1

Žalobkyňa Istituzione pubblica di assistenza e beneficenza „Opere Pie d’Onigo“ je nezávislou talianskou verejnoprávnou neziskovou právnickou osobou, ktorá má postavenie podpornej a dobročinnej verejnoprávnej inštitúcie (IPAB) a ktorá poskytuje sociálnu a zdravotnícku pomoc napríklad seniorom alebo zdravotne postihnutým osobám. Dňa 20. mája 2014 dostala Európska komisia sťažnosť predloženú žalobkyňou, ktorú následne podporili ďalšie neziskové nezávislé verejnoprávne právnické osoby, inštitúcie IPAB alebo verejnoprávne podniky poskytujúce osobné služby (APSP) (ďalej len „sťažovatelia“). Devätnásť z nich má sídlo v Benátkach (Taliansko).

2

V sťažnostiach sa uvádza, že na rozdiel od nezávislých neziskových verejnoprávnych subjektov, ako sú IPAB a APSP, mohli nasledujúce vnútroštátne schémy využiť len súkromní poskytovatelia sociálnych a zdravotníckych služieb (ďalej len „dotknuté vnútroštátne opatrenia“):

3

Podľa sťažovateľov, IPAB a APSP, ktoré sťažovatelia zastupujú, priamo znášajú náklady zodpovedajúce dotknutým vnútroštátnym opatreniam bez toho, aby mali možnosť prispievať do INPS a využívať tomu zodpovedajúce platby (materské a otcovské dovolenky), a bez toho, aby dostávali akékoľvek náhrady nákladov od INPS (a v konečnom dôsledku od štátu) za ďalšie typy dovoleniek. Podľa nich táto situácia spôsobila selektívnu výhodu a predstavuje štátnu pomoc v prospech súkromných poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

4

Sťažovatelia okrem toho tvrdia, že hoci boli historicky považovaní za verejnoprávne subjekty, ktoré sú predmetom kontroly zo strany štátu, pokiaľ ide o zákonnosť a opodstatnenosť ich správy a s cieľom zamedziť úbytku ich majetku, v skutočnosti sú nezávislými subjektmi, ktoré sa financujú samy, a majú sa v dôsledku toho považovať za osoby súkromného práva. Tvrdia, že taliansky štát musí zmeniť ich postavenie a musí im umožniť využívať systém sociálneho zabezpečenia založený na poistení, tzn. systém spravovaný INPS.

5

Sťažovatelia, inými slovami, namietajú voči nerovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, pokiaľ ide o pokrytie určitých dávok poskytovaných zamestnancom, ako aj voči skutočnosti, že taliansky štát ich považuje za verejnoprávne subjekty a nie za súkromnoprávne subjekty.

6

Listami zo 6. a 8. augusta 2014 zaslali útvary Komisie talianskym orgánom sťažnosti v znení neobsahujúcom dôverné informácie. Talianske orgány naň odpovedali listom z 25. septembra 2014. Útvary Komisie požiadali o ďalšie informácie 10. decembra 2014. Dňa 7. mája 2015 útvary Komisie telefonicky požiadali talianske orgány a poskytnutie dodatočných informácií. Talianske orgány odpovedali listom z 5. júna 2015. Listom z 5. augusta 2015 útvary Komisie zaslali talianskym orgánom novú žiadosť o informácie, na ktorú talianske orgány odpovedali listom z 12. októbra 2015.

7

Dňa 16. marca 2016 zaslali útvary Komisie sťažovateľom list s predbežným hodnotením, v ktorom dospeli k záveru, že dotknuté opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Sťažovatelia na list odpovedali 13. a 22. apríla 2016 tak, že poskytli viac informácií a požiadali útvary Komisie o prehodnotenie ich stanoviska. Listom z 19. mája 2016 útvary Komisie potvrdili svoje predbežné stanovisko, podľa ktorého dotknuté opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Listom z 26. mája 2016 sťažovatelia požiadali, aby boli predbežné zistenia útvarov Komisie uvedené vo formálnom rozhodnutí. V dôsledku toho Komisia prijala 27. marca 2017 rozhodnutie C(2017) 1939 v konečnom znení týkajúce sa štátnej pomoci SA.38825 „Údajná štátna pomoc pre súkromných poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Keďže kritériá článku 107 ZFEÚ na označenie opatrenia ako štátnej pomoci sú kumulatívne, Komisia sa pri konštatovaní, že uvedené opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, s konečnou platnosťou vyjadrila len ku kritériu selektivity a len na doplnenie ku kritériu existencie výhody.

8

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 1. augusta 2017 podala žalobkyňa návrh na začatie tohto konania.

9

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. novembra 2017 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

10

Z tohto dôvodu bolo prerušené konanie o návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré podali Ipab di Vicenza 13. októbra 2017, Ipab Casa Gino e Pierina Marani 23. októbra 2017, Ipab Centro Residenziale per Anziani di Cittadella 9. novembra 2017, Azienda Pubblica dei Servizi alla Persona „Grimani Buttari – residenze per Anziani in Osimo“10. novembra 2017 na podporu návrhov žalobkyne a ktorý podala Talianska republika 22. novembra 2017 na podporu návrhov Komisie, a to v súlade s článkom 144 ods. 3 rokovacieho poriadku.

11

Dňa 5. januára 2018 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k námietke neprípustnosti.

12

Rozhodnutím predsedu druhej komory Všeobecného súdu z 13. apríla 2018 bolo konanie podľa článku 69 písm. b) rokovacieho poriadku prerušené až do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa ukončí konanie o spojených veciach Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, vedených pod číslami konania C‑622/16 P až C‑624/16 P.

13

Rozsudkom zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873), Súdny dvor potvrdil prípustnosť žalôb v uvedených veciach na základe článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

14

Opatrením na zabezpečenie priebehu konania zo 7. novembra 2018 boli účastníci konania vyzvaní, aby Všeobecnému súdu oznámili dôsledky, ktoré pre prejednávanú vec vyvodzujú z rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873). Komisia odpovedala na otázku položenú Všeobecným súdom 19. novembra 2018 a žalobkyňa 23. novembra 2018.

15

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

17

Podľa článku 130 ods. 1 a 7 rokovacieho poriadku, ak o to žalovaný požiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o neprípustnosti alebo nepríslušnosti pred prejednaním veci samej.

18

V prejednávanej veci, keďže Komisia požiadala, aby sa rozhodlo o neprípustnosti, Všeobecný súd, ktorý posúdil, že vec bola dostatočne objasnená na základe dokumentov zo spisu, rozhodol o tomto návrhu bez ďalšieho konania.

19

Komisia v námietke neprípustnosti tvrdí, že skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza žalobkyňa, nevyplývajú koherentným a pochopiteľným spôsobom z textu žaloby a že návrhy prekračujú predmet žaloby o neplatnosť. Komisia tiež tvrdí, že žaloba nie je prípustná v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

20

Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie. Tvrdí, že žaloba je dostatočne jasná a že Všeobecný súd môže vyhlásiť, že sporné opatrenia sú štátnou pomocou, aj keď sa Komisia v napadnutom rozhodnutí vyjadrila výlučne ku kritériu selektivity a na doplnenie ku kritériu existencie výhody v zmysle článku 107 ZFEÚ. Žalobkyňa tvrdí, že žaloba je prípustná vzhľadom na článok 263 štvrtý odsek poslednej časti vety ZFEÚ. Napadnuté rozhodnutie je totiž regulačným aktom, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia a ktorý sa priamo dotýka jej právneho postavenia. Žalobkyňa v tomto ohľade odkazuje na rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873).

21

Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať prípustnosť žaloby najprv so zreteľom na článok 263 štvrtý odsek poslednú časť vety ZFEÚ predtým, ako prípadne preskúma ostatné dôvody neprípustnosti vznesené Komisiou. Ako je uvedené v bode 20 vyššie, z uvedeného ustanovenia vyplýva, že akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné najprv preskúmať kritérium priamej dotknutosti, aby následne prípadne preskúmal ostatné kritériá článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

22

Pokiaľ ide o kritérium priamej dotknutosti, žalobkyňa najmä tvrdí, že je napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá, keďže napadnuté rozhodnutie Talianskej republike umožňuje uplatniť na súkromné podniky poskytujúce sociálne a zdravotnícke služby režim výhod v oblasti nákladov na pracovnú silu, a že toto rozhodnutie má právne účinky čisto automaticky na základe samotného práva Únie a bez akéhokoľvek sprostredkujúceho predpisu, čo Talianskej republike umožňuje uplatňovať predmetný režim výhod. Žalobkyňa pripomína, že Komisia nespochybňuje, že rovnako ako 21 ďalších verejnoprávnych subjektov, ktoré Komisii v roku 2014 podali sťažnosť týkajúcu sa protiprávnej štátnej pomoci, podniká na talianskom trhu poskytovania sociálnych a zdravotníckych služieb a to v konkurencii so súkromnými poskytovateľmi služieb. Verejnoprávne subjekty majú rovnaké príjmy ako súkromní poskytovatelia služieb, pričom však musia z dôvodu dotknutých vnútroštátnych opatrení čeliť vyšším nákladom. Sťažnosť pochádzajúca od 21 verejnoprávnych subjektov a žaloba vyčíslili rozsah skutočnej ujmy, ktorú utrpeli verejnoprávni poskytovatelia sociálnych a zdravotníckych služieb, pretože nemohli využiť dotknuté vnútroštátne opatrenia, keďže tie boli vyhradené súkromným poskytovateľom služieb. Žalobkyňa totiž v podstate vysvetľuje, že vzhľadom na to, že mzdové náklady predstavujú najväčšiu časť nákladov (asi 70 % obratu) poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb, vzniká jej ujma vo výške približne 528000 eur ročne z toho dôvodu, že nemôže využiť dotknuté vnútroštátne opatrenia. Žalobkyňa tiež vysvetľuje, že skutková situácia relevantná na účely článku 107 ZFEÚ, v ktorej ako verejnoprávny subjekt čelí súkromným podnikom poskytujúcim rovnaké služby, je trh poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb, ako ho definuje legge n. 328 – Legge quadro per la realizzazione del sistema integrato di interventi e servizi sociali (zákon č. 328 nazvaný „rámcový zákon na zavedenie integrovaného systému pomoci a sociálnych služieb“) z 8. novembra 2000 (GURI č. 265 z 13. novembra 2000 – Bežný dodatok GURI č. 186, s. 1).

23

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora podmienka, podľa ktorej fyzická alebo právnická osoba musí byť priamo dotknutá rozhodnutím, proti ktorému smeruje žaloba, ako je upravená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené dve kritériá, a to, že sporné opatrenie jednak má priame účinky na právne postavenie jednotlivca, a jednak, že neponecháva nijaký priestor na voľnú úvahu adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 42 a citovanú judikatúru).

24

Pokiaľ ide konkrétne o pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci, treba zdôrazniť, že ich cieľom je ochrana hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o túto oblasť, skutočnosť, že rozhodnutie Komisie v celom rozsahu zachováva účinky vnútroštátnych opatrení, o ktorých sťažovateľ v sťažnosti zaslanej tejto inštitúcii uviedol, že nie sú zlučiteľné s týmto cieľom, a v ich dôsledku sa dostáva do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, umožňuje dospieť k záveru, že toto rozhodnutie priamo ovplyvňuje jeho právne postavenie, a to najmä jeho právo nebyť vystavený narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom predmetných vnútroštátnych opatrení, ktoré vyplýva z ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 43 a citovanú judikatúru).

25

Pritom však treba pripomenúť, že priamu dotknutosť žalobkyne nemožno vyvodiť len zo samotnej možnosti konkurenčného vzťahu (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 46 a citovanú judikatúru).

26

Vzhľadom na to, že podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti vyžaduje, aby napadnutý akt mal priame účinky na právne postavenie žalobcu, súd Únie musí overiť, či žalobca relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé dostať ho do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, a teda mať vplyv na jeho právne postavenie (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 47).

27

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že jej vzniká ujma na základe toho, že podlieha vyšším mzdovým nákladom ako súkromní poskytovatelia sociálnych a zdravotníckych služieb, ktorí využívajú dotknuté vnútroštátne opatrenia ponechané v talianskom štáte v platnosti z dôvodu napadnutého rozhodnutia.

28

Treba v tomto ohľade pripomenúť, že žalobcovia vo veciach, v ktorých bol vydaný rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 50), preukázali, že ich zariadenia sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti subjektov, ktoré boli a priori oprávnené na vnútroštátne opatrenia posudzované v predmetnom rozhodnutí, že vykonávali podobné činnosti, ako boli činnosti uvedených subjektov, a že teda pôsobili na rovnakom trhu služieb a na tom istom geografickom trhu.

29

V prejednávanej veci treba konštatovať, že samotná zmienka o ujme z dôvodu vyšších mzdových nákladov, ako sú náklady súkromných subjektov pôsobiacich na talianskom trhu „sociálnych a zdravotníckych služieb“, nemôže sama osebe relevantným spôsobom vysvetliť dôvody, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie spôsobilé uviesť žalobkyňu do nevýhodného konkurenčného postavenia, a teda vyvolať účinky z hľadiska jej právneho postavenia. V tejto súvislosti treba spresniť, že predmetné vnútroštátne opatrenia sa netýkajú určitých konkrétnych služieb alebo geografických trhov, ale súkromných prevádzkovateľov v Taliansku vo všeobecnosti. Okrem toho treba zdôrazniť, že aj keď sa vzhľadom na svoju rámcovú povahu môže zákon č. 328 týkať poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb, obsahuje všeobecné informácie o organizácii odvetvia, nie však presné údaje o relevantnom trhu, takže nie je možné určiť, či sú všetky subjekty, na ktoré sa vzťahuje, medzi sebou v konkurenčnom postavení.

30

Za týchto podmienok je potrebné overiť, či žalobkyňa relevantným spôsobom predstavila relevantný trh, na ktorom pôsobí, a spresnila, s ktorými subjektmi, ktoré majú potenciálne prospech z predmetných vnútroštátnych opatrení, si konkuruje, a to na účely pochopenia nepriaznivého vplyvu na jej schopnosť hospodárskej súťaže, ktorý by mohli mať vnútroštátne opatrenia, ktoré napadnuté rozhodnutie ponecháva v platnosti.

31

V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyňa poskytuje sociálne a zdravotnícke služby, a zo spisu vyplýva, že je usadená v obci Pederobba nachádzajúcej sa v regióne Benátsko v Taliansku. Žalobkyňa sa domnieva, že je v konkurencii so „súkromnými aktérmi“ poskytujúcimi sociálne a zdravotnícke služby. Vymenúva určité podniky pochádzajúce z iných členských štátov Únie, ktoré sú usadené v Taliansku a ktoré pôsobia v tom istom odvetví, aby preukázala, že kritérium ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ZFEÚ je v prejednávanej veci splnené.

32

V prvom rade je však potrebné dospieť k záveru, že tvrdenia žalobkyne, ako aj skutočnosti uvedené v bode 31 vyššie neumožňujú určiť relevantný trh ani konkurenčnú situáciu na tomto trhu. Žalobkyňa totiž spomenula iba sociálne a zdravotnícke služby, z čoho napríklad vyplýva, že poskytuje starostlivosť starším osobám bez spresnenia podmienok, za ktorých sa tieto služby ponúkajú, a bez toho, aby ďalej spresnila, či výraz „sociálne a zdravotnícke služby“ odkazuje na samostatný trh alebo či odkazuje na viaceré trhy služieb. To totiž jasne nevyplýva z písomností žalobkyne, ktoré zrejme odkazujú skôr na odvetvie než na samostatný trh. Tento dojem je posilnený skutočnosťou, že žalobkyňa uvádza viaceré druhy služieb, rovnako ako rámcový zákon č. 328, na ktorý odkazuje. Vymenúva napríklad podniky poskytujúce „sociálne a lekárske“ služby, služby „zdravia“, služby v „odvetví zdravotníckych a sociálnych domovov“ alebo podniky, ktoré sú „domovmi pre staršie osoby“.

33

Okrem toho zo spisu nevyplýva, na akom geografickom trhu je žalobkyňa aktívna. Žalobkyňa bez ďalších spresnení uvádza, že pôsobí na talianskom trhu. Vymenúva zároveň zahraničné subjekty, ako aj aktérov pôsobiacich vo viacerých talianskych regiónoch, ako je Emilia‑Romagna, Lazio, Ligúria, Lombardsko, Piemont, Apúlia, Toskánsko, Sardínia a Benátsko. Žalobkyňa tiež uvádza, že je usadená v obci Pederobba. Z týchto informácií však nemožno vyvodiť, na ktorom geografickom trhu sa žalobkyňa domnieva, že skutočne podniká, a to o to viac, že nespresňuje podmienky, za ktorých sú sociálne a zdravotnícke služby poskytované. Žalobkyňa najmä nespresňuje, či sú jej služby poskytované na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni.

34

V druhom rade treba konštatovať, že žalobkyňa nespresnila, v prípade ktorých aktérov, ktorí by mohli potenciálne využiť dotknuté vnútroštátne opatrenia, sa domnieva, že si s nimi konkuruje. Vzhľadom na neexistenciu konkrétnych informácií v tomto ohľade totiž žalobkyňa nemôže preukázať, že by sa ocitla v nevýhodnom konkurenčnom postavení. V tejto súvislosti treba spresniť, ako sa uvádza v bode 25 vyššie, že priamu dotknutosť žalobkyne nemožno vyvodiť len zo samotnej možnosti konkurenčného vzťahu. Nestačí teda, ako to robí žalobkyňa, odkazovať na taký abstraktný pojem ako „súkromní aktéri“ alebo vymenovať podniky pôsobiace v rovnakom odvetví bez toho, aby vysvetlila, prečo a ako by sa uvedené podniky mali považovať za konkurentov žalobkyne.

35

Vzhľadom na tieto úvahy treba rozhodnúť, že vzhľadom na neexistenciu informácií uvedených v bodoch 32 až 34 vyššie žalobkyňa v súlade s judikatúrou citovanou v bode 26 vyššie neuviedla relevantné dôvody, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie spôsobilé uviesť ju do nevýhodného konkurenčného postavenia, a teda vyvolať účinky na jej právne postavenie, takže v prejednávanej veci nie je splnené kritérium priamej dotknutosti.

36

Z toho vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných kritériách uvedených v článku 263 štvrtom odseku poslednej časti vety ZFEÚ a o ostatných dôvodoch neprípustnosti vznesených Komisiou, žalobu je potrebné zamietnuť vcelku ako neprípustnú.

37

Podľa článku 144 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak žalovaná strana podá námietku neprípustnosti alebo nepríslušnosti uvedenú v článku 130 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, o návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa rozhodne až po jej zamietnutí alebo spojení na spoločné konanie o veci samej. Okrem toho podľa článku 142 ods. 2 rokovacieho poriadku má vedľajšie účastníctvo vo vzťahu k hlavnému konaniu vedľajšiu povahu a stane sa bezpredmetným najmä v prípade, že je žaloba vyhlásená za neprípustnú.

38

Keďže v prejednávanej veci bola žaloba zamietnutá ako celok, už nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré predložili Ipab di Vicenza, Ipab Casa Gino e Pierina Marani, Ipab Centro Residenziale per Anziani di Cittadella, Azienda Pubblica dei Servizi alla Persona „Grimani Buttari – residenze per Anziani in Osimo“ a Talianska republika.

39

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

40

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu jej vlastných trov konania, ako aj na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s návrhom Komisie.

41

Okrem toho na základe článku 144 ods. 10 rokovacieho poriadku Ipab di Vicenza, Ipab Casa Gino e Pierina Marani, Ipab Centro Residenziale per Anziani di Cittadella, Azienda Pubblica dei Servizi alla Persona „Grimani Buttari – residenze per Anziani in Osimo“ a Talianska republika znášajú svoje vlastné trovy konania týkajúce sa návrhov na vstup do konania ako vedľajší účastníci.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol takto: