UZNESENIE PREDSEDU VŠEOBECNÉHO SÚDU

z 15. decembra 2015(*)

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Hospodárska súťaž – Kartely – Potravinové obaly pre maloobchodný predaj – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Banková záruka – Návrh na odklad výkonu – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Zváženie záujmov“

Vo veci T‑522/15 P,

CCPL – Consorzio Cooperative di Produzione e Lavoro SC, so sídlom v Reggio dʼÉmilie (Taliansko),

Coopbox group SpA, so sídlom v Reggio dʼÉmilie,

Poliemme Srl, so sídlom v Reggio dʼÉmilie,

Coopbox Hispania, SL, so sídlom v Lorce (Španielsko),

Coopbox Eastern s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom (Slovensko),

v zastúpení: S. Bariatti a E. Cucchiara, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Jimeno Fernandez, A. Biolan a P. Rossi, neskôr F. Jimeno Fernandez, P. Rossi a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie C(2015) 4336 final z 24. júna 2015 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (AT.39563 – Potravinové obaly pre maloobchodný predaj) v rozsahu, v akom žalobkyniam ukladá povinnosť zriadiť bankovú záruku alebo predbežne uhradiť sumu uložených pokút ako podmienku na zamedzenie okamžitému vymáhaniu tejto sumy,

PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU

vydal toto

Uznesenie(1)

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Prejednávaná vec sa týka kartelov v sektore potravinových obalov typu polystyrénových alebo polypropylénových tácok určených na maloobchodný predaj, ktoré sa používajú na balenie čerstvých potravín, ako sú mäso, hydina a ryby. Uvedené kartely sa vzťahujú najmä na tieto zemepisné oblasti: Taliansko, juhozápadná Európa, ako aj stredná a východná Európa. Hlavné ciele kartelových dohôd boli: koordinovaný prenos rastúcich cien surovín a zachovanie súčasného stavu v súvislosti s historickým rozdelením odberateľov a trhov. Európska komisia vytýka žalobkyniam CCPL – Consorzio Cooperative di Produzione e Lavoro SC, Coopbox group SpA, Poliemme Srl, Coopbox Hispania, SL, a Coopbox Eastern s.r.o., že sa podieľali na týchto karteloch.

2        Vo svojom rozhodnutí C(2015) 4336 final z 24. júna 2015 týkajúcom sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (AT.39563 – Potravinové obaly pre maloobchodný predaj, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) oznámenom 1. júla 2015 Komisia spresnila, že žalobkyne patria do skupiny Coopbox, ktorej materská spoločnosť ovláda spoločnosti patriace do divízie potravinových obalov na balenie čerstvých potravín skupiny CCLP. CCPL je konzorcium tvorené desiatimi družstvami, ktoré vlastní podiely v rôznych ďalších spoločnostiach a pôsobí v niekoľkých rôznych sektoroch, ako sú potravinové obaly na balenie čerstvých potravín prostredníctvom skupiny Coopbox, stavebné materiály, služby podnikom, energetika a reality. Podľa Komisie bola CCPL spoločnosťou stojacou na čele skupiny CCPL. Žalobkyniam boli uložené pokuty v celkovej výške 33 694 000 eur, a to 22 137 000 eur za protiprávne konanie, ktorého sa dopustili v Taliansku, 10 955 000 eur za protiprávne konanie, ktorého sa dopustili v juhozápadnej Európe, a 602 000 eur za protiprávne konanie, ktorého sa dopustili v strednej a východnej Európe.

3        Celková výška týchto pokút sa stanovila po tom, ako sa žalobkyniam na základe uplatnenia zhovievavosti priznalo 20 % zníženie výšky pokuty, ktorá im mala byť uložená za protiprávne konanie, ktorého sa dopustili v Taliansku, a 30 % zníženie pokút, ktoré im mali by uložené za protiprávne konanie, ktorého sa dopustili v juhozápadnej Európe, ako aj v strednej a východnej Európe, čiže zníženie o približne 14 miliónov eur na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). Okrem toho Komisia podľa odseku 35 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“), čiastočne vyhovela žiadosti žalobkýň, ktoré sa odvolávali na svoju platobnú neschopnosť a pokutu im znížila o [dôverné](2), čo zodpovedá zníženiu na približne [dôverné] eur, čo predstavuje konečnú sumu, ktorá im mala byť uložená.

4        V článku 2 napadnutého rozhodnutia sa stanovuje, že pokuty musia byť zaplatené do troch mesiacov od dátumu oznámenia a že po uplynutí tejto lehoty budú automaticky nabiehať úroky vo výške úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou (ECB) na jej hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca, v ktorom bolo rozhodnutie prijaté, zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu. Ak sankcionovaný podnik podá žalobu, môže pokutu zaplatiť v lehote splatnosti buď prostredníctvom zriadenia bankovej záruky, alebo uskutočnením predbežnej úhrady pokuty.

5        V tejto súvislosti sa v liste, ktorým sa oznamuje napadnuté rozhodnutie, spresňuje, že po uplynutí lehoty splatnosti Komisia pristúpi k vymáhaniu pohľadávky, ktorá sa bude úročiť odo dňa nasledujúceho po tomto uplynutí až do dňa skutočnej úhrady celej sumy pohľadávky. Úroky sa stanovia vo výške základnej sadzby 0,05 % zvýšenej o 3,5 percentuálnehoboda, čiže vo výške 3,55 %. V prípade podania žaloby budú žalobkyne povinné zaplatiť pokutu ešte pred uplynutím lehoty splatnosti, a to buď prostredníctvom zriadenia finančnej záruky, ktorú bude účtovník Komisie považovať za prijateľnú, alebo uskutočnením predbežnej úhrady pokuty. Pri zložení finančnej záruky sa suma pokuty bude úročiť pomocou sadzby 1,55 %. Akékoľvek omeškanie s úhradou alebo so zriadením finančnej záruky bude mať za následok uplatnenie úrokov z omeškania, ktoré sa vypočítajú pomocou vyššie uvedenej sadzby zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

6        Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. septembra 2015 žalobkyne podali žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, ktorou sa domáhali zrušenia pokút, ktoré im boli uložené týmto rozhodnutím, alebo subsidiárne, zníženia výšky týchto pokút. Na podporu svojej žaloby sa žalobkyne odvolávajú predovšetkým na porušenie zásad proporcionality a primeranosti pri stanovení výšky uložených pokút.

7        Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2015 žalobkyne podali prejednávaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom v podstate navrhli, aby predseda Všeobecného súdu:

–        nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom im ukladá povinnosť zriadiť bankovú záruku alebo uskutočniť predbežnú úhradu sumy pokút ako nevyhnutnú podmienku na zamedzenie okamžitému vymáhaniu tejto sumy,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

8        Vo svojich pripomienkach doručených do kancelárie Všeobecného súdu 15. októbra 2015 Komisia navrhla, aby Všeobecný súd:

–        zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

9        Žalobkyne odpovedali na pripomienky Komisie vyjadrením z 28. októbra 2015. Komisia k nemu zaujala stanovisko vyjadrením zo 6. novembra 2015, po ktorom nasledovala výmena listov z 18., 23. a 30. novembra, ako aj z 3. decembra 2015.

 Právny stav

 Všeobecné úvahy

[omissis]

14      Za okolností prejednávaného prípadu treba najprv preskúmať, či je splnená podmienka fumus boni iuris. Pokiaľ ide o presný rozsah tohto preskúmania, ukazuje sa, že vzhľadom na článok 2 napadnutého rozhodnutia a na list, ktorým sa toto rozhodnutie oznamuje (pozri body 4 a 5 vyššie), môže byť jediným užitočným cieľom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dosiahnutie oslobodenia od povinnosti zriadiť bankovú záruku, ktorá by bola menej nákladným riešením ako predbežná úhrada uložených pokút, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na zamedzenie okamžitému vymáhaniu pokút zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. októbra 2009, Novácke chemické závody/Komisia, T‑352/09 P, EU:T:2009:422, bod 19 a citovaná judikatúra).

 O podmienke fumus boni iuris

[omissis]

16      V prejednávej veci žalobkyne na podporu svojich návrhov na zníženie výšky uložených pokút, ktoré subsidiárne podali v rámci konania vo veci samej, vytýkajú Komisii najmä to, že dostatočne nezohľadnila platobnú neschopnosť skupiny CCPL, do ktorej patria. Hoci Komisia uznala, že túto skupinu poznamenala veľká finančná kríza, odmietla priznať žalobkyniam väčšie zníženie výšky uložených pokút, ktoré by im umožnilo ekonomicky prežiť.

17      Žalobkyne uvádzajú, že skupina CCPL v súčasnosti prechádza veľmi vážnou finančnou krízou, čo ju primälo k tomu, aby vypracovala plán reštrukturalizácie, ktorého obsah oznámila Komisii v správnom konaní. Základné prvky plánu spočívali v racionalizácii portfólia podielov vrátane predaja podielov v iných sektoroch, ako je sektor potravinových obalov. Podľa tohto plánu CCPL 8. augusta 2014 uzavrela s veriteľskými bankami dohodu „standstill“, ktorej platnosť bola obmedzená na obdobie do 30. júna 2015 a ktorej predmetom bolo moratórium na splácanie kapitálových podielov, ako aj záväzok nezrušiť poskytnuté úvery. Táto dohoda „standstill“ im mala umožniť pokračovať v činnostiach smerujúcich k implementácii a úspešnému zavŕšeniu plánu reštrukturalizácie. Podľa žalobkýň príjmy z plánovaných prevodov nebudú postačovať na splatenie všetkých pohľadávok bánk voči skupine CCPL vo výške [dôverné] eur, takže tieto pohľadávky sa budú musieť opätovne prerokovať s veriteľskými bankami, refinancovať a splatiť po splnení plánu reštrukturalizácie. Keďže veriteľské banky reštrukturalizačný plán ešte neschválili, žalobkyne sa domnievajú, že bez uskutočnenia tohto plánu nebude mať skupina CCPL voľné finančné prostriedky na zaplatenie pokút, ktoré jej boli uložené napadnutým rozhodnutím.

18      Žalobkyne poukazujú na to, že Komisia v prílohe IV napadnutého rozhodnutia a na základe odseku 35 usmernení z roku 2006 (pozri bod 3 vyššie) sama uznáva existenciu bezprostredného nebezpečenstva ich nútenej likvidácie. Z tohto dôvodu je úplne nepochopiteľné, ako Komisia mohla dospieť k záveru, že by do 1. októbra 2015 mohli zaplatiť pokuty v celkovej výške vyše 33 miliónov eur, keď navyše na tento účel nemajú k dispozícii žiadny zo zdrojov financovania uvedených Komisiou v prílohe IV napadnutého rozhodnutia.

19      V rozsahu, v akom Komisia vytýka skupine Coopbox, že reštrukturalizačný plán predpokladá príjmy vo výške [dôverné] eur, ale na zaplatenie pokút, ktoré jej boli uložené, určuje len [dôverné] eur, hoci Coopbox vytvorila na tento účel rezervu [dôverné] eur v rozpočte na rok 2013, žalobkyne totiž poukazujú na to, že vytvorenie rezervy [dôverné] eur vôbec neznamenalo, že by ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia disponovali potrebnými finančnými prostriedkami na zaplatenie prípadnej sankcie. Trvajú na tom, že jedinými finančnými zdrojmi, ktoré môže skupina CCPL použiť, sú zdroje pochádzajúce z realizácie reštrukturalizačného plánu. Veriteľské banky však tento plán ešte neschválili. V každom prípade príjmy plynúce z naplánovaných predajov údajne nepostačia na splatenie bankových pohľadávok vo výške [dôverné] eur.

20      Okrem toho žalobkyne sa „nerozhodli“ vyčleniť na zaplatenie pokút len [dôverné] eur z vlastnej vôle, ale preto, lebo veriteľské banky stanovili túto sumu v reštrukturalizačnom pláne ako minimálnu sumu potrebnú na prežitie. Veriteľské banky boli totiž ochotné odsúhlasiť tento plán len pod podmienkou, že výška sankcie nepresiahne hornú hranicu [dôverné] eur. Keďže žalobkyne chceli zamedziť konkurzu, nemali inú možnosť, ako súhlasiť s plánom za podmienok, ktoré im určili veriteľské banky.

21      V rozsahu, v akom sa Komisia domnieva, že skupina CCPL by mohla získať dodatočné finančné zdroje aj bez uvedeného plánu, najmä prostredníctvom predaja menšinových podielov, ako sú podiely v spoločnostiach Refincoop SpA, Erzelli Energia Srl, Smec Srl, Sagif SpA a Athenia Net Srl, alebo z prípadnej finančnej podpory jej spoločníkov, ako sú družstvá CMB SC alebo CCFS SC, žalobkyne na jednej strane tvrdia, že ak by skupina použila príjmy z predaja podielov na zaplatenie pokút, a nie na splatenie svojich záväzkov, viedlo by to k ich nútenej likvidácii. Preto aj keby predaj týchto podielov viedol k príjmom, museli by sa použiť predovšetkým na splatenie záväzkov. Na druhej strane [dôverné].

[omissis]

26      V súvislosti s možnosťou vytvoriť dodatočné zdroje na prípadné poskytnutie finančnej podpory spoločníkmi CCPL žalobkyne tvrdia, že štyri z družstiev, ktoré sú členmi CCPL – Coopsette SC, Unieco SC, Open Co SC a CEAP SC –, sa nachádzajú v kritickej finančnej situácii. Pokiaľ ide o ďalšie družstvá, najmä o CMB a CCFS, tieto družstvá na jednej strane tvrdia, že CMB má v CCPL menší podiel ako 20 % a že tento podiel má čisto inštitucionálny charakter. CCPL je totiž konzorcium popredných družstiev, ktorého konečným cieľom je umožniť svojim spoločníkom ľahšie dosahovať vzájomné ciele. Je teda ťažké určiť konkrétny hospodársky alebo priemyselný záujem CMB, ktorý by odôvodnil jeho finančný príspevok na podporu CCPL. Na druhej strane interné predpisy, ktorými sa spravuje finančná činnosť CCFS, stanovujú maximálne limity pre finančnú angažovanosť vo vzťahu ku každému spoločníkovi, konkrétne šestinu čistého účtovného majetku vykázaného v poslednej schválenej účtovnej závierke, s cieľom zamedziť vysokej koncentrácii rizika iba v jednej spoločnosti. So zreteľom na prudké zníženie čistého majetku CCPL pre jej straty v rokoch 2013 a 2014 neprichádzalo do úvahy, aby CCFS vyhovelo jej žiadosti o poskytnutie pôžičky.

[omissis]

32      V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že všeobecná a zásadná argumentácia Komisie, že pri určovaní výšky pokuty nie je povinná zohľadniť stratovú finančnú situáciu dotknutého podniku, pretože týmto by poskytla neoprávnenú konkurenčnú výhodu podnikom, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu, je v tomto kontexte irelevantná. Je totiž zrejmé, že Komisia v prílohe IV napadnutého rozhodnutia a podľa odseku 25 usmernení z roku 2006 skutočne zohľadnila stratovú finančnú situáciu žalobkýň.

33      Komisia tak v uvedenej prílohe dospela k záveru, že [dôverné]. Podľa názoru Komisie [dôverné] je táto situácia spôsobená predovšetkým tým, že [dôverné], čo výrazne ovplyvnilo zadlženosť skupiny Coopbox, [dôverné]. Komisia sa ďalej domnieva, že v súčasnej situácii skupiny Coopbox nič nenaznačuje, že existuje [dôverné]. Komisia sa teda domnieva, [dôverné].

34      V prejednávanom prípade teda netreba riešiť také zásadné otázky, akými sa zaoberala Komisia, ale treba preskúmať, či Komisia tým, že nepriznala zníženie výšky pokuty o [dôverné] s cieľom zohľadniť platobnú neschopnosť skupiny „Coopbox“, dostatočne zohľadnila finančnú krízu, ktorou prechádzala skupina CCPL ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia. Viaceré informácie v tejto súvislosti naznačujú, že Komisia v napadnutom rozhodnutí zrejme skutočne podcenila vážnosť stratovej finančnej situácie žalobkýň, ktoré vnímala v kontexte skupiny CCPL, do ktorej patria.

35      Po prvé, Komisia tým, že skupine „Coopbox“ priznala len zníženie výšky pokuty o [dôverné], zjavne nesprávne posúdila reálnu finančnú silu skupiny CCPL. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v rámci tohto konania o nariadení predbežného opatrenia sa účastníci konania zhodli na skutočnosti, ktorá je podložená spisovou dokumentáciou, že skupina CCPL prechádza finančnou krízou, v dôsledku ktorej bolo potrebné vypracovať plán reštrukturalizácie, ktorý vo svojom pôvodnom znení z roku 2014 súvisel s dohodou „standstill“ uzavretou s veriteľskými bankami skupiny, ktorá bola v apríli 2015 aktualizovaná. Základné prvky plánu spočívajú v reštrukturalizácii dlhu skupiny CCPL a v predaji podielov v určených spoločnostiach, pričom predaj týchto podielov je určený na oživenie hospodárskych činností skupiny tým, že sa im umožní splatiť svoje dlhy voči bankám.

36      Žalobkyne trvajú na nutnosti efektívneho plnenia reštrukturalizačného plánu, ktorý Komisia nespochybňuje a ktorý je podľa všetkého rozhodujúci pre finančné prežitie skupiny, keďže neisté postavenie skupiny ešte zhoršila okolnosť, že veriteľské banky predmetný plán ešte definitívne neschválili, a to konkrétne z dôvodu značnej výšky pokút uložených žalobkyniam. Hoci Komisia v tomto ohľade vyjadrila určitý skepticizmus, v tomto kontexte nie je prima facie prekvapujúce, že sa tieto banky usilujú uložiť skupine CCPL povinnosť prednostného splatenia svojich bankových pohľadávok vzniknutých pred prijatím napadnutého rozhodnutia, pričom – v rámci plánu, ktorý bol takisto vytýčený ešte pred prijatím napadnutého rozhodnutia –, uvažujú len o podmienenej platbe budúcej sankcie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa v tomto ohľade počítalo len so sumou [dôverné] eur, zrejme to odráža neistý charakter výšky očakávaného príjmu, ktorý vyplynie z reštrukturalizácie skupiny, najmä z predaja majetku, o ktorom sa banky, nie bezdôvodne, domnievajú, že nemusí postačovať na prednostné splatenie ich pohľadávok.

[omissis]

39      Po tretie, ako sa zdá, Komisia svojím tvrdením, že žalobkyne môžu splatiť pokuty, ktoré im boli uložené, pomocou finančných prostriedkov niektorých družstiev, ktoré sú akcionármi CCPL, a to najmä CMB a CCFS, nezohľadnila družstevnú štruktúru skupiny CCPL. Na rozdiel od hospodárskej skupiny, ktorú v rámci integrovaného vertikálneho usporiadania riadi materská spoločnosť, zisťuje a určuje hospodársku stratégiu, ako aj spoločné záujmy všetkých členov skupiny, v dôsledku čoho vzniká vzájomná finančná zodpovednosť, si totiž členovia družstva spravidla zachovávajú veľkú ekonomickú a finančnú nezávislosť. Družstvo, ktoré vychádza zo zásady spolupráce, má za cieľ slúžiť výhradne záujmom svojich členov, najmä tým, že im bude poskytovať služby, zabezpečovať centrálny predaj ich výrobkov, uskutočňovať spoločný nákup surovín alebo poskytovať pracovné príležitosti. Z toho vyplýva, že člen družstva bude mať len veľmi obmedzený objektívny záujem na tom, aby v rámci toho istého družstva finančne podporoval iného jeho člena. Obmedzený bude aj záujem člena zabezpečiť v prípade hrozby nútenej likvidácie finančné prežitie „jeho“ družstva, pretože toto prežitie bude závisieť od konkrétnych výhod, ktoré mu budú plynúť z členstva, od možností stať sa členom iného, aj novovytvoreného družstva, v prípade zániku starého družstva, ako aj od nákladov spojených s takýmto novým členstvom.

40      To isté sa v zásade týka štruktúry skupiny CCPL, v súvislosti s ktorou žalobkyne v podstate uvádzajú, čo Komisia nespochybňuje, že ide o konzorcium družstiev prvej úrovne, ktorého hlavným účelom je uľahčiť svojim členským družstvám vrátane CMB, ktorých podiely majú čisto inštitucionálny charakter, plnenie vzájomných cieľov. Na základe toho možno dospieť k záveru, že CMB – postavené pred rozhodnutie použiť svoje zjavne značné finančné zdroje (pozri bod 28 vyššie) na podporu družstevnej štruktúry, ktorá je veľmi zadlžená a konkrétne z dôvodu uložených pokút vystavená riziku nútenej likvidácie, alebo prípadne investovať do novej družstevnej štruktúry – nemá žiadny objektívny záujem na tom, aby zastrešujúcej spoločnosti CCPL alebo dcérskym družstvám poskytlo vysokú finančnú podporu. Z rovnakých dôvodov má toto družstvo takisto len minimálny záujem na tom, aby financovalo CCFS, ktorého činnosť navyše podlieha prísnym bankovým pravidlám a ktoré je už najväčším bankovým veriteľom skupiny CCPL, pričom treba spresniť, že podľa jeho vnútorného poriadku jeho pohľadávka mala byť krytá príslušnými zárukami. Skupina CCPL však nie je z dôvodu svojej ťažkej finančnej situácie vôbec schopná poskytnúť CCFS dodatočné záruky, čo zrejme prima facie vylučuje akúkoľvek primeranú možnosť financovania pokút uložených v napadnutom rozhodnutí zo strany CCFS.

41      Argumentácia žalobkýň, ktoré sa snažili preukázať, že Komisia podcenila stratovú finančnú situáciu skupiny CCPL, sa na prvý pohľad nezdá byť náležite odôvodnená. V každom prípade sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže len konštatovať, že posúdenie vyššie uvedených skutočností si vyžaduje podrobné preskúmanie zo strany súdu konajúceho vo veci samej v rámci hlavného konania. V dôsledku toho existuje fumus boni iuris, pokiaľ ide o priznanie žalobkyniam väčšieho zníženia pokút, ktoré im boli uložené, než aké im Komisia priznala v napadnutom rozhodnutí.

42      Treba podotknúť, že podľa článku 261 ZFEÚ a podľa článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) má Všeobecný súd pri rozhodovaní o žalobách podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo penále, neobmedzenú súdnu právomoc. V prejednávanej veci existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že Všeobecný súd pri rozhodovaní o veci samej využije toto právo a zníži pokuty uložené žalobkyniam (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. apríla 2011, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, T‑393/10 P, Zb., EU:T:2011:178, bod 60). Pri uplatňovaní svojej neobmedzenej súdnej právomoci môže totiž súd zohľadniť právnu a skutkovú situáciu existujúcu v deň, keď rozhoduje (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb., EU:C:1974:18, body 51 a 52; zo 14. júla 1995, CB/Komisia, T‑275/94, Zb., EU:T:1995:141, bod 61, a z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06, Zb., EU:T:2011:560, body 282 až 285). V bodoch 3 a 42 svojho vyjadrenia z 28. októbra 2015 žalobkyne poukazujú na to, čo Komisia účinne nespochybňuje, že ekonomická a finančná situácia skupiny CCPL, najmä družstiev Coopsette a Open, sa v treťom štvrťroku roku 2015 ešte zhoršila oproti situácii, na ktorú sa prihliadlo v napadnutom rozhodnutí.

43      Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení dospel po preskúmaní fumus boni iuris k záveru, že prima facie existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že súd konajúci vo veci samej prizná žalobkyniam výrazné zníženie výšky pokút, ktoré im Komisia uložila v napadnutom rozhodnutí.

 O naliehavosti

[omissis]

48      Ako vyplýva z článku 2 napadnutého rozhodnutia a z listu, ktorým sa toto rozhodnutie oznámilo (pozri body 4 a 5 vyššie), Komisia povolila žalobkyniam použiť bankovú záruku a umožnila im dočasne si splniť povinnosť zaplatiť pokuty, ktoré im boli uložené, bez toho, aby požadované sumy museli zaplatiť v termíne splatnosti.

49      V tomto ohľade treba pripomenúť, že keďže možnosť zriadenia bankovej záruky je v súlade so všeobecným a primeraným prístupom Komisie, žalobkyne môžu byť oslobodené od povinnosti zriadenia takejto záruky ako podmienky zamedzujúcej okamžitému vymáhaniu uložených pokút len za výnimočných okolností [pozri v tomto zmysle uznesenia z 23. marca 2001, FEG/Komisia, C‑7/01 P(R), Zb., EU:C:2001:183, bod 44 a citovanú judikatúru, a Fapricela/Komisia, už citované v bode 46 vyššie, EU:T:2011:395, bod 22 a citovanú judikatúru].

50      Na účely určenia, či takéto výnimočné okolnosti nastali, sú žalobkyne v zásade povinné predložiť dôkaz buď o tom, že objektívne nemali možnosť zriadiť bankovú záruku, alebo že zriadením takejto záruky by ohrozili svoju existenciu (pozri v tomto zmysle uznesenia Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, už citované v bode 42 vyššie, EU:T:2011:178, bod 23 a citovanú judikatúru, a Fapricela/Komisia, už citované v bode 46 vyššie, EU:T:2011:395, bod 23 a citovanú judikatúru).

51      Tieto dve výnimočné okolnosti sú alternatívne, a nie kumulatívne. Ak teda žalobkyne vedia z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že je pre ne objektívne nemožné zriadiť bankovú záruku na pokuty, ktoré im boli uložené, v súlade s judikatúrou citovanou v predchádzajúcom bode treba uznať naliehavosť požadovaného odkladu výkonu rozhodnutia.

[omissis]

56      V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že skupina CCPL sa v júli 2015 obrátila na trinásť finančných inštitúcií – Unicredit, Intesa SanPaolo, Monte dei Paschi di Siena, Banca Nazionale del Lavoro, Unipol Banca, Banca Popolare di Milano, Banco Popolare, BPER, Cariparma, Carige, CCFS, Coopfond a Carisbo – s cieľom získať bankovú záruku na zaplatenie pokút, ktoré boli uložené žalobkyniam v napadnutom rozhodnutí. Všetky jej žiadosti o poskytnutie bankovej záruky boli zamietnuté.

[omissis]

61      Na základe týchto dokumentov treba konštatovať, že veľká väčšina finančných inštitúcií, ktorým boli tieto žiadosti určené, odôvodnili svoje odmietnutie podrobnými údajmi týkajúcimi sa neistej hospodárskej a finančnej situácie skupiny CCPL, ktorá im neumožňuje poskytnúť požadovanú bankovú záruku. Pritom vychádzali najmä z príslušných účtovných dokumentov týkajúcich sa majetkovej a finančnej situácie skupiny CCPL, z plánu zostaveného na účely reštrukturalizácie tejto skupiny a z výšky uložených pokút.

62      Pokiaľ ide o kontext príslušných žiadostí o poskytnutie bankovej záruky, zo spisu vyplýva, že na začiatku júla 2015 poradenská spoločnosť zameraná na strategické poradenstvo, ktorá zastupuje skupinu CCPL, kontaktovala prostredníctvom e‑mailov finančné inštitúcie, ktorým boli žiadosti určené, okrem iných aj hlavné veriteľské banky skupiny CCPL, ako aj viacerých advokátov. Pri tejto príležitosti im uvedená poradenská spoločnosť predložila dokument, v ktorom boli uvedené „hypotetické alternatívne scenáre“ pre skupinu a určené dve alternatívne možnosti voľby: buď podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu vrátane poskytnutia bankovej záruky a predloženia dohody o reštrukturalizácii dlhu skupiny s cieľom zabrániť konkurzu, alebo začatie konkurzného konania s likvidáciou. V tomto dokumente boli predovšetkým opísané výhody reštrukturalizácie s poskytnutím bankovej záruky v porovnaní s prípadom súdneho vyrovnania, a to z hľadiska likvidačnej hodnoty majetku a vymoženia pohľadávok. V tomto kontexte boli uvedené podrobné pravidlá rozdelenia podielov na bankovej záruke medzi banky v tom zmysle, že osem bánk, ku ktorým patria označené veriteľské banky, by poskytli čiastočné bankové záruky, ktorých výška by v jednotlivých prípadoch zodpovedala príslušnej pohľadávke banky voči skupine.

63      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy nemá sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení žiadny opodstatnený dôvod sa domnievať, že práve spomenutý dokument – ktorý Komisia považuje iba za prípravný dokument na diskusiu medzi veriteľskými bankami – bol skutočne jednou z okolností, na ktorých finančné inštitúcie, ktorým boli adresované žiadosti, založili svoje odmietnutie poskytnúť požadovanú bankovú záruku. Toto odmietnutie sa týkalo aj hypotetických prípadov záruk rozložených na časti.

64      Z toho vyplýva, že žalobkyne sa ako členovia skupiny CCPL včas a seriózne usilovali získať bankovú záruku na zabezpečenie pokút, ktoré im boli uložené. Ich úsilie však bolo márne, pretože po podrobnejšom preskúmaní finančnej a ekonomickej situácie skupiny CCPL finančné inštitúcie zamietli žiadosti o poskytnutie záruky, ako naznačujú takmer všetky ich zamietavé listy, ktoré svedčia o tom, že tieto inštitúcie boli veľmi dobre informované o situácii celej skupiny. Za týchto okolností nie je podstatné, že svoje odmietnutie zdôvodnila iba spoločnosť Unipol Banca, keď sa konkrétne zmienila o „podrobnom preskúmaní žiadosti“.

[omissis]

66      Keďže žalobkyniam odmietlo poskytnúť bankovú záruku celkovo dvanásť finančných inštitúcií, ktoré svoje odmietnutie zdôvodnili vyššie uvedenými dôvodmi, žalobkyne z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že pre ne bolo objektívne nemožné túto záruku získať, tým viac vzhľadom na to, že v porovnateľných situáciách sa judikatúra už v minulosti rozhodla, že postačujú dve alebo tri odmietnutia (uznesenia z 13. júla 2006, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06 P, Zb., EU:T:2006:217, body 102 a 103, a 1. garantovaná/Komisia, už citované v bode 44 vyššie, EU:T:2011:63, bod 56).

67      Žiadny z argumentov, ktoré predložila Komisia, aby tento záver spochybnila, nemožno prijať.

68      Po prvé, Komisia vytýka žalobkyniam, že dostatočne nevyužili finančné zdroje skupiny CCPL tým, že by sa obrátili na družstvá, ktoré sú akcionármi CCPL, najmä na CMB alebo na CCFS, ktoré jednotlivo vlastnia 19,42 % jej základného imania a majú dostatočné finančné zdroje (pozri bod 28 vyššie) na to, aby získali finančnú podporu, ktorá by mohla slúžiť ako základ pre možné bankové záruky.

69      V tomto ohľade treba uviesť, že zohľadnenie sily skupiny, do ktorej patrí účastník konania, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vychádza z myšlienky, že objektívne záujmy tohto účastníka, ktoré nie sú nezávislé od záujmov osôb, ktoré ho ovládajú alebo ktoré sú členmi tej istej skupiny, pričom vzhľadom na vlastnícku štruktúru skupiny sa tento prístup uplatňuje aj na menšinových akcionárov vlastniacich 50, 40, alebo len 30 % základného imania dotknutej spoločnosti (pozri v tomto zmysle uznesenia Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, už citované v bode 42 vyššie, EU:T:2011:178, bod 38; z 21. júna 2011, MB System/Komisia, T‑209/11 P, EU:T:2011:297, bod 35, a z 26. septembra 2013, Tilly‑Sabco/Komisia, T‑397/13 P, EU:T:2013:502, bod 41).

70      Ako sa však už uviedlo v bodoch 39 a 40 vyššie, záujmy v rámci skupiny CCPL, najmä medzi družstvami CMB a CCFS na jednej strane a žalobkyňami – zastrešujúcou spoločnosťou a sesterskými družstvami na strane druhej, sa dostatočne neprelínajú. Z tohto dôvodu sa koncepcia skupiny uvedená v bode 69 vyššie neuplatní v družstevnom kontexte, takže v tejto súvislosti nemožno prihliadať na finančné zdroje CMB a CCFS. Za týchto okolností nie je potrebné určiť, či menšinový podiel predstavujúci len 19,42 % základného imania možno považovať za dostatočne veľký na to, aby sa mohla uplatniť koncepcia skupiny.

[omissis]

75      Z uvedeného vyplýva, že z právneho hľadiska žalobkyne dostatočne preukázali naliehavosť nariadenia predbežných opatrení, ktoré navrhujú.

 O zvážení záujmov

[omissis]

77      V prejednávanej veci žalobkyne preukázali nielen naliehavosť nariadenia predbežných opatrení, o ktoré sa usilujú, tým, že predložili dôkaz o tom, že pre ne bolo objektívne nemožné zabezpečiť bankovú záruku na svoje pokuty, ako aj fumus boni iuris svojho subsidiárneho návrhu zameraného na zníženie týchto pokút. Treba preto uznať, že majú oprávnený záujem na splnení povinnosti zriadiť bankovú záruku na tieto pokuty, ktorá im bola uložená (pozri v tomto zmysle uznesenie Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, už citované v bode 42 vyššie, EU:T:2011:178, bod 63). Ak by sa ich návrhu na nariadenie predbežných opatrení nevyhovelo, Komisia by totiž musela pristúpiť k okamžitému vymáhaniu pokút, čo by veľmi pravdepodobne malo za následok nútenú likvidáciu žalobkýň, o ktorej sa sama Komisia v prílohe IV napadnutého rozhodnutie vyjadrila, že by sa jej malo zamedziť. Okrem toho je zrejmé, že skupina CCPL v súčasnosti zamestnáva 822 zamestnancov, z toho 647 v sektore potravinových obalov pre čerstvé potraviny. V prípade nútenej likvidácie by sa tak zvýšila miera nezamestnanosti, čo Komisia mimochodom výslovne uznala v prílohe IV napadnutého rozhodnutia.

78      Keďže sa Komisia odvoláva na to, že zachovanie účinnosti pravidiel hospodárskej súťaže Európskej únie a odstrašujúci účinok pokút, ktoré ukladá, je vo verejnom záujme, treba konštatovať, že tento verejný záujem nie je v rozpore so zásadou zníženia, aj podstatného, výšky pokút, ktoré ukladá. Ako totiž vyplýva z odseku 35 usmernení z roku 2006, Komisia si výslovne vyhradzuje právo priznať zníženie pokuty, aby zohľadnila platobnú neschopnosť dotknutých podnikov. Sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení, ktorý musí počas doby trvania hlavného konania nájsť rovnováhu medzi odstrašujúcim účinkom uloženej pokuty a finančnou situáciou sankcionovaného podniku, teda nemožno odoprieť právo priznať oslobodenie od povinnosti zriadiť bankovú záruku.

[omissis]

80      Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na výnimočné okolnosti, ktorými sa vyznačuje skutková a právna situácia žalobkýň, najmä na okolnosť, že v súčasnosti je pre ne objektívne nemožné zriadiť bankovú záruku na pokuty, ktoré im boli uložené, treba uprednostniť záujmy žalobkýň pred záujmami presadzovanými Komisiou.

81      Treba však poznamenať, že na jednej strane bola fumus boni iuris uznaná len v prípade subsidiárneho návrhu na zníženie výšky uložených pokút, a na druhej strane žalobkyne vo svojich vyjadreniach z 28. októbra 2015 a z 18. a 30. novembra 2015 vyhlásili, že sú ochotné splácať pokuty formou splátok. V tejto súvislosti uviedli, že plán reštrukturalizácie skupiny CCPL – podmienený schválením veriteľskými bankami – by nateraz umožnil vyčleniť na úhradu pokút sumu [dôverné] eur. Okrem toho sa vyjadrili, že sú pripravené – s výhradou schválenia tými istými bankami – vyčleniť na uvedené splácanie možné príjmy, ktoré môžu dosiahnuť výšku [dôverné] eur alebo viac, ktoré budú mať zo zamýšľaného predaja podielov v spoločnostiach Refincoop, Erzelli Energia a Smec.

82      Vo svojom vyjadrení z 30. novembra 2015 žalobkyne podotkli, že keď svoje podiely v spoločnostiach Refincoop, Erzelli Energia a Smec predajú, ich jediným aktívom bude podiel v [dôverné]. Žalobkyne zamýšľajú previesť na tretie osoby [dôverné], ktorého hodnota v súvahe dosahuje výšku viac ako [dôverné] eur, s cieľom dosiahnuť, aby Komisia upustila od aktov smerujúcich k výkonu napadnutého rozhodnutia voči nim, a zaplatiť celú sumu uložených pokút. V tomto prípade nebude možné stanoviť dátum uvedeného predaja a lehotu, v ktorej sa príjem z predaja bude môcť použiť na úhradu pokút. Okrem toho možnosť pre žalobkyne uskutočniť predaj [dôverné] je podmienená jeho schválením veriteľskými bankami.

[omissis]

85      Za týchto okolností je v záujme zohľadnenia finančných záujmov Únie, ako aj odstrašujúceho účinku uložených pokút potrebné podmieniť priznanie požadovaného oslobodenia tým, že žalobkyne:

–        budú Komisii každé tri mesiace poskytovať pravidelné a podrobné informácie o implementácii plánu reštrukturalizácie skupiny CCPL a o sume príjmov získaných z predaja jej aktív v rámci výkonu tohto plánu, ako aj „mimo“ neho,

–        zaplatia Komisii:

–        sumu 5 miliónov eur hneď, ako ju uvedeným predajom získajú,

–        všetky príjmy získané z plánovaného predaja podielov v spoločnostiach Refincoop, Erzelli Energia a Smec hneď, ako tieto príjmy získajú.

[omissis]

Z týchto dôvodov

PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU

nariadil:

1.      Odkladá sa povinnosť žalobkýň CCPL – Consorzio Cooperative di Produzione e Lavoro SC, Coopbox group SpA, Poliemme Srl, Coopbox Hispania, SL a Coopbox Eastern s.r.o. zriadiť v prospech Európskej komisie bankovú záruku s cieľom vyhnúť sa okamžitému vymáhaniu pokút, ktoré im boli uložené článkom 2 rozhodnutia Komisie C(2015) 4336 final z 24. júna 2015 v konaní podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (AT.39563 – Potravinové obaly pre maloobchodný predaj), a to pod podmienkou, že:

–        v lehote jedného mesiaca od oznámenia tohto uznesenia a potom každé tri mesiace až do prijatia rozhodnutia vo veci samej, ako aj pri každej udalosti, ktorá by mohla mať v budúcnosti vplyv na ich schopnosť zaplatiť uložené pokuty, predložia žalobkyne Komisii písomnú podrobnú správu o implementácii plánu reštrukturalizácie skupiny CCPL a o sume príjmov získaných z predaja jej aktív v rámci výkonu tohto plánu, ako aj „mimo“ neho,

–        žalobkyne uhradia Komisii sumu 5 miliónov eur hneď, ako ju uvedeným predajom získajú, ako aj všetky príjmy získané z plánovaného predaja podielov v spoločnostiach Rafincoop SpA, Erzellu Energia Srl a Smec Srl hneď, ako tieto príjmy získajú.

2.      O trovách konania sa rozhodne neskôr.

V Luxemburgu 15. decembra 2015

* Jazyk konania: taliančina.

1 – Uvádzajú sa iba tie body uznesenia, ktorých uverejnenie Všeobecný súd považuje za užitočné.

2 – Skryté dôverné údaje.