–

MEO – Serviços de Comunicações e Multimédia SA, v zastupení: M. Couto, S. de Vasconcelos Casimiro, P. Castro e Sousa, N. Mimoso Ruiz a A. Norinho de Oliveira, advogados,

–

GDA – Cooperativa de Gestão dos Direitos dos Artistas Intérpretes ou Executantes, CRL, v zastúpení: O. Castelo Paulo, G. Gentil Anastácio, L. Seifert Guincho a P. Guerra e Andrade, advogados a A. R. Gomes de Andrade, advogada,

–

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo, S. Carvalho Sousa a M. Caldeira, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: M. A. Sampol Pucurull a A. Gavela Llopis, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Costa de Oliveira, A. Dawes, H. Leupold a T. Christoforou, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ.

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou MEO – Serviços de Comunicações e Multimédia SA (ďalej len „MEO“) a Autoridade da Concorrência (Úrad pre hospodársku súťaž, Portugalsko) týkajúceho sa rozhodnutia tohto úradu o zastavení konania prijatého na základe sťažnosti spoločnosti MEO proti organizácii GDA – Cooperativa de Gestão dos Direitos dos Artistos Intérpretes ou Executantes (Organizácia kolektívnej správy práv výkonných umelcov, Portugalsko, ďalej len „GDA“), podanej z dôvodu údajného zneužívania dominantného postavenia spočívajúceho najmä v diskriminačnom uplatňovaní výšky poplatkov organizáciou GDA na spoločnosť MEO ako poskytovateľa služieb platenej služby prenosu televízneho signálu a jeho obsahu.

3

Podľa článku 3 ods. 1 poslednej vety nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205):

„Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na akékoľvek zneužitie zakázané článkom [102 ZFEÚ], uplatnia aj článok [102 ZFEÚ].“

4

Znenie článku 11 ods. 1 a 2 písm. c) Novo Regime Juridíco da Concorrência (nová právna úprava hospodárskej súťaže) je zhodné so znením článku 102 druhým odsekom písm. c) ZFEÚ.

5

GDA je nezisková organizácia kolektívnej správy práv umelcov a výkonných umelcov, ktorá spravuje práva súvisiace s autorskými právami svojich členov a členov rovnocenných zahraničných organizácií, s ktorými uzavrela zmluvu o zastupovaní a/alebo zmluvu o vzájomnom zastúpení. V rámci tejto úlohy je hlavnou činnosťou organizácie GDA výber poplatkov pochádzajúcich z výkonu práv súvisiacich s autorským právom a rozdeľovanie týchto súm nositeľom práv.

6

Táto organizácia je jedinou organizáciou kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v Portugalsku.

7

K podnikom, ktoré využívajú repertoár členov organizácie GDA, ako aj členov rovnocenných zahraničných organizácií, s ktorými GDA uzavrela zmluvu o zastupovaní alebo vzájomnom zastúpení, patria poskytovatelia platenej služby prenosu televízneho signálu a jeho obsahu. Žalobkyňa vo veci samej, MEO, je jedným z takých poskytovateľov, a teda zákazníkom organizácie GDA.

8

V rokoch 2010 až 2013 v rámci veľkoobchodnej ponuky poskytovala GDA súčasne tri sadzby, čím uplatňovala rozdielne ceny voči rôznym poskytovateľom platených služieb prenosu televízneho signálu a jeho obsahu.

9

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že GDA uplatňovala na MEO cenu, ktorá bola stanovená rozhodnutím rozhodcovského súdu z 10. apríla 2012. Vnútroštátne uplatniteľné právo totiž vyžaduje, že v prípade, ak sa nedosiahne dohoda pri rokovaniach, strany sú povinné obrátiť sa na rozhodcovské konanie.

10

V dňoch 24. júna 2014 a 22. októbra 2014 podala spoločnosť PT Comunicações SA, právny predchodca spoločnosti MEO, sťažnosť na Úrad pre hospodársku súťaž proti organizácii GDA z dôvodu možného zneužívania dominantného postavenia. Toto zneužívanie vyplývalo zo skutočnosti, že GDA uplatňovala neprimerane vysoké ceny za využívanie práv súvisiacich s autorským právom a že GDA uplatňovala aj nerovnaké podmienky voči spoločnosti MEO a jednému ďalšiemu poskytovateľovi platenej služby prenosu televízneho signálu a jeho obsahu, spoločnosti NOS Comunicações SA (ďalej len „NOS“).

11

Dňa 19. marca 2015 Úrad pre hospodársku súťaž začal vyšetrovanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie z 3. marca 2016 o zastavení konania z dôvodu neexistencie dostatočne presvedčivých nepriamych dôkazov o zneužívaní dominantného postavenia.

12

Úrad pre hospodársku súťaž zistil, že GDA v rokoch 2009 až 2013 uplatňovala rozdielne ceny voči niektorým zákazníkom. Tento orgán však dospel k záveru, že najmä na základe štruktúry nákladov, ziskov a návratnosti maloobchodného predaja služieb prenosu televízneho signálu a jeho obsahu nemalo toto uplatňovanie rozdielnych cien obmedzujúci účinok na konkurenčné postavenie spoločnosti MEO.

13

Podľa tohto orgánu prípadná diskriminácia musí byť – na účely preukázania porušenia článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ – skutočne spôsobilá skresliť hospodársku súťaž na trhu tým, že jednému alebo viacerým konkurenčným podnikom sa uloží konkurenčná nevýhoda v porovnaní s inými. Taký výklad, že každé diskriminačné správanie podniku v dominantnom postavení predstavuje ipso facto porušenie článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ, by bol podľa neho v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora.

14

MEO podala žalobu na Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko), t. j. vnútroštátny súd, proti rozhodnutiu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže o zastavení konania z 3. marca 2016, v ktorej tvrdila, že v tomto rozhodnutí došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže tento orgán namiesto toho, aby posúdil kritérium znevýhodnenia v hospodárskej súťaži, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora, skúmal, či ide o podstatné a kvantifikovateľné narušenie hospodárskej súťaže. Podľa tvrdenia spoločnosti MEO orgán na ochranu hospodárskej súťaže však mal v súlade s uvedenou judikatúrou preskúmať, či predmetné správanie mohlo narušiť hospodársku súťaž.

15

Vnútroštátny súd uvádza, že na základe postavenia faktického monopolu na relevantnom trhu, aké má GDA, sa možno domnievať, že má dominantné postavenie. Uvedený súd však tiež uvádza, že existujú nepriame dôkazy, podľa ktorých poskytovatelia platenej služby prenosu televízneho signálu a jeho obsahu majú napriek tomu značný priestor na vyjednávanie s organizáciou GDA.

16

Podľa tohto súdu sa rozhodnutie z 3. marca 2016 o zastavení konania zakladá na skutočnosti, že rozdiel v cenách uplatňovaných organizáciou GDA voči spoločnostiam MEO a NOS bol oproti priemerným nákladom nepatrný, takže tento rozdiel nemohol poškodzovať konkurenčné postavenie spoločnosti MEO, keďže MEO bola schopná rozdiel absorbovať. Uvedený súd v tejto súvislosti uviedol, že podiel spoločnosti MEO na trhu ponuky platenej služby prenosu televízneho signálu a jeho obsahu sa zvýšil v období, počas ktorého GDA údajne uplatňovala rôzne ceny voči spoločnostiam MEO a NOS.

17

V rámci konania vo veci samej MEO poskytla údaje o celkových a priemerných nákladoch na spotrebiteľa, ktoré jednotlivo vynaložili MEO a NOS. MEO takisto predložila údaje o svojich príjmoch a ziskovosti jej podniku počas príslušného obdobia, t. j. v rokoch 2010 až 2013.

18

Podľa vnútroštátneho súdu nemožno vylúčiť, že konkurencieschopnosť spoločnosti MEO bola z dôvodu odstupňovania cien narušená.

19

Podľa tohto súdu z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že niektoré formy diskriminačného správania voči obchodným partnerom môžu svojou povahou viesť k znevýhodneniu v hospodárskej súťaži. Okrem toho podľa poslednej uvedenej judikatúry v prípade diskriminačného správania v prvom stupni, ktoré spôsobuje účinky na priamych konkurentov na tom istom relevantnom trhu, stačí preukázať, že tieto formy správania sú spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž. Pokiaľ ide o diskrimináciu na nadväzujúcom trhu, o akú ide vo veci samej, nie je a priori nevyhnutné posúdiť ani konkrétne účinky na konkurenčné postavenie dotknutých podnikov.

20

Súdny dvor sa však ešte jasne nevyslovil o relevantnosti konkrétnych účinkov na hospodársku súťaž prípadného zneužitia dominantného postavenia, aby tak stanovil „znevýhodnenie v hospodárskej súťaži“ v zmysle článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ.

21

V tomto kontexte Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

22

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa pojem „znevýhodnenie v hospodárskej súťaži“ v zmysle článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že si vyžaduje preskúmanie konkrétnych účinkov uplatňovania odstupňovaných cien podnikom v dominantnom postavení na konkurenčné postavenie dotknutého podniku a, prípadne, či je potrebné zohľadniť závažnosť týchto účinkov.

23

Podľa článku 102 prvého odseku a článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ sa zakazuje podnikom s dominantným postavením na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti uplatňovať nerovnaké podmienky voči obchodným partnerom za rovnaké plnenia, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú, keďže obchod medzi členskými štátmi môže byť tým ovplyvnený.

24

Podľa judikatúry Súdneho dvora osobitný zákaz diskriminácie uvedený v článku 102 druhom odseku písm. c) ZFEÚ má za cieľ zabezpečiť, aby na vnútornom trhu nebola skresľovaná hospodárska súťaž. Obchodné správanie podniku v dominantnom postavení nesmie skresľovať hospodársku súťaž na trhu na vstupe alebo nadväzujúcom trhu, teda hospodársku súťaž medzi dodávateľmi alebo zákazníkmi tohto podniku. Zmluvní partneri posledného uvedeného podniku nesmú byť zvýhodňovaní alebo znevýhodňovaní v rámci ich vzájomnej hospodárskej súťaže (rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 143). Nie je preto nevyhnutné, aby zneužívajúce správanie malo vplyv na samotné konkurenčné postavenie podniku s dominantným postavením na trhu, na ktorom pôsobí, a v porovnaní s jeho prípadnými vlastnými konkurentmi.

25

Na splnenie podmienok uplatnenia článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ je preto dôležité konštatovať, že správanie podniku v dominantnom postavení na trhu je nielen diskriminačné, ale navyše aj smeruje ku skresleniu tohto konkurenčného vzťahu, teda k narušeniu konkurenčného postavenia jednej časti obchodných partnerov dotknutého podniku v porovnaní s ostatnými (rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 144 a citovaná judikatúra).

26

S cieľom stanoviť, či cenová diskriminácia správania podniku v dominantnom postavení voči jeho obchodným partnerom má tendenciu narúšať hospodársku súťaž na nadväzujúcom trhu, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, samotná existencia bezprostredného znevýhodnenia hospodárskych subjektov, ktorým boli uložené vyššie ceny v porovnaní s cenami uplatňovanými na ich konkurentov za rovnaké plnenie, neznamená, že by hospodárska súťaž bola narušená alebo že by mohla byť narušená.

27

Len v prípade, ak správanie podniku v dominantnom postavení smeruje vzhľadom na všetky okolnosti prípadu k narušeniu hospodárskej súťaže medzi týmito obchodnými partnermi, sa diskriminácia obchodných partnerov, ktorí sa nachádzajú v konkurenčnom vzťahu, môže považovať za zneužitie. V takej situácii však nemožno požadovať, aby bol navyše predložený dôkaz skutočného a vyčísleného zhoršenia konkurenčného postavenia jednotlivých obchodných partnerov (rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 145).

28

Z tohto dôvodu, ako to uviedol generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, je potrebné vykonať preskúmania všetkých relevantných okolností s cieľom určiť, či sa cenová diskriminácia vytvára alebo je spôsobilá vytvoriť konkurenčnú nevýhodu v zmysle článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ.

29

Pokiaľ ide o otázku, či na účely uplatnenia článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ treba vziať do úvahy závažnosť možného znevýhodnenia v hospodárskej súťaži, treba uviesť, že stanovenie hranice citeľnosti (de minimis) s cieľom určiť zneužívanie dominantného postavenia nie je odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark, C‑23/14, EU:C:2015:651, bod 73).

30

Na to, aby cenová diskriminácia v zmysle článku 102 druhom odseku písm. c) ZFEÚ mohla spôsobiť znevýhodnenie v hospodárskej súťaži, je nevyhnutné, aby ovplyvnila záujmy subjektu, na ktorý sa uplatňovali vyššie ceny v porovnaní s jeho konkurentmi.

31

Pokiaľ orgán na ochranu hospodárskej súťaže alebo príslušný vnútroštátny súd vykonáva konkrétne preskúmanie uvedené v bode 28 tohto rozsudku, musí zohľadniť všetky okolnosti prípadu, ktorý mu je predložený. Takýto orgán alebo súd môže v tejto súvislosti posúdiť dominantné postavenie podniku, vyjednávaciu silu, pokiaľ ide o ceny, podmienky a spôsoby ich uloženia, ich trvanie a ich výšku, ako aj prípadnú existenciu stratégie zameranej na vylúčenie z nadväzujúceho trhu jedného zo svojich obchodných partnerov, ktorý je prinajmenšom rovnako efektívny ako jeho konkurenti (pozri analogicky rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 139 a citovanú judikatúru).

32

Pokiaľ ide po prvé v prejednávanej veci o dominantné postavenie a vyjednávaciu silu s ohľadom na uloženie cien na nadväzujúcom trhu, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že MEO a NOS sú hlavnými zákazníkmi organizácie GDA. V tejto súvislosti vnútroštátny súd poukazuje na to, že existujú nepriame dôkazy, podľa ktorých majú určitú vyjednávaciu silu voči organizácii GDA.

33

Z dôkazov predložených Súdnemu dvoru ďalej vyplýva, hoci vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o taký prípad, že tvorba cien organizáciou GDA je podmienená zákonom, ktorý ukladá zmluvným stranám, aby v prípade, že nedospejú k dohode, sa obrátili na rozhodcovský súd. Za týchto okolností a ako to bolo v konkrétnom prípade, pokiaľ ide o ceny účtované spoločnosti MEO, GDA počas obdobia, ktoré je sporné vo veci samej, no v každom prípade od určitého momentu, uplatňovala iba ceny stanovené rozhodnutím rozhodcovského súdu.

34

Pokiaľ ide po druhé o dĺžku uplatňovania a výšku cien, o ktoré ide vo veci samej, vnútroštátny súd uvádza, že na jednej strane odstupňovanie cien sa uplatňovalo v rokoch 2010 až 2013. Pokiaľ ide na druhej strane o sumy, ktoré MEO platila ročne organizácii GDA, z údajov obsiahnutých v rozhodnutí orgánu na ochranu hospodárskej súťaže o zastavení konania z 3. marca 2016 – ktorých správnosť môže overiť vnútroštátny súd – vyplýva, že tieto sumy predstavovali relatívne nízke percento celkových nákladov, ktoré znáša MEO v rámci svojej ponuky služby maloobchodného prístupu k predplatenému televíznemu signálu, a že v tejto súvislosti malo odstupňovanie cien malý vplyv na zisk spoločnosti MEO. Ako pritom uviedol generálny advokát v bode 104 svojich návrhov, že ak vplyv odstupňovania cien na náklady subjektu, ktorý o sebe tvrdí, že bol poškodený, alebo aj na výnosnosť a zisky tohto hospodárskeho subjektu, nie je veľký, možno z toho prípadne vyvodiť, že dané odstupňovanie cien nemôže mať nijaký vplyv na konkurenčné postavenie tohto subjektu.

35

Po tretie treba uviesť, že v takej situácii ako vo veci samej, v ktorej uplatnenie odstupňovaných cien sa týka len nadväzujúceho trhu, podnik v dominantnom postavení nemá v zásade záujem, aby na nadväzujúcom trhu vytlačil niektorého zo svojich obchodných partnerov z trhu. V každom prípade spis predložený Súdnemu dvoru neobsahuje nijaký nepriamy dôkaz, že by GDA sledovala takýto cieľ.

36

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či odstupňovanie cien vo veci samej mohlo spôsobiť znevýhodnenie spoločnosti MEO v hospodárskej súťaži.

37

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že pojem „znevýhodnenie v hospodárskej súťaži“ v zmysle článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ podnik v dominantnom postavení uplatňuje diskriminačné ceny voči obchodným partnerom na nadväzujúcom trhu, tento pojem sa vzťahuje na situáciu, keď dané správanie môže mať za následok narušenie hospodárskej súťaže medzi týmito obchodnými partnermi. Konštatovanie takéhoto „znevýhodnenia v hospodárskej súťaži“ nevyžaduje dôkaz skutočného a vyčísleného zhoršenia konkurenčného postavenia, ale musí vychádzať z preskúmania všetkých relevantných okolností prejednávanej veci, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že takéto správanie má vplyv na náklady, výnos alebo na iný relevantný záujem jedného alebo viacerých z týchto partnerov, takže toto správanie môže ovplyvniť uvedené postavenie.

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Pojem „znevýhodnenie v hospodárskej súťaži“ v zmysle článku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ podnik v dominantnom postavení uplatňuje diskriminačné ceny voči obchodným partnerom na nadväzujúcom trhu, tento pojem sa vzťahuje na situáciu, keď dané správanie môže mať za následok narušenie hospodárskej súťaže medzi týmito obchodnými partnermi. Konštatovanie takéhoto „znevýhodnenia v hospodárskej súťaži“ nevyžaduje dôkaz skutočného a vyčísleného zhoršenia konkurenčného postavenia, ale musí vychádzať z preskúmania všetkých relevantných okolností prejednávanej veci, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že takéto správanie má vplyv na náklady, výnos alebo na iný relevantný záujem jedného alebo viacerých z týchto partnerov, takže toto správanie môže ovplyvniť uvedené postavenie.