1

Prvá žalobkyňa, Ryanair DAC, predtým Ryanair Ltd, je letecká spoločnosť so sídlom v Írsku, ktorá prevádzkuje viac ako 1800 denných letov spájajúcich 200 destinácií v 31 štátoch v Európe a severnej Afrike, a druhá žalobkyňa, Airport Marketing Services Ltd (ďalej len „AMS“) je dcérska spoločnosť spoločnosti Ryanair, ktorá poskytuje riešenia v oblasti marketingovej stratégie, pričom väčšina jej činností spočíva v predaji reklamného priestoru na internetovej stránke spoločnosti Ryanair.

2

Letisko Nîmes‑Garons (ďalej len „letisko v Nîmes“), ktorého vlastníkom je Francúzska republika, sa nachádza vo Francúzsku v departemente Gard. Uvedené letisko prevádzkovala obchodná a priemyselná komora (ďalej len „OPK“) Nîmes‑Uzès‑Le Vigan. Od 1. januára 2006 bola zodpovednosť za vybavenie, údržbu, prevádzkovanie a rozvoj civilnej zóny tohto letiska zverená zmiešanému združeniu pre vybavenie a rozvoj letiska Nîmes‑Alès‑Camargue‑Cévennes (ďalej len „SMAN“), ktoré je verejnoprávnym subjektom združujúcim regionálnu radu Gard, spoločenstvo aglomerácie Nîmes Métropole a spoločenstvo aglomerácie Grand Alès en Cévennes. V čase od 1. februára 2006 do 31. decembra 2006 SMAN dočasne zverilo prevádzkovanie dotknutého letiska uvedenej OPK prostredníctvom delegovania verejnej služby. Na základe verejného obstarávania si SMAN následne zvolilo, v rámci dohody o delegovaní verejnej služby s účinnosťou od 1. januára 2007, ďalej delegovať prevádzkovanie toho istého letiska na spoločnosť Veolia Transport, ktorú pri vykonávaní dohody nahradila jej 100 % dcérska spoločnosť Veolia Transport Aéroport Nîmes (ďalej len „VTAN“).

3

Ryanair začala vykonávať svoju činnosť na letisko v Nîmes v júni 2000. Prevádzkovanie pôvodne jediného leteckého spojenia medzi uvedeným letiskom a letiskom Londýn‑Stansted sa rozšírilo na štyri letecké spojenia.

4

V tejto súvislosti OPK Nîmes‑Uzès‑Le Vigan uzavrela so spoločnosťou Ryanair 11. apríla 2000 zmluvu o letiskových službách na dobu desiatich rokov, ktorou sa táto posledná uvedená spoločnosť zaviazala prevádzkovať denné letecké spojenie medzi letiskami Londýn‑Stansted a Nîmes (ďalej len „ZLS z roku 2000“).

5

ZLS z roku 2000 bola zmenená vzhľadom na výmenu korešpondencie na konci roku 2001 a v marci 2004, pričom stanovovala zvýšenie platieb OPK Nîmes‑Uzès‑Le Vigan spoločnosti Ryanair na rozvoj ďalších spojení. Dňa 10. októbra 2005 bola uzavretá nová zmluva o letiskových službách medzi OPK a spoločnosťou Ryanair na prvotné obdobie piatich rokov, ktorou sa táto posledná uvedená spoločnosť zaviazala prevádzkovať určité letecké spojenia na letisko v Nîmes. V ten istý deň uzavreli OPK a AMS zmluvu o marketingových službách, ktoré spočívali v poskytovaní reklamných služieb na internetovej stránke spoločnosti Ryanair a prostredníctvom emailov, za úhradu ročných platieb dotknutou OPK.

6

Dňa 2. januára 2007 VTAN uzatvorila zmluvu o letiskových službách so spoločnosťou Ryanair, ktorou súhlasila platiť jej príspevok do systému podpory rozvoja objemu dopravy, a zmluvu o marketingových službách so spoločnosťou AMS na nákup služieb ako protihodnoty za určenú sumu. Tieto zmluvy boli účinné od 1. januára 2007 do 31. októbra 2007. Dňa 1. augusta 2007 VTAN a AMS podpísali dodatok k tejto poslednej uvedenej zmluve, ktorý upravoval dodatočný príspevok zo strany VTAN. Dňa 7. novembra 2007 tie isté zmluvné strany uzavreli dve nové zmluvy s cieľom pokračovať v uplatňovaní uvedených zmlúv, ktorým uplynula doba účinnosti. Platby v prospech spoločností Ryanair a AMS sa zvýšili. Dňa 27. augusta 2008 tie isté zmluvné strany uzavreli dve nové zmluvy, ktorými boli nahradené predchádzajúce zmluvy, s účinnosťou od 1. novembra 2008 na obdobie jedného roka s možnosťou dvojnásobného predĺženia. Prvá z týchto zmlúv obsahovala najmä záväzok spoločnosti Ryanair prevádzkovať určité letecké spojenia na letisko v Nîmes, ako aj nástroj na podporu rozvoja objemu dopravy. Dvomi dodatkami z 25. augusta 2009 sa predĺžilo uplatňovanie uvedených zmlúv do 31. decembra 2011. Napokon 18. augusta 2010 a 30. novembra 2010 tie isté zmluvné strany podpísali dodatky k druhej z uvedených zmlúv, ktoré upravovali zvýšenie príspevku VTAN.

[omissis]

24

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. februára 2016 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

25

Osobitným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 2. marca 2016 žalobkyne podali návrh na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorým žiadali, aby Komisia predložila určité dokumenty.

26

Komisia predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote.

27

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. mája 2016 Rada Európskej únie podala návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím z 5. júla 2017 predseda šiestej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.

28

Rozhodnutím z 21. júna 2017 Všeobecný súd rozhodol o postúpení veci šiestej rozšírenej komore.

29

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania, vyzval účastníkov konania na predloženie ich pripomienok k prípadnému spojeniu tejto veci s vecami T‑111/15 a T‑165/15 na účely ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, upravených v článku 89 svojho rokovacieho poriadku, vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky.

30

Rozhodnutím predsedu šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu z 28. augusta 2007 po vypočutí účastníkov konania boli veci T‑111/15, T‑165/15 a T‑53/16 spojené na účely ústnej časti konania v súlade s článkom 68 ods. 1 rokovacieho poriadku.

31

Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní 26. októbra 2017.

32

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

33

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

110

Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

111

Žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne pripísala štátu rozhodnutia SMAN. V tejto súvislosti tvrdia, že SMAN združuje verejnoprávne subjekty a poskytuje letiskové služby v postavení jedného zo správcov letiska. Vzhľadom na to, že SMAN je verejnoprávny podnik, bola Komisia údajne povinná v zmysle rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EU:C:2002:294), preveriť, či sa orgány verejnej moci podieľali na prijatí opatrení, ktoré prijalo SMAN v ich prospech. V rozpore s uvedeným rozsudkom Komisia v odôvodnení 573 napadnutého rozhodnutia údajne vyvodila svoj záver týkajúci sa pripísateľnosti štátu na základe jediného organického kritéria týkajúceho sa majetku, a to zloženia výboru združenia SMAN. Okrem toho Komisia podľa nich v rozpore s požiadavkami tohto rozsudku neuskutočnila preskúmanie účasti orgánov verejnej moci na rozhodnutiach SMAN na základe viacerých kritérií.

112

Žalobkyne sa domnievajú, že prístup, ktorý si zvolila Komisia v napadnutom rozhodnutí, má za následok, že kritériá podľa rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EÚ: C: 2002: 294), sa nemôžu vzťahovať na žiadny podnik vo vlastníctve štátnych subjektov, či už ústredných alebo miestnych. Tieto orgány by pritom mohli založiť podnik a byť jeho jediným akcionárom bez toho, aby sa tento podnik považoval za orgán verejnej moci. Tento prístup podľa nich predstavuje systematické odchyľovanie sa od samostatnosti právnej subjektivity právnickej osoby, ako keby neexistovali verejnoprávne spoločnosti.

113

Najskôr treba uviesť, že Komisia vo svojej analýze pripísateľnosti dotknutých zmlúv štátu vychádzala, pokiaľ ide o zmluvy uzavreté s OPK Nîmes‑Uzès‑Le Vigan, iba z verejnoprávnej povahy tejto poslednej uvedenej komory, pričom SMAN nepridelila žiadnu úlohu. V dôsledku toho je výhrada žalobkýň neúčinná v rozsahu, v akom sa týka kritiky analýzy pripísateľnosti týchto posledných uvedených zmlúv štátu. Naproti tomu, pokiaľ ide o zmluvy uzavreté s VTAN, treba zdôrazniť, že Komisia v odôvodnení 277 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že obchodná politika VTAN voči žalobkyniam bola vo veľkej miere ovplyvnená rámcom, ktorý stanovil SMAN, čo viedlo VTAN k odchýleniu sa od bežného správania prevádzkovateľa letiska, ktorý je slobodný vo svojej obchodnej politike a riadi sa vyhliadkami ziskovosti. Na záver svojej analýzy Komisia v odôvodnení 299 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, že zmluvy uzavreté s VTAN mali byť považovať za pripísateľné združeniu SMAN, a teda v širšom zmysle Francúzskej republike.

114

Preto je potrebné preskúmať túto výhradu v rozsahu, v akom žalobkyne tvrdia, že Komisia pochybila, keď neuviedla, že opatrenia prijaté SMAN v ich prospech vzhľadom na to, že vplyv obchodnej politiky VTAN bol pre nich priaznivý, boli v širšom zmysle pripísateľné Francúzskej republike.

115

V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť judikatúru, podľa ktorej opatrenia prijaté miestnymi orgánmi alebo inými orgánmi pôsobiacimi na nižšej než celoštátnej úrovni rovnako ako opatrenia prijaté ústrednou vládou patria do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení (pozri judikatúru citovanú v bode 85 vyššie).

116

V prejednávanej veci treba konštatovať, že Komisia v odôvodneniach 26 a 572 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že SMAN je verejnoprávny subjekt, ktorý združuje tri miestne orgány, a to regionálnu radu Gard, spoločenstvo aglomerácie Nîmes Métropole a spoločenstvo aglomerácie Grand Alès en Cévennes.

117

Okrem toho Komisia v odôvodneniach 572 a 573 napadnutého rozhodnutia uviedla, že rozhodnutia miestnych orgánov sa musia považovať za pripísateľné štátu v širšom zmysle a že tento záver prenesene platí aj pre združenie miestnych orgánov, ako je SMAN.

118

Komisia navyše v odôvodnení 573 napadnutého rozhodnutia poznamenala, že SMAN bolo spravované výborom združenia, ktorý tvorili výlučne delegáti zastupujúci miestne orgány, ktoré boli jeho členmi.

119

Komisia z toho v odôvodnení 573 napadnutého rozhodnutia vyvodila, že všetky rozhodnutia SMAN boli pripísateľné štátu.

120

Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 85 tohto rozsudku treba súhlasiť s týmto záverom.

121

Tento záver nie je vyvrátený tvrdením žalobkýň, podľa ktorého je SMAN podnikom poskytujúcim letiskové služby a že z tohto dôvodu bola Komisia povinná posúdiť pripísanie rozhodnutí SMAN štátu na základe kritérií stanovených v rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EU:C:2002:294).

122

Treba totiž zdôrazniť, že Komisia v odôvodnení 277 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že správanie spoločnosti VTAN voči žalobkyniam sa nemalo posudzovať nezávisle od správania SMAN, ktoré je združením verejnoprávnych subjektov konajúcim ako poskytujúci orgán v rámci poskytovania pomoci a uplatnenia delegovania verejnej služby, a najmä, že obchodná politika VTAN voči žalobkyniam bola vo veľkej miere ovplyvnená rámcom, ktorý stanovilo združenie SMAN.

123

Hoci SMAN môže vykonávať činnosti podniku, rovnako ako to môžu urobiť iné štátne orgány, treba konštatovať, že predstavuje združenie územných celkov, ktoré v prejednávanej veci okrem iného koná ako orgán verejnej moci v rámci delegovania verejnej služby, a preto pokiaľ ide o opatrenia, ktoré prijalo, nie je potrebné preukazovať pripísateľnosť štátu na základe prístupu uvedeného v rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EU:C:2002:294).

124

Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

125

Žalobkyne uvádzajú, že rozhodnutia súkromného podniku, ako je VTAN, nie sú vo všeobecnosti pripísateľné štátu, najmä ak neexistuje akýkoľvek majetkový podiel štátu v dotknutom podniku. V každom prípade Komisia údajne nepreukázala, že rozhodnutia prijaté spoločnosťou VTAN boli pripísateľné štátu. Obyčajný vplyv združenia SMAN na správanie spoločnosti VTAN prostredníctvom dohody o delegovaní verejnej služby údajne v tejto súvislosti nestačí. Okrem toho sa SMAN podľa nich systematicky zdržalo uplaňovania svojej právomoci ovplyvňovať VTAN v rokovaniach so spoločnosťou Ryanair. Navyše podľa žalobkýň sa VTAN mohla slobodne snažiť nahradiť Ryanair a mala široký priestor na rokovanie s nimi o zmluvách.

126

Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

127

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa nerobí žiadny rozdiel medzi prípadmi, keď pomoc poskytuje priamo štát, a prípadmi, keď ju poskytujú verejné alebo súkromné subjekty, ktoré štát zriadi alebo určí na účely správy pomoci. Právo Únie totiž nemôže povoliť obchádzanie pravidiel štátnej pomoci samotným vytvorením samostatných inštitúcií poverených poskytovaním pomoci (pozri rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 23 a citovanú judikatúru).

128

Rovnako určenie súkromného subjektu zo strany štátu na poskytovanie pomoci samo osebe nemôže znamenať, že na opatrenia prijaté týmto subjektom sa nebudú uplatňovať tieto pravidlá.

129

Pokiaľ ide o podmienku vzťahujúcu sa na pripísateľnosť opatrenia, treba preskúmať, či sa verejné orgány môžu považovať za podieľajúce sa na prijatí uvedeného opatrenia (rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 17 a citovaná judikatúra). V dôsledku toho treba preskúmať, či Komisia bola oprávnená domnievať sa na základe svojej analýzy pripísateľnosti štátu, že SMAN sa podieľalo na uzatváraní zmlúv, ktoré VTAN uzavrela so žalobkyňami.

130

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia v odôvodneniach 278 až 299 napadnutého rozhodnutia identifikovala súbor ukazovateľov na podporu takéhoto podieľania sa zo strany SMAN.

131

Po prvé Komisia konštatovala, že dohoda o delegovaní verejnej služby uzavretá medzi združením SMAN a spoločnosťou Veolia Transport, ktorej vykonávanie bolo zverené spoločnosti VTAN, nebola obmedzená na to, aby tejto poslednej uvedenej spoločnosti zverila obchodné prevádzkovanie letiska v Nîmes, ale poverila ju tiež rozvojom objemu dopravy. Podľa nej tým táto dohoda o delegovaní verejnej služby obmedzovala a ovplyvňovala obchodnú politiku spoločnosti VTAN voči leteckým spoločnostiam, a to tým viac, že rozvoj objemu dopravy nebol sám osebe konečným cieľom, ktorý sleduje súkromný prevádzkovateľ letiska, ktorý sa úplne slobodne rozhoduje o svojej obchodnej politike. Cieľom, ktorý by sledoval takýto súkromný prevádzkovateľ, je maximalizovanie svojej ziskovosti, čo však nie je za každých okolností zlučiteľné s rozvojom objemu dopravy (odôvodnenia 278 až 281 napadnutého rozhodnutia). Navyše konštatovala, že odpoveď spoločnosti Veolia Transport vo verejnom obstarávaní bola ovplyvnená cieľom rozvoja objemu dopravy, ktorý stanovilo SMAN, a všeobecnejšie cieľmi miestneho hospodárskeho rozvoja, ktoré sledovalo SMAN (odôvodnenia 282 až 285 uvedeného rozhodnutia). Po druhé konštatovala, že rôzne tvrdenia spoločnosti Veolia Transport počas verejného obstarávania potvrdzovali, že si bola vedomá skutočnosti, že obchodný vzťah so spoločnosťou Ryanair mohol poškodiť ziskovosť prevádzkovania letiska v Nîmes a že nebola pripravená pokračovať v tomto vzťahu za podobných podmienok, ako boli podmienky, ktoré predtým zaviedla OPK Nîmes‑Uzès‑Le Vigan, z dôvodu cieľov združenia SMAN v oblasti rozvoja objemu dopravy, záväzkov prevzatých voči SMAN s cieľom získať správu tohto letiska a paušálneho príspevku ponúknutého združením SMAN, a aby zabezpečila finančnú rovnováhu koncesie (odôvodnenie 287 tohto rozhodnutia). Po tretie, pokiaľ ide o túto paušálnu prevádzkovú dotáciu, konštatovala, že ziskovosť koncesie spoločnosti VTAN bola založená na tomto príspevku, že jeho výška bola vypočítaná na základe predbežného rozpočtu, ktorý zahŕňal náklady a príjmy spojené s dotknutými zmluvami a že SMAN preto poskytlo spoločnosti VTAN príspevok poňatý tak, aby umožnil pokračovanie činností spoločnosti Ryanair za takých podmienok, ktoré boli podobné podmienkam, za ktorých táto spoločnosť začala poskytovať svoje služby na letisku v Nîmes v čase, keď jeho prevádzkovanie zabezpečovala OPK Nîmes‑Uzès‑Le Vigan. Okrem iného zdôraznila, že prispôsobenie paušálneho príspevku v závislosti od činnosti spoločnosti Ryanair oslabovalo záujem spoločnosti VTAN prijať také rozhodnutia, ktoré by spôsobili zníženie objemu dopravy spoločnosti Ryanair (odôvodnenia 288, 289 a 291 toho istého rozhodnutia).

132

Treba konštatovať, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že ako uviedla v odôvodneniach 292 a 293 napadnutého rozhodnutia, rámec stanovený združením SMAN prostredníctvom výberového konania, ciele stanovené dohodou o delegovaní verejnej služby uzavretou medzi združením SMAN a spoločnosťou Veolia Transport, ako aj paušálny príspevok mali dostatočne rozhodujúci vplyv na správanie spoločnosti VTAN voči žalobkyniam na to, aby sa dotknuté zmluvy mohli považovať za pripísateľné štátu v zmysle judikatúry. Preto treba súhlasiť so záverom Komisie uvedeným v odôvodnení 299 uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi podmienkami uvedenej dohody, procesom verejného obstarávania a paušálnym príspevkom na jednej strane a zmluvami uzavretými spoločnosťou VTAN so žalobkyňami na druhej strane bola dostatočne silná na to, aby preukázala jasné podieľanie sa združenia SMAN na dotknutých opatreniach, takže tieto opatrenia sa museli pripísať združeniu SMAN.

133

Žiadne z tvrdení uvedených žalobkyňami nemôže spochybniť tento záver.

134

V prvom rade totiž žalobkyne tvrdia, že obyčajný vplyv združenia SMAN na správanie spoločnosti VTAN prostredníctvom dohody o delegovaní verejnej služby uzatvorenej medzi združením SMAN a spoločnosťou Veolia Transport sa nerovná kontrole štátu a neumožňuje pripísanie štátu. Toto tvrdenie však vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia, ktoré je založené na súbore ukazovateľov v súvislosti s konštatovaním, že SMAN uplatňovalo rozhodujúci vplyv na rozhodnutia prijaté spoločnosťou VTAN, týkajúce sa žalobkýň. Komisia sa preto v uvedenom rozhodnutí neobmedzila na preukázanie existencie jednoduchého vplyvu štátu na správanie podniku s cieľom vyvodiť záver o pripísateľnosti štátu.

135

Po druhé žalobkyne tvrdia, že SMAN sa systematicky zdržiavalo výkonu svojej právomoci ovplyvňovať správanie spoločnosti VTAN pri rokovaniach so spoločnosťou Ryanair. Toto tvrdenie však nie je účinné. Z odôvodnenia 296 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že zo samotnej možnosti združenia SMAN podieľať sa na rokovaniach vyplýval pre ňu určitý vplyv a že SMAN mohlo zasiahnuť, ak by sa VTAN snažila vnútiť spoločnosti Ryanair podmienky, ktoré by mohli podnietiť túto poslednú uvedenú spoločnosť, aby znížila objem svojej dopravy na letisku v Nîmes. Ako uvádza Komisia, VTAN vedela, že SMAN môže zasiahnuť a mala všetky dôvody zohľadniť túto okolnosť pri svojich vlastných rozhodnutiach, ktoré sa okrem toho už prijímali v rámci stanovenom zo strany združenia SMAN.

136

V treťom rade žalobkyne tvrdia, že VTAN mala širokú mieru voľnej úvahy, keď s nimi dohadovala zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, že dohoda o delegovaní verejnej služby uzatvorená medzi združením SMAN a spoločnosťou Veolia Transport a SMAN uvádza „úplnú voľnosť“ pre VTAN na dohadovanie zmlúv s užívateľmi letiskových služieb, následne vysvetľuje, že táto voľnosť sa mohla uplatňovať iba vo všeobecnom rámci stanovenom v uvedenej dohode a záväzkoch spoločnosti Veolia Transport prevzatých vo verejnom obstarávaní, ktoré boli takej povahy, že obmedzovali a značne ovplyvňovali správanie spoločnosti VTAN. Okrem iného treba konštatovať, že bez ohľadu na existenciu určitého obchodného manévrovacieho priestoru pre VTAN pri dojednávaní zmlúv (body 292 a 299 uvedeného rozhodnutia), Komisia na základe zhodujúcich sa ukazovateľov vymenovaných v bode 131 vyššie z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že tento všeobecný rámec viedol k tomu, že SMAN uplatňovalo dostatočne rozhodujúci vplyv na obchodné vzťahy spoločnosti VTAN so žalobkyňami na to, aby sa mohol vyvodiť záver o pripísateľnosti štátu. Žalobkyne nepredložili žiadny dôkaz o tom, že existencia obchodného manévrovacieho priestoru pre VTAN spochybňuje túto analýzu Komisie týkajúcu sa pripísateľnosti.

137

Vo štvrtom rade sa žalobkyne domnievajú, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že francúzske orgány potvrdili zmluvnú samostatnosť spoločnosti VTAN. Ako však správne poznamenáva Komisia, odôvodnenie 92 uvedeného rozhodnutia, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne, iba uvádza informácie poskytnuté členským štátom, pokiaľ ide o postup, ktorý sa uskutočnil v rámci samotnej spoločnosti VTAN v súvislosti s prijatím jej rozhodnutí, pričom v tomto odôvodnení sa nevyjadrila k vplyvu združenia SMAN na obsah zmlúv uzavretých spoločnosťou VTAN.

138

V piatom rade žalobkyne tvrdia, že VTAN sa mohla slobodne snažiť nahradiť Ryanair a že na tento typ rozhodnutia sa nevzťahovala žiadna sankcia. Ako totiž správne uvádza Komisia, táto okolnosť nemôže mať vplyv na otázku pripísateľnosti dotknutých zmlúv štátu. SMAN sa totiž mohlo rovnako dobre uspokojiť s iným dopravcom vybratým spoločnosťou VTAN. Nič to nemení na tom, že SMAN na základe všeobecného rámca stanoveného prostredníctvom verejného obstarávania, cieľov v oblasti rozvoja objemu dopravy stanovených v dohode o delegovaní verejnej služby medzi združením SMAN a spoločnosťou Veolia Transport, ako aj paušálnym príspevkom uplatňovalo rozhodujúci vplyv na podmienky, ktoré VTAN navrhovala leteckým spoločnostiam. Okrem toho, ako správne zdôrazňuje Komisia, možnosť nahradiť činnosti spoločnosti Ryanair, uvedená v odôvodnení 411 napadnutého rozhodnutia, sa zvažovala iba z dlhodobého hľadiska, a nie počas obdobia, ktorého sa týka uvedené rozhodnutie.

139

V šiestom rade žalobkyne tvrdia, že nebola upravená žiadna sankcia pre prípad, že VTAN si nesplní záväzky voči SMAN, ak sa nepočíta riziko poškodenia svojej dobrej povesti. Toto tvrdenie však vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie 286 tohto rozhodnutia totiž vôbec neuvádza sankcie, ale konštatuje, že správanie spoločnosti VTAN voči žalobkyniam bolo zásadne ovplyvnené cieľom rozvoja objemu dopravy, ktorý stanovilo SMAN. V tejto súvislosti Komisia v uvedenom odôvodnení poznamenala, že ponuka poskytovateľa, ktorému bola nakoniec pridelená zákazka, ho nevyhnutne viazala počas celej doby trvania koncesie z právneho hľadiska, ale aj z iných hľadísk, a domnievala sa, že podnik, ktorý by formuloval ciele a záväzky v reakcii na verejné obstarávanie organizované územným celkom a ktorý by potom konal v rozpore s týmito cieľmi a záväzkami, by riskoval ohrozenie svojej dobrej povesti u miestnych celkov. Z toho vyvodila, že Veolia Transport, ktorá sa v roku 2007 snažila etablovať na trhu správy letísk, by nepodstúpila takéto riziko.

140

V siedmom a poslednom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že SMAN malo dať VTAN nanajvýš záruku za pokrytie určitých strát v prípade, ak aby sa VTAN rozhodla pokračovať s nimi v „zdedenej situácii“, treba zdôrazniť, že Komisia v odôvodneniach 278 až 299 napadnutého rozhodnutia vyvodila pripísateľnosť dotknutých zmlúv štátu nielen na základe poskytnutia paušálneho príspevku na zabezpečenie vyrovnanosti letiska v Nîmes, ale aj na základe súboru dôkazov, najmä vrátane záväzkov týkajúcich sa rozvoja objemu dopravy, ktoré mohli poškodzovať ziskovosť uvedeného letiska a boli by prijateľné len vtedy, ak by sa poskytla finančná kompenzácia.

141

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, treba zamietnuť túto výhradu a v dôsledku toho aj druhý žalobný dôvod.

142

Žalobkyne tvrdia, že Komisia nepreukázala, že bola splnená podmienka použitia štátnych prostriedkov. Paušálny príspevok združenia SMAN v prospech spoločnosti VTAN totiž údajne vyplýval z kontroly tejto poslednej uvedenej spoločnosti, ktorá mala právo slobodne rozhodovať o jeho použití a nepreviesť ho na žalobkyne. Prostriedky spoločnosti VTAN teda neboli nepretržite pod verejnou kontrolou v zmysle judikatúry.

143

V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že na to, aby mohli byť zvýhodnenia označené za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť okrem iných podmienok poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom štátnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 24, a z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 16).

144

V tejto súvislosti pojem zásah prostredníctvom štátnych prostriedkov zahŕňa okrem výhod priamo poskytovaných štátom aj výhody poskytnuté prostredníctvom verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov, ktoré tento štát zriadil alebo poveril na riadenie pomoci (rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 20 a citovaná judikatúra).

145

Súdny dvor tiež rozhodol, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu verejné orgány skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku štátu. V dôsledku toho platí, že aj keď sumy zodpovedajúce dotknutému opatreniu nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve štátnej pokladnice, skutočnosť, že stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, stačí na to, aby sa považovali za štátne prostriedky (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 21 a citovanú judikatúru).

146

Skutočnosť, že dotknuté prostriedky sú spravované subjektmi, ktoré sú odlišné od orgánu verejnej moci, je v tejto súvislosti nepodstatná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, EU:C:1974:71, bod 35).

147

V prejednávanej veci je nesporné, že štátne prostriedky boli prevedené zo združenia SMAN, vo forme paušálneho príspevku, do spoločnosti VTAN, ktorá je súkromným podnikom prevádzkujúcim letisko.

148

Okrem iného treba konštatovať, že Komisia uviedla v odôvodnení 300 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na odôvodnenie 298 uvedeného rozhodnutia, že finančná rovnováha prevádzkovania letiska v Nîmes bola založená na paušálnom príspevku, ktorý poskytovalo SMAN a ktorého výška sa určila najmä v závislosti od parametrov obchodného vzťahu medzi OPK Nîmes‑Uzès‑Le Vigan a žalobkyňami v roku 2006, a teda tak, aby sa spoločnosti Ryanair umožnilo pokračovať vo svojej činnosti z letiska v Nîmes za rovnakých podmienok ako v čase, keď toto letisko prevádzkovala uvedená OPK. Komisia z toho v tom istom odôvodnení vyvodila, že výhody poskytnuté žalobkyniam týmito zmluvami boli financované prostredníctvom tohto paušálneho príspevku a v dôsledku toho prostredníctvom štátnych prostriedkov.

149

V odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia Komisia predovšetkým konštatovala, že ziskovosť koncesie pre VTAN sa zakladala na paušálnej dotácii vyplácanej združením SMAN, ktoré sa teda priamo podieľalo na financovaní prevádzky letiska v Nîmes. Vysvetlila, že existencia tejto subvencie poskytnutej združením SMAN preukázala vplyv tohto združenia na obchodné vzťahy spoločnosti VTAN so žalobkyňami, keďže bez tejto dotácie by pravdepodobne žiadny prevádzkovateľ nesúhlasil s prevádzkovaním uvedeného letiska na základe koncesie, ktorej obchodný model vychádzal z cieľa rozvoja objemu dopravy a zo vzťahov s leteckou spoločnosťou, ktoré mohli viesť k zápornej marži na úrovni riadenia letiska. Domnievala sa, že poskytnutie dotknutej dotácie teda patrilo medzi okolnosti, ktoré umožnili uzavretie zmlúv so žalobkyňami.

150

Za týchto podmienok sú splnené kritériá uvedené v bode 145 vyššie. Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že SMAN poskytolo spoločnosti VTAN príspevok poňatý tak, aby umožnil pokračovanie činnosti spoločnosti Ryanair za podmienok podobných tým, ktoré platili v čase, keď letisko v Nîmes prevádzkovala OPK Nîmes‑Uzès‑Le Vigan (pozri tiež odôvodnenie 289 uvedeného rozhodnutia), a že bez tohto príspevku by VTAN znášala všetky výhody poskytnuté žalobkyniam v zmysle dohodnutých zmlúv.

151

Okolnosť, že VTAN mala určitú voľnosť pri dojednávaní svojich zmlúv so žalobkyňami a že neexistovalo mechanické spojenie medzi výškou paušálneho príspevku a parametrami dojednávaných zmlúv, nemá za následok odstránenie súvislosti existujúcej medzi týmto príspevkom a výhodou, ktorú prijali žalobkyne. Treba totiž konštatovať, že z hospodárskeho hľadiska paušálny príspevok spoločnosti VTAN umožnil uzatváranie zmlúv so žalobkyňami a umožnil spoločnosti VTAN, aby nemusela znášať náklady na výhody priznané žalobkyniam na základe týchto zmlúv. Tieto výhody sú teda výsledkom platenia paušálneho príspevku pre VTAN (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑156/98, EU:C:2000:467, body 26 a 27).

152

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, sa tretí žalobný dôvod musí zamietnuť.

226

Žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne uviedla, že Ryanair nepreukázala, že päť letísk vybraných do štúdie z 28. septembra 2012 bolo dostatočne porovnateľných s letiskom v Nîmes. V tejto súvislosti na jednej strane uvádzajú, že Komisia nevyvrátila „špecifický výber“ referenčných letísk ani podrobné tvrdenia uvedené v tejto štúdii, ktorá bola doplnená dodatočnými štúdiami. Za takých okolností skutočnosť, že Komisia odmietla kritériá výberu uvedené v tejto štúdii, údajne predstavuje zjavne nesprávne posúdenie a nedostatok odôvodnenia. V replike žalobkyne uviedli, že tvrdenia, ktoré uviedla Komisia v konaní pred Všeobecným súdom s cieľom spochybniť výber referenčných letísk uvedený v štúdii z 28. septembra 2012, sa nenachádza v napadnutom rozhodnutí, a nemôžu a posteriori napraviť nesprávne posúdenie ani nedostatok odôvodnenia. Na druhej strane francúzske orgány tvrdia, že Komisia sa nikdy neobrátila na súkromné letisko alebo letisko prevádzkované súkromným prevádzkovateľom, aby získala informácie o uplatňovaných cenách, a v dôsledku toho nevyvinula žiadne úsilie o nájdenie referenčného letiska, napriek ich zjavnej existencii.

227

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o argumentáciu založenú na tom, že Komisia údajne nesprávne usúdila, že dôkazy poskytnuté spoločnosťou Ryanair nepreukazovali, že letiská vybrané v štúdii z 28. septembra 2012 boli dostatočne porovnateľné s letiskom v Nîmes, treba zdôrazniť, že ako uviedla Komisia, už to, že uvedená štúdia nezohľadnila zmluvy o marketingových službách, stačilo na vylúčenie metódy použitej v tejto štúdii (odôvodnenie 383 napadnutého rozhodnutia). Uplatnenie kritéria súkromného investora v prejednávanej veci totiž vyžadovalo, aby sa všetky kombinácie zmlúv o letiskových službách a zodpovedajúcich zmlúv o marketingových službách, ktoré sa zakaždým museli posudzovať ako jediná transakcia, analyzovali spoločne (pozri body 207 až 212 vyššie). Táto argumentácia sa preto musí zamietnuť ako neúčinná.

228

Okrem toho okolnosť, že napadnuté rozhodnutie nespresňuje pre každé z letísk vybraných v štúdii z 28. septembra 2012 dôvody, pre ktoré nemohli byť použité ako prvky na porovnanie, ako taká neumožňuje vyvodiť záver o nedostatku odôvodnenia v zmysle článku 296 ZFEÚ.

229

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonávať svoju kontrolnú právomoc. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa však, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku, sa musí posúdiť nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zreteľom na jeho kontext a všetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63 a citovanú judikatúru).

230

V prejednávanej veci Komisia pripomenula v odôvodnení 378 napadnutého rozhodnutia svoje pochybnosti, ako sú uvedené v bode 59 usmernení z roku 2014, či bolo v skutočnosti možné určiť vhodné prvky na porovnanie v súvislosti so stanovením dôveryhodnej trhovej ceny za služby poskytované letiskami. Navyše s odkazom na parametre vymenované v bode 60 uvedených usmernení Komisia v odôvodnení 384 uvedeného rozhodnutia konštatovala, že Ryanair nepreukázala, v čom sú letiská, ktoré uvádzala, dostatočne porovnateľné z hľadiska objemu prepravy, druhu prepravy, druhu a úrovne letiskových služieb, prítomnosti veľkého mesta v blízkosti letiska, počtu obyvateľov v spádovej oblasti, prosperity v okolí a existencie ďalších zemepisných oblastí, ktoré by mohli prilákať cestujúcich.

231

Je pravda, že Komisia v napadnutom rozhodnutí podrobnejšie nespresňuje dôvody, prečo nepoužila vzorku letísk vybraných v štúdii z 28. septembra 2012 ako platný prvok na porovnanie.

232

Pokiaľ však ide o určenie referenčných letísk, nemožno spochybniť, že patrí medzi technické komplexné posúdenia. Keďže z napadnutého rozhodnutia jasne vyplývajú úvahy Komisie, na účely neskoršieho spochybnenia jeho dôvodnosti pred príslušným súdom by bolo neprimerané požadovať osobitné odôvodnenie pre každú technickú voľbu alebo každý číselný údaj, o ktoré sa tieto úvahy opierali (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 108, a z 27. apríla 2017, Germanwings/Komisia, T‑375/15, neuverejnený, EU:T:2017:289, bod 45; pozri tiež analogicky rozsudok z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C‑154/04 a C‑155/04, EU:C:2005:449, bod 134).

233

Na to, aby mohli žalobkyne pochopiť uvažovanie Komisie, preto zrejme nebolo nevyhnutné vysvetliť v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu ku každému z letísk, ktoré boli vybrané v štúdii z 28. septembra 2012, dôvody, prečo nemohli byť použité.

234

Žalobkyne teda mohli spochybniť pred Všeobecným súdom, že Komisia odmietla vzorku letísk vybraných v štúdii z 28. septembra 2012.

235

Argumentáciu žalobkýň založenú na nedostatku odôvodnenia preto treba odmietnuť.

236

Navyše sa žalobkyniam nepodarilo preukázať, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o metódu výberu porovnávaných letísk. V tejto súvislosti tvrdia, že Komisia nesprávne usúdila, že Ryanair nenavrhla vzorku referenčných letísk, ktorá zahŕňala letiská dostatočne porovnateľné s letiskom v Nîmes. Tvrdia, že štúdia z 28. septembra 2012 predložená spočnosťou Ryanair obsahovala systematické porovnanie podmienok upravených zmluvami o letiskových službách podpísanými s inými letiskami, z ktorých väčšina bola súkromná, súkromne prevádzkovaná alebo pôsobiaca ako investor v trhovom hospodárstve a ktoré mali niekoľko spoločných vlastností podobných tým, ktoré malo letisko v Nîmes.

237

Komisia odpovedá, že toto tvrdenie je vyvrátené podrobným preskúmaním letísk vybraných v štúdii z 28. septembra 2012.

238

V tejto súvislosti Komisia na jednej strane uviedla, že pokiaľ ide o otázku stanovenia spoľahlivých referenčných prvkov, po prvé letisko Bournemouth patrilo subjektu vo väčšinovom vlastníctve štátu a v roku 2012 malo zápornú ziskovosť, po druhé, letisko Prestwick bolo v strate, až kým ho súkromný vlastník nepreviedol na škótsku vládu v novembri 2013, po tretie letisko Maastricht dostávalo od roku 2004 podstatné dotácie a od roku 2013 prešlo do rúk verejnoprávneho akcionára po tom, ako zjavne muselo byť zachránané holandským štátom, a po štvrté letisko Knock, hoci v súkromnom vlastníctve, prijalo značné verejné prostriedky, konkrétne kapitálové dotácie vo výške 13 miliónov eur od roku 1997 do roku 2012.

239

Na druhej strane, pokiaľ ide o vlastnosti letísk vybraných v štúdii z 28. septembra 2012 v zmysle bodu 60 usmernení v roku 2014, Komisia vysvetlila, že v každom prípade sa zďaleka nepodobali letisku v Nîmes:

240

Z toho vyplýva, že na základe všetkých týchto okolností mohla Komisia bez toho, aby vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, usudzovať, že letiská vybrané v štúdii z 28. septembra 2012 neboli dostatočne porovnateľné s letiskom v Nîmes.

241

Tvrdenia uvedená žalobkyňami nemôžu spochybniť tento záver.

242

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, že letisko Bournemouth dosahovalo od roku 2001 do roku 2011 zisk bez toho, aby dostávalo dotácie, treba zdôrazniť, že hoci je pravda, že táto okolnosť je relevantná pre považovanie správania tohto letiska za správanie podnikateľa v trhovom hospodárstve, stále platí, že toto letisko patrí verejnoprávnemu subjektu.

243

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie žalobkýň, že letisko Prestwick bolo nielen súkromné, ale tiež dosahovalo zisk od roku 2000 do roku 2008, treba konštatovať, že hoci tieto okolnosti svedčia v prospech správania podnikateľa v trhovom hospodárstve, nespochybňujú spresnenie, ktoré urobila Komisie vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní a podľa ktorých sa letisko dostalo do straty a muselo byť prevedené na škótsku vládu v roku 2013, a preto nebolo vhodným prvkom na porovnanie v súvislosti so stanovením dôveryhodnej trhovej ceny za letiskové služby (pozri odôvodnenie 378 napadnutého rozhodnutia).

244

Pokiaľ ide v treťom rade o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého na jednej strane Ryanair prevádzkovala niekoľko leteckých spojení z letiska Grenoble a na toto letisko od roku 2006 do roku 2009 a že na druhej strane bolo toto letisko prevádzkované súkromným prevádzkovateľom, ktorý ukladal najvyššie letiskové poplatky spomedzi referenčných letísk, treba konštatovať, že hoci Ryanair prevádzkovala letecké spojenia mimo zimnej sezóny, nezdá sa, že tieto činnosti viedli k zachovaniu týchto služieb počas celého roka. V tejto súvislosti tvrdenie žalobkýň nevyvracia konštatovanie Komisie, podľa ktorého bolo letisko Grenoble silno zamerané na zimnú sezónu, čo ho odlišovalo od situácie letiska v Nîmes, kde Ryanair zabezpečovala prinajmenšom určitý počet denných spojení počas celého roka, čo vyplýva z napadnutého rozhodnutia.

245

Pokiaľ ide vo štvrtom rade o tvrdenie žalobkýň, že podľa informácií poskytnutých Komisiou kapitálové vklady do letiska Knock predstavovali iba 6 % aktív tohto letiska v období od roku 2002 do roku 2012, treba poznamenať, že sa Komisia mohla bez toho, aby vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že príspevok z verejných prostriedkov takéhoto rozsahu predstavoval relevantnú okolnosť pri jej hodnotení vhodnosti tohto letiska ako referenčného prvku.

246

Pokiaľ ide v piatom rade o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého medzi porovnávanými letiskami boli štyri podobné letisku v Nîmes, čo sa týka parametra celkového objemu dopravy alebo objemu dopravy spoločnosti Ryanair, treba uviesť, že ako poznamenáva Komisia, údaje uvedené v štúdii z 28. septembra 2012 preukazujú, že celkový objem dopravy cestujúcich na letiskách a objem dopravy spoločnosti Ryanair na týchto letiskách sa značne líšil od jedného letiska k druhému, ako aj vo vzťahu k letisku v Nîmes. Z uvedenej štúdie tak vyplýva, že existujú najmä významné rozdiely medzi objemom dopravy na letisku v Nîmes a objemom dopravy na letiskách Prestwick (za celé dotknuté obdobie), Bournemouth a Knock (za poslednú časť dotknutého obdobia).

247

Rovnako, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého štúdia z 28. septembra 2012 obsahuje, čo sa týka parametra prosperity okolitého územia, údaje pre letisko Knock na regionálnej úrovni na porovnanie ročného hrubého domáceho produktu na obyvateľa, hoci odhad týkajúci sa mesačného príjmu bol predložený pre celé Írsko, treba konštatovať, že toto tvrdenie nemôže vyvrátiť zistenia Komisie v súvislosti s určitými ďalšími parametrami.

248

V dôsledku toho napriek zisteniam uvedeným v bodoch 242 a 243 vyššie treba dospieť k záveru, že vzhľadom na všetky spoľahlivé referenčné prvky a jednotlivé parametre uvedené v odôvodnení 365 napadnutého rozhodnutia Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď odmietla vzorku letísk na porovnanie navrhnutých v štúdii z 28. septembra 2012.

249

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň založené na nedostatku snahy Komisie získať informácie od súkromných letísk alebo letísk, ktoré sú prevádzkované súkromne, s cieľom nájsť porovnávacie kritériá, je potrebné uviesť, že táto výhrada sa týka rozsahu vyšetrovacej povinnosti Komisii v rámci uplatnenia kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve na dotknuté zmluvy.

250

V súlade s judikatúrou má Komisia pri hodnotení sporných opatrení v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora povinnosť zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a ich kontext (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2008, Komisia/Komisia, T‑196/04, EU:T:2008:585, bod 59).

251

V tejto súvislosti sa za relevantnú musí považovať akákoľvek informácia, ktorá môže nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého podnikateľa v trhovom hospodárstve nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii dotknutého členského štátu (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 60).

252

Tiež treba pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci musí súd Únie posudzovať z hľadiska informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 70).

253

Tieto informácie, ktoré Komisia „mohla mať k dispozícii“, pritom zahŕňajú informácie, ktoré sa javia ako relevantné na posúdenie, ktoré sa má uskutočniť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 251 vyššie, a ktorých predloženie na svoju žiadosť mohla dosiahnuť počas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 71).

254

V prejednávanej veci treba v prvom rade uviesť, že v odôvodnení 378 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula svoje pochybnosti, ako sú vyjadrené v usmerneniach z roku 2014 bez ohľadu na to, či bolo v skutočnosti možné určiť vhodné prvky na porovnanie v súvislosti so stanovením dôveryhodnej trhovej ceny za služby poskytované letiskami. Komisia v bodoch 56 až 58 týchto usmernení najmä uvádza skutočnosť, že veľká väčšina letísk v Únii dostáva verejné prostriedky, že orgány verejnej moci tradične považujú verejné letiská za infraštruktúru určenú na uľahčenie miestneho rozvoja, a nie za podniky vykonávajúce činnosti podľa trhových pravidiel, že poplatky na verejných letiskách teda vo všeobecnosti nie sú stanovené na základe trhových úvah, ale s prihliadnutím na sociálne hľadiská alebo hľadiská regionálnej politiky, a že dokonca aj poplatky na súkromných letiskách môžu byť silno ovplyvnené poplatkami, ktoré uplatňuje väčšina letísk prijímajúcich verejné dotácie. Preto aj keď nie je vylúčené, že by bolo možné nájsť dostatočný počet vhodných letísk na porovnanie, ako vysvetlila Komisia na pojednávaní, domnievala sa, že v súlade s odsekom 61 usmernení z roku 2014 analýza prírastkovej ziskovosti predstavovala najdôležitejšie kritérium v súvislosti s posúdením sporných zmlúv.

255

V druhom rade treba pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla rozdiel v štruktúre nákladov a príjmov letísk a nízku porovnateľnosť transakcií medzi letiskami ako okolnosti odôvodňujúce odchýlenie sa od porovnávacej analýzy (odôvodnenia 362 a 363 napadnutého rozhodnutia).

256

V treťom rade treba uviesť, že v rozhodnutí o začatí konania Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predložili svoje pripomienky, pričom v uvedenom rozhodnutí ďalej uviedla, že francúzske orgány neposkytli žiadny porovnávací nástroj, ktorý by umožnil posúdiť, či cena platená spoločnosťou Ryanair zodpovedala bežnej trhovej cene.

257

Počas správneho konania tak Ryanair predložila štúdiu z 28. septembra 2012, v ktorej sa uvádzala vzorka letísk na porovnanie.

258

V odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní Komisia vysvetlila, že hoci usmernenia z roku 2014 upravujú možnosť vykonania porovnávacej analýzy, dôkazy nachádzajúce sa v spise neumožňovali uskutočniť v prejednávanej veci takúto analýzu užitočným spôsobom.

259

Vo štvrtom rade, ako uviedla Komisia, na to, aby sa posúdili poplatky za letiskové služby, je potrebné zohľadniť nielen zverejnené ceny, ale aj širokú škálu zliav na mieru dohodnutých s každou leteckou spoločnosťou, ako aj všetky zmluvy o marketingových službách. Vo všeobecnosti sú tieto posledné uvedené informácie dôverné a Komisia k nim nemôže mať voľný prístup. [DEF 120]

260

Za týchto podmienok mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila pochybenia, v prejednávanej veci pristúpiť k analýze prírastkovej ziskovosti, nie k porovnávacej analýze, pričom sa vo svojom vyšetrovaní nemusela obracať na súkromné letiská alebo letiská prevádzkované súkromne, s cieľom identifikovať letiská, ktoré by boli prípadne dostatočne porovnateľné s letiskom v Nîmes, a nájsť pri týchto letiskách vzorku porovnateľných transakcií.

261

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, teda treba zamietnuť výhradu žalobkýň založenú na tom, že Komisia nesprávne usúdila, že dôkazy poskytnuté spoločnosťou Ryanair nepreukazovali, že letiská vybrané v štúdii z 28. septembra 2012 boli dostatočne porovnateľné s letiskom v Nîmes, a na nedostatku odôvodnenia v tejto súvislosti.

262

Žalobkyne tvrdia, že aj za predpokladu, že na účely porovnávacej analýzy by sa platby pre AMS za marketingové služby museli odpočítať od letiskových poplatkov platených spoločnosťou Ryanair, Komisia aj tak vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď neuskutočnila takúto „spoločnú“ analýzu. Predložili štúdiu z 2. februára 2016 obsahujúcu takúto analýzu, ktorú vypracoval ich ekonomický konzultant a podľa ktorej čisté poplatky zaplatené spoločnosťou Ryanair letisku v Nîmes, pri zohľadnení platieb prijatých spoločnosťou AMS na základe zmlúv o marketingových službách, boli vyššie než priemerné čisté poplatky platené na porovnateľných letiskách, a to tak za cestujúceho, ako aj za spojenie.

263

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry nie je možné vytýkať Komisii, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byť predložené počas správneho konania, ale predložené neboli, lebo Komisia nie je povinná z úradnej moci a na základe domnienok skúmať, ktoré okolnosti jej mohli byť predložené (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 60, a zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T‑109/01, EU:T:2004:4, bod 49). Okrem toho podľa judikatúry zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci musí súd Únie posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala (pozri bod 252 vyššie).

264

Komisia je však povinná uskutočniť konanie o preskúmaní sporných opatrení s náležitou starostlivosťou a nestranne, aby pri prijímaní konečného rozhodnutia mala na tento účel k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 90, a zo 16. marca 2016, Frucona Košice/Komisia, T‑103/14, EU:T:2016:152, bod 141).

265

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že v rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že v tomto štádiu usúdila, že na účely uplatnenia kritéria súkromného investora treba posudzovať spoločne zmluvy o letiskových službách a zmluvy o marketingových službách.

266

Žalobkyne sa však dovolávajú spoločnej porovnávacej analýzy letiskových poplatkov po odpočítaní platieb za marketingové služby, ktorú vypracoval ich ekonomický poradca v štúdii z 2. februára 2016 a ktorá bola po prvýkrát predložená až v konaní pred Všeobecným súdom. Komisii preto nemožno vytýkať, že ju nezohľadnila.

267

Navyše z dôvodov vysvetlených v bodoch 254 až 260 vyššie Komisia nebola v prejednávanej veci povinná prijať iné opatrenia na získanie údajov s cieľom uskutočniť spoločnú porovnávaciu analýzu.

268

Výhrada žalobkýň založená na tom, že Komisia pochybila, keď neuskutočnila „spoločnú“ porovnávaciu analýzu, sa preto musí zamietnuť.

[omissis]

372

Žalobkyne tvrdia, že Komisia pochybila, keď usúdila, že VTAN a SMAN predstavujú jediný subjekt na účely uplatnenia kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve. Komisia rozhodnutím, že vlastnícky vzťah nie je nevyhnutnou podmienkou a že stačia hospodárske väzby medzi týmito dvoma subjektmi, údajne vychádzala z nesprávneho výkladu judikatúry a zo zjavne nesprávneho posúdenia.

373

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bolo rozhodnuté, že v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora je nevyhnutné posudzovať obchodnú transakciu ako celok s cieľom overiť, či sa štátny subjekt a ním ovládaný subjekt, ktoré sa zohľadňujú spoločne, správali ako rozumní podnikatelia v trhovom hospodárstve. Komisia má totiž pri hodnotení sporných opatrení povinnosť zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a ich kontext, vrátane tých, ktoré sa týkajú situácie orgánu alebo orgánov prijímajúcich sporné opatrenia (pozri rozsudok zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T‑196/04, EU:T:2008:585, bod 59 a citovanú judikatúru).

374

Hoci v prejednávanej veci neexistuje medzi SMAN a VTAN vlastnícky vzťah, Komisia napriek tomu uviedla v odôvodneniach 277 až 299 napadnutého rozhodnutia, že SMAN uplatňovalo rozhodujúci vplyv na rozhodnutia prijaté spoločnosťou VTAN voči žalobkyniam.

375

Za týchto okolností treba konštatovať, že Komisia správne usudzovala, že medzi SMAN a VTAN existovali hospodárske väzby dostatočne úzke na to, aby sa ich správanie vo vzťahoch so žalobkyňami posudzovalo spoločne na účely uplatnenia kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve (odôvodnenia 307 až 309 napadnutého rozhodnutia).

376

Výhrada žalobkýň založená na tom, že je nesprávne tvrdiť, že SMAN a VTAN predstavujú jediný subjekt, preto musí byť zamietnutá.

415

Žalobkyne tvrdia, že Komisia pochybila, keď nepreskúmala údaje týkajúce sa nákladov, ktoré poskytlo letisko v Nîmes, a neporovnala ich s údajmi typickými pre letisko, ktoré je spravované riadne. V prejednávanej veci dodatočné prevádzkové náklady vynaložené letiskom v Nîmes, ako boli uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, výrazne prevyšovali náklady, ktoré boli riadne zistené v iných veciach, z čoho údajne vyplýva, že toto posledné uvedené letisko bolo spravované veľmi neefektívne. V dôsledku toho tieto náklady údajne nezodpovedali trhovým nákladom, ktoré by vynaložilo efektívne spravované letisko, a preto by nemali slúžiť ako základ na posúdenie toho, či bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by nezískal podnikateľ v trhovom hospodárstve.

416

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Komisii prináleží posúdiť, či podnikateľ v trhovom hospodárstve nachádzajúci sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii dotknutého verejnoprávneho subjektu, mohol byť motivovaný prijať dotknuté opatrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 84). Preto treba zohľadniť štruktúru skutočných nákladov a príjmov verejnoprávneho subjektu, ktorého správanie sa porovnáva so správaním podnikateľa v trhovom hospodárstve.

417

Z toho teda vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, v prejednávanej veci Komisii neprislúchalo, aby v rámci uplatnenia kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve overovala, či dodatočné prevádzkové náklady a príjmy nepochádzajúce z leteckej dopravy na letisku v Nîmes zodpovedali tým, ktoré by bolo možné očakávať od priemerného letiska alebo letiska, ktoré je riadne spravované a efektívne. Komisia preto mohla bez toho, aby sa dopustila chyby, použiť predpokladané skutočné náklady a príjmy letiska v Nîmes pri posúdení, či žalobkyne získali hospodársku výhodu.

418

Z rovnakých dôvodov Komisia nebola povinná zohľadniť ani náklady konštatované pri iných letiskách, než je letisko v Nîmes.

419

Revízia vedúca k skutočným údajom o nákladoch a príjmoch verejnoprávneho podniku by okrem toho bola v rozpore s príkazom podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý nerozlišuje podľa dôvodov alebo cieľov štátnych zásahov verejnoprávneho subjektu, ale ich definuje na základe ich účinkov (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 77).

420

V dôsledku toho Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď neoverila, či náklady a príjmy, ktoré poskytlo letisko v Nîmes, zodpovedali tým, ktoré sa vo všeobecnosti spájajú s dobre riadeným alebo efektívnym letiskom.

421

Tretí žalobný dôvod teda musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

422

Je teda potrebné zamietnuť žalobu ako celok bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o návrhu žalobkýň na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania v rozsahu, v akom sa týka iných opatrení, než sú tie, ktoré už boli nariadené.

423

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhom.

424

V súlade s článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku Rada znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto: