I. Okolnosti predchádzajúce sporu

II. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

III. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

IV. Právna analýza

A. Úvodná pripomienka: od rozhodnutia Sernam 1 k rozhodnutiu Sernam 3

B. O odvolaní

1. O prvom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2

a) O prvej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu

1) Napadnutý rozsudok

2) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

i) O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

ii) O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu

3) Analýza

b) O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

1) Napadnutý rozsudok

2) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

3) Analýza

2. O druhom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že ponuku predloženú vedením nemožno považovať za výsledok otvoreného a transparentného postupu

a) Napadnutý rozsudok

b) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

c) Analýza

3. O treťom odvolacom dôvode založenom na skreslení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že ponuka vedenia spoločnosti Sernam bola pre predávajúceho oveľa nevýhodnejšia ako nezáväzné ponuky iných uchádzačov

a) Napadnutý rozsudok

b) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

c) Analýza

4. O štvrtom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd rozhodol, že Komisia si vôbec nezamenila predmet predaja s cenou predaja aktív spoločnosti Sernam

a) Napadnutý rozsudok

b) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

c) Analýza

5. O piatom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a skreslení výroku rozhodnutia Sernam 2 spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd sa domnieval, že zápis pohľadávky súvisiacej s vymáhaním pomoci vo výške 41 miliónov eur do pasív likvidácie spoločnosti Sernam nebol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2

a) Napadnutý rozsudok

b) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

c) Analýza

1) O predmete prevodu

2) O totožnosti akcionárov

3) O okamihu prevodu

4) O hospodárskej logike transakcie

5) O cene prevodu

6) Záver k piatemu odvolaciemu dôvodu

6. O šiestom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení skutkového stavu spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd rozhodol, že zásada súkromného investora sa neuplatňuje na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku

a) Napadnutý rozsudok

b) O prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu

1) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

2) Analýza

c) O druhej časti šiesteho odvolacieho dôvodu

1) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

2) Analýza

d) O tretej časti šiesteho odvolacieho dôvodu

1) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

2) Analýza

e) Záver k šiestemu odvolaciemu dôvodu

7. O tvrdeniach týkajúcich sa prípustnosti prvostupňovej žaloby uvádzaných Komisiou

V. O trovách

VI. Návrh

1. 

V prejednávanom odvolaní SNCF Mobilités (ďalej len „SNCF“) ( 2 ) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia ( 3 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť podanú proti rozhodnutiu Komisie 2012/398/EÚ z 9. marca 2012 o štátnej pomoci SA. 12522 (C 37/08) – Francúzsko – Uplatňovanie rozhodnutia „Sernam 2“ (ďalej len „rozhodnutie Sernam 3“) ( 4 ).

2.

Rozhodnutím prijatým 23. mája 2001 ( 5 ) (ďalej len „rozhodnutie Sernam 1“) Európska komisia schválila za určitých podmienok pomoc na reštrukturalizáciu v celkovej výške 503 miliónov eur v prospech spoločnosti Sernam. ( 6 )

3.

Druhým rozhodnutím prijatým v roku 2004 ( 7 ) (ďalej len „rozhodnutie Sernam 2“) Komisia skonštatovala, že niektoré z podmienok, ktoré boli uložené rozhodnutím Sernam 1, neboli dodržané, čo malo za následok zneužitie schválenej pomoci.

4.

V tejto súvislosti Komisia na jednej strane vyhlásila, že ak sa dodržia nové podmienky, je pomoc vo výške 503 miliónov eur schválená rozhodnutím Sernam 1 zlučiteľná s vnútorným trhom za podmienok stanovených v článkoch 3 a 4 rozhodnutia Sernam 2. Na druhej strane Komisia zdôraznila existenciu dodatočnej pomoci vo výške 41 miliónov eur, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom a ktorú preto musia francúzske orgány vymáhať.

5.

SNCF využila možnosť ponúkanú článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 ( 8 ) a zvolila si predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku. Podľa francúzskych orgánov hospodárska situácia spoločnosti Sernam neumožňovala získať vo verejnej súťaži organizovanej na účet spoločnosti SNCF treťou osobou návrhy s kladným ocenením. Vo všetkých ponukách odovzdaných v rámci tejto súťaže bola navrhnutá výrazne záporná hodnota a nebola predložená žiadna záväzná ponuka. Bolo teda prijaté rozhodnutie, že v diskusiách sa bude pokračovať iba s konzorciom tvoreným uchádzačom č. 5 spojeným s vedením spoločnosti Sernam. Uchádzač č. 5 napokon 15. júna 2005 ústne oznámil spoločnosti SNCF, že do 30. júna 2005 nie je schopný predložiť ani podmienečnú ponuku na prevzatie.

6.

Dňa 30. júna 2005 preto SNCF prijala rozhodnutie predať aktíva spoločnosti Sernam vcelku vedeniu spoločnosti Sernam. Po tomto prevode sa 15. decembra 2005 začala súdna likvidácia spoločnosti Sernam. Pohľadávka vo výške 41 miliónov eur, zodpovedajúca štátnej pomoci, ktorá mala byť vrátená podľa článku 1 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, bola zapísaná do pasív likvidácie spoločnosti Sernam. Z tejto sumy bola SNCF na konci likvidácie schopná skutočne získať 2,75 milióna eur.

7.

Po sťažnostiach podaných 24. júna 2005, 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 konkurentmi, ktorí tvrdili, že rozhodnutie Sernam 2 bolo uplatnené buď nesprávne, alebo protiprávne, Komisia listom zo 16. júla 2008 ( 9 ) informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 88 ods. 2 ES, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia Sernam 3 z 9. marca 2012, ktoré bolo francúzskym orgánom odovzdané 26. marca 2012.

8.

V tomto rozhodnutí Sernam 3 sa Komisia domnievala, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku nerešpektoval podmienky uvedené v rozhodnutí Sernam 2 a že nezlučiteľná pomoc vo výške 41 miliónov eur nebola vymáhaná. Komisia dospela k záveru, že štátna pomoc vo výške 503 miliónov eur podmienečne schválená rozhodnutím Sernam 2 bola zneužitá a že teda bola nezlučiteľná so spoločným trhom. ( 10 ) Komisia sa navyše domnievala, že opatrenia prijaté spoločnosťou SNCF na účely realizácie tohto prevodu, predovšetkým rekapitalizácia vo výške 57 miliónov eur zodpovedajúcich zápornej cene aktív spoločnosti Sernam vcelku a údajné „vzdanie sa pohľadávok“ vo výške 38,5 milióna eur, predstavujú novú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. ( 11 )

9.

Články 1 a 2 rozhodnutia Sernam 3 znejú takto:

„Článok 1

1.   Štátna pomoc vo výške 503 mil. EUR, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti Sernam SCS (ktorá sa stala spoločnosťou Sernam SA) a ktorú schválila Komisia rozhodnutím [Sernam 2], bola zneužitá. Je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Táto pomoc bola poskytnutá aj spoločnosti Sernam Xpress a spoločnosti Financière Sernam a jej dcérskym spoločnostiam, Sernam Services a Aster.

2.   Štátna pomoc vo výške 41 mil. EUR, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti Sernam SCS a ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, bola poskytnutá aj spoločnosti Sernam Xpress a spoločnosti Financière Sernam a jej dcérskym spoločnostiam, najmä Sernam Services a Aster.

3.   Rekapitalizácia spoločnosti Sernam SA spoločnosťou SNCF vo výške 57 mil. EUR, odpísanie [vzdanie sa – neoficiálny preklad] pohľadávok SNCF voči spoločnosti Sernam SA vo výške 38,5 mil. EUR a záruky poskytnuté spoločnosťou SNCF pri prevode činností spoločnosti Sernam SA na Financière Sernam, s výnimkou záruky poskytnutej železničiarom, predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Článok 2

1.   Francúzsko je povinné vymôcť pomoc uvedenú v článku 1 od spoločnosti Financière Sernam a jej dcérskych spoločností Sernam Services a Aster.

…“.

10.

Dňa 4. apríla 2012 Komisia na žiadosť Francúzskej republiky skonštatovala, že neexistuje hospodárska kontinuita medzi skupinou Sernam a potenciálnymi nadobúdateľmi časti jej aktív – spoločnosťami skupiny Geodis patriacej spoločnosti SNCF, a BMV – a že preto nie je potrebné rozšíriť povinnosť vymáhania pomoci vyhlásenej rozhodnutím Sernam 3 za protiprávnu a nezlučiteľnú na skupiny Geodis a BMV.

11.

Dňa 13. apríla 2012 sa začala súdna likvidácia spoločností Financière Sernam a Sernam Services a v ten istý deň Geodis predložila ponuku a bola označená za nadobúdateľa aktív skupiny Sernam.

12.

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. júna 2012 odvolateľka podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia Sernam 3.

13.

Na podporu svojho návrhu odvolateľka uviedla šesť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod sa zakladal na porušení práva odvolateľky na obranu. Druhý žalobný dôvod sa týkal porušenia zásady legitímnej dôvery. Tretí žalobný dôvod sa zakladal na porušení povinnosti dodržať primeranú lehotu a zásady právnej istoty. Štvrtý žalobný dôvod sa týkal nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktorých sa dopustila Komisia, keď sa domnievala, že pri prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku neboli dodržané podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Piaty žalobný dôvod sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď sa domnievala, že povinnosť súvisiaca s vymáhaním pomoci vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlučiteľnú, prešla na spoločnosť Financière Sernam a jej dcérske spoločnosti. Šiesty žalobný dôvod sa týkal nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia, keď sa domnievala, že opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 o prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku predstavovali novú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam.

14.

Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nerozhodoval o prípustnosti žaloby a hoci vyhovel druhej časti štvrtého žalobného dôvodu, ( 12 ) uvedenú žalobu zamietol.

15.

Dňa 26. februára 2016 odvolateľka podala odvolanie proti napadnutému rozsudku. Vo svojich návrhoch SNCF navrhuje, aby Súdny dvor vyslovil, že odvolanie je prípustné a dôvodné, v dôsledku toho zrušil napadnutý rozsudok a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolateľku na náhradu trov odvolacieho konania. Spoločnosti Mory SA a Mory Team, vedľajší účastníci konania na podporu Komisie v konaní pred Všeobecným súdom, tiež spolu navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.

16.

Prednesy odvolateľky, Komisie, ako aj spoločností Mory SA a Mory Team a ich odpovede na otázky položené Súdnym dvorom boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. marca 2017.

17.

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov: prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd sa domnieval, že zásady otvorenosti a transparentnosti uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vyžadujú, aby sa vybraný uchádzač zúčastnil súťaže ako taký a samostatne už od začiatku. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na skreslení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd sa domnieval, že ponuka vedenia spoločnosti Sernam bola pre predávajúceho oveľa nevýhodnejšia ako nezáväzné ponuky iných uchádzačov. Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku a rozpore odôvodnenia, ktoré spočívajú v tom, že Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia si nezamenila predmet predaja s cenou predaja aktív spoločnosti Sernam. Piaty odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a skreslení výrokovej časti rozhodnutia Sernam 2 spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd sa domnieval, že zápis pohľadávky súvisiacej s vymáhaním pomoci vo výške 41 miliónov eur do pasív likvidácie spoločnosti Sernam S.A. nebol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2. Šiesty odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení skutkového stavu spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd sa domnieval, že zásada súkromného investora sa neuplatňuje na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku.

18.

S cieľom lepšie pochopiť rozsah prejednávaného odvolania sa treba podrobnejšie vrátiť k vývoju prejednávaného sporu.

19.

Vo svojom rozhodnutí Sernam 1 Komisia rozhodovala o pláne na reštrukturalizáciu podniku Sernam, ktorý jej vtedy na posúdenie predložila Francúzska republika. Na záver svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v tomto pláne existuje štátna pomoc zlučiteľná so Zmluvou ES (konkrétnejšie opatrenia tohto plánu, ktoré sa týkali obchodnej pomoci a ozdravenia spoločnosti Sernam).

20.

Hoci reštrukturalizačný plán nemohol byť zrealizovaný za podmienok opísaných Francúzskou republikou v rozhodnutí Sernam 1, čo navyše viedlo k tomu, že SNCF zaplatila spoločnosti Sernam sumu 41 miliónov eur z dôvodu omeškania s pripojením súvisiaceho so zrušením protokolu o dohode medzi označeným nadobúdateľom a spoločnosťou SNCF, ( 13 ) Komisia preskúmala podmienky vykonania pomoci v prospech spoločnosti Sernam v nadväznosti na rozhodnutie Sernam 1.

21.

Po zistení, že Francúzska republika vyplatila sumu 503 miliónov eur za iných podmienok, než boli schválené v rozhodnutí Sernam 1, ( 14 ) Komisia napriek tomu vzhľadom na všetky okolnosti dospela k záveru, že pri dodržaní stanovených podmienok bola táto suma zlučiteľná so Zmluvou, zatiaľ čo pomoc vo výške 41 miliónov eur protiprávne uhradená spoločnosti Sernam bola zase nezlučiteľná a mala byť vymáhaná. ( 15 ) Štátna pomoc v prospech spoločnosti Sernam vo výške 503 miliónov sa mohla považovať za zlučiteľnú so Zmluvou pod podmienkou, že 1. spoločnosť Sernam bude rozvíjať len svoje činnosti prepravy tovaru železnicou a že SNCF zaručí, že ponúkne každému operátorovi, ktorý ju o to požiada, rovnaké podmienky ako sú podmienky poskytnuté spoločnosti Sernam na rozvoj železničnej nákladnej dopravy [článok 3 ods. 1 písm. a) rozhodnutia Sernam 2], a že 2. spoločnosť Sernam v celom rozsahu nahradí svoje vlastné prostriedky a služby cestnej prepravy prostriedkami a službami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spoločností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spoločnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu [článok 3 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Sernam 2]. Z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2 vyplýva, že vzhľadom na zneužitie pomoci a predĺženie trvania reštrukturalizačného plánu oproti tomu, čo bolo stanovené v rozhodnutí Sernam 1, Komisia od spoločnosti Sernam očakávala, že poskytne špecifickú kompenzáciu tým, že sa trvalo stiahne zo segmentov trhu, ktoré majú veľkú nadbytočnú kapacitu, aby mohlo byť odôvodnené schválenie jednej časti pomoci. ( 16 ) Navyše bolo potrebné zabrániť podniku, ktorý by musel ukončiť svoju činnosť na základe deklarovaných problémov, aby naďalej umelo držal veľmi žiadané podiely na trhu na úkor konkurenčných a finančne zdravých spoločností. ( 17 ) V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že „spoločnosť Sernam sa musí trvalo zriecť svojich aktivít v tých segmentoch trhu, ktoré majú nadbytočnú kapacitu, konkrétne v segmente zbernej služby/tradičnej prepravy tovaru cestnými komunikáciami“ ( 18 ). V prípade, ak by boli aktíva spoločnosti Sernam prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu predané vcelku za trhovú cenu spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah so spoločnosťou SNCF, sa však podmienky týkajúce sa stiahnutia spoločnosti Sernam zo segmentov trhu s nadbytočnou kapacitou už neuplatnia, ( 19 ) pretože Komisia sa v takejto situácii domnievala, že spoločnosť Sernam už nebude fungovať vo svojej právnej forme a uvoľní svoje podiely na trhu. ( 20 )

22.

Pre nasledujúcu analýzu je dôležité pripomenúť si znenie článkov 3 a 4 rozhodnutia Sernam 2:

„Článok 3

1.   S výhradou odseku 2 je potrebné dodržať tieto podmienky:

2.   V prípade, že spoločnosť Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do [30. júna 2005] v trhovej cene spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah so spoločnosťou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatňujú.

Článok 4

Každý čiastočný alebo celkový predaj spoločnosti Sernam sa musí vykonať za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného všetkým jej konkurentom. Za týchto podmienok pripadne spoločnosti Sernam, ak bude naďalej existovať, úhrada pomoci 41 miliónov EUR [Za týchto podmienok vrátenie pomoci vo výške 41 miliónov eur pripadne spoločnosti Sernam, ak bude naďalej existovať – neoficiálny preklad].“

23.

Na vykonanie rozhodnutia Sernam 2 si Francúzska republika zvolila možnosť uvedenú v jeho článku 3 ods. 2 Na tento účel SNCF najprv vyzvala každého záujemcu, aby prejavil svoj záujem o prevzatie všetkých aktív spoločnosti Sernam. Všetky predložené ponuky boli záporné a nebolo možné prijať žiadnu záväznú ponuku. Vedenie spoločnosti Sernam urobilo ponuku na prevzatie prostredníctvom spoločnosti, ktorá sa ešte len mala založiť a ktorá sa stala spoločnosťou Financière Sernam. ( 21 ) Prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Financière Sernam prebehol v štyroch fázach zobrazených v nasledujúcej schéme ( 22 ):

24.

Po prvé SNCF rekapitalizovala svoju dcérsku spoločnosť Sernam SA, ktorej bola 100 % vlastníkom, vo výške 57 miliónov eur. Po druhé spoločnosť Sernam SA uskutočnila v prospech svojej dcérskej spoločnosti Sernam Xpress, ktorej bola 100 % vlastníkom, vklad zahŕňajúci všetky zložky aktív vrátane rekapitalizácie vo výške 57 miliónov eur opísanej vyššie a pasíva spoločnosti Sernam (iba s výnimkou tzv. „finančných“ pasív) vo výške 38,5 milióna eur. Ako protihodnotu za tento vklad získala spoločnosť Sernam SA podiel v spoločnosti Sernam Xpress v nominálnej hodnote 100 eur. Po tretie spoločnosť Sernam Xpress pristúpila k zvýšeniu základného imania o 2 milióny eur, ktoré bolo v plnom rozsahu upísané spoločnosťou SNCF, čo jej umožnilo stať sa väčšinovým vlastníkom podielov v spoločnosti Sernam Xpress. Po štvrté spoločnosti Sernam SA a SNCF previedli spoločnosti Financière Sernam za cenu 2 milióny eur všetky svoje podiely v spoločnosti Sernam Xpress, ktoré predstavovali celé jej základné imanie. Okrem toho spoločnosť Sernam SA bola súdne zlikvidovaná 15. decembra 2005 a suma 41 miliónov eur, ktorá sa mala vrátiť spoločnosti SNCF na základe rozhodnutia Sernam 2, bola vykázaná v pasívach tejto likvidácie.

25.

Ponuka spoločnosti Financière Sernam bola 30. júna 2005 predložená spoločnosti SNCF, ktorá ju v podstate v ten istý deň odsúhlasila. Protokol o dohode bol podpísaný 21. júla 2005, spoločnosť Financière Sernam bola 14. októbra 2005 zapísaná do obchodného registra a vyššie uvedené transakcie sa uskutočnili 17. októbra 2005. ( 23 )

26.

V rozhodnutí Sernam 3 Komisia dospela na jednej strane k záveru o zneužití pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 2, ktoré spočívalo v tom, že francúzske orgány nedodržali podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Komisia sa najmä domnievala, že prevod činností sa neuskutočnil 30. júna 2005; že prevod týchto činností nebol predajom pre jeho zápornú cenu; že prevod činností nebol predajom aktív, ale prevodom celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív); že prevod sa neobmedzil na aktíva, ktoré vlastnila spoločnosť Sernam v čase prijatia rozhodnutia Sernam 2, ale zvýšil sa o 59 miliónov eur; že k prevodu nedošlo na základe transparentného a otvoreného postupu; že nebol rešpektovaný účel predaja aktív. ( 24 ) Zneužitie pomoci vo výške 503 miliónov eur má za následok jej nezlučiteľnosť s vnútorným trhom a táto pomoc musí byť vymáhaná.

27.

Pokiaľ ide o pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorú mala Francúzska republika vymáhať od jej príjemcu podľa rozhodnutia Sernam 2, ( 25 ) Komisia tvrdí, že táto suma bola zapísaná do pasív likvidácie spoločnosti Sernam. Komisia po tom, čo zdôraznila, že rozhodnutie Sernam 2 stanovilo, že túto pomoc netreba v prípade ukončenia hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam vymáhať od tých, ktorí nadobudli aktíva za trhovú cenu v rámci transparentného a otvoreného postupu, analyzovala situáciu s osobitným zreteľom na rozsudky z 29. apríla 2004 ( 26 ) a z 8. mája 2003 ( 27 ). Komisia sa tak domnievala, že po zlúčení medzi spoločnosťami Sernam Xpress a Financière Sernam prešla povinnosť súvisiaca s vymáhaním pomoci na spoločnosť Financière Sernam, najmä z dôvodu, že táto spoločnosť naďalej využíva pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola pôvodne poskytnutá spoločnosti Sernam. Komisia okrem toho neuplatnila kritérium súkromného investora.

28.

Komisia napokon preskúmala novú pomoc poskytnutú spoločnosti Sernam Xpress podľa protokolu o dohode z 21. júla 2005. ( 28 ) Keďže táto nová pomoc bola poskytnutá v kontexte vymáhania, Komisia sa domnievala, že nebolo potrebné uplatniť kritérium súkromného investora, pretože štát konal v tomto kontexte na základe povinností, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. ( 29 ) Preskúmaná pomoc spočívala v rekapitalizácii spoločnosti Sernam spoločnosťou SNCF vo výške 57 miliónov eur, rekapitalizácii spoločnosti Sernam Xpress spoločnosťou SNCF vo výške 2 miliónov eur, vzdaní sa pohľadávok spoločnosti SNCF voči spoločnosti Sernam SA, zárukách poskytnutých spoločnosťou SNCF počas prevodu činností zo spoločnosti Sernam na spoločnosť Financière Sernam, ( 30 ) ako aj v predajnej cene zaplatenej spoločnosťou Financière Sernam. Komisia dospela k záveru o existencii novej pomoci v prospech Sernam Xpress/Financière Sernam, ktorá bola nezlučiteľná s vnútorným trhom a mala byť vymáhaná od spoločnosti Financière Sernam a jej dcérskych spoločnosti, ktoré pokračovali v hospodárskej činnosti, na ktorú bola poskytnutá pomoc (prv vykonávanej spoločnosťou Sernam Xpress, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou Financière Sernam).

29.

Tento prvý odvolací dôvod sa člení na tri časti: prvá časť sa týka účelu predaja aktív vcelku; druhá časť sa týka toho, že Všeobecný súd skreslil znenie článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, pokiaľ ide o pojem „predaja“; tretia časť sa týka nesprávneho právneho posúdenia, skreslenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a porušenia povinnosti odôvodnenia v prípade posúdenia, podľa ktorého prevod aktív vcelku treba chápať tak, že sa vzťahuje iba na aktíva s vylúčením pasív. Keďže sa zdá, že prvá a tretia časť spolu súvisia, navrhujem ich posúdiť spoločne.

30.

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že po pripomenutí judikatúry, podľa ktorej výrok aktu nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, takže v prípade potreby sa výrok musí vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu, ( 31 ) Všeobecný súd vyvodil zo znenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, vykladaného s prihliadnutím na odôvodnenie 217 tohto rozhodnutia, že v tomto rozhodnutí sa „jednoznačne rozlišuje ‚predaj celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív)‘ a ‚predaj aktív‘ spoločnosti Sernam ‚vcelku‘“ ( 32 ). Všeobecný súd teda rozhodol, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že predaj aktív vcelku uvedený v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa mal týkať iba aktív, a nemal sa týkať pasív, ( 33 ) keďže opačný výklad by popieral rozdiel, ktorý existuje medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Serman 2 na jednej strane a v článku 3 ods. 2 toho istého rozhodnutia na druhej strane. ( 34 ) Vykladať predaj aktív vcelku tak, že zahŕňa aj pasíva, by podľa Všeobecného súdu spôsobilo, že využitie týchto alternatívnych podmienok by bolo „nelogické a nekoherentné“ ( 35 ). Všeobecný súd následne pripomenul alternatívnu povahu oboch odsekov článku 3 rozhodnutia Sernam 2 a rozhodol, že oba odseky sledujú „ten istý cieľ prevencie narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného… pomocou [na reštrukturalizáciu vo výške 503 miliónov eur]“ ( 36 ). Potvrdil názor Komisie, podľa ktorej účelom predaja aktív vcelku „bolo prerušiť hospodársku činnosť spoločnosti Sernam“ ( 37 ). Rozhodol tak, že prevod celej spoločnosti Sernam, ktorého účelom bolo udržať ju pri živote a ozdraviť, odporoval sledovanému cieľu spočívajúcemu „v prerušení hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam a uvoľnení jej podielov na trhu v prospech nadobúdateľa jej aktív“ ( 38 ).

31.

Všeobecný súd okrem toho rozhodol, že Komisia v odôvodneniach 109 a 110 rozhodnutia Sernam 3 správne posúdila transakciu nazývanú „čiastkový vklad aktív“, keď dospela k záveru, že ju nemožno kvalifikovať ako „predaj aktív tretej osobe“ z dôvodu, že uvedený predaj sa vzťahoval nielen na aktíva, ale aj na všetky pasíva ( 39 ) a uskutočnil sa v prospech dcérskej spoločnosti v 100 % vlastníctve. ( 40 )

32.

SNCF v podstate tvrdí, že prevod aktív vcelku, o ktorom sa rozhodlo v júni 2005, plne rešpektoval účel, ktorý sleduje článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vykladaný s prihliadnutím na jeho odôvodnenie 217. Odôvodnenie Všeobecného súdu je nesprávne z dvoch základných dôvodov. Prvý dôvod vyplýva z toho, že vo všeobecnosti má prevod aktív neodvratne za následok pokračovanie v činnosti, pričom zahrnutie pasív (teda dlhov) nemá v tomto zmysle žiaden vplyv, pretože má dosah iba na ocenenie prevádzaného podniku. Všeobecný súd nevysvetlil, ako by prevod všetkých aktív spoločnosti Sernam vcelku na jediného nadobúdateľa, ktorý musí prevziať trhový podiel uvoľnený touto spoločnosťou, mohol viesť k prerušeniu hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam. Odvolateľka navrhuje, že v tomto bode je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatočné. Druhý dôvod vyplýva z toho, že dôvody, o ktoré sa Všeobecný súd opiera pri závere, že účelom prevodu vcelku je hospodársky zánik spoločnosti Sernam, neumožňujú odôvodniť takýto výklad. Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 vyžaduje iba to, aby spoločnosť Sernam už nefungovala vo svojej predchádzajúcej právnej forme a umožňuje nadobúdateľovi nezávislému od spoločnosti SNCF využiť trhový podiel spoločnosti Sernam. Keď Všeobecný súd v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku uviedol, že sledovaným účelom bolo prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam, zohľadnil účel, ktorý v žiadnom prípade nevyplýva ani z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2, ktoré v dôsledku toho skreslil. Odôvodnenie Všeobecného súdu sa navyše javí vnútorne rozporné preto, že tento súd samotný v bode 218 napadnutého rozsudku uznal, že odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 vzbudzovalo „dojem, že ide o pokračovanie hospodárskej činnosti“ spoločnosti Sernam. V podobnom duchu SNCF tvrdí, že z tohto odôvodnenia 217 nevyplýva, že by sa pokračovanie v činnosti malo chápať ako činnosť vykonávaná nadobúdateľom, ktorý začlenil aktíva spoločnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie a že išlo o podmienku nevyhnutnú na to, aby bolo možné trhové podiely príjemcu pomoci považovať za uvoľnené. Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 sa naopak obmedzuje na to, že zdôrazňuje uvoľnenie podielov spoločnosti Sernam v prospech nezávislého nadobúdateľa, teda nadobúdateľa bez vzťahu so spoločnosťou SNCF.

33.

Vo svojej replike SNCF v podstate dodáva, že Komisia nepreukázala, ako by prevod všetkých aktív podniku vcelku jednému a tomu istému nadobúdateľovi mohol, ekonomicky a právne, neviesť k prevodu hospodárskej činnosti. Samotná Komisia vysvetľovala Všeobecnému súdu a Súdnemu dvoru, že práve takýto následok mal prevod vo veciach nazývaných „SMI“ a „CDA“ ( 41 ). Komisia tiež vo svojom vyjadrení k odvolaniu prekrútila znenie odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré podľa odvolateľky vôbec neodkazuje na konkurentov spoločnosti Sernam. Podľa rozhodnutia Sernam 2 jediným cieľom sledovaným Komisiou je prerušenie akéhokoľvek kapitálového spojenia medzi spoločnosťou SNCF a jej dcérskou spoločnosťou Sernam v budúcnosti, aby sa zabránilo tomu, že jej SNCF poskytne ďalšiu pomoc, a jedinou požiadavkou bolo, aby nadobúdateľ spoločnosti Sernam nemal vzťah so spoločnosťou SNCF. Účelom predaja aktív vcelku teda nie je prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam. Odvolateľka dodáva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, neexistuje žiadny rozpor medzi prevodom aktív spoločnosti Sernam vcelku, ktorý nevyhnutne znamená pokračovanie v činnosti spoločnosti Sernam, a tvrdením, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní rôznych kritérií hospodárskej kontinuity vypracovaných v judikatúre Súdneho dvora.

34.

Napokon, pokiaľ ide o cenu, Komisia vyžadovala trhovú cenu, ktorá môže byť záporná. Ak sú aktíva predávané vcelku, čo so sebou prináša prevod nevyhnutne stratovej činnosti, ako aj pracovných zmlúv, nemožno zabrániť tomu, že jeho hodnota je záporná; domnievať sa, že cena mohla byť kladná, je nepodloženým dohadom a skreslením skutkového stavu, keďže všetky ponuky boli hlboko záporné. Okrem toho SNCF tvrdí, že zásady týkajúce sa výkladu vyplývajúce z judikatúry netreba uplatniť, keď je ustanovenie jednoznačné. Nie je možné previesť všetky aktíva podniku bez prevodu hospodárskej činnosti v prospech nadobúdateľa, ani trhový podiel podniku v prospech nadobúdateľa bez prevodu činnosti. Výklad zastávaný Komisiou a potvrdený Všeobecným súdom teda vedie k situácii, ktorá nie je možná.

35.

Komisia sa domnieva, že túto prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

36.

SNCF tvrdí, že Všeobecný súd tým, že iba zopakoval ustanovenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a odôvodnenia 217 tohto rozhodnutia, aby potvrdil svoj výklad, podľa ktorého rozhodnutie Sernam 2 jednoznačne rozlišuje predaj celej spoločnosti Sernam a predaj iba jej aktív, postupoval na základe kategorických tvrdení, skreslil článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a svoju úvahu dostatočne neodôvodnil. Odôvodnenie 217 neobsahuje žiadnu skutočnosť umožňujúcu dospieť k záveru, že prevod aktív vcelku sa mal chápať tak, sa vzťahuje iba na aktíva. Všeobecný súd nemôže vyvodiť z alternatívneho scenára uvedeného v odôvodnení 217, že článok 3 ods. 2 vylučoval pasíva, a to tým skôr, že vzhľadom na sledovaný účel, ktorým je prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam, je zahrnutie všetkých alebo časti pasív do prevodu irelevantné. Ani Komisia, ani Všeobecný súd nevysvetlili, ako by prevod všetkých aktív v jednom celku na jediného nadobúdateľa, ktorý mal prevziať trhový podiel spoločnosti Sernam, mohol viesť k prerušeniu hospodárskej činnosti tejto spoločnosti. ( 42 )

37.

Úvaha Všeobecného súdu v bodoch 118 a 119 napadnutého rozsudku je nesprávna, pretože rozhodnutie Sernam 2 skutočne spájalo s každým z dvoch možných scenárov odlišné podmienky. Ak účelom sledovaným článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo prerušenie činnosti spoločnosti Sernam, potom sa vyžadoval iba odkaz na spôsob prevodu umožňujúci dosiahnutie tohto cieľa (ako napríklad prevod aktív jednotlivo alebo po častiach, o čom Komisia už uvažovala v iných veciach ( 43 )). Všeobecný súd sa teda dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, skreslil ustanovenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a porušil povinnosť odôvodnenia.

38.

Komisia tvrdí, že túto tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

39.

V rámci prvej a tretej časti tohto prvého odvolacieho dôvodu SNCF popiera Všeobecným súdom zohľadnený výklad jednak účelu predaja aktív vcelku vyžadovaného článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a jednak samotného pojmu „predaj aktív vcelku“.

40.

Na úvod treba odmietnuť výhradu založenú na tom, že Všeobecný súd zbytočne využil tradičnú judikatúru týkajúcu sa metód výkladu, ktoré má k dispozícii súd Únie, pretože Všeobecný súd iba pripomenul a následne uplatnil ustálenú judikatúru zakotvujúcu zaužívané zásady ( 44 ) vymedzujúce úlohu súdu v prípade, keď musí vyložiť ustanovenie práva Únie. Dodávam, že vzhľadom na rozdiely vo výklade článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 medzi spoločnosťou SNCF a Komisiou, nebolo prehnané, že súd Únie hľadal inde ako vo výroku uvedeného rozhodnutia skutočnosti nevyhnutné na objasnenie jeho presného zmyslu a rozsahu, a teda Všeobecný súd správne odkázal nielen na znenie tohto článku, ale aj na jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 45 )

41.

Ďalej pripomínam, že článok 3 rozhodnutia Sernam 2 uvažuje o dvoch scenároch. Podľa článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia možno pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti Sernam naďalej považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom pod podmienkou, že spoločnosť Sernam bude rozvíjať „len svoje činnosti prepravy tovaru železnicou“ a že SNCF zároveň zaručí, že „ponúkne každému operátorovi, ktorý o to požiada, rovnaké podmienky ako sú podmienky pridelené spoločnosti Sernam na rozvoj železničnej nákladnej dopravy“. Navyše spoločnosť Sernam mala v priebehu dvoch rokov od oznámenia rozhodnutia Sernam 2 „integrálne nahradiť svoje vlastné prostriedky a služby cestnej prepravy prostriedkami a službami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spoločností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spoločnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu“. V prípade, ak by bol zvolený druhý scenár – uvedený v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 –, sa už tieto podmienky neuplatňovali. Naopak v tomto prípade sa vyžadovalo, aby spoločnosť Sernam „pred[ala] svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah so spoločnosťou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu“.

42.

Hľadať dôvody, na základe ktorých Komisia uvažovala o týchto dvoch možnostiach, a v konečnom dôsledku hľadať účel predaja aktív vcelku, prirodzene vyžadovalo vykonať úplný výklad tohto rozhodnutia, teda vrátane jeho odôvodnenia. Z tohto odôvodnenia však vyplýva, že podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 sú chápané ako „kompenzácia“ vyžadovaná od spoločnosti Sernam z dôvodu, že mala prospech zo zneužitia pomoci. ( 46 ) Vyžaduje sa teda od nej, aby sa stiahla „trvalo…zo segmentov trhu, ktoré majú veľkú nadbytočnú kapacitu“, aby sa zabránilo tomu, že spoločnosť, „ktorá by inak musela ukončiť svoju činnosť po vyhlásení problémov, by sa umelo zmocnila podielov na veľmi žiadanom trhu na úkor konkurenčných a finančne zdravých spoločností“ ( 47 ).

43.

Komisia navyše zohľadnila zámer francúzskych orgánov predať „celú spoločnosť Sernam (vrátane aktív aj pasív)“ ( 48 ) a výslovne odlíšila túto možnosť od predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku. V odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2 sa tak uvádza, že „v prípade predaja celej spoločnosti Sernam (aktíva aj pasíva), ktorý plánujú francúzske úrady sa musia v každom prípade uplatniť podmienky rozhodnutia (obnovenie aktivít cestnej prepravy spoločnosti Sernam inými spoločnosťami a diverzifikácia aktivít spoločnosti Sernam na železničnú dopravu). Naopak, keby spoločnosť Sernam musela predať svoje aktíva vcelku, Komisia pripomína, že tieto vyššie uvedené podmienky, ktoré sa vzťahujú na reštrukturalizáciu spoločnosti, sa nebudú uplatňovať za predpokladu [vzhľadom na to – neoficiálny preklad], že spoločnosť Sernam už nebude fungovať vo svojej súčasnej právnej forme a uvoľní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého účastníka (ktorý bude môcť de facto pokračovať vo svojich činnostiach s aktívami spoločnosti Sernam)“ ( 49 ).

44.

Skutočne uznávam, že izolovaný výklad článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by mohol znamenať, že predaj aktív vcelku nevyhnutne nevylučoval predaj pasív. Keďže sa však bez skutočných problémov pripustilo, že Všeobecný súd mohol odkázať na odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2, aby objasnil význam jeho výroku, potom výklad odôvodnenia 217 stačí na potvrdenie záveru, ku ktorému dospel Všeobecný súd o tom, že predaj aktív vcelku nevyhnutne vylučoval pasíva, keďže Komisia zjavne odlíšila predaj celej spoločnosti Sernam (aktív a pasív) na jednej strane od predaja iba aktív vcelku na druhej strane. Odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd postupoval na základe kategorického tvrdenia a bez skutočného dôkazu. Ja napriek tomu nevidím, ako jasnejšie mohol poukázať na to, čo je zjavné.

45.

V súvislosti s výhradou založenou na nedostatku odôvodnenia pripomínam, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „z odôvodnenia rozsudku musia byť jasne a nepochybne zrejmé úvahy Všeobecného súdu tak, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať jeho súdne preskúmanie“ ( 50 ). Táto požiadavka je v tomto prípade v celom rozsahu splnená.

46.

Pokiaľ ide o sledovaný účel, vzhľadom na kontext, v ktorom bolo rozhodnutie Sernam 2 prijaté, je týmto účelom zjavne, a ako to pripomenul Všeobecný súd, zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže. ( 51 ) Oba scenáre, o ktorých sa uvažuje v článku 3 rozhodnutia Sernam 2, boli jasne chápané ako alternatívy, čo znamená, že Komisia zjavne považovala obe možnosti za rovnocenné z hľadiska ich účelu a efektívnosti pri obnovení situácie, ktorá rešpektuje slobodnú hospodársku súťaž. Cieľ sledovaný článkom 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 je však jasne formulovaný v odôvodnení 200 a nasl. uvedeného rozhodnutia. Tieto odôvodnenia v podstate pripomínajú, že spoločnosť Sernam prijala pomoc, ktorá nerešpektovala pôvodný plán reštrukturalizácie. Na zmiernenie tohto narušenia hospodárskej súťaže preto Komisia ukladá „kompenzáciu“ ( 52 ) a vyžaduje od spoločnosti Sernam, aby sa stiahla zo segmentov trhu s nadbytočnou kapacitou za podmienok opísaných v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2. ( 53 ) Je úplne logické, že cieľ sledovaný druhým scenárom je rovnaký. Pre pochopenie jeho zmyslu je znovu kľúčové odôvodnenie 217 uvedeného rozhodnutia, pretože vysvetľuje, prečo sa „kompenzácia“, ktorá sa vyžaduje v prípade realizácie prvého scenára, už nebude vyžadovať v prípade predaja aktív vcelku. V takomto prípade sa totiž Komisia domnieva, že „spoločnosť Sernam už nebude fungovať vo svojej súčasnej právnej forme a uvoľní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého účastníka (ktorý bude môcť de facto pokračovať vo svojich činnostiach s aktívami spoločnosti Sernam)“ ( 54 ). Ako správne poznamenal Všeobecný súd, toto odôvodnenie „sa nachádza v tej istej časti venovanej prevencii narušenia hospodárskej súťaže ako vyššie uvedené odôvodnenia 200, 208 až 211“ ( 55 ). Navyše, na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, zo znenia tohto odôvodnenia jasne vyplýva, že Komisia uvažovala o prevzatí činnosti nezávislým nadobúdateľom, ktorý by túto činnosť prevzal na svoj účet, keďže spoločnosť Sernam by sa skutočne stiahla z trhu v jeho prospech.

47.

Ak by sa malo postupovať podľa úvahy spoločnosti SNCF, článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by nevyžadoval ani prevod aktív vcelku bez pasív, ani prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam. Znamená to, že Komisia by pripustila, že spoločnosť Sernam by mohla byť predaná takmer celá a pokračovať vo svojej hospodárskej činnosti bez toho, aby sa vyžadovala čo i len najmenšia kompenzácia (pretože by išlo o realizáciu druhého scenára), hoci v prípade predaja celej spoločnosti Sernam jasne vyžadovala rad opatrení, ktoré mali obmedziť jej prítomnosť na trhu. Takýto výklad nie je logický a úplne zbavuje článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 jeho podstaty a účinku. Samozrejme, ako tvrdí SNCF, prevod aktív má za následok pokračovanie „činnosti“ v zmysle prevzatia podielov spoločnosti Sernam na trhu iným podnikom. Spoločnosť Sernam zbavená svojich aktív však zjavne nemohla naďalej zastávať svoje predchádzajúce postavenie na trhu. Navyše som náchylný domnievať sa, ako to zdôrazňuje vedľajší účastník konania na podporu Komisie, že výklad zastávaný spoločnosťou SNCF predstavuje určitým spôsobom nevyslovené priznanie, že prevod mal za následok zachovanie činnosti spoločnosti Sernam bez akejkoľvek z kompenzácií nevyhnutných na odstránenie narušenia hospodárskej súťaže.

48.

Stručne povedané, v článku 3 sa uvažovalo na jednej strane o ďalšej existencii spoločnosti Sernam alebo možnosti predaja celej spoločnosti Sernam (aktív a pasív), a teda mali byť dodržané podmienky stanovené v odseku 1; a na druhej strane o možnosti predaja aktív vcelku, a potom sa tieto podmienky už nevyžadovali, pretože spoločnosť Sernam by tak uvoľnila svoje podiely na trhu v prospech nadobúdateľa. Predaj aktív vcelku spolu s časťou pasív neumožňoval prerušenie činnosti spoločnosti Sernam; ak by však táto činnosť pokračovala, vyžadovala sa kompenzácia. SNCF predala aktíva spoločnosti Sernam vcelku a „takmer všetky jej pasíva“ ( 56 ) bez toho, aby ponúkla akúkoľvek kompenzáciu narušenia hospodárskej súťaže. Výsledok transakcie je z tohto pohľadu neutrálny, ak to tak možno povedať, hoci pojmovo sa táto transakcia blíži predaju celej spoločnosti Sernam – teda predaju, s ktorým sa spájali prísne a jasné podmienky stiahnutia sa zo segmentov trhu s nadbytočnou kapacitou.

49.

Všeobecný súd sa teda vo svojej úvahe nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že „skutočnosť, že v prípade predaja aktív vcelku už nebolo potrebné uložiť povinnosť stiahnuť sa zo sektora cestnej prepravy s nadbytočnou kapacitou, možno vysvetliť len tým, že v prípade predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku za trhovú cenu spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah [so spoločnosťou SNCF], prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu by Sernam z ekonomického hľadiska zmizla z trhu a spolu s ňou by zmizlo aj narušenie hospodárskej súťaže spojené s poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti Sernam“, pričom „uvoľnenie podielov na trhu v prospech nezávislého účastníka [sa musí posudzovať] tak, že sa ním ukončí narušenie hospodárskej súťaže, teda dotovaná činnosť spoločnosti Sernam“ ( 57 ).

50.

Všeobecný súd si ani neprotirečil, keď pripustil, že odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 mohlo vzbudzovať „dojem, že ide o pokračovanie hospodárskej činnosti“, pretože okamžite spresnil, že analýza tento dojem vyvrátila, keďže išlo „o činnosť úplne iného subjektu, než je Sernam, teda nadobúdateľa, ktorý začlení aktíva spoločnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, pričom inak nemožno považovať podiely na trhu, ktoré patrili príjemcovi pomoci, za ‚uvoľnené‘“ ( 58 ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku teda v tomto ohľade neobsahuje rozpor, najmä vzhľadom na samotnú totožnosť nadobúdateľa aktív spoločnosti Sernam.

51.

Pokiaľ ide o odkaz odvolateľky na rozsudky SMI a CDA, aj keby bolo možné Všeobecnému súdu vytýkať, že zákonnosť rozhodnutia, ktoré bolo pred ním napadnuté, nepreskúmal so zreteľom na tvrdenia obsiahnuté v judikatúre Súdneho dvora, ktoré iba preberali stanovisko vyjadrené Komisiou v špecifickom kontexte každej z týchto vecí – čo Všeobecnému súdu vytýkať nemožno –, chápanie týchto rozsudkov odvolateľkou spočíva na neúplnom výklade, keďže hoci Komisia v nich stále tvrdila, že predaj aktív spoločnosti vcelku tomu istému nadobúdateľovi mohol tomuto nadobúdateľovi umožňovať, aby naďalej vykonával dotovanú hospodársku činnosť – čo mohlo mať za následok zachovanie narušenia hospodárskej súťaže –, zároveň uznala, že bolo nutné postupovať osobitne obozretne a že riziko obchádzania bolo možné vylúčiť vtedy, ak k prevodu došlo na záver nepodmieneného postupu otvoreného všetkým konkurentom – čo je práve jedna z podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

52.

Na základe všetkých týchto dôvodov preto navrhujem zamietnuť prvú a tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu.

53.

V bode 90 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že okamihom, ktorý sa mal vziať do úvahy pri posudzovaní otázky, či došlo k predaju, bol nevyhnutne okamih skutočného prevodu aktív, keďže cieľom článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s odôvodnením 217 tohto rozhodnutia, bolo zaviazať spoločnosť Sernam, aby sa zbavila všetkých svojich aktív a uvoľnila svoje podiely na trhu. Podľa Všeobecného súdu by formalistický výklad článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bránil jeho účinkom a spôsobil by riziko, že k skutočnému prevodu aktív by došlo oveľa neskôr ako k uzavretiu zmluvy o predaji v právnom zmysle tohto pojmu.

54.

Podľa odvolateľky bol predaj skutočne uzavretý do 30. júna 2005, takže časová podmienka uložená článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bola dodržaná. Uvedené rozhodnutie neodkazuje na skutočné odovzdanie aktív do 30. júna 2005, ale iba stanovuje, že k predaju malo dôjsť najneskôr v tento deň. Navyše podľa francúzskeho práva a predovšetkým podľa článku 1583 Občianskeho zákonníka, dochádza k predaju uzavretím dohody o veci a o cene, ktorá sa má zaplatiť, aj keď vec ešte nie je ani dodaná, ani zaplatená. Keď sa Všeobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku domnieval, že okamihom, ktorý treba zohľadniť pri posúdení, či k predaju skutočne došlo do 30. júna 2005, je okamih odovzdania aktív, značne tým upravil text článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a skreslil pojem „predaj“ nachádzajúci sa v tomto článku.

55.

Komisia navrhuje zamietnutie tejto druhej časti prvého odvolacieho dôvodu.

56.

Medzi podmienkami stanovenými na to, aby sa pomoc vo výške 503 miliónov eur na reštrukturalizáciu spoločnosti Sernam naďalej považovala za zlučiteľnú, sa nachádzala časová podmienka, pretože článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v tejto súvislosti stanovil, že v prípade predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku, malo k tomuto predaju dôjsť do 30. júna 2005.

57.

Aj keby posúdenie dátumu, kedy došlo k predaju, vykonané Všeobecným súdom, nepatrilo iba do posúdenia skutkového stavu, odvolateľke sa nepodarilo preukázať pochybenie v analýze Všeobecného súdu. Hoci totiž v kontexte opatrení na kompenzáciu štátnej pomoci nejde o vytvorenie definície „predaja“ v práve Únie a tento predaj musí nevyhnutne prebehnúť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom, ( 59 ) Komisia a súd Únie sú napriek tomu oprávnení požadovať, aby tieto podmienky nenarúšali potrebný účinok práva Únie. Práve toto riziko identifikoval Všeobecný súd, keď v bode 90 napadnutého rozsudku vyslovil, že výklad, ktorý navrhovala SNCF, „by bránil jeho účinnosti a spôsobil by riziko, že k skutočnému prevodu aktív by došlo oveľa neskôr ako k uzavretiu zmluvy o ‚predaji‘ v právnom zmysle tohto pojmu“. Z listín založených v spise navyše vyplýva, že 30. júna 2005 bola ponuka vedenia spoločnosti Sernam predložená spoločnosti SNCF a iba „v podstate v ten istý deň odsúhlasená generálnym riaditeľstvom SNCF“ ( 60 ). Napokon, keďže scenár, o ktorom sa uvažuje v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, je alternatívou scenára, o ktorom sa uvažuje v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia, a keďže v prípade realizácie tohto druhého scenára sa už podmienky stanovené pre realizáciu prvého scenára neuplatňujú, je úplne logické, že Všeobecný súd vyložil časovú podmienku, ktorú toto ustanovenie obsahuje tak, že vyžaduje skutočné odovzdanie aktív do 30. júna 2005, a nedochádza tým k nepremyslenej úprave znenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ako to tvrdí SNCF. Zo všetkých týchto dôvodov treba druhú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

58.

Na to, aby Všeobecný súd zamietol výhradu, podľa ktorej sa vedenie spoločnosti Sernam zúčastnilo na verejnej súťaži už od jej začiatku a ponuka predložená týmto vedením bola zavŕšením transparentného a otvoreného postupu, v podstate v bodoch 163, 164 a 174 napadnutého rozsudku rozhodol, že na verejnej súťaži sa pôvodne zúčastnilo a predbežnú ponuku predložilo iba konzorcium tvorené uchádzačom č. 5 a vedením, a nie členovia vedenia jednotlivo. Navyše po druhom kole verejnej súťaže bol pôvodne vybraný práve návrh predložený konzorciom. Všeobecný súd tak odmietol tvrdenie, ktoré malo preukázať, že vedenie sa zúčastnilo na súťaži už od začiatku z dôvodu, že sa na nej nezúčastnilo samostatne a že ponuku nepredložilo samo. Všeobecný súd dospel k záveru, že uvedenú ponuku preto nemožno považovať za ponuku, ktorá vyplynula z otvoreného a transparentného postupu.

59.

SNCF vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že tento súd nesprávne konštatoval, že to, že členovia vedenia spoločnosti Sernam sa nezúčastnili súťaže samostatne už od začiatku malo za následok, že uskutočnený postup nebol otvorený a transparentný, ako to vyžadoval článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, pretože ani z tohto článku, ani z rozhodnutia Sernam 2, ani z práva Únie nevyplýva, že uchádzač, ktorý je napokon vybraný, by sa musel na výbere zúčastniť samostatne a nezávisle už od začiatku. Po pripomenutí podmienok, za ktorých prebiehala súťaž po druhom kole výberu, SNCF tvrdí, že tak z praxe, ako aj z judikatúry vyplýva, že podmienka otvorenosti a transparentnosti verejnej súťaže je splnená vtedy, keď všetci záujemcovia mohli predložiť ponuku a mali rovnaké možnosti informovať sa a rovnaké podmienky týkajúce sa lehôt. ( 61 ) Aj keby zásady uplatniteľné v oblasti verejných zákaziek, najmä zásady zakotvené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií ( 62 ) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( 63 ), bolo možné analogicky uplatniť na prevod aktív, právo Únie povoľuje zadanie takejto zákazky hospodárskemu subjektu bez zverejnenia a bez predchádzajúceho výberového konania v prípade neúspechu postupu, aj keď sa subjekt nezúčastnil na tomto prvom postupe a bez toho, aby tým došlo k porušeniu zásad otvorenosti a transparentnosti. Tieto zásady treba tým skôr považovať za dodržané vtedy, keď boli aktíva prevedené na posledného záujemcu, ktorý ako jediný predložil záväznú ponuku, hoci sa celého postupu zúčastnil najprv spojený s konzorciom, ktorého druhý účastník v jeho priebehu odstúpil.

60.

Komisia navrhuje zamietnuť tento druhý odvolací dôvod ako neprípustný alebo subsidiárne nedôvodný.

61.

V rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka napáda časť posúdenia, ktorá viedla Všeobecný súd k záveru, že k predaju aktív spoločnosti Sernam vcelku nedošlo na základe otvoreného a transparentného postupu, ako to vyžadovala Komisia. Pri preskúmaní piatej časti štvrtého dôvodu žaloby o neplatnosť totiž Všeobecný súd preskúmal štyri výhrady. V rámci prvej výhrady SNCF tvrdila, že ponuka vedenia spoločnosti Sernam bola zavŕšením otvoreného a transparentného postupu, keďže toto vedenie sa zúčastnilo verejnej súťaže od začiatku v rámci konzorcia vytvoreného s uchádzačom č. 5 a samo predložilo ponuku po tom, ako jeho partner oznámil, že nie je schopný predložiť záväznú ponuku v lehote stanovenej Komisiou. V rámci tejto výhrady boli uvedené dve tvrdenia, avšak SNCF napáda druhé z nich samostatne. ( 64 )

62.

Na úvod uvádzam, že tento druhý odvolací dôvod smeruje proti bodom 163 a 164 napadnutého rozsudku, v ktorých sa iba konštatuje, že na verejnej súťaži sa pôvodne zúčastnilo konzorcium vytvorené uchádzačom č. 5 a vedením, a že pôvodne bol vybraný obsah návrhu predloženého konzorciom, pričom v bode 164 napadnutého rozsudku Všeobecný súd iba cituje odpoveď, ktorú dali 6. januára 2012 francúzske orgány Komisii. Ide teda v podstate o skutkové posúdenie, ktoré vyplýva aj z bodu 16 a nasl. žaloby spoločnosti SNCF podanej na Všeobecný súd. V každom prípade z odvolania vyplýva, že v rámci druhého odvolacieho dôvodu SNCF vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie, a nie skreslenie skutkového stavu. Tento dôvod musí byť zamietnutý pre neprípustnosť, keďže odvolanie sa tradične obmedzuje na právne otázky s výnimkou prípadu, keď došlo ku skresleniu skutkového stavu a dôkazov, čo nie je uvádzané. Rovnako treba rozhodnúť o prejednávanom odvolacom dôvode v časti, v ktorej smeruje proti záveru Všeobecného súdu obsiahnutému v bode 174 napadnutého rozsudku, ktorým Všeobecný súd zamietol tvrdenie, ktoré malo preukázať, že vedenie sa zúčastnilo verejnej súťaže už od začiatku z dôvodu, že sa na nej nezúčastnilo samostatne a ponuku od začiatku nepredložilo samo.

63.

Všeobecný súd však následne pristupuje k právnemu posúdeniu skutkového stavu, pretože z týchto skutočností – nesamostatnej účasti vedenia spoločnosti Sernam od začiatku postupu – vyvodzuje, že jeho ponuku nemožno považovať za ponuku, ktorá vyplynula z otvoreného a transparentného postupu v zmysle článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Na toto posúdenie sa vzťahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. ( 65 )

64.

Formy, ktoré mal mať postup, ktorým mali byť prevedené aktíva spoločnosti Sernam vcelku, nie sú definované právom Únie, ako to zdôrazňuje SNCF. Článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 však stanovil výslovný limit, a to dodržanie otvorenosti a transparentnosti postupu.

65.

Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o tom, či pri vykonávaní článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 možno uplatniť zásady práva Únie v oblasti verejných zakázok – a to tým skôr, že 1. nič nenasvedčuje tomu, že by Všeobecný súd pri svojej analýze vychádzal z tohto predpokladu, 2. odkaz spoločnosti SNCF na smernice 2014/23 a 2014/24 je nový a 3. SNCF to formálne nepopiera –, treba odvolateľke, ktorá sa odvoláva na precedens tvorený rozsudkom SMI ( 66 ), odpovedať, že hoci v tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že k predaju aktív vcelku nedošlo okamžite, ale po niekoľkých neúspešných pokusoch s inou spoločnosťou, bola „nepriamym dôkazom spôsobilým preukázať, že vykonaný postup bol dostatočne otvorený a transparentný“ ( 67 ), urobil tak v kontexte predaja, ktorý prebiehal pod dohľadom súdu, čo je skutočnosť, ktorú SNCF zabúda uviesť.

66.

Pokiaľ ide o verejné súťaže, SNCF odkazuje na prax Komisie a zdôrazňuje, že Komisia prikladá dôležitosť tomu, že „všetky podniky, ktoré mohli mať záujem o kúpu… mali príležitosť predložiť ponuky a že podnik bol predaný tomu, kto ponúkol najviac“ ( 68 ), ako aj rovnému prístupu k informáciám. ( 69 ) Keď však Komisia v kontexte štátnej pomoci vyžaduje uskutočnenie otvoreného a transparentného postupu, bola by táto požiadavka zbavená potrebného účinku, ak by sa považovala za splnenú, akonáhle došlo k začatiu postupu na otvorenom a transparentnom základe, ktorý zaručuje každému záujemcovi rovnosť prístupu k informáciám. Otvoreným a transparentným musí zostať celý postup, čo sa neobmedzuje na ponúknutie príležitosti predložiť ponuku za rovnakých podmienok prístupu k informáciám a podmienok týkajúcich sa lehôt, ako to tvrdí odvolateľka. ( 70 )

67.

V tomto prípade nemožno popierať, že uchádzač, na ktorého boli prevedené aktíva ( 71 ) spoločnosti Sernam, sa postupu nezúčastnil od začiatku. Neexistencia totožnosti medzi pôvodnými uchádzačmi o prevzatie a uchádzačom, ktorého ponuka bola napokon prijatá, teda mohla oprávnene viesť Komisiu a potom Všeobecný súd k záveru, že uskutočnený postup nebol transparentný, pretože viedol k uzavretiu prevodu s uchádzačom, ktorý sa nezúčastnil verejnej súťaže od počiatku, čím mohlo byť poškodené konkurenčné postavenie iných uchádzačov ( 72 ) a táto zmena mohla mať za následok vadu postupu.

68.

Na základe všetkých predchádzajúcich dôvodov musí byť druhý odvolací dôvod zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

69.

Z bodov 165 až 166 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd aby zamietol výhradu, podľa ktorej bola ponuka predložená vedením zavŕšením transparentného a otvoreného postupu, keďže toto vedenie, ktoré sa na postupe zúčastnilo od začiatku, predložilo jedinú ponuku, ktorá bola pôvodne spoločná s uchádzačom č. 5, s ktorým tvorilo konzorcium, sa oprel o to, že záväzná ponuka vedenia bola veľmi vzdialená od ponuky, ktorú v druhom kole predložilo konzorcium vedené uchádzačom č. 5, a bola pre predávajúceho oveľa nevýhodnejšia. Aby dospel k tomuto záveru, Všeobecný súd odkázal na niekoľko skutočností obsiahnutých v komunikácii medzi Komisiou a Francúzskou republikou v rokoch 2005 a 2012 a domnieval sa, že rozdiel medzi obomi ponukami sa mal posúdiť na základe kritéria predpokladaných potrieb rekapitalizácie prevádzanej spoločnosti odvolateľkou odhadnutých v konečnej ponuke vedenia spoločnosti Sernam na oveľa vyššiu sumu než navrhlo konzorcium vedené uchádzačom č. 5. Záporná ponuka konzorcia v druhom kole predstavovala podľa Všeobecného súdu pri rovnocennom rozsahu – 56,4 milióna eur, zatiaľ čo ponuka vedenia dosahovala – 95,5 milióna eur. ( 73 ) Všeobecný súd tiež zamietol tvrdenie, podľa ktorého keď uchádzač č. 5 odstúpil zo súťaže, rokovania logicky pokračovali s „posledným záujemcom“ a rozhodol, že SNCF sa mala obrátiť na uchádzača č. 4, ktorý sa zúčastnil postupu od začiatku a v druhom kole predložil predbežnú ponuku dosahujúcu – 65,2 milióna eur. ( 74 ) Skutočnosť, že uchádzač nepredložil záväznú ponuku je pre Všeobecný súd irelevantná, keďže sa skúma iba otázka, či ponuka vedenia spoločnosti Sernam vyplynula z verejnej súťaže. ( 75 )

70.

Odvolateľka tvrdí, že ponuku vedenia spoločnosti Sernam nemožno považovať za ponuku, ktorá vyplynula z verejnej súťaže, ktorá nebola ani otvorená, ani transparentná z dôvodu, že bola pre predávajúceho oveľa nevýhodnejšia ako predbežné ponuky predložené v druhom kole inými uchádzačmi. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkový stav, keď rozhodol inak. SNCF uvádza, že predbežná ponuka predložená konzorciom sa zakladala na inej úrovni likvidných aktív než z ktorej vychádzal uchádzač č. 4 pri svojej predbežnej ponuke v druhom kole. SNCF teda napáda to, ako Všeobecný súd posúdil potreby rekapitalizácie odhadnuté uchádzačom č. 4. Vzhľadom na značné zhoršenie likvidity spoločnosti Sernam medzi 31. decembrom 2004 a 30. júnom 2005, by uchádzač č. 4 musel prehodnotiť potreby rekapitalizácie spoločnosti Sernam na oveľa vyššiu úroveň. Aj keby záväznú ponuku vedenia spoločnosti Sernam bolo možné porovnávať s nezáväznou ponukou predloženou v druhom kole konzorciom, Všeobecný súd sa tak dopustil vážneho pochybenia.

71.

Komisia považuje tento tretí odvolací dôvod za neúčinný a subsidiárne za nedôvodný.

72.

Úmyslom odvolateľky v rámci tohto tretieho odvolacieho dôvodu je preukázať, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že záväzná ponuka predložená vedením spoločnosti Sernam bola oveľa nevýhodnejšia ako ponuka predložená konzorciom vytvoreným s uchádzačom č. 5 predtým, ako sa tento uchádzač odstúpil zo súťaže, alebo ako ponuka uchádzača č. 4 predložená v druhom predbežnom kole. Ide tu znovu o posúdenie, či k predaju aktív spoločnosti Sernam došlo na základe otvoreného a transparentného postupu. Keď sa však v rámci mojej analýzy druhého odvolacieho dôvodu konštatovalo, že keďže vedenie spoločnosti Sernam sa nezúčastnilo na výberovom konaní od začiatku a samostatne, konečný výber jeho ponuky preto len z tohto jediného dôvodu nevyplynul z otvoreného a transparentného postupu, na rozdiel od toho, čo vyžadoval článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, treba uviesť, že aj keby mal Súdny dvor rozhodnúť – čo nemá –, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo skreslil skutkový stav, keď rozhodol, že ponuka vedenia spoločnosti Sernam bola oveľa nevýhodnejšia, nemohlo by to spochybniť záver, ku ktorému dospel a ktorý som práve pripomenul. Súhlasím preto s názorom Komisie, že tento tretí odvolací dôvod je neúčinný. ( 76 )

73.

Navyše spolu s Komisiou dodávam, že Všeobecný súd v bodoch 166 a 168 napadnutého rozsudku konštatoval, že ponuka predložená v druhom kole konzorciom vytvoreným s uchádzačom č. 5 predpokladala vloženie „značnej sumy“ do základného imania spoločnosti Sernam, zatiaľ čo ponuka vedenia uvádzala iba oveľa nižšiu sumu. Táto časť rozsudku však nie je napadnutá odvolaním. Podstatný rozdiel medzi ponukami je teda naozaj jednoznačný, čo spôsobuje neúčinnosť akéhokoľvek nesprávneho právneho posúdenia alebo skreslenia, ktoré by sa týkali posúdenia potrieb rekapitalizácie medzi ponukami.

74.

Napokon, aj keby to patrilo do preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania, Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že nezohľadnil rôzne úrovne likvidity spoločnosti Sernam, na ktorých sa zakladali rôzne ponuky, keďže SNCF toto tvrdenie neuvádzala pred Všeobecným súdom. Všeobecný súd nemohol skresliť skutočnosť, ktorá pred ním nebola uplatnená. Pokiaľ ide o porovnanie záväznej ponuky vedenia s nezáväznou ponukou predloženou v druhom kole konzorciom, vykonané Všeobecným súdom, odvolateľka v tomto ohľade neformuluje žiadnu právnu výhradu a naopak sa zdá, že pripúšťa, že takéto porovnanie možno vykonať. ( 77 )

75.

Na základe všetkých týchto dôvodov musí byť tretí odvolací dôvod zamietnutý.

76.

V bode 153 napadnutého rozsudku v rámci preskúmania štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu ( 78 ) založenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď sa v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 domnievala, že prevod sa neobmedzoval na aktíva spoločnosti Sernam, pretože bol zvýšený o netto sumu 57 miliónov eur, Všeobecný súd potvrdil, že Komisia si nezamenila predmet predaja s cenou predaja, keďže uvedená suma sa prostredníctvom postupných rekapitalizácií spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress pripočítala k aktívam tejto spoločnosti. V nasledujúcom bode sa Všeobecný súd tiež domnieval, že Komisii nemožno vytýkať, že vo svojom rozhodnutí nespresnila, že si neželá zápornú cenu, keďže záporná cena vyplýva z toho, že nebola dodržaná povinnosť predať len aktíva, čo navyše vyplýva z ocenení „cash free, debt free“ vykonaných uchádzačmi na konci prvého kola verejnej súťaže, ktoré všetky viedli ku kladným cenovým návrhom. ( 79 ) Všeobecný súd z toho vyvodzuje, že tieto kladné ocenenia preukazujú, že ak by SNCF predala iba aktíva bez pasív, ich predajná cena by bola kladná alebo nulová, ale nie záporná. ( 80 )

77.

Keď sa Komisia v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 domnievala, že cez rekapitalizáciu spoločností Sernam a Sernam Xpress bola k aktívam pripočítaná netto suma 57 miliónov eur a že toto pripočítanie nebolo povolené článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, podľa spoločnosti SNCF si Komisia zamenila predmet predaja (aktíva vcelku) a (zápornú) cenu zaplatenú za ich nadobudnutie. Vychádzajúc z tohto predpokladu odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bode 153 napadnutého rozsudku obmedzil na to, že bez dôkazov a na základe kategorických tvrdení konštatoval, že Komisia sa nedopustila takej zámeny ako tvrdí SNCF. SNCF tiež tvrdí, že tento záver predstavuje nesprávne právne posúdenie a že tento bod 153 sa javí byť v rozpore s úvahou, ktorú Všeobecný súd vysvetlil v rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu. ( 81 )

78.

SNCF popiera, že predaj aktív bol navýšený o netto sumu 57 miliónov eur a vysvetľuje, že rekapitalizácia vo výške tejto sumy ( 82 ) nie je pripočítaná k prevádzaným aktívam, ale predstavuje zápornú cenu zaplatenú za nadobudnutie aktív spoločnosti Sernam vcelku. Hoci Všeobecný súd v bodoch 103 a 107 napadnutého rozsudku pripustil, že právo štátnej pomoci sa nezaoberá právnymi formami, prostredníctvom ktorých možno uskutočniť transakcie, ale ich ekonomickou realitou a uznal možnosť uskutočniť predaj za zápornú cenu prostredníctvom predchádzajúcej rekapitalizácie predávajúceho, odmietol považovať rekapitalizáciu spoločnosti Sernam za súčasť zápornej ceny zaplatenej za prevod aktív vcelku na základe analýzy, ktorá sa zakladala výlučne na právnej forme tohto vkladu.

79.

Úvaha Všeobecného súdu je postihnutá aj druhým nesprávnym právnym posúdením. Hoci Všeobecný súd tvrdil, že záporná cena vyplynula z nedodržania povinnosti predať iba aktíva spoločnosti Sernam bez pasív, SNCF uvádza, že keďže prevod vcelku znamenal pokračovanie činnosti spoločnosti Sernam, existencia „badwillu“ ( 83 ) vyjadrujúceho štrukturálne stratovú povahu prevádzanej činnosti a automatický prevod pracovných zmlúv podľa francúzskeho práva, mali za následok nevyhnutne zápornú hodnotu činnosti. Záporná cena nie je teda spôsobená pripočítaním určitých pasív, ale jednoducho samotným znením článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ktorý tým, že vyžaduje, aby aktíva boli prevedené vcelku, povoľuje prevod štrukturálne stratovej činnosti vrátane prevádzkových nákladov súvisiacich s pokračovaním pracovných zmlúv zamestnancov.

80.

Vo svojej replike SNCF dodáva, že domnievať sa, že k predaju mohlo dôjsť za kladnú cenu, je nepodloženým dohadom, ktorý predstavuje skreslenie skutkového stavu, keďže všetky predložené ponuky boli hlboko záporné.

81.

Komisia považuje tento štvrtý odvolací dôvod za čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

82.

Názor spoločnosti SNCF spočíva v tvrdení, že rekapitalizácia je jednou zo zložiek predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku za zápornú cenu. Hneď na úvod teda uvediem, že rekapitalizácia spoločnosti Sernam spoločnosťou SNCF, ako pripočítanie k aktívam, nie je zo skutkového hľadiska sporná ( 84 ). V bode 153 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd tvrdil, že „netto sum[a] 57 miliónov eur sa… prostredníctvom postupných rekapitalizácií spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress pripočítala k aktívam spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress“. Ide tu o skutkové zistenie, ktoré účastníci konania nepopreli. Je teda ťažké vytýkať Všeobecnému súdu akýkoľvek nedostatok odôvodnenia. Navyše záver, že nedošlo k zámene medzi predmetom predaja a cenou predaja vyvodzuje Všeobecný súd zo znenia odôvodnenia 117 rozhodnutia Sernam 3 uvedeného v predchádzajúcom bode napadnutého rozsudku.

83.

Okrem toho sa ani nezdá vnútorne rozporné rozhodnúť na jednej strane, že právo Únie nebráni predaju za zápornú cenu, ako to Všeobecný súd urobil v bode 107 napadnutého rozsudku, a na druhej strane, že rekapitalizácia, ktorá sa uskutočnila za okolností opísaných v bode 153, nie je zlučiteľná s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Ide o dve úplne odlišné otázky. Prvé tvrdenie bolo formulované v rámci analýzy podmienky „predaja“ vyžadovaného týmto článkom, keďže Komisia vtedy popierala, že k predaju môže dôjsť za zápornú cenu. Túto otázku treba odlíšiť od otázky, či Komisia vo svojom rozhodnutí Sernam 2 povolila pripočítanie aktív. Inak povedané, ak pri výklade pojmu „predaj aktív vcelku“ Všeobecný súd skúmal predovšetkým pojem „predaja“, časti rozsudku, ktoré sú napadnuté v rámci tohto odvolacieho dôvodu, sa viac vzťahovali na pojem „aktív vcelku“. Z nadpisu štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu uvedeného pred Všeobecným súdom vyplýva, že tento súd sa vtedy zaoberal otázkou, či sa Komisia mohla v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 oprávnene domnievať, že prevod obmedzený na aktíva spoločnosti Sernam bol nenáležite zvýšený o 57 miliónov eur. Pripomínam, že v tomto odôvodnení 117 Komisia po opísaní skutkového stavu dospela k záveru, že „takéto pripočítanie aktív [nebolo] v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 povolené“.

84.

Posúdenie Všeobecným súdom obsiahnuté v bode 154 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je záporná cena dôsledkom pripočítania pasív k predaju aktív spoločnosti Sernam, patrí ku skutkovému posúdeniu, vo vzťahu ku ktorému odvolateľka v rámci tohto odvolacieho dôvodu netvrdila skreslenie skutkového stavu. Okrem toho, hoci SNCF vo všeobecnosti popiera, že predaj aktív vcelku sa mal povinne uskutočniť bez pasív, logicky nepopiera, že predaj spoločnosti Sernam zahŕňal veľkú väčšinu týchto pasív. Ako som však už uviedol, predaj, o akom sa uvažovalo v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, sa mal skutočne chápať tak, že sa týkal iba aktív bez pasív spoločnosti Sernam. Samotná skutočnosť, že pasíva boli zahrnuté do predaja, stačí pre záver, že podmienky tohto článku neboli dodržané. V každom prípade tiež pripomínam, že SNCF na pojednávaní pred Všeobecným súdom uznala, že „ak sa aktíva prevádzajú samostatne, majú logicky hodnotu, ktorá môže byť kladná alebo nulová, no nemôže byť záporná“ ( 85 ). Je teda ťažké predstaviť si, že odvolateľka v štádiu odvolania spochybňuje tvrdenie, ktoré iba vyvodzuje dôsledky z jej vlastného stanoviska.

85.

Na základe všetkých týchto dôvodov musí byť štvrtý odvolací dôvod zamietnutý.

86.

V bode 237 a nasl. napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhradu založenú na tom, že v tomto prípade nebolo splnené žiadne z kritérií umožňujúcich konštatovať hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress. Po pripomenutí odôvodnenia 144 rozhodnutia Sernam 3, v ktorom Komisia dospela k záveru, že „všetky kritériá na preukázanie hospodárskej kontinuity v zmysle rozhodnutia a rozsudku vo veci Seleco[ ( 86 )] [boli] teda prítomné“, Všeobecný súd preskúmal po jednom každé z nich.

87.

Pokiaľ ide o predmet prevodu, Všeobecný súd pripomenul, vzhľadom na to, čo vyslovil predtým v bodoch 134 až 137 napadnutého rozsudku, že Komisia sa oprávnene domnievala, že bol prevedený celý podnik, a to v rozpore s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. ( 87 )

88.

Pokiaľ ide o totožnosť akcionárov, Všeobecný súd potvrdil analýzu Komisie, ktorá dospela k záveru, že vklad spoločnosti Sernam do spoločnosti Sernam Xpress sa uskutočnil v rámci skupiny žalobkyne. ( 88 )

89.

Pokiaľ ide o okamih prevodu, Všeobecný súd pripomenul na jednej strane, že v okamihu vykonávania rozhodnutia, z ktorého vyplýva možnosť predať aktíva príjemcu pomoci vcelku, ako aj povinnosť vymáhať protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc, je obídenie povinnosti vymáhať pomoc rovnako pravdepodobné ako vo fáze konania vo veci formálneho zisťovania, počas ktorého došlo k obchádzaniam uvádzaným vo veciach Seleco, SMI a CDA ( 89 ), na ktoré sa odvoláva žalobkyňa ( 90 ), a na druhej strane pripomenul, že už skôr rozhodol, že pri transakcii nebola dodržaná lehota ani spôsob vykonania, ktoré boli uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. ( 91 )

90.

Pokiaľ ide o hospodársku logiku, Všeobecný súd rovnako pripomenul, že neboli dodržané podmienky článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, že hospodárska činnosť spoločnosti Sernam nebola prerušená a že teda nebol rešpektovaný účel uvedeného článku. ( 92 ) Všeobecný súd tiež rozhodol, že žalobkyňa sa nemôže odvolávať na svoje vnútroštátne právo, aby odôvodnila, že predaj, ktorý sa mal uskutočniť bez pasív, zahŕňal aj pasíva. ( 93 )

91.

Pokiaľ ide o cenu, Všeobecný súd v podstate rozhodol, že zaplatenú zápornú cenu nemožno považovať za trhovú cenu, ktorá vyplynula z otvorenej a transparentnej verejnej súťaže, pretože už rozhodol, že ponuka vedenia spoločnosti Sernam nevyplynula z otvoreného a transparentného postupu. ( 94 ) Všeobecný súd rovnako pripomenul, že táto záporná cena vo výške 57 miliónov eur bola skôr chápaná ako prevádzková pomoc umožňujúca vykryť straty spoločnosti Sernam Xpress za roky 2005 až 2008 a že bola sprevádzaná vzdaním sa pohľadávok voči spoločnosti Sernam vo výške 38,5 milióna eur. ( 95 ) Všeobecný súd následne odmietol na jednej strane dôkaznú hodnotu rôznych nezávislých znaleckých posudkov, na ktoré sa odvolávala SNCF a ktoré mali potvrdzovať, že cena za prevod bola trhovou cenou, ( 96 ) a na druhej strane tvrdenia spoločnosti SNCF namierené proti dvom posledným vetám odôvodnenia 145 rozhodnutia Sernam 3 z dôvodu ich doplňujúcej povahy, keďže tieto vety sa zaoberali iba „dodatočným dôkazom“ toho, že zmluvná rovnováha medzi spoločnosťou SNCF a spoločnosťou Financière Sernam nebola v súlade s trhovými podmienkami. ( 97 ) Všeobecný súd navyše rozhodol, že Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru, že prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Sernam Xpress mal za následok, že spoločnosť Sernam Xpress si zachovala skutočný prospech z konkurenčnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou z dôvodu, že medzi oboma spoločnosťami existovala hospodárska kontinuita. ( 98 ) Okrem toho, pokiaľ ide o odkaz na judikatúru týkajúcu sa predaja akcií, v zmysle ktorej podľa Francúzskej republiky vyžadovať od predaného podniku, aby vrátil protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc, znamená uložiť sankciu nadobúdateľovi tohto podniku, teda spoločnosti Financière Sernam, ktorá zaplatením trhovej ceny už nutne zaplatila pomoc, Všeobecný súd odpovedal, že Komisia sa domnievala, že predaj akcií spoločnosti Sernam Xpress spoločnosti Financière Sernam nemal za následok oslobodenie spoločnosti Sernam Xpress od jej povinnosti vrátiť pomoc vo výške 41 miliónov eur. Povinnosť vrátiť pomoc vo výške 41 miliónov eur totiž nebola prevedená na spoločnosť Financière Sernam ako na nadobúdateľa akcií spoločnosti Sernam Xpress, ale ako na jej právneho nástupcu v dôsledku zlúčenia, ku ktorému došlo 30. júna 2011 a univerzálneho prechodu majetku spojeného s touto transakciou, pričom Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress. ( 99 ) Napokon Všeobecný súd považoval za neúčinný odkaz spoločnosti SNCF na kritérium súkromného investora, ktorý podľa jeho názoru nesúvisí s povinnosťou vymáhať 41 miliónov eur, ale týka sa naopak úplne odlišnej otázky posúdenia novej pomoci. ( 100 ) Na záver Všeobecný súd rozhodol, že Komisia sa úplne v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Komisia/Španielsko ( 101 ) mohla domnievať, že samotný zápis protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci do pasív likvidácie spoločnosti Sernam sa neukázal dostatočný na odstránenie skreslenia hospodárskej súťaže a zamietol výhradu založenú na tom, že v tomto prípade nebolo splnené žiadne z kritérií hospodárskej kontinuity. ( 102 )

92.

Napokon v bode 275 a nasl. napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhradu založenú na tom, že uvedený zápis bol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2, pripomenul judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Komisia/Španielsko ( 103 ), podľa ktorej sa pomoc musí vymáhať od spoločnosti, ktorá pokračuje v hospodárskej činnosti podniku, ktorý pôvodne prijal výhodu spojenú s poskytnutím štátnej pomoci, a ktorý naďalej skutočne využíva túto výhodu, a dospel k záveru, že v kontexte vymáhania štátnej pomoci sa zmienka o ďalšej existencii spoločnosti Sernam mala chápať tak, že odkazuje na zachovanie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam. Všeobecný súd teda zamietol výhradu, pretože zápis protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci do pasív likvidácie spoločnosti Sernam nebol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2.

93.

SNCF znovu vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil výrok rozhodnutia Sernam 2, keď rozhodol, že zmienka v článku 4 tohto rozhodnutia sa „mohla týkať len zachovania hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam“ ( 104 ), zatiaľ čo znenie tohto článku je jasné a jednoznačné, vôbec neodkazuje na prerušenie uvedenej činnosti a iba rozlišuje podľa toho, či spoločnosť Sernam ako právnická osoba bude alebo nebude naďalej existovať, čo je úplne odôvodnené so zreteľom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej v prípade, keď spoločnosť, ktorá bola príjemcom štátnej pomoci, predá svoje aktíva tretej osobe za trhovú cenu, je výhoda vyplývajúca z pomoci zahrnutá do ceny, takže skutočný prospech z pomoci má naďalej predávajúci. ( 105 ) Skreslením článku 4 rozhodnutia Sernam 2 sa Všeobecný súd dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia, ktoré musí viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

94.

Odvolateľka okrem toho zdôrazňuje viacero nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, keď skúmal podmienky hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťou Sernam a nadobúdateľom aktív vcelku ( 106 ), zatiaľ čo Komisia nie je v žiadnom prípade povinná zohľadniť všetky tieto skutočnosti. ( 107 )

95.

Pokiaľ ide o totožnosť akcionárov, SNCF pripomína, že podmienky stanovené článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 jej neumožňovali predať aktíva spoločnosti Sernam vcelku spoločnosti Financière Sernam z dôvodov súvisiacich s osobitosťami francúzskeho práva. ( 108 ) Vklad do základného imania s následným prevodom podielov, ktorému v prípade zápornej ceny predchádza rekapitalizácia, zodpovedá ekonomickej realite prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku na spoločnosť Financière Sernam za ich trhovú hodnotu. Keď sa Všeobecný súd domnieval, že hospodársku kontinuitu treba posúdiť medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress, umelo tým rozdelil jedinú transakciu, ktorej jedinou hospodárskou logikou bol prevod vlastníctva aktív spoločnosti Sernam vcelku. Všeobecný súd tak porušil zásadu, podľa ktorej sa právo štátnej pomoci nezaoberá právnymi formami, prostredníctvom ktorých možno uskutočniť transakcie, ale ich ekonomickou realitou a vo svojom rozsudku sa dopustil rozporu v odôvodnení so zreteľom na zásadu pripomenutú v bode 107 napadnutého rozsudku, podľa ktorej môže dôjsť k predaju za zápornú cenu. Spoločnosť Sernam Xpress bola iba prostriedkom na umožnenie prevodu aktív spoločnosti Sernam na spoločnosť Financière Sernam. Navyše spoločnosť Financière Sernam sa zlúčila so spoločnosťou Sernam Xpress ihneď po uskutočnení transakcie. Všeobecný súd tak nezohľadnil, že spoločnosť Financière Sernam je vlastníkom a využíva aktíva spoločnosti Sernam, ktoré sa nachádzajú v spoločnosti Sernam Xpress a teda že akcionári spoločnosti Financière Sernam nie sú rovnakí ako akcionári spoločnosti Sernam.

96.

Pokiaľ ide o trhovú cenu, SNCF vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že tento súd odmietol zohľadniť trhovú cenu zaplatenú za aktíva spoločnosti Sernam, hoci podľa judikatúry je existencia trhovej ceny jedným z najvýznamnejších kritérií pri závere o neexistencii hospodárskej kontinuity. Odvolateľka sa v tejto súvislosti opiera predovšetkým o rozsudky SMI a CDA. ( 109 )

97.

Pokiaľ ide o predmet prevodu, Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že bol prevedený celý podnik, pretože s aktívami spoločnosti Sernam vcelku boli prevedené iba prevádzkové pasíva.

98.

Pokiaľ ide o okamih prevodu, SNCF tvrdí, že nemožno tvrdiť, že došlo k obchádzaniu, pretože samotná Komisia upravila možnosť prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku a pretože tieto aktíva boli prevedené za trhovú cenu.

99.

Pokiaľ ide o hospodársku logiku transakcie, Všeobecný súd nesprávne skonštatoval, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vyžadoval prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam, hoci možnosť prevodu aktív vcelku práve tak umožňovala prevod činnosti spoločnosti Sernam. Všeobecný súd sa nemôže odvolávať na to, že logika transakcie odporovala cieľom uvedeného rozhodnutia, aj keď táto transakcia bola povolená článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

100.

SNCF dochádza k záveru, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil článok 4 rozhodnutia Sernam 2, keď rozhodol, že zápis pohľadávky, ktorá zodpovedala sume pomoci vo výške 41 miliónov eur vyhlásenej za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, do pasív súdnej likvidácie spoločnosti Sernam nebol v súlade s článkom 4 tohto rozhodnutia.

101.

Komisia považuje tento odvolací dôvod za čiastočne neúčinný a čiastočne neprípustný.

102.

Článok 4 rozhodnutia Sernam 2 stanovil, že každý predaj spoločnosti Sernam sa mal vykonať za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného všetkým jej konkurentom a že pri dodržaní týchto podmienok vrátenie pomoci vo výške 41 miliónov eur ( 110 ) prináležalo „spoločnosti Sernam“, ak bude naďalej existovať. V rozhodnutí Sernam 3 Komisia overila, či postup vymáhania nezlučiteľnej pomoci, ktorý si Francúzsko zvolilo, a to prihlásenie pohľadávky štátu do konkurzu spoločnosti Sernam, skutočne umožňoval odstrániť narušenie hospodárskej súťaže. ( 111 ) Domnievajúc sa, že článok 4 rozhodnutia Sernam 2 rozlišoval podľa toho, či došlo alebo nedošlo k prerušeniu hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam, Komisia preskúmala prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Financière Sernam s prihliadnutím na kritéria a zásady stanovené v rozsudkoch SMI, CDA a Seleco, aby určila, či bolo potrebné rozšíriť vymáhanie na spoločnosť Financière Sernam a jej dcérske spoločnosti. Táto analýza je obsiahnutá v odôvodneniach 143 až 151 rozhodnutia Sernam 3. Ako už bolo uvedené, Komisia dospela k záveru, že prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Sernam Xpress mal za následok, že spoločnosť Sernam Xpress si zachovala skutočný prospech z konkurenčnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou, pretože medzi oboma spoločnosťami existovala hospodárska kontinuita a prevod sa podľa Komisie rovná obídeniu príkazu na vymáhanie pomoci uloženému spoločnosti Sernam. ( 112 ) Následkom zlúčenia medzi spoločnosťami Sernam Xpress a Financière Sernam prešla povinnosť súvisiaca s vymáhaním pomoci na spoločnosť Financière Sernam, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami pokračuje v činnosti spoločností Sernam SA a Sernam Xpress, a teda naďalej využíva pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola pôvodne poskytnutá spoločnosti Sernam. ( 113 )

103.

Všeobecný súd preskúmal analýzu Komisie pripomenutú vyššie v bode 237 a nasl. napadnutého rozsudku. Práve proti tejto časti uvedeného rozsudku smeruje piaty odvolací dôvod pomocou niekedy nejasnej a často sa opakujúcej argumentácie odvolateľky, ktorá má problémy jasne identifikovať konkrétne vytýkané nesprávne právne posúdenia, pričom zmiešava skutkový a právny stav.

104.

Vyjadrím sa hneď k výhrade založenej na skreslení a na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcich v tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 4 rozhodnutia Sernam 2. Podľa porekadla „kto môže urobiť viac, môže urobiť aj menej“, preskúmam iba uvádzané nesprávne právne posúdenie, pričom analýza skreslenia bude nutne menej dôsledná.

105.

Pri rozhodnutí, že článok 4 rozhodnutia Sernam 2 podmieňoval vymáhanie pomoci od spoločnosti Sernam zachovaním jej hospodárskej činnosti, Všeobecný súd neodkázal iba na znenie tohto článku, ale aj na kontext, v ktorom bol tento článok prijatý, a to kontext vymáhania štátnej pomoci. So zreteľom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, SNCF nemôže nezohľadniť, že hlavným cieľom vymáhania protiprávne poskytnutej štátnej pomoci je odstrániť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené poskytnutou konkurenčnou výhodou. ( 114 ) Navyše žiadaným výsledkom pri obnovení situácie pred poskytnutím protiprávnej pomoci, je vo všeobecnosti zachovanie potrebného účinku ustanovení Zmlúv o štátnej pomoci. ( 115 ) V tejto súvislosti iba právny zánik spoločnosti Sernam ako právnickej osoby nie je vôbec zárukou zániku dotovanej činnosti. Napokon, ako to pripomenul Všeobecný súd, ( 116 ) pomoc sa musí vymáhať od spoločnosti, ktorá pokračuje v hospodárskej činnosti podniku, ktorý pôvodne mal prospech z výhody.

106.

Kontextuálny výklad článku 4 rozhodnutia Sernam 2 vykonaný Všeobecným súdom teda okrem toho, že vychádza z klasickej metódy výkladu, ktorú má k dispozícii súd Únie, neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie. Výhrada založená na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 4 rozhodnutia Sernam 2, preto musí byť zamietnutá.

107.

Keďže je potvrdené, že spoločnosť Sernam zostala podľa Komisie dlžníčkou povinnosti vrátiť pomoc vo výške 41 miliónov eur v prípade pokračovania jej hospodárskej činnosti, zostáva overiť, či Všeobecný súd správne analyzoval kritériá, ktoré si vyžaduje toto pokračovanie. Ako vyplýva z bodu 236 napadnutého rozsudku SNCF „nespochybňuj[e] túto metódu analýzy hospodárskej kontinuity“, pripomenutú v bodoch 234 a 235 uvedeného rozsudku.

108.

SNCF nesprávne vykladá napadnutý rozsudok, keď tvrdí, že Všeobecný súd považoval kritérium predmetu prevodu za splnené preto, že bola prevedená celá spoločnosť Sernam v rozpore s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. V bode 240 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že toto kritérium treba považovať za splnené nie iba z dôvodu, že k prevodu došlo v rozpore s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ale naopak preto, že počas preskúmania tretej časti štvrtého žalobného dôvodu konštatoval, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že bola prevedená celá spoločnosť Sernam. ( 117 ) Navyše vzhľadom na to, že SNCF chce svojou výhradou preukázať iba neúčinnosť tvrdenia Všeobecného súdu, neuplatňuje výhradu, ktorou by popierala pravdivosť zistenia, ktoré Všeobecný súd urobil. Ako zdôrazňuje Komisia, SNCF v tejto súvislosti nespochybnila bod 137 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dochádza k záveru, že „Komisia sa teda nedopustila nijakého nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia skutkového stavu, čo sa týka predmetu transakcie, tým, že v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia [Sernam 3] konštatovala, že prevod činností nepredstavoval predaj aktív, ale prevod celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív), až na niekoľko výnimiek“ ( 118 ).

109.

Zo schémy zobrazenej v bode 23 vyššie jasne vyplýva, že odvolateľka, od ktorej Komisia požadovala, aby previedla aktíva svojej dcérskej spoločnosti Sernam, mala inú dcérsku spoločnosť s obchodným menom Sernam Xpress a že práve na túto dcérsku spoločnosť boli prevedené aktíva spoločnosti Sernam. SNCF teda previedla podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, na jednu zo svojich dcérskych spoločností.

110.

SNCF vytýka Všeobecnému súdu, že analyzoval kritérium totožnosti akcionárov vo vzťahu medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress a nie vo vzťahu medzi spoločnosťami Sernam Xpress a Financière Sernam. Vysvetľuje, že spoločnosť Sernam Xpress bola iba prostriedkom na prenos aktív spoločnosti Sernam, ktorej sprostredkovanie vyžadovali vnútroštátne právne obmedzenia v spojení s obmedzeniami práva Únie.

111.

Pripomínam však, že na spoločnosť Sernam Xpress boli prevedené všetky aktíva spoločnosti Sernam a že SNCF nepopiera, že k tomuto prevodu došlo. Navyše, a ako to správne pripomenul Všeobecný súd, Komisia nezaložila svoju úvahu na hospodárskej kontinuite medzi spoločnosťami Sernam a Financière Sernam. Komisia najmä nepovažovalo toto kritérium za splnené preto, že akcionári spoločností Sernam a Financière Sernam sú rovnakí, ale preto, že rovnakí sú akcionári spoločností Sernam a Sernam Xpress. Komisia dochádza k záveru, že spoločnosť Financière Sernam treba považovať za dlžníčku povinnosti súvisiacej s vymáhaním pomoci vo výške 41 miliónov eur iba preto, že práve táto spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou Sernam Xpress, ale podľa analýzy je dlžníčkou tejto povinnosti v prvom rade naozaj spoločnosť Sernam Xpress. ( 119 ) Za týchto podmienok sú tvrdenia spoločnosti SNCF, ktoré majú preukazovať, že akcionári spoločností Sernam a Financière Sernam nie sú rovnakí, neúčinné. Z tých istých dôvodov nemôže uspieť ani výhrada založená na porušení zásady, podľa ktorej sa právo štátnej pomoci nezaoberá právnymi formami, prostredníctvom ktorých možno uskutočniť transakcie, ale ich ekonomickou realitou.

112.

V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keď sa možno domnievať, že k prevodu došlo po prijatí rozhodnutia Sernam 2 a na účely jeho výkonu, nebráni to tomu, že od okamihu, keď sa francúzske orgány dozvedeli o tomto rozhodnutí, vedeli, že budú musieť vymáhať pomoc vo výške 41 miliónov eur, takže pripustiť, že keď k prevodu došlo po prijatí konečného rozhodnutia, nemožno vylúčiť úmysel obísť povinnosť vymáhania, nepredstavuje žiadne nesprávne právne posúdenie Všeobecným súdom a to tým skôr, že SNCF neoznačila žiadne konkrétne právne pravidlo, ktoré tak Všeobecný súd mal porušiť.

113.

V tejto súvislosti odvolateľka popiera, že Všeobecný súd mohol dospieť k záveru, že transakcia neprerušila hospodársku činnosť spoločnosti Sernam a že teda nebol dodržaný účel článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, hoci podľa spoločnosti SNCF uvedený článok umožňoval prevod činnosti spoločnosti Sernam. Odvolateľka tým iba stručne opakuje tvrdenia, ktoré už boli uvedené, posúdené a zamietnuté v rámci prvého odvolacieho dôvodu, na ktorý preto odkazujem.

114.

V tejto súvislosti SNCF vytýka Všeobecnému súdu, že odmietol zohľadniť trhovú cenu zaplatenú za aktíva spoločnosti Sernam, hoci podľa nej je táto cena „podľa judikatúry jedným z najvýznamnejších kritérií pri závere o neexistencii hospodárskej kontinuity“ ( 120 ). Vo svojej argumentácii sa odvolateľka obmedzuje na to, že parafrázuje odkaz Komisie na judikatúru týkajúcu sa predaja činností, na ktoré bola poskytnutá pomoc, obsiahnutý v bode 137 a nasl. rozhodnutia Sernam 3. SNCF predovšetkým zdôrazňuje tvrdenie Všeobecného súdu vo veci CDA ( 121 ), podľa ktorého v prípade, keď nadobúdateľ zaplatil kúpnu cenu, ktorá zodpovedá trhu, nie je možné dospieť k záveru, že si zachoval skutočný prospech z konkurenčnej výhody.

115.

Po prvé nie som presvedčený, že Všeobecnému súdu možno vytýkať, že nezohľadnil toto kritérium, pretože v skutočnosti urobil analýzu, ktorá mala určiť, či toto kritérium bolo v tomto prípade dodržané, aby dospel k záveru, že nebolo.

116.

Po druhé, hoci SNCF samozrejme správne pripomenula, že kritérium trhovej ceny je jedným z najvýznamnejších kritérií, je možné, že zabudla, že v každom prípade nejde o kritérium, ktoré je postačujúce pre záver o neexistencii hospodárskej kontinuity, takže aj keby bolo možné v analýze Všeobecného súdu týkajúcej sa kritéria zaplatenej ceny v rámci analýzy hospodárskej kontinuity nájsť nesprávne právne posúdenie, nestačilo by to na jej vyvrátenie, a tým menej na zrušenie napadnutého rozsudku, ako to požaduje odvolateľka.

117.

Po tretie, keď SNCF odkazuje na body rozsudku SMI ( 122 ), v ktorých Súdny dvor tiež zohľadnil povahu konania uskutočneného s cieľom uzavrieť zmluvu za údajne trhovú cenu, nepopiera vzťah, ktorý v bode 255 napadnutého rozsudku vymedzil Všeobecný súd medzi požiadavkou otvoreného a transparentného postupu na jednej strane a požiadavkou trhovej ceny na druhej strane. Z analýzy vykonanej v rámci druhého odvolacieho dôvodu však vyplýva, že postup, ktorý mal viesť k predaju aktív spoločnosti Sernam vcelku, nemal všetky znaky otvoreného a transparentného postupu.

118.

Keďže žiadnej výhrade uvedenej v rámci tohto piateho odvolacieho dôvodu nemožno vyhovieť, treba tento odvolací dôvod zamietnuť.

119.

Šiesty odvolací dôvod smeruje proti bodu 283 a nasl. napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd skúmal prvú časť šiesteho dôvodu žaloby o neplatnosť ( 123 ) založenú na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď vyhlásila, že kritérium súkromného investora sa v danej veci neuplatňuje.

120.

Všeobecný súd pripomenul, že rozhodnutie Komisie neuplatniť kritérium súkromného investora sa zakladá na dvoch dôvodoch uvedených v odôvodneniach 154 a 155 rozhodnutia Sernam 3 a najprv preskúmal tvrdenia spoločnosti SNCF týkajúce sa druhého dôvodu, ( 124 ) podľa ktorého sa Komisia domnievala, že záporná cena dohodnutá medzi spoločnosťami SNCF a Financière Sernam potvrdzovala, že išlo o prevod stratovej činnosti, ktorý nemohol byť ekvivalentom kompenzačného opatrenia a že táto záporná cena zodpovedala prevádzkovej pomoci, ktorá je už svojou povahou neschopná zmierniť narušenie hospodárskej súťaže. Nesprávne vykonanie kompenzačných opatrení uvedených v článku 3 rozhodnutia Sernam 2 spôsobilo podľa Komisie neuplatniteľnosť kritéria súkromného investora. ( 125 )

121.

Vo vzťahu k tomuto druhému dôvodu Všeobecný súd najprv preskúmal dôvod založený na tom, že predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzačných opatrení uvedených v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2. ( 126 ) V tejto súvislosti Všeobecný súd po prvé pripomenul, že článok 3 ods. 2 tohto rozhodnutia predstavoval uplatnenie jednej z dvoch alternatívnych podmienok zlučiteľnosti reštrukturalizačnej pomoci navrhnutých Komisiou a alternatívu rovnocennú podmienkam uvedeným v odseku 1, keďže oba odseky mali presne ten istý cieľ spočívajúci v kompenzácii narušenia hospodárskej súťaže (stiahnutie sa z trhu cestnej prepravy s nadbytočnou kapacitou v prípade uvedenom v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 alebo ukončenie dotovanej činnosti spoločnosti Sernam v prípade vykonania článku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia, teda v prípade predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku). Všeobecný súd z toho vyvodzuje, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku možno považovať za ekvivalent opatrení uvedených v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2. ( 127 ) Po druhé Všeobecný súd zamietol tvrdenie spoločnosti SNCF, podľa ktorého bolo dodržanie kompenzačných opatrení podľa článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 odôvodnené práve ďalšou existenciou spoločnosti Sernam v právnej forme, v akej existovala pred prevodom, a uviedol, že to bolo odôvodnené nielen samotným zachovaním právnej subjektivity príjemcu pomoci na reštrukturalizáciu, ale zachovaním jeho hospodárskej činnosti na trhu. ( 128 ) Po tretie sa Všeobecný súd domnieval, že keďže podmienka týkajúca sa predaja aktív vcelku vylučovala pasíva, bola možnosť dosiahnuť zápornú cenu pojmovo vylúčená, pričom nebolo potrebné od Komisie vyžadovať, aby výslovne uviedla, že neuvažuje o prevode za zápornú cenu. ( 129 ) Všeobecný súd teda zamietol prvú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 rozhodnutia Sernam 3.

122.

Všeobecný súd sa následne vyjadril k druhému dôvodu smerujúcemu proti tomuto odôvodneniu a založenému na tom, že vykonanie kompenzačného opatrenia prináleží príjemcovi pomoci alebo štátu ako akcionárovi, a nie štátu ako nositeľovi verejnej moci. ( 130 ) Všeobecný súd teda rozhodol, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebolo rozhodnutím, ktoré by súkromný investor prijal za bežných trhových podmienok s cieľom maximalizácie zisku alebo minimalizácie strát v súlade s hospodárskou racionálnosťou, pretože logikou v pozadí kompenzačných opatrení je zabrániť akémukoľvek nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 podmienečne vyhlásená za zlučiteľnú. ( 131 ) Všeobecný súd ešte zdôraznil, že kompenzačné opatrenia môžu prinútiť príjemcu pomoci alebo jeho akcionára, aby prijali riešenie, ktoré nie je ekonomicky optimálne, o ktorom by súkromný investor v bežnej trhovej situácii neuvažoval, a potvrdil, že k tomu v prejednávanej veci došlo. ( 132 ) Všeobecný súd z toho vyvodil, že hospodárska logika predaja aktív vcelku sa líšila od logiky súkromného subjektu. ( 133 ) Napokon Všeobecný súd pripomenul, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nevyžadoval predaj celej a stratovej spoločnosti, ale len jej aktív s kladnou ekonomickou hodnotou. Ponuka vedenia spoločnosti Sernam zahŕňala požiadavky týkajúce sa rekapitalizácie, vzdania sa pohľadávok, ako aj záruk zo strany predávajúceho práve preto, lebo došlo k predaju celej spoločnosti Sernam s potrebou financovania. Tieto opatrenia sú teda priamym dôsledkom porušenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a nijako nesúvisia s uplatnením kritéria súkromného investora. ( 134 ) Všeobecný súd preto zamietol aj druhú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 rozhodnutia Sernam 3.

123.

Vzhľadom na to, že Všeobecný súd konštatoval zákonnosť druhého dôvodu, na ktorý sa odvolala Komisia, keď odmietla uplatniť kritérium súkromného investora, rozhodol, že netreba preskúmať ostatné tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu založeného na takzvanom kontexte „vymáhania“ štátnej pomoci. ( 135 )

124.

SNCF vytýka Všeobecnému súdu, ktorý iba opakuje odôvodnenie rozhodnutia Sernam 3 vysvetľujúce dôvody, na základe ktorých Komisia odmietla uplatniť zásadu obozretného súkromného investora na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku, že sa nevyjadril k uvádzanej výhrade, podľa ktorej si tieto dôvody odporujú. Podľa spoločnosti SNCF totiž platí, že ak prevod aktív vcelku predstavuje kompenzačné opatrenie, stáva sa podmienkou zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti Sernam. Z toho SNCF vyvodzuje, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ktorý stanovuje uvedené podmienky, nemožno považovať za vložený do kontextu vymáhania pomoci. Komisia nemohla odmietnuť uplatniť zásadu súkromného investora z dôvodu, že údajne išlo o situáciu vymáhania. V bode 312 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd nezaujal stanovisko k tejto výhrade, keď rozhodol, že „už [nebolo] potrebné preskúmať ostatné tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu, ktorý uviedla Komisia s cieľom odôvodniť neuplatniteľnosť kritéria súkromného investora, založeného na takzvanom kontexte ‚vymáhania‘ štátnej pomoci“. V dôsledku tohto nezaujatia stanoviska je odôvodnenie napadnutého rozsudku postihnuté vadou.

125.

Vo svojej replike SNCF napokon vytýka Všeobecnému súdu, že nerozhodol o rozpore odôvodnenia, na ktorom sa zakladalo rozhodnutie Komisie neuplatniť kritérium súkromného investora, keďže Komisia sa nemohla domnievať, že sa toto kritérium neuplatňuje z dôvodu, že išlo o situáciu vymáhania (čo naznačuje, že pomoc je nezlučiteľná) a zároveň z dôvodu, že išlo o kompenzačné opatrenie (čo naznačuje, že pomoc je zlučiteľná).

126.

Komisia navrhuje, aby táto prvá časť bola zamietnutá.

127.

Z odôvodnení 154 a 155 rozhodnutia Sernam 3 vyplýva, že Komisia sa domnievala, že nie je potrebné uplatniť test súkromného investora v trhovom hospodárstve, aby sa prípadne zabránilo kvalifikácii opatrení stanovených protokolom o dohode z 21. júla 2005 ako štátnej pomoci, pretože sa na jednej strane domnievala, že tieto opatrenia boli prijaté „v situácii vymáhania pomoci“ ( 136 ), na druhej strane, že predaj aktív spoločnosti Serman vcelku uvedený v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol poňatý ako ekvivalent kompenzačných opatrení a keď z usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ( 137 ) vyplývalo, že prevod stratovej činnosti nemožno považovať za také opatrenie, takže záporná cena zaplatená pri prevode spoločnosti Sernam zodpovedala prevádzkovej pomoci podniku, ktorá svojou povahou nemôže zmierniť narušenie hospodárskej súťaže. ( 138 )

128.

Analýza Všeobecného súdu rešpektovala túto štruktúru, pričom súd obrátil poradie svojho preskúmania. Preskúmal teda najprv tvrdenia žalobkyne v súvislosti s dôvodom neuplatniteľnosti kritéria súkromného investora obsiahnutým v odôvodnení 154 rozhodnutia Sernam 3. Ako som pripomenul vyššie, Všeobecný súd zamietol každé z tvrdení napádajúcich dôvodnosť tohto odôvodnenia, takže potvrdil, že Komisia sa správne domnievala, že nebola povinná uplatniť uvedené kritérium na dotknuté opatrenia.

129.

Keď však Všeobecný súd rozhodol takto, rozhodnutie o tvrdeniach žalobkyne namierených proti dôvodu obsiahnutému v odôvodnení 154 rozhodnutia Sernam 3 už nemalo žiaden vplyv na preskúmanie výhrady založenej na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď vyhlásila kritérium súkromného investora za neuplatniteľné, takže tieto tvrdenia sa stali neúčinné. Práve to je dôvod, na základe ktorého sa Všeobecný súd bez toho, aby sa vo svojej úvahe dopustil vady spočívajúcej v nedostatku odôvodnenia alebo odmietnutí spravodlivosti domnieval, že už nebolo potrebné preskúmať tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu uvedeného Komisiou na odôvodnenie neuplatniteľnosti kritéria súkromného investora v údajnom kontexte vymáhania štátnej pomoci.

130.

Pokiaľ ide o výhradu uvedenú spoločnosťou SNCF v replike, že Všeobecný súd nezistil, ani nevytkol rozpor medzi dvomi dôvodmi, o ktoré sa Komisia oprela, aby považovala kritérium súkromného investora za neuplatniteľné, obmedzím sa na konštatovanie, že takýto rozpor nebol namietaný pred Všeobecným súdom. V každom prípade, ako to zdôraznila Komisia, rozhodnutie Sernam 2 je rozhodnutím s mnohými aspektmi, ktoré bolo prijaté v kontexte vymáhania pomoci vo výške 41 miliónov eur a zároveň v kontexte podmienenej pomoci na reštrukturalizáciu. Všeobecnému súdu preto nemožno vytýkať, že nezistil rozpor, ktorý nielenže neexistuje, ale navyše sa zdá, že pred ním ani nebol namietaný.

131.

V dôsledku toho treba prvú časť šiesteho odvolacieho dôvodu zamietnuť.

132.

SNCF tvrdí, že keď Všeobecný súd potvrdil prístup Komisie, podľa ktorej sa zásada súkromného investora neuplatňovala z dôvodu, že prevod aktív bol stanovený ako kompenzačné opatrenie, vážne tým skreslil rozhodnutie Sernam 2. V tejto súvislosti odvolateľka uvádza štyri výhrady.

133.

Po prvé článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 stanovoval, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku sa mal uskutočniť za trhovú cenu prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej súťaže, čo predstavuje práve uplatnenie zásady súkromného investora, ktorá sa tak nachádza v samotnom jadre uvedeného článku. Všeobecný súd teda skreslil skutkový stav a obsah rozhodnutia Sernam 2, keď ho nahradil svojim vlastným odôvodnením.

134.

Po druhé, keď Všeobecný súd rozhodol, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku mal vylučovať všetky pasíva a že preto bola možnosť dosiahnuť zápornú cenu pojmovo vylúčená, skreslil rozhodnutie Sernam 2, ako to odvolateľka tvrdila v rámci prvého odvolacieho dôvodu. Navyše článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 tým, že stanovil, aby sa prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku uskutočnil za trhovú cenu, pričom táto cena sa môže ukázať ako záporná, ( 139 ) nikdy nevyžadoval, aby k prevodu došlo za nulovú alebo kladnú cenu, takže Všeobecný súd doplnil podmienku neupravenú týmto článkom, ktorý takto skreslil.

135.

Po tretie, keď Všeobecný súd v bode 100 napadnutého rozsudku rozhodol, že jedinou požiadavkou vyžadovanou článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo, aby zaplatená cena bola trhovou cenou, a potom v bode 301 toho istého rozsudku, že kúpna cena pojmovo nemohla byť záporná, dopustil sa vo svojom rozsudku rozporu v odôvodnení.

136.

Po štvrté, aj keby bolo potrebné využiť teleologický výklad článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, záporná alebo kladná trhová cena je z tohto hľadiska irelevantná. V tejto súvislosti SNCF pripomína odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2, podľa ktorého sa jasným účelom javí prostredníctvom predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku umožniť tretím osobám, aby prevzali trhové podiely spoločnosti Sernam, takže táto spoločnosť už nebude fungovať na trhu vo svojej predchádzajúcej právnej forme. Skutočnosť, že tento prevod sa uskutoční za zápornú alebo kladnú cenu je z hľadiska tohto účelu bezvýznamná. Trhové podiely spoločnosti Sernam boli skutočne uvoľnené v prospech nezávislého nadobúdateľa, za trhovú cenu, ktorá vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej súťaže. Všeobecný súd teda skreslil rozhodnutie Sernam 2, keď rozhodol, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku sa pojmovo nemohol uskutočniť za zápornú cenu.

137.

SNCF v replike dodáva, že Komisia nemohla vzhľadom na obsah svojho nedávneho oznámenia o pojme štátnej pomoci ( 140 ) tvrdiť, že test súkromného investora sa nespája s podmienkou predaja za trhovú cenu na základe otvoreného a transparentného postupu, hoci samotná zásada súkromného investora v kontexte predaja aktív verejného podniku vyžaduje, aby bola dosiahnutá trhová cena, ktorej existenciu možno predpokladať, keď táto cena vyplynie z takého postupu. SNCF okrem toho tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia, prevod jediného aktíva môže mať zápornú cenu a že celková hodnota aktív prevádzaných vcelku sa mohla v tomto prípade ukázať záporná vzhľadom na štrukturálne stratovú povahu činnosti a povinnosti spojené s týmto prevodom.

138.

Komisia sa domnieva, že túto druhú časť treba zamietnuť.

139.

V rámci tejto druhej časti SNCF v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 z dôvodu, že 1. nezohľadnil, že tento článok tým, že vyžadoval, aby k prevodu došlo za trhovú cenu prostredníctvom otvoreného a transparentného postupu, už v sebe zahŕňal zárodky uplatnenia kritéria súkromného investora, 2. vyložil tento článok v tom zmysle, že vyžaduje prevod iba aktív spoločnosti Sernam a že tento prevod sa nemohol uskutočniť za zápornú cenu a 3. že ani teleologický výklad zohľadnený Všeobecným súdom nemôže odôvodniť vylúčenie predaja za zápornú cenu súdom. Okrem toho SNCF vytýka Všeobecnému súdu rozpor v odôvodnení.

140.

Všeobecný súd v bode 292 napadnutého rozsudku tvrdil, že uplatniteľnosť kritéria súkromného investora závisí od toho, či členský štát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majiteľom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci, keďže zásahy štátu, ktorých cieľom je splniť povinnosti, ktoré mu prináležia ako orgánu verejnej moci, nemôžu byť porovnávané so zásahmi súkromného investora v trhovej ekonomike. Konkrétne môže byť v tejto súvislosti relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný cieľ a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha. ( 141 )

141.

Pripomínam, že uplatnenie tohto kritéria „má za cieľ určiť, či ekonomická výhoda poskytnutá v akejkoľvek forme prostredníctvom štátnych prostriedkov verejnému podniku je z dôvodu svojich účinkov takej povahy, že môže skresliť hospodársku súťaž alebo hrozí, že ju skreslí, a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi“ ( 142 ). Test súkromného investora sa tak urobí iba vtedy, ak bola výhoda poskytnutá štátom ako akcionárom, keďže Súdny dvor rozhodol, že „ekonomická výhoda… sa musí posúdiť vzhľadom na kritérium súkromného investora, ak sa ukáže v rámci celkového posúdenia, že dotknutý členský štát napriek použitiu takýchto prostriedkov vyplývajúcich z verejnej moci poskytol uvedenú výhodu ako akcionár podniku, ktorý vlastní“ ( 143 ). Platí teda, že „uplatniteľnosť kritéria súkromného investora v prípade zásahu verejnej moci závisí nielen od formy poskytnutia výhody, ale aj od posúdenia uvedeného zásahu ako rozhodnutia akcionára predmetného podniku“ ( 144 ).

142.

V kontexte prejednávanej veci však treba uviesť, že v súlade s tým, čo vyplýva z bodu 46 a nasl. vyššie, Všeobecný súd správne potvrdil kompenzačný cieľ scenára, o ktorom sa uvažuje v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku sa tak skutočne javil ako alternatíva k preorientovaniu jej činnosti uvedenému v článku 3 ods. 1 toho istého rozhodnutia, keďže článok 3 sa celý venuje podmienkam, ktoré mali byť splnené na to, aby bola pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá spoločnosti Sernam zlučiteľná. K prevodu jej aktív vcelku teda došlo iba preto, že rozhodnutie Sernam 2 obsahovalo alternatívny príkaz. Je teda irelevantné, že samotný obsah článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 odráža, ako to uvádza SNCF, údajné uplatnenie zásady súkromného investora. Vyžadovať, aby kompenzačné opatrenia boli vykonané za podmienok, ktoré majú obnoviť zdravú hospodársku súťaž, patrí k samotnej podstate kompenzácie, ale nijako to nepredpokladá úlohu, ktorú na seba preberá štát v okamihu ich vykonávania. Navyše z analýzy vysvetlenej vyššie tiež vyplýva, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku sa mal uskutočniť bez akýchkoľvek pasív. Hoci trhová cena sa samozrejme skutočne môže ukázať záporná, odvolateľka nepreukázala, že ak by boli prevedené iba aktíva spoločnosti Sernam, bola by ich cena napriek tomu záporná. V tejto súvislosti však treba upozorniť, že tvrdenie zhrnuté v bode 137 vyššie je v priamom rozpore s vyjadrením spoločnosti SNCF na pojednávaní pred Všeobecným súdom zopakovaným v bode 84 vyššie. Navyše, ak sa Všeobecný súd domnieval, že v prejednávanej veci trhová cena uvedená v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nutne nemohla byť záporná, je to preto, že sa správne domnieval, že Komisia z dôvodu kompenzácie mala na zreteli iba prevod aktív spoločnosti Sernam. Na rozdiel od toho, čo tvrdí SNCF, Všeobecný súd nedoplnil žiadnu podmienku do článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Z tých istých dôvodov treba zamietnuť tvrdenie založené na údajnom rozpore odôvodnenia medzi bodmi 100 a 301 napadnutého rozsudku. Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie založené na teleologickom výklade článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, opakujem, že účel sledovaný týmto článkom už bol preskúmaný v bode 46 a nasl. vyššie. Nie je teda ťažké porozumieť tomu, prečo záporná cena – ktorá predpokladala rekapitalizáciu spoločnosti Sernam zo strany spoločnosti SNCF, a teda nové vloženie hotovostných vkladov – odporovala sledovanému kompenzačnému cieľu.

143.

Na záver sa treba vyjadriť k tvrdeniu spoločnosti SNCF, ktorá vychádzajúc z najnovšieho znenia usmernení Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, uvádza, že štrukturálne kompenzačné opatrenia majú v zásade „mať formu odčlenenia aktív na základe predpokladu trvania životaschopných samostatných podnikov [formu prevodu životaschopných samostatných podnikov bez prerušenia ich činnosti – neoficiálny preklad], ktoré – ak budú prevádzkované vhodným nadobúdateľom – dokážu efektívne konkurovať v dlhodobom horizonte“ ( 145 ). Okrem toho, že toto tvrdenie nebolo uvedené pred Všeobecným súdom, si myslím, že odhaľuje uhol argumentácie spoločnosti SNCF v rámci prejednávaného odvolania, ktorý vôbec nezohľadňuje celkovú situáciu a vychádza z predpokladu, že aktíva boli prevedené v úplnom súlade s podmienkami stanovenými rozhodnutím Sernam 2 a že všetky prijaté opatrenia mali za následok zmiernenie narušení hospodárskej súťaže, ako sa požadovalo. To však nie je pravda najmä z dôvodu – ako sme videli – predmetu prevodu, totožnosti kupujúceho a povahy uskutočneného postupu. Za týchto podmienok sa zaplatená záporná cena, ktorá by sa za iných okolností mohla ukázať plne odôvodnená, zdá byť v tomto prípade nepriamym dôkazom pripájajúcim sa k už predloženému súboru dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že sa francúzske orgány prostredníctvom spoločnosti SNCF nesprávali tak, ako im ukladalo právo Únie.

144.

Keďže úvaha Všeobecného súdu nie je postihnutá vadou spočívajúcou v skreslení alebo rozpore odôvodnenia, treba druhú časť šiesteho odvolacieho dôvodu zamietnuť.

145.

Tretia časť sa zakladá na viacerých nesprávnych právnych posúdeniach z dôvodu údajnej neuplatniteľnosti kritéria obozretného súkromného investora, pretože prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku predstavoval ekvivalent kompenzačného opatrenia. Podľa spoločnosti SNCF vykonanie takéhoto opatrenia prináleží príjemcovi pomoci, ktorým môže byť bez rozdielu verejný alebo súkromný podnik, a nie štát ako predstaviteľ verejnej moci. Nič neodôvodňuje odmietnutie uplatniť kritérium súkromného investora pri vykonávaní kompenzačného opatrenia. Keď Všeobecný súd rozhodol inak, porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ. SNCF pripomína klasickú judikatúru týkajúcu sa preskúmania vykonávaného súdom v oblasti štátnej pomoci, ako aj základných zložiek tejto pomoci, ( 146 ) a tiež skutkový stav, na základe ktorého bol vyhlásený rozsudok ING, ( 147 ) v ktorom Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že pôvodný vklad štátu do základného imania podniku v ťažkostiach predstavoval štátnu pomoc, nezbavuje štát povinnosti správať sa ako obozretný súkromný investor, ktorý sa riadi požiadavkou hospodárskej racionálnosti v štádiu zmeny podmienok splatenia vkladu do základného imania.

146.

Všeobecný súd sa teda vo svojom rozsudku dopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 306 a 307 napadnutého rozsudku rozhodol, že keďže logikou kompenzačných opatrení je zabrániť akémukoľvek nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže, tieto opatrenia mohli prinútiť tak príjemcu pomoci, ako aj jeho akcionára, aby prijali riešenie, ktoré len z hľadiska ekonomickej rentability nebolo optimálne, o čom by súkromný investor v obvyklej trhovej situácii neuvažoval. Ak totiž Komisia pri prijatí rozhodnutia Sernam 2 očakávala od spoločnosti SNCF, že dosiahne konkrétny cieľ, mala sa táto spoločnosť ako akcionár spoločnosti Sernam správať pri dosahovaní tohto cieľa ekonomicky racionálne, ako by to urobil ktorýkoľvek súkromný akcionár. V tejto súvislosti SNCF pripomína, že judikatúra Súdneho dvora ( 148 ) zohľadňuje, že súkromní investori majú zákonné povinnosti alebo obmedzenia a správajú sa ekonomicky najracionálnejším spôsobom. Cieľ vykonania kompenzačných opatrení nemá nič spoločné s povinnosťou uloženou orgánu verejnej moci, ale vzťahuje sa na každého príjemcu štátnej pomoci na reštrukturalizáciu, či súkromného alebo verejného. V tomto prípade treba teda správanie spoločnosti SNCF porovnať so správaním súkromného akcionára nachádzajúceho sa v tej istej situácii, teda akcionára povinného previesť vcelku aktíva dcérskej spoločnosti, ktorá prijala pomoc na reštrukturalizáciu a Komisia sa preto nemohla vyhnúť svojej povinnosti preskúmať hospodársku racionálnosť sporných opatrení. ( 149 ) Táto požiadavka hospodárskej racionálnosti musí rovnako platiť v prípade verejného podniku. Vzhľadom na to, že súdna likvidácia sa ukázala nákladnejšia ako vykonanie tohto kompenzačného opatrenia, je zjavné, že súkromný akcionár by konal tak, ako to urobila SNCF. Táto spoločnosť teda tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 309 napadnutého rozsudku rozhodol, že „kompenzačný účel predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku… sa preto odlišoval od cieľa, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát“. Všeobecný súd mal konštatovať, že Komisia bola povinná posúdiť hospodársku racionálnosť všetkých opatrení, ktoré prijala SNCF v čase prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku. Nemohol tak rozhodnúť, že zápis pohľadávok do pasív súdnej likvidácie spoločnosti Sernam spoločnosťou SNCF poskytoval výhodu spoločnosti Sernam Xpress a neskôr spoločnosti Financière Sernam bez uplatnenia kritéria súkromného investora. ( 150 ) Všeobecný súd rovnako nemohol vylúčiť uplatnenie zásady súkromného investora na záruky týkajúce sa pasív poskynuté nadobúdateľovi pri predaji aktív spoločnosti Sernam vcelku bez určenia, či by takéto záruky boli prijateľné pre súkromného predávajúceho v trhovom hospodárstve. ( 151 ) Navyše Všeobecný súd takisto nemohol vylúčiť uplatnenie tejto zásady na sporné opatrenia iba z dôvodu, že tieto opatrenia vyplývali priamo z porušenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a že preto nijako nesúviseli s uplatnením kritéria súkromného investora, ( 152 ) vzhľadom na to, že toto konštatovanie vychádza z nesprávneho predpokladu, že prevod aktív vcelku umožňoval poskytnutie novej štátnej pomoci spoločnostiam Sernam Xpress a Financière Sernam.

147.

SNCF v replike dodáva, že ak by povinnosť súkromného investora previesť aktíva podniku vcelku uložil orgán verejnej moci vzhľadom na štátnu pomoc, ktorá mu bola poskytnutá, je zjavné, že tento súkromný investor by ju splnil ekonomicky najracionálnejším spôsobom a že na základe zásady rovnosti zaobchádzania by mal byť verejný podnik schopný urobiť to isté. V reakcii na Komisiu, podľa ktorej sa táto zásada v tomto prípade neuplatňuje z dôvodu, že každé rozhodnutie o podmienenej zlučiteľnosti pomoci je adresované štátu, ktorému prináleží, aby donútil podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, dodržať kompenzačné opatrenia, SNCF uvádza, že z usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ( 153 ) vyplýva, že práve podnik musí vykonať reštrukturalizačný plán a splniť akúkoľvek ďalšiu povinnosť stanovenú rozhodnutím Komisie. ( 154 ) Napokon SNCF zdôrazňuje relevantnosť rozsudkov EDF a ING ( 155 ) pre vyriešenie zásadnej otázky nastolenej v rámci tejto časti šiesteho odvolacieho dôvodu, a to aj napriek zjavným skutkovým rozdielom medzi týmito rozsudkami a prejednávaným odvolaním.

148.

SNCF teda uvádza, že keď Všeobecný súd odmietol uplatniť kritérium súkromného investora na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku z dôvodu, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa týkal kompenzačného opatrenia, dopustil sa vo svojom rozsudku viacerých nesprávnych právnych posúdení.

149.

Komisia navrhuje, aby táto tretia časť šiesteho odvolacieho dôvodu bola zamietnutá.

150.

V tejto súvislosti vzniká otázka, či kontext kompenzácie, v ktorom boli prijaté sporné opatrenia, stačil na vylúčenie uplatniteľnosti testu súkromného investora, napriek tomu, že účinok týchto opatrení sa napokon ukázal veľmi vzdialený kompenzačnému cieľu sledovanému článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

151.

Pripomínam, že v odôvodnení 152 a nasl. rozhodnutia Sernam 3 Komisia preskúmala opatrenia upravené protokolom z 21. júla 2005 ( 156 ) najmä z dôvodu, že boli prijaté, hoci Komisia vyžadovala vykonanie kompenzačných opatrení na to, aby bolo možné pomoc na reštrukturaliziáciu spoločnosti Sernam považovať za zlučiteľnú.

152.

Úloha štátu ako akcionára podniku na jednej strane a podniku konajúcemu ako orgán verejnej moci na druhej strane sa musia rozlišovať a uplatniteľnosť kritéria súkromného investora „závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majiteľom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci“ ( 157 ). Ako som pripomenul, z rozsudku EDF vyplýva, že prináleží Komisii „vykonať celkové posúdenie, zohľadniac okrem prvkov poskytnutých [dotknutým členským štátom] aj akýkoľvek iný prvok relevantný v predmetnom prípade, ktorý jej umožní určiť, či predmetné opatrenie vyplýva z postavenia akcionára, alebo z postavenia orgánu verejnej moci uvedeného členského štátu. Konkrétne môže byť v tejto súvislosti relevantná… povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný cieľ a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha“ ( 158 ). Inak povedané, uplatniteľnosť kritéria súkromného investora závisí od posúdenia zásahu verejnej moci ako rozhodnutia prijatého akcionárom daného podniku ( 159 ).

153.

Nie som presvedčený, že rozsudok ING ( 160 ) sám osebe stačí na vyriešenie dnes nastolenej otázky, keďže kontext tohto rozsudku bol relatívne obmedzený a v každom prípade nesúvisel s kompenzačným cieľom, ktorý malo sledovať vykonanie článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Navyše v rozhodnutí Komisie, ktoré bolo napadnuté žalobou o neplatnosť pred Všeobecným súdom vo veci ING, Komisia posúdila oddelene obe opatrenia (pôvodnú pomoc na jednej strane a zmenu podmienok splácania na druhej strane). ( 161 )

154.

Otázkou preskúmanou v tomto rozsudku tak bolo, či sa Komisia mohla vyhnúť svojej povinnosti preskúmať hospodársku racionálnosť zmeny podmienok splácania vzhľadom na kritérium súkromného investora len z toho dôvodu, že vklad to základného imania, ktorý bol predmetom vrátenia, už sám osebe predstavoval štátnu pomoc. ( 162 ) Táto vec teda nehovorí nič o uplatniteľnosti kritéria súkromného investora v kontexte kompenzácie vo vlastnom zmysle slova, ale bola pre Súdny dvor príležitosťou potvrdiť povahu analýzy, ktorú má vykonať Komisia, aby určila, či možno toto kritérium uplatniť.

155.

Rozsudky EDF a ING ( 163 ) teda ukazujú, že Komisia musí posúdiť situáciu celkovo, čo Všeobecný súd správne pripomenul v bode 292 napadnutého rozsudku a overil.

156.

Najprv uvádzam, že vo svojej argumentácii venovanej tejto tretej časti šiesteho odvolacieho dôvodu SNCF pripúšťa, že jej zásah prostredníctvom rôznych opatrení uvedených vyššie sa odohrával v kontexte vykonávania kompenzačných opatrení na výslovnú žiadosť Komisie. Ako som tiež pripomenul pri preskúmaní prvého odvolacieho dôvodu, kompenzačné opatrenia uložené Komisiou, ktorých rešpektovanie podmieňuje zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti Sernam, sú obsiahnuté v rozhodnutí, ktoré je určené štátu a sledujú cieľ, ktorým je zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže vyvolaného poskytnutím pomoci. Ako Komisia pripomenula vo svojich písomných podaniach, vzhľadom na to, že kompenzačné opatrenia majú „zbaviť príjemcu časti jeho konkurenčnej výhody“ a „čiastočne obnoviť konkurenčnú situáciu“, sú uložené viac vo verejnom záujme ako v záujme príjemcu pomoci. Navyše spolu s Komisiou som náchylný domnievať sa, že opatrenia prijaté podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa pôvodne vzťahovali na povinnosť vykonať reštrukturalizačný plán za podmienok určených Komisiou, aby pomoc na reštrukturalizáciu, o ktorej nemožno popierať, že je svojou povahou aktom orgánu verejnej moci, bola zlučiteľná.

157.

Ak tu za týchto okolností nechcem vyslovovať akúkoľvek domnienku, myslím si, že z celkovej analýzy situácie, ktorú vyžaduje judikatúra, teda analýzy s prihliadnutím na povahu a predmet opatrení, kontext, sledovaný ciel a pravidlá, ktorým tieto opatrenia podliehajú, vyplýva, že Francúzska republika ako akcionár spoločnosti SNCF v tomto prípade nekonala v tomto postavení.

158.

Odvolateľka sa v replike odvoláva na porušenie rovnosti zaobchádzania s verejnými podnikmi a súkromnými podnikmi. Toto tvrdenie sa javí oneskorené, prinajmenšom z dôvodu, že sa o ňom SNCF nezmieňuje v písomných podaniach pred Všeobecným súdom. V každom prípade mám problém identifikovať takéto porušenie. Zástupca spoločnosti SNCF na pojednávaní na Súdnom dvore predniesol svoju argumentáciu takto: verejný podnik, ktorý zaplatí pri prevode zápornú cenu, by nerešpektoval článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, čo by malo právne následky na zlučiteľnosť pôvodnej pomoci, ktoré sú známe, ale bolo by mu tiež vytýkané, že schválil novú štátnu pomoc, zatiaľ čo súkromný podnik, ktorému štát ako predstaviteľ verejnej moci uloží povinnosť vykonať kompenzačné opatrenia na základe rozhodnutia Komisie, by zaplatením zápornej ceny rovnako nerešpektoval podmienku týkajúcu sa zlučiteľnosti, čo by viedlo k rovnakému právnemu následku; v žiadnom prípade by mu však nebolo možné vytknúť, že schválil novú pomoc, pretože táto záporná cena by bola zaplatená zo súkromných prostriedkov. Inak povedané, v prípade kompenzačných opatrení vykonávaných súkromným podnikom by samotná existencia novej pomoci bola nemožná, čo je zdroj rozdielneho zaobchádzania.

159.

Priznám sa, že si myslím, že úvaha je v tomto prípade dovedená do absurdity, keďže bez investovania verejných prostriedkov pojmovo a prirodzene nemôže ísť o otázku štátnej pomoci. Porovnanie uvedené spoločnosťou SNCF sa mi preto nezdá byť relevantné, a to tým skôr, že sa zameriava na zápornú povahu kúpnej ceny, hoci nešlo o jedinú výhradu so zreteľom na podmienky stanovené článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

160.

Zo všetkých týchto dôvodov treba zamietnuť aj tretiu časť šiesteho odvolacieho dôvodu.

161.

Keďže všetky tri časti šiesteho odvolacieho dôvodu boli zamietnuté, treba šiesty odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

162.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu Komisia v podstate uvádza, že hoci tvrdila, že žaloba pred Všeobecným súdom je neprípustná, Všeobecný súd k tomuto tvrdeniu nezaujal stanovisko z dôvodu hospodárnosti konania. Na Súdnom dvore Komisia tvrdí, že tento súd musí, v prípade potreby aj z úradnej povinnosti, rozhodnúť o dôvode týkajúcom sa verejného poriadku založenom na nerešpektovaní podmienky stanovenej článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ, podľa ktorej žalobca môže navrhovať zrušenie rozhodnutia, ktoré mu nie je určené iba vtedy, ak sa ho priamo a osobne dotýka. Odvolateľka však nie je priamo a osobne dotknutá rozhodnutím Sernam 3 a pokiaľ ide o sporné rozhodnutie, nachádza sa v rovnakej situácii, v akej sa nachádzala spoločnosť DEFI v rozsudku DEFI/Komisia ( 164 ), najmä z dôvodu, že SNCF nemala rozhodovaciu autonómiu.

163.

Akokoľvek zaujímavá sa môže zdať otázka prípustnosti žaloby pred Všeobecným súdom nastolená Komisiou, podľa môjho názoru nevyžaduje ďalšie úvahy z dvoch základných dôvodov. Prvý sa týka toho, že Komisia nevyvodzuje žiadny samostatný záver z tvrdení týkajúcich sa prípustnosti žaloby podanej na Všeobecný súd, ktoré uviedla na Súdnom dvore. Druhý sa týka toho, že Všeobecný súd odôvodnil svoje rozhodnutie nerozhodnúť najprv o prípustnosti žaloby „z dôvodov hospodárnosti konania“ ( 165 ), pričom sa oprel najmä o rozsudok nazývaný „Boehringer“ ( 166 ). Pripomínam, že Súdny dvor, ktorý rozhodoval v konaní o odvolaní podanom proti rozsudku Všeobecného súdu, v ktorom sa Všeobecný súd domnieval „že nebolo potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej Radou, keďže návrhy [žalobkýň] mali byť v každom prípade meritórne zamietnuté“ ( 167 ), potvrdil, že „prináležalo Všeobecnému súdu, aby posúdil… či riadny výkon spravodlivosti za okolností vo veci odôvodňoval meritórne zamietnutie žaloby… bez rozhodnutia o námietke neprípustnosti“ ( 168 ). Bez ohľadu na oprávnené výhrady, ( 169 ) ktoré možno vysloviť voči tejto judikatúre, ktorú Súdny dvor odvtedy uplatnil v konaniach o na ňom podaných priamych žalobách ( 170 ) a v rámci svojho vlastného preskúmania v odvolacích konaniach, ( 171 ) však treba uviesť, že Komisia v tomto odvolacom konaní nevyslovila výhrady proti tomuto smeru judikatúry. Keďže sa teda chystám dospieť k záveru o zamietnutí odvolania, nie je potrebné ďalej preskúmavať otázku prípustnosti žaloby, ktorú podala SNCF na Všeobecný súd.

164.

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

165.

Podľa článku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka by podľa môjho názoru nemala mať úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania o odvolaní.

166.

Napokon Mory SA a Mory Team znášajú svoje vlastné trovy konania podľa článku 140 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

167.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: