba el Estatuto Orgánico de la Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (kráľovský dekrét 657/2013 schvaľujúci konsolidované znenie štatútu Národnej komisie pre trhy a hospodársku súťaž) z 30. augusta 2013 (BOE č. 209 z 31. augusta 2013, s. 63623, ďalej len „konsolidované znenie štatútu CNMC“), nazvaný „Koordinácia a inštitucionálna spolupráca“, stanovuje:

„Ak to vyplýva z právnych predpisov Európskej únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, [CNMC] sa považuje za:

…“

22

Článok 15 ods. 2 uvedeného štatútu stanovuje:

„Predseda [CNMC], ktorý je tiež predsedom plenárnej komory Rady a komory pre hospodársku súťaž, vykonáva funkcie jej riadenia a zastupovania v súlade s článkom 19 [zákona o zriadení CNMC]. Pri výkone svojich funkcií je orgánom príslušným na to, aby:

…

…“

23

Článok 75 ods. 1 a 2 Ley 29/1998 reguladora de la Jurisdicción Contencioso administrativa (zákon 29/1998 o správnom súdnom konaní) z 13. júla 1998 (BOE č. 167 zo 14. júla 1998) stanovuje:

„1.   Žalovaní sa môžu vzdať tak, že splnia požiadavky stanovené v odseku 2 predchádzajúceho článku.

2.   Po vzdaní sa súd alebo súdny orgán bez ďalších formálnych náležitostí vydá rozsudok v súlade s návrhmi žalobcu, pokiaľ to nespôsobuje zjavné narušenie právneho poriadku, pričom v takom prípade súd informuje účastníkov konania o dôvodoch, ktoré môžu brániť vyhoveniu nárokom, a vypočuje ich v riadnej lehote desiatich dní, po ktorej uplynutí vydá rozsudok, ktorý považuje za zlučiteľný s právom.“

24

Rozsudkom z 11. decembra 2014, Komisia/Španielsko (C‑576/13, neuverejnený, EU:C:2014:2430), Súdny dvor rozhodol, že vo veci, v ktorej išlo o režim riadenia pracovníkov pre služby manipulácie s tovarom, ktorý bol v tom čase účinný v Španielsku, Súdny dvor rozhodol, že Španielske kráľovstvo si tým, že na jednej strane stanovilo pre podniky z iných členských štátov, ktoré chcú vykonávať činnosť v oblasti manipulácie s tovarom v španielskych prístavoch vo všeobecnom záujme, povinnosť stať sa členom Sociedad Anónima de Gestion de Estibadores Portuarios (akciová spoločnosť riadenia dokov, ďalej len „SAGEP“), a prípadne, podieľať sa na jej základnom imaní, a na druhej strane zamestnať prednostne pracovníkov, ktorých dala k dispozícii táto spoločnosť, pričom určitý počet z nich musel byť zamestnaný trvalo, nesplnila povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ.

25

Na vykonanie rozsudku z 11. decembra 2014, Komisia/Španielsko (C‑576/13, neuverejnený, EU:C:2014:2430), Španielske kráľovstvo prijalo Real Decreto‑ley 8/2017 por el que se modifica el régimen de los trabajadores para la prestación del servicio portuario de manipulación de mercancías dando cumplimiento a la Sentencia del Tribunal de Justicia de la Unión Europea de 11 de diciembre de 2014, recaída en el Asunto C‑576/13 (procedimiento de infracción 2009/4052) [kráľovský zákonný dekrét 8/2017, ktorým sa mení režim zamestnancov pri poskytovaní služieb týkajúcich sa manipulácie s tovarom v prístavoch a ktorým sa vykonáva rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. decembra 2014 vydaný vo veci C‑576/13 (konanie o nesplnení povinnosti 2009/4052)] z 12. mája 2017 (BOE č. 114 z 13. mája 2017). Tento dekrét stanovuje voľný nábor prístavných pracovníkov na účely poskytovania služby manipulácie s tovarom a v podstate spresňuje, že na poskytovanie tejto služby nie je nevyhnutné, aby sa podniky poskytujúce prístavnú službu na manipuláciu s tovarom (ďalej len „manipulačné podniky“) podieľali na základnom imaní SAGEP.

26

Kráľovský zákonný dekrét č. 8/2017 však zaviedol prechodné trojročné adaptačné obdobie, ktorého platnosť uplynula 14. mája 2020, počas ktorého bola manipulačným podnikom uložená povinnosť využívať pracovníkov SAGEP na určité percento ich činností bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú akcionármi tejto spoločnosti SAGEP. Bolo spresnené, že po skončení tohto prechodného obdobia sa spoločnosti ako SAGEP rozhodnú ukončiť alebo pokračovať vo svojich činnostiach v režime voľnej hospodárskej súťaže, prípadne s prístavnými centrami zamestnávania a inými agentúrami dočasného zamestnávania.

27

Dňa 6. júla 2017 Anesco, združenie združujúce podniky v prístavnom sektore na jednej strane a viaceré odborové organizácie (CETM, UGT, Comisiones Obreras, Confederación Intersindical Gallega, Langile Abertzaleen Batzordeak a Eusko Langileen Alkartasuna) na druhej strane uzavreli kolektívnu zmluvu s cieľom „zachovať sociálny mier“ a zaručiť zachovanie všetkých pracovných miest prístavných pracovníkov zamestnávaných v spoločnosti SAGEP do 30. septembra 2017. Touto kolektívnou zmluvou Anesco a tieto odborové organizácie zmenili štvrtú vnútroštátnu rámcovú dohodu tak, že zaviedli siedme dodatkové ustanovenie, ktoré stanovuje, že manipulačné podniky, ktoré opúšťajú spoločnosť SAGEP, prevezmú zamestnancov zodpovedných za manipuláciu s lodným nákladom, ktorí patrili k tejto spoločnosti SAGEP za rovnakých pracovných podmienok, a to až do výšky svojej účasti na základnom imaní dotknutej spoločnosti SAGEP.

28

Dňa 3. novembra 2017 riaditeľstvo pre hospodársku súťaž začalo konanie o porušení S/DC/0619/17, Acuerdo Marco de la Estiba (rámcová dohoda týkajúca sa manipulácie s lodným nákladom), proti spoločnosti Anesco a uvedeným odborovým zväzom. Medzi dôvodmi, ktoré odôvodňovali začatie tohto konania, bola uvedená skutočnosť, že jediná spoločnosť, ktorá požiadala o opustenie spoločnosti SAGEP počas prechodného obdobia, bola predmetom série aktov, ktoré vážne narušili jej činnosť a jej konkurencieschopnosť a ktoré bolo možné považovať za bojkot.

29

Dňa 12. novembra 2018 riaditeľstvo hospodárskej súťaže predložilo komore Rady CNMC pre hospodársku súťaž návrh rozhodnutia, v ktorom dospelo k záveru, že kolektívna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Anesco a odborovými organizáciami, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje konanie zakázané článkom 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a článkom 101 ZFEÚ, keďže dodatočné povinnosti uložené touto dohodou presahujú oblasť vlastnú kolektívnemu vyjednávaniu a z tohto dôvodu obmedzujú výkon práva na vystúpenie a tým podmienky voľnej súťaže.

30

Dňa 29. marca 2019 Španielske kráľovstvo prijalo Real Decreto‑Ley 9/2019 por el que se modifica la Ley 14/1994, de 1 de junio, por la que se regulan las empresas de trabajo temporal, para su adaptación a la actividad de la estiba portuaria y se concluye la adaptación legal del régimen de los trabajadores para la prestación del servicio portuario de manipulación de mercancías (kráľovský zákonný dekrét č. 9/2019, ktorým sa mení zákon 14/1994 z 1. júna 1994, ktorým sa upravujú podniky dočasného zamestnávania s cieľom jeho prispôsobenia činnosti manipulácie s lodným nákladom a ktorým sa dokončuje zákonné prispôsobenie režimu zamestnancov pri poskytovaní prístavných služieb) z 29. marca 2019 (BOE č. 77 z 30. marca 2019, s. 32836). Tento dekrét poskytoval počas prechodného obdobia možnosť stanoviť prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo dohôd povinné prevzatie zamestnancov spoločnosti SAGEP v prípadoch, keď sa manipulačné podniky rozhodnú opustiť toto odvetvie alebo sa rozhodnú ukončiť činnosť.

31

CNMC poznamenáva, že prijatie tohto aktu, ktorý má právnu silu zákona, malo za následok predĺženie lehoty na výkon práva na vystúpenie na celé prechodné obdobie stanovené kráľovským zákonným dekrétom 8/2017, teda do 14. mája 2020.

32

CNMC sa preto pýta na súlad jednak kolektívnych dohôd, ktorými sa mení štvrtá vnútroštátna rámcová dohoda, a jednak kráľovského zákonného dekrétu č. 9/2019 s článkom 101 ZFEÚ, čo podľa jej názoru odôvodňuje podanie návrhu na Súdny dvor na základe článku 267 ZFEÚ.

33

CNMC sa v tejto súvislosti domnieva, že má povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ z dôvodu, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora má zákonný pôvod, trvalý charakter, záväznú jurisdikciu, rozhoduje v kontradiktórnom konaní a je nezávislým orgánom, ale tiež vykonáva svoje úlohy pri úplnom rešpektovaní objektívnosti a nestrannosti vo vzťahu k účastníkom sporu a ich príslušným záujmom vo vzťahu k predmetu sporu.

34

Za týchto podmienok CNMC rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

35

Zatiaľ čo CNMC v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza dôvody, pre ktoré má podľa jej názoru povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, a Asoport vo svojich pripomienkach uvádza, že s týmto posúdením súhlasí, ostatní účastníci konania vo veci samej, ako aj španielska vláda a Komisia majú v tejto súvislosti pochybnosti. Žalobcovia predovšetkým tvrdia, že konania pred CNMC, o aké ide vo veci samej, nie sú určené na to, aby viedli k rozhodnutiu súdnej povahy, takže tento orgán nemožno považovať za orgán, ktorý má postavenie „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.

36

Podľa ustálenej judikatúry pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo je otázka, ktorá spadá výlučne do práva Únie, Súdny dvor zohľadňuje všetky skutočnosti, akými sú zriadenie orgánu zákonom, jeho trvalý charakter, záväzný charakter jeho právomoci, kontradiktórna povaha jeho konania, uplatňovanie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť. Okrem toho vnútroštátne súdy sa môžu obrátiť na Súdny dvor len vtedy, ak ide o prebiehajúce konanie, ktoré prejednávajú, a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím, ktoré má povahu súdneho rozhodnutia (rozsudok z 31. mája 2005, Syfait a i., C‑53/03, EU:C:2005:333, bod 29, ako aj citovaná judikatúra).

37

Napokon, pokiaľ ide o pojem „vnútroštátny súd“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, Súdny dvor opakovane pripomenul, že v podstate môže označovať len orgán, ktorý má postavenie tretej osoby vo vzťahu k orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby (rozsudky z 30. marca 1993, Corbiau, C‑24/92, EU:C:1993:118, bod 15, a z 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, EU:C:2006:587, bod 49).

38

V prvom rade, pokiaľ ide o postavenie CNMC ako „tretej osoby“, z článku 17 ods. 1 a článku 19 ods. 1 písm. f) až h) zákona o zriadení CNMC vyplýva, že predseda CNMC predsedá Rade CNMC, ktorá prijíma rozhodnutia v mene CNMC, a že z tohto dôvodu vykonáva funkciu riaditeľstva zamestnancov CNMC a riadi, koordinuje, posudzuje a monitoruje všetky jej jednotky vrátane riaditeľstva pre hospodársku súťaž, ktoré je autorom návrhu rozhodnutia, ktoré tvorí základ tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Okrem toho z článku 20 prvého odseku bodu 13 zákona o zriadení CNMC a z článku 15 ods. 2 písm. b) konsolidovaného znenia štatútu CNMC vyplýva, že prináleží predsedovi CNMC, aby Rade CNMC navrhol menovanie a odvolávanie riadiacich pracovníkov, medzi ktorými sa nachádza riaditeľ riaditeľstva pre hospodársku súťaž.

39

Treba však pripomenúť, že podobne ako dospel Súdny dvor k záveru v bode 33 rozsudku z 31. mája 2005, Syfait a i. (C‑53/03, EU:C:2005:333), týkajúceho sa Epitropi Antagonismou (Komisia pre hospodársku súťaž, Grécko), ktorá udržiavala funkčný vzťah s jej sekretariátom, ktorý je vyšetrovacím orgánom, na ktorého návrh rozhodovala, Rada CNMC udržiava s riaditeľstvom pre hospodársku súťaž CNMC, od ktorého pochádzajú návrhy rozhodnutí, o ktorých má rozhodnúť, organické a funkčné prepojenie.

40

Preto nemožno na rozdiel od toho, čo tvrdí CNMC, na ňu hľadieť tak, že má postavenie „tretej osoby“ vo vzťahu k orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie, proti ktorému možno podať opravný prostriedok, a teda ho nemožno považovať za „vnútroštátny súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.

41

Po druhé treba konštatovať, že rozhodnutia, ktoré má CNMC prijať v takých veciach, o aké ide vo veci samej, sa podobajú rozhodnutiam správnej povahy, ktoré vylučujú, aby boli prijaté pri výkone súdnych funkcií (pozri analogicky uznesenie zo 14. novembra 2013, MF 7, C‑49/13, EU:C:2013:767, bod 17).

42

V tomto zmysle treba poznamenať, že ako vyplýva z článku 4 konsolidovaného znenia štatútu CNMC, CNMC je orgán hospodárskej súťaže poverený v súlade s článkom 1 ods. 2 zákona o zriadení CNMC zaistiť, zachovávať a podporovať riadne fungovanie, transparentnosť a existenciu účinnej hospodárskej súťaže na všetkých trhoch a vo všetkých výrobných odvetviach v prospech spotrebiteľov a užívateľov v Španielsku.

43

Konanie vo veci samej je sankčným konaním začatým ex offo podľa článku 49 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže riaditeľstvom CNMC pre hospodársku súťaž proti spoločnosti Anesco a odborovým organizáciám, o ktoré ide vo veci samej, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že Asoport má postavenie dotknutej osoby v rámci konania vedeného CNMC.

44

Skutočnosť, že CNMC koná z úradnej povinnosti ako špecializovaný správny orgán vykonávajúci sankčnú právomoc vo veciach patriacich do jeho právomoci, však svedčí o administratívnej, a nie súdnej povahe rozhodnutia, ktoré má vydať v konaní, ktoré viedlo k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania (pozri analogicky uznesenie zo 14. novembra 2013, MF 7, C‑49/13, EU:C:2013:767, bod 18).

45

To isté platí, pokiaľ ide o skutočnosť, že CNMC je povinná pracovať v úzkej spolupráci s Komisiou a môže byť zbavená právomoci v prospech Komisie na základe článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, hoci len v prípadoch, keď sú uplatniteľné pravidlá práva Únie a keď je Komisia vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci (pozri analogicky rozsudok z 31. mája 2005, Syfait a i., C‑53/03, EU:C:2005:333, body 34 a 35).

46

Okrem toho článok 36 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže ukladá CNMC povinnosť prijať a oznámiť rozhodnutie, ktorým sa končí konanie o uložení sankcie v prípade protisúťažného správania v lehote najviac 18 mesiacov, a článok 38 ods. 1 tohto zákona spresňuje, že uplynutie tejto lehoty má za následok skončenie konania bez ohľadu na vôľu dotknutých účastníkov konania a najmä prípadných sťažovateľov.

47

Treba tiež zdôrazniť, že podľa článku 75 zákona o správnych sporoch, ak bola podaná žaloba na správne súdy proti rozhodnutiu CNMC, CNMC môže vykonať späťvzatie, teda zrušiť svoje vlastné rozhodnutie, pokiaľ účastník konania, ktorý podal žalobu proti rozhodnutiu CNMC na príslušné súdy, súhlasí.

48

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o uložení sankcie na CNMC sa nachádza mimo vnútroštátneho súdneho systému a nespadá do výkonu súdnych funkcií. Rozhodnutie CNMC, ktorým sa konanie končí, je totiž rozhodnutie správnej povahy, ktoré, hoci je konečné a okamžite vykonateľné, nemôže mať znaky súdneho rozhodnutia, najmä právnej sily rozhodnutej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2017, Margarit Panicello, C‑503/15, EU:C:2017:126, bod 34 a citovanú judikatúru).

49

Administratívnu povahu konania, o ktoré ide vo veci samej, potvrdzuje aj článok 29 ods. 4 zákona o zriadení CNMC, ktorý stanovuje, že prijatím rozhodnutia Rady CNMC sa končí konanie, ktoré je výslovne označené za „správne“. Okrem toho podľa článku 48 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže možno proti takémuto rozhodnutiu podať žalobu vo veci správneho súdnictva, v rámci ktorej CNMC, ako to spresnila najmä španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach, koná ako žalovaná v prvostupňovom konaní na Audiencia Nacional (Ústredný súd, Španielsko) alebo ako žalobca alebo žalovaný v prípade odvolania proti rozsudku Audiencia Nacional na Tribunal Supremo (Najvyšší súd).

50

Vyššie uvedené úvahy nemožno spochybniť rozsudkom zo 16. júla 1992, Asociación Española de Banca Privada a i. (C‑67/91, EU:C:1992:330), v ktorom Súdny dvor implicitne priznal prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de Defensa de la Competencia (Súd na ochranu hospodárskej súťaže, Španielsko). V tejto súvislosti treba uviesť, že tento rozsudok bol vyhlásený v súvislosti s bývalým španielskym zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, na základe ktorého bol uvedený súd odlišný od vyšetrovacieho orgánu v oblasti hospodárskej súťaže zriadeného týmto zákonom, a to Dirección General de Defensa de la Competencia (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Španielsko). V prejednávanej veci, ako vyplýva z článku 29 ods. 1 zákona o zriadení CNMC, CNMC vykonáva zároveň funkcie, ktoré boli predtým pridelené Tribunal de Defensa de la Competencia (Súd na ochranu hospodárskej súťaže), ako aj funkcie predtým pridelené službe ochrany hospodárskej súťaže.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala CNMC, je neprípustný.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym orgánom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny orgán. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (Národná komisia pre trhy a hospodársku súťaž, Španielsko) rozhodnutím z 12. júna 2019, je neprípustný.