I. Talianske právo

A. Zákon o stabilite z roku 2016

B. Dekrét č. 9/2016

C. Dekrét č. 264/2016

D. Zmluva o prevode podniku

E. Zákonný dekrét č. 50/2017

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

III. Analýza

A. Pridelenie 70 miliónov eur

1. Zásah zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov

2. Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi

3. Selektívna výhoda poskytnutá príjemcovi pomoci

4. Narušenie hospodárskej súťaže alebo hrozba jej narušenia

B. Prevod vlastníckeho podielu MID v spoločnosti FSE na FSI

1. Zásah zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov

2. Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi

3. Selektívna výhoda poskytnutá príjemcovi pomoci

a) Bola FSI zvýhodnená?

b) Bola spoločnosť FSE zvýhodnená?

4. Narušenie hospodárskej súťaže alebo hrozba jej narušenia

IV. Návrh

1. 

Spor v prejednávanej veci vyplynul z opatrení, ktoré v roku 2016 prijal taliansky štát, na základe ktorých bola štátom vlastnenému prevádzkovateľovi miestnej železničnej infraštruktúry a poskytovateľovi služieb miestnej osobnej dopravy poskytnutá vysoká nevratná dotácia z dôvodu jeho vážnej finančnej situácie. Okrem toho bol celý podiel štátu v tomto prevádzkovateľovi prevedený bezodplatne na štátom vlastneného prevádzkovateľa vnútroštátnej železničnej infraštruktúry pod podmienkou, že sa tento prevádzkovateľ zaviaže obnoviť finančnú životaschopnosť prevedenej spoločnosti. Zákonnosť týchto opatrení bola napadnutá inými poskytovateľmi služieb miestnej osobnej dopravy, ktorí márne prejavovali o tento prevod záujem. Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) kladie Súdnemu dvoru otázku, či tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc.

2. 

Táto vec dáva Súdnemu dvoru možnosť poskytnúť usmernenie k pojmom výhoda a narušenie hospodárskej súťaže na účely kvalifikácie štátneho zásahu ako štátnej pomoci. Jednou z otázok, na ktorú musí Súdny dvor odpovedať, je, či bola nadobúdateľovi poskytnutá výhoda napriek tomu, že sa zaviazal obnoviť životaschopnosť miestneho prevádzkovateľa, a či osobou, v ktorej prospech k prevodu došlo, je tento nadobúdateľ (ak bude môcť byť životaschopnosť prevádzanej spoločnosti obnovená a táto spoločnosť tak opäť začne vytvárať zisk), alebo prevádzaná spoločnosť (ktorá má prospech zo záväzku nadobúdateľa obnoviť jej životaschopnosť). Ďalšou otázkou položenou Súdnemu dvoru je, či okolnosť, že príjemca (alebo príjemcovia) pomoci prevádzkujú činnosť na trhoch, kde pôsobia zákonné monopoly, a teda nedochádza k otvoreniu konkurencii, bráni zisteniu, že dotknutá pomoc môže narušiť hospodársku súťaž.

3.

V článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 ( 2 ) taliansky štát nariadil nútenú správu nad spoločnosťou Ferrovie del Sud Est e Servizi Automobilistici Srl (Juhovýchodné železnice a automobilové služby, a. s., Taliansko, ďalej len „FSE“) vzhľadom na jej „vážnu finančnú situáciu“. Táto mala byť vykonaná na základe dekrétu Ministro delle Infrastrutture e dei Trasporti (Ministerstvo infraštruktúry a dopravy, Taliansko) (ďalej len „MID“).

4.

Druhá a piata veta článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 vyzvali mimoriadneho vládneho splnomocnenca, aby „vypracoval plán ozdravenia podniku“ zameraný na zníženie prevádzkových nákladov a aby predložil MID návrhy na „predaj alebo inú formu prevodu vlastníctva spoločnosti [FSE] na základe kritérií a postupov definovaných v dekréte“ MID. Šiesta a posledná veta článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 okrem toho stanovuje, že „až do úplného zavedenia vyššie uvedeného plánu ozdravenia sa na účely zabezpečenia neprerušenej prevádzky spoločnosti [FSE] schvaľujú na rok 2016 výdavky vo výške [70 miliónov eur]“.

5.

Na základe článku 6 dekrétu č. 9/2016 ( 3 ) bola nariadená nútená správa spoločnosti FSE a bolo stanovené, že 70 miliónov eur pridelených na základe zákona o stabilite z roku 2016 bolo určených na zvýšenie základného imania spoločnosti FSE, ktoré bolo možné použiť aj bez predchádzajúceho súhlasu verejného akcionára „na účely zabezpečenia kontinuity a pravidelnosti verejných služieb poskytovaných [spoločnosťou FSE] prostredníctvom prijatia všetkých potrebných opatrení na účely zabezpečenia kontinuity obchodných činností a obnovenia hospodárskej a finančnej rovnováhy spoločnosti [FSE]“.

6.

Dekrét č. 264/2016 ( 4 ) stanovil, že celý vlastnícky podiel MID na základnom imaní spoločnosti FSE mal byť prevedený na spoločnosť Ferrovie dello Stato Italiane SpA (ďalej len „FSI“), spoločnosti vo výlučnom vlastníctve Ministero dell’economia e delle finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko) (ďalej len „MHF“).

7.

Nadobúdateľ bol vybraný na základe nasledujúcich kritérií uvedených v článku 1 ods. 1 dekrétu č. 264/2016: a) „zefektívnenie verejných účastí v kontexte reorganizácie v rámci jednotnej hospodárskej jednotky patriacej tomu istému vlastníkovi (štátu)“; b) „priemyselný a majetkový substrát v dispozícii nadobúdateľa, ktorý zabezpečí plynulosť vykonávania prác a služieb a poskytne záruku pre veriteľov…“, a c) „ozdravenie spoločnosti s prihliadnutím na negatívne čisté vlastné imanie spoločnosti [FSE]“.

8.

Na základe týchto kritérií sa v článku 2 ods. 2 dekrétu č. 264/2016 stanovilo, že prevod na spoločnosť FSI sa uskutoční „bezodplatne“.

9.

Zmluvou z 28. novembra 2016 osvedčenou notárom (ďalej len „zmluva o prevode podniku“) previedlo MID celý podiel na základnom imaní spoločnosti FSE na FSI.

10.

Prostredníctvom oznámenia z toho istého dňa (ďalej len „ministerské oznámenie“) MID konštatovalo, že podmienky uvedené v článku 1 ods. 1 dekrétu č. 264/2016 boli splnené. V zmysle tohto oznámenia sa FSI zaviazala najmä odstrániť situáciu majetkovej nerovnováhy v spoločnosti FSE. Podľa tohto ministerského oznámenia Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a trhu, Taliansko) (ďalej len „AGCM“) rozhodol, že vo vzťahu k tomuto prevodu nezačne vyšetrovanie podľa článku 16 ods. 4 zákona č. 287/1990 ( 5 ).

11.

Ministerské oznámenie ďalej stanovuje, že vyčlenené prostriedky vo výške 70 miliónov eur v zmysle článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 „sa musia použiť – s povinnosťou výhradného použitia – na pokrytie finančných potrieb železničných infraštruktúr [FSE] v súlade s právom Únie“.

12.

Po uskutočnení prevodu bola posledná veta článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 nahradená článkom 47 ods. 7 zákonného dekrétu č. 50/2017 ( 6 ), ktorý znie: „Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v tomto odseku, sú povolené výdavky vo výške 70 miliónov eur na rok 2016. Dotknuté zdroje sa prevedú do majetku [FSE] na účely použitia v súlade s právnymi predpismi [Únie] v danej oblasti a v rámci plánu ozdravenia spoločnosti, výhradne na pokrytie záväzkov vrátane záväzkov z predchádzajúcich rokov a finančných potrieb na úseku infraštruktúry. Akty, opatrenia a transakcie, ktoré už boli vykonané na základe [dekrétu č. 264/2016], tým nie sú dotknuté.“

13.

Spoločnosť FSE, podnik, ktorý bol v predmetnej dobe celý vo vlastníctve MID, prevádzkuje železničnú infraštruktúru vo vlastníctve Regione Puglia (región Apúlia, Taliansko) a poskytuje službu verejnej osobnej železničnej dopravy a súvisiace služby cestnej dopravy v oblasti Apúlia (v Salente).

14.

Vzhľadom na vážnu finančnú situáciu bola na FSE talianskym štátom vyhlásená nútená správa v zmysle článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 a dekrétu č. 9/2016. Taliansky štát tiež odsúhlasil vyčlenenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur s cieľom zabezpečiť kontinuitu služieb poskytovaných spoločnosťou FSE pred vykonaním plánu ozdravenia.

15.

Dekrét č. 264/2016 zo 4. augusta 2016 stanovoval, že celý podiel vo vlastníctve MID na základnom imaní spoločnosti FSE bude prevedený na spoločnosť FSI, podnik vo výlučnom vlastníctve MHF a holdingovú spoločnosť skupiny, ktorá (prostredníctvom spoločnosti Rete Ferroviaria SpA, dcérskej spoločnosti FSI) prevádzkuje vnútroštátnu železničnú infraštruktúru a [prostredníctvom spoločnosti Trenitalia SpA (ďalej len „Trenitalia“), dcérskej spoločnosti vo výlučnom vlastníctve spoločnosti FSI] poskytuje služby železničnej a cestnej osobnej a nákladnej dopravy. Prevod bol úplne bezodplatný. Podmienkou prevodu bol záväzok spoločnosti FSI odstrániť situáciu kapitálovej nerovnováhy spoločnosti FSE. Na výber nadobúdateľa spoločnosti FSE nebolo vyhlásené žiadne výberové konanie.

16.

Dňa 12. októbra 2016 v súlade s článkom 20 a článkom 21 zákona č. 287/1990 AGCM informoval taliansku vládu o plánovanom prevode vlastníckeho podielu MID v spoločnosti FSE a o pridelení 70 miliónov eur, pretože podľa jeho názoru by táto transakcia mohla predstavovať štátnu pomoc. ( 7 )

17.

Záujem o kúpu spoločnosti FSE prejavili spoločnosti Arriva Italia Srl (ďalej len „Arriva Italia“), Ferrotramviaria SpA (ďalej len „Ferrotramviaria“) a Consorzio Trasporti Aziende Pugliesi (CO.TRA.P) (ďalej len „Consorzio Trasporti Aziende Pugliesi“), ktoré všetky pôsobia v odvetví verejnej železničnej a cestnej dopravy. Dňa 24. októbra 2016 podali tieto spoločnosti žalobu na zrušenie dekrétu č. 264/2016 na Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd Lazio, Taliansko). Tvrdili, že pridelenie sumy vo výške 70 miliónov eur a prevod podielu v spoločnosti FSE predstavujú štátnu pomoc a že taliansky štát tým, že o týchto opatreniach neinformoval Komisiu a vykonal ich, porušil článok 108 ods. 3 ZFEÚ.

18.

Dňa 21. novembra 2016 sa AGCM, vykonávajúc svoje právomoci schvaľovať koncentrácie, rozhodol nezačať vyšetrovanie podľa článku 16 ods. 4 zákona č. 287/1990 v súvislosti s oznámením prevodu podielu MID v spoločnosti FSE na FSI. ( 8 )

19.

Dňa 28. novembra 2016 bol prevod vykonaný na základe zmluvy o prevode podniku uvedenej v bode 9 vyššie.

20.

V januári 2017 podala FSE na Tribunale di Bari (Okresný súd Bari, Taliansko) návrh na prijatie vyrovnania s veriteľmi.

21.

Rozsudkom z 31. mája 2017 Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd Lazio) podanú žalobu zamietol.

22.

Spoločnosti Arriva Italia, Ferrotramviaria a Consorzio Trasporti Aziende Pugliesi podali na Consiglio di Stato (Štátna rada) odvolanie.

23.

Consiglio di Stato (Štátna rada) prerušila konanie a položila Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24.

Písomné pripomienky v tomto konaní boli doručené spoločne zo strany spoločností Arriva Italia, Ferrotramviaria a Consorzio Trasporti Aziende Pugliesi. FSI, Talianska republika, Poľská republika a Európska komisia taktiež predložili písomné pripomienky. Títo účastníci konania, s výnimkou Poľskej republiky, prezentovali svoje tvrdenia ústne na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. mája 2019.

25.

Podľa požiadavky Súdneho dvora sa v týchto návrhoch budem zaoberať len prvou otázkou.

26.

Prostredníctvom tejto otázky sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur na základe zákona miestnemu prevádzkovateľovi v sektore železničnej dopravy v súlade s podmienkami stanovenými v zákone o stabilite z roku 2016 v znení zákonného dekrétu č. 50/2017 a následný prevod daného miestneho prevádzkovateľa na iného štátom vlastneného prevádzkovateľa vnútroštátnej železničnej infraštruktúry uskutočnený bez verejného obstarávania a bezodplatne, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

27.

Najprv sa zameriam na posúdenie otázky, či pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur predstavuje štátnu pomoc, a následne na rozbor otázky, či štátnu pomoc predstavuje prevod podielu MID v spoločnosti FSE na FSI. ( 10 )

28.

Ako bolo uvedené vyššie, na základe článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 bolo schválené pridelenie 70 miliónov eur v prospech spoločnosti FSE.

29.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že kvalifikácia vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci vyžaduje, aby boli splnené všetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí ísť o zásah zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí mať schopnosť ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie zásah musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením. ( 11 )

30.

Nižšie sa budem venovať posúdeniu toho, či je každá z týchto podmienok splnená.

31.

V zmysle judikatúry na to, aby mohli byť zvýhodnenia považované za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a na druhej strane musia byť pripísateľné štátu. ( 12 )

32.

Po prvé, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa pridelenia štátnych prostriedkov, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem „pomoc“ zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rozličných formách znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a zhodné účinky. ( 13 )

33.

V prejednávanej veci je nepochybné, že pridelenie 70 miliónov eur sa musí považovať za prevod štátnych prostriedkov, keďže tieto výdavky boli schválené zákonom o financovaní, konkrétne zákonom o stabilite z roku 2016, a teda sa majú, ako uvádza vnútroštátny súd, účtovať na ťarchu štátneho rozpočtu.

34.

Po druhé, pokiaľ ide o podmienku, že opatrenie má byť pripísateľné štátu, je potrebné preskúmať, či sa orgány verejnej moci podieľali na prijatí tohto opatrenia. ( 14 )

35.

V prejednávanej veci boli, keďže pridelenie 70 miliónov eur bolo schválené na základe článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 v znení článku 47 ods. 7 zákonného dekrétu č. 50/2017.

36.

No predtým, ako bude možné dospieť k záveru, že pridelenie 70 miliónov eur spĺňa prvú podmienku uvedenú v bode 29 vyššie, je potrebné preskúmať námietku vnútroštátneho súdu, ktorý vyslovuje pochybnosť o tom, či pomoc možno považovať za poskytnutú, pretože neexistuje dôkaz o vyplatení peňazí zo štátneho rozpočtu a zdá sa, že prostriedky vo výške 70 miliónov eur vyplatené neboli.

37.

Poznamenávam, že podľa judikatúry sa pomoc musí považovať za poskytnutú v čase, keď bolo príjemcovi priznané právo na jej poskytnutie podľa platných vnútroštátnych predpisov. Je na vnútroštátnom súde, aby na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva určil, kedy sa táto pomoc musí považovať za poskytnutú. Na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky podmienky stanovené vnútroštátnym právom na získanie dotknutej pomoci. ( 15 )

38.

Pomoc sa preto nepovažuje za poskytnutú v čase jej vyplatenia príjemcovi ( 16 ) a nie je relevantné, ako sa ukázalo na pojednávaní, že pridelených 70 miliónov eur ešte nebolo vyplatených. ( 17 )

39.

Je však potrebné overiť, či podľa talianskeho práva vzniklo príjemcovi na tieto pridelené prostriedky právo. Na tento účel by mal vnútroštátny súd, ako je uvedené v bode 37 vyššie, určiť, či bolo spoločnosti FSE priznané bezpodmienečné právo na pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur alebo či jej bolo priznané podmienečné právo, a ak to tak bolo, či boli splnené podmienky, ktoré sa na toto právo vzťahujú.

40.

V tejto súvislosti poznamenávam, že na pojednávaní FSI uviedla, že podľa článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 a dekrétu č. 9/2016 podliehalo právo na pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur po prvé predloženiu a schváleniu plánu ozdravenia, ktorý by potvrdil životaschopnosť spoločnosti FSE, a po druhé schváleniu rozpočtu spoločnosti FSE na rok 2015. No žiadny plán ozdravenia nebol pripravený, lebo po vykonaní ďalšieho vyšetrovania zo strany mimoriadneho vládneho splnomocnenca sa jednoduché ozdravenie spoločnosti FSE prestalo javiť ako realizovateľná možnosť. Namiesto bolo bol prijatý dekrét č. 264/2016, prostredníctvom ktorého bol nariadený prevod podielu MID v spoločnosti FSE na FSI a súvisiaca povinnosť spoločnosti FSI obnoviť životaschopnosť spoločnosti FSE. Z tohto dôvodu nebola nikdy splnená podmienka týkajúca sa prijatia a schválenia plánu ozdravenia, na ktorú bolo naviazané právo na pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur, čoho dôsledkom bolo, podľa spoločnosti FSI, že FSE nikdy dané právo nenadobudla. Na podporu tvrdenia spoločnosti FSI talianska vláda na pojednávaní uviedla, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur bolo „pozastavené“.

41.

Naproti tomu Arriva Italia na pojednávaní uviedla, že mimoriadny vládny splnomocnenec mohol pridelené prostriedky vo výške 70 miliónov eur vyplatiť odo dňa, kedy nadobudol účinnosť dekrét č. 9/2016, ktorým sa vykonáva článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016. Navyše zdôraznila, že táto suma bola zaúčtovaná do súvahy spoločnosti FSE ako úver od štátu, takže je nutné dospieť k záveru, že FSE právo na pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur má. Komisia stanovisko spoločnosti Arriva Italia podporuje.

42.

Hoci rozhodnutie o tom, ktoré z týchto stanovísk preváži, prináleží vnútroštátnemu súdu, prikláňam sa k názoru, že článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 priznal spoločnosti FSE bezpodmienečné právo na pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur.

43.

Je pravda, že účastníci konania sa nezhodujú, pokiaľ ide o výklad poslednej vety článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016, ktorá uvádza, že toto pridelenie je povolené „nelle more dell’attuazione del piano di risanamento“ („do vykonania plánu ozdravenia“). Na pojednávaní Arriva Italia uviedla, že pojem „nelle more“ je potrebné vykladať tak, že toto pridelenie sa schvaľuje „bezodkladne“, zatiaľ čo FSI tvrdila, že znamená „počas“ (vykonania plánu ozdravenia). ( 18 ) Aj keď chápem, že posledná veta článku 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 je trochu nejednoznačná, poznamenávam, že z odkazu na „účel zabezpečenia nepretržitej prevádzky spoločnosti [FSE]“ vyplýva, že pridelenie 70 miliónov eur sa snaží zabezpečiť, aby FSE mohla pokračovať vo svojich činnostiach a zostať na trhu, zatiaľ čo mimoriadny vládny splnomocnenec bude pripravovať plán ozdravenia. Preto sa domnievam, že ako tvrdí Arriva Italia, FSE získala právo na pridelenie, keď nadobudol účinnosť dekrét č. 9/2016, ktorým sa vykonáva článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016.

44.

Overenie tejto skutočnosti prináleží vnútroštátnemu súdu. Rád by som však zdôraznil, že ak by tento súd rozhodol, že právo na pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur je podmienené a podmienky, na ktoré sa toto právo viaže, neboli splnené, právo na pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur nevzniklo. Následne by sa pridelenie prostriedkov nepovažovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

45.

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 29 vyššie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely kvalifikácie vnútroštátneho opatrenia ako „štátnej pomoci“ nie je potrebné preukázať, že pomoc skutočne ovplyvní obchod medzi členskými štátmi alebo že bude skutočne narušená hospodárska súťaž, ale iba preskúmať, či táto pomoc môže ovplyvniť obchod a narušiť hospodársku súťaž. Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi však nemôže byť čisto hypotetické alebo predpokladané. Preto je potrebné určiť dôvod, prečo príslušné opatrenie narúša alebo ním hrozí narušenie hospodárskej súťaže a je pravdepodobné, že jeho predvídateľné účinky ovplyvnia obchod medzi členskými štátmi. ( 19 )

46.

V tejto súvislosti nie je potrebné, aby sa samotný podnik, ktorý je príjemcom pomoci, zapojil do obchodu v rámci Únie. Ak členský štát poskytne podniku pomoc, činnosť v rámci štátu sa tým môže udržať alebo zvýšiť s takým následkom, že šance podnikov so sídlom v iných členských štátoch vstúpiť na trh tohto členského štátu sa znížia. ( 20 )

47.

FSI, podporovaná talianskou a poľskou vládou, tvrdí, že pridelenie 70 miliónov eur nemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pretože sporná železničná infraštruktúra je čisto miestna. Komisia zastáva opačné stanovisko.

48.

Podľa môjho názoru pridelenie 70 miliónov eur spoločnosti FSE obchod medzi členskými štátmi ovplyvňuje. Je pravda, že FSE sa zrejme nepodieľa na obchodovaní s inými členskými štátmi. No pridelenie týchto prostriedkov znížilo možnosť spoločnosti Arriva Italia, dcérskej spoločnosti nemeckej skupiny Deutsche Bahn, prevádzkovať železničnú infraštruktúru zverenú spoločnosti FSE alebo poskytovať služby osobnej dopravy na tejto infraštruktúre.

49.

Pokiaľ ide o tretiu podmienku uvedenú v bode 29 vyššie, treba poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry opatrenia, ktoré môžu bez ohľadu na ich formu priamo alebo nepriamo zvýhodňovať určité podniky, alebo ktoré sa považujú za hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik nezískal za normálnych trhových podmienok, sa považujú za štátnu pomoc. ( 21 )

50.

V prípade verejných podnikov sa toto posúdenie v zásade vykonáva pomocou kritéria súkromného investora. Na účely posúdenia otázky, či by to isté opatrenie bolo prijaté za normálnych trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii čo najbližšej situácii štátu, sa zohľadnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou štátu v postavení akcionára s výnimkou tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci. Z toho vyplýva, že úlohy štátu, ktorý je akcionárom podniku, a štátu konajúceho ako orgán verejnej moci sa musia rozlišovať. V dôsledku toho uplatniteľnosť kritéria súkromného investora závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát poskytne ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majiteľom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci. ( 22 )

51.

V prejednávanej veci treba určiť, či článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016, ktorý schválil nevratné pridelenie finančných prostriedkov vo výške 70 miliónov eur v prospech spoločnosti FSE, poskytol tomuto podniku výhodu.

52.

Domnievam sa, že v prejednávanej veci je nepravdepodobné, že by bolo kritérium súkromného investora uplatniteľné.

53.

Podľa ustálenej judikatúry je v prípade pochybností nevyhnutné poskytnúť objektívne a overiteľné prvky, že vykonané opatrenie vyplýva z postavenia štátu ako akcionára. V tejto súvislosti možno najmä zohľadniť prvky, z ktorých vyplýva, že toto rozhodnutie je založené na ekonomickom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii uvedeného členského štátu, predtým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na účely určenia budúcej rentability takejto investície. Nestačí sa spoliehať na ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí výhody. ( 23 )

54.

Rád by som zdôraznil, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by bolo talianskym štátom uskutočnené akékoľvek ekonomické posúdenie rentability tejto investície pred prijatím zákona o stabilite z roku 2016 28. decembra 2015. Je pravda, že technická správa, ktorá je súčasťou tohto zákona, odkazuje na „hospodársku a finančnú analýzu“, ktorú vykonalo vedenie spoločnosti FSE. ( 24 ) Nič však nenasvedčuje tomu, že cieľom tejto analýzy bolo zistiť rentabilitu tejto investície. Ako uviedla Komisia na pojednávaní, keď sa talianska vláda rozhodla uskutočniť túto investíciu, nemala jasný obraz o finančnej situácii spoločnosti FSE, keďže článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 tiež vyžaduje, aby mimoriadny vládny splnomocnenec pripravil podrobnú správu o finančnej situácii spoločnosti FSE. Z toho vyplýva, že taliansky štát nemal potrebné informácie na to, aby určil, či by investícia bola rentabilná. V dôsledku toho sa javí, že pri rozhodovaní o pridelení 70 miliónov eur taliansky štát nekonal ako akcionár, z čoho vyplýva, že kritérium súkromného investora nie je uplatniteľné.

55.

Ak by sa však vnútroštátny súd domnieval, najmä na základe dodatočných informácií, že kritérium súkromného investora je uplatniteľné, podľa môjho názoru by toto kritérium nebolo splnené. Je diskutabilné, či by súkromný investor poskytol 70 miliónov eur spoločnosti vo finančnej situácii, ktorá je tak závažná ako v prípade spoločnosti FSE, ktorá mala ku koncu roka 2015 záporné vlastné imanie vo výške približne 200 miliónov eur. ( 25 )

56.

Z toho vyvodzujem záver, že pridelením prostriedkov spoločnosti FSE vo výške 70 miliónov eur poskytol článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 tomuto podniku výhodu. Táto výhoda je nepochybne selektívna, keďže pridelenie prostriedkov bolo nariadené jednému konkrétnemu podniku, a to spoločnosti FSE.

57.

Pokiaľ ide o štvrtú podmienku pre kvalifikáciu opatrenia ako štátnej pomoci, odkazujem na judikatúru citovanú v bode 45 vyššie a na judikatúru, podľa ktorej keď pomoc poskytnutá členským štátom posilní postavenie podniku v porovnaní s inými podnikmi súťažiacimi v obchode medzi členskými štátmi Únie, musí byť tento obchod považovaný za ovplyvnený touto pomocou. ( 26 )

58.

FSI a talianska vláda tvrdia, že pridelené prostriedky vo výške 70 miliónov eur môžu byť použité iba na financovanie železničnej infraštruktúry prevádzkovanej spoločnosťou FSE, a teda že to nenarúša hospodársku súťaž. Ich argumentáciu možno zhrnúť takto. Po prvé prevádzkovanie príslušnej infraštruktúry je predmetom zákonného monopolu podľa talianskeho práva, takže neexistuje žiadna hospodárska súťaž ani na trhu prevádzkovania tejto infraštruktúry, ani o tento trh. Narušenie hospodárskej súťaže je preto vylúčené. Po druhé krížovému dotovaniu hospodárskych činností, ako je poskytovanie služieb osobnej dopravy na danej infraštruktúre, bráni najmä skutočnosť, že FSE vedie oddelené účtovníctvo pre prevádzkovanie železničnej infraštruktúry na jednej strane a pre poskytovanie týchto služieb na strane druhej. Poľská vláda súhlasí s tým, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur nenarúša hospodársku súťaž.

59.

Arriva Italia, podporovaná Komisiou, má opačný názor a tvrdí, že toto pridelenie prostriedkov hospodársku súťaž narúša. Komisia uvádza, že pridelené prostriedky vo výške 70 miliónov eur musia byť použité na zabezpečenie prevádzkovej kontinuity spoločnosti FSE. Zdôrazňuje však, že aj keby sa dospelo k záveru, že tieto pridelené prostriedky môžu byť použité iba na financovanie železničnej infraštruktúry, mohli by hospodársku súťaž narušiť. Podľa názoru Komisie je to tak preto, že hoci neexistuje žiadna hospodárska súťaž na trhu prevádzkovania tejto infraštruktúry a na trhu poskytovania služieb osobnej dopravy, existuje hospodárska súťaž o tieto trhy. Pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur teda mohlo narušiť hospodársku súťaž, pretože spoločnosti FSE umožnilo zostať na trhu, a tým zabrániť tomu, aby boli dve vyššie uvedené činnosti zverené iným účastníkom hospodárskej súťaže.

60.

Domnievam sa, že pridelenie 70 miliónov eur môže narušiť hospodársku súťaž z nasledujúcich dôvodov.

61.

Po prvé nesúhlasím so stanoviskom spoločnosti FSI a talianskej vlády, ktoré tvrdia, že toto pridelenie sa môže použiť iba na financovanie železničnej infraštruktúry.

62.

Pripomínam, že článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016 v jeho pôvodnom znení stanovuje, že pridelené prostriedky vo výške 70 miliónov eur sa musia použiť na zabezpečenie nepretržitej prevádzky spoločnosti FSE. No po jeho zmene na základe článku 47 ods. 7 zákonného dekrétu č. 50/2017 dané ustanovenie uvádza, že takto pridelené prostriedky sa môžu použiť iba na krytie záväzkov a finančných požiadaviek železničnej infraštruktúry. Ako som už uviedol v bodoch 42 a 43 vyššie, zastávam názor, že pridelené prostriedky sa majú považovať za poskytnuté v čase nadobudnutia účinnosti zákonného dekrétu č. 9/2016, ktorý vykonáva článok 1 ods. 867 zákona o stabilite z roku 2016. Z toho vyplýva – s výhradou overenia vnútroštátnym súdom –, že pridelené prostriedky vo výške 70 miliónov eur boli poskytnuté na účely uvedené v tomto zákone a v dekréte, teda na zabezpečenie nepretržitej prevádzky spoločnosti FSE.

63.

Pokiaľ ide o vplyv na hospodársku súťaž, mal by som poukázať na to, že prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a poskytovanie služieb osobnej dopravy spoločnosťou FSE je, slovami vnútroštátneho súdu, predmetom zákonného monopolu (resp. ako uvádza Komisia, je nutné ich považovať za systém výlučných práv priznaných Regione Puglia).

64.

FSE totiž na základe koncesnej zmluvy udelenej priamo zo strany Regione Puglia prevádzkuje osem železničných tratí ( 27 ) vo vlastníctve tohto regiónu. Okrem toho FSE takisto na základe koncesnej zmluvy udelenej priamo zo strany Regione Puglia poskytuje po prvé služby železničnej osobnej dopravy na týchto ôsmich tratiach a po druhé služby cestnej osobnej dopravy v príslušnej oblasti. FSE je jediným prevádzkovateľom týchto ôsmich železničných tratí a je jediným poskytovateľom služieb osobnej dopravy na tejto infraštruktúre. Ako sa uvádza v rozhodnutí AGCM, zvyšní štyria poskytovatelia služieb regionálnej železničnej osobnej dopravy v Apúlii, menovite Trenitalia, Ferrovie del Gargano SpA, Ferrovie Apulo‑Lucane Srl a Ferrotramviaria pôsobia na iných železničných sieťach. ( 28 )

65.

Zdalo by sa preto, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur nemôže narušiť hospodársku súťaž vzhľadom na to, že trhy, na ktorých príjemca, t. j. FSE, pôsobí, nie sú otvorené hospodárskej súťaži.

66.

Podľa môjho názoru však nie je možné zo samotnej existencie zákonného monopolu vyvodzovať, že narušenie hospodárskej súťaže je vylúčené. To môže nastať iba vtedy, ak existujú po prvé dôkazy, že na činnosti spoločnosti FSE sa vzťahuje zákonný monopol, a že v dôsledku toho neexistuje na trhoch, na ktorých FSE pôsobí, žiadna účinná hospodárska súťaž, ale takisto po druhé, že na týchto trhoch neexistuje ani žiadna potenciálna hospodárska súťaž.

67.

V tejto súvislosti poznamenávam, že napríklad v rozsudku vo veci ASM Brescia ( 29 ) Všeobecný súd odmietol tvrdenie, že pomoc poskytnutá spoločnostiam poskytujúcim verejné služby v odvetviach vodného hospodárstva, plynu a elektriny nemôže narušiť hospodársku súťaž, pretože tieto spoločnosti nepôsobia na konkurenčných trhoch. Jedným z dôvodov, prečo bolo toto tvrdenie odmietnuté, bolo, že tieto spoločnosti poskytujúce uvedené služby súťažili o udelenie koncesií na poskytovanie miestnych verejných služieb v rôznych obciach, takže trhy uvedených koncesií hospodárskej súťaži otvorené boli. ( 30 )

68.

Poznamenávam tiež, že tento prístup je v súlade s poznámkou pod čiarou 324 oznámenia o pojme štátna pomoc ( 31 ), ktorá stanovuje, že „ak… prevádzka infraštruktúry podlieha zákonnému monopolu a ak hospodárska súťaž o trh na prevádzkovanie infraštruktúry je vylúčená, výhoda poskytnutá prevádzkovateľovi infraštruktúry zo strany štátu nemôže narušiť hospodársku súťaž“. Táto poznámka pod čiarou odkazuje na bod 188 oznámenia, ktorý stanovuje, že ak služba podlieha zákonnému monopolu, narušenie hospodárskej súťaže je vylúčené najmä v prípade, že „zákonný monopol nielenže vylučuje hospodársku súťaž na trhu, ale aj o trh, a to tým, že vylučuje akúkoľvek možnú hospodársku súťaž o výhradné poskytovanie predmetnej služby“.

69.

Domnievam sa, že v tejto veci existuje potenciálna konkurencia na trhoch prevádzkovania železničnej infraštruktúry zverenej spoločnosti FSE a poskytovania služieb osobnej dopravy na tejto infraštruktúre.

70.

V tejto súvislosti uvádzam, že Arriva Italia na pojednávaní objasnila, že hneď ako skončí platnosť koncesií na poskytovanie miestnej osobnej dopravy, môžu byť vyhlásené verejné obstarávania na obnovenie týchto koncesií. ( 32 ) Ak verejné obstarávania vyhlásené nie sú a ak sú koncesie udeľované priamo orgánmi verejnej správy, ako to bolo v prípade daných ôsmich železničných tratí prevádzkovaných spoločnosťou FSE, o udelenie koncesií súťažia jednotlivé podniky. Podľa môjho názoru je nutné prevádzkovateľov pôsobiacich v iných oblastiach Apúlie (konkrétne spoločnosti Trenitalia, Ferrovie del Gargano, Ferrovie Apulo‑Lucane a Ferrotramviaria) považovať za potenciálnych konkurentov spoločnosti FSE. Okrem toho možno považovať za potenciálnych konkurentov prevádzkovateľov, ktorí prejavili záujem o kúpu spoločnosti FSE (najmä odvolateľov vo veci samej). ( 33 )

71.

Z toho vyplýva, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur v prospech spoločnosti FSE môže narušiť hospodársku súťaž, pretože posilňuje postavenie tohto podniku vo vzťahu k potenciálnym konkurentom. Ako uviedla Komisia, tým, že pridelenie týchto prostriedkov umožnilo spoločnosti FSE zostať na trhu, zabránilo súčasne tomu, aby bolo prevádzkovanie príslušnej železničnej infraštruktúry a poskytovanie služieb osobnej dopravy na tejto infraštruktúre zverené iným spoločnostiam, napríklad spoločnosti Arriva Italia.

72.

Po druhé, ak by bolo vyvodené, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur môže byť použité iba na financovanie infraštruktúry, neviedlo by to podľa môjho názoru k záveru, že narušenie hospodárskej súťaže je vylúčené.

73.

FSI ani talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach netvrdia, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur možno použiť iba na výstavbu infraštruktúry. Jednoducho tvrdia, že sa musia použiť na infraštruktúru. Podľa bodu 211 oznámenia o pojme štátna pomoc „narušenie hospodárskej súťaže je spravidla vylúčené [ak je štátna pomoc poskytnutá], pokiaľ ide o výstavbu infraštruktúry“ ( 34 ). Naopak, ak sa pomoc poskytuje na prevádzku infraštruktúry, a ako je to v tomto prípade, ak prevádzka tejto infraštruktúry podlieha zákonnému monopolu, narušenie hospodárskej súťaže je vylúčené iba vtedy, ak je vylúčená hospodárska súťaž na trhu podľa bodu 188 daného oznámenia. Preto ak sa vezme do úvahy, že pridelené prostriedky vo výške 70 miliónov eur sa môžu použiť iba na financovanie prevádzky železničnej infraštruktúry, môj záver uvedený v bode 71 vyššie to nemení.

74.

Pre úplnosť by som však mal podotknúť, že hoci FSI v písomných vyjadreniach netvrdila, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur bolo uskutočnené na výstavbu infraštruktúry, na pojednávaní táto spoločnosť uviedla, že toto pridelenie musí byť použité „z väčšej časti, možno v celom rozsahu“ na účely výstavby. FSI tvrdila, že v oblasti blízko Bari je nutné meniť traťové podvaly a v iných oblastiach je potrebné vykonať elektrifikáciu, pričom toto zlepšenie existujúcej infraštruktúry je potrebné považovať za „výstavbu“ infraštruktúry.

75.

Ak by sa aj malo predpokladať, že činnosti uvedené v predchádzajúcom bode je potrebné považovať za „výstavbu“ infraštruktúry na účely bodu 211 oznámenia o pojme štátna pomoc, nebol by na mieste automatický záver, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur nemôže narušiť hospodársku súťaž.

76.

Bod 219 oznámenia o pojme štátna pomoc totiž stanovuje, že „budovanie železničnej infraštruktúry, ktorá sa sprístupní potenciálnym používateľom za rovnakých a nediskriminačných podmienok… zvyčajne… nenarušuje hospodársku súťaž“. Okrem toho bod 212 predmetného oznámenia stanovuje povinnosť členských štátov v tom zmysle, že musia „zabezpečiť, aby sa financovanie poskytnuté na budovanie infraštruktúry… nemohlo použiť na krížové… subvencovanie iných hospodárskych činností vrátane prevádzkovania infraštruktúry“. Tento bod tiež stanovuje, že krížové subvencovanie je možné vylúčiť tak, že sa zabezpečí, aby bolo vedené oddelené účtovníctvo, ktoré vhodným spôsobom rozdeľuje náklady a výnosy.

77.

Považujem za dôležité zdôrazniť, že v tejto veci je zrejmé, že predmetná železničná infraštruktúra nie je potenciálnym užívateľom dávaná k dispozícii za rovnakých a nediskriminačných podmienok vzhľadom na to, že FSE je jediným poskytovateľom služieb osobnej dopravy na ôsmich železničných tratiach, ktoré prevádzkuje. Takisto považujem za významné, že krížové subvencovanie možno vylúčiť iba v prípade, že FSE vedie oddelené účtovníctvo pre výstavbu infraštruktúry na jednej strane a pre prevádzkovanie infraštruktúry a poskytovanie dopravných služieb na druhej strane, čo musí overiť vnútroštátny súd.

78.

Dospel som k záveru, že nemožno vylúčiť, že pridelenie prostriedkov vo výške 70 miliónov eur môže narušiť hospodársku súťaž.

79.

Ako je uvedené vyššie, prevod 100 % vlastníckeho podielu MID na základnom imaní spoločnosti FSE na FSI, ktorá je vo výlučnom vlastníctve MHF, bol nariadený dekrétom č. 264/2016 a vykonaný zmluvou o prevode podniku. Daný prevod bol uskutočnený bez verejného obstarávania a bezodplatne. FSI však mala povinnosť odstrániť situáciu kapitálovej nerovnováhy spoločnosti FSE.

80.

Rovnako ako v prípade pridelenia prostriedkov vo výške 70 miliónov eur nižšie preskúmam, či prevod podielu v spoločnosti FSE spĺňa každú z podmienok uvedených v bode 29 vyššie.

81.

Poukazujem na judikatúru uvedenú v bodoch 31, 32 a 34 vyššie.

82.

Pokiaľ ide po prvé o podmienku týkajúcu sa použitia štátnych prostriedkov, spoločnosti FSE sú poskytnuté verejné prostriedky ( 35 ) a ministerstvo, konkrétne MID, je jediným akcionárom tejto spoločnosti. Prevod podielu MID na základnom imaní spoločnosti FSE preto musí byť považovaný za prevod štátnych prostriedkov. ( 36 )

83.

Pokiaľ ide po druhé o podmienku, že predmetné opatrenie je pripísateľné štátu, orgány verejnej správy sa zúčastnili pri prijímaní opatrenia upravujúceho prevod podielu v spoločnosti FSE, keď bol tento prevod zakotvený v dekréte č. 264/2016 a vykonaný formou notárskej zápisnice podpísanej zo strany MID.

84.

Rád by som zdôraznil, že ma nepresvedčili pochybnosti vnútroštátneho súdu, ktorý sa domnieva, že klasifikácii ako štátnej pomoci by mala brániť skutočnosť, že predmetný prevod podielu v spoločnosti FSE prebieha medzi dvoma subjektmi, ktoré sú úplne vo vlastníctve štátu a nemajú nezávislé rozpočty, ale ich odhady výdavkov sú platené do štátneho rozpočtu. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že tento prevod je v súlade so zásadou neutrality Európskej únie, pokiaľ ide o systémy vlastníctva majetku tak, ako je zakotvená v článku 345 ZFEÚ.

85.

FSI a talianska vláda s týmto tvrdením súhlasia, Arriva Italia a Komisia však nie. Komisia tvrdí, že ak by sa prijalo toto tvrdenie, bola by ohrozená účinnosť právnej úpravy štátnej pomoci, čo by bolo v rozpore s článkom 345 ZFEÚ, lebo by to malo za následok nerovnaké zaobchádzanie s verejnými a súkromnými príjemcami pomoci.

86.

Podotýkam, na rozdiel od argumentácie spoločnosti FSI a talianskej vlády, že prevod predmetného podielu v spoločnosti FSE nie je obyčajnou reorganizáciou v rámci verejného sektora. Prevod podielu je totiž spojený s povinnosťou spoločnosti FSI obnoviť finančnú životaschopnosť spoločnosti FSE.

87.

Ďalej si dovoľujem zdôrazniť, že článok 345 ZFEÚ v žiadnom prípade nebráni použitiu právnej úpravy štátnej pomoci na verejné podniky, akým je FSI. Článok 345 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že ZEÚ a ZFEÚ „sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch“ členským štátom umožňuje zachovať alebo ustanoviť verejné vlastníctvo pre určité podniky. Nedochádza tým k vyňatiu systémov verejného vlastníctva z pôsobnosti právnej úpravy štátnej pomoci, pretože podľa článku 106 ods. 1 ZFEÚ sa pravidlá hospodárskej súťaže, vrátane článku 107 ods. 1 ZFEÚ, na štátne podniky vzťahujú. Ak by to tak nebolo, potom by sa verejným a súkromným vlastníkom určitého podniku nedostalo rovnakého zaobchádzania. ( 37 ) Ak by bol prijatý záver, že z dôvodu skutočnosti, že FSI je vo výlučnom vlastníctve štátnej inštitúcie, nemôže byť príjemcom štátnej pomoci, umožnilo by to členským štátom obchádzať právnu úpravu štátnej pomoci tým, že by bol výkon hospodárskych činností zverovaný štátnym inštitúciám, nie podnikom s právnou subjektivitou.

88.

Dospel som k záveru, že prevod podielu v spoločnosti FSE na FSI spĺňa prvú podmienku uvedenú v bode 29 vyššie.

89.

Poukazujem na judikatúru uvedenú v bodoch 45 a 46 vyššie.

90.

Domnievam sa, že prevod podielu MID v spoločnosti FSE na FSI ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, keďže, ako uvádza Komisia, FSI pôsobí v iných členských štátoch, a že tento prevod obmedzil možnosť spoločnosti Arriva Italia, dcérskej spoločnosti nemeckej skupiny Deutsche Bahn, pôsobiť na trhoch zverených spoločnosti FSE.

91.

Je potrebné určiť, či prevod podielu MID v spoločnosti FSE na FSI poskytol príjemcovi tohto opatrenia pomoci nejakú výhodu. Na tento účel najprv posúdim, či prevod podielu poskytol nejakú výhodu nadobúdateľovi, t. j. spoločnosti FSI, keď FSI získala spoločnosť vo finančných ťažkostiach a zaviazala sa obnoviť finančnú životaschopnosť tejto spoločnosti. Bolo by to tak v prípade, ak by mala FSE nádej na dosahovanie výnosov v budúcnosti. Následne zvážim, či prevod podielu poskytol nejakú výhodu spoločnosti FSE, keď sa FSI zaviazala na obnovenie životaschopnosti spoločnosti FSE.

92.

Poukazujem na judikatúru uvedenú v bodoch 49, 50 a 53 vyššie.

93.

Na základe obmedzených informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom a účastníkmi konania sa domnievam, že kritérium súkromného investora v tomto prípade nie je uplatniteľné. Je to tak preto, že nič nenasvedčuje tomu, že predtým, než sa taliansky štát 4. augusta 2016 rozhodol previesť na FSI podiel MID v spoločnosti FSE, bolo vykonané akékoľvek odborné posúdenie týkajúce sa ocenenia spoločnosti FSE a rentability tohto prevodu.

94.

V tomto ohľade sa FSI po prvé opiera o správu mimoriadneho vládneho splnomocnenca, ktorá dospela k záveru, že ak by FSE nebola prevedená na FSI, s najväčšou pravdepodobnosťou by skončila v úpadku; po druhé sa FSI odvoláva na „prieskum trhu“ uskutočnený spoločnosťou FSI, z ktorého vyplynulo, že o nadobudnutie spoločnosti FSE mali záujem iba dva podniky (nepredložili však záväzné ponuky); a po tretie poukazuje FSI na schválenie vyrovnania s veriteľmi v roku 2008 zo strany Tribunale di Bari (Okresný súd Bari), čo podľa názoru spoločnosti FSI dokazuje, že prevod spoločnosti FSE na FSI bol správnou voľbou. Talianska vláda navyše spomína due diligence správu vypracovanú na žiadosť mimoriadneho vládneho splnomocnenca.

95.

Podľa názoru spoločnosti Arriva Italia a Komisie neboli vykonané žiadne predchádzajúce ekonomické hodnotenia rentability.

96.

Podotýkam, že žiadny odhad budúcej rentability spoločnosti FSE zrejme nebol urobený ani v due diligence správe, ktorú vypracovala nezávislá audítorská spoločnosť na žiadosť mimoriadneho vládneho splnomocnenca, ani v správe mimoriadneho vládneho splnomocnenca, v ktorej tento splnomocnenec navrhol, na základe uvedenej due diligence správy, aby bola FSE prevedená na FSI. Rovnako uvádzam, že Súdnemu dvoru neboli predložené žiadne dôkazy nasvedčujúce tomu, že by bol odhad rentability prevodu vykonaný v iných ekonomických štúdiách. V tomto ohľade považujem za potrebné zdôrazniť, že AGCM vo svojom oznámení uvádza, že „nebolo vykonané žiadne predbežné hodnotenie s cieľom overiť súlad s tzv. kritériom subjektu v trhovom hospodárstve“ a že „nebol vopred zistený žiadny platný odkaz na trhovú hodnotu spoločnosti FSE, ktorý by mohol odôvodniť hospodárske podmienky stanovené v [dekréte č. 264/2016]“.

97.

Pokiaľ ide o „prieskum trhu“ uskutočnený spoločnosťou FSI, ktorý podľa jej názoru ukazuje, že žiadna tretia osoba FSE nadobudnúť nechcela, keďže existovali iba dva prejavy záujmu (pričom jeden z nich bol zo strany troch odvolateľov vo veci samej) a žiadny neviedol k predloženiu záväznej ponuky, považujem za potrebné uviesť, že tento prieskum nemožno považovať za odhad rentability investície. Takisto považujem za dôležité poukázať na to, že Arriva Italia na pojednávaní vysvetlila, že dôvod, prečo nepredložila záväznú ponuku, spočíva v tom, že sa nezúčastnila procesu uvedeného due diligence, a teda nemala k dispozícii finančné údaje, na základe ktorých by sa mohla rozhodnúť, či ponuku predloží, alebo nie.

98.

Okrem toho, čo sa týka cieľa sledovaného talianskou vládou, ktorý možno zohľadniť na účely určenia, či je kritérium súkromného investora použiteľné, ( 38 ) poukazujem na skutočnosť, že talianska vláda tvrdí, že sa snažila zabrániť prepúšťaniu a prerušeniu poskytovania dopravných služieb. Rozhodnutie AGCM tiež zmieňuje zámer „zabezpečiť kontinuitu dopravných služieb a zachovať úroveň zamestnanosti“ ( 39 ). Tieto faktory sa nejavia ako ciele, ktoré by bral do úvahy súkromný investor. No ako tvrdí Komisia, ďalším cieľom talianskej vlády bolo zrejme zvýšenie hodnoty jej podielu v spoločnosti FSE. Je na vnútroštátnom súde, aby vykonal vyváženie týchto cieľov.

99.

Dospel som preto k záveru, že taliansky štát nekonal ako akcionár, keď nevykonal ekonomické posúdenie rentability pred rozhodnutím o prevode, a preto kritérium súkromného investora nie je uplatniteľné.

100.

No pre prípad, že by vnútroštátny súd dospel, najmä na základe dodatočných informácií, k záveru, že kritérium súkromného investora uplatniteľné je, pripájam nasledujúce poznámky týkajúce sa uplatnenia tohto kritéria.

101.

Z judikatúry vyplýva, že správanie súkromného investora, s ktorým musí byť porovnané správanie verejného investora, nie je nevyhnutne správaním bežného investora vkladajúceho svoj kapitál na účely dosiahnutia zisku v relatívne krátkej dobe. Toto správanie musí byť prinajmenšom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov sledujúcej štrukturálnu, globálnu alebo sektorovú politiku a musí byť vedené perspektívou dlhodobejšej rentability. ( 40 )

102.

Je pravda, ako tvrdí FSI, že podľa ustálenej judikatúry môže materská spoločnosť niesť straty jednej zo svojich dcérskych spoločností. Ak však kapitálové vklady verejného investora odhliadajú aj z dlhodobého hľadiska od akejkoľvek perspektívy rentability, musia sa považovať za pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ. ( 41 )

103.

V tejto súvislosti uvádzam, že spoločnosti FSI bola uložená povinnosť ozdraviť finančnú situáciu spoločnosti FSE, ktorá mala ku koncu roka 2015 záporné vlastné imanie vo výške približne 200 miliónov eur. Vnútroštátny súd preto bude musieť posúdiť, či mala FSE vôbec nejaké vyhliadky na dosiahnutie zisku, a to čo i len z dlhodobého hľadiska.

104.

Takisto považujem za potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry platí, že skutočnosti, ktoré nastali po okamihu, keď bolo predmetné opatrenie prijaté, nie je možné zohľadniť na účely posúdenia kritéria obozretného súkromného investora. ( 42 ) Je preto irelevantné, že ku koncu roka 2016 sa záporné vlastné imanie spoločnosti FSE znížilo a predstavovalo iba približne 140 miliónov eur; že postup vyrovnania s veriteľmi bol dokončený v roku 2018 a že po dokončení tohto postupu boli nezabezpečené dlhy odpísané; ( 43 ) alebo že (podľa spoločnosti FSI) záväzok odstrániť situáciu majetkovej nerovnováhy spoločnosti FSE bol splnený v októbri 2018.

105.

Preto sa domnievam, že súkromný investor by príslušné opatrenie nebol prijal, a že preto bola spoločnosti FSI poskytnutá výhoda. Táto výhoda je selektívna, lebo MID previedlo svoj podiel na jeden konkrétny podnik, FSI. Opakujem však, že toto posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu a že tento súd poskytol v tomto ohľade iba obmedzené informácie.

106.

Teraz prejdem k posúdeniu otázky, či bola výhoda poskytnutá spoločnosti FSE vzhľadom na to, že FSI sa zaviazala odstrániť situáciu majetkovej nerovnováhy spoločnosti FSE.

107.

Podľa judikatúry článok 107 ZFEÚ zakazuje pomoc poskytovanú v akejkoľvek forme štátom alebo zo štátnych prostriedkov a nerobí rozdiel medzi tým, či sú výhody spojené s pomocou poskytnuté priamo alebo nepriamo. ( 44 ) Preto výhoda poskytnutá priamo niektorým fyzickým alebo právnickým osobám môže byť nepriamou výhodou, a teda štátnou podporou pre iné fyzické alebo právnické osoby, ktorými podniky sú. ( 45 )

108.

V tomto ohľade bola spoločnostiam Arriva Italia a FSI zaslaná otázka, na ktorú mali odpovedať na pojednávaní a prostredníctvom ktorej sa Súdny dvor pýtal, či v prípade, že by bol prevod podielu MID na FSI považovaný za poskytnutie výhody, by bola táto výhoda poskytnutá spoločnosti FSI, spoločnosti FSE alebo obom.

109.

Arriva Italia odpovedala, že vzhľadom na absenciu ekonomického posúdenia je ťažké určiť osobu, ktorá mala z prevodu podielu prospech. FSI uviedla, že žiadna výhoda nebola poskytnutá ani spoločnosti FSI, ani spoločnosti FSE. Komisia tvrdila, že nemožno vylúčiť, že bola určitá výhoda poskytnutá spoločnosti FSE, keďže FSI sa zaviazala odstrániť situáciu majetkovej nerovnováhy spoločnosti FSE.

110.

Zastávam názor, že povinnosť uloženú spoločnosti FSI, teda odstrániť situáciu majetkovej nerovnováhy spoločnosti FSE, možno považovať za výhodu poskytnutú spoločnosti FSE.

111.

Podotýkam, že podľa článku 1 ods. 1 písm. c) dekrétu č. 264/2016 je odstránenie majetkovej nerovnováhy spoločnosti FSE jedným z kritérií, na základe ktorých bola FSI vybraná ako nadobúdateľ tejto spoločnosti, a že podľa článku 2 ods. 4 tohto dekrétu je vykonanie prevodu podielu podmienené vydaním vyhlásenia spoločnosti FSI, že napraví situáciu majetkovej nerovnováhy spoločnosti FSE.

112.

Tiež poznamenávam, že tak zmluva o prevode podniku, ako aj ministerské oznámenie uvádzajú, že vyhlásenie spomenuté v predchádzajúcom bode bolo spoločnosťou FSI vydané. Dá sa teda zrejme povedať, s výhradou overenia tohto záveru vnútroštátnym súdom, že FSE nadobudla právo na odstránenie situácie majetkovej nerovnováhy, v ktorej sa ocitla, spoločnosťou FSI v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 37 vyššie. Z toho vyplýva, že napriek tomu, čo tvrdí FSI, je úplne irelevantné, že povinnosť spoločnosti FSI odstrániť túto situáciu bola splnená až v októbri 2018, teda po vydaní rozhodnutia o prevode podielu MID na FSI.

113.

Samozrejme platí, že určenie toho, či bola spoločnosti FSE poskytnutá výhoda, musí vychádzať z posúdenia obsahu vyhlásenia, ktorým sa FSI zaviazala odstrániť majetkovú nerovnováhu spoločnosti FSE. Toto zhodnotenie bude úlohou vnútroštátneho súdu, pretože predmetné vyhlásenie nebolo Súdnemu dvoru predložené.

114.

Domnievam sa však, že spoločnosti FSE bola poskytnutá výhoda, lebo spoločnosť FSI sa zaviazala odstrániť majetkovú nerovnováhu spoločnosti FSE. Táto výhoda je samostatnou výhodou odlišnou od výhody, ktorú získala FSI a ktorá spočíva v akvizícii spoločnosti s vyhliadkami na dosiahnutie zisku. Táto výhoda vyplýva z prevodu podielu za predpokladu, ako je uvedené vyššie v bode 111, že záväzok spoločnosti FSI odstrániť majetkovú nerovnováhu spoločnosti FSE je podmienkou uskutočnenia tohto prevodu.

115.

Z toho vyplýva, že prevod podielu MID v spoločnosti FSE na FSI mohol poskytnúť určitú výhodu spoločnosti FSI a ďalšiu výhodu spoločnosti FSE, alebo že mohol poskytnúť výhodu spoločnosti FSE, nie však (ak prevod nepriniesol zisk) spoločnosti FSI. Posúdenie, či boli tieto výhody skutočne poskytnuté, vo svetle vyhlásenia uvedeného v bode 111 vyššie a dodatočných informácií, bude úlohou vnútroštátneho súdu.

116.

Poukazujem na judikatúru uvedenú v bodoch 45 a 57 vyššie.

117.

Arriva Italia a Komisia tvrdia, že prevod podielu môže narušiť hospodársku súťaž. Komisia najmä uvádza, že FSE bola jedným z mála prevádzkovateľov poskytujúcich dopravné služby v Apúlii, ktorí nepatria do skupiny FSI, že FSI už bola hlavným hráčom na trhu a že aj ďalší prevádzkovatelia mali o nadobudnutie spoločnosti FSE záujem. FSI, talianska vláda a poľská vláda majú opačný názor.

118.

Domnievam sa, že prevod podielu MID v spoločnosti FSE na FSI môže z dôvodu uvedeného v bode 71 vyššie narušiť hospodársku súťaž v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Prevod spoločnosti FSE na FSI zabránil potenciálnym konkurentom spoločností FSE a FSI v Apúlii, napríklad spoločnosti Arriva Italia, v tom, aby mohli byť poverení prevádzkovaním dotknutej železničnej infraštruktúry a poskytovaním služieb osobnej dopravy na tejto infraštruktúre.

119.

Tento záver nemožno spochybniť skutočnosťou, že v rozhodnutí uvedenom v bode 18 vyššie AGCM tento prevod podielu povolil a dospel k záveru, že hospodársku súťaž neobmedzuje.

120.

Pojem narušenia hospodárskej súťaže je totiž v kontexte článku 107 ods. 1 ZFEÚ definovaný extrémne široko. ( 46 ) Ako je uvedené v bode 57 vyššie, na to, aby bola výhoda poskytnutá štátom považovaná za narušenie hospodárskej súťaže, stačí, že posilňuje postavenie príjemcu tejto výhody na trhu, na ktorom existuje (účinná alebo potenciálna) hospodárska súťaž. ( 47 ) Z judikatúry nemožno vyvodiť všeobecnú povinnosť Komisie vykonávať na účely klasifikácie určitého štátneho zásahu ako štátnej pomoci ekonomickú analýzu skutočnej situácie na príslušných trhoch, trhového podielu podnikov, ktoré túto podporu prijímajú, postavenie konkurenčných podnikov alebo obchodných tokov medzi členskými štátmi. ( 48 ) Inými slovami, definícia pojmu narušenie hospodárskej súťaže je v kontexte článku 107 ods. 1 ZFEÚ širšia ako v kontexte článku 101 ZFEÚ alebo kontroly koncentrácií.

121.

Navyše v oznámení uvedenom v bode 16 vyššie, v ktorom AGCM vyrozumel taliansku vládu o tom, že prevod podielu v spoločnosti FSE môže predstavovať štátnu pomoc, sa predmetný prevod považuje za narušujúci hospodársku súťaž. AGCM uvádza, že existovali aj iné riešenia. Napríklad mohlo byť prevádzkovanie železničnej infraštruktúry vyčlenené a zverené spoločnosti Rete Ferroviaria SpA; alebo mohlo byť na poskytovanie služieb osobnej dopravy vypísané verejné obstarávanie, aby mohol byť vybratý prevádzkovateľ, ktorý mohol dosahovať dlhodobé ciele (napríklad efektívne a kvalitné dopravné služby a minimalizáciu nákladov, a teda aj poplatkov užívateľov).

122.

Dospel som k záveru, že predmetný prevod podielu môže narušiť hospodársku súťaž.

123.

S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku položenú Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) takto: