1

Žalobkyňa, Transavia Airlines CV, je takzvanou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou so sídlom v Holandsku, ktorá z troch letísk v tomto štáte zabezpečuje charterové lety a pravidelné letecké spojenia do vyše 100 destinácií v Európe a severnej Afrike.

2

Letisko Pau‑Pyrénées (ďalej len „letisko v Pau“) sa nachádza vo Francúzsku v departemente Pyrénées‑Atlantiques. Prevádzkuje ho obchodná a priemyselná komora (CCI) Pau Béarn (ďalej len „CCIPB“). Francúzska republika 1. januára 2007 previedla vlastníctvo letiska v Pau na zoskupenie miestnych územných celkov, zmiešané združenie letiska Pau Pyrenée, ktorého členmi sú regionálna rada Nového Akvitánska, rada departementu Atlantické Pyreneje, spoločenstvo aglomeráciae Pau Béarn Pyrénées a viac ako tucet spoločenstiev obcí. Uvedené zmiešané združenie, ktoré sa stalo vlastníkom letiska v Pau, nahradilo štát ako prevádzajúci subjekt a prevzalo práva a povinnosti z koncesnej zmluvy uzavretej s CCIPB, ktorá tak zostala prevádzkovateľom letiska po prevode vlastníctva na zmiešané združenie.

3

Dňa 23. januára 2006 CCIPB uzavrela zmluvu so žalobkyňou (ďalej len „zmluva z roku 2006“), ktorou sa žalobkyňa zaviazala zabezpečovať letecké spojenie s najmenej 156 letmi ročne medzi letiskom v Pau a letiskom Schiphol, ktoré slúži pre mesto Amsterdam (Holandsko), rozdelenými na aspoň tri dni v týždni. Za používanie infraštruktúry letiska v Pau bola žalobkyňa povinná platiť odmenu. Táto zmluva bola uzatvorená na obdobie troch rokov od 26. apríla 2006, keď sa začalo prevádzkovať dotknuté letecké spojenie, s možnosťou predĺženia o ďalšie dva roky.

4

Okrem toho zmluva z roku 2006 obsahovala záväzok žalobkyne poskytovať marketingové služby spočívajúce najmä v reklame na svojej internetovej stránke, za čo mala CCIPB platiť sumu 250000 eur počas prvých dvoch rokov na základe 156 odletov ročne. Ak by sa nedosiahol tento počet odletov, suma sa mala úmerne tomu upraviť. Platba v treťom roku bola stanovená vo výške 12,50 eura za každého odlietajúceho cestujúceho, s ročným stropom vo výške 250000 eur. Okrem toho bolo stanovené, že v prípade obnovenia zmluvy z roku 2006 žalobkyňa dostane za štvrtý a piaty rok určené sumy za odlietajúceho cestujúceho.

5

Na základe zmluvy z roku 2006 CCIPB zaplatila žalobkyni celkovo 700000 až 900000 eur za marketingové služby poskytnuté žalobkyňou v období od 26. apríla 2006 do 29. októbra 2009. Zmluva z roku 2006 bola konkludentne predĺžená 26. apríla 2009. Žalobkyňa sa však rozhodla vypovedať zmluvu z roku 2006 z dôvodu neuspokojivých výsledkov leteckého spojenia.

[omissis]

23

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. októbra 2015 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

24

Osobitným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. apríla 2016 žalobkyňa podala návrh na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorým žiadala, aby Komisia predložila určité dokumenty.

25

Komisia predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote.

26

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodla o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, upravených v článku 88 svojho rokovacieho poriadku, vyzval Komisiu a žalobkyňu, aby odpovedali na niekoľko otázok, a vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty.

27

Rozhodnutím z 21. júna 2017 Všeobecný súd rozhodol o postúpení veci šiestej rozšírenej komore.

28

Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní 26. októbra 2017.

29

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

30

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

31

Žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov na podporu svojej žaloby, z ktorých prvý je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných zakotvenej v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a práva na obhajobu, druhý na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia nesprávne pripísala konštatovanú pomoc Francúzskej republike, tretí na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nedostatku odôvodnenia, keďže Komisia nesprávne uplatnila kritérium podnikateľa v trhovom hospodárstve pri vyvodení záveru, že zo zmluvy z roku 2006 vyplýva hospodárska výhoda, štvrtý na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa Komisia mylne domnievala, že údajná výhoda je selektívna, piaty na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia nepreskúmala, či údajná výhoda mala skutočne nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž, a šiesty na porušení článku 107 ods. 1 a článku 108 ods. 2 ZFEÚ a zjavne nesprávnom posúdení Komisie pri určení výšky pomoci, ktorá sa má vrátiť.

32

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty tým, že jej neumožnila uviesť svoje stanovisko pred prijatím napadnutého rozhodnutia a odmietla jej sprístupniť svoj spis v správnom konaní. Komisia tým údajne porušila právo žalobkyne na obhajobu. Tieto procesné vady údajne opodstatňujú čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia.

[omissis]

46

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyňa je dotknutou osobou v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, v dôsledku čoho má právo na to, aby sa vyšetrovanie Komisie týkajúce sa zmluvy z roku 2006 viedlo nestranným a spravodlivým spôsobom v zmysle článku 41 ods. 1 Charty, a to tým viac, že konštatovanie štátnej pomoci v súvislosti so zmluvou z roku 2006 môže mať pre ňu finančné dôsledky, pokiaľ ide o vymáhanie vyplatených súm.

47

Nemožno však súhlasiť s uvažovaním žalobkyne, v rámci ktorého sa domnieva, že článok 41 ods. 2 Charty jej priznáva právo na to, aby ju Komisia osobne vyzvala predložiť svoje pripomienky alebo inak uviesť svoj pohľad pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a právo na prístup k spisu správneho konania Komisie v oblasti štátnej pomoci.

48

Hoci totiž právo na riadnu správu vecí verejných upravené v článku 41 ods. 1 Charty odzrkadľuje povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky okolnosti veci, článok 41 ods. 2 Charty zavádza súbor práv, ktoré musí dodržiavať administratíva Únie, vrátane práva na obhajobu, ktorého súčasťou je právo byť vypočutý a právo na prístup k spisu.

[omissis]

51

V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že žalobkyňa ako dotknutá osoba v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ nemôže namietať porušenie článku 41 ods. 2 písm. a) Charty z dôvodu, že Komisia si od nej osobne nevyžiadala pripomienky ku konaniu na preskúmanie pomoci. Priznanie práva byť individuálne kontaktovaný Komisiou, ako sa ho domáha žalobkyňa, by totiž viedlo k zmene úlohy zdroja informácií, ktorú dotknuté osoby v zásade zohrávajú v konaniach na preskúmanie štátnej pomoci. Tvrdenie žalobkyne, že článok 41 ods. 1 a 2 Charty by bol pozbavený svojho zmyslu, ak by bol podnik povinný každý deň kontrolovať v úradnom vestníku, či boli začaté vyšetrovania alebo prijaté rozhodnutia voči nemu, preto musí byť odmietnuté.

52

Okrem iného okolnosť, že vyšetrovanie Komisie sa osobitne týkalo zmluvy z roku 2006, ktorej bola žalobkyňa zmluvnou stranou, v dôsledku čoho Komisia údajne nemala žiadne ťažkosti identifikovať žalobkyňu spomedzi všetkých potenciálnych dotknutých osôb, nemôže zaväzovať Komisiu, aby žalobkyňu osobne upozorňovala.

53

Treba totiž poznamenať, že „zainteresovanými stranami“, na ktoré sa vzťahuje článok 108 ods. 2 ZFEÚ, nie sú len podnik alebo podniky, ktoré sú zvýhodnené pomocou, ale aj osoby, podniky alebo združenia, ktorých záujmy môžu byť prípadne dotknuté poskytnutím pomoci, najmä konkurenčné podniky a profesijné organizácie. Podľa judikatúry ide inými slovami o neurčitú skupinu adresátov a uverejnenie oznámenia v úradnom vestníku sa javí ako primeraný prostriedok na upovedomenie všetkých dotknutých osôb (rozsudok zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, EU:C:1984:345, bod 17).

54

V dôsledku toho sa Komisia mohla obmedziť na uverejnenie oznámenia v úradnom vestníku o začatí konania týkajúceho sa zmluvy z roku 2006 bez toho, aby porušila zásadu riadnej správy vecí verejných stanovenú v článku 41 Charty. V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí o rozšírení konania osobitne vyzvala francúzske orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto rozhodnutia potenciálnym príjemcom pomoci.

[omissis]

157

V piatom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia založila svoju voľbu analýzy prírastkovej ziskovosti na usmerneniach z roku 2014. Tieto usmernenia však v čase podpisu zmluvy z roku 2006 ešte neboli účinné, čiže sa podľa nej neuplatňovali na posúdenie zmluvy z roku 2006 z pohľadu kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve. Ich uplatnenie je teda údajne v rozpore so zásadou právnej istoty. Usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie9. decembra 2005 (Ú. v. EÚ C 312, 2005, s. 1, ďalej len „usmernenia z roku 2005), ktoré sa vtedy uplatňovali, údajne neobsahovali nič o uplatnení tohto kritéria. Usmernenia, ktoré sa majú uplatňovať v tomto spore, teda údajne neumožňujú určiť spôsob hodnotenia.

158

V tejto súvislosti treba konštatovať, že podľa bodu 171 usmernení z roku 2014 sa tieto usmernenia uplatňujú od 4. apríla 2014 a od tohto dátumu nahrádzajú usmernenia v oblasti letectva z roku 1994 s názvom „Uplatňovanie článkov 92 a 93 Zmluvy o ES a článku 61 Dohody o EHP na štátnu pomoc v odvetví letectva (neoficiálny preklad)“ uverejnené v Úradnom vestníku Európskeho spoločenstva10. decembra 1994 (Ú. v. ES C 350, 1994, s. 5), ako aj usmernenia z roku 2005.

159

Oznámením uverejneným v úradnom vestníku 15. apríla 2014 (pozri bod 11 vyššie) však Komisia vzhľadom na nadobudnutie účinnosti usmernení z roku 2014 vyzvala dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky k opatreniam, v súvislosti s ktorými začala konania vo veci formálneho zisťovania, vrátane konania týkajúceho sa letiska v Pau. Komisia v bodoch 54 až 66 usmernení z roku 2014 vysvetľuje dôvody, prečo sa domnieva, že analýza prírastkovej ziskovosti predstavuje najdôležitejšie kritérium pri posúdení dohôd uzatvorených medzi letiskami a leteckými spoločnosťami.

160

Preto aj keď bola zmluva z roku 2006 medzi žalobkyňou a CCIPB uzavretá pred nadobudnutím účinnosti usmernení z roku 2014, treba konštatovať, že Komisia vysvetlila dôvody, prečo sa domnievala, že analýza prírastkovej ziskovosti sa v zásade mala uprednostniť pred porovnávacou analýzou a navyše umožnila dotknutým osobám vrátane žalobkyne vyjadriť svoje stanovisko v tejto súvislosti.

161

Okrem toho výber vhodnej metódy, medzi porovnávacou analýzou a analýzou prírastkovej ziskovosti, pri uplatnení kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve vychádza z objektívneho pojmu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisii teda v rámci svojej povinnosti uskutočniť úplnú analýzu všetkých relevantných zložiek dotknutej dohody a jej kontextu, aby overila, či prijímajúci podnik získal výhodu, ktorú by nezískal za bežných trhových podmienok (pozri bod 122 vyššie), prislúcha vybrať najvhodnejšiu metódu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci s cieľom uplatniť toto kritérium, pričom usmernenia z roku 2014 predstavujú v tejto súvislosti okolnosť týkajúcu sa kontextu, vzhľadom na ktorý bolo prijaté napadnuté rozhodnutie.

162

Preto skutočnosť, že Komisia sa odvolala na usmernenia z roku 2014 pri svojej voľbe vhodnej metódy na uplatnenie kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve, nemôže byť kritizovaná, aj keď zmluva z roku 2006 bola uzatvorená pred nadobudnutím účinnosti usmernení z roku 2014.

163

Tvrdenie žalobkyne týkajúce sa usmernení z roku 2014 sa v dôsledku toho musí odmietnuť.

164

Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že prvá časť tretieho žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

165

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že uskutočnila analýzu prírastkovej ziskovosti, si nesplnila povinnosť náležitej starostlivosti a nestrannosti a vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia. Komisia navyše údajne nedostatočne odôvodnila svoje závery.

166

Žalobkyňa konkrétne uvádza štyri výhrady, z ktorých prvá je založená na skutočnosti, že Komisia konala nedbanlivo, keď sa neobrátila na znalca v oblasti účtovníctva, ktorý kontroloval obchodný plán, druhá na skutočnosti, že Komisia uvažovala v príliš krátkom časovom horizonte, tretia na tom, že Komisia nesprávne nezohľadnila dôvody CCIPB, z ktorých vychádzalo uzavretie zmluvy z roku 2006, a štvrtá na tom, že Komisia jasne neuviedla príjmy a výhody, ktoré zohľadnila.

167

Keďže štvrtá výhrada sa týka nedostatku odôvodnenia, treba ju preskúmať skôr, než budú preskúmané ostatné výhrady, a následne sa preskúmajú prvá, tretia a druhá výhrada.

[omissis]

210

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia stanovila príliš krátky časový horizont na uplatnenie kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve. Komisia tvrdiac, že takýto subjekt konajúci na mieste CCIPB by sa nespoliehal na obnovenie zmluvy z roku 2006 nad rámec počiatočného obdobia troch rokov, údajne nezohľadnila rozličné osobitné okolnosti hospodárskej reality, v ktorej pôsobia žalobkyňa a letiská pri zapájaní sa do spolupráce.

211

V tejto súvislosti žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že Komisia nezohľadnila priemernú dobu prevádzkovania jej leteckých spojení. Prehľad týchto spojení zabezpečovaných od roku 2005 údajne preukazuje, že jej spolupráca s cieľovými letiskami bola zvyčajne dlhšia než tri roky a že dĺžka šiestich rokov nebola výnimočná. CCIPB teda mohla hneď po podpísaní zmluvy z roku 2006 dôvodne predpokladať, že spolupráca so žalobkyňou bude pokračovať nad rámec počiatočného obdobia a dokonca aj nad rámec časového horizontu, z ktorého vychádzal podnikateľský plán.

212

V druhom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia neprihliadla na skutočnosť, že žalobkyňa zo svojej podstaty zamýšľa dlhodobú spoluprácu. Podnikateľ v trhovom hospodárstve by však údajne podstúpil vyčíslené riziká, aby rozšíril svoje podnikanie. Pre žalobkyňu predstavovalo otvorenie nového leteckého spojenia investíciu, ktorá sa mohla stať ziskovou len z dlhodobého hľadiska. V oblasti letectva sú údajne časté straty na počiatku prevádzkovania nového leteckého spojenia.

213

Pôvodná zmluva, ktorú žalobkyňa uzavrela s letiskom, upravovala spustenie nového leteckého spojenia, ktoré malo z dlhodobého hľadiska priniesť výhody obidvom zmluvným stranám. Trvanie zmluvy pôvodne obmedzené na tri roky podľa nej nie je v rozpore s úmyslom zmluvných strán dlhodobo spolupracovať. Prevádzkovatelia by neuzatvorili zmluvy bez ohľadu na ich skutočný kontext, ktorý zahŕňa obchodný model a skúsenosti zmluvných strán. Zmluva z roku 2006 výslovne uvádzala možnosť predĺženia. Dlhodobá perspektíva, v ktorej sa ocitla žalobkyňa, údajne rovnako vyplývala z úmyslov vyjadrených počas zmluvných rokovaní medzi zmluvnými stranami. Okrem toho počiatočné predĺženie účinnosti zmluvy z roku 2006 zo strany žalobkyne napriek stratovosti leteckého spojenia údajne svedčí o maximálnom úsilí zachovať spoluprácu s CCIPB nad rámec pôvodnej doby účinnosti zmluvy.

214

V treťom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia nezohľadnila celosvetovú finančnú krízu v roku 2008, teda dva roky po uzavretí zmluvy 2006 a jeden rok pred jej následným obnovením. Táto nepredvídaná okolnosť bola podľa nej relevantná pri určení časového horizontu počas uzatvorenia zmluvy z roku 2006, pretože spochybňovala ziskovosť a trvanie prevádzkovania dotknutého leteckého spojenia. V čase uzavretia zmluvy z roku 2006 CCIPB údajne nebola povinná domnievať sa, že ziskovosť a trvanie prevádzkovania spojenia budú nepriaznivo ovplyvnené finančnou krízou z roku 2008.

215

Komisia navrhuje odmietnuť argumentáciu žalobkýň.

216

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva (pozri bod 120 vyššie), že je potrebné preskúmať, či sa Komisia mohla oprávnene domnievať, že podnikateľ v trhovom hospodárstve konajúci na mieste CCIPB by hodnotil záujem na uzatvorení zmluvy z roku 2006 v časovom horizonte obmedzenom na trvanie uvedenej zmluvy.

217

Správanie podnikateľa v trhovom hospodárstve sa riadi vyhliadkami na ziskovosť z dlhodobého hľadiska (rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C‑305/89, EU:C:1991:142, bod 20). Takýto podnikateľ, ktorý chce maximalizovať svoj zisk, je pripravený znášať riziká vyčíslené pri stanovení primeranej odmeny, s ktorou môže počítať pri svojej investícii.

218

V prejednávanej veci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala, že pri posudzovaní záujmu o uzatvorenie zmluvy z roku 2006 by si podnikateľ v trhovom hospodárstve zvolil za časový rámec svojho hodnotenia dobu účinnosti uvedenej zmluvy. Uviedla tiež, že podnikateľ v trhovom hospodárstve by nerátal s obnovením zmluvy z roku 2006 po uplynutí doby jej účinnosti, či už za rovnakých, alebo iných podmienok, a to tým viac, že nízkonákladové letecké spoločnosti, ako je žalobkyňa, sú známe veľmi dynamickým rozvojom svojich činností, či už ide o otvorenie a uzavretie leteckých spojení alebo o zvýšenie a zníženie ich frekvencií. Vyvodila z toho, že akékoľvek obnovenie zmlúv by pre podnikateľa v trhovom hospodárstve prestavovalo dlhodobú a príliš neistú vyhliadku do budúcnosti na to, aby mohol na takejto vyhliadke zakladať rozumné ekonomické rozhodnutia (odôvodnenia 393 a 394 napadnutého rozhodnutia).

219

Komisia tiež v odôvodnení 439 napadnutého rozhodnutia uviedla, že analýza prírastkovej ziskovosti sa mala uskutočniť vo vzťahu k dobe uplatňovania zmluvy z roku 2006, tak ako bola pôvodne stanovená, a nie vo vzťahu k dlhšiemu obdobiu, pretože rozumný a obozretný podnikateľ v trhovom hospodárstve sa nemohol pri uzatvorení zmluvy spoliehať na jej obnovenie, či už za rovnakých alebo za iných podmienok.

220

Okrem toho je nesporné, že zmluva z roku 2006 bola uzavretá iba na počiatočné obdobie troch rokov bez doložky o automatickom obnovení. Žalobkyňa okrem iného nespresňuje povahu zámerov strán vyjadrených počas rokovaní pred uzavretím zmluvy, pokiaľ ide o spoluprácu v dlhodobom horizonte.

221

V tejto súvislosti mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila chyby, usudzovať, že podnikateľ v trhovom hospodárstve by posudzoval ziskovosť zmluvy z roku 2006 vzhľadom na náklady a výnosy očakávané počas doby je uplatňovania, teda troch rokov.

222

Navyše mohla Komisia bez toho, aby vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, usudzovať, že pre správcu letiska je veľmi ťažké posúdiť pravdepodobnosť, či bude letecká spoločnosť pokračovať v prevádzkovaní leteckého spojenia nad rámec doby, na ktorú sa zaviazala zmluvou o letiskových službách, keďže vie, že letecké spoločnosti, najmä nízkonákladové, preukázali, že k otvoreniu a uzavretiu leteckých spojení pristupujú veľmi dynamickým spôsobom (pozri odôvodnenia 355 a 394 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností sa mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila chyby, domnievať, že opatrný podnikateľ v trhovom hospodárstve konajúci na mieste CCIPB by sa nespoliehal na ochotu leteckej spoločnosti predĺžiť prevádzkovanie dotknutého leteckého spojenia po uplynutí doby účinnosti zmluvy z roku 2006.

223

Je pravda, že CCIPB prijala obchodný plán na dobu siedmich rokov, teda na obdobie idúce nad rámec doby účinnosti zmluvy z roku 2006. Je však dôležité, že obchodný plán, ktorý pripravila CCIPB, nijako nezaväzuje žalobkyňu, ktorá znovu získala voľnosť nepokračovať v prevádzkovaní leteckého spojenia po uplynutí počiatočnej doby účinnosti zmluvy z roku 2006.

224

Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že sa domnievala, že obozretný podnikateľ v trhovom hospodárstve konajúci na mieste CCIPB, ktorý podstupuje vyčíslené riziká, sa v okamihu uzavretia zmluvy z roku 2006 nemohol spoliehať na jej predĺženie.

225

Okrem toho dôkazy predložené žalobkyňou s cieľom preukázať, že priemerná doba prevádzkovania jej leteckých spojení výrazne presahovala tri roky, nemôže byť rozhodujúca. Správanie podnikateľa v trhovom hospodárstve sa musí posudzovať tak, že tento podnikateľ sa postaví do situácie čo najbližšej situácii správcu letiska v Pau. Ako pritom zdôrazňuje Komisia, počiatočné trvanie zmluvy z roku 2006, ktorú CCIPB uzatvorila so žalobkyňou, bolo obmedzené na tri roky.

226

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia nesprávne nezohľadnila nepredvídanú udalosť, ktorou bola finančná kríza z roku 2008, treba pripomenúť, že pri uplatnení kritéria súkromného investora sú relevantné jedine dostupné skutočnosti a predvídateľný vývoj v okamihu, keď bolo prijaté rozhodnutie uskutočniť dotknutú transakciu (rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 105, a z 27. apríla 2017, Germanwings/Komisia, T‑375/15, EU:T:2017:289, bod 66).

227

V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že obozretný podnikateľ v trhovom hospodárstve by v okamihu uzavretia zmluvy z roku 2006 nebral do úvahy jej predĺženie, pričom tak urobila na základe ex ante analýzy ziskovosti investície vykonanej v roku 2006, a nie na základe neskorších nepredvídateľných okolností.

228

Rovnako nie je relevantná skutočnosť, že žalobkyňa 26. apríla 2009 skutočne obnovila zmluvu z roku 2006.

229

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba dospieť k záveru, že Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa v súvislosti s analýzou prírastkovej ziskovosti domnievala, že obozretný podnikateľ v trhovom hospodárstve konajúci na mieste CCIPB by v čase uzavretia zmluvy z roku 2006 nepočítal s časovým horizontom idúcim nad rámec počiatočného obdobia uplatňovania tejto zmluvy.

[omissis]

295

Z toho vyplýva, že piaty žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

296

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne považovala negatívne záporné prírastkové toky letiska v Pau za údajnú výhodu.

297

V tejto súvislosti tvrdí, že ak sa tak, ako v prejednávanej veci, Komisia rozhodne nariadiť vymáhanie určitej sumy, musí tak presne, ako je to možné, určiť skutočnú hodnotu pomoci, ktorú podnik prijal. Opiera sa o rozsudok z 5. februára 2015, Ryanair/Komisia (T‑500/12, neuverejnený, EU:T:2015:73), na základe ktorého po prvé tvrdí, že Komisia bola povinná preskúmať, v akom rozsahu sa údajná výhoda preniesla na žalobkyňu a jej cestujúcich, po druhé, že Komisia pochybila, keď nevyhodnotila konkurenčnú výhodu, ktorú žalobkyňa skutočne získala z dôvodu predpokladaných strát letiska v Pau, a po tretie, že Komisia dostatočne nevysvetlila, prečo je vymáhanie dotknutej sumy nevyhnutné na uvedenie do predošlého stavu, keďže na jednej strane by sa z tejto sumy mali odpočítať všetky pozitívne vonkajšie účinky, ktoré zmluva z roku 2006 priniesla letisku v Pau, a na druhej strane by žalobkyňa nemala nahradiť straty vyplývajúce z neefektívnych činností letiska v Pau.

298

Skutočnosť, že stanovenie sumy, ktorá sa má vymáhať, by mohla vyplývať z komplexného procesu, podľa žalobkyne nemôže odôvodniť to, že Komisia nezohľadňuje zásady uvedené v rozsudku z 5. februára 2015, Ryanair/Komisia (T‑500/12, neuverejnený, EU:T:2015:73). Z tohto rozsudku údajne nevyplýva, že nedobrovoľnosť a nepriamosť dotknutých daňových opatrení by sa mali považovať za podmienky uplatnenia týchto zásad.

299

Komisia popiera všetky tvrdenia žalobkyne ako nedôvodné.

300

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry si povinnosť dotknutého členského štátu odstrániť prostredníctvom vymáhania pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom, kladie za cieľ uvedenie do predošlého stavu pred poskytnutím pomoci. Tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď je predmetná pomoc, v danom prípade zvýšená o úroky z omeškania, vrátená jej príjemcom alebo inými slovami podnikmi, ktoré ju skutočne použili. Týmto vrátením stráca príjemca výhodu, z ktorej mal prospech v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnovuje sa situácia pred poskytnutím pomoci (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, body 89 a 90 a citovanú judikatúru).

301

Treba tiež pripomenúť, že nijaké ustanovenie práva Únie nevyžaduje, aby keď Komisia nariaďuje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, stanovila presnú výšku pomoci, ktorá má byť vrátená. Stačí totiž, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umožňujúce jeho adresátovi túto výšku určiť bez neprimeraných ťažkostí (pozri rozsudok z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia, C‑271/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:175, bod 77 a citovanú judikatúru).

302

Ak sa však Komisia predsa len rozhodne nariadiť vymáhanie určitej sumy, musí v súlade so svojou povinnosťou náležitého a nestranného skúmania spisu v rámci článku 108 ZFEÚ nejakým spôsobom určiť presne v rozsahu, v akom to okolnosti veci umožňujú, hodnotu pomoci, ktorú podnik prijal (rozsudok z 30. apríla 2014, Dunamenti Erőmű/Komisia, T‑179/09, neuverejnený, EU:T:2014:236, bod 177).

303

Komisia je pri obnovení stavu, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci, na jednej strane povinná zabezpečiť, aby skutočná výhoda pomoci bola odstránená, a nariadiť tak vymáhanie všetkej pomoci. Vedená snahou o zhovievavosť voči príjemcovi pomoci nemôže nariadiť vymáhanie nižšej sumy, než je hodnota pomoci získanej príjemcom. Na druhej strane Komisia, aby vyjadrila svoj nesúhlas, pokiaľ ide o závažnosť protiprávnosti, nemôže nariadiť vymáhanie vyššej sumy, než je hodnota pomoci získanej príjemcom (rozsudok z 30. apríla 2014, Dunamenti Erőmű/Komisia, T‑179/09, neuverejnený, EU:T:2014:236, bod 198).

304

Táto judikatúra sa uplatňuje tiež v prípade, ak Komisia určí vo svojom rozhodnutí orientačnú výšku pomoci, ktorá sa má vymáhať.

305

V prejednávanej veci Komisia pri určení výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, vyčíslila v súvislosti so zmluvou z roku 2006 ročnú výšku pomoci, ktorú možno vymáhať, za každý rok, počas ktorého sa uplatňovala uvedená zmluvy, na základe zápornej časti predvídateľných prírastkových tokov (príjmy po odrátaní nákladov) v čase uzavretia zmluvy z roku 2006, ako bolo určené v uskutočnenej analýze prírastkovej ziskovosti. Spresnila, že táto výška zodpovedala sumám, ktoré sa mali každý rok odpočítať z nákladov na marketingové služby, alebo ktoré sa mali pripočítať k letiskovým poplatkom a k poplatkom za pozemnú obsluhu účtovaným žalobkyni, aby bola čistá aktualizovaná hodnota zmluvy z roku 2006 kladná, inými slovami, aby bola v súlade so zásadou podnikateľa v trhovom hospodárstve (odôvodnenie 589 napadnutého rozhodnutia).

306

Z toho vyplýva, že Komisia si splnila svoju povinnosť vyčísliť hodnotu pomoci, ktorú žalobkyňa prijala na základe zmluvy z roku 2006. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, totiž z bodu 305 vyššie vyplýva, že v tejto súvislosti pristúpila k analýze prírastkovej ziskovosti a porovnala na jednej strane sumy, ktoré by bol ochotný zaplatiť podnikateľ v trhovom hospodárstve za marketingové služby, alebo ktoré by vyžadoval od žalobkyne za dodanie svojich letiskových služieb, a na druhej strane sumy, ktoré CCIPB skutočne zaplatila alebo dostala.

307

Naproti tomu pri určení výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, Komisia nebola povinná skúmať, či a v akom rozsahu žalobkyňa skutočne využila hospodársku výhodu vyplývajúcu zo súm zodpovedajúcich ročným záporným prírastkovým tokom, ktoré získala prostredníctvom zmluvy z roku 2006 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 100).

308

Vrátenie nezákonnej pomoci totiž zahŕňa vrátenie výhody, ktorú touto pomocou získal jej príjemca, a nie vrátenie prípadného hospodárskeho zisku, ktorý príjemca dosiahol využitím tejto výhody. Takýto zisk môže byť odlišný od výhody, ktorú predstavuje uvedená pomoc, a dokonca sa môže ukázať ako neexistujúci, a to aj bez toho, aby táto skutočnosť mohla odôvodniť nevymáhanie tejto pomoci alebo vymáhanie odlišnej sumy, ako je suma, ktorú predstavuje výhoda získaná prostredníctvom dotknutej protiprávnej pomoci (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 92).

309

V dôsledku toho akékoľvek rozhodnutie žalobkyne úplne alebo čiastočne preniesť výhody získané prostredníctvom zmluvy z roku 2006 na svojich zákazníkov je irelevantné pri určení výšky pomoci, ktorá sa má vrátiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 99).

310

Rovnako výhoda, ako bola identifikovaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí, nespočívala v skutočnosti, že žalobkyňa mohla zlepšiť svoje konkurenčné postavenie na trhu. Spočívala jednoducho v tom, že speňažila nominálnu sumu ročných záporných prírastkových tokov vyplývajúcich zo zmluvy z roku 2006. Otázka, či určitým spôsobom využila na trhu túto výhodu, sa týka prípadného zisku, ktorý mohla dosiahnuť využitím poskytnutej výhody, pričom takéto posúdenie je irelevantné pre vymáhanie pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 102).

311

Napokon vzhľadom na to, že Komisia nariadila vymáhanie výhody vo výške, ktorá sa rovná sume predvídateľných prírastkových tokov, ktoré vyplývajú zo zmluvy z roku 2006 uzatvorenej s CCIPB konajúcej ako podnikateľ v trhovom hospodárstve, je potrebné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie iba obnovuje právnu situáciu pred poskytnutím pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C‑75/97, EU:C:1999:311, body 64 až 66). Vymáhanie tejto sumy totiž odníma žalobkyni výhodu, ktorú dostala na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi a ktorá spočívala vo finančných podmienkach, ktoré by nezískala za bežných trhových podmienok.

312

Tak hodnota údajných pozitívnych vonkajších účinkov pre letisko v Pau, ako aj prípadná neefektívnosť tohto letiska nie sú relevantné v súvislosti s realizáciou cieľa uvedenia do predošlého stavu, ktorý je dosiahnutý, ak žalobkyňa stratí výhodu, ktorú dostala. Na doplnenie treba uviesť, že zmyslom kritéria podnikateľa v trhovom hospodárstve, ktoré sa uplatňuje s cieľom určiť, či z opatrenia vyplýva výhoda, nie je vyžadovať minimálnu efektívnosť pri prevádzkovaní určitej činnosti. Podľa judikatúry je totiž zmyslom tohto kritéria určiť, či by za podobných okolností porovnateľný súkromný investor mohol byť vedený prijať dotknuté opatrenie (pozri bod 119 vyššie). V tejto súvislosti treba zohľadniť štruktúru nákladov a príjmov verejnoprávneho subjektu, ktorého správanie sa porovnáva so správaním podnikateľa v trhovom hospodárstve.

313

Z úvah uvedených vyššie vyplýva, že šiestemu žalobnému dôvodu nemožno vyhovieť a že v dôsledku toho sa musí zamietnuť žaloba ako celok.

314

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto: