1

Žalobkyňa, NEC Corp., je spoločnosť so sídlom v Japonsku, ktorá vyrába a predáva tantalové elektrolytické kondenzátory.

2

Od 1. augusta 2009 do 31. januára 2013 žalobkyňa vlastnila 100 % základného imania spoločnosti NEC Tokin Corporation, teraz Tokin Corp.

3

Predmetné porušenie sa týka hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov. Kondenzátory sú elektrické komponenty, ktoré v elektrickom poli uskladňujú energiu elektrostatickým spôsobom. Elektrolytické kondenzátory sa používajú takmer vo všetkých elektronických výrobkoch, ako sú osobné počítače, tablety, telefóny, klimatizácie, chladničky, pračky, automobilové výrobky a priemyselné prístroje. Klientela je teda veľmi rozmanitá. Elektrolytické kondenzátory, presnejšie hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory, sú výrobkami, ktorých cena predstavuje dôležitý konkurenčný parameter.

4

Dňa 4. októbra 2013 spoločnosť Panasonic a jej dcérske spoločnosti podali na Európsku komisiu žiadosť o zapísanie do poradia žiadateľov o oslobodenie od pokuty podľa bodov 14 a 15 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2006“), pričom poskytli informácie o existencii údajného porušenia v odvetví elektrolytických kondenzátorov.

5

Dňa 28. marca 2014 Komisia na základe článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) požiadala o informácie viacero podnikov pôsobiacich v odvetví elektrolytických kondenzátorov, najmä žalobkyňu.

6

Dňa 21. mája 2014 žalobkyňa spolu so spoločnosťou Tokin predložila Komisii žiadosť o zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2006.

7

Dňa 4. novembra 2015 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala žalobkyni.

8

Adresáti oznámenia o výhradách vrátane žalobkyne boli vypočutí Komisiou na vypočutí, ktoré sa konalo od 12. do 14. septembra 2016.

9

Dňa 21. marca 2018 Komisia prijala rozhodnutie C(2018) 1768 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.40136 – Kondenzátory) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

10

Napadnutým rozhodnutím Komisia konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví elektrolytických kondenzátorov, na ktorom sa podieľalo deväť podnikov alebo skupín podnikov, a to konkrétne spoločnosti Elna, Hitachi AIC, Holy Stone, Matsuo, Nichicon, Nippon Chemi‑Con, Rubycon, Sanyo (spoločne označujúca spoločnosti Sanyo a Panasonic), Tokin a žalobkyňa, spoločne označené „NEC Tokin“ (ďalej spoločne len „účastníci kartelu“) (odôvodnenie 1 a článok 1 napadnutého rozhodnutia).

11

Komisia v podstate uviedla, že predmetné porušenie prebiehalo od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 na celom území EHP a spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bola koordinácia cenovej politiky, pokiaľ ide o dodávky hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia).

12

Kartel bol organizovaný najmä prostredníctvom mnohostranných stretnutí, ktoré sa spravidla konali v Japonsku každý mesiac alebo každý druhý mesiac na úrovni vedúcich pracovníkov predaja a každých šesť mesiacov na úrovni riadiacich pracovníkov, vrátane štatutárov (odôvodnenia 63, 68 a 738 napadnutého rozhodnutia).

13

Mnohostranné stretnutia sa najprv organizovali v rokoch 1998 až 2003 pod názvom „skupina elektrolytických kondenzátorov“, „konferencia elektrolytických kondenzátorov“ alebo „stretnutia ECC“. Následne sa v rokoch 2003 až 2005 organizovali pod názvom „konferencia hliník‑tantal“, „skupina hliníkových alebo tantalových kondenzátorov“ alebo „stretnutia ATC“. Napokon v rokoch 2005 až 2012 boli organizované pod názvom „skupina pre štúdium trhu“, „marketingová skupina“ alebo „stretnutia MK“. Súbežne so stretnutiami MK a na ich doplnenie boli v rokoch 2006 až 2008 organizované stretnutia „zvýšenie nákladov“ alebo „zvýšenie kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia CUP“) (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia).

14

Okrem týchto mnohostranných stretnutí mali účastníci kartelu podľa potreby aj dvojstranné a trojstranné kontakty ad hoc (odôvodnenia 63, 75 a 739 napadnutého rozhodnutia).

15

V rámci protisúťažných výmen informácií si účastníci kartelu v podstate vymieňali informácie o uplatňovaných a budúcich cenách, o budúcich zníženiach cien a rozpätiach týchto znížení, o ponuke a dopyte vrátane budúcej ponuky a dopytu a v niektorých prípadoch uzatvárali a dodržiavali dohody o cenách (odôvodnenia 62, 715, 732 a 741 napadnutého rozhodnutia).

16

Komisia sa domnievala, že správanie účastníkov kartelu predstavovalo formu dohody a/alebo zosúladeného postupu, ktorého účelom bol spoločný cieľ, a to zabrániť hospodárskej súťaži prostredníctvom cien a koordinovať ich budúce správanie v súvislosti s predajom elektrolytických kondenzátorov, znižujúc týmto spôsobom neistotu na trhu (odôvodnenia 726 a 731 napadnutého rozhodnutia).

17

Komisia dospela k záveru, že toto správanie malo jediný protisúťažný cieľ (odôvodnenie 743 napadnutého rozhodnutia).

18

Komisia konštatovala zodpovednosť spoločnosti Tokin z dôvodu jej priamej účasti na karteli od 29. januára 2003 do 23. apríla 2012, s výnimkou stretnutí CUP [odôvodnenia 944 a 1022 a článok 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia].

19

Okrem toho Komisia konštatovala zodpovednosť žalobkyne v jej postavení materskej spoločnosti, ktorá vlastnila celé základné imanie spoločnosti Tokin v období od 1. augusta 2009 do 23. apríla 2012, s výnimkou stretnutí CUP [odôvodnenia 945 a 1022 a článok 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia].

20

Článok 2 písm. f) a h) napadnutého rozhodnutia ukladá na jednej strane spoločnosti Tokin pokutu vo výške 5036000 eur „spoločne a nerozdielne“ so žalobkyňou a na druhej strane pokutu vo výške 2595000 eur žalobkyni.

21

Na účel stanovenia výšky pokút Komisia postupovala podľa metodológie uvedenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“) (odôvodnenie 980 napadnutého rozhodnutia).

22

Po prvé pri stanovení základnej výšky pokút uložených žalobkyni Komisia v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohľadnila hodnotu predaja počas posledného celého roku účasti na porušení (odôvodnenie 989 napadnutého rozhodnutia).

23

Komisia vypočítala hodnotu predajov na základe predajov hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov fakturovaných zákazníkom so sídlom v EHP (odôvodnenie 990 napadnutého rozhodnutia).

24

Okrem toho Komisia vypočítala relevantnú hodnotu predaja oddelene pre obe kategórie výrobkov, a to hliníkové elektrolytické kondenzátory a tantalové elektrolytické kondenzátory, a uplatnila na ne rôzne násobiace koeficienty v závislosti od dĺžky trvania (odôvodnenie 991 napadnutého rozhodnutia).

25

Pokiaľ ide o žalobkyňu, Komisia stanovila násobiaci koeficient za trvanie na 2,72, ktorý zodpovedá obdobiu od 1. augusta 2009 do 23. apríla 2012 (odôvodnenie 1007, tabuľka 1 napadnutého rozhodnutia).

26

Komisia stanovila časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť z dôvodu závažnosti porušenia, na 16 %. V tejto súvislosti sa domnievala, že horizontálne „dohody“ o cenovej koordinácii patria svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že kartel sa vzťahoval na celé územie EHP (odôvodnenia 1001 až 1003 napadnutého rozhodnutia).

27

Komisia uplatnila dodatočnú sumu 16 % na základe bodu 25 usmernení z roku 2006, aby sa uistila o dostatočne odstrašujúcom charaktere uloženej pokuty (odôvodnenie 1009 napadnutého rozhodnutia).

28

Komisia tak stanovila základnú výšku pokuty, ktorá sa mala uložiť spoločnosti Tokin spoločne a nerozdielne so žalobkyňou na 6108000 eur (odôvodnenie 1010, tabuľka 2 napadnutého rozhodnutia).

29

Po druhé, pokiaľ ide o úpravy základnej výšky pokút, Komisia na jednej strane priznala spoločnosti Tokin a žalobkyni zníženie základnej výšky pokuty na základe poľahčujúcich okolností o 3 % z dôvodu, že ich účasť na stretnutiach CUP nebola preukázaná a nič nedokazovalo, že by o nich vedeli (odôvodnenie 1022 napadnutého rozhodnutia).

30

Na druhej strane sa Komisia domnievala, že v čase, keď došlo k predmetnému porušeniu, už bola žalobkyňa zodpovedná za protisúťažné správanie týkajúce sa koordinácie cien vo vzťahu k „veľkým výrobcom zariadení (OEM) špecializovaným na PC/servery“ v období od 1. júla 1998 do 15. júna 2002. Toto prvé porušenie sa konštatovalo rozhodnutím Komisie C(2011) 180/09 final z 19. mája 2010 týkajúcim sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.511 – DRAM) (ďalej len „rozhodnutie DRAM“). V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že v prípade žalobkyne musí byť základná výška pokuty zvýšená o 50 % z dôvodu priťažujúcej okolnosti recidívy (odôvodnenia 1011 až 1013 napadnutého rozhodnutia).

31

Po tretie Komisia priznala spoločnosti Tokin a žalobkyni za ich spoluprácu na základe oznámenia o spolupráci z roku 2006 zníženie celej pokuty, ktorá by im inak bola uložená za porušenie, o 15 % (odôvodnenia 1104 a 1105 napadnutého rozhodnutia).

32

Komisia teda stanovila celkovú výšku pokút, ktoré sa mali uložiť spoločnosti Tokin a žalobkyni na 16445000 eur (odôvodnenie 1139, tabuľka 3 napadnutého rozhodnutia).

[omissis]

34

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. mája 2018 podala túto žalobu.

35

Dňa 26. septembra 2018 doručila Komisia kancelárii Všeobecného súdu svoje vyjadrenie.

36

Replika bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 22. novembra 2018 a duplika 29. januára 2019.

37

Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

38

Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola sudkyňa spravodajkyňa pridelená k deviatej rozšírenej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

39

Na návrh sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (deviata rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovených lehotách a prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 12. októbra 2020.

40

Po tom, čo sudca Berke dňa 1. augusta 2021 zomrel, traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokračovali v rozhodovaní v súlade s článkom 22 a článkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku.

41

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

42

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

43

Žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody na podporu svojich hlavných návrhov, ktorými sa domáha čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj svojich subsidiárnych návrhov smerujúcich k zrušeniu alebo zníženiu pokút, ktoré jej boli uložené. Tieto žalobné dôvody sú založené na rôznych pochybeniach a porušeniach, ktorých sa dopustila Komisia a ktoré sa týkajú, pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, zvýšenia sumy pokuty pre recidívu, pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, kvalifikácie zodpovednosti žalobkyne za porušenie a pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, výpočtu výšky pokút uložených žalobkyni.

70

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že článok 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia je v rozsahu, v akom jej ukladá zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy, poznačený nesprávnym právnym a skutkovým posúdením, nedostatočným odôvodnením a porušuje zásadu proporcionality. Tento žalobný dôvod zahŕňa v podstate tri časti.

[omissis]

74

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

75

Na úvod treba poznamenať, že pojem recidívy, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch, znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, čo jej bola uložená sankcia za podobné porušenia (pozri rozsudok z 12. decembra 2014, Eni/Komisia, T‑558/08, EU:T:2014:1080, bod 275 a citovanú judikatúru).

76

V rámci porušení práva hospodárskej súťaže Únie Komisia môže zvýšiť základnú sumu pokuty, ak zistí existenciu priťažujúcich okolností. Jednou z priťažujúcich okolností je recidíva, vymedzená v bode 28 prvej zarážke usmernení z roku 2006 ako pokračovanie v rovnakom alebo podobnom porušení po tom, čo Komisia alebo vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž skonštatovali, že tento podnik porušil ustanovenia článkov 101 alebo 102 ZFEÚ. Základná výška pokuty sa v takom prípade môže zvýšiť až o 100 % za každé zistené porušenie.

77

Zohľadnením opakovaného porušovania sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môže v každom individuálnom prípade zohľadniť nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú takýto sklon, vrátane napríklad času, ktorý uplynul medzi predmetnými porušeniami (pozri rozsudok zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia, T‑217/06, EU:T:2011:251, bod 294 a citovanú judikatúru).

78

V prejednávanej veci, ako vyplýva z článku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia, Komisia uložila žalobkyni zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy. V tejto súvislosti z odôvodnení 1011 až 1013 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia konštatovala, že v čase, keď došlo k predmetnému porušeniu, už bola žalobkyňa považovaná za zodpovednú za protisúťažné správanie v rozhodnutí DRAM. Komisia preto dospela k záveru, že pokiaľ ide o žalobkyňu, základná suma pokuty sa musí zvýšiť o 50 % z dôvodu recidívy (pozri bod 30 vyššie).

79

Tvrdenia žalobkyne treba preskúmať práve s prihliadnutím na tieto úvahy.

80

Žalobkyňa tvrdí, že zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy je v rozpore s odvodenou povahou jej zodpovednosti ako materskej spoločnosti vo vzťahu k spoločnosti Tokin.

81

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zodpovednosť materskej spoločnosti je úplne odvodená, ak vzniká len z dôvodu priamej účasti jej dcérskej spoločnosti na porušení. V tomto prípade má totiž táto zodpovednosť svoj pôvod v protiprávnom správaní uvedenej dcérskej spoločnosti, ktoré je pripísané materskej spoločnosti vzhľadom na hospodársku jednotku tvorenú týmito spoločnosťami. V dôsledku toho zodpovednosť materskej spoločnosti nevyhnutne závisí od skutočností zakladajúcich porušenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť, pričom s týmito skutočnosťami je nerozlučne previazaná zodpovednosť tejto dcérskej spoločnosti (rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P, EU:C:2017:314, bod 61).

82

Z tohto dôvodu Súdny dvor spresnil, že v situácii, keď je zodpovednosť materskej spoločnosti úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti a nijaký iný faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spoločnosti, zodpovednosť tejto materskej spoločnosti nemôže ísť nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti (pozri rozsudok z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine, C‑351/15 P, EU:C:2017:27, bod 44 a citovanú judikatúru).

83

Z tých istých dôvodov Súdny dvor spresnil, že v situácii, keď nijaký faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spoločnosti, sa zníženie pokuty, ktorá bola dcérskej spoločnosti uložená solidárne s jej materskou spoločnosťou, musí v zásade, pokiaľ sú splnené potrebné procesné podmienky, rozšíriť na materskú spoločnosť (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P, EU:C:2017:314, bod 62 a citovanú judikatúru).

84

Z tejto judikatúry však tiež vyplýva, že faktory týkajúce sa materskej spoločnosti môžu odôvodňovať to, že jej zodpovednosť a zodpovednosť dcérskej spoločnosti sa posúdi odlišne, aj keď zodpovednosť prvej sa zakladá výlučne na protiprávnom správaní druhej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P, EU:C:2017:314, bod 74).

85

V tejto súvislosti vo veci spochybňujúcej zodpovednosť spoločnosti zastrešujúcej skupinu spoločností, z ktorých niektoré sa priamo zúčastnili na karteloch, Súdny dvor už rozhodol, že okolnosť, že niektorým spoločnostiam nemožno viac ukladať sankcie z dôvodu premlčania, nebráni tomu, aby bola stíhaná iná spoločnosť, ktorá sa spolu s týmito spoločnosťami považuje za osobne a solidárne zodpovednú za tie isté protisúťažné konania a v prípade ktorej nedošlo k premlčaniu (rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P, EU:C:2017:314, body 71, 75 a 76).

86

Pokiaľ ide konkrétnejšie o zvýšenie základnej sumy pokuty za recidívu, Všeobecný súd už rozhodol, že ak jednotné správanie podniku na trhu odôvodňuje to, aby sa v prípade porušenia pravidiel hospodárskej súťaže jednotlivé spoločnosti, ktoré boli súčasťou podniku počas obdobia, v ktorom dochádzalo k porušeniu, v zásade všetky považovali za solidárne zodpovedné za zaplatenie rovnakej výšky pokuty, treba pripustiť jednu výnimku pre prípad priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností a všeobecnejšie okolností, ktoré odôvodňujú úpravu základnej výšky pokuty a ktoré existujú len vo vzťahu k niektorým z nich, a nie vo vzťahu k ostatným. Všeobecný súd z uvedeného vyvodil, že subjekt, vo vzťahu ku ktorému nebola konštatovaná priťažujúca okolnosť spočívajúca v recidíve, sa nemôže považovať za solidárne zodpovedný s iným subjektom, vo vzťahu ku ktorému táto okolnosť bola konštatovaná, za časť pokuty, ktorá zodpovedá zvýšeniu sumy pokuty za recidívu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2014, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, T‑391/09, neuverejnený, EU:T:2014:22, bod 271).

87

Všeobecný súd tiež rozhodol, že okolnosti vlastné situácii materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti môžu viesť k odlišným sumám, ako je to v prípade zohľadnenia priťažujúcej okolnosti recidívy uplatnenej voči materskej spoločnosti, a nie jej dcérskej spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2016, Uti Worldwide a i./Komisia, T‑264/12, neuverejnený, EU:T:2016:112, bod 332).

88

V prejednávanej veci treba uviesť, že Komisia na jednej strane konštatovala zodpovednosť žalobkyne len ako materskej spoločnosti za porušenie práva hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť, s ktorou žalobkyňa tvorila jeden podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ (pozri bod 63 vyššie). Na druhej strane v článku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila zvýšenie z dôvodu recidívy iba vo vzťahu k žalobkyni z dôvodu, že rozhodnutím DRAM už bola konštatovaná jej zodpovednosť za podobné protisúťažné správanie (pozri body 30 a 78 vyššie).

89

Z toho vyplýva, že priťažujúca okolnosť, ktorú Komisia zohľadnila z dôvodu recidívy, zodpovedá okolnosti, ktorá je vlastná situácii žalobkyne a ktorá sa neuplatňuje na jej dcérsku spoločnosť. Bolo teda odôvodnené, aby Komisia posúdila zodpovednosť žalobkyne a dcérskej spoločnosti odlišne, keďže toto posúdenie môže viesť k odlišnej výške pokuty než dcérskej spoločnosti.

90

Z judikatúry pripomenutej v bodoch 83 až 87 vyššie totiž vyplýva, že recidíva môže byť faktorom individuálne charakterizujúcim správanie materskej spoločnosti, odôvodňujúcim to, aby rozsah jej zodpovednosti presahoval rozsah zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti, od ktorej je táto zodpovednosť v plnom rozsahu odvodená (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14, EU:T:2018:930, bod 506).

91

Preto je potrebné dospieť k záveru, že zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy nie je v rozpore s odvodenou povahou zodpovednosti žalobkyne.

[omissis]

96

Z toho vyplýva, že prvá časť prvého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

97

Treba uviesť niekoľko úvodných spresnení, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy „sa vzťahuje“ na obdobie predchádzajúce rozhodnutiu DRAM.

98

Treba teda najprv uviesť, že Komisia konštatovala zodpovednosť žalobkyne v jej postavení materskej spoločnosti vo vzťahu k spoločnosti Tokin za obdobie od 1. augusta 2009 do 23. apríla 2012, s výnimkou stretnutí CUP (pozri bod 19 vyššie). V dôsledku toho Komisia na účely výpočtu základnej výšky pokuty, ktorá sa má uložiť spoločnosti Tokin spoločne a nerozdielne so žalobkyňou, stanovila násobiaci koeficient v závislosti od dĺžky trvania porušenia na 2,72, čo zodpovedá uvedenému obdobiu porušenia (pozri bod 25 vyššie).

99

Komisia ďalej proti žalobkyni zohľadnila priťažujúcu okolnosť recidívy z dôvodu jej uznania za vinnú rozhodnutím DRAM z 19. mája 2010, ktoré sa týkalo porušenia spáchaného v období od 1. júla 1998 do 15. júna 2002, a následne rozhodla, že základná výška pokuty, ktorá sa má uložiť žalobkyni, musí byť zvýšená o 50 % z dôvodu recidívy (pozri bod 30 vyššie).

100

Napokon na účely výpočtu zvýšenia z dôvodu recidívy Komisia uplatnila na základnú výšku pokuty uvedenú percentuálnu sadzbu 50 % v súlade s bodom 28 usmernení z roku 2006. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že recidíva patrí medzi prvky, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti predmetného porušenia, a že recidíva sama osebe nesúvisí s dĺžkou trvania porušenia. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy by sa nemalo vypočítať len na základe obdobia, počas ktorého táto priťažujúca okolnosť pretrvávala, ale že percento zvýšenia vyplývajúce z recidívy sa musí uplatniť na celé obdobie zodpovednosti žalobkyne za porušenie (pozri odôvodnenia 1013 až 1021 napadnutého rozhodnutia).

101

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvé porušenie žalobkyne, ku ktorému došlo pred porušením v prejednávanej veci, bolo sankcionované v čase, keď prebiehalo porušenie v prejednávanej veci. Okrem toho vzhľadom na to, že percentuálny podiel zvýšenia pokuty z dôvodu recidívy bol uplatnený na základnú výšku pokuty, uvedené zvýšenie zohľadňuje obdobie porušenia použité pri výpočte tejto základnej sumy. Z toho vyplýva, že recidíva ako zvýšenie základnej sumy pokuty sa vzťahuje na obdobie porušenia pripísané žalobkyni ako celok, ktorý zahŕňa obdobie takmer deviatich mesiacov pred prijatím rozhodnutia DRAM, ku ktorému došlo 19. mája 2010.

102

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, však zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy nie je za okolností prejednávanej veci v rozpore s logikou, na ktorej sa zakladá pojem recidíva.

103

V súlade s ustálenou judikatúrou disponuje Komisia pri výbere okolností, ktoré zohľadní na účely určenia výšky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovať na záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohľadňovať, širokou mierou voľnej úvahy (pozri rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, EU:C:2007:88, bod 37 citovanú judikatúru).

104

Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík recidívy sú súčasťou uvedenej právomoci Komisie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, EU:C:2007:88, bod 38). Ako totiž bolo pripomenuté v bode 77 vyššie, zohľadnením recidívy sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môže v každom prípade zohľadniť príznaky, ktoré môžu potvrdzovať takýto sklon, vrátane napríklad času, ktorý uplynul medzi predmetnými porušeniami.

105

Pokiaľ ide o maximálnu dobu na konštatovanie recidívy vo vzťahu k podniku, rozhodlo sa už, že ak medzi dvoma zistenými porušeniami uplynulo menej ako desať rokov, poukazuje to na sklon podniku nevyvodzovať náležité dôsledky zo zistenia, že porušil pravidlá hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, EU:C:2007:88, bod 40).

106

Okrem toho, pokiaľ ide o minimálnu dobu na konštatovanie recidívy, Všeobecný súd sa domnieval, že judikatúra pripomenutá v bode 105 vyššie platí o to viac v prípade, keď rozhodnutie konštatujúce prvé porušenie a druhé porušenie boli prijaté súčasne. Vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 8. júla 2008, BPB/Komisia (T‑53/03, EU:T:2008:254), a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia (T‑54/03, neuverejnený, EU:T:2008:255), tak Všeobecný súd dospel k záveru, že história porušení konštatovaných proti žalobcom svedčí o ich sklone nevyvodiť príslušné dôsledky zo zistenia porušovania pravidiel hospodárskej súťaže z ich strany, keď napriek tomu, že už boli predmetom skorších opatrení Komisie v rámci rozhodnutí konštatujúcich prvé porušenie, žalobcovia pokračovali viac ako štyri roky v aktívnej účasti na dotknutom karteli po tom, čo im boli oznámené tieto rozhodnutia (rozsudky z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, EU:T:2008:254, bod 385, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T‑54/03, neuverejnený, EU:T:2008:255, bod 727).

107

V prejednávanej veci treba konštatovať, že je pravda, že prvé porušenie žalobkyne bolo sankcionované po začatí porušenia, o ktoré ide v prejednávanej veci. Treba však tiež konštatovať, že žalobkyňa v období od 19. mája 2010 do 23. apríla 2012 pokračovala v účasti na karteli po tom, čo jej bolo oznámené rozhodnutie, ktorým sa konštatovalo prvé porušenie.

108

Za týchto okolností treba uviesť, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že pokračovanie porušujúceho správania zo strany žalobkyne po tom, čo jej bola uložená prvá sankcia, svedčí o jej sklone nevyvodzovať primerané dôsledky zo zistenia porušovania pravidiel hospodárskej súťaže z jej strany. Žalobkyňa totiž po tom, čo už bola predmetom skorších opatrení Komisie prostredníctvom rozhodnutia DRAM, pokračovala takmer dva roky v účasti na predmetnom karteli po tom, čo jej toto rozhodnutie bolo oznámené. Tento záver nie je spochybnený samotnou okolnosťou, že žalobkyňa spolu so spoločnosťou Tokin predložila Komisii žiadosť o zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2006, keďže táto okolnosť nevylučuje skutočnosť, že žalobkyňa sa po tom, čo jej bola uložená prvá sankcia, zúčastnila na druhom porušení.

109

Okrem toho tento záver nemôže vyvrátiť skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí bola konštatovaná zodpovednosť žalobkyne len ako materskej spoločnosti z dôvodu účasti jej dcérskej spoločnosti na karteli, ako to vyplýva z bodu 91 vyššie. Cieľ potlačiť správania odporujúce pravidlám hospodárskej súťaže a zabrániť ich opakovaniu prostredníctvom odradzujúcich sankcií by bol zmarený, ak by podnik dotknutý prvým porušením, bol schopný prostredníctvom zmeny svojej právnej štruktúry nadobudnutím dcérskej spoločnosti, ktorá nemohla byť predmetom vyšetrovania na základe tohto prvého porušenia, ale podieľala sa na spáchaní nového porušenia, znemožniť alebo osobitným spôsobom sťažiť uplatnenie sankcie za recidívu a tým sa aj vyhnúť tejto sankcii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., C‑93/13 P a C‑123/13 P, EU:C:2015:150, bod 92).

110

Okrem toho rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia (T‑141/94, EU:T:1999:48), na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, nijako nepodporuje jeho stanovisko. V tomto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že rozhodnutie Komisie obsahuje nesprávne právne posúdenie, keďže prevažná časť obdobia porušenia vytýkaného žalobkyni predchádzala rozhodnutiu, ktoré ju sankcionovalo za podobné porušenia (rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T‑141/94, EU:T:1999:48, body 617 a 618).

111

Na rozdiel od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia (T‑141/94, EU:T:1999:48), v prejednávanej veci, keďže žalobkyňa sa zúčastnila predmetného porušenia v období od 1. augusta 2009 do 23. apríla 2012 a rozhodnutie DRAM bolo prijaté 19. mája 2010, treba konštatovať, že väčšina predmetného porušenia sa uskutočnila po prijatí tohto rozhodnutia, keďže žalobkyňa pokračovala v účasti na porušení počas takmer dvoch rokov po tom, čo jej toto rozhodnutie bolo oznámené (pozri body 107 a 108 vyššie).

112

Komisia sa preto nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že skutočnosť, že žalobkyňa už bola predmetom konštatovania porušenia a že napriek tomuto konštatovaniu a uloženej sankcii pokračovala takmer dva roky v účasti na inom podobnom porušení toho istého ustanovenia Zmluvy o FEÚ, predstavovala recidívu.

113

Z toho vyplýva, že druhá časť prvého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

114

Pokiaľ ide o výpočet zvýšenia z dôvodu recidívy, treba uviesť, že uplatnenie zvýšenia základnej sumy pokuty uloženej žalobkyni Komisiou z dôvodu recidívy je v súlade s usmerneniami z roku 2006. Ako totiž jednoznačne vyplýva z bodov 28 a 29 týchto usmernení, tak priťažujúce okolnosti, napríklad recidíva, ako aj poľahčujúce okolnosti sú okolnosťami odôvodňujúcimi úpravu základnej výšky pokuty, a to zvýšenie alebo zníženie uvedenej sumy. Recidíva teda predstavuje priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu zvýšenie základnej sumy pokuty, ktoré sa prejavuje percentuálnym zvýšením tejto základnej sumy.

115

Pokiaľ ide o proporcionalitu tohto zvýšenia, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Komisia pri stanovení výšky každej pokuty disponuje voľnou úvahou a nie je povinná na tento účel použiť presný matematický vzorec (pozri rozsudok z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia, T‑26/06, neuverejnený, EU:T:2010:387, bod 142 a citovanú judikatúru).

116

Navyše z hľadiska odstrašenia je recidíva okolnosťou, ktorá odôvodňuje značné zvýšenie základnej sumy pokuty. Predstavuje totiž dôkaz o tom, že skôr uložená sankcia nebola dostatočne odstrašujúca (pozri rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, EU:T:2008:254, bod 398 a citovanú judikatúru).

117

Okrem toho zásada proporcionality vyžaduje, aby sa pri posudzovaní tendencie podniku porušovať pravidlá hospodárskej súťaže vzal do úvahy čas, ktorý uplynul medzi dotknutým porušením a predchádzajúcim porušením týchto pravidiel. V rámci súdneho preskúmania aktov Komisie v oblasti práva hospodárskej súťaže môžu byť Všeobecný súd a podľa okolností aj Súdny dvor vyzvané, aby overili, či Komisia uvedenú zásadu dodržala, keď z dôvodu opakovaného porušenia zvýšila uloženú pokutu, a najmä či takéto zvýšenie bolo nevyhnutné z hľadiska času, ktorý uplynul medzi dotknutým porušením a predchádzajúcim porušením pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 70).

118

V prejednávanej veci sa argumentácia žalobkyne, ktorej cieľom je preukázať, že zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy nebolo primerané, v prvom rade opiera o skutočnosť, že už bola sankcionovaná za predmetné porušenie.

119

Toto tvrdenie treba hneď na úvod odmietnuť. Ako bolo pripomenuté v bodoch 75 a 77 vyššie, zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy na jednej strane znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, čo bola sankcionovaná za podobné porušenia, a na druhej strane má práve zabezpečiť odstrašujúci účinok konania Komisie. V dôsledku toho je zvýšenie pokuty z dôvodu recidívy pripočítané k pokute uloženej za porušenie.

120

Argumentácia žalobkyne sa v druhom rade opiera o krátky čas, ktorý uplynul medzi okamihom, keď sa žalobkyňa stala materskou spoločnosťou spoločnosti Tokin, a prijatím rozhodnutia DRAM, teda deväť mesiacov, takže žalobkyňa nemohla zabrániť účasti svojej dcérskej spoločnosti na karteli. Žalobkyňa je tiež zodpovedná za kartel len z dôvodu nadobudnutia svojej dcérskej spoločnosti a na tomto porušení sa zúčastňovala len počas krátkeho obdobia, zatiaľ čo jej dcérska spoločnosť sa na ňom zúčastňovala už niekoľko rokov.

121

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že žalobkyňa vlastnila od 1. augusta 2009 do 31. januára 2013 všetky akcie spoločnosti Tokin, predpokladá sa, že počas uvedeného obdobia uplatňovala rozhodujúci vplyv na túto dcérsku spoločnosť, takže žalobkyňa a jej dcérska spoločnosť tvorili jeden podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ (pozri bod 62 vyššie). V prejednávanej veci žalobkyňa navyše nespochybňuje domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na svoju dcérsku spoločnosť počas predmetného obdobia porušenia (pozri bod 58 vyššie). Žalobkyňa tak mohla zabrániť pokračovaniu účasti spoločnosti Tokin na karteli po rozhodnutí DRAM.

122

Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 108 vyššie, pokračovanie v predmetnom protiprávnom správaní zo strany žalobkyne svedčí o jej sklone nevyvodzovať primerané dôsledky zo zistenia porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré bolo voči nej vykonané, keďže už bola predmetom skorších opatrení Komisie prostredníctvom rozhodnutia DRAM a napriek tomu počas takmer dvoch rokov po tom, čo jej bolo toto rozhodnutie oznámené, pokračovala v účasti na predmetnom karteli.

123

Navyše, ako bolo pripomenuté v bode 109 vyššie, Cieľ potlačiť správania odporujúce pravidlám hospodárskej súťaže by bol zmarený, ak by podnik dotknutý prvým porušením, bol schopný prostredníctvom zmeny svojej právnej štruktúry nadobudnutím dcérskej spoločnosti, ktorá nemohla byť predmetom vyšetrovania na základe tohto prvého porušenia, ale podieľala sa na spáchaní nového porušenia, znemožniť alebo osobitným spôsobom sťažiť uplatnenie sankcie za recidívu a tým sa aj vyhnúť tejto sankcii.

124

Za týchto okolností, keďže Komisia konštatovala najmä sklon žalobkyne k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže a zvýšenie z dôvodu recidívy by v súlade s bodom 28 prvou zarážkou usmernení z roku 2006 mohlo viesť k zvýšeniu základnej sumy pokuty až o 100 %, treba dospieť k záveru, že Komisia neporušila zásadu proporcionality tým, že stanovila zvýšenie základnej sumy pokuty, ktorá sa má uložiť žalobkyni, na 50 %.

125

S prihliadnutím na vyššie uvedené treba tretiu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť, a preto treba zamietnuť prvý žalobný dôvod v celom jeho rozsahu.

130

V rámci prvej výhrady tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že odmietla uplatniť 3 % zníženie na pokutu, ktorá jej bola uložená, z dôvodu recidívy, hoci takéto zníženie bolo uplatnené na základnú výšku pokuty uloženej spoločnosti Tokin spoločne a nerozdielne so žalobkyňou. Neuplatnenie tohto zníženia je v rozpore s odvodenou povahou zodpovednosti žalobkyne ako materskej spoločnosti, v nadväznosti na to viedlo k príliš vysokej pokute zodpovedajúcej viac ako polovici sumy pokuty, ktorá jej bola uložená spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Tokin, a napokon nebolo dostatočne odôvodnené.

131

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

132

V prejednávanej veci treba konštatovať, že na jednej strane zvýšenie sumy pokuty z dôvodu recidívy o 50 % základnej výšky pokuty uloženej spoločnosti Tokin spoločne a nerozdielne so žalobkyňou, znížené o 15 %, ktoré im Komisia priznala za spoluprácu na základe oznámenia o spolupráci z roku 2006, zodpovedá priťažujúcej okolnosti v zmysle bodu 28 usmernení z roku 2006 (pozri bod 31 vyššie).

133

Na druhej strane zníženie základnej sumy pokuty uloženej spoločnosti Tokin spoločne a nerozdielne so žalobkyňou o 3 %, keďže ich účasť na stretnutiach CUP nebola preukázaná a nič nedokazovalo, že o nich vedeli, zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa bodu 29 usmernení z roku 2006 (pozri bod 29 vyššie).

134

Ako bolo pripomenuté v bode 114 vyššie, tak priťažujúce okolnosti, ako aj poľahčujúce okolnosti sú okolnosťami odôvodňujúcimi úpravu základnej výšky pokuty, a to zvýšenie alebo zníženie uvedenej sumy. Tieto úpravy sa teda nemôžu uplatniť jedny na druhé.

135

V prejednávanej veci recidíva ako priťažujúca okolnosť odôvodňuje zvýšenie základnej sumy pokuty. Komisia teda správne vypočítala zvýšenie pokuty o 50 % z dôvodu recidívy tým, že ju uplatnila na základnú výšku pokuty uloženej spoločnosti Tokin spoločne a nerozdielne so žalobkyňou bez toho, aby zohľadnila prípadné zníženia tejto základnej sumy z dôvodu poľahčujúcich okolností, v tomto prípade zníženie o 3 %, pretože nebolo preukázané, že žalobkyňa a jej dcérska spoločnosť sa zúčastnili na stretnutiach CUP.

136

Tento záver nevyvracia tvrdenie žalobkyne založené na odvodenej povahe jej zodpovednosti ako materskej spoločnosti. Ako vyplýva z bodov 86 a 87 vyššie, recidíva predstavuje faktor individuálne charakterizujúci správanie žalobkyne, ktorý môže odôvodniť uloženie vyššej sankcie, než je sankcia vyplývajúca z pripísania porušenia, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť.

137

Okrem toho žalobkyni nemožno vyhovieť, keď tvrdí, že výška pokuty, ktorá jej bola uložená z dôvodu recidívy, je neprimerane vysoká, keďže zodpovedá viac ako polovici základnej výšky pokuty, ktorá jej bola uložená spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Tokin. Tvrdenie žalobkyne v je skutočnosti založené na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého sa zníženie základnej sumy pokuty o 3 % uplatní na zvýšenie základnej sumy pokuty o 50 % (pozri body 134 a 135 vyššie).

138

Žalobkyňa navyše neuvádza nijaké konkrétne tvrdenie na podporu svojej výhrady založenej na údajnom porušení povinnosti odôvodnenia. V každom prípade výpočet pokuty uloženej iba žalobkyni, ktorá zodpovedá zvýšeniu z dôvodu recidívy, jednoznačne vyplýva z odôvodnení 1011 až 1013 napadnutého rozhodnutia v spojení s bodom 28 usmernení z roku 2006, na ktorý odkazujú vyššie uvedené odôvodnenia.

139

Prvú výhradu tretieho žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)

rozhodol takto: