1

Európska komisia rozhodnutím C(2014) 4443 final z 2. júla 2014 vyhlásila nadobudnutie spoločnosti E‑Plus Mobilfunk GmbH & Co. KG (ďalej len „E‑Plus“) spoločnosťou Telefónica Deutschland Holding AG (ďalej len „Telefónica Deutschland“) za zlučiteľné so spoločným trhom a s článkom 57 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (vec COMP/M.7018, Telefónica Deutschland/E‑Plus) pod podmienkou, že Telefónica Deutschland bude dodržiavať určité konečné záväzky, ktoré sú pripojené k uvedenému rozhodnutiu (ďalej len „konečné záväzky“).

2

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 5. júna 2015 žalobkyňa navrhla zrušenie predmetného rozhodnutia o koncentrácii (vec T‑307/15, 1&1 Telecom/Komisia, Komisia, vec v konaní).

3

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 29. januára 2016 prostredníctvom aplikácie e‑Curia podala žalobkyňa návrh, na základe ktorého sa začalo toto konanie a ktorého predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 19. novembra 2015 o vykonaní nápravných opatrení týkajúcich sa iného záväzku, ako je záväzok PMS, konkrétne nápravných opatrení, ktoré sa týkajú operátorov virtuálnej mobilnej siete a poskytovateľov služieb mobilných telekomunikácií s výnimkou operátorov mobilných sietí, ktorí sú vlastníkmi svojej vlastnej infraštruktúry sietí, ako je upravené v konečných záväzkoch (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Prvá strana žaloby uvádza, že žalobkyňu zastupuje Jens‑Olrik Murach, advokát usadený v Bruseli (Belgicko). K žalobe je okrem toho pripojené splnomocnenie na zastupovanie pánom Murachom. Podanie prostredníctvom e‑Curia však urobil Peter Alexiadis, solicitor zapísaný v Law Society Anglicka a Walesu, ktorý je spoločníkom pána Muracha v tej istej advokátskej kancelárii.

4

Rozhodnutím z 2. februára 2016, konštatujúcim, že žaloba nie je v súlade s podmienkami vymenovanými v článku 51 ods. 3 a v článku 78 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, keďže k nej nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie pre pána Alexiadisa, kancelária Všeobecného súdu požiadala na základe článku 78 ods. 5 rokovacieho poriadku o odstránenie nedostatkov žaloby najneskôr do 10. februára 2016.

5

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. februára 2016 prostredníctvom e‑Curia žalobkyňa v stanovenej lehote predložila splnomocnenie na zastupovanie pre pána Alexiadisa. Sprievodný list k splnomocneniu podpísal pán Murach. Podanie prostredníctvom e‑Curia však urobil pán Alexiadis.

6

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. februára 2016 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku.

7

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. marca 2016 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k uvedenej námietke neprípustnosti.

8

Žalobkyňa v žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:

9

Komisia v námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:

10

Žalobkyňa vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:

11

Podľa článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku môže žalovaný požiadať, aby Všeobecný súd pred prejednaním veci rozhodol o neprípustnosti. Podľa článku 130 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že začne ústnu časť konania o námietke neprípustnosti.

12

V prejednávanej veci Všeobecný súd usudzuje, že má dostatočné informácie zo spisového materiálu, a rozhoduje bez začatia ústnej časti konania.

13

Komisia svojou námietkou neprípustnosti v podstate tvrdí, že žaloba je neprípustná, keďže ju nepodpísal pán Murach, ktorý je podľa Komisie jediným právnym zástupcom žalobkyne. Skutočnosť, že žalobu nepodpísal advokát, ktorý je právnym zástupcom žalobkyne, pritom predstavuje procesný nedostatok, ktorý nemožno odstrániť.

14

Žalobkyňa túto argumentáciu spochybňuje. Tvrdí, že žalobu podpísal advokát oprávnený konať pred Všeobecným súdom, v tomto prípade pán Alexiadis, a to prostredníctvom svojho prihlasovacieho mena na e‑Curia a svojho hesla. Použitie e‑Curia sa pritom podľa článku 3 rozhodnutia Všeobecného súdu zo 14. septembra 2011 o podávaní a doručovaní procesných písomností prostredníctvom aplikácie e‑Curia (Ú. v. EÚ C 289, 2011, s. 9, ďalej len „rozhodnutie o e‑Curia“) považuje za podpis. Žalobkyňa pripúšťa, že pri podaní žaloby nepredložila splnomocnenie na zastupovanie pre pána Alexiadisa, ale tvrdí, že takýto nedostatok možno na základe článku 78 ods. 5 rokovacieho poriadku odstrániť, a 9. februára 2016 sa tak aj stalo.

15

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 19 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu uplatňuje na konanie na Všeobecnom súde, môže účastníkov konania pred Všeobecným súdom zastupovať alebo im pomáhať len advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

16

Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu tiež uplatňuje na konanie na Všeobecnom súde, musí žaloba okrem iného obsahovať údaj o mene a bydlisku žalobcu a označenie podpísaného.

17

Z článku 19 štvrtého odseku a článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že žalobu musí podpísať osoba oprávnená zastupovať žalobcu.

18

Po druhé treba tiež pripomenúť, že podľa článku 73 ods. 1 rokovacieho poriadku musí byť originál podania v papierovej verzii vlastnoručne podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom účastníka konania.

19

Toto ustanovenie je doplnené článkom 74 rokovacieho poriadku, ktorý má názov „Elektronické podanie“ a stanovuje:

„Všeobecný súd môže rozhodnutím určiť podmienky, za ktorých sa podanie zaslané do kancelárie Všeobecného súdu elektronicky považuje za originál tohto podania…“

20

Túto možnosť vykonal Všeobecný súd prijatím rozhodnutia o e‑Curia, ktorého článok 3 stanovuje:

„Procesná písomnosť podaná prostredníctvom e‑Curie sa považuje za jej originál v zmysle článku 43 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku [Všeobecného súdu z 2. mája 1991], pokiaľ sa na jej podanie použilo prihlasovacie meno a heslo zástupcu. Táto identifikácia sa považuje za podpis príslušnej písomnosti.“

21

V tejto súvislosti treba konštatovať, že na vytvorenie účtu na e‑Curia je potrebné, aby dotknutá osoba uviedla okrem iného svoje priezvisko, meno alebo mená, označenie, poštovú adresu, elektronickú adresu a telefónne číslo. Táto osoba musí tiež poskytnúť kópiu svojho preukazu totožnosti alebo cestovného pasu, ako aj doklad potvrdzujúci jej spôsobilosť zastupovať inštitúciu alebo členský štát alebo jej oprávnenie na vystupovanie pred súdom niektorého členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Napokon podľa podmienok používania aplikácie e‑Curia, ktoré sa vzťahujú na zástupcov účastníkov konania, uverejnených na internetovej stránke Súdneho dvora, musí dotknutá osoba prijať určité záväzky, ktorých nedodržanie môže mať za následok deaktiváciu účtu e‑Curia, vrátane týchto záväzkov:

22

Po tretie je ustálenou judikatúrou, že absencia podpisu žaloby advokátom oprávneným vykonávať procesné akty pred Všeobecným súdom nepatrí medzi formálne nedostatky, ktoré možno odstrániť po uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku v súlade s článkom 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj s článkom 51 ods. 4 a článkom 78 ods. 5 rokovacieho poriadku [uznesenie z 24. februára 2000, FTA a i./Rada, T‑37/98, EU:T:2000:52, bod 28; rozsudok z 23. mája 2007, Parlament/Eistrup, T‑223/06 P, EU:T:2007:153, bod 48, a uznesenie z 12. marca 2014, Xacom Comunicaciones/ÚHVT – France Telecom España (xacom Comunicaciones), T‑252/13, neuverejnené, EU:T:2014:163, bod 19].

23

Požiadavka podpisu žaloby zástupcom žalobcu, ktorá na účely právnej istoty sleduje zabezpečenie pravosti žaloby a vylúčenie rizika, že táto žaloba nie je v skutočnosti dielom autora oprávneného na tento účel, sa totiž musí považovať sa podstatné formálne pravidlo a musí sa uplatňovať striktne tak, aby jej nedodržanie malo za následok neprípustnosť žaloby (rozsudok z 23. mája 2007, Parlament/Eistrup, T‑223/06 P, EU:T:2007:153, bod 51, a uznesenie z 12. marca 2014, xacom Comunicaciones, T‑252/13, neuverejnené, EU:T:2014:163, bod 20).

24

Práve vzhľadom na tieto zásady je potrebné skúmať námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia.

25

V tejto veci treba v prvom rade konštatovať, po prvé, že žalobu skutočne podpísal advokát oprávnený vykonávať procesné akty pred Všeobecným súdom. Nie je totiž sporné, že pán Alexiadis je členom európskej komory a z tohto dôvodu je oprávnený vykonávať procesné akty pred Všeobecným súdom. Podanie žaloby prostredníctvom aplikácie e‑Curia pomocou prihlasovacieho mena a hesla pána Alexiadisa sa pritom podľa článku 3 rozhodnutia o e‑Curia považuje za podpis.

26

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, treba túto vec odlíšiť od predchádzajúcich vecí, v ktorých žalobu podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená vykonávať procesné akty pred Všeobecným súdom, či už to bola osoba, ktorá nemala postavenie advokáta (uznesenie zo 17. júla 2014, Brown Brothers Harriman/ÚHVT, C‑101/14 P, neuverejnené, EU:C:2014:2115), advokát z tretej krajiny nezapísaný v komore Únie (uznesenia z 27. novembra 2007, Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia, C‑163/07 P, EU:C:2007:717; z 20. júna 2013, Interspeed/Komisia, C‑471/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:418, a z 24. februára 2000, FTA a i./Rada, T‑37/98, EU:T:2000:52), alebo advokát, ktorý je sám žalobcom, alebo ho nemožno považovať za tretiu stranu vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu jeho vzťahov s týmto žalobcom [uznesenia z 5. decembra 1996, Lopes/Súdny dvor, C‑174/96 P, EU:C:1996:473, a z 8. decembra 1999, Euro‑Lex/ÚHVT (EU‑LEX), T‑79/99, EU:T:1999:312].

27

Rovnako tiež treba odlíšiť túto vec od predchádzajúcich vecí, v ktorých podpis, ktorý bol umiestnený na žalobe, síce teoreticky patril advokátovi oprávnenému vykonávať procesné akty pred súdmi Únie, no nebol autentický, či už preto, že do kancelárie nebol podaný originál žaloby, ale len jej kópia (rozsudok z 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT, C‑426/10 P, EU:C:2011:612, a uznesenie z 21. septembra 2012, Noscira/ÚHVT, C‑69/12 P, neuverejnené, EU:C:2012:589), preto, že podpis nebol vlastnoručný, alebo bol umiestnený prostredníctvom pečiatky (rozsudok z 23. mája 2007, Parlament/Eistrup, T‑223/06 P, EU:T:2007:153), alebo preto, že podpis bol síce vlastnoručný, no bol nečitateľný a nebolo možné ho identifikovať ako podpis advokáta oprávneného podpísať predmetné procesné akty (uznesenia zo 6. októbra 2015, Marpefa/ÚHVT, C‑181/15 P, neuverejnené, EU:C:2015:678, a z 12. marca 2014, xacom Comunicaciones, T‑252/13, neuverejnené, EU:T:2014:163). Odkazy na judikatúru, ktoré uvádza Komisia na podporu svojej námietky neprípustnosti, teda nie sú v tejto veci relevantné.

28

Po druhé tvrdenia, ktorými chce Komisia spochybniť postavenie pána Alexiadisa ako zástupcu žalobkyne z dôvodu, že jeho meno sa nevyskytuje na prvej strane žaloby, treba zamietnuť. Toto postavenie je totiž potvrdené skutočnosťou, že žalobkyňa predložila splnomocnenie udeľujúce pánovi Alexiadisovi plnú moc na zastupovanie. Okolnosť, že toto splnomocnenie nebolo predložené súčasne so žalobou, nemôže nič na tomto konštatovaní zmeniť, ani viesť k neprípustnosti žaloby, keďže takéto opomenutie pri podaní žaloby možno napraviť a žalobkyňa tak aj urobila v lehote stanovenej na základe článku 78 ods. 5 rokovacieho poriadku [rozsudok zo 4. februára 2015, KSR/ÚHVT – Lampenwelt (Moon), T‑374/13, neuverejnený, EU:T:2015:69, body 12 a 13].

29

Po tretie treba konštatovať, že žalobu podal pán Alexiadis prostredníctvom e‑Curia pomocou svojho prihlasovacieho mena a hesla. Ako bolo pritom uvedené v bodoch 21 a 25 vyššie, použitie účtu na e‑Curia sa nielenže považuje za podpis, ale na rozdiel od obyčajného vlastnoručného podpisu tiež automaticky poskytuje informácie o totožnosti, označení a adrese podpísanej osoby zastupujúcej žalobcu.

30

V dôsledku toho na žalobu treba hľadieť tak, že splnila aj podmienku uvedenia označenia a adresy zástupcu žalobcu uvedenú v článku 76 písm. b) rokovacieho poriadku. V každom prípade absencia uvedenia adresy dotknutého advokáta alebo skutočnosti, že je zástupcom žalobkyne, v texte žaloby nemôže sama osebe spôsobiť neprípustnosť žaloby platne podpísanej advokátom Únie splnomocneným žalobkyňou, či už je jeho podpis vlastnoručný alebo elektronický prostredníctvom e‑Curia, a podanej v lehote upravenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.

31

Po štvrté treba konštatovať, že v tejto veci sú dodržané zásady, z ktorých vychádza povinnosť podpisu žaloby advokátom, konkrétne potreba uistiť sa, že zodpovednosť za predloženie a obsah tohto podania znáša osoba oprávnená zastupovať žalobcu na súdoch Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. marca 2014, xacom Comunicaciones, T‑252/13, neuverejnené, EU:T:2014:163, bod 18 a citovanú judikatúru) a potreba zabezpečiť pravosť žaloby a vylúčiť riziko, že táto žaloba nie je v skutočnosti dielom autora oprávneného na tento účel (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. októbra 2015, Marpefa/ÚHVT, C‑181/15 P, neuverejnené, EU:C:2015:678, bod 22). Pán Alexiadis je totiž oprávnený zastupovať žalobkyňu pred súdmi Únie, ako bolo konštatované v bodoch 25 a 28 vyššie, a nie je sporné, že je autorom alebo jedným z autorov žaloby.

32

So zreteľom na vyššie uvedené treba námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, zamietnuť.

33

Podľa článku 133 rokovacieho poriadku o trovách konania rozhoduje Všeobecný súd v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí. Keďže týmto uznesením sa konanie nekončí, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

nariadil:

V Luxemburgu 22. júna 2016