1.

Odvolaním, ktoré je predmetom týchto návrhov, Komisia navrhuje zrušiť rozsudok z 18. októbra 2018, GEA Group/Komisia ( 2 ).

2.

GEA Group AG (ďalej len „GEA“) vznikla v roku 2005 zlúčením spoločnosti Metallgesellschaft AG (ďalej len „MG“) s inou spoločnosťou. MG bola holdingovou spoločnosťou, ktorá pred rokom 2000 vlastnila priamo alebo prostredníctvom svojich dcérskych spoločností spoločnosti Chemson Gesellschaft für Polymer‑Additive mbH (ďalej len „OCG“) a Polymer‑Additive Produktions‑ und Vertriebs GmbH (ďalej len „OCA“). Dňa 17. mája 2000 MG predala OCG, ktorá bola premenovaná na Aachener Chemische Werke Gesellschaft für glastechnische Produkte und Verfahren mbH (ďalej len „ACW“). Po zrušení tejto spoločnosti v máji 2000 boli činnosti spoločnosti OCA prevzaté spoločnosťou, ktorej názov bol od 30. augusta 2000 Chemson Polymer‑Additive AG (ďalej len „CPA“) a ktorá v súčasnosti už nepatrí k skupine, vo vzťahu ku ktorej bola GEA holdingovou materskou spoločnosťou.

3.

Rozhodnutím z 11. novembra 2009 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2009“) Komisia konštatovala, že niektoré podniky porušili článok 81 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa na území EHP zúčastnili na dvoch súboroch protisúťažných dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa jednak sektora cínových stabilizátorov a jednak sektora epoxidového sójového oleja a esterov (ďalej len „sektor ESBO/estery“) ( 3 ).

4.

V článku 1 ods. 2 písm. k) rozhodnutia z roku 2009 sa GEA uznala zodpovednou za porušenia, ku ktorým došlo na trhu v sektore ESBO/estery od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000. Zodpovednosť tejto spoločnosti ako nástupkyni MG bola uznaná pre celé obdobie porušovania, a to jednak za porušenia, ktorých sa dopustila OCG od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000, jednak za porušenia, ktorých sa dopustila OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000. Spoločnosť ACW bola ako nástupkyňa spoločnosti OCG sankcionovaná jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCG počas celého obdobia porušovania, t. j. od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000, jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCA od 30. septembra 1999 do 17. mája 2000, keď podiely OCA boli v 100 % vlastníctve spoločnosti OCG [článok 1 ods. 2 písm. m) rozhodnutia z roku 2009]. CPA bola ako nástupkyňa spoločnosti OCA sankcionovaná jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000, jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCG od 30. septembra 1995 do 30. septembra 1999, keď podiely OCG boli v 100 % vlastníctve spoločnosti OCA [článok 1 ods. 2 písm. l) rozhodnutia z roku 2009].

5.

Podľa článku 2 druhého odseku bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009:

„Za porušenie/porušenia právnych predpisov v [sektore ESBO/estery] sa ukladajú tieto pokuty:

6.

GEA podala proti rozhodnutiu z roku 2009 žalobu na Všeobecný súd. Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ( 4 ), Všeobecný súd žalobu zamietol.

7.

Dňa 15. decembra 2009 spoločnosť ACW, ktorá v čase prijatia rozhodnutia z roku 2009 už nebola dcérskou spoločnosťou GEA, upozornila Európsku komisiu na skutočnosť, že pokuta, ktorá jej bola uložená v rozhodnutí z roku 2009, presiahla povolenú hornú hranicu 10 % jej obratu podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 ( 5 ).

8.

Dňa 8. februára 2010 prijala Komisia rozhodnutie, ktorým zmenila rozhodnutie z roku 2009 ( 6 ) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2010“). Komisia dospela k názoru, že pokuta, za ktorú ACW spoločne a nerozdielne zodpovedali na jednej strane s GEA a CPA a na druhej strane s GEA, presiahla hranicu 10 %, takže bolo potrebné zmeniť rozhodnutie z roku 2009 (pozri odôvodnenie 2 rozhodnutia z roku 2010). Komisia taktiež spresnila, že výška pokuty uloženej spoločnostiam GEA a CPA zostala nezmenená, avšak výšku pokuty uloženej ACW bolo potrebné znížiť, pričom rozhodnutie z roku 2010 nemalo žiadny vplyv na ďalších adresátov rozhodnutia z roku 2009. článok 1 rozhodnutia z roku 2010 zmenil článok 2 druhý odsek rozhodnutia z roku 2009 takto:

„Článok 2 [bod] 31 sa nahrádza nasledujúcim textom:

,31 a) [GEA], [ACW] a [CPA] [spoločne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 1086129 [eur];

31 b) [GEA] a [CPA] [spoločne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 827842 [eur].‘

Článok 2 [bod] 32) sa nahrádza nasledujúcim textom:

‚32) [GEA] zodpovedá za sumu 1432229 [eur].‘“ [neoficiálny preklad]

9.

Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ( 7 ), vyhláseným v dôsledku podania žaloby spoločnosťou GEA, Všeobecný súd zrušil rozhodnutie z roku 2010 v rozsahu, v akom sa týkal žalobkyne. Všeobecný súd rozhodol, že Komisia porušila právo spoločnosti GEA na obranu tým, že prijala rozhodnutie z roku 2010, pričom jej nedala možnosť sa k danej veci vyjadriť.

10.

Komisia listom z 5. februára 2016 informovala GEA o svojom úmysle prijať nové rozhodnutie a spolu s ACW a CPA ju vyzvala na predloženie písomných pripomienok. GEA predložila Komisii svoje písomné pripomienky 24. marca 2016. Listom z 2. mája 2016 Komisia odpovedala na pripomienky žalobkyne.

11.

Dňa 29. júna 2016 prijala Komisia druhé rozhodnutie, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2009 ( 8 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Článok 1 uvedeného rozhodnutia doslovne prebral znenie článku 1 rozhodnutia z roku 2010. V článku 2 sporného rozhodnutia sa určil dátum splatnosti pokút na 10. mája 2010.

12.

Dňa 8. septembra 2016 podala GEA žalobu proti spornému rozhodnutiu. V tejto žalobe navrhla, aby Všeobecný súd predovšetkým zrušil sporné rozhodnutie, a alternatívne, aby znížil výšku pokuty a určil nový dátum, neskorší, než je dátum prijatia sporného rozhodnutia, na zaplatenie pokuty a na určenie času, od ktorého sa počítajú úroky z omeškania.

13.

GEA na podporu svojej žaloby uviedla päť žalobných dôvodov. Prvým žalobným dôvodom namietala porušenie pravidiel premlčania, druhým žalobným dôvodom porušenie článku 266 ZFEÚ a práv na obranu, tretím žalobným dôvodom porušenie článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, štvrtým žalobným dôvodom porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a piatym žalobným dôvodom zneužitie právomoci a nedostatok odôvodnenia. Komisia namietala neprípustnosť žaloby z dôvodu nedostatku záujmu GEA na konaní.

14.

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom v prvom rade zamietol námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia. V tejto súvislosti na jednej strane usúdil, že rozhodnutie z roku 2010, ktoré bolo neskôr zrušené, a sporné rozhodnutie boli prijaté vo veci určenia vonkajších vzťahov solidarity medzi spoločnosťami GEA, ACW a CPA, čím sa zmenilo ich právne postavenie, a na druhej strane, že žaloba by mohla viesť k takému rozdeleniu výšky pokút uložených spoločnosti GEA, ktoré by bolo pre túto spoločnosť priaznivejšie. ( 9 )

15.

Pokiaľ ide o vec samú, Všeobecný súd preskúmal predovšetkým štvrtý žalobný dôvod smerujúci proti článku 1 sporného rozhodnutia, ktorého základom bolo porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, pričom v tejto časti žalobe vyhovel. ( 10 ) Ďalej Všeobecný súd preskúmal prvú výhradu piateho žalobného dôvodu založenú na prekročení právomoci, ktoré viedlo k vade článku 2 sporného rozhodnutia, ktorým Komisia stanovila dátum splatnosti pokút uložených spoločnostiam GEA, ACW a CPA na 10. mája 2010. Aj túto námietku uznal Všeobecný súd za dôvodnú, s tým dôsledkom, že sporné rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

16.

Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 27. decembra 2018 podala Komisia odvolanie, ktoré je predmetom týchto návrhov. V rámci písomnej časti konania si účastníci konania dvakrát vymenili vyjadrenia. Súdny dvor položil účastníkom konania otázky, na ktoré mali odpovedať písomne. Účastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovenej lehote. Uvedení účastníci konania predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo na Súdnom dvore 5. februára 2020.

17.

Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a uložil spoločnosti GEA povinnosť nahradiť trovy konania na Súdnom dvore spolu s trovami konania na prvom stupni. GEA navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

18.

GEA namieta neprípustnosť odvolania z dôvodu nedostatku záujmu Komisie na konaní. Odporkyňa sa domnieva, že aj keby Súdny dvor odvolaniu vyhovel, Komisia by už nebola oprávnená požadovať zaplatenie pokuty. Na jednej strane rozhodnutie z roku 2009 nepredstavuje v danej súvislosti platný právny základ, pretože v tomto rozhodnutí bola nesprávne stanovená tak pokuta, ako aj spoločná a nerozdielna zodpovednosť spoločností ACW, CPA a GEA. Na druhej strane zákonná desaťročná lehota podľa článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003 na stanovenie pokuty uplynula pred prijatím sporného rozhodnutia. ( 11 )

19.

Komisia v replike uvádza, že námietku spoločnosti GEA treba zamietnuť ako neprípustnú, keďže odkazuje na dôvody nezákonnosti napadnutého rozsudku vo vyjadrení k odvolaniu, a nie v rámci samostatného alebo vzájomného odvolania, a to v rozpore s ustanovením článku 174 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Pokiaľ ide o meritum veci, Komisia uvádza, že má záujem na konaní proti napadnutému rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd v tomto rozsudku zrušil rozhodnutie s právnymi účinkami vo vzťahu k podnikom, ktorým bolo určené, a uviedol nesprávne závery týkajúce sa spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a právomoci Komisie stanoviť dátum splatnosti pokút.

20.

V súlade s ustálenou judikatúrou existencia záujmu odvolateľa na konaní predpokladá, že odvolanie by svojím výsledkom mohlo priniesť prospech účastníkovi, ktorý ho podal. ( 12 )

21.

GEA sa v prvom rade domnieva, že vzhľadom na to, že právomoc Komisie uložiť pokutu bola v čase prijatia sporného rozhodnutia premlčaná, prípadné vyhovenie odvolaniu by Komisii neprinieslo nijaký prospech. ( 13 ) V tejto súvislosti poznamenám, že aj za predpokladu, že sporné rozhodnutie bolo, ako uvádza GEA, prijaté po uplynutí desaťročnej lehoty stanovenej v článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003, táto skutočnosť sama osebe neumožňuje dospieť k záveru, že v danej veci došlo k premlčaniu. Podľa tohto ustanovenia totiž premlčanie týkajúce sa ukladania pokút nastane najneskôr po uplynutí lehoty desiatich rokov, ktorá začína plynúť dňom ukončenia porušenia a „ktorá uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu…“. V prejednávanej veci je nesporné, že GEA bola sankcionovaná za porušenie, ktorého sa dopustila na trhu ESBO/estery, a to rozhodnutím z roku 2009 prijatým v desaťročnej lehote stanovenej v článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003. Skutočnosť, že maximálna výška uloženej pokuty bola vo vzťahu k jednému zo subjektov, ktorý bol súčasťou podniku zodpovedného za porušenie, nesprávne určená, a to z dôvodu prekročenia hornej hranice 10 % obratu stanovenej v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003, pričom z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla zmeniť výrok uvedeného rozhodnutia s cieľom opraviť predmetnú chybu, nemá z hľadiska uplatnenia premlčacích lehôt nijaký vplyv na okamih, kedy Komisia využila svoju sankčnú právomoc. ( 14 ) Rozhodnutím z roku 2010 ani sporným rozhodnutím sa totiž nezmenilo opatrenie Komisie vyplývajúce z rozhodnutia z roku 2009, prijaté v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, o uložení pokuty podniku tvorenému spoločnosťami ACW, CPA a GEA, ( 15 ) ani sa nezmenila výška pokuty uloženej spoločnosti GEA, ale došlo iba k zníženiu sumy, v súvislosti s ktorou bolo možné uznať zodpovednosť spoločnosti ACW, pričom sa opätovne vymedzil vzťah solidárnej a výlučnej zodpovednosti medzi troma dotknutými subjektmi. Keďže sporné rozhodnutie nemožno z uvedených dôvodov považovať za nové rozhodnutie o uložení pokuty, tvrdenie spoločnosti GEA, podľa ktorého by zrušenie napadnutého rozsudku, a teda obnovenie tohto rozhodnutia, neprinieslo Komisii v dôsledku premlčania nijaký prospech, treba v rozsahu, v akom spočíva na nesprávnom predpoklade, zamietnuť.

22.

V druhom rade GEA uvádza, že vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok by vo vzťahu k nej „obnovil účinky“ výroku rozhodnutia z roku 2009, zmeneného, pokiaľ ide o CPA a ACW, rozhodnutím z roku 2010, a keďže Komisia zastáva názor, že rozhodnutie z roku 2009 je jediným právnym základom pokuty uloženej spoločnosti GEA, táto inštitúcia nemá nijaký záujem na tom, aby požadovala zrušenie napadnutého rozsudku. Aj toto tvrdenie je potrebné zamietnuť. V danej súvislosti stačí poznamenať, že zrušenie napadnutého rozsudku by viedlo k obnoveniu účinkov sporného rozhodnutia, ktorým Komisia zmenila rozhodnutie z roku 2009, a tým jednak nanovo vymedzila spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť spoločnosti GEA za pokutu, ktorá jej bola uložená spolu so spoločnosťami CPA a ACW, a to v nadväznosti na zníženie pokuty pre ACW, a rozhodnutie z roku 2010, ktoré sa zrušilo jedine vo vzťahu k spoločnosti GEA, jednak stanovila nový dátum splatnosti pokuty uloženej spoločnosti GEA, s tým, že tento dátum zosúladila s dátumom splatnosti, ktorý sa už na základe rozhodnutia z roku 2010 vzťahoval na CPA a ACW. Bez ohľadu na akékoľvek iné úvahy tak sporné rozhodnutie sleduje predovšetkým ciele právnej istoty a riadnej správy vecí verejných. Nemožno preto poprieť, že Komisia má záujem na konaní proti rozsudku, ktorým sa toto rozhodnutie zrušilo.

23.

Napokon zo spisu vyplýva, že GEA 22. júla 2016 v rámci výkonu sporného rozhodnutia predbežne, v priebehu konania o žalobe proti tomuto rozhodnutiu na Všeobecnom súde, zaplatila sumy zodpovedajúce pokute, ktorú jej Komisia uložila. Po zrušení sporného rozhodnutia napadnutým rozsudkom GEA požiadala Komisiu o vrátenie dotknutých súm, avšak Komisia jej nevyhovela. GEA preto napadla rozhodnutie, ktorým Komisia zamietla uvedenú žiadosť, ( 16 ) pričom na jednej strane uviedla, že táto inštitúcia je na základe článku 266 ZFEÚ povinná vykonať napadnutý rozsudok tým, že vráti sumy zaplatené s cieľom splniť povinnosť uloženú sporným rozhodnutím, a na druhej strane, že Komisia tým, že odmieta vrátenie predmetných súm, v skutočnosti toto rozhodnutie ďalej uplatňuje, hoci ho Všeobecný súd zrušil. V prípade, ak by Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, sporné rozhodnutie by malo opäť právne účinky, čím by sa odstránil skutkový a právny základ žaloby spoločnosti GEA. Aj z tohto hľadiska má teda Komisia záujem na konaní proti napadnutému rozsudku.

24.

Z vyššie uvedených dôvodov sa domnievam, že námietku neprípustnosti odvolania z dôvodu nedostatku záujmu Komisie na konaní, ktorú vzniesla GEA, treba zamietnuť ako nedôvodnú.

25.

Na podporu svojho odvolania uviedla Komisia dva dôvody. Prvým odvolacím dôvodom namieta, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania a nezohľadnil judikatúru týkajúcu sa pojmu podnik, spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a dôsledkov zníženia pokuty priznaného dcérskej spoločnosti. Druhým odvolacím dôvodom Komisia namieta, že Všeobecný súd pochybil, keď konštatoval, že lehota na zaplatenie pokuty pre všetky právne subjekty v rámci spoločne a nerozdielne zodpovedného podniku plynie nanovo od oznámenia pozmeňujúceho rozhodnutia, ktorým sa znižuje pokuta iba vo vzťahu k jednému z týchto právnych subjektov.

26.

Predmetom prvého odvolacieho dôvodu sú body 106 až 111 napadnutého rozsudku.

27.

Všeobecný súd po tom, čo v bode 105 tohto rozsudku pripomenul, že podľa názoru spoločnosti GEA mohla Komisia odlišne rozdeliť medzi solidárnych dlžníkov, čiže medzi samotnú GEA, ACW a CPA, zníženie časti pokuty, ktorú bola ACW pôvodne povinná zaplatiť, v nasledujúcom bode 106 uviedol, že „v rozsahu, v akom sa má rovnosť zaobchádzania overiť nie len z hľadiska pokuty uloženej spoločne a nerozdielne [spoločnostiam ACW, CPA a GEA], ale aj z hľadiska pokuty uloženej spoločne a nerozdielne [spoločnostiam ACW a GEA], je potrebné domnievať sa, že Komisia v prejednávanej veci nesplnila svoje povinnosti podľa zásady rovnosti zaobchádzania“. Podľa názoru Všeobecného súdu boli GEA a CPA na jednej strane v porovnateľnej situácii v tom zmysle, že obe spoločnosti boli spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie pokuty spolu so spoločnosťou ACW. ( 17 ) Na druhej strane Komisia „mohla nepochybne určiť odlišným spôsobom časť pokuty, za ktorej zaplatenie boli [ACW a GEA] spoločne a nerozdielne zodpovedné, aby sa znížila časť pokuty, za ktorú mohla byť [GEA] sama zodpovedná“ ( 18 ), tým, že by rozdelila zníženú sumu pokuty ACW „primerane v oboch predmetných prípadoch solidárnej zodpovednosti“. ( 19 ) Týmto spôsobom by na jednej strane „celková výška pokút, za ktorých zaplatenie mohla byť ACW zodpovedná voči Komisii, nepresiahla 10 % jej obratu a na druhej strane toto zníženie by bolo spravodlivo rozdelené medzi pokutu uloženú spoločne a nerozdielne spoločnostiam [ACW a GEA] a pokutu uloženú spoločne a nerozdielne [GEA a spoločnostiam ACW a CPA]“. V bode 111 napadnutého rozsudku preto Všeobecný súd dospel k záveru, že uložením zníženej sumy pokuty v prospech ACW len na pokutu, ktorá bola spoločne a nerozdielne uložená žalobkyni a spoločnostiam CPA a ACW, Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, a to bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia.

28.

Komisia namieta, že odôvodnenie Všeobecného súdu v bodoch 106 až 111 napadnutého rozsudku bolo nedostatočné a rozporné. Konkrétne nie je podľa Komisie jasný ani predmet rozdelenia medzi dva prípady solidárnej zodpovednosti, na ktoré Všeobecný súd odkazuje v bode 109 napadnutého rozsudku – či ide o sumu zodpovedajúcu zníženiu pokuty priznaného v prospech ACW alebo sumu zníženej pokuty –, ani spôsob, akým sa toto rozdelenie malo vykonať.

29.

Pokiaľ sa v napadnutom rozsudku Komisii vytýka, že neznížila časť pokuty týkajúcu sa výlučnej zodpovednosti spoločnosti GEA, pričom spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť spoločností GEA, CPA a ACW obmedzila na časť pokuty, ktorá bola pre tieto subjekty spoločná, Komisia uvádza, že takéto rozdelenie by bolo v rozpore s pojmami podnik a spoločná a nerozdielna zodpovednosť. Uplatnením úvah zodpovedajúcich teórii vnútorného rozdelenia spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, ktorú vypracoval Všeobecný súd v rozsudku z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia ( 20 ) (ďalej len „rozsudok Všeobecného súdu Siemens“) a ktorú odmietol Súdny dvor v rozsudkoch z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. ( 21 ) (ďalej len „rozsudok Súdneho dvora Siemens“), a z 10. apríla 2014, Areva/Komisia ( 22 ) (ďalej len „rozsudok Areva“), Všeobecný súd podľa Komisie de facto odporúča, pokiaľ ide o určité časti pokuty, zrušiť vonkajší vzťah solidarity medzi subjektmi patriacimi k tomu istému podniku. Komisia zdôrazňuje, že v rozhodnutí z roku 2009 uplatnila pravidlo, podľa ktorého postupuje vo všetkých prípadoch, keď sú právne subjekty patriace k tomu istému podniku sankcionované pokutami v rôznych výškach, a ktoré spočíva v tom, že dotknuté subjekty sa považujú za spoločne a nerozdielne zodpovedné do výšky najnižšej pokuty.

30.

Komisia tiež namieta, že Všeobecný súd tým, že umelo rozdelil dve skupiny solidárne zodpovedných subjektov, pričom na tieto subjekty uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania, zaobchádzal so subjektmi patriacimi do tej istej hospodárskej jednotky ako s rôznymi podnikmi. Uvedená zásada sa však na jednej strane, vo veciach týkajúcich sa hospodárskej súťaže, zvyčajne uplatňuje len medzi rôznymi podnikmi sankcionovanými v rámci jedného rozhodnutia za rovnaké porušenie. Na druhej strane samotný Všeobecný súd porušil podľa Komisie uvedenú zásadu tým, že s porovnateľnými situáciami zaobchádzal odlišne v rozsahu, v akom zrušil spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť spoločností GEA, CPA a ACW, pokiaľ išlo o časť uloženej pokuty.

31.

Tým, že Všeobecný súd Komisii vytkol, že neznížila časť pokuty, za ktorú mohla GEA zodpovedať individuálne, porušil podľa Komisie aj zásadu, ktorú Súdny dvor potvrdil v rozsudku z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ( 23 ) (ďalej len „rozsudok Kendrion“), podľa ktorej zníženie pokuty priznané subjektu, ktorý je súčasťou podniku, a to z dôvodu skutočností vzťahujúcich sa individuálne na dotknutý subjekt, nemá nijaký vplyv na pokutu alebo zodpovednosť iných právnych subjektov tvoriacich daný podnik.

32.

Okrem toho Komisia vysvetľuje, že maximálna výška pokuty, na zaplatenie ktorej bola každá spoločnosť spoločne a nerozdielne zaviazaná, nezodpovedá konkrétnemu obdobiu účasti na porušovaní a že sporným rozhodnutím sa nezmenilo pripísanie zodpovednosti spoločnostiam GEA, CPA a ACW, ktoré vyplýva z rozhodnutia z roku 2009. Vo svojej replike, v odpovediach na písomné otázky Súdneho dvora a na pojednávaní Komisia osobitne trvala na tom, že body 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 „nezodpovedajú konkrétnym obdobiam porušenia, ale stanovujú maximálne sumy pokuty, v súvislosti s ktorými možno uznať spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť každého právneho subjektu tvoriaceho ten istý podnik“. Dôvodom predmetného rozdelenia pokuty bola podľa Komisie skutočnosť, že CPA sa na porušení zúčastnila ako subjekt dvoch rôznych podnikov, a to GEA a Chemson. Horná hranica jej zodpovednosti ako dcérskej spoločnosti GEA zodpovedá pokute stanovenej v bode 31 článku 2 rozhodnutia z roku 2009, kým nasledujúci bod 32 zodpovedá zvyšnej časti pokuty uloženej skupine GEA, v súvislosti s ktorou bolo možné považovať za zodpovedné iba spoločnosti GEA a ACW. Pokuta uložená v uvedených bodoch 31 a 32 je teda jediná, pričom je určená podniku, ktorý tvorili spoločnosť GEA a jej dcérske spoločnosti, a to v rôznych podobách, v ktorých sa tento podnik podieľal na predmetnom porušení.

33.

Ďalej Komisia uvádza, že vzhľadom na konečnú povahu rozhodnutia z roku 2010 vo vzťahu k spoločnostiam ACW a CPA nemôže zmeniť solidárnu a výlučnú zodpovednosť spoločnosti GEA bez zníženia výšky pokuty uloženej tejto spoločnosti. Takéto zníženie by však bolo v rozpore s rozsudkom Kendrion a spochybnilo by konečnú povahu rozhodnutia z roku 2009, ktoré potvrdil Všeobecný súd.

34.

Komisia napokon namieta, že skutočnosť, že existujú alternatívne metódy rozdelenia spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v porovnaní s metódou, ktorú uplatnila Komisia v spornom rozhodnutí, neumožňuje sama osebe dospieť k záveru, na rozdiel od záveru Všeobecného súdu, že toto rozhodnutie je nezákonné. Napadnutý rozsudok je v tejto súvislosti podľa Komisie nedostatočne odôvodnený.

35.

GEA uvádza, že tvrdenia Komisie sa zakladajú na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. V prvom rade, na rozdiel od tvrdenia Komisie, Všeobecný súd nevychádzal z „teórie vnútorného rozdelenia solidárnej zodpovednosti“, ale len uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania, pričom usúdil, že CPA a GEA boli v porovnateľnej situácii, zaobchádzalo sa s nimi odlišne a neexistovalo nijaké odôvodnenie takéhoto rozdielneho zaobchádzania. Všeobecný súd teda zohľadnil jedinú vonkajšiu zodpovednosť, t. j. sumu, v súvislosti s ktorou môže Komisia považovať za solidárne alebo výlučne zodpovedný každý subjekt, ktorému je pokuta určená.

36.

GEA tiež uvádza, že podľa zistení Všeobecného súdu, ktoré nemožno preskúmať v rámci konania o odvolaní, Komisia v rozhodnutí z roku 2009 neuložila jedinú pokutu, ale dve samostatné pokuty pre dve odlišné skupiny spoločne a nerozdielne zodpovedných subjektov, a to za dve odlišné obdobia porušenia. Ako sa totiž uvádza v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku, body 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 odkazujú, v príslušnom poradí, na obdobie od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000 a na obdobie od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. Takéto rozdelenie má byť dôsledkom skutočnosti, že CPA sa zúčastnila na porušovaní len v období od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. Komisia však znížila pokutu ACW, akoby existoval len jeden prípad spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti medzi touto spoločnosťou a spoločnosťami CPA a GEA. Komisia sa preto nesprávne domnieva, že pojem podnik za uvedených podmienok vylučuje uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci. Spoločnosť GEA pripomína, že Komisia je povinná dodržiavať uvedenú zásadu ako všeobecnú zásadu práva Únie uznanú článkami 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie, a to vrátane prípadu, keď vykonáva právomoc ukladať pokuty v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Predmetná zásada sa na rozdiel od tvrdenia Komisie neuplatňuje len na odlišné podniky, ale aj v rámci vzťahov medzi spoločnosťami, ktoré sú súčasťou toho istého podniku. ( 24 )

37.

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie týkajúce sa údajného porušenia rozsudku Kendrion Všeobecným súdom, podľa názoru GEA z tohto rozsudku nevyplýva, že uplatnenie hornej hranice 10 % na bývalú dcérsku spoločnosť by nemohlo v nijakom prípade ovplyvniť situáciu materskej spoločnosti, ale iba to, že dotknutá materská spoločnosti nemôže využiť rovnakú hornú hranicu, aká sa uplatňuje na bývalú dcérsku spoločnosť. Ani prípadné zníženie pokuty spoločnosti GEA by nebolo v rozpore s rozsudkom Kendrion, v rozsahu, v akom by nešlo o uplatnenie hornej hranice 10 % spoločnosti ACW na spoločnosť GEA, ale o uplatnenie tejto hornej hranice v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.

38.

V prvom rade treba zamietnuť výhradu Komisie týkajúcu sa nedostatočnosti a rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Toto odôvodnenie je síce stručné, ale umožňuje pochopiť úvahu Všeobecného súdu, ktorá sa javí ako priama a bez rozporov. Podľa môjho názoru je totiž dostatočne jasné, že Všeobecný súd v bodoch 106 až 111 napadnutého rozsudku odkazuje na rozdelenie zníženej sumy pokuty ACW ( 25 )primerane ( 26 ) v oboch prípadoch solidarity, ktoré Komisia identifikovala v bodoch 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009. Uvedené v podstate znamená, že podľa Všeobecného súdu mala Komisia najprv stanoviť pomer medzi časťou pokuty, za ktorú bola ACW zodpovedná spoločne a nerozdielne so spoločnosťami CPA a GEA, a časťou, za ktorú bola spoločne a nerozdielne zodpovedná so spoločnosťou GEA, a následne uplatnením rovnakého podielu rozdeliť zníženie pokuty ACW medzi oba tieto prípady solidarity. V porovnaní s rozdelením vykonaným v rozhodnutí z roku 2010 a v spornom rozhodnutí by uplatnenie tejto metódy viedlo k tomu, že: i) spoločnosti ACW, CPA a GEA by boli spoločne a nerozdielne zodpovedné za nižšiu sumu, než je suma uvedená v článku 2 bode 31 písm. a) rozhodnutia z roku 2009, zmeneného a doplneného uvedenými neskoršími rozhodnutiami; ii) spoločnosti CPA a GEA by boli spoločne a nerozdielne zodpovedné za vyššiu sumu, než je suma podľa písmena b) vyššie uvedeného bodu, a napokon iii) spoločnosť GEA by bola výlučne zodpovedná za nižšiu sumu, než sa uvádza v bode 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 v zmenenom a doplnenom znení, keďže časť pokuty stanovenej v tomto bode by bola súčasťou spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti spoločností ACW a GEA. Podľa názoru Všeobecného súdu by uplatnenie takejto metódy rozdelenia zníženia pokuty priznaného spoločnosti ACW viedlo k spravodlivejšiemu určeniu solidárnej zodpovednosti za zníženú pokutu ACW (bod 110), tým, že by sa znížila „časť pokuty, za ktorú mohla byť [GEA] sama zodpovedná“ (bod 108). Hoci je predmetná úvaha Všeobecného súdu stručná, z uvedených dôvodov podľa môjho názoru nezakladá nedostatok odôvodnenia.

39.

V druhom rade je potrebné zamietnuť výhradu Komisie, podľa ktorej je napadnutý rozsudok v rozpore so zásadami, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku Kendrion. ( 27 ) V tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, že v prípade, „že dve rozdielne právnické osoby, ako materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť, ku dňu prijatia rozhodnutia, ktorým im je uložená pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, už netvoria jeden podnik v zmysle článku [101 ZFEÚ], každá z nich má právo, aby bola voči nej uplatnená horná hranica 10 % z obratu“, pričom za týchto okolností si materská spoločnosť nemôže nárokovať využitie maximálnej hranice uplatniteľnej na jej bývalú dcérsku spoločnosť. ( 28 ) Ako teda správne poznamenala GEA, uvedený rozsudok iba vylučuje uplatnenie vyššie uvedenej hornej hranice na materskú spoločnosť. Táto spoločnosť, ktorá je súčasťou hospodárskeho subjektu, ktorý porušil článok 101 ZFEÚ, sa totiž musí považovať za spoločnosť, ktorá sa sama dopustila porušenia, ( 29 ) s tým dôsledkom, že pokuta, za ktorú je spoločne a nerozdielne zodpovedná so svojou dcérskou spoločnosťou, nie je dotknutá znížením pokuty uplatneným na dcérsku spoločnosť ( 30 ) z dôvodov, ktoré sú jej výlučne vlastné. ( 31 ) Naproti tomu z uvedeného rozsudku nevyplýva, ako podľa všetkého naopak usudzuje Komisia, že ak je po uplatnení hornej hranice 10 % na dcérsku spoločnosť potrebné nanovo určiť vonkajší vzťah solidarity medzi dcérskou spoločnosťou, materskou spoločnosťou a inými subjektmi tvoriacimi podnik, tak pri realizácii tohto opätovného určenia by nebolo možné prihliadať na záujmy všetkých dotknutých subjektov, vrátane materskej spoločnosti. Okrem toho poukazujem na skutočnosť, že nové určenie vzťahov spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti medzi spoločnosťami GEA, CPA a ACW vykonané v dôsledku zníženia pokuty uloženej ACW by bez ohľadu na metódu použitú Komisiou v každom prípade viedlo pre GEA a tiež pre CPA k nepriaznivejšej situácii, než je tá, ktorá vyplýva z rozhodnutia z roku 2009. V prejednávanej veci preto nevzniká otázka, či takéto zníženie môže zvýhodňovať GEA, ale či rozdelenie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti medzi dotknuté subjekty v dôsledku uplatnenia uvedeného zníženia môže bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania znevýhodniť viac GEA ako CPA. Prejednávaná vec ide teda jednoznačne nad rámec skutkového stavu posudzovaného v rozsudku Kendrion. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého v prípade, že by sa mal napadnutý rozsudok zachovať, by táto inštitúcia bola povinná znížiť pokutu spoločnosti GEA, keďže by nemohla zmeniť úpravu stanovenú rozhodnutím z roku 2010, ktoré je z hľadiska spoločností CPA a ACW právoplatné, len poznamenám, že bez ohľadu na akúkoľvek inú úvahu by takéto zníženie bolo dôsledkom porušenia zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou, ktoré by táto inštitúcia bola povinná napraviť, a nie výsledkom rozšírenia prípadných výhod, vyplývajúcich z uplatnenia hornej hranice vo výške 10 % na ACW, aj na spoločnosť GEA. Ani v tomto prípade sa preto zásady stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Kendrion nespochybňujú.

40.

Napokon je potrebné zamietnuť výhradu Komisie, podľa ktorej napadnutý rozsudok vychádza z obdobnej úvahy, akú Všeobecný súd rozvinul v rozsudku Siemens. V tomto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že vzhľadom na to, že „zo zásady individuálnosti trestov a sankcií… vyplýva, že každá spoločnosť musí mať možnosť vyvodiť z rozhodnutia, ktoré jej ukladá solidárne zaplatenie pokuty s jednou alebo viacerými spoločnosťami, výšku podielu, ktorého zaplatenie jej prináleží vo vzťahu k jej solidárnym spoludlžníkom, akonáhle bude pohľadávka Komisie uspokojená“, Komisia „nemôže voľne stanoviť sumy, ktoré sa majú platiť solidárne“, ale „musí… spresniť obdobia, počas ktorých sú dotknuté spoločnosti (spolu)zodpovedné za porušujúce správania podnikov zúčastňujúcich sa na karteli, a prípadne stupeň zodpovednosti uvedených spoločností na týchto správaniach“. ( 32 ) Na základe týchto predpokladov dospel Všeobecný súd v bodoch 157 a 158 uvedeného rozsudku k záveru, že „prislúcha výlučne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladať pokuty na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 stanovila jednotlivé podiely rôznych spoločností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, keďže boli súčasťou toho istého podniku…“, a že „vzhľadom na neexistenciu iných údajov v rozhodnutí, ktorým uložila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spoločnostiam z dôvodu porušujúceho správania podniku, vyvodzuje voči nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednosť…“. ( 33 ) Na základe odvolania Komisie Súdny dvor rozsudok Všeobecného súdu Siemens zrušil, pričom uviedol, že „z článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že Komisia má právomoc solidárne uložiť pokutu viacerým spoločnostiam v rozsahu, v akom tvoria rovnaký podnik, a ani znenie tohto ustanovenia, ani cieľ mechanizmu solidarity neumožňujú domnievať sa, že táto sankčná právomoc presahuje určenie vonkajšieho vzťahu solidarity, čím by bolo určenie podielov solidárnych dlžníkov v rámci ich vnútorného vzťahu“. Určenie takýchto podielov je podľa Súdneho dvora „spor, ktorý nastane neskôr, a v zásade už nie je v záujme Komisie, keďže celá pokuta jej už bola zaplatená jedným alebo viacerými uvedenými dlžníkmi“. ( 34 ) Stanovenie podielov preto prináleží „vnútroštátnym súdom… v súlade s právom Únie“. ( 35 )

41.

Ako správne poznamenala GEA, napadnutý rozsudok sa týka výlučne určenia vonkajšieho vzťahu solidarity medzi spoločnosťami GEA, CPA a ACW, t. j. otázky, ktorá nepochybne patrí do sankčnej právomoci Komisie, ( 36 ) pričom tejto inštitúcii vytýka, že predmetnú právomoc nevykonala v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Naproti tomu sa Všeobecný súd nijakým spôsobom nedotkol otázky rozdelenia pokuty uloženej uvedeným spoločnostiam v rámci ich vnútorných vzťahov.

42.

Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že, ako správne uvádza Komisia, aj v súvislosti s odvolaním v prejednávanej veci sú relevantné rovnaké úvahy, ktoré viedli Súdny dvor k zrušeniu rozhodnutia Všeobecného súdu v rozsudku Siemens, týkajúce sa vplyvu pojmu podnik v rámci práva hospodárskej súťaže Únie na pravidlá upravujúce výkon sankčnej právomoci Komisie.

43.

Pojem podnik sa v zmluvách používa na označenie porušiteľa podľa práva hospodárskej súťaže, ktorého možno sankcionovať podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ. ( 37 ) Podľa ustálenej judikatúry pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Pod týmto pojmom treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. ( 38 ) Preto podľa ustálenej judikatúry, ak „možno protiprávne správanie dcérskej spoločnosti pripísať jej materskej spoločnosti, možno sa aj domnievať, že tieto spoločnosti sú počas obdobia porušovania súčasťou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže“. ( 39 ) Ak takýto hospodársky subjekt porušuje predpisy hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porušenie. ( 40 ) Rozhodnutie Komisie, ktorým Komisia ukladá pokuty, však nemôže zaťažovať hospodársku jednotku vo všeobecnosti, ale z čisto praktických dôvodov musí byť nevyhnutne adresované právnickým osobám, ktoré tvoria podnik. ( 41 )

44.

Ak možno vyvodiť osobnú zodpovednosť viacerých osôb za účasť jedného a toho istého podniku na porušení v zmysle práva hospodárskej súťaže – bez ohľadu na to, či je ich zodpovednosť priama alebo odvodená od zodpovednosti dcérskeho subjektu –, Komisia má podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 právomoc uložiť im povinnosť zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne. ( 42 ) Ako spresnil Súdny dvor, mechanizmus solidarity predstavuje doplňujúci právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie účinnosti jej konania v oblasti vymáhania pokút uložených za porušenia práva hospodárskej súťaže, keďže tento mechanizmus znižuje riziko insolventnosti pre Komisiu ako veriteľa dlhu, ktorý predstavujú tieto pokuty. Uvedené prispieva k cieľu odstrašenia, ktorý právo hospodárskej súťaže všeobecne sleduje. ( 43 )

45.

V prejednávanej veci Komisia v rozhodnutí z roku 2009 využila uvedený nástroj a uložila spoločnostiam GEA, CPA a ACW, ako subjektom, ktoré sú súčasťou jediného podniku, povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne pokutu za porušenie článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ) vyplývajúce z účasti tohto podniku na karteli na trhu ESBO/estery. GEA sa však domnieva, že Komisia v článku 2 bodoch 31 a 32 tohto rozhodnutia v skutočnosti uložila nie jednu, ale dve rôzne pokuty zodpovedajúce rôznym obdobiam porušenia, pričom v skutočnosti rozlišovala medzi dvoma rôznymi podnikmi. Komisia takéto tvrdenie popiera.

46.

Spresňujem, že rekonštrukcia vzťahu existujúceho medzi dvoma čiastkami uvedenými v predmetných bodoch rozhodnutia predstavuje z hľadiska preskúmania prvého odvolacieho dôvodu kľúčovú otázku, ktorá je medzi účastníkmi konania, nie náhodou, veľmi sporná.

47.

V tejto súvislosti je nepochybné, že body 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 odrážajú, prinajmenšom nepriamo, rôzne podoby, v akých sa podnik označený za zodpovedný za porušenie zúčastňoval z časového hľadiska na karteli. Z rozhodnutia z roku 2009 totiž vyplýva, že CPA bola ako nástupkyňa spoločnosti OCA súčasťou jednej hospodárskej jednotky so spoločnosťami GEA a ACW len počas určitého obdobia porušovania pripisovaného tejto jednotke, a to od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000. ( 44 ) Existuje preto vzťah medzi čiastkami stanovenými v bodoch 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 a dvoma dotknutými obdobiami, t. j. obdobím, keď CPA tvorila so spoločnosťami GEA a ACW súčasť toho istého podniku, a obdobím, keď dotknutý podnik naopak tvorili len GEA a ACW.

48.

Toto konštatovanie však nemôže viesť k záveru, že uvedené sumy nie sú súčasťou jedinej pokuty uloženej jedinému podniku v jeho rôznych, po sebe nasledujúcich podobách.

49.

Pri určovaní vzťahov solidarity medzi rôznymi subjektmi tvoriacimi podnik, ktorý sa dopustil porušenia článku 101 ZFEÚ, musí Komisia okrem vývoja kontrolných vzťahov medzi týmito subjektmi zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo v zložení podniku. ( 45 ) Dotknutý podnik môže mať totiž počas svojej účasti na porušovaní rôzne podoby, v závislosti od rôznych subjektov, ktoré do neho vstupujú alebo z neho vystupujú. Tieto zmeny, ku ktorým môže dôjsť najmä v prípade, keď porušenie trvá, tak ako v prejednávanej veci, počas dlhého obdobia, nespochybňujú ani jednotnosť podniku ako osoby, voči ktorej možno vyvodiť zodpovednosť za porušenia, ani jednotnú povahu pokuty, ktorá mu bola uložená. V takomto zmysle je teda potrebné chápať rozlišovanie, ktoré Komisia uviedla v bodoch 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 pri stanovení spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti spoločností GEA, CPA a ACW za jednotnú pokutu uloženú hospodárskej jednotke, ktorej boli uvedené spoločnosti v danom čase súčasťou.

50.

Ďalej sumy stanovené v uvedených bodoch odrážajú v súlade so zásadou individualizácie trestov a sankcií, ako aj s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, závažnosť a dĺžku porušenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku. V tejto súvislosti Súdny dvor vysvetlil, že dodržiavanie uvedenej zásady, rovnako ako dodržiavanie zásady právnej istoty, je súčasťou povinností, ktoré sa Komisii ukladajú v rámci určovania vonkajšieho vzťahu solidarity, na základe ktorého možno rôzne osoby tvoriace podnik vyzvať, aby zaplatili celú pokutu uloženú tomuto podniku. ( 46 ) V prejednávanej veci Komisia pri rozlíšení súm, ktoré sa majú pripísať spoločne a nerozdielne spoločnostiam GEA, CPA a ACW, ako aj spoločnostiam GEA a ACW, zohľadnila skutočnosť, že CPA sa počas určitého obdobia zúčastňovala na porušovaní ako dcérska spoločnosť inej materskej spoločnosti, s ktorou bola solidárne zaviazaná na zaplatenie odlišnej pokuty, ( 47 ) čím predišla porušeniu zásady individualizácie trestov a sankcií, ktoré jej Súdny dvor vytkol v rozsudku Areva ( 48 ).

51.

Tvrdenie žalobkyne v prvom stupni, podľa ktorého body 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 zodpovedajú obdobiam účasti spoločností GEA, CPA a ACW na karteli a označujú dve odlišné pokuty, treba preto zamietnuť. Napokon poznamenávam, že toto tvrdenie aspoň sčasti zamietol samotný Všeobecný súd, ktorý v súlade s tým, čo vo svojom odvolaní uvádza Komisia, v bode 102 napadnutého rozsudku konštatoval, že „pokuta uložená každej spoločnosti tvoriacej ten istý podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ neodráža účasť uvedených spoločností na porušení, ale len maximálnu sumu, ktorú od nich môže prípadne požadovať Komisia za účasť podniku na porušovaní v zmysle článku 101 ZFEÚ“. Na rozdiel od tvrdenia GEA však nie je rovnako jasné, či Všeobecný súd dospel k záveru, že v bodoch 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 sa označujú dve odlišné pokuty a dva odlišné podniky. V tomto zmysle sa podľa všetkého majú vykladať body 54 a 55 napadnutého rozsudku. V bodoch odôvodnenia, ktoré Komisia spochybňuje vo svojom prvom odvolacom dôvode, však Všeobecný súd iba rozlišuje medzi dvoma rozdielnymi prípadmi solidarity.

52.

Dosiaľ uvedené skutočnosti podľa môjho názoru umožňujú vyvrátiť aj predpoklad, z ktorého vychádza úvaha Všeobecného súdu, a síce že vzťahy solidarity uvedené v bodoch 31 a 32 článku 2 rozhodnutia z roku 2009 zodpovedajú dĺžke trvania príslušnej účasti spoločností GEA, ACW a CPA na porušení a týkajú sa súm stanovených pomerne k tejto účasti. Ako sa už uviedlo a odkazuje na to aj Komisia, tieto body totiž neodrážajú účasť jednotlivých subjektov na porušení, ale ich príslušnosť k tomu istému podniku, čiže ich spôsobilosť na to, aby sa považovali za spoločne a nerozdielna zodpovedné za zaplatenie uvedených súm.

53.

Zníženie pokuty spoločnosti ACW má priamy vplyv na vonkajšiu solidaritu tohto subjektu v tom zmysle, že Komisia od neho nebude môcť požadovať zaplatenie vyššej sumy, než je suma zodpovedajúca hornej hranici 10 % obratu, ktorá sa na túto spoločnosť uplatňuje, nemení však vonkajšiu solidaritu ostatných spoločností, ktoré budú ďalej zodpovedať Komisii v medziach, ktoré sa na ne individuálne vzťahujú, a to jednak pokiaľ ide o ich príslušné horné hranice 10 %, ako aj pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého boli súčasťou toho istého podniku, ktorý sa porušenia dopustil. Skutočnosť, že GEA musí sama zodpovedať za časť pokuty, je iba automatickým dôsledkom zníženia uplatneného na ACW a toho, že tieto subjekty tvorili jeden podnik počas celej doby trvania porušenia.

54.

Práve z tohto dôvodu nemala Komisia, ako napokon podľa môjho názoru sama správne uvádza, nijakú povinnosť pristúpiť k osobitnému rozdeleniu zníženia priznaného v prospech ACW alebo zníženej pokuty tejto spoločnosti. Ako Súdny dvor spresnil v rozsudku Siemens, vzhľadom na to, že právny pojem Únie týkajúci sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty je ako taký len prejavom absolútneho účinku pojmu podnik, týka sa iba podniku a nie spoločností, ktoré ho tvoria. ( 49 ) Za týchto okolností je porovnanie situácie spoločnosti CPA s postavením spoločnosti GEA irelevantné, keďže tieto spoločnosti sú neoddeliteľnou súčasťou jednej hospodárskej jednotky, pričom ako také boli v rozhodnutí z roku 2009 sankcionované. ( 50 )

55.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že Všeobecný súd sa v bodoch 105 až 111 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to v rozsahu, v akom konštatoval, že Komisia je zodpovedná za porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Prvému odvolaciemu dôvodu Komisie treba z tohto dôvodu podľa môjho názoru vyhovieť.

56.

Predmetom druhého odvolacieho dôvodu sú body 119 až 126 napadnutého rozsudku.

57.

V bodoch 122 a 123 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že ustanovenia článku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 vo svojom pôvodnom znení už neboli k dátumu nadobudnutia platnosti rozhodnutia z roku 2010 a jeho oznámenia uplatniteľné, keďže ich nahradilo rozhodnutie z roku 2010 a nemohli preto slúžiť ako základ na určenie splatnosti predmetných pokút. Podľa Všeobecného súdu „ako začiatok plynutia uvedenej lehoty mohol slúžiť len dátum prijatia oznámenia rozhodnutia z roku 2010, ktorý už bol právnym základom povinnosti zaplatiť tieto pokuty“. ( 51 ) V bode 124 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že uvedené rozhodnutie bolo v každom prípade zrušené rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ( 52 ), a že z tohto dôvodu nemohlo slúžiť ako právny základ „tak povinnosti žalobkyne zaplatiť predmetné pokuty, ako aj stanovenia dátumu ich splatnosti“. Všeobecný súd ďalej v bode 125 napadnutého rozsudku poznamenal, že hoci toto zrušenie malo za následok obnovenie pôvodného znenia článku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, takéto znenie bolo znovu nahradené znením vyplývajúcim z článku 1 sporného rozhodnutia. V bode 126 napadnutého rozsudku preto Všeobecný súd dospel k záveru, že „povinnosť zaplatiť pokuty vyplýva len z článku 1 napadnutého rozhodnutia a že lehota splatnosti týchto pokút mohla byť stanovená len od dátumu doručenia oznámenia tohto rozhodnutia“.

58.

Komisia zastáva názor, že Všeobecný súd nesprávne považoval článok 2 body 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 za základ pre určenie dátumu splatnosti pokuty. Uvedený dátum bol totiž stanovený v článku 2 druhom odseku rozhodnutia z roku 2009, čiže v inom bode výroku predmetného rozhodnutia. Ak teda pozmeňujúce rozhodnutie neovplyvnilo článok alebo časť článku výroku rozhodnutia, dané ustanovenie má ďalej právne účinky. Z uvedeného podľa názoru Komisie vyplýva, že zmena dátumu splatnosti pokuty žalobkyne v rozhodnutí z roku 2010 ( 53 ) a v spornom rozhodnutí je výsledkom voľnej úvahy Komisie a nie je automatickým dôsledkom zmeny ustanovení týkajúcich sa výšky pokuty. Na rozdiel od toho, čo vyplýva zo sporného rozhodnutia, zmena pokuty sa nerovná nahradeniu dotknutej pokuty, čiže stanoveniu novej pokuty. Komisia sa v napadnutom rozsudku rozhodla zosúladiť dátum splatnosti pokuty spoločnosti GEA s dátumom stanoveným pre spoločnosti ACW a CPA v dôsledku rozsudku z roku 2010, a to s cieľom nedostať GEA, v porovnaní s uvedenými spoločnosťami, do menej výhodného postavenia. Komisia napokon poznamenáva, že pochybenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, by viedlo k strate úrokov z omeškania dlhovaných všetkými subjektmi podniku vo všetkých prípadoch, keď sa pokuta mení vo vzťahu čo i len k jednému z nich a navyše by vyžadovalo neprimerane obmedziť mieru voľnej úvahy Komisie vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zmena pokuty ukáže ako nevyhnutná.

59.

Spoločnosť GEA zastáva názor, že okamih, od ktorého plynú úroky z omeškania, nemôže Komisia stanoviť na základe voľnej úvahy k dátumu pred oznámením rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pokuta. Keďže v prejednávanej veci, ako sa správne uvádza v napadnutom rozsudku, takýmto rozhodnutím mohlo byť len sporné rozhodnutie, Všeobecný súd podľa názoru GEA správne dospel k záveru, že dátum splatnosti pokuty nemohol byť skorší než dátum oznámenia predmetného rozhodnutia. Okrem toho GEA poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od tvrdenia Komisie, sporným rozhodnutím nedošlo k jednoduchej zmene článku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, ale k jeho náhrade, pričom táto náhrada sa týka celého výroku vo veci uloženia pokuty. Na záver GEA uvádza, že v prípade zmeny rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pokuta pre rôzne subjekty toho istého podniku, sa strata úrokov z omeškania týka len subjektov dotknutých touto zmenou a nie aj ostatných subjektov.

60.

Ak je pravidlo, z ktorého vychádza Všeobecný súd a podľa ktorého nemožno dátum splatnosti pokuty, od ktorého sa majú platiť prípadné úroky z omeškania, určiť na skorší deň, než je deň oznámenia rozhodnutia o stanovení pokuty, samo osebe správne, rovnaký záver podľa môjho názoru neplatí o spôsobe, akým Všeobecný súd uplatnil toto pravidlo v napadnutom rozsudku.

61.

Z dôvodov uvedených v bode 21 vyššie sa totiž domnievam, na rozdiel od úvah Všeobecného súdu v bodoch 123 až 126 napadnutého rozsudku, že rozhodnutie z roku 2009, a nie neskoršie pozmeňujúce rozhodnutia, predstavuje právny základ pokuty uloženej spoločnostiam GEA, CPA a ACW. ( 54 )

62.

Napokon, ako správne uviedla Komisia, zmena článku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, a to najprv rozhodnutím z roku 2010 a neskôr sporným rozhodnutím, neviedla k automatickej zmene posledného odseku predmetného článku 2, podľa ktorého „pokuty sa zaplatia v eurách v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia“ [neoficiálny preklad]. Uvedená zmena sa týkala jedine výšky pokuty uloženej spoločnosti ACW a nového určenia vzťahov vonkajšej solidarity medzi spoločnosťami GEA, CPA a ACW, avšak nemala vplyv na dátum splatnosti pozmenenej pokuty.

63.

V liste o oznámení rozhodnutia z roku 2010 a následne vo výroku sporného rozhodnutia Komisia nariadila, hoci v tomto zmysle nemala nijakú povinnosť, odloženie predmetného dátumu splatnosti, ako vyplýva z posledného odseku článku 2 rozhodnutia z roku 2009, pričom ho stanovila na 10. mája 2010.

64.

Zrejme si teda možno položiť otázku, či takéto rozhodnutie neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k ostatným podnikom sankcionovaným za rovnaké porušenie, pre ktoré, na rozdiel od prípadu spoločností GEA, CPA a ACW, zostal dátum splatnosti pokuty nezmenený, čiže v znení posledného odseku článku 2 rozhodnutia z roku 2009, a či teda Komisia skutočne môže, ako sama uvádza, zmeniť dátum splatnosti pokuty na základe voľnej úvahy, a to v rámci rozhodnutia, ktorým mení výšku tejto pokuty s cieľom zohľadniť hornú hranicu 10 % obratu, ktorá sa vzťahuje na jednu zo sankcionovaných právnických osôb. Na druhej strane na základe vyššie uvedeného sa nedomnievam, že by takéto rozhodnutie bolo možné považovať za nezákonné z dôvodov, ktoré uviedol Všeobecný súd.

65.

Na základe vyššie uvedených skutočností som preto dospel k záveru, že aj druhému odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.

66.

Oba odvolacie dôvody uvedené Komisiou sú podľa môjho názoru dôvodné a treba im vyhovieť. Napadnutý rozsudok je potrebné z tohto dôvodu zrušiť.

67.

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd rozhodol len o štvrtom žalobnom dôvode a prvej časti piateho žalobného dôvodu, stav konania Súdnemu dvoru nedovoľuje, aby sám vydal konečný rozsudok. Vec je preto potrebné vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

68.

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Keďže vec sa má vrátiť Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

69.

Na základe všetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor: