1

Žalobkyňa, Nichicon Corporation, je spoločnosť so sídlom v Japonsku, ktorá vyrába a predáva hliníkové elektrolytické kondenzátory. Žalobkyňa bola do 6. februára 2013 tiež výrobcom a predajcom tantalových elektrolytických kondenzátorov.

2

Predmetné porušenie sa týka hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov. Kondenzátory sú elektrické komponenty, ktoré v elektrickom poli uskladňujú energiu elektrostatickým spôsobom a používajú sa vo veľkej škále elektronických výrobkov, ako sú osobné počítače, tablety, telefóny, klimatizácie, chladničky, pračky, automobilové výrobky a priemyselné prístroje. Klientela je teda veľmi rozmanitá.

3

Elektrolytické kondenzátory, presnejšie hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory, sú výrobkami, ktorých cena predstavuje dôležitý konkurenčný parameter.

4

Dňa 4. októbra 2013 spoločnosť Panasonic a jej dcérske spoločnosti podali na Európsku komisiu žiadosť o zapísanie do poradia žiadateľov o oslobodenie od pokuty podľa bodov 14 a 15 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2006“), pričom poskytli informácie o existencii údajného porušenia v odvetví elektrolytických kondenzátorov.

5

Dňa 28. marca 2014 Komisia na základe článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) požiadala o informácie viacero podnikov pôsobiacich v odvetví elektrolytických kondenzátorov, najmä žalobkyňu.

6

Dňa 4. novembra 2015 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala žalobkyni.

7

Adresáti oznámenia o výhradách vrátane žalobkyne boli vypočutí Komisiou na vypočutí, ktoré sa konalo od 12. do 14. septembra 2016.

8

Dňa 21. marca 2018 Komisia prijala rozhodnutie C(2018) 1768 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.40136 – Kondenzátory) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

9

Napadnutým rozhodnutím Komisia konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví elektrolytických kondenzátorov, na ktorom sa podieľalo deväť podnikov alebo skupín podnikov, a to konkrétne spoločnosti Elna, Hitachi AIC, Holy Stone, Matsuo, NEC Tokin, Nippon Chemi‑Con (ďalej len „NCC“), Rubycon, Sanyo (spoločne označujúca spoločnosti Sanyo a Panasonic), a žalobkyňa (ďalej spoločne len „účastníci kartelu“) (odôvodnenie 1 a článok 1 napadnutého rozhodnutia).

10

Komisia v podstate uviedla, že predmetné porušenie prebiehalo od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 na celom území EHP a spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bola koordinácia cenovej politiky, pokiaľ ide o dodávky hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia).

11

Kartel bol organizovaný najmä prostredníctvom mnohostranných stretnutí, ktoré sa spravidla konali v Japonsku každý mesiac alebo každý druhý mesiac na úrovni vedúcich pracovníkov predaja a každých šesť mesiacov na úrovni riadiacich pracovníkov, vrátane štatutárov (odôvodnenia 63, 68 a 738 napadnutého rozhodnutia).

12

Mnohostranné stretnutia sa najprv organizovali v rokoch 1998 až 2003 pod názvom „skupina elektrolytických kondenzátorov“ alebo „konferencia elektrolytických kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia ECC“). Následne sa v rokoch 2003 až 2005 organizovali pod názvom „konferencia hliník‑tantal“, alebo „skupina hliníkových alebo tantalových kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia ATC“). Napokon v rokoch 2005 až 2012 boli organizované pod názvom „skupina pre štúdium trhu“ alebo „marketingová skupina“ (ďalej len „stretnutia MK“). Súbežne so stretnutiami MK a na ich doplnenie boli v rokoch 2006 až 2008 organizované stretnutia „zvýšenie nákladov“ alebo „zvýšenie kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia CUP“) (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia).

13

Okrem týchto mnohostranných stretnutí mali účastníci kartelu podľa potreby aj dvojstranné a trojstranné kontakty ad hoc (odôvodnenia 63, 75 a 739 napadnutého rozhodnutia) (ďalej spolu „protisúťažné výmeny informácií“).

14

V rámci protisúťažných výmen informácií si účastníci kartelu vymieňali informácie o uplatňovaných a budúcich cenách, o budúcich zníženiach cien a rozpätiach týchto znížení, o ponuke a dopyte vrátane budúcej ponuky a dopytu a v niektorých prípadoch uzatvárali a dodržiavali dohody o cenách (odôvodnenia 62, 715, 732 a 741 napadnutého rozhodnutia).

15

Komisia sa domnievala, že správanie účastníkov kartelu predstavovalo formu dohody a/alebo zosúladeného postupu, ktorého účelom bol spoločný cieľ, a to zabrániť hospodárskej súťaži prostredníctvom cien a koordinovať ich budúce správanie v súvislosti s predajom elektrolytických kondenzátorov, znižujúc týmto spôsobom neistotu na trhu (odôvodnenia 726 a 731 napadnutého rozhodnutia).

16

Komisia dospela k záveru, že toto správanie malo jediný protisúťažný cieľ (odôvodnenie 743 napadnutého rozhodnutia).

17

Komisia konštatovala zodpovednosť žalobkyne z dôvodu jej priamej a pokračujúcej účasti na karteli od 26. júna 1998 do 31. mája 2010, avšak bez toho, aby sa jej zodpovednosť vzťahovala na stretnutia MK [odôvodnenia 760, 761, 955, 1023 a článok 1 písm. f) napadnutého rozhodnutia].

18

Článok 2 písm. i) napadnutého rozhodnutia ukladá žalobkyni pokutu vo výške 72901000 eur.

19

Na účel stanovenia výšky pokút Komisia postupovala podľa metodológie uvedenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“) (odôvodnenie 980 napadnutého rozhodnutia).

20

Po prvé pri stanovení základnej výšky pokuty uloženej žalobkyni Komisia v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohľadnila hodnotu predaja počas posledného celého roku účasti na porušení (odôvodnenie 989 napadnutého rozhodnutia).

21

Komisia vypočítala hodnotu predajov na základe predajov hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov fakturovaných zákazníkom so sídlom v EHP (odôvodnenie 990 napadnutého rozhodnutia).

22

Okrem toho Komisia vypočítala relevantnú hodnotu predaja oddelene pre obe kategórie výrobkov, a to hliníkové elektrolytické kondenzátory a tantalové elektrolytické kondenzátory, a uplatnila na ne rôzne násobiace koeficienty v závislosti od dĺžky trvania (odôvodnenie 991 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o žalobkyňu, Komisia použila násobiaci koeficient 11,93 (zodpovedajúci obdobiu od 26. júna 1998 do 31. mája 2010) pre hliníkové elektrolytické kondenzátory a 10,36 (zodpovedajúci obdobiu od 29. októbra 1999 do 9. marca 2010) pre tantalové elektrolytické kondenzátory (odôvodnenie 1007, tabuľka 1 napadnutého rozhodnutia).

23

Komisia stanovila časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť z dôvodu závažnosti porušenia, na 16 %. V tejto súvislosti sa domnievala, že horizontálne „dohody“ o cenovej koordinácii patria svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že kartel sa vzťahoval na celé územie EHP (odôvodnenia 1001 až 1003 napadnutého rozhodnutia).

24

Komisia uplatnila dodatočnú sumu 16 % na základe bodu 25 usmernení z roku 2006, aby sa uistila o dostatočne odstrašujúcom charaktere uloženej pokuty (odôvodnenie 1009 napadnutého rozhodnutia).

25

Komisia tak stanovila základnú výšku pokuty uloženej žalobkyni na 75156000 eur (odôvodnenie 1010 napadnutého rozhodnutia).

26

Po druhé z dôvodu poľahčujúcich okolností Komisia znížila základnú sumu pokuty uloženej žalobkyni o 3 %, keďže jej účasť na stretnutiach MK nebola preukázaná a nič nedokazovalo, že by o nich vedela (odôvodnenie 1023 napadnutého rozhodnutia).

27

Komisia v dôsledku toho stanovila výšku pokuty uloženej žalobkyni na 72901000 eur (odôvodnenie 1139, tabuľka 3 napadnutého rozhodnutia).

[omissis]

29

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. mája 2018 podala túto žalobu.

30

Dňa 28. septembra 2018 doručila Komisia kancelárii Všeobecného súdu svoje vyjadrenie.

31

Replika bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 7. decembra 2018 a duplika 28. februára 2019.

32

Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

33

Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola sudkyňa spravodajkyňa pridelená k deviatej rozšírenej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

34

Na návrh sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (deviata rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku, vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky.

35

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 22. októbra 2020.

36

Po tom, čo sudca Berke dňa 1. augusta 2021 zomrel, traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokračovali v rozhodovaní v súlade s článkom 22 a článkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku.

37

Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

38

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

45

Žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov na podporu svojich hlavných žalobných návrhov, ktorými sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj svojich subsidiárnych žalobných návrhov na zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená.

46

Prvým, druhým a tretím žalobným dôvodom žalobkyňa spochybňuje záver Komisie týkajúci sa existencie jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP v odvetví elektrolytických kondenzátorov na celom území EHP počas takmer štrnástich rokov. Prvý žalobný dôvod je založený na vecných skutkových omyloch, pokiaľ ide o geografický rozsah protisúťažných výmen informácií. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide jednak o kvalifikáciu jediného a pokračujúceho porušenia a jednak o účasť žalobkyne na tomto porušení. Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP.

47

Štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa spochybňuje pokutu, ktorá jej bola uložená. Tento žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení pri stanovení pokuty.

48

Piatym žalobným dôvodom založeným na porušení práva byť vypočutý žalobkyňa spochybňuje zákonnosť konania, v ktorom sa konštatovalo porušenie.

[omissis]

314

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že z dôvodu heterogénnej povahy kondenzátorov a špecifickosti dopytu na jednotlivých geografických trhoch sa porušenie okrem skutočnosti, že nebolo Komisiou preukázané, nemohlo vzťahovať na všetky predaje elektrolytických kondenzátorov do EHP.

[omissis]

316

Žalobkyňa na úvod tvrdí, že kondenzátory sú veľmi rôznorodé výrobky, ktoré sa odlišujú mnohými vlastnosťami a pre ktoré neexistuje jednotná trhová cena, takže porušenie sa nemôže vzťahovať na všetky predaje elektrolytických kondenzátorov do EHP. Konkrétnejšie tvrdí, že skutočnosti uvedené v odôvodnení 796 a nasl. napadnutého rozhodnutia, z ktorých Komisia vychádzala pri podpore svojho záveru, neumožňujú z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré sa ako celok vzťahovalo na všetky predaje elektrolytických kondenzátorov.

317

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

318

Na úvod treba pripomenúť, že na určenie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje kartel, Komisia nie je povinná vymedziť relevantný trh na základe ekonomických kritérií. Sú to práve samotní členovia kartelu, ktorí určujú výrobky, ktoré sú predmetom ich diskusií a zosúladených postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03, neuverejnený, EU:T:2005:220, bod 90). Výrobky, ktorých sa kartel týkal, sa určujú s odkazom na listinné dôkazy o skutočnom protisúťažnom správaní vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T‑61/99, EU:T:2003:335, bod 27).

319

Treba tiež zdôrazniť, že Komisia sa v tejto súvislosti nemôže opierať o domnienku, ktorá nie je podložená nijakým dôkazom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2019, ABB/Komisia, C‑593/18 P, EU:C:2019:1027, body 44 a 45).

320

Z napadnutého rozhodnutia a najmä z odôvodnenia 736 však vyplýva, že Komisia po preskúmaní všetkých protisúťažných výmen informácií a súvisiacich dôkazov konštatovala, že všetky výmeny informácií medzi účastníkmi kartelu sa vzťahovali buď na hliníkové elektrolytické kondenzátory alebo na tantalové elektrolytické kondenzátory, alebo na obe kategórie elektrolytických kondenzátorov.

321

V odôvodnení 796 napadnutého rozhodnutia Komisia po prvé v odpovedi na výhradu žalobkyne uvedenú počas správneho konania, ktorá bola podobná tejto výhrade, spresnila, že z protisúťažných výmen informácií vyplýva, že diskusie sa neobmedzovali len na určité podtypy hliníkových alebo tantalových elektrolytických kondenzátorov.

322

Ako Komisia uvádza v tomto odôvodnení, táto absencia obmedzenia predmetu diskusií vyplýva zo stretnutí z 29. augusta 2002, 22. decembra 2006, 25. júna 2008 a 20. decembra 2010, uvedených vo vyšetrovaní, počas ktorých sa uvádzali mnohé rôzne hliníkové a/alebo tantalové elektrolytické kondenzátory, ale aj diskusie týkajúce sa špecificky prvkov prispievajúcich k určeniu predajnej ceny výrobkov, ako sú rastúce ceny surovín a kolísanie výmenných kurzov (pozri napríklad stretnutia uvedené v poznámkach pod čiarou č. 1417 a 1418 napadnutého rozhodnutia). Obsah týchto diskusií bol totiž všeobecný a mal sa uplatňovať na všetky typy hliníkových alebo tantalových elektrolytických kondenzátorov.

323

Po druhé v odôvodnení 797 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že účastníci kartelu vo svojich vyhláseniach podniku neuviedli žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o vymedzenie hliníkových alebo tantalových elektrolytických kondenzátorov, na ktoré sa vzťahoval kartel.

324

Po tretie v odôvodnení 798 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že väčšina zástupcov účastníkov kartelu bola zodpovedná za výrobu a/alebo predaj hliníkových a tantalových kondenzátorov, a nie za škálu špecifických výrobkov.

325

Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 84, 318 a 319 vyššie sa Komisia vzhľadom na tieto konštatovania mohla oprávnene domnievať, že kartel sa vzťahoval na všetky hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory a v dôsledku toho, že jediné a pokračujúce porušenie sa vzťahovalo na všetky tieto výrobky.

326

Tvrdenia žalobkyne tento záver nespochybňujú.

327

Po prvé žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že Komisia v skutočnosti odkazuje na štyri stretnutia, len aby v odôvodnení 796 napadnutého rozhodnutia tvrdila, že kartel sa týkal všetkých predajov elektrolytických kondenzátorov. Na druhej strane dodáva, že žiadna z výmen informácií uvedených v poznámkach pod čiarou č. 1417 a 1418 spojených s odôvodnením sa netýkala všetkých predajov elektrolytických kondenzátorov.

328

Žalobkyňa teda vykladá napadnuté rozhodnutie nesprávne, najmä jeho odôvodnenie 796. Komisia totiž na jednej strane na podporu svojho záveru, že kartel sa týkal všetkých hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov, a nie konkrétneho podtypu kondenzátora, uvádza viac ako štyri protisúťažné výmeny informácií. Na druhej strane Komisia v tomto odôvodnení nemala v úmysle preukázať, že diskusie počas každej výmeny informácií sa týkali všetkých predajov kondenzátorov, ale len podložila svoj záver, pričom ako príklad uviedla výmeny informácií uvedené v poznámkach pod čiarou č. 1417 a 1418. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

329

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že neexistencia obmedzenia vo vyhláseniach o zhovievavosti, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje kartel, nepredstavuje dostatočný dôkaz na preukázanie toho, že porušenie sa týkalo všetkých predajov elektrolytických kondenzátorov.

330

Na jednej strane však bolo v bode 318 vyššie pripomenuté, že podľa judikatúry práve samotní členovia kartelu určujú výrobky, ktoré sú predmetom ich diskusií a zosúladených postupov. Na druhej strane z vyššie uvedených bodov vyplýva, že záver Komisie sa nezakladá len na vyhláseniach podnikov o zhovievavosti. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

331

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že príloha II napadnutého rozhodnutia neumožňuje preukázať, že osoby, ktoré sa zúčastnili na karteli, boli vo všeobecnosti zodpovedné za všetky elektrolytické kondenzátory, a to z dôvodov, že táto príloha jednak uvádza len názov funkcií týchto osôb bez toho, aby poskytovala podrobnosti o ich presnej zodpovednosti, a na druhej strane, že k výmene došlo v Japonsku medzi japonskými zamestnancami, ktorí vo všeobecnosti neboli zodpovední za predaje do Európy.

332

Na jednej strane stačí uviesť, že skutočnosť, že podrobnosti o zodpovednosti dotknutých osôb neboli známe, nevylučuje, že tieto osoby mohli vykonávať zodpovednosť vo vzťahu ku všetkým dotknutým výrobkom, čo žalobkyňa napokon nespochybňuje. Na druhej strane okolnosť, že tieto osoby neboli vo všeobecnosti zodpovedné za predaje do Európy, nebráni tomu, aby za ne mohli byť zodpovedné príležitostne. V každom prípade treba pripomenúť, že osobami uvedenými na tomto zozname boli zástupcovia účastníkov kartelu, takže nevyhnutne vykonávali zodpovednosť spojenú s predmetnými výrobkami. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

333

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že táto výhrada sa musí zamietnuť.

[omissis]

442

Týmto žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že jej uložila pokutu vo výške 72901000 eur, porušila zásadu proporcionality, zásadu ne bis in idem a zásadu rovnosti zaobchádzania, ako aj svoju povinnosť odôvodnenia.

[omissis]

446

Túto časť možno rozdeliť na tri výhrady. Prvá výhrada sa týka nesprávneho použitia celkovej hodnoty predajov fakturovaných v EHP na účely výpočtu výšky pokuty. Druhá výhrada sa týka určenia násobiaceho koeficientu, ktorý sa má zohľadniť na účely posúdenia závažnosti porušenia. Tretia výhrada sa týka určenia dodatočnej sumy, ktorá sa má zohľadniť.

447

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že pri výpočte výšky pokuty vychádzala z celkovej hodnoty predajov hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov fakturovaných počas posledného roku jej účasti na karteli.

448

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

[omissis]

483

Po šieste treba zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého Komisia nesprávne uplatnila usmernenia z roku 2006, keď ako základ pre výpočet výšky pokuty zohľadnila celkovú hodnotu predajov fakturovaných v EHP namiesto celkovej hodnoty predajov odoslaných do EHP.

484

Na jednej strane treba uviesť, ako to urobila Komisia, že bod 13 usmernení z roku 2006 neuvádza ani „dodaný predaj“, ani „fakturovaný predaj“. Odkazuje len na „dosiahnuté predaje“ v EHP. Z toho vyplýva, že okrem toho, že usmernenia nestanovujú povinnosť zohľadniť predaj dodaný do EHP, nebránia tomu, aby Komisia s cieľom vypočítať hodnotu predaja každej spoločnosti v EHP zohľadnila predaj fakturovaný do EHP (rozsudok zo 17. mája 2013, Parker ITR a Parker‑Hannifin/Komisia, T‑146/09, EU:T:2013:258, bod 210).

485

Na druhej strane je pravda, že z judikatúry vyplýva, že s cieľom zobrať do úvahy predaj fakturovaný do EHP je potrebné, aby toto kritérium zobrazovalo realitu na trhu, t. j. aby čo najlepšie vymedzovalo dôsledky, aké mal kartel na hospodársku súťaž v EHP (rozsudok zo 17. mája 2013, Parker ITR a Parker‑Hannifin/Komisia, T‑146/09, EU:T:2013:258, bod 211). Žalobkyňa však nevysvetľuje, v čom skutočnosť, že Komisia pri výpočte výšky pokuty zohľadnila určité predaje fakturované zákazníkom nachádzajúcim sa v EHP, ale neskôr dodané na miesta mimo tejto geografickej oblasti, neumožňuje zohľadniť vplyv porušenia na hospodársku súťaž v EHP.

486

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že obrat dosiahnutý počas posledného celého roku účasti na porušení, pokiaľ ide o všetky predaje hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov do EHP, nepredstavoval v čase, keď Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, údaj o jej skutočnej veľkosti, hospodárskej sile na trhu a rozsahu predmetného porušenia.

487

Z toho vyplýva, že túto výhradu treba zamietnuť.

[omissis]

509

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že účastníkom kartelu už boli uložené značné pokuty v tretích krajinách, ktoré zohľadňovali celosvetové aspekty porušenia, ako aj odstrašujúci účinok, Komisia porušila zásadu ne bis in idem a zásadu proporcionality, keď tiež uložila dodatočnú sumu popri základnej sume s cieľom odradiť účastníkov kartelu od účasti na prípadných protiprávnych karteloch v budúcnosti.

510

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

511

Na úvod z odôvodnenia 1009 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia uviedla, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a kritériá uvedené v oddiele 8.3.3.1 percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť na dodatočnú sumu z dôvodu odstrašujúceho účinku, by mal byť 16 %.

512

Treba pripomenúť, že zásada ne bis in idem, zakotvená aj v článku 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorej dodržiavanie zabezpečuje súd (pozri rozsudok z 29. júna 2006, Carbon/Komisia, C‑308/04 P, EU:C:2006:433, bod 26 citovanú judikatúru).

513

Zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovať tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cieľom chrániť ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totožnosti skutkov, totožnosti porušovateľa a totožnosti chráneného právneho záujmu (pozri rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, EU:T:2006:267, bod 278 a citovanú judikatúru).

514

Po prvé, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že jej uložila pokutu za účasť na karteli, ktorý už sankcionovali orgány tretích štátov, porušila zásadu ne bis in idem, treba uviesť, že zásada ne bis in idem sa nemôže uplatniť v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, kde konania a sankcie, ktoré uskutočnila a uložila na jednej strane Komisia a na strane druhej orgány tretích štátov, evidentne nesledovali rovnaké ciele (pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, EU:T:2006:267, body 280 a 281 a citovanú judikatúru).

515

Hoci v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže v rámci EHP, ochrana, ktorá je cieľom v druhom prípade, sa týka trhu tretích krajín. Chýba teda podmienka totožnosti chráneného právneho záujmu, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie zásady ne bis in idem.

516

Okrem toho žalobkyňa neuvádza, ani nepreukazuje existenciu právnej zásady alebo pravidla alebo dohovoru medzinárodného práva verejného, ktoré by zakazovali orgánom alebo súdom rôznych štátov stíhať a odsúdiť nejakú osobu z dôvodu totožných skutkov vyvolávajúcich účinky na ich území alebo v oblasti ich pôsobnosti. Keďže neexistuje dôkaz o existencii takého pravidla alebo dohovoru, ktoré by zaväzovali Úniu a tretie štáty a ktoré by stanovovali taký zákaz, Komisia nimi nemôže byť viazaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C‑308/04 P, EU:C:2006:433, bod 34).

517

V dôsledku toho sa tvrdenie žalobkyne založené na porušení zásady ne bis in idem zo strany Komisie musí zamietnuť.

518

Po druhé v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že pri stanovení dodatočnej percentuálnej sadzby, ktorá sa má uplatniť, nezohľadnila skutočnosť, že pokuty, ktoré jej uložili iné štáty, už mali odstrašujúci účinok, je potrebné pripomenúť, že bod 25 usmernení z roku 2006 spresňuje, že „Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja podľa definície v časti A, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie“.

519

Okrem toho treba poznamenať, že akákoľvek úvaha založená na existencii pokút uložených orgánmi tretieho štátu prichádza do úvahy len v rámci voľnej úvahy, ktorú má Komisia v oblasti stanovovania pokút za porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. V dôsledku toho nemožno vylúčiť, že Komisia zohľadní pokuty skôr uložené orgánmi tretích štátov, nie je však povinná tak urobiť. Odstrašujúci účinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, smeruje k zabezpečeniu dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže zavedených Zmluvou o FEÚ podnikmi pri výkone ich činností na spoločnom trhu. V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrašujúcej povahy pokuty, ktorú ukladá za porušenie týchto pravidiel, povinná zohľadniť prípadné sankcie uložené podniku za porušenie súťažných pravidiel tretích štátov (pozri rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C‑308/04 P, EU:C:2006:433, body 36 a 37 a citovanú judikatúru).

520

V dôsledku toho sa tvrdenie žalobkyne založené na porušení zásady proporcionality musí zamietnuť.

521

Na základe vyššie uvedených úvah je potrebné prvú časť tohto žalobného dôvodu zamietnuť.

523

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že zníženie, ktoré jej bolo priznané z dôvodu jej neúčasti na stretnutiach MK, nerešpektuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania.

524

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

525

Na úvod z odôvodnenia 1023 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia priznala žalobkyni zníženie základnej výšky pokuty na základe poľahčujúcich okolností o 3 % z dôvodu, že jej účasť na stretnutiach MK nebola preukázaná a nič nedokazovalo, že by o nich vedela.

526

V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že zníženie, ktoré jej bolo priznané z dôvodu jej neúčasti na stretnutiach MK, bolo nedostatočné vzhľadom na význam týchto stretnutí pri charakteristike porušenia.

527

Podľa judikatúry je priznanie zníženia základnej výšky pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností nevyhnutne spojené s okolnosťami prejednávanej veci, ktoré môžu Komisiu viesť k tomu, že ho neprizná podniku, ktorý sa zúčastnil na nezákonnej dohode. Poskytnutie úľavy na základe poľahčujúcej okolnosti v situáciách, keď je podnik účastníkom zjavne nezákonnej dohody, o ktorej vedel alebo nemohol nevedieť, že predstavuje porušenie, nemôže mať za následok pozbavenie uloženej pokuty odstrašujúceho účinku a narušenie potrebného účinku článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T‑83/08, neuverejnený, EU:T:2012:48, bod 237 a citovanú judikatúru).

528

Hoci okolnosti vymenované v zozname nachádzajúcom sa v bode 29 usmernení z roku 2006 určite patria medzi tie, ktoré môže Komisia zohľadniť v danom prípade, Komisia nie je povinná automaticky priznať dodatočné zníženie z tohto dôvodu, len čo podnik predloží skutočnosti, ktoré môžu naznačovať existenciu niektorej z týchto okolností, pričom primeranosť prípadného zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností sa musí posudzovať z celkového hľadiska s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T‑83/08, neuverejnený, EU:T:2012:48, bod 240 a citovanú judikatúru).

529

Bolo však uvedené, že po prvé žalobkyňa sa zúčastnila takmer celého obdobia porušenia, teda takmer dvanásť rokov zo štrnástich rokov, ktoré kartel trval. Po druhé napriek jej neúčasti na stretnutiach MK sa žalobkyňa zúčastnila na 52 mnohostranných stretnutiach, medzi ktorými sa nachádzali stretnutia ECC, ATC a CUP, a šiestich dvojstranných alebo trojstranných kontaktov. Po tretie žalobkyňa nespochybnila, že stretnutia CUP dopĺňali stretnutia MK a že ich účastníci kartelu považovali za „neoficiálne stretnutia“, ktoré sa konali súbežne so stretnutiami MK, keďže sa vo všeobecnosti organizovali jeden týždeň po týchto stretnutiach a združovali väčšinu účastníkov týchto stretnutí. Po štvrté všetky protisúťažné výmeny informácií boli súčasťou toho istého spoločného plánu s jediným hospodárskym cieľom. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že stretnutia MK mali osobitný význam v porovnaní s ostatnými stretnutiami.

530

Navyše, pokiaľ ide o zníženia priznané v iných veciach, v bodoch 505 a 506 vyššie bolo pripomenuté, že skoršia rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže.

531

Vzhľadom na tieto úvahy treba konštatovať, že žalobkyňa napriek svojej neúčasti na stretnutiach MK nemôže dôvodne tvrdiť, že jej účasť na karteli bola obmedzená a že vykazovala stupeň škodlivosti, ktorý by odôvodňoval významnejšie zníženie pokuty. Z toho vyplýva, že Komisia neporušila zásadu proporcionality. Tvrdenie žalobkyne sa teda musí zamietnuť.

532

V druhom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že jej priznala rovnaké zníženie, aké bolo priznané účastníkom kartelu, ktorí sa nezúčastnili na stretnutiach CUP, hoci neboli v porovnateľnej situácii vzhľadom na význam stretnutí MK vo vzťahu k stretnutiam CUP pri charakteristike porušenia.

533

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie, si vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokiaľ takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia, T‑91/11, EU:T:2014:92, body 77 a 78 a citovanú judikatúru).

534

Pokiaľ ide o určenie výšky pokuty, táto zásada bráni Komisii pristúpiť k diskriminácii prostredníctvom uplatnenia rôznych metód výpočtu medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili kartelu alebo zosúladeného postupu v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia, T‑91/11, EU:T:2014:92, bod 79 a citovanú judikatúru).

535

Po prvé v bode 529 vyššie bolo uvedené, že stretnutia MK nemali osobitný význam v porovnaní s ostatnými stretnutiami. Po druhé z odôvodnenia 1022 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že Sanyo, NEC Tokin a Matsuo boli zodpovedné za celé jediné a pokračujúce porušenie s výnimkou stretnutí CUP, keďže ich účasť na týchto stretnutiach nebola preukázaná a nič nedokazovalo, že o nich vedeli.

536

Z toho vyplýva, že Komisia sa domnievala, že tieto podniky, tak ako žalobkyňa, boli zodpovedné za celé jediné a pokračujúce porušenie s výnimkou skupiny stretnutí, v prípade ktorej nebola ich účasť preukázaná.

537

Za týchto okolností Komisia tým, že všetkým týmto podnikom priznala rovnaké zníženie, dodržala zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

538

Z toho vyplýva, že Komisia neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Tvrdenie žalobkyne sa teda musí zamietnuť.

539

Z vyššie uvedeného vyplýva, že táto výhrada sa musí zamietnuť.

[omissis]

571

Svojím druhým žalobným návrhom žalobkyňa v každom prípade navrhuje, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc tak, že nahradí posúdenie Komisie týkajúce sa výšky pokuty svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zníži pokutu, ktorá jej bola uložená.

572

Na úvod treba uviesť, že na podporu tohto žalobného návrhu sa žalobkyňa odvoláva na argumentáciu uvedenú na podporu štvrtého žalobného dôvodu založenú na zjavných pochybeniach pri stanovení výšky pokuty.

573

Treba pripomenúť, že pokiaľ súd Únie vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc stanovenú v článku 31 nariadenia č. 1/2003, podľa článku 261 ZFEÚ je oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na účely stanovenia výšky uvedenej sankcie. V dôsledku toho súd Únie môže v rámci vykonania tejto právomoci zmeniť napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti s cieľom zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu (pozri rozsudok z 25. júla 2018, Orange Polska/Komisia, C‑123/16 P, EU:C:2018:590, bod 106 a citovanú judikatúru).

574

Na splnenie požiadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle článku 47 Charty základných práv, pokiaľ ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v článkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmať každú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázať, že výška pokuty nie je primeraná závažnosti a obdobiu trvania porušenia (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, C‑625/13 P, EU:C:2017:52, bod 180 a citovanú judikatúru).

575

Treba však zdôrazniť, že výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiež pripomenúť, že konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, C‑617/13 P, EU:C:2016:416, bod 85 a citovanú judikatúru).

576

Okrem toho Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nie je viazaný usmerneniami z roku 2006, ktoré neprejudikujú posúdenie pokuty súdom Únie. Hoci je Komisia povinná dodržiavať zásadu ochrany legitímnej dôvery pri uplatňovaní pravidiel, ktoré si sama stanovila, akými sú usmernenia z roku 2006, táto zásada nemôže viazať súdy Únie za rovnakých podmienok, ak pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nezamýšľajú uplatniť konkrétnu metódu výpočtu, ale v každom prípade individuálne preskúmavajú im predložené situácie, pričom zohľadňujú všetky skutkové a právne okolnosti danej situácie (pozri rozsudok zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia, T‑406/09, EU:T:2014:254, bod 59 a citovanú judikatúru).

577

Z judikatúry Súdneho dvora však tiež vyplýva, že výkon neobmedzenej právomoci v rámci určenia výšky pokút nesmie viesť k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na dohode uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže práva Únie. Ak má Všeobecný súd v úmysle odchýliť sa osobitne vo vzťahu k niektorému podniku od metódy výpočtu uplatnenej Komisiou, ktorú nespochybnil, je potrebné, aby to vo svojom rozsudku vysvetlil (pozri rozsudok zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia, T‑406/09, EU:T:2014:254, bod 60 a citovanú judikatúru).

578

Všeobecný súd má teda právo znížiť sumu pokuty pod úroveň sumy vyplývajúcej z uplatnenia usmernení z roku 2006, ak to odôvodňujú okolnosti veci, ktorá je mu predložená. Je však tiež potrebné, aby žalobca uviedol relevantné dôvody, ktoré môžu odôvodniť takého zníženie, a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia, T‑406/09, EU:T:2014:254, bod 310 a citovanú judikatúru).

579

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať, či okolnosti uvádzané žalobkyňou môžu, aj keď nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu alebo nesprávnemu posúdeniu zo strany Komisie, odôvodniť zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená napadnutým rozhodnutím.

580

V prvom rade, pokiaľ ide o výpočet hodnoty predajov, v rámci preskúmania prvej výhrady prvej časti štvrtého žalobného dôvodu bolo najprv konštatované, že zohľadnenie celkovej hodnoty predajov dotknutých výrobkov počas posledného roku účasti na karteli ako základu pre výpočet pokuty mohlo poskytnúť správny údaj o rozsahu porušenia na dotknutom trhu, ako aj jeho ekonomický význam pre činnosti účastníkov kartelu.

581

Okrem toho treba uviesť, že argumentácia, ktorú žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, nie je dostatočne presná na to, aby Všeobecnému súdu umožnila pochopiť, akým spôsobom žalobkyňa určuje základ a alternatívne spôsoby výpočtu, o ktoré sa opiera. Žalobkyňa sa totiž na základe informácií uvedených v štúdii vypracovanej nezávislou kanceláriou domnieva, že výška pokuty by sa mala znížiť tak, aby bola stanovená na úrovni od 25 do 40 miliónov eur. Okrem toho navrhovaný základ a spôsoby výpočtu neposkytujú nijaký údaj o tom, či by umožnili zohľadniť rozsah porušenia na dotknutom trhu, ako aj jeho hospodársky význam pre činnosti žalobkyne, a okrem toho zaručiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania s účastníkmi kartelu.

582

Ďalej pri preskúmaní prvej výhrady prvej časti druhého žalobného dôvodu bolo uvedené, že žalobkyňa sa zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení, ktoré sa neobmedzovalo na špecifický typ hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov, ale vzťahovalo sa na širokú škálu hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov, ani na určitých zákazníkov.

583

Napokon v bode 482 vyššie bolo uvedené, že vnútorné osobitosti, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa a ktoré sa týkajú štruktúry jej predajov, patrili len do jej obchodnej stratégie a samy osebe nepredstavujú osobitosti odôvodňujúce uplatnenie odlišnej metódy výpočtu na účely stanovenia hodnoty predajov.

584

V druhom rade, pokiaľ ide o zníženie koeficientu závažnosti použitého Komisiou, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa v rámci druhej výhrady prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, treba na úvod uviesť, že žalobkyňa nespresnila ani osobitosti, ktoré by odôvodňovali zníženie percentuálneho podielu uplatneného Komisiou, ani percentuálny podiel, v ktorom by mal byť tento koeficient stanovený. Po druhé v bode 502 vyššie bolo uvedené, že predmetné porušenie bolo z dôvodu samotnej jeho povahy jedným z najzávažnejších obmedzení hospodárskej súťaže. Po tretie v bode 367 vyššie bolo uvedené, že žalobkyňa sa zúčastnila takmer celého obdobia porušenia, teda takmer dvanásť zo štrnástich rokov trvania kartelu. Po štvrté z preskúmania druhej výhrady prvej časti druhého žalobného dôvodu vyplýva, že porušenie sa vzťahovalo na celý EHP. Po piate, ak žalobkyňa odkazmi na koeficient použitý Komisiou v iných rozhodnutiach chcela v prejednávanej veci preukázať prípadnú diskrimináciu, treba v tejto súvislosti pripomenúť, že Všeobecný súd nie je viazaný rozhodovacou praxou Komisie (pozri analogicky rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia, T‑704/14, EU:T:2017:753, bod 78).

585

V treťom rade, pokiaľ ide o zníženie dodatočnej sumy uplatnené Komisiou, ktoré je predmetom tretej výhrady prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, po prvé v bode 519 vyššie bolo uvedené, že odstrašujúci charakter pokuty uloženej z dôvodu porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže nemožno určiť v závislosti od prípadných sankcií uložených podniku za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže tretích štátov. Po druhé Komisia v prejednávanej veci uplatnila dodatočnú sumu 16 % hodnoty predajov, teda o jedno percento vyššiu než najnižšie percento, ktoré mohla použiť v súlade s bodom 25 usmernení z roku 2006.

586

Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o významnejšie zníženie jej pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností, v bode 531 vyššie bolo uvedené, že žalobkyňa napriek svojej neúčasti na stretnutiach MK nemohla dôvodne tvrdiť, že jej účasť na karteli bola obmedzená a že mala nižší stupeň škodlivosti odôvodňujúci takéto zníženie. V bode 536 vyššie bolo ďalej uvedené, že Komisia priznala podobné zníženie všetkým podnikom, ktorých zodpovednosť bola konštatovaná za celé porušenie, s výnimkou skupiny stretnutí, pri ktorých ich účasť nebola preukázaná.

587

V piatom rade v bode 546 vyššie bolo konštatované, že žalobkyňa nemohla nevedieť o postihnuteľnej povahe svojho správania, a teda tvrdiť, že nanajvýš mohla byť považovaná za zodpovednú iba za porušenie z nedbanlivosti.

588

V šiestom rade v bode 564 vyššie bolo konštatované, že žalobkyňa sa nemohla dôvodne odvolávať na existenciu poľahčujúcej okolnosti týkajúcej sa konkurenčného správania, ktoré mala na trhu. Konkrétne žiadna skutočnosť v spise nepreukazuje, že žalobkyňa konala inak ako ostatní účastníci kartelu a narušila fungovanie kartelu.

589

Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že žiadna zo skutkových a právnych okolností uvádzaných žalobkyňou na podporu zníženia pokuty, ktorá jej bola uložená, najmä vzhľadom na zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania neodôvodňuje prijatie metódy výpočtu odlišnej od metódy prijatej Komisiou, ktorá by mohla viesť k takémuto zníženiu. V dôsledku toho nie je opodstatnené, aby Všeobecný súd v prejednávanej veci využil svoju neobmedzenú právomoc.

590

Z toho vyplýva, že návrhy žalobkyne na zníženie pokuty treba zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť žalobu v celom jej rozsahu.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)

rozhodol takto: