1

Odvolateľ, Hércules Club de Fútbol SAD (ďalej len „Hércules CF“) sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia predsedu Všeobecného súdu Európskej únie z 22. marca 2018, Hércules Club de Fútbol/Komisia (T‑766/16 R, neuverejnené, EU:T:2018:170, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým tento predseda zamietol návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/365 zo 4. júla 2016 o štátnej pomoci SA.36387 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2013/CP) poskytnutej španielskym futbalovým klubom Valencia Club de Fútbol [SAD], Hércules Club de Fútbol [SAD] a Elche Club de Fútbol [SAD] (Ú. v. EÚ L 55, 2017, s. 12, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Odvolateľ, Hércules CF, je profesionálny futbalový klub založený v roku 1922, ktorý hrá v tretej najvyššej španielskej futbalovej súťaži (Segunda División B).

3

V rokoch 2012 a 2013 bola Európska komisia upozornená na údajnú štátnu pomoc, ktorú Generalitat Valenciana (regionálna vláda Valencie, Španielsko) poskytla vo forme záruk za úvery trom futbalovým klubom autonómneho spoločenstva Valencia, medzi nimi aj Hércules CF.

4

Komisia vydala 4. júla 2016 sporné rozhodnutie. V článku 1 tohto rozhodnutia v zásade konštatovala, že Španielsko neoprávnene poskytlo štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a to najmä na podporu Fundación Hércules Club de Fútbol (ďalej len „Fundación Hércules“) vo výške 6143000 eur vo forme štátnej záruky, ktorú Instituto Valenciano de Finanzas (finančná inštitúcia Generalitat Valenciana, Španielsko) poskytla za bankový úver určený Fundación Hércules na upísanie akcií klubu Hércules CF v rámci kapitálového zvýšenia tohto klubu. Komisia v článkoch 2 až 4 sporného rozhodnutia Španielskemu kráľovstvu uložila povinnosť, aby bezodkladne a účinne vymohlo predmetnú štátnu pomoc od Hércules CF spolu s úrokmi plynúcimi odo dňa, keď sa pomoc poskytla tomuto klubu, a aby jej boli poskytnuté informácie o vykonaní tohto rozhodnutia.

5

Podaním doručeným tajomníkovi Všeobecného súdu 7. novembra 2016 podal Hércules CF žalobu, ktorou sa v zásade domáhal zrušenia sporného rozhodnutia.

6

Samostatným podaním doručeným tajomníkovi Všeobecného súdu v ten istý deň podal odvolateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal o odklad vykonateľnosti článku 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom ním Komisia uložila povinnosť vymáhania spornej štátnej pomoci od odvolateľa.

7

Dňa 9. novembra 2016 predseda Všeobecného súdu položil odvolateľovi otázky na účely písomného vyjadrenia, na ktoré odvolateľ odpovedal ešte v ten istý deň.

8

Uznesením z 11. novembra 2016 predseda Všeobecného súdu v súlade s článkom 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodol o dočasnom odklade výkonu až do prijatia uznesenia, ktorým sa skončí konanie o nariadenie predbežného opatrenia.

9

Predseda Všeobecného súdu 11. decembra 2017 vyzval odvolateľa „aby predložil aktuálne informácie o svojej finančnej situácii, podporené primeranými písomnými dôkazmi, vrátane poslednej účtovnej závierky overenej audítorom, resp. akékoľvek iné relevantné informácie o zmenách, ktoré nastali od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia“. Odvolateľ na túto žiadosť odpovedal 21. decembra 2017. Komisia sa 18. januára 2018 vyjadrila k odpovediam predloženým odvolateľom.

10

Predseda Všeobecného súdu vydal 22. marca 2018 napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

11

Predseda Všeobecného súdu v tejto súvislosti najskôr preskúmal, či bola splnená podmienka naliehavosti. V tomto ohľade predovšetkým v bode 33 napadnutého uznesenia pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry možno v prípade podania návrhu na odklad výkonu aktu Únie nariadiť predbežné opatrenie len v tom prípade, ak je sporný akt hlavnou príčinou namietanej vážnej a nenapraviteľnej ujmy. V bode 35 uvedeného uznesenia dodal, že ak má namietaná ujma peňažnú povahu, sú požadované predbežné opatrenia dôvodné v tom prípade, ak možno predpokladať, že bez takýchto opatrení by sa účastník, ktorý sa ich domáha, ocitol v situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho finančnú životaschopnosť pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie vo veci samej, alebo že by sa jeho podiely na trhu výrazne zmenili, a to najmä pokiaľ ide o objem transakcií a výšku obratu jeho podniku a prípadne aj o charakteristické znaky skupiny, do ktorej patrí.

12

Z bodu 41 napadnutého uznesenia vyplýva, že odvolateľ na účely preukázania naliehavosti požadovaného odkladu výkonu na jednej strane uviedol, že vymáhanie spornej sumy by ohrozilo jeho finančnú životaschopnosť, pretože by viedlo k jeho likvidácii, a na druhej strane, že jeho likvidácia by mala dôsledky nepeňažnej povahy, pretože by sa viac nemohol zúčastniť na športových súťažných podujatiach, čo by malo negatívny dopad jednak na organizátorov súťažných podujatí a jednak na zúčastnené kluby a že jeho zánik by vyvolal spoločenské nezhody a hospodárske straty v regióne.

13

Predseda Všeobecného súdu v tejto súvislosti v bode 42 napadnutého uznesenia konštatoval, že ujma uvádzaná odvolateľom je peňažnej povahy.

14

Z preskúmania dôkazov predložených odvolateľom vyvodil predseda Všeobecného súdu v bodoch 48 až 53 napadnutého uznesenia v zásade záver, že vzhľadom na nedostatok informácií predložených odvolateľom nedokázal posúdiť, či sa pri posudzovaní naliehavosti mohol obmedziť len na izolované posúdenie situácie odvolateľa alebo či bol povinný prihliadať aj na prípadné príspevky tretích osôb alebo vklady jeho akcionárov. Predseda Všeobecného súdu preto rozhodol, že keďže odvolateľ nepredložil informácie, na základe ktorých by bolo možné si vytvoriť verný a ucelený obraz o jeho finančnej situácii, nemohol prijať záver o ohrození jeho finančnej životaschopnosti.

15

Predseda Všeobecného súdu preto zamietol návrh odvolateľa na nariadenie predbežného opatrenia a zrušil svoje uznesenie z 11. novembra 2016.

16

Odvolateľ vo svojom odvolaní v podstate navrhuje, aby Súdny dvor:

17

Samostatným podaním doručeným tajomníkovi Súdneho dvora 27. júna 2018 podal odvolateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

18

Keďže podpredseda a predseda prvej komory Súdneho dvora boli vylúčení z rozhodovania vo veci, 4. júna 2018 bol výkonom funkcie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení v súlade s článkom 13 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora poverený predseda druhej komory.

19

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom tajomníkovi Súdneho dvora 20. júna 2018 Komisia navrhuje:

20

Uznesením predsedu druhej komory Súdneho dvora z 5. júla 2018, Hércules Club de Fútbol/Komisia [C‑334/18 P(R)–R, neuverejnené, EU:C:2018:548], prijatým bez vypočutia ostatných účastníkov konania v súlade s článkom 160 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, bol nariadený odklad výkonu sporného rozhodnutia, a to až do vydania uznesenia, ktoré bude vyhlásené ako prvé počas obdobia medzi uznesením, ktorým sa skončí konanie o nariadenie predbežného opatrenia, a uznesením, ktorým sa rozhodne o tomto odvolaní.

21

Odvolateľ vo svojom odvolaní žiadal o nariadenie odkladu výkonu sporného rozhodnutia inaudita altera parte (bez vypočutia účastníkov konania).

22

Podľa článku 160 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa takýto návrh podáva ako samostatné podanie, ktoré sa najskôr doručí tajomníkovi Súdneho dvora, ako bolo uvedené v bode 17 tohto uznesenia.

23

Z uvedeného vyplýva, že predmetný návrh v podobe, v akej bol formulovaný v odvolaní, je neprípustný [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. januára 1965, Merlini/Haute Autorité, 108/63, EU:C:1965:4, s. 12, a zo 17. júna 1965, Taliansko/Komisia, 32/64, EU:C:1965:61, s. 484, ako aj uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 16. júna 2016, ICA Laboratories a i./Komisia, C‑170/16 P(R), neuverejnené, EU:C:2016:462, body 21 až 24].

24

Komisia spochybňuje prípustnosť odvolania, ktorého cieľom je podľa jej názoru zadovážiť si nové posúdenie skutkových okolností zistených Všeobecným súdom.

25

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ svojím prvým odvolacím dôvodom v podstate namieta, že predseda Všeobecného súdu pochybil, keď predpokladal na jednej strane, že na účely posúdenia finančnej situácie podniku sa musia zohľadniť aj hypotetické bezodplatné príspevky od tretích osôb alebo vklady menšinových akcionárov, a na druhej strane, že príspevky, resp. vklady takýchto osôb, by v prejednávanej veci mohli dosiahnuť výšku sumy uvedenej v príkaze na vymáhanie.

26

Takýmto odvolacím dôvodom sa má v zásade spochybniť dostatočná povaha odôvodnenia záveru vyjadreného v bode 49 napadnutého uznesenia, v zmysle ktorého by odvolateľ mohol disponovať príspevkom tretej osoby určeným na splnenie jeho finančných záväzkov vyplývajúcich z príkazu na vymáhanie.

27

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že otázka, či je odôvodnenie uznesenia predsedu Všeobecného súdu nedostatočné, predstavuje právnu otázku, na ktorú ako takú sa možno odvolávať v rámci odvolacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, bod 67).

28

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že predseda Všeobecného súdu porušil jeho práva na obranu, pretože svoj záver, v zmysle ktorého odvolateľ nepredložil informácie, na základe ktorých by si bolo možné vytvoriť verný a ucelený obraz o jeho finančnej situácii, založil na údajnej zmene akcionárskej štruktúry odvolateľa, ktorá vôbec nebola prejednaná v rámci konania vedeného pred Všeobecným súdom.

29

Prípadné porušenie práva na obranu v konaní pred Všeobecným súdom je však právnou otázkou, ktorá je v štádiu odvolacieho konania prípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P, EU:C:2016:437, bod 38).

30

Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné.

31

Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.

32

Svojím prvým odvolacím dôvodom namiereným proti bodu 49 napadnutého uznesenia odvolateľ predsedovi Všeobecného súdu vytýka, že svoj záver, v zmysle ktorého neboli informácie predložené odvolateľom úplné a ani dôveryhodné, založil na dvojitej domnienke. Predseda uvedeného súdu sa totiž na jednej strane nesprávne domnieval, že na účely posúdenia finančnej situácie podniku sa musia zohľadniť aj hypotetické bezodplatné príspevky tretích osôb alebo vklady menšinových akcionárov, a teda že je potrebné predpokladať, že osoby, ktoré sú ochotné podniku prispieť skromnými prostriedkami, tento podnik kontrolujú alebo že patria do rovnakej skupiny. Na druhej strane odvolateľ tvrdí, že aj keby takáto domnienka nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, predseda Všeobecného súdu sa bezdôvodne obmedzil len na predpoklad, že príspevky takýchto osôb by mohli dosiahnuť výšku sumy uvedenej v príkaze na vymáhanie.

33

Komisia spochybňuje argumentáciu odvolateľa. Domnieva sa, že Všeobecný súd postupoval správne, keď na účely posúdenia majetkovej situácie odvolateľa zohľadnil aj celkové zdroje, ktorými disponuje skupina, do ktorej odvolateľ patrí. O takýto prípad by išlo najmä v situácii futbalového klubu, keď na pokračovaní športových aktivít tohto klubu záleží nielen akcionárom, ale aj jeho členom a fanúšikom.

34

V bode 28 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu predovšetkým pripomenul, na jednej strane, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže návrhu na odklad výkonu a iným predbežným opatreniam vyhovieť len vtedy, ak sa preukáže, že vyhovenie tomuto návrhu je na prvý pohľad odôvodnené po skutkovej aj právnej stránke (fumus boni iuris), a že majú naliehavú povahu v tom zmysle, že s cieľom zabrániť vážnemu a nenapraviteľnému zásahu do práv účastníka konania, ktorý sa ich domáha, je nevyhnutné, aby boli takéto opatrenia nariadené a vyvolávali svoje účinky ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, a na druhej strane, že tieto podmienky sú kumulatívne, a teda že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa musí zamietnuť, ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok. V bode 38 napadnutého uznesenia taktiež zdôraznil, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí disponovať konkrétnymi a presnými informáciami, podloženými podrobnými a overenými písomnými dôkazmi, ktoré preukazujú situáciu, v ktorej sa nachádza účastník konania žiadajúci o nariadenie predbežných opatrení, a na základe ktorých možno posúdiť dôsledky, ktoré pravdepodobne vyplynú z neprijatia požadovaných opatrení, z čoho v podstate vyplýva povinnosť pre uvedeného účastníka konania, a to najmä, ak namieta vznik finančnej ujmy, aby predložil dôkazy, na základe ktorých si možno vytvoriť verný a ucelený obraz jeho finančnej situácie.

35

Predseda Všeobecného súdu ďalej preskúmal, či bola splnená podmienka naliehavosti.

36

V tomto zmysle v bodoch 44 až 47 napadnutého uznesenia pripomenul, že pre posúdenie majetkovej situácie spoločnosti, a najmä jej finančnej životaschopnosti, treba zohľadniť charakteristické črty skupiny spoločností, do ktorej patrí na základe svojej akcionárskej štruktúry, a najmä celkové prostriedky, ktorými táto skupina disponuje, čo môže viesť sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení k záveru, že podmienka naliehavosti nie je splnená, a to aj napriek predpokladanej platobnej neschopnosti žalujúcej spoločnosti posudzovanej samostatne. Okrem toho tiež zdôraznil, že vážna povaha namietanej ujmy sa musí posúdiť na úrovni skupiny zloženej z fyzických alebo právnických osôb, ktoré túto spoločnosť ovládajú alebo sú jej členmi, pričom zhoda medzi záujmami sledovanými dotknutou spoločnosťou a záujmami týchto osôb odôvodňujú záver, že záujem tejto spoločnosti na ďalšom výkone jej činnosti sa nebude posudzovať nezávisle od záujmu týchto osôb na jej ďalšej existencii. Predseda Všeobecného súdu dodal, že táto judikatúra sa nevzťahuje len na právnické osoby, ale aj na fyzické osoby, ktoré túto spoločnosť ovládajú.

37

Čo sa týka uplatnenia tejto judikatúry na majetkovú situáciu odvolateľa, predseda Všeobecného súdu v bodoch 48 a 49 napadnutého uznesenia zdôraznil nižšie uvedené skutočnosti:

38

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia byť rozhodnutia Všeobecného súdu dostatočne odôvodnené, aby Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie. V tomto smere stačí, aby bolo odôvodnenie jasné a zrozumiteľné, a tiež aby bolo takej povahy, že odôvodňuje záver, ktorý podporuje [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2002, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C‑232/02 P(R), EU:C:2002:601, bod 56, a uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 19. decembra 2013, Komisia/Nemecko, C‑426/13 P(R), EU:C:2013:848, bod 66].

39

Podľa rovnako ustálenej judikatúry Súdneho dvora okrem toho platí, že pre Všeobecný súd z tejto judikatúry nevyplýva povinnosť, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a teda že odôvodnenie Všeobecného súdu môže byť implicitné pod podmienkou, že dotknutým osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok informácií na to, aby mohol vykonať svoje preskúmanie [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 14. júna 2016, Chemtura Netherlands/EFSA, C‑134/16 P(R), neuverejnené, EU:C:2016:442, bod 47 a citovaná judikatúra].

40

Ako tvrdí odvolateľ, v prejednávanej veci z bodu 48 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vo svojom vyjadrení z 21. decembra 2017 predsedovi Všeobecného súdu v reakcii na jeho výzvu uvedenú v bode 9 tohto uznesenia oznámil, že jeho predseda sa s ohľadom na skutočnosť, že výška odmien niektorých hráčov prevyšovala príjmy odvolateľa, zaviazal pokryť takto zaznamenaný deficit z príspevkov jednotlivcov.

41

Hoci je pravda, ako v podstate konštatoval predseda Všeobecného súdu v bode 49 napadnutého uznesenia, že toto vyhlásenie predsedu svedčí o tom, že odvolateľ môže v obmedzenom rozsahu disponovať príspevkami jednotlivcov, aby dokázal čeliť rozpočtovému deficitu, ktorého sa týka toto vyhlásenie, nemožno len na jeho základe a bez iných súvisiacich dôvodov vysloviť záver, že pre posúdenie majetkovej situácie odvolateľa sa podľa judikatúry, na ktorú poukázal predseda Všeobecného súdu v bodoch 44 až 47 napadnutého uznesenia, a ktorá bola pripomenutá v bode 36 tohto uznesenia, musia takéto príspevky považovať za príspevky poskytnuté skupinou spoločností, do ktorej odvolateľ patrí na základe svojej akcionárskej štruktúry, pričom predseda Všeobecného súdu výslovne v tejto súvislosti okrem iného zdôrazňuje, že ide o príspevky „tretích osôb“.

42

Predmetné vyhlásenie, ako správne poznamenal odvolateľ, nemôže samo osebe a bez ďalších súvisiacich dôvodov odôvodňovať záver, v zmysle ktorého by predmetné príspevky jednotlivcov obmedzené na rozpočtový deficit vyvolaný vyplatením odmien športovým zamestnancom klubu, ktorý hrá v tretej najvyššej španielskej futbalovej súťaži (Segunda División B), mohli dosiahnuť výšku sumy uvedenej v spornom príkaze na vymáhanie.

43

Treba preto konštatovať, že napadnuté uznesenie je vzhľadom na uvedené skutočnosti nedostatočne odôvodnené.

44

Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod je dôvodný.

45

Vo svojom druhom odvolacom dôvode namierenom proti bodu 50 napadnutého uznesenia odvolateľ tvrdí, že predseda Všeobecného súdu porušil právo na obranu, keď svoje závery o údajných zmenách v akcionárskej štruktúre odvolateľa odvodil z informácií, ktoré sa nenachádzali v spise v konaní pred Všeobecným súdom a ku ktorých relevantnosti neboli účastníci konania vypočutí.

46

Komisia nesúhlasí s argumentáciou odvolateľa. Je nesporné, že odvolateľ predsedu Všeobecného súdu neinformoval o zmene, ktorá nastala v jeho akcionárskej štruktúre. Zohľadnenie tejto skutočnosti pri posudzovaní finančnej životaschopnosti odvolateľa by bolo v tomto zmysle irelevantné.

47

Zásada kontradiktórnosti je súčasťou práva na obranu. Uplatňuje sa na akékoľvek konanie, ktoré môže viesť k vydaniu rozhodnutia inštitúcie Únie, čím môžu byť citeľne dotknuté niečie záujmy. Súdy Únie zabezpečujú, aby zásada kontradiktórnosti bola dodržiavaná pred nimi a nimi samotnými (rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, body 50 a 51, ako aj citovaná judikatúra).

48

Súdny dvor tak už rozhodol, že by bolo v rozpore so základnou právnou zásadou, ak by súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutočností a dokumentov, s ktorými sa účastníci konania, alebo ktorýkoľvek z nich, nemohli oboznámiť, a ku ktorým sa teda nemohli vyjadriť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 52, ako aj citovanú judikatúru).

49

V prejednávanom prípade sa v bodoch 50 až 52 v súvislosti so zohľadnením prípadnej zmeny v zložení akcionárskej štruktúry odvolateľa predsedom Všeobecného súdu uvádza:

50

V tejto súvislosti z bodu 50 napadnutého uznesenia, a najmä z použitia pojmov „zdá sa“, vyplýva, že predseda Všeobecného súdu svoje konštatovanie o údajných zmenách v akcionárskej štruktúre odvolateľa založil na dôkazoch, ktoré sa nenachádzajú v spise Všeobecného súdu, pričom Komisia v tomto smere vo svojej odpovedi k odvolaniu uviedla, že predmetná zmena bola „uvedená v aktuálnej tlači“.

51

Okrem toho je nesporné, že aj bez ohľadu na okolnosť, že tieto skutočnosti boli základom pre rozhodnutie Všeobecného súdu, v zmysle ktorého odvolateľ nepredložil dôkazy, na základe ktorých by si bolo možné vytvoriť verný a ucelený obraz jeho finančnej situácie, sa účastníkom konania v rozpore so zásadou kontradiktórnosti neposkytla možnosť vyjadriť sa ku skutočnej povahe a relevantnosti týchto dôkazov.

52

Z uvedeného vplýva, že je potrebné vyhovieť aj druhému odvolaciemu dôvodu.

53

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zrušiť napadnuté uznesenie.

54

Podľa článku 61 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže v danej veci vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu. Toto ustanovenie sa vzťahuje takisto na odvolania podané na základe článku 57 ods. 2 tohto štatútu [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 23. apríla 2015, Komisia/Vanbreda Risk & Benefits, C‑35/15 P(R), EU:C:2015:275, bod 59, a uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2016, EMA/Pari Pharma, C‑406/16 P(R), neuverejnené, EU:C:2016:775, bod 49].

55

Keďže vo veci nemožno vydať konečný rozsudok, je potrebné ju vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

Z týchto dôvodov sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nariadil: