I. Úvod

II. Právny rámec

III. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Dohody uzatvorené spoločnosťou GSK

1. Dohoda IVAX

2. Dohoda GUK

3. Dohoda Alpharma

B. Ďalší následný vývoj týkajúci sa patentu na anhydrát a vytvorenia trhu s generikami

C. Rozhodnutie CMA a konanie na CAT

IV. Konanie na Súdnom dvore a prejudiciálne otázky

V. Posúdenie

A. O právomoci Súdneho dvora odpovedať na otázky CAT

B. O prejudiciálnych otázkach

1. O článku 101 ZFEÚ

a) O pojme potenciálna hospodárska súťaž (prejudiciálne otázky č. 1 a 2)

1) O neistote týkajúcej sa platnosti patentu na liek a otázky, či generické verzie tohto lieku porušujú tento patent ako podstatnom znaku konkurenčných vzťahov vo farmaceutickom odvetví

2) O sporoch týkajúcich sa platnosti patentu alebo určenia, či generický liek porušuje tento patent ako skutočnostiach spôsobilých svedčiť o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže

3) O rozsahu posúdenia dotknutých práv duševného vlastníctva orgánom hospodárskej súťaže

4) O existencii predbežných opatrení alebo súdnych záväzkov

5) Návrh

b) O pojme obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prejudiciálne otázky č. 3 až 5)

1) O prejudiciálnych otázkach č. 3 a 4

i) O „obmedzujúcom potenciáli“ dohody ukladajúcej obmedzenie, ktoré nepresahuje rozsah a zostávajúcu dobu platnosti patentu

ii) O relevantnom „kontrafaktuálnom scenári“

iii) O povahe dohôd ako dohôd o urovnaní skutočných sporov

iv) Návrh

2) O prejudiciálnej otázke č. 5

i) O relevantnosti výhod vyplývajúcich z dohody pre konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti

ii) O relevantnosti výhod vyplývajúcich z dohody pre konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ

iii) Návrh

c) O pojme obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku (prejudiciálna otázka č. 6)

1) O kritériách na posúdenie následkov dohôd o urovnaní patentových sporov vo farmaceutickej oblasti pre hospodársku súťaž

2) O požiadavke citeľných následkov pre hospodársku súťaž

3) Návrh

2. O článku 102 ZFEÚ

a) O vymedzení relevantného trhu (prejudiciálna otázka č. 7)

1) O rozsahu prejudiciálnej otázky č. 7

2) O zahrnutí generík paroxetínu na účely určenia relevantného trhu

3) Návrh

b) O zneužití dominantného postavenia (prejudiciálne otázky č. 8 až 10)

1) O kvalifikácii uzatvorenia jednej alebo viacerých dohôd o urovnaní patentových sporov ako zneužitia dominantného postavenia [prejudiciálne otázky č. 8, 9 a 10 písm. a)]

i) O spojení uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ

ii) O uzatvorení dohôd dotknutých vo veci samej ako použití prostriedku iného, ako je hospodárska súťaž na základe kvality, zo strany spoločnosti GSK

iii) O uzatvorení dohôd dotknutých vo veci samej spoločnosťou GSK ako prostriedku, ktorý môže ovplyvniť štruktúru dotknutého trhu tak, že obmedzí alebo dokonca vylúči zostávajúcu hospodársku súťaž na tomto trhu

iv) Návrh

2) O výhodách vyplývajúcich z dohôd dotknutých vo veci samej [prejudiciálna otázka č. 10 písm. b) a c)]

i) O povinnosti zohľadniť údajné výhody

ii) O možnosti odôvodniť konanie, na ktoré sa môže vzťahovať zákaz stanovený v článku 102 ZFEÚ

iii) Návrh

VI. Návrh

1.

Môže dohoda o urovnaní patentového sporu vo farmaceutickej oblasti predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo následku a môže jej uzavretie, prípadne spojené s uzavretím iných dohôd, predstavovať zneužitie dominantného postavenia?

2.

Takto možno zhrnúť podstatu desiatich otázok, ktoré Competition Appeal Tribunal (Súd pre hospodársku súťaž, Spojené kráľovstvo, ďalej len „CAT“) položil Súdnemu dvoru v rámci tohto prejudiciálneho konania. Tieto otázky boli predložené v rámci sporu vedeného na CAT medzi spoločnosťou Generics (UK) Ltd (ďalej len „GUK“) a inými výrobcami liekov ( 2 ) na jednej strane a Competition and Markets Authority (Orgán pre hospodársku súťaž a trhy, Spojené kráľovstvo, ďalej len „CMA“) na druhej strane vo veci troch dohôd, ktoré spoločnosť GlaxoSmithKline plc (ďalej len „GSK“) uzatvorila s výrobcami generických liekov IVAX Pharmaceuticals UK (ďalej len „IVAX“), GUK a Alpharma.

3.

Predmetné dohody boli uzavreté ako dohody o urovnaní patentových sporov, ktoré v prípade spoločností GUK a Alpharma už viedli k začatiu súdnych konaní. V zmysle dohôd sa spoločnosti GUK a Alpharma, dotknutí výrobcovia generických liekov, zaviazali najmä nevstúpiť so svojimi výrobkami po dohodnutú dobu na trh, zatiaľ čo GSK sa zaviazala vykonať v ich prospech značné prevody hodnoty.

4.

Tieto dohody mali podľa CMA za cieľ motivovať týchto výrobcov generických liekov k tomu, aby sa počas dohodnutého obdobia vzdali svojho úsilia o nezávislý vstup na trh, a boli teda porovnateľné s dohodami o vylúčení z trhu zakázanými článkom 101 ZFEÚ, zatiaľ čo uzavretie týchto zmlúv spoločnosťou GSK predstavovalo zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ. GSK a výrobcovia generických liekov naopak tvrdia, že predmetné zmluvy nemožno považovať za porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

5.

Táto vec tak patrí do kontextu vecí Lundbeck ( 3 ) a Servier ( 4 ), v súčasnosti prejednávaných pred Súdnym dvorom, v ktorých Európska komisia konštatovala, že dohody o urovnaní patentových sporov predstavujú porušenie článku 101, a čo sa týka veci Servier, ide o porušenie článku 102 ZFEÚ. Zistenia Súdneho dvora v tomto konaní teda zároveň vytýčia smer, akým sa treba uberať v uvedených veciach.

6.

Článok 2 kapitoly I UK Competition Act 1998 (zákon Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998) stanovuje:

„Dohody… [, ktoré majú za cieľ alebo následok] vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže

…“

7.

Článok 18 kapitoly II zákona Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998 stanovuje:

„Zneužitie dominantného postavenia

…“

8.

Článok 60 zákona Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998 stanovuje:

„Zásady, ktoré sa majú uplatniť pri rozhodovaní o otázkach

9.

Paroxetín je antidepresívum vydávané výlučne na lekársky predpis, ktoré patrí do skupiny selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (ďalej len „SSRI“). Paroxetín bol uvedený na trh v Spojenom kráľovstve výrobcom originálneho lieku, spoločnosťou GSK, pod názvom „Seroxat“. Počas relevantného obdobia GSK vyrábala Seroxat v dávkovaní 20 mg a 30 mg, pričom najvýznamnejšou a najčastejšie predpisovanou bola dávka 20 mg.

10.

Patentová ochrana molekuly paroxetíniumchloridu, účinnej farmaceutickej látky (ďalej len „ÚFL“) tohto originálneho lieku, skončila v januári 1999. Okrem toho právo spoločnosti GSK na exkluzivitu údajov súvisiacich s touto ÚFL zaniklo v decembri 2000, čo umožnilo výrobcom generických liekov požiadať o povolenie na uvedenie na trh (ďalej len „PUT“) v skrátenom konaní. ( 5 )

11.

GSK získala v tom čase viacero „sekundárnych“ patentov“, vrátane patentu GB 2297550, ktorý sa vzťahoval na štyri polymorfné formy bezvodého paroxetíniumchloridu a na ich výrobný postup (ďalej len „patent na anhydrát“). High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre majetkové spory (Patentový súd), Spojené kráľovstvo] následne vyhlásil tento patent vydaný v roku 1997 za čiastočne neplatný, pričom jeho platnosť v zostávajúcej časti skončila v roku 2013.

12.

GSK mala od polovice roka 2000 informácie o tom, že viacerí výrobcovia generických liekov plánujú vstúpiť na britský trh s generickým paroxetínom. Spoločnosť IVAX predložila žiadosť o PUT v Írsku a od spoločnosti BASF AG získala ÚFL paroxetínu, na základe ktorej bola táto žiadosť predložená, GUK získala PUT pre paroxetín v Dánsku v apríli 2001 a spoločnosť Alpharma predložila žiadosť o PUT v Spojenom kráľovstve 30. mája 2001.

13.

V tomto kontexte GSK uzatvorila tri dohody s dotknutými výrobcami liekov.

14.

V prvej dohode, ktorú GSK uzatvorila so spoločnosťou IVAX 3. októbra 2001 a ktorej platnosť skončila 29. júna 2004 (ďalej len „dohoda IVAX“), bola IVAX označená ako „výhradný distribútor“ paroxetíniumchloridu 20 mg v 30‑tabletových baleniach v maximálnom objeme 770000 balení ročne na účely jeho predaja ako schváleného generického lieku, a to za protihodnotu v podobe príspevku na propagáciu vo výške 3,2 milióna libier šterlingov (GBP) ročne. Dodávateľská cena, za ktorú mala spoločnosť GSK dodávať výrobok spoločnosti IVAX a ktorá bola neskôr zmenená, bola pôvodne vo výške 8,45 GBP za balenie, pričom zmluva okrem iného stanovovala, že IVAX má právo vypovedať zmluvu bez predchádzajúceho upozornenia, ak sa generický liek obsahujúci paroxetíniumchlorid ako účinnú látku bude počas troch po sebe nasledujúcich dní predávať za cenu nižšiu alebo rovnú sume 8,45 GBP.

15.

Druhú zmluvu uzatvorila GSK so spoločnosťou GUK 13. marca 2002 (ďalej len „dohoda GUK“). Táto zmluva, pôvodne uzatvorená na dobu troch rokov, bola skončená k 1. júlu 2004. Táto zmluva bola uzatvorená v nadväznosti na viaceré udalosti: Najprv to bol návrh podaný 27. júla 2001 spoločnosťou BASF proti spoločnosti GSK na konanie o zrušenie jej patentu na anhydrát, ďalej návrh spoločnosti GSK z 18. septembra 2001 na začatie konania proti spoločnosti GUK pre porušenie práv vyplývajúcich z toho istého patentu, v rámci ktorého GUK napadla neplatnosť uvedeného patentu, a napokon vydanie predbežného opatrenia Patentovým súdom z 23. októbra 2001, ktorým bol spoločnosti GUK uložený zákaz vstúpiť na trh a v rámci ktorého GSK poskytla protizáväzok „cross‑undertaking in damages“ ( 6 ).

16.

Dňa 4. decembra 2001 Patentový súd rozhodol, že veci BASF a GUK, ktoré sa obe týkajú patentu na anhydrát, budú spojené na pojednávanie, ktoré sa bude konať v marci budúceho roka. Dňa 13. marca 2002, deň pred uvedeným pojednávaním, spoločnosti GSK a GUK dospeli k predmetnej dohode o zrušení predbežného opatrenia a protizáväzku „cross‑undertaking in damages“, späťvzatí všetkých návrhov na náhradu škody a prerušení konania. Okrem toho podľa tejto dohody mala GSK kúpiť od spoločnosti GUK všetky zásoby generického paroxetínu určeného na predaj v Spojenom kráľovstve za sumu 12,5 milióna amerických dolárov (USD), zaplatiť 50 % trov konania spoločnosti GUK v maximálnej výške 0,5 milióna GBP, uzatvoriť v prospech spoločnosti GUK zmluvu o ďalšej distribúcii so spoločnosťou IVAX (ďalej len „zmluva o zásobovaní IVAX‑GUK“) a zaplatiť spoločnosti GUK príspevok na marketing vo výške 1,65 milióna GBP ročne; výmenou za to sa spoločnosť GUK a všetky spoločnosti patriace do skupiny Merck zaviazali, že počas doby účinnosti zmluvy o zásobovaní IVAX‑GUK nebudú ďalej vyrábať, dovážať a dodávať paroxetíniumchlorid do Spojeného kráľovstva.

17.

Táto zmluva o zásobovaní IVAX‑GUK, ktorá nadobudla účinnosť 14. marca 2002 a bola uzavretá na dobu troch rokov, stanovovala, že IVAX dodá spoločnosti GUK 750000 balení paroxetínu 20 mg ročne za cenu 8,45 GBP, a zahŕňala doložku o garantovanom zisku v tom zmysle, že ak priemerná čistá predajná cena, za ktorú bude GUK predávať tento paroxetín, klesne pod 12,25 GBP na balenie, IVAX jej doplatí sumu potrebnú na to, aby jej zisk neklesol pod maržu 3,80 GBP na balenie. Zmluvné strany sa navyše dohodli, že dohoda môže byť ukončená pred pôvodne dohodnutým dátumom, ak v priebehu tretieho roka platnosti zmluvy alebo neskôr klesne trhová cena balenia paroxetínu pod sumu 8,45 GBP počas najmenej troch po sebe nasledujúcich mesiacov. V čase uzatvorenia zmluvy o zásobovaní IVAX‑GUK spoločnosti GSK a IVAX zároveň zmenili dohodu IVAX tak, aby ju zodpovedajúcim spôsobom prispôsobili.

18.

Tretej dohode, ktorú GSK uzatvorila so spoločnosťou Alpharma 12. novembra 2002 a ktorej platnosť skončila 13. februára 2004 (ďalej len „dohoda Alpharma“), pôvodne uzatvorenej na dobu jedeného roka a následne predĺženej o ďalší rok, predchádzalo získanie PUT pre paroxetín spoločnosťou Alpharma v Spojenom kráľovstve, žaloba pre porušenie práv podaná spoločnosťou GSK proti spoločnosti Alpharma, súdny záväzok prijatý spoločnosťou Alpharma nepredávať paroxetín v Spojenom kráľovstve pred vyhlásením rozsudku v tomto konaní, v ktorom bolo pojednávanie stanovené na december 2002, ako aj protizáväzok „cross‑undertaking in damages“ poskytnutý spoločnosťou GSK.

19.

Dohoda Alpharma sa týkala zrušenia záväzku spoločnosti Alpharma a protizáväzku „cross‑undertaking in damages“ spoločnosti GSK, ako aj odmietnutia jej nárokov. Táto dohoda okrem toho stanovila, že spoločnosti IVAX a Alpharma uzatvoria dohodu o ďalšej distribúcii, ktorej predmetom bude dodávka 500000 balení (následne zvýšených na 620000 balení) paroxetínu 20 mg (ďalej len „dohoda o zásobovaní IVAX‑Alpharma“) spoločnosti Alpharma, ako aj rôzne prevody hodnoty zo strany GSK v prospech spoločnosti Alpharma, a to: zaplatenie 0,5 milióna GBP ako náhrady jej trov konania, jednorazová platba vo výške 3 milióny GBP v súvislosti s nákladmi na výrobu a prípravu na uvedenie paroxetínu na britský trh, „príspevok na marketing“ vo výške 100000 GBP mesačne, ako aj opcia na kúpu niektorých výrobkov spoločnosti GSK na zabezpečenie prevodu sumy vo výške minimálne 500000 GBP v prospech spoločnosti Alpharma. Alpharma sa výmenou za to zaviazala, že nebude vyrábať, dovážať ani dodávať do Spojeného kráľovstva paroxetíniumchlorid, s výnimkou toho, ktorý kúpi od spoločnosti IVAX, alebo ktorý vyrobí GSK.

20.

Dňa 20. novembra 2002 spoločnosti IVAX a Alpharma uzatvorili dohodu o zásobovaní IVAX‑Alpharma, upravenú v dohode Alpharma. Túto dohodu bolo možné vypovedať s jednomesačnou výpovednou lehotou v prípade vytvorenia „trhu s generikami“ alebo skončenia nárokov na výrobný postup vyplývajúcich z patentu na anhydrát „ich zánikom, späťvzatím, vzdaním sa, alebo inak“. V tomto kontexte sa vytvorenie trhu s generikami považovalo za uskutočnené, ak priemerná mesačná cena paroxetínu, s výnimkou paroxetínu predávaného spoločnosťami GSK a Alpharma, klesla pod 9,50 GBP za balenie alebo ak sa prípravok paroxetín 20 mg predával na inom základe než na základe povolenia spoločnosti GSK na uvedenie na trh. V dohode bolo okrem toho stanovené, že ak v lehote dvoch mesiacov od oznámenia o vypovedaní dohody klesne priemerná cena paroxetínu pod 8,45 GBP, IVAX doplatí spoločnosti Alpharma rozdiel medzi čiastkou 8,45 GBP a touto priemernou cenou, a to do maximálnej sumy vo výške 200000 GBP. V čase uzatvorenia dohody o zásobovaní IVAX‑Alpharma spoločnosti GSK a IVAX zároveň zmenili dohodu IVAX tak, aby ju zodpovedajúcim spôsobom prispôsobili.

21.

Britský trh s paroxetínom sa pred vykonaním dohôd IVAX, GUK a Alpharma vyznačoval existenciou súbežných dovozov paroxetínu z iných členských štátov Únie. Tieto súbežné dovozy možno vysvetliť existenciou rozdielnych cien liekov v členských štátoch, a to najmä z dôvodu rozdielnej úrovne príjmov a rozdielnych regulačných systémov. Pred sprístupnením generických verzií určitého lieku v členskom štáte môže byť preto lukratívne dovážať patentované lieky z iných členských štátov a predávať ich za nižšiu cenu, než za akú sa predávajú v členskom štáte dovozu. Od septembra 2001 tak súbežný dovoz predstavoval približne 30 až 40 % objemu paroxetínu vydaného v Spojenom kráľovstve a predával sa o niečo lacnejšie ako liek Seroxat spoločnosti GSK. Tieto súbežné dovozy sa však týkali len 20 mg dávky paroxetínu, nie 30 mg dávky.

22.

Na základe dohôd IVAX, GUK a Alpharma boli títo výrobcovia generických liekov zásobovaní značnými, avšak obmedzenými množstvami generika paroxetínu vyrábaného spoločnosťou GSK, ktoré mohli predávať pod svojimi vlastnými značkami a za ktoré účtovali cenu približne na úrovni ceny účtovanej pri paralelných dovozoch. V dôsledku toho v období od novembra 2001 do novembra 2003 trhový podiel spoločností IVAX, GUK a Alpharma na trhu s paroxetínom 20 mg vzrástol asi o 60 percentuálnych bodov, pričom nahradil takmer všetky paralelné dovozy (v objeme približne 30 percentuálnych bodov), ako aj časť podielu lieku Seroxat spoločnosti GSK (rovnako v objeme takmer 30 percentuálnych bodov). Táto zmena štruktúry trhu viedla k zníženiu všeobecnej váženej priemernej ceny paroxetínu 20 mg najviac o 4 %. Dohody nemali naopak nijaký vplyv na predaj paroxetínu 30 mg zo strany spoločnosti GSK.

23.

Paroxetín bol liek, ktorý hradil UK National Health Service (britský národný zdravotný systém, ďalej len „NHS“). Systém úhrad NHS zahŕňal rôzne kategórie, vrátane kategórie C pre lieky nie ľahko dostupné v generickej forme a kategórie A pre lieky ľahko dostupné v generickej forme. V nadväznosti na dodávku generického paroxetínu podľa dohody IVAX bol paroxetín 20 mg, pôvodne zaradený do kategórie C, s účinnosťou od 1. júna 2002 preradený do kategórie A. To viedlo k okamžitému 12 % poklesu ceny úhrady podľa tabuliek NHS, k ďalšiemu poklesu tejto ceny o 3 % v období od júna do novembra 2002, ako aj k zodpovedajúcemu zníženiu nákladov zo strany NHS.

24.

Rozsudok v konaní o zrušenie práv vyplývajúcich z patentu na anhydrát začatom na návrh spoločnosti BASF ( 7 ) bol vyhlásený 12. júla 2002. Rozsudok dospel k záveru, že väčšina patentových nárokov na produkt vyplývajúcich z tohto patentu je neplatná, ale dva patentové nároky na výrobný postup sú platné.

25.

Dňa 30. júla 2002 spoločnosť Apotex, ďalší výrobca generických liekov, získala PUT pre paroxetín v Spojenom kráľovstve a spolu so svojimi distribútorskými spoločnosťami Neolab a Waymade podali návrh na začatie konania o zrušenie patentu na anhydrát, zatiaľ čo GSK podala proti týmto trom spoločnostiam návrh na konanie pre porušenie patentu. Dňa 5. decembra 2003 Patentový súd rozhodol, že výrobný postup používaný spoločnosťou Apotex neporušuje patentové nároky, ktoré neboli vyhlásené za neplatné rozsudkom vo veci BASF, čo bolo potvrdené aj v konaní o odvolaní. ( 8 ) Spoločnosti Neolab a Waymade potom koncom decembra 2003 vstúpili na trh s paroxetínom 20 mg ako distribútori spoločnosti Apotex, čím došlo k otvoreniu trhu s generikami paroxetínu.

26.

Dňa 13. februára 2004 následne Alpharma vypovedala zmluvu o zásobovaní IVAX‑Alpharma a súčasne ukončila dohodu Alpharma a od februára 2004 vstúpila na trh so svojím vlastným paroxetínom v dávkach 20 mg a 30 mg. GUK potom 25. júna 2004 ukončila zmluvu o zásobovaní IVAX‑GUK, čím sa tiež skončil jej zákaz predaja paroxetínu podľa dohody GUK. Napokon 29. júna 2004 spoločnosti IVAX a GSK ukončili dohodu IVAX.

27.

Nezávislý vstup generík paroxetínu na trh od konca roka 2003 mal významný vplyv na ceny. Ceny paroxetínu 20 mg klesli za prvé tri mesiace od tohto vstupu o 34 % a v ďalšom roku o 69 %, zatiaľ čo cena paroxetínu 30 mg klesla v decembri 2005 približne o 66 %. Priemerné ceny paroxetínu 20 mg a 30 mg klesli v decembri 2005 približne o 74 %.

28.

Dňa 12. februára 2016 CMA prijal sporné rozhodnutie v konaní vo veci samej (ďalej len „rozhodnutie CMA“) ( 9 ), v ktorom konštatoval, že

29.

CMA okrem toho dospel k záveru, že dohoda IVAX nemá byť sankcionovaná za porušenie zákazu protisúťažných dohôd, a to najmä preto, lebo je vylúčená z pôsobnosti kapitoly 1 zákona Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998 podľa vnútroštátnej právnej úpravy o vertikálnych obmedzeniach platnej v relevantnom období, ktorá bola následne zrušená. ( 10 )

30.

Sankcionované spoločnosti podali na CAT žaloby proti rozhodnutiu CMA. Uvedený súd uvádza, že v rámci týchto žalôb bude musieť rozhodnúť okrem iného o tom, či so zreteľom na právo Únie GSK na jednej strane a spoločnosti GUK, Alpharma a IVAX na druhej strane boli v relevantnom období potenciálnymi konkurentmi pri dodávaní paroxetínu do Spojeného kráľovstva, či dohody uzatvorené medzi spoločnosťou GSK a spoločnosťami GUK a Alpharma predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku, ktorý trh s výrobkami, na ktorý GSK dodávala paroxetín, bol relevantný na určenie toho, či mala dominantné postavenie, a či postup spoločnosti GSK predstavoval zneužitie dominantného postavenia.

31.

Pokiaľ ide o otázky súvisiace s článkom 101 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže a obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, CAT konštatuje, že tieto otázky už viedli k viacerým rozsudkom Všeobecného súdu vo veciach Lundbeck a i., ( 11 ) v súčasnosti preskúmavaných v konaní o odvolaní, ktorých relevantnosť v prejednávanej veci spochybňujú všetky žalobkyne. CAT sa navyše domnieva, že spôsoby posudzovania obmedzenia z hľadiska následku, ktoré je predmetom šiestej prejudiciálnej otázky aj rozhodnutia Komisie vo veci Servier, ( 12 ) ostávajú nejasné. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa článku 18 zákona Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998, zodpovedajúceho článku 102 ZFEÚ, ktorý bol tiež predmetom rozhodnutia Komisie vo veci Servier, CAT uvádza, že čelí novým právnym otázkam tak, pokiaľ ide o definovanie relevantného trhu, ako aj o zistenie prípadného zneužitia dominantného postavenia a jeho prípadné odôvodnenia.

32.

Za týchto podmienok CAT rozsudkom z 8. marca 2018 (ďalej len „rozsudok CAT“) ( 13 ), ktorý bol spolu s prejudiciálnymi otázkami a zhrnutím žalôb v konaní vo veci samej a hlavných skutkových okolností veci doručený Súdnemu dvoru 7. mája 2018, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Potenciálna konkurencia

Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku

Vymedzenie trhu

Zneužitie dominantného postavenia

33.

Dňa 20. novembra 2018 Súdny dvor zaslal CAT žiadosť o informácie, na ktorú CAT odpovedal 17. decembra 2018.

34.

Pripomienky v rámci konania pred Súdnym dvorom predložili spoločnosti GUK, GSK, Xellia, Actavis a Merck, ako aj CMA a Komisia. Tí istí účastníci konania sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. septembra 2019.

35.

Predtým, ako sa budem zaoberať prejudiciálnymi otázkami, ktoré položil CAT (časť B), je potrebné objasniť otázku právomoci Súdneho dvora odpovedať na tieto otázky (časť A).

36.

Ako bolo uvedené vyššie, ( 14 ) CMA sankcionoval na základe článku 101 ZFEÚ iba dohodu GUK za obdobie po 1. máji 2004, ( 15 ) zatiaľ čo dohoda Alpharma, ktorá bola ukončená pred týmto dátumom, ( 16 ) bola sankcionovaná len na základe kapitoly 1 zákona Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998. Rovnako tak aj GSK bola sankcionovaná za zneužitie dominantného postavenia len na základe kapitoly 2 zákona Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998, keďže CMA sa domnieval, že GSK mala dominantné postavenie len do konca novembra 2003. ( 17 )

37.

Súdny dvor má však právomoc odpovedať na otázky CAT týkajúce sa článku 102 ZFEÚ a článku 101 ZFEÚ vo vzťahu k aspektom sporu iným, než je dohoda GUK v období od 1. mája do jej skončenia 1. júla 2004. ( 18 ) Ako totiž uvádza vnútroštátny súd, článok 2 a 18 zákona Spojeného kráľovstva o ochrane hospodárskej súťaže z roku 1998 zodpovedajú článkom 101 a 102 ZFEÚ a na základe článku 60 uvedeného zákona sa musia vykladať v súlade s týmito článkami. Podľa ustálenej judikatúry prejudiciálne otázky týkajúce sa skutkových okolností, ktoré sú mimo priameho rozsahu pôsobnosti práva Únie, sú prípustné, ak sa ustanovenia tohto práva uplatňujú prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá k riešeniu situácií za okolností obmedzujúcich sa len na vnútroštátnu sféru jedného členského štátu pristupuje rovnako ako právo Únie. ( 19 )

38.

Podkladom prejudiciálnych otázok, ktoré CAT položil Súdnemu dvoru v tomto konaní, sú tri vyššie opísané dohody medzi výrobcom originálnych liekov GSK a výrobcami generických liekov IVAX, GUK a Alpharma, ktoré sa týkajú sa antidepresíva paroxetín.

39.

Tieto dohody v podstate upravujú popri platbách spoločnosti GSK v prospech výrobcov generických liekov aj vstup týchto výrobcov na trh s obmedzeným množstvom generického paroxetínu vyrábaného spoločnosťou GSK namiesto nezávislého vstupu týchto výrobcov na trh s vlastným generickým paroxetínom. ( 20 ) V dôsledku toho viedli k určitému zníženiu ceny paroxetínu a nákladov pre spotrebiteľov, ktoré však bolo neporovnateľné s poklesom cien a značnými úsporami vyplývajúcimi z nezávislého vstupu generických liekov na trh, ku ktorému skutočne došlo od decembra 2003. ( 21 )

40.

Predmetné dohody boli uzatvorené v situácii, keď GSK bola po skončení platnosti patentu na ÚFL paroxetínu v roku 1999, ako aj práva na exkluzivitu s tým súvisiacich údajov v roku 2000, ešte majiteľom sekundárnych patentov spojených s týmto liekom, a to najmä patentov chrániacich určité postupy výroby jeho ÚFL, akým je napríklad patent na anhydrát, ktorého sa týka konanie vo veci samej. ( 22 )

41.

V takejto situácii výrobcovia generických liekov môžu z hľadiska patentového práva legálne vstúpiť na trh s generickými kópiami originálneho lieku dvomi spôsobmi: buď s generickými kópiami vyrobenými podľa výrobných postupov stále chránených patentmi, ak sú tieto patenty vyhlásené za neplatné, alebo s generickými kópiami vyrobenými podľa iných výrobných postupov, pričom v takomto prípade tieto kópie nepredstavujú porušenie výrobných postupov originálneho lieku, ktoré sú ešte stále chránené patentmi.

42.

Inými slovami a naopak v situácii, keď doba platnosti patentu na ÚFL lieku uplynula a výrobca originálneho lieku vlastní už iba patenty na výrobný postup, vstup generík predmetného lieku na trh porušuje len práva tohto výrobcu vyplývajúce z patentu, ak sa preukáže, že dotknuté patenty na výrobný postup sú platné, a zároveň porušené každým z generík potenciálne vstupujúcich na trh.

43.

V prejednávanej veci však vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že nie je možné zistiť, či by vstup spoločností IVAX, GUK a Alpharma na trh s generikami paroxetínu porušil prípadné práva spoločnosti GSK, ktoré mala vďaka svojmu patentu na anhydrát dotknutému vo veci samej, keďže nie je isté, či bol tento patent platný a či ho dotknuté generické lieky porušovali. Táto neistota je spôsobená najmä tým, že GSK uzatvorila dohodu so spoločnosťou IVAX ešte pred samotným začatím súdneho procesu a uzatvorila dohody so spoločnosťami GUK a Alpharma s cieľom urovnať prebiehajúce súdne konania s týmito spoločnosťami. V dôsledku toho nie je zrejmé, či by bol patent na anhydrát v priebehu týchto konaní vyhlásený za neplatný, a nikdy nebolo určené, či generické lieky spoločností IVAX, GUK a Alpharma porušovali výrobné postupy chránené uvedeným patentom. ( 23 )

44.

Táto neistota týkajúca sa prípadnej nezákonnosti z hľadiska patentového práva, pokiaľ ide o vstup spoločností IVAX, GUK a Alpharma na trh s generickým paroxetínom, predstavuje základnú myšlienku odôvodnenia žalujúcich spoločností v konaní vo veci samej, ako aj otázok, ktoré Súdnemu dvoru položil vnútroštátny súd v súvislosti s posúdením dohôd uzatvorených medzi spoločnosťou GSK a týmito výrobcami generických liekov z hľadiska práva hospodárskej súťaže.

45.

GSK a výrobcovia generických liekov predovšetkým tvrdia, že v rozsahu, v akom nie je možné zistiť, či by títo výrobcovia boli mohli vstúpiť na trh bez porušenia patentových práv spoločnosti GSK, je rovnako nemožné určiť, či medzi týmito subjektmi existovala potenciálna hospodárska súťaž, ktorú mohli sporné dohody obmedziť. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že tieto dohody predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a z hľadiska následku a že ich uzatvorenie predstavovalo zneužitie dominantného postavenia.

46.

To platí o to viac, že tieto dohody zaručovali konkrétne výhody pre spotrebiteľov, aj keď bolo úplne neisté, či nezávislý vstup výrobcov generických liekov na trh mohol viesť k dosiahnutiu väčších ziskov, keďže bolo práve nemožné zistiť, či sa takýto vstup mohol uskutočniť zákonným spôsobom. Za týchto podmienok mohli mať sporné dohody za následok tak zvýšenie, ako aj obmedzenie hospodárskej súťaže, v dôsledku čoho nie je možné uložiť akúkoľvek sankciu z dôvodu zákazu obmedzení hospodárskej súťaže.

47.

CAT sa však domnieva, že napriek neistote, ktorú mala každá zo strán v súvislosti s výsledkom prebiehajúcich sporov, uzatvorené dohody neodrážajú posúdenie šancí na úspech týmito stranami, ale len úvahu, že podmienky dohôd boli z obchodného hľadiska výhodnejšie ako riziká vyplývajúce z pokračovania sporov. Dôvodom podľa CAT bolo, že v zmysle týchto dohôd si GSK a výrobcovia generických liekov rozdelili monopolné zisky spoločnosti GSK, ktoré si zachovala vďaka neexistencii nezávislého vstupu generických liekov na trh, zaručenej samotnými podmienkami dohôd. V tomto kontexte CAT posudzuje dodávku paroxetínu za preferenčnú cenu zo strany spoločnosti GSK v prospech výrobcov generických liekov na účely distribúcie týmito výrobcami ako prevod nepeňažnej hodnoty.

48.

CAT teda dospel k záveru, že GSK si prostredníctvom predmetných dohôd zabezpečila na dohodnutú dobu ochranu svojho patentového postavenia proti riziku vstupu konkurentov vyrábajúcich generické lieky, a to výmenou za prevody značných hodnôt, ktoré vysoko presahovali náklady na súdne spory, ktorým sa predišlo. Hoci sa takéto konanie môže z ekonomického a obchodného hľadiska ukázať ako úplne racionálne pre všetky dotknuté strany, CAT má pochybnosti o jeho prípustnosti z hľadiska práva hospodárskej súťaže. Na účely analýzy v tejto súvislosti sa však CAT pýta, aký význam treba prikladať tejto situácii z hľadiska patentového práva, a či je na pozadí týchto súvislostí možné považovať predmetné dohody za jednoduché dohody o vylúčení potenciálnych konkurentov z trhu alebo za dohody o rozdelení trhu. ( 24 )

49.

Ako bolo uvedené vyššie, CMA najmä na základe vnútroštátnej právnej úpravy o vertikálnych obmedzeniach uplatniteľnej v relevantnom období sankcionoval za porušenie zákazu protisúťažných dohôd iba dohody GUK a Alpharma, nie však dohodu IVAX. CMA však zohľadnil dohodu IVAX pri posudzovaní správania spoločnosti GSK vzhľadom na zákaz zneužívania dominantného postavenia. ( 25 )

50.

Hoci teda CAT vo svojich otázkach týkajúcich sa obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo následku odkazuje iba na dohody GUK a Alpharma, predsa len uvádza, že na účely preskúmania otázok súvisiacich so zneužitím dominantného postavenia potrebuje tiež určiť, či IVAX bola v relevantnom období potenciálnym konkurentom spoločnosti GSK.

51.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v konaní podľa článku 267 ZFEÚ sa úloha Súdneho dvora obmedzuje na výklad ustanovení práva Únie, o ktorý bol požiadaný, zatiaľ čo vnútroštátnemu súdu prináleží, aby uplatnil tento výklad v prejednávanej veci. ( 26 ) V prejednávanej veci bude teda v konečnom dôsledku úlohou CAT, aby konkrétne určil, či spoločnosti IVAX, GUK a Alpharma boli v relevantnom období potenciálnymi konkurentmi spoločnosti GSK a či dohody GUK a Alpharma predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku.

52.

Naproti tomu úlohou Súdneho dvora je posúdiť, či za podmienok, ktoré CAT abstraktne definoval vo svojich prejudiciálnych otázkach, je možné považovať majiteľa patentu a výrobcov generických liekov za potenciálnych konkurentov a dohody uzatvorené medzi takýmito subjektmi za obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku. CAT pritom zohľadnil charakteristiky jednotlivých príslušných dohôd už pri vymedzení podmienok uvedených vo svojich prejudiciálnych otázkach (t. j. dohôd IVAX, GUK a Alpharma pri otázkach č. 1 a 2 a dohody GUK a Alpharma pri otázkach č. 3 až 6).

53.

Na objasnenie je teda potrebné spresniť, že skutkové okolnosti vo veci samej, uvedené v nasledujúcich úvahách o potenciálnej hospodárskej súťaži, zahŕňajú v relevantnom rozsahu tri dohody IVAX, GUK a Alpharma, zatiaľ čo dohody dotknuté vo veci samej, na ktoré odkazujú ďalšie úvahy týkajúce sa obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku, zahŕňajú len dohody GUK a Alpharma.

54.

Z uvedeného dôvodu je potrebné zaoberať sa najskôr prejudiciálnymi otázkami č. 1 a 2, ktoré sa týkajú pojmu potenciálna hospodárska súťaž a), a potom upriamiť pozornosť jednak na prejudiciálne otázky č. 3 až 5 b) a jednak na prejudiciálnu otázku č. 6 c), ktoré sa týkajú pojmov obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku.

55.

CAT sa svojou prvou a druhou prejudiciálnou otázkou, ktorými sa treba zaoberať spoločne, pýta Súdneho dvora, či sa majiteľ patentu na farmaceutický výrobok a výrobca generických liekov, ktorý chce vstúpiť na trh s generickou verziou uvedeného výrobku, majú považovať za potenciálnych konkurentov, ak medzi sebou vedú v dobrej viere spor o platnosti patentu alebo o určenie, či generický liek porušuje tento patent.

56.

CAT by navyše rád vedel, či odpoveď na túto otázku môže byť ovplyvnená existenciou prebiehajúceho súdneho konania o tomto spore medzi stranami sporu, vydaním dočasného opatrenia v prospech majiteľa patentu, ktorým sa výrobcovi generických liekov zakazuje uviesť jeho liek na trh až do vydania rozhodnutia v tomto konaní, alebo tiež skutočnosťou, že majiteľ patentu považuje výrobcu generických liekov za potenciálneho konkurenta.

57.

Aby bolo možné odpovedať na tieto otázky, treba predovšetkým pripomenúť, ako opakovane správne konštatoval Všeobecný súd, že z podmienok uvedených v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú účinkov dohody na hospodársku súťaž, vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje výlučne na trhy otvorené hospodárskej súťaži. ( 27 ) Kvalifikácia dohody medzi podnikmi ako dohody, ktorej cieľom alebo následkom je obmedzenie hospodárskej súťaže, teda predpokladá existenciu hospodárskej súťaže, ktorú možno obmedziť.

58.

Keby preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu dohody preukázalo, že dotknuté podniky nemožno kvalifikovať ako konkurentov, ani takúto dohodu by nebolo možné kvalifikovať ako dohodu, ktorá svojím cieľom alebo následkom obmedzuje hospodársku súťaž. Podmienky hospodárskej súťaže na trhu sa však skúmajú s prihliadnutím nielen na skutočnú hospodársku súťaž, ktorú vytvárajú podniky už prítomné na tomto trhu, ale aj na potenciálnu hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi a podnikmi, ktoré ešte nie sú na tomto trhu prítomné ( 28 )

59.

Na účely preskúmania otázky, či podnik, ktorý uzatvoril dohodu, je potenciálnym konkurentom na určitom trhu, je potrebné overiť, či na tomto trhu neexistujú neprekonateľné prekážky vstupu ( 29 ) a či by v prípade neuplatňovania predmetnej dohody existovali skutočné a konkrétne možnosti, aby sa dotknutý podnik integroval na uvedenom trhu a konkuroval podnikom, ktoré sú tam už etablované. ( 30 ) V tomto kontexte je podstatným prvkom, na ktorom sa musí zakladať kvalifikácia potenciálneho konkurenta, schopnosť podniku začleniť sa do určitého trhu, pričom relevantný môže byť aj jeho zámer začleniť sa do tohto trhu. ( 31 )

60.

Okrem toho Súdny dvor už uznal, že uzatvorenie dohody medzi podnikmi, ktorej predmetom je udržanie jedného z nich mimo určitého trhu, predstavuje silnú indíciu existencie konkurenčného vzťahu medzi nimi. ( 32 ) Podobne tak je relevantným kritériom v tejto súvislosti vnímanie hospodárskeho subjektu na trhu, keďže bolo uznané, že nezávisle od zámeru podniku nenachádzajúceho sa na trhu začleniť sa v krátkom čase do uvedeného trhu, takýto podnik môže byť samotnou svojou existenciou pôvodcom konkurenčného tlaku na podniky pôsobiace na tomto trhu, pričom tlak je spôsobený rizikom vstupu nového konkurenta v prípade vývoja atraktivity trhu. ( 33 )

61.

Ako vysvetľuje CAT, v prejednávanej veci sa jeho prvá a druhá prejudiciálna otázka zakladajú na úvahe, že keby sa nároky spoločnosti GSK v sporoch proti spoločnostiam GUK a Alpharma ukázali byť správne, teda keby boli zostávajúce nároky vyplývajúce z patentu na anhydrát vyhlásené za platné a porušované zo strany výrobkov spoločností GUK a Alpharma, vstup týchto výrobcov generických liekov na trh by predstavoval porušenie patentových práv spoločnosti GSK. V rozsahu, v akom však v týchto sporoch nebol nikdy vyhlásený rozsudok, keďže cieľom dohôd medzi stranami bolo práve skončiť súdne konania prebiehajúce v tejto súvislosti, ( 34 ) nie je možné vedieť, či by vstup generických liekov na trh porušoval patentové práva spoločnosti GSK, alebo nie.

62.

Za týchto podmienok žalobkyne vo veci samej, a najmä GSK tvrdia, že nie je možné dospieť k záveru o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi touto spoločnosťou a výrobcami generických liekov na trhu s paroxetínom. Existencia platných a porušovaných patentov by totiž bola neprekonateľnou prekážkou vstupu na trh s originálnym liekom chráneným týmito patentmi, a teda v prípade existencie takýchto patentov by výrobcovia generických liekov nemali skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa do tohto trhu.

63.

Z toho vyplýva, že v situácii, o akú ide vo veci samej, keď doba platnosti patentu na ÚFL lieku uplynula, avšak tento liek je naďalej chránený patentmi na výrobný postup, ( 35 ) sa otázka, či je výrobca generických liekov potenciálnym konkurentom majiteľa takéhoto patentu, týka pravdepodobnosti, s akou tento výrobca generík bude môcť buď dosiahnuť vyhlásenie uvedených patentov na výrobný postup za neplatné, alebo nájsť metódu výroby ÚFL dotknutého lieku, ktorá by neporušovala tieto patenty.

64.

V prejednávanej veci pritom CAT jednoznačne konštatoval, že nie je možné posúdiť túto pravdepodobnosť a zistiť, či by vstup generických liekov na trh porušoval patentové práva spoločnosti GSK, alebo nie. Je teda rovnako nemožné kvalifikovať túto spoločnosť a výrobcov generických liekov ako potenciálnych konkurentov, keďže jednoducho nie je možné zistiť, či títo výrobcovia mali v čase uzatvorenia predmetných dohôd skutočné a konkrétne možnosti, aby vstúpili na trh s paroxetínom.

65.

Predpoklad, na ktorom je táto argumentácia založená, teda že potenciálna hospodárska súťaž medzi majiteľom patentu na určitý liek a výrobcom generika tohto lieku môže existovať iba vtedy, ak je isté alebo prinajmenšom veľmi pravdepodobné, že výrobca generických liekov bude môcť vstúpiť na trh bez toho, aby porušoval patentové práva majiteľa patentu, je však nesprávny, a to z viacerých dôvodov, ktoré je potrebné ďalej vysvetliť.

66.

V prvom rade, ako konštatoval Všeobecný súd vo veci Lundbeck/Komisia, na preukázanie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže nemožno vyžadovať preukázanie toho, že výrobca generických liekov by určite vstúpil na trh a že taký vstup by bol nevyhnutne úspešný, inak by sa poprel akýkoľvek rozdiel medzi skutočnou a potenciálnou hospodárskou súťažou; stačí naopak preukázať, že tento výrobca mal v tomto smere skutočné a konkrétne možnosti. ( 36 )

67.

Existencia neistoty týkajúcej sa platnosti patentov chrániacich originálny liek a otázky, či generikum tohto lieku porušuje tieto patenty, však nemôže preukázať, že na trhu s originálnym liekom sú neprekonateľné prekážky vstupu, alebo že výrobca generických liekov nemá skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa do tohto trhu. Táto neistota je naopak základnou charakteristikou konkurenčných vzťahov vo farmaceutickom odvetví, ako aj vo všetkých odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva k technológiám. ( 37 ) To platí tak pred, ako aj v určitých prípadoch po vstupe generík originálneho lieku chráneného patentmi na trh, keďže, ako zdôrazňuje Komisia, na získane PUT pre generický liek nie je výrobca uvedeného generika povinný preukázať, že neporušuje prípadné patentové práva, ktoré výrobca originálneho lieku ešte má.

68.

Je nepochybne pravda, že keď je právo vyplývajúce z duševného vlastníctva udelené orgánom verejnej moci, bežne sa predpokladá, že je platné a že jeho držba podnikom je oprávnená, ( 38 ) takže sa predpokladá, že patenty sú platné až do doby, kedy ich príslušný orgán alebo súd výslovne zruší alebo vyhlási za neplatné. Ako Všeobecný súd správne konštatoval vo veciach Lundbeck/Komisia a Servier a i./Komisia, takáto domnienka platnosti sa však nemôže rovnať domnienke nezákonnosti generických liekov platne uvedených na trh, o ktorých sa majiteľ patentu domnieva, že porušujú jeho patent. ( 39 )

69.

Ako totiž spresnil Súdny dvor, účelom patentu je bezpochyby zaručiť majiteľovi patentu – s cieľom odmeniť tvorivé úsilie vynálezcu – výhradné právo využívať vynález na účely výroby a prvého uvedenia výrobkov do obehu, a to buď priamo, alebo udelením licencií tretím osobám, ako aj právo namietať voči akémukoľvek porušovaniu patentov. ( 40 ) Naproti tomu účel patentu nemožno vykladať tak, že zaručuje aj ochranu pred úkonmi, ktorých cieľom je napadnúť platnosť patentu, keďže je vo verejnom záujme odstrániť akékoľvek prekážky ekonomickej činnosti, ktoré by mohli vyplývať z patentu udeleného omylom. ( 41 ) V dôsledku toho existencia patentov chrániacich určitý liek nepredstavuje právnu prekážku vylučujúcu akúkoľvek hospodársku súťaž, akou sú napríklad výlučné práva, ktoré boli uznané za takéto prekážky v skorších veciach. ( 42 )

70.

Podstatou patentového práva je naopak skutočnosť, že napriek domnienke platnosti patentov môže istota vo vzťahu k tejto platnosti, ako aj k otázke, či konkurenčné výrobky porušujú patenty, existovať iba po preskúmaní týchto otázok príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a súdmi.

71.

Je preto bežné, že súčasťou príprav na vstup generika originálneho lieku, ktorý je stále chránený patentovými právami, na trh sú činnosti smerujúce k napadnutiu platnosti patentu alebo k podnieteniu preskúmania tejto platnosti. Takéto činnosti môžu spočívať nielen v priamom namietaní týchto práv prostredníctvom žaloby o neplatnosť patentu alebo žaloby o vyhlásenie o neporušení patentu generickým výrobkom, ale aj v tzv. „rizikovom“ uvedení alebo príprave takéhoto uvedenia generického lieku na trh, ( 43 ) ktoré môže viesť k žalobe pre porušenie práv podanej majiteľom patentových práv. Dokonalým príkladom toho sú napokon skutkové okolnosti, z ktorých vychádza spor vo veci samej. ( 44 )

72.

Okrem toho vstup výrobcu generických liekov na trh v kontexte neistoty, pokiaľ ide o platnosť patentov ešte stále chrániacich originálny liek, alebo o otázku, či generický liek porušuje tieto patenty, je o to pravdepodobnejší v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, v ktorej spornými patentmi nie sú patenty na molekulu, ktoré chránia samotnú ÚFL originálneho lieku, v tomto prípade paroxetínu, ale patenty na výrobný postup, ktoré chránia určité spôsoby výroby tejto ÚFL. Na rozdiel od patentu na molekulu teda tieto patenty na výrobný postup bez ohľadu na otázku ich platnosti nebránia výrobcom generických liekov v tom, aby vstúpili na trh s paroxetínom vyrobeným podľa iných postupov. ( 45 )

73.

Z toho vyplýva, že Komisia má pravdu, keď v rámci tohto konania tvrdí, že existencia prebiehajúceho sporu medzi majiteľom patentu a výrobcom generických liekov, ktorý sa týka platnosti patentu alebo určenia, či dotknutý generický liek porušuje tento patent, nielen že nebráni uznaniu existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmito dvoma subjektmi, ale je naopak skutočnosťou, ktorá môže preukázať existenciu takejto potenciálnej hospodárskej súťaže. Ako správne zdôrazňuje Komisia, to platí tak v prípade, keď takýto spor ešte neviedol k súdnemu konaniu, ako aj v prípade, keď medzi stranami sporu už prebieha súdne konanie o predmetnom spore.

74.

Konkrétne existencia súdneho konania týkajúceho sa platnosti patentu alebo určenia, či generický liek porušuje tento patent, môže dokonca odhaliť, že výrobca generických liekov sa chystá vstúpiť na trh, keďže práve táto skutočnosť vedie tohto výrobcu alebo majiteľa patentu k iniciovaniu súdneho konania. Okrem toho ako CAT správne uvádza vo vzťahu k predbežným opatreniam, ( 46 ) bolo by nesprávne domnievať sa, že existencia súdnych konaní môže vylúčiť existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže. Keby totiž na vylúčenie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi, ktoré sú stranami patentového sporu, stačilo, aby prebiehalo súdne konanie týkajúce sa tohto sporu, tieto strany by prostredníctvom svojich stratégií vedenia sporu mohli ovplyvniť zistenie o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi nimi.

75.

V tomto kontexte nemožno prijať stanovisko žalobkýň vo veci samej, a najmä spoločnosti GSK, podľa ktorého nie je možné dospieť k záveru o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi majiteľom patentu na liek a výrobcom, ktorý chce vstúpiť na trh s generikom tohto lieku, pokiaľ prevláda neistota v súvislosti s platnosťou dotknutého patentu, alebo s otázkou, či generický liek porušuje tento patent. Toto stanovisko je totiž nielen v rozpore s citovanou judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa rozsahu výhradných práv priznaných patentom, ( 47 ) ale jeho prijatie by navyše znamenalo vylúčenie akejkoľvek existencie potenciálnej hospodárskej súťaže, a tým aj akéhokoľvek uplatnenia práva hospodárskej súťaže počas prípravnej fázy vstupu generických liekov na trh.

76.

Ako však správne zdôraznila Komisia v priebehu tohto prejudiciálneho konania, potenciálna hospodárska súťaž si právom vyžaduje ochranu, keďže v prípade, keby bolo dovolené zastaviť alebo oddialiť prípravy budúcich nových účastníkov trhu prostredníctvom dohôd o vylúčení, táto potenciálna hospodárska súťaž by sa nikdy nemohla zrealizovať prostredníctvom vstupu takýchto subjektov na trh. Uvedené platí o to viac vo farmaceutickom odvetví, v ktorom si vstup na trh vyžaduje dlhé a finančne nákladné prípravy. ( 48 ) Ako konštatoval Súdny dvor, potenciálna hospodárska súťaž medzi podnikmi, ktoré sú majiteľmi patentov na originálne lieky a výrobcami generík týchto liekov, sa teda môže uplatňovať aj pred uplynutím doby platnosti patentu chrániaceho molekulu originálneho lieku. ( 49 )

77.

Pravdepodobnosť, že výrobca generických liekov by mal úspech v spore s majiteľom patentu na originálny liek, teda nemôže byť rozhodujúcim kritériom pri skúmaní konkurenčného vzťahu medzi týmito subjektmi. To potvrdzuje aj skutočnosť, na ktorú správne poukázal CAT, že orgán hospodárskej súťaže ani súd skúmajúci tento vzťah nemá právomoc viesť na účely posúdenia sily dotknutého patentu „mini‑konanie“ vo veci duševného vlastníctva.

78.

V tejto súvislosti treba pripomenúť odôvodnenie, ktoré uviedol Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku vo veci Hoffmann‑La Roche a i. ( 50 ), ktorá sa týkala otázky, či je zákonnosť uvedenia určitého lieku na trh z hľadiska farmaceutickej právnej úpravy Únie relevantná na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ.

79.

Súdny dvor v tomto rozsudku konštatoval, že overenie súladu predpisovania a uvádzania lieku na trh s uvedenou farmaceutickou právnou úpravou neprislúcha orgánom hospodárskej súťaže, ale vyčerpávajúco ho môžu vykonať len orgány príslušné na kontrolu dodržiavania tejto právnej úpravy alebo vnútroštátne súdy. ( 51 ) Ak pritom takéto orgány alebo súdy v tejto súvislosti ešte nerozhodli, stav neistoty týkajúcej sa legálnosti podmienok uvádzania na trh a predpisovania dotknutého lieku nebráni tomu, aby orgán hospodárskej súťaže prijal na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ záver, že tento liek patrí na určitý trh, a teda že je v konkurenčnom vzťahu k inému alebo iným liekom zastúpeným na tomto trhu. ( 52 )

80.

Podobne Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Slovenská sporiteľňa ( 53 ), na ktorý generálny advokát Saugmandsgaard Øe poukázal vo svojich návrhoch v citovanej veci Hoffmann‑La Roche a i. ( 54 ), v podstate vyhlásil, že údajná nelegálnosť prítomnosti určitých výrobkov alebo služieb na danom trhu neznamená, že medzi týmito výrobkami a ostatnými výrobkami na tomto trhu neexistuje konkurenčný vzťah, ktorý možno obmedziť.

81.

Tieto odôvodnenia možno uplatniť mutatis mutandis na túto otázku relevantnosti zákonnosti uvedenia na trh generického lieku z hľadiska patentového práva na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ.

82.

Aj v tomto prípade totiž overenie súladu uvedenia takéhoto generického lieku na trh s patentovým právom neprislúcha orgánom hospodárskej súťaže, ale vyčerpávajúcim spôsobom ho môžu vykonať len vnútroštátne orgány alebo súdy príslušné vo veciach patentového práva. ( 55 ) Preto ak takéto orgány alebo súdy ešte v tejto súvislosti nerozhodli, neistota týkajúca sa zákonnosti uvedenia generického lieku na trh z hľadiska patentového práva nemôže brániť tomu, aby orgán hospodárskej súťaže dospel na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ k záveru, že tento liek je v konkurenčnom vzťahu s originálnym liekom chráneným patentom, ktorého porušenie sa namieta.

83.

To samozrejme neznamená, že dotknutý orgán verejnej súťaže musí ignorovať akúkoľvek otázku týkajúcu sa patentového práva, ktorá by mohla mať vplyv na konštatovanie existencie takéhoto konkurenčného vzťahu. ( 56 ) Prípadné patentové práva chrániace originálny liek sú totiž nepochybne súčasťou hospodárskeho a právneho kontextu charakteristického pre konkurenčné vzťahy medzi majiteľmi takýchto práv a výrobcami generických liekov. Posúdenie takýchto práv orgánom hospodárskej súťaže však nemôže spočívať v preskúmaní sily patentu alebo pravdepodobnosti, s akou by spor medzi majiteľom patentu a výrobcom generických liekov mohol viesť ku konštatovaniu, že tento patent je platný, a porušuje sa. Toto posúdenie sa musí týkať skôr otázky, či má výrobca generických liekov napriek existencii predmetných patentových práv skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa v relevantnom okamihu do trhu.

84.

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť najmä vyššie uvedené všeobecné skutočnosti špecifické pre patentové právo a farmaceutické odvetvie, a to konkrétne okolnosti, že neistota týkajúca sa platnosti patentov vzťahujúcich sa na lieky je základnou charakteristickou vlastnosťou farmaceutického odvetvia, že domnienka platnosti patentu na liek sa nerovná domnienke nezákonnosti generika tohto lieku platne uvedeného na trh, že patent nezaručuje ochranu proti činnostiam smerujúcim k napadnutiu jeho platnosti, že k takýmto činnostiam, a najmä k tzv. „rizikovému“ uvedeniu generického lieku na trh, ako aj k súdnym konaniam v tejto súvislosti preto bežne dochádza vo fáze pred alebo ihneď po vstupe takéhoto generického lieku na trh, ďalej že na získanie povolenia na uvedenie generického lieku na trh nie je potrebné preukázať, že toto uvedenie na trh neporušuje prípadné práva vyplývajúce z patentu na originálny liek a že vo farmaceutickom odvetví sa potenciálna hospodárska súťaž môže uplatňovať aj pred uplynutím doby platnosti patentu chrániaceho molekulu originálneho lieku, keďže výrobcovia generických liekov chcú byť pripravení vstúpiť na trh v okamihu uplynutia tejto platnosti.

85.

Okrem tohto všeobecného kontextu je potrebné zohľadniť aj skutočnosti, ktoré sú špecifické pre každý jednotlivý prípad, akou je v prejednávanej veci skutočnosť spomenutá vyššie, ( 57 ) že spornými patentmi nie sú patenty na molekulu, ale patenty na výrobný postup, ktoré chránia určité spôsoby výroby ÚFL paroxetínu. Tieto patenty na výrobný postup teda bez ohľadu na otázku ich platnosti nebránia výrobcom generických patentov v tom, aby vstúpili na trh s paroxetínom vyrobeným podľa iných postupov. ( 58 )

86.

Ako navyše uznala judikatúra, ( 59 ) skutočnosť, že majiteľ patentu vníma konkurenčný tlak vyvíjaný výrobcami generických liekov, rovnako ako skutočnosť, že výrobcovia generických liekov vnímajú svoje možnosti úspešného vstupu na trh, ako aj ich úmysly v tejto súvislosti sú tiež skutočnosťami relevantnými na účely posúdenia existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmito subjektmi.

87.

Možno teda zohľadniť skutočnosť, že majiteľ patentu považuje výrobcu generických liekov za potenciálneho konkurenta, čo sa môže prejaviť najmä ochotou prvého vykonať prevod hodnoty v prospech druhého, ak sa navyše preukáže, že (jediná) protihodnota tohto prevodu spočíva v nevstúpení výrobcu generických liekov na trh. ( 60 )

88.

Rovnako tak možno prihliadať, ako to urobil CAT vo svojom rozsudku ( 61 ) a vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, na pokrok, ktorý výrobcovia generických liekov dosiahli v príprave na svoj vstup na trh, a to najmä z hľadiska investícií, tvorby zásob predmetných liekov alebo tiež marketingu. Ako navyše CMA správne vysvetlil predovšetkým na pojednávaní v tomto konaní, orgány hospodárskej súťaže môžu získať informácie o tom, ako dotknuté subjekty vnímajú silu patentu, alebo otázku porušovania tohto patentu dotknutými generickými liekmi skôr z týchto skutočností než z „mini‑konania“ vo veci duševného vlastníctva.

89.

Existencia predbežných opatrení alebo súdnych záväzkov, aké existovali v prejednávanej veci, ktorými bol výrobcom generických liekov uložený dočasný zákaz vstúpiť na trh dovtedy, kým nebudú vydané rozhodnutia v súdnych konaniach týkajúcich sa platnosti patentu, alebo otázky, či generický výrobok porušuje tento patent, ( 62 ) nemôže vyvrátiť existenciu potenciálnej konkurencie medzi majiteľom patentu na liek a výrobcom generických liekov, ktorý chce vstúpiť na trh s generickou verziou uvedeného lieku.

90.

Ako uznala judikatúra, je iste pravda, že pre prijatie záveru o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže je dôležité, aby sa potenciálny vstup vonkajšieho subjektu na trh mohol uskutočniť dostatočne rýchlo na to, aby mohol pôsobiť na účastníkov trhu. ( 63 ) To však neznamená, že tento vstup sa musí uskutočniť ihneď; stačí, aby k nemu mohlo dôjsť v primeranej lehote. ( 64 )

91.

Tak predbežné opatrenie, ako aj súdny záväzok nevstúpiť na trh, o aké ide vo veci samej, však museli trvať len niekoľko mesiacov do vyriešenia príslušných sporov. Preto aj keď bolo počas platnosti týchto opatrení spoločnostiam GUK a Alpharma dočasne zabránené vstúpiť na trh s generickým paroxetínom, táto skutočnosť nemôže preukázať, že medzi týmito výrobcami generických liekov a spoločnosťou GSK už viac neexistovala potenciálna hospodárska súťaž.

92.

To platí o to viac, že existencia takýchto predbežných opatrení, aj keby mali byť odrazom prvého posúdenia príslušným súdom týkajúceho sa platnosti patentu alebo porušovania tohto patentu generickým liekom, ešte nepredurčuje konečný výsledok sporu prebiehajúceho v tejto súvislosti. Ako už bolo uvedené, ( 65 ) samotná existencia súdnych konaní týkajúcich sa platnosti patentu alebo určenia, či generický liek porušuje tento patent, je pritom vo farmaceutickom odvetví súčasťou príprav na vstup takéhoto lieku na trh, a teda svedčí o existencii potenciálnej hospodárskej súťaži medzi dotknutými subjektmi. Podobne tak protizáväzky „cross‑undertakings in damages“, aké GSK ponúkla spoločnostiam GUK a Alpharma, t. j. záväzok GSK nahradiť týmto subjektom škodu v prípade, ak by sa preukázalo, že predbežné opatrenia im neprávom bránili vo vstupe na trh, vychádzajú zo zásady existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže. Ako už bolo poznamenané, ( 66 ) existencia súdnych konaní a predbežných opatrení závisí od rozhodnutia dotknutých subjektov, a teda ju nemožno považovať za existenciu objektívnych vecných alebo právnych prekážok, ktoré uzatvárajú vstup na určité trhy nezávisle od vôle dotknutých hospodárskych subjektov. ( 67 )

93.

Ako napokon v podstate uviedol CAT vo svojom rozsudku ( 68 ), za predpokladu preukázania, že dohody medzi spoločnosťou GSK a výrobcami generických liekov obmedzujú hospodársku súťaž, a teda s výhradou potvrdenia tejto obmedzujúcej povahy, je uzatvorenie týchto dohôd počas samotného obdobia platnosti dotknutých dočasných opatrení ( 69 ) silným nepriamym dôkazom spôsobilým preukázať, že tieto opatrenia neodstránili potenciálnu hospodársku súťaž medzi týmito subjektmi. ( 70 )

94.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že neistota týkajúca sa platnosti patentu na liek, alebo otázky, či generikum tohto lieku porušuje tento patent, nebráni tomu, aby sa majiteľ patentu a výrobca generického lieku považovali za potenciálnych konkurentov. Naopak, existencia v dobrej viere vedeného sporu o platnosti patentu alebo o určenie, či generický liek porušuje tento patent, je bez ohľadu na to, či tento spor už viedol k súdnemu konaniu, alebo nie a k predbežným opatreniam alebo súdnym záväzkom, skutočnosťou, ktorá môže preukázať, že medzi majiteľom patentu a výrobcom generických liekov existuje potenciálna hospodárska súťaž. Podobne tak aj vnímanie majiteľa patentu a skutočnosť, že tento majiteľ patentu považuje výrobcu generických liekov za potenciálneho konkurenta, sú skutočnosti spôsobilé svedčiť o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmito dvoma subjektmi.

95.

CAT kladie Súdnemu dvoru tri otázky týkajúce sa pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Je vhodné zaoberať sa najprv otázkami č. 3 a 4, ktoré sa týkajú podmienok, za akých môžu dohody, o aké ide v prejednávanej veci, predstavovať obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Potom je potrebné zaoberať sa otázkou č. 5, ktorá sa týka toho, či takáto dohoda môže predstavovať takéto obmedzenie aj napriek skutočnosti, že prináša určité obmedzené výhody pre spotrebiteľov.

96.

CAT sa svojimi otázkami č. 3 a 4, ktorými sa možno zaoberať spoločne, pýta Súdneho dvora na podmienky, za akých dohoda o urovnaní uzatvorená na účely ukončenia prebiehajúceho súdneho konania týkajúceho sa platnosti patentu na liek a určenia, či generikum tohto lieku porušuje tento patent, môže predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ v situácii, v ktorej nie je možné určiť, ktorý z účastníkov konania by mohol mať úspech v tomto konaní.

97.

CAT sa predovšetkým pýta, či takáto dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak výrobca generických liekov súhlasí, že počas doby platnosti dohody, ktorá nepresahuje zostávajúcu dobu platnosti patentu, nevstúpi so svojím liekom na trh a nebude ďalej napádať platnosť patentu, a ak sa majiteľ patentu zaviaže previesť v prospech výrobcu generických liekov sumy, ktoré značne prevyšujú náklady na vedenie sporov, ktorým sa predišlo a ktoré nepredstavujú platbu za dodané tovary alebo služby.

98.

CAT sa ďalej pýta, či sa odpoveď na túto otázku môže líšiť, ak rozsah obmedzenia uloženého výrobcovi generických liekov nepresahuje rozsah sporného patentu, alebo ak suma prevedená v prospech tohto výrobcu je nižšia ako očakávaný zisk tohto výrobcu v prípade jeho úspechu v konaní týkajúcom sa patentu a následného nezávislého vstupu na trh.

99.

V záujme nájdenia odpovede na tieto otázky treba začať pripomienkou, že článok 101 ZFEÚ zakazuje všetky dohody medzi podnikmi, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, a že protisúťažný cieľ a protisúťažný následok nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na posúdenie, či sa na dohodu vzťahuje zákaz upravený v tomto ustanovení. ( 71 )

100.

Inak povedané, dohody sú zakázané bez ohľadu na ich následky, pokiaľ je ich cieľ v rozpore s hospodárskou súťažou. ( 72 ) Dôvodom je, že niektoré typy koordinácie, ako napríklad horizontálne určenie cien prostredníctvom kartelov, možno považovať za škodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy, a teda za koordinácie, ktoré majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné. ( 73 )

101.

Na účely posúdenia, či má dohoda takýto protisúťažný cieľ, je vhodné sústrediť sa na obsah jej ustanovení, na ciele, ktoré chce dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohľadniť povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov. Navyše, hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným na určenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku súťaž ani súdom členského štátu alebo Únie, nič nebráni v tom, aby tento úmysel zohľadnili. ( 74 )

102.

V rozsahu, v akom sa však pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ musí vykladať reštriktívne, na to, aby sa dohoda mohla považovať za takéto obmedzenie, musí mať zjavne dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž. ( 75 )

103.

V prípade, že analýza určitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, však bude potrebné skúmať jeho následky a aby bolo možné ho zakázať, požadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená. ( 76 )

104.

V prejednávanej veci sa Komisia a CMA domnievajú, že dohody GUK a Alpharma predstavujú, podobne ako dohody dotknuté vo veci, ktorá viedla k rozsudku Beef Industry Development Society a Barry Brothers ( 77 ), dohody o vylúčení z trhu. GSK mala podľa týchto dohôd zaplatiť vysoké sumy v prospech výrobcov generických liekov, ktorých jedinou protihodnotou bol záväzok týchto výrobcov, že počas dohodnutého obdobia nevstúpia nezávisle na trh so svojím vlastným generickým paroxetínom. Dotknuté dohody mali teda jasný protisúťažný cieľ, a preto predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

105.

GSK a výrobcovia generických liekov naopak tak pred CAT, ako aj pred Súdnym dvorom tvrdia, že dohody GUK a Alpharma nemožno v nijakom prípade považovať za dohody, ktoré majú v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z judikatúry ( 78 ) zjavne dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, aby mohli predstavovať obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ. Tieto dohody boli skôr komplexnými úpravami odrážajúcimi kompromis dosiahnutý v špecifickom kontexte urovnania patentového sporu, ktoré nie sú podobné jednoduchým dohodám o vylúčení z trhu.

106.

Ako už bolo uvedené vyššie, ( 79 ) podľa CAT, ktorému tiež v súlade s vyššie uvedeným prislúcha posúdiť skutkové okolnosti v rámci tohto prejudiciálneho konania, ( 80 ) cieľom dohôd GUK a Alpharma ( 81 ) bolo zabezpečiť spoločnosti GSK ochranu proti riziku vstupu týchto konkurentov s generikami na trh počas dohodnutých období výmenou za značné prevody hodnoty, ktoré zvysoka presahovali náklady na spory, ktorým sa predišlo. CAT sa však pýta, či na pozadí súvislostí v oblasti patentov relevantných v tejto veci takéto charakteristiky dovoľujú kvalifikovať tieto dohody ako obmedzujúce hospodársku súťaž z hľadiska cieľa.

107.

V ďalšej časti je preto potrebné preskúmať tvrdenia uvedené spoločnosťou GSK a výrobcami generických liekov, ktoré vyvolali túto otázku vnútroštátneho súdu, s cieľom určiť, či tieto tvrdenia môžu preukázať, že dohody dotknuté vo veci samej nemajú dosť zjavným spôsobom dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, aby mohli byť kvalifikované ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

108.

Prvým súborom tvrdení GSK a výrobcovia generických liekov tvrdia, že vzhľadom na to, že rozsah a trvanie obmedzení uložených dohodami neprekročili rozsah a zostávajúcu dobu platnosti predmetného patentu, tieto dohody nemali väčší potenciál obmedzenia hospodárskej súťaže ako zákonný rozsah uvedeného patentu. Obmedzeniami uloženými dohodami sa jednoducho len vykonalo právo majiteľa tohto patentu, t. j. spoločnosti GSK, zabrániť porušovaniu jeho patentových práv, považovaných za platné, vylúčením vstupu výrobkov porušujúcich patent na trh. Podobne tak spoločnosti GUK a Alpharma sa v rámci dohôd nezaviazali k ničomu inému, než k rešpektovaniu patentových práv spoločnosti GSK, ktoré sa považovali za platné.

109.

Je však nesprávne domnievať sa, že za predpokladu, že uložené obmedzenia neprekračujú rozsah a zostávajúcu dobu platnosti patentu, ( 82 ) uzatvorenie dohody, na základe ktorej majiteľ takéhoto patentu vyplatí konkurentovi odmenu za to, že nevstúpi na trh, zodpovedá vykonaniu práva majiteľa patentu zabrániť akémukoľvek porušeniu, ako aj záväzku jeho konkurentov rešpektovať jeho patentové práva, ktoré sa považujú za platné. ( 83 )

110.

V prvom rade v rozpore s tým, čo tvrdí predovšetkým Alpharma, z judikatúry, ktorú uvádza, nevyplýva, že by Súdny dvor vo všeobecnosti zamietol myšlienku, že dohody môžu obmedziť hospodársku súťaž, ak zostanú v oblasti duševného vlastníctva. ( 84 )

111.

Z judikatúry naopak vyplýva, že hoci sa právo priemyselného alebo obchodného vlastníctva ako právny štatút samo osebe vymyká zmluvným prvkom alebo zosúladeným postupom upraveným v článku 101 ZFEÚ, na výkon tohto práva sa napriek tomu môžu vzťahovať zákazy stanovené týmto článkom, ak sa ukáže, že výkon tohto práva je cieľom, prostriedkom alebo následkom kartelu. ( 85 ) Inak povedané, ako zhrnul Všeobecný súd vo veci Servier a i./Komisia, ide o potrestanie nie legitímneho výkonu práv duševného vlastníctva, ale ich zneužívania. ( 86 )

112.

To je tiež v súlade s cieľmi medzinárodného práva a práva Únie v oblasti duševného vlastníctva, ktoré sa snaží zosúladiť ochranu záujmov majiteľov práv duševného vlastníctva na jednej strane s ochranou legitímneho obchodu proti akýmkoľvek neodôvodneným prekážkam na druhej strane. ( 87 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva ( 88 ) tak okrem iného spresňuje, že ňou nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a že opatrenia stanovené v tejto smernici by sa nemali používať na nenáležité obmedzovanie hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je v rozpore so Zmluvou. ( 89 )

113.

V tejto súvislosti je síce pravda, že podľa vyššie citovanej judikatúry ( 90 ) účel patentu spočíva v zaručení práva majiteľa patentu brániť sa voči akémukoľvek porušovaniu, tento účel však nemožno vykladať aj ako záruku ochrany pred úkonmi smerujúcimi k napadnutiu platnosti patentu. Opačný prístup by bol totiž v rozpore so všeobecným záujmom na odstránení akejkoľvek prekážky hospodárskej činnosti, ktorá by mohla vyplynúť z neoprávnene udeleného patentu. Ako správne uznal Všeobecný súd, podobne tak sa domnienka platnosti patentu nemôže rovnať domnienke nezákonnosti generických liekov platne uvedených na trh, o ktorých sa majiteľ patentu domnieva, že porušujú jeho patent. ( 91 )

114.

Uzatvorenie dohody, v zmysle ktorej sa konkurent majiteľa patentu zaviaže nevstúpiť na trh a nepokračovať v napádaní patentu výmenou za platbu značnej sumy, ktorej jedinou protihodnotou je uvedený záväzok, však znamená práve zabezpečenie ochrany majiteľa patentu pred úkonmi smerujúcimi k napadnutiu platnosti jeho patentu a potvrdzuje domnienku nezákonnosti výrobkov, ktoré môžu byť uvedené na trh jeho konkurentom. Preto nemožno tvrdiť, že uzatvorenie takejto dohody patrí do výkonu výsad vyplývajúcich z predmetu patentu majiteľom patentu. To platí o to viac, že v súlade so spresneniami judikatúry je úlohou orgánov verejnej moci a nie súkromných podnikov, aby zabezpečili dodržiavanie právnych predpisov. ( 92 )

115.

Rovnako tak nemožno tvrdiť, že uzatvorenie takejto dohody zodpovedá zo strany výrobcov generických liekov iba uznaniu patentových práv majiteľa patentu, ktoré považujú za platné. Ak totiž majiteľ patentu vykoná v prospech týchto výrobcov značný prevod hodnoty, ktorého jedinou protihodnotou je ich záväzok nevstúpiť na trh a nepokračovať v napádaní patentu, v prípade neexistencie iných prijateľných vysvetlení to znamená, že stimulom, ktorý viedol týchto výrobcov k vzdaniu sa vstupu na trh a napádania patentu, nebolo ich vnímanie sily patentu, ale vyhliadka tohto prevodu hodnoty. To navyše potvrdzujú skutkové okolnosti vo veci samej, na ktoré poukázal CAT a ktoré preukazujú, že predmetné dohody boli výsledkom rokovaní, počas ktorých GSK postupne zvyšovala svoje ponuky, až kým nedospela k dostatočnej sume, ktorá presvedčila výrobcov generických liekov podpísať tieto dohody. ( 93 )

116.

Tvrdenie, že dohody GUK a Alpharma nemali väčší potenciál obmedziť hospodársku súťaž ako zákonný rozsah predmetného patentu, je teda nesprávne. Potenciál obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúci zo zákonného rozsahu uvedeného patentu totiž spočíval v možnosti namietať proti akémukoľvek napadnutiu jeho platnosti a akémukoľvek jeho údajnému porušeniu zákonnými prostriedkami patentového práva, čo predstavuje normálne fungovanie hospodárskej súťaže v odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva na technológie. ( 94 ) Naproti tomu obmedzujúci potenciál dohody, prostredníctvom ktorej si majiteľ patentu „kúpi“ záväzok konkurenta nevstúpiť na trh a nenapádať patent, spočíva v odstránení akéhokoľvek rizika napadnutia, a tým v zničení hospodárskej súťaže týkajúcej sa jeho patentovaného výrobku.

117.

V oblasti uplatňovania farmaceutických, ako aj iných patentov tak vlastné znenie ustanovení ZFEÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže vyžaduje, aby každý hospodársky subjekt autonómne určil politiku, ktorou má v úmysle riadiť sa na trhu, ( 95 ) a zakazuje týmto subjektom vedome nahrádzať riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou. ( 96 ) Uzatvorenie dohody, na základe ktorej majiteľ patentu odmeňuje výrobcu generických liekov za to, že nevstúpi na trh a nebude napádať patent, však práve znamená, že tieto subjekty už viac neurčujú autonómne svoje správanie vo vzťahu k dôsledkom vyplývajúcim z tohto patentu, ale dohodnú sa naopak na zosúladenom postupe v tomto smere.

118.

Uzatvorenie takejto dohody rovnako tak znamená, že dotknuté zmluvné strany vedome nahrádzajú riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou. V prejednávanej veci totiž GSK tým, že pokračovala v sporovom konaní týkajúcom sa platnosti patentu alebo porušovania patentu zo strany generických liekov, zachovala svoje šance na udržanie si všetkých svojich ziskov vyplývajúcich z neexistencie generík paroxetínu a zároveň svoje riziká straty týchto ziskov v dôsledku vstupu takýchto generík na trh. Výrobcovia generických liekov si podobne tak zachovali svoje šance dosiahnuť svojím nezávislým vstupom na trh vysoké zisky a zároveň svoje riziká nedosiahnuť nijaký zisk v prípade konštatovania, že sporný patent je platný a ich generické lieky ho porušujú.

119.

Ak v takejto situácii konkurenti uzatvoria dohody, o aké ide vo veci samej, znamená to, že považujú za výhodnejšie nahradiť tieto šance na zisk a riziká straty istotou zaručených príjmov spočívajúcich v rozdelení zisku dosiahnutého majiteľom patentu vďaka tomu, že výrobcovia generických liekov sa spoločne dohodnú na nevstúpení na trh. ( 97 ) Výhodnosť takéhoto rozdelenia zisku majiteľa patentu pre všetky zúčastnené strany možno vysvetliť najmä výrazným rozdielom v cenách liekov pred a po vstupe generických liekov na trh. ( 98 ) To tiež vysvetľuje, prečo sa pre majiteľa patentu na originálny liek môže ukázať byť výhodné odložiť vstup generických verzií tohto lieku na trh čo i len o niekoľko mesiacov.

120.

Za týchto podmienok skutočnosť, že výška sumy prevedenej majiteľom patentu v prospech výrobcu generických liekov je nižšia ako zisk, ktorý tento výrobca mohol dosiahnuť v prípade svojho nezávislého vstupu na trh, neznamená, že dohoda, v zmysle ktorej jedinou protihodnotou za zaplatenie tejto sumy je nevstúpenie na trh, nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Ak totiž dotknutá suma ostane napriek tomu dostatočne vysoká na to, aby bola motivujúca, ( 99 ) pre výrobcu generických liekov môže byť stále výhodnejšie uzatvoriť takúto dohodu, aj keď dostane zaplatené menej, než by bol jeho očakávaný zisk v prípade nezávislého vstupu na trh. Dôvodom je, že výrobca tým vymení riziká a nepredvídateľné udalosti spojené s takýmto vstupom na trh, ako aj potrebu vyvinúť v tejto súvislosti potrebné hospodárske a obchodné úsilie, za istotu, že bez ďalšieho úsilia získa významnú časť monopolných príjmov majiteľa patentu.

121.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani druhý súbor tvrdení uvedených spoločnosťou GSK a výrobcami generických liekov nemôže preukázať, že dohody, o aké ide v prejednávanej veci, nemali dostatočne škodlivý potenciál na to, aby predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

122.

Týmto druhým súborom tvrdení GSK a výrobcovia generických liekov tvrdia, že vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol status patentu aj podľa samotného CAT úplne neistý a nebolo možné predvídať výsledok sporu v tejto súvislosti, je rovnako nemožné prijať záver, že uvedené dohody mohli obmedziť hospodársku súťaž. Nie je totiž možné určiť, či by kontrafaktuálny scenár, ktorý by nastal prípade neexistencie týchto zmlúv, bol „konkurencieschopnejší“ ako situácia vytvorená týmito zmluvami, keďže nie je možné zistiť, či by tento scenár viedol k výhre výrobcov generických liekov v súdnom konaní a k ich nezávislému vstupu na trh. Podobne tak je nesprávne podporovať ako konkurencieschopnejší v porovnaní so scenárom nastoleným dohodami taký scenár, v ktorom by výrobcovia generických liekov vstúpili na trh v rozpore s patentovými právami spoločnosti GSK, keď cieľom patentového systému je práve chrániť hospodársku súťaž založenú na kvalite a chrániť inovácie.

123.

Predovšetkým Merck sa teda domnieva, že vzhľadom na to, že posudzovanie dohôd vyvoláva pochybnosti o tom, či mali akýkoľvek vplyv na hospodársku súťaž, je potrebné odstrániť tieto pochybnosti prostredníctvom komplexnej analýzy následkov týchto dohôd.

124.

Je však nesprávne tvrdiť, že vzhľadom na to, že status patentu a skutočnosť, či generické lieky porušovali patent, sú vo veci samej neisté, nie je možné určiť, či predmetné dohody mohli obmedziť hospodársku súťaž.

125.

Na určenie toho, či to tak bolo, nie je totiž potrebné zistiť, či by v prípade neexistencie dohôd výrobcovia generických liekov po svojom víťazstve v patentových sporoch s určitosťou alebo s veľmi veľkou pravdepodobnosťou vstúpili na trh. Ako v podstate zhrnul Všeobecný súd vo veci Lundbeck/Komisia ( 100 ), uplatnenie takéhoto kritéria by znamenalo zameniť skutočnú hospodársku súťaž s potenciálnou hospodárskou súťažou a nebrať do úvahy skutočnosť, že článok 101 ZFEÚ chráni práve tiež potenciálnu hospodársku súťaž.

126.

Na účely zistenia, či predmetné dohody mohli obmedziť hospodársku súťaž, je teda skôr potrebné zistiť, či zmluvné strany prostredníctvom týchto dohôd nahradili riziká riadnej hospodárskej súťaže, v rámci ktorej každý účastník autonómne určuje svoje správanie na trhu, praktickou spoluprácou medzi sebou. Ak áno, situácia vytvorená dohodami sa vyznačuje tým, že nie je výsledkom riadnej hospodárskej súťaže, ale výsledkom zosúladeného konania, ktorým účastníci odstránili riziká hospodárskej súťaže.

127.

Z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, či orgán hospodárskej súťaže musí na účely určenia protisúťažného cieľa dohody vypracovať „kontrafaktuálny scenár“, situáciou, s ktorou je potrebné porovnať situáciu nastolenú dohodami, nie je v nijakom prípade scenár víťazstva jednej či druhej strany v patentových sporoch a vstúpenia či nevstúpenia generických liekov na trh. Scenárom, s ktorým treba porovnať situáciu vytvorenú dohodami, je naopak jednoducho tá, v ktorej by účastníci pokračovali v autonómnom vedení svojich patentových sporov na základe vlastného posúdenia svojich rizík a šancí na vstúpenie či nevstúpenie na trh. Je totiž dôležité vykresliť situáciu, ktorá by v prípade neexistencie dohôd nastala v oblasti hospodárskej súťaže a nie v patentovej oblasti.

128.

To je napokon v súlade so skutočnosťou, že ako správne tvrdia účastníci konania, situácia, v ktorej by GSK mala úspech v sporových konaniach a zabránila tak výrobcom generických liekov v nezávislom vstupe na trh, by z hľadiska hospodárskej súťaže nebola menej priaznivá ako tá, v ktorej by výrobcovia generických liekov v nadväznosti na svoj úspech vo veci nezávisle vstúpili na trh. Rozhodujúcim faktorom nie je totiž nezávislý vstup alebo nevstúpenie generických liekov na trh, ale skutočnosť, či toto nevstúpenie vyplýva z riadnej hospodárskej súťaže alebo z protisúťažného zosúladeného postupu.

129.

Takýto záver je okrem toho v súlade so zásadami patentového práva a jeho vzájomného pôsobenia s právom hospodárskej súťaže, ktoré už boli pripomenuté vyššie: na jednej strane patentové právo nezaručuje ochranu proti napadnutiu patentov; neistota týkajúca sa statusu patentov a úkony smerujúce k ich napadnutiu sú teda súčasťou riadnej hospodárskej súťaže v dotknutých odvetviach; ( 101 ) na druhej strane orgánom hospodárskej súťaže neprislúcha posudzovať silu patentov a predpovedať výsledky sporov v tejto oblasti, čo však nie je na posúdenie dohôd v oblasti patentov z hľadiska práva hospodárskej súťaže ani potrebné. ( 102 )

130.

Napokon ani tretí súbor tvrdení uvedených žalobkyňami vo veci samej nemôže preukázať, že dohody, na základe ktorých sa výrobca generických liekov zaviaže nevstúpiť na trh a nepokračovať v napádaní patentu výmenou za vysokú sumu zaplatenú majiteľom patentu, ktorej jedinou protihodnotou je uvedený záväzok, nemôžu predstavovať obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

131.

Tento tretí súbor tvrdení spočíva v argumentácii, že dohody GUK a Alpharma ako dohody o urovnaní prebiehajúcich súdnych konaní sledovali legitímny cieľ, ktorý je a priori nezlučiteľný s kvalifikáciou dohody ako obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, keďže takéto dohody o urovnaní majú spoločenský záujem a podporu verejných orgánov. Kvalifikovať takúto dohodu o urovnaní ako obmedzenie hospodárskej súťaže je teda možné nanajvýš v prípadoch, keď je patent jednoznačne neplatný alebo podvodný a keď preukázaná vôľa účastníkov konania spočíva v protisúťažnom ukončení čisto fiktívneho sporu týkajúceho sa takéhoto patentu.

132.

Naopak, v rámci skutočného sporu o legálnom patente, ktorého výsledok nie je možné predpovedať, sú platby dohodnuté v dohodách iba odrazom kompromisu dosiahnutého medzi stranami vzhľadom na riziko strát, ktoré by mohli vzniknúť spoločnosti GSK v prípade nezákonného vstupu výrobcov generických liekov na trh na jednej strane, a strát, ktoré by mohli vzniknúť výrobcom generických liekov v prípade neodôvodneného nevstúpenia na trh na druhej strane. Kvalifikovanie takejto dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa by zbavilo farmaceutické subjekty akejkoľvek možnosti urovnať patentový spor zmierom a vo vzťahu k takémuto sporu by im neponechalo inú možnosť voľby, než vzdať sa alebo dotiahnuť začaté súdne konania až do konca.

133.

V prvom rade však, ako už Súdny dvor spresnil, článok 101 ZFEÚ nijako nerozlišuje medzi dohodami, ktorých cieľom je ukončiť spor, a dohodami, ktoré sledujú iné ciele, takže súdny zmier môže byť neplatný z dôvodu porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. ( 103 ) Cieľ podpory dohôd o urovnaní totiž nemôže chrániť takéto dohody pred uplatňovaním práva hospodárskej súťaže, ktorého pravidlá sú súčasťou verejného poriadku. ( 104 )

134.

Ako správne uvádza Komisia, aj v prípade skutočného sporu o legálnom patente s neistým výsledkom je na posúdenie otázky, či má dohoda o urovnaní takéhoto sporu protisúťažný cieľ, dôležité zistiť, či táto dohoda skutočne vyriešila dotknutý spor a či sú jej podmienky odrazom kompromisu, ku ktorému strany dospeli v tejto súvislosti. Inými slovami, ide o to, či je dohoda skutočným kompromisom dosiahnutým na základe autonómneho posúdenia vlastnej situácie stranami, alebo či dohoda spočíva skôr v skončení sporu prostredníctvom platby, ktorú jedna strana zaplatí druhej strane za to, že nebude pokračovať v napádaní patentu a ďalej jej konkurovať.

135.

V rozpore s tvrdeniami účastníkov konania v prejednávanej veci však zo skutkových zistení CAT vyplýva, že dohody dotknuté vo veci samej zdá sa nevyriešili patentové spory medzi stranami, ale len odsunuli vyriešenie nezhody v tejto otázke na obdobie po skončení platnosti dohôd. Spory medzi stranami boli teda zrejme skôr len odložené na dobu platnosti dohôd než vyriešené.

136.

Podľa zistení CAT ( 105 ) totiž dohody GUK a Alpharma stanovovali len záväzok týchto výrobcov generických liekov vziať späť napadnutie patentu spoločnosti GSK a nevstupovať so svojimi liekmi na trh počas dohodnutého obdobia. Tieto dohody však vôbec nestanovovali, že títo výrobcovia budú môcť po skončení tohto obdobia vstúpiť na trh bez toho, aby znova čelili napadnutiam zo strany spoločnosti GSK.

137.

Rovnako sa nezdá, že záväzok vziať späť napadnutie patentu spoločnosti GSK a nevstúpiť na trh na jednej strane a výška platieb na druhej strane by boli akýmkoľvek spôsobom spojené s rizikami strát, ktoré by mohli vzniknúť buď spoločnosti GSK v prípade nezákonného vstupu generických liekov na trh, alebo výrobcom generických liekov v prípade nevstúpenia na trh, ktoré by sa následne ukázalo ako neodôvodnené vzhľadom na neplatnosť patentu, alebo určenie, že generické lieky neporušujú tento patent.

138.

Nemožno však tvrdiť, že dohoda by sa pod zámienkou svojho uzatvorenia ako urovnania skutočného patentového sporu mohla vyhnúť kvalifikácii ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak jej cieľom v skutočnosti nie je urovnať prebiehajúci patentový spor, ale len odsunúť tento spor v čase prostredníctvom platby, ktorá motivuje konkurenta majiteľa patentu k tomu, aby s ním počas platnosti zmluvy ďalej nesúťažil.

139.

Z toho vyplýva, že žalobkyne vo veci samej nemôžu ani tvrdiť, že zákaz takýchto dohôd by zbavil strany patentových sporov akejkoľvek možnosti urovnania sporu zmierom. Takéto urovnania sú totiž stále možné, ak je skutočne ich cieľom urovnať dotknuté spory a ak odrážajú kompromis medzi stranami dosiahnutý po ich autonómnom posúdení stavu hospodárskej súťaže. To navyše potvrdzuje aj americká empirická štúdia citovaná CAT ( 106 ), ktorá ukázala, že po začatí konaní orgánmi hospodárskej súťaže proti dohodám, o aké ide vo veci samej, sa počet takýchto dohôd dramaticky znížil, zatiaľ čo celkový počet urovnaní patentových sporov zmierom neklesol.

140.

Z toho všetkého napokon vyplýva, že ani tvrdenie spoločnosti Alpharma, podľa ktorého obmedzenia uložené dotknutými dohodami by sa mali považovať za obmedzenia pridružené k urovnaniu patentových sporov, nemožno prijať. Je pravda, že z judikatúry vyplýva, že zákaz stanovený v článku 101 ZFEÚ sa nevzťahuje na obmedzenie hospodárskej súťaže potrebné na vykonanie operácie, ktorá sama osebe nespadá do uvedeného zákazu. ( 107 ) V prejednávanej veci sa však nezdá, že by išlo o legitímnu operáciu, na vykonanie ktorej boli potrebné dohodnuté obmedzenia, keďže tieto obmedzenia sú samy osebe predmetom dotknutých dohôd.

141.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že dohoda o urovnaní súdneho konania s neistým výsledkom, ktoré sa týka skutočného sporu o platnosti patentu, alebo o určenie, či generický liek porušuje tento patent, v zmysle ktorej sa majiteľ patentu zaviaže vykonať v prospech výrobcu generických liekov prevod hodnoty dostatočne vysokej na to, aby ho motivovala k vzdaniu sa úsilia o nezávislý vstup na trh, predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak sa preukáže, že jedinou protihodnotou tohto prevodu hodnoty je nevstúpenie výrobcu generických liekov na trh so svojím liekom a nepokračovanie v napádaní patentu počas dohodnutého obdobia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. To platí aj v prípade, ak obmedzenia uložené takouto dohodou neprekračujú rozsah a zostávajúcu dobu platnosti patentu a suma prevedená v prospech výrobcu generických liekov je nižšia, ako jeho očakávaný zisk v prípade nezávislého vstupu na trh.

142.

Piata prejudiciálna otázka CAT sa týka vnímania výhod, ktoré spotrebiteľom priniesli dohody GUK a Alpharma, z pohľadu článku 101 ZFEÚ.

143.

Podľa CAT tieto dohody v prejednávanej veci priniesli spotrebiteľom určité výhody, lebo v zmysle týchto dohôd GSK dodala výrobcom generických liekov značné, avšak obmedzené množstvá schváleného generického paroxetínu, ktorý títo výrobcovia ďalej distribuovali za nižšiu cenu, než akú GSK účtovala za liek Seroxat, čo viedlo k miernemu zníženiu priemernej ceny paroxetínu. ( 108 )

144.

Navyše podľa CAT nahradenie súbežných dovozov paroxetínu schváleným generickým paroxetínom spoločností IVAX, GUK a Alpharma ( 109 ) prinieslo spotrebiteľom mierne výhody z hľadiska kvality, keďže lieky dovážané v rámci súbežných dovozov sa vyznačovali prehnaným označovaním v cudzom jazyku, čo pre pacientov nebolo veľmi príťažlivé. ( 110 ) Ako spresnil CAT, zmena kategorizácie paroxetínu v rámci tabuliek úhrad NHS a zodpovedajúce zníženie nákladov NHS boli naopak spôsobené výlučne dohodou IVAX. ( 111 )

145.

Na pozadí týchto súvislostí sa CAT svojou piatou prejudiciálnou otázkou pýta Súdneho dvora, či dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa:

146.

CAT chce navyše vedieť, či je táto okolnosť relevantná ako odpoveď na otázku, či dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo či ju naopak možno posudzovať len na základe článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

147.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že je nepochybne pravda, že keď sa preukáže, že na dohodu sa vzťahuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle tohto ustanovenia, prípadné výhody tejto dohody možno posudzovať len na základe článku 101 ods. 3 ZFEÚ. ( 112 )

148.

Ako uznala judikatúra, v opačnom prípade by článok 101 ods. 3 ZFEÚ do veľkej miery stratil svoj potrebný účinok. Právo Únie teda na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ neuznáva „pravidlo rozumu“, ktoré by zahŕňalo vyváženie prosúťažných a protisúťažných aspektov dohody. ( 113 )

149.

Pri skúmaní otázky, či dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže zakázané článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, však môže byť relevantné posúdiť výhody údajne vyplývajúce z tejto dohody, a to najmä v dvoch aspektoch: na jednej strane existencia takýchto výhod môže jednak za výnimočných okolností spochybniť samotné konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré zakazuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ; na druhej strane existencia takýchto výhod môže tiež za určitých podmienok spochybniť konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, v dôsledku čoho vzniká potreba preskúmať následky predmetnej dohody.

150.

V prvom rade z judikatúry vyplýva, že aspekty koordinácie medzi podnikmi pozitívne pre hospodársku súťaž možno zohľadniť už vo fáze preskúmania uplatniteľnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak tieto aspekty môžu spochybniť samotné konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré toto ustanovenie zakazuje.

151.

Súdny dvor tak napríklad konštatoval, že aj keď systémy selektívnej distribúcie nevyhnutne ovplyvňujú hospodársku súťaž na spoločnom trhu, za istých podmienok môžu byť v súlade s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže sledujú legitímny cieľ. ( 114 )

152.

Súdny dvor tiež pripustil, že na koordináciu, ktorá môže obmedziť fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu z dôvodu, že obmedzuje slobodu konania účastníkov trhu, sa nemusí vzťahovať zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak vzhľadom na svoj globálny kontext a ciele účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré vyplývajú z tejto koordinácie, sú nerozlučne spojené so sledovaním uvedených cieľov. Aby bolo možné pripustiť, že ide o takýto prípad, je však potrebné, aby obmedzenia uložené predmetnou koordináciou boli striktne obmedzené na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia legitímnych cieľov. ( 115 )

153.

Súdny dvor napríklad uznal, že tieto podmienky môžu byť splnené v prípadoch zákazu uloženého členom nákupného združenia v oblasti poľnohospodárstva byť členom konkurenčných združení, ( 116 ) zákazu integrovanej spolupráce medzi advokátmi a účtovníkmi ( 117 ) alebo tiež právnej úpravy o dopingových kontrolách v oblasti športu. ( 118 ) To teda platí v prípadoch, v ktorých spolupráca medzi podnikmi predstavuje neoddeliteľný celok ( 119 ) sledujúci jeden alebo viacero legitímnych cieľov, ktoré možno dosiahnuť iba prostredníctvom uloženia určitých obmedzení hospodárskej súťaže nevyhnutných na ich vykonanie.

154.

Na základe skutkových zistení vnútroštátneho súdu sa však zdá byť sporné, že za okolností vo veci samej sú podmienky na uplatnenie tejto judikatúry splnené.

155.

Vo veci samej sa dokonca ani netvrdí, že by výhody, ktoré spotrebiteľom priniesli dohody GUK a Alpharma, konkrétne zníženie priemernej ceny paroxetínu a zlepšenie označovania na baleniach s liekmi, ( 120 ) boli hlavným cieľom príslušných dohôd. Rovnako sa nikto nedovoláva toho, že by obmedzenia uložené týmito dohodami spoločnostiam GUK a Alpharma, a to zákaz vyrábať, dovážať alebo dodávať iný paroxetín ako paroxetín dodávaný spoločnosťou GSK prostredníctvom spoločnosti IVAX, ( 121 ) boli nevyhnutné na realizáciu týchto výhod.

156.

Žalobkyne vo veci samej sa skôr obmedzujú len na tvrdenie, že z dôvodu uvedených výhod boli dohody GUK a Alpharma z hľadiska hospodárskej súťaže nejednoznačné, takže nie je možné dospieť k záveru, že tieto dohody mali zjavne dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, aby bolo možné považovať ich za obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

157.

V tejto súvislosti sa ďalšia časť piatej prejudiciálnej otázky CAT týka práve otázky, či dohoda, ktorá tak ako dohody GUK a Alpharma prináša spotrebiteľom určité výhody, môže predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

158.

Ako vyplýva z vyššie citovanej judikatúry týkajúcej sa spôsobu zistenia, či má určitá dohoda protisúťažný cieľ, preskúmanie, ktoré treba vykonať v tejto súvislosti, musí nevyhnutne zahŕňať analýzu kontextuálnych okolností predmetnej dohody. ( 122 ) Ako bolo opakovane konštatované, predmet dohody sa musí totiž posudzovať nie abstraktne, ale konkrétne, s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti. ( 123 ) Prípadné údajné výhody alebo pozitívne následky dohody sú nepopierateľne kontextuálnymi okolnosťami, ktoré je potrebné posúdiť pri preskúmaní otázky, či má uvedená dohoda za cieľ obmedziť hospodársku súťaž.

159.

Kvalifikácia dohody ako dohody, ktorá z hľadiska svojho cieľa obmedzuje hospodársku súťaž, má z procesného hľadiska za následok oslobodenie dotknutého orgánu hospodárskej súťaže od povinnosti vykonať úplné preskúmanie jej následkov, ktoré je náročnejšie z hľadiska zdrojov. ( 124 ) Dôvod tohto oslobodenia spočíva v skutočnosti, že skúsenosť ukazuje, že dohoda, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, napríklad zosúladením cien alebo rozdelením trhov medzi konkurentmi, môže mať negatívne následky na hospodársku súťaž, takže nie je potrebné skúmať, či a v akom rozsahu takýto následok skutočne vznikne. ( 125 )

160.

Ako nedávno uviedol generálny advokát Bobek, preskúmanie kontextu dohody slúži teda aj na potvrdenie toho, že škodlivosť dohody, ktorá môže vzhľadom na svoj obsah a ciele predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je spochybnená relevantnými kontextuálnymi okolnosťami. Inak povedané, je potrebné „z hľadiska informácií obsiahnutých v spise preskúmať, či neexistujú osobitné okolnosti, ktoré by mohli vyvolávať pochybnosti o údajnej škodlivosti predmetnej dohody“ ( 126 ).

161.

Od akého momentu však ide o situáciu, v ktorej vznikajú pochybnosti o údajnej škodlivosti, a teda o protisúťažnom cieli určitej dohody?

162.

Ako uviedol Súdny dvor, na to, aby mala koordinácia medzi podnikmi protisúťažný cieľ, musí byť spôsobilá vyvolať negatívne následky pre hospodársku súťaž, čo znamená, že musí byť so zreteľom na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí, konkrétne spôsobilá vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Otázka, či a v akom rozsahu bol tento následok skutočne vyvolaný, nie je naopak rozhodujúca. ( 127 ) To znamená, že zákaz „porušení na základe cieľa“ sa v nijakom prípade nemôže vykladať v tom zmysle, že existencia protisúťažného cieľa zakladá iba určitú domnienku protiprávnosti, ktorá môže byť vyvrátená neexistenciou negatívnych následkov na fungovanie trhu v konkrétnom prípade. ( 128 )

163.

Ako ďalej spresnila judikatúra, na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že dohoda má sama osebe dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby nebolo potrebné skúmať jej následky s cieľom zistiť, či môže obmedziť hospodársku súťaž, schopnosť škodiť hospodárskej súťaži musí teda dostatočne zjavným spôsobom vyplývať z dohody a jej kontextu. ( 129 )

164.

Z toho vyplýva, že aby bolo možné dospieť k záveru o protisúťažnom cieli dohody, musí byť možné určiť, že je spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž, a to bez potreby skúmania jej následkov. Ak sa teda preukáže, že napriek analýze všetkých relevantných vlastných a kontextuálnych okolností nie je možné určiť, že táto dohoda je spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž, analýza protisúťažného cieľa dohody musí prejsť do analýzy protisúťažných následkov uvedenej dohody. ( 130 )

165.

Z toho vyplýva, že dohoda, ktorá prináša spotrebiteľom určité výhody, nemôže byť viac kvalifikovaná ako dohoda, ktorá z hľadiska svojho cieľa obmedzuje hospodársku súťaž, ak v dôsledku existencie týchto výhod nie je bez analýzy jej následkov možné zistiť, či je ako celok spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž. Inými slovami, otázkou je, či je aj s prihliadnutím na výhody vyplývajúce z dohody stále možné dospieť k záveru, že má predsa len protisúťažný cieľ. Ak to tak nie je z dôvodu, že tieto výhody vyvolávajú pochybnosť o protisúťažnom cieli dohody, alebo z dôvodu, že nie je jasné, či dohoda prinášajúca takéto výhody môže mať protisúťažný cieľ, nie je teda možné dospieť k záveru o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a je potrebné prejsť k analýze následkov.

166.

Naopak, v rozpore s tvrdením uvedeným predovšetkým spoločnosťou Merck v rámci tohto konania, povinnosť prejsť automaticky k analýze následkov dohody nevzniká, ak sa preukáže, že táto dohoda priniesla určité výhody alebo pozitívne účinky, ktoré treba zohľadniť pri preskúmaní otázky, či dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska svojho cieľa. Prechod od analýzy cieľa dohody k analýze jej následkov totiž nevyplýva z posúdenia určitých vedľajších pozitívnych účinkov dohody, ale len zo skutočnosti, že tieto účinky môžu prípadne vyvolávať pochybnosti o protisúťažnom cieli dohody.

167.

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom, či jedinou protihodnotou prevodu hodnoty spoločnosťou GSK v prospech spoločností GUK a Alpharma bolo nevstúpenie týchto subjektov na trh s ich vlastnými liekmi a nepokračovanie v napádaní platnosti patentu počas dohodnutého obdobia, v prejednávanej veci z vyššie rozvinutých úvah vyplýva, že cieľom dohôd GUK a Alpharma bolo odstrániť riziko nezávislého vstupu generických liekov na trh. ( 131 )

168.

V takom prípade pritom výhody, ktoré predmetné dohody priniesli spotrebiteľom, teda zníženie priemernej ceny paroxetínu o 4 % a zlepšenie označovania balení týchto liekov, ( 132 ) nemôžu spochybniť skutočnosť, že tieto dohody predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska svojho cieľa. Na pozadí právnych a hospodárskych súvislostí uvedených dohôd totiž tieto pozitívne následky nemôžu vyvolávať pochybnosť, pokiaľ ide o otázku, či tieto dohody mali zjavne dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, aby bolo možné považovať ich za obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

169.

CAT síce uvádza, že mierne zníženie ceny paroxetínu vyvolané dohodami nebolo úplne bezvýznamné. Podľa zistení CAT však dodávka paroxetínu spoločnosťou GSK výrobcom generických liekov upravená v dohodách neviedla k významnému konkurenčnému tlaku na GSK, lebo vzhľadom na obmedzené dodávané množstvá, ktorých horná hranica nezodpovedala nijakému technickému obmedzeniu, výrobcovia generických liekov nemali záujem súťažiť prostredníctvom cien.

170.

Za týchto podmienok má CAT pravdu, keď vyvodzuje záver, že zmenu štruktúry trhu vyvolanú dohodami nespôsobilo zavedenie hospodárskej súťaže, ale riadená reorganizácia trhu s paroxetínom, za ktorou stála GSK, a že dodávku paroxetínu, ako aj prevod trhových podielov spoločnosťou GSK na výrobcov generických liekov treba považovať za nepeňažné prevody hodnoty. ( 133 )

171.

Z analýzy ustanovení predmetných dohôd, ktorú CAT vykonala, teda nevyplýva komplexný celok s prosúťažnými a protisúťažnými zložkami, z ktorého by bolo nemožné určiť, či má vo všeobecnosti protisúťažný cieľ. ( 134 ) Skôr sa zdá, že dohody mali jasne za cieľ odstrániť prostredníctvom prevodu hodnoty riziko nezávislého vstupu dotknutých výrobcov generických liekov na trh a že realizácia ich riadeného vstupu na trh so schváleným paroxetínom dodávaným spoločnosťou GSK bola súčasťou stimulov, ktoré im boli na tento účel ponúknuté.

172.

V tejto súvislosti realizácia tohto riadeného vstupu na trh prostredníctvom dodávok paroxetínu za preferenčné ceny a s možnosťou dosahovania marže na zisku, rovnako tak zaručená ustanoveniami dohôd, ( 135 ) sa zdá byť nielen spôsobom zakrytia vykonaného prevodu hodnoty, ale v porovnaní s jednoduchým peňažným prevodom aj prínosom pridanej hodnoty pre výrobcov generických liekov. Táto pridaná hodnota totiž spočívala v možnosti distribuovať pod vlastnou značkou schválený paroxetín dodávaný spoločnosťou GSK a vytvoriť si tak vlastnú klientelu a distribučné siete. To môže zodpovedať aj ústupku, ktorý GSK musela urobiť, ale ktorý jej zároveň priniesol aj výhody z hľadiska udržania vlastnej výroby. ( 136 )

173.

Dokonca aj za predpokladu, že by účastníci konania mali vedomý úmysel priniesť spotrebiteľom určité výhody vďaka riadenému vstupu spoločností GUK a Alpharma na trh, nemôže to viesť k vzniku pochybnosti o škodlivosti predmetných dohôd z hľadiska hospodárskej súťaže.

174.

Ako totiž spresnila judikatúra, článok 101 ZFEÚ smeruje podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej. Konštatovanie existencie protisúťažného cieľa koordinácie medzi podnikmi teda nemožno podmieňovať existenciou priamej súvislosti tejto koordinácie so spotrebiteľskými cenami. ( 137 )

175.

Musí to teda naopak znamenať, že poskytnutie istých minimálnych výhod spotrebiteľom vďaka miernemu poklesu cien nemôže spochybniť protisúťažný cieľ dohody, ktorej cieľom je navyše zničiť hospodársku súťaž vo vzťahu k určitému výrobku alebo na určitom trhu. V prejednávanej veci bolo pritom konštatované, že práve to bolo cieľom predmetných dohôd, keďže ich účelom bolo motivovať výrobcov generických liekov k tomu, aby sa vzdali svojho úsilia o nezávislý vstup na trh. ( 138 )

176.

V tomto kontexte bolo ďalej tiež konštatované, že „konkurenčným“ scenárom, s ktorým treba porovnávať situáciu zosúladeného postupu založeného na dohodách, nie je scenár, v ktorom by výrobcovia generických liekov s určitosťou vstúpili nezávisle na trh, ale scenár, v ktorom by naďalej vyvíjali úsilie v tomto smere na základe vlastného autonómneho posúdenia rizík a šancí v tejto súvislosti. ( 139 )

177.

Je preto potrebné odmietnuť argumentáciu spoločnosti GSK a výrobcov generických liekov, podľa ktorej boli dohody prospešné, keďže umožnili riadený vstup výrobcov generických liekov na trh, hoci vzhľadom na nemožnosť predpovedať výsledok prebiehajúcich patentových sporov nebolo isté, či by títo výrobcovia mohli v prípade neexistencie uvedených dohôd nezávisle vstúpiť na trh. To isté platí aj pre tvrdenie, podľa ktorého prinajmenšom pokiaľ ide o obdobie platnosti predbežného opatrenia a súdneho záväzku, ktoré zakazovali spoločnostiam GUK a Alpharma vstúpiť na trh, ( 140 ) dohody umožnili vstup týchto výrobcov na trh, ktorý by v prípade neexistencie dohôd nebol s istotou možný.

178.

Ako bolo už uvedené, ( 141 ) rozhodujúci nie je vstup generických liekov na trh za každú cenu, ale skutočnosť, že k tomuto vstupu dôjde alebo nedôjde na základe voľnej hospodárskej súťaže, a nie na základe nahradenia tejto súťaže zosúladeným postupom účastníkov trhu.

179.

Ako navyše poznamenáva CAT, aj keď výhody pre spotrebiteľov vyplývajúce z dohôd boli určité, a nie potenciálne, boli predsa len bezvýznamné v porovnaní s výhodami, ktoré priniesol neskorší nezávislý vstup generických liekov na trh s paroxetínom. ( 142 ) Uvedené dohody však priamo vylúčili možnosť, že počas dohodnutého obdobia dôjde k takémuto vstupu.

180.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že posúdenie výhod, ktoré spotrebiteľom priniesla dohoda medzi konkurentmi, je podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ relevantné na účely preskúmania otázky, či existencia týchto výhod môže vyvolávať pochybnosť o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže vo všeobecnosti a osobitne obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Skutočnosť, že dohoda o urovnaní sporu medzi majiteľom patentu a výrobcom generických liekov stanovuje riadený vstup tohto výrobcu na trh, ktorý nevedie k významnému konkurenčnému tlaku na majiteľa patentu, ale prináša spotrebiteľom obmedzené výhody, ktoré by nemali, keby mal majiteľ patentu úspech v spore, však nemôže vyvolať takúto pochybnosť, ak má predmetná dohoda navyše za cieľ motivovať výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal svojho úsilia o nezávislý vstup na trh, a to prostredníctvom prevodu hodnoty, ktorého jedinou protihodnotou je uvedené vzdanie sa úsilia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

181.

Šiesta prejudiciálna otázka CAT sa týka protisúťažných následkov dohôd GUK a Alpharma.

182.

Skôr, ako odpoviem na túto otázku, treba na úvod pripomenúť, že ako už bolo uvedené vyššie, protisúťažný cieľ a protisúťažný následok nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami pre uplatnenie zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Inak povedané, dohoda je zakázaná nezávisle od jej následkov, pokiaľ je jej cieľ v rozpore s hospodárskou súťažou. Zohľadnenie následkov dohody je teda nadbytočné, ak sa preukáže, že dohoda má za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. ( 143 )

183.

V prejednávanej veci by sa teda CAT mohol, prinajmenšom z hľadiska práva Únie, nezaoberať otázkou protisúťažných následkov dohôd GUK a Alpharma, keby na základe odpovedí na svoje otázky č. 3 až 5, ktoré mu poskytne Súdny dvor, konštatoval, že tieto dohody predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska svojho cieľa. Keďže CAT bude ešte musieť vykonať toto posúdenie v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora vydaný v tomto konaní, jeho otázka týkajúca sa protisúťažných následkov dohôd GUK a Alpharma zostáva predsa len relevantná.

184.

Navyše v každom prípade, ako nedávno vysvetlil generálny advokát Bobek vo svojich návrhoch vo veci Budapest Bank a i., skutočnosť, že orgán hospodárskej súťaže alebo príslušný súd nemusí skúmať následky dohody, ak konštatoval, že táto dohoda má protisúťažný cieľ, neznamená, že takýto orgán alebo súd nemôže preskúmať, či má dohoda protisúťažný cieľ a zároveň aj protisúťažné následky. Rovnako tak môže preskúmať len to, či má dohoda protisúťažné následky, ak to považuje za potrebné a vhodné vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Ako ďalej uviedol generálny advokát Bobek, takémuto orgánu alebo súdu však prislúcha, aby pre každé predmetné porušenie zhromaždil potrebné dôkazy a vykonal právnu kvalifikáciu týchto dôkazov. ( 144 )

185.

Vzhľadom na uvedené sa CAT svojou šiestou prejudiciálnou otázkou pýta Súdneho dvora, či za okolností, aké sú uvedené v otázkach č. 3 až 5, existuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétnejšie by chcel vedieť, či na vyvodenie záveru o existencii takéhoto obmedzenia musí určiť, že v prípade neexistencie predmetnej dohody by výrobca generických liekov pravdepodobne (to znamená s viac než 50 % pravdepodobnosťou) uspel v súdnom konaní týkajúcom sa patentu alebo by strany sporu pravdepodobne (to znamená s viac než 50 % pravdepodobnosťou) uzatvorili menej obmedzujúcu dohodu o urovnaní.

186.

Na účely odpovede na túto otázku je najprv potrebné preskúmať, či sú kritériá takto navrhované vnútroštátnym súdom relevantné na posúdenie obmedzujúcich účinkov dohôd dotknutých v prejednávanej veci. Ďalej je potrebné preskúmať, čo v prejednávanej veci znamená požiadavka, podľa ktorej na to, aby bola dohoda zakázaná z dôvodu svojich následkov, je potrebné, aby boli jej následky pre hospodársku súťaž citeľné.

187.

Judikatúra uvádza, že v prípade, ak analýza obsahu dohody neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, aby bolo možné dospieť k záveru o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je potrebné skúmať jej následky, a aby bola zakázaná, požadovať zhromaždenie dôkazov, ktoré by preukázali, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená. ( 145 )

188.

Pri posúdení, či dohodu treba považovať za zakázanú z dôvodu zmien fungovania hospodárskej súťaže, ktoré sú jej následkom, je potrebné preskúmať hospodársku súťaž v rámci, v akom by skutočne fungovala, ak by neexistovala sporná dohoda. ( 146 ) Navyše posúdenie následkov dohody zahŕňa nutnosť vziať do úvahy konkrétny rámec, do ktorého je zaradená, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry daného trhu alebo trhov. ( 147 )

189.

Podľa tejto judikatúry je v prejednávanej veci na účely preskúmania, či dohody GUK a Alpharma predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, nepochybne potrebné zohľadniť kontext týchto dohôd v oblasti patentov, keďže ten je súčasťou konkrétneho rámca, do ktorého boli zaradené.

190.

To však nemôže znamenať, že na účely preskúmania hospodárskej súťaže v rámci, v akom by skutočne fungovala, ak by neexistovali uvedené dohody, je potrebné posúdiť pravdepodobnosť, s akou by jednotlivé strany sporu uspeli v konaniach týkajúcich sa patentových sporov, ktoré medzi sebou viedli, alebo pravdepodobnosť, s akou by uzatvorili dohodu o urovnaní, ktorá by bola menej obmedzujúca z hľadiska hospodárskej súťaže.

191.

Je síce pravda, že podľa Súdneho dvora scenár vychádzajúci z hypotézy neexistencie predmetnej dohody musí byť realistický a v tomto smere je v konkrétnom prípade možné zohľadniť pravdepodobný vývoj, ku ktorému by došlo na trhu v prípade neexistencie tejto dohody. ( 148 )

192.

V kontexte, o aký ide vo veci samej, však tento prvok pravdepodobnosti nemôže znamenať, že dotknutý orgán hospodárskej súťaže musí na účely preskúmania obmedzujúcich následkov predmetných dohôd pre hospodársku súťaž posúdiť pravdepodobnosť zrušenia platnosti patentu alebo konštatovania, že dotknuté generické lieky porušujú patent.

193.

Ako už bolo preukázané vyššie, orgánom hospodárskej súťaže totiž neprislúcha overiť súlad uvedenia generického lieku na trh s patentovým právom. ( 149 ) Od takéhoto orgánu teda nemožno ani vyžadovať, aby predpovedal pravdepodobné výsledky patentových sporov.

194.

Ako bolo tiež uvedené vyššie, takéto predpovede týkajúce sa pravdepodobných výsledkov prebiehajúcich patentových sporov však nie sú ani potrebné na to, aby orgány hospodárskej súťaže mohli posúdiť dopad dohôd, o aké ide vo veci samej, z hľadiska hospodárskej súťaže. ( 150 )

195.

Ako už bolo totiž uvedené, pravdepodobnosť, že výrobca generických liekov bude mať úspech v spore s majiteľom patentu na liek, nie je rozhodujúcim kritériom na preskúmanie konkurenčného vzťahu medzi týmito subjektmi. ( 151 ) Ako bolo naopak preukázané, v kontexte patentového práva vo farmaceutickej oblasti je neistota týkajúca sa platnosti patentov na originálne lieky a otázky, či generické lieky porušujú tento patent, práve základným prvkom konkurenčných vzťahov, a to prinajmenšom pred a prípadne hneď po vstupe generických liekov na trh. ( 152 ) Spory v tejto súvislosti sú teda vyjadrením existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi majiteľmi patentov a výrobcami generických liekov. ( 153 )

196.

Orgán hospodárskej súťaže teda pri preskúmaní otázky, či existuje vzťah potenciálnej konkurencie medzi majiteľom patentu na liek, a výrobcom generika tohto lieku, medzi ktorými prebieha spor, nemusí preukázať, že výrobca generického lieku by určite alebo veľmi pravdepodobne uspel v spore a vstúpil so svojím liekom na trh. ( 154 ) Stačí naopak, aby tento orgán na základe vyššie uvedených skutočností preukázal, že výrobca generických liekov mal napriek predmetným patentovým právam skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa v relevantnom okamihu do trhu. ( 155 )

197.

Ak je to tak, dotknutý orgán musí ďalej na preukázanie toho, že dohoda, o akú ide vo veci samej, mala obmedzujúce následky pre hospodársku súťaž, preskúmať, či táto dohoda mala za následok vylúčenie hospodárskej súťaže medzi týmito dvomi subjektmi, a teda vylúčenie skutočných a konkrétnych možností výrobcu generických liekov začleniť sa do trhu. V prípade kladnej odpovede bude teda orgán môcť prijať záver, že dohoda mala obmedzujúce následky pre hospodársku súťaž, keďže vylúčila potenciálneho konkurenta, a tým aj jeho možnosť stať sa prostredníctvom vstupu na trh skutočným konkurentom.

198.

Ako totiž objasnil Súdny dvor, posúdenie následkov dohody nie je obmedzené iba na skutočné následky, ale musí zohľadniť aj potenciálne následky. ( 156 ) To je navyše úplne koherentné, keďže ako už bolo uvedené, článok 101 ZFEÚ nechráni len skutočnú hospodársku súťaž, ale aj potenciálnu hospodársku súťaž, bez ktorej by sa vstup nových účastníkov na trh nemohol nikdy zrealizovať. ( 157 )

199.

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom, či jedinou protihodnotou prevodu hodnoty spoločnosťou GSK v prospech spoločností GUK a Alpharma bolo nevstúpenie týchto subjektov na trh s ich vlastnými výrobkami a nepokračovanie v napádaní platnosti patentu, v prejednávanej veci z vyššie rozvinutých úvah vyplýva, že dohody GUK a Alpharma motivovali týchto výrobcov generických liekov k tomu, aby sa počas dohodnutého obdobia prestali usilovať o vstup na trh so svojimi výrobkami a nepokračovali v napádaní patentu. ( 158 ) Z toho vyplýva, že tieto dohody mali za následok odstránenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou GSK a týmito subjektmi počas uvedenej doby.

200.

Ako už bolo tiež uvedené, za týchto podmienok pritom kontrafaktuálnym scenárom vychádzajúcim z hypotézy neexistencie predmetnej dohody nie je situácia, v ktorej by spoločnosti GUK a Alpharma určite alebo veľmi pravdepodobne vstúpili na trh so svojimi výrobkami, ale situácia, v ktorej by na základe autonómneho posúdenia svojich šancí na úspech pokračovali vo svojom úsilí v tomto smere. Rovnako tak nie je potrebné zvažovať situáciu, v ktorej by určite alebo veľmi pravdepodobne došlo k uzatvoreniu menej obmedzujúcej dohody, ale stačí zvážiť situáciu, v ktorej by dohoda bola uzatvorená nie na základe zosúladeného postupu medzi stranami, ktorým by nahradili hospodársku súťaž, ale na základe autonómnych posúdení strán, pokiaľ ide o ich šance na úspech v spore, ktorý medzi sebou viedli. Ako bolo totiž povedané, situáciu, ktorá by nastala v prípade neexistencie dohôd, treba skúmať nie z hľadiska patentového práva, ale z hľadiska práva hospodárskej súťaže. ( 159 )

201.

Požadovať od orgánu hospodárskej súťaže, aby predpovedal šance jednej alebo druhej strany na úspech v patentovom spore, by znamenalo priamo nezohľadniť skutočný rámec, do ktorého táto dohoda patrí. Realite patentového práva vo farmaceutickom odvetví totiž nezodpovedá, že by orgán hospodárskej súťaže mohol s určitosťou alebo veľkou pravdepodobnosťou predpovedať výsledok sporov týkajúcich sa platnosti patentu a určenia, či generické lieky porušujú tento patent. ( 160 )

202.

Z toho vyplýva, s výhradou potvrdenia skutkového stavu, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, že dohody, ktoré GSK uzatvorila so spoločnosťami GUK a Alpharma, mali obmedzujúce následky pre hospodársku súťaž v rozsahu, v akom vylúčili hospodársku súťaž medzi spoločnosťou GSK a týmito subjektmi.

203.

Podľa vyššie citovanej judikatúry na to, aby bola dohoda zakázaná z dôvodu jej následkov, je potrebné preskúmať, či bola hospodárska súťaž z dôvodu tejto dohody skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená. ( 161 ) Túto požiadavku vysvetľuje skutočnosť, že na dohody sa nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ majú len zanedbateľný vplyv na trh. ( 162 )

204.

Na účely určenia, či dohoda z dôvodu svojich následkov citeľným spôsobom ovplyvňuje hospodársku súťaž, je v kontexte tejto dohody potrebné zohľadniť najmä povahu výrobkov, ktoré sú predmetom dohody, a postavenie a význam účastníkov na trhu s dotknutými výrobkami, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry daného trhu alebo trhov. ( 163 ) Navyše je možné zohľadniť aj izolovaný charakter spornej dohody alebo naopak jej miesto v rámci súboru dohôd. V tejto súvislosti existencia podobných zmlúv, aj keď nie je nutne rozhodujúca, je okolnosťou, ktorá môže spolu s ďalšími okolnosťami predstavovať hospodársky a právny kontext, v ktorom sa má dohoda posudzovať. ( 164 )

205.

Potreba zohľadniť tieto skutočnosti na účely určenia, či sú následky dohody pre hospodársku súťaž citeľné, je obzvlášť dôležitá v prípade dohôd, o aké ide vo veci samej, ktoré sú uzatvorené medzi subjektom etablovaným na určitom trhu a potenciálnym novým účastníkom trhu, a motivujú tohto účastníka k tomu, aby sa prestal usilovať o vstup na trh, a ktorých následky teda spočívajú vo vylúčení hospodárskej súťaže medzi týmito dvomi subjektmi.

206.

Keby etablovaný subjekt prostredníctvom takejto dohody vylúčil jedného bezvýznamného potenciálneho konkurenta spomedzi ďalších konkurentov, následky pre hospodársku súťaž by nemuseli byť citeľné, keďže táto hospodárska súťaž by naďalej prebiehala medzi etablovaným subjektom a ostatnými potenciálnymi konkurentmi. Ak však etablovaný subjekt vylúči prostredníctvom jednej alebo viacerých takýchto dohôd svojho jediného významného potenciálneho konkurenta alebo niekoľkých z mála svojich významných potenciálnych konkurentov, následky týchto dohôd sa prejavia vo veľmi citeľnom, ba priam zničujúcom vplyve na hospodársku súťaž na dotknutom trhu, a to prinajmenšom počas obdobia, kým sa neobjavia noví potenciálni konkurenti.

207.

Základnými prvkami na meranie citlivosti následkov takýchto dohôd sú teda štruktúra trhu, na ktorom dochádza k týmto dohodám, postavenie účastníkov na tomto trhu, ako aj prípadná existencia viacerých takýchto dohôd.

208.

Farmaceutické odvetvie sa z hľadiska svojej štruktúry vo všeobecnosti vyznačuje skutočnosťou, že produkt majiteľa patentu je pred skončením platnosti patentu na molekulu a exkluzivity údajov k ÚFL určitého lieku v zásade jediný na trhu. Naopak, po skončení alebo s blížiacim sa skončením platnosti týchto práv na exkluzivitu sa výrobcovia generických liekov pokúšajú vstúpiť na trh s generickými kópiami originálneho lieku, čo vedie k prudkému poklesu jeho ceny. ( 165 )

209.

V takejto situácii dohody, ktoré majiteľ patentu na ÚFL originálneho lieku uzatvorí s jedným alebo viacerými výrobcami generických liekov potenciálne vstupujúcimi na trh, môžu mať veľmi citeľné následky pre hospodársku súťaž. V závislosti od postavenia a počtu týchto konkurenčných výrobcov generických liekov totiž takéto dohody môžu mať za následok značné či dokonca úplné odstránenie potenciálnej hospodárskej súťaže týkajúcej sa daného výrobku. To môže pritom nielen spomaliť otvorenie trhu generickým liekom, a teda s tým súvisiaci pokles cien, ale aj znížiť motiváciu etablovaného subjektu, ktorý si udrží svoje monopolné príjmy, z hľadiska inovácií v záujme vývoja nových liekov.

210.

V prejednávanej veci bol paroxetín vyrábaný spoločnosťou GSK zjavne jediným paroxetínom zastúpeným na britskom trhu až do uplynutia doby platnosti patentu na molekulu a exkluzivity údajov k ÚFL tohto lieku, hoci v tom čase viacerí výrobcovia generických liekov zamýšľali vstúpiť na trh s generickým paroxetínom. Podľa informácií CAT išlo práve, avšak najskôr tiež výlučne, o spoločnosti IVAX, GUK a Alpharma, pričom najmä prvé dve boli poprednými dodávateľmi generických liekov do Spojeného kráľovstva. ( 166 )

211.

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby na základe kritérií stanovených judikatúrou určil, či za týchto podmienok mali dohody GUK a Alpharma nielen následky, ale aj citeľné následky pre hospodársku súťaž. CAT bude môcť na tento účel zohľadniť nielen každú dohodu samostatne, ale aj ich kumulatívne účinky na situáciu celého trhu. CAT bude môcť rovnako tak zohľadniť dohodu IVAX, ktorá aj keď nebola sankcionovaná ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku, ( 167 ) je neodškriepiteľne relevantným prvkom hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrili dohody GUK a Alpharma.

212.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že dohoda o urovnaní sporu medzi majiteľom patentu na liek a výrobcom generika tohto lieku predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku, ktoré je zakázané článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ak má táto dohoda za následok vylúčenie hospodárskej súťaže medzi týmito subjektmi a ak je tento následok citeľný z dôvodu kontextu dohody, ktorý zahŕňa najmä štruktúru trhu, postavenie účastníkov na trhu, ako aj prípadnú existenciu iných takýchto dohôd. Predpokladom záveru, že takáto dohoda má takéto obmedzujúce následky pre hospodársku súťaž, naproti tomu nie je konštatovanie, že v prípade neexistencie uvedenej dohody by výrobca generických liekov pravdepodobne uspel v patentovom spore, alebo by strany uzavreli menej obmedzujúcu dohodu o urovnaní.

213.

Otázky CAT k článku 102 ZFEÚ sa týkajú jednak otázky, či bolo možné zohľadniť generické verzie paroxetínu na účely definície relevantného trhu, na ktorom pôsobila GSK, a jednak otázky, či je možné kvalifikovať uzatvorenie dohôd IVAX, GUK a Alpharma spoločnosťou GSK ako zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ.

214.

Skôr, než odpoviem na otázku CAT týkajúcu sa definície relevantného trhu na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ, je potrebné presnejšie vymedziť rámec tejto otázky.

215.

CAT chce svojou siedmou prejudiciálnou otázkou zistiť, či v prípade, ak je patentovaný farmaceutický výrobok terapeuticky nahraditeľný viacerými inými liekmi rovnakej triedy, a údajné zneužitie v zmysle článku 102 ZFEÚ spočíva v tom, že majiteľ patentu na liek vylúčil z trhu generické verzie tohto lieku, je potrebné zohľadniť tieto generické lieky na účely vymedzenia dotknutého trhu s liekmi, hoci nie je zrejmé, či tieto generické lieky mohli vstúpiť na trh ešte pred uplynutím doby platnosti patentu bez toho, aby tento patent porušovali.

216.

Účastníci konania vo veci samej sa zhodujú, že geografickým trhom relevantným na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ bolo Spojené kráľovstvo. Nezhodujú sa však v otázke, či relevantný trh s výrobkami zahŕňal len samotný paroxetín, ako tvrdí CMA ( 168 ), alebo či naopak zahŕňal všetky antidepresíva zo skupiny SSRI, do ktorej paroxetín patrí, ( 169 ) ako tvrdí GSK. Táto otázka je kľúčová, keďže GSK uznáva, že keby sa relevantný trh s výrobkami vymedzil len na samotný paroxetín, mala by v čase uzatvorenia dohôd dominantné postavenie, zatiaľ čo CMA uznáva, že keby sa tento trh vymedzil ako trh zahŕňajúci všetky SSRI, GSK by nemala takéto postavenie na trhu.

217.

CAT vo svojom rozsudku, ( 170 ) ako aj vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že prístup CMA, podľa ktorého bol relevantným trhom s výrobkami trh so samotným paroxetínom, a nie trh so všetkými SSRI, má svoje prednosti. Poznamenáva však, že bude potrebovať odpoveď na otázku, o ktorej sa účastníci konania sporia, či generické verzie paroxetínu majú byť zahrnuté na účely vymedzenia trhu s výrobkami v čase uzatvorenia dohôd, hoci v tom čase generické lieky neboli ešte na trhu, a z dôvodu neistoty týkajúcej sa výsledku sporov medzi spoločnosťou GSK a výrobcami generických liekov nie je zrejmé, či mohli vstúpiť na trh bez toho, aby porušovali patentové práva spoločnosti GSK.

218.

Z úvah uvedených v rozsudku CAT ( 171 ) vyplýva, že tento súd považuje odpoveď na túto otázku za rozhodujúcu, lebo podľa jeho názoru sa relevantný trh s výrobkami, na ktorom sa paroxetín pohyboval, zmenil s príchodom hrozby vstupu generík tohto lieku na trh. Zatiaľ čo teda pred príchodom tejto hrozby sa paroxetín mohol považovať za súčasť väčšieho trhu so všetkými SSRI, s nástupom hrozby vstupu generík paroxetínu sa vytvoril vlastný trh s výrobkami so samotnou touto molekulou. Tento prístup je podľa CAT relevantný najmä preto, že definovanie predmetného trhu na účely článku 102 ZFEÚ má dynamický charakter a treba ju vykonať s prihliadnutím na skúmané zneužívajúce správanie. CAT však na účely potvrdenia takéhoto prístupu potrebuje vedieť, či môže do svojej analýzy relevantného trhu, na ktorom dochádzalo k správaniu spoločnosti GSK, zahrnúť generiká paroxetínu, hoci v čase uzatvorenia dohôd neboli ešte na trhu.

219.

Treba pripomenúť, že dominantné postavenie upravené v článku 102 ZFEÚ sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov. ( 172 )

220.

Pri uplatňovaní článku 102 ZFEÚ sa teda definícia predmetného trhu vykonáva s cieľom definovať okruh, vo vnútri ktorého treba posúdiť, či je podnik schopný správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov. Z pojmu relevantný trh vyplýva, že efektívna hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami alebo službami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami alebo službami tvoriacimi súčasť toho istého trhu. ( 173 ) Možnosti hospodárskej súťaže sa teda musia posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky výrobky, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými výrobkami. V tomto kontexte sa nemožno obmedziť iba na posudzovanie objektívnych vlastností predmetných výrobkov, ale je takisto potrebné zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na trhu. ( 174 )

221.

Ako Komisia zhrnula v bode 2 svojho oznámenia o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva ( 175 ), táto definícia je nástrojom na identifikovanie a vymedzenie hraníc hospodárska súťaž medzi podnikmi. Jej hlavným cieľom je preto systematickým spôsobom identifikovať obmedzenia, ktorými hospodárska súťaž zaťažuje dotknuté podniky, a určiť, či existujú skutoční konkurenti, ktorí sú schopní ovplyvniť správanie týchto podnikov alebo im zabrániť konať nezávisle od tlakov vyvíjaných efektívnou hospodárskou súťažou. Inak povedané, podľa Súdneho dvora ide o preskúmanie, či existujú konkurenčné výrobky, ktoré vyvíjajú významné konkurenčné tlaky na dotknuté podniky. ( 176 )

222.

Takéto preskúmanie konkurenčných tlakov na určitý podnik založené na podmienkach hospodárskej súťaže a štruktúre dopytu a ponuky na určitom trhu má prirodzene dynamický charakter. Zdá sa teda úplne pochopiteľné, že príchod novej ponuky výrobkov mení štruktúru relevantného trhu tak, že z neho vylúči iné výrobky, ktoré boli predtým jeho súčasťou. V prejednávanej veci teda nemožno vylúčiť, že relevantný trh, na ktorom sa paroxetín pohyboval, zahŕňal na začiatku životného cyklu tejto účinnej látky všetky SSRI, ako sa zdá sa domnieva CAT, hoci tento trh sa zmenil tak, že v čase vzniku hrozby vstupu generík tejto molekuly na trh už zahŕňal len paroxetín.

223.

Treba však poznamenať, že v rámci konania o návrhu na začatie prejudiciálneho konania zavedeného článkom 267 ZFEÚ patrí akékoľvek posúdenie skutkového stavu veci do právomoci vnútroštátneho súdu. ( 177 ) V prejednávanej veci je preto úlohou CAT, aby posúdil konkurenčné tlaky na Seroxat, a definoval tak relevantný trh, na ktorom sa tento liek pohyboval. Prináleží teda len samotnému CAT, aby posúdil konkurenčný tlak vyvíjaný na Seroxat tak ostatnými SSRI, ako aj prípadne generikami paroxetínu, a následne určil, či a prípadne počas akého obdobia boli tieto lieky súčasťou rovnakého relevantného trhu alebo rôznych relevantných trhov.

224.

Z toho vyplýva, že právomoc Súdneho dvora je v rámci tejto prejudiciálnej otázky obmedzená na usmernenie CAT v otázke, či môže pri posudzovaní konkurenčných tlakov, ktorým bol Seroxat vystavený v čase uzatvorenia predmetných dohôd, zohľadniť generiká paroxetínu, aj keď v tom čase ešte nevstúpili na trh, a nebolo isté, či naň môžu vstúpiť bez toho, aby porušovali patentové práva spoločnosti GSK.

225.

Z formulácie siedmej prejudiciálnej otázky CAT vyplýva, že jeho otázka, či môže pri definovaní relevantného trhu s výrobkami v čase uzatvorenia dohôd zohľadniť generiká paroxetínu, vychádza predovšetkým zo skutočnosti, že je neisté, či tieto generické lieky mohli vstúpiť na trh bez toho, aby porušovali patentové práva spoločnosti GSK pred uplynutím ich platnosti.

226.

Z vyššie uvedených úvah však v tejto súvislosti vyplýva, že neistota týkajúca sa platnosti patentu na liek, a otázky, či generický liek porušuje tento patent, nijako nevylučuje existenciu konkurenčného vzťahu medzi dotknutými subjektmi. Ako bolo preukázané, takáto neistota je naopak základným prvkom vzťahov potenciálnej konkurencie medzi majiteľmi patentov a výrobcami generických liekov vo farmaceutickom odvetví. ( 178 )

227.

Orgánom hospodárskej súťaže rovnako neprináleží, aby skúmali a predpovedali zákonnosť vstupu generika patentovaného lieku na trh z hľadiska patentového práva. ( 179 ) Neistota týkajúca sa zákonnosti uvedenia generického lieku na trh z hľadiska patentového práva preto nemôže brániť tomu, aby orgán hospodárskej súťaže na účely uplatnenia práva hospodárskej súťaže rozhodol, že tento liek je v konkurenčnom vzťahu k originálnemu lieku chránenému patentom, ktorého porušenie sa namieta, a teda patrí do rovnakého trhu s výrobkami ako originálny liek. ( 180 )

228.

Z toho vyplýva, že neistota týkajúca sa otázky, či výrobcovia generických liekov mohli vstúpiť na trh pred uplynutím platnosti patentov spoločnosti GSK bez toho, aby porušovali tieto práva, nemôže brániť CAT v zohľadnení generík paroxetínu na účely definovania relevantného trhu s výrobkami v tejto veci.

229.

Z vysvetlení CAT však vyplýva, že jeho pochybnosti v tejto súvislosti vychádzajú nielen zo skutočnosti, že nie je zrejmé, či generiká paroxetínu mohli vstúpiť na trh bez toho, aby v relevantnom okamihu porušovali patentové práva spoločnosti GSK, ale aj zo skutočnosti, že tieto generiká neboli v tom čase ešte na trhu, a teda neboli skutočnými konkurentmi spoločnosti GSK.

230.

GSK v tejto súvislosti tvrdí, že prípadný konkurenčný tlak, ktorý na výrobok vyvíjajú výrobky dodávané potenciálnymi konkurentmi, je irelevantný pre definovanie relevantného trhu na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ. Analýza zastupiteľnosti medzi výrobkami sa má naopak uskutočniť výlučne na základe výrobkov, ktoré sú v danom okamihu skutočne dostupné na trhu. Tento názor potvrdzuje bod 24 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva ( 181 ), v ktorom sa uvádza, že na účely definovania trhov sa neberie do úvahy potenciálna hospodárska súťaž.

231.

Z judikatúry však vyplýva, že kritériom na posúdenie toho, či pri uplatňovaní článku 102 ZFEÚ môže byť výrobok zohľadnený na účely vymedzenia relevantného trhu s výrobkami, nie je nutne skutočnosť, či je výrobca tohto výrobku potenciálnym konkurentom, ale skôr skutočnosť, či je schopný vstúpiť na trh s dostatočnou rýchlosťou a silou na to, aby vyvíjal významný konkurenčný tlak na podnik etablovaný na danom trhu.

232.

Ako už bolo totiž uvedené, pri uplatňovaní článku 102 ZFEÚ sa definovanie predmetného trhu vykonáva s cieľom definovať okruh, vo vnútri ktorého treba posúdiť, či je podnik schopný správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov a brániť tak zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže. Vymedzenie daného trhu je teda nástrojom na identifikovanie významných konkurenčných tlakov, ktoré hospodárska súťaž vyvíja na dotknuté podniky. ( 182 )

233.

Pri identifikovaní takýchto konkurenčných tlakov na určitom trhu je pritom možné zohľadniť nielen zastupiteľnosť na strane dopytu, ale aj zastupiteľnosť na strane ponuky, pokiaľ má táto zastupiteľnosť rovnaké účinky ako zastupiteľnosť na strane dopytu z hľadiska rýchlosti a účinnosti. V tomto kontexte z kritéria zastupiteľnosti na strane ponuky vyplýva, že výrobcovia môžu na základe jednoduchej adaptácie vstúpiť na trh s dostatočnou silou na to, aby predstavovali vážnu protiváhu voči výrobcom, ktorí už na tomto trhu pôsobia. ( 183 )

234.

Ako už Všeobecný súd posúdil, hoci sa otázky potenciálnej konkurencie a zastupiteľnosti na strane ponuky bezpochyby čiastočne prekrývajú, predsa len sa však odlišujú možnosťou alebo nemožnosťou bezprostredného vstupu dotknutého konkurenta na trh. ( 184 ) Zastupiteľnosť potrebná na účely definície predmetného trhu sa musí realizovať v krátkodobom horizonte. ( 185 )

235.

V prejednávanej veci je otázka, či je možné zohľadniť generické verzie paroxetínu na účely definovania trhu s výrobkami, na ktorom GSK pôsobila v čase uzatvorenia dohôd, otázkou zastupiteľnosti na strane ponuky, keďže ide o to, či výrobcovia týchto generických verzií mohli vstúpiť na trh s dostatočnou rýchlosťou a silou na to, aby mohli vyvíjať významný konkurenčný tlak na GSK ešte pred samotným svojím vstupom na trh.

236.

Na účely preskúmania tejto otázky bude teda vnútroštátny súd musieť analyzovať, či aj napriek neistote týkajúcej sa výsledku prebiehajúcich patentových sporov medzi spoločnosťou GSK na jednej strane a spoločnosťami IVAX, ( 186 ) GUK a Alpharma na druhej strane tieto spoločnosti vyvíjali v čase uzatvorenia dohôd významný konkurenčný tlak na GSK, lebo boli schopné vstúpiť na trh s dostatočnou rýchlosťou a silou na to, aby predstavovali vážnu protiváhu spoločnosti GSK.

237.

Ako už bolo uvedené, pri tejto analýze je potrebné zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na danom trhu. ( 187 ) V prejednávanom prípade teda CAT bude môcť zohľadniť skutočnosť, že vo farmaceutickom odvetví je bežné, že po uplynutí platnosti patentových práv na ÚFL originálneho lieku vyvíjajú výrobcovia generických liekov silný konkurenčný tlak na výrobcu originálneho lieku, a to aj napriek existencii prípadných patentov na výrobný postup, ktoré bez ohľadu na to, či sú platné, nebránia výrobcom generických liekov vstúpiť na trh s predmetnou ÚFL vyrobenou podľa iných postupov. ( 188 )

238.

CAT bude musieť rovnako tak zohľadniť pokrok, ktorý každý z dotknutých výrobcov generických liekov dosiahol v príprave na svoj vstup na trh, a to najmä z hľadiska investícií, tvorby zásob predmetných liekov alebo tiež marketingu a podania žiadosti a získania PUT pre svoje výrobky.

239.

Napokon aj skutočnosti svedčiace o tom, ako GSK vnímala bezprostrednosť hrozby vstupu spoločností IVAX, GUK a Alpharma na trh, budú môcť byť vzaté do úvahy pri posudzovaní významnej povahy konkurenčných tlakov, ktoré títo výrobcovia vyvíjali na GSK v danom okamihu. V tejto súvislosti sa ako relevantná javí najmä skutočnosť, že GSK bola ochotná previesť v prospech týchto výrobcov značné hodnoty s cieľom motivovať ich k tomu, aby upustili od svojho úsilia o nezávislý vstup na trh, pričom tieto prevody hodnoty by v prípade neexistencie konkurenčného tlaku vyvíjaného na GSK zo strany výrobcov generických liekov nedávali nijaký zmysel.

240.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na účely definície relevantného trhu s výrobkami v zmysle článku 102 ZFEÚ je možné vziať do úvahy generické verzie patentovaného lieku, ktoré sa v danom okamihu ešte nenachádzajú na trhu, ak ich výrobcovia môžu vstúpiť na trh s dostatočnou rýchlosťou a silou na to, aby predstavovali vážnu protiváhu voči patentovanému lieku, a vyvíjať tak významný konkurenčný tlak na majiteľa patentu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Skutočnosť, že v danom okamihu panuje neistota týkajúca sa možnosti vstupu uvedených generických verzií na trh pred uplynutím platnosti patentových práv majiteľa bez toho, aby porušovali tieto práva, v tomto kontexte neznamená, že medzi majiteľom patentu a dotknutými výrobcami generických liekov neexistuje konkurenčný vzťah, a teda nebráni v zohľadnení dotknutých generických liekov na účely definovania relevantného trhu s výrobkami.

241.

Prejudiciálne otázky CAT týkajúce sa zneužitia dominantného postavenia sú zamerané na dva ústredné aspekty. Prvý súbor otázok sa týka zistenia, či uzatvorenie dohôd typu IVAX, GUK a Alpharma, posudzovaných samostatne alebo ako celok, majiteľom patentu, ktorý má dominantné postavenie, predstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ. Druhý súbor otázok sa týka vnímania výhod, ktoré v tejto súvislosti vyplývajú z predmetných dohôd.

242.

CAT by tak chcel svojou otázkou č. 8 zistiť, či uzatvorenie dohody majiteľom patentu s dominantným postavením za okolností opísaných v otázkach č. 3 až 5 predstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ. Ďalej svojou otázkou č. 9 sa CAT pýta, či je odpoveď na uvedenú otázku odlišná, ak predmetná dohoda nebola uzavretá v rámci urovnania prebiehajúceho súdneho konania, ale s cieľom predísť začatiu takéhoto konania, ako to bolo v prípade dohody IVAX. Nakoniec svojou otázkou č. 10 písm. a) by CAT chcel zistiť, či je odpoveď na tieto otázky odlišná, ak majiteľ patentu sleduje stratégiu, ktorá spočíva v uzatvorení viacerých takýchto dohôd s cieľom vylúčiť riziko nezávislého vstupu generického lieku na trh.

243.

Svojou otázkou č. 10 písm. b) a c) sa CAT pýta Súdneho dvora na vnímanie výhod, ktoré priniesla dohoda IVAX, z pohľadu článku 102 ZFEÚ. Pri analýze tejto otázky je opodstatnené zaoberať sa aj výhodami, ktoré priniesli dohody GUK a Alpharma. CAT totiž odkazuje na tieto výhody vo svojej otázke č. 8, a to odkazom na okolnosti opísané v otázkach č. 3 až 5. Ako vyplýva z vyššie uvedených úvah, okolnosti spomenuté v otázkach č. 3 a 4 sa týkajú situácie v oblasti patentov a príslušných záväzkov zmluvných strán v rámci dohôd GUK a Alpharma, zatiaľ čo okolnosti uvedené v otázke č. 5 sa týkajú výhod vyplývajúcich z týchto dohôd. ( 189 ) V rámci otázky č. 10 písm. b) a c) je teda potrebné zaoberať sa týmito okolnosťami spoločne s preskúmaním výhod, ktoré priniesla dohoda IVAX.

244.

Ako bolo práve uvedené, CAT sa svojimi otázkami č. 8, 9 a 10 písm. a) pýta Súdneho dvora, či uzatvorenie dohôd, akými sú dohody IVAX, GUK a Alpharma, posudzovaných samostatne alebo ako celok, majiteľom patentu, ktorý má dominantné postavenie, predstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ. Tieto otázky sa teda týkajú najmä spojenia uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ.

245.

Súdny dvor už v tejto súvislosti objasnil, že zo samotného znenia článkov 101 a 102 ZFEÚ vyplýva, že jeden a ten istý postup môže viesť k porušeniu týchto dvoch ustanovení, ktoré sa teda môžu uplatniť súčasne. ( 190 ) Keďže totiž článok 102 ZFEÚ výslovne uvádza situácie, ktoré majú zjavne svoj pôvod v zmluvných vzťahoch, orgány hospodárskej súťaže môžu v týchto prípadoch s prihliadnutím predovšetkým na povahu vzájomných záväzkov a konkurenčné postavenie jednotlivých zmluvných partnerov na trhu alebo trhoch, ktorých sú súčasťou, pokračovať v konaní na základe článku 101 alebo na základe článku 102 ZFEÚ. ( 191 )

246.

Články 101 a 102 ZFEÚ sledujú rovnaký cieľ, a to zachovanie efektívnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, líšia sa však v tom, že článok 101 ZFEÚ sa týka dohôd medzi podnikmi, rozhodnutí združení podnikov a zosúladených postupov, zatiaľ čo článok 102 ZFEÚ sa týka jednostranného konania jedného alebo viacerých podnikov. ( 192 )

247.

Navyše článok 101 ZFEÚ sa uplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré môžu citeľným spôsobom ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a to bez zohľadnenia postavenia dotknutých podnikov na trhu. Naopak článok 102 ZFEÚ sa týka správania jedného alebo viacerých hospodárskych subjektov, ktoré spočíva v zneužití situácie hospodárskej sily umožňujúcej dotknutému subjektu brániť zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov. ( 193 )

248.

Je pravda, že konštatovanie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje žiadnu výčitku voči dotknutému podniku, ( 194 ) keďže cieľom článku 102 ZFEÚ v nijakom prípade nie je zakázať podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu. ( 195 )

249.

Konštatovanie, že podnik má dominantné postavenie na určitom trhu, však znamená, že tento podnik má bez ohľadu na príčiny tohto postavenia osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušil efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. ( 196 ) Vecnú pôsobnosť tejto osobitnej zodpovednosti dominantného podniku treba posúdiť s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého prípadu, ktoré preukazujú oslabovanie hospodárskej súťaže. ( 197 )

250.

Pojem zneužitie je objektívnym pojmom, ktorý sa týka správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu, kde je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, pričom dôsledkom takéhoto správania je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže použitím iných prostriedkov, ako sú tie, ktorými sa vedie obvyklá súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov. ( 198 ) Z toho vyplýva, že článok 102 ZFEÚ zakazuje dominantnému podniku, aby vylúčil konkurenciu, a posilňoval tak svoje postavenie pomocou iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality. ( 199 )

251.

Ak uzatvorenie dohody zakázanej článkom 101 ZFEÚ môže a priori vždy predstavovať prostriedok iný ako tie, ktoré patria do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality, na uzatvorenie takejto dohody podnikom v dominantnom postavení sa teda okrem iného môže vzťahovať navyše aj zákaz podľa článku 102 ZFEÚ, ak môže ovplyvniť štruktúru dotknutého trhu tak, že obmedzí alebo dokonca vylúči zostávajúcu hospodársku súťaž na tomto trhu. ( 200 )

252.

V prejednávanej veci z vysvetlení CAT vyplýva, že tento súd sa domnieva, že odpoveď na jeho prejudiciálne otázky týkajúce sa článku 102 ZFEÚ vo veľkej miere závisí od odpovede na jeho otázky týkajúce sa zistenia, či zmluvy uzatvorené spoločnosťou GSK mohli predstavovať obmedzenia hospodárskej súťaže s hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ, takže ich uzatvorenie mohlo predstavovať aj použitie iného prostriedku, ako je hospodárska súťaž na základe kvality, zo strany spoločnosti GSK s cieľom posilniť jej postavenie na trhu v zmysle článku 102 ZFEÚ. Z vyššie uvedených úvah pritom vyplýva, s výhradou overení, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu, že v prípade dohôd GUK a Alpharma je to tak. ( 201 )

253.

S výhradou overenia skutkového stavu, ktoré tiež prislúcha vykonať CAT, iný záver nemožno vyvodiť ani v súvislosti s dohodou IVAX, ktorú CMA nesankcionoval za porušenie zákazu protisúťažných dohôd a ktorá nebola predmetom osobitného preskúmania v rámci otázok týkajúcich sa článku 101 ZFEÚ vyššie. ( 202 ) Podľa informácií CAT jediný významný rozdiel medzi dohodou IVAX a dohodami GUK a Alpharma spočíval v skutočnosti, že v čase uzatvorenia dohody IVAX neprebiehalo medzi jej zmluvnými stranami súdne konanie. Podľa CAT by však v prípade, keby nedošlo k uzatvoreniu tejto dohody, IVAX chcela nezávisle vstúpiť na trh a GSK by iniciovala konanie o porušenie patentu proti spoločnosti IVAX. Okrem toho, aj keď dohoda IVAX neobsahovala na rozdiel od dohôd GUK a Alpharma nijaké výslovné zmluvné obmedzenie nezávislého vstupu spoločnosti IVAX na trh, ( 203 ) zmluvné strany mali podľa CAT presne takýto úmysel a presne takýmto spôsobom chápali túto dohodu.

254.

Z uvedeného vyplýva, že bez toho, aby bola dotknutá otázka, či dohoda IVAX predstavovala teda aj obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ a či jej vyňatie zo zákazu stanoveného týmto ustanovením podľa práva Spojeného kráľovstva bolo v súlade s právom Únie, o ktorých Súdnemu dvoru neprináleží rozhodnúť v rámci tohto konania, treba konštatovať, že vyššie rozvinuté úvahy týkajúce sa dohôd GUK a Alpharma platia v celom rozsahu aj vo vzťahu k dohode IVAX. Ak teda cieľom tejto dohody bolo len motivovať IVAX k tomu, aby sa zdržala nezávislého vstupu na trh, a to prostredníctvom prevodu hodnoty spoločnosťou GSK, ktorého jedinou protihodnotou bolo toto zdržanie sa vstupu na trh, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, uzatvorenie tejto dohody sa zo strany spoločnosti GSK podobalo použitiu prostriedku iného, ako je hospodárska súťaž na základe kvality, a môže teda predstavovať zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ. Skutočnosť, že dohoda IVAX nebola uzatvorená v rámci urovnania prebiehajúceho súdneho konania, ale s cieľom vyhnúť sa začatiu takéhoto konania, nemôže totiž nijako zmeniť toto konštatovanie.

255.

Pokiaľ ide o vnímanie dohôd dotknutých vo veci samej z pohľadu článku 102 ZFEÚ, na úvod treba uviesť, že ako spresnila judikatúra, hoci existencia dominantného postavenia nemôže zbavovať podnik s takýmto postavením práva chrániť svoje vlastné obchodné záujmy v prípade ich ohrozenia, takúto obranu nemožno pripustiť, ak sa prejavuje v správaní predstavujúcom zneužitie dominantného postavenia. ( 204 ) Podobne tak, hoci uplatnenie výsady majiteľa práva duševného vlastníctva, aj keď ide o podnik v dominantnom postavení, nemôže samo osebe predstavovať zneužitie tohto dominantného postavenia, výkon výlučného práva majiteľa môže za výnimočných okolností viesť k zneužitiu. ( 205 )

256.

Ako už bolo uvedené vyššie, na uzatvorenie dohody zakázanej článkom 101 ZFEÚ podnikom v dominantnom postavení, ktoré predstavuje použitie prostriedku iného ako hospodárska súťaž na základe kvality, sa okrem iného môže vzťahovať navyše aj zákaz podľa článku 102 ZFEÚ, ak môže ovplyvniť štruktúru dotknutého trhu tak, že obmedzí alebo dokonca vylúči zostávajúcu hospodársku súťaž na tomto trhu. ( 206 ) Zistenie či uzatvorenie dohody predstavuje navyše aj postup zakázaný článkom 102 ZFEÚ, a teda závisí najmä od konkurenčnej štruktúry dotknutého trhu a postavenia zmluvných strán dohody na tomto trhu. ( 207 )

257.

Ak sa v prejednávanej veci preukáže, že cieľom dohody medzi majiteľom patentu na liek, ktorý má dominantné postavenie na dotknutom trhu, a výrobcom generika tohto lieku je motivovať tohto výrobcu k tomu, aby sa vzdal svojho úsilia o nezávislý vstup na trh, a to prostredníctvom prevodu hodnoty, ktorého jedinou protihodnotou je uvedené vzdanie sa úsilia o vstup na trh, na uzatvorenie takejto dohody majiteľom patentu sa môže vzťahovať zákaz podľa článku 102 ZFEÚ, ak má za následok také ovplyvnenie štruktúry hospodárskej súťaže na dotknutom trhu, ktoré bráni rozvíjaniu tejto hospodárskej súťaže, alebo ju dokonca vylučuje.

258.

Takýto dôsledok je ešte pravdepodobnejší v rozsahu, v akom, ako už bolo uvedené, takáto dohoda uzatvorená medzi majiteľom patentu a výrobcom generických liekov môže mať z dôvodu základných charakteristických vlastností farmaceutického odvetvia za následok, v závislosti od okamihu jej uzatvorenia a od postavenia a počtu potenciálnych konkurenčných výrobcov generických liekov, že dôjde do veľkej miery alebo dokonca v celom rozsahu k vylúčeniu potenciálnej hospodárskej súťaže týkajúcej sa dotknutého výrobku, ( 208 ) a tým k posilneniu postavenia majiteľa patentu pomocou prostriedku iného, ako je hospodárska súťaž na základe kvality.

259.

Zo základných skutkových okolností sporu vo veci samej však vyplýva, že GSK nebola sankcionovaná na základe vnútroštátneho ustanovenia rovnocenného článku 102 ZFEÚ za uzatvorenie jednej protisúťažnej dohody, ale za uzatvorenie dohôd IVAX, GUK a Alpharma ako celku. ( 209 )

260.

Otázkou, ktorá vzniká v prejednávanej veci, nie je preto otázka, či uzatvorenie jednej z týchto dohôd môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia spoločnosťou GSK v zmysle článku 102 ZFEÚ, ale či sa takáto kvalifikácia môže vzťahovať na uzatvorenie všetkých týchto dohôd ako celku.

261.

Za týchto podmienok bude úlohou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal, či uzatvorenie dohôd IVAX, GUK a Alpharma spoločnosťou GSK mohlo obmedziť alebo dokonca vylúčiť hospodársku súťaž na dotknutom trhu a posilniť tak dominantné postavenie spoločnosti GSK pomocou prostriedkov iných, ako je hospodárska súťaž na základe kvality. CAT bude môcť v rámci tohto preskúmania zohľadniť najmä postavenie a význam jednotlivých dotknutých výrobcov generických liekov z hľadiska konkurenčného tlaku vyvíjaného na GSK, ako aj existenciu alebo neexistenciu iných zdrojov konkurenčných tlakov v danom čase. ( 210 ) CAT bude môcť podobne tak zohľadniť existenciu prípadného protisúťažného úmyslu, ako aj celkovej stratégie spoločnosti GSK zameranej na vylúčenie jej konkurentov, čo sú skutkové okolnosti, ktoré možno zohľadniť na účely určenia existencie zneužitia dominantného postavenia. ( 211 )

262.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že uzatvorenie viacerých dohôd o urovnaní patentových sporov, či už tieto spory viedli k začatiu súdnych konaní alebo nie, majiteľom patentu v dominantnom postavení na dotknutom trhu s viacerými výrobcami generických liekov predstavuje zneužitie dominantného postavenia, ak je cieľom týchto dohôd motivovať uvedených výrobcov k tomu, aby sa vzdali úsilia o nezávislý vstup na trh, a to prostredníctvom prevodu hodnoty, ktorého jedinou protihodnotou je uvedené vzdanie sa úsilia, a ak ich uzatvorenie môže mať taký vplyv na štruktúru dotknutého trhu, že dôjde k obmedzeniu alebo dokonca vylúčeniu zostávajúcej hospodárskej súťaže na tomto trhu, a tým k posilneniu dominantného postavenia majiteľa patentu pomocou prostriedkov iných, ako je hospodárska súťaž na základe kvality, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

263.

CAT sa svojou prejudiciálnou otázkou č. 10 písm. b) a c) v spojení s otázkou č. 8 pýta, či je odpoveď na jeho predchádzajúce otázky týkajúce sa zneužitia dominantného postavenia odlišná, ak predmetné dohody priniesli určité výhody pre vnútroštátny zdravotný systém a spotrebiteľov, ktoré však boli značne nižšie ako výhody, ktoré by priniesol nezávislý vstup generických liekov na trh. ( 212 ) CAT by navyše rád vedel, akú úlohu zohráva v tejto súvislosti skutočnosť, že zmluvné strany nemali v čase uzatvorenia predmetných dohôd v úmysle priniesť tieto výhody.

264.

CAT odkazuje zo skutkového hľadiska na jednej strane, pokiaľ ide o dohody GUK a Alpharma, na vyššie analyzované obmedzené výhody, ktoré tieto zmluvy priniesli spotrebiteľom z hľadiska cien a kvality. ( 213 ) Na druhej strane, pokiaľ ide o dohodu IVAX, CAT odkazuje na skutočnosť, že táto dohoda priniesla zníženie výšky úhrad za paroxetín na základe štruktúry národného systému úhrad vyplácaných lekárňam orgánmi verejného zdravotníctva, čo týmto orgánom prinieslo značné úspory. ( 214 )

265.

V prvom rade je potrebné objasniť, že otázka, či tieto výhody poskytnuté spotrebiteľom a štátnej zdravotnej poisťovni boli alebo neboli úmyslom zmluvných strán pri uzatvorení dohôd, nie je rozhodujúca pre zohľadnenie uvedených výhod v rámci preskúmania CAT zameraného na existenciu zneužitia dominantného postavenia zo strany spoločnosti GSK.

266.

Ako už bolo uvedené vyššie, pojem zneužitie dominantného postavenia je objektívny pojem. ( 215 ) Okrem toho, hoci je možné zohľadniť na účely konštatovania existencie zneužitia dominantného postavenia prípadné protisúťažné úmysly alebo stratégie podniku v dominantnom postavení, existencia takýchto úmyslov alebo stratégií nie je pre takéto konštatovanie vôbec nevyhnutná. ( 216 ) To však musí naopak znamenať, že prípadné výhody vyplývajúce z postupu, na ktorý sa môže vzťahovať zákaz podľa článku 102 ZFEÚ, musia byť tiež posúdené objektívnym spôsobom a bez požiadavky úmyslu zmluvných strán v tomto zmysle.

267.

Ako navyše konštatoval Súdny dvor vo svojom rozsudku vydanom vo veci Intel/Komisia, orgány a súdy zodpovedné za uplatňovanie práva hospodárskej súťaže sú povinné preskúmať všetky tvrdenia a dôkazy, ktoré dotknutý podnik predloží s cieľom spochybniť dôvodnosť zistení týkajúcich sa existencie zneužitia dominantného postavenia z jeho strany. Dotknuté orgány a súdy sú v tomto kontexte povinné preskúmať najmä dôkazy predložené podnikom, ktoré môžu preukázať, že nevýhody vyplývajúce pre hospodársku súťaž z určitého postupu možno vyrovnať alebo dokonca prekonať výhodami, čo sa týka efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebiteľ. ( 217 )

268.

Ďalej treba poznamenať, pokiaľ ide o dopad zohľadnenia takýchto dôkazov na konštatovanie zneužitia dominantného postavenia, že v súlade s judikatúrou podnik v dominantnom postavení môže odôvodniť konanie, na ktoré sa môže vzťahovať zákaz stanovený v článku 102 ZFEÚ. Takýto podnik môže v tejto súvislosti najmä preukázať buď to, že jeho správanie je objektívne nevyhnutné, alebo že vylučujúci účinok, ktorý spôsobuje, možno vyrovnať alebo prekonať výhodami v zmysle efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia. ( 218 )

269.

Súdny dvor v tejto poslednej uvedenej súvislosti spresnil, že podnik v dominantnom postavení musí preukázať, že nárast efektívnosti, ktorý môže vyplývať z posudzovaného správania, neutralizuje pravdepodobné škodlivé následky na hospodársku súťaž a záujmy spotrebiteľov na dotknutých trhoch, že tento nárast efektívnosti bol alebo môže byť dosiahnutý vďaka tomuto správaniu, že je nevyhnutný na ich dosiahnutie a že nevylučuje skutočnú súťaž odstránením všetkých zdrojov skutočnej alebo potenciálnej konkurencie alebo ich väčšiny. ( 219 )

270.

V prejednávanej veci sa však s výhradou skutkových zistení, ktoré musí vykonať CAT, na základe informácií poskytnutých týmto súdom nezdá, že by výhody, ktoré priniesli dohody IVAX, GUK a Alpharma, mohli spĺňať podmienky stanovené Súdnym dvorom na odôvodnenie správania, na ktoré sa môže vzťahovať článok 102 ZFEÚ, a vymykať sa tak zákazu stanovenému v tomto ustanovení.

271.

Pokiaľ ide o výhody, ktoré spotrebiteľom priniesli dohody GUK a Alpharma, vyššie už bolo konštatované, že dodávka obmedzených množstiev paroxetínu spoločnosťou GSK uvedeným výrobcom generických liekov neviedla k nijakému významnému konkurenčnému tlaku na GSK, ale zodpovedala len reorganizácii trhu s paroxetínom riadenej spoločnosťou GSK a zavedeniu nepeňažných prevodov hodnoty. ( 220 ) Nič pritom nenasvedčuje tomu, že by to v prípade dodávky obmedzených množstiev paroxetínu spoločnosťou GSK spoločnosti IVAX bolo inak. Skutočnosť, že táto dohoda mala navyše za následok zníženie cien úhrad z vnútroštátneho zdravotného systému, a tým dosiahnutie úspor na strane tohto systému, nemôže nijako zmeniť podstatu veci.

272.

Článok 102 ZFEÚ sa totiž netýka len postupov, ktoré spôsobujú spotrebiteľom okamžitú ujmu, ale aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, že narúšajú hospodársku súťaž. ( 221 ) Obmedzené výhody poskytnuté spotrebiteľom preto nemôžu vyvážiť ujmu spôsobenú vylúčením akejkoľvek hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

273.

Ako tiež vyplýva z vyššie rozvinutých úvah, dohody IVAX, GUK a Alpharma mali práve za následok vylúčenie efektívnej hospodárskej súťaže týkajúcej sa paroxetínu odstránením všetkých zdrojov potenciálnej konkurencie existujúcich v čase ich uzatvorenia, keďže podnietili týchto výrobcov generických liekov k tomu, aby sa počas dohodnutého obdobia vzdali svojho úsilia o nezávislý vstup na trh výmenou za prevedenú hodnotu. Obmedzené výhody, ktoré tieto dohody priniesli, nemohli preto nijakým spôsobom neutralizovať či dokonca len vyvážiť negatívne následky pre hospodársku súťaž.

274.

To platí tým viac, že ako už bolo uvedené, aj keď nie je známe, či by výrobcovia generických liekov mohli v prípade neexistencie dohôd nezávisle vstúpiť na trh, keďže výsledok patentových sporov medzi spoločnosťou GSK a výrobcami generických liekov je neistý, rozhodujúci nie je vstup výrobcov generických liekov na trh za každú cenu, ale skutočnosť, že k tomuto vstupu dôjde alebo nedôjde na základe voľnej hospodárskej súťaže, a nie na základe zneužívajúceho správania zo strany spoločnosti GSK, ktoré navyše smeruje k vylúčeniu celej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu. ( 222 ) Podniku v dominantnom postavení neprináleží, aby určoval spôsob, akým sa jeho konkurentom povoľuje vstupovať na trh, a nahrádzal tak voľnú hospodársku súťaž reorganizáciou trhu pod vlastnou kontrolou. ( 223 )

275.

Z týchto úvah vyplýva, že orgán hospodárskej súťaže alebo príslušný súd musí pri preskúmaní existencie zneužitia dominantného postavenia zohľadniť prípadné výhody vyplývajúce z predmetného postupu, a to bez ohľadu na to, či poskytnutie týchto výhod bolo úmyslom dotknutých subjektov alebo nie. Takéto výhody však môžu odôvodniť konanie, na ktoré sa môže vzťahovať zákaz stanovený v článku 102 ZFEÚ, len vtedy, ak podnik v dominantnom postavení preukáže, že tieto výhody neutralizujú škodlivé následky postupu pre hospodársku súťaž na dotknutých trhoch. Skutočnosť, že viacero dohôd o urovnaní, ktoré majiteľ patentu uzatvoril s výrobcami generických liekov, upravuje riadený vstup týchto výrobcov na trh, prinášajúci spotrebiteľom obmedzené výhody, však nemôže spĺňať tieto podmienky, ak tieto dohody majú navyše za následok vylúčenie efektívnej hospodárskej súťaže odstránením všetkých alebo väčšiny existujúcich zdrojov potenciálnej konkurencie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

276.

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Competition Appeal Tribunal (Súd pre hospodársku súťaž, Spojené kráľovstvo), takto: